Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100199
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100199.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D.. E. F. XX, XXX XX G., právne zast.: JUDr.
Viera Salonnáš Nováková, advokátka, so sídlom: Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45
026 556, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom:
Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ Mesto Ružomberok, so sídlom: Námestie A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok,
IČO: 00 315 737, právne zast.: JUDr. Dominika Lidayová Bašaryová, advokátka, so sídlom: Riadok

1962/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 53 468 911, 2/ CPI Slovakia, a. s., so sídlom: Mostová 34, 034 01
Ružomberok, IČO: 35 818 280, právne zast.: JUDr. Matej Csenky, advokát, so sídlom: Moyzesova 8, 921
01 Piešťany, IČO: 42 164 125, 3/ Ing. Jozef Rajecký – RAJEX, miesto podnikania: Maroša Madačova
1469/18, 034 01 Ružomberok, IČO: 33 027 722, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného
úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č.: OU-ZA-OVBP2-2023/008074/Kod zo dňa 17.04.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Mesto Ružomberok ako stavebný úrad vydalo dňa 19.08.2022 stavebné povolenie, č. j.:
OSS-293-94/2022-AV (ďalej ako „stavebné povolenie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“). Predmetné

stavebné povolenie bolo vydané žiadateľovi, ktorým bola obchodná spoločnosť CPI Slovakia, a. s., ktorá
je ďalším účastníkom konania 2/ v tomto súdnom konaní, pričom predmetné stavebné povolenie bolo
vydané na stavbu: „VILADOMY Ružomberok“ na pozemkoch parc. č.: C-KN 7624/21, C-KN 7624/4,
7624/19 s umiestnením objektu SO 120 Oporné múry a sadové úpravy na pozemkoch parc. č.: C-
KN 7624/4, 19, 21, 31, 32, 20 a C-KN 7628/2, C-KN 7628/6, v k. ú.: G.. Stavebným povolením bolo
rozhodnuté tak, že stavba „VILADOMY Ružomberok" pozostávajúca zo súboru stavebných objektov:
SO 101 Bytový dom - typ dispozície A na pozemku, parc. č.: C-KN 7624/21, SO 102 Bytový dom - typ

dispozície B, na pozemku parc. č.: C-KN 7624/21, SO 103 Bytový dom – typ dispozície C, na pozemku
parc. č.: C-KN 7624/21, SO 104 Bytový dom – typ dispozície C, na pozemku parc. č.: C-KN 7624/21,
SO 105 Bytový dom - typ dispozície C, na pozemku parc. č.: C-KN 7624/21, SO 106 Bytový dom – typ
dispozície D, na pozemku parc. č.: C-KN 7624/4, SO 107 Bytový dom – typ dispozície E, na pozemkuparc. č.: C-KN 7624/4, SO 108 Bytový dom – typ dispozície E, na pozemku parc. č.: C-KN 7624/4,
SO 109 bytový dom – typ dispozície E, na pozemku parc. č.: C-KN 7624/4, SO 110 Bytový dom – typ
dispozície F, na pozemku parc. č.: C-KN 7624/19, SO 111 Bytový dom – typ dispozície F, na pozemku

parc. č.: C-KN 7624/19, SO 112 Bytový dom – typ dispozície F, na pozemku parc. č.: C-KN 7624/19,
druh stavby: bytová budova, účel stavby: bytový dom - 48 bytových jednotiek, SO 120 Oporné múry a
sadové úpravy na pozemku parc. č.: C-KN 7624/4, 19, 21, 31, 32, 20 a C-KN 7628/2 a C-KN 7628/6,
druh stavby: jednoduchá stavba, účel stavby: oporné múry, terénne úpravy, k. ú.: G., sa povoľuje a pre
umiestnenie a uskutočnenie stavby boli určené podmienky.

2.Protiprvostupňovémurozhodnutiubolopodanéodvolanie,atozostranyúčastníčkyadministratívneho
konania A. B. C., ktorá v tomto súdnom konaní vystupuje ako žalobkyňa. O podanom odvolaní
rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 17.04.2023, č:
OU-ZA-OVBP2-2023/008074/Kod (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie" alebo „rozhodnutie okresného
úradu" alebo „rozhodnutie Okresného úradu Žilina“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené

prvostupňové rozhodnutie.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne

3. Žalobkyňa podala včas správnu žalobu, v ktorej uviedla, že predmetnú žalobu podala z dôvodov, že:

napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorí zobrali orgány verejnej správy za základ
ich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

4. Žalobkyňa vzniesla námietku ohľadom nedodržania zákona pri spojení územného konania a
stavebného povolenia. Žiadateľ doručil na stavebný orgán svoju žiadosť o vydanie stavebného
povolenia, pričom žiadateľ žiadal o vydanie stavebného povolenia, okrem iného aj pre parcely, ktoré

vôbec neboli predmetom územného rozhodnutia, čiže žiadateľ nežiadal v prípade týchto parciel vo
svojej žiadosti spojenie územného konania so stavebným konaním. Na základe tejto žiadosti bolo
žalobkyni oznámené začatie stavebného konania podľa ust. § 61 ods. 1 až 3 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“). V doručenom oznámení o začatí stavebného konania

bolo uvedené, že stavebný orgán začína správne konanie vo veci vydania stavebného povolenia, pričom
v predmetnom oznámení nie je ani zmienka o tom, že v prípade uvedených parciel dochádza k spojeniu
územného konania a stavebného konania. O spojení uvedených konaní do jedného sa žalobkyňa
dozvedela až z napadnutého rozhodnutia. Pred doručením napadnutého rozhodnutia žalobkyni nebolo
doručené žiadne iné oznámenie, prípadne iný právny úkon zo strany správneho orgánu, ktorým by bolo

oznámené spojenie, resp. zlúčenie týchto dvoch konaní. V dôsledku porušenia zákona a v dôsledku
uvedeného postupu stavebného úradu nebolo žalobkyni ako účastníčke konania umožnené v zmysle
ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.") relevantne sa vyjadriť ku všetkým
okolnostiam.

5. Žalobkyňa považuje za nezákonný postup stavebného úradu, ktorý upustil od miestneho zisťovania
a ústneho pojednávania, čím porušil ust. § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona a ust. § 3 ods. 2
Správneho poriadku.

6. Ďalej žalobkyňa namietla nepreukázanie iných práv k pozemku zo strany žiadateľa. Tak ako vyplýva
zo žiadosti žiadateľa Monero s. r. o. o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, tento za účelom
preukázania práva k pozemkom, na ktorých má prebiehať výstavba, predložil určité doklady, avšak
nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu jeho právo k pozemkom vo vlastníctve mesta Ružomberok, ktoré
sú prístupovou cestou k pozemkom, na ktorých má prebiehať výstavba. Zároveň nepredložil žiadny

dokladpreukazujúciprechodprávaapovinnostizpôvodnejnavrhovateľkyvrámcikonaniaoumiestnenie
stavby na H. I., nepredložil žiadny doklad preukazujúci prechod práv a povinností z H. I. na spoločnosť
Moneo s. r. o. a nepredložil ani súhlas Moneo s. r. o. pre žiadateľa.7. Žalobkyňa uviedla, že územné rozhodnutie je vydané v rozpore so záväzným územným plánom
mesta Ružomberok. Územný plán mesta Ružomberok - schválený počíta na tomto území s výstavbou
rodinných maximálne dvojpodlažných domov a nie s výstavbou trojpodlažných viladomov, ktoré sú

vysoké 9 metrov. V prípade územného rozhodnutia absentuje individuálne posúdenie od mesta
Ružomberok ako aj posúdenie v čom spočíva obmedzenie výstavby - v akom rozsahu, pričom chýba:
(i) individuálne posúdenie mestom Ružomberok, že v danej lokalite Kalvária je možné pripustiť aj
obmedzenú výstavbu menších bytových domov do 4 b. j. a taktiež chýba posúdenie pre uvedenú
lokalitu, čo predstavuje obmedzenú výstavbu menších bytových domov, (ii) prepočet zastavanosti

a zahustenia územia v zmysle doplnku č. 3 k územnému plánu mesta Ružomberok z júla 2016
a celá charakteristika B1 v stanovisku hlavného architekta, (iii) posúdenie, či tam navrhované
bytové domy spĺňajú charakteristiku využitia územia B1, (iv) nezadefinovanie kritérií uličnej čiary.
Projektová dokumentácia na „VILADOMY Ružomberok“ k stavebnému konaniu mesta Ružomberok
č. j. OSS-293-68/2022-AV je v priamom rozpore s platným schváleným územným plánom Mesta
Ružomberok, t. j. bol porušený § 27 ods. 6 Stavebného zákona.

