Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200132
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci
žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená:
JUDr. Jana Krkošková, DiS., advokátka, so sídlom Drahošanka 219, 022 01 Čadca, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831
04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Zborov nad Bystricou, so sídlom Zborov
nad Bystricou 223, 023 03 Zborov nad Bystricou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobkyni, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „správny orgán prvého stupňa
alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2 2022/0036501-006/GAL zo dňa
10.11.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako príslušný vyvlastňovací orgán podľa § 7 ods.

1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho
práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyvlastňovací zákon“) vo veci
návrhu vyvlastniteľa – Obce Zborov nad Bystricou (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho
účastníka konania) na odňatie vlastníckeho práva pre trvalý záber časti pozemkov špecifikovaných vo
výroku I. v rozsahu podľa podmienok geometrického plánu č. 281/2020 vyhotoveného spol. GeoTerrain,
s.r.o., Horná 2167/77, 022 0l Čadca dňa 11.09.2020, a na základe výsledkov vyvlastňovacieho
konania rozhodol tak, že výrokom I. vyvlastnil podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení s § 17a

a § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Cestný zákon“) spoluvlastnícke podiely žalobkyne k pozemkom označeným v
položkách 1 až 20 (ďalej ako „Pozemky“) vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva
v prospech vyvlastniteľa - Obce Zborov nad Bystricou pre účel majetkovoprávneho vysporiadania
spoluvlastníckych podielov dotknutých pozemkov nachádzajúcich sa pod verejnoprospešnou líniovou
stavbou ,,Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k. ú. F. G. H.“ a zároveň uviedol, že podľa §
13 ods. 2 písm. e) Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemkov na

účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení, pričom vyvlastnené pozemky možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené. Výrokom
II. rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodol o náhrade za vyvlastnenie spoluvlastníckych
podielov k Pozemkom a určil ju podľa § 4 ods. 3 Vyvlastňovacieho zákona na základe znaleckéhoposudku č. 223/2020 zo dňa 07.12.2020, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov I. A.
E., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v sume 150,96 Eur. S

požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd.
V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh administratívneho
konania a skonštatoval, že bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k Pozemkom bola
v konaní preukázaná podľa § 3 Vyvlastňovacieho zákona. Skonštatoval, že v konaní bolo preukázané,
že vyvlastnenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a miestna komunikácia je

verejnoprospešnou stavbou, nakoľko zabezpečuje prístup k nehnuteľnostiam v danom území. Verejný
záujem je vymedzený aj osobitnými predpismi, a to § 17a a § 24e Cestného zákona, ktorý umožňuje vo
verejnom záujme vyvlastniť pozemky pod existujúcimi cestami, ktoré sú v užívaní a doposiaľ nedošlo k
ich majetkovoprávnemu usporiadaniu. Vlastníctvo telies miestnej komunikácie preukazuje Delimitačný
protokol zo dňa 8. júla 1991 (ďalej ako „Delimitačný protokol“). Keďže stavby miestnych komunikácii
boli postavené pred rokom 1976 príslušné územné a stavebné povolanie sa pri delimitácii nevyžadovali.

Orgánverejnejsprávyprvéhostupňauviedol,ženaurčeniecestnéhotelesaakomiestnejkomunikácieje
smerodajným jej zaradenie do siete miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii, ktorou
je pasport miestnych komunikácií. Obec Zborov nad Bystricou má vypracovanú technickú evidenciu
– pasport komunikácií, ktorý vypracovala I. B. J. v súlade s Cestným zákonom a STN 736110 (ďalej
ako „Pasport“). Pasport bol dňa 6. septembra 2013 schválený Uznesením obecného zastupiteľstva č.

47/2013. Miestna komunikácia MK 49 je v Pasporte vedená pod názvom ulice „Backov k Michalcovej“,
funkčná trieda C3. Miestna komunikácia MK 50 je v Pasporte vedená pod názvom ulice „Backov k
Jurinovi“, funkčná trieda C3. Obec Zborov nad Bystricou dňa 08.07.20222 vydala Záväzné stanovisko
obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, v ktorom vyjadrila ako
dotknutý orgán podľa §140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v

znení neskorších predpisov súhlas s účelom vyvlastnenia z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania
pozemkov pod miestnymi komunikáciami v k. ú. obce Zborov nad Bystricou. Vo vyvlastňovacom konaní
bol podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa verejný záujem nepochybne preukázaný a jeho rozsah
určený podľa podmienok GP.
K náhrade žalobkyne za vyvlastnenie Pozemkov orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že podľa

