Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 24, 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/276/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316215843
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4316215843.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja

bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37, zastúpený: GARAJ &
Partners s.r.o., IČO:35951125, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., 2./ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX,
XXX XX E. F., obaja zastúpení JUDr. Alexander Kuchárik, advokát so sídlom J. Hollého 11, 934 01
Levice, IČO: 31 140 114, o zaplatenie 28.697,19 eura s príslušenstvom, zmluvnej pokuty 2.977,43 eura,
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky 701,14 eura a o vzájomnej žalobe na zaplatenie 1.238,-
eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 107,24 eura, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti napadnutej odvolaním z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania o žalobe proti žalovaným v 1. a

2. rade v rozsahu 74,50 %.

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade proti žalobcovi z a m i e t a.

V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania o vzájomnej
žalobe proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

VI. Žalovaní v 1. a 2. rade m á j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe proti
žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2018 žalobca žiadal, aby súd stanovil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.697,19 eur spolu s nesplateným zmluvným
úrokom ku dňu XX.X.XXXX (dátum odstúpenia) v zmysle ustanovenia čl. IV. Zmluvy o úvere vo výške
1.077,06 eur, zmluvným úrokom vo výške 3,50 % ročne od X.X.XXXX (dátum prevzatia odstúpenia +
30 dní) z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eur do zaplatenia, nesplatným úrokom z omeškania

z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 178,83 eur, úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne od X.X.XXXX (prvý deň omeškania) z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eur do
zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 701,14 eur (za výzvu na úhradu
a odstúpenie od zmluvy o úvere), zmluvnej pokuty vo výške 2.977,43 eur s tým, že plnením jedného sožalovaným zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobca žiadal, aby súd stanovil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu aj náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 701,15 eur vrátane DPH, s tým že plnením jedného so žalovaným zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V prípade, že by súd nerozhodol platobným rozkazom, alebo
platobný rozkaz by bol zrušený, navrhol, aby po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, v ktorom
navrhol stanoviť žalovaným v 1. a 2. rade rovnakú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca v žalobe
uviedol, že je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou slúžiacou
na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. Poukázal na ust. § 3

ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pohľadávkach štátu“). Žalobca uviedol, že so žalovanými v 1.
a 2. rade uzavrel Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX, na základe ktorej
bola žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 33.193,92 eur (pôvodne
1.000.000,- Sk) (ďalej len „Zmluva o úvere“) pri základnej úrokovej sadzbe 3,50 % ročne s dobou
splatnosti 30 rokov. Podľa čl. IV (splácanie úveru) Zmluvy o úvere: „dlžník sa zaväzuje splatiť fondu celý

úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,50 % na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ písomne
oznámi dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa súčasne zaväzuje, že dlh, ktorý
sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude
vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru“.
Podľa čl. IV (splácanie úveru) bod 4.4. Zmluvy o úvere: „Začiatok splácania sa určuje tri mesiace po

uzavretí tejto zmluvy. Plynutie času začína od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po obojstrannom
podpísaní zmluvy“. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovaným v 1. a 2. rade výzvu na úhradu zo dňa
27.6.2014 (ďalej len „Výzva na úhradu“), v ktorej vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby uhradili svoj dlh na
omeškaných splátkach. Výzvou na úhradu boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní na úhradu dlhu vo výške
1.683,60 eur. Uvedená výzva na úhradu bola zasielaná na adresu trvalého pobytu žalovaného v 1. rade

a žalovanej v 2. rade - C. XXX/XX, XXX XX E. F.. Žalobca uviedol, že napriek výzve na úhradu nedošlo
zo strany žalovaných v 1. a 2. rade k úhrade vyššie uvedeného dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaní
mali zlú platobnú disciplínu, mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom
mesiaci uhradili časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky, následne neskôr
uhradili vyššiu čiastku, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými už žalovaní boli

v omeškaní. Žalovaní v 1. a 2. rade boli k XX.X.XXXX v omeškaní s 9 splátkami, čím došlo k splneniu
podmienky ust. čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere.
Žalobca má za to, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade je obchodnoprávnym
vzťahom, a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ust. § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom k zlej platobnej disciplíne sa žalovaní v 1. a 2. rade dostali ku

dňu XX.X.XXXX do omeškania s úhradou 9 mesačných splátok, t. j. spolu vo výške 1.515,24 eur. Medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bol pre prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných
splátok v súlade so Zmluvou o úvere dojednaný spôsob odstúpenia od zmluvy o úvere v čl. VIII bod
8.4. Zmluvy o úvere nasledovne: „V prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek zo splátok
dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť

jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ si vyhradzuje právo odstúpiť
od zmluvy v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad opakovaným
nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, podstatnou zmenou stavby bez súhlasu veriteľa,
zmenou v prospech tretích osôb bez vopred udeleného súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa
dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej

dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku istiny a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu
a zostatok úroku v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi“. Uvedené dojednanie predstavuje
miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, zo
strany žalobcu, ktorý obsahuje osobitný spôsob odstúpenia od úverovej zmluvy. Žalobca odstúpil od
zmluvy o úvere podaním zo dňa X.X.XXXX, čím sa celý dlh stal splatný. Odstúpenie bolo zasielané

žalovaným nasledovne: Žalovaný v 1. rade – do vlastných rúk na adresu A. XXXX/XX, XXX XX H.,
pričom zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Žalovaná v 2. rade – do vlastných rúk na adresu
A. XXXX/XX, XXX XX H., pričom zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. V odstúpení boli žalovaní
v 1. a 2. rade vyzvaní, aby dlžnú sumu uhradili v lehote 30 dní od doručenia odstúpenia. Vzhľadom
k odstúpeniu zo dňa X.X.XXXX a k ust. čl. VIII. ods. 8.4. Zmluvy o úvere, nárok žalobcu na vrátenie

poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere vrátane príslušenstva voči žalovaným pozostáva z (s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných): nesplatenej
istiny vo výške 28.697,19 eur, nesplatného zmluvného úroku ku dňu XX.X.XXXX (dátum odstúpenia)
v zmysle ust. IV. Zmluvy o úvere vo výške 1.077,06 eur, nesplatného úroku z omeškania z nesplatnýchsplátok splatných pred odstúpením vo výške 178,83 eur a zmluvnej pokuty vo výške 2.977,43 eur. Výzva
na úhradu bola žalovaným v 1. a 2. rade zasielaná skôr ako samotné odstúpenie, ktoré bolo doručené
riadne,avšakneboloprevzatévodbernejlehote.Toznamená,žežalovanív1.a2.radesapredzaslaním

samotného odstúpenia mali možnosť dozvedieť o tom, že sú v omeškaní s úhradou pravidelných
mesačných splátok vyplývajúcich z ust. čl. IV. (splácanie úveru). Napriek doručenému odstúpeniu
nedošlo zo strany žalovaných k úhrade sumy 32.930,51 eur (celková suma uvedená v odstúpení).
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ust. § 506 Obchodného zákonníka je osobitným ustanovením
k všeobecným ustanoveniam Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. Je nepochybné, že ust. §

506 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov
ako ceny poskytnutých peňazí. Preto je opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506
Obchodného zákonníka dlžník naďalej platil tak úroky z úveru ako aj úroky z omeškania, ktoré sú buď
zmluvne dojednané alebo zákonné (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobcovi vznikol nárok na
zmluvnú pokutu v zmysle čl. VIII. (sankcie) bod 8.4. Zmluvy o úvere. V zmysle ust. bodu 8.4. Zmluvy
o úvere bola zmluvná pokuta vypočítaná nasledovne: (nesplatená istina + nesplatený zmluvný úrok

*0,01 = suma zmluvnej pokuty). Žalobcovi prislúcha aj zmluvný úrok vo výške 3,50 % ročne od 7.3.2016
(dátum doručenia odstúpenia + 30 dní) z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eur do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 8.3.2016 (prvý deň omeškania) z nesplatenej istiny vo výške
28.697,19 eur do zaplatenia. Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom
nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie, ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu“.

Ako príklad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje, je uvedený napríklad
zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o ŠFRB“). Žalobca ďalej uviedol, že zohľadňujúc aktuálne platnú legislatívu vymedzujúcu rámec
fungovania a činnosti ŠFRB je možné konštatovať, že ŠFRB nevykonáva svoju činnosť nezávisle
asamostatnevmieretypickejpresubjektyvykonávajúceštandardnéobchodnéapodnikateľskéčinnosti,

nakoľko ex lege podlieha správe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky (ďalej len „Ministerstvo“) (§ 2 ods. 1 zákona o ŠFRB) hospodári podľa schváleného rozpočtu
zapojeného finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva § 5 ods. 2 zákona o ŠFRB, o zmenách v jeho
rozpočte rozhoduje minister sám alebo po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií
Slovenskejrepubliky,podliehakontrolesvojejčinnostiMinisterstvom(§17ods.1)jehozákladnývnútorný

predpis upravujúci jeho organizáciu a činnosť podlieha schváleniu Ministerstva (§ 20 ods. 1 zákona
o ŠFRB). V zmysle § 4 ods. 1 zákona o ŠFRB prostriedky fondu možno použiť len na štátnu podporu
poskytovanúnaúčeluskutočneniapomocištátu,prirozširovaníazveľaďovaníbytovéhofonduavýdavky
súvisiace s činnosťou fondu, čiže nedochádza k rozdeleniu zisku, ako je to obvyklé pri obchodných
spoločnostiach, ale žalobca je viazaný zákonom a jeho prostriedky môže použiť výlučne len na tieto

dva účely. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom v ŠFRB je účelovým fondom, ktorý v zmysle
legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nespĺňa pojmové
znaky dodávateľa, t. j. Zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými nie je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je úverovou
zmluvou uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia zmluvy

o úvere sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Vzhľadom na explicitnosť ustanovenia § 261
ods. 6 v korelácii s ust. § 263 Obchodného zákonníka nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou
eliminovať použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v ich záväzkových
vzťahoch. Takáto interpretácia by viedla k obchádzaniu zákona – Obchodného zákonníka, ktorý má
v tejto časti vo vzťahu k Občianskemu zákonníku vzťah predpisu lex specialis. Žalobca ďalej uviedol,