8. Žalobkyňa vzniesla námietku rozporu medzi rozhodnutím o umiestnenie stavby a stavebným
povolením. Žalobkyňa uviedla, že vydané územné rozhodnutie má vady, a to: (i) neobsahuje výpočet
zastavanej plochy, (ii) neobsahuje dispozičné riešenie stavby a (iii) nie je možné posúdiť ani súlad
výškového osadenia stavby (nadmorská výška) s územným rozhodnutím. Stavebný úrad v stavebnom

povolení neuviedol, či v zmysle ust. § 62 Stavebného zákona preskúmal, či dokumentácia spĺňa
podmienky územného rozhodnutia.

9. Podľa názoru žalobkyne bol nenáležite zistený skutkový stav. V prvom rade žalobkyňa poukázala
na to, že mesto Ružomberok ako prvostupňový orgán a Okresný úrad Žilina ako druhostupňový

orgán sa nedostatočne zaoberali námietkou žalobkyne, že výstavbou viladomov v zmysle predloženej
dokumentácie môže dôjsť k zásahu do jej vlastníckeho práva garantovaného Ústavou Slovenskej
republiky, pretože žalobkyňa je vlastníčkou susediacich pozemkov, na ktorých má záujem stavať rodinné
domy. Stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán pochybil aj tým, že si pred vydaním svojho
rozhodnutia nevyžiadal stanovisko Krajského pamiatkového úradu Žilina, a to s ohľadom na skutočnosť,

že Kalvária nachádzajúca sa v meste Ružomberok bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
V prípade výstavby SO 120 - Oporné múry a pletiva sú tieto postavené na parcelách, ku ktorým
má žalobkyňa zriadené právo vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, čiže
správny orgán si mal vyžiadať od žalobkyne ako od oprávnenej z vecného bremena súhlas na zriadenie
oporného múra a pletiva. Nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne posúdenie vidí žalobkyňa aj

v tom, že stavebný úrad uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia, že Útvar hlavného architekta mesta
Ružomberokvosvojomstanoviskuurčiluličnúčiaru,avšakžalobkyňatrvánatom,žesamalauličnáčiara
stanoviť podrobnejším stupňom územnoplánovacej dokumentácie, minimálne urbanistickou štúdiou,
ktorú by schválilo obecné zastupiteľstvo. Stavebný úrad a ani odvolací orgán sa nijakým spôsobom
nevysporiadali s tým, že niektoré stanoviská dotknutých orgánov a inštitúcií stratili platnosť, pričom ide

o stanovisko ORANGE a. s., Stredoslovenská distribučná a. s. a Energotel a. s. Mesto Ružomberok
ako stavebný úrad a Okresný úrad Žilina nesprávne postupovali, keď uviedli, že pripomienky uvedené
v odbornom stanovisku TÚV SÚD Slovakia s. r. o. nebránia vydaniu stavebného povolenia.

10. Žalobkyňa namietla nedodržanie technických podmienok:

- žalobkyňa uviedla, že v projektovej dokumentácii ako aj v iných dokladoch, neboli dodržané podmienky
v zmysle ust. § 6 ods. 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie (ďalej ako „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). V prípade objektov SO 105, 106, 107, 108,

109, 110 nie je dodržaná vzdialenosť minimálne 3 metre od okraja pozemnej komunikácie určená vyššie
uvedeným zákonným ustanovením. Túto hranicu určuje priamo predmetná vyhláška a Útvar hlavného
architekta Mesta Ružomberok nemôže svojím stanoviskom a určením takzvanej uličnej čiary zmeniť
zákon;
- došlo aj k porušeniu ust. § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nakoľko viladomy majú rozšírené

druhé nadpozemné podlažie terasami vystupujúcimi viac ako 1 a pol metra od steny a nie sú vzdialené
najmenej 3 metre od okraja pozemnej komunikácie;- projektová dokumentácia nie je v súlade s vyhláškou Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb.,
ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej ako „vyhláška č. 35/1984
Zb.“) a to podľa ust. § 88 ods. 1 a rozptylová plocha je nedostatočná;

- došlo k porušeniu z ust. § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.;
- projektová dokumentácia nie je spracovaná podľa STN, teda nie je spracovaná podľa STN 73 0580
- 1 - denné osvetlenie budov;
- v danom prípade mala byť predložená EIA, a to z dôvodu, že ide o územie mimo zastavaného územia
Mesta Ružomberok, kde je nevyhnutné mať posudzovanie vplyvu na životné prostredie;

- z projektovej dokumentácie je zrejmé, že balkón vybudovaný na bytovom dome je širší ako 1,5 metra
a zasahuje priamo na hranicu s pozemkom žalobkyne - parcela C-KN č. 7624/25, čím nie je dodržaná
požiadavka vzdialenosti od spoločnej hranice s týmto pozemkom a čo obmedzuje možnú budúcu stavbu
žalobkyne na jej pozemku z dôvodu dodržania vzdialenosti stavieb v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z.;
- orgány verejnej správy nijakým spôsobom nereagovali na námietku žalobkyne v tom smere ako bola,
resp. ako je posudzovaná vhodnosť/nevhodnosť zastavania daného územia obytnými komplexmi, a to

12 trojpodlažnými viladomami;
- za nedostatočné považuje žalobkyňa aj vyjadrenie, resp. argumentáciu stavebného úradu k námietke
o tom, akým spôsobom, kedy a s akým záverom bolo posúdené, či navrhované bytové domy spĺňajú
charakteristiku využitia územia B1;
- projektová dokumentácia nijakým spôsobom nereflektuje a územné rozhodnutie nezohľadňuje tú

skutočnosť, že inžinierske siete boli pôvodne kapacitne projektované pre 12 až 16 rodinných domov;
- v uvedenej oblasti nie je do dnešného dňa dobudovaná, a teda ani skolaudovaná stavba - verejný
vodovod a verejná kanalizácia;
- z projektovej dokumentácie vyplýva, že nie je dodržaná podmienka odstupu, ktorá bola zadefinovaná
ako podmienka Stredoslovenskej distribučnej a. s. v jej vyjadrení zo dňa 09.12.2019;

- pôdorysné rozmery a výškové umiestnenie jednotlivých stavebných objektov SO 101 až SO 112
nesúhlasia s odsúhlasenou dokumentáciou pre územné rozhodnutie, ktoré vydalo mesto Ružomberok
č. j. OSS-7131-22/2019-AV zo dňa 20.12.2019. Napríklad v územnom rozhodnutí neboli pri objektoch
SO 101 až SO 105 schody do bytových domov;
- v administratívnom spise absentujú vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré sú nevyhnutné k rozhodnutiu

stavebného úradu.

11. Žalobkyňa vzniesla námietku odňatia možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalobkyňa
uviedla, že jej bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania, pričom k predmetnému oznámeniu
predložila svoje námietky. Nakoľko sa žalobkyňa písomne vyjadrila a predložila námietky, resp.

doplnenie k týmto námietkam, bol správny orgán povinný predložiť jej vyjadrenie ostatným účastníkom
správneho konania, teda žiadateľovi a dotknutým osobám a tieto osoby mali právo reagovať na tvrdenia
žalobkyne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, či si správny orgán splnil túto svoju
povinnosť voči všetkým účastníkom konania, nakoľko v odôvodnení sa uvádza len reakcia žiadateľa
(ďalší účastník konania 2/ v tomto súdnom konaní) na uvádzané námietky. Podľa názoru žalobkyne

stavebný úrad pochybil, keď vyjadrenie žiadateľa žalobkyni nedoručil a ani ju žiadnym spôsobom
neinformoval o tom, že v spise sa nachádzajú nové listiny a dôkazy, z ktorých bude vychádzať pri svojom
rozhodnutí.

