Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu:
NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, 942 01 Šurany, IČO: 35 845 180, zast.: JUDr. Boris Štanglovič.,
advokát, Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100663781/2023 zo dňa 23. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100663781/2023 zo dňa 23.
02. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102549398/2022 zo dňa 14. 09. 2022 ruší a vec vracia

orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Žilina, pobočka Čadca (ďalej aj len
„správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vykonaná daňová kontrola
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2021, ktorá začala dňa 13. 12. 2021.
Dňa 04. 03. 2022 správca dane vyhotovil čiastkový protokol, ktorým na základe dovtedajších výsledkov
daňovej kontroly určil výšku nadmerného odpočtu určenú na vrátenie žalobcovi a v zmysle § 79 ods.
7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) vrátil žalobcovi časť
nadmerného odpočtu vo výške 646 445,85 EUR pred skončením daňovej kontroly. V čiastkovom
protokole správca dane skonštatoval, že preverovanie zdaniteľných obchodov a faktúr od dodávateľov
HM Plus Slovakia, s.r.o., Masarykova 1667/2, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 53 330 773

(ďalej len „HM Plus Slovakia, s.r.o.“) a Eurodrive Slovakia, s.r.o., Trieda KVP 1, 040 23 Košice –
mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 36 590 827 (ďalej len „Eurodrive Slovakia, s.r.o.“), z ktorých si
žalobca uplatnil odpočítanie DPH v kontrolovanom zdaňovacom období september 2021, zatiaľ nie je
ukončené. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol, v ktorom neuznal žalobcovi
právo na odpočítanie DPH z jednotlivých dodávateľských faktúr od dodávateľov HM Plus Slovakia, s.r.o.
a Eurodrive Slovakia, s.r.o., pretože počas výkonu daňovej kontroly žalobca nepreukázal reálne dodanie
fakturovaných služieb zdaniteľnými osobami uvedenými ako dodávateľ na faktúre. Protokol bol spolu

s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 25. 07. 2022
a nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie konanie. Žalobca sa k protokolu vyjadril po lehote určenej
správcom dane.2. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 102549398/2022 zo dňa 14. 09. 2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume

nadmerného odpočtu 67 967,80 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie september 2021. Správca
dane zistil, že žalobca si za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie dane z
došlej faktúry od dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. - faktúra č. 210024 zo dňa 04. 10. 2021, s
dátumom dodania 30. 09. 2021 na celkovú sumu 155 129,10 EUR, z toho základ dane 129 274,25
EUR a 20% DPH 25 854,85 EUR za poskytované služby v rámci obchodnej činnosti podľa zmluvy. Za

preverované zdaňovacie obdobie si žalobca uplatnil tiež právo na odpočítanie dane z došlej faktúry od
dodávateľa Eurodrive Slovakia, s.r.o. - faktúra č. 2021021 zo dňa 01. 10. 2021, s dátumom dodania
30. 09. 2021 na celkovú sumu 252 677,70 EUR, z toho základ dane 210 564,75 EUR a 20% DPH
42 112,95 EUR za montáž a kompletizovanie zložitejších výrobkov. Správca dane skutočnosti zistené
v daňovej kontrole vyhodnotil tak, že žalobca neodstránil pochybnosti o dodávateľoch fakturovaných
služieb, nepreukázal, že uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti HM Plus

Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. vychádzalo z reálneho základu a že služby uvedené na
predmetných faktúrach boli aj reálne dodané dodávateľom na nich uvedeným. Správca dane uzavrel, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil dôkazy potvrdzujúce, že zdaniteľný obchod
bol skutočne dodaný od deklarovaného dodávateľa, t. j. nepredložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedené
služby boli realizované dodávateľmi HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. Keďže nedošlo

k dodaniu služieb osobou uvedenou na faktúre, tejto osobe nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
zákona o DPH a následne nevzniklo ani právo žalobcovi odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona
o DPH.

3.1 Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

žalovaný rozhodnutím č. 100663781/2023 zo dňa 23. 02. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarovaní dodávatelia HM
Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. boli skutočnými dodávateľmi služieb, ktorým vznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie

dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
3.2 Žalovaný skonštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období september 2021
uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov HM Plus Slovakia, s.r.o. a
Eurodrive Slovakia, s.r.o. Predmetom fakturácie boli poskytované služby v rámci obchodnej činnosti
– montáž a kompletizovanie zložitejších výrobkov podľa uzatvorených zmlúv. Fakturované služby sú

na predložených faktúrach uvedené veľmi všeobecne a nekonkretizujú ich ani predložené uzatvorené
Zmluvy o dielo zo dňa 01. 04. 2021, Zmluvy o nájme hnuteľných vecí zo dňa 01. 04. 2021, Obchodná
dohoda o Outsourcingu zo dňa 01. 04. 2021. V zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra
musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. Na predložených faktúrach nie je uvedený rozsah
dodanej služby. Na faktúre č. 210024 je len vo všeobecnosti uvedené – na základe obchodnej zmluvy

