Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124207755
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124207755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C. právne zastúpený: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom
Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o určenie

bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2093,58 €
a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500095658, z 11.12.2014,
je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.093,58 Eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.093,58 Eura od 27.09.2024 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500095658 z
11.12.2014 v bode 6. v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150 EUR“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
IV. Žalobu v časti o určenie, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č.
8500095658 z 11.12.2014 v bode 7. v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými
dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. ...“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou zamieta.
V.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveorevolvingovomúvereč.8500095658z11.12.2014
v bode 8. v znení: „8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou
mesačnejsplátkyalebojejčastialebozáväzkupodľaDohodyoposkytovaníslužieb,akbudeuzavretá,je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm.

a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“
„8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy
o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“
„8.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu
škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500095658 z
11.12.2014 v bode 8. v znení: „8.4. V prípade omeškania Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ má Veriteľ právo

zverejniť (použiť) osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 v rozsahu mena a priezviska,
adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla spolu so
skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov, k
čomu Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ udeľujú svoj výslovný súhlas.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., číslo zmluvy (VS) 8500095658 k Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500095658 z 11.12.2014 v článku 8. - Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade
splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy
o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka

sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii
Veriteľom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., číslo zmluvy (VS) 8500095658 k Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500095658 z 11.12.2014 v článku 8. - Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka

1, Spoludlžníka 2, v bode 8.3., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť
Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1,
Spoludlžník2ztejtoZmluvyoRÚ.Dlžník,Spoludlžník1,Spoludlžník2zodpovedázaškody,ktoréVeriteľ
utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IX. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytnutí služieb č. 8500095658

z 11.12.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500095658 z 11.12.2014 v znení: „Zákazník sa
zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy
schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto
odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za
úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 06.09.2024 sa žalobca domáhal a) určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, b)vydania bezdôvodného obohatenia, c) neprijateľnosti zmluvných podmienok viažucich sa

k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500095658 zo dňa 11.12.2014.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.10.2024 vyjadrením nesúhlasu. Žalovaný uviedol, že
- žaloba o určenie bezúročnosti úveru je procesne neprípustná,
- napádaná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti,

- zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

3. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil, že obsahom zmluvy uzavretej
medzižalobcomakospotrebiteľomažalovanýmakododávateľomsúnižšieuvedenézmluvnénáležitosti
a zmluvné podmienky.

3.1. Podľa zmluvy zo dňa 11.12.2014 poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1500 € s mesačnou
splátkou (vrátane ceny za služby podľa Dohody o poskytovaní služieb) 81,99 €. Úroková sadzba bola –
18,08% ročne a RPMN bola – 26,10%. Z úveru bol zrazený poplatok 150 €.

4. K výroku I. - Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500095658

z 11.12.2014 je bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Poznámka pod čiarou k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 137 C.s.p.písm.c) - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.

písm.d) - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu.
4.1. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je žalobou podľa § 137 písm.d) C.s.p. a žaloba o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je podľa súdu žalobou podľa § 137 písm.c) C.s.p. o tom, že veriteľ
nemá právo na úroky a poplatky, pričom právny záujem preukazovať netreba, keďže vyplýva priamo

z ustanovenia, ktoré výslovne túto žalobu pripúšťa.
4.2. Námietky žalovanej v tejto časti sú tak nedôvodné.

5. K výroku II. - Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.093,58 Eura,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.093,58 Eura od 27.09.2024 do zaplatenia
sumy 2.093,58 Eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm.g) - celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie.
5.1. Podľa rozsudku SdEÚ č. C – 377/14: Článek 3 písm. l) a čl. 10 odst. 2 směrnice 2008/48, jakož

i bod I přílohy I této směrnice musí být vykládány v tom smyslu, že celková výše úvěru a částka čerpání
úvěru označují celkovou částku, která byla dána k dispozici spotřebiteli, což vylučuje částky, které si
poskytovatel úvěru účtuje na úhradu nákladů souvisejících s dotčeným úvěrem a které nejsou tomuto
spotřebiteli reálně vyplaceny.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo130/2022 - 23. V rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger,

Radlingerová proti Finway a.s. sa Súdny dvor Európskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám na
náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať
pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l/ a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem
„výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok
10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,

že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich
s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor
uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do
výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru (bod

