Rozsudok · Kataster nehnuteľností · Judgement

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3S/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200471
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8018200471.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa
spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: Obec
Ľubica, so sídlom Gen. Svobodu 248/127, 059 17 Ľubica, IČO: 31 942 547, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou: Dentons Europe CS LLP,so sídlom One Fleet Place Place 1, EC4P 4GD
Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej

organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 7939/2A, 811 09
Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, so sídlom
Baštová 16/A, 060 01 Kežmarok, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B., C. XXX/XX, D., 2/ E.
F., E. XXX/XX, G. H., 3/ I. F., E. XXX/XX, G. H., 4/ J. K., H. XXXX/X F., 5/ E. K., H. XXXX/X F., 6/ J. A.,
H. XXXX/X, F., 7/ J. A., H. XXXX/X, F., 8/ L. H., H. XXXX/X, F., 9/ Mesto Kežmarok, Hlavné námestie
1, Kežmarok, 10/ E. K., M. XXXX/XX, F., 11/ E. N., M. XXXX/XX, F., 12/ M. J., M. XXXX/XX, F., 13/ M.
E., M. XXXX/XX, F., 14/ H. O., M. XXXX/XX, F., 15/ P. C., M. XXXX/X, F., 16/ H. D. , M. XXXX/XX, F.,

17/ H. N., M. XXXX/XX, F., 18/ Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57,
Bratislava, 19/ Prešovský samosprávny kraj , Nám. mieru 2, Prešov, 20/ D. J., I. XX, F., 21/ E. K., D.
XXXX/XXX, F., 22/ O. K., A. XXXX/XX, E., 23/ G. L., Q. XXX/XX, G., 24/ G. E., M. XXXX/X, F., 25/ R.
N., D. XXXX/XX, F., 26/ Fedorová Slávka, Q. G. XX, F., XX/ B. N., M. XX, XX/ S. N., M. XXXX/XX, F.,
29/ S. R., M. XXXX/XX, F., 30/ F. D., M. XXXX/X, F., 31/ F. L., M. XXXX/X, F., 32/ K. D., M. XXXX/XX,
F., 33/ K. E., M. XXXX/XX, F., 34/ T. U., M. XXXX/XX, F., 35/ I. A., M. XXXX/XX, F., 36/ I. E., M. XXXX/

XX, F., 37/ H. B., M. XXXX/XX, F., 38/ N. H., M. XXXX/XX, F., 39/ B. K., R. S. XXX/X, XXXXX F., 40/ R.
J., M. XXXX/XX, F., 41/ R. J., M. XXXX/XX, F., 42/ V. J., M. XXXX/XX, F., 43/ V. D., M. XXXX/XX, F., 44/
V. E., M. XXXX/XX, F., 45/ R. W., M. XXXX/XX, F., 46/ R. L., M. XXXX/XX, F., 47/ I. E., M. XXXX/XX, F.,
48/ I. E., M. XXXX/XX, F., 49/ Q. L., M. XXXX/XX, F., 50/ Q. U., M. XXXX/XX, F., 51/ E. B., M. XXXX/
XX, F., 52/ E. E., M. XXXX/XX, F., 53/ J. E., M. XXXX/XX, F., 54/ J. M., M. XXXX/XX, F., 55/ T. E., M.
XXXX/XX, F., 56/ H. W., M. XXXX/XX, F., 57/ H. N., M. XXXX/XX, F., 58/ D. D., M. XXXXX/XX, F., 59/ U.
E. D., J. XXX/XX, G. G. S., 60/ R. J., M. XXXX/XX, F., XXX/ K. N., G. S. X. XXX, XXX/ K. G., M. XXXX/

XX, F., 62/ Putovný Zdeno, M. XXXX/XX, F., 63/ D. O., M. XXXX/XX, F., 64/ Bytové družstvo Kežmarok,
Hradné námestie 29, Kežmarok, 65a/ A. J., E. XXXX/XX, F., 65b/ Demeterová Andrea, Hlavná ulica XX/
X, O. H., 66/ T. S., M. XXXX/XX, F., 67/ I. S., M. XXXX/XX, F., 68/ T. B., Veľký Lipník č. 30, 69/ E. L.,
M. XXXX/XX, F., 70/ F. B., M. XXXX/XX, F., 71/ F. V., M. XXXX/XX, F., 72/ E. J., M. XXXX/XX, F., 73/ E.
J., M. XXXX/XX, F., 74/ X. D., M. XXXX/XX, F., 75/ X. A., M. XXXX/XX, F., 76/ F. B., M. XXXX/XX, F.,
77/ F. F., M. XXXX/XX, F., 78/ S. M., M. XXXX/XX, F., 79/ S. W., M. XXXX/XX, F., 80/ B. U., M. XXXX/

XX, F., 81/ B. J., M. XXXX/XX, F., 82/ B. V., M. XXXX/XX, F., 83/ B. J., M. XXXX/XX, F., 84/ H. E., M.
XXXX/XX, F., 85/ R. J., M. XXXX/XX, F., 86/ F. D., M. XXXX/XX, F., 87/ F. J., M. XXXX/XX, F., 88/ E. E.,
M. XXXX/XX, F., 89/ H. O., Nová 140, F. M., ČR, 90/ E. D., M. XXXX/XX, F., 91/ H. E., M. XXXX/XX, F.,
92/ H. L., M. XXXX/XX, F., 93/ R. E., M. XXXX/XX, F., 94/ R. E., M. XXXX/XX, F., 95/ R. J., M. XXXX/
XX, F., 96/ R. T., M. XXXX/XX, F., 97/ F. A., M. XXXX/XX, F., 98/ F. A., M. XXXX/XX, F., 99/ K. J., M.
XXXX/XX, F., 100/ K. N., M. XXXX/XX, F., 101/ F. T., I. K. XXX/XX, F., 102/ S. T., M. XXXX/XX, F., XXX/
S. M., M. XXXX/XX, F., 104/ D. A., V. XXXX/XX, F., 105/ D. S., V. XXXX/XX, F., 106a/ I. E., M. XXXX/XX,

XXXX/ O. N., M. XXXX/XX, XXX/ E. C., M. XXXX/XX, F., 108/109/ S. H., H. XXXX/XX, F., 110/ Merčák
Štefan, K. F. XXXX/XX, F., 111/ E. E., K. F. XXXX/XX, F., 112/113/ G. M., F. XXXX/XX, F., 114/ K. W., K.
F. XXXX/XX, F., 115/ Bernát Ladislav, K. F. XXXX/XX, F., 116/ H. W., K. F. XXXX/XX, F., 117/ Mačuga
Jozef, K. F. XXXX/XX, F., 118/ Mačugová Anna, K. F. XXXX/XX, F., 119/ Krajník Emil, K. F. XXXX/XX, F.,
120/ F. H., K. F. XXXX/XX, F., 121/ Borecký Jozef, K. F. XXXX/XX, F., 122/ H. W., K. F. XXXX/XX, F., 123/Vnemčák Daniel, K. F. XXXX/XX, F., 124/ Rusnáková Jana, Levočská 7, Kežmarok, 125/udzbel Juraj, K.
F. XXXX/XX, F., 126/ Kudzbelová Adriana, K. F. XXXX/XX, F., 127/ Kredatusová Helena, K. F. XXXX/XX,
F., 128/ Bjalončík Ondrej, K. F. XXXX/XX, F., 129/ Bjalončíková Anna, K. F. XXXX/XX, F., 130/ E. B., K.

F. XXXX/XX, F., 131/ Mareková Anna, K. F. XXXX/XX, F., 132/ Šimoňák Peter, K. F. XXXX/XX, F., 133/
Šimoňáková Ivana, K. F. XXXX/XX, F., 134/ B. V., R. XX/XX, G. M., 135/ T. O., D. M. XXX/XX, L., 136/
D. H., K. XXX/XX, G. G. S., 137/ G. A., K. F., XXXX/XX, F., 138a/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX,
F.; 138b/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, D., XXXX/ Y. W. , nar. XX.XX.XXXX, F. – O. X.X, XXX/
Y. E., K. F. XXXX/XX, F., 140/ Malec Ján, K. F. XXXX/XX, F., 141/ Malecová Pavlína, K. F. XXXX/XX, F.,

142/ Šikorský Miloš, K. F. XXXX/XX, F., 143/ Švarc Ľubomír, K. F. XXXX/XX, F., 144/ K. W., F.. F. XXXX/
XX, F., 145/ H. J., F. XXXX/XX, F., 146/147/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, K. F. XXXX/XX, F., 148/ F. B., K.
F. XXXX/XX, F., 149/ F. E., K. F. XXXX/XX, F., 150/ F. N., K. F. XXXX/XX, F., 151/ F. J., K. F. XXXX/XX,
F., 152/ F. E., F.. F. XXXX/XX, F., 153/ Hudaček Ján, K. F. XXXX/XX, F., 154/ R. A., K. F. XXXX/XX, F.,
155/ Marcínek Vladimír, K. F. XXXX/XX, F., 156/ Marcíneková Anna, K. F. XXXX/XX, F., 157/ D. E., nar.
XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, F., 158/ F. J., M. XXXX/XX, F., 159/ F. N., M. XXXX/XX, F., XXX/ D. E. Z.,

M. XXXX/XX, F., XXX/ A. V. R. M., M. XXXX/XX, F., 162a/ E. Y. A., V. XXXX/XX, F., 162b/ R. U., bytom
H. XX, Q., 163/ J. N., M. XXXX/XX, F., 164/ B. N., M. XXXX/XX, F., 165/ D. S., M. XXXX/XX, F., 166/
H. D.,M. XXXX/XX, F., 167/ H. V., M. XXXX/XX, F., 168/ T. J., M. XXXX/XX, F., 169/ T. E., M. XXXX/XX,
F., 170/ G. J., M. XXXX/XX, F., 171/ T. D.,M. XXXX/XX, F., 172/ T. N., M. XXXX/XX, F., 173/ G. W., J.
X. XX, 174/ G. E., M. XXXX/XX, F., 175a/ F. E., M. XXXX/XX, F., 175b/ F. N., M. XXXX/XX, F., 176/ F.

D., M. XXXX/XX, F., 177/ F. O., M. XXXX/XX, F., 178/ Veštúrová Anna, K. F. XXXX/XX, F., 179/180/ V.
N., 181/ Kušniráková Katarína, K. F. XXXX/XX, F., 182/ Gavroň Štefan, K. F. XXXX/XX, F., 183/ H. E.,
F.. F. XXXX/XX, F., 184/ Jančo Roman, K. F. XXXX/XX, F., 185/ Jančová Lucia, K. F. XXXX/XX, F., 186/
Kleinová Katarína, K. F. XXXX/XX, F., 187/ Palanská Mária, K. F. XXXX/XX, F., 188/189/ D. E., F. XXXX/
XX, F., 190/ Petrasová Miroslava, K. F. XXXX/XX, F., 191/ Majerčák Jozef, K. F. XXXX/XX, F., 192/ A. F.,

K. F. XXXX/XX, F., 193/194/ Hriňáková Anna, K. F. XXXX/XX, F., 195/ G. E., F. XXX/X, D., 196/ P. A., G.
XXXX/X, F., 197/ K. L., F.. F. XXXX/XX, F., 198/ Rychnavská Pavlína, K. F. XXXX/XX, F., 199/ Tretinová
Lucia, K. F. XXXX/XX, F., 200a/ U. G. S., F. XXXX/XX, F., 200b/ E. G. O., F. XXXX/XX, F., 201/ E. S.,
K. F. XXXX/XX, F., 202/ Veštúr Rastislav, Zochova 1660/8, Kežmarok, 203/ D. W., F. XXXX/XX, F., 204/
D. Q., F. XXXX/XX, F., 205/ H. L., K. F. XXXX/XX, F., 206/ D. A., H. XXXX/X, F., 207/ E. J., O. XXXX/

XX, F., 208/ Sloviková Andrea, K. F. XXXX/XX, F., 209/ Hozzová Iveta, K. F. XXXX/XX, F., 210/ D. D., I.
XXXX/X, F., 211/ R. H., nar. XX.XX.XXXX, E. M. XXXX/XX, F., 212/ Šúpala Jaroslav, Levočská 1769/12,
Kežmarok, 213/ Konfal Michal, K. F. XXXX/XX, F., 214/ Konfalová Radoslava, K. F. XXXX/XX, F., 215/
G. E., K. F. XXXX/XX, F., 216/ Šefer Radomír, Hniezdne č. 191, 217/ Čekovský Jozef, K. F. XXXX/XX, F.,
218/ Čekovská Daniela, K. F. XXXX/XX, F., 219/ Wavrek Peter, K. F. XXXX/XX, F., 220/ D. D., Ždiar X.

395, 221/ B. E., K. F. XX, F., 222/223/ G. D., F. XXXX/XX, F., 224/ Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, 225/ F. S., M. XXXX/XX, F., 226/ F. S., M. XXXX/XX, F., 227/ F. E., M. XXXX/XX, F., 228/ F. E.,
H. XXX/XX, L., 229/ O. J., S. X. XXX, XXX/ F. N., M. XXXX/XX, F., 231/ F. T., M. XXXX/XX, XXXXX F.,
232/ [. J., D. XXXX/XX, F., 233/ [. E., D. XXXX/XX, F., 234/235/ T. E., M. XXXX/XX, F., 236a/ E. I. A., A.
XXX/XX, D., 236b/ I. O., S. I. XXX/XX, V., XXX/ K. J., M. XXXX/XX, F., 238/ K. M., M. XXXX/XX, F., 239/

X. A., M. XXXX/XX, F., 240/ F. N., M. XXXX/XX, F., 241a/ M. E., A. XXX, I., XXXX, T., XXXX/ G. S., T.
XXX, N. XXXX, T., 242/ D. E., Nižné Ružbachy X. 50, 243/ D. E., Nižné Ružbachy č. 50, 244/ A. L., M.
XXXX/XX, F., 245/ A. F., F. XXXX/X, F., 246/ K. J., M. XXXX/XX, F., 247/ K. N., M. XXXX/XX, F., XXX/
H. B., M. XXXX/XX, F., 249/ H. O., M. XXXX/XX, F., 250/ G. Y., M. XXXX/XX, F., 251/ K. E., F. XXXX/
XX, L., XXX/ \. N., M. XXXX/XX, F., 253/254/ N. G., M. XXXX/XX, F., 255/ V. B., M. XXXX/XX, F., 256/

X. O., M. XXXX/XX, F., 257/ O. E., Tvarožná č. 208, 258/ D. N., D. XX, F., 259/ D. F., D. XX, F., 260/ C.
T.,D. XX, F., 261/ C. N., Rakúsy č. 8, 262a/ E. L., I. X. XXX, XXXX/ E. R., I. X. XXX, XXXX/XXX/ E. H.,
R. XXXX/XX, F., 263b/ D. F., M. XXXX/X, F. a 263c/ 265/ F. E., ]. XXX/XX, R., XXX/ C. O., V. XXXX/X, F.,
267/ R. E., D. XX, F., 268/ F. O., F. XXXX/X, F., 269/ F. E., 1. mája 1171/50, G. H., XXX/ D. G., X. XXXX
XXXX/XX, G. H., XXX/ A. W., D. XXXX/XX, M., XXX/ G. W., G. X. XX, XXX/ O. S., E. XXXX/XX, F., 274/

K. N., Petržalská 20, Kežmarok, 275/ F. K., D. XX, F., 276/ F. S., D. XX, F., 277/ H. E., D. XX, F., 278/ H.
E., D. XX, F., 279/ F. D., D. XXXX/XX, F., 280/ J. J., E. X. XX, XXX/ C. E., F. XXXX/XX, F., 282/ R. D. G.,
D. XXXX/XX, F., 283/ F. O., D. XXXX/XX, F., 284/ R. D. E., D. XXXX/XX, F., 285a/ E. R., D. XXXX/XX,
F., 285b/ E. R., F. XXXX/XX, F.; 285c/ I. R., D. XXXX/XX, F., 285d/ B. R., D. XXXX/XX, F., 286/ Hovanec
Miroslav, K. F. XXXX/XX, F., 287/ R. E., D. XXXX/XX, F., 288/ R. I., S., N. X, H., XXXXX, Q., 289/ R.

B., D. XXXX/XX, F., 290/ X. L., D. XX, F., 291/ X. O., D. XX, F., 292/ I. E., D. XX, XXXXX F., 293/ O. V.,
E. XXX/X, F., 294/ H. E., D. XX, F., 295/ H. N., D. XX, F., 296/ U. F. D., J. O. XXXX/X, F., 297/ E. F. N.,
J. O. XXXX/X, F., 298a/ S. E., M. X. XX, XXXX/ S. E., M. X. XX, XXX/ P. S., K. F. XXXX/XX, F., 300/
Chomová Monika, K. F. XXXX/XX, F., 301/ Kriššák Pavol, K. F. XXXX/XX, F., 302/ Kriššáková Anna, K.F. XXXX/XX, F., 303/ Bachledová Margita, K. F. XXXX/XX, F., 304/ Nedoroščíková Anna, K. F. XXXX/
XX, F., 305/ Tomčák Daniel, K. F. XXXX/XX, F., 306/ Tomčáková Agáta, K. F. XXXX/XX, F., 307/ J. S. E.,
E. XXX/XX, D., XXX/ S. W., E. XXX/XX, D., 309/ H. J., I. K. XXXX/XX, F., 310/ H. Q., I. K. XXXX/XX, F.,

311/ D. V., J. XXXX/X, F., 312/ D. R., J. XXXX/X, F., 313/ J. D., M. XXXX/XX, F., 314/ Maržič Toni, K. F.
XXXX/XX, F., 315/ Maržičová Katarína, K. F. XXXX/XX, F., 316/ T. L., K. F. XXXX/XX, F., 317/ T. E., F.. F.
XXXX/XX, F., 318/ Rakhimová Miroslava, K. F. XXXX/XX, F., 319/ Rusnák Ján, K. F. XXXX/XX, F., 320/
Rusnáková Mária, K. F. XXXX/XX, F., 321/ Senderák Rastislav, K. F. XXXX/XX, F., 322/ Senderáková
Vladimíra, K. F. XXXX/XX, F., 323/ F. E., K. F. XXXX/XX, F., 324/ Hospodár Ľubomír, K. F. XXXX/XX, F.,

325/ Hospodárová Daša, K. F. XXXX/XX, F., 326/ Satala Ján, K. F. XXXX/XX, F., 327/ G. L., K. F. XXXX/
XX, F., 328/ C. E., J. XXXX/X, F., 329/ Zombek František, K. F. XXXX/XX, F., 330/ Zombeková Mária, K.
F. XXXX/XX, F., 331/ Krempaský Miroslav, K. F. XXXX/XX, F., 332/ F. C., K. F. XXXX/XX, F., 333/334/ F.
J. B., F. XXXX/XX, F., 335/ E. D., K. F. XXXX/XX, F., 336/ Mitter Lýdia, K. F. XXXX/XX, F., 337/ U. K. B.,
G. XXXX/XX, F., 338/ K. N., G. XXXX/XX, F., 339/ S. S., K. F. XXXX/XX, F., 340/ Vaverčáková Lívia, K.
F. XXXX/XX, F., 341/ Mrava Peter, K. F. XXXX/XX, F., 342/ Mravová Gabriela, K. F. XXXX/XX, F., 343/

Hajkovský Marek, K. F. XXXX/XX, F., 344/ Hojkovská Lucia, K. F. XXXX/XX, F., 345/ Cehulová Mária, K.
F. XXXX/XX, F., 346/ K. F., Mánesovo námestie 1231/3, Bratislava, 347/ P. E., K. F. XXXX/XX, F., 348/
Jež Mária, K. F. XXXX/XX, F., 349/ Šmid Martin, K. F. XXXX/XX, F., 350/ Šmidová Adriana, K. F. XXXX/
XX, F., 351/ D. E., F.. F. XXXX/XX, F., 352/ Záremský Pavol, K. F. XXXX/XX, F., 353/ Záremská Elena,
K. F. XXXX/XX, F., 354/ Kapolka Štefan, K. F. XXXX/XX, F., 355/ Kapolková Dagmar, K. F. XXXX/XX F.,

356a/ J. I., F. XXXX/XX; XXXX/ E. I., V. XXXX/XX, F.; 356c/ M. N., Y. XXXX/XX, G. H.; XXXX/ V. I., H.
XXXX/XX, L., XXXX/ H. I., H. XXXX/XX, L., XXX/ B. J., X. XXXX/XX, T., 358/ H. L., D. XXXX/XX, F., 359/
Brižeková Margita, Petržalská 1634/13, Kežmarok, 360/ F. E., D. XXXX/XX, F., 361/ F. J., D. XXXX/XX,
F., 362/ A. C., Q. H. XXXX/X, F., 363/ A. M.,XXXXX R., X. XXX, XXXX/ F. D., S. X. XXX, XXXX/ U. F. E.,
S. X. XXX, XXX/XXX/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/X, F., 367/ F. B., D. XXXX/XX, F., 368/ F. U., D.

XXXX/XX, F., 369/ F. E., F. XXXX/XX, F., 370/ F. E., D. XX F., XXX/ R. J., D. XXXX/XX, F., 372/ B. E., D.
XXXX/XX, F., 373/ O. E., D. XXXX/XX, F., 374/ Zadjorová Viera, Petržalská 1634/13, Kežmarok, 375/ E.
E., D. XX, F., XXX/ G. J., D. XXXX/XX, F., 377/ Streliová Veronika, Petržalská 1634/15, Kežmarok, 378/
S. L., J. XXXX/X, XXXXX F., 379/ H. S., M. XXXX/XX, F., 380/ H. S., M. XXXX/XX, F., 381a/ R. T., T.
XXX/X, L., 381b/ R. U., D. XXXX/XX, F., 382a/ E. E., J. F. XX, X., 382b/ N. E., J. F. XX, X., 383/ E. E., D.

XXXX/XX, F., 384/ J. E., D. XXXX/XX, F., 385/386/ F. L., M. XXXX/XX, F., 387/ Pazdurová Aleksandra,
K. F. XXXX/XX, F., 388/ Freundorfer Otomar, K. F. XXXX/XX, F., 389/ B. H., K. F. XXXX/XX, F., 390/ E.
E., K. F. XXXX/XX, F., 391/ E. E., F.. F. XXXX/XX, F., 392/ Tomaľa Peter, K. F. XXXX/XX, F., 393/ Tomaľa
Ružena, K. F. XXXX/XX, F., 394/ Korunová Milena, K. F. XXXX/XX, F., 395a/ D. S., F. XXXX/XX, F., 395b/
D. E., F. XXXX/XX, F., 396/ E. E., K. F. XXXX/XX, F., 397/398/ E. W., K. F. XXXX/XX, F., 399/ F. N., E.

XXXX/XX, F., 400a/ G. M., F. XXXX/XX, F., 400b/ F. E., F. XXXX/XX, F., 401/ A. J., K. F. XXXX/XX, F.,
402/. A. N., F.. F. XXXX/XX, F., 403/ Roman Ján, K. F. XXXX/XX, F., 404/ Schmal Ján,K. F. XXXX/XX,
F., 405/ Schmalová Slavomíra, K. F. XXXX/XX, F., 406/ I. J., F. XXXX/XX, F., 407/ Galowiczová Margita,
K. F. XXXX/XX, F., 408/409/ F. F., F. XXXX/XX, F., 410/ Šoltýs Marek, K. F. XXXX/XX, F., 411/ K. O., F.
XXXX/XX, F., 412/ Straková Viera, K. F. XXXX/XX, F., 413/ A. W., K. F. XXXX/XX, F., XXX/ K. H., G. X.

XXX, XXX/ K. N., K. F. XXXX/XX, F., 416/ K. C.,J. XXX/X, L., 417/ K. E., J. XXX/X, L., 418/ Vešelényi
Vladimír, K. F. XXXX/XX, F., 419/ Vešelényová Janka, K. F. XXXX/XX, F., 420/ Horváth Marian, K. F.
XXXX/XX, F., 421/ Horváthová Iveta, K. F. XXXX/XX, F., 422/ Krettová Božena, K. F. XXXX/XX, F., 423/
U. C. E., F. XXXX/XX, F., 424/ C. N., F. XXXX/XX, F., 425/ Hypký Oto, P.J.Šafárika 1152/2, Kežmarok,
426/ R. O., D. XXXX/X, F., 427/ N. M., K. F. XXXX/XX, F., 428/ D. J., F. XXXX/XX, F., 429/ Budzák Marcel,

K. F. XXXX/XX, F., 430/ I. A., D. XX, F., 431/ I. R., D. XX, F., 432/ G. S., D. XX, F., 433/ [. J., Žakovce X.
74, 434/ O. A., E. XXX/X, F., 435/ O. N., E. XXX/X, F., 436/ E. F., G. XX, G. H., XXX/ H. U., D. XXXX/XX,
F., 438/ D. E., K. X. XX, 439/ D. F., D. XXXX/XX, F., 440/ K. S., M. XXXX/XX, G. L., 441/ H. T., D. XX, F.,
442/ D. E., Petržalská 1640/12, Kežmarok, 443/ R. T., M. XXXX/XX, F., 444/ F. S., A. XXX/XX, D., 445/
F. E., M. XX, F., 446/ O. W., D. XX, F., 447/ C. E., D. XXXX/XX, F., 448/ C. G., D. XXXX/XX,F., 449/ H.

A., D. XXXX/XX, F., 450/ H. A., D. XXXX/XX, F., 451/ F. O., D. XXXX/XX, F., XXX/ N. K., F. XXXX/X, F.,
453/ O. M., D. XX, F., 454/ O. H., D. XXXX/XX, F., 455/ C. B., R. Q. XXX/XX, F., 456/ I. N., D. XX, F.,
457/ J. I., D. XX, XXXXX F., 458/459/ B. Q., Petržalská 14, Kežmarok, 460/ M. L., D. XX, F., 461/ I. A.,
Petržalská 14, Kežmarok, 462/ G. E., D. XX, F., 463/464/ J. O., D. XXXX/XX, F., 465/ B. G., D. XX, F.,
466/ E. B., D. XX, F., 467/ D. E., F.. F. XXXX/X, F., 468/ F. F., M. XXXX/X, F., 469/ N. H., M. XXXX/XX,

F., 470/ N. J., E. XXXX/XX, G. L., XXXX/ G. E., R. X, E. – F., XXXX/ G. N., H., D. XXXX/XX, F., 472/ Q.
D., D. XX, F., 473/ S. Q., Petržalská 16, Kežmarok, 474/ V. E., G. R. XXXX/XX, F., 475/ K. D., D. XXXX/
XX, F., 476/ K. O., D. XX, F., 477a/ F. L., N. XX, XXXX/ F. F., N. XX, XXX/ K. J., XXX XX D. X, XXX/ D.
L., V. XXX/XX, F., XXX/ E. D., V. XXX/XX, F., 481a/ G. R., Vyšný Klátov 7, 481b/ B. R. ,Vyšný Klátov 7,482/ R. E., Vyšný Klátov č. 7, 483/ E. F. E., C. XXX/XX, G. H., XXX/ R. J., Q. T. XXX, XXX/ D. H., U. -
G. XXX, XXX/ G. W., G. R. XXXX/XX, F., 487/ T. W., D. XXXX/XX, F., 488/ S. N., D. XXXX/XX, F., XXX/
N. K., D. XXXX/XX, F., 490/ H. K., D. XX, F., 491/ H. R., D. XX, F., XXX/ A. S., M. XXXX/XX, F., 493/ W.

A., D. XXXX/XX, F., 494/ D. E., D. XX, F., 495/ A. D., D. XX, F., 496/ B. M., D. XXXX/XX, F., 497/ K. E.,
D. XX, F., 498/ Zhou Xueping, Petržalská 1641/18, Kežmarok, 499/ I. I., D. XX, F., 500/ F. E., D. XXXX/
XX, F., 501/ K. N., F. XXXX/X, F., 502/ F. J., M. XXXX/XX, F., 503/ V. E., D. XXXX/XX, F., 504/ A. N., M.
XXXX/X, F., 505/ ^. W., E. XXXX/XX, D., 506/ I. E., M. XXXX/X, F., 507/ R. T., D. XXXX/X, F., 508/ R.
J., E. XXX/XX, L., XXX/ W. W., L. X. XXX, XXX/ B. W., D. XXXX/XX, F., 511/ Kempjaková Soňa, Hradné

námestie 87/9, Kežmarok, 512/ B. G., D. XX, F., 513/ E. B., D. XX, F., 514/ G. J. a E., G. XXX/X, G. G.
S., XXX/ E. J., H. XXXX/X, F., 516/ F. J., H. XXXX/X, F., 517/ G. G., R. XXX/XX, F., 518/ M. D., G. XXXX/
X, F., 519/ M. M., H. XXXX/XX, F., 520/ H. E., H. XXXX/X, F., 521/ J. E., H. XXXX/X, F., 522/ F. J., H.
XXXX/X, F., 523/ S. J., H. XXXX/X, F., 524/ E. S., H. XXXX/X, F., 525/ I. J., H. XXXX/X, F., 526/ M. S.,
8. mája 907/12, Ľubica, 527/ U. M., 8. mája 907/12, Ľubica, 528/ B. T., M. XXXX/XX, F., 529/ K. J., H.
XXXX/X, F., 530/ E. K., H. XXXX/X, F., 531/ D. O., T. XX/XX, L., 532/ D. J., H. XXXX/X, F., 533/ S. S., H.

XXXX/X, F., 534/ Q. T., H. XXXX/X, F., 535/ Q. N., H. XXXX/X, F., 536/537/ C. Q., H. XXXX/X, F., 538/
T. E., S. XXX/XX, L., 539/ T. G., S. XXX/XX, L., 540/ Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava,
541/ I. N., M. XX, F., XXX/ D. N., M. XXXX/XX, F., 543/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30,
Bratislava, 544/ F. K., M. XX, F., 545/ A. F., M. XX, XXXXX F., 546/ F. E., M. XX, F., 547/ G. F., M. XX,
XXXXX F., 548/ A. E., M. XX, F., 549/ E. A., M. XX, F., 550/ K. J., M. XXXX/XX, F., 551/ F. J., H. XXX,

XXXXX H. Q. H., X., XXX/ F. E., E. K. XXXX/XX, R., XXX/ I. E., M. XXXX/XX, F., 554/ E. T., M. XXXX/
XX, F., 555/ E. Q., M. XXXX/XX, F., XXX/ I. G., M. XX, F., 557/ F. I., M. XX, F., 558/ F. A., I. K. XXXX/
XX, F., 559/ F. N., M. XXX, F., 560/ A. J., F. F. XXXX/XX, F., 561/ O. A., F. F. XXXX/XX, F., 562/ D. W.,
M. XX, F., 563/ H. E., M. XXXX/XX, F., 564/ K. \., M. XX, F., 565/ M. E., D. XXXX/XXX, F., 566/ N. M., D.
XXXX/XX, F., 567/ E. J., M. XX, F., 568/ J. E., M. XX, F., 569a/ C. T., G. R. XXXX/XX, XXXX/ C. S., G. R.