že pokiaľ ide o účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe, nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Podľa
názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami, prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný
od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže,
že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného
právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Právna

teória i súdna prax s takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatia písomného hmotnoprávneho
úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu obsahujúceho prejav vôle do
bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky poprípade i hodením oznámenia do poštovej
schránky o uložení takej zásielky nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosťzoznámiťsasobsahomzásielky.Pritomniejenevyhnutné,abysaadresátskutočnezoznámilsobsahom
hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Dôjdením prejavu
vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto

momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že odstúpenie zasielané žalovanému v 1. rade bolo uložené na pošte dňa
X.X.XXXX a žalovanej v 2. rade bolo uložené na pošte dňa X.X.XXXX. Od uvedeného okamihu sa
zásielkadostaladosféryichdispozícieanazákladevyššieuvedenéhozačalitietoúkonyžalobcupôsobiť
voči žalovaným v 1. a 2. rade. K úroku z omeškania žalobca poukázal na § 369 ods. 1, 2, Obchodného

zákonníka a na § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka „ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013“, t. j.
v danom prípade nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Poukázal na § 3 nariadenia v znení
účinnom do 31.1.2013 „výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca poukázal na to, že
žalovaní v 1. a 2. rade spolu sa dostali do omeškania s úhradou sumy 32.930,51 eur ku dňu X.X.XXXX
(dátum prevzatia odstúpenia posledným zo žalovaných po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle ust. čl. VIII.
8.4. Zmluvy o úvere). Základná úroková sadzba ECB k 8.3.2016 (1. deň omeškania) je 0,05 % ročne
a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania, t. j. 8,05 % ročne. Pokiaľ ide

o náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobca poukázal na § 121 ods. 3 OZ a uviedol, že nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky sú náklad za výzvu na úhradu vo výške 107,24 eur a náklad za
odstúpenie od zmluvy o úvere vo výške 593,90 eur spolu vo výške 701,14 eur. Základom pre výpočet
uvedených nákladov je v zmysle § 9 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tarifná hodnota veci.

2. Na prejednanie žaloby prvostupňový súd nariadil pojednávanie s tým, že dňa 13.05.2019 vyhlásil
rozsudok, ktorým uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu
780,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny 780,- eur od 9.11.2016 do
8.11.2018 vo výške 64,72 eura, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny 780,- eur
od 9.11.2018 do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 780,- eur

od 9.11.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 107,24 eura s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, vo výroku II.
súd žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade v časti o zaplatenie istiny 4.317,50 eura, o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny 4.317,50 eura od 9.11.2016 do 8.11.2018 vo
výške 698,23 eura, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny 4.317,50

euraod9.11.2018dozaplatenia,ozaplateniezmluvnéhoúroku3,5%ročneznesplatenejistiny4.317,50
eura od 9.11.2018 do zaplatenia, o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
593,90 eura zamietol a vo zvyšnej časti súd žalobu zastavil. Súd vzájomnú žalobu zamietol Zároveň
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 72,74 % vo vzťahu k žalobe
a v rozsahu 100% vo vzťahu k vzájomnej žalobe.

2.1. Rozsudok prvoinštančný súd odôvodnil tým, že z § 1 ods.1 zák. č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde
rozvoja bývania (ŠFRB), účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru (ďalej
len“ zák.č.607/2003 Z. z.“) vyplýva, že prostredníctvom žalobcu sa uskutočňuje financovanie štátnej
podpory (ďalej len „podpora“) pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Podľa § 1 ods.2 zák. č.
607/2003 Z. z., Štátny fond rozvoja bývania je právnickou osobou a jeho sídlom je Bratislava. Podľa

§ 2 zák. č. 607/2003 Z. z. správu tohto fondu vykonáva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva
minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Minister zriaďuje
Radu Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „Rada fondu“) ako svoj poradný orgán na tvorbu a
použitie prostriedkov fondu. Súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 3 zák. č. 607/2003 Z. z.

ozdrojochfondu,akoajnavyššiecitovanéustanovenia§4zák.č.607/2003Z.z.,omožnostiachpoužitia
prostriedkov fondu, pričom o použití prostriedkov fondu rozhoduje minister na základe odporúčania
Rady fondu v súlade so schváleným rozpočtom fondu. Z uvedeného zákonného vymedzenia vyplýva,
že žalobca nevykonáva obchodnú, resp. podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, ktorý
by následne prerozdeľoval. Samotné hospodárenie žalobcu sa v zmysle zák. č. 607/2003 Z. z. riadi

schváleným rozpočtom, ktorý je napojený na rozpočet Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
SR, ktoré zároveň vykonáva aj správu tohto fondu. Za samotné hospodárenie s prostriedkami fondu
zodpovedá minister. Zák. č. 607/2003 Z. z. stanovuje výšku podpory v § 9 a podmienky, za ktorých je
možné podporu poskytnúť v § 10. V čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí podpory žalobca plnil úlohya vykonával činnosť za presne stanovených podmienok vymedzených zákonom č. 607/2003 Z. z., resp.
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, prostredníctvom ktorých dochádza k naplňovaniu
štátnej bytovej politiky, pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. S poukazom na vyššie uvedené,

žalobca nemal v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí podpory postavenie dodávateľa tak, ako to má na
mysli§52ods.3OZ.Podnikanímvzmysle§2ods.1Obchodnéhozákonníkavzneníplatnomaúčinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy o poskytnutí podpory sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľomvosvojommene,navlastnúzodpovednosť,zaúčelomdosiahnutiazisku.Napriektomu,že
žalobca je právnickou osobou s právnou subjektivitou, nekoná samostatne, keďže je spravovaný podľa

zák. č. 607/2003 Z. z. Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, hospodári podľa schváleného
rozpočtu, ktorý je napojený finančnými vzťahmi na rozpočet menovaného ministerstva. Žalobca je
účelovým fondom a je viazaný zákonom, ktorý mu určuje, na aký účel môže použiť prostriedky fondu.
Jeho prostriedky je možné použiť len na podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri
rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, správu fondu a splátky úverov poskytnutých fondu bankami
a na úhradu úrokov z týchto úverov. Účelom činnosti žalobcu nie je dosahovanie zisku. Nedochádza tu

k prerozdeľovaniu zisku ako je to pri iných obchodných spoločnostiach. Žalobca je viazaný zákonom,
ktorý mu určuje, na aký účel môže použiť prostriedky fondu. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to,
že žalobca neposkytuje podpory (úvery) v nadštandardnom princípe trhového hospodárstva za účelom
dosiahnutia čo najvyššieho zisku. Práve naopak, podporu zo ŠFRB je možné poskytnúť len špecifickej
skupine žiadateľov za zákonom ustanovených podmienok, ktoré sú pre žiadateľa priaznivejšie než

podmienky, za ktorých by vedel obstarať finančné prostriedky na kapitálovom trhu. Žalobca vzhľadom
na uvedené nespĺňal v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí podpory a ani v súčasnosti nespĺňa definíciu
podnikateľa podľa § 52 ods.3 OZ. Je účelovým fondom, ktorý v zmysle jednoznačnej definície pojmu
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ nespĺňal a nespĺňa pojmové znaky dodávateľa a preto nie je
možné Zmluvu o poskytnutí podpory, ktorú uzavrel žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade považovať za

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. Rovnako nie je možné poskytnutý úver považovať
za spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z .z. s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 1
ods.2 písm. h) tohto zákona. Ako príklad predpisu osobitného predpisu, na ktorý sa citované zákonné
ustanovenie vzťahuje, je aj zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších
predpisov. Právny vzťah založený na základe Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej medzi stranami

sporujespoukazomnavyššieuvedené obchodnoprávnymvzťahom,atokonkrétnevzťahomzoZmluvy
o úvere upravenej ako zmluvný typ v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“),
ktorýsaspravujeustanoveniamiObZ.NazákladeZmluvyoposkytnutípodporyuzavretejmedzistranami
sporu XX.X.XXXX podľa zák. č. 607/2003 Z. z. a § 497 a nasl. ObZ., žalobca poskytol žalovaným
v 1.a 2.rade podporu z prostriedkov fondu vo forme úveru 1.000.000 Sk (33.193,92 eur) pri základnej

úrokovej sadzbe 3,5 % ročne a dobe splatnosti 30 rokov. Žalovaní v 1. a 2.rade sa zaviazali, splatiť
fondu celý úver a úrok so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,5 % na účet v banke, ktorý fond ako
veriteľ oznámi písomne žalovaným v 1. a 2. rade do 45 dní od dňa uzavretia tejto zmluvy. Súčasne sa
zaviazali, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku budú splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to
tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty

splatnosti úveru. V prípade, ak posledný 15. deň pripadne na sobotu a nedeľu alebo sviatok, je povinnosť
žalovaných v 1. a 2. rade splnená vtedy, ak úhrada splátky bude zrealizovaná nasledujúci pracovný deň.
Prvá až 359. splátka je vo výške 4.491,- Sk. Posledná splátka je zostatok dlhu. Začiatok splácania sa
určuje 3 mesiace po uzavretí tejto zmluvy. Plynutie času začína od prvého dňa nasledujúceho mesiaca
po obojstrannom podpísaní zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade môžu uhradiť zostatok úveru aj pred jeho

splatnosťou a to vrátane úrokov k termínu zaplatenia. Nemožno však požiadať o predčasné ukončenie
zmluvného vzťahu v prípade, ak neuplynie najmenej trojročná doba od uzavretia zmluvy. V takom
prípade sú však povinní uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo zostatku úroku za skrátené obdobie
čerpania podpory. Účinnosť zmluvy sa počíta od posledného dátumu, kedy bola zmluva podpísaná
(ručiteľ alebo spoludlžník).