Vám fakturujeme za mesiac september 2021 celkovú sumu za poskytované služby v rámci obchodnej
činnosti, na faktúre č. 2021021 – na základe zmluvy Vám fakturujeme za montáž a kompletizovanie
zložitejších výrobkov. Dodané množstvo nie je v predložených dokumentoch bližšie špecifikované.
K predmetným faktúram neboli žalobcom predložené žiadne preberacie protokoly, resp. objednávky,
pretože tieto podľa vyjadrenia žalobcu v podaní zo dňa 02. 06. 2022 neboli vyhotovené. Rozsah a druh

poskytnutých služieb nevyplýva ani z predložených zmlúv.
3.3 Spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou HM Plus Slovakia, s.r.o. sa mala založiť na základe
Zmluvy o dielo zo dňa 01. 04. 2021. Zmluvu za spoločnosť HM Plus Slovakia, s.r.o. mal podpísať
konateľ spoločnosti pán Franz Kern. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I, vložka č.: 49914/V, oddiel: Sro, spoločnosť HM Plus Slovakia, s.r.o., jediným konateľom a osobou

oprávnenou konať za spoločnosť je p. A. B., pričom správcom dane v rámci MVI bolo zistené, že
osoba p. A. B., narodený XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXXX E., F., neexistuje. Uvedená Zmluva
o dielo zo dňa 01. 04. 2021 preto vzbudzuje dôvodné pochybnosti o reálnosti obchodného vzťahu
medzi uvedenými spoločnosťami. Deklarovaný dodávateľ HM Plus Slovakia, s.r.o. je nekontaktný,
so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla má zriadené len virtuálne sídlo. Spoločnosť

nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2021, za
zdaňovacie obdobie roku 2020 podala nulové daňové priznanie, na základe čoho je možné konštatovať,
že spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Ku dňu 31. 05. 2022 jej bola z úradnej
moci zrušená registrácia platiteľa DPH. Spoločnosť bola síce vedená v evidencii Sociálnej poisťovneako platiteľ poistného v období od 02. 08. 2021 do 21. 12. 2021, teda aj v kontrolovanom období
9/2021, avšak Sociálnej poisťovni nepredložila za celú dobu registrácie mesačné výkazy poistného a
príspevkov. Jediným dodávateľom služieb pre spoločnosť HM Plus Slovakia, s.r.o. v období 9/2021 bola

spoločnosť HEXA Trade s.r.o., ktorá so správcom dane tiež nekomunikuje, je nekontaktná, a ktorej
jediným spoločníkom a konateľom je osoba p. A. B.. Ani žalobca nepreukázal komunikáciu s uvedeným
konateľom deklarovaného dodávateľa. Podľa vyjadrenia žalobcu mal za deklarovaného dodávateľa
konať s p. G. H., ktorá vystupovala v pozícii koordinátora spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. V konaní
však nebolo potvrdené, že sa jednalo o osobu oprávnenú konať za spoločnosť (nebolo predložené

žiadne splnomocnenie). Menovaná sa nenachádzala ani v zozname zamestnancov, ktorý správca
dane získal zo Sociálnej poisťovne. Žalobca nepreukázal správcovi dane ani skutočnosť, že p. G. H.
bola oprávnená konať za deklarovanú dodávateľskú spoločnosť HM Plus Slovakia, s.r.o. Na základe
uvedených skutočností vznikli opodstatnené pochybnosti o reálnom vykonávaní ekonomickej činnosti
deklarovaného dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o. a tiež o dodaní sporných služieb prostredníctvom
deklarovaného dodávateľa, ktorý nepotvrdil vierohodnosť spornej faktúry, pričom vierohodnosť faktúry

nepotvrdila ani p. G. H., ktorú označil žalobca ako osobu, s ktorou za dodávateľa konal. Tiež žalobcom
predložený zoznam pracovníkov dodávateľa, prostredníctvom ktorých mali byť fakturované služby
poskytované, nie je dostatočným dôkazom o dodaní služieb, pretože z neho nevyplýva, že ide o
zamestnancov spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. Z predložených zoznamov pracovníkov žalobcom
a Sociálnou poisťovňou bol zistený nesúlad medzi osobami uvedenými na zoznamoch. Pochybnosti sú

dostatočne intenzívne a mali za následok prenesenie dôkazného bremena späť na žalobcu.
3.4 V súvislosti s dodávateľom Eurodrive Slovakia, s.r.o., ktorý mal dodať žalobcovi služby podľa faktúry
č. 2011021, v konaní bolo preukázané, že konateľom spoločnosti je od 02. 03. 2021 p. I. J., ktorý
sa do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101032294/2022 zo dňa 25. 04. 2022 vyjadril, že nevie o
tom, že je konateľom spoločnosti, poprel všetky aktivity týkajúce sa tejto spoločnosti, z čoho vyplýva,

že nemohol ani uzatvoriť za spoločnosť Eurodrive Slovakia, s.r.o. zmluvy so žalobcom, ktoré boli
predložené k daňovej kontrole. Taktiež splnomocnený zástupca spoločnosti Eurodrive Slovakia, s.r.o. p.
E. F. túto skutočnosť nepotvrdil, ide o občana, ktorý má trvalý pobyt na Mestskom úrade Košice III ako
bezdomovec. Spoločnosť Eurodrive Slovakia, s.r.o. na dani z príjmov právnických osôb podala za rok
2020 nulové daňové priznanie a za rok 2021 daňové priznanie nepodala, čím subjekt deklaroval, že v

roku2021nevykonávalekonomickúčinnosť.Spoločnosťmázriadenévirtuálnesídlo,kudňu30.04.2022
bola spoločnosti z úradnej moci zrušená registrácia platiteľa DPH. Žalobca predmetnú faktúru uhradil
na účet iného daňového subjektu (Eurodrive Slovakia Support, s.r.o.). Ani sám žalobca sa nevedel
vyjadriť, s kým predmetný obchod uzatváral, len všeobecne konštatoval, že spolupráca so spoločnosťou
Eurodrive Slovakia, s.r.o. bola nadviazaná prostredníctvom ľudí, ktorí predtým pôsobili v spoločnosti