XXXX/XX, XXX/ U. S., M. XX, F., 571/ A. J., M. XX, F., 572/ F. E., J. XXX/XX, L., XXX/ D. V., M. X. XX,
574/ M. C., D. XXXX/X, F., 575/ F. M., D. XXXX/X, F., 576/ R. T., M. XXXX/XX, F., 577/ N. R., M. XXXX/
XX, F., 578/ I. L., M. XX, F., 579/ F. N., M. XX, F., 580/ B. O., I. XX, L., XXX/ B. F., X. XXXX XX, L., XXX/
B. I., X.XXXX XX, L., XXX/ B. N., X.XXXX XXX/XX, L., XXX/ F. N., I. G. XXX/XX, L., 585/ D. S., F. XXX,
S., 586/ C. E., H. XXXX/XX, L., 587/ Poľnohospodárske družstvo podielnikov so sídlom v F., Q. V. X, F.,

588/ A. C., Q. I. XXX/XX, \., 589/ B. R., V. XX, F., 590/ R. W., E. XX, F., XXX/ U. N. E. X, L., XXX/ J. N.,
X. XXX, L., XXX/ A. J. U., G. R. XXXX/XX, F., 594/ Slovenský zväz záhradkárov - ZO 35-26 Kamenná
baňa, F. D. XXXX/XX, F., 595/ V. J., F. H. XX/XX, F., 596/ E. C., J. XXX/XX, L., 597/ Daňový úrad, K.
XXXX/XX, D., XXX/ R. D., M. XXXX/ XX, F., 599/ R. J., C. E. XXXX/XX, F., 600/ T. L., D. XXXX/XX, F.,
601/ P. D., E. XXX/XX, F., 602/ I. S., K. F. XXXX/XX, F., 603/ S. I., K. F. XXXX/XX, F., 604/ Ošková Klára,

K. F. XX, F., 605a/606/ F. K., F. XXXX/XX, F., 605b/607/ F. F., F. XXXX/XX, F., 608/ V. S. R. a Dinh Tran
Vo, K. F. XXXX/XX, F., 609/ Gorelová Anna, K. F. XXXX/XX, F., 610/ O. J., Osturňa X. 253, 611/ K. J.,
K. F. XXXX/XX, F., 612/ Ružena Šatalová, K. F. XXXX/XX, F., 613/ G. D., K. F. XXXX/XX, F., 614/ Mária
Suchá, K. F. XXXX/XX, F., 615/ H. E., K. F. XXXX/XX, F., 616/ H. M., H. XXXX/X, F., 617/ A. J., F. XXXX/
XX, F., 618a/ B. T., J. XXXX/XX, L., XXXX/ B. E., J. XXXX/XX, L., 619/ Kapolka Ján, K. F. XXXX/XX, F.,

620/ H. E., Hlavné námestie 36/84, Kežmarok, 621/ Stoklas Stanislav, K. F. XXXX/XX, F., 622/ Mariana
Stoklas, K. F. XXXX/XX, F., 623/ Novák Marcel, S. T. XXX/X, R., 624/ Katarína Nováková, S. T. XXX/
X, R., XXX/ A. J., R. XXX/XX, G. H., XXX/ A. O., I. K. XXX/XX, F., 627/ I. E., K. F. XXXX/XX, F., 628/
Macková Jana, K. F. XXXX/XX, F., 629/ K. S., F. XXXX/XX, F., 630/ Podolinský Miroslav, K. F. XXXX/XX,
F., 631/ E. D., K. F. XXXX/XX, F., 632/ F. A., K. F. XXXX/XX, F., 633/ Štefaňáková Marta, K. F. XXXX/XX,

F., 634/ Pirhala Vladimír, K. F. XXXX/XX, F., 635/ Alena Pirhalová, K. F. XXXX/XX, F., 636/637/ X. D., F.
XXXX/XX, F., 638/ H. E., I. K. XXXX/XX, F., 639/ T. T., K. F. XXXX/XX, F., 640/ Hudáková Marcela, K.
F. XXXX/XX, F., 641/ I. E., D. M. XXXX/X, F., 642/ K. N., K. F. XXXX/XX, F., 643/ Hudačová Eva, K. F.
XXXX/XX, F., 644/ F. J., K. F. XXXX/XX, F., 645/ Tlachová Viera, K. F. XXXX/XX, F., 646/ Gallik Jozef,
K. F. XXXX/XX, F., 647/ Helena Galliková, K. F. XXXX/XX, F., 648/ Kôstka Andrej, K. F. XXXX/XX, F.,

649/ Klára Kôstková, K. F. XXXX/XX, F., 650/ Bednarčíková Valentína, K. F. XXXX/XX, F., 651/ M. T., K.
F. XXXX/XX, F., 652/ Zmaržlák Andrej, K. F. XXXX/XX, F., 653/ Viera Zmaržláková, K. F. XXXX/XX, F.,
654a/ C. V., G. E. XXX/X, Malý Slavkov, 654b/ E. C. E., Sv. Michala 213/3, Malý Slavkov, 655/ Misijná
kongregácia Služobníc Ducha Svätého, Novozámocká 302, Ivanka pri Nitre, 656/ Kicoš Štefan, K. F.
XXXX/XX, F., 657/ H. M., C. E. XXXX/XX, F., 658/ D. G., Sv. Anny 402/48, Podolínec, 659/ Záremský

Stanislav, K. F. XX, F., 660/ E. Q. D. a E., F. XX, F., 661/ Kurtý Emil, K. F. XXXX/XX, F., 662/ Soňa Kurtá,
K. F. XXXX/XX, F., 663/ G. I., M. XX, H., 664/ G. W., V. X, F., 665/ Kováčová Monika, K. F. XX, F., 666/
E. T., K. F. XXXX/XX, F., 667/ Šoltýs František, K. F. XX, F., 668/ Galina Šoltýsová, K. F. XX, F., 669/
Irha Peter, K. F. XX, F., 670/ Anna Irhová, K. F. XX, F., 671/ D. E., D. XX, XXX/ E. E., X. XXXX XXX/XX,G., XXX/ B. B., D. XXXX/XX, F., 674/ Kekeli Vincent Mgr., K. F. XX, F., 675/ Kravárik Peter, K. F. XX, F.,
676/ Jarmila Kraváriková, K. F. XX, F., 677/ Halušková Monika, K. F. XX, F., 678/ Holub Jiří, K. F. XX,
F., 679/ Mária Holubová, K. F. XX, F., 680/ O. E., F. XX, F., 681/ Jana Zavacká, K. F. XX, F., 682/ Šilha

Jiri, K. F. XX, F., 683/ Anna Šilhová, K. F. XX, F., 684/ G. E., G. Q. XXX/XX, D., XXX/ G. E., H. X, F.,
686/ A. E., K. F. XX, F., 687/ H. D., F. XXXX/XX, F., 688/ H. N., F. XXXX/XX, F., 689/ H. S., K. F. XXXX/
XX, F., 690/ O. H., K. F. XXXX/XX, F., 691/ Hrenáková Jana, K. F. XXXX/XX, F., 692/ Hrenáková Eva,
K. F. XXXX/XX, F., 693/ I. E., K. F. XX, F., 694/ E. I., K. F. XX, F., 695/ Gatnárek František, K. F. XX,
F., 696/ E. I., K. F. XX, F., 697/ Zavacký Dušan, K. F. XXXX/XX, F., 698/ Fabián Josef, K. F. XXXX/XX,

F., 699/ E. B., K. F. XXXX/XX, F., 700/701/ D. S., D. XXXX/XX, F., 702/ Král Radoslav, K. F. XXXX/XX,
F., 703/ Andrea Králová, K. F. XXXX/XX, F., 704/ Nová Alena, Holičská 3079/16, Bratislava - Petržalka,
705/ Grinvalská Lýdia, Hlavné námestie 93/53, Kežmarok, 706/ A. J., F. XXX/XXX, L., 707/ Grogerová
Ivona, K. F. XXXX/XX, F., 708/709/ E. J., F. XXX/X, H., XXX/ D. H. G., R. XX, \., XXX/ Q. T., M. XXXX/
X, F., 712/ E. Q., M. XXXX/X, F., 713/ F. K., M. XX, F., 714/ L. F., M. XX, F., 715/ K. E., D. M. XXX/XX,
L., 716/ K. M., D. M. XXX/XX, L., 717/ Q. D., M. XXXX/XX, F., 718/ Q. E., M. XXXX/XX, F., 719/ E. E.,

Levočská 14, Kežmarok, 720/ Daniela Mocáková, Levočská 14, Kežmarok, 721/ H. E., M. XX, F., 722/
A. H., M. XX, F., 723/ Duľa Ivan, Levočská 14, Kežmarok, 724/ J. A., Levočská 14, Kežmarok, 725/ U.
V., M. XXXX/XX, F., 726/ F. C., Bc., Levočská 1770/14, Kežmarok, 727/ D. J., M. XX, F., 728/ D. N., M.
XX, F., 729/ Wikarský Marián, Levočská 14, Kežmarok, 730/ E. Y., M. XX, F., 731/ G. O., M. XX, F., 732/
E. N., V. XXX/XX, S., 733/ R. T., I. K. XXXX/XX, F., 734/ P. J., M. XXXX/XX, F., 735/ I. P., M. XXXX/XX,

F., 736/ I. A., M. XXXX/XX, F., 737/ I. E., M. XXXX/XX, F., 738/ H. W., M. XXXX/XX, F., 739/ Krempaská
Marcela, Levočská 14, Kežmarok, 740/ C. V., S. X. XXX, XXX/ E. C., S. X. XXX, XXX/ I. K., M. XX, F.,
743/ E. W., M. XX, F., 744/ K. B., M. XX, F., 745/ EmíliaSaligová, Levočská 14, Kežmarok, 746/ H. S.,
M. XXXX/XX, F., 747/ E. E., M. XXXX/XX, F., 748/ Q. E., M. XX, F., 749/ G. E., M. XXXX/XX, F., 750/ H.
N., M. XX, F., 751/ E. M., M. XXXX/XX, F., 752/ D. W., M. XXXX/XX, F., 753/ X. S., G. XXX/XX, I., 754/

T. W., M. XXXX/XX, F., 755/ D. M., M. XXXX/XX, F., 756/ E. O., M. XX, F., 757/ R. E., M. XX, F., 758/ M.
S., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, F., 759/ A. N., M. XXXX/XX, F., 760/ F. A., M. XXXX/XX, F., 761/ J.
J., M. XX, F., 762/ A. J., M. XX, F., 763/ F. T., M. XXXX/XX, F., 764/ E. F. A., M. XXXX/XX, F., 765/ E. E.,
M. XX, F., 766/ O. E., M. XX, F., 767/ N. J., M. XX, F., 768/ A. N., M. XX, F., 769/ K. E., M. XX, F., 770/
N. K., M. XX, F., 771/ A. N., M. XXXX/XX, F., 772/ A. D., K. XXX/XX, L., 773/ J. J., M. XX, F., 774/ S. J.,

M. XX, F., 775a/ F. F., M. XXXX/XX, F., 775b/ F. N., M. XXXX/XX, F., 776/ X. V., H. X, F., 777/ X. M., M.
XXXX/XX, F., 778/ E. E., M. XXXX/XX, F., 779/ C. J., F. XXXX/XX, F., 780/ J. C., F. XXXX/XX, F., 781/ H.
E., M. XXXX/XX, F., 782/ M. L., M. XX, F., 783/ R. E., Nižné Ružbachy, č. 44, 784/ R. E., M. XX, F., 785/
R. N., S. XX, H., XXX/ G. L., M. XX, F., 787/ J. G., M. XX, F., 788/ D. E., M. XX, F., 789/ D. M., M. XX, F.,
790/ R. U., M. XXXX/X, F., 791/792/ F. T., M. XXXX/X, F., 793/ _. E., S. XX, V., XXX/ I. F., M. XXXX/XX,

F., 795/ F. H., M. XX, F., 796/ T. F., M. XX, F., 797/ O. A., M. XXXX/XX, F., 798/ O. V., M. XXXX/XX, F.,
799/ K. K., M. XX, F., 800/ V. O., D. XXXX/XX, F., 801/ Q. J., D. XXXX/XX, F., 802/ J. Q., D. XXXX/XX, F.,
803/ H. L., D. XX, F. , 804a/ U. S., D. XX, F., 804b/ E. U., D. XX, F., 805/ R. D., D. XX, F., 806/ O. R., D.
XX, F., 807/ X. E., D. XX, F., 808/ G. M., D. XX, F., 809/ R. A., Bc., Petržalská 1633/11, Kežmarok, 810a/
U. E. E., D., D. XXXX/XX, F., 810b/ E. M., V. XXXX/XX, F., 811/ G. R., D. XX, F., 812/ Backár Adrián, K.

F. XXXX/XX, F., 813/ F. W., D. XXXX/XX, F., 814a/ D. E., Rakúsy 174, 814b/ D. E., D. XXXX/XX, F., 815/
Mesto Kežmarok, Hlavné námestie 1, Kežmarok, 816/817/ N. H., D. XXXX/XX, F., 818/ H. N., D. X, F.,
819/ F. E., D. X, F., 820/ W. F., D. X, F., 821/ I. J., D. X, F., 822/ F. C., D. X, F., 823/ G. D., D. X, F., 824/
Oľga Sivaničová, Petržalská 9, Kežmarok, 825a/ D. V., D. XXXX/X, F., 825b/ D. F., D. XXXX/X, F., 826/
S. O., D. X, F., 827/ F. E., D. X, F., 828/ J. J., D. X, F., 829/ N. J., D. X, F., 830/831/ B. E., G. XX, U., XXX/

N. W., D. XXXX/X, F., 833/ I. N., D. XXXX/X, F., 834/ Gona Ján, Petržalská 9, Kežmarok, 835/ D. D., H.
XXX/XX, L., 836/ S. M., D. X, F., 837/ E. S., Petržalská 9, Kežmarok, 838/839/ I. V., E. M. XXXX/XX, F.,
840/ V. N., H. XXXX/X, F., 841/ Gurka Jaroslav, Bardejovská 9, Kežmarok, 842/ J. I., H. X, F., 843/ E.
T., H. X, F., 844/ R. O., H. X, F., 845/ T. J., H. X, F., 846/ E. T., H. X, F., 847/ Q. S., H. X, F., 848/ H. D.,
M. XXXX/XX, F., XXX/ H. L., E. XXXX, F., 850/ F. J., H. X, F., 851/ H. F., H. X, F., 852/ S. E., F. XXXX/

XX, F., 853/ E. S., F. XXXX/XX, F., 854/ D. A., M. XXXX/X, F., 855/ K. M., H. X, F., 856/ Cabalová Anna,
H. X, F., XXX/ K. E., G. S. X. XXX, XXX/ G. M., U. M. XXXX/X, O., XXX/ G. R., H. X, F., 860/ M. B., H.
X, F., 861/ S. M., H. X, F., 862/ I. V., E. M. XXXX/XX, F., 863/ I. L., H. X, F., 864/ E. I., H. X, F., 865/ I.
T., H. X, F., 866/ W. I., H. X, F., XXX/ M. J., H. X, F., 868/ O. M., H. X, F., XXX/ D. J., F. F. XXXX/XX, F.,
870/ D. A., K. XXX/XX, F., 871/ E. W., H. X, F., XXX/ E. K., H. XXXX/X, F., 873/ H. J., H. X, F., 874/ J. H.,

H. X, F., 875/ E. K. A., M. XXXX/X, F., 876/ G.,D., H. XXXX/X, F., 877/ E. G., H. XXXX/X, F., 878/ H. E.,
H. XXXX/X, F., 879/ S. H., H. XXXX/X, F., 880/ E. E., H. XXXX/X, F., 881/ J. E., H. XXXX/X, F., 882/ G.
B., H. XXXX/X, F., 883/ W. G., H. XXXX/X, F., 884/ J. N., E. XXX/X, F., 885/ F. E., H. XXXX/X, F., 886/
A. F., H. XXXX/X, F., 887/888/ M. T., H. XXXX/X, F., 889/ X. V., H. XXXX/X, F., 890/ J. X., H. XXXX/X,F., 891/ E. F., H. XXXX/X, F., 892/ K. E., H. XXXX/X, F., 893/ H. E., H. XXXX/X, F., 894/ G. T., H. XXXX/
X, F., 895/ L. G., H. XXXX/X, F., 896/ I. J., H. XXXX/X, F., 897/ F. E., H. XXXX/X, F., 898/ F. E. E., F.. F.
XXXX/XX, F., 899/ Q. U., F. XXXX/XX, F., 900/ Q. R., F. XXXX/XX, F., 901/902/ Jana Pix, K. F. XXXX/

XX, F., 903/ Gurguľová Iveta, K. F. XXXX/XX, F., 904/ F. J., K. F. XXXX/XX, F., 905/ E. F., K. F. XXXX/XX,
F., 906/ F. E., M. XXX/XX, G. H., XXX/ F. L., P. XX, XXX/ K. J., G. XXXX/X, F., 909/ T. E., K. F. XXXX/
XX, F., 910/ D. V., J. XX, D., XXX/ R. K., M. XXXX/XX, F., 912/ Rezničák Andrej, K. F. XXXX/XX, F., 913/
G. E., F. XX, 914/ N. G., F. XX, 915/ G. G., D. XXXX/X, F., 916/ Kožuchová Anna, K. F. XXXX/XX, F.,
917/ M. E., F. XXXX/XX, F., 918/ Gašpar Oto, Severná 1489/10, Kežmarok, 919/ H. J., K. F. XXXX/XX,

F., 920/ G. S., F. XXXX/XX, F., 921/ G. G. E., F. XXXX/XX, F., 922/ Vida Ján, K. F. XXXX/XX, F., 923/
Anna Vidová, K. F. XXXX/XX, F., 924/ Šulíková Anna, K. F. XXXX/XX, F., 925/ Strellová Genovefa, K. F.
XXXX/XX, F., 926/ K. E., D. XXXX/XX, F., 927/ Oháleková Margita, K. F. XXXX/XX, F., 928/ Heldáková
Katarína, K. F. XXXX/XX, F., 929/ Uličná Mária, K. F. XXXX/XX, F., 930/ Bukovina Radoslav, K. F. XX, F.,
931/ [. E., F. XXXX/XX, F., 932/ [. E., F. XXXX/XX, F., 933/ B. J., F.. F. XXXX/XX, F., 934/ Viera Fabian,
K. F. XXXX/XX, F., 935/ D. L., K. F. XXXX/XX, F., 936/ F. J., C. XXXX/XX, V., 937/ Kániková Erika, K. F.

XXXX/XX, F., 938/ E. E., H. XX, 939/ Kubičár Milan, K. F. XXXX/XX, F., 940/ Emília Kubičár, K. F. XXXX/
XX, F., 941/ D. E., M. XXXX/X, F., 942/ V. M., M. XXXX/XX, D., 943/ P. E., F.. F. XXXX/XX, F., 944/ G.
E., F.. F. XXXX/XX, F., 945/946/ V. E., F. XXXX/XX, F., 947/ R. E., D. XX, F., 948/949a/ A. D., M. XXXX/
X, F., 949b/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, F., 950a/ E. B., \. XXX/XX, S. M., 950b/ E. A., \. XXX/
XX, S. M., 951/ Y. A., F. XXXX/XX, F., 952/ D. G., F. XX, F., 953/ O. D., F. XX, F., 954/ V. S., V. XXXX/

XX, O. E., XXX/ R. E., F. XX, F., 956/ K. J., F. XXXX/XX, F., 957/ G. E., I. K. XXXX/XX, Kežmarok, 958/ I.
W., D. XXXX/X, F., 959/ C. A., K. F. XXXX/XX, F., 960/ Pitoňák Pavol, K. F. XX, F., 961/ D. L., H. XXXX/
X, F., 962/ H. A., K. F. XXXX/XX,F., 963/ Fiamčíková Jana, K. F. XXXX/XX, F., 964/ Martančík Jozef, K.
F. XXXX/XX, F., 965/ Novotný Branislav, K. F. XXXX/XX, F., 966/ Marcela Novotná, K. F. XXXX/XX, F.,
967/ K. N., K. F. XX, F., 968/ Backár Štefan, K. F. XX, F., 969/ Janka Backárová, K. F. XX, F., 970/ O.

T., M. XX, R., XXX/ F. J., F. XX, F., 972/ Hanisko Ján, K. F. XX, F., 973/ Želmíra Hanisková, K. F. XX, F.,
974/ Fabis Juraj, K. F. XX, F., 975/ Jana Fabis, K. F. XX, F., 976/ Svetlík Pavol, K. F. XX, F., 977/ Anna
Svetlíková, K. F. XX, F., 978/ Oravcová Martina, K. F. XX, F., 979/ Mášik Daniel, K. F. XX, F., 980/ Marta
Mášiková, K. F. XX, F., 981/ Konfalová Božena, K. F. XX, F., 982/ Kundra Emil, K. F. XX, F., 983a/ O. D.,
F. XXXX/XX, F., 983b/ O. G., F. XXXX/XX, F., 984/ R. D., K. F. XX, F., 985/ E. E., K. F. XXXX/XX, F., 986/

N. E., K. F. XXXX/XX, F., 987/ Suchánková Miroslava, K. F. XX, F., 988/ Soška Juraj, K. F. XXXX/XX, F.,
989/ L. G., K. F. XXXX/XX, F., 990a/ E. I., V. XXX/XX, G. H., XXXX/ V. E., F. XXXX/XX, F., 991/ G. A.,
P. XXX/XX, G. V., 992/ G. G., P. XXX/XX, G. V., 993/ Q. U., M. XXXX/XX, F., XXXX/ K. E., B. X. XXX,
XXXX/ F. F., F. XXXX/XX, F., 995/ M. N., K. F. XXXX/XX, F., 996/ Kaňová Adriana, K. F. XXXX/XX, F.,
997/ Olekšáková Barbora, K. F. XXXX/XX, F., 998/ Duchnický Peter, K. F. XX, F., 999/ Janka Duchnická,

K. F. XX, F., 1000/ Veber Peter, K. F. XX, F., 1001/ Vaľová Eva, K. F. XX, F., 1002/ B. E., K. F. XXXX/XX,
F., 1003/ D. E., M. XXXX/XX, F., 1004/ X. L., M. XXXX/XX, F., 1005/ P. E., M. XXXX/XX, F., 1006/ H. E.,
M. XXXX/XX, F., 1007/ H. H., M. XXXX/XX, F., 1008/ F. E., M. XXXX/XX, F., 1009/ O. F., M. XXXX/XX
F., 1010/ F. L., M. XXXX/XX, F., 1011/ F. F., M. XXXX/XX, F., 1012/ H. D., M. XXXX/XX, F., 1013/ M. H.,
M. XXXX/XX, F., 1014a/ A. J., M. XXXX/XX, F., 1014b/ A. Q., M. XXXX/XX, F., 1015/ F. G., M. XXXX/

XX, F., 1016/ F. M., M. XXXX/XX, F., 1017/ E. E., Vrhov č. 171, 1018/ J. E., Vrhov č. 171, 1019/ S. L., M.
XXXX/XX, F., 1020/ F. S., M. XXXX/XX, F., 1021a/ F. A., M. XXXX/XX, F., 1021b/ F. O., M. XXXX/XX, F.,
1022/ D. E., M. XXXX/XX, F., 1023/ C. J., M. XXXX/XX, F., 1024/ O. C., M. XXXX/XX, F., 1025/ T. E., M.
XXXX/XX, F., 1026/ N. T., M. XXXX/XX, F., 1027/ D. J., M. XXXX/XX, F., 1028/ J. L., M. XXXX/XX, F.,
1029/ A. J., M. XXXX/XX, F., 1030/ K. E., M. XXXX/XX, F., 1031/ C. K., M. XXXX/XX, F., 1032/ F. I., M.

XXXX/XX, F., 1033/ D. J., M., XXXX/XX, F., 1034/ T. V., M. XXXX/XX, F., 1035/ G. J., M. XXXX/XX, F.,
1036/ E. G., M. XXXX/XX, F., 1037/ F. A., M. XXXX/XX, F., 1038/ E. F. E., M. XXXX/XX, F., 1039/ H. E.,
M. XXXX/XX, F., 1040/ N. H., M. XXXX/XX, F., 1041/ V. F., M. XXXX/XX, F., 1042/ V. T., M. XXXX/XX,
F., 1043/ G. U., M. XXXX/XX, F., 1044/ R. G., M. XXXX/XX, F., 1045/ G. N., M. XXXX/XX, F., XXXX/ Y.
G., M. XXXX/XX, F., 1047/ G. L., M. XXXX/XX, F., 1048/ E. G., M. XXXX/XX, F., 1049/ T. B., M. XXXX/

XX, F., 1050/ F. T., M. XXXX/XX, F., 1051/ A. J., H. XXXX/X, F., 1052/ H. A., H. XXXX/X, F., 1053/ D.
E., H. XXXX/X, F., 1054/ D. S., H. XXXX/X, F., 1055/ D. E., D. XXX/X, S. M., XXXX/ F. G., H. XXXX/X,
F., 1057/ L. F., H. XXXX/X, F., 1058/ K. E., H. XXXX/X, F., 1059/ N. K., H. XXXX/X, F., 1060/ H. J., H.
XXXX/XX, F., 1061/ F. H., H. XXXX/XX, F., 1062/ F. H., H. XXXX/X, F., 1063/ A. F., H. XXXX/X, F., 1064/
A. B., H. XXXX/X, F., 1065/ A. A., H. XXXX/X, F., 1066/ X. U., H. XXXX/X, F., 1067/ H. T., G. T. XXX/

XX, R., XXXX/ D. L., H. XXXX/X, F., 1069/ E. D., H. XXXX/X, F., 1070/ K. U., H. XXXX/X, F., 1071/ E.
N., I. G. XXX/XX, L., 1072/ G. N., H. XXXX/X, F., 1073/ J. G., H. XXXX/X, F., 1074/ G. T., H. XXXX/X, F.,
1075/1076/ V. U., 9. mája 253/21, Svit, 1077/ S. N., M. XXXX/X, F., 1078/ U. S., M. XXXX/X, F., XXXX/
T. W., D. F. X, M., 1080/ J. V., M. XXXX/XX, F., 1081/ Cepe J., M. XXXX/X, F., 1082/ U. P., M. XXXX/X,F., XXXX/ N. S., M. XXXX/X, F., 1084/ G. N., M. XXXX/X, F., 1085/ Q. J., M. XXXX/X, F., 1086/ H. S., G.
XXX/XX, H. - F. S., XXXX/ A., M. XXXX/X, F., 1088/ X. G., M. XXXX/X, F., 1089/ R. N., M. XXXX/X, F.,
1090/ F. E. E., M. XXXX/XX, F., 1091/ G. W., M. XXXX/X, F., 1092a/ R. A., M. XXXX/X, F., 1092b/ R. M.,

M. XXXX/X, F., XXXX/ R. J., E. M. XXXX/XX, F., 1094/ R. E., E. M. XX, F., 1095/ I. A., M. XXXX/X, F.,
1096/ F. J., A. A. B. XXX/XX, F., 1097/ G. L., O. XXXX/XX, F., 1098/ E. J., M. XXXX/X, F., 1099/ E. E.,
M. XXXX/X, F., 1100. T. S., M. XXXX/X, F., 1101/ R. K., M. XXXX/X, F., 1102/ R. W., Levočská 1766/7,
Kežmarok 1103/ I. E., F. XXX/XX, L., 1104/ F. R., M. XXXX/X, F., 1105/ E. F., M. XXXX/X, F., 1106/ F.
N., M. XXXX/X, F., 1107/ A. J., Levočská 1766/7, Kežmarok, 1108/ E. Q., M. XXXX/XX, F., 1109/ I. J.,

H. XXXX/XX, F., 1110/ H. E., M. X. XX, F., XXXX/ E. S., D. XXXX/XX, F., 1112/ H. E., D. XXXX/XX, F.,
1113/ D. J., E. X. XX, XXXX/ D. G., D. XXXX/XX, F., 1115/ E. M., D. XXXX/XX, F., 1116/ O. E., D. XXXX/
XX, F., 1117/ D. U., D. XXXX/XX, F., 1118/ D. J., D. XXXX/XX, F., 1119/ H. D., D. XXXX/XX, F., XXXX/
T. C. E., M. XX, J., XXXXX, [., XXXX/ Q. T. E., M. XX, J., XXXXX, [., 1122/ H. L., D. XXXX/XX, F., 1123/
S. H., D. XXXX/XX, F., 1124a/ F. H., M. XXXX/XX, F., 1124b/ F. E., M. XXXX/XX, F., 1125/ H. E., G. S.
XXX, XXXX/ J. L., D. XXXX/XX, F., 1127/ J. M., D. XXXX/XX, F., 1128/ G. D., V. XXXX/XX, D., 1129a/

F. V., D. XXXX/XX, F., 1129b/ F. E., D. XXXX/XX, F., XXXX/ A. M., O. XXX/XX, S. M., 1131/1132/ E. B.,
D. XXXX/XX, F., 1133/ A. E., R. XX/XX, L., XXXX/ G. J., D. XXXX/XX, F., 1135/ A. G., D. XXXX/XX, F.,
1136/1137a/-1137e/ R. C., S. XXX/XX, L., XXXX/ D. G., V. XXX/X, H., 1139/ D. N., K. XXX/XXX, G. G.
S., XXXX/ K. K., D. XXXX/XX, F., 1141/ V. E., D. XXXX/XX, F., 1142/ O. N., S. X. XX, XXXX/XXXX/ S. S.,
E. M. XXXX/XX, F., 1145/ A. M., D. XXXX/XX, F., 1146/ Irhová Marcela, K. F. XXXX/XX, F., 1147/ H. M.,

D. XXXX/XX, F., 1148/ Vician Roman, K. F. XXXX/XX, F., 1149/ Mária Vician, K. F. XXXX/XX, F., 1150/
K. R., D. XXXX/XX, F., 1151/ P. E., D. XXXX/XX, F., 1152/ A. S., D. XXXX/XX, F., 1153/ N. A., D. XXXX/
XX, F., 1154/ Y. V., D. XXXX/XX, F., 1155/ I. W., D. XXXX/XX, F., 1156/ I. D., I. K. XXXX/X, F., 1157/ E.
E., D. XXXX/XX, F., 1158/ F. E., D. XXXX/XX, F., 1159a/ U. D. E., S. XXX/XX, L., 1159b/ D. T., S. XXX/
XX, L., 1160/ H. K., K. XXXX/X, L., 1161/ W. H., K. XXXX/X, L., 1162. O. J., D. XXXX/XX, F., 1163/ F. L.,

D. XXXX/XX, F., XXXX/ E. W., D. XXXX/XX, F., 1165/ E. T., M. XXXX/XX, F., 1166/ K. J., M. XXXX/XX,
F., 1167/ F. K., M. XXXX/XX, F., 1168/ F. L., M. XXXX/XX, F., 1169/ A. F., M. XXXX/XX, F., 1170/ F. J., M.
XXXX/XX, F., 1171/ E. F., M. XXXX/XX, F., 1172/ M. K., M. XXXX/XX, F., 1173/ O. M., M. XXXX/XX, F.,
1174/ D. N., M. XXXX/XX, F. XXXX/ J. E., M. XXXX/XX, F., 1176/ E. J., M. XXXX/XX, F., 1177/ O. E., M.
XXXX/XX, F., 1178/ A. H., M. XXXX/XX, F., 1179/ M. A., M. XXXX/XX, XXXXX F., 1180/ I. T., M. XXXX/

XX, F., 1181/ E. I., M. XXXX/XX, F., 1182/ S. D., M. XXXX/XX, F., 1183/ R. H., L. P. XXXX/XX, F., XXXX/
R. U., G. S. X. XX, XXXX/ G. E., M. XXXX/XX, F., 1186/ E. G., M. XXXX/XX, F., 1187/ R. J., M. XXXX/XX,
F., 1188/ O. R., M. XXXX/XX, F., 1189/ A. B., M. XXXX/XX, F., 1190/ S. A., M. XXXX/XX, F., 1191/ D. J.,
G. R. XXXX/XX, F., 1192/ F. D., G. R. XXXX/XX, F., 1193/ B. N., M. XXXX/XX, F., 1194/ M. B., M. XXXX/
XX, F., XXXX/ N. U., M. XXXX/XX, F., 1196/ H. N., M. XXXX/XX, F., 1197/ H. J., D. K. XXXX/X, F., 1198/

F. B., M. XXXX/XX, F., 1199/ T. F., M. XXXX/XX, F., 1200/ J. K., M. XXXX/X, F., 1201/ F. J., M. XXXX/X,
F., 1203/ X. E., M. XXXX/X, F., 1204/ A. X., M. XXXX/X, F., 1205/ A. K., M. XXXX/X, F., 1206/ \. L., M.
XXXX/X, F., 1207/ H. E., M. XXXX/X, F., XXXX/ H. A., M. XXXX/X, F., 1209/ E. M., M. XXXX/X, F., 1210/
A. S., M. XXXX/X, F., 1211/ I. K., M. XXXX/X, F., 1213/ I. S., M. XXXX/X, F., 1214/ D. U., K. F. XXXX/
XX, F., 1215/ Mačák Martin, K. F. XXXX/XX, F., 1216/ Andrea Mačáková, K. F. XXXX/XX, F., 1217/ Huba

Andrej, K. F. XXXX/XX, F., 1218/ Anna Hubová, K. F. XXXX/XX, F., 1219/ Purtz Juraj, K. F. XXXX/XX,
F., 1220/ Dravecký Branislav, K. F. XX, F., 1221/ Ivana Dravecká, K. F. XX, F., 1222/ Čekovská Katarína,
K. F. XXXX/XX, F., 1223/ Heldáková Elena, K. F., XXXX/XX, F., 1224/ Slavkovský Jaroslav, K. F. XXXX/
XX, F., 1225/ Mária Slavkovská, K. F. XXXX/XX, F., 1226/ Brčiak Alojz, K. F. XXXX/XX, F., 1227/ Anna
Brčiaková, K. F. XXXX/XX, F., 1228/ Krempaský Andrej, K. F. XXXX/XX, F., 1229/ F. M., K. F. XXXX/

XX, F., 1230/ Slavkovský Ondrej, K. F. XXXX/XX, F., 1231/ Anna Slavkovská, K. F. XXXX/XX, F., 1232/
Malec Beňadik, K. F. XXXX/XX, F., 1233/ Dáša Malec, K. F. XXXX/XX, F., 1234/ Mgr. Peter Horváth, K.
F. XX, F., 1235/ Horváthová Silvia, K. F. XXXX/XX, F., 1236/ Dudová Antónia, K. F. XXXX/XX, F., 1237/
Stašák Peter, K. F. XXXX/XX, F., 1238/ Vosovičová Šimona, K. F. XXXX/XX, F., 1239/ Pavlíková Anna,
K. F. XXXX/XX, F., 1240/ Barták Ján, K. F. XXXX/XX, F., 1241/ Božena Bartáková, K. F. XXXX/XX, F.,