2.2. Žalovaní v 1. a 2. rade mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom
mesiaci uhradili časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky, následne neskôr
uhradili vyššiu čiastku, ktorá sa započítavala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými už žalovaní v 1.a
2. rade boli v omeškaní. Žalobca výzvou adresovanou žalovaným v 1. a 2. rade zo dňa 27.6.2014 vyzval
žalovaných na úhradu s poukazom na to, že dlh žalovaných (na zmeškaných splátkach) predstavuje

sumu vo výške 1.683,60 eura. Žalovaní boli vyzvaní k úhrade dlhu zo zmluvy vo výške 1.683,60 eura,
k úhrade trov právneho zastúpenia vo výške 214,49 eura, všetko do 7 dní od doručenia tejto výzvy.
V prípade, ak dôjde k úhrade vyššie uvedených súm ( na zmeškaných splátkach), sú žalovaní v 1.
a 2. rade naďalej povinní uhrádzať dlh zo Zmluvy v pravidelných mesačných splátkach v súlade soZmluvou. Podľa pripojenej doručenky žalovaný v 1. rade písomnosť prevzal XX.X.XXXX. Z výzvy na
úhradu adresovanej žalovanej v 2. rade na adresu C. XXX/XX, XXX XX E. F. vyplýva, že žalobca vyzýva
žalovanú v 2. rade na úhradu s poukazom na to, že jej dlh predstavuje sumu 1.683,60 eura a žalobca

žalovanú v 2. rade vyzýva k úhradu dlhu vo výške 1.683,60 eura a k úhrade trov právneho zastúpenia
vo výške 214,49 eura a to všetko do 7 dní od doručenia tejto výzvy. V prípade, ak dôjde k úhrade vyššie
uvedených súm (na zmeškaných splátkach), sú žalovaní v 1. a 2. rade naďalej povinní uhrádzať dlh zo
Zmluvy v pravidelných mesačných splátkach v súlade so Zmluvou.
2.3. Vo vzťahu k odstúpeniu súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy nebolo preukázateľne

vykonané účinným spôsobom voči žalovanej v 2. rade. Žalovanej v 2. rade bolo odstúpenie od zmluvy
zaslané na adresu A. I. XXXX/XX, XXX XX H., ktoré jej bolo uložené na pošte X.X.XXXX, kde si ho
neprevzala v odbernej lehote. V uvedenom období žalovaná v 2. rade nebola prihlásená na uvedenej
adrese k trvalému pobytu. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že od X.XX.XXXX je žalovaná
v 2. rade prihlásená k trvalému pobytu na adrese C. D. I. XXX/XX, E. F.. Predchádzajúca výzva
na úhradu z 27.6.2014 už bola žalovanej adresovaná žalobcom na adresu C. XXX/XX,E. F., z čoho

možno vyvodiť, že zmena adresy žalovanej v 2. rade bola žalobcovi buď už v tom čase oznámená
žalovanou v 2.rade ako to pri výsluchu uviedla, alebo bola žalobcom zisťovaná v Registri obyvateľov SR.
Žalovaná v 2.rade tlačivo o zmene bydliska zasielala obyčajnou obálkou, doklad o tom nemá. Žalobca
uviedol, že oznámenie o zmene adresy trvalého pobytu, resp. oznámenie o korešpondenčnej adrese
neeviduje. Podľa názoru súdu, ak za posledne známu adresu, na ktorú sa doručujú písomnosti by bolo

potrebné považovať len adresu, na ktorú bola zaslaná zmluva (čl. VI. bod 6.8.), potom by nebolo nutné
v Zmluve stanoviť povinnosť dlžníka o oznamovaní zmeny bydliska v čl. VI. bod 6.6., resp. by uloženie
takejto povinnosti nemalo žiaden význam na doručovanie písomností. Za žalobcovi posledne známu
adresu žalovanej v 2. rade je možno považovať adresu žalovanej v 2.rade v E. F., C. XXX/XX, keď
žalobca jej v roku 2014 zasielal na uvedenú adresu výzvu na úhradu. Súd považuje za rozhodujúce,

pri posúdení toho, či možno považovať odstúpenie žalobcu od Zmluvy o poskytnutí úveru za doručené
žalovanej v 2.rade, či žalovaná v 2.rade ako adresátka tohto hmotnoprávneho úkonu mala objektívnu
možnosť sa s odstúpením od zmluvy oboznámiť, ak jej bolo doručované na adresu A. XXXX/XX, XXX
XX H., na ktorej nebola prihlásená k trvalému pobytu, ktorá nebola jej bydliskom. Žalovaná v 2.rade túto
objektívnu možnosť nemala, keďže už od X.XX.XXXX podľa lustrácie z Registra obyvateľov mala inú

adresu trvalého pobytu, v E. F., C. I.XXX/XX, na ktorej sa zdržiavala. Podľa § 45 ods.1 OZ, prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
uznesení zo dňa 28.1.2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010, zaujal právne stanovisko, že prejav vôle dôjde
neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno
rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát

s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Súd je toho názoru, že nebolo
možné očakávať, že si žalovaná v 2. rade má možnosť prevziať odstúpenie od zmluvy a oboznámiť sa
s ním, ak jej bolo doručované na adresu, na ktorej nemala trvalý pobyt už niekoľko rokov a ak už predtým
na adresu nového trvalého pobytu bola jej žalobcom adresovaná iná písomnosť (výzva na úhradu).
V danom prípade nie je významné, aký dôvod neprevzatia písomnosti pošta na neprevzatej písomnosti

označila, ani že si ju neprebrala v odbernej lehota na pošte, pretože písomnosť bola žalovanej v 2.rade
doručovaná na miesto, ktoré nebola jej bydliskom. Pokiaľ ide o doručovanie odstúpenia od zmluvy
žalovanému v 1.rade, súd je toho názoru, že odstúpenie od zmluvy možno považovať jemu za doručené,
keďže na adrese A. XX, XXX XX H. bol v čase doručovania prihlásený k trvalému pobytu a bolo možno
reálne očakávať, že si na uvedenej adrese môže písomnosť prevziať a oboznámiť sa s ňou. Žalovaný

v 1.rade sa k trvalému pobytu na C. XXX/XX prihlásil XX.X.XXXX. Právne účinky odstúpenia od Zmluvy
o poskytnutí podpory vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nenastali a v dôsledku toho nemožno považovať
nemohli nastať dôsledky tohto odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí podpory ani vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade. Nedošlo preto k zániku Zmluvy o poskytnutí podpory odstúpením žalobcu od zmluvy. Medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bol pre prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných

splátok v súlade so Zmluvou o úvere dojednaný spôsob odstúpenia od zmluvy o úvere v čl. VIII bod
8.4. Zmluvy o úvere nasledovne: „V prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek zo splátok
dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť
jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ si vyhradzuje právo odstúpiť
od zmluvy v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad opakovaným

nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, podstatnou zmenou stavby bez súhlasu veriteľa,
zmenou v prospech tretích osôb bez vopred udeleného súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa
dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej
dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku istiny a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinua zostatok úroku v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi“. V odstúpení od úverovej zmluvy č.
XXX/XXX/XXXX adresovanom žalovaným v 1. a 2. rade sa uvádza, že ku dňu XX.X.XXXX boli žalovaní
v 1. rade v omeškaní s 9 splátkami vo výške 1.515,24 eura. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca

v zastúpení právnym zástupcom odstupuje v súlade so zmluvou podľa § 506 Obchodného zákonníka
od predmetnej úverovej zmluvy a celý dlh sa stáva splatným. Dlžná suma pozostáva z nasledovných
položiek:nesplatenáistina28.697,19eura,nesplatenýúrok1.077,06eura,nesplatenýúrokzomeškania
178,83 eura, zmluvná pokuta 2.977,43 eura. Výzva znela na úhradu dlžnej sumy 32.930,51 eura a to
v lehote 30 dní od obdržania tejto výzvy. Zároveň boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní v lehote 30 dní

od doručenia výzvy uhradiť vzniknuté trovy právneho zastúpenia 808,39 eura. Z odstúpenia od zmluvy
súd mal preukázané, že bolo dohodnuté v Zmluve o poskytnutí podpory odchylne od ustanovenia § 506
OZ. Z obsahu odstúpenia od zmluvy vyplýva, že v zmysle dohodnutých ustanovení dôvodov odstúpenia,
ide o dôvod porušenia zmluvy závažným spôsobom, keď neuhradenie 9 mesačných splátok možno
považovať za opakované nesplácanie úveru. Podľa zmluvy nebolo stranami sporu dohodnuté, že pre
odstúpenie zo závažných dôvodov od zmluvy vyžaduje sa predchádzajúca výzva. Súd poukazuje na to,

že k XX.X.XXXX žalovaní v 1. a 2.rade boli v omeškaní s 9 splátkami, čo vyplýva z Histórie pohybov
na účte. Súd poukazuje na to, že v Histórii pohybov na účte sa vždy za každý rok porovnáva, či v tom-
ktorom roku došlo k plneniu splátok, alebo chýba určitá suma alebo je preplatok za ten-ktorý rok. Za rok
2009 k 31.12.2009 chýbala suma 149,07 eura, za rok 2010 k 31.12.2010 chýbala suma 222,72 eura,
za rok 2011 k 31.12.2011 bolo naviac uhradených 566,12 eura, za rok 2012 k 31.12.2012 chýbala suma

743,82eura,zarok2013k31.12.2013chýbalasuma1175,32eura,zarok2014k31.12.2014bolonaviac
uhradených 1.020,- eur. K 31.12.2014 celkove nedoplatok za uvedené roky činil 2.290,93 eura a celkove
preplatok činil 1.586,12 eura. Neuhradená suma celkove predstavovala 704,81 eura k 31.12.2014. Zo
sumy 850,- eur zaplatenej v januári 2015 sa vyrovnal nedoplatok 704,81 eura, pričom na splátku za
január 2015 zostala suma 145,10 eura, t. j. nebola uhradená celá splátka za január 2015. Ďalej neboli

uhradené splátky splatné v mesiacoch marec 2015, jún 2015 až december 2015. Splátky neboli tak
uhradené v celej výške po dobu 9 mesiacov. Podľa zmluvy nebolo stranami sporu dohodnuté, že pre
odstúpenie zo závažných dôvodov od zmluvy vyžaduje sa predchádzajúca výzva. V danom prípade išlo
o podstatné porušenie zmluvy, keďže úver nebol opakovane splácaný niekoľko mesiacov a aj v minulosti
už riadne splácaný nebol, v dôsledku čoho boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzývaní na úhradu. V danom

prípade žalobca nebol povinný doručovať žalovaným v 1. a 2. rade predchádzajúcu výzvu na plnenie,
keď žalovaní v 1. a 2. rade mohli už pri uzavretí zmluvy predvídať, že žalobca nebude mať záujem
na plnení povinností žalovaných pri opakovanom nesplácaní úveru. Práve možnosť odstúpenia pre
opakované nesplácanie dlhu bola jedným z dohodnutých dôvodov pred odstúpenie od zmluvy. Nakoľko
však nenastali právne účinky odstúpenia žalobcu od zmluvy z vyššie uvedených dôvodov, k zániku

