Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jozef Jaselský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/105/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206393
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8115206393.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., právne zastúpený: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol.
s r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, proti odporkyni: A. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX
G. A. H., F. XXXXX, I. - B., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú mu rozsudkom Okresného súdu
Prešov, č.k. 27P/450/2007-127, zo dňa 3.11.2009, spojený s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k.
11CoP/13/2009-168, zo dňa 20.4.2010 počnúc od dňa 8.4.2012.
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu 17.3.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu
povinnosť voči odporkyni. Návrh upresnil v znení, že vyživovaciu povinnosť žiada zrušiť od 17.3.2012,
nakoľko v tom čase odporkyňa pracovala a bola schopná sa sama živiť.
2. Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila. Odporkyňa v roku 2016 žila so svojim maloletým
dieťaťom a nepracovala. Jej náklady uhrádza jej matka a náklady dieťaťa jeho otec.
3. Tunajší súd rozsudkom, č.k. 15C/105/2015-101, zo dňa 15.6.2017 zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni počnúc dňom 30.03.2013.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením, č.k. 4Co/55/2018-131, zo dňa 10.5.2018 zrušil
rozsudok súdu v spojení s opravným uznesením a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že vzhľadom na obvyklý pobyt odporkyne v I., sa má
aplikovať rozhodné právo štátu, v ktorom má odporkyňa obvyklý pobyt. Dôvodom zrušenia rozsudku
bolo teda nesprávne právne posúdenie veci.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi (korešpondencia medzi
účastníkmi konania, potvrdenia doručené odporkyňou o štúdiu na vysokej škole, spisový materiál
Okresného súdu Prešov, sp.zn. 27P/450/2007), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove, č.k. 27P/450/2007-127, zo dňa 3.11.2009 bola
navrhovateľovi uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne. Uvedený rozsudok súdu prvejinštancie bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 11CoP/13/2009-168, zo dňa
20.4.2010, ktorý určil výživné navrhovateľovi pre odporkyňu 50,- Eur počnúc 18.12.2006 do budúcna.
7. Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že vyživovaciu povinnosť si neplní pre neposkytnutie súčinnosti
zo strany bývalej manželky, ako aj už plnoletej dcéry - odporkyne. Po odchode bývalej manželky do
I. sa staral sám o tri deti. Potom, ako deti matku navštívili v I., rozhodli sa tam zostať. Keďže boli vo
veku blízkom dospelosti, navrhovateľ to akceptoval. Navrhovateľ o dcére nemá dostatok informácií.
Napriek tomu, navrhovateľ má vedomosť o tom, že odporkyňa ukončila strednú školu a od ukončenia
strednej školy je zamestnaná v domove dôchodcov s hodinovou mzdou 12,- USD. Pracuje od 14:00 hod.
do 23:00 hod., platí si sociálne poistenie 100,- USD/týždeň a zároveň študuje. Platí si školné, čerpala
pôžičku, ktorú bude splácať do ukončenia školy. Podľa vedomostí navrhovateľa odporkyňa si kúpila auto
za 20.000,- USD, nakupuje si drahé oblečenie a z jeho pohľadu je životná úroveň odporkyne vyššia než
životná úroveň navrhovateľa.
8. Z predloženej mailovej komunikácie z roku 2013 (č.l. 71) vyplynulo, že odporkyňa pracovala v J. K. a
tiež v e-maile uvádza, že ju veľmi dobre platia. Okrem toho uviedla, že s matkou nežije.
9. Z listín predložených žalovanou (č.l. 73-81) súd zistil, že odporkyňa bola prijatá na bakalárske
štúdium na škole J. L. v programe „ošetrovateľstvo“ s plným, resp. trojštvrtinovým úväzkom v termíne od
12.1.2015 a očakávaným ukončením štúdia 15.12.2017. Po ukončení mala získať akademický status
„certifikátpresestry“.Zvýkazupredloženéhoklientkouvyplývajúfinančnéúhradynaštúdiumvroku2015
a v roku 2016 vyčíslené sumou 22.350,- USD. Z tejto čiastky mala odporkyňa poskytnutý nenávratný
grant vo výške 8.401,- USD a pôžičku 15.386,- USD, ktoré bude musieť po ukončení štúdia splácať. Z
predloženého študijného plánu vyplýva, že odporkyňa navštevuje školu v pondelok v čase od 12:00 do
15:50 hod. a v stredu od 14:30 do 16:20 hod., celkom má absolvovať 42 hodín, na semester 12 hodín.
Odporkyňa je zdravotne poistená od 1.8.2014 a poistenie platí matka.
10. Z listiny predloženej žalobcom (č.l. 24) vyplýva, že v štáte B., I., vyživovacia povinnosť trvá do 18
rokov, najdlhšie však do skončenia strednej školy.