12. Žalobkyňa spochybnila postup žalovaného, ktorý neprerušil administratívne konanie. Jedným z

podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia je aj územné rozhodnutie sp. zn.: OSS-7131-22/2019-
AV zo dňa 20.12.2019. Dňa 19.12.2022 podala žalobkyňa na súd žalobu proti mestu Ružomberok o
doručenie predmetného územného rozhodnutia, pričom konanie je vedené pod sp. zn.: 31S/215/2022.
V predmetnom súdnom konaní sa žalobkyňa domáha, že bola opomenutým účastníkom konania a
nesprávnym postupom správneho orgánu jej ako účastníčke konania bola odňatá možnosť zúčastniť

sa konania. V prípade, že by súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného doručiť žalobkyni predmetné
rozhodnutie o umiestnení stavby ako účastníčke konania, je zrejmé, že postupom správneho orgánu
bol porušený zákon. Po doručení predmetného rozhodnutia by žalobkyňa mala možnosť uvedené
rozhodnutie o umiestnení stavby napadnúť odvolaním, čo by malo dopad na právoplatnosť predmetného
rozhodnutia o umiestnení stavby, ako aj dopad na stavebné povolenie. Ďalším dôvodom na prerušenie

konania je aj skutočnosť, že na Okresnom súde Ružomberok prebieha konanie vo veci podanej žaloby
o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých má prebiehať výstavba SO - 120 Oporné múry
a oplotenie. Konanie je vedené pod sp. zn.: 2C/34/2022 a vedenie tohto konania je zapísané na
príslušnom liste vlastníctva. Žalobkyňa trvá na tom, že správny orgán bol povinný pristúpiť k prerušeniukonania z dôvodu, že na Okresnom súde v Ružomberku prebieha konanie o predbežnej otázke, pričom
predbežnouotázkoujeurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,naktorommáprebiehaťrealizácia
stavby (oporné múry) a ktoré nehnuteľnosti tvoria prístupovú cestu k pozemkom, na ktorých sa má

realizovať stavba.
13. Žalobkyňa namieta neplatnosť územného rozhodnutia ako podklad vydania stavebného povolenia.
Žalobkyňa mala byť účastníčkou konania o umiestnení stavby, pričom jej účastníctvo vyplývalo z dvoch
skutočností, a to účastníctvo z dôvodu existencie oprávnenia z vecného bremena a účastníctvo z
dôvodu vlastníctva susediacich pozemkov. Takýmto postupom správneho orgánu - odňatie postavenia

účastníka konania - došlo k popretiu základných zásad správneho konania. Stavebný úrad sa však
vyššieuvedenýmdôsledneneriadil,keďžalobkyňunezahrnuldookruhuúčastníkovkonania,atonapriek
tomu, že postavenie žalobkyne vyplývalo z uvedených skutočností, pretože jej pozemok je priamo
susediaci s pozemkom, na ktorom má byť realizovaná stavba SO 120 - Oporný múr a oplotenie a
žalobkyňa má zriadené vecné bremeno k pozemku, na ktorom má byť postavený oporný múr.

14. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu, a to napriek tomu, že
výrok tohto rozhodnutia je neurčitý. Vo výroku rozhodnutia stavebného úradu je uvedené, že mesto
Ružomberok ako stavebný úrad posúdilo predložený návrh podľa ust. § 62 až 63 Stavebného zákona
pre SO 101 až 112 a podľa § 37, § 62 a § 63 Stavebného zákona pre SO 120 v spojenom územnom a
s stavebnom konaní. V prípade SO 101 až 112 ide o bytové domy trojpodlažné, a teda nie je možné pri

posúdení predloženého návrhu aplikovať ust. § 63 Stavebného zákona, nakoľko uvedené ustanovenie
sa aplikuje len v prípade povoľovania jednoduchých a drobných stavieb. Z uvedeného dôvodu potom
vyvstávajú aj dôvodné pochybnosti o rozsahu preskúmavania podanej žiadosti, či pri jej preskúmavaní
postupoval podľa ust. § 62 alebo ust. § 63 Stavebného zákona, nakoľko z povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona mal konať a skúmať, či dokumentácia spĺňa podmienky

územného rozhodnutia.

15. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým zruší
napadnuté rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie.

Vyjadrenia k žalobe

16. Ďalší účastník konania 1/ vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe vo vzťahu k námietke
žalobkyne ohľadom nedodržania zákona pri spojení územného konania a stavebného povolenia uviedol,
že oproti územnému rozhodnutiu došlo iba k čiastočnej zmene riešenia objektu SO 120 Oporných

múrov, pričom táto zmena vychádzala z podrobnejšie riešenej dokumentácie pre stavebné povolenie.
Oznámenie o začatí stavebného konania bolo žalobkyni doručené, pričom žalobkyňa bola dostatočne
oboznámená s dokumentáciou predloženou stavebníkom a viackrát aj využila možnosť nahliadať do
administratívneho spisu. K spojeniu územného konania a stavebného konania došlo v zmysle zákonnej
úpravy. Ďalší účastník konania 1/ nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že skutočnosť, že predmetom

povoľovania mala byť výstavba 12 viladomov, čo malo zakladať povinnosť správneho orgánu uskutočniť
miestne zisťovanie a ústne pojednávanie, keďže takéto tvrdenie nemá žiadnu oporu v zákone. K
námietke nepreukázania iných práv k pozemku zo strany žiadateľa uviedol, že k pozemku parc. č.: KN-
C 7628/1, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. G., má vlastnícke právo mesto Ružomberok. K
pozemkom parc. č.: KN-C 7628/1 a KN-C 7642 (KN-E 30273/1) bol preukázaný súhlas vlastníka týchto

pozemkov, pričom tento súhlas bol podmienený schválením dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami
v mestskom zastupiteľstve Mesta Ružomberok a následným uzatvorením zmluvy. Vo vzťahu k
namietanému rozporu územného rozhodnutia s územným plánom poukázal na stanovisko Útvaru
hlavného architekta Mesta Ružomberok č. UHA-7154-2/2019-SO zo dňa 10.12.2019, v ktorom bolo
uvedené že hlavný architekt Mesta Ružomberok k projektovej dokumentácii „VILADOMY Ružomberok“

z hľadiska územného plánu nemá námietky. K námietke rozporov medzi rozhodnutím o umiestnení
stavby a stavebným povolením uviedol, že nevyplýva žiadna zákonná povinnosť stavebného úradu
uvádzať v územnom rozhodnutí namietané náležitosti v žalobkyňou uvádzanom rozsahu. K námietke
nenáležitého zistenia skutkového stavu uviedol, že stavebný úrad sa podrobne zaoberal námietkami
a pripomienkami žalobkyne, pričom z vyjadrení a námietok žalobkyne nie je zrejmé, ako konkrétne

malo byť zasiahnuté do jej vlastníckych práv. Čo sa týka nedodržania technických podmienok, tak
uviedol, že cestný správny orgán sa k stavbe vyjadril v územnom konaní a následne mu bolo zaslané
oznámenieozačatístavebnéhokonania,pričomvčasevydaniatohtostavebnéhopovoleniabolovydané
aj stavebné povolenie pre komunikáciu OTS-406-4/2021-PM zo dňa 08.03.2021, ktorého súčasťou boloaj povolenie chodníka, ktorý slúži aj ako rozptylová plocha, pričom žalobkyňa neuviedla, akej veľkosti
by mala byť podľa nej. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1/ bola žalobkyni poskytnutá možnosť
vyjadriť sa ku všetkým podstatným podkladom pre vydanie rozhodnutia, preto jej námietky v tomto

smere považuje za nedôvodné. K námietke neplatnosti územného rozhodnutia uviedol, že pozemky
vo vlastníctve žalobkyne nespĺňajú definíciu susedného pozemku podľa ust. § 139 ods. 2 písm. b)
Stavebného zákona. Žalobkyňa mala zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a
prejazdu motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam parc. č.: C-KN 7624/22, 23, 24 a 25 pre k. ú. G.,
pričom tieto pozemky však nie sú pozemkom, na ktorom by bola stavba bytových a oporných múrov

umiestnená. Stavbou „VILADOMY Ružomberok“ nie je upreté ani žiadnym spôsobom obmedzené právo
žalobkyne vyplývajúce z vecného bremena prechodu a prejazdu. Ďalší účastník konania 1/ považuje
žalobné námietky žalobkyne za nedôvodné a navrhuje žalobu zamietnuť.

17. Okresný úrad Žilina vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobkyňa porušenie
ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku odôvodňovala výlučne tým, že jej prvostupňový správny orgán

nepredložil na vyjadrenie vyjadrenie stavebníka k námietkam a pripomienkam, ktoré si k podkladom
rozhodnutiauplatnila.Okresnýúradmázato,žezožiadneho hmotnoprávnehoustanoveniaStavebného
zákona upravujúceho povoľovacie procesy a ani zo Správneho poriadku nevyplýva právny nárok
vyjadrovať sa k vyjadreniam ostatných účastníkov konania, a preto tvrdenie žalobkyne, že prvostupňový
správny orgán porušil zákon, neobstojí. Ďalej uviedol, že zotrváva na svojom závere, že stavebný