1242/ K. J., č. 13, 05904 Reľov - Hágy, 1243/ K. A., K. F. XXXX/XX, F., 1244/ Gallik Ján, K. F. XXXX/XX,
F., 1245/ Anna Galliková, K. F. XXXX/XX, F., 1246/ Marheťková Marta, K. F. XXXX/XX, F., 1247/ F. A.,
M. XXXX/XX, F., 1248/ J. F., M. XXXX/XX, F., 1249/ G. F., F.. F. XXXX/XX, F., 1250/ J. S., K. F. XXXX/
XX, F., 1251/ G. J., K. F. XXXX/XX, F., 1252/ K. H., D. XXX/XX, L., 1253/ T. O., F. XXXX/XX, F., 1254/ O.
T., D. XXX/XX, L., 1255/ H. \., K. F. XXXX/XX, F., 1256/ Vicianová Ľubomíra, K. F. XXXX/XX, F., 1257/

G. A., I. XXXX/XX, F., 1258/ Karas Milan, K. F. XXXX/XX, F., 1259/ Jarmila Karasová, K. F. XXXX/XX,
F., 1260/ Palutka Pavol, K. F. XXXX/XX, F., 1261/ Pavlína Palutková, K. F. XXXX/XX, F., 1262/ F. D., H.
XXXX/XX, F., 1263/ F. N., H. X. XXX, XXXX/ H. G., H. XXXX/XX, F., 1265/ E. J., H. XXXX/XX, F., 1266/
H. E., H. XXXX/XX, F., 1267/ E. A., H. XXXX/XX, F., 1268/ I. S., T. XXXX/XX, L., 1269/ J. I., T. XXXX/XX, L., XXXX/ Q. T., E. M. XX, F., 1271/ JUDr. Šoltésová Veronika, Levočská 1765/5, Kežmarok, 1272/
J. M., M. XXXX/XX, F., 1273/ H. W., M. XXXX/X, F., XXXX/ H. E., Q. H. X, F., 1275/ F. H., Q. H. X, F.,
1276/ Toporcer Pavol, K. F. XXXX/XX, F., 1277/ Miroslava Toporcerová, K. F. XXXX/XX, F., 1278/ K. N.,

M. XXXX/X, F., 1279/ H. G., M. XXXX/X, F., 1280/ Knieszner Pavol, Levočská 1765/3, Kežmarok, 1281/
O. B., K. XXX/XX, G. H., 1282/ F. O., M. X, F., 1283/ A. A., Reľov č. 74, 1284/ E. A. Q., M. XXXX/X, F.,
1285a/ K. D., F. XXXX/X, F., 1285b/ K. E., F. XXXX/X, F., 1286/ E. - E. E., D., K. XXX/XXX, G. G. S.,
1287/ H. D., M. XXXX/X, F., 1288/ V. N., M. XXXX/X, F., 1289/ F. J., 8. Mája 900/26, Ľubica, 1290/ D.
D., M. XXXX/X, F., 1291/ E. D., M. XXXX/X, F., 1292a/ U. T., F. XX, E. G., 1292b/ J. X., M. X, F., XXXX/

I. H., J. P. XXXX/XX, F., 1294/ E. A. B., M. XXXX/XX, F., 1295/ A. S., M. XXXX/XX, F., 1296/ D. D., M.
XXXX/X, F., 1297/ D. D. E., G. V. XXX/XX, F., 1298/ F. A., D. XXXX/X, F., 1299/ O. F., D. XXXX/X, F.,
1300/ S. E., M. XXXX/X, F., 1301/ F. N., M. XXXX/X, F., 1302/ S. J., F. XXXX/XX, F., 1303/ K. E., M.
XXXX/XX, F., 1304a/ I. J., M. XXXX/X, F., XXXXX/ I. W., M. XXXX/X, F., 1305/ D. D., M. XXXX/X, F.,
1306/ S. D., M. XXXX/X, F., 1307/ F. G., M. XXXX/X, F., 1308/1309/ N. A., M. XXXX/X, F., 1310/ H. J.,
M. XXXX/XX, F., 1311/ T. E., F. S. XX, XXXX/ A. J., M. XXXX/X, F., 1313/ G. A., M. XXXX/X, F., 1314/

G. E., D. XXXX/XX, F., 1315/ H. T., M. XXXX/X, F., 1316/ N. H., M. XXXX/X, F., 1317/ T. T., D. XXXX/
XX, L., 1318/ F. D., D. XXXX/XX, F., 1319/ E. F., D. XXXX/XX, F., 1320/ F. E., M. XXXX/X, F., 1321/ I.
D., M. XXXX/X, F., 1322/ W. I., M. XXXX/X, F., 1323/ F. O., S. B. XX, 1324/ O. H., M. XXXX/X, F., 1325/
F. E., M. XXXX/X, F., 1326/ T. J., M. XXXX/X, F., 1327/ F. R., M. XXXX/X, F., 1328/ Refrix s.r.o., Pod
traťou 9, Kežmarok, 1329/ Východoslovenská distribučná, a.s., E. XX, F., XXXX/ H. D., F. XXXX/XX, F.,

1331/ U. H., F. XXXX/XX, F., 1332/ H. J., Y. XXXX/X, F., 1333/ E. H., Y. XXXX/X, F., 1334/ A. E., XX V.
X. XX, 1335/ F. J., V. XXXX/XX, S. M., 1336/ F. K., J. XXXX/X, F., 1337/ N. F., J. XXXX/X, F., 1338/ H.
E., U. G. XXXX/XX, F., 1339/ U. H., U. G. XXXX/XX, F., 1340/ F. C., U. G. XXXX/XX, F., 1341/ D. O., F.
XXXX/X, F., XXXX/XXXXXX J., M. XXXX/X, F., 1343/ E. D. E., D. XXXX/XX, F., 1344/ J. J., E. XXX/X, L.,
1345/ O. N., K. XXX/X, L., 1346/ H. A., F. XXXX/X, F., 1347/ U. A. T., L. P. XXXX/XX, F., 1348/ Cirkevný

zbor ECAV, Hviezdoslavova 18, Kežmarok, 1349/ Falczuk Magdaléna, 71-40 112th Street Forest Hills,
New York, 113 75, USA, 1350/ M. G., H. XX, L. , 1351/ G. S., H. XXX/XX, L., XXXX/ H. J., E. G. XX, D.,
1353/ H. R., M. XX, D., XXXX/ F. E., J. \. XXX, J., ČR, okr. Příbram, 1355/ Švrčková Eva JUDr., Javorová
2878817, Piešťany, 1356/ E. J., Jalšové, okr. Hlohovec, 1357/ E. O., V. XXXX/XX, D., 1358/ D. N. D., C.
XXXX/X, A. F., 1359/ Ihnachak John, 157 Blooms Comers Road Warwic, New York 10990, USA, 1360/

V. N., G. XXXX/XX, D., XXXX/ U. K., G. XX, D. - S., 1362/ Y. E., 751 Q. A. Q. H., New York 11/70-1321,
USA, 1363/ U. A., F. XXXX/XX, D. - S., XXXX/ H. T., XXXX E. M., G., Q. `. XXXXX, [., XXXX/ U. D., 417A
Wellesley Street East M 4x IH5, Toronto, Canada, 1366/ U. E., F. XXXX/XX, D.- S., XXXX/ H. T., P. X.
X, XXXX/ D. D., G. U. XXX/X, D., 1369/ D. S., G. U. XXX/X, D., 1370/ D. D., G. U. XXX/X, D., 1371/ D.
J., G. U. XXX/X, D., 1372/ E. W., U. J. XXXX/XX, D. - S., XXXX/ T. J., H. XXX/XX, L., 1374/ T. D., Ing,

D. XXXX/XX, L., 1375/ J. J., E. XXX/X, L., XXXX/ G. J., D. XXXX/X, F., 1377/ S. E., ]. X, L., 1378/ S. J.,
L. X. XXX, XXXX/ E. U., E., R. XX, G. S., 1380/ F. Q., C. XXX/XX, D., 1381/ H. J., T. XXXX/X, O., 1382/
V. K., E. H. XXXX/X, O. - E., XXXX/ U. U., I. XX, F., 1384/ HEBA, spol. s r.o., Fr. Hečku 3906, Poprad,
1385/ R. E., E. X, L., 1386/ H. E., F. XXX/XX, L., 1387/ Krulákova Anna, Mánesovo nám. 5, Bratislava,
1388/ Štatistický úrad SR, Miletičova 3, Bratislava , 1389/ Ing. Kapolka Miroslav, J. Žišku 212, Příbram,

261 01, ČR, 1390/ \. V., O. A. XX, Q., 1391/ U. D., Tatranská Lomnica 14643, 1392/ R. L., K. XXX/XX, L.
XXXX/ I. N., L. X. XX, XXXX/ R. G. M. XXXX/XX, F., 1395/ F. E., Levočská 1769/10, Kežmarok, 1396/ H.
L., M. XXXX/XX, F., 1397/ E. W., M. XXXX/XX, F., 1398/ F. E., H. XXXXX/XX, L., 1399/ D. D., M. XXXX/
X, F., 1400/ N. D., M. XXXX/XX, F., 1401/ S. J., M. XXXX/XX, F., 1402/ N. S., M. XXXX/XX, F., 1403/
R. G., M. XXXX/XX, F., 1404/ I. M., M. XXXX/XX, F., 1405/ I. I., M. XXXX/XX, F., 1406/1407/ C. A., M.

XXXX/XX, F., 1408/ E. E. D., U. X, H., 1409/ R. W., E. XX, F., 1410/ V. W., V. XXXX/XX, F., 1411/ C. E.,
F. F. XXXX/X, F., 1412/ U. N., E. X, L., 1413/ F. I., O. XX, F., 1414/ A. G., V. XXX/XX, F., 1415/ M. J.,
K. XXXX/XXX, L., 1416/ A. J., D. X, L., XXXX/ W. A., G. T. XXXX/XX, T. G., 1418/ D. L., H. XXXX/X, F.,
1419/ F. S., O. XX, F., 1420/ H. C., F. XX, L., XXXX/ G. S., XXX XX E. XX, 1422/ F. E., M. XXX/XX, D.,
XXXX/ O. J., XX. XXXXXXX XXX/XX, D., XXXX/ F. J., A. F. XX, XXXX/ W. R., G. XXX/X, T. G., 1426/ U.

F. D., D. XX, F., 1427/ J. E., M. XXXX/X, F., XXXX/ R. R. P. Q., M. XXXX/XX, F., 1429/ V. E., M. XXXX/X,
F., 1430/ Hric Tomáš, K. F. XXXX/X, F., 1431/ AGRO KMK s.r.o., Školská 1055/9, Ľubica, 1432/ Hrbček
Karol, K. F. XXXX/X, F., 1433/ G. R., F. XXXX/X, F., 1434/ K. B., D. XXXX/XX, F., 1435/ Korec Miroslav,
Petržalská 7, Kežmarok, 1436/ T. G., Y. XXXX/X, F., 1437/ Bohony Ján, K. F. X, F., 1438/ C. E., D. XXXX/
X, F., 1439/ D. E., D. XXXX/X, F., 1440/ N. D., D. XXXX/X, F., 1441/ F. G., Hradisko X. 17, 1442/ V. E., M.

XXXX/X, F., 1443/ Spravbytherm s.r.o., Poľná 1494/2, Kežmarok, 1444/ U. K. W., M. XXXX/X, F., 1445/
K. D., F. XXXX/X, F., 1446/ E. K., F. XXXX/X, F., 1447/ D. C., G. XXXX/X, F., 1448/ F. E., K. F. X, F.,
1449/ N. F., F. X, F., 1450/ K. J., D. XX, F., 1451/ D. E., C. E. XXXX/X, F., 1452/ C. D., C. E. XXXX/X,
F., 1453/ G. E., M. XXXX/X, F., 1454/ G. D., H. XXXX/X, F., 1455/ J. G., H. XXXX/X, F., 1456/ I. D., M.X, F., 1457/ R. J., J. O. XXXX/XX, F., 1458/ B. A., D. XXXX/X, F., 1459/ J., D. XXXX/X, F., 1460/ G. I.,
Rovnianska 16, Bratislava- Petržalka, 1461/ Gallik Martin, K. F. XXXX/XX, F., 1462/ U. R., M. XXXX/XX,
F., 1463/ T. H., M. XXXX/XX, F., všetci 1/ až 1463/ zastúpení spoločným zástupcom: Mesto Kežmarok, so

sídlom Hlavné námestie 1, 060 01 Kežmarok, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Procházka &
partners, spol. s r.o., so sídlom Búdkova 4, 811 04 Bratislava 1, IČO: 36 854 948; ako aj za účasti ďalších
účastníkov: 1464/ F. B., D. XXXX/XX, F., 1465/ F. A., D. XXXX/XX, F., 1466/ U. F., S. XX, 059 02, 1467/
N. F., S. XX, XXX XX F., 1468/ C. L., H. XXXX/X, F., 1469/ U. C. E., H. XXXX/X, F., 1470/ G. C., D. XX,
F., 1471/ G. N., D. XX, F., 1472/ D. E., H. XXX/XX, L., 1473/ E. I. X., G. XXX/X, XXX XX L., 1473a/ J. H.,

M. XXXX/XX, XXX XX F., všetci 1464/ až 1473a/ zastúpení spoločným zástupcom: E. I. X., G. XXX/X,
XXX XX L., o preskúmanie záznamu žalovaného z 25.05.2018 pod č. 554/18, na základe záznamovej
listiny Z 932/2018, v konaní po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Svk/26/2021 z 25.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje zápis zmeny hranice katastrálneho územia L. a katastrálneho územia F. vykonaný Okresným

úradom Kežmarok, katastrálnym odborom v katastri nehnuteľností na základe záznamovej listiny
Z 932/2018 pod číslom zmeny 554/18 dňa 25.05.2018 a vec vracia Okresnému úradu Kežmarok,
katastrálnemu odboru na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov

prvostupňového správneho súdneho konania a kasačného konania.

III. Ďalším účastníkom 1/ - 1463/ nepriznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

IV. Ďalším účastníkom 1464/ - 1473a/ nepriznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 27.07.2018 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti záznamu vykonaného žalovaným (Okresný úrad
Kežmarok, katastrálny odbor) 25.05.2018 na základe záznamovej listiny Z 932/2018, zapísanej pod
zmenou č. 554/18, vo veci zmeny hranice katastrálnych území obce Ľubica a mesta Kežmarok.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v
správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na
Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe

žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od
01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Uznesením Vlády SR č. 429 z 31.05.2005 (ďalej len „Uznesenie Vlády“) bola prijatá zmena územia
obcí F. a L.; predkladateľom bol minister vnútra. Uznesením Vlády bola s účinnosťou od 01.01.2006
podľa prílohy tohto uznesenia odčlenená časť územia obce Ľubica vo výmere 168 499 m2, ktorá bola
súčasne pričlenená k územiu cit. „obce“ Kežmarok s tým, že predsedníčke Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR bola uložená povinnosť zabezpečiť, aby žalovaný vykonal opatrenia vyplývajúce z tejto

územnej zmeny a to do 31.12.2005. Súčasťou Uznesenia Vlády bolo poukázanie na geometrické plány
č. 34630911-30/2004 a 34630911-31/2004 o novom priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami
obcí Kežmarok a Ľubica.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 1 Sž

50/05 z 22.09.2005 v konaní o žalobe žalobcu (obec Ľubica) proti Vláde Slovenskej republikyo preskúmanie zákonnosti Uznesenia Vlády, rozhodol o odklade vykonateľnosti tohto Uznesenia Vlády
do právoplatného rozhodnutia o žalobe v tejto veci.
Žalobca (obec Ľubica) svoju žalobu v konaní sp. zn. 1 Sž 50/05 odôvodnil konštatovaním, že Uznesením

Vlády,ktorýmbolamimoinéuloženápovinnosťajnečlenomVládySR(ďalejlen„vláda“),bolozasiahnuté
do práv a povinností žalobcu a to tak v oblasti verejnej správy, ako aj v oblasti katastrálneho územia,
podielových daní, cestnej dane, ďalších miestnych daní a poplatkov s tým, že vykonanou zmenou došlo
k zmenšeniu územia žalobcu a zníženiu počtu obyvateľstva a to v miere značne presahujúcej dohodu
dotknutých obcí z 22.01.1992, na ktorú vláda v dôvodovej správe poukázala. Uvádzal, že vláda pre účely

prijatia tejto zmeny cit. „ ... zneužila Národnú radu Slovenskej republiky...“, ktorá novelizovala § 2 ods. 3,
4a6zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadení(ďalejlen„zákonoobecnomzriadení“)preto,abyvláda
mohla rozhodnúť o inej zmene územia obce bez súhlasu obce, z ktorého dôvodu bola predmetná novela
zákona o obecnom zriadení napadnutá sťažnosťou Generálnej prokuratúry SR na Ústavnom súde SR.
Žalobca poukázal na to, že vláda nerozhodla nariadením ale „iným spôsobom“ ako to umožňuje Ústava
SR, preto je podľa žalobcu predmetné Uznesenie Vlády paaktom, ktorý nemôže vyvolať právne účinky

a teda nemá záväznosť voči tým subjektom, ktorých sa rozhodnutie týka s dodatkom, že Uznesenie
Vlády odporuje čl. 5 Európskej charty miestnych samospráv a preto je ho potrebné zrušiť.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Sž 50/2005 z 19.12.2008 konanie o žalobe žalobcu zastavil s
odôvodnením, že vláda ako žalovaný nie je orgánom územnej samosprávy ani orgánom záujmovej
samosprávy alebo inou právnickou osobou, ktorej by zákon zveril oprávnenie rozhodovať o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Teda vláda nie je orgánom
ktorého rozhodnutie môže byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva [obdobne
najvyšší súd sp. zn. M-Sždov/26/03 z 23.03.2004; sp. zn. Sž-o-NS/64/03 z 27.09.2004]; rozhodnutie
vlády vo forme uznesenia je normatívnym aktom, ktorý nemá povahu rozhodnutia o práve či povinnosti
fyzickej alebo právnickej osoby, ale ide o prostriedok, ktorým vláda prejavuje svoju vôľu navonok,

preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že sa jedná o paakt s dodatkom, že samotné uznesenie však
nie je spôsobilé všeobecne zaväzovať, nemá teda vlastnosti právneho predpisu, ale všeobecne sa
považuje za akt vnútorný, ktorý zaväzuje iba členov vlády, podriadené subjekty a vykonávateľov
štátnej správy. Podľa najvyššieho súdu cit. „... napadnuté uznesenie, nie je rozhodnutím o práve
alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, priamo neukladá, nemení ani nezrušuje práva, ani sa

žiadnym spôsobom priamo nedotýka práv alebo právom chránených záujmov, či povinností fyzických
alebo právnických osôb. Takýmto rozhodnutím by v danom prípade mohlo byť za predpokladu splnenia
zákonných podmienok až rozhodnutie povereného vykonávateľa štátnej správy vydané v správnom
konaní, ktorým by práva alebo právom chránené záujmy žalobcu nepochybne dotknuté boli.“ V ďalšom
najvyšší súd poukázal, že Ústavný súd SR na návrh generálneho prokurátora nálezom č.k. PL. ÚS

19/05-35 z 30.04.2008 konštatoval nesúlad § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení s prvou vetou
čl. 1 ods. 1 a s čl. 67 ods. 3 Ústavy SR. Záverom najvyšší súd ešte s poukazom, že vláda nedisponuje
atribútmi právnickej osoby a teda v konaní pred súdom nemá ani procesnú spôsobilosť, ako už bolo
uvedené konanie zastavil.

5. Vláda SR svojím uznesením č. 406 z 21.09.2016 rozhodla o zrušení povinnosti uloženej predsedníčke
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR cit. „... zabezpečiť, aby Správa katastra Kežmarok vykonala
opatrenia vyplývajúce z tejto územnej zmeny.“, ktorá povinnosť jej bola uložená Uznesením Vlády č.
429 z 31.05.2005 cit. „o zmene územia obcí Kežmarok a Ľubica“, a to na návrh, ktorého predkladateľom
bola predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.

6.Žiadosťouč.MsÚ28141/2018zo14.05.2018primátormestaKežmarok(ďalšíúčastník9/,815/)žiadal
žalovaného o vykonanie do katastra nehnuteľností záznamu Uznesenia Vlády, vo veci zmeny hranice
katastrálneho územia obce Ľubica (žalobca), z katastrálneho územia, ktorej sa odčlenila výmera 168
499 m2 a ktorá výmera sa pričlenila ku katastrálnemu územiu mesta Kežmarok (ďalší účastník 9/ a 815/)

a to s účinnosťou od 01.01.2006. Ďalší účastník 9/, 815/ (mesto Kežmarok) uviedol, že vykonateľnosť
Uznesenia Vlády bola síce pozastavená uznesením Najvyššieho súdu SR č. 1 Sž 50/05 z 22.09.2005
a to do doby právoplatného rozhodnutia o žalobe v tejto veci avšak, keďže o žalobe v tejto veci už
bolo rozhodnuté uznesením z 19.12.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.01.2009, je tak Uznesenie
Vlády spôsobilým na zápis do katastra nehnuteľností.

7. Žalovaný listom č. OU-KK-KO1/Z 932/18 – Bi z 05.06.2018 oznámil žalobcovi (Obec Ľubica), že
na základe Uznesenia Vlády prijatého v súlade s § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení v znení
novely č. 535/2004 Z. z., vykonal dňa 25.05.2018 do katastra nehnuteľností zápis zmeny hranicekatastrálneho územia C. Ľubica, t.j. katastrálneho územia žalobcu a katastrálneho územia mesta F.,
t.j. katastrálneho územia ďalšieho účastníka 9/ a 815/ a to na základe záznamovej listiny Z 932/2018,
zapísanej pod zmenou č. 554/18 (ďalej len „sporný zápis“) s tým, že zmeny sa týkajú 58 parciel registra

CKN evidovaných pre katastrálne územie žalobcu na LV X, ktoré sa podľa nového stavu zapisujú ako
súčasť katastrálneho územia ďalšieho účastníka 9/ a 815/ (mesto Kežmarok) na LV XXXX.
List bol žalobcovi doručený 18.06.2018.

8. Žalovaný listom č. OU-KK-KO1/Z 932/18 – Bi zo 06.06.2018 oznámil žalobcovi (Obec Ľubica)

a ďalším účastníkom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 529/, 530/, 536/ a 537/, že na základe Uznesenia Vlády
prijatého v súlade s § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení novely č.
535/2004 Z. z., vykonal dňa 25.05.2018 do katastra nehnuteľností zápis zmeny hranice katastrálneho
územia obce Ľubica t.j. katastrálneho územia žalobcu a katastrálneho územia mesta Kežmarok t.j.
katastrálneho územia ďalšieho účastníka 9/ a 815/ a to na základe záznamovej listiny Z 932/2018,
zapísanej pod zmenou č. 554/18 (ďalej len „sporný zápis“) s tým, že zmeny sa týkajú parcely CKN

1961/69, evidovanej pre katastrálne územie žalobcu na LV XXXX, ktorá sa podľa nového stavu zapisuje
ako súčasť katastrálneho územia ďalšieho účastníka 9/ a 815/ (mesto Kežmarok) na LV XXXX.
List bol žalobcovi doručený 11.06.2018.

9. Žalovaný listom č. OU-KK-KO1/Z 932/18 – Bi zo 07.06.2018 oznámil žalobcovi (Obec Ľubica), že

na základe Uznesenia Vlády prijatého v súlade s § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení novely č. 535/2004 Z. z., vykonal dňa 25.05.2018 do katastra nehnuteľností zápis zmeny
hranice katastrálneho územia obce Ľubica t.j. katastrálneho územia žalobcu a katastrálneho územia
mesta F., t.j. katastrálneho územia ďalšieho účastníka 9/ a 815/ a to na základe záznamovej listiny Z
932/2018, zapísanej pod zmenou č. 554/18 (ďalej len „sporný zápis“) s tým, že zmeny sa týkajú v prípade

žalobcu parciel registra EKN (2157, 2235/602, 2251/1, 225/101, 13559/1, 13564/2, 13565, 13750/905)
evidovaných pre katastrálne územie žalobcu na LV X, ktoré sa podľa nového stavu zapisujú ako súčasť
katastrálneho územia ďalšieho účastníka 9/ a 815/ (mesto Kežmarok) na LV XXXX.
List bol žalobcovi doručený 11.06.2018.

10. Žalovaný listom č. OU-KK-KO1/Z 932/18 – Bi zo 07.06.2018 oznámil žalobcovi (Obec Ľubica)
a ďalšiemu účastníkovi 1/, že na základe Uznesenia Vlády prijatého v súlade s § 2 ods. 5 a 6 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení novely č. 535/2004 Z. z., vykonal dňa 25.05.2018 do katastra
nehnuteľností zápis zmeny hranice katastrálneho územia C. Ľubica, t.j. katastrálneho územia žalobcu
a katastrálneho územia mesta Kežmarok t.j. katastrálneho územia ďalšieho účastníka 9/ a 815/ a to

na základe záznamovej listiny Z 932/2018, zapísanej pod zmenou č. 554/18 (ďalej len „sporný zápis“)
s tým, že zmeny sa týkajú časti parcely EKN 2136, evidovanej pre katastrálne územie žalobcu na LV
XXXX, ktorá sa podľa nového stavu zapisuje ako súčasť katastrálneho územia ďalšieho účastníka 9/
a 815/ (mesto Kežmarok) na LV XXXX.
List bol žalobcovi doručený 14.06.2018.

11. Žalovaný listom č. OU-KK-KO1/Z 932/18 – Bi zo 07.06.2018 oznámil žalobcovi (Obec Ľubica)
a ďalšiemu účastníkovi 1/, že na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 429 z 31.05.2005
prijatého v súlade s § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení novely č. 535/2004
Z. z., vykonal dňa 25.05.2018 do katastra nehnuteľností zápis zmeny hranice katastrálneho územia obce

Ľubica, t.j. katastrálneho územia žalobcu a katastrálneho územia mesta F., t.j. katastrálneho územia
ďalšieho účastníka 9/ a 815/ a to na základe záznamovej listiny Z 932/2018, zapísanej pod zmenou č.
554/18 (ďalej len „sporný zápis“) s tým, že zmeny sa týkajú časti parcely EKN 2133/3, evidovanej pre
katastrálne územie žalobcu na LV XXXX, ktorá sa podľa nového stavu zapisuje ako súčasť katastrálneho
územia ďalšieho účastníka 9/ a 815/ (mesto Kežmarok) na LV XXXX.

List bol žalobcovi doručený 14.06.2018.

Konanie pred správnym súdom

12. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti opatreniu žalovaného č. Z 932/2018 z 25.05.2018

(ďalej len „sporné opatrenie“) nemajúcemu podobu formalizovaného rozhodnutia proti ktorému nie
je prípustný opravný prostriedok a ktorým žalovaný v administratívnom katastrálnom konaní o zápis
práva k nehnuteľnostiam záznamom č. 554/18 zapísal zmenu hranice katastrálnych území obcí Ľubica
a Kežmarok, odôvodnil tým, že týmto sporným opatrením bolo zasiahnuté do práva žalobcu na výkonsamosprávy nad, od katastrálneho územia žalobcu (obce Ľubica), odčleneným územím, a aj do jeho
vlastníckeho práva k toto odčlenené územie tvoriacim parcelám, ktoré boli pričlenené ku katastrálnemu
územiu ďalšieho účastníka 9/ a 815/ (mesto Kežmarok).

Žalobca sumarizoval priebeh viac ako 30 rokov trvajúceho sporu medzi obcou Ľubica a mestom
Kežmarok, ktorý sa týka viac ako 4 000 obyvateľov sídliska juh, na ktorom boli v roku 1990 postavené
bytové domy tak, že 5 bytových domov sa nachádzalo v dvoch katastrálnych územiach obce Ľubica
a mesta Kežmarok. V roku 1992 Vláda SR schválila rozdelenie Kežmarku na mesto F. a obec L.
a v zmluve o vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov sa mesto F. a obec Ľubica dohodli, že približne

12 ha zastavenej časti sídliska juh bude vymenených za inú časť v pomere 1:1 a mesto Kežmarok
doplatí rozdiel za bonitu pôdy, avšak k tejto zámene územia nikdy nedošlo, z ktorého dôvodu prebiehalo
niekoľko súdnych sporov.
VďalšomžalobcapoukázalnaobsahUzneseniaVlády(č.429),nanáslednépozastaveniejehoúčinnosti
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sž 50/05 z 22.09.2005; ako aj na Uznesenie vlády č. 406
z 21.09.2016, ktorým bol zrušený bod D Uznesenia vlády č. 429, s následným dodatkom, že súdne

konanie o preskúmanie zákonnosti Uznesenia vlády č. 429 Najvyšší súd SR zastavil uznesením sp. zn.
1 Sž 50/05 z 19.12.2008 z dôvodu že uznesenie vlády nepodlieha súdnemu prieskumu (viď priebeh
administratívneho konania vyššie, pozn. súdu).
Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, v dôsledku čoho je správnou žalobou
napadnuté opatrenie žalovaného nezákonné, pretože žalovaný ex offo neprihliadal na nulitu Uznesenia

vlády aj keď bolo prijaté na základe, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008
konštatovanom protiústavnom ustanovení § 2 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, ale na jeho základe
(rozumej na základe Uznesenia vlády č. 429) žalovaný napadnutým opatrením vykonal zápis zmeny
hranice katastrálnych území L. N. F.. V uvedenej súvislosti žalobca podotkol, že v zmysle nálezu
Ústavného súdu SR vláda nemala právomoc rozhodnúť o zmene územia obce Ľubica bez jej súhlasu,

pretože o tej môže rozhodnúť iba Okresný úrad v sídle kraja a to so súhlasom obce, a teda cit.
„Nedostatok právomoci je podľa súdnej praxe aj právnej teórie spájaný s nulitou aktu. Nulita Uznesenia
vlády č. 429 znamená, že Uznesenie vlády č. 429 nevyvoláva žiadne právne účinky.“, pričom nulita
nemusí byť vyslovená v súdnom konaní a žalovaný bol povinný na ňu prihliadať ex offo. čo napokon
potvrdil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Sž 50/05 z 19.12.2008, keď konštatoval

nepreskúmateľnosť uznesenia vlády, ktoré nie je individuálnym správnym aktom, ktorým by bolo
rozhodnuté o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických
osôb, a taktiež uvedené vyplýva, aj z § 1aa zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a
organizácii ústrednej štátnej správy. Uznesenie vlády nie je individuálnym správnym aktom a nie je
ani rozhodnutím štátneho orgánu, ktoré by podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona bolo inou právnou

skutočnosťou, ktorá by spôsobila vznik, zmenu či zánik práv či povinností a preto cit. „... Uznesenie vlády
č. 429 nie je listinou spôsobilou na zápis záznamom.“
Žalobca ďalej namietal, že zmena katastrálnej hranice nemôže byť predmetom konania o zápis práv
k nehnuteľnostiam záznamom podľa § 34 až 37 katastrálneho zákona, pretože zmenou hranice
katastrálneho územia nedochádza k zmene vlastníckeho práva ani iného práva predpokladaného v

§ 1 ods. 1 katastrálneho zákona a vlastnícke právo, ako aj iné práva k pozemkom nachádzajúcim
sa v zmenou katastrálnej hranice dotknutých katastrálnych územiach ostali zachované. Okrem toho
katastrálny zákon v § 58 vyslovene upravuje konanie o zmene hranice katastrálneho územia, v konaní
ktorom môže byť zapísaná zmena hranice katastrálneho územia iba ak táto nie je totožná s hranicou
obce, teda zmenou hranice katastrálneho územia nedochádza aj k zmene hranice obce. A v prípade,

ak je hranica katastrálneho územia súčasne aj hranicou obce, teda zmenou hranice katastrálneho
územia by sa mala zmeniť aj hranica obce, tak v tom prípade je potrebné postupovať podľa § 2
zákona o obecnom zriadení a o takejto zmene hranice katastrálneho územia, ktorou by sa menila
aj hranica obce, môže rozhodnúť len okresný úrad v sídle kraja a to so súhlasom dotknutých obcí a to
v súlade s metodickým pokynom Ministerstva vnútra SR č. SVS-233004 - 2009/06739 z 05.05.2009.

žalobca uzavrel, že zápisom zmeny hranice záznamom sa žalovaný účelovo vyhol uplatneniu § 58
katastrálneho zákona, nevyžiadal si súhlas žalobcu, ani rozhodnutie okresného úradu v sídle kraja,
ktorým je Okresný úrad Prešov, čím došlo k podstatnému porušeniu katastrálneho zákona, s následkom
vykonania nezákonného zápisu zmeny hranice v katastri nehnuteľností.
Žalobca sa súčasne v žalobe domáhal priznania jej odkladného účinku.

Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania vo veci (krajský súd konal o žalobe žalobcu pod sp. zn.
6S/69/2018).13. Uznesením č.k. 6S/69/2018-67 z 11.12.2018 krajský súd pribral do konania na procesnú pozíciu
ďalšieho účastníka konania mesto Kežmarok.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu na podanie žaloby, pretože žalobou napadnutým opatrením žalovaného nedošlo k zásahu
do subjektívnych práv žalobcu, keďže aj po vykonaní záznamu do operátu katastra vlastnícke práva
žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam ostali zachované, čo napokon potvrdzuje aj § 30b ods. 1 zákona
o obecnom zriadení, podľa ktorého cit. „Postupom podľa § 2 ods. 5 a 6 nie sú dotknuté vlastnícke

vzťahy.“ Žalobca (obec Ľubica) nemohol byť dotknutý ani na svojom práve na výkon samosprávy,
pretože výkon samosprávy je nie len právom (oprávnením), ale aj povinnosťou obce, takže cit. «Výkon
samosprávy preto nie je možné v žiadnom prípade považovať za „konkrétne subjektívne právo obce
ako právnickej osoby“» Žalovaný v ďalšom konkretizuje, že, keďže predpokladom aktívnej legitimácie
na podanie správnej žaloby je, aby bol žalobca účastníkom administratívneho konania a súčasne, aby
bol rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknutý na svojich právach, ktorá podmienka v prípade žalobcu

splnená nebola, žalobcovi tak nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. Podľa žalovaného orgán
verejnej moci sa nemôže postupom podľa Správneho súdneho poriadku dovolávať ochrany svojich
právomocí, pretože účelom správneho súdnictva je ochrana práv jednotlivca pred verejnou mocou a nie
ochrana orgánu verejnej moci pred iným orgánom verejnej moci, v ktorej súvislosti žalobca poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/09; sp. zn. III. ÚS 105/2011 a II. ÚS 16/2011, takže

podľa žalovaného, žalobca mal podať sťažnosť v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
ktorý v zmysle § 57 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z.z.“) rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy
proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo zásahu do vecí územnej samosprávy, s
dodatkom žalovaného, že ak by mala byť prijatá argumentácia žalobcu, tak v tom prípade by účastníkmi

konania museli byť aj ďalšie fyzické a právnické osoby vlastniace nehnuteľnosti, ktorých sa zmena
katastrálnych území dotkla.
Vo vzťahu k správnou žalobou napadnutému opatreniu uviedol, že k zmene katastrálnych území obcí
Kežmarok a Ľubica došlo priamo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, a to Uznesenia vlády č. 429
z 31.05.2005, na základe zákonného zmocnenia v § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, ktoré

ustanovenia pre vznik právnych účinkov v čase prijatia Uznesenia vlády č. 429 nepredpokladali žiadne
ďalšie rozhodnutie, konanie či inú právnu skutočnosť. Podľa žalovaného na uvedené nemá vplyv ani to,
že § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení boli nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/05
z 30.04.2008 vyhlásené za nesúladné s Ústavou SR, keďže podľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.
právne predpisy strácajú účinnosť do budúcna dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v zbierke

zákonov a podľa § 41a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. cit. „... právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom
procese alebo v správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom
ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno
nútene vymáhať.“ Podľa žalovaného uvedené je potrebné aplikovať aj na Uznesenie vlády č. 429,
keďže sa tu prejavuje prevaha princípu právnej istoty nad princípom ochrany ústavnosti a jediná výnimka

v tomto prípade spočíva v tom, že týmto Uznesením Vlády uložené povinnosti nemožno nútene vymáhať
v exekučnom konaní. Z uvedených dôvodov žalovaný uzavrel, že účinky Uznesenia Vlády aj po vydaní
zmieneného nálezu Ústavného súdu SR, ostali nedotknuté, preto žalovaný nepochybil keď existujúci
právny stav zosúladil so stavom podľa katastra nehnuteľností.
V reakcii na žalobcom namietaný nezákonný postup v žalovaného, žalovaný uviedol, že v tomto prípade

nebolo možné postupovať podľa § 58 ods. 2 katastrálneho zákona, pretože tento postup predpokladá
začatie katastrálneho konania, ktorého výsledkom by bolo vydanie rozhodnutia o zmene hranice
katastrálneho územia, avšak v tomto prípade už o zmene hranice katastrálneho územia rozhodnuté
bolo Uznesením Vlády, ktorého obsahom bol žalovaný viazaný, pričom katastrálny zákon upravuje
spôsob zápisu rozhodnutia štátneho orgánu, ktorým je aj vláda SR, vo vzťahu k údajom o právach

k nehnuteľnostiam a to výlučne formou záznamu podľa § 34 až 47 katastrálneho zákona a žiadny iný
postup žalovaného nie je možný. Žalovaný považuje za nesprávny výklad § 34 katastrálneho zákona
učinený žalobcom, podľa ktorého predmetom záznamového konania by mohlo byť iba také rozhodnutie,
ktoré sa týka konkrétne niektorého z práv v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože podľa žalovaného
§ 1 ods. 1 katastrálneho zákona výslovne pojednáva o tom, že do katastra sa zapisujú „údaje o právach“

a nie „práva“ samotné.
Záverom žalovaný podotkol, že § 30b ods. 2 zákona o obecnom zriadení mu ukladá povinnosť vykonať
opatrenia vyplývajúce z územných zmien podľa § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení a keďže
aj napriek zániku účinnosti a platnosti § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, rozhodnutia vydanéna ich základe ostali nedotknuté, žalovaný musel Uznesením Vlády navodený právny stav zapísať do
katastra nehnuteľností.

15. Uznesením č.k. 6S/69/2018-85 z zo 07.02.2019 krajský súd priznal v správnej žalobe žalobcu
odkladný účinok do doby právoplatného skončenia správneho súdneho konania.
Uznesením č.k. 6S/69/2018-113 z 16.04.2019 krajský súd opravil výrok svojho uznesenia zo 07.02.2019
o priznaní správnej žalobe odkladného účinku a to tak, že vypustil časť výroku týkajúceho sa v tomto
uznesení označených LV.

16. Ďalší účastník konania 9/815/ (t.j. mesto Kežmarok, uvedený opakovane pod dvomi poradovými
číslami, pozn.) vo vyjadrení k správnej žalobe po úvodnom opise priebehu skutkového deja
predchádzajúceho vydaniu Uznesenia vlády č. 429 z 31.05.2005 uviedol, že zmienené Uznesenie Vlády
bolo v čase jeho prijatia právnym dôvodom zmeny hranice katastrálneho územia dotknutých obci a to
bez potreby ďalšieho rozhodnutia, konania alebo inej právnej skutočnosti, čo vyplýva z toho, ako bol

formulovaný § 2 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, ktorý pre vznik právnych účinkov rozhodnutia
vlády SR nepredpokladal žiadnu ďalšiu právnu skutočnosť alebo nejaké ďalšie konanie a k zmene
katastrálnych území došlo priamo Uznesenia vlády ktoré cit. „... jednoznačne vyvolalo právne účinky vo
vzťahu k osobám, ktoré nie sú podriadené vláde Slovenskej republiky.“
Ďalší účastník konania 9/815/ namietal nedostatok aktívnej legitimáciu žalobcu na podanie správnej

žaloby, pretože nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, keďže opatrením žalovaného v podobe
záznamu nedošlo žiadnym spôsobom k zmene obsahu vlastníckych práv žalobcu k pozemkom na
zmenou dotknutom území, a teda postup žalovaného bol plne v súlade s katastrálnym zákonom.
Identicky, ako aj žalovaný, aj ďalší účastník konania 9/815/ podotkol, že aj z uznesenia najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Sž 50/2005 z 19.12.2008 vyplýva, že najvyšší súd konanie vo veci súdneho prieskumu

Uznesenia Vlády nezastavil z dôvodu jeho nulity, ale výlučne z dôvodu, že toto Uznesenie vlády nie je
rozhodnutím o práve a povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, a teda priamo nezakladá, nemení,
ani nezrušuje práva ani sa priamo žiadnym spôsobom nedotýka práv alebo právom chránených záujmov
a povinností fyzických alebo právnických osôb. Ak teda účelom správneho súdnictva je ochrana práv
fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, žalobca nemôže byť aktívne legitimovaný

na podanie žaloby, keďže k dotyku na jeho právach nedošlo.
V ďalšom, ohľadne otázky Ústavným súdom SR vysloveného nesúladu ustanovení zákona o obecnom
zriadení, na základe ktorých bolo vydané Uznesenie Vlády, ako aj ohľadne nemožnosti aplikácie § 58
katastrálneho zákona, je čo do argumentácie vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 9/815/ identické
s vyjadrením žalovaného (viď vyššie, pozn.). Ďalší účastník 9/815/ navyše poznamenal, že postup

žalovaného bol na základe podnetu žalobcu predmetom prieskumu aj Okresnej prokuratúry v Kežmarku
a na základe opakovaného podnetu aj Krajskej prokuratúry v Prešove, ktoré v postupe žalovaného
nevzhliadli žiadnu nezákonnosť a preto podnet žalobcu odložili bez prijatia opatrenia.
Ďalší účastník 9/815/ tiež poznamenal, že Uznesenie Vlády je vyjadrením vôle občanov sídliska Juh
v Kežmarku, ktorú vyjadrili v miestnom referende a preto je toto Uznesenie Vlády v súlade s princípom

verejného záujmu.

17. Uznesením č.k. 6S/69/2018-131 z 27.05.2019 krajský súd pribral do konania ako ďalších účastníkov
v uznesení označené osoby pod č. 1/-1153/, s ktorými do tej doby krajský súd nekonal, aj keď boli
účastníkmi administratívneho konania.

Uznesením č.k. 6S/69/2018-225 z 19.10.2019 krajský súd pribral do konania ako ďalších účastníkov
ďalších 7 osôb.
Uznesením č.k. 6S/69/2018-314 zo 07.11.2019 krajský súd určil ďalším účastníkom konania za
spoločného zástupcu mesto F., ktoré je súčasne ďalším účastníkom 9/815/.
Uznesením č.k. 6S/69/2018-729 z 03.12.2019 krajský súd zmenil svoje uznesenie zo 07.11.2019 a to

tak,žečastiďalšíchúčastníkovurčilzaspoločnéhozástupcuE.I.X.,ktorájesúčasneďalšímúčastníkom
pod č. 1473/.

18. Ďalší účastník konania 9/815/ (mesto Kežmarok), ako spoločný zástupca ďalších účastníkov
konania po zmene právneho zástupcu, prostredníctvom novo zvoleného právneho zástupcu predložil

svoje vyjadrenie, podľa ktorého je žaloba žalobcu nedôvodnou, pričom sa identicky vyjadril
k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože opatrením žalovaného nedošlo k zásahu do
subjektívnych práv žalobcu a žalobca nebráni svoje subjektívne práva, ale realizuje svoje verejno-
mocenské oprávnenie a zákonom mu zverené právomoci – vlastníctvo žalobcu a spoluvlastníkov knehnuteľnostiam, ktorých sa zmena katastrálneho územia týka nemôže byť touto zmenou žiadnym
spôsobom dotknutá, pretože táto zmena nespôsobila vznik ani zánik vlastníctva a vlastník môže svoje
vlastnícke právo realizovať aj naďalej; navyše neexistuje ani žiadne iné subjektívne právo vlastníka

nehnuteľnosti na to, aby jeho nehnuteľnosť patrila do toho, ktorého konkrétneho katastrálneho územia
a teda ani obci nezaniká právo hospodáriť s jej vlastným majetkom alebo príjmami; neexistuje ani žiadne
subjektívne právo žalobcu, t.j. obce, aby jeho územie bolo tvorené určitou plošnou výmerou a žalovaný
nijako neporušil práva žalobcu (obce) podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení; ani zo zákona č.
564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve (ďalej len „zákon

o výnosoch dane z príjmov samosprávy“), žalobcovi neplynie ani právo na určitý výnos z dane z príjmov
závislý od počtu obyvateľov žalobcu, pretože podľa § 4 ods. 1 označeného zákona sa tento príjem
poukazuje obciam podľa kritérií, ktoré ustanoví nariadením vláda SR a ktoré kritéria nie sú závislé len
od počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na jej území, ale aj od iných ukazovateľov, ktoré obec
(žalobca) taktiež nevie nijako ovplyvniť ani objektívne predvídať, takže cit. „Žalobca teda má právo
na výnos dane z príjmov fyzických osôb (...), ale nemá právo na konkrétnu výšku príjmu.“ a toto jeho

právopretonemohlobyťzmenoukatastrálnehoúzemiažiadnymspôsobomdotknutéanavyšepostupom
žalovaného nedošlo ani k zníženiu počtu obyvateľov žalobcu pretože cit. „... osoby majúce trvalý pobyt
na takzvanom spornom území, majú rovnaký trvalý pobyt, aký mali pred zápisom zmeny hranice. (...)
Zmenou katastrálneho územia totiž nedochádza bez ďalšieho k zmene trvalého pobytu obyvateľa obce.“
Totižto zmena katastrálneho územia podľa § 7 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov

Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o hlásení pobytu“),
nie je zákonným dôvodom pre zrušenie trvalého pobytu obyvateľa v obci a ak by aj bol daný dôvod
pre zmenu pobytu podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o hlásení pobytu, tak ohlasovňa by v súlade s
§ 5 zákona o hlásení pobytu, iba uviedla v registri obyvateľov, že podľa § 7 ods. 3 zákona o hlásení
pobytu je miestom trvalého pobytu osoby cit «„iba obec pobytu“, t.j. opäť len žalobcu.» Vzhľadom

k uvedenému spoločný zástupca ďalších účastníkov (t.j. ďalší účastník 9/815/) sumarizoval, že žalobca v
dôsledku zápisu zmeny hranice katastrálneho územia neprišiel o žiadnych o svojich obyvateľov, pričom
platí, že cit. „... trvalý pobyt kohokoľvek nie je pojmovo spôsobilý byť súčasťou subjektívnych práv
obce.“ K dotyku na subjektívnych právach žalobcu nemohlo dôjsť ani na úseku územného plánovania
a stavebného poriadku, ktorá pôsobnosť nie je právom žalobcu (t.j. obce), ale podľa § 2 písm. e)

zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie
územnécelky,jeprenesenýmvýkonomštátnejsprávyavýkontejtokompetencienezakladážiadennárok
na jej výkon zo strany kohokoľvek, teda ani žalobcu. Podľa spoločného zástupcu ďalších účastníkov
(t.j. ďalšieho účastníka 9/815/), sa podanou žalobou žalobca nedomáha ochrany svojich subjektívnych
práv, ale len ochrany svojho verejno-mocenského oprávnenia týkajúceho sa výkonu samosprávy, ktoré

však nemohlo byť a nebolo zo strany žalovaného nijakým spôsobom dotknuté, preto žaloba nie je
dôvodná, pre nesplnenie základnej zákonnej podmienky a to, že postupom žalovaného by mal byť
žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch.
V ďalšom spoločný zástupca ďalších účastníkov (t.j. aj ďalší účastník 9/815/) upozornil, že žalobca podal
nesprávny typ žaloby, keďže touto nenapadá záznamovú listinu, ktorou bolo Uznesenie Vlády č. 429

z 31.05.2005, ale napáda samotný žalovaným vykonaný zápis vo forme záznamu majúci evidenčný
charakter, preto mal žalobca v zmysle judikatúry najvyššieho súdu (bez konkretizácie, pozn.) podať
žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. f) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), t.j. žalobu proti inému
zásahu orgánu verejnej správy, pretože záznam nie je rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej
správy v zmysle § 3 písm. b) a c) SSP a teda nepodlieha súdnemu prieskumu v konaní o všeobecnej

správnej žalobe a cit. „Záznam môže byť predmetom súdneho prieskumu len v konaní o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy.“ Spoločný zástupca ďalších účastníkov (t.j. súčasne aj
ďalší účastník 9/815/) toto svoje konštatovanie odôvodnil tým, že predpokladom realizácie prieskumnej
právomoci správneho súdu je existencia odôvodnenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, umožňujúceho preskúmať dôvody ich vydania, avšak keďže záznam neobsahuje odôvodnenie,

tak z jeho povahy nemôže byť ani preskúmaný v konaní o všeobecnej správnej žalobe, v ktorej súvislosti
poukázal na rozhodnutie napr. Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/11/1994 z 07.06.1994 (R 96/1994);
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 56/09 z 09.09.2010; sp. zn. 3 Sžo 9/2011 z 05.04.2011, sp. zn. 9
Sžr/35/2013 z 29.10.2014, sp. zn. 4 Sžo 184/2015 z 13.09.2016. Záverom k tomuto bodu sumarizoval,
že záznam žalovaného nie je možné preskúmať v rámci konania o všeobecnej správnej žalobe a žalobca

sa mal podľa žlobou vo veci iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 SSP.
Vzhľadom k uvedenému charakteru záznamu vykonaného žalovaným, ktorý nie je ani rozhodnutím a
ani opatrením, spoločný zástupca ďalších účastníkov (t.j. súčasne aj ďalší účastník 9/815/) tiež uviedol,
že v tom dôsledku sa žalobca v žalobnom petite domáha vydania rozhodnutia, ktoré súd vydať nemôže,keďže sa domáha zrušenia zápisu zmeny hranice katastrálneho územia vykonaného na základe
záznamovej listiny Z 932/2018, zapísanej pod č. 554/18 z 25.05.2018, ktorý petit tak nezodpovedá
žalobcom zvolenému druhu všeobecnej správnej žaloby v konaní o ktorej sa môže domáhať len zrušenia

rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, čo ale nie je daný prípad, preto žaloba žalobcu
trpí neodstrániteľným nedostatkom.
Spoločnýzástupcaďalšíchúčastníkov(t.j.súčasneajďalšíúčastník9/815/)tiežpoznamenal,žežalobca
v žalobe nesprávne označil aj pasívne legitimovaný subjekt, keď za žalovaného označil Slovenskú
republiku a Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor označil iba ako orgán konajúci v mene štátu,

ktorý postup je síce bežný v civilných veciach, avšak v správnom súdnom konaní majú procesnú
spôsobilosť aj orgány verejnej správy a preto mal žalobca ako žalovaný subjekt označiť priamo Okresný
úrad Kežmarok, katastrálny odbor, ako subjekt so samostatnou procesnou spôsobilosťou.
Záverom konštatoval, že ak by aj správny súd dospel k záveru o spôsobilosti žaloby na meritórne
preskúmanie napadnutého záznamu žalovaného, tak v tom prípade nie je dôvod žalobe vyhovieť,
pretože žalovanému bola doručená žiadosť mesta Kežmarok (t.j. ďalšieho účastníka č. 9/815/), ktorým

nebolo iniciované začatie konania podľa § 58 ods. 2 katastrálneho zákona, ale sa jednalo o žiadosť
o vykonanie záznamu, s ktorou žalovaný bol povinný sa vysporiadať. V konaní o vykonaní záznamu
žalovaný nebol oprávnený Uznesenie Vlády, t.j. záznamovú listinu preskúmavať z hľadiska jej vecnej
správnosti, ale len po formálnej stránke, t.j. či táto predložená listina je bez chýb v písaní alebo počítaní
alebo iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa katastrálneho zákona, a následne

vykonať záznam do katastra.
Keďže žalovaný zistil, že Uznesenie Vlády je verejnou listinou, že je bez zrejmých nesprávností a spĺňa
zákonom požadované náležitosti, vykonal na jej základe záznam a v tomto postupe nie je možné
vzhliadnuť rozpor s ustanoveniami katastrálneho zákona. Žalovaný nemohol začať konanie podľa § 58
ods. 2 katastrálneho zákona, pretože na jeho začatie mu nebol doručený návrh a žalovaný nevzhliadol

anižiadnyrozumnýdôvod,abytakétokonaniezačalzvlastnéhopodnetu,pretožeozmenekatastrálnych
území už rozhodla vláda SR. Ak by aj súd dospel k záveru, že žalovaný mal postupovať podľa § 58 ods. 2
katastrálneho zákona a teda, že žalovaný nepostupoval v rozpore s katastrálnym zákonom, tak žalobca
sa mohol domáhať ochrany výlučne žalobou proti nečinnosti žalovaného v súvislosti s nerozhodovaním
o zmene hranice katastrálneho územia.

Žalovaný teda neporušil žiadne ustanovenie katastrálneho zákona a aj v prípade názoru, že záznam je
potrebné považovať za opatrenie (s čím sa ďalší účastník nestotožňuje), žalovaný nemohol postupovať
inak, keďže do jeho oprávnenia nepatrí posudzovanie iných než výlučne iba formálnych náležitostí
záznamovej listiny. Preto nie je namieste tvrdenie žalobcu o nulite Uznesenia Vlády, pretože toto tvrdenie
odporuje aj rozhodnutiu Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 40/06 a taktiež v

čase rozhodovania o súlade § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení v konaní sp. zn. PL. ÚS 19/05
ústavný súd nepozastavil ich účinnosť, hoci tak urobiť mohol, ale tieto ustanovenia boli účinnou súčasťou
právneho poriadku až do 13.06.2008, kedy bol nález o ich neústavnosti zverejnený v zbierke zákonov.
A navyše sám žalobca mal za existujúci tento právny akt, t.j. Uznesenie Vlády, keďže sa domáhal jeho
prieskumu v konaní pred najvyšším súdom, v ktorom zmysle je argumentácia žalobcu protichodnou.

Záverom teda spoločný zástupca ďalších účastníkov (t.j. súčasne aj ďalší účastník 9/815/) konštatoval,
že ani jeden z dvoch žalobných bodov (t.j. namietaná nulita Uznesenia Vlády a procesné vady v postupe
žalovaného) neobstojí, pretože Uznesenie Vlády je platné a existujúce a žalovaný postupoval striktne
v súlade s katastrálnym zákonom, a ak sa žalobca domnieval, že žalovaný mal postupovať podľa § 58
ods. 2 katastrálneho zákona, žalobca bol povinný podať žalobu proti nečinnosti žalovaného.

Vzhľadom k uvedenému spoločný zástupca ďalších účastníkov 1/ - 1463/ navrhol žalobu žalobcu
odmietnuť alebo zamietnuť a ďalším účastníkom 1/ - 1463/ priznať nárok na náhradu trov konania.

19. Spoločná zástupkyňa ďalších účastníkov 1464/ - 1473a/ vo vyjadrení k žalobe vyslovila nesúhlas so
žalovanýmvykonanýmzápisomzmenyhranicekatastrálnychúzemíobcíĽubicaaKežmarokastotožnila

sa so žalobou žalobcu, ktorej navrhla vyhovieť, pretože Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005, ktoré bolo
prijaté na základe protiústavnej novely zákona o obecnom zriadení nemôže byť právne relevantným
podkladom na zápis zmeny katastrálnej hranice, keďže katastrálne hranice medzi dvomi obcami možno
meniť len s predchádzajúcim súhlasom obecných zastupiteľstiev oboch obcí. Poukázala, že na riešenie
problému s usporiadaním katastrálnych území bola Mestským zastupiteľstvom v Kežmarku vytvorená

osobitná komisia na prípravu návrhu riešenia, ktorý má byť predložený Obecnému zastupiteľstvu v L.,
ktoréužvroku2016uznesenímvyjadrilosúhlassposunomkatastrálnejhranice,avšaksnávrhomMesto
Kežmarok nesúhlasilo.20. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného s spoločných zástupcov ďalších
účastníkov zotrval na právnej argumentácii uvedenej v žalobe; zdôraznil, že záznam je predmetom
súdneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby. Podotkol. že využitím záznamového

konania žalovaný sám manifestoval, že zapisuje údaj o subjektívnom práve k nehnuteľnosti na základe
Uznesenia Vlády č. 429 a ak by bol správny názor, že záznamom sa nezasiahlo do subjektívnych práv
žalobcu, tak by zápis zmeny hranice na základe Uznesenia Vlády nemohol byť z princípu predmetom
záznamu v katastri nehnuteľností a žalovaný by nemal právomoc vykonať záznam o zmene hranice
podľa § 34 katastrálneho zákona na základe Uznesenia Vlády, teda záznam sám osebe by bol

nezákonným opatrením. Od momentu vykonania záznamu o zmene hranice v katastri nehnuteľností
sa vychádza z toho, že predmetné pozemky sú súčasťou katastrálneho územia mesta F., záznamom
sa teda zasiahlo do práv k všetkým nehnuteľnostiam na odčlenenom území, napríklad tým, že od
momentu zápisu zmeny hranice sú vlastníci povinní platiť miestne dane z nehnuteľností mestu F., sú
povinní podrobiť sa územnoplánovacej dokumentácii prijatej mestom Kežmarok a pod., t.j. k zásahu
do subjektívnych práv žalobcu došlo minimálne v tom rozsahu, že od zápisu zmeny hranice žalobca

ako vlastník nehnuteľností na odčlenenom území musí platiť miestne dane z nehnuteľností mestu
Kežmarok, takže záznam má tak sám osobe osobitné právne účinky, ktoré by inak nenastali, nebyť
zápisu zmeny hranice do katastra nehnuteľností, pretože až do momentu zápisu zmeny hranice na
základe Uznesenia Vlády vlastníci dotknutých pozemkov na odčlenenom území platili miestne dane
do rozpočtu obce Ľubica, takže samotné Uznesenie Vlády nebolo bezprostrednou príčinou zásahu do

práv k nehnuteľnostiam na odčlenenom území, ale až jeho záznam v katastri nehnuteľností. Oponoval
úvahe, žeby záznam v katastri mal byť predmetom prieskumu pred ústavným súdom, ktorý by musel
takúto sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci z dôvodu nevyčerpania dostupných opravných
prostriedkov v konaní pred správnym súdom. Argumentoval, že žalobca nemá žiadny prostriedok
na dosiahnutie ochrany pred účinkami Uznesenia Vlády, ktoré nemôže byť predmetom prieskumu v

konanípredsprávnymsúdom,pretoženemácharakterrozhodnutiavydanéhovadministratívnomkonaní
(najvyšší súd sp. zn. 1Sžo/50/05); medzi Uznesením Vlády a zásahom do územnej samosprávy nie je
bezprostredná príčinná súvislosť.
Uznesením vláda nerozhodla o právach a právom chránených záujmoch fyzickej či právnickej osoby a
§ 93 ods. 2 zákona č. 214/2018 Z. z. na skúmanú situáciu nedopadá, keďže nešlo o rozhodnutie vlády v

civilnomsúdnomanivsprávnomsúdnomkonaní.Pretoplatí,ževdôsledkunálezuústavnéhosúdustratil
právne účinky nielen § 2 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, ale aj Uznesenie Vlády č. 429, čo vyplýva
aj z praxe ústavného súdu, ktorý pri kolízii princípu právnej istoty a princípu ústavnosti, uprednostnil
princíp ústavnosti/ústavnej konformity (I. ÚS 320/06, II. ÚS 72/06, IV. ÚS 29/06, I. ÚS 51/06, PL: ÚS
17/08, PLz. ÚS . 1/06).

Žalovaný nebol viazaný Uznesením Vlády, mohol si posúdiť jeho súlad s ústavou a mohol odmietnuť
vykonaťzáznam,vrátiťUznesenieVládymestuKežmarokazačaťkonanieozmenehraníckatastrálneho
územia aj sám, bez výslovného návrhu mesta Kežmarok. Ak je § 2 ods.5 a 6 zákona o obecnom zriadení
v rozpore s ústavou, sú v rozpore s ústavou aj opatrenia prijaté na jeho základe a je v súlade s princípom
ústavnosti, že takéto opatrenia nemohli byť vykonané žiadnym orgánom verejnej moci s poukazom na

čl.2 ods. 2 ústavy, takže ak žalovaný vykonal zápis zmeny hranice na základe Uznesenia Vlády č. 429,
urobil tak v rozpore s ústavou.
Uznesenie Vlády nespĺňa materiálne náležitosti verejnej listiny a inej listiny podľa § 8 ods. 1 písm. c)
katastrálneho zákona, preto neobstojí argument, že žalovaný nebol oprávnený preskúmať právnu a
vecnú stránku uznesenia, ale len splnenie formálnych náležitostí verejnej listiny. Polemizoval s názorom

spoločného zástupcu (mesta Kežmarok) že žalovaný je nesprávne označený ako Slovenská republika,
a argumentoval správnym označením žalovaného v bode 1., 8. a 9. odôvodnenia žaloby a vysvetlil
okolnosti označenia žalovaného v elektronickom formulári žaloby. Záverom dodal, že odmietnutie, resp.
zamietnutie žaloby z dôvodov vyjadrených žalovaným, resp. mestom F., by znamenalo odmietnutie
prístupu žalobcu k spravodlivosti, iný prostriedok nápravy totiž žalobca nemá k dispozícii.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku žalobcu zotrval na tvrdeniach uvedených vo
vyjadrení k správnej žalobe, navyše namietal iba oneskorenosť podania správnej žaloby. Poukázal na
evidenčný charakter záznamu do katastra nehnuteľností a zdôraznil, že konštitutívne účinky predmetnej
zmeny nastali vydaním Uznesenia Vlády č. 429 a záznamom do katastra nehnuteľností došlo iba k

zosúladeniu právneho stavu s evidenčným zápisom týchto zmien.

22. Spoločný zástupca ďalších účastníkov 1/-1463/ vo svojom vyjadrení k replike žalobcu zotrval na
tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe;23. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/69/2018-1573 z 03.06.2021 vo veci samej takto rozhodol cit. „Ruší
zápis zmeny hranice katastrálneho územia L. a katastrálneho územia F. v katastri nehnuteľností na

základe záznamovej listiny Z 932/2018, zapísaný pod číslom zmeny 554/18, ktorý vykonal Okresný úrad
Kežmarok, katastrálny odbor dňa 25. mája 2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.“
Krajský súd dôvodil nezákonným postupom žalovaného, keď žalobou napadnutým záznamom zapísal
do katastra nehnuteľností zmenu hranice katastrálnych území Kežmarku a Ľubice aj napriek jeho
vedomosti, že záznamová listina, ktorá bola podkladom pre tento zápis a ktorou bolo Uznesenie Vlády

č. 429 z 31.05.2005, bola vydaná na podklade § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení v ich znení
účinnom od 30.10.2004 [zavedené do zákona o obecnom zriadení novelou č. 535/2004 Z.z.], ktoré
ustanovenia boli nálezom ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 19/05 z 30.04.2008 (zverejnený v Zbierke
zákonov 13.06.2008 pod č. 205/2008 Z.z.) vyhlásené za protiústavné. V dôsledku označeného nálezu
ústavného súdu, podľa krajského súdu stratil účinnosť nie len § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení,
ale aj Uznesenie Vlády vydané na ich základe.

V ďalšom, po ozrejmení teoretických východísk determinujúcich nulitu správneho aktu, krajský súd
dospel k záveru, že Uznesenie Vlády nie je listinou spôsobilou na zápis záznamom, pretože nedisponuje
atribútmiverejnejlistinyspôsobilejktakémutozápisu,keďžepriamonepreukazujeprávoknehnuteľnosti.
A keďže záznam žalovaného vychádzal, podľa krajského súdu v uvedenom smere z nesprávneho
právneho posúdenia veci, krajský súd ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil.

Krajský súd sa v bode 98. svojho rozsudku ďalej venoval charakteru a podstate konania o zmene
katastrálnehoúzemia,vktorejsúvislostitiežuviedol,žecit.„Správnysúdkonštatuje,žekonanieozmene
hranice katastrálneho územia je jedným z katastrálnych konaní v zmysle § 22 ods. 1 Katastrálneho
zákona a má aj povahu administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP. V uvedenom konaní
sa rozhoduje tak o konštitutívnej zmene hraníc katastrálneho územia v zmysle § 58 ods. 1 Katastrálneho

zákona, ako i o deklaratívnej zmene podľa § 58 ods. 2 Katastrálneho zákona. Z procesného pohľadu
konanie o zmene hranice katastrálneho územia má charakter neformalizovaného konania, keďže sa
naň subsidiárne nevzťahuje Správny poriadok (§ 58 ods. 7 Katastrálneho zákona). V zmysle § 3 ods. 7
Správneho poriadku sa však aj na konanie o zmene hranice katastrálneho územia vzťahujú ustanovenia
o základných pravidlách správneho konania, a to predovšetkým zásada legality, aktívnej súčinnosti

účastníkov konania, hospodárnosti a rýchlosti konania, resp. časovej primeranosti, materiálnej pravdy a
informovanosti.“ Na základe uvedeného sa krajský súd stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že v §
58 katastrálneho zákona je upravené konanie o zmene hranice katastrálneho územia, ktoré konanie mal
podľa krajského súdu žalovaný začať ex offo a odmietnuť vykonať záznam Uznesenia Vlády, pretože
toto s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 19/05, nebolo listinou spôsobilou na zápis

záznamom.
Potom, ako sa krajský súd v bodoch 101. až 111. obsiahlo venoval všeobecným pojmovým znakom
a administratívnej pôsobnosti obce, uzavrel, že sa nestotožňuje s námietkou žalovaného a spoločného
zástupcu ďalších účastníkov 1-1463 (mesto Kežmarok), žeby žalobca nemal mať aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby.