Zmluvy nedošlo.
2.4. Pokiaľ ide o dohodu o zmluvnej pokute v čl. VIII bod 8.4., súd dospel k právnemu názoru, že dohoda
o zmluvnej pokute je neplatná. Medzi stranami sporu bola zmluvná pokuta v čl. VIII bod 8.4. dohodnutá
pre prípad, ak sa naplní bod 8.4. Tento bod zmluvy upravuje, kedy môže žalobca od zmluvy odstúpiť a
to v zmysle dojednania v prípade ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6

mesiacov,vprípade,akdlžníkzávažnýmspôsobomporušízmluvuatoopakovanýmnesplácanímúveru,
porušením stavebných predpisov, zmenou stavby, zriadením záložného práva, zmenou vlastníctva bez
súhlasu veriteľa. Po vymedzení dôvodov na odstúpenie od zmluvy uvedený článok obsahuje dohodu
o zmluvnej pokute pre prípad vyššie uvedené „naplnenie bodu 8.4“. Z uvedeného teda vyplýva, že ak
článok 8.4 obsahuje možnosti odstúpenia od zmluvy, k jeho naplneniu dôjde v prípade, ak žalobca od

zmluvy odstúpi. Uvedená dohoda o zmluvnej pokute bola dohodnutá pre prípad „naplnenia bodu 8.4“,
ktorým je odstúpenie od zmluvy, t. j. realizácia práva žalobcu, teda nie pre prípad porušenia povinnosti
žalovaných. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad realizácie práva, tak ako to bolo v uvedenom
prípade, robí samé o sebe takéto dojednanie zmluvnej pokuty absolútne neplatným, a to z dôvodu
rozporu so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatne dojednanej zmluvnej

pokuty nevznikol žalobcovi nárok, aby mu žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili zmluvnú pokutu uvedenú
v odstúpení od zmluvy v sume 2.977,43 eura. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo 141/2000, z ktorého vyplýva, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti,
ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou.
2.5. Vzhľadom uvedené na čiastočné späťvzatia žaloby pred začatím konania vo veci samej predmetom

žaloby je zaplatenie peňažného nároku: nesplatená istina 5.097,50 eur, úrok z omeškania vo výške
8,05 % ročne z nesplatenej istiny 5.097,50 eura od 9.11.2016 do 8.11.2018 vo výške 758,90 eura,
úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.097,50 eura od 9.11.2018
do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.097,50 eura od9.11.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 701,14 eura. Žalovaní
v 1. a 2. rade uviedli, že sumou 28.697,19 eura mienili zaplatiť istinu 28.297,19 eura, zmluvný úrok
1.077,06 eura, nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok 178,83 eura (uhradené čiastočne,

zostatok bol 60,67 eura). Dňa 7.11.2018 uhradili žalovaní v 1. a 2. rade sumu 60,67 eura ako doplatok
na nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok, ktorý považovali za oprávnený nárok žalobcu.
Podľa žalovaných v 1. a 2. rade žalobcovi nevznikol nárok na zmluvný úrok vo výške 3,50 % ročne od
7.3.2016 z nesplatenej istiny až do zaplatenia, na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 8.3.2016
z nesplatenej istiny do zaplatenia, na zmluvnú pokutu vo výške 2.977,43 eura, na náklady spojené

s uplatnením 701,14 eura. Súd pri započítaní úhrad zo strany dlžníka uviedol, že sa aplikuje ustanovenie
§ 330 ods.1 ObZ a prihliadol na to, že nedošlo k určeniu, ktorý záväzok žalovaní v 1. a 2. rade plnia,
ani či plnia peňažný záväzok na úroky alebo na istinu.

3. Súd opravným uznesením sp. zn. 11C/276/2016 - 315 zo dňa 14.05.2019 opravil rozsudok vo výroku
tak, že opravil znenie výroku I. rozsudku, vypustil znenie výroku IV. rozsudku a znenie výrokov V. až

VII. rozsudku uvádza pod označením IV. až VI. Následne súd uznesením sp. zn. 11C/276/2016 - 433
zo dňa 14.08.2020 opravil rozsudok ako aj opravné uznesenie v ich záhlaví, a to vo vzťahu k oprave
identifikačných údajov zástupcu žalobcu. Posledným opravným uznesením sp. zn. 11C/276/2016 - 455
zo dňa 17.02.2022 súd opravil rozsudok vo výroku II. podľa pokynu odvolacieho súdu.

4. Proti takémuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
vcelomrozsahu,zdôvodu,žepovažovalirozhodnutiezanesprávne,nakoľkovychádzaloznesprávneho
posúdenia veci. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že nakoľko súd konštatoval, že nenastali účinky
odstúpenia a z toho dôvodu nedošlo k zániku zmluvy a nedošlo k splatnosti celej sumy vzhľadom na
účinnosť odstúpenia, napriek tomu priznal žalobcovi nárok na nesplatenú istinu v sume 780,- eur, a tak

považujú rozhodnutie v tejto časti za nesprávne a zmätočné. Ak súd vyslovil neúčinnosť odstúpenia
od zmluvy a nedošlo k splatnosti celej istiny, potom základ žalobcovho nároku na celú nesplatenú
istinu (a príslušenstvo k nej) v čase podania žaloby a ani v čase vydania rozhodnutia neexistoval.,
ak neexistovala žalobcova pohľadávka na celú neplatenú istinu, nemohol vzniknúť nárok ani na jej
príslušenstvo. Žalobcovi mohol vzniknúť iba nárok na jednotlivé nesplatené splátky a preto mal súd celú

žalobu zamietnuť. Od neexistencie nároku žalobcu na nesplatenú istinu a jej príslušenstvo sa odvíjala
aj vzájomná žaloba. S ohľadom na uvedené je potrebné posúdiť plnenie žalovaných v 1. a 2. rade ako
dobrovoľné plnenie a započítať to v súlade s tým. V nadväznosti na to, je nesprávne aj rozhodnutie
o trovách.

5. Rozsudok vo výroku I., II. a V. napadol odvolaním aj žalobca, pričom v podanom odvolaní právny
zástupca žalobcu uviedol, že zastáva názor, že rozhodnutie súdu sa javí v dotknutej časti ako
nedostatočne odôvodnené (zmätočné) a to najmä v časti posúdenia účinkov odstúpenia od zmluvy a
dohody o zmluvnej pokute. Žalobca považuje odôvodnenie rozsudku v časti posúdenia či nastali účinky
odstúpenia od zmluvy za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho má zato, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Vyjadril sa k platnosti a účinnosti zmluvy, kde poukázal na čl. VI. Zmluvy. Vyjadril sa,
že neevidujú oznámenie o zmene adresy trvalého pobytu, resp. oznámenie o zmene korešpondenčnej
adresy žalovaných. Adresa A. XXXX/XX, XXX XX H. sa uvádza na všetkých dokumentoch, v ktorých
figurujú žalovaní ako zmluvné strany (zmluva o úvere, záložná zmluva a aj list vlastníctva č. XXX,
ktorý predložili žalovaní). Uvedená adresa je evidovaná aj na aktuálnom liste vlastníctva č. XXX

a preto sa nestotožňujú s tvrdením súdu o neúčinnosti odstúpenia. Poukázali na to, že odstúpenie bolo
žalovanému I. uložené na pošte dňa XX.XX.XXXX a žalovanému II. XX.XX.XXXX a od uvedeného
okamihu sa zásielka dostala do ich sféry dispozície a začali tieto úkony žalobcu voči nim pôsobiť.
Žalobca, ani iný odosielateľ poštovej zásielky prostredníctvom F. A., J. nie je oprávnený spochybňovať
správnosť označenia na poštovej zásielke povereného zamestnanca pošty a ani preverovať správnosť

a pravdivosť takéhoto označenia zo strany povereného zamestnanca pošty. Skutočnosť, že úver
bol poskytnutý na financovanie výstavby rodinného domu na adrese C. XXX/XX, E. F. ešte nijakým
spôsobom nepreukazuje to, kde sa žalovaní zdržiavajú a preberajú zásielky. Poznámka na obálke:
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, svedčí o tom, že žalovaní sa na uvedenej adrese reálne
zdržovali. Samotná žalovaná v 2. rade uviedla, že z ich strany nebola oznámená F. A., J. zmena adresy.

Dôkazné bremeno má nielen žalobca, ale aj samotní žalovaní a tí nijakým spôsobom nepreukázali, že
doručovanie odstúpenia bolo vykonané nesprávne. Doručovanie odstúpenia spĺňa podmienky § 45 OZ.
Žalobca nemôže súhlasiť ani s tvrdením súdu, že nenastali účinky odstúpenia od zmluvy ani len voči
žalovanému v 1. rade, v prípade ktorého sám súd skonštatoval správnosť postupu a poukázal na to, žežalovaní podporu žiadali ako manželia. K zmluvnej pokute poukázal na uznesenie NS SR z 28.10.2009,
sp. zn. 2MObdo/3/2009. Pri určení zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby určenie zmluvnej pokuty bolo
jednoznačné, tak aby výška zmluvnej pokuty mohla byť dostatočne určitá, resp. určiteľná. A poukázal na

znenie bodu 8.4. zmluvy. Právna úprava vychádza z absolútnej objektívnej zodpovednosti za porušenie
povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, čo znamená, že zmluvný subjekt, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, sa nemôže zbaviť povinnosti túto pokutu zaplatiť, ibaže sa inak dohodnú samotné
zmluvné strany. Zaplatenie zmluvnej pokuty neoslobodzuje povinnú stranu od splnenia povinnosti, ktorú
porušila. Poukázal aj na znenie uznesenia KS v Prešove, sp. zn. 25Co/79/2017 a na to, že v zhode

s názorom žalobca krajský súd konštatoval, že účinky odstúpenia nastávajú „ex nunc“. Zastáva názor,
že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu, nakoľko boli splnené všetky
podmienky, ktoré stanovila zmluva o podpore a nesúhlasí s tým, že v bode 8.4. zmluvy o podpore bola
stanovená sankcia za využitie práva.

