Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123222383
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123222383.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore navrhovateľa: TDC GmbH,
Büchelberger Strase 20, Eslarn, Nemecká spolková republika, zápis v obchodnom registri okresného
súdu (Amtsgericht) Weiden pod reg. č. HRB 5846, zást. A., s. r. o., Hviezdoslavovo námestie
13, Bratislava, IČO: 35 873 833, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Roman Oleksik, proti

žalovanému: 1. B. C. A., D. XX, A., nar. XX.X.XXXX a 2. E. F. G. A., D. XX, A., nar. XX.X.XXXX, zást.
oboch CORVIN LEGAL s. r. o., Thurzova 6, Košice, IČO: 55 205 895, za ktorého ako konateľ koná
advokát Mgr. Tomáš Groszmann, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných proti
uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 57C/23/2023 - 301 z 10. októbra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zriadení zabezpečovacieho opatrenia na účely zabezpečenia
peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči žalovanému 1 vo výške 454 867,54 € s príslušenstvom titulom

uznania dlhu z 22.11.2023.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením označeným v záhlaví

nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým na účely zabezpečenia troch peňažných pohľadávok
navrhovateľa voči žalovanému 1 spolu vo výške 454 867,54 € s príslušenstvom zriadil záložné právo
k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku uznesenia (rodinný dom, priľahlé pozemky, záhrady)
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných manželov a úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na
plnú náhradu jeho trov.

2. Rozhodol tak po zistení, že (i) zaplatenia týchto svojich splatných peňažných pohľadávok vo výške
10 000 € s príslušenstvom, 362 000 € s príslušenstvom a 82 867,54 € s príslušenstvom na žalovanom
1 ako svojom dlžníkovi (ďalej aj len ako „dlžník“) navrhovateľ sa domáha v troch súdnych konaniach
na Mestskom súde Košice vedených pod sp. zn. 30Cb/32/2024, 29Cb/33/2024 a 30Cb/36/2024; (ii)
dlžník tieto pohľadávky písomne uznal 22.11.2023 ako svoj záväzok voči navrhovateľovi spolu vo
výške 454 867,54 € a prisľúbil ho zaplatiť do 5 dní od podpisu tohto uznania; (iii) majetok dlžníka,

ktorý je predmetom tohto zabezpečovacieho opatrenia, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných
manželov a (iv) je nimi inzerovaný na predaj, t. j. žalovaní majú snahu nehnuteľnosť predať, pričom
dlžník na jednej strane aj poukazom na písomné uznanie dlhu deklaruje svoju ochotu svoj peňažný dlh
voči navrhovateľovi tomuto uhradiť, (v) zároveň popiera platnosť tohto uznania ako zabezpečovacieho
úkonu dlžníka voči veriteľovi a (vi) spochybňuje navrhovateľove pohľadávky. Neuveril preto tvrdeniu
dlžníka, že ak dôjde k predaju nehnuteľnosti, navrhovateľ bude poznať všetky podmienky predaja, cenu

nehnuteľnosti, bude informovaný o momente, kedy dôjde k získaniu finančných prostriedkov žalovanými
za predaj, pričom bez povšimnutia nemohol nechať ani úvahu odporcov, že ak by došlo k vyneseniutakto získaných peňažných prostriedkov z ich majetku, navrhovateľ sa vie domáhať ochrany svojich práv
napr. podaním žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Táto úvaha žalovaných podľa súdu len umocňuje
existenciu obavy navrhovateľa z ohrozenia či zmarenia budúcej prípadnej exekúcie.

3. Zdôraznil, že úlohou súdu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodovať o tom,
či peňažné pohľadávky navrhovateľa (nie) sú dôvodné. Za situácie, že žalovaní konštatovali, že je v ich
záujme predmetnú nehnuteľnosť speňažiť, ale zároveň spochybňovali predmetné peňažné pohľadávky
navrhovateľa, ako aj samotný právny úkon písomného uznania dlhu z 22.11.2023, ich konanie súd

vyhodnotil prinajmenšom ako nejednotné, čo ho práve priviedlo k záveru, že navrhovateľ osvedčil svoju
obavu z ohrozenia budúcej exekúcie na majetok dlžníka.