Napokon sa krajský súd nestotožnil s názorom žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov
1-1463 (mesto Kežmarok), o nutnosti aplikácie § 41b ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii
Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, podľa ktorého, právoplatné
rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo v správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý
celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté, a to dôvodiac,

že v danom prípade je potrebné cit. „... uprednostniť princíp ústavnosti, pretože podľa § 41a ods. 3
(po bodkočiarku) zákona č. 38/1993 Z.z., stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na
základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených.“, t.j. krajský
súd v podstate konštatoval, že ak v dôsledku ústavným súdom vyslovenia neústavnosti niektorej právnej
normy táto stratí účinnosť a neobnovuje sa jej platnosť v znení pred zavedením jej protiústavného

znenia do právneho poriadku, tak identicky sa nemôže ostať v platnosti ani rozhodnutie vydané na jej
protiústavnom znení.
Krajský súd za nedôvodný označil aj argument žalovaného, že žalobca sa vo vzťahu k Uzneseniu Vlády
mal domáhať ochrany v konaní pred ústavným súdom a to dôvodiac, že právomoc ústavného súdu je
subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc všeobecných súdov, pričom cit. „Zákonnosť

postupu orgánu štátnej správy pri výkone verejnej moci je vzhľadom na verejnoprávnu povahu spôsobilá
byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.“
Záverom krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné aj vyjadrenie žalovaného uvedené až v jeho duplike,
podľa ktorého mal žalobca zmeškať lehotu na podanie žaloby, keďže táto bola podaná 31.07.2018,pričom sporný záznam bol žalovaným do katastra nehnuteľností vykonaný už 25.05.2018 s dodatkom
žalovaného, že list, ktorým bolo vykonanie tohto záznamu žalobcovi oznámené 07.06.2018 nepodlieha
súdnemu prieskumu. Vzhľadom k uvedenému krajský súd s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. III. ÚS 91/2016 zo 17.05.2016 uzavrel, že predmetom správneho súdneho prieskumu je aj
neformálneoznámeniesprávnehoorgánuakzasahujedoprávazáujmovjednotlivca.Taktiežkrajskýsúd
poznamenal, že zápis záznamu v katastri nehnuteľností je spôsobilý byť predmetom súdneho prieskumu
v rámci všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy s dodatkom, že aj dôvodová
správa k Správnemu súdnemu poriadku ako príklad opatrenia orgánu verejnej správny uvádza záznam

a poznámku v katastri nehnuteľností. Vo vzťahu k námietke spoločného zástupcu ďalších účastníkov
1-1463 (mesto Kežmarok) o nesprávnom označení žalovaného v žalobe, krajský súd s poukazom na
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/19/2011 uviedol, že uvedené mu nebráni, aby konal so
správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť tiež vyplýva zo samotnej žaloby.
Krajský súd uzavrel svoje úvahy konštatovaním v bodoch 125. a 126. o statuse vlády SR ako vrcholného
politického orgánu výkonnej moci, ktorý nemá právomoc rozhodovať o individuálnych právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, preto ani jej rozhodnutie nemôže
byť rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré by bolo spôsobilou listinou pre zápis záznamom v katastri
nehnuteľností.

24. Žalovaný a spoločný zástupca ďalších účastníkov 1/-1463/ (a súčasne tiež ďalší účastník konania

9/815/, mesto Kežmarok) svoje kasačné sťažnosti proti rozsudku krajského súdu č. k. 6S/69/2018-1573
z 03.06.2021 odôvodnili poukazom na konštitutívne účinky žalobou napadnutého záznamu, ktorým
došlo iba k zosúladeniu právneho a evidenčného stavu v katastri nehnuteľností; že Uznesenie Vlády
spĺňalo všetky zákonné náležitosti pre vykonanie záznamu do katastra a teda cit. „... ak by katastrálny
orgán odmietol vykonať predmetný záznam, porušil by tým svoju zákonnú povinnosť ako evidenčného

orgánu...; žekrajskýsúdnemalprávomocrozhodnúťo„zrušenízmenyhranice“aakmalzato,žesporný
záznam je nezákonný mal určiť jeho nezákonnosť a nie rozhodnúť o zmene hranice medzi katastrálnymi
územiami, teda krajský súd rozhodol spôsobom, ktorý Správny súdny poriadok nepozná; že nález
ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 o vyslovení nesúladu § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení
sa netýkal priamo Uznesenia Vlády; že krajský súd nesprávne posúdil záznam v katastri ako opatrenie,

ktoré je spôsobilé byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve, čím sa krajský súd bez odôvodnenia
odchýlil od ustálenej súdnej praxe (R 96/1994); že žalobca napadol žalobou oznámenie o vykonaní
zápisu do katastra zo dňa 07.06.2018, ktoré súdnemu prieskumu nepodlieha a ide iba o obyčajný úradný
list, ktorý nezakladá žiadne práva ani právom chránené záujmy či povinnosti, čím podľa žalovaného
žalobca chcel iba zakryť skutočnosť, že zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby s dodatkom,

že neobstojí argumentácia krajského súdu, že túto námietku o oneskorenom podaní žaloby žalobca
uplatnil až v replike, pretože na oneskorené podanie žaloby krajský súd bol povinný prihliadať ex offo;
že spoločný zástupca ďalších účastníkov 1/ - 1463/ žiadal o nariadenie pojednávania, avšak krajský
súd toto nenariadil a že krajský súd nemohol zrušiť zápis zmeny hranice, pretože ide o faktický úkon
realizovaný katastrom, ktorý nemá povahu správneho aktu.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 3
Svk/26/2021 z 25.04.2024 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 6S/69/2018-1573 z 03.06.2021 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (súčasne týmto rozsudkom najvyšší správny súd zamietol návrh sťažovateľov
na priznanie kasačným sťažnostiam odkladného účinku).

Najvyšší správny súd v prvom rade vzhliadol ako dôvodnú kasačnú námietku o porušení práva ďalšieho
účastníka 9/815/ na spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nenariadil vo veci pojednávanie, hoci
o jeho nariadenie tento účastník žiadal, čím krajský súd konal v rozpore s § 107 ods. 1 písm. a) SSP.
Najvyšší správny súd sa však nestotožnil s kasačnou námietkou, podľa ktorej by záznam mal byť
vyhodnotený ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý by tak bolo možné preskúmať iba v konaní

o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 SSP, v ktorej súvislosti najvyšší
správny súd podotkol, že uvedená súdna prax bola prekonaná po prijatí Správneho súdneho poriadku,
na čo reflektovala už aj rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 6Sžrk/7/2018
z 20.03.2019, ako aj najvyššieho správneho súdu v rozhodnutí sp. zn. 5Svk/6/2021 z 26.01.2022.
Súčasne mal najvyšší správny súd za nedôvodnú aj kasačnú námietku o rozpore petitu žaloby s § 191

ods. 1 SSP.
V ďalšom najvyšší správny súd obiter dictum podotkol, že rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS
19/05ovysloveníneústavnosti§2ods.5a6zákonaoobecnomzriadenínapodkladektorýchboloprijaté
vecou dotknuté Uznesenie Vlády, má účinky iba pro futuro a to s poukazom na tento názor ústavnéhosúdu v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/2018, podľa ktorého cit. „... prípadné spätné účinky takéhoto nálezu
musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty) explicitnú zákonnú odporu (§ 41b
zákona o ústavnom súde).“, takže v danom prípade označený nález ústavného súdu znamená iba

to, že pro futuro odpadlo zákonné zmocnenie priznané vláde SR na vydanie rozhodnutia na základe
protiústavného znenia § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení. Najvyšší správny súd teda dospel
k záveru, že zmienený nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 sa svojimi účinkami netýkal a nedotkol
Uznesenia Vlády (č. 429/2005 z 31.05.2005), takže krajský súd prijal nesprávny záver, že v dôsledku
tohto nálezu ústavného súdu stratil právne účinky nielen § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, ale

aj Uznesenie Vlády vydané na jeho základe.
Napokon najvyšší správny súd konštatoval nedôvodnosť kasačnej námietky o nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia krajského súdu so záverom, že rozhodnutie krajského súdu spĺňa kritériá
riadneho odôvodnenia, a teda mohlo byť podrobené prieskumu záverov v ňom uvedených.
Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ (a
súčasne tiež ďalšieho účastníka konania 9/815/, mesta Kežmarok) na priznanie odkladného účinku

kasačnej sťažnosti, ktorý návrh bol odôvodnený poukazom, že zmena katastrálnych území zasiahla
do otázky počtu obyvateľov a z toho plynúcich zásadných zmien v hospodárení obidvoch obcí z hľadiska
uplatňovania miestnych daní, najmä miestnej dane z nehnuteľností, ako aj nárokov podľa zákona č.
564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, čo zakladá hrozbu
závažnej ujmy, ktorá môže byť spôsobená ďalšiemu účastníkovi 9/815/, t.j. mestu Kežmarok a tiež by sa

mohlo predísť negatívnym dopadom na všetkých účastníkov konania, ktorými sú aj dotknutí obyvatelia
obcí, ako aj orgány štátnej správy (evidencia obyvateľov, katastrálna agenda a pod.), zamietnutie
uvedeného návrhu najvyšší správny súd odôvodnil konzumáciou záverov rozhodnutia o odkladnom
účinku, týmto jeho vecným rozhodnutím o kasačných sťažnostiach.

26. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 zákonný senát správneho súdu.

27. Žalobca vo svojom vyjadrení na margo rozhodnutia najvyššieho správneho súdu zdôraznil,
že okrem kasačnej námietky žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/ - 1463/

o neexistencii vplyvu nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 o neústavnosti § 2 ods. 5 a 6 zákona
o obecnom zriadení, na platnosť Uznesenia Vlády, sa najvyšší správny súd nestotožnil so žiadnou
ďalšou z kasačných námietok (bod. 38 rozhodnutia najvyššieho správneho súdu), t.j. ani s námietkou
o nedostatočnej formulácii výroku rozhodnutia krajského súdu; ohľadne nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na podanie obžaloby; o zmeškaní lehoty na podanie žaloby a ani o nedostatočnom

označení žalovaného.
Žalobca zdôraznil, že Uznesenie Vlády nie je listinou spôsobilou k záznamu do katastra nehnuteľností,
pretože sa nejedná o rozhodnutie, na základe, ktorého by dochádzalo k vzniku, zmene alebo k zániku
práv a povinností k nehnuteľnostiam s dodatkom, že k uvedenému sa najvyšší správny súd nevyjadroval
kvôli absencii tejto námietky v kasačných sťažnostiach, keďže tak žalovaný, ako aj spoločný zástupca

ďalších účastníkov 1/ - 1463/ sa vyjadrovali iba k nedostatku právomoci žalovaného vecne, okrem chýb
v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, preskúmavať Uznesenie Vlády, ako aj k neexistencii
vplyvu rozhodnutia ústavného súdu PL. ÚS 19/05 na jeho platnosť. V ďalšom žalobca podotkol,
že listina spôsobilá k zápisu záznamom do katastra nehnuteľností, musí spĺňať jednako, že na jej
základe dochádza k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností k nehnuteľnostiam a jednako jej

obsahom je niektorý z právnych titulov taxatívne uvedených v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona,
pričom Uznesenie Vlády nespĺňa ani jednu z uvedených kumulatívnych podmienok. Žalobca označil
za nesprávny argument v kasačných sťažnostiach, podľa ktorého Uznesenie Vlády je rozhodnutím
ústredného orgánu štátnej správy vydané v rozhodnom čase v súlade so zákonom, pretože podľa
žalobcu Vláda nie je ústredným orgánom štátnej správy, keďže v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z.

sú ústrednými orgánmi štátnej správy iba ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy podľa
§ 21 tohto zákona, v ktorom Vláda však nie je označená ako ústredný orgán štátnej správy, pričom
v zmysle čl. 122 ústavy ústredné orgány štátnej správy môžu byť zriadené len zákonom s dodatkom,
že S. už vôbec nie je miestnym orgánom štátnej správy, ktoré sú definované v zákone č. 180/2013
Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. Vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci, ktorý pojem je

širší ako pojem štátnej moci s tým, že štátny orgán nie je možné stotožňovať s pojmom orgán verejnej
moci. To, že Uznesením Vlády nedošlo k rozhodnutiu o vlastníckom práve, vyplýva aj z už v tejto veci
vydaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Sž/50/05 s dodatkom, že o individuálnom vlastníckom
práve možno rozhodnúť len v takom konaní, ktorého účastníkom je osoba, o ktorej práve sa má jednať,avšak Uznesenie Vlády nie je výsledkom žiadneho takéhoto administratívneho, či obdobného konania,
preto cit. „... ani nemožno uvažovať o tom, že by Vláda SR prijímala individuálne správne akty, ktorými
by autoritatívne rozhodovala o individuálnych právach k nehnuteľnostiam.“

Žalobca zdôraznil, že v danom konaní nejde o prieskum toho, či vláda mala alebo nemala
oprávnenie prijať v rozhodnom čase dotknuté Uznesenie, ale toho, čoho sa domáha na jeho základe
zapísať záznamom, t.j. či sa žiadateľ skutočne domáha zápisu vzniku, zmeny alebo zániku práva
k nehnuteľnosti alebo niečo celkom iného - a práve toto bol povinný žalovaný preskúmať predtým, ako
sporný záznam vykonal, čo však žalovaný neučinil.

Žalobca označil za absurdné tvrdenie žalovaného, že nemohol začať konanie podľa § 58 ods. 2
katastrálneho zákona, keďže mesto Kežmarok (t.j. ďalší účastník 9/815/) mu doručilo žiadosť
o vykonanie záznamu, ktorou bol viazaný, totižto ak by bolo akceptované toto vyjadrenie žalovaného,
potom by vznikla absurdná situácia v prípadoch, keď by žalovanému bola doručená napr.
súkromnoprávna zmluva spolu so žiadosťou o vykonanie záznamu, tak žalovaný by sa mal sústrediť
iba na prieskum tejto súkromnoprávnej zmluvy, t.j. či neobsahuje chyby v písaní, počítaní alebo iné

zrejmé nesprávností a či je v súlade s údajmi katastra a na jej základe by mal vykonať záznam (?)
beztoho,abysazamýšľalnadtým,žezmluvaniejezáznamovoulistinoupodľa§36ods.1katastrálneho
zákona (?). Podľa žalobcu, žalovaný selektívne uplatňuje požiadavku nepreskúmateľnosti záznamu
žalovaného v konaní o všeobecnej správnej žalobe s odôvodnením, že tento záznam nie je rozhodnutím,
ani opatrením orgánu verejnej správy, avšak vo vlastnom záznamovom konaní už spôsobilosť predmetu

žiadosti o záznam, t.j. aká listina má byť predmetom záznamu už skúmať odmieta.
Pokiaľ ide o názor najvyššieho správneho súdu vo veci derogačných účinkov nálezu ústavného súdu PL.
ÚS 19/05 vo vzťahu k Uzneseniu Vlády, žalobca podotkol, že v uvedenom smere najvyšším správnym
súdom vyslovený názor bol daný iba obiter dictum to je na okraj, ktorým názorom správny súd nie je
viazaný a od ktorého je možné sa odchýliť, v ktorej súvislosti podotkol, že téma derogačných účinkov

nálezu ústavného súdu vo veci nesúladu právnych predpisov vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným
na podklade týchto právnych predpisov je ešte témou neukončenou, keďže vo veciach ústavného
súdu sp. zn. PL. ÚS 24/2020, sp. zn. PL. ÚS 5/2021 a PL. ÚS 3/2022 podali jednotliví sudcovia
ústavného súdu opakovane odlišné stanoviská a navyše vplyv derogačných účinkov uvedených nálezov
na konkrétne rozhodnutia bol riešený iba na úrovni súkromnoprávnych (cit. „horizontálnych“) vzťahov,

nie však na úrovni verejnoprávnych (cit. „vertikálnych“) vzťahov. Podľa žalobcu cit. „... účinky nálezu
US SR PL. ÚS 19/05 na uznesenie vlády č. 429 nemožno bez ďalšieho odmietnuť, keďže v tunajšom
prípade nejde o horizontálne súkromnoprávne vzťahy, ale zásah štátnej moci do výkonu samosprávy
a do práv obyvateľov dotknutého územia.“
Žalobca uzavrel, že vzhľadom na nejednotný záver ústavného súdu o derogačných účinkoch nálezov

ústavného súdu na úrovni verejnoprávnych (vertikálnych) vzťahov, je potrebné vnímať v tom zmysle,
že cit. „... vo vertikálnych vzťahoch nemožno uvažovať o uprednostnení právnej istoty orgánu verejnej
moci na úkor jednotlivca.“ Podľa žalobcu je neudržateľný názor o tom, že nález ústavného súdu PL. ÚS
19/05 nemal žiadne účinky na Uznesenie Vlády č. 429, v ktorej súvislosti podotkol, že predmetný nález
bol vydaný v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti na návrh generálneho prokurátora v rámci kontroly

ktorej, sa posudzuje súlad všeobecne záväznej právnej normy upravujúcej neurčený počet právnych
vzťahov, t.j. ktorá má všeobecnú pôsobnosť. V danom prípade však bolo predmetom prieskumu
ustanovenie § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, ktoré bolo určené na konkrétne jednorazové
použitie konkrétnej situácie vyriešenia sporu obcí Ľubica a Kežmarok, ktorú skutočnosť napokon vytýkal
aj ústavný súd vo svojom náleze a to, že toto ustanovenie nemá vlastný normatívny obsah a obsahuje

len inštrukciu, ako má byť rozhodnutý konkrétny spor bez účasti zainteresovaných obcí. V uvedenom
kontexte stráca význam aj zámer zákonodarcu, aby v lehote 6 mesiacov od uverejnenia nálezu
ústavného súdu o neústavnosti normy, boli prijaté opatrenia na uvedenie dotknutej normy do súladu
s ústavou, pretože účel § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení bol medzičasom celkom naplnený
vydaním dotknutého Uznesenia Vlády. Okrem toho je irelevantná aj potreba zdôrazňovania účinkov pro

futuro účinkov nálezu ústavného súdu PL. ÚS 19/05, pretože § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení
aninebolurčenýinýmobciamnežĽubiciaKežmarkupretocit.„...vdôsledkutohosaochranaústavnosti,
ktorú má poskytovať US SR stáva iluzórnou.“ tak, ako aj v prípade, ak by bol boli účinky nálezu PL. ÚS
19/05 vo vzťahu k Uzneseniu Vlády č. 429 celkom vylúčené. Žalobca dodal, že cit. „V právnom štáte
úloha US SR nemôže byť redukovaná na akademickú kontrolu ústavnosti právnych predpisov, k čomu

de facto vedie záver o nedotknuteľnosti uznesenia vlády č. 429. Aby bola ochrana ústavnosti materiálna
a účinná, tak v prípade, že na základe protiústavnej normy bolo vydané individuálne rozhodnutie vlády
SR (uznesenie vlády č. 429), musíme mať derogačný nález účinky aj na uznesenie vlády č. 429.“
V uvedenej súvislosti žalobca poukázal podporne na pasáž z odlišného stanoviska sudcu ústavnéhosúdu JUDr. Fiačana k nálezu sp. zn. PL. ÚS 5/2021, podľa ktorého cit. „... pri normách, ktoré sa napĺňajú
v jednom okamihu (nemecky „Maßnahmegesetz“), by v prípade ich neústavnosti pôsobenie nálezu
výlučne pro futuro prakticky nemalo žiaden význam. Takáto ochrana ústavnosti by bola len iluzórna.“

Priamo zo zákona ma derogačný nález ústavného súdu účinky nielen na samotnú protiústavnú normu
a to tým, že táto stráca platnosť a neskôr aj účinnosť, ale aj na vykonávacie právne predpisy, vydané
na jej základe, týmto je vidieť vertikálny presah derogačného nálezu na právne normy nižšej právnej
sily, hoci ich protiústavnosť nebola vyslovená. Dotknuté Uznesenie Vlády však nie je ani individuálnym
právnym aktom, keďže zaväzuje iba členov vlády nie však jednotlivcov a nie je ani normatívnym právnym

aktom, pretože mu chýba všeobecný rozmer právnej normy, z ktorého dôvodu bol jeho prijatím vytvorený
právny stav, že ani ústava a ani zákon o ústavnom súde nerieši vplyv derogačného účinku naň, čo je
podľa žalobcu potrebné riešiť interpretáciou príslušných noriem ústavného práva, pričom podľa žalobcu
je nesprávnou interpretácia prezentovaná najvyšším správnom súdom, podľa ktorej derogačný nález
ústavného súdu sp. zn. PL.US 19/05 nemal de facto žiadne právne účinky na Uznesenie Vlády č. 429.
V ďalšom žalobca ponúka rôzne interpretačné metódy riešenia uvedeného a to (i) využitím interpretácie

za pomoci analógie je možné uzavrieť, že tým, že podkladom pre vydanie Uznesenia Vlády bola
norma ktorej absentoval všeobecný charakter, tak aj Uznesenie Vlády by bolo možné v tomto smere
prirovnať skôr k individuálnemu právnemu aktu a v tom prípade, by v zmysle § 93 ods. 2 zákona
o ústavnom súde povinnosti z neho plynúce, o ktorých bolo Uznesením Vlády rozhodnuté síce pred
vydaním nálezu sp. zn. PL. ÚS 19/05, avšak ešte neboli vykonané do rozhodnutia ústavného súdu

nálezom sp. zn. PL. ÚS 19/05, by už po jeho zverejnení v zbierke zákonov nebolo možné ich vymáhať,
pretože zverejnením nálezu ústavného súdu sa tento stal všeobecne záväzným; (ii) vykonaním testu
proporcionality medzi vecou dotknutým princípom právnej istoty a princípom ústavnosti, dospel žalobca
k záveru, že pri strate účinkov Uznesenia Vlády, ktoré je záväzné iba pre členov vlády nie však pre obec
Ľubicu a mesto F., ktorým z tohto uznesenia priamo nevznikli žiadne práva a povinnosti a ani nedošlo

kichzmene,tj.nedošlokzmeneichdovtedajšíchprávkvecoudotknutýmnehnuteľnostiam,pretologicky
strata účinkov tohto Uznesenia Vlády by ani nemohla narušiť ich dovtedajšie postavenie a teda ich
právna istota by nijakým spôsobom narušená nebola. Na druhej strane však zachovaním účinkov
Uznesenia Vlády by bol porušený princíp ústavnosti, pretože vláda toto Uznesenie vydala využijúc
kompetenciu danú jej protiústavnou normou § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, čím vláda

zasiahla do záležitostí obcí Ľubica a Kežmarok bez ich súhlasu a to iným ako zákonom povoleným
spôsobom, t.j. v rozpore s § 58 ods. 2 katastrálneho zákona a § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení.
A preto pre obnovenie princípu ústavnosti je riešením navrátenie hraníc dotknutých katastrálnych území
do predošlého stavu, čo je možné len s pripustením derogačných účinkov nálezu ústavného súdu
aj na Uznesenie Vlády, pretože inak by dochádzalo k neprípustnému zásahu mocí zákonodarnej a

výkonnej do výkonu samosprávy a do ich ústavných princípov, cit. „Ak by sa napr. vláda SR rozhodla
zmeniť hranice obcí v rámci svojich politických cieľov (napr. na úrovni komunálnych volieb zmeniť
rozloženie politických síl), stačilo by jej vydať rovnakú formu rozhodnutia (ani normatívny ani individuálny
právny akt) a US SR by zostal len pozorovateľom, bez skutočných kompetencií pri ochrane ústavnosti.“
Navyše ústavný súd nemá kompetenciu v konaní o súlade právnych predpisov preskúmavať aj dotknuté

Uznesenie Vlády, pretože toto nie je normatívnym právnym aktom. Uvedené je významné, pretože
predmetné Uznesenie vlády je nepreskúmateľné ani ústavným súdom a ani všeobecným súdom, preto
podľa žalobcu niet žiadneho rozumného dôvodu, aby derogačné účinky nálezu ústavného súdu boli
vylúčené aj pokiaľ ide o toto Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 len preto, že takáto situácia nie
je vyslovene zákone upravená, pretože zákonodarca nemohol predvídať, že bude vydané uznesenie

na preskúmanie, ktorého nebude mať právomoc ani všeobecný súd ani ústavný súd a ktorého účinky
nie je možné ani dočasne odložiť, cit. „Ak by sme akceptovali takýto stav, bol by to vyslovene
návod, ako môže výkonná moc zasahovať do právomoci všeobecných súdov a Ústavného súdu SR.“
Takže pripustením derogačných účinkov nálezu ústavného súdu aj na Uznesenie Vlády č. 429 by
ostal zachovaný tak princíp ústavnosti, ako aj princíp právnej istoty, a naopak pri ich vylúčení by

bol absolutizovaný princíp právnej istoty bez akejkoľvek materiálnej výhody pre účastníkov právnych
vzťahov.
Záverom žalobca poukázal nezáväznosť celého rozhodnutia najvyššieho správneho súdu v danej veci
na ďalší rozhodovací proces správneho súdu a to s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo 104/01, podľa ktorého je súd nižšieho stupňa viazaný iba takým právnym názorom, ktorý bol

skutočným základom zrušujúceho rozsudku nadriadeného súdu, pričom v danom prípade za takýto
jediný záväzný názor pre ďalší postup správneho súdu žalobca považuje to, že vo veci nebolo pri
prvom rozhodnutí krajského súdu nariadené pojednávanie a ostatné názory najvyšší správny súd vosvojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol iba obiter dictum, t.j. správny súd musí a môže otázku vplyvu
derogačných účinkoch nálezu ústavného súdu na Uznesenie Vlády posúdiť sám.

28. Spoločný zástupca ďalších účastníkov konania a súčasne ďalší účastník konania pod č. 9/815/
(mesto Kežmarok) sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril jednako k rozhodnutiu
najvyššieho správneho súdu, ako aj k vyjadreniu žalobcu tak, že podľa jeho názoru najvyšší správny
súd vyslovil dva záväzné právne závery a to, že žaloba je procesne prípustná, t.j. že zápis záznamu
v katastri nehnuteľností je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby

a súčasne, že je hmotnoprávne nedôvodná, keďže žalobca namietal nesprávnosť tohto záznamu stratou
účinnosti Uznesenia Vlády o ktoré sa predmetný záznam opiera. Podľa spoločného zástupcu k strate
účinnosti Uznesenia Vlády nedošlo a preto ani predmetný záznam nemôže byť zrušený; má za zato,
že presvedčenie žalobcu o vecnej správnosti skoršieho rozhodnutia krajského súdu je nepravdivé,
pretožetotosaopieraloonesprávneprávneposúdenieúčinkovUzneseniaVlády,atedaonespôsobilosti
tohto Uznesenia byť základom pre zápis záznamom do katastra nehnuteľností; má za to, že podrobne

sa k argumentácii žalobcu nie je potrebné vyjadrovať, pretože túto argumentáciu uplatnil aj v kasačnom
konaní najvyšší správny súd ju odmietol. Podľa spoločného zástupcu neobstojí argumentácia žalobcu,
že ústavná judikatúra sa nevzťahuje na vertikálne verejnoprávne vzťahy čoho dôkazom je podľa
spoločného zástupcu rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 24/2020 v ktorom bol dokonca riešený
vzťah medzi štátom a samosprávou, čiže vzťah rovnakej povahy ako v danej veci s dodatkom, že obec

nie je osobou súkromného práva, ale verejnoprávnou korporáciou a teda aj názor žalobcu, že v danom
prípade ide o zásah štátnej moci do právneho postavenia osoby súkromného práva je neudržateľný.
Spoločný zástupca nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v danom prípade je názor najvyššieho správneho
súdu pre správny súd nezáväzným a tento sa môže od neho odchýliť, pretože v danom prípade
nenastala ani jedna skutočnosť, pre ktorú by sa súd nižšieho stupňa mohol odchýliť od pre neho právne

záväzného názoru jemu nadriadeného súdu (najvyšší súd sp. zn. 3 Cdo 12/2016) a teda právny názor
najvyššiehosprávnehosúdujepresprávnysúdzáväzný,ajkeďbolvyslovenýobiterdictum,aprípadným
odklonom od tohto názoru by nastal rozpor so zásadou hospodárnosti konania. Záverom sumarizoval,
že podľa kasačného súdu, Uznesenie Vlády na základe, ktorého žalovaný vykonal zápis záznamom
do katastra nehnuteľností nestratil v dôsledku nálezu ústavného súdu svoje účinky a bol teda spôsobilým

predstavovať právny základ pre vykonanie daného záznamu. Z uvedeného dôvodu mal za to, že existujú
dôvody pre zamietnutie žaloby a podotkol, že vzhľadom k tomu, že kasačný súd ustálil právne riešenie
kľúčovej otázky konania, už netrvá na prejednaní veci na pojednávaní.

29. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 31.03.2025, na ktoré boli riadne a včas predvolaní

všetci účastníci konania.
Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe; zdôraznila, že územné zmeny v zmysle
Uznesenia Vlády č. 429 z 31.05.2005 mali nastať s účinnosťou od 01.01.2006, v skutočnosti však
toto Uznesenie Vlády mohlo nadobudnúť účinky najskôr až keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
najvyššieho súdu vo veci jeho prieskumu sp. zn. 1 Sž 50/2005 z 19.12.2008, pretože pred tým najvyšší

súd uznesením sp. zn. 1 Sž 50/05 z 22.09.2005 rozhodol o odklade vykonateľnosti tohto Uznesenia
Vlády do právoplatného rozhodnutia o žalobe v tejto veci, takže Uznesenie Vlády tak nemohlo mať
žiadne účinky v čase rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008, pretože
najvyšší súd rozhodol neskôr. Podotkla, že vláda prijala ešte aj uznesenie č. 406 z 21.09.2016,
ktorým rozhodla o zrušení povinnosti uloženej predsedníčke Úradu geodézie, kartografie a katastra

SR v Uznesení Vlády č. 429 z 31.05.2005, zabezpečiť vykonanie opatrení na zabezpečenie územnej
zmeny vyplývajúcej z tohto Uznesenia Vlády, v ktorom dôsledku ani pre žalovaného ako podriadený
orgán Úradu geodézie, kartografie a katastra SR tak z tohto Uznesenia Vlády nevyplývala žiadna
povinnosť a toto ho nijako nezaväzovalo rozhodnúť o žiadosti mesta Kežmarok o zápis tohto Uznesenia
Vlády do katastra, ktoré Uznesenie Vlády aj v zmysle vyššie označeného rozhodnutia najvyššieho súdu

taktiež neukladalo žiadne povinnosti a teda nezaväzovalo ani obec L. N. E. F. s dodatkom, že už aj
najvyšší súd uviedol, že uznesenie vlády je interný akt, ktorý zaväzuje iba členov vlády a prípadne
štátne orgány na úseku výkonu verejnej moci. Uznesenie Vlády nebolo listinou spôsobilou na zápis
záznamom do katastra nehnuteľností, pretože aj podľa § 34 katastrálneho zákona je k zápisu záznamom
spôsobilá iba listina pojednávajúca o právach a povinnostiach k nehnuteľnosti a súčasne je vydaná

štátnym orgánom, pričom pri Uznesení Vlády nie je splnená ani jedna z týchto podmienok. Opätovne
zdôraznila, že bolo povinnosťou žalovaného začať konanie podľa § 58 katastrálneho zákona, pretože
v danom prípade sa jednalo o zmenu hranice katastrálnych území, ktorá bola súčasne zmenou hraníc
obcí, a v ktorých prípadoch zákon vyslovene predpokladá, aby o tom rozhodol žalovaný, pričom musívydať rozhodnutie o zmene územia obce a rozhodnutie o zmene hranice katastrálneho územia, takže
je absurdným tvrdenie, že žalovaný takéto konanie nemohol vykonať, pretože naň nemal návrh mesta
Kežmarok, keďže ten sa týkal iba zápisu záznamom, v ktorej súvislosti poukázala na katastrálny buletín

v ktorom žalovanému nadriadený orgán uvádza inštrukciu, ako má katastrálny úrad postupovať pri
hodnotení návrhu s tým, že podľa obsahu je ho potrebné preradiť do príslušného kat. registra. Podotkla,
že pokiaľ ide o derogačné účinky nálezov ústavného súdu vo vertikálnych vzťahoch, tak v tejto oblasti
nevládne ani na ústavnom súde jednotný názor v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutia ohľadne tejto
témy a to sp. zn. PLz 1/2006 a sp. zn. PL. ÚS 17/2022 a sp. zn. PL. ÚS 1/2023. Napokon uviedla,

že žalobca už vyčerpal všetky jemu dostupné právne prostriedky na obranu proti účinkom Uznesenia
Vlády, no bezúspešne. Uznesenie Vlády neoblo záväzným, a žalovaný vykonal jeho zápis záznamom
do katastra iba na základe svojej svojvôle či vlastnej úvahy, keďže ani ústava ani zákon neupravuje
takúto neštandardnú situáciu. Iba v teoretickej rovine rozvinula úvahu, že ak by aj Uznesenie Vlády
malo byť záväzným, tak by aj tak bolo nevykonateľným, pretože ak by aj na základe analógie legis bolo
prirovnané k rozhodnutiu vydanému v správnom konaní, tak v zmysle § 93 ods. 2 zákona o ústavnom

súde by v dôsledku derogačného nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 nebolo možným vymáhať
jeho splnenie.
Vypočutie na pojednávaní prítomného štatutára žalobcu (starostu obce Ľubica) nebolo jeho právnou
zástupkyňou, na dopyt súdu navrhnuté.
Zástupca žalovaného uviedol, že žalobou žalobcu napadnutý záznam nemal byť na základe Uznesenia

Vlády nikdy vykonaný a je nezákonný.
Právny zástupca ďalších účastníkov 1/ - 1463/ úvodom poukázal na zaujatosť zástupcu žalovaného
(prednostuokresnéhoúradu),ktorýabsolútnezmenilsvojdoposiaľvkonaníprezentovanýnázor,pretože
v minulosti bol starostom obce Ľubica. Uviedol, že kasačný súd posúdil argumentáciu žalobcu so
záverom, že žaloba je procesne prípustná, ale je hmotne nedôvodná, pretože záznamová listina na

základe ktorej žalovaný vykonal záznam mala právnu validitu a účinnosť a preto žalovaný zvolil správny
postup, pričom názor kasačného súdu vyslovený obiter dictum zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi,
ak kasačný súd dospeje k záveru, že sú dôvody na derogáciu kasačnou sťažnosťou napadnutého
rozhodnutia, tak o ostatnom už hovorí obiter dictum. Vo vzťahu k argumentu, že záznamová listina
nebola spôsobilá pre záznam, pretože ňou nebolo rozhodnuté o právach a povinnostiach je objektívne

vylúčené tvrdiť dve veci súčasne a to, že žalobca má aktívnu legitimáciu lebo došlo do zásahu jeho
práv a povinnosti a zároveň tvrdiť, že nemohlo dôjsť k rozhodnutiu o jeho právach a povinnostiach,
pretože záznamová listina nemá spôsobilosť o tomto rozhodnúť. Žalovaný nemohol rozhodnúť podľa §
58 katastrálneho zákona, pretože tam upravená kompetencia bola v rozhodnom čase zverená v § 2 ods.
5 a 6 zákona o obecnom zriadení len a len vláde a na uvedenom nič nemení ani to, že toto Uznesenie

Vlády neukladalo žalovanému žiadne povinnosti, pretože tie mu vyplývali priamo ex lege.
Na návrh právneho zástupcu ďalších účastníkov 1/ - 1463/ bol vypočutý aj štatutár ďalšieho účastníka
9/815/ (primátor mesta Kežmarok), ktorý sa viac menej vyjadril k skutkovému historickému vzniku
a priebehu sporu medzi Ľubicou a Kežmarkom ohľadne Uznesením Vlády odčleňovaného územia
s dodatkom, že predmetným Uznesením Vlády bolo naplniť vôľu občanov tohto územia patriť k mestu

Kežmarok, pretože hranica katastrálnych území aktuálne pretína aj bytové domy čo bráni aj v čerpaní
fondov na ich revitalizáciu a rozvoj, keďže bytové domy patria do dvoch katastrálnych území.
Spoločná zástupkyňa ďalších účastníkov 1464/ - 1473a/ zotrvala na svojom písomnom vyjadrení
predloženom vo veci už v minulosti súdu s tým, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu.

