Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sa/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106404
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106404.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO:
50 473 522, proti žalovanej: Obec Skalité, Skalité 598, 023 14 Skalité, IČO: 00 314 285, právne
zastúpenej: JUDr. Jozef Pikuliak, advokát, so sídlom Skalité 1374, 023 14 Skalité, IČO: 35 678 054,

v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v časti návrhu na odstránenie nečinnosti
z a s t a v u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 500,- EUR, ktoré je žalovaná povinná
zaplatiť žalobkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 14.03.2022 doručila žalobkyňa žalovanej ako príslušnému stavebnému úradu podľa § 117 ods.
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
(stavebný zákon) ohlásenie drobnej stavby, ktorú žiadala vykonať na mieste D. XXX. Išlo o oplotenie
o výmere 233 m2 na účel oplotenia pozemku na parcele E-KN č. 8613/902, ktorá by spĺňala doplnkovú
funkciu k hlavnej stavbe - k rodinnému domu žalobkyne, pričom stavbu by uskutočnila svojpomocne.
K ohláseniu priložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., ktorým preukazovala svoje vlastnícke

právokpozemku,naktoromplánovalaoplotenierealizovaťapotvrdenieozaplatenísprávnehopoplatku.

2. Žalovaná ohlásenie drobnej stavby prijala a zaevidovala pod č. OÚ-293/2022.

Správna žaloba, žalobné body

3. Žalobou podanou dňa 07.12.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby Správny súd v Banskej Bystrici uložil
žalovanej povinnosť konať v konaní sp. zn. OÚ-293/2022 a vydať rozhodnutie vo veci samej. Súčasne
sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000,- EUR, ako aj náhrady
trov konania.4. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 14.03.2022 doručila žalovanej ohlásenie drobnej stavby, pričom
žalovaná o tomto ohlásení nerozhodla, resp. nedoručila žalobkyni oznámenie, že stavebný úrad nemá
námietky voči ohlásenej drobnej stavbe.

5. Pre nekonanie žalovanej v zákonnej lehote, žalobkyňa podala podnet na upozornenie prokurátora,
pričomvupovedomeníovybaveníjejpodnetuprokurátorskonštatovalnečinnosťžalovanejaupovedomil
žalobkyňu, že dňa 30.11.2023 podal v zmysle § 28 zákona o prokuratúre žalovanej upozornenie na účel
odstránenia porušovania zákona, ku ktorému došlo jej nečinnosťou.

6. Ďalej žalobkyňa uviedla, že ku dňu podania žaloby žalovaná nevykonala žiadny procesný úkon za
účelom riadneho vybavenia ohlásenia stavby, žalobkyni nebola doručená žiadna výzva na odstránenie
nedostatkovohľadomohláseniadrobnejstavby,anižiadnevyrozumenie,akostavebnýúradjejohlásenie
vybavil.

7. Namietala, že nečinnosťou žalovanej dochádza k porušovaniu jej práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
spôsobuje to obmedzenie žalobkyninho vlastníckeho práva a užívacieho práva ako vlastníka susediacej
nehnuteľnosti a tiež je ohrozené jej vlastnícke právo v tom smere, že ohlásenie drobnej stavby žiadala
za účelom riadneho zabezpečenia jej majetku. Uvádzala, že žalovaná nedodržala zákonnú lehotu
na vybavenie ohlásenia drobnej stavby upravenú v ust. § 49 ods. 2 správneho poriadku. Citovala

z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/2/2015, že pod pojem nečinnosť možno zahrnúť
aj nedôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona, teda že len samotné konanie nepostačuje
k tomu, aby bolo možné vylúčiť nečinnosť orgánu verejnej správy, aj v prípade konania orgánu verejnej
správy je možné konštatovať prieťahy v konaní a to v prípade, ak toto konanie nie je efektívne, nesleduje
cieľ, ku ktorému sa má príslušný orgán dopracovať.

8. K žiadosti o primerané finančné zadosťučinenie žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na dĺžku trvania
správneho konania, vzhľadom na jej aktívny prístup, kedy podala podnet na prokuratúru, si uplatňuje
finančné zadosťučinenie vo výške 1000,- EUR.

Vyjadrenie žalovanej

9.Žalovanávjejvyjadreníkžalobenavrhovalasprávnemusúdu,abyžalobužalobkynezamietolapriznal
žalovanej právo na náhradu trov konania.

10. Žalovaná potvrdila skutočnosť, že žalobkyňa podala ohlásenie drobnej stavby oplotenia tak ako bolo
uvedenévžalobe,pričomtotoohlásenieboložalovanejdoručenédňa14.03.2022.Uviedla,žežalobkyňa
na základe tohto ohlásenia chcela oplotenie postaviť na pozemku, ktorý predstavuje neknihovanú
parcelu, ktorá od založenia pozemkovej knihy, minimálne cca 150 rokov predstavuje cestu, pozemok

je doposiaľ užívaný ako cesta, ktorá tvorí úsek dlhšej cesty z intravilánu do extravilánu obce. V čase
podania ohlásenia žalobkyne vznikali spory medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností a žalobkyňou,
ktorá im bránila v prechode cez pozemok, na čo boli podané vlastníkom susediacej nehnuteľnosti
a žalovanou podnety na Okresný úrad v Čadci, katastrálny odbor, ktorými sa dožadovali vykonania
opravy v zápise vlastníckeho práva žalobkyne k parcele reg. „C“, parcelné číslo 5978/4, na ktorej chcela

oplotenie vybudovať. Keď okresný úrad podnetom nevyhovel, žalovaná sa pokúsila o uzavretie dohody
so žalobkyňou, no k podpísaniu pripravenej dohody nedošlo, žalobkyňa zmenila názor a požadovala
za pozemok trhovú cenu. Nakoľko nedošlo k dohode, žalovaná podala na príslušný civilný súd žalobu
o určenie vlastníckeho práva k parcelám registra „C“, parcelné číslo 5978/4 a 5978/5, ktoré pôvodne
v čase ohlásenia drobnej stavby tvorili v časti aktuálne už neexistujúcu časť parcely registra „E“, parcelné

číslo 8613/902.

11. Žalovaná tiež uviedla, že ešte pred podaním žaloby zistila, že žalobkyňa už začala so stavbou
ohláseného oplotenia a vybudovala stĺpiky oplotenia, preto ju výzvou č. 862/2023 z 23.10.2023 vyzvala,
aby zastavila stavebné práce a podala v lehote 15 dní od doručenia výzvy žiadosť o dodatočné

povolenie uvedenej stavby. Žalobkyňa reagovala na výzvu len čiastočne tým, že v budovaní oplotenia
nepokračovala. Namiesto podania žiadosti o dodatočné povolenie stavby podala žalobu proti nečinnosti
na správny súd.12. Žalovaná uviedla, že žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemkom podala dňa 03.11.2023 a vec
je aktuálne vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9C/94/2023, pričom vo veci bolo vydané aj
neodkladné opatrenie, ktorým súd prikázal žalobkyni, okrem iného, odstrániť stĺpiky oplotenia.

13. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaná uviedla, že na základe upozornenia prokurátora zo dňa
30.11.2023, vydaného na podnet žalobkyne, žalovaná doručila žalobkyni list zo dňa 31.01.2024
s oznámením k ohláseniu drobnej stavby a jeho doplnenie zo dňa 07.02.2024, čím sa pokúsila vyhovieť
požiadavke prokurátora uvedenej v jeho upozornení. V týchto oznámeniach žalovaná uviedla prekážky

brániace vydaniu súhlasu s uskutočnením drobnej stavby.

14. Žalovaná namietala nezrozumiteľnosť podanej žaloby proti nečinnosti, mala za to, že z jej petitu
nevyplýva presne, čoho sa žalobkyňa domáha, len z jednej časti sa možno domnievať, že sa domáha
toho, aby ju žalovaná vyzvala na odstránenie nedostatkov ohľadom ohlásenia drobnej stavby alebo
vyrozumenia o tom, ako jej ohlásenie vybavila. Nejasnosť žaloby potom bráni žalovanej vyjadriť sa, resp.

brániť sa proti uplatnenému právu. Žalobu označila za nedôvodnú, podanú v rozpore s dobrými mravmi
a zneužívajúc právo z dôvodu, že žalobkyňa má iba domnelé formálne právo k pozemku, nemá k nemu
nadobúdací titul a ide o pozemok už viac ako 150 rokov slúžiaci všeobecnému záujmu ako cesta.

15. Žalovaná opakovane poukázala na jej oznámenia adresované žalobkyni zo dňa 31.01.2024

a 07.02.2024, v ktorých oznámila žalobkyni právne prekážky brániace udeliť súhlas k ohlásenej stavbe.
Nedôvodnosť žaloby žalovaná videla aj v tom, že žalobkyňa už začala s výstavbou oplotenia, čím nastal
právny stav stavby postavenej bez stavebného povolenia, pričom v takom prípade stavebný úrad začne
z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona. Žalovaná
takéto konanie začala výzvou zo dňa 23.10.2023, ktorú doručila žalobkyni a nemá tak už povinnosť

konať vo veci ohlásenia drobnej stavby. K vyjadreniu priložila listiny, na ktoré sa odvolávala a osobitne
predložila správnemu súdu administratívny spis na vec sa vzťahujúci.

Replika žalobkyne

16. V replike žalobkyňa namietala, že žalovaná v jej vyjadrení uvádzala skutočnosti súdneho sporu a nie
správnej žaloby. Potvrdila, že prebieha civilný spor o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 9C/94/2023, v ktorom vystupuje ako žalovaná a tiež skutočnosť, že v danom konaní
bolo vydané neodkladné opatrenie, avšak ona proti rozhodnutiu podala riadny opravný prostriedok

a tak žalovaná argumentuje neprávoplatným rozhodnutím. Žalobkyňa zdôraznila, že k civilnému sporu
o určenie vlastníckeho práva došlo až s odstupom času po ohlásení drobnej stavby. Uviedla, že žalovaná
potvrdila v jej vyjadrení doručenie ohlásenia drobnej stavby, k svojej nečinnosti sa však nevyjadrila,
nevyzvala žalobkyňu ako stavebníka na odstránenie nedostatkov podaného ohlásenia. Skutočnosť, že
nastali podľa žalovanej dôvody pre podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorá to žaloba bola

podaná po takmer roku od ohlásenia drobnej stavby, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa odmietla podpísať
dohodu so žalovanou o usporiadaní vlastníckych vzťahov, nie sú ospravedlniteľné dôvody nečinnosti
žalovanej,ajtakmalajejohláseniedrobnejstavbyvybaviťvsúladesjejzákonomzverenouprávomocou.

17. Ďalej žalobkyňa v súvislosti s námietkou žalovanej, že bola vyzvaná na podanie žiadosti o vydanie

stavebného povolenia, namietala, že ide len o obštrukciu zo strany žalovanej, nakoľko na drobnú
stavbu postačuje ohlásenie, ktoré ona vykonala. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na to, aby
vydala rozhodnutie o tom, že nemá alebo má námietky voči ohláseniu drobnej stavby. Podľa žalobkyne
bola žaloba podaná dôvodne, nakoľko úkony vykonané žalovanou nastali až po podaní žaloby.

18. K námietke ohľadom zneužívajúceho konania žalobkyňa uviedla, že za šikanózny výkon práva
možno považovať taký, ktorý je spojený so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Žalobkyni nie
je známe, aká ujma mala vzniknúť žalovanej podaním žaloby, naopak nekonaním žalovanej vznikla
škoda žalobkyni, lebo mala nakúpený materiál na stavbu oplotenia a mala záujem si svoj pozemok
oplotiť. K žalovanou predloženej odpovedi na doplnenie podania z 12.09.2022 z Okresného úradu

Čadca, katastrálny odbor, poukázala žalobkyňa na geometrický plán č. E. XXX/XXXX, ktorý si ona
nechala vyhotoviť a ktorý odráža skutočný stav vlastníckych práv, ktoré svedčia jej. Žalobkyňa opätovne
argumentovala tým, že žalovaná sa v jej vyjadrení zamerala na samotné stavebné konanie a na konanieo žalobe o určenie vlastníckeho práva, ale žiadnym spôsobom sa neobránila, prečo nekonala vyše roka
o ohlásení drobnej stavby.

19. Žalobkyňa uzavrela, že žalobu proti nečinnostibola nútená podať, pretože žalovaná nekonala vo veci
ohlásenia drobnej stavby v zákonných lehotách a to ani po upozornení prokurátora. Procesná obrana
žalovanej spočíva výlučne v poukazovaní na sporové konanie ohľadom vlastníckeho práva, ku ktorému
sa žalobkyňa nepovažuje za potrebné vyjadrovať v konaní o správnej žalobe. Svoju obranu ohľadom
vlastníckeho práva si bude uplatňovať v rámci sporového konania. Svoj návrh považovala naďalej za

dôvodný. Žalovaná začala riadne konať až po podaní správnej žaloby, pričom žalobkyňa s jej postupom
nesúhlasí, na stavbu oplotenia je dostatočné povolenie stavby a ona mala v prírode vytýčené hranice
pozemku. Zotrvala teda na ňou podanom žalobnom návrhu a tiež poukázala na ustanovenie § 168
Správneho súdneho poriadku a namietala, že žalovaná neuviedla žiaden relevantný dôvod na to, aby
žiadala o náhradu trov konania, pričom orgánu štátnej správy možno náhradu trov konania priznať len
výnimočne.

Duplika žalovanej

20. Žalovaná v duplike poprela, že by sa vo vyjadrení k žalobe nevyjadrila k otázke nečinnosti, poukázala

na to, že vo svojom vyjadrení uviedla skutočnosti, ktoré sa týkali pozemku, na ktorom žalobkyňa
plánovala umiestniť oplotenie. Žalovaná síce neoznámila žalobkyni súhlas alebo nesúhlas s ohlásením
drobnej stavby, avšak z opísaného priebehu vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol spor
o vlastníctvo, žalovaná sa pokúšala vec vyriešiť dohodou so žalobkyňou a keby sa spor takouto dohodou
vyriešil, nebol by dôvod pokračovať v konaní o ohlásení drobnej stavby.