4. Pri posudzovaní primeranosti navrhovateľom zvoleného zásahu do majetkových práv dlžníka
nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia sa stotožnil s navrhovateľom, že žalovaní
neuviedli žiadne konkrétne čísla ani pomer hodnoty navrhovateľom vymáhaných pohľadávok a hodnoty

nehnuteľností, z ktorých by vyplývalo, že zabezpečovacie opatrenie je neprimerané. Hoci žalovaní
namietali, že pohľadávky v navrhovateľom vymáhanej výške tvoria len 16,85 % 2 070 000 € ako
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku zo 14.3.2022, vzhľadom na to, že na
predmetnej nehnuteľnosti už viazli ťarchy (zmluvné záložné právo v prospech banky ako záložného
veriteľa na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky v medzi stranami nespornej výške istiny 900 000

€), uzavrel, že v prípade zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa rozhodnutím súdu v tejto
veci, tento bude v poradí až druhým zabezpečeným veriteľom, pričom mal na zreteli, že pohľadávka
banky výhľadovo bude zrejme ešte vyššia (minimálne o príslušenstvo istiny) a preto sa mu javilo, že
zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa na uspokojenie jeho peňažných pohľadávok vo
výške 454 867,54 € spolu s už existujúcim zmluvným záložným právom banky je primeraným zásahom

do majetkových práv dlžníka. Konštatoval však, že hodnotu nehnuteľnosti tak navrhovateľ, ako ani
žalovaní hodnoverne neosvedčili, nakoľko predložený znalecký posudok vzhľadom na uplynutie viac
rokov od jeho vyhotovenia v čase svojho rozhodovania v tejto veci nepovažoval za hodnoverný dôkaz
o jej aktuálnej hodnote. S odôvodnením, že na predmetnej nehnuteľnosti v tom čase už viazla ťarcha
v prospech banky ako prednostného záložného veriteľa, súd sa nestotožnil s nedôvodnou obranou

žalovaných,ženariadenímzabezpečovaciehoopatreniadôjdekzhoršeniuichpostaveniaakfaktickému
znemožneniu predaja nehnuteľnosti za trhovú cenu majúc za to, že zriadenie už ďalšieho záložného
práva nemôže viesť k markantnému zhoršeniu postavenia dlžníka ako predávajúceho a ani nemôže
mať negatívny vplyv na záujem o kúpu inzerovanej nehnuteľnosti zo strany budúcich kupujúcich a
žalovaní argumentačne súd preto nepresvedčili, že zriadením ďalšieho záložného práva by došlo

k neprimeranej ujme na ich strane. Hoci návrh posudzoval ako návrh počas konania o vymáhanie
peňažných pohľadávok, rozhodoval aj o trovách konania, čo odôvodnil zásadou úspechu navrhovateľa
v konaní (§255 ods. 1 CSP),

5. Proti tomuto uzneseniu žalovaní podali odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Tvrdili naplnenie odvolacích dôvodov ustanovených
v §365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Odvolanie odôvodnili predovšetkým tým, že
vzhľadom na písomné uznanie dlhu dlžníkom z 22.11.2023 ako významný úkon dlžníka preukazujúci
jeho snahu o vyporiadanie nárokov medzi navrhovateľom a ním neexistuje ohrozenie exekúcie
ako primárnej podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, že táto primárna podmienka pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je naplnená aj z dôvodu, že navrhovateľ zamlčal, že
o predaji, a to na verejnom portáli a preto transparentne inzerovanej nehnuteľnosti nemalej hodnoty
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných vie a že medzi stranami ide o dohodnutý spôsob, akým
má dôjsť k uspokojeniu pohľadávok navrhovateľa v rozsahu, v ktorom tieto nie sú sporné, keďže
dlžník sa rozhodol z predaja tohto majetku jednorazovou platbou uspokojiť nároky žalobcu v rozsahu,

ktorý strany vzájomne nepopierajú. Nevyvinuli pritom žiadnu aktivitu ani na utajenie zamýšľaného
predaja, ani sa nesnažili na úkor svojich veriteľov inak vyviesť svoj majetok zo svojej majetkovej sféry
a neboli pritom realizované ani iné konania znižujúce hodnotu nehnuteľnosti, prípadne znižujúce možnú
mieru uspokojenia navrhovateľa napr. dodatočným zaťažením nehnuteľnosti, či extenzívnym zriadením
vecného bremena. Uvedené podľa odvolateľov preto priamo popiera názor navrhovateľa o ohrození

exekúcie, inak dlžník by nepristúpil k potvrdeniu existencie pohľadávky navrhovateľa formou uznania
záväzku a navrhovateľ v žiadnom okamihu nepreukázal nekalosť konania žalovaných a preto hoci
navrhovateľ má aj iné prostriedky ochrany svojich práv v prípade vyvedenia finančných prostriedkovžalovaných z predaja nehnuteľnosti mimo ich majetkovú sféru, žiadna skutočnosť nenasvedčuje potrebe
ich aplikácie.