87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov
a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).
Podľa R – 49/2022: Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi
veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do

celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
5.2. Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch - Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
5.3. Žalovaný poskytol žalobcovi úver v skutočnosti vo výške 1350 €, keďže zo sumy 1500 € uvedenej

v zmluve zrazil pred jej výplatou sumu poplatku 150 €. Vzhľadom na nesprávny údaj o výške úveru je
poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov (čo bolo deklarované výrokom I.) a preto žalobca bol povinný
vrátiť iba poskytnutú istinu úveru. Keďže existencia prípadne ďalších tvrdených nedostatkov zmluvy by
viedla k rovnakému záveru, súd sa nimi podrobnejšie nezaoberal.
5.4. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
5.4. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.Z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka–výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
5.5. Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie je, preto sa aplikuje § 563 OZ - Ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Žalobca požadoval úroky z omeškania od druhého dňa po doručení žaloby. Žaloba bola doručená
žalovanému dňa 25.09.2024, plniť mal dňa 26.09.2024 a keďže tak neurobil, dňom 27.09.2024 sa dostal
do omeškania.
Základná sadzba ECB ku dňu omeškania bola 3,65% ročne a preto výška úrokov z omeškania je
8,65% ročne. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, čo však nie je neúspechom

žalobcu, keďže ku zmene výšky úrokov z omeškania došlo v čase medzi podaním žaloby a jej doručením
žalovanému.

6. Podľa § 53 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. K výroku III. - Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č.
8500095658, z 11.12.2014, v bode 6. Zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150
EUR“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
7.1. Súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/292/2021 z 26.01.2023 - Dovolací súd
poznamenáva, že v tam prejednávanej veci súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o poplatok za

poskytnutie úveru vo výške 120,- eur, z označenia poplatok za poskytnutie úveru je jednoznačné,
že má ísť o poplatok za poskytnutie úveru, t. j. za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím
úveru, ako napr. oslovenie dlžníka, zistenie jeho údajov, vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, a
teda úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou
záležitosťou veriteľa a súčasťou jeho nákladov. Práve poplatok za poskytnutie úveru predstavuje

cenu za poskytovanie doplnkovej služby žalovanou, možnosť jeho uplatňovania pripúšťajú aj predpisy
upravujúce spotrebiteľské vzťahy (samotný zákon o spotrebiteľských úveroch na viacerých miestach
vyslovene odkazuje na platenie poplatkov). Z uvedeného uzavrel, že na základe zisteného skutkového
stavunemožnovsúvislostisdojednanímpoplatkuzaposkytnutieúveruvyvodiťzáveroexistenciinekalej
zmluvnej podmienky v zmluvnom vzťahu medzi žalobcami a žalovaným. Odvolací súd k poplatku za

poskytnutie úveru uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a
dodal, že ak sa žalobcom zdal poplatok vo výške 120,- eur za poskytnutie úveru príliš vysokým v
porovnaní s výškou úveru 12.000,- eur, nemuseli so žalovanou uzavrieť predmetnú zmluvu o úvere a
mohli hľadať inú banku na trhu, ktorá si za poskytnutie úveru účtuje nižší poplatok. Nedá sa akceptovať,
aby žalobcovia, ktorí veľmi dobre vedeli, poplatok v akej výške budú musieť zaplatiť za poskytnutie

úveru a evidentne s ním (s jeho výškou) v rámci uzavretia predmetnej zmluvy súhlasili, následne zaujali
stanovisko, že poplatok v tejto výške predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
17. Pretože dovolací súd (senát 4C) zotrváva na uvedených právnych záveroch a vychádzajúc z vyššie
uvedených právnych sylogizmov sa nehodlá od nich odchýliť, uzatvára, že poplatok za poskytnutie úveru
predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom a nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku

za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky.
7.2. Okresný súd Prešov uznáva precedenčnú záväznosť rozhodnutí NS SR. V tejto veci však pociťuje
potrebu sa od citovaného rozhodnutia odkloniť z dôvodu existujúcich rozhodnutí Súdneho dvor EÚ pri
výklade smernice o neprijateľnosti zmluvných podmienok (93/13/EHS), ktoré nazerajú na spornú otázku
inak.

Ide o uvedené rozhodnutia:
C – 229/19 z 27.01.2021: Súdny dvor tak rozhodol, že s cieľom určiť, či podmienka spôsobuje „značnú
nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba
predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie
dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže

vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo
zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Rovnako sa
zdá, že na tento účel je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok.