21. Podľa žalovanej žalobkyňa si bola vedomá toho, že spor o vlastnícke právo k pozemku, na ktorom
chcela postaviť oplotenie a užívanie predmetného pozemku ako cesty sú právnymi prekážkami pre
stavbu oplotenia. Žalovaná síce žalobkyni písomne neoznámila súhlas alebo nesúhlas so stavbou
oplotenia, ale žalobkyňa bola oboznámená, že spor o vlastnícke právo k pozemku bráni vydaniu súhlasu

alebo nesúhlasu s oplotením. Preto žalobkyňa podľa žalovanej nebola poškodená tým, že nemohla
oplotenie postaviť.

22. Žalovaná tiež namietala, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že plánované oplotenie malo
plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe – k rodinnému domu žalobkyne, pretože z listín, ortofotomapy

a fotografií, ktoré žalovaná predložila vyplýva, že žalobkyňa už rodinný dom oplotený má. Ohláseným
oplotením by žalobkyňa len vytvorila prekážku na pozemku, ktorý je už 150 rokov užívaný ako
cesta. Žalobkyňa neuviedla to, že začala s výstavbou oplotenia ešte pred podaním správnej žaloby,
ani skutočnosť, že ju žalovaná výzvou zo dňa 23.10.2023 vyzvala, aby stavebné práce zastavila a
podala žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Tieto skutočnosti pritom spôsobili, že začalo konanie

o dodatočnom povolení stavby oplotenia podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona a v dôsledku toho
vzniknutýprávnystavneumožňujeabránitomu,abyžalovanápokračovalavkonaníoohláseníoplotenia
a aby vydala alebo nevydala žalobkyni súhlas s ohlásením stavby oplotenia. Dňom 25.10.2023, kedy
žalobkyňa prevzala výzvu žalovanej zo dňa 23.10.2023 č. j. 862/2023 tak zanikli žalovanej zákonné
povinnosti v konaní o ohlásení drobnej stavby oplotenia. Už dňa 25.10.2023 tak neexistoval dôvod, aby

žalobkyňa podala správnu žalobu pre nečinnosť, ani dôvod pre právny záver o nečinnosti žalovanej.
Podľa žalovanej tak žaloba zo dňa 07.12.2023 bola podaná nedôvodne.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
23. K duplike žalovanej sa ešte žalobkyňa vyjadrila písomným podaním, v ktorom uviedla, že žalovaná

nerešpektuje upozornenie prokurátora, v ktorom jej tento ozrejmil, aké úkony mala vykonať na
odstránenie nečinnosti. Žalovaná napriek podanej žalobe nevykonala potrebné úkony. Žalobkyňa nie je
povinná sa vyjadrovať k tomu, prečo nepodala návrh na dodatočné povolenie stavby v rámci konania
o dodatočnom povolení stavby. Rozporovala, že by vo veci ohlásenia drobnej stavby bolo žalovanou
vydané nejaké rozhodnutie. Žalobkyňa uviedla, že podľa vyjadrenia žalovanej tak mala učiniť dňa

07.02.2024, pričom vyjadrenie na súd posielala žalovaná 03.03.2024 a za tento čas mala a mohla vydať
a doručiť rozhodnutie o ohlásení drobnej stavby. Namietala, že žalovaná nie je oprávnená posudzovať,
či žaloba žalobkyne trpí vadami a tiež namietala to, že sa žalovaná snaží od nej definovať konkrétny
žalobný návrh, pričom je na žalovanej, aké rozhodnutie vydá, či rozhodne, že voči ohláseniu drobnejstavby nemá námietky alebo námietky má. Naďalej tvrdila, že žalovaná vo veci ohlásenia drobnej
stavby spôsobovala neúnosné prieťahy a až podanie žaloby ju primälo k tomu, aby vo veci riadne
rozhodla, ako jej ukladá zákon a aj Ústava SR. Neuznáva dôvody uvádzané žalovanou na priznanie

nároku na náhradu trov súdneho konania žalovanej. V závere namietala, že žalovaná nepreukázala,
že postupovala v súlade so žiadosťou prokurátora o podanie správy zo dňa 05.02.2024, ktorú priložila
žalovaná k duplike. Žalobkyňa tak podanú žalobu považovala za dôvodnú.

24. Dňa 26.11.2024 ešte žalobkyňa doručila správnemu súdu podanie, v ktorom sa výslovne vyjadrila,

že nežiada, aby súd nariadil vo veci pojednávanie.

25. Žalovaná tiež doručila správnemu súdu ďalšie podanie, v ktorom výslovne uvádzala, že nežiada,
aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie, nepovažuje to za potrebné z dôvodu hospodárnosti
konania, ani by účasť strán konania na pojednávaní nemala význam, keďže ku skutočnostiam, ktoré sa
týkajú veci, môže súd vykonať dokazovanie aj bez ich účasti. Súčasne na výzvu správneho súdu sa

žalovaná vyjadrila aj k aktuálnemu stavu veci. K tomuto uviedla, že dňa 31.01.2024 žalovaná vydala
oznámenie, ktorým žalobkyni oznámila nesúhlas s drobnou stavbou pre prekážky uvedené v tomto
liste, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 02.02.2024. Následne ešte oznámením zo dňa 07.02.2024 svoje
pôvodné oznámenie z 31.01.2024 doplnila v zmysle upozornenia prokurátorky Okresnej prokuratúry
Čadca zo dňa 30.11.2024, č. Pd 91/23/5502-10, keď žalobkyni určila, že ohlásenú drobnú stavbu možno

uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa doručenky žalobkyňa toto oznámenie prevzala
dňa 08.02.2024, no ku dňu vyjadrenia žalovanej žalobkyňa žiadosť o vydanie stavebného povolenia
nepodala. Žalovaná poukazovala na to, že stavebný zákon v ustanovení § 57 ods. 2 neurčuje formu ani
obsah oznámenia stavebného úradu, že proti vykonaniu drobnej stavby nemá námietky alebo, ak vysloví
súhlasalebonesúhlassdrobnoustavbou.Upravujeiba,žedrobnústavbumôžestavebníkuskutočniť,ak

stavebnýúradprotijejuskutočneniunemánámietky,neurčuje,ženámietkyaleboneexistencianámietok,
respektíve súhlas alebo nesúhlas s drobnou stavbou, má mať formálne náležitosti rozhodnutia. Z
podaní žalovanej zo dňa 31.01.2024 a zo dňa 07.02.2024 je zrejmé, že sa týkajú ohlásenia predmetnej
drobnej stavby žalobkyňou a že žalovaná oznámila žalobkyni konkrétne a určité námietky žalovanej
proti vykonaniu drobnej stavby a súčasne určila, že drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe

stavebného povolenia. Takéto oprávnenie žalovanej prináleží na základe § 57 ods. 1 posledná veta
stavebného zákona. Žalovaná tak urobila na základe upozornenia prokurátorky. Z týchto skutočností
vyplýva, že žalovaná nie je vo veci ohlásenia predmetnej drobnej stavby nečinná a za aktuálneho
skutkovéhoaprávnehostavuaninemáprávnupovinnosťanioprávnenie,abyvydalarozhodnutievoveci
požadovanejžalobkyňou.Ajkeďžalobkyňavýslovneneuvádza,akérozhodnutiežiadavydať,jemožnéz

jej podaní určiť, že sa domáha rozhodnutia, respektíve oznámenia podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona.
Žalovaná tiež uviedla, že dôvodom, prečo nemá povinnosť ani oprávnenie ďalej vo veci ohlásenia
drobnej stavby konať, je výzva žalovanej zo dňa 23.10.2024 adresovaná žalobkyni, aby zastavila
stavebné práce a podala žiadosť o dodatočné povolenie stavby, pričom túto stavbu žalobkyňa následne
odstránila až na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Žilina sp.

