Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jozef Jaselský

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208454
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8118208454.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B. C., nar.

X.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D. C. a 2./ A. B. E., nar. X.XX.XXXX, bytom F. G. XX, XXX
XX D. C., obaja právne zastúpení JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Mlynská 26, 040 01
Košice, IČO: 31 953 344, proti žalovanému: AGRO-LENT s.r.o., so sídlom Malý Šariš 189, 080 01, IČO
31 403 123, právne zastúpený JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom Záhradná 19/468, 082 12
Kapušany, IČO: 37 943 065 , o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade istinu vo výške 46,- € s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 46,- € od 03.06.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade istinu vo výške 46,- € s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 46,- € od 03.06.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade trovy konania v rozsahu
100 %.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalkyni, A. B. H., s miestom výkonu činnosti I. J. XX, XXX XX K.,
znalečné o výške 40,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2018 v spojení s jej opravou zo dňa 15.08.2018 sa
žalobca v 1. rade domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3.905,- € s prísl. a žalovaný v 2.

rade sa voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.905,- € s prísl..

1.1Žalobcoviasvojnávrhodôvodnilitým,žesúpodielovýmispoluvlastníkmivpodielekaždýv1pozemku
KNE č. XXX/XXX o výmere 8485 m2, orná pôda, zapísaná na LV XXX pre obec a k.ú. F. C.. Uvedenú
parcelu užíva žalovaný, a to tak, že časť tejto parcely je zastavaná administratívnou budovou (parc.
č. XXX/X), vrátnicou (parc. XXX/XX) a stavbou (parc. č. XXX/XX ako aj č. XXX/X – poľnohospodárska
budova). Za nehnuteľnosťou KNE č. XXX/X je vytvorený výbeh pre zvieratá a následne vyrobené

vyústenie močovky, ktorá je usmernená na spodnú časť parcely KNE č. XXX/XXX. Týmto spôsobom
žalovanývyužívapraktickycelúnehnuteľnosťžalobcovbezichvedomiaasúhlasuabeztoho,abystavby
boli riadne legalizované. Od roku 2005 užíva žalobca spornú nehnuteľnosť pre svoju potrebu, vrátane
ochranného pásma, ktoré je potrebné pri poľnohospodárskych stavbách. Nehnuteľnosti, ktoré užívažalovaný pre svoju potrebu, ako aj výbehy, ochranné pásma, vyústenie močovky na pozemok žalobcov,
prakticky spôsobuje nevyužiteľnosť pozemku zo strany žalobcov pre ich potreby. Žalobcovia si dali
vyhotoviťZnaleckýposudokč.40Ing.MilanomGardošom.Nazákladetohtoznaleckéhoposudkuzodňa

25.04.2018 určil znalec výšku bezdôvodného obohatenia za 2 roky v sume 7.810,- €. Po obdržaní tohto
znaleckého posudku žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu oslovili žalovaného s požiadavkou
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.810,- €, načo im žalovaný odpovedal, že túto
požiadavku neakceptuje a že bezdôvodné obohatenia v tejto sume neuhradí.

2. Súd na základe návrhu žalobcov vydal vo veci dňa 27.08.2018 platobný rozkaz, č.k. 8C/33/2018-47,
proti ktorému podal žalovaný včas odpor v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zrušený uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 3.10.2018, č.k. 8C/33/2018-54.

3. Žalovaný v podanom odpore nesúhlasil so žalobou, pričom vzniesol námietku premlčania, nakoľko
žalobcovia žiadajú priznať vydanie bezdôvodného obohatenia za 2 roky, a to od roku 2005. Ďalej uviedol,

že nikdy nevyužíval celú výmeru parcely KNE č. XXX/XXX, čo žalobcovia aj priznávajú. Žalovaný mal
za to, že sporná orná pôda je nesporne využívaná výlučne na poľnohospodárske účely, lebo aj keď
sú na nej postavené stavby, ide predovšetkým o stavby určené pre poľnohospodársku činnosť, a preto
výška bezdôvodného obohatenia v danom prípade spadá pod právny režim zák. č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene

niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o nájme poľnohospodárskych
pozemkov“), z ktorého znalec A. F. L. nevychádzal a určil všeobecnú (trhovú) hodnotu na základe
vyhl. č. 492/2004 Z.z. napriek tomu, že ide o ornú pôdu. Naviac znalec vychádzal z metódy polohovej
diferenciácie bez toho, aby zisťoval obvyklú výšku nájmov pôdy využívanej k poľnohospodárskym
účelom, pričom zohľadnil východiskovú hodnotu fakticky zo sumy pre mesto M. N. nie pre obec F. C.