C – 776/19 z 10.06.2021: Z tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie
cieľa sledovaného smernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi
postavením predajcu alebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkaznébremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle
článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ.
Transparentná povaha zmluvnej podmienky, ktorú vyžaduje článok 5 smernice 93/13, tak predstavuje

jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má
vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice.
C – 212/20 z 18.11.2021: Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti na jednej strane vyplýva, že
dodržanie požiadavky jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky, ktorú stanovuje článok 5 smernice
93/13, predstavuje jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto

podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci
tohto posúdenia uvedenému súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky okolnosti danej veci zhodnotil
v prvom rade možné nedodržanie požiadavky dobrej viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej
nerovnováhy ku škode spotrebiteľa v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.
C – 405/21 z 13.10.2022: Navyše preskúmanie existencie prípadnej „značnej nerovnováhy“ sa nemôže
obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty

transakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša
spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného
narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza
na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa
týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej

povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.
Ako teda vyplýva zo šestnásteho odôvodnenia tejto smernice, požiadavka „dôvery [dobrej viery
– neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 je kritériom, ktoré umožňuje overiť,
či predajca alebo dodávateľ zaobchádzal čestne a rovnocenne so spotrebiteľom, ktorého oprávnené
záujmy musí zohľadniť. Z tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že pri posudzovaní dobrej viery sa musí brať

ohľad najmä na vyjednávaciu silu strán, či spotrebiteľ bol stimulovaný k súhlasu s podmienkami a či
tovar alebo služby boli predávané na osobitnú objednávku spotrebiteľa.
C – 565/21 z 16.03.2023 - Vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne
nemožno povinnosť odplaty za takéto služby považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich
zo zmluvy o úvere, tak ako ich identifikovala judikatúra pripomenutá v bode 18 tohto rozsudku, teda

na jednej strane poskytnutie peňažnej sumy veriteľom a na druhej strane vrátenie tejto sumy, vo
všeobecnosti aj s úrokmi, podľa stanoveného splátkového kalendára. Bolo by totiž v rozpore s touto
povinnosťou striktného výkladu zahrnúť pod pojem „hlavný predmet zmluvy“ všetky služby, ktoré sú
jednoducho spojené so samotným hlavným predmetom a ktoré preto majú vedľajšiu povahu v zmysle
judikatúry spomenutej v bode 17 tohto rozsudku.

Súdny dvor zdôraznil, že požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť
obmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok,
ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania

zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená uvedenou smernicou, sa musí chápať široko.
Uvedenú požiadavku je teda potrebné chápať tak, že neukladá len povinnosť, aby bola dotknutá
zmluvná podmienka pre spotrebiteľa formulovaná z gramatického hľadiska zrozumiteľne, ale aj to, aby
zmluva transparentným spôsobom vyjadrovala konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj prípadne vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným

ostatnými podmienkami, aby bol spotrebiteľ schopný na základe presných a zrozumiteľných kritérií
posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Je pravda, že z tejto judikatúry nevyplýva, že veriteľ je povinný v dotknutej zmluve podrobne
špecifikovať povahu všetkých služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených
v jednej alebo viacerých zmluvných podmienkach. Vzhľadom na ochranu, ktorú má smernica 93/13

poskytovať spotrebiteľovi z dôvodu, že sa nachádza v znevýhodnenom postavení voči predajcovi alebo
dodávateľovi, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, je však dôležité, aby povaha
skutočne poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej
ako celok. Okrem toho spotrebiteľ musí byť schopný overiť, že sa rôzne poplatky alebo služby, za ktoré
sa poplatky platia, neprekrývajú.

V bode 69 rozsudku zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C-224/19
a C-259/19, EU:C:2020:578), Súdny dvor rozhodol, že požiadavka transparentnosti vyplývajúca tak
z článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ako aj z jej článku 5, bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sazmluvná podmienka sama osebe považuje za transparentnú bez toho, aby príslušný súd musel vykonať
preskúmanie, aké je opísané v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti takejto podmienky, z judikatúry pripomenutej

v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku vyplýva, že príslušný súd je povinný, vzhľadom na všetky relevantné
skutkové okolnosti, overiť, či bol dlžník schopný posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z toho
vyplývajú, pochopiť povahu služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených v uvedenej
podmienke, a overiť, že sa rôzne poplatky stanovené v zmluve alebo služby, za ktoré sa poplatky platia,
neprekrývajú.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v druhej otázke, treba po prvé konštatovať, že
rozšírenáznalosťpodmienkystanovujúcejprovíziuzaposkytnutieúverumedzispotrebiteľmijenezávislá
od spôsobu, akým je takáto podmienka formulovaná v rámci konkrétnej zmluvy, o ktorú ide v spore vo
veci samej. Všeobecná známosť takejto podmienky preto nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do
úvahy v rámci posúdenia jej jasnej a zrozumiteľnej povahy.
Pokiaľ ide o preskúmanie existencie prípadnej značnej nerovnováhy, toto preskúmanie sa nemôže

obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty
transakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša
spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného
narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza
na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa

týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej
povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.
C – 321/22 z 23.11.2023: 45 - Podľa ustálenej judikatúry preskúmanie existencie takejto značnej
nerovnováhy sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní
jednak celkovej hodnoty plnenia, ktoré je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe

zmluvnej podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej
skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana
predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia
obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež
formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.