6. Namietali, že primárny účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je zabránenie zhoršeniu pozície
veriteľa, absentuje aj z toho pohľadu, že žalovaní sa snažia predmetnú nehnuteľnosť speňažiť za
jej trhovú cenu 2 500 000 - 3 000 000 €, tento svoj majetok predávajú vo svojom mene a na
vlastný účet, výnos z predaja bude poukázaný na ich bankový účet, jeho predajom nedôjde preto
k vyvedeniu majetku z ich majetkovej sféry, ale dôjde len k zmene formy ich majetku, a to za stáleho

informovania navrhovateľov o rozhodných skutočnostiach, pričom rovnako, ako je možné viesť exekúciu
voči vlastníckemu právu k nehnuteľnosti, je možné viesť exekúciu aj voči pohľadávkam na účte fyzickej
osoby. Podľa odvolateľov dôvody pre zriadenie záložného práva rozhodnutím súdu v danom prípade
absentovali aj preto, že voči žalovaným nie je vedené žiadne exekučné konanie, dlžník podniká vo
viacerých slovenských aj zahraničných obchodných spoločnostiach s tržbami presahujúcimi 3 000 000 €
ročne, čo však považujú za druhoradé, keďže z hľadiska tohto konania pri závere o osvedčení možného

ohrozenia budúcej exekúcie je nutné posudzovať jedine dlžníka, a nie jeho obchodné spoločnosti, ktoré
sú separátnymi právnymi entitami, dlžník ani nepristúpil k záväzkom svojich obchodných spoločností
a poukazovanie na záväzky napr. jeho spoločnosti KANSKY car s. r. o. zo strany navrhovateľa považujú
preto za právne irelevantné.

7. Odvolatelia ďalej namietali, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa výrazne zhoršili ich šance
ako predávajúcich snažiacich sa svoju nehnuteľnosť speňažiť za trhovú cenu, keďže pokiaľ predávaná
nehnuteľnosť je predmetom súdneho konania, má to negatívny vplyv na záujem o ňu zo strany
kupujúcich, pričom je aj v záujme navrhovateľa túto nehnuteľnosť speňažiť a napadnuté rozhodnutie
súdu podľa nich je preto v rozpore s požiadavkou proporcionality. Už aj len znaleckým posudkom

osvedčená hodnota napadnutým zabezpečovacím opatrením zaťaženej nehnuteľnosti 2 070 000
€ je pritom nepomerne vyššia, ako výška deklarovaných pohľadávok navrhovateľa, pričom ceny
luxusných nehnuteľností neustále rastú a preto aktuálna hodnota nehnuteľností aj s prihliadnutím na
už existujúce záložné právo banky na zabezpečenie jej pohľadávky vo výške 900 000 € bezmála
štvornásobne prevyšuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na tento hrubý nepomer takýto

výkon záložného práva je preto v rozpore s dobrými mravmi, zabezpečená pohľadávka tvorí len 16,8
% z hodnoty zaťaženej nehnuteľnosti.

8. Okrem toho odvolatelia spochybnili aj platnosť písomného uznania dlhu, a to poukazom na absenciu
právneho dôvodu jeho existencie ako osobitnej podstatnej náležitosti tohto zabezpečovacieho právneho

úkonu dlžníka, ktorý preto ako neurčitý odvolatelia považujú za právny úkon neplatný. V tomto smere
namietali, že súd v napadnutom uznesení sa nezaoberal tým, či výzva veriteľa z 8.11.2022 dlžníkovi
bola vôbec doručená. Dlžník spochybnil pritom aj existenciu údajnej pohľadávky navrhovateľa vo výške
82 867,54 € titulom neuhradenej faktúry z 2.11.2023 kategoricky popierajúce existenciu akéhokoľvek
právneho titulu, na základe ktorého by bolo možné tento nárok uplatňovať, a teda že ide preto o fiktívnu

pohľadávku a preto ani písomné uznanie neexistujúceho dlhu nemá žiadne právne účinky. Aj z týchto
dôvodov zabezpečovacie opatrenie minimálne v rozsahu tejto nepreukázanej pohľadávky navrhovateľa
je preto podľa odvolateľov nutné zmeniť, keďže súd v tomto rozsahu rozhodoval na základe zjavne
nepodloženého skutkového stavu.