údajov uvedených v Znaleckom posudku č. 223/2020 vyhotoveným znalkyňou pre odbor stavebníctvo
a odvetvie „odhad hodnoty nehnuteľností“ I. A. E., F. E. XXXX, XXX XX K. G. K. dňa 7. decembra
2020 (ďalej ako „Znalecký posudok“) ohodnocované Pozemky sú určené na trvalý záber, sú pozemkami
pod miestnymi komunikáciami v obci, ktoré je vylúčené používať iným spôsobom ako pozemky pod
inžinierskymi stavbami, pričom aj doteraz boli využívané takýmto spôsobom. Pozemky v čase obhliadky

boli vyžívané ako miestne komunikácie v obci buď s asfaltovým, spevneným alebo nespevneným
povrchom, prípadne boli porastené trávnatým porastom. Pozemky sa nachádzajú v obytnej časti obce
a sú určené na verejné dopravné vybavenie obce. Pozemky sa nachádzajú vo vzdialenosti asi 11 km
(začiatok obce) od okresného mesta Čadca. Pri stanovení všeobecnej hodnoty Pozemkov znalkyňa
zohľadnila polohu, okolité podmienky v danej lokalite a napojenie na dopravnú infraštruktúru. Taktiež boli

zohľadnené jednotlivé ochranné pásma inžinierskych sietí nachádzajúcich sa v danej lokalite. Náhrada
za Pozemky sa odvíja od trhovej ceny zistenej Znaleckým posudkom, t.j. výlučne osoba ustanovená
za znalca v príslušnom odbore je oprávnená podať výsledok zisťovania trhovej ceny ako podklad
pre rozhodovanie orgánu verejnej správy o výške náhrady. Primeranosť poskytovanej náhrady za
vyvlastnenie Pozemku orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil a určil podľa Znaleckého posudku.

Iný znalecký posudok predložený nebol.

2. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,
že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania a skonštatoval, že
orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v súlade s Vyvlastňovacím zákonom, výrok odvolaním
napdnutého rozhodnutia korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom prvostupňový správny orgán
zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok odvolaním napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný preskúmal vec v celom rozsahu a nezistil nesúlad odvolaním napadnutého

rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
K námietke odvolateľky, že nebola upovedomená o začiatku vyvlastňovacieho konania, žalovaný
uviedol, že v spisovom materiáli správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza písomné oznámenie
o začatí vyvlastňovacieho konania č. OU-ZA-OVBP2-2022/023501-004 zo dňa 26.09 2022, ktoré bolodoručované všetkým účastníkom konania, t. j. aj odvolateľke. Podľa informácie o výsledku doručenia
listinného rovnopisu, odvolateľka si zásielku v odbernej lehote neprevzala, v danom prípade ide o tzv.
fikciu doručenia písomnosti do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku. Z uvedeného

dôvodu považoval žalovaný túto námietku odvolateľky za neopodstatnenú.
K námietke odvolateľky, že nesúhlasí s neuskutočnením ústneho pojednávania z dôvodu opatrení
Covid, žalovaný uviedol, že uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020, ktorým bola
vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID, nebolo do dnešného dňa zmenené a
v tej súvislosti nebola mimoriadna situácia do dnešnej doby zrušená, námietku odvolateľky považoval

žalovaný za neopodstatnenú.
K námietke odvolateľky, že nejde o vyvlastnenie v nevyhnutnej miere
žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sa
nachádzajú pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní. Rozsah vyvlastnenia je preto
limitovaný existujúcimi cestnými telesami, ktoré sa na predmetných pozemkoch už nachádzajú a sú v
užívaní. Námietku odvolateľky považoval žalovaný za neopodstatnenú.

K námietke odvolateľky, že nebol v danom prípade preukázaný verejný záujem,
žalovaný uviedol, že verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech
všetkým občanom alebo mnohým občanom. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o majetkoprávne
usporiadanie pozemkov pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní, ktoré sú na dotknutých
pozemkoch už umiestnené, sú vo vlastníctve obce a sú užívané verejnosťou, v danom prípade je verejný

záujem nespochybniteľný. Žalovaný považoval túto námietku odvolateľky za nedôvodnú.
K námietke odvolateľky, že vyvlastniteľ nekontaktoval odvolateľku za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy
predmetných pozemkov žalovaný po preskúmaní spisového materiálu okresného úradu zistil, že v
spisovom materiáli sa nachádza dôkaz o doručení návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy č. MK/2021/1/
DR, a to doručenka, z ktorej vyplýva, že návrh odvolateľka prevzala dňa 17.06.2021, čo osvedčila svojím

podpisom. Na preukázanie bezvýslednosti pokusu o dohodu je v zmysle § 17 ods. 1 Cestného zákona
postačujúca doručenka. Z uvedeného vyplýva, že táto námietka odvolateľky je neopodstatnená.
Knámietkeodvolateľky,žesanejednáomiestnukomunikáciu,pričomzároveňspochybňujegeometrický
plán, žalovaný uviedol, že vyvlastniteľ má vypracovanú technickú evidenciu miestnych komunikácií
– pasport, ktorý vypracovala I. B. J. v súlade s cestným zákonom a STN 73 6110 projektovanie

miestnych komunikácií. Predmetný pasport miestnych komunikácií bol dňa 06.09.2013 schválený
uznesením obecného zastupiteľstva obce Zborov nad Bystricou č. 47/2013. Miestna komunikácia MK
49 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená pod názvom ulice „Backov k Michalcovej“,
funkčná trieda C3, a miestna komunikácia MK 50 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená
pod názvom „Backov k Jurinovi“ ako funkčná trieda C3. Geometrický plán č. 281/2020 vyhotovený

spoločnosťou Geo Terrain, s. r. o., L. XXXX/XX, XXX XX E., ktorý bol jedným z podkladov pre
vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, spracovala odborne spôsobilá osoba, ktorá zodpovedá za jeho
správnosť. Predmetný geometrický plán bol zároveň overený katastrálnym úradom dňa 20.11.2020.
Vzhľadom na to, že správnosť predmetného geometrického plánu bola overená oprávnenou štátnou
inštitúciou (katastrálnym úradom), nepatrí do kompetencie okresného úradu spochybňovať odbornosť

spracovania citovaného geometrického plánu. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný námietku za
neopodstatnenú.

Konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 24.04.2023 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania a následne zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia
avráteniaveciprvostupňovémusprávnemuorgánunaďalšiekonanie.Žalobkyňapovažovalanapadnuté
rozhodnutie, ako aj vyvlastňovacie rozhodnutie za nezákonné a nesprávne, za vydané na základe
nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia.

Žalobkyňa namietala skutočnosť, že jej žalovaným bolo odňaté právo vyjadriť sa pred vydaním
rozhodnutia k jeho podkladom a podmienkam, keďže nebola neinformovaná o začatí vyvlastňovacieho
konaniaanebolapredvolanánaústnepojednávanie,čímjejmalabyťznemožnenáochranavlastníckeho
práva.
Ďalšia námietka žalobkyne smerovala voči rozsahu vyvlastnenia s poukazom na tvrdenú šírku „cesty

MK 49, MK50“, ktorá je podľa tvrdení žalobkyne maximálne 2,8 metra, pričom Obec Zborov nad Bystricu
svojim zameraním zasahuje do jej záhrad, keďže podľa geometrického zamerania by sa malo jednať
o ,,cestu MK49, MK50“ 3,4 až 4,2 metra.Ďalej namietala, že vyvlastniteľ Obec Zborov nad Bystricou do dnešného dňa ani v rozhodnutí okresný
úrad nepreukázal žiadny verejný záujem na vyvlastňovacom konaní. Jedná o ,,slepú cestu“, ktorá vedie
len k trom rodinným domom. Bolo povinnosťou správneho orgánu preskúmať v rámci vyvlastňovacieho

konania existenciu verejného záujmu tak, aby dal odpoveď na otázku, či všeobecný záujem na
uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti verejnosti, že sa dostáva do
zjavného nepomeru s individuálnym záujmom vlastníkov dotknutých nehnuteľností. Poukázala na to, že
právny inštitút vyvlastnenia ustanovuje Ústava SR v článku 20 ods. 4 ako výnimočný spôsob zásahu do
vlastníckeho práva pri splnení ustanovených podmienok tak, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.
Ďalej vyvlastniteľ Obec Zborov nad Bystricou ju poštou a ani osobne nekontaktoval, aby sa dohodli na
odpredaji alebo výmene pozemkov ohľadne cesty MK49, MK50. Namietala, že mala záujem o adekvátnu
výmenu pozemkov, čo povedala aj prvostupňovému správnemu orgánu pri prejednaní iných parciel,
nakoľko cena posudku za uvedené pozemky je neadekvátna.

Namietala, že na uvedených parcelách sa nejedná o cestu, ani o miestnu a účelovú komunikáciu,
ide možno iba o chodník, ktorý bol rozšírený z jej záhrady, aby sa ďalší traja susedia dostali k ich
rodinnýmdomom.Vr.2012a2014bolinauvedenýchparcelách,ktoréobecoznačujemylneakomiestne
komunikácie, spôsobené dopravné nehody, pričom oddelenie dopravných nehôd nerealizovalo udelené
dopravné nehody ako dopravné nehody, nakoľko sa nejednalo o cesty/miestne a účelové komunikácie

podľa zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Na uvedených parcelách takisto nie je osadená
žiadna dopravná značka. V delimitačnom protokole obce Zborov nad Bystricou nemožno identifikovať
žiadnu stavbu, ktorá by sa čo i len vzdialene mohla stotožniť s pozemnou komunikáciou – obslužná
miestna komunikácia triedy C2 alebo C3. Užívacím povolením resp. (kolaudačným rozhodnutím) obec
nedisponuje, lebo bez takého správneho aktu nebolo prípustné stavbu užívať. Pokiaľ ide o klasifikáciu

navrhovanej pozemnej klasifikácie, nie je rozhodné to, umiestnenie akej pozemnej komunikácie
predpokladá územný plán, ale aký je skutočný právny a technický charakter ,,cesty“. S istotou podľa
platných zákonov možno povedať, že nie je založený list vlastníctva ani na inžiniersku stavbu – miestna
komunikácia. Z poznámky na liste vlastníctva /textu ku kódu 22 sa dá uznať iba "poľná cesta", čo nie je
miestnou komunikáciou, lebo poľná cesta zmysle § 22 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb. je jednou z možností