Periplus s.r.o. Osoby (p. K. J., p. K. L.), ktoré žalobca označil ako osoby, ktoré zabezpečovali bežnú
prevádzku, nemali oprávnenie konať za spoločnosť. Žalobcom predložený zoznam pracovníkov, ktorí
mali služby vykonať, bol len všeobecný. Nie je z neho zrejmé, že ide o pracovníkov spoločnosti Eurodrive
Slovakia, s.r.o. Na základe informácií získaných správcom dane pri daňovej kontrole subdodávateľom
týchto prác v zdaňovacom období september 2021 mala byť spoločnosť MAREZO, s.r.o., ktorej

konateľom bol p. K. M., ktorý sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101034500/2022 zo dňa 25.
04. 2022 vyjadril, že nevie o tom, že je konateľom spoločnosti MAREZO, s.r.o., ani že splnomocnil E.
F.. Spoločnosť MAREZO, s.r.o. u správcu dane nebola nikdy registrovaná na daň zo závislej činnosti,
čím deklaruje, že nezamestnáva žiadnych zamestnancov; k dani z príjmov právnickej osoby nepodala
nikdy žiadne daňové priznanie, čím deklaruje, že nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť; na základe

zistení správcu dane všetky daňové priznania na DPH za spoločnosť podávala neoprávnená osoba p.
E. F.. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o reálnosti dodania služieb prostredníctvom deklarovaného
dodávateľa Eurodrive Slovakia, s.r.o.
3.5 Podľa žalovaného o tvrdeniach žalobcu a dodaní služieb prostredníctvom deklarovaných
dodávateľov HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia s.r.o. existujú natoľko závažné pochybnosti,

ktoré ich činia nedôveryhodnými. Pochybnosti na strane daňových orgánov disponujú požadovanou
intenzitou a majú za následok prenos dôkazného bremena spať na žalobcu, pričom žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení a pochybnosti neodstránil. Žalobca sa všeobecne vyjadroval o
službách, avšak svoje tvrdenia nepodložil relevantnými dôkazmi tak, ako to ukladá § 45 ods. 2 písm. e)
Daňového poriadku. K zoznamu vstupov prípadných zamestnancov spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o.

a Eurodrive Slovakia, s.r.o. žalovaný uviedol, že ide o všeobecný zoznam osôb, z ktorého nie je zrejmé,
že ide o osoby, ktoré mali vykonávať fakturované činnosti v areáli žalobcu, preto takýto dôkaz nie je
potvrdením, že išlo o zamestnancov dodávateľov služieb. Uvedenú skutočnosť nepotvrdili ani samotní
dodávatelia.3.6 V súvislosti s prenosom dôkazného bremena v daňovom konaní žalovaný poukázal na závery
rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/22/2020 z 02. 02. 2022, bod 36. Žalovaný
uviedol, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nie je postačujúce, aby skutočnosti o dodávateľovi

vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky (ktorá je v tomto prípade taktiež spochybnená), ale
zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len ak sú
splnené hmotnoprávne požiadavky. Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má prednosť pred
povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie
tovarov alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie

zdaniteľného plnenia podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku leží predovšetkým na daňovom subjekte,
pričom cieľom uznaným a podporovaným Smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH je boj
proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (napr. GMNT Leusden a Holin groep,
C-487/01 a C-7/2). V predmetnom prípade dôkazná povinnosť spočívala jednoznačne na žalobcovi,
ktorému správca dane poskytol dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH
dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal. Avšak žalobca vierohodne nepreukázal prijatie

plnenia od deklarovaných dodávateľov HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o., u ktorých
bol relevantne spochybnený vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH s následnou
možnosťou odpočítania dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH u žalobcu.
3.7 K vyjadreniu žalobcu v súvislosti s preverovaním si dodávateľov, že v čase realizácie zdaniteľných
obchodov mali platné IČ DPH, žalovaný uviedol, že zákon o DPH ani iný zákon neukladá daňovému

subjektu povinnosť, aby si preveroval svojich obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý
následkovsvojichobchodnýchtransakcií,pokiaľtietonevykazujúznakyanespĺňajúpodmienkyvzmysle
zákona o DPH. Z toho titulu je potrebné, aby každý daňový subjekt bol pri podnikaní dostatočne
predvídavý a obozretný, aby obsah faktúr mohol preukázať pred daňovými orgánmi. Je v záujme
každého daňového subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov, aby nad rámec svojich bežných

obchodných potrieb zabezpečil dostatok dôkazov a tým preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné
opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej činnosti, a tak zabránil tomu, aby sa nedostal
do dôkaznej núdze. Predkladané dôkazy a poskytované vyjadrenia daňovým subjektom tak musia byť
jednoznačné a nemenné.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalobca namietal, že a) žalovaný vykonával daňovú kontrolu v rozpore s § 46 a § 61 Daňového
poriadku, b) žalovaný pri daňovej kontrole postupoval v rozpore so zákonom o DPH, a to najmä vo veci
posúdenia oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH žalobcom a v rozpore s Daňovým poriadkom vo veci
vykonávania dokazovania a hodnotenia dôkazov v priebehu daňovej kontroly; c) postup žalovaného je
v príkrom rozpore s ustálenou judikatúrou.

