Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200084
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera vo veci
žalobcov: 1/ Matúšova 8/10 s.r.o., so sídlom Mierové nám. 4, 911 01 Trenčín, IČO: 51 157 454, 2/ Saidler
&Co.AG,sosídlomÄgeristrasse34,Zug6300,Švajčiarskakonfederácia,UID(IČO):CHE-316.071.160,
obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B,
911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 63/2022/An zo dňa 19.01.2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor (ďalej ako „prvostupňový orgán“) bol dňa 30.06.2022
doručený návrh navrhovateľov (v tomto konaní žalobcov) na začatie katastrálneho konania, zaevidovaný
pod č. V-5260/2022, ktorého predmetom bol vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na
základe Zmluvy o zriadení predkupného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.06.2022 (ďalej ako „Zmluva
o zriadení predkupného práva“). Predmetom Zmluvy o zriadení predkupného práva uzatvorenej medzi
žalobcom 2/ ako oprávneným z predkupného práv a žalobcom 1/ ako povinným z predkupného práva
bolo zriadenie predkupného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom

príslušnýmokresnýmúradomprekatastrálneúzemieA.,ktorýchvýlučnýmvlastníkombolvčasepodpisu
zmluvy žalobca 1/.

2. Prvostupňový orgán Rozhodnutím č. V-5260/2022 zo dňa 01.08.2022 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie“) zamietol návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že Zmluva o zriadení predkupného práva bola v tomto

prípade dojednaná bez nadväznosti na zmluvu o scudzení nehnuteľnosti, a preto ňou nebolo a nemohlo
byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva. Keďže tento právny úkon predstavuje
iba záväzkový (obligačný) vzťah medzi účastníkmi zmluvy a nezaväzuje tretie osoby, nebolo možné
na jeho základe vydať rozhodnutie o povolení vkladu dojednaného predkupného práva do katastranehnuteľností. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí citoval § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona,
§ 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a poukázal aj na názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý
v rozsudku sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10 Sžo/80/2015 z 25.05.2016.

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Rozhodnutím č. VoÚ 63/2022/An zo
dňa 19.01.2023 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie odvolateľov (žalobcov) zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na rozlišovanie inštitútu zmluvného predkupného práva a zákonného predkupného práva

a v súvislosti so zmluvným predkupným právom na rozdiel medzi predkupným právom záväzkového
(obligačného) charakteru, ktoré zaväzuje osoby, ktoré si ho dojednali a predkupným právom s vecno-
právnymi účinkami. Žalovaný rozlišovanie medzi záväzkovým a vecným predkupným právom odôvodnil
aj tým, že sám zákonodarca v § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona výslovne zdôrazňuje, že súčasťou
katastrajeúdajopredkupnomprávelen„akmámaťúčinkyvecnéhopráva“.Právnaúpravapredkupného
práva podľa § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka je zaradená medzi tzv. vedľajšie dojednania pri kúpnej

zmluve, a to popri právnej úprave výhrady vlastníctva a práve spätnej kúpy. Logickým výkladom znenia
§ 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva
vykladať tak, že podľa tejto právnej normy je možné zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti iba za
splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
v kontexte uvedeného poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/291/2009 zo dňa

21.04.2010a10Sžo/80/2015zodňa25.05.2016aretroaktívnuaplikáciujudikatúry.Žalovanýsastotožnil
s argumentáciou prvostupňového orgánu, že Zmluvou o zriadení predkupného práva nebolo a nemohlo
byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva, a preto podľa neho nebolo potrebné skúmať,
či sú dané aj iné dôvody na zamietnutie návrhu na vklad. Vo vzťahu k námietke zmluvnej voľnosti
žalovaný zdôraznil, že do katastra nehnuteľností sa môžu zapísať výlučne práva uvedené v § 1 ods.

1 Katastrálneho zákona a okruh práv zapisovaných do katastra sa nemôže rozširovať na základe
súkromnoprávnej dohody subjektov súkromnoprávnych vzťahov alebo s poukazom na zásadu zmluvnej
autonómie.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

4. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutiažalovanéhoakoajprvostupňovéhorozhodnutiaavráteniavecinaďalšiekonanie.Namietali,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a preto boli
ukrátení na svojich právach vyplývajúcich zo zásady zmluvnej autonómie. Žalobcovia uviedli, že

žalovaný nesprávne právne posúdil ustanovenie § 602 ods. 1, 2 a § 51 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 1 ods. 1 a § 42 Katastrálneho zákona pri posudzovaní práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy
o zriadení predkupného práva. Žalovaný argumentáciu založenú na tom, že „vznik predkupného práva
s vecno-právnymi účinkami možno predpokladať len v súvislosti so scudzením veci (v tomto prípade
nehnuteľností), primárne opieral o logický výklad § 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a odvolával sa

na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10Sžo/80/2015
zo dňa 25.05.2016. Avšak Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sžo/193/2010 zo dňa 15.06.2011 zaujal
opačný právny názor a pripustil možnosť zriadenia predkupného práva i v úplne samostatnej zmluve.
Vzhľadom na to, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je v tejto otázke nejednotná, uvádzané
rozhodnutia nemožno považovať za ustálenú judikatúru. Vydanie rozhodnutia žalovaným potvrdzujúcim

rozhodnutie prvostupňového orgánu len s odkazom na logický, príp. systematický výklad právnych
predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je podľa žalobcov nezákonné, nesprávne a argumentačne
nedostatočné. Podľa žalobcov by bolo v rozpore so zásadami demokratického a právneho štátu,
s prihliadnutím na nejednotnosť právnych názorov Najvyššieho súdu SR, obmedzovanie zmluvnej
slobody strán. V prípade sporu je vždy potrebné uprednostniť taký výklad zákona, ktorý je na prospech

účastníkov konania dožadujúcich sa zmluvnej slobody a voľnosti.

5. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v právnej doktríne sa akceptuje názor, že predkupné právo možno
dojednať priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou bez toho, aby sa muselo jednať o vzťah
medzi predávajúcim a kupujúcim. Z princípu zmluvnej slobody vyplýva, že dohodu o zriadení vecného

predkupného práva môže aktuálny vlastník nehnuteľnosti uzavrieť s ktorýmkoľvek subjektom podľa
jeho voľby a bez súčasného uzatvorenia kúpnej zmluvy. Ako posledný dôvod nesprávneho právneho
posúdenia veci žalobcovia uviedli skutočnosť, že zmluvu o zriadení vecného predkupného práva možno
uzavrieť v súlade s princípom zmluvnej slobody ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskehozákonníka. Zo systematického začlenenia predkupného práva pod vedľajšie dojednania pri kúpnej
zmluve nemožno vyvodiť, že predkupné právo ako právo vecné možno zriadiť výlučne v rámci kúpnej,
resp. inej scudzovacej zmluvy. Takýto výklad je príliš izolovaný, reštriktívny a nezohľadňuje komplexnú

systematiku Občianskeho zákonníka a zásad, na ktorých je založený. Žalobcovia argumentovali, že
neexistuje racionálny dôvod nemožnosti zriadenia vecného predkupného práva samostatnou zmluvou
mimokúpnej(inejscudzovacej)zmluvy,anidôvodrozlišovaniamedzivecnýmaobligačnýmpredkupným
právom v tejto súvislosti, keď túto skutočnosť nerozlišuje ani Katastrálny zákon, ktorý vyžaduje iba to,
aby išlo o vkladuschopnú listinu podľa § 42 tohto zákona. Úprava predkupného práva ako vedľajšieho

dojednania pri kúpnej zmluve automaticky neznamená, že predkupné právo môže byť zriadené iba
v rámci kúpnej zmluvy (príp. inej scudzovacej zmluvy), vyjadruje iba to, že pri týchto typoch zmlúv
sa tieto vedľajšie dojednania v praxi najčastejšie vyskytujú, preto im je venovaná osobitná úprava. To
však nie je prekážkou zriadiť predkupné právo v rámci inej ako scudzovacej zmluvy, príp. samostatnou
zmluvou bez súvislosti so scudzovacou zmluvou.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol správnu žalobu v súlade s § 190 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť.
Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcov ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, ani s tým, že

potvrdením prvostupňového rozhodnutia žalovaným boli žalobcovia ukrátení na svojich právach
vyplývajúcich zo zásady zmluvnej autonómie. Poukázal na ust. § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona
s tým, že vo vkladovom konaní okresný úrad, katastrálny odbor skúma splnenie podmienok na vklad do
katastra a komplexne posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Okresný úrad, katastrálny odbor v tomto konaní skúma predloženú zmluvu nielen z hľadiska

§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ale posudzuje aj to, či ide o návrh na zápis práva uvedeného v
§ 1 ods. 1 cit. zákona. Zákonodarca v § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona taxatívne vymedzil práva,
ktoré sa v katastri evidujú, čo znamená, že do katastra nemožno zapísať iné práva, ako sú práva
uvedené v tomto ustanovení. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že Katastrálny zákon upravuje
procesnústránkuspravovaniakatastranehnuteľnostíaustanovenieoprávachzapisovanýchdokatastra

nehnuteľností je potrebné vnímať ako kogentné ustanovenie, ktoré nie je možné meniť dohodou
subjektov súkromnoprávnych vzťahov.

7. Rozlíšenie zmluvného predkupného práva na predkupné právo záväzkové (s obligačnými účinkami)
a predkupné právo s vecno-právnymi účinkami vyplýva aj zo žalobcami uvádzaného rozsudku (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/193/2010), podľa ktorého pre posudzovanú vec má pre jej správne
posúdenievýznamdôslednérozlíšeniemedzipredkupnýmprávomzáväzkovýmapredkupnýmprávoms
vecno-právnymi účinkami. Preto je dôležité, či v príslušnej zmluve bolo predkupné právo dojednané ako
vecné právo alebo bolo dojednané iba ako záväzkové. Rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými
a vecno-právnymi účinkami spočíva najmä v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z

predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká. Ak má
však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje
zánik predkupného práva. Povinná osoba síce môže predať vec tretiemu subjektu, avšak predá mu
ju s právnym obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej z
predkupného práva na prednostnú kúpu veci pre prípad, že by ju on už ako vlastník chcel predať.

Obmedzenie s takýmto obsahom môže trvať najdlhšie po dobu života osoby oprávnenej z predkupného
práva, pretože toto právo je právom osobným a neprechádza na právnych nástupcov. Táto skutočnosť
vyplýva z ustanovenia § 604 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že predkupné právo neprechádza
na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Pokiaľ bolo predkupné právo
dohodnuté s vecno-právnymi účinkami, tak takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi účastníkmi

zmluvy, medzi ktorými bolo predkupné právo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho
vzťahu sú viazaní i právni nástupcovia povinného subjektu. Ak by nebol dôvod rozlišovať medzi
záväzkovým (obligačným) predkupným právom a vecným predkupným právom, nebol by žiadny dôvod
na to, aby zákonodarca v § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona uvádzal pri predkupnom práve slová „ak
má mať účinky vecného práva.“ Žalovaný vzhľadom na uvedené opätovne zdôraznil, že je potrebné

rozlišovať medzi predkupným právom záväzkového (obligačného) charakteru (t. j. predkupným právom,
ktoré zaväzuje osoby, ktoré toto predkupné právo dojednali) a predkupným právom s vecno-právnymi
účinkami.8. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko odlišné od stanoviska publikovaného v rozsudku sp. zn. 2Sžo
193/2010 zo dňa 15.06.2011, v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn.
10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a odmietol právny názor, podľa ktorého by bolo možné zriadiť

predkupné právo s účinkami vecného práva samostatnou zmluvou (zmluvou mimo zmluvy o scudzení
nehnuteľnosti). V tomto kontexte žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 je novší ako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
193/2010 zo dňa 15.06.2011 a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 198/2017 zo dňa
19.03.2018 podľa ktorého pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu

právnehopravidla:ideotúistúnormu,ibajenanovovyjadrenýjejobsah.Ztohovyplýva,žeúčinkyzmeny
judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže
vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to
potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie
zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.

9. Postup prvostupňového orgánu bol podľa žalovaného správny a v súlade s právnou úpravou
ustanovenou v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj s výkladom tejto právnej úpravy v súdnej praxi
a v odbornej literatúre.

10. Žalovaný poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp.

zn. 3Sž 36/2006 zo dňa 15.02.2007 konštatoval, že zmysel právnej normy nie je možné určiť izolovane,
bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy
objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá,
prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému. V rámci systematického
výkladu právnej normy sa posudzuje aj to, aké má príslušná právna norma postavenie v príslušnom

právnom predpise. Vzhľadom na tieto zásady je potrebné konštatovať, že pokiaľ sú právne normy
upravujúce inštitút predkupného práva zaradené medzi ustanovenia Občianskeho zákonníka o tzv.
vedľajších dojednaniach pri kúpnej zmluve, pri výklade daných právnych noriem je potrebné na túto
skutočnosť prihliadať. K poukazu žalobcov na zásadu zmluvnej autonómie žalovaný opätovne zdôraznil,
že do katastra nehnuteľností sa môžu zapísať len také práva, ktoré sú výslovne uvedené v § 1 ods.

1 Katastrálneho zákona a okruh práv zapisovaných do katastra nehnuteľností sa nemôže rozširovať
na základe súkromnoprávnej dohody subjektov súkromnoprávnych vzťahov, či s poukazom na zásadu
zmluvnej autonómie.