účelovej komunikácie [§ 1 ods. 2 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb.]; ak je na daných parcelách poľná cesta
(účelová komunikácia), potom aplikácia § 22c ods. 1 písm. f) zák. č. 135/1961 Zb. neprichádza do úvahy.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.10.2023 stručne popísal priebeh administratívneho konania,
pričom k námietkam žalobkyne uviedol, že keďže žalobkyňa nemá aktivovanú elektronickú schránku,

„Oznámenieozačatívyvlastňovaciehokonania,upusteníodústnehopojednávaniaapredĺženílehotyna
vydanie rozhodnutia“ bolo žalobkyni doručované prostredníctvom centrálneho úradného doručovania.
Z obsahu administratívneho spisu prvostupňového orgánu vyplýva, že po opakovanom pokuse o
doručenie dňa 30. septembra 2022 bola zásielka dňa 30. septembra 2022 uložená a po uplynutí
úložnej lehoty bolo odosielateľovi oznámené, že zásielka nebola adresátom prevzatá v odbernej

lehote s vyznačením dňa 18. októbra 2022 ako dňa, zistenia dôvodu nedoručenia zásielky. Žalobkyňa
nepredkladá žiadne tvrdenia alebo dôkazy, na základe ktorých by bolo možné považovať správnosť
údajov uvedených v informácii o výsledku doručenia listinného rovnopisu, v priebehu odvolacieho
konania, ako aj v predloženej žalobe sa obmedzila výhradne na tvrdenie o neoznámení začiatku
vyvlastňovacieho konania. Ohľadom námietky nevykonania ústneho pojednávania žalovaný uviedol,

že nebolo v prejednávanom prípade uskutočnené v dôsledku aplikácie ust. § 19a písm. a) zákona č.
282/2015 Z.z. a absencie požiadavky niektorého z účastníkov konania na jeho uskutočnenie.
Ohľadom námietky žalobkyne o väčšom rozsahu vyvlastnenia ako je šírka cesty, žalovaný uviedol, že
jedným z podkladov pre vydanie vyvlastňovacieho rozhodnutia bol aj geometrický plán č. 281/2020
vyhotovený spoločnosťou Geo Terrian, s.r.o. Žalovaný, vyvlastňovací orgán a v konečnom dôsledku ani

vyvlastniteľ nedisponujú kompetenciou overovať, revidovať alebo akýmkoľvek spôsobom spochybňovať
závery osoby oprávnenej vyhotovovať uvedenú dokumentáciu.
K námietke žalobkyne ohľadom samotnej existencie miestnych komunikácii žalovaný poukázal na
dôvodenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10. septembra 2020, ktorý
konštatoval, že „na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie

do miestnych komunikácii a jej evidovanie v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií).“
Podkladom pre vydanie vyvlastňovacieho rozhodnutia je aj technická evidencia miestnych komunikácií
- pasport, ktorý vypracovala I. B. J. v súlade s cestným zákonom a STN 73 6110 projektovanie
miestnychkomunikácií.Predmetnýpasportmiestnychkomunikáciíboldňa6.septembra2013schválenýuznesením obecného zastupiteľstva obce Zborov nad Bystricou č. 47/2013. Miestna komunikácia MK
49 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená pod názvom ulice „Backov k Michalcovej“, funkčná
trieda C3 a miestna komunikácia MK 50 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená pod názvom

„Backov k Jurinovi“ ako funkčná trieda C3.
K námietke nepreukázania verejného záujmu žalovaný uviedol, že verejný záujem je predmetom
správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych
záujmov. Zákon o vyvlastňovaní vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom
danému účelu (v danom konkrétnom prípade účelu podľa § 17a a 24h cestného zákona) tzn., že

najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo
verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami
existujúceho vlastníka. V zmysle § 2 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona vyvlastnenie musí byť s cieľmi a
zámermi územného plánovania a ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo
záväzným stanoviskom obce. Obec Zborov nad Bystricou dňa 8. júla 2022 vydala Záväzné stanovisko
obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, v ktorom vyjadrila ako

dotknutý orgán súhlas s účelom vyvlastnenia z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov
pod miestnymi komunikáciami v katastrálnom území obce. Žalovaný mal za to, že v prejednávanom
prípade ide o majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, na ktorých sa nachádza miestna komunikácia
v užívaní, a teda verejný záujem bol v konaní náležite preukázaný, čo vyvlastňovací orgán vo
vyvlastňovacom rozhodnutí náležite dôvodil. Žalobkyňou prednesená argumentácia o obmedzenom

počte prípadných beneficientov tejto komunikácie je nenáležitá.
K námietke žalobkyne, že nebola zo strany vyvlastniteľa kontaktovaná za účelom uzatvorenia dohody
o prevode vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom, žalovaný s poukazom a doručenku
v administratívnom spise uviedol, že vyvlastniteľ náležite preukázal naplnenie podmienky stanovenej
ust. § 17 ods. 1 Cestného zákona, že oslovil žalobkyňu s návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy.