(či bezprostredné obce).

4. Žalobcovia v replike uviedli, že nimi uplatnená suma sa týka obdobia od 01.05.2016 do 30.04.2018.
Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že okrem výbehu pre dobytok a ochranného pásma
žalovaný využíva aj celý pozemok spornej parcely ako prístupovú cestu k hnojisku. Sporná parcela sa

nachádza v intraviláne obce F. C. a je len formálnou záležitosťou previesť ju z ornej pôdy nulovej bonity
na zastavanú plochu, resp. hospodársky dvor, tak ako to urobil žalovaný so susednou parcelou, ktorej
je vlastníkom a ktorú odkúpil za cenu ornej pôdy. Okrem toho objekty stojace na spornej parcele nie sú
ornou pôdou. V zmysle novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov sa objekty, ktoré stoja v
extraviláne a slúžia na poľnohospodárske účely, posudzujú a patria pod režim citovaného zákona. Avšak

nie objekty stojace v intraviláne obce.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcovia si uplatnili právo na zaplatenie nájomného za obdobie
od 01.05.2016 do 30.04.2018 voči žalovanému dňa 25.10.2018 (zmena žaloby). Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo do 25.10.2016 sa v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka

(ďalej aj len „OZ“) premlčalo. Žalobcovia totiž podali žalobu dňa 18.07.2018, v ktorej však neuvádzajú
konkrétne, za ktoré obdobie žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia. Taktiež vzniesol námietku
premlčania práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo do 18.07.2016, t.j.
tri roky spätne od podania žaloby a teda uplatnený nárok žalovaných na vydanie bezdôvodného
obohatenia od 01.05.2016 do 18.07.2016 je premlčaný. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade

sa nejedná o čierne stavby postavené na spornej parcele, nakoľko tieto stavby majú pridelené
súpisné čísla a sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. F. C.. Žalovaný ďalej
uviedol, že užíva iba časť parc. J. XXX/XXX pred kravínom (ďalej „pred kravínom“). Jedná sa o
1/3 parc. č. XXX/XXX. Administratívna budova zasahuje do pozemku časťou o veľkosti 98 m2,
pumpa zasahuje do pozemku časťou o veľkosti 49 m2 a kravín zasahuje do pozemku časťou o

veľkosti 315 m2. Skutočnosť, že predmetná parcela sa nachádza v zastavanom území obce F. C.
a podľa z. č. 50/1976 Zb. sa jedná o stavebný pozemok nič nemení na tom, že sa toho času
de iure vždy jedná o ornú pôdu - poľnohospodársku pôdu a teda, že sa na predmetný pozemok
vzťahujú vyššie uvedené zákony č. 220/2004 Z.z. resp. 504/2003 Z.z. a prípadná výška nájmu resp.
bezdôvodného obohatenia mala byť určená v zmysle tohto zákona. V prípade stavieb (administratívna

budova, pumpa, kravín) a parkovacej plochy je jedno na aké účely sú využívané v súčasnosti, stačí
ak bola na poľnohospodárske účely postavená pred 24.06.1991. Poľnohospodárske družstvo F. C.
vzniklo v roku 1957. Predmetné nehnuteľnosti (administratívna budova, pumpa, kravín, parkovacia
plocha) boli postavené poľnohospodárskym družstvom F. C. pred 24.06.1991. Pri privatizácii nadobudlamajetok bývalého poľnohospodárskeho družstva spoločnosť APK – Šariš s.r.o., ktorá v r. 2009 zmenila
názov na AGROANIM, s.r.o.. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
pri dražbe v exekučnom konaní proti povinnému, AGROANIM, s.r.o.. Žalovaný sa navyše zaoberá