9. Ďalšou námietkou odvolateľov bolo poukázanie na to, že predmetná nehnuteľnosť je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných manželov, pričom k písomnému uznanie dlhu, čo nie je bežnou vecou,
akú môže vybavovať každý z manželov, došlo bez súhlasu žalovanej 2, ktorá preto týmto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu, z ktorého dôvodu právny titul, z ktorého navrhovateľ svoje
pohľadávky voči dlžníkovi vyvodzuje, sa stal sporným do takej miery, že nemožno konštatovať ich

osvedčenie v miere, ktorá sa vyžaduje pre aplikáciu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.

10. Súčasný právny stav nehnuteľnosti vzniknutý nariadením napadnutého zabezpečovacieho opatrenia
podľa odvolateľov je pritom neudržateľný aj preto, že takto zabezpečené peňažné pohľadávky
navrhovateľa neboli judikované, a nie je preto možné pristúpiť k výkonu záložného práva, v dôsledku

čoho nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nespĺňa preto svoj zmysel, navrhovateľ nepodal pritom
žalobu vo veci samej a ani nevykonáva úkony smerujúce k získaniu exekučného titulu. Zabezpečovacie
opatrenie nemá preto racionálne opodstatnenie.11. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Odvolanie navrhol buď odmietnuť pre jeho oneskorené podanie
odvolateľmi dňa 19.11.2024 alebo navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože ho považuje za vecne
správne. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že (i) inzerovanie predmetnej nehnuteľnosti

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných na predaj existujúce ohrozenie budúcej prípadnej
exekúcie jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi len zvyšuje, a to bez ohľadu na to, či predaj tohto
majetku s veriteľom (nie) je komunikovaný, ako aj v tom, že (ii) dlžník jednak sa odvoláva na uznanie dlhu
ako na svoje transparentné konanie a na svoju dohodu s navrhovateľom po predaji nehnuteľnosti uhradiť
pohľadávky navrhovateľa v rozsahu v akom ich dlžník nepopiera a jednak platnosť tohto písomného

uznania odvolatelia zároveň však spochybnili, dokonca žalovaná 2 sa dovoláva relatívnej neplatnosti
tohto právneho úkonu. Aj podľa navrhovateľa ide preto o rozporné a navzájom sa vylučujúce tvrdenia
odvolateľov, ktorí svoju transparentnosť a dobromyseľnosť spájajú s podpisom uznania dlhu dlžníkom,
pričom zároveň platnosť tohto uznania spochybnili.

12. Pokiaľ ide o bonitu, tá aj podľa názoru Ústavného súdu SR vyjadreného v jeho náleze z 21.11.2017

vo veci III. ÚS 502/2017, pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má
byť iba jednou z premenných.

13. Poukázali na to, že svoju obranu, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia im znemožňuje
nehnuteľnosť predať za trhovú cenu, odvolatelia nijako nepodložili dôkazmi a navrhovateľ

sa nestotožnil s odvolaním žalovaných ani ohľadom údajnej absencie proporcionality hodnoty
zabezpečovacím opatrením zabezpečených pohľadávok navrhovateľa v pomere k hodnote napadnutým
rozhodnutím súdu takto zaťaženej nehnuteľnosti. Argumentovali pritom, že celková výška pohľadávok
zabezpečených záložným právom zriadeným na predmetnej nehnuteľnosti je minimálne až 1 354 867,54
€ (minimálne 900 000 + 454 867,54), čo je až 65 % jej osvedčenej všeobecnej hodnoty 2 070 000

€, čo pre navrhované zriadenie záložného práva je postačujúce, keďže všeobecné záložné práva
k nehnuteľnostiam zriaďujú aj pri podstatne nižšom pomere; príkladom uviedol dve konania pred inými
krajskými súdmi, kde tento pomer bol len 27 %, resp. aj len 14 %; tvrdenia odvolateľov o aktuálnej
trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti 2 500 000 - 3 000 000 € navrhovateľ odmietol ako ich ničím
nepodložený odhad predstavujúci až 20 – 44 % nárast ceny predmetnej nehnuteľnosti oproti v konaní

predloženému a preto jedine relevantnému znaleckému posudku č. 76/2022.