6. Žalobca vyjadril presvedčenie, že zdaniteľné plnenia nastali v zmysle zákona o DPH v spojení
s Daňovým poriadkom. Tvrdenia správcu dane nemajú oporu ako v zákone, ani v skutkových zisteniach
počas daňovej kontroly, práve naopak, z vykonanej daňovej kontroly vyplynulo, že žalobca splnil svoje
povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a práve správca dane nezákonným presúvaním dôkazného bremena

na žalobcu sám vykonštruoval situáciu, ktorú následne zhodnotil v neprospech žalobcu.

7.VovzťahukpochybnostiamazáveromsprávcudanevoveciobchodovaniasospoločnosťamiHMPlus
Slovakia, s.r.o. aj Eurodrive Slovakia, s.r.o. žalobca zhodne namietal, že konal v dobrej viere a s
poukazom na priebeh kontrolovanej obchodnej transakcie nemal možnosť správcom dane namietané

skutočnosti preverovať. Správca dane sa nijakým spôsobom nezaoberal ani nerozporoval uskutočnenie
zdaniteľných obchodov, práve naopak, správca dane sa zaoberal výhradne skutočnosťami, ktoré síce
naznačujú, že spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. nemuseli, resp. nepriznali
finančné plnenia zo strany žalobcu, avšak táto skutočnosť nie je v žiadnom prípade v jeho dispozícii.
Spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. aj Eurodrive Slovakia, s.r.o. mali platné IČ DPH, ich zamestnanci

vykonávali fakturované činnosti v areáli žalobcu a tento teda nemal dôvod ani možnosť hlbšie skúmať
aktivity svojho subdodávateľa. V nadväznosti na tvrdené vykonávanie prác v areáli žalobcu dodal
žalobca v priebehu daňovej kontroly evidenciu vstupov zamestnancov subdodávateľa do areálu žalobcu.
Žalobca si splnil zákonné povinnosti v zmysle zákona o DPH a preukázal splnenie podmienok naodpočítanie dane z pridanej hodnoty. Preukázal uskutočnenie obchodných transakcií s dodávateľmi
HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. v rozsahu, ktorý mu zákon ukladá. Týmto žalobca
vyčerpal dôkazné bremeno. Z pohľadu žalobcu ako kontrolovaného subjektu je irelevantné, či a kedy

došlo k zmene osoby konateľa spoločnosti, či sa iná osoba vydávala za konateľa spoločnosti, resp. či
a kde má spoločnosť aktuálne sídlo za predpokladu, ak správca dane nemá iné dôvodné pochybnosti
o uskutočnení zdaniteľného obchodu. Argumenty správcu dane o jeho pochybnostiach nie sú náležite
odôvodnené, resp. sú odôvodnené absurdne a teda majú abstraktnú povahu pocitu zamestnanca
správcudane,čopredaňovékonanieniejerelevantné.Správcadanepoukázalnato,že„daňovýsubjekt

dostatočne nepreukázal a ani správcom dane nebolo zistené reálne dodanie tovaru pre deklarovaného
odberateľa v množstve a rozsahu deklarovanom na faktúrach“. Zo skutočností uvedených v protokole
aj z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca naopak nado všetku objektívnu pochybnosť
preukázal svoje tvrdenia a bol to práve správca dane, ktorý svoje pochybnosti a odlišný názor nebol
schopný oprieť o žiadne relevantné dôkazy a zákonné ustanovenia. Správca dane nesprávne vykladá
ustanovenia zákona a súčasne

nad rámec zákona presúva na žalobcu dôkazné bremeno pri skutočnostiach, ktoré nie je možné pri
vynaložení akéhokoľvek úsilia uniesť. Správca dane svoje závery náležite neodôvodnil, jeho závery
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v neposlednom rade nijakým spôsobom nespochybnil
vykonanie plnenia, ktoré zakladá nárok na odpočet DPH.

8. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (C-80/11 a C-142/11
Mahagében a Dávid zo dňa 21. 06. 2012, C-324/11 Gábor Tóth zo dňa 06. 09. 2012, C-18/13 Marks
Pen zo dňa 13. 02. 2014) a opísal skutočnosti, na základe ktorých v jednotlivých prípadoch správca
dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. Následne žalobca z poukazovaných
rozhodnutí vyvodil záver, že ani v jednom z uvedených prípadov, ako ani v prípade žalobcu, nebolo

dodanie tovaru správcom dane spochybnené. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z dokladov
predložených daňovými subjektmi bolo založené na skutočnosti, že u dodávateľov boli zistené
skutočnosti, u ktorých správca dane nadobudol presvedčenie, že dodávateľ uvedený na faktúrach
nemohol uskutočniť predmetné zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach z dôvodu, že nedisponovali
vedomosťami o balení tovarov, zamestnancami a výrobnými prostriedkami, nesplnili si riadne svoje

daňové povinnosti, nepredložili relevantnú účtovnú dokumentáciu. Súdny dvor EÚ ako jediná právna
autorita na výklad európskeho práva, ktorého výroky sú záväzné, vo vyššie uvedených prípadoch
odpovedal na otázky, či je možné odoprieť právo na odpočítanie dane v prípade, ak sa zistí, že
poskytovateľ tovaru alebo služieb uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ nemá pre dodanie tovaru
alebo na poskytovanie služieb k dispozícii potrebných zamestnancov, hmotné prostriedky, tieto náklady

nie sú uvedené v účtovníctve poskytovateľa, resp. nie je možné overiť, že služby naozaj poskytol
poskytovateľ uvedený na faktúre, a či neoverenie si týchto skutočností daňovým subjektom možno
považovať za jeho postup v rozpore s náležitou starostlivosťou, t. j. za situáciu, kedy vedel alebo mal
vedieť, že transakcia uskutočnená jeho dodávateľom môže byť dotknutá nezákonnosťou, resp. daňovým
podvodom. Podľa názoru žalobcu závery Súdneho dvora EÚ, uvedené v bodoch 23 až 29 rozsudku