poľnohospodárskouprvovýrobouaspôsobvyužívaniapredmetnýchstaviebsúvisíspoľnohospodárskou
výrobou. Predmetný pozemok nie je v územnom pláne obce F. C. určený na individuálnu bytovú
výstavbu. Žalovaný časť parc. č. 200/152 za kravínom neužíva a ani na ňu nevstupuje. Žalovaný ďalej
uviedol, že vyústenie močovky sa nenachádza na predmetnom pozemku žalobcov, výbeh pre dobytok
nie je (v minulosti pred 20 rokmi tam bol, ale už 20 rokov tam nie je a nevyužíva sa), tzv. hnojisko je

vybetónovaná súčasť technickej infraštruktúry stavby kravína súpisné č. XXX, teda je to súčasť stavby
kravína (je v jeho pôdoryse) a nachádza sa na pravej strane kravína. Žalovaný uviedol, že Znalecký
posudok č. 40/2018 považuje za nesprávny a neobjektívny, nakoľko znalec nesprávne určil koeficienty.

6. Žalobca vo svojom podaním zo dňa 25.10.2018 iba upresnil dôvody podanej žaloby, no nebol
menený žalobný návrh. Pokiaľ ide o zákon č. 504/2003 Z.z. uviedol, že tento zákon nevylučuje ocenenie

nehnuteľností podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. a v danom prípade by musel štát doplácať
rozdiel nájmu vlastníkom nehnuteľností tak, ako je to v súčasnosti u regulovaného nájomného. Dodal,
že predmetná parcela je plne zastavaná nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného a pre účel ornej
pôdy nie je možné využiť ani len l m2 tohto pozemku, čo znamená, že nie je možné akceptovať určenie
symbolického nájomného podľa zákona č. 504/2003 Z.z.. Charakter pozemku - orná pôda sa úplne

stratil.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že budovy, ktoré sa nachádzajú na spornom pozemku, nepostavilo
v minulosti družstvo, ale štátny plemenársky podnik. Jedná o čierne stavby, pokým nebude predložené
stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Ďalej uviedol, že zákonom regulované nájomné v danom

prípade neobstojí, o čom svedčí aj nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
09.01.2018

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že budovy dalo postaviť JRD, nakoľko plemenársky podnik vznikol
až v 80. rokoch minulého storočia. Pumpa nie je evidovaná v katastri kvôli tomu, že uvedená stavba

nemá pevný základ. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
aj len „ESĽP“) sa netýka zák. č. 504/2003 Z.z., ale pravdepodobne sa týka záhradkárskej oblasti,
resp. bytov. Okrem toho novela citovaného zákona účinná od 01.05.2018 nereflektovala na uvedené
rozhodnutie európskeho súdu, nakoľko podľa nášho názoru sa k danej veci nevzťahuje. V danom
prípade je potrebné zohľadniť aj spoločenský záujem, ktorý prevyšuje záujem vlastníkov nehnuteľnosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá sa dá určiť len znaleckým posudkom.

9. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 01.07.2017, č.k. 8C/33/2018-206, žalobu zamietol a žalobcov zaviazal
nahradiť žalovanému trovy konania.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením 20.08.2020, č.k. 16Co/35/2019-253, zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia v bodoch 43. a 44. uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2018
podal návrh na ustanovenie znalca z odboru poľnohospodárstvo z dôvodu, že mal za to, že žalobcovia

si svojvoľne rozdielne prispôsobujú výpočty svojho nároku, s odôvodnením, že sú založené na nárokoch
podľa znaleckého posudku. Súd I. inštancie znalca uznesením neustanovil, a žalovaný na pojednávaní
dňa 07.06.2019 zobral svoj návrh späť. V záujme právnej istoty a objasnenia skutkového stavu sa súd
prvejinštanciemalstýmtonávrhomvysporiadať.Zasituácie,žebolpodanýnávrhnaustanovenieznalca
v odbore poľnohospodárstvo, a táto skutočnosť bola podstatná pre ustálenie výšky bezdôvodného

obohatenia súd v záujme náležitého objasnenia vecí (§ 187 odsek 1 CSP) aj napriek tomu, že žalovaný
pôvodne navrhovaný dôkaz zobral späť, mal tento dôkaz vykonať z dôvodov, že je podstatný a
rozhodujúci pre správne zistenie a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Aj z pohľadu prijatých záverov súdu
prvej inštancie ohľadom zistení, že žalovaný berie úžitky z pôdy bez právneho titulu, a v danom prípade
ide o nerovnováhu vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, je potrebné zo strany súdu prvej inštancie

ustáliť záver, či žalobcovia majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v akej výške. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/137/2019, z 29.04.2020. Odvolací súd v bode 50.
tiež uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami
a dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie.11. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2021 a uviedli, že ak žalovaný chce, aby bol na neho
uplatnený režim regulácie nájomného, musí preukázať, že nehnuteľnosti užíva na poľnohospodárske