46 Z tejto judikatúry vyplýva, že ak vnútroštátny súd zistí, že kvantitatívne ekonomické posúdenie
nevykazuje značnú nerovnováhu, nemôže obmedziť svoje preskúmanie na toto posúdenie. V takom
prípade mu prináleží preskúmať, či takáto nerovnováha vyplýva z inej okolnosti, akou je obmedzenie
práva vyplývajúceho z vnútroštátneho práva alebo dodatočná povinnosť, ktorú toto právo nestanovuje.
47 Naopak, ak sa na základe kvantitatívneho ekonomického posúdenia javí značná nerovnováha,

možno ju konštatovať bez toho, aby bolo potrebné skúmať iné prvky. V prípade zmluvy o úvere
k takémuto zisteniu môže dôjsť najmä vtedy, ak sa služby poskytované ako protihodnota nákladov
odlišných od úrokov v primeranej miere netýkajú plnení uskutočnených v rámci uzavretia alebo správy
tejto zmluvy, alebo ak sa sumy, ktoré znáša spotrebiteľ ako poplatok za poskytnutie a správu úveru, zdajú
byť zjavne neprimerané vo vzťahu k požičanej sume. Vnútroštátnemu súdu v tejto súvislosti prináleží

zohľadniť účinok ostatných zmluvných podmienok, a to s cieľom určiť, či uvedené podmienky vytvárajú
značnú nerovnováhu na úkor dlžníka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Profi Credit
Polska, C-84/19, C-222/19 a C-252/19, EU:C:2020:631, bod 95).
57 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bez toho, aby bol poskytovateľ úveru povinný v zmluve
podrobne uviesť povahu všetkých služieb poskytovaných za protihodnotu v podobe poplatkov alebo

provízií stanovených v určitých zmluvných podmienkach, je potrebné, aby jednak povaha skutočne
poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej ako
celok, a jednak, aby spotrebiteľ mohol overiť, či sa jednotlivé poplatky alebo služby, ktoré znáša,
neprekrývajú. Toto preskúmanie sa musí vykonať vzhľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti,
medzi ktoré patria nielen podmienky dotknutej zmluvy, ale aj reklama a informácie poskytnuté veriteľom

v rámci vyjednávania zmluvy.
58 Z toho vyplýva, že ak by vnútroštátny súd konštatoval, že dotknuté podmienky nie sú formulované
jasne a zrozumiteľne, mali by byť v každom prípade predmetom posúdenia z hľadiska ich prípadnej
nekalej povahy, aj keby tento súd okrem toho usúdil, že tieto podmienky sú súčasťou hlavného predmetu
zmluvy alebo že sú v skutočnosti spochybnené vzhľadom na primeranosť ceny alebo odmeny vo vzťahu

k službám poskytovaným za protihodnotu.
7.3. Z judikatúry súdneho dvora teda vyplýva, že
- je nepodstatné, že sa zmluvná podmienka týka nízkej sumy a to 150 Eur. Značná nerovnováha totiž
môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia,v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych
predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy,
prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy

nestanovujú,
- s cieľom určiť, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán
vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy
uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto
zmysle,

- dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13 nemožno zabezpečiť,
ak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky
v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ,
- aj keď zmluva nemusí obsahovať vyčerpávajúci výpočet služieb poskytovaných za jednotlivé poplatky
vyberané veriteľom, vždy musí obsahovať ako celok také skutočnosti, z ktorých bude zrejmé za čo sa
poplatok účtuje a že služby poskytované za tento poplatok sa neúčtujú duplicitne napr. formou iného

poplatku,
- všeobecná známosť podmienky nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do úvahy v rámci posúdenia
jej jasnej a zrozumiteľnej povahy,
- požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť obmedzená len na
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok,

- vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne, nemožno povinnosť odplaty
za takúto službu považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.
7.4. V prejednávanej veci tak súd dospel k záveru vychádzajúc z citovaných rozsudkov Súdneho dvora
EU, že predmetná zmluvná podmienka je predovšetkým netransparentná.
Zo zmluvy a ani ostatných zmluvných dokumentov nie je možné a to ani príkladmo zistiť za aké činnosti

veriteľa sa tento poplatok má platiť, teda aké služby sú spotrebiteľovi za neho poskytované.
Súddovyhľadávačawww.google.skzadalvýraz„poplatokzaposkytnutieúverudefinícia“,pričomžiadna
všeobecne platná definícia sa nezobrazila. Aj keď je teda možné, že „poplatok za poskytnutie úveru“
je pojem známy pre finančné inštitúcie, ktorému sa priznáva určitý obsah, je potrebné uviesť, že súd
tento pojem nepovažuje za všeobecne známy a vychádzajúc z citovanej judikatúry SdEÚ ani všeobecná

známosť tohto pojmu by nemohla spôsobiť, že podmienka, ktorá je predmetom preskúmania sa bez
ďalšieho považuje za prijateľnú.
7.5. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že súd porovnal práva a povinnosti dlžníka ustanovené zmluvou
a právnymi predpismi, pričom z právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
povinnosť platenia poplatku za poskytnutie úveru neplynie (takýmto poplatkom v prejednávanej veci nie

je poplatok podľa § 499 ObchZ. - Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa., keďže
k výplate úveru došlo hneď po uzavretí úverovej zmluvy.).
7.6. Súd teda dospel k záveru, že napádaná zmluvná podmienka je nedostatočne transparentná, keďže
zo zmluvy sa nemožno dozvedieť za čo sa uvedený poplatok platí a to ani príkladmo a nemožno

teda odkontrolovať, či tento poplatok sa nemal platiť duplicitne a napr. tvrdené náklady banky na
predúverovú časť kontraktu nie sú zahrnuté do úrokovej sadzby. Tým, že sa spotrebiteľovi uložila
povinnosť platby nevyplývajúca zo zákona a to za tvrdené činnosti, ktoré zo zmluvných dokumentov ani
ako celku nevyplývajú, došlo k vychýleniu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
čo znamená neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

7.7. Už len na záver súd uvádza, že rovnaká zmluvná podmienka (týkajúca sa poplatku 27 €) bola
žalovanému zakázaná rozsudkom OS Prešov č.k. 24Csp/2/2023 – 164 zo dňa 29.09.2023.
8. K výroku IV. - Súd žalobu v časti o určenie, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500095658, z 11.12.2014, v bode 7. Zmluvy, v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa

ich dodržiavať. ...“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zamieta.
8.1. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky žalobca odvodzuje z § 53 ods.4 písm.l) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť
dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Táto zmluvná podmienka zodpovedá zmluvnej podmienke uvedenej v bode 1 prílohy smernice 93/13/
EHS (Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.) v písm.q) - Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmävyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

8.2. Podľa rozsudku SdEÚ č. 34/18 –
Článok 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v spojení s bodom 1 písm. q) prílohy tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
všeobecným spôsobom a bez ďalšieho preskúmania nekvalifikuje ako nekalú takú zmluvnú podmienku,
ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorej zmyslom alebo účinkom je preniesť dôkazné bremeno

v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 3 smernice
93/13 v spojení s bodom 1 písm. q) prílohy tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že sa na
jednej strane netýka podmienky, ktorej predmetom alebo účinkom je nechať spotrebiteľa oprávnene
nazdávať sa, že je povinný plniť všetky zmluvné povinnosti, aj keď sa domnieva, že niektoré plnenia nie
sú vymáhateľné, pretože táto podmienka nemá vzhľadom na uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu

vplyv na právne postavenie spotrebiteľa, a na druhej strane sa týka podmienky, ktorej predmetom alebo
účinkom je obmedziť výkon práva spotrebiteľa podať žalobu alebo iné opravné prostriedky, ak je dlžná
suma určená prostredníctvom notárskej zápisnice, ktorá má dôkaznú silu a ktorá dovoľuje veriteľovi
jednostranne a s konečnou platnosťou ukončiť spor.
8.3. Podľa § 192 C.s.p. - Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz

opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
Termín „zákon“, uvedený v tomto ustanovení je potrebné vykladať nie ako skutočnosti ustanovené
v Civilnom sporovom poriadku, ale v predpisoch objektívneho práva, ktoré súd v rámci decíznej
právomoci aplikuje a interpretuje. Ide teda o normovanie procesného vzťahu súdu k vyvrátiteľným
právnym domnienkam uvedeným v hmotnom práve.