11. Žalovaný zotrval na svojom názore, že právna úprava ustanovená v § 602 Občianskeho zákonníka

predpokladá vznik predkupného práva s vecno-právnymi účinkami len v súvislosti so scudzením veci.
Na základe logického výkladu právnej úpravy ustanovenej v § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
teda potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva vykladať tak, že je možné podľa
tejto právnej normy zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti len za splnenia zákonných podmienok
ustanovených v 602 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Žalobcovia právo repliky nevyužili.

13. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov
(§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov), sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP a miestne príslušný
podľa ust. § 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobcovia ani žalovaný
nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1

SSP. Rozsudok bol dňa 27.03.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od
13.02.2025 do 29.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

14. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zosprávy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

15. Podľa § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na
vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

16. Podľa § 602 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci
ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. (2) Také právo možno dohodnúť aj pre
prípad iného scudzenia veci než predajom.

17. Podľa § 603 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (1) Predkupné právo ukladá povinnosť
iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. (2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva

mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. (3) Ak sa predkupné právo porušilo,
môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane
predkupné právo zachované.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

18. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 63/2022/
An zo dňa 19.01.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Trenčín, katastrálny odbor č. V-5260/2022 zo dňa 01.08.2022 o zamietnutí návrhu žalobcov
na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení predkupného

práva. Žalobcovia v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzili podstatu svojej
argumentácie tak, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
predkupného práva zriadeného medzi žalobcami Zmluvou o zriadení predkupného práva.

19. Prvostupňový orgán návrh na vklad zamietol so záverom, že Zmluvou o zriadení predkupného práva

nebolo zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva z dôvodu jej dojednania bez nadväznosti
na zmluvu o scudzení nehnuteľnosti, s čím sa žalovaný stotožnil.

20. Podľa čl. II Zmluvy o zriadení predkupného práva sa zmluvné strany dohodli na bezodplatnom
zriadení predkupného práva v prospech oprávneného z predkupného práva k nehnuteľnostiam

vymedzeným v čl. I. zmluvy na ťarchu povinného z predkupného práva ako výlučného vlastníka
nehnuteľnosti, a to ako práva vecného. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že oprávnený z predkupného
práva nadobúda na základe zmluvy predkupné právo k nehnuteľnostiam s vecnými účinkami
predkupného práva. Obsahom predkupného práva zriadeného na základe zmluvy je záväzok povinného
z predkupného práva písomne ponúknuť oprávnenému z predkupného práva nehnuteľnosti alebo

akúkoľvek ich časť na predaj, keby ich tento chcel predať, alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť.
Podľa čl. II. bod 10 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že oprávnený z predkupného práva nadobúda
predkupné právo podľa tohto článku zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností.

21. S ohľadom na povahu veci je rozhodujúce posúdenie právnej otázky charakteru dohodnutého

predkupného práva v nadväznosti na obsah právneho úkonu označeného ako Zmluva o zriadení
predkupného práva medzi žalobcom 2/ ako oprávneným z predkupného práva a žalobcom 1/ ako
povinným z predkupného práva.

22. S poukazom na ust. § 602 až 606 Občianskeho zákonníka správny súd konštatuje, že predkupné

právo zmluvného charakteru vzniká typicky na základe vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve medzi
predávajúcim a kupujúcim. Predkupné právo môže byť dohodnuté aj pre prípady iného scudzenia veci
než predajom, napr. v prípade darovania alebo zámeny. Podľa ust. § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka
predkupné právo ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve možno dohodnúť aj ako vecné právo,ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluvu je v takom prípade potrebné uzavrieť písomne
a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného je
teda zriadenie predkupného práva ako vecného práva možné len vo väzbe na kúpnu zmluvu, resp.

pre prípad iného scudzenia veci než predajom. Výsledkom je povinnosť toho, kto na základe prevodu
nadobudol vlastnícke právo k veci (t.j. kupujúceho alebo iného nadobúdateľa vlastníckeho práva), ktorý
ak sa v budúcnosti rozhodne vec scudziť, musí ju najskôr ponúknuť pôvodnému vlastníkovi. Právna
úprava predkupného práva podľa § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje hmotnoprávny
základ inštitútu predkupného práva ako vecného práva. Pokiaľ dôjde k dohode o predkupnom práve

bez súčasného dojednania scudzenia veci, nemôže mať dojednané predkupné právo vecno-právny
charakter a zostáva výlučne v rovine obligačného vzťahu medzi účastníkmi dohody. Záväzok z takého
dojednania zaväzuje len zmluvné strany a na jeho základe nie je možné vykonať zápis predkupného
práva (ako vecného práva) do katastra nehnuteľností.

23. Obligačné účinky a vecno-právne účinky predkupného práva sa odlišujú v tom, že pokiaľ pri

obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak
predkupné právo ako také zaniká, na rozdiel od zriadenia predkupného práva s vecno-právnymi
účinkami, kedy odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva.
Predkupnéprávosvecno-právnymiúčinkamipôsobínielenmedziúčastníkmizmluvy,medziktorýmibolo
dojednané,alepovinnosťouzpredkupnéhoprávnehovzťahusúviazaníajprávninástupcoviapovinného

subjektu. Predkupné právo s obligačnými účinkami zaväzuje len účastníkov zmluvy o dojednaní tohto
predkupného práva.

24. Predkupné právo medzi osobami, ktoré medzi sebou neuzavreli kúpnu alebo obdobnú zmluvu ako
scudzovací právny úkon, je možné dojednať, ale predkupné právo potom nevyplýva z hmotnoprávnej

úpravy § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože tieto ustanovenia predpokladajú, že ide o
vedľajší záväzok viazaný na scudzovací vzťah. Takáto dohoda môže existovať a byť platná na základe
zmluvnej voľnosti, avšak nejde o štandardné zmluvné predkupné právo, ktoré môže mať vecno-
právne účinky. Podľa Katastrálneho zákona nie je možné zapísať záväzkové predkupné právo iba s
obligačnými účinkami, teda také, ktoré vzniklo iba zmluvou medzi subjektmi, ktoré neboli účastníkmi

pôvodného scudzovacieho úkonu, pretože takéto predkupné právo nemá vecno-právny charakter. Ak
medzi subjektmi, ktoré uzatvorili zmluvu o predkupnom práve, neexistuje kúpna alebo obdobná zmluva
(scudzovacíúkon),predkupnéprávoniejeviazanénanehnuteľnosťakovecnéprávo.Vtakomtoprípade
je príslušný orgán verejnej správy povinný zamietnuť návrh na vklad aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona po prihliadnutí na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu v zmysle § 31 ods.