11. Podľa § 24a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie
povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
12. Podľa § 38a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc
slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
14. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., dohody a súdne rozhodnutia výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej „C.s.p.“) strany sporu majú v
konanírovnépostaveniespočívajúcevrovnakejmieremožno?uplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútoku
a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
17. Podľa čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania sú v príbuzenskom
pomere otec a dcéra. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove, sp.zn. 27P/450/2007, bolo určenénavrhovateľovi prispievať na výživu odporkyne, rozsudok súdu prvej inštancie bol zmenený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 11CoP/13/2009, ktorý určil výživné navrhovateľovi pre odporkyňu 50,-
Eur počnúc 18.12.2006 do budúcna. Navrhovateľ nepopiera, že vyživovaciu povinnosť voči odporkyni
si neplní z dôvodu nespolupráce samotnej dcéry, ako aj jej matky.
19. Podľa slovenského právneho poriadku vyživovacia povinnosť rodičom k deťom časovo končí vtedy,
keď sú samé schopné sa živiť (zarábať si). Zákon teda nestanovuje žiadne presné lehoty a zánik
viaže len na stav, keď je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje životné potreby. Štandardne
vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie, čím
treba rozumieť najmä ukončenie štúdia na strednej škole, učilišti, príp. na vysokej škole dennou formou
štúdia. Pokiaľ dieťa popri riadnom zamestnaní študuje nie dennou formou, alebo vykonáva doplňujúce
kurzy k zamestnaniu, či iný druh nadstavby, tak vyživovacia povinnosť daná nie je. Schopnosťou dieťaťa
samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je
situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod..
20. V štáte B., I., kde býva žalovaná, majú podľa ust. 598.1, ods. 9 Kódexu štátu B. rodičia zákonnú
povinnosť podporovať svoje neplnoleté deti do 18. roku života, ako aj deti, ktoré už majú 18 rokov, a od
ktorýchsaočakáva,žeukončiaaleboukončiastredoškolskévzdelanieskôr,akodosiahnuvekdevätnásť
rokov. Súdu sa oficiálnou cestou nepodarilo zistiť rozhodné právo štátu obvyklého pobytu odporkyne,
preto vychádzal z vlastných šetrení a z tvrdení a listiny predloženej navrhovateľom, ktoré navrhovateľka
nespochybnila.
21. Z výsledkov vykonaného dokazovania so zohľadnením, že odporkyňa sa súdneho pojednávania
nezúčastnila, a preto súd mohol vychádzať len z listinných dôkazov, ktoré súdu predložila, dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa je prevažne dôvodný. Odporkyňa dosiahla vek 19 rokov dňa 8.4.2012.
Podľa právneho poriadku štátu B. navrhovateľ nebol od tohto momentu povinný prispievať na výživu
odporkyne. Okrem toho, ako to vyplýva aj z mailovej komunikácie, odporkyňa pracovala v nemocnici
minimálne od 30.3.2013. V niektorých prípadoch môže súd nariadiť rodičom platiť určité vysokoškolské
výdavky dieťaťa, tzv. "post-secondary education subsidy". Pokiaľ aj odporkyňa študovala, nejednalo sa o
dennésúvislépripravovaniesanaštúdium,keďžeštúdiumtrvalolendvadnivtýždnivpondelokod12:00
hod. do 15:50 hod. a v stredu od 14:30 hod. do 16:20 hod., teda v týždni celkom cca 6 hodín, čo nemožno
nazvať sústavným sa pripravovaním na štúdium. Nejedná sa o štúdium dennou formou a takéto štúdium
je v praxi možné prirovnať k štúdiu popri zamestnaní nadstavbovému štúdiu, či rekvalifikačnému kurzu.
Odporkyňa sa stala matkou maloletého dieťaťa. Z odvolania odporkyne tiež vyplynulo, že odporkyňa
žije s otcom svojho dieťaťa, a preto je predpoklad, že počas starostlivosti o dieťa zabezpečuje potreby
matky a dieťaťa práve otec dieťaťa.
22. Súd na všetky potrebné otázky nezískal relevantné odpovede aj s poukázaním na to, že odporkyňa
v konaní vypočutá nebola, pričom sama uviedla, že sa na pojednávanie nedostaví (č.l. 229), a preto
výsluchom nebolo možné zistiť všetky potrebné informácie. No na základe skutočností, ktoré vyplynuli
v priebehu konania sa dá uzavrieť, že odporkyňa sa po ukončení strednej školy zamestnala a pracovala
minimálne do času, kým sa stala matkou.
23. Aj keď je súd toho názoru, že na daný prípad je potrebné aplikovať slovenský právny poriadok,
keďže obaja účastníci konania sú slovenskí štátny občania, teda v danom vzťahu absentuje cudzí
prvok na základe ktorého by bolo nutné použiť ust. § 24a zák. č. 97/1963 Zb., súd viazaný názorom
odvolacieho súdu aplikoval cudzí právny poriadok, na základe ktorého vyhovel návrhu navrhovateľa a
zrušil vyživovaciu povinnosť uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/450/2007-127,
zo dňa 3.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 11CoP/13/2009-168, zo dňa
20.4.2010, a to počnúc dňom 8.4.2012 do budúcna a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súd na záver
dodáva, že so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa súhlasila samotná odporkyňa (č.l. 229).
24. Podľa § 52 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p..Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.