C-18/13 a bodoch 47 a 48 rozsudku C-80/11 a C-142/11, presne popisujú a vystihujú jeho prípad a
jeho názor na predmetné zistenia správcu dane, nakoľko postihovať daňový subjekt, ktorý so správcom
dane riadne a včas komunikuje, ktorý si plní svoje povinnosti voči štátu, je kontaktný, v oblasti svojho
podnikateľskej činnosti pôsobí už viac ako 10 rokov, za to, že jeho dodávateľ je nekontaktný, resp. si
neplní svoje povinnosti, nie je právne v poriadku ani v súlade s princípmi

právneho štátu.

9. Žalobca zdôraznil, že pri nároku na odpočítanie dane zo zdaniteľných plnení nepochybil a splnil
všetkyzákonomstanovenépodmienky:zdaniteľnéobchody–tovarboljednoznačnedodaný,čímvznikla
daňová povinnosť; dodanie tovaru bolo jednoznačne uskutočnené platiteľom dane; dodanie tovaru

jednoznačnepoužildaňovýsubjektnauskutočneniesvojichplnení;daňovýsubjektmáfaktúruvystavenú
platiteľom dane, ktorá spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Iné podmienky pri uplatňovaní práva na
odpočítanie dane nie sú zákonné a nemožno nimi zdaniteľnej osobe podmieňovať uplatnenie práva.
Správca dane postupoval protizákonne, ak podmienil nárok na odpočítanie dane uplatnený žalobcom
podmienkou splnenia akýchkoľvek povinností na dodávateľskom či subdodávateľskom stupni. Takáto

interpretácia zákona o DPH je nesprávna a neprípustná. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR
záujem štátu na realizácii príjmovej stránky rozpočtu nemôže byť a ani nie je nadradený dodržiavaniu a
rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.10.Ďalejžalobcanamietalrozloženiedôkaznéhobremenavdaňovomkonanívovzťahukskutočnostiam
týkajúcim sa dodávateľov žalobcu, resp. subdodávateľov dodávateľa, ktoré netvoria dôkazné bremeno
daňovéhosubjektu.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžf/10/2012

zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 131/2004 zo dňa 25. 03. 2005, z ktorých časti citoval. Žalobca
s poukazom na časti rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 83/2012-46
zo dňa 23. 08. 2013 vyslovil záver, že súd v odôvodnení poskytol návod, ako sa môže daňový subjekt
vyhnúť účasti na daňovom podvode: „Všeobecne môže byť prijatím dostatočných opatrení napr. situácia,

keď dodávateľ, predtým než vstúpi do obchodných vzťahov s nadobúdateľom, presvedčí sa o jeho
dôveryhodnosti – napr. preverením si jeho identifikačného čísla, zápisu do obchodného registra a
solventnosti, a vyžiada si informácie tiež o prepravcovi tovaru od dodávateľa k príjemcovi.“

11. Žalobca mal za to, že uvedená situácia je vo svetle uvedenej judikatúry jasným dôkazom arbitrárnosti
rozhodovania správcu dane. Správca dane počas celého procesu daňovej kontroly nešpecifikoval, v

čom žalobca konkrétne pochybil a dal správcovi dane dôvod na vyrubenie rozdielu dane, pričom žalobca
si splnil všetky povinnosti v zmysle zákona o DPH aj Daňového poriadku. Správca dane konštatoval,
že „vierohodnosťou pôvodu faktúry rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru“. Žalobcovi nie je zrejmé, čo presne pod týmito
slovami správca dane rozumie, nakoľko žalobca v rámci svojich zákonných možností hodnoverne

preukázal, že k dodaniu zdaniteľného plnenia došlo, teda predložil faktúru vyhotovenú dodávateľom,
prijaté plnenia použil na uskutočnenie svojich plnení, čím preukázal ekonomickú opodstatnenosť
predmetných transakcií, za služby riadne zaplatil, evidoval vo svojom areáli pracovníkov, o ktorých
dodávateľ tvrdil, že sú jeho zamestnancami a v neposlednom rade označil osobu vedenú ako
koordinátora svojho dodávateľa, ktorú správca dane nevypočul. Naproti tomu správca dane svoje

pochybnosti neoprel o žiadny relevantný argument, práve naopak, zo strany správcu dane sa jedná
výhradne o domnienky a špekulácie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol rovnaký
skutkový a právny záver ako záver, ktorý bol uvedený v preskúmavanom rozhodnutí.

13.Žalovanýkonštatoval,žezáversprávcudanevychádzazospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavu,na
základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobcom nebolo preukázané, že deklarovaní

dodávatelia HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. boli skutočnými dodávateľmi služieb,
ktorým vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Na základe vykonaného dokazovania
s poukazom na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH bolo zistené, že žalobca si uplatnil nárok na
odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že
zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskými spoločnosťami tak, ako je to deklarované

na sporných faktúrach. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťami, ktoré si
dostatočne nepreveril, ani sa reálne nezaujímal o ich materiálno-technické či personálne vybavenie,
aby sa presvedčil, či spoločnosti sú schopné požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru
opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť
obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. K námietke žalobcu,

že správca dane na neho prenášal dôkaznú povinnosť týkajúcu sa tretích osôb žalovaný uviedol, že
správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ktoré by boli mimo sféru jeho
možností a dosahu.