účely. Žalobcovia nerozporujú samotnú reguláciu nájomného, avšak majú za to že sa nesťahuje na
nich situáciu čaká nakoľko užívateľ ich vlastníctva nevykonáva na danom pozemku činnosť, ktorá je
predpokladom pre uplatnenie režimu zák. č. 504/2003 Z.z..

12. Súd po vykonaní dokazovania listinami (odpoveď na výzvu zo dňa 20.06.2018 na č.l. 10; LV č. XXX,

k.ú. F. C. na č.l. 11; Znalecký posudok č. 40/2018 na č.l. 12-21; LV č. XXX, k.ú. F. C.; kúpne zmluvy na
č.l. 61-68; predvolanie na č.l. 69; vypovedanie nájomnej zmluvy na č.l. 70; výzva na vrátenie prenajatých
pozemkov na č.l. 71; návrh na zvýšenie nájmu na č.l. 72; návrh na vysporiadanie zastavanej plochy
na parc. č. 200/152 na č.l. 73; potvrdenie obce na č.l. 193; podanie súdnej exekútorky adresované
Katastrálnemu úradu v Prešove na č.l. 195; uznesenie o schválení príklepu na dražbe na č.l. 196; list
spol. AGROANIM Prešov š.p. zo dňa 18.06.1992 a jeho doplňujúca žiadosť o vydanie LV z roku 1993

na č.l. 197 a 200; list Obecného úradu v F. C. zo dňa 05.05.1993 na č.l. 201; geometrické plány na
č.l. 202-204; list PPA na č.l. 333; odpoveď Obce F. C. z 30.06.2021 na č.l. 373, územnoplánovacia
informácia Obce F. C. na č.l. 417/f;), znaleckým posudkom, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom
zistil tento skutkový stav:

12.1 AGROANIM š.p. Prešov listami zo dňa 18.06.1992 a 05.05.1993 požiadal Geodéziu š.p. Prešov
o zápis stavieb (administratívna budova – váha, kravín nachádzajúcich sa na parcele XXX/X, resp. 222,
k.ú. F. C., na list vlastníctva.

12.2 Obecný úrad v F. C. v liste zo dňa 05.05.1993, OcÚ č. 194/93, potvrdil, že administratívna budova

a kravín boli postavené pred 01.10.1976.

12.3 Predmetné budovy boli zapísanej na LV č. XXX, k.ú. F. C., v prospech AGROANIM š.p. Prešov.
(č.l. 199)

12.4 Okresný súd v Prešove uznesením zo dňa 04.04.2001, č.k. Er/8669/00-15, schválil príklep
exekútorky, JUDr. Marianny Vargovej, na dražbe nehnuteľnosti, okrem iných aj kravína na parc. č. XXX,
administratívnej budovy č. XXX na parc. č. XXX/X, v prospech žalovaného, pričom pozemky pod nimi
boli v tom čase neusporiadané.

12.5 Žalovaný v liste zo dňa 30.08.2005 označenom ako „Predvolanie“ a adresovanom žalobcovi v 1.
rade uviedol, že v zmluve o najme sú započítané pozemky, ktoré neužíva. Konkrétne sa jedná o parcely
č. 200/130 a 200/152. Z tohto dôvodu predvolal žalobcu v 1. rade uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy.

12.6 Žalobca v 1. rade listom zo dňa 25.09.2008 vypovedal nájomnú zmluvu č. 102/2004 o nájme

poľnohospodársky pozemkov a zároveň žiadal vyššie nájomné za parc. č. XXX/XXX – orná pôda
vo výmere 4242,5 m2 a to od 01.10.2008, nakoľko parcela je užívaná na iné podnikateľské účely napriek
tomu, že je vedená ako orná pôda.

12.7 Žalobca v 1. rade v liste zo dňa 20.10.2008 vyzval žalovaného na vrátenie prenajatých pozemkov

na parcelách č. XXX/XXX N. J. XXX/XXX o výmere 4314 m2.