1 posledná veta Katastrálneho zákona, t.j. na zistenie, že zmluva nemá právnu účinnosť potrebnú na
zápis vecného práva v zmysle § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, čo je prípad záväzkového predkupného
práva medzi tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi scudzovacieho úkonu.

25. Hoci v predloženej Zmluve o zriadení predkupného práva zmluvné strany konštatujú, že zriadili

predkupné právo k nehnuteľnostiam ako vecné právo, takýmto sa nestáva len na základe vyhlásenia
účastníkov právneho úkonu, pretože predkupné právo ako vecné právo vzniká len pri splnení zákonných
podmienok. V zmysle § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o vedľajšie dojednanie k scudzovaciemu
úkonu medzi tými istými účastníkmi právneho vzťahu. Z ustanovenia § 1 ods. 1 Katastrálneho
zákona vyplýva, že okresný úrad zapíše len predkupné právo s vecno-právnymi účinkom. Ak medzi

zmluvnými stranami, ktoré predkupné právo dohodli, neexistoval scudzovací úkon, ich vzťah zostáva len
záväzkovým. V takom prípade predkupné právo nebolo dohodnuté ako vecné právo (bez ohľadu na jeho
označenie v zmluve o zriadení predkupného práva), a preto nemôže mať účinky voči tretím osobám,
čo je podmienka na zápis do katastra nehnuteľností. Keďže medzi zmluvnými stranami v prejednávanej
veci neexistuje vzťah viazaný na prevod vlastníckeho práva, prvostupňový orgán nemohol povoliť

vklad, pretože predkupné právo medzi zmluvnými stranami nemá charakter vecného práva. Zmluvné
predkupné právo sa v tomto prípade nezapisuje do katastra nehnuteľností, pretože ide len o záväzkový
vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predkupné právo môže byť
dohodnuté aj v úplne samostatnej zmluve, s týmto možno súhlasiť, avšak na to, aby zmluvné dojednanie
malo vecno-právne účinky, je potrebné, aby takáto samostatná zmluva bola uzavretá v nadväznosti

na scudzovací právny úkon medzi tými istými účastníkmi zmluvného vzťahu, čo v predmetnej veci
nebolo splnené. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcov, že dojednanie vecného predkupného
práva je možné bez ohľadu na to, či sa vec scudzuje alebo nie, pretože zákonnou podmienkou vzniku
predkupného práva ustanovenou v § 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je scudzenie veci.26. K žalobnej námietke žalobcov týkajúcej sa poukazu na nejednotnú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR v otázke zriadenia predkupného práva samostatnou zmluvou správny súd uvádza, že rozdiel

medzi predkupným právom so záväzkovo-právnymi a predkupným právom s vecno-právnymi účinkami
sprecizovala rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa
21.04.2010, sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a sp. zn. 2Sžr/148/2016 zo dňa 31.01.2019.
Hoci žalobcovia správne uviedli, že ani jedno z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uvádzané žalobcami
alebo žalovaným nebolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, správny súd konštatuje, že postup žalovaného a prvostupňového orgánu sa
odvíjal od novších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, keďže došlo k rozhodovaciemu posunu v oblasti
posudzovania predkupného práva s vecno-právnymi účinkami v súvislosti s jeho zápisom do katastra
nehnuteľností. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.
k. 2Sžo/193/2010 správny súd uvádza, že Najvyšší súd SR sa v tomto rozsudku výslovne nezaoberal
možnosťou uzavrieť predkupné právo s vecno-právnym účinkom mimo prevodnej zmluvy, ale vyjadroval

sa len o možnosti vzniku predkupného práva v samostatnej zmluve. Aj z tohto rozhodnutia však
vyplýva záver podľa ktorého pokiaľ z príslušnej zmluvy nevyplýva, že by si účastníci zmluvného vzťahu
dohodli predkupné právo vecné, resp. s vecno-právnymi účinkami, tak potom sa môže jednať iba o
predkupné právo záväzkovej povahy, ktoré na rozdiel od predkupného práva s vecno-právnymi účinkami
nepodlieha evidencii v katastri nehnuteľností. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného,

že predkupné právo na zmluvnom základe s vecno-právnymi účinkami je možné dohodnúť podľa §
603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo však predpokladá súčasné uzatvorenie prevodnej zmluvy, ktorá
podmienka v preskúmavanej veci nebola splnená. Keďže zo Zmluvy o zriadení predkupného práva
uzatvorenej medzi žalobcami predloženej na vklad predkupného práva žiadne vecno-právne účinky
nevyplývajú, žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) správne právne posúdil, že táto zmluva

nie je vkladuschopnou listinou podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

27. Prvostupňový orgán i žalovaný podľa správneho súdu postupovali správne, keď pri svojom
rozhodovaní prihliadli na absenciu vecno-právnych účinkov dojednaného predkupného práva podľa
Zmluvy o zriadení predkupného práva, a to v rámci svojho postupu pri rozhodovaní o návrhu na vklad

predkupného práva, pre ktorý platí úprava podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.
Relevantnou úpravou postupu príslušného orgánu verejnej správy rozhodujúceho o návrhu na vklad
predkupného práva do katastra nehnuteľností je zákonná úprava uvedená v § 1 ods. 1, § 31 ods. 1,
3 Katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností príslušný orgán

musí vyhodnocovať, či sú splnené podmienky pre zápis predkupného práva k nehnuteľnostiam vkladom
(ktorýmákonštitutívneúčinky)dokatastranehnuteľností.Okresnýúrad,katastrálnyodborprivkladovom
konaní na základe návrhu účastníka konania, ktorý návrh má obligatórne náležitosti v zmysle úpravy §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona, preskúmava okrem iného i to, či existujú skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto hodnotenia je rozhodnutie podľa § 31

ods. 3 Katastrálneho zákona, ktorým katastrálny úrad buď rozhodne o povolení vkladu alebo návrh na
povolenie vkladu zamietne. Prvostupňový orgán preto postupoval správne, ak na základe samostatnej
Zmluvy o zriadení predkupného práva nepovolil vklad predkupného práva, pretože predkupné právo
dojednané v žalobcami predloženej zmluve nemá z dôvodu absencie dojednania scudzenia veci vecno-
právny charakter, a teda nemá účinky vecného práva. Na základe toho nemohol byť vklad predkupného

práva žalobcov do katastra nehnuteľnosti povolený, a to s poukazom na úpravu § 1 ods. 1 Katastrálneho
zákona,vzmyslektoréhosúsúčasťoukatastranehnuteľností,okreminého,iúdajeopredkupnompráve,
avšak len vtedy, ak má mať účinky vecného práva.