14. Žalovaný uviedol, že žalobca citoval rozsudky Súdneho dvora EÚ bez toho, aby preukázal, v čom

je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v napadnutom rozhodnutí a aby
vymedzil konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nie je preto možné
zhodnotiť opodstatnenosť aplikácie uvedených rozsudkov na jeho obchodné transakcie s deklarovanými
dodávateľmi. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z predmetných faktúr od
spoločností HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. z dôvodu, že nebolo preukázané, že

tieto dodali (či už priamo alebo v subdodávke) plnenia uvedené na predmetných faktúrach podľa § 49
ods. 1 a 2 zákona o DPH. Taktiež v merite veci nie je poukazované na podvodné konanie.

Posúdenie veci správnym súdom15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v

ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Žiline
na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v
Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/37/2023. Podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok(ďalejlen„SSP“)rozhodolsprávnysúdvovecibeznariadeniapojednávaniaarozsudokverejne
vyhlásil dňa 29. 01. 2025, keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania

a správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd
preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.

16. V preskúmavanom prípade správca dane (i žalovaný) založil svoje rozhodnutie o nepriznaní
uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty na závere, že žalobca nepreukázal splnenie

hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH z faktúr od
deklarovaných dodávateľov HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. za dodanie služieb
(služby v rámci obchodnej činnosti, montáž a kompletizovanie zložitejších výrobkov) v zdaňovacom
období september 2021 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že služby mu boli dodané osobami
(deklarovanými dodávateľmi) uvedenými na faktúrach, t. j. založili nepriznanie odpočtu DPH na prvej

hmotnoprávnej podmienke – spochybnenie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Materiálnu
existenciu plnenia ani to, že žalobca služby ďalej použil na účely svojich zdaniteľných plnení, správca
dane a ani žalovaný výslovne nespochybnili.

17. Žalobca tvrdil, že uniesol svoje dôkazné bremeno a predloženými dokladmi preukázal splnenie

hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočtu DPH vyžadovaných zákonom o DPH, keďže
uskutočnenie zdaniteľných obchodov (materiálna existencia plnenia) nebolo spochybnené, dodávatelia
uvedení na faktúrach HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. boli platiteľmi DPH a dodané
služby boli použité žalobcom na účely zdaniteľných plnení. Žalobca predložil faktúru spĺňajúcu
zákonom stanovené náležitosti. Správca dane nemôže podmieňovať nárok na odpočítanie dane

uplatnený žalobcom splnením akýchkoľvek iných podmienok ani povinností na dodávateľskom či
subdodávateľskom stupni.

18. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené
v prípadoch, ak 1/ zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2/ došlo

k daňovému podvodu alebo 3/ k zneužitiu práva. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V zmysle § 19 ods. 1 a 2, § 49 ods.
1,§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,akoajčl.168písm.a)SmerniceRady2006/112/ESz28.11.2006o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ,
hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, resp. pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty

sú: 1. tovar alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo
poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), 2. predmetné plnenie fakticky existuje a nejde
o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia), 3. zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby
následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane nie sú kumulatívne splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe,

ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

19. Žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ dôvodne namietal nesprávne právne
posúdenie veci ohľadom nesplnenia prvej hmotnoprávnej podmienky. Podľa právneho názoru
vysloveného v rozsudku Súdneho dvora EÚ C-610/19 vo veci Vikingo, ako aj v početnej rozhodovacej

praxi Najvyššieho správneho súdu SR (napr. v rozsudku sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. 04. 2023,
sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15. 11. 2022, sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. 06. 2022) vznik daňovej
povinnostisaviažekdodaniutovarualeboslužby,alebeztoho,abydodávateľbolbližšiekonkretizovaný.
Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar alebo službu nedodala osoba, ktorá vyhotovila
faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru alebo

služby nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ C-610/19 vo veci Vikingo teda nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na
odpočet daneje to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a uvedenému
dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou

plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade tovar alebo
službu, na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane, použil pre potreby svojich vlastných
zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie
formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky
boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.

Pri existencii materiálneho plnenia teda nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že
daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ mohol dodať tovar alebo službu pre
nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane. V takomto prípade je zamietnutie odpočtu
DPH možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba
aktívne podieľala na daňovom podvode, alebo vedela alebo mala vedieť, že uvedené transakcie sú
súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný

subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca. Správny súd tiež poukazuje na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie, podľa ktorého uvedenie osoby
deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie
dane, tou je status tejto osoby ako platcu DPH.