úrad tým, že v oznámení o začatí stavebného konania v prípade doplnených objektov oporných múrov
neuviedol súčasne aj spojenie tohto konania s konaním o umiestnení doplňujúcich oporných múrov,
tak tento jeho postup a konanie nepredstavuje vo vzťahu ku skutkovej stránke veci také porušenie
zákona, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do hmotnoprávnych práv žalobkyne. Nariadenie ústneho
pojednávania a vykonanie miestneho zisťovania je oprávnením a nie povinnosťou správneho orgánu,

preto požiadavku žalobkyne považuje za právne a zákonne nenárokovateľnú. Taktiež uviedol, že
stavebným povolením č. OTS-406-4/2021-PM zo dňa 08.03.2021, mesto Ružomberok ako špeciálny
stavebný úrad stavebníkovi CPI Slovakia a. s. v stavebnom konaní založilo oprávnenie uskutočniť ním
navrhovaný cestný objekt (stavbu) SO 01 – miestne komunikácie vedením jeho trasy aj cez pozemky
parc. č.: C-KN 7628/9, C-KN 7642/6 a C-KN 3162/3, ku ktorým preukázal svoje oprávnenie predložením

predbežnej zmluvy, pričom žalobkyňa bola riadnou účastníčkou tohto stavebného konania, dokonca
žalobkyňa bola navrhovateľka umiestnenia tejto stavby v stavebnom konaní a nemala žiadne námietky
spochybňujúce oprávnenie stavebníka stavby na pozemkoch mesta v súlade s územným rozhodnutím
a stavebným povolením umiestniť. Vo vzťahu k námietke rozporu územného rozhodnutia s územným
plánom okresný úrad uviedol, že za individuálne posúdenie mestom je podpísaný a zodpovedá

hlavný architekt mesta A. H. H., pričom okresný úrad poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia,
konkrétne na str. 39 a 43. Okresný úrad ďalej poukázal na to, že žalobkyňa v písomných námietkach a
pripomienkach k oznámeniu o začatí stavebného konania len všeobecne poukazovala na skutočnosť,
že pôdorysné a výškové umiestnenie jednotlivých stavebných objektov bytových domov SO 101 až SO
112 nesúhlasia s odsúhlasenou dokumentáciou pre územné rozhodnutie (DUR), pričom ako príklad

uviedla len to, že pri týchto objektoch v územnom rozhodnutí neboli schody do bytových domov. Tieto
námietky a argument o chýbajúcich schodoch následne premietla aj do podaného odvolania. Žalobkyňa
až v podanej správnej žalobe generovala ďalšie podľa ňou zistené vady medzi DUR a projektovým
riešením bytových domov, napr. z hľadiska ich výškového umiestnenia, z ktorých nakoniec vyvodila
nesprávny záver, že stavebný úrad ako správny orgán v danom prípade povolil odlišnú stavbu, ako

bola územným rozhodnutím umiestnená. Pretože žalobkyňa tieto tvrdenia produkovala až v žalobnom
návrhu, ich prípustnosť s prihliadnutím na koncentračnú zásadu zakotvenú v Stavebnom zákone a
ustálenú judikatúru súdov, je potom pre posúdenie súdom vylúčená. Okresný úrad ďalej uviedol, že
Správny súd v Banskej Bystrici vo veci žalobkyne ako opomenutej účastníčky uznesením pod sp. zn.:
ZA-31S/215/2022-133 zo dňa 19.12.2023 uložil mestu Ružomberok ako žalovanému povinnosť doručiť

žalobkyni rozhodnutie č. OSS-7131-22/2019-AV zo dňa 20.12.2019 (rozhodnutie o umiestnení stavby
„VILADOMY Ružomberok“) v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Podľa uznesenia
správneho súdu žalobkyňa ako opomenutá účastníčka v územnom konaní nepreukázala, že územným
rozhodnutím o umiestnení bytových domov v rámci obytného súboru „VILADOMY Ružomberok“ na
pozemkoch parc. č. C-KN 7624/4, 19, 21, 31, 32, 20 môže dôjsť k ohrozeniu jej vlastníckych práv k

týmto pozemkom z dôvodu, že nie sú pozemkami susednými s jej pozemkami. Správny súd vydaným
uznesením priznal žalobkyni postavenie účastníčky územného konania, a to z titulu výlučne len
existencie iného práva k pozemkom parc. č. C-KN 7628/2 a 6, v prospech ktorých svedčí pre žalobkyňu
vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez tieto pozemky. Pretože opornémúry nebudú zasahovať do dopravno-technického riešenia tejto povolenej miestnej stavby a ani do
budúcej premávky na nej, nemôže byť potom dotknuté a ani inak obmedzené právo žalobkyne jej
vyplývajúce z iného práva, t. j. jej oprávnenie spočívajúce v prechode a prejazde cez túto cestu po

jej riadnom dokončení. Okresný úrad v rámci námietky nedodržania technických podmienok, námietky
voči postupu žalovaného, ktorým neprerušil konanie a námietky neplatnosti územného rozhodnutia ako
podkladvydaniastavebnéhopovolenia,odkazujenanapadnutérozhodnutie,kdesastýmitonámietkami
(ešte ako s odvolacími námietkami) dostatočne vysporiadal, pričom okresný úrad ešte doplnil, že
tvrdenie žalobkyne o nedodržaní technických podmienok z hľadiska dodržania odstupových vzdialeností

bytových domov od kraja povolenej miestnej cesty, je nesprávne. Okresný úrad vo vzťahu k námietke
nepreskúmateľnosti rozhodnutia uvádza, že ide len o všeobecné konštatovanie, pričom k takémuto
konštatovaniu sa nepovažuje za potrebné ani vyjadriť. Navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
keďže žiaden zo žalobných dôvodov nebol dôvodný.

18. Ďalší účastník konania 2/ vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že k tvrdeniu, že

stavebník nežiadal vo svojej žiadosti o vydanie stavebného povolenia spojenie územného konania so
stavebným konaním a že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu zákona, je potrebné uviesť,
že na takýto postup nebol podľa názoru ďalšieho účastníka konania 2/ daný žiadny dôvod. Žalobkyňa
opakovane pri tejto svojej argumentácii prihliada na tú skutočnosť, že na pozemkoch parc. č.: C-KN
7628/2 a parc. č. C-KN 7628/6 majú byť vybudované výlučne inžinierske stavby, pričom tieto stavby

boli predmetom územného konania a územného rozhodnutia, pričom z uvedeného dôvodu nebol daný
dôvod na akékoľvek spojenie územného konania so stavebným konaním v smere, akým namieta
žalobkyňa. Je prinajmenšom zvláštne, že žalobkyňa neprihliada na uvedený fakt, zvlášť ak práve ona
bola žiadateľom o vydanie územného rozhodnutia v roku 2017 na predmetné inžinierske stavby. Ďalej
uviedol, že zákonné ustanovenia dávajú stavebnému úradu možnosť upustiť od miestneho zisťovania

a ústneho pojednávania, teda je výlučne na rozhodnutí konajúceho prvostupňového stavebného úradu,
či túto zákonnú možnosť využije v prípade, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť
o vydanie stavebného povolenia poskytuje dostatočný podklad pre rozhodnutie. Tým, že stavebný
úrad využil túto svoju zákonom určenú možnosť, v žiadnom prípade nezasiahol do práv žalobkyne,
keďže jej v súlade so zákonom umožnil vyjadriť sa k predmetu tohto stavebného konania. K námietke

nepreukázania iných práv k pozemku zo strany žiadateľa ďalší účastník konania 2/ uviedol, že mu
nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal žalobkyňou spomínané listiny predkladať, zvlášť v rámci tohto
stavebného konania. Taktiež uviedol, že argumentácia žalobkyne vo vzťahu k údajnému rozporu
územného rozhodnutia s územným plánom mesta Ružomberok je nedôvodná. V súvislosti s týmto
odkazuje na vyčerpávajúcu argumentáciu prvostupňového stavebného úradu, ktorá je uvedená na str.

39 a 40 stavebného povolenia. Správny orgán v tomto smere jasne a výstižne vysvetlil žalobkyni, z
akých dôvodov nemôže byť územné rozhodnutie v rozpore s územným plánom mesta Ružomberok.
Ďalší účastník konania 2/ považuje argumentáciu vo vzťahu k údajnému rozporu medzi rozhodnutím
o umiestnení stavby a stavebným povolením za nedôvodnú v celom rozsahu. Prvostupňový stavebný
úrad v tomto smere postupoval správne a povolil stavbu v rozsahu, v akom bolo vydané právoplatné

územné rozhodnutie. K tvrdeniu žalobkyne, že prvostupňový stavebný úrad si nevyžiadal pred vydaním
stavebného povolenia stanovisko Krajského pamiatkového úradu Žilina s ohľadu na skutočnosť, že
Kalvária bola rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky vyhlásená za národnú kultúru
pamiatku, ďalší účastník konania 2/ uviedol, že táto argumentácia žalobkyne je nedôvodná, keďže aj
samotnej žalobkyni je nepochybne známe, že spomenuté rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej

republiky nie je doposiaľ právoplatné, nakoľko nebolo rozhodnuté o podaných odvolaniach účastníkov
predmetného správneho konania o vyhlásení Kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku (aj o odvolaní
samotnej žalobkyne). K tvrdeniu žalobkyne o nedostatočnosti vyjadrenia Úradu hlavného architekta
uviedol, že argumentácia žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom k tejto
okolnosti sa prvostupňový stavebný úrad vyjadril jasne na str. 40 stavebného povolenia, pričom