14. Navrhovateľ písomné uznanie dlhu dlžníkom z 22.11.2023 považoval za platné, zotrval na všetkých
svojich peňažných pohľadávkach zmienených v tomto uznaní s poukazom na to, že právny dôvod
ich vzniku je uvedený vo výzve z 8.11.2023, na ktorú toto uznanie dlhu odkazuje, v dôsledku čoho

údajné nedostatky odvolateľmi namietanej platnosti tohto právneho úkonu preto neobstoja. Absenciu
súhlasu žalovanej 2 s týmto písomným uznávacím prejavom dlžníka navrhovateľ rovnako považoval
za úplne irelevantnú v tomto konaní. Zdôraznil, že jeho pohľadávky voči dlžníkovi vznikli počas trvania
jeho manželstva so žalovanou 2, ktoré trvá naďalej, naďalej trvá aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a keďže pohľadávky navrhovateľa voči žalovanému dlžníkovi pri prípadnej exekúcii môžu

byť preto uspokojené z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných manželov,
na tento ich majetok analogicky môže byť zriadené aj záložné právo navrhovaným zabezpečovacím
opatrením, a teda bez ohľadu na (ne)súhlas žalovanej 2 s namietaným uznaním dlhu.

15. Tvrdenie odvolateľov, že navrhovateľ v súdnom konaní sa nedomáha judikovania svojich

predmetných peňažných pohľadávok voči svojmu dlžníkovi, podľa navrhovateľa nezodpovedá
skutočnosti, keďže proti jeho dlžníkovi v súčasnosti sú vedené až štyri súdne konania, z toho tri proti
žalovanému 1 a jedno proti jeho spoločnosti KANSKY car s. r. o.

16. V ďalších podrobnostiach k bonite a k uznaniu dlhu navrhovateľ odkázal na svoje predchádzajúce

vyjadrenie k predchádzajúcemu odvolaniu žalovaných, najmä jeho body 2.4. a nasl., 2.7. a 2.9. a nasl.

17. Žalovaní, ktorých zástupcovi vyjadrenie navrhovateľa k ich odvolaniu bolo doručené 24.1.2022,
nevyužili svoje zákonné právo a k tomuto odvolaciu repliku nepodali. Žiadna zo strán ďalšie podanie
vo veci neurobila.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania preskúmalnapadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§§34 a 355 nasl. CSP o odvolaní)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

19.Podľa§343anasl.CSPozabezpečovacíchopatreniachvspojenísjeho§324anasl.oneodkladných
opatreniach splnenie zákonných predpokladov zriadenia záložného práva rozhodnutím súdu ako
zabezpečovacieho opatrenia súd musí primárne vyhodnotiť na základe rozhodujúcich skutočností
uvedené v návrhu na jeho zriadenie, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú obavu, že prípadná
exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená, pričom túto svoju obavu navrhovateľ musí osvedčiť

predložením spravidla listinných dôkazov. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia pritom sú: a) návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) peňažná pohľadávka a d)
existencia obavy ohrozenia (zmarenia) exekúcie, ktorých splnenie a osvedčenie zo strany navrhovateľa
súd nevyhnutne musí posudzovať, pričom tieto pre záver o potrebe zabezpečovacie opatrenie nariadiť
musia byť splnené kumulatívne. Okrem toho súd musí prihliadať na zásadu primeranosti zásahu do
majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k zabezpečovanej peňažnej pohľadávke tak, aby z hľadiska

rozsahu zabezpečenia nevznikol celkom zjavný nepomer a rešpektovať tak požiadavku proporcionality.
Hocipredsúdomvtomtoštádiukonaniaozriadenízáložnéhoprávaformouzabezpečovaciehoopatrenia
nie je vykonávané dokazovanie a o uplatnenom práve navrhovateľa sa nerozhoduje meritórne, bez
osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana zriadením
záložného práva k nehnuteľnosti a vo vzťahu ku ktorému má existovať obava ohrozenia exekúcie,

nemôže byť splnená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie predložené listinné dôkazy a skutkové tvrdenia navrhovateľa posúdil
správne, z týchto vyvodil správny právny záver, ktorý aj presvedčivo odôvodnil, najmä v otázke

existencie ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči žalovanému 1, ako aj vo vzťahu
k primeranosti a proporcionalite pohľadávky navrhovateľa v pomere k hodnote záložným právom
zabezpečenej nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných manželov, keďže splnenie
podmienky návrhu ako i spôsobilého predmetu záložného práva v danom prípade bola evidentná.