20. V preskúmavanej veci nebolo žalobcovi odopreté odpočítanie dane z dôvodu, že by bol zo strany
správcudaneidentifikovanýdaňovýpodvodalebozneužitiepráva,alezdôvodu,žesprávcadanedospel
k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane – dodanie
služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Takýto záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok je
výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je

stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý
musí byť zdaniteľnou osobou. Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre hmotnoprávnu
podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. Ostatné dve hmotnoprávne
podmienky (materiálna existencia plnenia a použitie prijatého plnenia žalobcom - príjemcom v rámci
jeho ekonomickej činnosti) neboli zo strany správcu dane spochybnené. Správca dane i žalovaný

za spornú označili osobu dodávateľa (HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o.), pričom
hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status (musí byť platiteľom dane).
Status dodávateľa ako platiteľa dane však v preskúmavaných rozhodnutiach nebol nijako spochybnený
a spochybniť ho nemohli ani skutočnosti, na ktoré správca dane i žalovaný poukazujú vo svojich
rozhodnutiach (a ktoré sú zhrnuté v odsekoch 3.2 až 3.5 tohto rozsudku), a na základe ktorých

nadobudol správca dane (aj žalovaný) pochybnosti o tom, že dodávateľ deklarovaný na faktúre (HM
Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o.) dodal žalobcovi služby, ktorých cena bola vyfakturovaná
predmetnými kontrolovanými faktúrami, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane. Svoj záver správca
dane a žalovaný učinili hlavne na základe spochybnenia materiálnych a ľudských zdrojov na strane
dodávateľov žalobcu, resp. ich subdodávateľov.

21. Vo vzťahu k obchodnej transakcii s dodávateľom HM Plus Slovakia, s.r.o. daňové orgány formulovali
pochybnosti založené najmä na tom, že dodávateľ žalobcu HM Plus Slovakia, s.r.o. a jeho dodávateľ
HEXA Trade s.r.o. majú zriadené len virtuálne sídlo; so správcom dane nespolupracujú; majú rovnakého
konateľa a spoločníka A. B., ktorý neexistuje; nepodali daňové priznanie za rok 2021 k dani z príjmov

právnickej osoby a za zdaňovacie obdobie roku 2020 podali nulové daňové priznanie, čím deklarujú,
že reálne nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť. Žalobca tvrdil, že za deklarovaného dodávateľa
konal s p. G. H., ktorá vystupovala v pozícii koordinátora spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o., avšak jej
oprávnenie konať za dodávateľa sa nepreukázalo. Zo zoznamov pracovníkov predložených žalobcom
a Sociálnou poisťovňou bol zistený nesúlad medzi osobami uvedenými na zoznamoch; žalobcom

predložený zoznam pracovníkov sám o sebe nepreukazuje, že ide o zamestnancov spoločnosti HM Plus
Slovakia, s.r.o.

22.VovzťahukobchodnejtransakciisdodávateľomEurodriveSlovakia,s.r.o.daňovéorgányformulovali
pochybnosti založené najmä na tom, že spoločnosť má virtuálne sídlo, konateľ p. I. J., ktorý sa vyjadril,

že nevie, že je konateľom, ani že by udelil generálnu plnú moc p. E. F., nevie o ekonomických
aktivitách spoločnosti. Osoby (p. K. J., p. K. L.), ktoré žalobca označil ako osoby, ktoré zabezpečovali
bežnú prevádzku, nemali oprávnenie konať za spoločnosť. Spoločnosť Eurodrive Slovakia, s.r.o. na
dani z príjmov právnických osôb podala za rok 2020 nulové daňové priznanie a za rok 2021 daňovépriznanie nepodala, čím deklarovala, že v roku 2021 nevykonávala ekonomickú činnosť. Dodávateľ
uviedol na preverovanej faktúre vystavenej pre žalobcu číslo účtu inej osoby (Eurodrive Slovakia
Support, s.r.o.), z toho titulu aj úhrada faktúry č. 2021021 vo výške 252 677,70 EUR bola uhradená

na účet inej spoločnosti, nie na účet dodávateľa. Žalobcom predložený zoznam pracovníkov, ktorí
mali služby vykonať, bol všeobecný a nepreukazoval, že ide o zamestnancov spoločnosti Eurodrive
Slovakia, s.r.o. Subdodávateľom prác pre žalobcu v zdaňovacom období september 2021 mala byť
spoločnosť MAREZO, s.r.o., ktorej konateľom bol p. K. M., ktorý sa vyjadril, že nevie o tom, že
je konateľom spoločnosti MAREZO, s.r.o., ani že splnomocnil E. F.. Spoločnosť MAREZO, s.r.o. u

správcu dane nebola nikdy registrovaná na daň zo závislej činnosti, čím deklaruje, že nezamestnáva
žiadnych zamestnancov; k dani z príjmov právnickej osoby nepodala nikdy žiadne daňové priznanie,
čím deklaruje, že nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.

23. Správny súd uvádza, že odoprieť právo na odpočítanie DPH zo správcom dane a žalovaným
formulovaných dôvodov by bolo možné jedine v prípade preukázania existencie daňového podvodu

správcom dane a účasti žalobcu na ňom alebo jeho vedomosti o tomto podvode. Takéto skutočnosti
všaksprávcadaneanižalovanývpreskúmavanýchrozhodnutiachneskonštatovali.Pretovecnesprávne
právne posúdili.

24. Žalobca v správnej žalobe (s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky i Súdneho dvora EÚ) namietal nesprávne právne posúdenie rozloženia
dôkazného bremena správcom dane, keď tento spochybnil žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy
so záverom, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane (tým, že
nepreukázal, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre), a to na základe
skutočností zistených na strane dodávateľa žalobcu, resp. subdodávateľa, ktoré nemožno pričítať

na úkor žalobcu. Pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma
zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním
daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri
preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom
subjekte. V preskúmavanej veci bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu nesplnenia

hmotnoprávnych podmienok. Ako však správny súd konštatoval vyššie v odôvodnení tohto rozsudku,
záver daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia veci, keďže dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre hmotnoprávnu podmienku
pre odpočítanie DPH nepredstavuje. Ostatné dve hmotnoprávne podmienky (materiálna existencia
plnenia a použitie prijatého plnenia žalobcom - príjemcom v rámci jeho ekonomickej činnosti) neboli