6. V nasledujúcom vyjadrení sa žalobca opätovne vyjadril k odstúpeniu od zmluvy, kde poukázal na

režim § 45 ods. 1 OZ (tkz. teória dôjdenia) a na to, že pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje
skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Slovné spojenie nemožno
vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. A poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako
aj Najvyššieho súdu ČR, osobitne na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 129/2010 a uznesenie NS ČR
sp. zn. 26Cdo 268/2011, na základe čoho si dovolil uviesť, že rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.

j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne
účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním
adresátskutočneoboznámil.Vzhľadomnauvedenémázato,žedošlokúčinnémuodstúpeniuodzmluvy
u oboch žalovaných, keď porušenie povinnosti žalovaných oznámiť zmenu adresy trvalého pobytu
nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu a navyše odstúpenie bolo doručené náhradným spôsobom

(fikciou doručenia) u oboch žalovaných. V nasledujúcom vyjadrení žalobca oznamoval skutočnosti
majúce zásadný význam vo vzťahu k právnemu posúdeniu sporu, t. j. či ide o spotrebiteľský spor, alebo
nie, a to s ohľadom na postavenie žalobcu ako subjektu „sui generis“, ktorý nenapĺňa znaky dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 OZ, a to s odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2018.

7. Žalovaní sa v nasledujúcom podaní vyjadrili k vyjadreniu žalobcu a zároveň čiastočne späťvzali svoje
odvolanie. Uviedli v ňom, že v dôsledku nejednoznačnosti výrokov rozsudku prvého stupňa podali z
opatrnosti odvolanie v celom rozsahu, no po oboznámení sa s opravným rozhodnutím súdu berú svoje
odvolanie čiastočne späť, a to vo vzťahu k výroku II., ktorým súd žalobou čiastočne zamietol a vo
výroku III., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zastavil. Vo svojom vyjadrení poukázali vo vzťahu k

oznámeniu zmeny adresy pobytu, že tak ako žalovaná uviedla na pojednávaní dňa 21.02.2019, zmenu
svojho bydliska oznámili žalobcovi písomne, a to na vzorovom tlačive, ktoré žalobca každoročne zasielal
žalovaným. V čase zasielania tlačiva žalovaní nemohli predvídať, že ho budú musieť použiť ako dôkaz
v súdnom konaní a preto ho zasielali ako bežnú zásielku bez doručenky a bez toho, aby vyhotovovali
kópiu.Súdnazákladeuvedenéhovyzvalžalobcunaprevereniespisu,akosavšakužvtomtoštádiudalo

predpokladať, žalobca toto oznámenie "nenašiel" vo svojom spise. Napriek tomu však žalobcu o tom,
že nová adresa mu bola známa, usvedčujú objektívne dôkazy, ktoré predložil v konaní sám žalobca. Ide
o výzvy na úhradu, ktoré zasielal žalobca 27.06.2014 žalovaným na adresu C. XXX/XX, XXX XX E. F.. K
uvedenej výzve bola pripojená aj doručenka, z čoho vyplýva, že žalovaní na tejto adrese riadne preberali
všetky písomnosti. Preto majú žalovaní za to, že žalobcovi bola bez pochybností známa " posledná

známa adresa" žalovaných a preto v zmysle bodu 6.8. zmluvy bol povinný doručovať žalovaným na túto
adresu. Žalobca tak aj robil pri všetkých zasielaných písomnostiach, s výnimkou odstúpenia od zmluvy,
čo ho jasne usvedčuje, že mu bola táto adresa známa a že pri doručovaní odstúpenia postupoval v
rozpore so zmluvou. Zavádzanie zo strany žalobcu vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní dňa 21.02.2019, kde uviedol, že adresu žalovaných zisťoval v čase odstúpenia z registra

obyvateľov, pričom žalovaná v 2. rade na tom istom pojednávaní predložila občiansky preukaz, z ktorého
je zrejmé mala trvalý pobyt skôr než od XX.XX.XXXX, kedy jej bol vydaný nový občiansky preukaz
na túto adresu, pričom sa vydáva na základe predloženia potvrdenia o trvalom pobyte. Žalovaní teda
preukázali, že žalobcovi oznámili adresu, ako si to nastavil sám žalobca (právny zástupca nepoprel,
že tlačivo na oznámenie údajov žalobca zasiela všetkým zmluvným partnerom v obdobných zmluvných

vzťahoch), žalobca poznal poslednú známu adresu žalovaných, čo preukazujú zásielky minimálne od
roku 2014, ktoré boli zasielané na adresu C. XXX/XX, XXX XX E. F., pričom z toho, že na uvedenej
adrese riadne a včas preberajú písomnosti si žalobca musel byť vedomý, že ide o správnu adresu
pobytužalovaných.Vzhľadomnauvedené,nedošlozostranyžalobcukúčinnémuodstúpeniuodzmluvy.Napriek uvedenému žalovaní na základe vyčíslenia v platobnom rozkaze urobili čo je v ich silách,
aby napravili stav a nároky žalobcu uspokojili. Uhradili 29.982,22 eura, čím mienili uhradiť istinu vo
výške 28.697,19 eura, zmluvný úrok vo výške 1.077, 06 eura a čiastočne nesplatený úrok z omeškania

z nesplatených splátok 178,83 eura. Dňa 08.11.2018 uhradili ešte sumu 60,67 eura, teda celková
uhradená suma je 30.042,89 eura. Žalovaní teda uhradili celú sumu pohľadávky aj s príslušenstvom,
okrem zmluvnej pokuty vo výške 2.977,43 eura. Žalovaným nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorá
nie je dostatočne presná a určitá identifikácia povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje (dokonca je
ustanovená pre odstúpenie od zmluvy, čo je však právom veriteľa a nie porušením zmluvnej povinnosti),

preto je dohoda o zmluvnej pokute neplatná a ak by aj bola platná, sám žalobca postupoval v rozpore
s ustanoveniami zmluvy, čím okrem iného znemožnil žalovaným reagovať včas a adekvátne a tým
zmierniť dopady stavu, ktorý nastal pre obe strany. Žalovaní majú zato, že sú dané aj okolnosti na
uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 301 Obchodného zákonníka a navrhujú súdu, aby
zmluvnú pokutu znížil v maximálne prístupnej miere. Na výzvu súdu, vo svojom upresnení žalovaní
uviedli, že ich odvolanie smeruje aj proti výrokom II a III. rozsudku, tak ako je obsiahnuté v odvolaní

(napadli sme rozsudok v celom rozsahu, nakoľko je rozsudok nesprávny a zmätočný, pričom jednotlivé
výroky na seba nadväzujú na seba - teda ak je nesprávny výrok I. sú nesprávne aj ďalšie výroky).
Zároveň máme za to, že podané odvolanie už aktuálne nie je možné meniť ani dopĺňať.

8. Žalobca vo svojich nasledujúcich vyjadreniach poukázal na rozhodnutia NS SR v obdobných veciach.

VprvomvyjadrenínauzneseniaNSSRsp.zn.8Cdo/9/2019zodňa29.04.2020asp.zn.5Cdo170/2018
zo dňa 28.05.2020, z ktorých poukázal na to, že z nich vyplýva nespotrebiteľský charakter zmluvy
uzatvorenej so Štátnym fondom rozvoja bývania, nakoľko Štátny fond rozvoja bývania nevykonáva
podnikateľskú ani obchodnú činnosť a nespĺňa ani pojmové znaky "dodávateľa" podľa ust. § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Na zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru je tak nevyhnutné aplikovať

režim Obchodného zákonníka (aplikácia Obchodného zákonníka je vylúčená tým, že sa nejedná o
spotrebiteľskú zmluvu). Aplikácia Obchodného zákonníka znamená, že premlčacia doba je 4 ročná (§
397 ObZ), odstúpením od zmluvy sa zmluva nezrušuje od počiatku, ale až okamihom, keď prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane (§ 349 ObZ), nárok na zaplatenie dlžnej
sumy, nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj po odstúpení od zmluvy je žalobca

oprávnený žiadať od dlžníkov - žalovaných vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatenie
zmluvných úrokov až do okamihu vrátenia dlžnej sumy, ručiteľský záväzok tiež trvá. V nasledujúcom
vyjadrení poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2018, a na to, že všetky 3 spomínané
rozhodnutia dospeli k záveru, že žalobca je osobitný subjekt zriadený zákonom na realizáciu podpory
štátu v oblasti bytovej politiky zákonom upravenými nástrojmi, pri ktorých nemá postavenie dodávateľa

podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka a ním uzatvárané zmluvy pri realizácii podpory štátu v
oblasti bytovej politiky nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, zmluva nespadá pod Smernicu 93/13/EHS, ale jedná sa o čisto obchodnoprávny vzťah, tkz.
absolútny obchod a musí sa spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

9. Krajský súd v Nitre uznesením rozsudok Okresného súdu Levice (v znení po opravných uzneseniach)
v napadnutých výrokoch I., II., IV., V. a VI. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
odvolacísúdzastavilkonanievčastičiastočnéhospäťvzatiaodvolaniažalovanýchdovýrokuIII.Nakoľko
rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 8Co/592022 -501
zo dňa 16.02.2022 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, preto okresný

súd podľa § 391 ods. 2 a ods. 3 CSP je jednak viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a to aj
vo vzťahu k tomu, že ako má súd ďalej vo veci postupovať. Odvolací súd v rozhodnutí konštatoval,
že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že právny vzťah založený na základe zmluvy o poskytnutí
podpory uzatvorenej medzi stranami sporu nie je spotrebiteľským vzťahom. Odvolací súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2020 sp. zn. 8Cdo/9/2019, v

ktorom najvyšší súd riešil otázku týkajúcu sa spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu vzniknutého
zo zmluvy o poskytnuté podpory vo forme úveru. Spornou bola otázka, či došlo k platnému a účinnému
odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu. Bolo potrebné posúdiť, či odstúpenie od úverovej zmluvy
môže vyvolávať právne účinky (môže byť platné a účinné) aj len voči jednému z dlžníkov, resp.
spoludlžníkov,pričomskonštatoval,žerozhodnutiesúdujevčasti,činastaliúčinkyodstúpeniaodzmluvy

nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
sa nedostatočne zaoberal otázkou podstatného významu, a to otázkou účinkov odstúpenia od zmluvy
vo vzťahu k obom povinným subjektom, resp. otázkou, či odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo
spôsobilé vyvolať právne účinky aj len voči jednému z povinných subjektov (či odstúpenie môže byťplatné a účinné aj len voči jednému zo subjektov povinnosti s dôrazom na ich vzájomný vzťah, čo
následne vyústilo do jeho nepreskúmateľnosti a tým aj predčasnosti. Skúmanie vzťahu medzi dlžníkmi
má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako odvolací súd posúdil rozhodnutie súdu

prvéhostupňazazmätočnéajvovýrokuI.,t.j.nazákladeakýchskutočností(výpočtov)dospelkzáveruo
dôvodnosti nároku žalobcu len v časti nesplatenej istiny vo výške 780,- eur. Súd prvého stupňa opätovne
posúdi žalobcom uplatnený návrh s poukazom na odvolacím súdom nastolené otázky a vysporiada sa aj
s námietkami odvolateľov, ako nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, námietkami žalovaných voči úrokom
z omeškania z nesplatených splátok, ako aj dôvodnosť vzájomnej žaloby.