12.8 Žalobca v 1. rade v liste zo dňa 12.01.2009 navrhol zvýšenie nájmu za parc. č. XXX/XXX o výmere
4242,5 m2 na 1,- €/m2, resp. jej predaj za cenu 9,96 €/m2 z dôvodu ukončenia nájomného vzťahu
v novembri 2009.

12.9 Znalec z odboru stavebníctvo, A. F. L., vypracoval na základe objednávky žalobcu v 1. rade
Znalecký posudok č. 40/2018 dňa 25.04.2018 za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu
predmetnej parcely za obdobie od 01.05.2016 do 30.04.2018. Nájomné stanovil metódou polohovej
diferenciácie, nakoľko porovnávaním ani výnosovou metódou to nebolo možné. V posudku uviedol, že

v prednej časti parcely je spevnená plocha – komunikácie a parkovisko, budova, ktorá pôvodne slúžila
ako vrátnica alebo mostová váha. Na parcele je postavená maštaľ, na konci ktorej je hnojisko. V zadnej
častizamaštaľoujeoplotenývýbehpreddobytok.Využitiepozemkujedanétým,žesanachádzavareálipoľnohospodárskeho dvora. Znalec stanovil nájomné vo výške 0,466 €/m2/rok, t.j. 3.940,- €/rok, teda
7.810,- € za 2 roky.
12.10 Žalovaný v odpovedi zo dňa 20.06.2018 adresovanej právnemu zástupcovi žalobcov uviedol, že

má snahu vyrovnať nárok žalobcov dohodou, avšak v reálnej sume, ktorá bude odzrkadľovať skutočné
využitie pozemku na poľnohospodárske účely, pričom navrhol vypracovať nový znalecký posudok.
Uviedol tiež, že nevyužíva celú výmery parc. č. XXX/XXX.

12.11 Z listu Pôdohospodárskej platobnej agentúry súd zistil, že žalovaného eviduje ako žiadateľa o

priame podpory od roku 2004. Za parc. č. XXX/XXX nežiadal dotáciu.

12.12 V podaní zo dňa 30.06.2021 Obec F. C. potvrdila žalovanému skutočnosť, že vykonáva
poľnohospodársku výrobu ako podnikanie od roku 2002. Parcely KNC č. XXX/XX N. J. XXX/XX, k.ú. F.
C., sú podľa platného územného plánu obce určené pre poľnohospodársku výrobu.

12.13 Z podania Obce F. C. z 27.10.2022 vypláva, že pozemok parc. KNE č. XXX/XXX, k.ú. F. C., je
súčasťou existujúcej funkčnej plochy poľnohospodárskeho dvora.

12.14 Znalkyňa z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, A.
B. H., stanovila vo svojom Znaleckom posudku č. 26/2023 z 01.06.2023 obvyklý nájom predmetnej

parcely v pôvodnej výmere za obdobie od 01.05.2016 do 30.04.2018 vo výške 103 € a za obdobie od
19.07.2016 do 30.04.2018 vo výške 92,- €. Znalkyňa uviedla, že hodnotu nájmu 3,667 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určila ako maximum hodnoty nájmov, ktoré sú obvyklé v SR pri rovnakom
spôsobeužívaniapozemkov(t.j.pozemkovzastavanýchstavbaminapoľnohospodárskeúčely)berúcdo
úvahy najväčšieho správcu pôdy neznámych vlastníkov a štátu, t.j. Slovenského pozemkového fondu.

12.15 Z LV č. XXX, k.ú. F. C., súd zistil, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade boli podielovými
spoluvlastníkmi parcely KNE č. XXX/XXX – orná pôda o výmere 8485 m2 nachádzajúcom sa
v zastavanom území obce s podielom každého z nich vo výške 1. V súčasnosti je vlastníkom parcely
KNE č. XXX/XXX – orná pôda o výmere 3423 m2 žalovaný.

12.16 Z LV č. XXXX, k.ú F. C. súd zistil, že na vyššie uvedenej parcele je z časti postavená
administratívna budova, kravín a pumpa, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.