zn. 9C/94/2023 zo dňa 05.12.2023 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/12/2024
zo dňa 28.02.2024. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že žalovaná žalobkyni oznámila námietky proti
ohláseniu drobnej stavby listom zo dňa 31.01.2024 a listom zo dňa 07.02.2024, keď jej určila, aby k
drobnej stavbe podala návrh na vydanie stavebného povolenia. V závere svojho podania žalovaná ešte
poukázala na to, že aktuálne stále prebieha právny spor o vlastníctvo pozemku, na ktorom žalobkyňa

ohlásila drobnú stavbu, priložila zápisnicu z pojednávania pred Okresným súdom v Žiline vo veci sp. zn.
9C/94/2023 zo dňa 21.11.2024 a uznesenia týkajúce sa nariadenia neodkladného opatrenia.

26. Podanie žalovanej bolo žalobkyni doručované už len na vedomie, avšak táto k nemu podala ešte
ďalšie písomné podanie zo dňa 29.01.2024. V tomto podaní žalobkyňa opakovane potvrdila, že je

vedený spor o vlastnícke právo ohľadom pozemku pred Okresným súdom Žilina, avšak z jej strany
v súčasnosti nie je vedené žiadne konanie, ktorým by začala s budovaním oplotenia. Poukázala na
to, že žalovaná podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až dňa 05.11.2023 a až o 2
mesiace neskôr žalovaná vydala oznámenie o tom, že nesúhlasí s ohlásením drobnej stavby. Je tak
zrejmé, že žalovaná neplnila svoje zákonné povinnosti a voči žalobkyni nevydala opatrenie, ktorým

rozhodla o ohlásení drobnej stavby. Ďalej poukazovala na to, že v súvislosti s rozhodnutiami súdov o
neodkladnom opatrení bol žalovanou podaný návrh na vykonanie exekúcie, pričom žalobkyňa podala
návrh na zastavenie tejto exekúcie a Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 20Ek/2975/2023
zo dňa 09.10.2024 jej návrhu vyhovel. Žalobkyňa citovala viaceré časti uznesenia exekučného súdu apoukázala na to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu zmeny exekučného titulu. Vo zvyšku žalobkyňa
zotrvala na svojom žalobnom návrhu.

27. Žalovaná v podaní zo dňa 27.03.2025 vyjadrujúc sa k aktuálnemu stavu veci uviedla, že vo
veci aktuálne stále prebieha konanie na Okresnom súde Žilina vo veci určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, v danej veci bolo odročené pojednávanie na deň 27.05.2025. Ďalej uviedla, že žalobkyňa
sa vo svojich podaniach nevyjadrila k oznámeniam žalovanej listami zo dňa 31.01.2024 a zo dňa
07.02.2024, ani k právnym argumentom žalovanej, ktoré na základe nich uviedla. Žalovaná poukázala

na to, že otázka, či má byť vydané rozhodnutie vo veci ohlásenia drobnej stavby, bola riešená napríklad
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Sžk 6/2018, v ktorom súd
uviedol, že oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči vykonaniu stavebnej úpravy, nemá
formu rozhodnutia a ak stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na
základe stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby svoje podanie doplnil a ďalej postupuje podľa
ustanovení upravujúcich stavebné konanie. Podobne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v

uznesení sp. zn. 8Sžp/16/2011 zo dňa 24.05.2012, kde uviedol, že stavebný úrad nemá inú možnosť ako
postupovať a to buď stavbu drobnej stavby vziať na vedomie a formálne s ňou súhlasiť alebo oznámiť
stavebníkovi, že na uvedenú stavbu je potrebné začať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie. Za
daného stavu na základe skutočností uvedených žalovanou v listoch zo dňa 31.01.2024 a 07.02.2024
žalovaná nie je nečinná.

Relevantná právna úprava

28. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „stavebný zákon“), stavebník je povinný
uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne
ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o
jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné
povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú

úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

29. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený

jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému
oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha
je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia

oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na
začatie stavby dlhšiu lehotu.

30. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných
stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné

prostredie.

31. Podľa § 139b ods. 8 písm. b) stavebného zákona, za drobné stavby sa považujú aj oplotenie.

32. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z.,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, v znení relevantnom pre posudzovanú
vec (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“), ohlásenie drobnej stavby obsahuje a) meno, priezvisko
(názov) a adresu (sídlo) stavebníka, b) účel, rozsah a miesto stavby, c) druh a parcelné číslo pozemku
podľa katastra nehnuteľností, d) ak ide o stavby uskutočňované svojpomocou, vyhlásenie kvalifikovanej
osoby, že bude zabezpečovať vedenie uskutočňovania stavby, e) ak sa pri uskutočňovaní stavby majú

použiť susedné nehnuteľnosti, vyjadrenie vlastníka tejto nehnuteľnosti.

33. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., k ohláseniu drobnej stavby sa pripojí a) doklad, ktorým sa
preukazujevlastníckealeboinéprávokpozemku,b)jednoduchýsituačnývýkresvdvochvyhotoveniach,ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc so susednými
pozemkami a od susedných stavieb a stavebné riešenie stavby, c) jednoduchý technický opis stavby, d)
rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej

správy.

34. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení relevantnom
pre posudzovanú vec (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány sú povinné postupovať v konaní
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre

neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

36. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

37. Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na
podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

38. Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch
rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote,
môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán

nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov
upovedomiť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

39. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 2 SSP, preskúmal žalobu žalobkyne postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez
nariadenia pojednávania. Pojednávanie správny súd nenariaďoval z dôvodu, že tak žalobkyňa ako aj

žalovaná výslovne uviedli, že nežiadajú nariadenie pojednávania vo veci a nebol daný ani iný dôvod na
nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 135 ods. 2 písm.
a) SSP je v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy pre správny súd rozhodujúci stav v
čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, správny súd si vyžiadal informácie o aktuálnom stave
veci a pred vydaním tohto rozhodnutia tak mal preukázaný aktuálny stav veci ku dňu rozhodovania súdu.