10. K rozhodnutiu krajského súdu sa žalobca vyjadril tak, že naďalej zastáva názor, že došlo k platnému
a účinnému odstúpeniu od úverovej zmluvy voči obom žalovaným. V oboch prípadoch sa uplatnila fikcia
doručenia (čl. VII.), vzhľadom k tomu, že žalovaní zásielku neprevzali v odbernej lehote, teda zásielka
sa dostala do ich dispozície. Opätovne poukázal na povinnosti dlžníka zakotvené v čl. VI. zmluvy, t.
j. že je povinný zmenu bydliska oboznámiť bez zbytočného odkladu. Žalobca neeviduje oznámenie o

zmene adresy trvalého pobytu, resp. oznámenie o korešpondenčnej adrese žalovaných. Okrem toho
žalovaná II. mala túto adresu uvedenú na viacerých listinách a keďže obálky sa vrátili s poznámkou
"zásielka neprevzatá v odbernej lehote", uvedené svedčí o tom, že sa žalovaní na uvedenej adrese
reálne zdržiavali. V opačnom prípade by tam bola poznámka "adresát neznámy". Žalobca má za to, že
žalobca a ani iný odosielateľ poštovej zásielky nie je oprávnený spochybňovať správnosť označenia na

poštovej zásielke zo strany povereného zamestnanca pošty a nie je ani povinný preverovať správnosť
a pravdivosť takéhoto označenia zo strany povereného zamestnanca pošty. Vo vzťahu k vyvolaniu
právnych účinkov aj len vo vzťahu k jednému z dlžníkov, resp. spoludlžníkov uviedol, že v danom
prípade sú žalovaní, t. j. spoludlžníci zaviazaní na to isté plnenie spoločne a nerozdielne, v dôsledku
čoho je ktorýkoľvek z nich povinný splniť žalobcovi celú pohľadávku (princíp jeden za všetkých). Z

odbornej literatúry vyplýva, že pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu veriteľa, ktorý má v dôsledku
pluralitydlžníkovväčšiumožnosťapravdepodobnosťuspokojeniasvojejpohľadávky.Jeoprávnenýsiod
ktoréhokoľvekzospoludlžníkovnárokovaťceléplneniealebojehočasťpodľavlastnéhouváženia.Každý
so spoludlžníkov má so žalobcom relatívne samostatný právny vzťah, spája ich primárne jednotnosť
plnenia. Každý so spoludlžníkov môže mať napríklad aj inak dohodnutú alebo zákonom ustanovenú

splatnosť svojho záväzku. Žalobca má teda zato, že odstúpenie môže byť účinné aj len voči jednému zo
subjektov povinnosti, t.j. voči žalovanému. K zmluvnej pokute uviedol, že je primeraná s prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, je dojednaná písomne (čl. VII, bod 8.4 zmluvy), je
v nej ustanovený spôsob určenia, je špecifikovaná zmluvná povinnosť(omeškanie s úhradou splátok,
opakované nesplácanie úveru).

11. Žalovaní vo svojom vyjadrení k rozhodnutiu krajského súdu uviedli, že naďalej trvajú na svojom
stanovisku, že odstúpenie nebolo platné a účinné, a to z dôvodov už skôr prezentovaných. Zároveň
poukázali na znenie § 266 ods. 3 až 5 ObZ. Žalovaní dobrovoľne uhradili 29.982,22 eura, čím mienili
uhradiť istinu vo výške 28.697,19 eura, zmluvný úrok vo výške 1.077, 06 eura a čiastočne nesplatený

úrok z omeškania z nesplatených splátok 178,83 eura. Dňa 08.11.2018 uhradili ešte sumu 60,67
eura, teda celková uhradená suma je 30.042,89 eura. Žalovaní teda uhradili celú sumu pohľadávky
aj s príslušenstvom, okrem zmluvnej pokuty vo výške 2.977,43 eura. Žalovaným nevznikol nárok na
zmluvnú pokutu, ktorá nie je dostatočne presná a určitá identifikácia povinnosti, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje (dokonca je ustanovená pre odstúpenie od zmluvy, čo je však právom veriteľa a nie

porušenímzmluvnejpovinnosti),pretojedohodaozmluvnejpokuteneplatná,pričomopätovnepoukázali
na § 266 ods. 4 ObZ, a teda, ak by aj bola platná, sám žalobca postupoval v rozpore s ustanoveniami
zmluvy, čím okrem iného znemožnil žalovaným reagovať včas a adekvátne a tým zmierniť dopady stavu,
ktorý nastal pre obe strany. Ak by súd aj napriek tomu posúdil zmluvnú pokutu ako platne dohodnutú, tak
uviedli, že sú dané okolnosti na uplatnenie moderačného práva v zmysle § 301 ObZ a navrhujú súdu,

aby zmluvnú pokutu v takomto prípade primerane znížil, a to v maximálne prípustnej miere.

12. Žalobca vo svojom nasledujúcom vyjadrení špecifikoval svoju dlžnú pohľadávku. Vo vzťahu
k výpočtu nesplateného zmluvného úroku vo výške 1.077,06 eur uviedol, že výpočet vyplýva
z odstúpenia od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom výpočet bol urobený tak, že aktuálny zostatok

nesplatenej istiny sa vynásobil úrokovou sadzbou a počtom dní úročenia a uvedená suma sa vydelila
číslom 360x100. vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 178,83 eur predložil tabuľku, ktorá výpočet
špecifikuje. Jednotlivé platby žalovaných došlé od žalovaných po odstúpení od zmluvy započítal
v zmysle čiastočných späťvzatí žaloby zo dňa 22.05.2017 a zo dňa 14.11.2018, ktoré sú súčasťouspisového materiálu. K nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky uviedol, že si ich uplatňuje
v zmysle § 121 ods. 3 OZ a ide o náklad za výzvu na úhradu vo výške 107,24 eur a za odstúpenie od
zmluvy o úvere vo výške 593,90 eur, spolu vo výške 701,14 eur. Základom pre výpočet je v zmysle §

9 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. tarifná hodnota veci. V zmysle uznesenia NR SR, sp. zn. 3M Cdo
17/2010: „ Na účely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu je rozhodujúci
moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment, keď advokát začal
poskytovať právne služby.“ Náklady za výzvu vo výške 107,24 eura boli vypočítané nasledovne: Tarifná
hodnota veci (výpočtový základ) – omeškané splátky vo výške 1.683,60 eur : 81,33 (tarifa) + 8,04 (rež.

Paušál za rok 2014) + 17, 87 (DPH), spolu 107,24 eur. Výpočet nákladov za odstúpenie od zmluvy vo
výške593,50eurjenasledovný:tarifnáhodnotaveci(výpočtovýzákladpluskapitalizovanépríslušenstvo
vo výške 32.930,51 eur (nesplatená istina 28.697,19 eur, nesplatený úrok 1.077,06 eur, nesplatený
úrok z omeškania 178,83 eur a zmluvná pokuta 2.977,43 eur). 486,34 (tarifa)+ 8,58 (rež. Paušál za rok
2016) +98,98 (DPH), spolu 593, 90 eur- V súvislosti s tým poukázal na to, že uplatnený nárok zahŕňa
nielen istinu. Ale aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky, pričom na podporu tohto tvrdenia poukázal na

uznesenie KS v BB, sp. zn. 16 Co/221/2013.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie vo veci na deň 27.10.2023, na ktorom vec v zmysle § 180
CSP prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu oboch žalovaných ako aj
žalovaného v 1. a 2. rade.

13.1. Právny zást. žalobcu uviedol, že sa držia podanej žaloby spolu s čiastočnými späťvzatiami a
predchádzajúcimi vyjadreniami. Odstúpenie považujú za platné, nakoľko bolo doručované na adresu
žalovaných v zmysle zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil aj KS NR ktorý uviedol, že odstúpenie od zmluvy
vo vzťahu k žalovanému 1. bol riadne doručené a teda účinky tohto odstúpenia riadnym spôsobom
aj nastali. Ak má konajúci súd vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy voči žalovanému 2. rade ten názor,

že toto nebolo riadne doručené a teda nenastali účinky odstúpenia zmluvy o úvere, tak uviedli, že
predmetné odstúpenie od úverovej zmluvy bolo zasielané aj s podanou žalobou žalovanej 2. a to vo
všeobecnej premlčacej lehote. A teda účinky odstúpenia od úverovej zmluvy doručením žaloby spolu
s prílohami nastal aj voči žalovanej 2. Avšak majú zato, že odstúpenie bolo doručované riadne a teda
účinky odstúpenia nastali keď sa žalobcovi vrátilo predmetné odstúpenie ako neprevzaté. Čo sa týka

zmluvnej pokuty poukázali na zmluvu v článku 8, bod 8.4, a najmä na vetu „Zmluvné strany sa dohodli,
že v prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celkovej
dlžnej sumy, t.j. zo súčtu istiny celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok
úroku a to v termíne 30 dní od doručenia výzvy“ .
13.2. Právny zást. žalovaných k veci uviedol, že z bodu 28. odôvodnenia rozhodnutia KS NR vyplýva, že

základnou a zásadnou otázkou v tomto súdnom spore je vyriešenie platnosti resp. neplatnosti doručenia
odstúpenia zo strany žalobcu k žalovanému 1. a 2. rade. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu
vo vzťahu k účinkom odstúpenia vzhľadom k zneniu bodu 6.8 zmluvy o poskytnutie podpory, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že všetky písomnosti sa majú doručovať dlžníkovi na jeho posledne známu
adresu. Z predložených dôkazov, ako aj zo samotnej žaloby a to z článku 3, ods. 1 vyplýva, že výzva na