ďalší účastník konania 2/ sa s touto argumentáciou v celom rozsahu stotožňuje. Čo sa týka straty
platnosti niektorých stanovísk dotknutých orgánov, tak ďalší účastník konania 2/ uviedol, že podľa
jeho vedomostí neboli žalobkyňou spomínané stanoviská časovo obmedzené. Ďalší účastník konania
2/ uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k žiadnemu porušeniu práva žalobkyne na vyjadrenie
pred vydaním rozhodnutia, keďže v tomto smere orgány verejnej správy dodržali všetky procesné

predpisy. Námietka žalobkyne, že bola opomenutou účastníčkou územného konania je podľa názoru
ďalšieho účastníka konania 2/ nedôvodná, a preto je aj nedôvodná námietka o údajnej neplatnosti
územného rozhodnutia ako podkladu vydania stavebného povolenia. Žalobkyňa v podanej správnej
žalobe namietala aj nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom ohrozenia jej vlastníckeho práva,pričom ďalšiemu účastníkovi konania 2/ z tejto argumentácie nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo
byť čo i len potenciálne ohrozené vlastnícke právo žalobkyne v dôsledku realizácie povoľovanej stavby.
Takáto argumentácia je absurdná, bez akejkoľvek relevancie pre účely tohto stavebného konania. Ďalší

účastník konania 2/ uvádza, že prvostupňový stavebný úrad, rovnako tak odvolací správny orgán,
sa so všetkými námietkami žalobkyne v súvislosti s domnelým nedodržaním technických podmienok
riadne a vyčerpávajúco vysporiadali, preto v podrobnostiach na túto argumentáciu v celom rozsahu
odkazuje. Ďalší účastník konania 2/ sa stotožnil so správnymi orgánmi, že neexistoval dôvod na
prerušenie administratívneho konania, a to z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní. Na záver uviedol,

že napadnuté rozhodnutia určite netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Požiadal správny súd, aby žalobu
žalobkyne zamietol.

Repliky

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu okresného úradu uviedla, že v danom prípade nemohlo dôjsť k

spojeniu územného konania a stavebného konania z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v ust.
§ 39a ods. 4 Stavebného zákona, a to z dôvodu absencie žiadosti stavebníka o spojenie týchto konaní
a absencie rozhodnutia o spojení vecí. Považuje za nezákonný postup prvostupňového orgánu, ktorý
upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. K svojej námietke ohľadom nepreukázania
iných práv k pozemku zo strany žiadateľa poukázala na to, že okresný úrad uviedol, že stavebník

predložil v konaní o vydanie stavebného povolenia na stavbu („miestne komunikácie“) zmluvu o budúcej
zmluve o zriadení vecného bremena uzavretú medzi mestom Ružomberok a stavebníkom, avšak
takáto zmluva sa v administratívnom spise mesta Ružomberok nenachádza, teda netvorí podklad
rozhodnutia. Žalobkyňa považuje za odňatie možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia aj postup
okresného úradu a prvostupňového orgánu, kedy prvostupňový orgán vôbec nedoručil vyjadrenie

ďalšieho účastníka konania 2/ k jej námietkam a taktiež okresný úrad jej nedoručil vyjadrenie ďalšieho
účastníka konania 2/ k jej odvolaniu. Trvá na tom, že je tu rozpor medzi vydaným rozhodnutím a
územným plánom obce. Súhlasí s tvrdením okresného úradu, že územný plán umožňuje aj na plochách
označených ako B1, vo vybraných lokalitách a na základe individuálneho posúdenia mestom pripustiť aj
obmedzenú výstavbu menších bytových domov do štyroch bytových jednotiek, avšak za splnenia troch

kumulatívnych podmienok, ktoré podľa jej názoru splnené neboli. Trvá na svojej námietke rozporu medzi
rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením, pričom sa nestotožňuje s názorom okresného
úradu, že súd sa s touto námietkou nemôže zaoberať z dôvodu porušenia koncentračnej zásady, pretože
z jej strany došlo k riadnemu uplatneniu námietok. Žalobkyňa podľa jej názoru dostatočným spôsobom
preukázala, že sú ohrozené jej práva a oprávnené záujmy ako účastníka konania vo väčšom rozsahu

než sa počítalo v územnom rozhodnutí, ide najmä o vplyv na dopravnú obsluhu. Trvá na tom, že
zo strany správneho orgánu nedošlo k správnemu zisteniu skutkového stavu ako aj k nedodržaniu
technických podmienok, pričom v tomto smere sa odkázala na podanú správnu žalobu. Nestotožňuje
sa s výkladom okresného úradu, že je dodržaná vzdialenosť 3 metre od pozemnej komunikácie. Podľa
názoru žalobkyne vyjadrenie okresného úradu nevyvrátilo jej pochybnosti, a preto trvá na tom, aby súd

vyhovel jej správnej žalobe a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie.

20. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ uviedla, že v danom
prípade nemohlo dôjsť k spojeniu územného konania a stavebného konania z dôvodu nesplnenia
podmienok uvedených v ust. § 39a ods. 4 Stavebného zákona, a to z dôvodu absencie žiadosti

stavebníka o spojenie týchto konaní a absencie rozhodnutia o spojení vecí. Považuje za nezákonný
postup prvostupňového orgánu, ktorý upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Čo sa
týka žalobnej námietky žalobkyne ohľadom nepreukázania iných práv k pozemku zo strany žiadateľa,
tak vo svojom vyjadrení ďalší účastník konania 1/ uviedol, že bol preukázaný súhlas vlastníka týchto
pozemkov zo dňa 06.03.2017, avšak žalobkyňa uviedla, že v administratívnom spise sa nenachádza

žiadny súhlas mesta Ružomberok zo dňa 06.03.2017, čo súvisí aj s námietkou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Žalobkyňa trvá na tom, že je tu rozpor medzi vydaným rozhodnutím a územným
plánom obce. Žalobkyňa taktiež trvá na tom, že stavebný úrad ako správny orgán v danom prípade
povolil odlišnú stavbu ako bola územným rozhodnutí umiestnená. Nie je možné totiž reálne porovnávať
skutočný pôdorysný rozmer. Ako už bolo uvedené, tak zo strany správneho orgánu nedošlo k správnemu

zisteniu skutkového stavu. Žalobkyňa poukázala na to, že ďalší účastník konania 1/ sa nijakým
spôsobom nevyjadril k námietke, že niektoré stanoviská dotknutých orgánov a inštitúcií stratili v čase
vydania rozhodnutia platnosť. Tak isto nezaujal žiadne stanovisko k námietke nesprávneho zistenia
skutkového stavu, pokiaľ ide o uličnú čiaru a nezaujal ani stanovisko ohľadom nesprávneho posúdeniapripomienok uvedených v odbornom stanovisku TÚV SÚD Slovakia s. r. o. Žalobkyňa trvá na všetkých
svojich námietkach ohľadom nedodržania technických podmienok tak, ako ich uviedla vo svojej správnej
žalobe. Žalobkyňa zotrvala na tom, že postupom orgánov verejnej správy jej bola odňatá možnosť

vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže prvostupňový orgán jej vôbec nedoručil vyjadrenie ďalšieho
účastníka konania 2/ ako stavebníka a okresný úrad jej nedoručil vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
2/ ako stavebníka k jej odvolaniu. Poukázala na to, že sú ohrozené jej práva a oprávnené záujmy ako
účastníka konania vo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí, najmä čo sa týka vplyvu
na dopravnú obsluhu. Na základe uvedeného navrhuje, aby správny súd vyhovel správnej žalobe a aby

zrušil napadnuté rozhodnutie.

21. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 2/ uviedla, že pri spojení
územného konania so stavebným konaním došlo k porušeniu zákonných ustanovení, a to ust. § 39a
ods. 4 Stavebného zákona a ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V danom prípade absentuje
žiadosť ďalšieho účastníka konania 2/ ako stavebníka o spojenie týchto konaní, pričom absentuje

aj rozhodnutie o spojení veci. Žalobkyňa považuje za nezákonný postup ďalšieho účastníka konania
2/ ako prvostupňového orgánu, ktorý upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. K jej
námietke ohľadom nepreukázania iných práv k pozemku zo strany ďalšieho účastníka konania 2/ ako
žiadateľa tento uviedol, že nevidí dôvod, prečo by mal uvedené listiny predkladať. V tejto súvislosti
žalobkyňa zdôraznila, že ďalší účastník konania 2/ ako žiadateľ vo svojej žiadosti žiadal o vydanie

stavebného povolenia aj na parcely, ktoré neboli jeho vlastníctvom a ktoré patria mestu Ružomberok.
Za týmto účelom bol žiadateľ povinný predložiť ku svojej žiadosti dôkazy preukazujúce, že má iné
právo k pozemku, na ktorom chce vykonať výstavbu. V administratívnom spise sa však uvedené
listiny nenachádzajú, a to z dôvodu, že ďalší účastník konania 2/ ako žiadateľ ich do konania vôbec
nepredložil. Žalobkyňa trvá na tom, že je tu rozpor medzi vydaným rozhodnutím a územným plánom

obce. Pokiaľ Okresný úrad Žilina a stavebný úrad vychádzali z podkladu, ktorým je stanovisko Úradu
hlavného architekta zo dňa 10.12.2019, č. UHA-7154-2/2019-SO, tak žalobkyňa tvrdí, že takto vydané
stanovisko presahuje kompetencie Úradu hlavného architekta mesta. Žalobkyňa opätovne poukázala na
to, že existuje rozpor medzi rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením, keďže stavebný
úrad ako správny orgán v danom prípade povolil odlišnú stavbu, ako bola územným rozhodnutím

umiestnená. Žalobkyňa poukázala aj na to, že orgány verejnej správy nenáležite zistili skutkový stav,
keďže boli povinné zaobstarať si aj vyjadrenie pamiatkového úradu, keďže pamiatkový úrad oblasť
Kalvárie vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku a aj keď predmetné rozhodnutie nie je právoplatné, tak
bolo potrebné zaobstarať si aj názor príslušného krajského pamiatkového úradu. Žalobkyňa zotrváva na
tom, že sú ohrozené jej práva a oprávnené záujmy ako účastníka konania vo väčšom rozsahu, než sa

počítalo v územnom rozhodnutí, a to najmä s ohľadom na svoj vplyv na dopravnú obsluhu. Žalobkyňa
poukázala aj na svoje žalobné námietky ohľadom nedodržania technických podmienok, pričom ich
bližšia konkretizácia je v podaní správnej žalobe. V ostatnom sa žalobkyňa pridŕžala podanej správnej
žaloby, pričom má za to, že vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2/ jej pochybnosti nevyvrátilo.
Žalobkyňa navrhuje vyhovieť podanej správnej žalobe s tým, aby správny súd zrušil napadnuté

rozhodnutie.

Dupliky

22. Ďalší účastník konania 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje so závermi žalobkyne, jej

žalobné námietky považuje za účelové a nesprávne, pričom sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej
v jeho predchádzajúcom vyjadrení ako aj poukazuje na vyjadrenie Okresného úradu Žilina.

23. Ďalší účastník konania 1/ vo svojom vyjadrení odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu v konaní,
pričom považuje za preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná.

Konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici

24. Správny súd v prvom rade uvádza, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona
č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej
správe o územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) prešli kompetencie na
úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Preto je v predmetnej veci od 01.04.2024
namiesto pôvodného žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom:Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, novým
žalovaným, a to Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava.

25. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní preskúmal
žiadosť o stavebné povolenie, ktorú podal ďalší účastník konania 2/ ako stavebník, na základe tohto
preskúmania vydal prvostupňové rozhodnutie – stavebné povolenie (rozhodnutie mesta Ružomberok č.

j.: OSS-293-94/2022-AV zo dňa 01.08.2022), ktorým povolil stavbu viladomov na pozemkoch parc. č.:
C-KN 7624/21, C-KN 7624/4 a C-KN 7624/19 spolu s umiestnením objektu oporného múru a sadových
úprav na pozemkoch parc. č.: C-KN 7624/4, 19, 21, 31, 32, 20 a C-KN 7628/2, C-KN 7628/6 v k. ú.: G..
O odvolaní proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu bolo vydané napadnuté rozhodnutie (rozhodnutie
Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č.: OU-ZA-OVBP2-2023/008074/Kod zo dňa
17.04.2023) tak, že odvolanie bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

26. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci je vo svojej podstate stavebné
povolenie na stavbu viladomov, a to na podklade (všeobecnej) správnej žaloby podanej žalobkyňou ako
účastníčkou stavebného konania z titulu vlastníctva susedného pozemku.

27. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 12.03.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §
108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“). Účastníci konania sa pridržali svojich tvrdení uvedených
v ich písomných podaniach. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že žalobu zamietol, žalobcovi,

žalovanému ani ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal.

28. Čo sa týka námietky ohľadom nedodržania zákona pri spojení územného konania a stavebného
povolenia (žalobný bod A), tak k tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že prvostupňový správny
orgán už v oznámení o začatí konania náležite označil predmet stavebného konania, v ktorom podrobne

špecifikoval aj súbor všetkých povoľovaných stavebných objektov, vrátane objektu SO 120 Oporné
múry. Je pravdou, že stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania v prípade doplnených
objektov oporných múrov neuviedol súčasne aj spojenie tohto konania s konaním o umiestnení
doplňujúcich oporných múrov v zmysle ust. § 39a ods. 4 Stavebného zákona, avšak tento jeho postup
a konanie nepredstavuje také porušenie zákona, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do hmotnoprávnych

práv žalobkyne, pretože takéto porušenie nemalo žiadny vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí.
Zrušením napadnutého rozhodnutia a zopakovaním konania kvôli uvedenej vade by nedošlo k vydaniu
priaznivejšieho rozhodnutia pre žalobkyňu, pričom z judikatúry súdov vyplýva, že nemožno zrušiť
rozhodnutie orgánov verejnej správy len preto, aby sa formálne zopakoval proces. Na základe
uvedeného správny súd túto žalobnú námietku považoval na nedôvodnú.

29. Čo sa týka námietky voči upusteniu od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania (žalobný bod
B), tak k tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že nariadenie ústneho pojednávania a vykonanie
miestneho zisťovania je oprávnením a nie povinnosťou správneho orgánu, preto nevykonaním
pojednávania, resp. miestneho zisťovania nedošlo k žiadnemu pochybeniu, resp. porušeniu zákona,

a preto ani táto žalobná námietka nebola nedôvodná.

30. Čo sa týka námietky nepreukázania iných práv k pozemku zo strany žiadateľa (žalobný bod
C), správny súd z administratívneho spisu zistil, že mesto Ružomberok stavebným povolením č.
OTS-406-4/2021-PM zo dňa 08.03.2021 ďalšiemu účastníkovi konania 2/ ako stavebníkovi založilo

oprávnenie uskutočniť nim navrhovaný cestný objekt (stavbu) SO 01 – miestne komunikácie vedeným
jeho trasy aj cez pozemky parc. č.: C-KN 7628/9, C-KN 7642/6 a C-KN 3162/3. Z uvedeného vyplýva,
že išlo o iné stavebné povolenie, než je to, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom
konaní, a preto by správny súd prekročil svoju právomoc, ak by preskúmaval iné stavebné povolenie,
ako bolo napadnuté v tomto súdnom konaní, preto túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil tiež

ako nedôvodnú.

31. Čo sa týka námietky rozporu územného rozhodnutia s územným plánom (žalobný bod D), tak
správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je stavebné povolenie a nieúzemnérozhodnutie,apretosprávnysúdniejeoprávnenývtomtosúdnomkonanípreskúmavaťúzemné
rozhodnutie, a teda ani rozpor územného rozhodnutia s územným plánom. Túto žalobnú námietku
správny súd vyhodnotil ako irelevantnú vo vzťahu k predmetu prieskumu.

32. Čo sa týka námietky rozporov medzi rozhodnutím o umiestnením stavby a stavebným povolením
(žalobný bod E), tak žalobkyňa v rámci tohto bodu poukazovala najmä na vady územného rozhodnutia.
Ako už bolo uvedené v tomto súdnom rozhodnutí, tak predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní
je stavebné povolenie (a nie územné rozhodnutie), preto správny súd túto námietku v tejto časti

vyhodnotil ako irelevantnú. Pokiaľ žalobkyňa v rámci tejto žalobnej námietky poukazovala na rozdiel
medzi vydaným územným rozhodnutím a stavebným povolením, tak správny súd konštatuje, že tieto
námietky neboli vznesené v súlade s ust. § 61 ods. 1 Stavebného zákona, napriek tomu, že v oznámení
o začatí stavebného konania bola žalobkyňa poučená o povinnosti vzniesť námietky v lehote 7
pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia s tým, že na námietky doručené po uvedenej
lehote správny orgán nebude prihliadať. Žalobkyni bolo uvedené oznámenie doručené dňa 30.05.2022.