K námietke o neadekvátnej výške poskytnutej náhrady za vyvlastnenie žalovaný uviedol, že zmysle §
4 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona je síce majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením
náhradného pozemku priorizovaným spôsobom poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky, avšak
samotný Vyvlastňovací zákon vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípade, ak ide o vyvlastnenie v
intenciách § 17a Cestného zákona. Výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom

okresný úrad určil na základe znaleckého posudku č. 223/2020 zo dňa 7. decembra 2020,
vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov súdnou znalkyňou I. A. E., F.
E. XXXX, XXX XX K. G. K., zapísanou v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti
SR, pod evidenčným číslom 914869. Žalobkyňa v priebehu vyvlastňovacieho konania nevzniesla voči

predmetnému znaleckému posudku a jeho záverom žiadne námietky. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí
okresný úrad zároveň žalobkyňu s požiadavkou o vyššiu náhradu odkázal bez prerušenia konania
na súd. Žalobkyňa bola teda poučená, že s požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade
stanovenej vo vyvlastňovacom konaní a vyvlastňovaným navrhovanej náhrady) sa žalobkyňa ako
vyvlastnená môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti vyvlastniteľovi v lehote 30 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Problematikou adekvátnej náhrady sa zaoberal
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžp/23/2013 zo dňa 11. februára 2014, v ktorom konštatoval, že
nároknavyššiuvyvlastňovaciunáhradupreúčelyvýstavbydiaľnice-tak,akotátovýškavyplývazvýroku
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v správnom
súdnictve - sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo i z právomoci súdov v správnom

súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§ 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z.
o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení
neskorších predpisov). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní žalobou proti
stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu došlo. Správnosti argumentácie
žalovaného, ktorou dôvodí, že správny orgán vo vyvlastňovacom konaní vedenom podľa ustanovení

Vyvlastňovacieho zákona, nie je, a to za žiadnych okolností, oprávnený skúmať správnosť znaleckého
posudku za súčasného skúmania primeranosti všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom,
svedčíajodôvodnenierozsudkuNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Sžk/28/2019
zo dňa 30. septembra 2021.

5. Ďalší účastník konania právo podať vyjadrenie k žalobe nevyužil.

6. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodoch žaloby. Žalobkyňa nesúhlasila, že by údajná miestna
komunikácia prešla z vlastníctva štátu do vlastníctva obce Delimitačným protokolom zo dňa 08.07.1991.Pozemkové nehnuteľnosti, tzv. prístupové cesty v lokalite U Backov, ktoré boli predmetom správneho
konania, neboli v užívaní štátu, tak ako poukazuje ďalší účastník konania, nikdy štátu alebo samotnej
obci vlastnícky nepatrili. V súlade s pozemnoknižnými zápismi v pozemnoknižných vložkách boli

uvedené vlastnícke vzťahy právnych predchodcov súčasných fyzických osôb vlastníkov, t.j. i žalobkyne,
nie užívateľské. Prístupový chodník bol vytvorený vlastníkmi pozemkových nehnuteľností k ich majetku,
k poľnohospodárskym roliam za účelom ich obhospodarovania, a preto nie je odôvodnený a preukázaný
tvrdený verejný záujem vyvlastnenia. V uvedenej lokalite však štát nevlastnil a neužíval žiadne objekty,
a preto nemohol delimitovať akýkoľvek predmet vlastníctva na ďalšieho účastníka konania Obec

Zborov nad Bystricou. Vlastníci záhrad (záhonov) vytvorili spoločný chodník, ktorý využívali výlučne
oni na prístup na svoje pozemky. Právnym základom pre posúdenie údajných vlastníckych vzťahov ku
komunikácii MK 49 nemôže byť ani Pasport miestnych komunikácií, na ktorý poukazuje žalovaný, keďže
ide o dokument vypracovaný samotnou obcou, navyše bez možnosti pripomienkovania v etape návrhu,
či inej vonkajšej kontroly pred alebo po schválení / vydaní.
Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení sa žiadnym spôsobom nevysporiadal

s námietkou žalobkyne, že z výroku napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
sa vyvlastňuje majetok vo vlastníctve žalobkyne s poukazom na ust. § 17 a ust. § 24 cestného
zákona, pričom však ide o dva diametrálne odlišné právne základy vyvlastnenia. Zo znenia ust. § 24
zákona č. 135/1961 Zb. vyplýva, že tento je možné aplikovať na pozemky, na ktorých sa nachádzajú
miestne komunikácie v užívaní, pričom podľa ust. § 17 ide o vyvlastnenie vo verejnom záujme

z dôvodu výstavby miestnych ciest. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zmätočnosťou
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k právnemu základu a dôvodom
vyvlastnenia.

7. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) v konaní podľa ust. §
177 a nasl. včas podanú správnu žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných
podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) a contrario,
keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie
pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného a rovnako zákonnosť procesných
postupov týchto orgánov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí. Pri tomto postupe správny súd vychádzal
zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 134 ods. 1 SSP. Správny
súd pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP. Správny súd
skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.

Právny rámec

8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení
(ďalej len „Vyvlastňovací zákon“)

(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať
vo vyvlastňovacom konaní,

c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje
územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom
konaní.