úhradu bola zaslaná tak žalovanému v 1. rade, ako aj 2. rade na adresu C. XXX/XX, E. F.. Z uvedeného
jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobcovi bola známa adresa žalovaného 1. ako
aj 2. rade. Všetky písomnosti od roku 2014 boli žalovanými v 1.-2. rade zasielané na adresu E. F.
a to tak zo strany PZ žalobcu, ako aj zo strany samotného žalobcu. Na tieto dôkazy poukazujem a sú
založenévspise,jetonespochybniteľné,žežalobcoviadresažalovanýchbolaznáma,doučovalpodania

na túto adresu, čiže na túto adresu pokiaľ chcel od zmluvy odstúpiť mal doručovať aj odstúpenie od
zmluvy. Doručovať odstúpenie od zmluvy na vedome nesprávnu adresu a potom sa domáhať platnosti
odstúpenia od zmluvy považujem za právne nezmyselné, v rozpore s dobrými mravmi a nemajúce
podporu žiadnej právnej norme. Na základe tohto, zastávam právny názor, že ostatné konštatácie zo
strany KS sú právne irelevantné, a je zbytočné ich skúmať v predmetnom spore vzhľadom na to, že

strácajú akýkoľvek výzvam po správnom posúdení účinnosti odstúpenia od zmluvy. Čo s týka ostatných
nárokov, najmä zmluvnej pokuty a uplatnených úrokov z omeškania, z uvedeného vyplýva, že sú právne
neopodstatnené a neopodstatnená je aj argumentácia PZ žalobcu, že doručením žaloby došlo aj
k doručeniu odstúpenia od zmluvy. Zo zmluvy o poskytnutí podpory jednoznačne vyplýva, že na ktorú
adresu sa má doručovať dlžníkovi odstúpenie od zmluvy, a to je na posledne známu adresu. Zdôraznil,

že tak zo žaloby, ako aj z listinných dôkazov je evidentné, že žalobcovi bola známa posledná adresa
žalovaných, a to C. XXX/XX, E. F.. Na základe tohto som toho názoru, že žaloba bola podaná nedôvodne
a preto navrhujem žalobu celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným bezdôvodné obohatenie
v uplatnenej výške 1. 238,- eur. Túto pohľadávku ako protinávrh odôvodňujem tou skutočnosťou, žežalobcovi bola zaplatená istina vo výške 28. 697,19 eura, ako aj 10% nesplateného zmluvného úroku
v celkovej výške 1.077,06 eura, pričom žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcovi o 1. 238 Eur viac
ako mali a na základe tejto skutočnosti na strane žalobcu v tejto výške došlo k bez. obohateniu. Na

základe uvedeného právny zást. žalobcu uviedol, že prvostupňový súd je viazaný názorom súdu vyššej
inštancie, t.j. KS NR, konkrétne poukázal na body 36 a 38 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 8Co/59/2022.
Ohľadne odstúpenia od úverovej zmluvy mali za to, že bolo riadne doručené minimálne vo vzťahu
žalovanému v 1. rade.
13.3. Vo vzťahu argumentácii PZ žalovaných, že výzva pred odstúpením bola doručovaná na žalobcovi

známu adresu C. poukázali na znenie bodu 6.6 zmluvy o úvere. V tejto súvislosti nebol uzatvorený
dodatok,ktorýbypreukazovaltútoskutočnosť,rovnakotvrdeniažalovanýchneboližiadnymrelevantným
spôsobom preukázane. Vo vzťahu k protinávrhu žaloby uviedli, že z argumentácie, ako z aj listinných
dôkazov, ktoré boli preložené tunajšiemu súdu je tento nárok, resp. návrh, v plnom rozsahu nedôvodný.
Výpočetzmluvnejpokutybolriadnymspôsobompreukázanýodstúpenímodúverovejzmluvyspočítaním
jednotlivých položiek a následne zmluvná pokuta v zmysle bodu 8.4 tvorí 10% z tejto dlžnej sumy.

13.4. Následne právny zást. žalovaných uviedol, že odkaz na bod 6.6. zmluvy, z ktorého žalobca
odvodzuje právo a povinnosť žalobcu a žalovaných uzatvoriť dodatok k zmluve, aby došlo k zmene
adresy, tak toto považuje ničím nepodložené právne tvrdenie považujem za absurdné a právne
nehorázne tvrdenie. Takisto sa nestotožnil s tým, že v rozhodnutí KS NR vyplýva, že zmena bydliska
nebola dohodnutá a že žalobcovi ani nebola známa zmena adresy žalovaných, vzhľadom na to, že

z predložených listinných dôkazov, ako aj zo samotnej žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že výzvy
na úhradu zasielali žalovaným na adresu C. XXX/XX, E. F.. Aký iný dôkaz by mohli žalovaní a povinnosť
preložiť, keď žalobca deformujúc právo sa snaží nahovoriť súdu prvej inštancie, že došlo k platnému
doručovaniu na adresu A., na ktorej už žalovaní od roku minimálne 2014, ako im boli zasielané zásielky
do E. F., nebývali. Záverom uviedol, že jemu z odôvodnenia rozhodnutia KS nevyplýva konštatovanie

KS, že by bolo odstúpenie od zmluvy dourčené žalovanému v 1. rade platne. Nevyplývajú z neho žiadne
odporúčania pre súd prvej inštancie, jedine konštatácie čo má opätovne posúdiť po vyriešení právneho
problému, či bolo doručené platne alebo neplatne.
13.5 Titulom záverečnej reči právny zást. žalobcu uviedol, že žalobca podal žalobu na súd dôvodu
porušenia zmlúv. povinnosti žalovaných, ktorí sa dostali do omeškania so splácaním dohodnutých

jednotlivých mesačných splátok. Žalobca v predmetnom konaní preukázal a má za to, že aj podanými
vyjadreniami z jeho strany došlo k správne uplatnenému nároku a preto žiadam tunajší súd aby žalobe
v celom rozsahu vyhovel a zároveň zaviazal žalovaných na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13.6. Titulom záverečnej reči právny zást. žalovaných uviedol, že sa pridržiava svojich prednesov a
listinných dôkazov, pričom z nich ako aj zo samotnej žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že odstúpenie

od zmluvy nebolo doručené a preto nemôže byť ani platné. Zároveň poukázal, že z bodu 8.4 Zmluvy
o podpore, jednoznačne vyplýva, z čoho sa zmluvná pokuta skladá, čiže istina a úroky, ktoré by veriteľovi
prislúchali, zdôrazňujem až do lehoty riadneho splatenia úveru. Táto pokuta bola vyčíslená na 2.977,43
Eura, čiže z toho vyplýva jednoznačne moja argumentácia a skutočnosť, že už nezostali žiadne splátky
na zaplatenie. Z tohto titulu žalovaní zaplatili o 1.238,- eur viac ako mali podľa vyčíslenia žalobcu a

navrholsúdužalobuvcelomrozsahuzamietnuť,zaviazaťžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
vo výške 1 .238,- eura a priznať žalovaným trovy konania v rozsahu 100%.

14. Súd vo veci odročil pojednávanie na verejné vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP, pričom
vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä

Zmluva o poskytnutí podpory na čl. 20-31, výzvy na úhradu s doručenkou na čl. 32, odstúpenie od
úverovej zmluvy s doručenkami na čl. 33-38, história pohybov na účte na čl. 39-60, príkazy na úhradu,
faktúry, dodacie listy k faktúram na čl. 61-77 , krycí list rozpočtu s rozpočtom na čl. 65, odpor proti
platobnému rozkazu na čl. 87-89, výzvy na úhradu v zmysle platobného rozkazu s doručenkami na čl.
100-101 a čl. 106-107, vyjadrenie žalobcu k odporu na čl. 102-105, vyjadrenie žalobcu na čl. 108-113,

čiastočné späťvzatie žaloby na čl. 120-122, vyjadrenia žalobcu na čl. 124 - 196, vyjadrenie žalobcu na
čl. 216-217, vyjadrenie žalovaných na čl. 220-222, emailová komunikácia právnych zástupcov strán s
návrhom mimosúdnej dohody na čl. 223 - 227, doklad o zadaní prevodu na čl. 228, opravené vyjadrenie
žalovaných na čl. 233-235, vyjadrenie žalovaných spolu so vzájomnou žalobou na čl. 239-241čiastočné
späťvzatie žaloby na čl. 247-248, zápisnica zo dňa 15.11.2018 na čl. 249-253, vyjadrenie žalobcu

na čl. 260-264, zápisnica zo dňa 21.02.219 na čl. 274-279, zápisnica zo dňa 11.04.2019 na čl. 281
-285, rozsudok prvostupňového sudu zo dňa 13.05.2019 na čl.288- 314, opravné uznesenie na čl.
315-316, odvolanie žalovaných na čl. 319-323, odvolanie žalobcu na čl. 327-339, vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaných na čl. 347-351, oznámenie právne významnej skutočnosti žalobcom spolu srozsudkami NSSR na čl. 356-366, vyjadrenia žalovaných na čl. 386 - 399, vyjadrenie žalobcu spolu
s rozsudkami NSSR na čl. 408-423, opravné uznesenia na čl. 434-435 a na čl. 455-456, vyjadrenie
žalobcu k ustáleniu rozhodovacej praxe NSSR s rozsudkami NS SR na čl. 470 - 486, rozhodnutie KS v

NR sp. zn. 8Co/59/2022 na čl. 501-532, vyjadrenie žalobcu k uzneseniu KS na čl. 545-547, vyjadrenie
žalovaných k uzneseniu KS na čl. 556-559, vyjadrenie žalobcu na čl. 572- 575, špecifikácia výpočtu
žalovaných súm na čl.576, história pohybov na účte na čl. 577- 595, a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

15. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva
o poskytnutí podpory uzatvorená podľa ustanovení zákona Národnej rady SR č. 607/2003 Z. z. v znení
noviel o Štátnom fonde rozvoja bývania a§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka číslo zmluvy: XXX/XXX/
XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000.000,Skk (33.193,92 eura). Žalovaní sa
zaviazali vrátiť peňažné iv, bod prostriedky spolu s úrokom vo výške 3,50 % ročne, s dobou splatnosti
30 rokov. V zmysle čl. IV zmluvy sa dlžníci zaviazali úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami a to

tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca, počas celej doby
splatnosti. V zmysle čl. IV, bodu 4.1.zmluvy, v prípade, ak posledný 15. deň pripadne na sobotu, nedeľu,
alebo sviatok je povinnosť dlžníka splnená, ak úhrad splátky bude realizovaná nasledujúci pracovný
deň. V zmysle bodu IV, bodu 4.2. a bodu 4.3 zmluvy, prvá až 359 splátka je vo výške 4.491,- Skk (149,07
eura) a posledná splátka je zostatok dlhu. V zmysle čl. IV, bodu 4.7.zmluvy, dlžník môže uhradiť zostatok