Právne východiská pre rozhodnutie správneho súdu

30. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

32. Podľa § 181 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Fyzická osoba alebo právnická osoba
musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.“33. Podľa § 97 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať

a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“

34. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom
zriadení“) v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády č. 429 z 31.05.2005 (ďalej len „v znení
účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej

republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
(2) Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a
o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len
zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.“

35. Podľa § 2 ods. 1, 3 až 6 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Územie
obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území.
(3) Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno
iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec
nachádza.

(4) O inej zmene územia obce ako v odseku 3 rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.2)-odkaz na zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
(5) Vláda Slovenskej republiky rozhodne o inej zmene územia obce aj bez súhlasu obce podľa odseku
4, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v
dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce.

(6) Ustanovenie odseku 5 sa vzťahuje na obce F. a L..“

36. Podľa § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obec samostatne
rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré
ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva

štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.“

37.Podľa§30bods.1a2zákonaoobecnomzriadenívzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Postupom
podľa § 2 ods. 5 a 6 nie sú dotknuté vlastnícke vzťahy.
(2) Príslušná správa katastra vykoná opatrenia vyplývajúce z územných zmien podľa § 2 ods. 5 a 6.“

38. Podľa § 2 ods. 4 až 6 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu (25.05.2018) vykonania
záznamu žalovaným (ďalej len „v znení účinnom ku dňu záznamu“) „(4) Inou zmenou územia obce ako
v odseku 3 je
a) zmena hraníc územia obce v súvislosti so zmenou priebehu štátnej hranice,

b) iná zmena hraníc územia obce ako v písmene a),
c) zriadenie, zrušenie, rozdelenie alebo zlúčenie častí obce.
(5) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, o inej zmene územia obce podľa odseku 4 písm. b) a c)
rozhoduje so súhlasom obce okresný úrad v sídle kraja.
(6) Ministerstvo vedie zoznam obcí a ich častí, ktorý uverejňuje na svojom webovom sídle. Ministerstvo

určuje číselné kódy časti obce.“

39. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
právknehnuteľnostiam(ďalejlen„katastrálnyzákon“)vzneníúčinnomkudňukudňuvydaniaUznesenia
Vlády č. 429 z 31.05.2005 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Práva k nehnuteľnostiam

uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,
príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam
osvedčenénotárom,akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy
majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín

a iných listín.“

40. Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Správa katastra vykoná
záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.“41. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu (15.05.2018) podania návrhu
na vykonanie žalovaným záznamu do katastra nehnuteľností (ďalej len „v znení účinnom ku dňu

návrhu na záznam“) „Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej

päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).“

42. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu návrhu na záznam „(1) Práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím
štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k
nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv,

zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku
obcealebosprávymajetkuvyššiehoúzemnéhocelkusadokatastrazapisujúzáznamom,atonazáklade
verejnýchlistínainýchlistín.Záznamomsazapisujeizmenaporadiazáložnýchprávzdohodyzáložných
veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.“

43. Podľa § 35 ods. 1 a 2 písm. c) katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu návrhu na záznam „(1)
Okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
(2) Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať (c) verejnú listinu alebo inú
listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti.“

44. Podľa § 36 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu návrhu na záznam „(1) Okresný
úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných
zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
(2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam
do katastra.“

45. Podľa § 37 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu návrhu na záznam „Okresný úrad oznámi
tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra
záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra.“

46. Podľa § 58 ods. 1, 2, 4, 5 písm. f), g) a h) katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu návrhu na
záznam „(1) Za zmenu hranice katastrálneho územia sa považuje zmena hranice katastrálneho územia,
ktorá nie je totožná s hranicou obce, a to
a) zlúčenie dvoch alebo viacerých katastrálnych území, ktoré sú súčasťou jednej obce,
b) rozdelenie doterajšieho katastrálneho územia na dve alebo viac katastrálnych území v tej istej obci,

c) oddelenie časti jedného katastrálneho územia a jeho pričlenenie do iného katastrálneho územia v
tej istej obci.
(2) O zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, rozhodne okresný úrad v
súlade so zmenou hranice obce.
(4) O zmene hranice katastrálneho územia rozhodne okresný úrad v katastrálnom konaní z vlastného

podnetu alebo na návrh dotknutej obce alebo na návrh dotknutej časti obce.
(5) Navrhovateľ pripojí k návrhu
f) zoznam dotknutých parciel s uvedením názvov katastrálnych území a čísel listov vlastníctva,
g) stanovisko dotknutej obce,
h) stanovisko dotknutých častí obce.“

47. Podľa prvých dvoch viet § 67 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu návrhu na záznam
„(1) Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj
ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe
geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka;

tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.“

48. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu návrhu na záznam „Údaje
katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,
výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj

štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E.“

49. Podľa § 71 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu návrhu na záznam „(1) Záväzné
údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov,

na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu
životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.
(2) Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín.
(3) Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.“

50. Podľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v znení účinnom ku
dňu (13.06.2008) zverejnenia nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 v zbierke zákonov (ďalej
len „v znení účinnom ku dňu účinnosti nálezu“) „(1) Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho
ustanovenia strácajú účinnosť10)- odkaz na čl. 125 ods. 3 ústavy dňom vyhlásenia nálezu Ústavného
súdu v Zbierke zákonov.“ (aktuálne identicky v § 92 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde

Slovenskej republiky).

51. Podľa § 41b ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde v znení účinnom ku dňu účinnosti nálezu „(1) Ak
súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125
Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho

predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení
Trestného poriadku.
(2) Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe
právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú
nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.“ (aktuálne identicky

v § 93 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky).

52. Podľa čl. 13 ods. 1 a 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády č. 429 z 31.05.2005 (ďalej len „v znení
účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády“) „(1) Povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len

zákonom.“

53. Podľa čl. 64 ústavy v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády „Základom územnej
samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“

54. Podľa čl. 64a ústavy v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády „Obec a vyšší územný celok
sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré
majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.“

55. Podľa čl. 108 ústavy v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády „Vláda Slovenskej republiky

je vrcholným orgánom výkonnej moci.“

56. Podľa čl. 119 ústavy v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády „Vláda rozhoduje v zbore
a) o návrhoch zákonov,
b) o nariadeniach vlády,

c) o programe vlády a o jeho plnení,
d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky,
e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident
Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej

jednotlivých členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej
medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s
ústavným zákonom,
i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,

j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,
k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a
troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu

na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských
cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených
síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových
pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej

republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z
medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto
rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.“

57. Podľa čl. 120 ods. 1 a 4 ústavy v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády „(1) Na vykonanie
zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia.
(4) Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

58. Podľa čl. 123 ústavy v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády „Ministerstvá a iné orgány
štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy,
ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.“

59. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) ústavy v znení účinnom ku dňu vydania Uznesenia Vlády „(1)
Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom,

b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a so zákonmi.“

60. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy v znení účinnom ku dňu účinnosti nálezu „Ak ústavný súd svojím
rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné
predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy
vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným

zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy
uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti
alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.“

61. Podľa čl. 11 ods. 1 rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky schváleného uznesením
vlády SR č. 512 z 13.06.2001 v znení účinnom ku dňu (31.05.2005) vydania Uznesenia Vlády (jeho
novelizácia bola schválená až uznesením vlády SR č. 161 z 28. februára 2007, pozn.) „(1) Vládarozhodujeoprerokúvanýchveciachspravidlaformouuzneseniavlády,ktoréhokonečnéznenieformuluje
predsedajúci.
(2) Uznesenie vlády sa vyhotovuje v písomnej aj elektronickej forme ako samostatný rozhodovací akt

vlády.
(3) Uznesenie vlády obsahuje
a/ dátum prijatia a číslo uznesenia,
b/ presné znenie rozhodnutia vlády, najmä komu a aké úlohy uložila alebo odporučila, termíny ich
splnenia, prípadne termíny vyhodnotenia plnenia,

c/ kto uznesenie vykoná a komu sa dáva na vedomie.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

62. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého záznamu
č. 554/18 vykonaného žalovaným 25.05.2018 (ďalej tiež aj len „napadnutý záznam“) na základe

záznamovej listiny evidovanej pod Z 932/2018, ktorou bolo Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 (ďalej
len „Uznesenie Vlády“) a v dôsledku záznamu ktorého došlo k zmene hranice katastrálnych území
a území obce Ľubica (žalobcu) a mesta Kežmarok (ďalší účastník 9/815/ a súčasne spoločný zástupca
ďalších účastníkov 1/-1463/), zakladá v podstate na argumente, že Uznesenie Vlády, t.j. záznamová
listina nebola spôsobilou na vykonanie napadnutého záznamu, pretože sa jedná o nulitný riadiaci akt

vlády, ktorý nebol spôsobilý vyvolať žiadne ním zamýšľané právne účinky a to z troch dôvodov, (i)
jednako z dôvodu absencie samotného platného a účinného zákonného podkladu (zákonnej normy)
na jeho prijatie vládou a to s poukazom na derogačný nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z
30.04.2008, ktorým bola s účinnosťou od 13.06.2008 konštatovaná neústavnosť a teda aj neplatnosť na
jeho vydanie zmocňovacích zákonných ustanovení cit. § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení v znení

účinnom v rozhodnom čase vydania tohto Uznesenia Vlády; (ii) jednako z dôvodu vecnej (obsahovej)
nespôsobilosti samotného Uznesenia Vlády byť podkladom pre záznamové katastrálne konanie, pre
absenciu materiálneho základu rozhodnutia o, do katastra nehnuteľností záznamom zapisovaných
údajoch o, konkrétnych právach k nehnuteľnostiam dotknutým dôsledkami predmetného záznamu a to
s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sž 50/05 z 19.12.2008, no a napokon (iii)

s ohľadom na právne dôsledky napadnutého záznamu, aj z dôvodu žalovaným nedodržania v cit. § 58
ods. 2 katastrálneho zákona predpokladaného a vyžadovaného procesného postupu pred vykonaním
napadnutého záznamu.
S argumentáciou žalobcu sa v celom rozsahu stotožnili skrz svoju spoločnú zástupkyňu aj ďalší účastníci
1464/-1473a/.

63. Prv než by sa bol správny súd vecne zaoberal uvedenými žalobnými námietkami, musel sa
najsamprv vysporiadať s námietkami žalovaného a ďalších účastníkov 1/-1463/, pretože sa týkali
procesných podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa správny súd mohol venovať vecnému
prieskumu zákonnosti napadnutého záznamu.

Žalovaný a spoločný zástupca ďalších účastníkov 1/-1463/ namietali, oneskorenosť podania žaloby;
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie všeobecnej správnej žaloby a nesprávne
označenie pasívne vecne legitimovaného subjektu (t.j. žalovaného); voľbu nesprávneho prostriedku
ochrany žalobcom proti Uzneseniu Vlády, ako aj nesprávneho typu správnej žaloby a napokon aj
nesprávny žalobný petit.

64. Pokiaľ ide námietku oneskoreného podania žaloby, táto je jej autorom odôvodnená uplynutím
dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby podľa cit. § 181 ods. 1 SSP, ktorú
lehotu je podľa neho potrebné počítať od 25.05.2018, t.j. od okamihu vykonania napadnutého záznamu
žalovaným a ktorá teda už uplynula najskôr 25.07.2018, avšak keďže žalobca podal pôvodne krajskému

súdu žalobu až 31.07.2018, mal tak učiniť už oneskorene.
Na tomto mieste sa správnemu súdu žiada najsamprv podotknúť, že súd bez existencie osobitnej
námietky účastníka konania, nie je povinný (môže ale nemusí) vo svojom rozhodnutí osobitne
odôvodňovať neexistujúce skutočnosti, t.j. inými slovami, nie je povinný osobitne odôvodňovať, že
žaloba nebola podaná oneskorene, pretože, ako to napokon správne poznamenal aj právny zástupca

ďalších účastníkov 1/-1463/, súd je povinný prihliadať na včasnosť podania žaloby ex offo, takže keď
už o žalobe súd koná predpokladá sa, že súd má ustálenú otázku včasnosti podania žaloby bez toho,
aby sa tomu musel osobitne venovať vo svojom rozhodnutí a uvedenej skutočnosti venuje osobitnúpozornosť v odôvodnení rozhodnutia iba v prípade účastníkom konania namietanej nesprávnosti tohto
záveru, tj. záveru o včasnom podaní žaloby.
Z uvedeného dôvodu sa správny súd nestotožňuje s prvotným konštatovaním krajského súdu v prvom,

v tejto veci, vydanom rozsudku, podľa ktorého krajský súd nebol povinný vysporiadať sa vo svojom
rozhodnutí osobitne aj s otázkou včasnosti podania žaloby, keďže podľa krajského súdu ju právny
zástupca ďalších účastníkov 1/-1463/ nastolil ako spornú až vo svojej replike. Totižto, správny súd je
povinný skúmať splnenie procesných podmienok za ktorých môže vo veci konať, nie len ex offo, t.j. aj
bez osobitnej námietky účastníka konania, ale v zmysle cit. § 97 SSP aj kedykoľvek počas konania, t.j.

v ktoromkoľvek jeho štádiu.
Námietka oneskoreného podania správnej žaloby bola aj jednou z kasačných námietok, avšak, keďže
kasačný súd okrem všeobecného konštatovania v prvej vete bodu 38. svojho rozhodnutia, bez ďalšieho
vysvetlenia iba uviedol, že cit. „... námietky sťažovateľov vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné.“, mal
správny súd za potrebné oboznámiť účastníkov konania s dôvodmi svojho záveru o včasnom podaní
žaloby žalobcom.

Právny zástupca ďalších účastníkov 1/-1463/ odvodzuje začiatok plynutia zákonnej dvojmesačnej lehoty
na podanie všeobecnej správnej žaloby od okamihu samotného vykonania napadnutého záznamu, t.j.
od 25.05.2018, t.j. po ustálení (viď ďalej), že tento napadnutý záznam je treba považovať za opatrenie
orgánu verejnej správy, odvodzuje tento začiatok lehoty od vykonania tohto opatrenia dôvodiac, že sa
nejedná o žiadne formalizované rozhodnutie, ale o faktický úkon žalovaného, z ktorého dôvodu, podľa

právneho zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ navyše, mal žalobca podať aj iný typ správnej žaloby
a to žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej moci (viď ďalej, pozn.).
V súvislosti s uvedeným, je nutné podotknúť, že keďže vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností
nemá skutočne povahu formalizovaného rozhodnutia, avšak jeho vykonaním dochádza k vneseniu
(evidencii) do katastra nehnuteľností podstatných údajov o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb k nehnuteľnostiam, ktorým údajom § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, do
okamihu preukázania opaku, prisudzuje správnosť a hodnovernosť aj pre prípadné ďalšie nakladanie
či disponovanie s nehnuteľnosťami, je len logicky pochopiteľným dôsledkom uvedenej závažnej zmeny
údajov v katastri nehnuteľností, hoc je len evidenčnej povahy, aby sa o jej vykonaní v prvom rade
dozvedela osoba, ktorej sa tento úkon záznamu týka, a keďže tento úkon nemá formalizovanú podobu

rozhodnutia, dotknutá osoba sa o ňom logicky môže dozvedieť, t.j. môže sa táto informácia dostať
do jej dispozičnej sféry, iba osobitným formálnym oznámením o faktickom vykonaní tohto záznamu.
Z uvedeného dôvodu zákonodarca explicitne v cit. § 37 katastrálneho zákona upravil postup žalovaného
(katastrálneho úradu) v tom smere, že po vykonaní záznamu obligatórne musí jeho vykonanie žalovaný
dotknutej osobe, ktorej právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, osobitne oznámiť listom, tak ako

sa to udialo aj v tomto prípade, že záznam bol vykonaný. A keďže najskôr až okamihom doručenia
dotknutej osobe predmetného osobitného oznámenia o vykonanom zázname v katastri nehnuteľnosti,
na vykonanie ktorého sa nevzťahuje správny poriadok, sa táto podstatná informácia dostane do zorného
poľa tejto dotknutej osoby, od okamihu ktorého sa tak táto osoba môže najskôr proti vykonanému
záznamu brániť, preto aj zákonodarca zohľadniac špecifickú neformalizovanú podobu tohto záznamu,

v cit. § 181 ods. 1 SSP zakotvil, že proti takémuto záznamu žalovaného majúceho pre účely správneho
súdnictva charakter opatrenia (viď ďalej), ktorý záznam vykoná žalovaný bez prítomnosti dotknutej
osoby, ktorá sa o ňom dozvie až doručením jej oznámenia o jeho vykonaní, možno podať všeobecnú
správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od cit. „...oznámenia opatrenia orgánu verejnej správy...“, t.j.
nie od samotného vykonania záznamu, ale až od jeho cit. „oznámenia“.

V danom prípade boli oznámenia (celkovo ich bolo päť, viď vyššie) žalovaného adresované žalobcovi
(obec Ľubica), o vykonaní napadnutého záznamu žalovaným, žalobcovi doručené v dňoch 11.06.2018,
14.06.2018 a 18.06.2018, od dátumov ktorých zaiste nemohla uplynúť zákonná dvojmesačná lehota na
podanie všeobecnej správnej žaloby žalobcom, ktorá bola podaná pôvodne krajskému súdu 31.07.2018
a teda včas.

Na margo uvedeného správny súd podotýka (obiter dictum), že teoreticky aj keby žalovaný a ďalší
účastníci 1/-1463/ boli úspešnými (čo neboli, viď ďalej), so svojou námietkou o potrebe voľby iného typu
žaloby proti záznamu vykonanému žalovaným a to žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej moci, tak
aj v prípade tohto typu správnej žaloby, by sa subjektívna lehota na jej podanie podľa § 256 SSP počítala
nie od okamihu vykonania zásahu, ale od okamihu, kedy sa o tomto zásahu dotknutá osoba dozvedala,

t.j. od okamihu, kedy sa informácia o jeho vykonaní dostala do jej dispozičnej sféry.
Námietka o oneskorenom podaní žaloby bola nastolená pravdepodobne iba v spojitosti s ďalšou
námietkou žalovaného a ďalších účastníkov 1/-1463/ o údajne nesprávnej formulácii žalobného petitu
žalobyžalobcu,ktorýpetit,podľanich,vprípade,žebylehotanapodaniežalobymalabyťpovažovanázazachovanú, tak potom by mal žalobca žalovať oznámenie/nia, ktorým/mi mu bolo žalovaným oznámené
vykonanie napadnutého záznamu v katastri nehnuteľností. Inými slovami, žalovaný a ďalší účastníci
1/-1463/ majú za to, že žaloba bola podaná včas iba v prípade, ak by táto bola podaná nie proti

napadnutému záznamu ako takému, ale proti oznámeniam žalovaného o jeho vykonaní a v tom
prípade by bola podľa nich žaloba nedôvodnou, keďže predmetné oznámenia boli vykonané v súlade
so zákonom a ani nezakladajú, nemenia ani nespôsobujú zánik subjektívnych práv či povinností. Na
margo uvedeného, ako už aj bolo uvedené, správny súd dáva do pozornosti, že oznámenie o vykonaní
záznamu je len „poslom“ resp. nosičom informácie pre záznamom dotknutú osobu o tom, že záznam

bol žalovaným v katastri nehnuteľností vykonaný a teda až od okamihu doručenia tohto oznámenia sa
záznamom dotknutá osoba môže proti záznamu prípadne brániť, preto je potrebné lehotu aj na podanie
správnej žaloby proti záznamu počítať až od okamihu dotknutej osobe oznámenia o jeho vykonaní, nie
od samotného vykonania tohto záznamu. Ak by tomu tak nebolo a lehota na bránenie sa proti záznamu
v katastri by sa mala počítať od jeho faktického vykonania, vznikla by skutková situácia, že záznamom
v katastri nehnuteľností dotknutá osoba, by sa v prípade, žeby si neoverovala stav svojho vlastníctva

v katastri nehnuteľností mohla o zmene tohto stavu dozvedieť aj po dvojmesačnej lehote na podanie
správnej žaloby od vykonania záznamu, a zasa keby ustálenie začiatku plynutia tejto lehoty na podanie
žaloby bolo ponechané iba na aktivitu samotnej záznamom dotknutej osoby, t.j. na nej by bolo, kedy by
sa o zázname „dozvedela“, tak táto subjektívna skutková okolnosť dôležitá pre určenie začiatku plynutia
lehoty by bola nepreukazná, preto zákonodarca majúc toto na zreteli prezieravo uložil katastrálnemu

úradu (žalovaný) povinnosť o vykonaní záznamu osobu ním dotknutú osobitne informovať.

65. Ďalšiu námietku týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie všeobecnej
správnej žaloby, žalovaný a spoločný zástupca ďalších účastníkov 1/-1463/ (mesto Kežmarok)
odôvodnili konštatovaním, že na strane žalobcu nie je splnený jeden zo základných zákonných

predpokladov podľa cit. § 177 ods. 1 SSP, determinujúcich právo na podanie všeobecnej správnej žaloby
a to, že žalobca sa všeobecnou správnou žalobou proti opatreniu orgánu verejnej správy môže domáhať
iba ochrany cit. „.... svojich subjektívnych práv...“, ktorá podmienka v prípade žalobcu nemá byť splnená,
pretože právo na (samo)správu určitého územia, ako aj právo na príjem z daní (dane z nehnuteľností)
z určitého územia, či právo na trvalý pobyt osôb na určitom území a s tým spojený príjem z podielovej

dane, nie sú subjektívnymi právami obce, t.j. žalobcu, obce L..
Keďže aj s touto námietkou, ktorá bola aj kasačnou námietkou sa kasačný súd vysporiadal v prvej
vete bodu 38. svojho rozhodnutia bez ďalšieho iba všeobecným konštatovaním, že cit. „... námietky
sťažovateľov vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné.“, a osobitne sa jej vo svojom prvom rozhodnutí
nevenoval ani krajský súd, mal správny súd za potrebné pre komplexnosť a transparentnosť veci,

oboznámiťúčastníkovkonaniaajsdôvodmisvojhozáveruodanostiaktívnejvecnejlegitimácienastrane
žalobcu a teda o nedôvodnosti aj tejto námietky žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov
1/-1463/.
Správny súd sa síce stotožňuje s názorom, žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov
1/-1463/, že právo na príjem z miestnych či podielových daní alebo právo na (samo)správu nad

určitým územím s určitým počtom obyvateľov nemajú prívlastok „subjektívneho“ práva žalobcu (obce),
ale sú akýmsi vonkajším atribútom (prejavom) definujúcim ústavou a zákonom obcí zverených
(samo)správnych oprávnení.
V danom prípade, však z podstaty a účinkov napadnutého záznamu vyplýva, že pri podaní všeobecnej
správnej žaloby žalobca (obec) nevstupuje skrz túto žalobu do súdneho konania titulom svojho statusu

samosprávneho útvaru spravujúceho určité územie a osoby majúce na ňom trvalý pobyt, ale titulom
ochrany svojho „subjektívneho“ vlastníckeho práva k napadnutým záznamom dotknutému svojmu
majetku, sťa by právnickej osoby a to v súlade s, v čl. 20 ods. 1 ústavy deklarovaným esenciálnym
princípom právneho štátu, podľa ktorého cit. „Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
obsah a ochranu.“

Z, v administratívnom spise sa nachádzajúcich listov vlastníctva, totižto vyplýva, že napadnutý záznam
v katastri nehnuteľností sa týka aj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktorého majetok sa tak
v dôsledku účinkov napadnutého záznamu dostal do (samo)správy spoločného zástupcu ďalších
účastníkov 1/-1463/ (mesta Kežmarok) a v súvislosti s ktorým možno mať za to, že žalobca sa podanou
správnou žalobou dovoláva ochrany svojich „subjektívnych“ vlastníckych práv. Je síce pravdou, že

napadnutým záznamom nedošlo k zmene vlastníckych vzťahov a teda ani žalobca nebol v dôsledku
tohto záznamu ochudobnený o vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam, avšak podľa správneho
súdu vlastnícke právo v tomto kontexte nie je možné vnímať iba v zúženom slova zmysle, resp.
v zmysle výlučne iba vlastníckeho práva bezprostredne iba nehnuteľností, ktoré boli dotknuté zmenoukatastrálnych území, ale je ho potrebné vnímať aj v širšom kontexte vlastníctva žalobcu aké takého, t.j.
v kontexte dopadu napadnutého záznamu na majetok žalobcu všeobecne, keďže žalobca ako osoba
majúca vlastníctvo v katastrálnom území iného samosprávneho útvaru, mu bude napr. musieť podľa

ním nastavených podmienok odvádzať dane zo svojho majetku, ktorý tak nebude môcť využívať iným
spôsobom.
Okrem toho, na katastrálne konanie o zázname je síce normatívne explicitne vylúčená subsidiárna
pôsobnosť správneho poriadku, pričom podľa dôvodovej správy ku katastrálnemu zákonu je tomu tak
preto, že sa jedná o konanie sui generis, v ktorom sa nerozhoduje o právach, právom chránených

záujmoch a povinnostiach oprávnených a povinných subjektov, avšak konanie o zázname pritom
rozhodne nie je možné považovať za konanie, v ktorom by nemohlo dôjsť k dotyku na právach fyzických
osôb alebo právnických osôb, keďže postupom katastrálneho úradu v konaní o zázname môžu byt
priamodotknutétietoprávafyzickýchosôbaprávnickýchosôbnariadneevidovanieichprávnehovzťahu
k určitej nehnuteľnosti alebo ich právo na zákonné prejednanie veci, t.j. na posúdenie, či na vykonanie
záznamu boli alebo neboli splnené zákonné podmienky. V tomto smere správny súd argumentačne

podporne poukazuje napr. aj na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/6/2021 z
28.03.2022 podľa ktorého cit. „Keďže záznam má povahu opatrenia orgánu verejnej správy, aj na
konanie o zázname sa budú aplikovať základné pravidlá správneho konania v zmysle § 3 ods. 7 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“). To znamená, že aj na
konanie o zázname budú dopadať elementárne zásady správneho procesu ako zásada legality, aktívnej

súčinnosti účastníkov konania, hospodárnosti a rýchlosti konania, materiálnej pravdy a informovanosti.“
Napokon to, že aj v katastrálnom konaní o zázname dochádza k dotyku na právach záznamom
dotknutých osôb (akou osobou je aj žalobca), explicitne vyplýva aj zo znenia cit. § 37 katastrálneho
zákona, podľa ktorého katastrálny úrad oznámi vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností tým
osobám, cit. „...ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté...“, t.j. ktoré boli záznamom

dotknuté na svojich právach, pričom v tomto prípade sám žalovaný za takúto osobu pokladal aj žalobcu,
preto mu vykonanie napadnutého záznamu oznámil piatimi listami.

66. Ako nedôvodnú vyhodnotil už v skoršom rozhodnutí v danej veci krajský súd aj námietku žalovaného
a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ týkajúcu sa formálne nesprávneho označenia

subjektu žalovaného v žalobe žalobcom, ktorý za žalovaného označil Slovenskú republiku v zastúpení
katastrálnym úradom. Táto námietka už nebola predmetom kasačných sťažností, preto správny súd
iba pre komplexnosť veci obdobne ako aj krajský súd opakuje a naviac dodáva, že akceptovanie
namietaného, by podľa správneho súdu znamenalo prílišný formalizmus, ktorý by v okolnostiach veci
(kedy je zrejmé aké opatrenie žalobca žalobou napáda a ktorý orgán verejnej správy ho vykonal)

neobstál v teste proporcionality s požiadavkou materiálnej (vecnej) ochrany práv účastníkov správneho
súdneho konania.
Už krajský súd poukázal podporne v tejto súvislosti na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
4Sžo/19/2011 z 13.07.2011 a správny súd dopĺňa z neho na danú situáciu adekvátnu citáciu, podľa ktorej
cit. „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni

súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej
žalobyaabyžalovanýsprávnyorgánbolajsprávneoznačenývpísomnomvyhotovenírozhodnutiasúdu.
Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať samé osebe za
následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ žaloba obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho

orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto
označeného rozhodnutia.“

67. K námietke žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ ohľadne charakteru
napadnutého záznamu, ktorý by podľa nich nemal byť opatrením, ale iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa už záväzne a to nie len judikatúrne v iných veciach, ale aj v tejto konkrétnej veci vysporiadal
už najvyšší správny súd (kasačný súd, viď vyššie), keď uzavrel, že záznam vykonaný žalovaným
v katastrálnom záznamovom konaní je potrebné považovať jednoznačne za opatrenie orgánu verejnej
správy, ktoré je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní iniciovanom všeobecnou
správnou žalobou.