28. Na základe uvedených záverov správny súd konštatoval nedôvodnosť správnej žaloby a absenciu

dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcami podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP, preto správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcom podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že žalobcom, ktorí nemali v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Správny súd

nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania
neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si
ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradili žalobcovia (správny súd nezistil podmienky
pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP).Administratívne konanie

30. Na Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor (ďalej ako „prvostupňový orgán“) bol dňa 30.06.2022
doručený návrh navrhovateľov (v tomto konaní žalobcov) na začatie katastrálneho konania, zaevidovaný
pod č. V-5260/2022, ktorého predmetom bol vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na
základe Zmluvy o zriadení predkupného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.06.2022 (ďalej ako „Zmluva
o zriadení predkupného práva“). Predmetom Zmluvy o zriadení predkupného práva uzatvorenej medzi

žalobcom 2/ ako oprávneným z predkupného práv a žalobcom 1/ ako povinným z predkupného práva
bolo zriadenie predkupného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom
príslušnýmokresnýmúradomprekatastrálneúzemieA.,ktorýchvýlučnýmvlastníkombolvčasepodpisu
zmluvy žalobca 1/.

31. Prvostupňový orgán Rozhodnutím č. V-5260/2022 zo dňa 01.08.2022 (ďalej ako „prvostupňové

rozhodnutie“) zamietol návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že Zmluva o zriadení predkupného práva bola v tomto
prípade dojednaná bez nadväznosti na zmluvu o scudzení nehnuteľnosti, a preto ňou nebolo a nemohlo
byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva. Keďže tento právny úkon predstavuje

iba záväzkový (obligačný) vzťah medzi účastníkmi zmluvy a nezaväzuje tretie osoby, nebolo možné
na jeho základe vydať rozhodnutie o povolení vkladu dojednaného predkupného práva do katastra
nehnuteľností. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí citoval § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona,
§ 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a poukázal aj na názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý
v rozsudku sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10 Sžo/80/2015 z 25.05.2016.

32. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Rozhodnutím č. VoÚ 63/2022/An zo
dňa 19.01.2023 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie odvolateľov (žalobcov) zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na rozlišovanie inštitútu zmluvného predkupného práva a zákonného predkupného práva

a v súvislosti so zmluvným predkupným právom na rozdiel medzi predkupným právom záväzkového
(obligačného) charakteru, ktoré zaväzuje osoby, ktoré si ho dojednali a predkupným právom s vecno-
právnymi účinkami. Žalovaný rozlišovanie medzi záväzkovým a vecným predkupným právom odôvodnil
aj tým, že sám zákonodarca v § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona výslovne zdôrazňuje, že súčasťou
katastrajeúdajopredkupnomprávelen„akmámaťúčinkyvecnéhopráva“.Právnaúpravapredkupného

práva podľa § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka je zaradená medzi tzv. vedľajšie dojednania pri kúpnej
zmluve, a to popri právnej úprave výhrady vlastníctva a práve spätnej kúpy. Logickým výkladom znenia
§ 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva
vykladať tak, že podľa tejto právnej normy je možné zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti iba za
splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný

v kontexte uvedeného poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/291/2009 zo dňa
21.04.2010a10Sžo/80/2015zodňa25.05.2016aretroaktívnuaplikáciujudikatúry.Žalovanýsastotožnil
s argumentáciou prvostupňového orgánu, že Zmluvou o zriadení predkupného práva nebolo a nemohlo
byť zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva, a preto podľa neho nebolo potrebné skúmať,
či sú dané aj iné dôvody na zamietnutie návrhu na vklad. Vo vzťahu k námietke zmluvnej voľnosti

žalovaný zdôraznil, že do katastra nehnuteľností sa môžu zapísať výlučne práva uvedené v § 1 ods.
1 Katastrálneho zákona a okruh práv zapisovaných do katastra sa nemôže rozširovať na základe
súkromnoprávnej dohody subjektov súkromnoprávnych vzťahov alebo s poukazom na zásadu zmluvnej
autonómie.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

33. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutiažalovanéhoakoajprvostupňovéhorozhodnutiaavráteniavecinaďalšiekonanie.Namietali,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a preto boli

ukrátení na svojich právach vyplývajúcich zo zásady zmluvnej autonómie. Žalobcovia uviedli, že
žalovaný nesprávne právne posúdil ustanovenie § 602 ods. 1, 2 a § 51 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 1 ods. 1 a § 42 Katastrálneho zákona pri posudzovaní práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy
o zriadení predkupného práva. Žalovaný argumentáciu založenú na tom, že „vznik predkupného právas vecno-právnymi účinkami možno predpokladať len v súvislosti so scudzením veci (v tomto prípade
nehnuteľností), primárne opieral o logický výklad § 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a odvolával sa
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn. 10Sžo/80/2015

zo dňa 25.05.2016. Avšak Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sžo/193/2010 zo dňa 15.06.2011 zaujal
opačný právny názor a pripustil možnosť zriadenia predkupného práva i v úplne samostatnej zmluve.
Vzhľadom na to, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je v tejto otázke nejednotná, uvádzané
rozhodnutia nemožno považovať za ustálenú judikatúru. Vydanie rozhodnutia žalovaným potvrdzujúcim
rozhodnutie prvostupňového orgánu len s odkazom na logický, príp. systematický výklad právnych

predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je podľa žalobcov nezákonné, nesprávne a argumentačne
nedostatočné. Podľa žalobcov by bolo v rozpore so zásadami demokratického a právneho štátu,
s prihliadnutím na nejednotnosť právnych názorov Najvyššieho súdu SR, obmedzovanie zmluvnej
slobody strán. V prípade sporu je vždy potrebné uprednostniť taký výklad zákona, ktorý je na prospech
účastníkov konania dožadujúcich sa zmluvnej slobody a voľnosti.

34. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v právnej doktríne sa akceptuje názor, že predkupné právo
možno dojednať priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou bez toho, aby sa muselo
jednať o vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. Z princípu zmluvnej slobody vyplýva, že dohodu
o zriadení vecného predkupného práva môže aktuálny vlastník nehnuteľnosti uzavrieť s ktorýmkoľvek
subjektom podľa jeho voľby a bez súčasného uzatvorenia kúpnej zmluvy. Ako posledný dôvod

nesprávneho právneho posúdenia veci žalobcovia uviedli skutočnosť, že zmluvu o zriadení vecného
predkupného práva možno uzavrieť v súlade s princípom zmluvnej slobody ako nepomenovanú zmluvu
podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Zo systematického začlenenia predkupného práva pod vedľajšie
dojednania pri kúpnej zmluve nemožno vyvodiť, že predkupné právo ako právo vecné možno zriadiť
výlučne v rámci kúpnej, resp. inej scudzovacej zmluvy. Takýto výklad je príliš izolovaný, reštriktívny

a nezohľadňuje komplexnú systematiku Občianskeho zákonníka a zásad, na ktorých je založený.
Žalobcovia argumentovali, že neexistuje racionálny dôvod nemožnosti zriadenia vecného predkupného
práva samostatnou zmluvou mimo kúpnej (inej scudzovacej) zmluvy, ani dôvod rozlišovania medzi
vecným a obligačným predkupným právom v tejto súvislosti, keď túto skutočnosť nerozlišuje ani
Katastrálny zákon, ktorý vyžaduje iba to, aby išlo o vkladuschopnú listinu podľa § 42 tohto zákona.