40. Úvodom správny súd uvádza, že nečinnosťou orgánu verejnej správy možno rozumieť stav, kedy
orgán verejnej správy, ktorý je povinný v administratívnom konaní konať, protiprávne nekoná, respektíve
z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Ide teda o protiprávnu negáciu povinnosti orgánu
verejnej správy uskutočňovať administratívne konanie. Za nečinnosť orgánu verejnej správy však

nemožno považovať stav, ak orgán verejnej správy nekoná na základe predchádzajúceho rozhodnutia
či opatrenia, z ktorého vyplývajú objektívne dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy. V rámci súdneho
prieskumu správny súd skúma, či je orgán verejnej správy činný, respektíve nečinný v administratívnom
konaní a v prípade nečinnosti posudzuje, či je daný právny základ na jeho nečinnosť alebo naopak ide
o porušenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať.

41. Z obsahu spisového materiálu mal správny súd za preukázané, že dňa 14.03.2022 doručila
žalobkyňa žalovanej ako príslušnému stavebnému úradu podanie - ohlásenie drobnej stavby, ktorú
žiadala vykonať na mieste D. XXX. Išlo o oplotenie o výmere 233 m2 na účel oplotenia pozemku naparcele E-KN č. 8613/902, ktoré by plnilo doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe - k rodinnému domu
žalobkyne, pričom stavbu by uskutočnila žalobkyňa svojpomocne. Žalovaná ohlásenie drobnej stavby
prijala a zaevidovala pod č. OÚ-293/2022. Žalovaná následne po dobu viac ako jedného roka žalobkyni

nedoručila oznámenie o tom, že nemá námietky voči ohlásenej drobnej stavbe, ani oznámenie o tom,
že určuje, že na stavbu je potrebné stavebné povolenie, ani žiadnu výzvu na odstránenie nedostatkov
podania. Žalobkyňa sa tak obrátila s podnetom na vydanie upozornenia pre nečinnosť na prokuratúru.
Upovedomenímč.Pd91/23/5502-11zodňa30.11.2023OkresnáprokuratúraČadcaoznámilažalobkyni,
že jej námietka nečinnosti stavebného úradu bola opodstatnená a preto uvedeného dňa bolo v zmysle

§ 28 zákona o prokuratúre žalovanej podané upozornenie prokurátora na účel odstránenia porušovania
zákona, ku ktorému došlo jej nečinnosťou. Správny súd tak konštatuje, že žalobkyňa podmienku, aby
neúspešne vyčerpala podnet na prokuratúre alebo sťažnosť podľa osobitného predpisu namietajúc
nečinnosť orgánu verejnej správy, pred podaním žaloby splnila.

42. Ďalej má správny súd preukázané z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu, že po podaní

žaloby žalobkyne správnemu súdu bolo žalovanou dňa 31.01.2024 vydané Oznámenie k ohláseniu
drobnej stavby č. SÚ – 293/22/24, v ktorom žalovaná žalobkyni oznámila v súvislosti o ohlasovanou
drobnou stavbou oplotenia pozemku parcela E-KN č. 8613/902, že parcela s uvedeným číslom
neexistuje, čo bráni vysloveniu súhlasu s drobnou stavbou na tejto parcele. Tiež v tomto oznámení
žalovaná uviedla, že časť pôvodnej parcely E-KN č. 8613/902 v súčasnosti tvorí časť parcely registra „C“

parcelné číslo 5978/4, výmera 94 m2, v kat. území C. a že žalobkyni ako účastníčke súdneho konania
je známe, že uvedená parcela je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 9C/94/2023, v ktorom si k nej uplatňuje vlastnícke právo Obec Skalité. Táto skutočnosť vytvára
právnu prekážku na vydanie súhlasu s drobnou stavbou, ak by sa týkala uvedenej časti parcely a to až do
rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k nej. V oznámení bolo tiež uvedené, že ďalšou právnou

prekážkou, ktorá nedovoľuje vydať súhlas s drobnou stavbou, ak by mala byť umiestnená na časti
pôvodnej parcely E-KN č. 8613/902 v časti, ktorá v súčasnosti tvorí časť parcely registra „C“ parcelné
číslo 5978/4, výmera 94 m2, je skutočnosť, že pochádza z pôvodnej pozemnoknižnej neknihovanej
parcely bez pozemnoknižného čísla, ktorá je v pozemkovoknižnej mape evidovaná ako cesta a tak bola
a doposiaľ tak je užívaná. Na cestu sa vzťahuje právo všeobecného užívania verejnej účelovej cesty

podľa § 6 ods. 1 cestného zákona, preto na nej nemôže byť umiestnená prekážka v rozpore s takýmto
právom, teda ani plot, ktorý by takému všeobecnému užívaniu bránil. Toto oznámenie bolo žalobkyni
doručené dňa 02.02.2024.

43. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva aj to, že dňa

08.02.2024 doručila žalovaná žalobkyni podanie datované 07.02.2024 nazvané Doplnenie oznámenia
- oznámenie, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu. V tomto oznámení žalovaná
uviedla, že dňa 14.03.2022 žalobkyňa ohlásila tunajšej obci drobnú stavbu - oplotenie pozemku E-KN
č. 8613/902 v k. ú. C.. Žalovaná ako príslušný stavebný úrad posúdila rozsah ohlásenej drobnej stavby
a podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona na základe výsledkov posúdenia žiadosti žalobkyne určuje,

že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Zároveň v tomto
doplnení oznámenia žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby podklady a údaje uvedené v ohlásení v lehote
30 dní od doručenia tohto oznámenia doplnila o vymenované náležitosti a poučila žalobkyňu o tom,
že stavbu je možné zrealizovať až po vydaní stavebného povolenia, ktoré nadobudne právoplatnosť. V
závere podania žalovaná uviedla, že týmto podaním dopĺňa oznámenie k ohláseniu drobnej stavby č.

SÚ-293/22/24 zo dňa 31.01.2024, ktoré poslala žalobkyni a ktorej bolo doručené dňa 02.02.2024.

44. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 57 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého stavebník
je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred
písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres, ak

ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné
povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad v zmysle tohto zákonného ustanovenia môže určiť,
že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe
stavebného povolenia.

45. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavbu, stavebnú úpravu alebo
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 daného ustanovenia len na základe písomného oznámenia
stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.46. Z týchto zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa po podaní ohlásenia drobnej
stavby bola povinná vyčkať, kým príslušný stavebný úrad jej zašle oznámenie a to buď oznámenie, že
nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby alebo oznámenie stavebného úradu, že využívajúc

svoje oprávnenie podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona určuje, že ohlásenú drobnú stavbu možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

47. Ustanovenie § 49 správneho poriadku ustanovuje, že v jednoduchých veciach, najmä ak
možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne

bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný
rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania. Vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do
60 dní, ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť
odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30,
prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

48. V prípade, že ohlásenie drobnej stavby podané žalobkyňou nespĺňalo všetky zákonom predpísané
náležitosti takéhoto ohlásenia, bolo povinnosťou žalovanej v zmysle základnej zásady správneho
konania zakotvenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku vyzvať žalobkyňu na odstránenie nedostatkov resp.
na doplnenie podania.