68. Vysporiadanie sa najvyšším správnym súdom s vyššie uvedenou predchádzajúcou námietkou
ohľadne charakteru napadnutého záznamu sťa by opatrenia orgánu verejnej správy, je súčasne
odpoveďou aj na ďalšiu námietku žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/, podľaktorej mal žalobca na dosiahnutie ním sledovaného cieľa podať iný typ správnej žaloby a to podľa nich
nie všeobecnú správnu žalobu, ale žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ aj o nesprávne

žalobcom zvolenom prostriedku ochrany proti Uzneseniu Vlády, ktorý sa podľa nich mal domáhať
ochrany podaním návrhu na konanie o ústavnom súlade Uznesenia Vlády v konaní podľa čl. 125 ústavy
z dôvodu zásahu vlády do vecí samosprávy, tak správny súd jednako uvádza, že (i) podľa v rozhodnom
čase (a aj v súčasnosti) účinného znenia cit. čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, predmetom konania o súlade
v konaní pred ústavným súdom mohli byť len nariadenia vlády a všeobecne záväzné právne predpisy

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, nie však uznesenia vlády, ktorá nie je ani
ústredným orgánom štátnej správy a nemožno ju stotožniť ani s ministerstvom; jednako (ii) je na voľbe
každého subjektu, aký zákonný prostriedok ochrany svojich práv si zvolí, pričom v tomto prípade žalobca
zvolil všeobecnú správnu žalobu proti napadnutému záznamu žalovaného, ktorá je zákonne prípustnou
a ktorou je preto správny súd povinný sa zaoberať, a jednako (iii) žalobca sa v zmysle žalobného
petitu podanou žalobou bráni nie proti Uzneseniu Vlády, ale proti napadnutému záznamu vykonanému

žalovaným v katastri nehnuteľností, takže alternatívou tejto obrany nemôže byť zaiste konanie o súlade
právnych predpisov v konaní pred ústavným súdom.
Správny súd sa vyššie vyjadril už aj k námietke ohľadne údajného nesprávneho formulovania žalobného
petitu žalobcom, ktorým nežiada vyslovenie nezákonnosti a v tom dôsledku zrušenie oznámení
žalovaného, ktorými bolo žalobcovi oznámené vykonanie napadnutého záznamu, v ktorej súvislosti

správny súd poukázal na prepojenie záznamu a na neho naviazaného oznámenia o jeho vykonaní
s dodatkom, že ak by sa žalobca teoreticky dovolával iba zrušenia predmetných oznámení, tak
v konečnom dôsledku by takýto žalobný petit bol iba formálnym bez akéhokoľvek jeho reálneho
vplyvu na zachovanie účinkov napadnutého záznamu ako takého. Tak či onak, žalobca podal proti
napadnutému záznamu zákonom prípustnú všeobecnú správnu žalobu, ktorej želané účinky riadne

vymedzil v žalobnom petite, ktorým je správny súd povinný sa zaoberať.
Záverom správny súd obiter dictum (na okraj) a bez akéhokoľvek vplyvu na túto všeobecnú správnu
žalobu, ktorá koniec koncov aj tak nesmeruje proti Uzneseniu Vlády, ale proti záznamu vykonanému
žalovaným 25.05.2018, iba na teoretickej úrovni poznamenáva, že by stálo za zamyslenie, či by sa
žalobca mohol a kedy dovolávať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom o sťažnosti

právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy, proti Uzneseniu Vlády, ktorá forma rozhodnutia vlády za istých
okolností v zmysle rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 458/2013 z 26.09.2013 môže mať aj
charakter individuálneho právneho aktu, keďže ústavný súd konštatoval cit. „Vláda ako vrcholný orgán
výkonnej moci (čl. 108 ústavy) sa zúčastňuje prostredníctvom výkonu svojich právomocí na celom rade
rozhodovacích procesov, výsledkom ktorých je vydanie aktov riadenia, resp. rozhodnutí, ktoré majú

nielen interné, ale aj externé účinky, ku ktorým nepochybne patria aj rozhodnutia o vymenovaní a
odvolávaní do zákonom ustanovených verejných funkcií. V prevažnej väčšine prípadov, pokiaľ nejde o
vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov (nariadení vlády), vláda svoje rozhodnutia, ktorými
realizuje svoju ústavnú a zákonnú právomoc, realizuje formou uznesení. Podľa názoru ústavného súdu
rozhodnutia o vymenovaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom [čl.

119 písm. m) ústavy] majú povahu individuálneho právneho aktu. Vláda však nemá špeciálne zákonom
ustanovené procesné pravidlá na realizáciu tejto svojej právomoci a neexistuje žiadny právny predpis,
ktorý by explicitne formuloval náležitosti takéhoto rozhodnutia vlády (m. m. IV. ÚS 478/2011). Aj napriek
absencii akýchkoľvek procesných pravidiel vzťahujúcich sa na postup vlády pri vydávaní jej uznesení,
ako aj náležitosti takéhoto rozhodnutia, z postavenia vlády v sústave štátnych orgánov ako vrcholného

orgánu verejnej moci (čl. 108 ústavy) vyplýva, že vo vzťahu k uzneseniu vlády nemožno uvažovať o
existencii takého opravného prostriedku dostupného sťažovateľovi, ktorý by mohol viesť k odloženiu
účinnosti napadnutého uznesenia. Hoci teda niet procesných pravidiel, ktoré by upravovali podmienky
a časový moment nadobudnutia právoplatnosti uznesenia vlády, vo vzťahu k charakteru rozhodnutia
majúceho povahu individuálneho právneho aktu, o aký išlo aj v predloženom prípade, ústavný súd v

zhode so svojou judikatúrou (m. m. IV. ÚS 478/2011) zastáva názor, že v tých prípadoch, v ktorých vláda
pri realizácii svojej právomoci rozhoduje o subjektívnych právach, musí byť rešpektovaný minimálny
štandard procesných práv priamo vyvoditeľný z ústavy (predovšetkým z čl. 46 ods. 1 ústavy). Medzi ne
patrí aj právo byť oboznámený s obsahom takéhoto uznesenia vlády. Pokiaľ teda § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde pri rozhodnutiach napadnutých sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy vo všeobecnosti

vyžaduje nadobudnutie právoplatnosti, v špecifickom prípade ústavného prieskumu uznesení vlády
majúcich povahu individuálnych právnych aktov, ktorých postup vydania ani ich právoplatnosť nie je
upravená žiadnou ústavnou ani zákonnou normou, ústavný súd (analogicky ako v prípade sťažnostiproti opatreniu alebo inému zásahu) považuje za včas podanú tú sťažnosť, ktorá bola podaná v lehote
2 mesiacov odo dňa, v ktorom sa sťažovateľ mohol o uznesení vlády dozvedieť.“
Na naznačenú úvahu by však bol oprávneným a povolaným dať relevantnú odpoveď jedine ústavný

súd, v interakcii na to, v akej miere mohlo alebo nemohlo mať Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005
konštitutívne účinky na subjektívne práva a povinnosti a na ktoré subjektívne práva a povinnosti
dotknutých obcí ako právnických osôb tak, ako to vyžaduje predikcia čl. 127 ods. 1 ústavy a s ohľadom
na v tom ktorom rozhodnom čase existujúcou účinnou právnou úpravou (napr. zákona č. 575/2001 Z.z.).
Žalobca sa svojej ochrany proti Uzneseniu Vlády dovolával aj všeobecnou správnou žalobou, ktoré

konanie bolo rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. uznesením sp. zn. 1 Sž 50/2005 z 19.12.2008
zastavené kvôli nespôsobilému predmetu súdneho prieskumu v správnom súdnictve, keďže cit. „...
napadnuté uznesenie, nie je rozhodnutím o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby,
priamo neukladá, nemení ani nezrušuje práva, ani sa žiadnym spôsobom priamo nedotýka práv alebo
právom chránených záujmov, či povinností fyzických alebo právnických osôb. Takýmto rozhodnutím by
v danom prípade mohlo byť za predpokladu splnenia zákonných podmienok až rozhodnutie povereného

vykonávateľaštátnejsprávyvydanévsprávnomkonaní,ktorýmbyprávaaleboprávomchránenézáujmy
žalobcu nepochybne dotknuté boli.“ [s účinnosťou od 01.09.2015 bol do zákona č. 575/2001 Z.z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, jeho zákonnou novelou č. 172/2015 Z.z.
začlenený § 1aa v znení cit. „... uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom“ a s účinnosťou od
01.03.2021 zákonnou novelou č. 72/2021 Z.z. bol tento text doplnení za čiarkou šete textom cit. „...ak

osobitný predpis neustanovuje inak.“ s odkazom zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre].

69. Tak či onak, opustiac uvedené žalovaným a spoločným zástupcom ďalších účastníkov 1/-1463/
naznačené úvahy o možnostiach, ktoré žalobca mal či mohol mať na bránenie sa proti Uzneseniu
Vlády č. 429 z 31.05.2005, ktoré využil či nevyužil alebo využiť mal, tak v tomto prípade je

pozornosť venovaná predmetu súdneho prieskumu, ktorým je napadnutý záznam vykonaný v katastri
nehnuteľností žalovaným 25.05.2018 na základe záznamovej listiny, ktorou bolo zmienené Uznesenie
Vlády a to na návrh ďalšieho účastníka 9/815/ (mesta Kežmarok).
Ako už bolo uvedené vyššie žalobca namieta nezákonnosť tohto napadnutého záznamu z dôvodu ním
tvrdenýchpochybenížalovaným,ktorýtentonapadnutýzáznamdokatastranehnuteľnostívykonalajkeď

tak podľa žalobcu činiť nemal, (i) pretože Uznesenie Vlády, ktoré bolo podkladom pre jeho vykonanie,
malo podľa neho stratiť akékoľvek účinky v dôsledku derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sp.
zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 o konštatovanej neústavnosti § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení,
ktoré ustanovenie bolo zákonným podkladom pre prijatie tohto Uznesenia Vlády; (ii) pretože Uznesenie
Vlády nebolo samo o sebe spôsobilým podkladom pre záznamové katastrálne konanie, kvôli absencii

materiálneho základu rozhodnutia o, do katastra nehnuteľností záznamom zapisovaných údajoch o,
konkrétnych právach k nehnuteľnostiam dotknutým dôsledkami predmetného záznamu a to s poukazom
na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sž 50/05 z 19.12.2008, no a napokon (iii) pretože žalovaný
pred samotným vykonaním záznamu neuskutočnil konanie podľa cit. § 58 ods. 2 katastrálneho zákona.

70. Pokiaľ ide o prvú žalobnú námietku, správny súd v prvom rade pripomína, že záver o strate účinkov
Uznesenia Vlády v dôsledku derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z
30.04.2008 bol nosným argumentom už pre skoršie rozhodnutie krajského súdu v tejto veci, ktorý záver
bol tak aj predmetom prieskumu kasačného súdu (najvyššieho správneho súdu).
Zo štrukturálneho členenia textu rozhodnutia kasačného súdu v tejto veci je zrejmým, že najprv sa

venovaldôvodu,ktorýbolnosnýmprezáverozrušenískoršiehorozhodnutiakrajskéhosúdu,spočívajúci
v nenariadení pojednávania vo veci aj napriek žiadosti o jeho nariadenie účastníkom konania a následne
sa venoval kasačným námietkam s ktorými sa nestotožnil a medzi nimi sa cit. „obiter dictum“ (na okraj)
venuje, najprv vo všeobecnej rovine a potom aj vo vzťahu k Uzneseniu Vlády č. 429 z 31.05.2005,
aj problematike vplyvu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu o nesúlade ustanovení právnych

predpisov na rozhodnutia vydané na ich podklade v individuálnej veci, pričom tieto úvahy zakončuje
konštatovaním, že krajský súd cit. „... prijal nesprávny záver, že v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. PL.ÚS 19/05 stratil právne účinky nielen ustanovenie § 2 ods.5 a 6 zákona o obecnom zriadení,
ale aj uznesenie vlády č. 429/2005, vydané na jeho základe.“ a to opierajúc sa o judikatúrne rozhodnutie
ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021, ktorým podľa kasačného súdu malo dôjsť v tejto otázke k posunu

v rozhodovacej činnosti ústavného súdu v porovnaní s jeho skorším rozhodnutím sp. zn. PL. ÚS 1/2018
(viď ďalej).
Keďže správny súd má za to, že uvedené úvahy kasačného súdu boli nateraz konštatované iba na
nezáväznej úrovni cit. „obiter dictum“ (t.j. iba na okraj), dovolí si tejto téme sa venovať aj v tomto štádiukonania (ak je tomu inak a názor kasačného súdu mal byť aj v tejto časti mienený záväzne, tak viď ďalšie
iné dôvody tohto rozhodnutia, pozn. súdu).
Kasačný súd poukazuje na „vývoj“ judikatúry ústavného súdu ohľadne vnímania derogačných účinkov

nálezu ústavného súdu o nesúlade právnej normy aj na rozhodnutia vydané v individuálnej veci na
podklade tejto neústavnej právnej normy, a to v tom zmysle, že podľa skorších názorov ústavného súdu
s poukazom na jeho rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24.01.2018, podľa ktorého cit. interpretáciu
z rozhodnutia kasačného súdu „právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa
čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Prípadné spätné účinky takého

nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty) explicitnú zákonnú oporu
(§ 41b zákona o ústavnom súde).“ - pre ďalšiu argumentáciu je nevyhnutné uviesť, že právna úprava
pôvodne uvedená v cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (t.j. zákona č. 38/1993 Z.z.), je
aktuálne zhmotnená v identickom znení avšak v § 93 ods. 1 a 2 nového zákona o ústavnom súde (t.j.
zákona č. 314/2018 Z.z.). Inými slovami, podľa uvedeného názoru ústavného súdu má nález ústavného
súdu o nesúlade právnej normy derogačné (zrušujúce) účinky iba do budúcna (pro futuro), t.j. nálezom

indikovanáústavnenesúladnáprávnanormastrácaplatnosťanemôžebyťužaplikovanánareguláciudo
budúcna vzniknutých spoločenských vzťahov, pričom spätné (do minulosti) pôsobenie tohto zrušujúceho
účinku nálezu je v princípe vylúčené (t.j. ak bol spoločenský vzťah rozhodnutím posúdený podľa v tom
časeúčinnejnormy,ktorávšakneskôrbolaindikovanáakoneústavná,ostávatotorozhodnutieajnapriek
tomu bezo zmeny v platnosti), avšak výnimočne je prípustný aj tento spätný derogačný účinok, ale iba ak

je na to daný explicitný zákonný podklad, t.j. iba v prípadoch kedy to zákon vyslovene dovoľuje, pričom
takýto zákonný podklad pre spätné derogačné účinky takéhoto nálezu bol v minulosti v cit. § 41b ods. 1
a 2 zákona č. 38/1993 Z.z. a aktuálne je v § 93 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z.z..
Vďalšomkasačnýsúd(vbode37.svojhorozhodnutia)uvádza,žedošlokposunuvjudikatúreústavného
súdu a to bez ďalšieho uvádzajúc iba doslovnú argumentáciu z časti bodu 20. z rozhodnutia ústavného

súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021 s nasledovne zakončiac, bez ďalšieho, vyššie už uvedeným záverom
kasačného súdu.
Keďže z uvedeného odôvodnenia kasačného súdu nevyplývali pre správny súd pochopiteľné dôvody
o tvrdenom posune v judikatúre ústavného súdu, bolo nevyhnutným, aby sa správny súd pre ozrejmenie
svojej ďalšej argumentácie, oboznámil s podstatou rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021,

na podklade ktorého kasačný súd dospel k záveru o nemožnosti vplyvu derogačných účinkov nálezu
ústavného súdu v tejto veci sp. zn. PL. ÚS 19/05 na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005.
Z uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021 vyplýva, že sa týka záverov z
predbežného prerokovania návrhu okresného súdu na konanie o súlade právneho predpisu (konkrétne
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení cit. „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno

vymáhať“) s ústavou, ktoré konanie inicioval okresný súd v súvislosti s pred ním prejednávanou civilnou
vecou o vymoženie určitého peňažného nároku veriteľovi založeného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
nárok veriteľa voči dlžníkovi (spotrebiteľovi) bol už v čase jeho uplatnenia premlčaný, pričom nesúlad
konkrétnej normy s ústavou, okresný súd dôvodil nerovnocenným postavením veriteľa v spotrebiteľsko-
dodávateľských vzťahoch v ktorých je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi

ex offo (t.j. aj bez námietky dlžníka – spotrebiteľa), v porovnaní s veriteľmi v iných právnych vzťahoch,
v ktorých súd prihliada na premlčanie nároku voči dlžníkovi iba na námietku dlžníka. V súvislosti
s uvedeným, ústavným súd poukázal, že všeobecne pre založenie aktívnej legitimácie súdu na
iniciovanie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy sa vyžaduje splniť dve podmienky
a to, že súdom namietaná norma má byť aplikovaná v, pred okresným súdom prejednávanom prípade

asúčasne,žeakbyskutočneústavnýsúdkonštatovalneústavnosťtejtonormy,abysaderogačnýúčinok
takéhoto nálezu ústavného súdu reálne prejavil aj na rozhodnutí okresného súdu v prejednávanom
prípade, v súvislosti s ktorým bolo konanie o súlade iniciované, takže cit. „Všeobecný súd je teda
aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne
rozhodnutie všeobecného súdu v konkrétnom ním prerušenom konaní.“ (bod 14 rozhodnutia ústavného

súdu). V ďalšom ústavný súd vo všeobecnej rovine vysvetľuje, legislatívny (zosúlaďovací) proces,
ktorý prebieha po zverejnení derogačného nálezu ústavného súdu o nesúlade napadnutej normy
a ktorý je realizovaný legislatívnou činnosťou orgánov, ktoré derogačným nálezom ústavného súdu
zasiahnuté právne predpisy alebo normy vydali (práve túto časť kasačný súd odcitoval v bode 37.
svojho rozhodnutia, pozn.) s tým, že takto v rámci tohto zosúlaďovacieho procesu prijatá nová norma,

resp. norma v jej novom znení nadobudne účinnosť najskôr dňom jej vyhlásenia v zbierke zákonov.
Z uvedeného následne ústavný súd vyvodil, že aj keby návrhu okresného súdu vyhovel a vyslovil
by neústavnosť normy upravujúcej nevymáhateľnosť premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy,
v ktorom dôsledku by sa táto norma v rámci následného zosúlaďovacieho legislatívneho procesuzmenila, tak aj tak by toto rozhodnutie ústavného súdu nemalo potenciál privodiť v okresným súdom
prejednávanej veci pre strany sporu iné rozhodnutie, než aké by toto bolo pri aplikácii znenia napadnutej
normy. Ak by okresný súd rozhodol podľa napadnutej normy tak premlčané právo zo spotrebiteľskej

zmluvy by nebolo možné vymáhať (t.j. veriteľovmu nároku by nebolo možné priznať vymožiteľnosť), a ak
by okresný súd rozhodol podľa nového znenia napadnutej normy zmenenej v dôsledku derogačných
účinkov nálezu ústavného súdu, ktorý by sa však netýkal inštitútu premlčania (keďže táto norma
napadnutá nebola), ale iba inštitútu ne/vymáhateľnosti pohľadávky, tak derogačné účinky tohto nálezu
ústavného súdu by nemali vplyv na toto civilné rozhodnutie okresného súdu, pretože, v zmysle § 93 ods.

2 zákona o ústavnom súde (č. 314/2018 Z.z.), by rozhodnutie okresného súdu síce nebolo derogačnými
účinkami nálezu ústavného súdu dotknuté a ostalo by v platnosti, avšak nárok týmto rozhodnutím
okresného súdu priznaný by aj tak nebolo možné nútene vymáhať (t.j. veriteľovmu nároku by nebolo
možné priznať vymožiteľnosť), čo je identický stav, aký by bol nastolený rozhodnutím okresného súdu
aj podľa napadnutej normy v jej pôvodnom znení pred nálezom ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu
mal ústavný súd za to, že okresný súd nesplnil jednu z vyššie zmienených dvoch podmienok pre

založenie jeho aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu o súlade právnych predpisov, konkrétneho
ním namietaného ustanovenia, v konaní pred ústavným súdom, pričom ústavný súd tiež uviedol cit.
„Ústavný súd dospel k záveru, že ak by aj napadnuté ustanovenie stratilo účinnosť (mechanizmom podľa
čl. 125 ods. 3 ústavy, resp. § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde), nič by to nezmenilo na charaktere
žalobkyňou uplatnenej pohľadávky ako nevymáhateľnej. (...) Konštrukciou vykonávacej zákonnej úpravy

je zároveň vyjadrené rozhranie medzi účinkami derogačného nálezu ústavného súdu pre obdobie po
jeho vyhlásení (na základe čl. 125 ods. 3 ústavy, resp. § 91 ods. 1 a zároveň aj § 92 zákona o ústavnom
súde sú také účinky upravené v § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako konštantný zosúlaďovací
postup a v § 91 ods. 3 tohto zákona ako variabilný normatívny mechanizmus) a na obdobie pred
vyhlásením derogačného nálezu ústavného súdu, keď ide o špecifické výnimky pre inak (generálne)

nedotknuté právne vzťahy, ktoré vznikli v tomto skoršom období (osobitné ustanovenia jednak § 93
ods. 1 a jednak § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde). (...) Prípadný derogačný nález ústavného súdu
vychádzajúci z návrhu okresného súdu na popísaných právnych následkoch (výhodnejšom postavení
žalovanej strany z titulu nevymáhateľnosti jej dlhu korelujúceho uplatňovanej pohľadávke) nemôže
nič zmeniť, pretože k normatívnej zmene by nedošlo spätne, teda voči už skôr nevymáhateľným

pohľadávkam zo spotrebiteľskej zmluvy (ako predmet svojho konania definuje navrhovateľ), ale len
vo vzťahu k pohľadávkam premlčaným za existencie nového, derogačným nálezom ústavného súdu
generovaného právneho stavu (v štandarde posudzovania časovej účinnosti právnej normy, resp. jej
zmeny). Na predmet konania navrhovateľa, resp. na rozhodnutie v predmetnej veci by teda nemal
popísaný normatívny účinok vyvolaný vyhovením podanému návrhu žiaden vplyv (a okresný súd by

rozhodol o vymáhanej pohľadávke podľa znenia zákona účinného pred vyhlásením derogačného nálezu
ústavného súdu v zbierke zákonov).“
Z uvedeného správnemu súdu nevyplýva, žeby v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. č. k. PL. ÚS
5/2021-8 z 12.05.2021, na základe ktorého kasačný súd obiter dictum vyvodil svoj záver, bolo došlo
k posunu v ústavným súdom už v jeho skoršom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24.01.2018

prezentovanom názore, že pokiaľ ide o derogačné (zrušujúce) účinky nálezu ústavného súdu o nesúlade
právnych predpisov, tie v zásade bez výnimky pôsobia do budúcna (pro futuro) a ich spätné pôsobenie
je v záujme zachovania právnej istoty iba výnimočné a iba za predpokladu, že na toto spätné pôsobenie
existuje vopred predvídateľný zákonný podklad (zákonná úprava), ktorá bola v minulosti obsiahnutá v
cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona č. 38/1993 Z.z. a aktuálne je v § 93 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z.z.

(obidva sú zákonmi o ústavnom súde). Uvedenému nasvedčuje aj v rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2021-8
z 12.05.2021 konštatovanie samotného ústavného súdu cit. „Pri nesplnení uvedenej podmienky sa
návrh všeobecného súdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo
naplniť funkčnú podstatu návrhového oprávnenia všeobecného súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného
súdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavnoprávnej povahy spadajúceho do

výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy (PL. ÚS 1/2018). (...) Ústavný
súd dospel k uvedenému záveru vyjadrenému výrokom tohto uznesenia v súlade so svojou aktuálnou
plenárnou judikatúrou o účinkoch derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych
predpisov, a to v kontexte už prezentovanej požiadavky prejudiciality ako podmienky podania návrhu
na také konanie všeobecným súdom po prerušení ním vedeného konania podľa čl. 130 ods. 1 písm.

d), resp. čl. 144 ods. 2 ústavy (obe otázky riešené súčasne v sp. zn. PL. ÚS 1/2018“ T.j. kasačný súd
poukazuje na posun v judikatúre ústavného súdu, ktorý mal nastať od rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS 1/2018
z 24.01.2018 k rozhodnutiu č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021, avšak sám ústavný súd považuje túto
svoju rozhodovaciu činnosť za konzistentnú, keďže sám v rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021poukazuje, že toto je v súlade so skoršou jeho rozhodovacou činnosťou v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS
1/2018 z 24.01.2018.
Identicky tak ústavný súd aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21.10.2020 uviedol cit. „...

právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované
(v zásade) pro futuro (ex nunc). Vyplýva to zo systematickej súvislosti čl. 125 ods. 3 a 6 ústavy
a nadväzujúceho § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Koncepcia tvorená vzájomným pôsobením
uvedenýchprávnychnoriemneodôvodňujeprijaťuniverzálnepoužiteľnýzáveroretroaktívnompôsobení
nálezu, ktorým ústavný súd vysloví nesúlad preskúmavaného právneho predpisu. Prípadné spätné

účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty) explicitnú
zákonnú oporu (§ 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde).“

71. Vzhľadom k uvedenej stabilnej judikatúre ústavného súdu je tak potrebné aj v tomto konkrétnom
prípade hľadať, či v právnom poriadku existuje zákonná norma, ktorá by explicitne (vyslovene)
umožňovala prieniku derogačných (zrušujúcich) účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05

z 30.04.2008 o konštatovanom ústavnom nesúlade § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení aj na
Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 prijatého na podklade týchto ustanovení.
Ako to bol konštatoval už aj ústavný súd, v zásade je vplyv derogačných účinkov nálezu ústavného
súdu na rozhodnutia prijaté na podklade, neskôr ústavným súdom indikovaných neústavných noriem,
vylúčený a tieto rozhodnutia ostávajú v platnosti bezo zmeny, ak zákon vyslovene nepripúšťa opak,

tj. ak vyslovene nepripúšťa takýto vplyv. Zákonný podklad, ktorý všeobecne umožňuje takýto prienik
derogačných (zrušujúcich) účinkov nálezu ústavného súdu o konštatovanej neústavnosti právnej normy
aj spätne do minulosti, je aktuálne obsiahnutý v § 93 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (č. 314/2018
Z.z.) a pôvodne v čase prijatia Uznesenia Vlády č. 429 bol obsiahnutý v cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde (č. 38/1993 Z.z.). Z označených ustanovení však vyplýva, že explicitne pripúšťajú

takýto spätný vplyv derogačných účinkov nálezu iba na právne vzťahy o ktorých bolo rozhodnuté súdom
v trestných veciach, civilných veciach a v správnom súdnictve, nie však na iné typy rozhodnutí, ani na iné
právne úkony majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov (t.j. nie napr. na zmluvy),
a navyše tento spätný derogačný účinok na tieto súdne rozhodnutia nie je neobmedzený. V tomto
smere ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21.10.2020 tiež uviedol cit. „ Otázka

právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov je zjavne
otázkou riešenia konfliktu právnej istoty a stability právnych vzťahov na jednej strane a požiadavky na
účinnom presadení ústavnosti na strane druhej. Vyvažovanie oboch v kolízii stojacich princípov reguluje
priamo zákon o ústavnom súde v § 91, § 92 a § 93. Prípadný dopad derogačného nálezu na už právne
posúdené skutkové stavy sa koncentruje v § 93, ktorý v odseku 1 rieši oblasť právoplatných rozhodnutí

vydaných v trestnom konaní a v odseku 2 sa zameriava na iné (netrestné) právoplatné rozhodnutia.
Realizačný dopad derogačného nálezu je preto výslovne regulovaný v prípadoch vyznačujúcich sa
predchádzajúcim autoritatívnym posúdením skutkových stavov, ktoré nastali a boli uzavreté pred
vyhlásením nálezu ústavného súdu. Pravidlá normované v § 93 zákona o ústavnom súde nemožno
analogicky (teda bez explicitného právneho základu) aplikovať aj na skutkové situácie v minulosti

uzavreté, ktoré tvorili základ pre vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv, avšak neboli predmetom
mocenského právneho posúdenia (rozhodovania). Ústavný súd už judikoval, že z textu § 93 ods.
2 zákona o ústavnom súde (predtým § 41b ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov účinného do 28. februára 2019) vyplýva, že prednostné pôsobenie

princípu zachovania a ochrany ústavnosti pred princípom zachovania právnej istoty zákonodarca
prostredníctvom neho síce na jednej strane umožnil, ale zároveň na strane druhej jeho pôsobenie
obmedzil, a to len na nemožnosť (zákaz) nútene vymáhať povinnosti, ktoré boli uložené právoplatnými
rozhodnutiami vydanými v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu,
ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, t.j. jeho pôsobenie sa nevzťahuje na

povinnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona alebo z právnych vzťahov medzi spornými stranami (napr.
zmluvy).“
Inými slovami, ak bolo v minulosti na základe neskôr ústavným súdom indikovanej neústavnej normy
prijaté rozhodnutie trestného súdu, toto v dôsledku nálezu ústavného súdu o ústavnom nesúlade právnej
normy automaticky nezaniká, ale spätný vplyv derogačného účinku tohto nálezu sa prejavuje v tom,

že § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde (pôvodne § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde) umožňuje,
aby tento nález ústavného súdu, v prípade, že toto právoplatné, ale ešte nevykonané rozhodnutie
trestného súdu, bol podkladom na obnovu konania v danej trestnej veci. Obdobne tak aj rozhodnutie
súdu v civilnej veci a rozhodnutie správneho súdu v správnom súdnom konaní, automaticky ako takév dôsledku derogačného nálezu ústavného súdu nezanikajú, ale tieto ostávajú v platnosti, avšak prienik
derogačných účinkov nálezu sa prejavuje v tom, že § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pôvodne §
41b ods. 2 zákona o ústavnom súde) umožňuje, aby nároky takýmito súdnymi rozhodnutiami priznané

nebolo možné nútene vymáhať.
V okolnostiach danej konkrétnej veci je však nepochybné, že Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 nie
je rozhodnutím súdu, ale jedná sa o mocenský akt riadenia vlády a teda vzhľadom k tomu, že § 93 ods. 1
a 2 zákona o ústavnom súde (č. 314/2018 Z.z.) a pôvodne v čase prijatia Uznesenia Vlády č. 429, ani cit.
§ 41b ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (č. 38/1993 Z.z.) nepovažuje tento typ rozhodnutia za taký, na

ktorý by mohol mať spätný vplyv derogačný nález ústavného súdu a v tomto smere neexistuje v právnom
poriadku ani žiadny iný zákonný podklad pre iný záver, než obiter dictum konštatovaný kasačným súdom
a to, že derogačný nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 nemá spätný vplyv aj na
Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005, ktoré tak v tomto smere mohlo byť predmetom napadnutého
záznamu v katastri nehnuteľností.
V tomto prípade ohľadne spätného vplyvu derogačných účinkov nálezu na „uznesenie“ vlády, totižto nie

je možné aplikovať ani § 92 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, dňom vyhlásenia derogačného
nálezu ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu strácajú účinnosť aj vykonávacie právne predpisy
vydané na vykonanie tohto nesúladného právneho predpisu, pretože uznesenie vlády nie je možné
považovať za všeobecne záväzný právny predpis. K tomu už ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn.
II. ÚS 30/1997 z 13.05.1997 uviedol cit. „Uznesenie vlády sa neuverejňuje podľa zákona č. 1/1993 Z. z.

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu.
Uznesenie vlády je interným normatívnym pokynom, ktorým nemožno rozširovať právomoc štátneho
orgánu nad rámec kompetencií určených ústavou.“

72. Podľa správneho súdu však ústavný súd vo svojom novšom rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z

12.05.2021, pre toto konanie, resp. pre v tomto konaní riešenú otázku možného vplyvu derogačných
účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 o konštatovanom ústavnom nesúlade
§ 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 prijatého na ich
podklade, vyslovil jednu podstatnú vec a to cit. „Okrem oboch prípadov popísaných v predchádzajúcich
bodoch [jedná sa o body 20.1. a 20.2. v ktorých ústavný súd pojednáva o zákonných výnimkách zo

zákazu spätného pôsobenia derogačných účinkov nálezu upravených v § 93 ods. 1 a 2 zákona č.
314/2018 Z.z., pozn. správneho súdu] môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len
sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze ústavného
súduvyplyniepotrebadotknúťsazosúlaďovacouúpravoupodľačl.125ods.3ústavy(§91ods.2zákona
o ústavnom súde) aj právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného nálezu

ústavného súdu. Pôjde podľa povahy veci o výnimočné okolnosti, pokiaľ by skoršia nesúladná právna
úprava atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu. Spôsob legislatívneho riešenia
môže mať povahu adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovou
kompenzáciou alebo naturálnou reštitúciou), v extrémnych prípadoch aj povahu nepravej alebo dokonca
pravej retroaktivity.“ (bod 20.3. rozhodnutia ústavného súdu).