Žalobkyňa až v podanej správnej žalobe generovala ňou zistené vady medzi územným rozhodnutím
a stavebným povolením (zastavaná plocha, dispozičné riešenie stavby, súlad výškového osadenia
stavby), avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa tieto tvrdenia produkovala až v žalobnom návrhu,
tak tieto námietky neboli uplatnené v súlade s koncentračnou zásadou v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia Stavebného zákona. Preto je potrebné konštatovať, že uvedené námietky žalobkyne sa

v tomto rozsahu prekludovali. Z tohto dôvodu nemôžu ani tvoriť predmet správneho súdneho prieskumu.
Žalobkyňa v rámci tohto žalobného bodu uviedla, že stavebný úrad v stavebnom povolení ani neuviedol,
či predložená dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia, pričom sa obmedzil len na
konštatovanie, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, neprimerane obmedzené,
ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a nenašiel dôvody, ktoré by bránili povoleniu

stavby. Správny súd musí prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného
zákona stavebný úrad preskúmava v stavebnom konaní, či dokumentácia spĺňa podmienky územného
rozhodnutia. Správny súd v tomto smere poukazuje na to, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že stavebný úrad posúdil predložený návrh podľa § 62 až 63 Stavebného zákona, čo je
dostatočne odôvodnené v obsahu samotného rozhodnutia. Na základe uvedeného ani táto žalobná

námietka žalobkyne nemohla obstáť.

33. Čo sa týka námietky nenáležite zisteného skutkového stavu (žalobný bod F), tak (i) žalobkyňa
namietala tento nedostatočne zistený skutkový stav najmä vo vzťahu k ohrozeniu jej vlastníckeho
práva. Žalobkyňa v tejto súvislosti argumentovala tým, že môže byť ohrozené vlastnícke právo

k jej pozemkom v súvislosti s budúcou výstavbou na predmetných pozemkoch, avšak podľa názoru
správneho súdu ide v tejto časti o nekonkrétnu a nešpecifikovanú námietku, keďže žalobkyňa konkrétne
neuviedla, akým spôsobom môže byť, resp. mohli byť jej vlastnícke práva ohrozené. Ide o všeobecnú
žalobnú námietku, ktorú správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V rámci tejto žalobnej námietky
žalobkyňa taktiež namietala, že (ii) prvostupňový správny orgán si pred vydaním rozhodnutia vo veci

nevyžiadal stanovisko Krajského pamiatkového úradu Žilina, keďže daná lokalita bola vyhlásená za
národnú kultúrnu pamiatku. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že oblasť Kalvária
nachádzajúca v meste Ružomberok bola rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č.
PUSR-2022/8563-17/61531/SAB zo dňa 21.07.2022 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Proti
tomuto rozhodnutiu boli podané odvolania, ktoré majú vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu odkladný

účinok v súlade s ust. § 55 Správneho poriadku. S poukazom na to je zrejmé, že prvostupňový
stavebný úrad v tomto smere nepochybil. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje na to, že
oznámenie o začatí stavebného konania v danej veci bolo zaslané príslušným dotknutým orgánom,
okrem iného aj Krajskému pamiatkovému úradu Žilina, ktorý si však neuplatnil žiadne námietky.
Z uvedeného vyplýva, že správny súd vo vzťahu k vyhláseniu uvedenej lokality za národnú kultúrnu

pamiatku nevidel žiadne pochybenie stavebného úradu. K tvrdeniam žalobkyne vzneseným v rámci tejto
žalobnej námietky, ktoré tvrdenia súviseli s výstavbou SO 120 - Oporné múry a pletiva (iii) , správny súd
uvádza, že vzhľadom na to, že stavbou SO 120 nebude nejakým spôsobom ohrozené právo žalobkyne
zodpovedajúce právam zo zriadeného vecného bremena (právo prechodu a prejazdu), tak nebolo
potrebné od žalobkyne žiadať súhlas na zriadenie oporného múra a pletiva. Z uvedeného vyplýva, že

zo strany stavebného úradu nedošlo k žiadnemu pochybeniu, keď nedisponoval súhlasom žalobkyne
s výstavbou oporných múrov a pletiva. Žalobkyňa ďalej namieta uličnú čiaru a spôsob jej vyhotovenia
(iv). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že prostriedkami územného plánovania sa záväzne riešia
urbanistické a architektonické regulatívy, uličná a stavebná čiara, umiestnenie stavieb vrátane verejnéhodopravného a technického zabezpečenia a verejnoprospešných stavieb na pozemkoch. Z uvedeného
vyplýva, že námietka vzťahujúca sa k uličnej čiare je v tomto súdnom konaní irelevantná, keďže sa
vzťahuje k územnému rozhodnutiu, teda nie k stavebnému povoleniu, ktoré je predmetom prieskumu. K

námietke absencie niektorých vyjadrení dotknutých orgánov (v), správny súd uvádza, že táto námietka
je nedôvodná, keďže všetky vyjadrenia dotknutých orgánov uvedených v územnom rozhodnutí ostávajú
vplatnosti.Namargouvedenéhojeeštepotrebnédodať,žezospisovéhomateriáluvyplýva,žestavebný
úrad oznámil týmto dotknutým orgánom začatie stavebného konania, pričom počas celého konania
sa nevyjadrili, čo sa považuje v zmysle zákona za ich súhlas. K námietke týkajúcej sa nedostatkov

uvedených v odbornom stanovisku obchodnej spoločnosti TÚV SÚD Slovakia s. r. o. (vi), tak s týmito
sa dostatočne vysporiadal stavebný úrad v rozhodnutí (v stavebnom povolení), pričom záverom bolo,
že tieto nedostatky nebránia vydaniu stavebného povolenia, avšak všetky nedostatky a upozornenia
budú odstránené ku dňu kolaudácie stavby, a preto v tomto smere nemožno nič vytknúť orgánu verejnej
správy.

34. Čo sa týka námietky nedodržania technických podmienok (žalobný bod G), správny súd v prvom
rade opätovne uvádza, že uličná čiara tvorí obsah územného rozhodnutia, a preto sa námietkami
týkajúcimi sa uličnej čiary správny súd nemôže zaoberať v tomto súdnom konaní (i). Žalobkyňa ďalej
namietla, že došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keďže nebola dodržaná
vzdialenosť troch metrov od okraja pozemnej komunikácie, pričom orgány verejnej správy sa s týmto

nedostatočne vysporiadali (ii). Uvedená námietka je nedôvodná, keďže stavebný úrad ako aj okresný
úrad sa vo svojich rozhodnutiach s touto námietkou vysporiadali a podrobne sa zaoberali splnením
požiadavky kladenej v ust. § 6 ods. 7 vyhlášky č. 535/2002 Z. z., pričom správne dospeli k záveru, že
všetky požiadavky kladené touto vyhláškou boli dodržané. K námietke týkajúcej sa rozptylovej plochy
(iii), správny súd uvádza, že rozptylová plocha je dostatočná, nakoľko v každom bytovom dome sa

nachádzajú len 4 byty, pričom pred objektom je ešte chodník, teda sú splnené všetky podmienky
predpokladané vyhláškou č. 35/1984 Zb. Žalobkyňa napáda porušenie ust. § 4 ods. 2 vyhlášky č.
532/2002 Z. z. (iv), pričom správy súd túto námietku vyhodnotil ako všeobecnú bez bližšej konkretizácie,
čo spôsobuje jej nedôvodnosť. Žalobkyňa ďalej namieta, že projektová dokumentácia nie je spracovaná
podľa technických noriem, a to vo vzťahu k dennému osvetleniu budov (v), avšak žalobkyňa bližšie

nekonkretizuje vady, ktoré vytýka a ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia , preto
je táto žalobná námietka taktiež príliš všeobecná, a tým pádom nedôvodná. K námietke o nepredložení
EIA štúdie (vi), správny súd uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že v rámci územného konania
bolo predložené stanovisko Okresného úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie
č. OU-RK-OSZP-2019/012004.011 zo dňa 18.12.2019, z ktorého vyplýva, že navrhovaná činnosť

nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 24/2006
Z. z.“ alebo „zákon EIA“) - zisťovacie konanie, pretože je umiestnená v zastavanom území mesta
Ružomberok vyznačenom platným územným plánom, preto správny súd v zhode s orgánmi verejnej
správy uvádza, že nebola potrebná EIA štúdia. K námietke, že z projektovej dokumentácie je zrejmé,

že balkón vybudovaný na bytovom dome zasahuje priamo na hranicu s pozemkom žalobkyne (vii),
správny súd uvádza, že pozemok parc. č.: C-KN 7624/24 nehraničí s pozemkom, kde je plánovaná
výstavba bytových domov. Medzi pozemkom parc. č.: C-KN 7624/25 a 7624/19 sa nachádza pozemok
parc. č.: C-KN 7624/18, čo je pozemok vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania 2/ (stavebníka), a teda
balkón v žiadnom prípade nezasahuje na hranicu s pozemkom vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa

ďalej spochybňuje vhodnosť viladomov v danej lokalite (viii), avšak podľa názoru správneho súdu ide
len o jej subjektívny názor, ktorý nemôže predstavovať relevantnú žalobnú námietku. K námietke o
absencii posúdenia splnenia podmienok využitia územia B1 a zastavanosti územia (ix), tak správny súd
uvádza, že územný plán mesta Ružomberok podmienku zastavanosti uvádza len pre rodinné domy, čo
sa danej situácii netýka. Preto takéto posúdenie stavebný úrad nepotreboval. Žalobkyňa ďalej poukázala

na to, že projektová dokumentácia nijakým spôsobom nereflektuje na tú skutočnosť, že inžinierske siete
boli pôvodne kapacitne projektované pre 12, max. 16 rodinných domov (x). Správny súd považuje za
potrebné k tomuto uviesť, že stavebný úrad v stavebnom povolení na základe vyjadrenia SSD a. s. určil
podmienku, ktorou zaviazal stavebníka najneskôr ku dňu kolaudácie stavby „VILADOMY Ružomberok“
doriešiť so Stredoslovenskou distribučnou a. s. napojenie objektov bytových domov a zabezpečiť

navýšenie kapacity vedenia pre dané riešené územie, vrátane možného budúceho umiestnenia min. 3
objektovrodinnýchdomovnapozemkuparc.č.:C-KN7624/24,k.ú.G.,inakstavebnýúradnebudemôcť
pýtať kolaudačné rozhodnutie. Na základe uvedeného nemožno prisvedčiť argumentácii žalobkyne,
že stavebný úrad sa s týmto nevysporiadal. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa verejného vodovodua verejnej kanalizácie (xi), správny súd uvádza, že pre dané stavby bolo vydané stavebné povolenie
č. OU-RK-OSZP-2020/008525-011 zo dňa 29.10.2020, čo je postačujúca podmienka na napojenie
bytových domov na siete, a preto správny súd nezistil dôvodnosť ani tejto námietky. Žalobkyňa ďalej

uviedla, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že nie je dodržaná podmienka odstupu, ktorá bola
zadefinovaná ako podmienka Stredoslovenskej distribučnej a. s., a zároveň poukázala na to, že oporné
múry sú umiestnené v ochrannom pásme (xii). Správny súd v zhode s orgánmi verejnej správy
konštatuje, že stavebný úrad pri svojom rozhodovaní nedisponoval takou podmienkou Stredoslovenskej
distribučnej a. s. a zároveň je potrebné uviesť, že tvrdenie žalobkyne, že oporné múry sú umiestnené

v ochrannom pásme nepredstavuje s ohľadom na jej nekonkrétnosť relevantnú žalobnú námietku.
Žalobkyňa poukázala na rozdiel medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením, keďže v
územnom rozhodnutí pri objektoch SO 101 až SO 105 neboli schody do bytových domov (xiii). Správny
súd v tomto smere musel prisvedčiť argumentácii orgánu verejnej správy, že v dokumentácii pre územné
konanie sa požiarna ochrana rieši len koncepčne (napr. odstúpiť, prístupové komunikácie, požiarna
voda), avšak v dokumentácii pre stavebné povolenie sa prevádzajú výpočty a s tým súvisiaca evakuácia.

Z tohto dôvodu pribudli do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie schody, nakoľko sa jednalo
o podmienku Hasičského zboru Slovenskej republiky, a preto nejde o dôvodnú námietku. Žalobkyňa
uviedla, že v administratívnom spise absentujú vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré sú nevyhnutné
k rozhodnutiu stavebného úradu, resp. ak takéto vyjadrenia v spise sú, tak už stratili platnosť (xiv).
Správny súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože všetky vyjadrenia dotknutých orgánov

uvedených v územnom rozhodnutí ostali v platnosti, pričom stavebný úrad oznámil aj týmto dotknutým
orgánom začatie stavebného konania, k čomu sa nevyjadrili, preto je to možné považovať za ich súhlas.

35. Čo sa týka námietky odňatia možnosti vyjadriť sa k podkladom (žalobný bod H), tak k tejto
žalobnej námietke správny súd uvádza, že žalobkyňa porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku

odôvodňovala v žalobnom návrhu tým, že prvostupňový správny orgán jej nedoručil vyjadrenie ďalšieho
účastníka konania 2/ k jej námietkam, resp. jej odvolaniu. Zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia
Stavebného zákona upravujúceho povoľovacie procesy a ani zo Správneho poriadku nevyplýva právny
nárok účastníkov konania, že im budú doručované podania a námietky ostatných účastníkov konania
navzájom, a preto tvrdenie žalobkyne, že prvostupňový správny orgán nepredložením žalobkyne

vyjadrenie stavebníka k jej námietkam, resp. jej odvolaniu, mal porušiť zákon, v žiadnom prípade
neobstojí. Na základe uvedeného správny súd považoval aj túto žalobnú námietku za nedôvodnú.
Nad rámec uvedeného je potrebné doplniť, že inak tomu je v procesných predpisoch upravujúcich
konanie pred súdom, napríklad v Správnom súdnom poriadku, konkrétne v ust. § 105 a nasledujúcich,
kde je upravený postup súdu, ktorého povinnosťou je zasielať jednotlivé podania, resp. vyjadrenia na

vyjadrenie ostatným účastníkom konania.

36. Čo sa týka námietky voči postupu žalovaného, ktorým neprerušil konanie (žalobný bod I), tak sa
správny súd stotožnil so závermi orgánov verejnej správy, že nebol dôvod na prerušenie stavebného
konania. Prerušenie administratívneho konania z dôvodu, že na Okresnom súde Ružomberok v konaní

vedenom pod sp. zn.: 2C/34/2022 sa domáha žalobkyňa určenia vlastníckeho práva k pozemkom parc.
č.: C-KN 7628/2, C-KN 7628/6 v k. ú. G., nie je dôvodná. Návrh na určenie vlastníckeho práva k
vyššie uvedeným pozemkom nemôže sám o sebe spôsobovať prerušenie konania. Žalobkyňa taktiež
navrhovala prerušiť stavebné konanie z dôvodu súdneho konania vedeného na Krajskom súde v
Žiline pod sp. zn.: 31S/215/2022, kde žalobkyňa podala správnu žalobu opomenutého účastníka vo

vzťahu k vydanému územnému rozhodnutiu. Orgány verejnej správy správne dospeli k záveru, že
platí tzv. prezumpcia správnosti správneho aktu, teda vychádzali zo správnosti územného rozhodnutia.
Povinnosťou správneho orgánu v začatom správnom konaní je skúmať len to, či takéto rozhodnutie je
právoplatné a či príslušný súd, ktorý na základe žalobného návrhu preskúmava jeho zákonnosť vrátane
postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a to napríklad v konaní o žalobe opomenutého účastníka

konania, vydaným uznesením priznal v správnej žalobe odkladný účinok a pozastavil účinky takto
napadnutého rozhodnutia. V danom prípade orgány verejnej správy správne vyhodnotili, že územné
rozhodnutie bolo právoplatné, pričom predmetné rozhodnutie bolo síce napadnuté správnou žalobou,
avšak správny súd nepriznal odkladný účinok žalobe opomenutého účastníka, a preto nebol dôvod
na prerušenie tohto stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že ani táto žalobná námietka nebola

dôvodná.

37. Čo sa týka námietky neplatnosti územného rozhodnutia ako podkladu vydania stavebného povolenia
(žalobným bod J), tak správny súd uvádza, že územné rozhodnutie nepredstavuje predmet súdnehoprieskumu v tomto súdnom konaní, a preto aj táto žalobná námietka je irelevantná. Nad rámec
uvedeného správny súd dodáva, že okruh účastníkov územného konania a stavebného konania je
v Stavebnom zákone upravený samostatne, pričom žalobná námietka nesmerovala voči účastníctvu

v stavebnom konaní.

38. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia (žalobný bod K), tak správny súd poukazuje
na to, že na základe vykonaného dokazovania orgány verejnej správy zistili skutkový stav správne.
Správny súd po vyhodnotení celého administratívneho spisu dospel k rovnakému záveru, že orgány

verejnej správy vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy
riadne vyhodnotili a vysporiadali sa so všetkými námietkami žalobkyne. Tieto závery spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská, pre vyslovenie výroku
napadnutéhorozhodnutia.Správnysúdsasnimivcelomrozsahustotožnil,považujúcprávneposúdenie
veci za správne. Táto žalobná námietka bola preto nedôvodná.

39. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP.

40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže

vo vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobkyňa nemala úspech v konaní,
preto jej právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný
síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil
žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané.
Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať (§ 168

SSP).

41. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ voči neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu
trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa

pre priznanie im ostatných trov konania.

42. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Protitomutorozsudkujeprípustnákasačnásťažnosť(§438ods.1 SSP, §439ods.1SSPa§439ods.3
SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
(§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444
ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1

SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.