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne a presvedčivo sa vysporiadal aj
so všetkými právne relevantnými tvrdeniami strán prezentovanými v tomto konaní. Odvolací súd preto
v celom rozsahu sa stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, toto si osvojil a na toto v plnom rozsahu odkazuje a v odôvodnení svojho rozhodnutia
preto ho už neopakuje (§387 ods. 2 CSP).

22. V danom prípade navrhovateľ existenciu svojich peňažných pohľadávok, ktorých priznanie
rozhodnutím súdu voči žalovanému 1 ako svojmu dlžníkovi preukázane uplatnil v ním iniciovaných
sporových súdnych konaniach sp. zn. 30Cb/32/2024, 29Cb/33/2024 a 30Cb/36/2024, osvedčil
predložením písomného uznania dlhu dlžníkom vo výške zodpovedajúcej pohľadávkam navrhovateľa,

ktoré majú byť zabezpečené súdom zriadeným záložným právom k nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných, pričom nepochybne tieto mali vzniknúť v čase trvania ich manželstva.
Navrhovateľ predložením tohto uznávacieho prejavu dlžníka takto osvedčil tak dôvodnosť, ako
i trvanie uplatneného peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana súdom zriadeným
záložným právom k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ odvolatelia spochybnili platnosť navrhovateľom

tvrdeného a osvedčeného právneho titulu, na základe ktorého žalovanému 1 voči tomuto vznikol jeho
peňažný záväzok, posudzovanie nimi namietanej tak absolútnej, ako i relatívnej (ne)platnosti tohto
jednostranného zabezpečovacieho právneho úkonu dlžníka bude predmetom riadneho dokazovania vo
veci samej, a to v sporovom konaní (konaniach), v ktorom (ktorých) navrhovateľ uplatnil svoj nárok
na zaplatenie svojich takto osvedčených peňažných pohľadávok, ktoré bude prebiehať so všetkými

formálnymi pravidlami a zásadami, ktoré vykonávanie dokazovania v civilnom sporovom procese
ovládajú. Ak ide o uznanie práva čo do dôvodu, v listine obsahujúcej uznanie práva nemusí byť tento
dôvod uvedený vždy výslovne, ale postačí, ak tento je jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú
listina o uznaní dlhu výslovne odkazuje. Podmienka aspoň osvedčenia existencie peňažnej pohľadávky
navrhovateľa pre účely zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, ktorý voči

svojmu veriteľovi svoj peňažný dlh písomne uznal, rozhodnutím súdu formou zabezpečovacieho
opatrenia napriek námietke dlžníka o absolútnej neplatnosti jeho uznávacieho prejavu pre tento jeho
nedostatok bola preto splnená.23. Odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že inzerovanie
predaja predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných bez poskytnutia adekvátneho zmluvného
zabezpečenia peňažných pohľadávok veriteľa v ich nespornom rozsahu zo strany dlžníka už aj sama

o sebe, a o to viac ešte v spojení s obranou žalovaných o neplatnosti písomného uznania dlhu
žalovaným z 22.11.2023 voči navrhovateľovi opodstatnenie jeho obáv z ohrozenia prípadnej budúcej
exekúcie ním uplatnených peňažných pohľadávok z majetku žalovaných len umocňuje, keďže zo
strany navrhovateľa beztak už existujú dlžníkom nenamietané a v konaní preto osvedčené pochybnosti
o pravdivosti deklarovaného úmyslu dlžníka po speňažení svojho majetku z takto získaného výťažku

uspokojiť peňažné nároky navrhovateľa, a to aj vzhľadom na navrhovateľom popísanú obdobnú situáciu,
pre ktorú tento pre nenaplnenie prísľubu žalovaného 1 z výťažku zmienených hnuteľných vecí uspokojiť
peňažné nároky navrhovateľa, stratil svoju dôveru v poctivosť konania tohto svojho dlžníka. Samotné
popieranie svojho peňažného záväzku dlžníkom voči navrhovateľovi preto toto opodstatnenie v danom
prípade len zvyšuje. Preukázanie, či osvedčenie prípadného nekalého úmyslu a konania dlžníka pri
zamýšľanom nakladaní s jeho majetkom, ktorého absenciu odvolatelia v konaní namietali, pritom ani