12.17 Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že so žalovaným mal uzatvorenú nájomnú zmluvu podľa

zák. č. 504/2003 Z.z., ktorú vypovedal podaním zo dňa 30.08.2005. So žalovaným chcel uzavrieť novú
zmluvu, avšak ten to uviedol s tým, že mu nebude platiť za celú parcelu. Keď zistil, že na parcele sú
postavené budovy, chcel zvýšiť nájomné, teda aby žalovaný neplatil nájomné za ornú pôdu. Uviedol
tiež, že v roku 2016 sa v kravíne nachádzali teľné kravy. Žalovaný hnojisko, ktoré sa nachádzalo na
parc. č. XXX/X, zlikvidoval až v roku 2020. Žalovaný mu bránil v užívaní časti parcely za kravínom,

tým že vypúšťalo močovku a taktiež mu povedal že v tejto časti bude vypúšťať dobytok a odmietol
odstrániť výbeh pre dobytok. Dodal, že žalovaný má nový hospodársky dvor. Na hospodársky dvor,
ktorý je predmetom tohto konania, sa chodia vážiť rôzne kamióny čerpá aj také ktoré nie sú naložené
poľnohospodárskymi produktmi.

13. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka („OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov, účinného v rozhodnom čase, nájomná zmluva o nájme pozemku napoľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento
zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z., účinného v rozhodnom čase, pozemok na účely tohto
zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok
zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., účinného v rozhodnom čase, na vznik zmluvy o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo
o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy
určenej podľa osobitného predpisu.

Týmto osobitným predpisom je § 43 ods. 2 zák. č. 330/1993 Z.z., podľa ktorého podrobnosti o určení
hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav podľa § 9 ods. 11 a 12 ustanoví
všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Týmto všeobecným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva č. 38/2005 Z.z.

o určení hodnoty pozemkov a porastov na účely pozemkových úprav.

Podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu, sa
určuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe č. 1.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že stavby – administratívna budova so
súp. č. XXX, kravín a pumpa vo vlastníctve žalovaného vedené na LV č. XXXX, k.ú. F. C., sú umiestnené
na pozemku, ktorý v minulosti patril žalobcom, a zároveň sa jedná o stavby, ktoré boli postavené pre
účely činnosti JRD do 24.06.1991, za ktoré sa považujú objekty, ktorých spôsob využívania súvisí
s poľnohospodárskou výrobou, pričom ide o stavby zväčša umiestnené v areáli hospodárskeho dvora,

teda stavby na ktoré sa vzťahuje právna úprava zák. č. 504/2003 Z.z.. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10.11.2011, sp.zn. II. ÚS 687/2017. Okrem toho aj podľa zápisu
v katastri nehnuteľností je kravín a pumpa označený kódom 2, t.j. ako poľnohospodárska budova.

15. Podstatou zák. č. 504/2003 Z.z. je okrem iného aj osobitné posudzovanie hodnoty

poľnohospodárskych pozemkov a nájomného, a to inak ako podľa všeobecnej úpravy, ktorou je vyhl.
MS SR č. 492/2004 Z.z.. V danom prípade nebolo zo strany žalobcov preukázané, že nehnuteľnosti
žalovaného neslúžia na poľnohospodárske účely. Žalovaný má v predmete podnikania okrem iného
aj poľnohospodársku prvovýrobu a na svoju činnosť poberá dotácie od PPA a z podania Obecného
úradu F. C. jednoznačne vyplynulo, že stavby boli postavené pred rokom 1991, pričom je nepochybné,

že sa jednalo o poľnohospodárske stavby. Podľa názoru súdu je v danom prípade irelevantné, že sa
daný pozemok nachádza v zastavanom území obce, keďže sa pri určení výšky nájomného nevychádza
z polohovej diferenciácie pozemku, ale s hodnoty BPEJ. Zák. č. 504/2003 Z.z. nemá úpravu ako ust. §
2 písm. b/ zák. č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý sa týka
posudzovania pozemku len pri jeho nadobúdaní.