Uvedeným konštatovaním ústavný súd pripustil, že okrem zákonom o ústavnom súde predpokladaných,
vyššie zmienených prípadoch možného spätného vplyvu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu,
môžu výnimočne ad hoc nastať aj iné prípady, kedy tento spätný derogačný účinok nálezu bude mať
vplyv aj na iné, na základe neústavnej normy v minulosti vzniknuté právne vzťahy, ak táto neústavná
norma cit. „atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu.“, t.j. ak by sa aplikáciou tejto

neústavnej normy zasiahlo do materiálneho jadra ústavy.
Ústavný súd zadefinoval materiálne jadro (ohnisko) ústavy, ako súbor nemenných princípov definujúcich
(predurčujúcich) demokratický a právny štát, t.j. ako akési neotrasiteľné základy demokracie a práva,
keď vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30.01.2019 tiež uviedol cit. «... ústava obsahuje
ustanovenia, ktoré sú natoľko závažné, chránia také významné základy štátu a spoločnosti, že ich

nemožno zmeniť. (...) Ich zmysel spočíva v tom, aby niektoré ustanovenia ústav alebo ich princípy
nebolo možné neskôr zmeniť. „Musí existovať nejaké trvalé, neporušiteľné pravidlo proti meniacim sa
väčšinám v parlamente; v každom systéme vlády musí byť niečo základné, niečo ako charta, ktorá
je trvalá a nemenná“ (Schmitt, C. Constitutional theory. Durham : Duke University Press, 2008. s. 92)
(...) Ak je určitá objektívna hodnota explicitne vyjadrená v ústave alebo ju možno z ústavy implicitne

vyvodiť, nadobúda charakter ústavnej hodnoty, ktorá požíva najvyššiu, t.j. ústavnú ochranu. Nositeľmi
ústavných hodnôt sú ústavné princípy, ktoré možno charakterizovať ako regulatívne právne idey, ktoré
svojím všeobecným normatívnym pôsobením vytvárajú normatívny základ nielen ústavy, ale aj celého
právneho poriadku [podľa známeho amerického filozofa práva T. A. je právny princíp „... štandard, ktorýsa má zachovávať... preto, že si to vyžaduje spravodlivosť (justice), slušnosť (fairness) alebo nejaká
iná dimenzia morálky (morality)“ – Dworkin, R. Když se práva berou vážně. Praha : Oikoymenh, 2001.
s. 44].»

Rozsah princípov definujúcich Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát,
tvoriacich materiálne jadro ústavy, ústavný súd indikoval a rozvíjal vo svojej bohatej judikatúre, ako
napr. v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 11/2022 z 26.10.2022 a v mnohých iných, pričom medzi tieto
princípy patrí napr. princíp generality práva (všeobecnosti právnej normy) a právnej istoty ako súčasť
princípu právneho štátu; princíp zvrchovanosti ľudu (čl. 2 ods. 1 ústavy); princíp proporcionality; princíp

samostatnosti obce; princíp demokracie (väčšinového rozhodovania); princíp deľby moci a pod..

73. Samozrejme skutočnosť, či neústavná norma atakovala aj základné princípy právneho štátu tvoriace
materiálne jadro ústavy prichodí konštatovať výlučne iba ústavnému súdu a to priamo v derogačnom
náleze tak, ako to uviedol aj ústavný súd vo vyššie už zmienenom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 19/05
z 30.04.2008 podľa ktorého cit. „... môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len

sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze ústavného
súdu vyplynie potreba dotknúť sa zosúlaďovacou úpravou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (§ 91 ods. 2
zákona o ústavnom súde) aj právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného
nálezu ústavného súdu. Pôjde podľa povahy veci o výnimočné okolnosti, pokiaľ by skoršia nesúladná
právna úprava atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu.“

V danom prípade je predmetom záujmu správneho súdu derogačný nález ústavného súdu PL. ÚS
19/05 z 30.04.2008 (ďalej tiež aj len „dotknutý nález“), ktorým bol vyslovený nesúlad § 2 ods. 5 a 6
zákona o obecnom zriadení, ktoré ustanovenia boli podkladom pre prijatie Uznesenia Vlády, ktoré bolo
záznamovou listinou pre vykonanie žalobou napadnutého záznamu žalovaným v katastri nehnuteľností.
Z dotknutého nálezu je zrejmým, že aj prezident republiky po schválení zákonnej novely č. 535/2004

Z.z. k zákonu o obecnom zriadení, ktorou novelou bolo doň včlenený zmienený § 2 ods. 5 a 6, vrátil
túto novelu zákonodarcovi (národnej rade) na opätovné prerokovanie mimo iné aj s odôvodnením cit.
„... obec je podľa čl. 64 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky základom územnej samosprávy a podľa
čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky samostatný územný samosprávny a správna celok Slovenskej
republiky. Územie obce je teda jedným z jej základných atribútov. Kompetencia vlády rozhodnúť o inej

zmene územia obce aj bez jej súhlasu podľa čl. I prvého bodu § 2 ods. 5 je podľa môjho názoru
zásahom do ústavného princípu samostatnosti obce. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL. ÚS 5/97 rešpektovanie územnej samosprávy je, rovnako ako zachovávanie základných
práv a slobôd, nevyhnutným komponentom právneho štátu. (...) Pre úplnosť treba ešte uviesť, že
podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 19/98, ak právna norma obsiahnutá v

ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná,
pričom tento nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.“
Napokonpodstatnýmjenázorústavnéhosúdu,ktorývdotknutomnálezetiežuviedolcit.„Ústavnýsúdsa

stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení absentuje
princíp všeobecnosti právnej normy, čo zhodne konštatuje aj vedľajší účastník. Za závažnú skutočnosť
ústavný súd považuje to, že v individuálne určenom prípade spôsob realizácie územného usporiadania
ustanovuje zákon (bez participácie obce) v osobitnom ustanovení, na rozdiel od všeobecných pravidiel
riešenia iných zmien územia v ďalšom ustanovení. Absencia súhlasu obce, hoci aj tu ide o rozhodovanie

o zmenách územia obce, je ustanovená zákonom, pričom územie obce sa považuje za jeden zo
základnýchidentifikačnýchznakov,ktoréobeccharakterizujú.Týmtosatátoprávnaúpravapodľanázoru
ústavného súdu dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože takéto právne riešenie je v rozpore s
princípom právneho štátu, keďže bez súhlasu obce sa zasahuje do jej záležitostí, resp. sa nerešpektuje
princíp samostatnosti obce a vlastného spravovania jej vecí a rozhodovania o nich (PL. ÚS 5/97).“

Z uvedeného názoru ústavného súdu je celkom zjavné, že ústavný súd stotožnil (zistil) v danom
prípade porušenie dokonca viacerých elementárnych a nosných princípov tvoriacich materiálne jadro
ústavy a to princíp právneho štátu; princíp všeobecnosti právnej normy a princíp samostatnosti obce
a vlastného spravovania jej vecí a rozhodovania o nich. Pritom v zmysle judikatúry ústavného súdu
princíp všeobecnosti právnej normy, porušenie ktorého bolo zistené aj v dotknutom náleze je úzko

spätý aj s princípom deľby moci, napr. v náleze sp. zn. PL. ÚS 11/2022 z 26.10.2022 ústavný súd
tiež uviedol (bod. 61) «Princíp generality práva je podstatnou súčasťou princípu právneho štátu a tým
aj materiálneho jadra ústavy, pretože chráni slobodu občanov pred nepredvídateľným a svojvoľným
zneužitím štátnej moci. K takému zneužitiu by došlo napríklad tak, že by zákonodarca nerešpektovalhranicesvojejprávomociarozhodolbyprávnounormounamiestosúduovýsledkukonkrétnehosúdneho
sporu. Princíp generality práva tak chráni aj princíp deľby moci, ktorý je rovnako súčasťou materiálneho
jadra ústavy, pretože reguluje a obmedzuje štátnu moc (pozri PL. ÚS 7/2021, bod 124 odôvodnenia)“»

Vzhľadom k tomu, že teda sám ústavný súd v dotknutom derogačnom náleze sp. zn. PL. ÚS 19/05
bezpochyby zistil, že ustanovením § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom znení, v znení jeho novely č.
535/2004 Z.z., boli porušené viaceré princípy na ktorých je vystavané materiálne jadro ústavy, ma
správny súd za to, že v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou najvyššej súdnej autority, ktorou je
ústavný súd, možno legitímne konštatovať, že derogačný nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05

z 30.04.2008 mal v tomto jedinečnom prípade tieto derogačné účinky aj na Uznesenie Vlády č. 429
z 31.05.2005, pre prijatie ktorého bola podkladom protiústavná norma § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom
znení, v znení jeho novely č. 535/2004 Z.z., pretože táto norma cit. z nálezu ústavného súdu č. k.
PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021 „... atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu.“
a preto nemôže požívať ústavnú ani zákonnú ochranu. Z dôvodu uvedeného derogačného (zrušujúceho)
dopadu aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005, toto tak nemohlo byť spôsobilým pre vykonanie

žalobou napadnutého záznamu do katastra nehnuteľností žalovaným, čo bol jeden z dôvodov pre
rozhodnutie správneho súdu zrušiť tento žalobou napadnutý záznam v katastri nehnuteľností.

74. Uvedený záver, podľa správneho súdu, korešponduje aj so samotným zmyslom a účelom konania
o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom podľa čl. 125 ústavy, ktoré konanie nie je

samoúčelným, ale jeho cieľom je dohľad nad ústavnou čistotou právneho poriadku s tým, že v prípade
indikovania neústavnej, resp. s ústavou nesúladnej právnej normy, táto norma stráca účinnosť, t.j. stáva
sa neaplikovateľnou a jej autor je povinný do 6 mesiacov od vyhlásenia derogačného rozhodnutia
ústavného súdu, dať túto normu do súladu s ústavou, v opačnom prípade táto nesúladná právna norma
stráca aj platnosť, t.j. zaniká a prestáva byť súčasťou právneho poriadku. Inými slovami, účelom konania

o súlade právnych predpisov je eliminovať ústavne nesúladnú právnu normu tak, aby už nemohla
regulovať spoločenské vzťahy do budúca (pro futuro).
Ak by v danom prípade derogačné účinky nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008
nemali mať žiadny vplyv na Uznesenie Vlády, tak aj samotné konanie o súlade právnych predpisov
pred ústavným súdom, ktorého výsledkom bol označený nález by vo svojej podstate bolo len

akademickým a formálnym konaním bez ambície možného jeho reálneho účelu a dopadu na právnu
reguláciu spoločenských vzťahov do budúcna a teda výsledok tohto konania by vo svojej podstate
bol nepotrebným a nadbytočným, keďže právna norma (§ 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení)
o ústavnej nesúladnosti ktorej tento nález pojednáva, už tak či onak (t.j. či s nálezom alebo bez neho)
už bola „jednorazovo skonzumovaná“ predmetným Uznesením Vlády a teda jej aplikácia do budúcna

by aj tak už nebola potrebnou, takže by mohla v právnom poriadku existovať aj bez existencie nálezu
ústavného súdu. Ustanovenie § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení (v znení účinnom v, pre toto
konanie rozhodnom čase) totižto, aj napriek tomu, že bolo súčasťou „všeobecne“ záväzného právneho
predpisu (t.j. zákona o obecnom zriadení), ktorého záväznosť sa tak mala vzťahovať „všeobecne“ na
neurčitýpočetobdobnýchprípadov,predsalentento„všeobecný“charakternemala,aleriešilakonkrétnu

situáciu medzi obcami Ľubica a Kežmarok, ktorej nedostatok atribútu „všeobecnosti“ napokon bol aj
nosným dôvodom, pre ktorý ústavný súd konštatoval jej neústavnosť. Táto norma pritom upravovala
riešenie sporu medzi obcami Ľubica a Kežmarok jednorazovo tak, že jeho riešenie zverila ad hoc
do kompetencie vlády, ktorá toto jej zverené oprávnenie aj využila prijatím Uznesenia Vlády č. 429
z 31.05.2005 a v tom dôsledku predmetná norma prestala byť pre jej adresátov (obce L. a F.) nositeľom

akejkoľvek informácie, pretože jej podstata už bola „skonzumovaná“ prijatím predmetného Uznesenia
Vlády.
Takže, aby by sme pripustili neexistenciu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS
19/05 z 30.04.2008 na Uznesenie Vlády, vytvoril by sa takouto čisto formálnou aplikáciou práva pre
budúcnosť „nebezpečný“ precedens, v zmysle ktorého by zákonodarca mohol na riešenie konkrétnej

situácie pripraviť pôdu prijatím konkrétnej, na danú situáciu adresnej normy, ktorej aplikácia by bola
vyslovene „na jedno použitie“ a po jej aplikácii, by bolo absolútne bez významu konať o jej súlade
s ústavou, pretože či by už taký nález ústavného súdu prijatý bol alebo nebol, nič by to nemenilo na
závere, že táto hoc aj neústavná norma by poslúžila jednorazovo svojmu účelu na ktorý bola prijatá
a nebola by nositeľom už žiadnej informácie pre spoločenské vzťahy pro futuro a preto aj akýkoľvek

derogačný nález ústavného súdu so svojimi účinkami pro futuro by už uvedené nemohol zvrátiť, tj.
nemohol by fakticky zabrániť aplikácii takejto neústavnej normy do budúcna, pretože tá by aj tak
do budúcna (t.j. aj bez existencie derogačného rozhodnutia ústavného súdu) už ani žiadne účinky
nevyvolávala[akotonaznačilajžalobca,kdanejneželanejsituáciibydošlonapr.kebyzákonodarcaprijalnormu umožňujúcu vláde rozhodnúť o zmene hranice obcí pre účel konkrétnych komunálnych volieb
s cieľom zmeniť rozloženie politických síl, po realizácii volieb ktorých, by už tak akýkoľvek derogačný
nález o zrušení tejto normy ostal bezpredmetným].

75. Akceptovaním opísaného právneho stavu, kedy by derogačný nález ústavného súdu nemal mať
žiadny vplyv aj na Uznesenie Vlády, by súčasne v rozpore s princípom delenia moci v štáte došlo
k neželanému zásahu jednej moci do kompetencii moci inej a k narušeniu fungovania medzi nimi
vzájomného systému bŕzd a protiváh, slúžiacich k tomu, aby ani jedna z mocí v spoločnosti nemohla

strhnúť na seba rozhodujúci podiel na verejnej moci, t.j. aby nemohla koncentrovať (absolutizovať) moc
v štáte vo svojich rukách, a preto aby nemohla ostatným zložkám moci diktovať ako budú uplatňovať
zverenú pôsobnosť. V danom konkrétnom prípade by konkrétne došlo zákonodarnou a najmä výkonnou
mocou k ignorovaniu moci súdnej, reprezentovanej ústavným súdom, ktorého rozhodnutie za danej
situácie by bolo iba akademickým bez akejkoľvek praktickej výpovednej hodnoty pre reguláciu budúcich
spoločenských vzťahov a teda bez akejkoľvek sily a schopnosti ubrzdiť výkonnú moc (vládu), aby

nekonala nad rámec svojich ústavných právomoci.
V danom konkrétnom prípade totižto došlo Uznesením Vlády k uloženiu povinnosti žalobcovi (obci
Ľubica) strpieť stratu časti svojho katastrálneho územia v inom ako štandardne zákonom všeobecne
nastavenom procese [cit. § 2 ods. 5 zákon o obecnom zriadení - o inej zmene územia obce rozhoduje
so súhlasom obce okresný úrad v sídle kraja, pozn.], ktorá povinnosť bola žalobcovi ako právnickej

osobe vládou uložená nad rámec vláde daného ústavného zmocnenia upraveného v cit. čl. 13 ústavy,
určujúceho formálnu podmienku pre zaťaženie jednotlivca (fyzickú či právnickú osobu) právnymi povin-
nosťami,atotak,žepovinnosťmusíbyťurčenáibavústavneuznanompramenipráva,ktorýmjevýlučne
buď (i) zákon alebo (ii) vykonávací predpis k zákonu vydaný na základe výslovného splnomocnenia us-
tanoveného v zákone a v rozsahu udeleného splnomocnenia alebo (iii) medzinárodná zmluva uvedená

vo výpočte čl. 7 ods. 4 ústavy alebo (iv) nariadenie vlády. Ako už bolo uvedené vyššie, Uznesenie Vlády
ako interná forma rozhodovania vlády nie je ani jednou z ústavou aprobovaných právnych prameňov,
ktorýmibybolomožnéjednotlivýmsubjektomprávaukladaťpovinnostianiejeanivykonávacímprávnym
predpisom či iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa právnej teórie je subjektívne prá-
vo vnímané ako miera faktickej možnosti správania sa subjektu, ktorá je objektívnym právom (zákonom)

chránená proti neoprávnenému rušeniu niekým iným, vrátane štátu samotného. V tomto zmysle je tak
potrebné chápať aj možnosť zo strany štátu ukladať povinnosti, iba niektorou z taxatívne v čl. 13 ústavy
určenou formou objektívneho práva.
Moderná právna teória ruka v ruke so vzrastajúcou pozíciou a významom obce ako základnej jednotky
územnej samosprávy a v podstate temer autonómnej zložky verejnej moci, čoraz viac uvažuje o

prekonaní trojdelenia moci v štandardnej podobe [napr. „Deľba moci však nemusí znamenať jej
trojdelenie“ (BARÁNY, E., 2015, s. 31)], s tým, že prichádza v úvahu, aby pozíciu „štvrtej moci“ v štáte
zaujala miestna (územná) samospráva. Miestna samospráva zhmotnená v podobe obce, ktorú tvorí
sociálna skupina ľudí žijúcich v miestnej komunite na určitom území, je často označovaná ako najnižšia
úroveň „verejnej“ správy v štáte, t.j. útvar, ktorý na svojom definičnom území spravuje sám svoje

záležitosti a ktorého členom je možné ukladať povinnosti len v súlade cit. čl. 13 ústavy, čo však v danom
prípade dodržané nebolo. Okrem toho, pri takomto pokrokovom vnímaní deľby moci v štáte, by v prípade
nepripusteniaderogačnýchúčinkovnálezuústavnéhosúduajnaUznesenieVládydošlonielenkzásahu
do moci súdnej (viď vyššie) ale ústavou nepredvídaným spôsobom aj do moci miestnej samosprávy.

76. Pre prípad, žeby „obiter dictum“ vyslovený záver kasačného súdu o neexistencii vplyvu účinkov
derogačného nálezu ústavného súdu aj na Uznesenie Vlády, mal byť správnym súdom vnímaný ako
záväzný, tak v tom prípade správny súd konštatuje dôvodnosť aj ďalších dvoch žalobných námietok.

77. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nespôsobilosti Uznesenia Vlády ako záznamovej listiny, pretože ňou

nebolo rozhodnuté o právach a povinnostiach a nemala atribúty verejnej listiny spôsobilej k vykonaniu
záznamu žalovaným do katastra nehnuteľnosti, správny súd má uvedené za dôvodné.
Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 514/2012 z 22.11.2012 uviedol cit. „Uznesenie
vlády je vo všeobecnosti len interným aktom riadenia adresovaným členom vlády (a ostatným ústredným
orgánom štátnej správy), prípadne im podriadeným orgánom štátnej správy.“, s ktorým záverom plne

korešponduje názor najvyššieho súdu vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 1 Sž 50/2005 z 19.12.2008,
ktorým bolo rozhodnuté o správnej žalobe žalobcu (obec Ľubica) na preskúmanie Uznesenia Vlády
č. 429 z 31.05.2005 a podľa ktorého cit. „... napadnuté uznesenie, nie je rozhodnutím o práve alebo
povinnostifyzickejaleboprávnickejosoby,priamoneukladá,nemeníaninezrušujepráva,anisažiadnymspôsobom priamo nedotýka práv alebo právom chránených záujmov, či povinností fyzických alebo
právnických osôb. Takýmto rozhodnutím by v danom prípade mohlo byť za predpokladu splnenia
zákonných podmienok až rozhodnutie povereného vykonávateľa štátnej správy vydané v správnom

konaní, ktorým by práva alebo právom chránené záujmy žalobcu nepochybne dotknuté boli.“, no
a napokon aj podľa vyššie už zmieneného rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 30/1997 z
13.05.1997 cit. „Uznesenie vlády sa neuverejňuje podľa zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky, preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu Uznesenie vlády
je interným normatívnym pokynom, ktorým nemožno rozširovať právomoc štátneho orgánu nad rámec

kompetencií určených ústavou.“
Z uvedených vyjadrení najvyšších súdnych autorít je nepochybne zrejmým, že Uznesenie Vlády nie
je samo o sebe typom rozhodnutia, ktoré by mohlo a malo subjekty práva priamo zaväzovať a to
jednako (i) z dôvodu charakteru mocenskej pozície jeho autora, t.j. vlády, ktorá vonkoncom nie je
zákonodarcom zmocneným z tohto titulu, priamo všeobecne záväzným právnym predpisom ukladať
povinnosti a rozhodovať o právach jednotlivcov, pričom uznesenie vlády ani nie je všeobecne záväzným

právnympredpisom,ajednako(ii)zdôvodu,žesajednáomocenskérozhodnutie,ktoréniejevýsledkom
kontradiktórneho správneho procesu, v ktorom by boli jeho účastníkom garantované ich procesné práva.
Správny súd sa síce plne stotožňuje s obranným tvrdením žalovaného, že v konaní o zápis záznamu
do katastra nehnuteľností, žalovaný nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť záznamovej listiny,
ktorou v danom prípade bolo Uznesenie Vlády, a že žalovaný je oprávnený v tomto záznamovom konaní

skúmať iba, či je záznamová listina verejnou listinou, či má formálne náležitosti a či údaje v nej uvedené
korešpondujú s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľností, avšak v danom prípade žalovaný, podľa
správneho súdu tieto svoje povinnosti opomenul.
V danom prípade žalovaný iba formálne vyhodnotil, že v rozhodnom čase prijatia Uznesenia Vlády
č. 429 z 31.05.2005 bola vláda ustanovením § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, zmocnená

k jeho prijatiu a preto, aj keď už v čase vykonania samotného záznamu 25.05.2018 (derogačný nález
sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008) označené ustanovenie § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení
v jeho znení účinnom v rozhodnom čase, nebolo už súčasťou právneho poriadku, bez ďalšieho vykonal
jeho záznam do katastra nehnuteľností, tvrdiac, že sa tak stalo, pretože aj údaje v Uznesení Vlády
korešpondovali s údajmi v katastri. Výrok Uznesenia Vlády však pojednával iba o tom, že od územia

obce Ľubica sa odčleňuje časť vo výmere 168 499 m2, ktorá sa súčasne pričleňuje k územiu cit. „obce“
Kežmarok. Podľa správneho súdu z takto formulovaného rozhodnutia vlády nie je vôbec zrejmá identita
(stotožnenie) konkrétnych parciel, ktoré mali byť do odčleňovanej výmery 168 499 m2 pojaté (zahrnuté),
takže správnemu súdu nie je ani zrejmým ako, resp. na podklade čoho mohol žalovaný ustáliť, že
údaje uvedené v Uznesení Vlády ktorých sa mala týkať do katastra vykonávaná zmena záznamom,

boli v zhode s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľnosti, tobôž, ak už od prijatia Uznesenia Vlády do
okamihu vykonania záznamu uplynulo takmer 13 rokov, počas ktorých nepochybne (napr. v dôsledku
ROEP) došlo k zmene v označení a evidencii parciel. V tomto smere podľa správneho súdu neobstojí ani
to, že v Uznesení Vlády, vláda odkazovala na prílohu tohto uznesenia, ktorú mali tvoriť dva geometrické
plány (GP) pojednávajúce o lomových bodoch priebehu novej hranice dotknutých katastrálnych území

(GP č. 34630911-30/2004 a č. 34630911-31/2004), pretože GP v zmysle cit. § 67 ods. 1 katastrálneho
zákona, nie je sám o sebe záväzným a je to len cit. „... technický podklad právnych úkonov, verejných
listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam.“ Z uvedeného
dôvodu, kvôli právnej istote a ochrane záväzných údajov katastra o právach k nehnuteľnostiam, musia
byť rozhodnutím dotknuté parcely zadefinované bezprostredne v samotnom rozhodnutí (verejnej listine)

a v tomto smere nepostačuje iba odkaz na číslo GP, ktorý nie je verejnou listinou a pod tým istým číslom
sa dá vyhotoviť aj dodatočne s iným obsahom. Identická požiadavka na náležitosť rozhodnutia o právach
k nehnuteľnostiam je žalovaným kladená aj na civilné súdne rozhodnutie, vo výroku ktorého musia
byť rozhodnutím dotknuté nehnuteľnosti jasne a nezameniteľne (presne) v súlade s údajmi katastra
označené a v tomto smere nepostačuje iba k rozsudku pripojený GP, pretože v opačnom prípade

žalovaný odmietne vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností a takýto civilný rozsudok súdu je
nevykonateľným. Práve z dôvodu už vyššie konštatovanej rovnosti a rovnocennosti mocí v štáte, t.j.
zákonodarnej, výkonnej i súdnej, niet podľa správneho súdu žiadneho rozumného dôvodu, prečo by
identické požiadavky, aké sú žalovaným kladené na civilné súdne rozhodnutie nemali byť kladené aj
na rozhodnutie vlády (?), týkajúce sa do katastra zapisovaných údajov o právach k nehnuteľnostiam.

Vzhľadom k uvedenému mal správny súd teda za dôvodnú aj žalobnú námietku o nedostatkoch
Uznesenia Vlády, napriek ktorým žalovaný vykonal napadnutý záznam do katastra nehnuteľností.
Okrem toho, že pre zápis Uznesenia Vlády do operátov katastra tu objektívne nemohlo byť žalovaným
porovnané, či údaje o nehnuteľnostiach, ktorých sa územná zmena v dôsledku tohto Uznesenia Vládytýkala, sú alebo nie sú totožné s do tej doby v katastri nehnuteľností uvedenými údajmi, tak je potrebné
prisvedčiť aj argumentácii žalobcu, ako už aj bolo zmienené, že Uznesenie Vlády nebolo listinou
spôsobilou k zápisu da katastra aj pre absenciu vecného obsahu spôsobilého k zápisu záznamom, t.j.

nebolo rozhodnutím o práve „obce F.“ k odčleňovanému územiu [§ 35 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona] a ani neukladalo obci Ľubica povinnosť strpieť jeho odčlenenie, napokon, ako už bolo vyššie
uvedené, obci nie je možné ukladať povinnosti akýmkoľvek uznesením vlády (čl. 13 ústavy; § 1 ods. 2
zákona o obecnom zriadení).
Napokon obiter dictum správny súd poznamenáva, že v rozhodnom čase účinné znenie § 2 ods.

5 a 6 zákona o obecnom zriedení zmocňovalo síce vládu na prijatie dotknutého Uznesenia Vlády,
avšak iba za predpokladu, že cit. „.... po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí
v súlade s verejným záujmom...“, avšak z Uznesenia Vlády nie je zrejmým žiadne odôvodnenie nesúladu
s verejným záujmom a ani súladu ním nastoleného stavu s verejným záujmom, pričom ako je zrejmým
aj z tohto konania, niektorí občania územnou zmenou dotknutých území s územnou zmenou nastolenou
v dôsledku Uznesenia Vlády súhlasia iní zasa nie. V končenom dôsledku z Uznesenia Vlády nie

je zrejmým, ani z akého dôvodu by nebolo vo verejnom záujem časť územnou zmenou dotknutých
nehnuteľností odčleniť od územia Kežmarku a pričleniť k Ľubici, ale naopak. Z uvedeného vyplýva, že
vláda neodôvodnila zákonom nastolenú podmienku pre prijatie Uznesenia Vlády a teda či bola vôbec
založená jej právomoc dotknuté Uznesenie Vlády prijať.

78. Napokon mal správny súd za dôvodnú aj žalobnú námietku žalobcu o zanedbaní povinnosti
žalovanýmvykonaťvdanomprípadekonaniepodľa§58ods.2a4katastrálnehozákona,ktorýexplicitne
v prípadoch ako je aj tento, kedy dochádza nie len k zmene hranice katastrálneho územia, ale súčasne
s ňou dochádza aj k zmene územia obce, takéto konanie vyžaduje a predpokladá, keďže cit. § 58 ods. 2
katastrálneho zákona imperatívne vyžaduje, že o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne

hranicou obce, nie že okresný úrad „môže“ rozhodnúť, ale cit. „rozhodne“ a to nie len na návrh, ale aj
z vlastného podnetu.
V uvedenom smere neobstojí ani argument ďalších účastníkov konania, že žalovaný nemohol začať
konať podľa § 58 ods. 2 katastrálneho zákona, pretože o zmene dotknutých katastrálnych území už
rozhodla vláda. Totižto ak by iba na základe analógie legis (keďže zákonodárca nemohol predvídať

uvedenú neštandardnú situáciu), bolo možné Uznesenie Vlády pripodobniť k rozhodnutiu vydanému
v správnom konaní, tak potom s poukazom na v rozhodnom čase účinný cit. § 41b ods. 2 zákona
o ústavnom súde (č. 38/1993 Z.z.), by sa jeho vykonania nebolo možné domáhať, a teda ani žalovaný
toto Uznesenie Vlády nemal vykonať (tobôž keď od jeho prijatia uplynulo 13 rokov) a na jeho podklade
uskutočniť napadnutý záznam, ale mal sám z vlastného podnetu začať konať v súlade s § 58 ods. 2

katastrálneho zákona.

79. Záverom správny súd podotýka, že vníma a rozumie potrebe riešiť vzniknutú neštandardnú situáciu
o priebehu katastrálnej hranice medzi katastrálnymi územiami obce Ľubica a mesta F., ktorá aktuálne
pretína nie len niektoré parcely, ale aj na nich sa nachádzajúce stavby, avšak súčasne je treba mať na

zreteli, že na usporiadanie týchto pomerov existujú zákonodarcom predvídané a zákonne regulované
postupy, ktoré počas dlhého obdobia sporu medzi F. a L. už mohli byť aplikované (§ 58 ods. 2
katastrálnehozákona),vrámciprocesovktorýchbysaprejavilaajskutočnáaktuálnavôľaichobyvateľov,
namiesto snahy suplovať, tieto existujúce zákonom regulované možnosti úpravy pomerov, akýmisi
jednorázovými ad hoc „právnymi“ hybridmi nemajúcimi oporu v ústave ani v zákone.

80. Na záver je nutné poukázať, že v priebehu konania aj zástupca žalovaného na pojednávaní
konštatoval, že žalobou napadnutý záznam nemal byť vykonaný a je nezákonný, čím bola vytvorená
neštandardná procesná situácia, kedy medzi žalobcom a žalovaným zanikol „spor“ o zákonnosť
napadnutéhozáznamu,čoaleničnemenilonapotrebevdanejvecirozhodnúť,činávrhmestaKežmarok

žalovaný vybavil alebo nevybavil zákonným spôsobom.

81. Z uvedených dôvodov správny súd žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, kvôli nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a vec mu vrátil na nové konanie tak,
ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

82. Pri opätovnom konaní bude žalovaný postupovať v súlade s § 191 ods. 6 SSP, opätovne posúdi
návrh ďalšieho účastníka 9/815/ (mesto Kežmarok) zo 14.05.2018 a to v súlade s vyššie uvedeným
záväzným právnym názorom správneho súdu.83. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva

na správnom súde.“

84. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

85. Podľa § 169 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní
a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny
súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

86. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

87. Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ustanovenia o trovách konania sa
primerane použijú na kasačné konanie.
(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“

88. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods.
1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového
a kasačného konania sa posudzuje komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania [viď.
Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7 Ssk/40/2023 zo 14.07.2023], a keďže žalobca mal v konaní plný

úspech, správny súd mu priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov celého (vrátane kasačného) konania.
O náhrade trov konania medzi v konaní neúspešným žalovaným na jednej strane a ďalšími účastníkmi
1/ - 1473a/ a na strane druhej, správny súd rozhodol podľa cit. § 169 SSP zohľadniac, že tieto subjekty
majú právo na náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému účastníkovi (žalovaný), ktoré

im vznikli iba v súvislosti s plnením, im správnym súdom uložených povinnosti. Keďže v danom prípade,
akotovyplývazosúdnehospisu,súdvýzvouadresovanoutýmtosubjektomnavyjadreniesakpodaniam
ostatných účastníkov, im týmto iba vytvoril procesný priestor na realizáciu ich procesného práva vyjadriť
sakveci,t.j.výzvaminavyjadreniesúdtakďalšímúčastníkom1/a2/neukladalžiadnupovinnosťvyjadriť
sa alebo povinnosť zúčastniť sa na pojednávaní, ale im umožnil iba realizovať tieto ich práva (t.j. týmto

subjektom nebola súdom uložená žiadna povinnosť, ale možnosť sa vyjadriť a to aj s poučením, že aj
keď sa nevyjadria, súd môže vo veci konať), preto im správny súd právo na náhradu trov im vzniknutých
realizovaním ich práv, voči v konaní neúspešnému žalovanému nepriznal.
Na tomto mieste správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/10/2021 z 21.09.2022, podľa ktorého cit. „...najvyšší

správny súd zase v takto stanovenom rámci uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej
úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania
vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému
účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,

ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť
neuložil,právonanáhradutrovkonaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobu
na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že
by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.“

89. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 24, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Kataster nehnuteľností , Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025