Úprava predkupného práva ako vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve automaticky neznamená, že
predkupnéprávomôžebyťzriadenéibavrámcikúpnejzmluvy (príp.inejscudzovacejzmluvy),vyjadruje
iba to, že pri týchto typoch zmlúv sa tieto vedľajšie dojednania v praxi najčastejšie vyskytujú, preto
im je venovaná osobitná úprava. To však nie je prekážkou zriadiť predkupné právo v rámci inej ako
scudzovacej zmluvy, príp. samostatnou zmluvou bez súvislosti so scudzovacou zmluvou.

Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol správnu žalobu v súlade s § 190 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť.

Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcov ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, ani s tým, že
potvrdením prvostupňového rozhodnutia žalovaným boli žalobcovia ukrátení na svojich právach
vyplývajúcich zo zásady zmluvnej autonómie. Poukázal na ust. § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona
s tým, že vo vkladovom konaní okresný úrad, katastrálny odbor skúma splnenie podmienok na vklad do
katastra a komplexne posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu. Okresný úrad, katastrálny odbor v tomto konaní skúma predloženú zmluvu nielen z hľadiska
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ale posudzuje aj to, či ide o návrh na zápis práva uvedeného v
§ 1 ods. 1 cit. zákona. Zákonodarca v § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona taxatívne vymedzil práva,
ktoré sa v katastri evidujú, čo znamená, že do katastra nemožno zapísať iné práva, ako sú práva
uvedené v tomto ustanovení. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že Katastrálny zákon upravuje

procesnústránkuspravovaniakatastranehnuteľnostíaustanovenieoprávachzapisovanýchdokatastra
nehnuteľností je potrebné vnímať ako kogentné ustanovenie, ktoré nie je možné meniť dohodou
subjektov súkromnoprávnych vzťahov.

36. Rozlíšenie zmluvného predkupného práva na predkupné právo záväzkové (s obligačnými účinkami)

a predkupné právo s vecno-právnymi účinkami vyplýva aj zo žalobcami uvádzaného rozsudku (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/193/2010), podľa ktorého pre posudzovanú vec má pre jej správne
posúdenievýznamdôslednérozlíšeniemedzipredkupnýmprávomzáväzkovýmapredkupnýmprávoms
vecno-právnymi účinkami. Preto je dôležité, či v príslušnej zmluve bolo predkupné právo dojednané akovecné právo alebo bolo dojednané iba ako záväzkové. Rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými
a vecno-právnymi účinkami spočíva najmä v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z
predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká. Ak má

však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje
zánik predkupného práva. Povinná osoba síce môže predať vec tretiemu subjektu, avšak predá mu
ju s právnym obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej z
predkupného práva na prednostnú kúpu veci pre prípad, že by ju on už ako vlastník chcel predať.
Obmedzenie s takýmto obsahom môže trvať najdlhšie po dobu života osoby oprávnenej z predkupného

práva, pretože toto právo je právom osobným a neprechádza na právnych nástupcov. Táto skutočnosť
vyplýva z ustanovenia § 604 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že predkupné právo neprechádza
na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Pokiaľ bolo predkupné právo
dohodnuté s vecno-právnymi účinkami, tak takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi účastníkmi
zmluvy, medzi ktorými bolo predkupné právo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho
vzťahu sú viazaní i právni nástupcovia povinného subjektu. Ak by nebol dôvod rozlišovať medzi

záväzkovým (obligačným) predkupným právom a vecným predkupným právom, nebol by žiadny dôvod
na to, aby zákonodarca v § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona uvádzal pri predkupnom práve slová „ak
má mať účinky vecného práva.“ Žalovaný vzhľadom na uvedené opätovne zdôraznil, že je potrebné
rozlišovať medzi predkupným právom záväzkového (obligačného) charakteru (t. j. predkupným právom,
ktoré zaväzuje osoby, ktoré toto predkupné právo dojednali) a predkupným právom s vecno-právnymi

účinkami.

37. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko odlišné od stanoviska publikovaného v rozsudku sp. zn. 2Sžo
193/2010 zo dňa 15.06.2011, v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa 21.04.2010 a sp. zn.
10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a odmietol právny názor, podľa ktorého by bolo možné zriadiť

predkupné právo s účinkami vecného práva samostatnou zmluvou (zmluvou mimo zmluvy o scudzení
nehnuteľnosti). V tomto kontexte žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 je novší ako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
193/2010 zo dňa 15.06.2011 a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 198/2017 zo dňa
19.03.2018 podľa ktorého pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu

právnehopravidla:ideotúistúnormu,ibajenanovovyjadrenýjejobsah.Ztohovyplýva,žeúčinkyzmeny
judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže
vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to
potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie
zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.

38. Postup prvostupňového orgánu bol podľa žalovaného správny a v súlade s právnou úpravou
ustanovenou v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj s výkladom tejto právnej úpravy v súdnej praxi
a v odbornej literatúre.

39. Žalovaný poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp.
zn. 3Sž 36/2006 zo dňa 15.02.2007 konštatoval, že zmysel právnej normy nie je možné určiť izolovane,
bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy
objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá,
prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému. V rámci systematického

výkladu právnej normy sa posudzuje aj to, aké má príslušná právna norma postavenie v príslušnom
právnom predpise. Vzhľadom na tieto zásady je potrebné konštatovať, že pokiaľ sú právne normy
upravujúce inštitút predkupného práva zaradené medzi ustanovenia Občianskeho zákonníka o tzv.
vedľajších dojednaniach pri kúpnej zmluve, pri výklade daných právnych noriem je potrebné na túto
skutočnosť prihliadať. K poukazu žalobcov na zásadu zmluvnej autonómie žalovaný opätovne zdôraznil,

že do katastra nehnuteľností sa môžu zapísať len také práva, ktoré sú výslovne uvedené v § 1 ods.
1 Katastrálneho zákona a okruh práv zapisovaných do katastra nehnuteľností sa nemôže rozširovať
na základe súkromnoprávnej dohody subjektov súkromnoprávnych vzťahov, či s poukazom na zásadu
zmluvnej autonómie.