Zákonom je napr. § 558 OZ - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Právny poriadok SR teda neumožňuje zmluvnú domnienku a teda aj keby napádané zmluvné
ustanovenie ňou bolo, nemala by takáto zmluvná podmienka z dôvodu kogentnosti § 192 C.s.p. pre

spotrebiteľa žiadne účinky. Sporná zmluvná podmienka však ani náznakom žiadne dôkazné bremeno
na spotrebiteľa neprenáša ale iba konštatuje, že spotrebiteľ sa so zmluvnými dokumentami zoznámil
(ak nie, nemôže to byť na škodu dodávateľovi) a záväzok ich dodržiavať nie je ničím iným ako výrazom
zásady „pacta sunt servanda“.
V tejto časti tak žaloba žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že napádaná zmluvná podmienka

neprijateľnou nie je.
8.4. Vo veci iného dodávateľa vyhlásil vo veci konajúci sudca za neprijateľnú zmluvnú podmienku
- „Dlžník ako aj každý Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti svojim podpisom potvrdzuje, že bol
oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení podľa zákona
č. 186/2009 Z.z.“ s odôvodnením, že „táto zmluvná podmienka je neprijateľná pre svoju nepravdivosť.

Zmluvná podmienka totiž neuvádza, že tam uvedené dokumenty si žalobcovia prevzali ale výslovne
uvádza, že boli s nimi oboznámení. Podľa Slovníka slovenského jazyka slovo „oboznámený“ znamená
aj dať bližšie poučenie o niečom, informovať. Ako však vyplýva z tvrdení žalobcov na pojednávaní, ktoré
neboli substancovane popreté, títo nebolo s uvedenými dokumentmi oboznámení ale boli im len pri
podpísaní zmluvy odovzdané.“

Uvedená vyhlásená zmluvná podmienka by mohla nepravdivo indikovať splnenie informačných
povinností dodávateľa a preto bola vyhlásená za neprijateľnú. Teraz posudzovaná zmluvná podmienka
však má objektívne iné znenie a teda aj iný význam.

9. K výroku V. - Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č.

8500095658 z 11.12.2014 v bode 8. Zmluvy v znení: „8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní
služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace

stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník
(Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý
deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“„8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy
o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“
„8.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu

škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
9.1. Totožná zmluvná podmienka voči žalovanému bola určená neprijateľnou rozsudkom OS Prešov
č.k. 24Csp/2/2023 – 164 zo dňa 29.09.2023 s dôvodu, že nebola individuálne dohodnutá, spotrebiteľ ju
musel prijať a nesplnenie povinností dodávateľom zmluvnou pokutou sankcionované nebolo.
Vo veci konajúci súd sa s rozsudkom 24Csp/2/2023 stotožňuje a preto spornú zmluvnú podmienku

vyhlásil opätovne za neprijateľnú.

10. K výroku VI. - Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č.
8500095658 z 11.12.2014 v bode 8. Zmluvy v znení: „8.4. V prípade omeškania Dlžníka, Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2 s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ má

Veriteľ právo zverejniť (použiť) osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 v rozsahu mena a
priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla
spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných
nárokov, k čomu Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ udeľujú svoj výslovný
súhlas.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

10.1. Podľa názoru súdu zmluvná možnosť dodávateľa neobmedzene zverejňovať osobné údaje
spotrebiteľa v prípade jeho omeškania s plnením záväzkov je bez ďalšieho neprijateľná.

11. K výrokom VII. a VIII. - Súd určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Číslo zmluvy

(VS) 8500095658 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500095658 z 11.12.2014 v článku 8. Práva a
povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1 a
Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať
ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený,
resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až

okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Číslo zmluvy (VS) 8500095658 k Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500095658 z 11.12.2014 v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2, v bode 8.3., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť

Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1,
Spoludlžník2ztejtoZmluvyoRÚ.Dlžník,Spoludlžník1,Spoludlžník2zodpovedázaškody,ktoréVeriteľ
utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
11.1. Tieto zmluvné dojednania sú písané písmom o veľkosti 1 mm, v 4 stĺpcoch na niečo viac ako
2 stranách. Každý stĺpec má 105 riadkov, teda na jednej strane je riadkov 420. Z hľadiska žalovaným

zvolenej úpravy sú tieto zmluvné dojednania nezrozumiteľné, je ich takmer nemožné prečítať bez
pomôcoknazväčšovanietextuaniejeichmožnéprečítaťakoceloknaraz.Súdtietozmluvnédojednania
považuje za neplatný právny úkon a v rámci právnej argumentácie tohto záveru poukazuje na
- rozhodnutie Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/SU/2012: „Pokud jde o posouzení formálních
náležitostí Smlouvy o úvěru, finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru shledal, že Instituce tuto

smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o úvěru a identifikačních údajů
smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma z rodiny Arial, ve velikosti
odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením jednoduchého měření zjistil,
že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá písmena abecedy, jimiž je
psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně. Z předložených dokumentů finanční arbitr

dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se kolem 1 milimetru jsou vytištěna na
barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá, neboť v textu nejsou užity prakticky
žádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena nebo kapitálky (vyjma označeníoddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné obchodní podmínky navíc postrádají
výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a pochopení textu.
Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez

Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,
shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou
a udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o
úvěru pro něj plynoucí. Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu,
s přihlédnutím k doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01

6910 11 Úprava písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní
písemnosti se mají psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy
o úvěru by v takovém formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických
bodů, text bez sloupců) vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního
světla,nelzeSmlouvuoúvěrubezvyužitípomůcek,jakojsoubrýle,lupačizdrojuměléhoosvětlení,abez

dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení písemností
obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání Smlouvy o
úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru působilo velké
obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o úvěru skutečně
prakticky nečitelná. Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad

účelovým, neboť i obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky,
který například ve svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro
standardní adhezní smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným
písmem, popřípadě dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.
Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by

byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její
nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.
zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku

ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“
- rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené
na druhej strane (rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi
drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno
považovať za platné a za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich

obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi
veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú
praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať.
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného

dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy správne a v súlade s § 153
ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.
Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú
neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky

nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť
s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť
správne určil prvostupňový súd.
11.2. Na možnú námietku žalovaného, že veľkosť písma v čase uzavretia zmluvy právnym predpisom

stanovená nebola, poukazuje súd na Slovenskú technickú normu STN 01 6910 s názvom „Pravidlá
písania a úpravy písomností“, podľa ktorej – Pri písaní pomocou textových editorov sa odporúča stojaté
písmo veľkosti 12 bodov. V čase podpisu spornej zmluvy bol účinný aj § 37 ods.2 OZ - Právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. K výroku IX. - Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytnutí
služieb č. 8500095658 z 11.12.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500095658 z 11.12.2014 v
znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo
výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazníksa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

12.1. Obdobná zmluvná podmienka bola opakovane vyhlásená za neprijateľnú a to napr. rozsudkom
OS Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, 24Csp/2/2023, OS Bardejov sp. zn. 2Csp/21/2022, 6Csp/15/2022.
12.2. V prejednávanej veci má „Dohoda o poskytovaní služieb“ formu samostatnej zmluvy s deklaráciou,
že jej podpis nemá charakter podmienky pre získanie spotrebiteľského úveru. Žalovaný však súdu
nepredložil žiadny doklad o tom, že uvedené bolo spotrebiteľovi aj oznámené a rovnako nevysvetlil

prečo sa táto dohoda bez ďalšieho dáva na podpis spotrebiteľovi spolu s úverovou zmluvou, čo indikuje
povinnosť jej podpisu ako súčasti úverovej dokumentácie. Poskytované služby za cenu 34,56 € (pričom
cena sa odvíja od výšky poskytnutého úveru) typu „informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad
splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie
kópie dokumentov, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá
upomienkazdarma,podporacallcentra“,ktorýchčasťzadobutrvaniazmluvyaniposkytnutábyťnemusí,

sú slušne povedané „službami vymyslenými“ a absolútne nepotrebnými s cieľom iba externalizovať zisk
dodávateľa mimo úrokovú sadzbu.
Zmluvná podmienka je tak prima facie (na prvý pohľad) neprijateľná a teda neplatná.

13.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13.1. Pri rozhodovaní o výške trov konania bude vyšší súdny úradník vychádzať z toho, že výroku I.

a II. rozsudku tvoria jeden predmet konania určený výškou bezdôvodného obohatenia. Vyššie citovaný
§ 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. mieri primárne na prípady keď neplatnosť zmluvy alebo bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru sú samostatným predmetom konania. V prejednávanej veci však ide len
o zajudikovanie predbežnej otázky vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktorý záver by bol urobený
aj bez návrhu žalobcu. V takomto prípade tak súd posudzuje žalobu vo vzťahu k výrokom I. a II. ako

žalobu s predmetom o vydanie bezdôvodného obohatenia
13.2. Súd upúšťa od svojej predchádzajúcej praxe, keď úspech pri žalobe o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok posudzoval podľa počtu určených a neurčených zmluvných podmienok ako
neprijateľných. Rozhodovanie vyzeralo tak, že ak spotrebiteľ žaloval 5 podmienok a ako neprijateľné
boli určené 4 a v 1 bola žaloba zamietnutá, tak jeho čistý úspech predstavoval 3/5. Súd je pri zmene