nie je podmienkou zriadenia záložného práva k jeho nehnuteľnosti rozhodnutím súdu. Rovnako ňou nie
je ani už prípadne uskutočnené zmenšenie jeho majetku, stačí totiž hrozba takéhoto konania dlžníka,
prípadne aj zmena formy majetku dlžníka, ako v danom prípade z existujúceho nehnuteľného na
peňažný, ktorý aktuálne ani neexistuje. Bez významu nebol pritom ani pomerne jednoduchý a rýchli
spôsob zbavenia sa peňažného majetku dlžníka v porovnaní so zdĺhavým spôsobom zbavovania

sa nehnuteľného majetku vzhľadom na nevyhnutne potrebné katastrálne konanie, takáto zmenená
forma majetku dlžníka ohrozením exekúcie pre veriteľa preto nepochybne je. Pri zvažovaní existencie
a opodstatnenosti obavy veriteľa z ohrozenia exekúcie jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi nebolo
preto možné opomenúť, že dlžník, a to ešte ani v čase konania o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia súdom navrhovateľovi ako svojmu veriteľovi neposkytol zmluvné zabezpečenie jeho peňažnej

pohľadávkyanivdlžníkomnespochybňovanejvýške.Ajpretojesprávnyzáversúduprvejinštancie,žeje
ohrozená exekúcia pohľadávky navrhovateľa v celej jeho uznaním dlhu z 22.11.2023 osvedčenej výške.

24. Na tomto závere nič nie je spôsobilá zmeniť ani procesná obrana odvolateľov, s ktorou odvolací
súd plne súhlasí, že z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia sú relevantné len majetkové pomery dlžníka, a nemožno preto prihliadať
na majetkové pomery ním zriadených, prípadne ovládaných obchodných spoločností, ako ani na ich
prípadné záväzky a dlhy. Táto ich obrana zároveň nič nemení ani na tom, že navrhovateľovi nie je známy
prípadný iný majetok dlžníka, ktorý by postačoval na uspokojenie peňažných pohľadávok navrhovateľa
voči nemu uplatňovaných v zmienených súdnych konaniach na Mestskom súde Košice, pričom ani sami

odvolatelia netvrdili, že dlžník takýto iný majetok má.

25. Nepochybne je pritom právom žalovaných namietať platnosť písomného uznania dlhu, ale
rovnako je aj právom navrhovateľa ako veriteľa peňažnej pohľadávky domáhať sa v súdnom konaní
zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve

dlžníka a prípadne aj v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka a jeho manželky, ako je tomu v danom
prípade (§853 ods. 1 v spojení s §147 ods. 1 o. z.). O spôsobe zabezpečenia svojej peňažnej
pohľadávky, pritom rozhoduje navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorý v danom prípade, a to
aj pre absenciu akéhokoľvek zmluvného zabezpečenia zo strany dlžníka, sa rozhodol pre zriadenie
sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, pričom nie je procesným

oprávnením dlžníka presviedčať, či už súd alebo aj veriteľa o výhodách vymáhania jeho pohľadávok
prikázaním neexistujúcich finančných prostriedkov z bankového účtu dlžníka oproti reálne existujúcej
nehnuteľnosti v jeho (spolu)vlastníctve a takto vplývať na spôsob, akým sa má viesť exekúcia proti jeho
majetku, pričom ani sám dlžník netvrdí, že na jeho bankovom účte aktuálne je dostatočné množstvo
finančných prostriedkov na uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, a to ani len vo výške dlžníkom

nespochybňovanej.