40. Žalovaný zotrval na svojom názore, že právna úprava ustanovená v § 602 Občianskeho zákonníka
predpokladá vznik predkupného práva s vecno-právnymi účinkami len v súvislosti so scudzením veci.
Na základe logického výkladu právnej úpravy ustanovenej v § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
teda potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva vykladať tak, že je možné podľatejto právnej normy zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti len za splnenia zákonných podmienok
ustanovených v 602 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

41. Žalobcovia právo repliky nevyužili.

42. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov
(§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov), sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP a miestne príslušný

podľa ust. § 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobcovia ani žalovaný
nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1
SSP. Rozsudok bol dňa 27.03.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od
13.02.2025 do 29.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

43. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,

a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

44. Podľa § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na
vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

45. Podľa § 602 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci
ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. (2) Také právo možno dohodnúť aj pre

prípad iného scudzenia veci než predajom.

46. Podľa § 603 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (1) Predkupné právo ukladá povinnosť
iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. (2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa

nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. (3) Ak sa predkupné právo porušilo,
môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane
predkupné právo zachované.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

47. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 63/2022/
An zo dňa 19.01.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Trenčín, katastrálny odbor č. V-5260/2022 zo dňa 01.08.2022 o zamietnutí návrhu žalobcov

na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení predkupného
práva. Žalobcovia v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzili podstatu svojej
argumentácie tak, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
predkupného práva zriadeného medzi žalobcami Zmluvou o zriadení predkupného práva.

48. Prvostupňový orgán návrh na vklad zamietol so záverom, že Zmluvou o zriadení predkupného práva
nebolo zriadené predkupné právo s účinkami vecného práva z dôvodu jej dojednania bez nadväznosti
na zmluvu o scudzení nehnuteľnosti, s čím sa žalovaný stotožnil.49. Podľa čl. II Zmluvy o zriadení predkupného práva sa zmluvné strany dohodli na bezodplatnom
zriadení predkupného práva v prospech oprávneného z predkupného práva k nehnuteľnostiam
vymedzeným v čl. I. zmluvy na ťarchu povinného z predkupného práva ako výlučného vlastníka

nehnuteľnosti, a to ako práva vecného. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že oprávnený z predkupného
práva nadobúda na základe zmluvy predkupné právo k nehnuteľnostiam s vecnými účinkami
predkupného práva. Obsahom predkupného práva zriadeného na základe zmluvy je záväzok povinného
z predkupného práva písomne ponúknuť oprávnenému z predkupného práva nehnuteľnosti alebo
akúkoľvek ich časť na predaj, keby ich tento chcel predať, alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť.

Podľa čl. II. bod 10 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že oprávnený z predkupného práva nadobúda
predkupné právo podľa tohto článku zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností.

50. S ohľadom na povahu veci je rozhodujúce posúdenie právnej otázky charakteru dohodnutého
predkupného práva v nadväznosti na obsah právneho úkonu označeného ako Zmluva o zriadení
predkupného práva medzi žalobcom 2/ ako oprávneným z predkupného práva a žalobcom 1/ ako

povinným z predkupného práva.

51. S poukazom na ust. § 602 až 606 Občianskeho zákonníka správny súd konštatuje, že predkupné
právo zmluvného charakteru vzniká typicky na základe vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve medzi
predávajúcim a kupujúcim. Predkupné právo môže byť dohodnuté aj pre prípady iného scudzenia veci

než predajom, napr. v prípade darovania alebo zámeny. Podľa ust. § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka
predkupné právo ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluvu je v takom prípade potrebné uzavrieť písomne
a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného je
teda zriadenie predkupného práva ako vecného práva možné len vo väzbe na kúpnu zmluvu, resp.

pre prípad iného scudzenia veci než predajom. Výsledkom je povinnosť toho, kto na základe prevodu
nadobudol vlastnícke právo k veci (t.j. kupujúceho alebo iného nadobúdateľa vlastníckeho práva), ktorý
ak sa v budúcnosti rozhodne vec scudziť, musí ju najskôr ponúknuť pôvodnému vlastníkovi. Právna
úprava predkupného práva podľa § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje hmotnoprávny
základ inštitútu predkupného práva ako vecného práva. Pokiaľ dôjde k dohode o predkupnom práve

bez súčasného dojednania scudzenia veci, nemôže mať dojednané predkupné právo vecno-právny
charakter a zostáva výlučne v rovine obligačného vzťahu medzi účastníkmi dohody. Záväzok z takého
dojednania zaväzuje len zmluvné strany a na jeho základe nie je možné vykonať zápis predkupného
práva (ako vecného práva) do katastra nehnuteľností.

52. Obligačné účinky a vecno-právne účinky predkupného práva sa odlišujú v tom, že pokiaľ pri
obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak
predkupné právo ako také zaniká, na rozdiel od zriadenia predkupného práva s vecno-právnymi
účinkami, kedy odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva.
Predkupnéprávosvecno-právnymiúčinkamipôsobínielenmedziúčastníkmizmluvy,medziktorýmibolo

dojednané,alepovinnosťouzpredkupnéhoprávnehovzťahusúviazaníajprávninástupcoviapovinného
subjektu. Predkupné právo s obligačnými účinkami zaväzuje len účastníkov zmluvy o dojednaní tohto
predkupného práva.

53. Predkupné právo medzi osobami, ktoré medzi sebou neuzavreli kúpnu alebo obdobnú zmluvu ako

scudzovací právny úkon, je možné dojednať, ale predkupné právo potom nevyplýva z hmotnoprávnej
úpravy § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože tieto ustanovenia predpokladajú, že ide o
vedľajší záväzok viazaný na scudzovací vzťah. Takáto dohoda môže existovať a byť platná na základe
zmluvnej voľnosti, avšak nejde o štandardné zmluvné predkupné právo, ktoré môže mať vecno-
právne účinky. Podľa Katastrálneho zákona nie je možné zapísať záväzkové predkupné právo iba s

obligačnými účinkami, teda také, ktoré vzniklo iba zmluvou medzi subjektmi, ktoré neboli účastníkmi
pôvodného scudzovacieho úkonu, pretože takéto predkupné právo nemá vecno-právny charakter. Ak
medzi subjektmi, ktoré uzatvorili zmluvu o predkupnom práve, neexistuje kúpna alebo obdobná zmluva
(scudzovacíúkon),predkupnéprávoniejeviazanénanehnuteľnosťakovecnéprávo.Vtakomtoprípade
je príslušný orgán verejnej správy povinný zamietnuť návrh na vklad aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 3

Katastrálneho zákona po prihliadnutí na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu v zmysle § 31 ods.
1 posledná veta Katastrálneho zákona, t.j. na zistenie, že zmluva nemá právnu účinnosť potrebnú na
zápis vecného práva v zmysle § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, čo je prípad záväzkového predkupného
práva medzi tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi scudzovacieho úkonu.54. Hoci v predloženej Zmluve o zriadení predkupného práva zmluvné strany konštatujú, že zriadili
predkupné právo k nehnuteľnostiam ako vecné právo, takýmto sa nestáva len na základe vyhlásenia