49. Bez ohľadu na spôsob vybavenia ohlásenia podaného žalobkyňou bolo povinnosťou žalovanej ako
stavebného úradu vec vybaviť v lehotách stanovených všeobecným právnym predpisom - ustanovením
§ 49 správneho poriadku. Ohlásenie drobnej stavby je podaním smerujúcim k postupu stavebného úradu
podľa § 57 stavebného zákona. Aj v prípade, že by takéto podanie nespĺňalo náležitosti stanovené
právnymi predpismi, bolo potrebné, aby žalovaná na uvedenú skutočnosť reagovala a stavebníčku

vyzvala na doplnenie jej podania. Pokiaľ by aj po takomto doplnení podania mala žalovaná za to, že
v danom prípade existuje právna prekážka súvisiaca s vlastníckymi nárokmi k predmetnému pozemku
a že nie je možné stavebníčke oznámiť, že nemá námietky s realizáciou oplotenia, bolo povinnosťou
žalovanej v zmysle § 57 ods. 1 posledná veta stavebného zákona určiť, že ohlásenú drobnú stavbu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebný úrad totiž, tak ako na to poukazovala

aj samotná žalovaná, v zmysle ustanovení stavebného zákona nemá inú možnosť ako postupovať a
to buď stavbu drobnej stavby vziať na vedomie a formálne s ňou súhlasiť alebo oznámiť stavebníkovi,
že na uvedenú stavbu je potrebné začať stavebné konanie (konštatované aj uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/16/2011). V rámci stavebného konania potom môže stavebný
úrad z dôvodu potreby riešenia predbežnej otázky vlastníckych nárokov konanie prerušiť a vyčkať do

rozhodnutia príslušného súdu v uvedenej veci. Avšak stavebný úrad t. j. žalovaná v tu posudzovanej
veci nevykonala žiadny úkon smerujúci k vybaveniu veci.

50. Tak z tvrdení žalobkyne, potvrdených aj žalovanou, ako aj z obsahu administratívneho spisu,
je zrejmé, že žalovaná v lehote určenej v § 49 správneho poriadku neučinila žiadny úkon. Správny

súd konštatuje, že písomným ohlásením drobnej stavby zo strany stavebníčky bol voči žalovanej ako
stavebnému úradu vykonaný úkon a doručené podanie. Úlohou každého správneho orgánu je vec
vybavovať svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju
včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu
veci rešpektujúc ustanovenia zákonov. Keďže k uvedenému nedošlo v zákonnej lehote, správny súd

tak konštatuje, že stavebný úrad t. j. žalovaná ostala v danej veci po doručení ohlásenia drobnej stavby
nečinná.

51. Správny súd však tiež má za preukázané z vyššie uvedeného, že svoju nečinnosť žalovaná
odstránila a to podaním datovaným 07.02.2024 nazvaným Doplnenie oznámenia - oznámenie, že

ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu. V tomto oznámení žalovaná uviedla, že dňa
14.03.2022 žalobkyňa ohlásila tunajšej obci drobnú stavbu - oplotenie pozemku E-KN č. 8613/902 v k.
ú. C.. Žalovaná ako príslušný stavebný úrad posúdila rozsah ohlásenej drobnej stavby a podľa § 57
ods. 1 stavebného zákona na základe výsledkov posúdenia žiadosti žalobkyne určuje, že ohlásenú
drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Toto oznámenie bolo žalobkyni

doručené dňa 08.02.2024.

52. K odstráneniu nečinnosti žalovanej teda došlo až po podaní žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy žalobkyňou na tunajší správny súd.53. Okrajovo, v súvislosti s listom zo dňa 07.02.2024, správny súd dodáva, že aj podľa dôvodovej správy
k Správnemu súdnemu poriadku oznámenie o tom, že stavebný úrad nemá námietky voči ohláseným

stavebným prácam (analogicky tak aj oznámenie o tom, že stavebný úrad určuje, že na uskutočnenie
ohlásenej drobnej stavby sa vyžaduje stavebné povolenie), sa považuje za opatrenie orgánu verejnej
správy, ktoré je za splnenia príslušných procesných podmienok spôsobilé byť samostatným predmetom
súdneho prieskumu zo strany správneho súdu na základe podanej všeobecnej správnej žaloby. Teda,
ak by žalobkyňa nesúhlasila s takýmto vybavením veci, mohla podať samostatnú žalobu proti opatreniu

orgánu verejnej správy.

54. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila tým, že pozemok, na ktorom žalobkyňa zamýšľala uskutočniť
drobnú stavbu ako predmet ohlásenia neexistuje, uvedené nijakým spôsobom nemôže ospravedlniť
nečinnosť stavebného úradu, pretože v takomto prípade bolo potrebné buď v súčinnosti so žalobkyňou
odstrániť vadu jej podania, respektíve, ak sa nemalo jednať o vadu, žalovaná mala možnosť využiť

svoje oprávnenie v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona a určiť, že na uskutočnenie drobnej stavby
sa vyžaduje stavebné povolenie a následne v rámci stavebného konania vyriešiť otázku týkajúcu sa
existencie či neexistencie dotknutej parcely.

55. Obdobne nečinnosť žalovanej nemožno ospravedlniť ani skutočnosťou, že existuje vlastnícky spor

k pozemku, ktorého oplotenie stavebníčka žiadala, respektíve, na ktorom sa mala uskutočniť drobná
stavba, pretože ani táto skutočnosť nemôže bez ďalšieho byť dôvodom pre nečinnosť a pasivitu orgánu
verejnej správy. Práve pre takéto prípady stavebný zákon upravuje pre stavebné úrady oprávnenie
zakotvené v § 57 ods. 1 stavebného zákona, že stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Dôvody na využitie tejto možnosti môžu byť

rôzne a vyplynú najmä z posúdenia ohlásenej drobnej stavby. Jedným z takýchto prípadov je práve
situácia, keď je potrebné posúdiť ohlásenú drobnú stavbu z hľadiska verejných záujmov, prípadne z
podkladov ohlásenia vyplynie potreba uskutočniť konanie s účastníkmi konania t. j. osobami, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb,
ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť priamo dotknuté, prípadne

sú sporné. V prípade potreby bolo možné následné konanie o vydanie stavebného povolenia podľa
príslušných ustanovení stavebného zákona prerušiť na obdobie do rozhodnutia o predbežnej otázke
príslušným civilným súdom vo veci vlastníckeho práva k spornej parcele.

56. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje však aj na skutočnosť, že podľa vyjadrenia samotnej

žalovanej, žaloba o určenie vlastníckeho práva k spornej parcele bola podaná na príslušný civilný
súd až 03.11.2023, pričom ohlásenie drobnej stavby zo strany žalobkyne bolo žalovanej doručené
dňa 14.03.2022. Teda k podaniu žaloby o určenie vlastníckeho práva došlo viac rok a pol po tom
ako žalobkyňa podala žalovanej ohlásenie drobnej stavby. Uvedená skutočnosť o existencii sporového
súdneho konania vo veci určenia vlastníckeho práva k pozemku tak zjavne nemohla byť v čase podania

ohlásenia drobnej stavby žalobkyňou dôvodom pre nečinnosť žalovanej.