11. Podľa § 13 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe
vyvlastňovací orgán
a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b) rozhodne o

1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,
2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,
nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho

dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,
d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,
e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby

na účel, na ktorý sa vyvlastnila,
f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli
uplatnené,
g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

12. Podľa 19a písm. a) Vyvlastňovacieho zákona počas mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo
núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 vyvlastňovací orgán vykonáva ústne
pojednávanie len v nevyhnutnom rozsahu alebo v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania
trvá niektorý z účastníkov konania.

13. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v rozhodnom
znení (ďalej len „Cestný zákon“) miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú
nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb
alebo fyzických osôb.

14. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce – obce,
prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje
inak,

15. Podľa § 3d ods. 8 Cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest vedú o týchto
pozemných komunikáciách technickú evidenciu.

16. Podľa § 4b ods. 1 a 2 Cestného zákona
(1) Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné

priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.
(2) Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby
uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a
ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

17. Podľa § 24e Cestného zákona pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej
správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja
alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod
diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť.
Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej

komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr
31. decembra 2020.

Posúdenie veci správnym súdom18. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.04.2023 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09.03.2023, ako aj zrušenia rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č.
OU-ZA-OVBP2-2022/0036501-006/GAL zo dňa 10.11.2022, ktorým bolo rozhodnuté o vyvlastnení
spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení
s § 24e Cestného zákona vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech
ďalšieho účastníka konania ako vyvlastniteľa pre účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov

pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia – MK 49, MK 50 v k.ú. F. G. H..“
Orgán verejnej správy prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zároveň uložil vyvlastniteľovi povinnosť
začať s užívaním Pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodol o náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené Pozemky
v celkovej v sume 150,96 Eur. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd. Žalovaný
odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Orgány verejnej správy vo vyvlastňovacom konaní skúmali
splnenie podmienok pre vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 a 2 Vyvlastňovacieho zákona, pričom dospeli k
záveru, že zákonné podmienky boli vo vzťahu k Pozemkom splnené.

19. Námietka žalobkyne, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správ bolo nedostačujúce

pre riadne posúdenie veci, je nedôvodná. Žalobkyňa tvrdila, že v konaní nebolo preukázané, že
na Pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia. Vyvlastniteľ podľa žalobkyne nepreukázal, že
Delimitačným protokolom nadobudol vlastnícke právo k pozemnej komunikácii a že sa táto pozemná
komunikácia nachádza na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne. Správny súd uvádza, že z obsahu
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že Delimitačný protokol nebol

jediným podkladom, z ktorého vychádzal pri posudzovaní podmienok pre vyvlastnenie spoluvlastníckych
podielov žalobkyne k Pozemkom, keďže nevyhnutný rozsah záberu parciel, ktoré boli predmetom
vyvlastnenia, orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil podľa Geometrického plánu, v ktorom je
uvedená konkrétna identifikácia parciel pôvodného stavu a nového stavu (výkaz výmer). Geometrický
plán bol vyhotovený autorizačne overeným geodetom I. A. H. dňa 11. septembra 2020 a úradne

overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom dňa 20. novembra 2020 pod č. 1355/2020,
pričom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami
žalobkyne správne konštatoval, že nie je oprávnený posudzovať správnosť vyhotovenia Geometrického
plánu. V prílohe Delimitačného protokolu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu ako príloha
návrhu vyvlastniteľa, sú výslovne uvedené ako predmet delimitácie podľa § 2 ods. 1 zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov aj miestne komunikácie v lokalite „U
Backov“, pričom sú identifikované aj parcelnými číslami pozemkov. Vlastníctvo majetku uvedeného v
Delimitačnom protokole prešlo na Obec Zborov nad Bystricou ako vyvlastniteľa na základe § 2 ods.
1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom Delimitačný protokol
konkretizuje majetok, ktorý bol predmetom zákonného prechodu vlastníctva na Obec Zborov nad

Bystricou (nejedná sa teda o právny titul nadobudnutia vlastníctva, ako je to v prípade zmluvného
prevodu vlastníckeho práva). Ako už bolo uvedené, identifikácia parciel pre vyvlastnenie bola vykonaná
Geometrickým plánom, čo žalobkyňa v správnej žalobe opomína. Pre preukázanie skutočnosti, že v
predmetom prípade sa jedná o miestnu komunikáciu, je rozhodný Pasport, ktorý je podľa § 3d ods. 8
Cestného zákona zákonom predpísanou technickou dokumentáciou, ktorú je obec ako správca miestnej

komunikácie povinná viesť. Ako vyplýva z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžk/43/2019 zo dňa 10. septembra 2020 „Na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie
je smerodajným jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii (v
pasporte miestnych komunikácií).“ To, či spevnené plochy nachádzajúce sa na parcelách bez ohľadu
na ich stavebnotechnické vyhotovenie (teda či sa jedná o betónové panely, asfalt, kamennú drť alebo

akýkoľvek iný stavebný materiál) sú miestnou komunikáciou v zmysle § 4b ods. 1 Cestného zákona, v
zmysle ktorého miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve
obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest,
vyplýva aj v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z Pasportu, ktorým
boli miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ evidované ako MK 49 a MK 50 zaradené do siete