zo strany správcu dane spochybnené. Dôkazná situácia nenasvedčuje nesplneniu hmotnoprávnych
podmienok uplatnenia odpočtu dane. Správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok odpočtu zaťažený povinnosťou preukázateľne spochybniť vierohodnosť
dokladovpredloženýchdaňovýmsubjektom(súčasnepovinnosťoutietoskutočnostiuviesťvodôvodnení
svojho rozhodnutia). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záver žalovaného, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, je nesprávny a pochybnosti
vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť
dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správca dane teda v
preskúmavanom prípade nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade nedošlo k opätovnému
prechodu dôkazného bremena na žalobcu. Námietka žalobcu, že správca dane aj žalovaný nesprávne

posúdili rozloženie dôkazného bremena, je preto dôvodná.

25. Správny súd v súvislosti s problematikou rozloženia dôkazného bremena poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je

na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie
zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných

daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Z rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. 11. 2018, bod 21 vyplýva, že „Daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom

konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť
a v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednávacej.“ Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 6 Sžfk/76/2020 z 26. 10. 2022), predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu

v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu a boli
špecifikované v rozhodnutí C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL. Pri daňovom
podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena 1/ preukázať existenciu podvodu
na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca
(objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace

tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na prechádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť,pričomstačínevedománedbalosťanemusíísťoúmysel(vedomostnýtestkonkrétnehosubjektu)
a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due
diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Pokiaľ žalovaný a správca dane vyslovili pochybnosti

indikujúce, že sa žalobca zúčastnil daňového podvodu (nepreukázalo sa, kto fakturované služby reálne
dodal; deklarovaní dodávatelia ani subdodávatelia nemali materiálne a personálne podmienky na
poskytnutie služieb; v mene dodávateľov a subdodávateľov vystupovali osoby, ktorých oprávnenie konať
v mene týchto spoločností sa nepreukázalo; žalobca faktúru vystavenú deklarovaným dodávateľom
Eurodrive Slovakia, s.r.o. uhradil na účet iného daňového subjektu; žalobca nebol dostatočne obozretný

pri preverovaní svojich dodávateľov), v takomto prípade je dôkazné bremeno na strane správcu dane,
ktorý musí preukazovať relevantné skutočnosti (napr. či došlo k daňovému úniku a na ktorom stupni
reťazca, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení,
ktoré je spojené s daňovým únikom a pod.).

26. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane ho zaťažil preukazovaním skutočností týkajúcich sa
dodávateľa a subdodávateľa, bez bližšej konkretizácie tejto námietky, takejto žalobnej námietke
nemožno priznať úspech. Daňové orgány v rámci zisťovania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre
odpočet DPH žiadali od žalobcu preukázať skutočnosti o reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie vo
vzťahu žalobcu a jeho priameho deklarovaného dodávateľa, a to vo vzťahu k dokladom a informáciám,

ktorými by žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti vo všeobecnosti mal a mohol disponovať (napr. ako
prebehol zdaniteľný obchod, kto vystupoval za deklarovaného dodávateľa pri jednotlivých obchodných
transakciách a uviesť naňho kontakt, kto vykonal fakturované služby,...) Správca dane skutočnosti
týkajúce sa dodávateľov HM Plus Slovakia, s.r.o. a Eurodrive Slovakia, s.r.o. a subdodávateľov HEXA
Trade s.r.o. a MAREZO, s.r.o. použil len na podporu svojich pochybností, ale od žalobcu nevyžadoval,

aby preukazoval skutočnosti vo sfére subdodávateľa, resp. dodávateľa (tieto skutočnosti zisťoval sám
správca dane).

27. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti

(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z
obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa
týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných
bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože

práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134
ods. 1 SSP). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti,
keď namietal, že žalovaný vykonával daňovú kontrolu v rozpore s § 46 a § 61 Daňového poriadku;
žalovaný počas daňovej kontroly postupoval v rozpore so zákonom o DPH a Daňovým poriadkom privykonávaní dokazovania a hodnotenia dôkazov. Takto formulované žalobné námietky sú nekonkrétne,
keďže žalobca netvrdí, v čom je vo vykonaní a vyhodnotení a ktorých konkrétnych dôkazov chyba.
Neuvádza, prečo by mal byť postup žalovaného v rozpore s § 46 a § 61 Daňového poriadku (pričom

žalobca zrejme mienil namietať postup správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, nie postup
žalovaného, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu). Námietky žalobcu neboli nijako bližšie ozrejmené.
Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky
sú nekonkrétne a všeobecné.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal
ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná
a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil podľa § 191 ods.
1 písm. c) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 a 4 SSP). V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi

splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane, najmä posúdi, či na
základe zisteného skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane zo strany žalobcu, s prihliadnutím na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou
odpočtu DPH je status dodávateľa (platiteľ dane) a že v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok
možno odpočet DPH nepriznať len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal

na daňovom podvode alebo vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom alebo ak bolo zistené zneužitie práva. Vo vzťahu k uvedeným
skutočnostiam je následne potrebné vyhodnotiť aj otázku rozloženia dôkazného bremena, ktoré v
prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok je na strane žalobcu a pri daňovom
podvode a zneužití práva na strane správcu dane. V ďalšom konaní je správca dane viazaný právnym

názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie správca dane pritom odôvodní
tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu
správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a

administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.