účastníkov právneho úkonu, pretože predkupné právo ako vecné právo vzniká len pri splnení zákonných
podmienok. V zmysle § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o vedľajšie dojednanie k scudzovaciemu
úkonu medzi tými istými účastníkmi právneho vzťahu. Z ustanovenia § 1 ods. 1 Katastrálneho
zákona vyplýva, že okresný úrad zapíše len predkupné právo s vecno-právnymi účinkom. Ak medzi
zmluvnými stranami, ktoré predkupné právo dohodli, neexistoval scudzovací úkon, ich vzťah zostáva len

záväzkovým. V takom prípade predkupné právo nebolo dohodnuté ako vecné právo (bez ohľadu na jeho
označenie v zmluve o zriadení predkupného práva), a preto nemôže mať účinky voči tretím osobám,
čo je podmienka na zápis do katastra nehnuteľností. Keďže medzi zmluvnými stranami v prejednávanej
veci neexistuje vzťah viazaný na prevod vlastníckeho práva, prvostupňový orgán nemohol povoliť
vklad, pretože predkupné právo medzi zmluvnými stranami nemá charakter vecného práva. Zmluvné
predkupné právo sa v tomto prípade nezapisuje do katastra nehnuteľností, pretože ide len o záväzkový

vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predkupné právo môže byť
dohodnuté aj v úplne samostatnej zmluve, s týmto možno súhlasiť, avšak na to, aby zmluvné dojednanie
malo vecno-právne účinky, je potrebné, aby takáto samostatná zmluva bola uzavretá v nadväznosti
na scudzovací právny úkon medzi tými istými účastníkmi zmluvného vzťahu, čo v predmetnej veci
nebolo splnené. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcov, že dojednanie vecného predkupného

práva je možné bez ohľadu na to, či sa vec scudzuje alebo nie, pretože zákonnou podmienkou vzniku
predkupného práva ustanovenou v § 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je scudzenie veci.

55. K žalobnej námietke žalobcov týkajúcej sa poukazu na nejednotnú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR v otázke zriadenia predkupného práva samostatnou zmluvou správny súd uvádza, že rozdiel

medzi predkupným právom so záväzkovo-právnymi a predkupným právom s vecno-právnymi účinkami
sprecizovala rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 291/2009 zo dňa
21.04.2010, sp. zn. 10Sžo/80/2015 zo dňa 25.05.2016 a sp. zn. 2Sžr/148/2016 zo dňa 31.01.2019.
Hoci žalobcovia správne uviedli, že ani jedno z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uvádzané žalobcami
alebo žalovaným nebolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, správny súd konštatuje, že postup žalovaného a prvostupňového orgánu sa
odvíjal od novších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, keďže došlo k rozhodovaciemu posunu v oblasti
posudzovania predkupného práva s vecno-právnymi účinkami v súvislosti s jeho zápisom do katastra
nehnuteľností. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.
k. 2Sžo/193/2010 správny súd uvádza, že Najvyšší súd SR sa v tomto rozsudku výslovne nezaoberal

možnosťou uzavrieť predkupné právo s vecno-právnym účinkom mimo prevodnej zmluvy, ale vyjadroval
sa len o možnosti vzniku predkupného práva v samostatnej zmluve. Aj z tohto rozhodnutia však
vyplýva záver podľa ktorého pokiaľ z príslušnej zmluvy nevyplýva, že by si účastníci zmluvného vzťahu
dohodli predkupné právo vecné, resp. s vecno-právnymi účinkami, tak potom sa môže jednať iba o
predkupné právo záväzkovej povahy, ktoré na rozdiel od predkupného práva s vecno-právnymi účinkami

nepodlieha evidencii v katastri nehnuteľností. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného,
že predkupné právo na zmluvnom základe s vecno-právnymi účinkami je možné dohodnúť podľa §
603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo však predpokladá súčasné uzatvorenie prevodnej zmluvy, ktorá
podmienka v preskúmavanej veci nebola splnená. Keďže zo Zmluvy o zriadení predkupného práva
uzatvorenej medzi žalobcami predloženej na vklad predkupného práva žiadne vecno-právne účinky

nevyplývajú, žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) správne právne posúdil, že táto zmluva
nie je vkladuschopnou listinou podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

56. Prvostupňový orgán i žalovaný podľa správneho súdu postupovali správne, keď pri svojom
rozhodovaní prihliadli na absenciu vecno-právnych účinkov dojednaného predkupného práva podľa

Zmluvy o zriadení predkupného práva, a to v rámci svojho postupu pri rozhodovaní o návrhu na vklad
predkupného práva, pre ktorý platí úprava podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.
Relevantnou úpravou postupu príslušného orgánu verejnej správy rozhodujúceho o návrhu na vklad
predkupného práva do katastra nehnuteľností je zákonná úprava uvedená v § 1 ods. 1, § 31 ods. 1,

3 Katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností príslušný orgán
musí vyhodnocovať, či sú splnené podmienky pre zápis predkupného práva k nehnuteľnostiam vkladom
(ktorýmákonštitutívneúčinky)dokatastranehnuteľností.Okresnýúrad,katastrálnyodborprivkladovom
konaní na základe návrhu účastníka konania, ktorý návrh má obligatórne náležitosti v zmysle úpravy §31 ods. 1 Katastrálneho zákona, preskúmava okrem iného i to, či existujú skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto hodnotenia je rozhodnutie podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona, ktorým katastrálny úrad buď rozhodne o povolení vkladu alebo návrh na

povolenie vkladu zamietne. Prvostupňový orgán preto postupoval správne, ak na základe samostatnej
Zmluvy o zriadení predkupného práva nepovolil vklad predkupného práva, pretože predkupné právo
dojednané v žalobcami predloženej zmluve nemá z dôvodu absencie dojednania scudzenia veci vecno-
právny charakter, a teda nemá účinky vecného práva. Na základe toho nemohol byť vklad predkupného
práva žalobcov do katastra nehnuteľnosti povolený, a to s poukazom na úpravu § 1 ods. 1 Katastrálneho

zákona,vzmyslektoréhosúsúčasťoukatastranehnuteľností,okreminého,iúdajeopredkupnompráve,
avšak len vtedy, ak má mať účinky vecného práva.

57. Na základe uvedených záverov správny súd konštatoval nedôvodnosť správnej žaloby a absenciu
dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcami podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP, preto správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcom podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že žalobcom, ktorí nemali v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Správny súd
nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania
neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si

ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradili žalobcovia (správny súd nezistil podmienky
pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná

sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a

z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.