miestnych ciest. Pasport je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa,
pričom miestne komunikácie MK 49 a MK 50 sú v ňom riadne vedené ako miestne komunikácie.
Skutkové zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa tak tvoria riadne a spoľahlivo zistený základ
pre následné právne posúdenie splnenia predpokladov pre vyvlastnenie podľa § 24e Cestného zákona.Tvrdenia žalobkyne, že v minulosti sa na dotknutých pozemkoch nachádzala dočasná stavba z panelov,
ktorú po odstránení časti panelov začali využívať obyvatelia obce ako prístupovú cestu, čo podľa
názoru žalobkyne nezodpovedá skutočnosti existencie miestnej komunikácie a Cestnému zákonu, sú

len prezentáciou vlastných názorov žalobkyne, ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť skutkových
zistení orgánu verejnej správy prvého stupňa. Navyše, žalobkyňa svojím tvrdením, že obyvatelia obce
využívajú „spevnenú časť“ ako prístupovú cestu, len potvrdzuje naplnenie zákonného vymedzenia
miestnej komunikácie podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona. Tvrdenia žalobkyne, že geometrické
zameranie, ktoré objednala obec je podľa viacerých geodetov značne nepresné a vyvlastňuje omnoho

viac ako je potrebné, pričom zasahuje do záhrad, správny súd poukazuje na to, že uvedenú námietku
vzniesla žalobkyňa až v konaní pred súdom, v priebehu konania pred vyvlastňovacím orgánom,
min. v odvolacom konaní, ktoré žalobkyňa iniciovala, nebola zo strany žalobkyne vznesená námietka
vzťahujúca sa k rozsahu vyvlastnenia. Žalobná námietka ostala len v pozícii tvrdenia. Správny súd
nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a
prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich

činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej
správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a
procesnými predpismi. Orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vychádzali tak z Delimitačného
protokolu, Geometrického plánu, ako aj z ďalších podkladov v administratívnom spise (list vlastníctva,

kópia katastrálnej mapy, Pasport, kopia katastrálnej mapy, Znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia
riadne opísali v odôvodnení rozhodnutia, pričom skonštatovali, že v prípade parciel ide o parcely pod
miestnou komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom
všetkynímvykonanédôkazysineodporujúazhodnepreukazujúdruhstavbynapredmetnýchparcelách.

20. Námietka žalobkyne vznesená až v replike, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa je zmätočný, keď súčasne poukázal na § 17a Cestného zákona, ktorý umožňuje vyvlastniť
nehnuteľnosti z dôvodu výstavby ciest, ale zároveň aj na § 24e Cestného zákona, ktorý sa týka
vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnymi komunikáciami v užívaní, v dôsledku čoho
nie je možné posúdiť existenciu verejného záujmu v nadväznosti na účel odňatia vlastníckeho práva

žalobkyne, je vznesená po lehote a zároveň nedôvodná. Možno prisvedčiť žalobkyni, že súčasné
uvedenie obidvoch právnych základov pre vyvlastnenie vo výroku rozhodnutia je pochybením orgánu
verejnej správy prvého stupňa, avšak zároveň správny súd konštatuje, že nie každé pochybenie
orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia.
Rozhodnutieorgánuverejnejsprávymôžesprávnysúdzrušiťlenvtedy,akjepochybenieorgánuverejnej

správy tak závažné, že má skutočný vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníka konania.
V danom prípade je však z obsahu samotného výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zrejmé, že
právnym základom pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom je len § 24e
Cestného zákona, keďže účel vyvlastnenia, ktorým je majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod
verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia –MK49, MK50 v k.ú. F. G. H.,“ je v súlade s

§ 13 ods. 2 písm. a) Vyvlastňovacieho zákona vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy výslovne
uvedený. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že účelom vyvlastnenia je len majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou podľa § 24e Cestného zákona. Rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa tak nie je zmätočné, keďže účel vyvlastnenia je z jeho celkového
obsahu a kontextu zrejmý a nepochybný.

21. Námietka žalobkyne, že preukázanie verejného záujmu orgánmi verejnej správy nebolo dostatočné
a ich závery o existencii verejného záujmu neboli náležite odôvodnené, je nedôvodná. Podľa § 2 ods.
1 písm. b) Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastnenie možné vo verejnom záujme na účel ustanovený
zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Existenciu
verejného záujmu na predmetnom vyvlastnení však orgány verejnej správy riadne zistili a uviedli
v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že predmetná
miestna komunikácia je verejnoprospešnou líniou stavbou. V prípade Pozemkov doposiaľ nedošlo k
majetkovoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod miestnymi komunikáciami, ktoré sú v technickej