57. Aj v prípade, že medzi účastníkmi konania prebiehali snahy o mimosúdne usporiadanie vlastníckych
vzťahov, táto skutočnosť nemôže ospravedlniť nečinnosť orgánu verejnej správy a jeho nekonanie
v zákonom predpísaných lehotách. Nečinnosť žalovanej v tu posudzovanej veci trvala celkovo takmer

dva roky, pričom podľa tvrdenia žalovanej v jej vyjadrení k žalobe mimosúdne rokovania ohľadom
usporiadania vlastníckych práv prebiehali od 28.04.2023 do 16.08.2023. Žalobkyňa však ohlásenie
drobnej stavby doručila žalovanej dňa 14.03.2022, teda viac ako rok predtým ako mala začať prebiehať
podľa žalovanej snaha o uzavretie mimosúdnej dohody vo veci vlastníckych práv a mimosúdne
rokovania boli neúspešne ukončené približne pol roka pred odstránením nečinnosti žalovanej.

58. K námietke žalovanej, že žalobkyňa má len domnelé právo k pozemku, na ktorom chcela uskutočniť
ohlásenú drobnú stavbu, že k nemu nemá nadobúdací titul, správny súd uvádza, že podľa výpisu z listu
vlastníctva č. 7719, k. ú. C., ktorý priložila žalobkyňa k jej ohláseniu, vyplýva, že k nehnuteľnosti, ktorú
uvádzala v ohlásení, nadobudla vlastnícke právo sčasti na základe uznesenia č. 5D/37/2021, Dnot

181/2021 zo dňa 13.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2021, Z 4638/2021 – 651/21
a sčasti na základe RI-1095/1992 LV 169, rozhodnutie ObPÚ č. 2007/00098 o schválení RvIN C.,
Z 4454/2008 – 431/2008. Ak údaje uvedené na liste vlastníctva nie sú správne a neexistuje dohoda
medzi účastníkmi konania, je možné otázku určenia vlastníckeho práva riešiť na príslušnom civilnomsúde, čo sa aj stalo a aktuálne toto konanie stále prebieha. Posudzovanie otázky vlastníckeho práva
však neprináleží správnemu súdu, uvedené patrí do právomoci súdu civilného. Neospravedlňuje to však
nečinnosť žalovanej, ktorá v prípade takýchto pochybností či sporu mohla vydať a doručiť žalobkyni

oznámenie, ktorým určí, že na ohlásenú drobnú stavbu je potrebné stavebné povolenie a následne
stavebné konanie podľa potreby prerušiť podľa ustanovení stavebného zákona do rozhodnutia civilného
súdu v otázke vlastníckeho práva.

59. K námietke žalovanej o tom, že dňa 25.10.2023 vyzvala žalobkyňu na zastavenie stavebných prác

po zistení, že žalobkyňa začala so stavbou oplotenia a že týmto začalo konanie o dodatočnom povolení
stavby a tak žalovaná už nemohla konať vo veci ohlásenia drobnej stavby, správny súd uvádza, že
predmetnú námietku žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnenú. Ustanovenie § 88a ods. 1 stavebného
zákona sa vzťahuje na situácie, kedy stavebník začne vykonávať stavbu, na ktorú je potrebné stavebné
povolenie, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním. Stavebné povolenie pritom buď výslovne
vyžaduje zákon, alebo jeho potrebu môže určiť stavebný úrad v súlade s § 57 stavebného zákona. Podľa

§ 55 ods. 2 písm. b) v spojení s § 139b ods. 8 písm. b) stavebného zákona stavba oplotenia je drobnou
stavbou, plniacou doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, na ktorú spravidla postačuje ohlásenie. Zo
zákona sa teda automaticky stavebné povolenie pre stavbu oplotenia nevyžaduje. Stavebný zákon však
priznáva oprávnenie stavebnému úradu určiť, že aj na takúto stavbu sa vyžaduje stavebné povolenie.
Nakoľko však oznámenie o určení, že je na stavbu oplotenia potrebné stavebné povolenie, bolo vydané

až dňa 07.02.2024, doručené žalobkyni dňa 08.02.2024, nemožno požiadavku stavebného povolenia
konštatovať spätne ku dňu 25.10.2023. Uvedeným sa teda nekonvalidovala nečinnosť žalovanej vo veci
ohlásenia drobnej stavby. Požiadavka stavebného povolenia na ohlásenú drobnú stavbu vznikla až na
základe oznámenia žalovanej zo dňa 07.02.2024. Výzvu na zastavenie stavebných prác napokon ani
nemožno považovať za zákonom predpokladaný spôsob vybavenia ohlásenia drobnej stavby v zmysle

§ 57 stavebného zákona.

60. Zostávajúce námietky resp. skutkové tvrdenia účastníkov konania súviseli s civilným sporovým
konaním ohľadom vlastníckeho práva, čo prináleží na posúdenie civilnému súdu, preto k uvedeným
námietkam sa správny súd bližšie nevyjadruje. Tieto námietky a tvrdenia však neboli z hľadiska

posúdenia nečinnosti žalovanej, teda vo vzťahu k predmetu konania v tu posudzovanej veci, relevantné.

61. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd má za to, že žaloba žalobkyne zo dňa
07.12.2023 bola podaná dôvodne, avšak po podaní tejto žaloby došlo k odstráneniu nečinnosti žalovanej
a to konkrétne oznámením adresovaným žalobkyni nazvaným Doplnenie oznámenia - oznámenie,

že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu č. SÚ- 293/22/24/1 zo dňa 07.02.2024,
doručeného žalobkyni dňa 08.02.2024.

62. Podľa § 99 písm. h) SSP správny súd uznesením konanie zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo
osobitný predpis. Podľa § 248 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd

uznesením konanie zastaví. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny
súd konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa
§ 242 ods. 1 prvá veta. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa § 99 písm. h) SSP v spojení s § 248
SSP konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v časti návrhu na odstránenie nečinnosti
zastavil.

63. Keďže žaloba žalobkyne v tomto prípade bola podaná dôvodne, aj v prípade zastavenia konania v
časti o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta SSP z dôvodu odstránenia nečinnosti žalovanou
po podaní žaloby, správny súd bol naďalej povinný rozhodnúť o otázke žalobkyňou požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia.

64. Žalobkyňa si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR. V tomto
smere len stručne uviedla, že nekonaním žalovanej sú ohrozené jej práva či už procesné, alebo práva
vlastnícke, pretože ohlásenie drobnej stavby žiadala za účelom riadneho zabezpečenia svojho majetku
alenstručnepoukázalanato,žesipožadovanúsumuprimeranéhofinančnéhozadosťučineniauplatňuje

s ohľadom na dĺžku trvania správneho konania a na jej aktívny prístup, kedy podala aj podnet na
prokuratúru.65. Podľa § 250 ods. 4 SSP, správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie
žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie

prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.

66. Uvedené zákonné kritériá, ktoré je správny súd povinný zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku
na primerané finančné zadosťučinenie, analogicky vychádzajú z kritérií, ktoré aplikuje aj Ústavný súd
Slovenskej republiky pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení vo veciach zbytočných prieťahov,

keďže nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní je tiež vo svojej podstate zbytočným
prieťahom v konaní a teda porušovaním rovnakého Ústavou SR garantovaného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov.