jeho rozhodovania analogicky inšpirovaný rozsudkom SdEÚ zn. C – 224/19, podľa ktorého:
93 Svojou dvanástou otázkou položenou vo veci C-224/19 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či
sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia režimu,
ktorý umožňuje, aby časť trov konania znášal spotrebiteľ, a to v závislosti od výšky súm zaplatených
bez právneho dôvodu, ktoré sa mu vracajú v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti zmluvnej podmienky

z dôvodu jej nekalej povahy.
94 Zo skutočností uvedených v spise predloženom Súdnemu dvoru totiž vyplýva, že uplatnenie
článku 394 LEC by mohlo mať za následok, že predajca alebo dodávateľ nebude zaviazaný na náhradu
všetkých trov konania, ak sa v celom rozsahu vyhovie žalobe o neplatnosť nekalej zmluvnej podmienky
podanej spotrebiteľom, ale len čiastočne sa vyhovie žalobe o vrátenie súm zaplatených na základe tejto

podmienky.
95 V tejto súvislosti z judikatúry uvedenej v bode 83 tohto rozsudku vyplýva, že rozdelenie trov
súdneho konania pred vnútroštátnymi súdmi patrí s výhradou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity
do procesnej autonómie členských štátov.
96 Treba teda uviesť, že nič v spise predloženom Súdnemu dvoru nenasvedčuje tomu, že tento

režim sa uplatňuje odlišne v závislosti od toho, či je predmetné právo priznané právom Únie alebo
vnútroštátnym právom. Treba však rozhodnúť o otázke, či je zlučiteľné so zásadou efektivity uložiť
spotrebiteľovi povinnosť znášať trovy konania v závislosti od súm, ktoré mu boli vrátené, hoci mal
úspech, pokiaľ ide o nekalú povahu napadnutej zmluvnej podmienky.
97 Pokiaľ ide o otázku dodržiavania zásady efektivity, tá sa musí posúdiť vzhľadom na skutočnosti

pripomenuté v bode 85 tohto rozsudku.
98 V prejednávanej veci smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi právo obrátiť sa na súd s cieľom určiť
nekalú povahu zmluvnej podmienky a vylúčiť jej uplatnenie. Podmieňovanie výsledku rozdelenia trov
takéhoto konania len sumami, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu a ktorých vrátenie sa nariaďuje,však môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia uvedeného práva s ohľadom na poplatky spojené so
súdnym podaním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Profi Credit Polska, C-176/17,
EU:C:2018:711, bod 69).

99 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na dvanástu otázku položenú vo veci C-224/19
odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásada efektivity sa majú
vykladať v tom zmysle, že bránia režimu, ktorý umožňuje, aby časť trov konania znášal spotrebiteľ, a to
v závislosti od výšky súm zaplatených bez právneho dôvodu, ktoré sa mu vracajú v nadväznosti na
vyhlásenie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy, keďže takýto režim vytvára

podstatnú prekážku, ktorá môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia práva na účinné súdne preskúmanie
možnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako mu ho priznáva smernica 93/13.
13.3. Uvedené znamená, že v prípade, ak spotrebiteľ uspeje s vyhlásením aspoň jednej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, tak mal v konaní úspech 100% a prizná sa mu plná náhrada trov konania,
pričom predmet konania bol len jeden. Uvedené podľa súdu zodpovedá aj cieľom ochrany spotrebiteľa
a možnosti nechať si konkrétnu zmluvnú podmienku nechať posúdiť súdom a znášanie trov konania

spotrebiteľom, čo len čiastočne, by ho mohlo od uplatňovania jeho práv odradiť. Samozrejme súd ani pri
takejto žalobe nevylučuje možnosť zneužitia práva ale o uvedenom mu v tomto konaní neboli predložené
dôvody.
Úspech spotrebiteľa tak s istou licenciou (vo význame voľnejšie posudzované) možno chápať ako
úspech v základe nároku (čiastočná neplatnosť zmluvy), kde výška tohto nároku (rozsah čiastočnej

neplatnosti) závisela od úvahy súdu.
Uvedené zároveň odstráni aj výkladové ťažkosti spojené s tým, či v prípade žaloby o určenie viacerých
zmluvných podmienok ako neprijateľných ide o jeden predmet konania alebo o viac predmetov konania
podľa počtu žalovaných podmienok. Pri trovách právneho zastúpenia tak pri aplikácii § 11 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z.

(1) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo
c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo

slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
(2) Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa nepoužije, ak bol klient v spore podľa odseku 1 písm. b) alebo
písm. c) čo i len čiastočne úspešný.
dôjde k súbehu písm.a/ a b/ tak, že v prípade úspechu spotrebiteľa pri vyhlásení aspoň jednej

neprijateľnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú bude základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej
služby 1/13 výpočtového základu a spotrebiteľ bude plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.