evidencii miestnych komunikácii- passport- vedené ako miestna komunikácia MK 49 A MK 50 a miestne
cesty sú v užívaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k existencii verejného záujmu na
vyvlastnení doplnil, že v danom prípade bol preukázaný verejný záujem, ktorým je taký záujem, ktorý
prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Vzhľadom na to, žev tomto prípade ide o majetkoprávne usporiadanie pozemkov pod existujúcimi miestnymi komunikáciami
v užívaní, ktoré sú na dotknutých pozemkoch už umiestnené, sú vo vlastníctve obce a sú užívané
verejnosťou, je verejný záujem nespochybniteľný. Uvedené zdôvodnenie existencie verejného záujmu

na vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom v nadväznosti na účel vyvlastnenia
podľa § 24e Cestného zákona je podľa správneho súdu dostatočné a vyplýva z neho, prečo záujem
verejnosti na užívaní miestnej komunikácie zabezpečujúcej prístup k nehnuteľnostiam v predmetnej
lokalite prevažuje nad vlastníckym právom žalobkyne. Správny súd dodáva, že hodnotenie verejného
záujmu vo vyvlastňovacom konaní je predmetom správnej úvahy, ktorá v predmetnej veci nevykazuje

známky excesu. Polemika o charaktere verejného záujmu, ktorú žalobkyňa uviedla v správnej žalobe,
že sa jedná o slepú cestu, ktorá vedie len k trom rodinným domom, je len prezentáciou jej vlastných
názorov a ako taká nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by správny súd mohol
skonštatovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

22. Námietku žalobkyne ohľadom porušenia procesných práv, že jej nebolo oznámené začatie

vyvlastňovacieho konania a nebolo nariadené ústne pojednávanie vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. V písomnom oznámení orgánu verejnej správy prvého stupňa o začatí vyvlastňovacieho
konania a o upustení pojednávania č. OU-ZA-OVBP2-2022/036501-004 zo dňa 26.09.2022 bola
žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou začatia vyvlastňovacieho konania a poučená, že môže
žiadať o nariadenie ústneho pojednávania, keďže podľa ust. § 19a písm. a) Vyvlastňovacieho zákona

počas mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhláseného v súvislosti
s ochromením COVID 19 vyvlastňovací orgán vykonáva ústne pojednávanie len v nevyhnutnom
rozsahu alebo v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania trvá niektorí z účastníkov. Uvedená
písomnosť bola žalobkyni preukázateľná doručená a to prostredníctvom uplatnenia tzv. fikcie doručenia
pri subsidiárnej aplikácii ust. 24 ods. 2 Správneho poriadku, o čom svedčí informácia o výsledku

doručenia listinného rovnopisu v administratívnom spise. Žalobkyňa nariadenie ústneho pojednávania
nepožadovala.

23. Žalobnú námietku, že vyvlastniteľ nekontaktoval žalobkyňu za účelom uzatvorenia dohody o prevode
vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V spisovom

materiáli vyvlastňovacieho orgánu sa, ako príloha k návrhu na vyvlastnenie, nachádza listina označená
ako „VEC: VÝZVA – MAJETKO PRÁVNE VYSPORIADANIE MIESTNYCH CIEST V OBCI ZBOROV
NAD BYSTRICOU (NÁVRH NA UZATVORENIE KÚPNEJ ZMLUVY)“, ktorej prílohu tvorí návrh kúpnej
zmluvy č. MK/2021/1/DR spolu s fotokópiou doručenky, s vyznačením dňa 17. júna 2021 ako dňa jej
prevzatia žalobkyňou, čo potvrdila svojim podpisom. Je teda zrejmé, že vyvlastniteľ náležite preukázal

naplnenie podmienky stanovenej ust. § 17 ods. 1 Cestného zákona, keďže oslovil žalobkyňu s návrhom
na uzatvorenie kúpnej zmluvy. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna dokumentácia, ktorá by
preukazovala reakciu žalobkyne na uvedený návrh vyvlastniteľa.

24. K námietke o neadekvátnej výške poskytnutej náhrady správny súd uvádza, že výšku náhrady

za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom prvostupňový správny orgán určil na základe
znaleckého posudku č. 223/2020 zo dňa 7. decembra 2020, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov súdnou znalkyňou I. A. E., F. E. XXXX, XXX XX K. G. K., zapísanou v zozname
znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, pod evidenčným číslom 914869. Žalobkyňa v

priebehu vyvlastňovacieho konania nevzniesla voči predmetnému znaleckému posudku a jeho záverom
žiadne námietky. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí prvostupňový správny orgán zároveň žalobkyňu s
požiadavkou o vyššiu náhradu odkázal bez prerušenia konania na súd. Problematikou adekvátnej
náhrady sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžp/23/2013 zo dňa 11. februára 2014,
v ktorom konštatoval, že nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely výstavby diaľnice - tak,

ako táto výška vyplýva z výroku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom
súdneho prieskumu v správnom súdnictve - sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo
i z právomoci súdov v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§
8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a
ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom

sporovom konaní žalobou proti stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu
došlo. Rovnaký právny záver vyslovil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
8Sžk/28/2019 zo dňa 30. septembra 2021.25.Vzhľadomnavyššieuvedenézáverysprávnysúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiavspojení
s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa §

190 SSP zamietol.

26. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa §
167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná
podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému ako

orgánu štátnej správy. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP
a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu priznať.

27. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.