67. Správny súd teda v tu posudzovanej veci zohľadňoval všetky okolnosti konkrétneho prípadu, najmä
celkovú dĺžku konania (nečinnosti), zložitosť konania, prípadné správanie žalobkyne, ktorým by prispela

k prieťahom v konaní, či žalobkyňa využila dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní,
na postup žalovanej počas konania, na význam predmetu konania pre žalobkyňu, ako aj na aktuálny
stav veci.

68. Celková dĺžka konania (trvania nečinnosti) v tomto prípade bola 695 dní, t. j. takmer dva roky,

keďže žalovaná bola nečinná od 14.03.2022 do 07.02.2024. Ohlásenie drobnej stavby pritom stavebné
úrady štandardne vybavujú v zákonom určenej lehote do 30 dní od ohlásenia. Dĺžka trvania nečinnosti
žalovanej oproti dĺžke zákonnej lehoty na vybavenie takejto veci tak bola výrazná.

69. Vybavovanie ohlásení drobných stavieb predstavuje bežnú agendu stavebných úradov, preto

správny súd nemal za to, že by sa malo jednať o zložitú vec. Ak aj žalovaná dospela k záveru,
že v konkrétnom prípade existovali určité sporné skutočnosti týkajúce sa pozemku, na ktorom sa
mala ohlasovaná drobná stavba uskutočniť, resp. vo veci existovali osobitné okolnosti - spor ohľadom
vlastníckeho práva, potreba posúdenia ohlasovanej drobnej stavby z pohľadu verejného záujmu
a podobne, žalovaná mohla jednoduchým úkonom oznámiť žalobkyni, že na ohlásenú drobnú stavbu je

potrebné stavebné povolenie. Uvedené skutočnosti nemožno vnímať ako také, ktoré by odôvodňovali
zložitosť prípadu či ospravedlňovali nečinnosť žalovanej. Žalovaná mohla v zákonom stanovenej lehote
vybaviť vec tak, ako ju napokon aj vybavila oznámením zo dňa 07.02.2024 a v následnom stavebnom
konaní doriešiť sporné skutočnosti, prípadne takéto konanie podľa potreby aj prerušiť a vyčkať na
rozhodnutie o sporných otázkach príslušným súdom.

70. Zo správania žalobkyne správnemu súdu nevyplynulo, že by táto prispela vlastným správaním
k nečinnosti žalovanej či zbytočným prieťahom. Práve naopak, možno konštatovať, že žalobkyňa sa
aktívne domáhala svojich práv aj podnetom na prokuratúre, pričom je zrejmé z obsahu spisu, že práve
na základe aktívneho konania prokuratúry a dopytu zo strany prokuratúry na vybavenie jej upozornenia,

došlo zo strany žalovanej k odstráneniu nečinnosti. Medzičasom, nakoľko žalovaná aj po upozornení
prokurátora ešte istý čas v nečinnosti pokračovala, žalobkyňa sa obrátila so žalobou na správny súd.

71. Pokiaľ ide o správanie žalovanej, táto bola nečinná dlhodobo, dokonca aj niekoľko mesiacov
po podaní upozornenia prokurátora, pričom svoju nečinnosť ospravedlňovala okolnosťami, ktoré jej

nebránili v tom, aby vo vzťahu k ohlásenej drobnej stavbe, pokiaľ mala za to, že existujú objektívne
prekážky jej uskutočnenia, vydala oznámenie, že určuje, že na predmetnú stavbu je potrebné stavebné
povolenie. Ako už bolo vyššie popísané, nečinnosť žalovanej nemohla byť ospravedlňovaná tým, že
prebiehali snahy o mimosúdne usporiadanie vlastníckych vzťahov, keďže tieto mimosúdne rokovania
začali až viac ako rok po podaní ohlásenia žalobkyňou a nečinnosť žalovanej trvala aj ďalšieho približne

pol roka po neúspešnom ukončení mimosúdnych rokovaní. Obdobne žaloba o určenie vlastníckeho
práva bola podaná až viac ako rok a pol po podaní ohlásenia, teda dávno potom, ako žalovanej
uplynula lehota na vybavenie predmetného ohlásenia. Správnemu súdu vyplynulo z obsahu spisu, ako aj
z výslovného vyjadrenia žalovanej, že oznámenie zo dňa 07.02.2024, ktorým ukončila svoju nečinnosť,
vydala až po opakovanom dopyte prokuratúry zo dňa 05.02.2024, ktorým sa táto domáhala oznámenia

o spôsobe vybavenia upozornenia prokurátora.

72. Ako uvádzala žalobkyňa, vybavenie ohlásenia drobnej stavby malo pre ňu význam predovšetkým
z dôvodu zabezpečenia jej majetku, ochrany jej vlastníckych a užívacích práv (v čase ohláseniaešte neprebiehalo súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemku a nebolo nariadené
žiadne neodkladné opatrenie). Z hľadiska významu veci (predmetu konania) pre žalobkyňu tak možno
skonštatovať, že išlo o právo majetkovej povahy. Neznižujúc význam majetkových práv, správny súd je

toho názoru, že nešlo o prípad osobitne významného predmetu konania a vzhľadom na to, že žalobkyňa
už mala vybudované určité oplotenie rodinného domu, nedošlo k priamemu ohrozeniu jej bezpečnosti a
možno skonštatovať, že išlo skôr o ochranu ďalších pozemkov, ktoré mala zapísané na liste vlastníctva.

73.Berúcnazreteľ,žesprávnysúdpodľa§250ods.5SSPposkytneprimeranéfinančnézadosťučinenie

len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné
nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce a dodávajúc,
že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu škody či inej
majetkovej ujmy, po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností správny súd dospel k záveru, že
žalobkyňa má nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu nečinnosti na strane žalovanej.
Správny súd však za spravodlivú nepovažoval žalobkyňou uplatnenú sumu primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 1.000,- EUR.

74. Zmyslom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je zabezpečenie istej satisfakcie pre
účastníka administratívneho konania, ktorého práva boli dotknuté prieťahmi, resp. nečinnosťou orgánu
verejnej správy a zmiernenie tejto ujmy. V danom prípade túto nemajetkovú ujmu nebolo možné nahradiť

inak a samotné konštatovanie, že došlo k nečinnosti žalovanej vzhľadom na vyššie popísané okolnosti
prípadu sa správnemu súdu nejavilo ako postačujúce. S prihliadnutím na priebeh administratívneho
konania, na všetky okolnosti konkrétnej veci, ako aj na skutočnosť, že žalovaný orgán verejnej správy už
odstránil svoju nečinnosť, považoval správny súd za spravodlivé priznať žalobkyni nárok na primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni v zákonom

stanovenej dvojmesačnej lehote od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 251 ods. 1 SSP).

75. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.

76. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

77. Keďže konanie o žalobe žalobkyne v časti návrhu podľa § 242 ods. 1 SSP bolo zastavené z dôvodu,
že žalovaná odstránila svoju nečinnosť po podaní inak dôvodne podanej žaloby, správny súd vzhliadol

dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP, keď žalovaná procesne zavinila zastavenie konania.
V takomto prípade správny súd priznal trovy konania ostatným účastníkom konania, teda žalobkyni.
Správny súd z uvedeného dôvodu nepostupoval podľa § 170 písm. b) SSP.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.