16. V danom prípade je nesporné, že užívaním stavby na cudzom pozemku bez platne nájomnej zmluvy
dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný
užíval poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve žalobcov v rozhodnom období bez platne uzatvorenej
nájomnej zmluvy. Súd má za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by sa mal týkať celej

výmery parcely KNE č. XXX/XXX, nakoľko táto je súčasťou hospodárskeho dvora, ktorý podľa leteckého
záberu oddeľuje od poľnej cesty stromový porast. Nie je teda rozhodujúce, či žalovaný užíval celú
parcelu, alebo len jej časť, podstatné je, že len on mal možnosť ju užívať v celosti. Navyše z podania
žalovaného z roku 2005 nevyplýva, ktorú časť predmetnej parcely neužíva. Naopak zo znaleckého
posudku Ing. Gardoša (č.l. 3 posudku) vyplýva, že žalovaný užíval aj časť parcely za maštaľou (výbeh

pre dobytok). Podľa fotografie predloženej na pojednávaní dňa 04.06.2021 žalovaný užíval túto časť aj
v r. 2020 a preto súd nemá dôvod pochybovať o tom, že tomu tak bolo aj v rozhodnom období.17. Výsledky znaleckého posudku Ing. Milana Gardoša, ktorý pri stanovení výšky nájomného vychádzal
z vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z., sú nepoužiteľné pre daný prípad. Naopak na pri stanovení výšky
bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku A. B. H., ktorá pri určení výšky

nájomného postupovala v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z..

18. Súd sa taktiež zaoberal námietkou premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
vzniknúť do 18.07.2016, a ktorá bola v priebehu konania vznesená žalovaným. Súd sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného, že nárok žalobcov je premlčaný za obdobie od 01.05.2016 do 18.07.2016,

nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 23.07.2018. Nárok žalobcov za obdobie od 19.07.2016 do
30.04.2018 nie je podľa názoru súdu premlčaný, nakoľko zo znaleckého posudku, ktorý tvoril prílohu
žaloby a bol žalovanému doručený spolu so žalobou, ako aj z podania žalobcov z 25.10.2018, je zrejmé,
za aké obdobie si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. Súd má za to, že rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý rozhodol spoločne o

prípadoch Drahoš a ďalší proti Slovenskej republike, Martinovičová a ďalší proti Slovenskej republike,
Rauscher-Nchwalger proti Slovenskej republike, Gálfy a ďalší proti Slovenskej republike, Mišík a ďalší
proti Slovenskej republike, Slávik a ďalší proti Slovenskej republike, Palinay a ďalší proti Slovenskej
republike a Pitrunová a ďalší proti Slovenskej republike, nie sú aplikovateľné pre daný prípad, nakoľko
sa týkajú regulovaného nájomného na byty. V prejednávanom prípade však nejde o nárok vyplývajúci

z nájomného vzťahu, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa však netýka bytov, ale
poľnohospodárskych pozemkov. Rovnako v prípade Silášová a ďalší proti Slovenskej republike sa
nájomné týkalo iných typov pozemkov, a to pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách.

20. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania územným rozhodnutím, stavebným povolením,

kolaudačným rozhodnutím a porealizačným zameraním stavieb ku dňu kolaudácie, nakoľko tieto dôkazy
sú pre posúdenie nároku žalobcov bez právneho významu. Skutočnosť, že to bol práve žalovaný,
ktorý v rozhodnom období užíval predmetnú parcelu žalobcov, nebola v konaní sporná (sporná je len
skutočnosť, či ju užíval celú alebo len časť), a teda je bez relevancie to, či žalovaný bol resp. nebol v tom
čase skutočným vlastníkom týchto budov. Subjektom, ktorý sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil,

je totiž výlučne len žalovaný. Súd taktiež nevykonal dokazovanie zabezpečením všetkých nájomných
zmlúv k LPIS, keďže to nepovažoval z účelné. Rovnako súd nevykonal obhliadku na mieste samom,
keďže nárok sa týka minulého obdobia.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného

obohatenia na zaplatenie sumy vo výške 46,- € žalobcovi v 1. rade a sumy 46,- € žalobcovi v 2. rade,
pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

22. Súd zároveň priznal žalobcom aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka je nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia splatný nasledujúci deň po tom, čo bola žalovanému doručená
výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. 02.06.2018. Do omeškania sa tak žalovaný dostal až
nasledujúceho dňa, t.j. 03.06.2018. K uvedenému dňu bola sadzba úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP) tak, že úspešným žalobcom priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
stanovenie výšky nájomného záviselo od znaleckého dokazovania. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania (§ 262 ods. 2 CSP. Súd zároveň zaviazal
žalovaného aj na náhradu zvyšnej časti neuhradenej odmeny znalkyne v sume 40,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.