26. Popri už uvedených záveroch odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zriadením
sudcovského záložného práva na spoločnom majetku žalovaných nedôjde ešte k samotnému
výkonu tohto záložného práva a preto námietky odvolateľov o rozpore výkonu záložného práva

s dobrými mravmi sú pre toto konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia právne irelevantné.
Pokiaľ v prebiehajúcich sporových súdnych konaniach nedôjde k judikovaniu uplatnených peňažných
pohľadávok navrhovateľa, vôbec nedôjde ani k výkonu záložného práva zriadeného súdom odvolaním
napadnutým uznesením.27. Z hľadiska podaného odvolania jedinou otázkou v tomto smere preto je už len otázka, či súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom popri už existujúcom

zmluvnom záložnom práve na predmetnej nehnuteľnosti, ktorej hodnota v konaní bola osvedčená jedine
predloženým znaleckým posudkom na 2 070 000 €, nie je neprimeraným zásahom do majetkových
práv žalovaných za situácie, že navrhovateľ svoju pohľadávku osvedčil uznaním dlhu zo strany svojho
dlžníka. Odvolací súd aj v tomto smere plne sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že
primeranosť tohto zásahu a proporcionalitu zabezpečenej peňažnej pohľadávky navrhovateľa nie je

možnéposudzovaťizolovaneodužexistujúcehozmluvnéhozáložnéhoprávaviaznucehonapredmetnej
nehnuteľnosti zabezpečujúcej peňažnú pohľadávku bankového veriteľa, a to nielen v rozsahu istiny
900 000 €, ale nevyhnutne aj v rozsahu jej príslušenstva rovnako zjavne nie nepatrnej výšky; všetky
pohľadávky oboch veriteľov preto spolu v rozsahu minimálne 65,45 % z hodnoty takto zaťaženej
nehnuteľnosti. V prípade judikovania uplatnených pohľadávok navrhovateľ ako záložný veriteľ v prípade
výkonu záložného práva nemôže byť totiž uspokojený pred uspokojením tohto prednostného bankového

záložného veriteľa, ktorého zmluvné záložné právo do katastra nehnuteľností bolo zapísané ako prvé
a preto v prípade výkonu záložného práva ako prvý sa uspokojí tento bankový záložný veriteľ a až po
uspokojení jeho pohľadávky môže dôjsť k uspokojeniu peňažných pohľadávok navrhovateľa, pričom
miera ich uspokojenia je priamo závislá od výšky výťažku z predaja predmetnej nehnuteľnosti,

28. Z týchto dôvodov podľa odvolacieho súdu na základe navrhovateľom prezentovaných tvrdení a ním
predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie správne zistil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pri ich zisťovaní
správne neprihliadal na všetky procesné formality, ako tomu bude v konaní v merite veci, nakoľko
v tomto štádiu konania to úlohou súdu ani nie je. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je totiž eliminovať

nepriaznivé následky, ktoré by mohli v procese nastať, má sa ním poskytnúť rýchla a účinná ochrana
porušených alebo ohrozených práv navrhovateľa. Vzhľadom na zmysel zabezpečovacieho opatrenia
v konaní a rozhodnutí o návrhu na jeho nariadenie sa neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp
rovnosti strán sporu tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Aj z toho dôvodu plne postačovalo, aby
súd rozhodol na základe osvedčených skutočností, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti sa mu javili

ako nanajvýš pravdepodobné, pričom jeho úvahy v tomto smere boli presvedčivé, jasné a zrozumiteľné
a v odvolacom prieskume preto obstáli ako správny a logický výsledok jeho právnych úvah. Vyhovenie
návrhu navrhovateľa nijako však neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej o zaplatenie peňažnej
pohľadávky.

29. Z týchto dôvodov odvolanie žalovaných neobstojí a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil v celom rozsahu, pričom vo výroku svojho potvrdzujúceho uznesenia vyjadril aj
právny dôvod vzniku napadnutým nariadeným zabezpečovacím opatrením zabezpečených peňažných
pohľadávok navrhovateľa.

30. Pretože, ako v konaní vyšlo najavo, medzičasom došlo k podaniu žalôb vo veci samej,
ktorých predmetom je zaplatenie nariadeným zabezpečovacím opatrením zabezpečených peňažných
pohľadávok navrhovateľa, rozhodnutie o jeho návrhu už nie je rozhodnutím, ktorým konanie sa končí, t. j.
o nároku na náhradu trov konania preto sa nemalo rozhodovať (§262 ods. 1 CSP, a contrario). Odvolací
súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil preto výrok napadnutého uznesenia o trovách

konania ako závisiace rozhodnutie, ktoré nemalo byť preto vydané. O trovách tohto konania o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodnuté v konaní, resp. konaniach, ktorým sa skončí konanie
(konania) o zaplatenie peňažných pohľadávok navrhovateľa voči žalovanému 1 ako jeho dlžníkovi.

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a

nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).