Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621010008
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8621010008.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Rastislava Vargu, PhD. LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 16.04.2025, v trestnej veci odsúdenej A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn.
SK-2T/2/2021 zo dňa 26.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdenej A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdená A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., ktorá bola trestným rozkazom Okresného súdu Svidník č.k. 2T/2/2021-174 zo dňa
10.03.2021, právoplatným 09.04.2021, odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok,

pričom výkon uloženého trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky
s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zameškané výživné, sa v skúšobnej
dobe neosvedčila a uložený trest vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ju na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Rozhodoltaknazákladezistenia,žeodsúdená vskúšobnejdobenezaplatilazmeškanévýživnékrukám
D. E., ktorému bola povinná výživné platiť, ktorému navyše aj bežné výživné hradí úrad práce, ako
náhradné výživné.

Odsúdená podala včas sťažnosť proti tomuto uzneseniu. V písomnom odôvodnení argumentovala, že

v priebehu skúšobnej doby sa snažila dlžnú vyživovaciu povinnosť platiť, ale odoslané čiastky sa jej
vracali späť, čo môže dokázať. Uviedla tiež, že celú dlžnú čiastku je pripravená uhradiť hneď, ale nevie,
komu ju má odoslať.

Na základe tejto, riadne a včas podanej sťažnosti odsúdenej, krajský súd v zmysle ustanovenia § 192
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka

podala sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Zo spisu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Svidník č. k. 2T/2/2021-174 zo dňa 10.03.2021
bola obvinená A. B. uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že- od marca 2017 ( vrátane ) doposiaľ si vo A. F., okr. E. a inde z nedbanlivosti a v plnej výške neplní svoju
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu jej priamo zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. voči jej deťom G. E.,
nar. XX.XX.XXXX, D. E., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorú si neplní tak ako je k tomu

zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Rožňava pod č.k.: 7P/313/2016-54 zo dňa 26.01.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2017, teda v sume 27,13 € mesačne ku každému z detí samostatne,
vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca do rúk ich otca D. E., čím jej tak vznikol aj napriek čiastočným
a nepravidelným úhradám v sume spolu 1.030,89 € na predmetnom výživnom dlh v celkovej sume
2.713,05 €.

Súd jej za to uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, ktorého výkon podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a uložil jej aj povinnosť podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona,
aby podľa svojich schopností zaplatila zameškané výživné. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 09.04.2021, dvojročná skúšobná doba začala plynúť nasledujúcim dňom (10.04.2021) a uplynula
10.04.2023.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest
odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa

§ 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd
rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť
nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané

povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť
skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby
ustanovenej v odseku 1.

Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 19.06.2023 priamo súdu oznámil D. E., že odsúdená A.

B. zameškané výživné nezaplatila.

Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností, krajský súd dospel k záveru, že na základe vyššie
uvedené zistených skutočností a zákonného ustanovenia, okresný súd správne rozhodol.

Vzhľadom na to, že odsúdená v skúšobnej dobe preukázateľne nezaplatila výživné, hoci jej takáto
povinnosť vyplývala z právoplatného trestného rozkazu, ktorý nadväzoval na skorší rozsudok súdu
v civilnom konaní ukladajúci jej povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktorá odsúdenej
vyplýva priamo zo zákona o rodine, navyše, je to aj jej prirodzená povinnosť, bol záver o tom, že sa
odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila, správny a zákonný. Následne bolo

v súlade so zákonom rozhodnutie, že uložený trest vo výmere 1 roka vykoná, a to v ústave na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže
odsúdená nebola pred spáchaním uvedeného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody.

Argumentácia odsúdenej, že sa snažila platiť dávky výživného, ale tie sa jej vracali, nijako neobstála,

pretože skúšobná doba dvoch rokov je dostatočne dlhé časové obdobie na splnenie tejto povinnosti voči
vlastným deťom, a anipobyt mimo SR nijako možnosť splnenia tejto povinnosti nesťažuje, a ani prípadné
(odsúdenou nepreukázané) komplikácie pri platení, nemohli vzhľadom na, v súčasnosti existujúce,
množstvo spôsobov platenia sumy výživného deťom obstáť ako argument. Rovnako bez významu
je vyjadrená ochota odsúdenej hneď uhradiť celú dlžnú sumu, keďže skúšobná doba, v ktorej túto

povinnosť splniť mala, dávno uplynula.

Krajský súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a zamietol nedôvodnú
sťažnosť odsúdenej A. B..

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.