úveru aj pred jeho splatnosťou a to vrátane úroku k termínu zaplatenia. V zmysle čl. IV, bodu 4.9.zmluvy,
dlh z poskytnutého úveru zanikne jeho splatením v súlade s ustanoveniami § 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ). Zmluvné strany sa dohodli, že v súlade s ustanovením § 565 OZ môže veriteľ
požiadať splatenie celého dlhu, ak neboli uhradené 3 aj rôzne splátky. Splátka, alebo prípadne celý
úver je zaplatený, ak je dlžná suma pripísaná na účet veriteľa v pobočke banky alebo jej centrále, ktorá

vykonáva správu účtu. V zmysle čl. VI, bodu 6.6.zmluvy,všetky rozhodujúce zmeny, ktoré sa týkajú
dlžníka, ako je osobný stav, zmena bydliska, údaje ručiteľov, zmena stavebného povolenia je povinný
oznámiť bez zbytočného odkladu. V zmysle čl. VI, bodu 6.8.zmluvy, všetky písomnosti sa doručujú
dlžníkovi na jeho posledne známu adresu. Je to adresa, na ktorú bola zaslaná zmluva. Neprevzatie si
akejkoľvek písomnosti sa považuje za doručené, aj keď to pošta vráti s poznámkou adresát neznámy,

odsťahovaný alebo neprevzaté v odbernej lehote. Rovnako sa doručenie považuje za splnené aj u
ručiteľov. V zmysle čl. VIII, bodu 8.4.zmluvy, v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek
zo splátok dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy
odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ si vyhradzuje odstúpiť
od zmluvy v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným

nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, podstatnou zmenou stavby bez súhlasu veriteľa,
zriadením záložného práva v prospech tretích osôb bez vopred udeleného súhlasu veriteľa a pod.
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške 10% z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčinu zostatku istiny a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet
veriteľa istinu a zostatok úroku v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi. V zmysle čl. VIII, bodu

8.4.3 zmluvy, porušenie tohto ustanovenia je hrubým porušením zmluvy a veriteľ je oprávnený od zmluvy
jednostranneodstúpiťauplatniťsinárokynavrátenieceléhozostatkuúveru,celéhonesplatenéhoúroku,
ktorý by veriteľovi prislúchal po celú dobu splácania a sankciu vo výške 10% zo súčtu zostatku istiny a
zostatku úroku tak, ako budú vyčíslené bankou. Za úhradu takto vyčísleného zostatku ručia aj ručitelia.

16. Z výzvy na úhradu zo dňa 27.6.2014 adresovanej žalovanému v 1. rade na adresu C. XXX/XX, XXX
XX E. F. vyplýva, že žalobca v zastúpení právnym zástupcom vyzýva na úhradu s poukazom na to, že
dlh žalovaného v 1. rade (na zmeškaných splátkach) predstavuje sumu vo výške 1.683,60 eur. Žalovaný
v 1. rade bol vyzvaný k úhrade dlhu zo zmluvy vo výške 1.683,60 eur, k úhrade trov právneho zastúpenia
vo výške 214,49 eur, všetko do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa pripojenej doručenky žalovaný

v 1. rade písomnosť prevzal XX.X.XXXX. Z výzvy na úhradu adresovanej žalovanej v 2. rade na adresu
C. XXX/XX, XXX XX E. F. vyplýva, že žalobca vyzýva žalovanú v 2. rade na úhradu s poukazom na
to, že jej dlh predstavuje sumu 1.683,60 eur a žalobca žalovanú v 2. rade vyzýva k úhradu dlhu vo
výške 1.683,60 eur a k úhrade trov právneho zastúpenia vo výške 214,49 eur a to všetko do 7 dní od
doručenia tejto výzvy. V prípade, ak dôjde k úhrade vyššie uvedených súm (na zmeškaných splátkach),

sú žalovaní v 1. a 2.rade naďalej povinní uhrádzať dlh zo Zmluvy v pravidelných mesačných splátkach
v súlade so Zmluvou.17. V odstúpení od úverovej zmluvy č. XXX/XXX/XXXX adresovanom žalovanému v 1. rade na adresu
A. XXXX/XX, XXX XX H. uvádza, že ku dňu XX.X.XXXX bol žalovaný v 1. rade v omeškaní s 9 splátkami
vo výške 1.515,24 eur. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca v zastúpení právnym zástupcom

odstupuje v súlade so zmluvou podľa § 506 Obchodného zákonníka od predmetnej úverovej zmluvy
a celý dlh sa stáva splatným. Dlžná suma pozostáva z nasledovných položiek: nesplatená istina
28.697,19 eur, nesplatený úrok 1.077,06 eur, nesplatený úrok z omeškania 178,83 eur, zmluvná pokuta
2.977,43 eur. Výzva znela na úhradu dlžnej sumy 32.930,51 eur a to v lehote 30 dní od obdržania tejto
výzvy. Zároveň bol vyzvaný žalovaný v 1. rade v lehote 30 dní od doručenia výzvy uhradiť vzniknuté

trovy právneho zastúpenia 808,39 eur. Pripojená je doručenka, z ktorej vyplýva deň uloženia zásielky
X.X.XXXX a to, že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote. V odstúpení od úverovej zmluvy č.
XXX/XXX/XXXX adresovanom žalovanej v 2. rade na adresu A. XXXX/XX, XXX XX H. vyplýva, že ku
dňu XX.X.XXXX bola žalovaná v 2. rade v omeškaní s 9 splátkami vo výške 1.515,24 eur. Na základe
uvedenej skutočnosti žalobca odstupuje v súlade so zmluvou podľa § 506 Obchodného zákonníka
od predmetnej úverovej zmluvy a celý dlh sa stáva splatným. Dlžná suma pozostáva z nasledovných

položiek: nesplatená istina 28.697,19 eur, nesplatený úrok 1.077,06 eur, nesplatený úrok z omeškania
178,83 eur, zmluvná pokuta 2.977,43 eur. Žalovaná v 2. rade bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo
výške 32.930,51 eur a to v lehote 30 dní od obdržania tejto výzvy a zároveň bola vyzvaná v lehote 30
dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu vzniknutých trov právneho zastúpenia. Z pripojenej doručenky
vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte X.X.XXXX a nebola prevzatá v odbernej lehote. Na obidvoch

doručenkách je uvedená adresa žalovaných v 1. a 2. rade A. XXXX/XX, XXX XX H..

18. Z Histórie pohybov na účte vyplýva, že ku dňu XX.X.XXXX omeškaná suma je 1.515,24 eur. Z tejto
Histórie pohybov na účte vyplýva, že dňa XX.X.XXXX došlo ku vkladu sumy 1.683,60 eur.

19. Na základe výzvy žalobcu na úhradu v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn.
11C/276/2016 adresovanej žalovaným v 1. a 2. rade vyplýva, že po kontrole nimi vykonaných úhrad bol
zistený nedoplatok, ktorý ku dňu 7.3.2017 predstavuje istinu 5.877,00 eur, zmluvný úrok vo výške 3,5 %
ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.877,00 eur od 9.11.2016 do 7.3.2017, t. j. vo výške 66,49 eur, úrok
z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.877,00 eur od 9.11.2016 do 7.3.2017,

t. j. vo výške 152,95 eur a to všetko spolu k 7.3.2017 vo výške 6.096,44 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade boli
vyzvaní na úhradu uvedenej sumy do troch dní od doručenia výzvy. Obidve výzvy na úhradu adresovanú
žalovaným v 1. a 2. rade na adresu C. XXX/XX, XXX XX E. F. boli prevzaté žalovaným v 1. rade.

20. Z Registra obyvateľov vyplýva, že žalovaná v 2. rade má prihlásený trvalý pobyt na ulici C. XXX/

XX E. F. dňa X.XX.XXXX. Lustrácia v registri obyvateľov bola vyhotovená dňa XX.X.XXXX. Z registra
obyvateľov vyplýva, že žalovaný v 1. rade je prihlásený k trvalému pobytu v E. F., C. XXX/XX E. F. od
XX.XX.XXXX.

21. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 470 ods.2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len zákon č.
607/2003 Z. z."), financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky

pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja
bývania 1) (ďalej len "fond").

24. Podľa § 3 ods.1 zákona č.374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zákon č. 374/2014 Z. z.), správcom na účely tohto zákona je správca majetku štátu

podľa osobitného predpisu, ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je aj právnická osoba, z ktorej
činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov príjmom štátneho rozpočtu
alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov spravuje pohľadávky štátu.25. Podľa § 4 ods.2 zák.č.374/2014 Z.z., ak § 9,14 až 18 neustanovujú inak, správca je povinný riadne
a včas:
a) uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky štátu na súde, podať návrh na nútené vymáhanie pohľadávky

štátu alebo uskutočniť výkon rozhodnutia podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,
b) prihlásiť pohľadávku štátu do príslušného konania, ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz,
povolená reštrukturalizácia alebo dlžník vstúpil do likvidácie,

26. Podľa § 4 ods.1 zák.č.607/2003 Z. z., prostriedky fondu možno použiť na

a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,
b) správu fondu,
c) splátky úverov poskytnutých fondu bankami a na úhradu úrokov z týchto úverov.

27. Podľa § 8ods. 1 zákona č. 607/2003 Z. z, druhmi podpory sú:

a) úver,
b) nenávratný príspevok.

28. Podľa § 12 ods.1 zák.č.607/2003 Z. z., na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 10 uzavrie fond so
žiadateľom zmluvu.

29. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 607/2003 Z. z., zmluva musí obsahovať najmä
a)údaje o zmluvných stranách,
b)účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory,
c)spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,

d)zabezpečenie záväzkov,
e)bezhotovostný spôsob úhrady z podpory,
f)technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia,
g)sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
h)spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania,

i)ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a užívať
on alebo osoby jemu blízke,30) alebo osoby oprávnené podľa osobitného predpisu,
j)ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. b), ktorá požiadala o podporu na účel podľa § 5 ods. 1 písm.
f), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a dávať byty do nájmu.

30. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, pohľadávky, záväzky,
pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy fondu vzniknuté pred 1. januárom 2014 sa považujú
za pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy fondu podľa tohto zákona.

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“), právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

32. Podľa 261 odsek 6 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy
o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku
(§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase
(§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom

účte (§ 716),

33. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Podľa § 502 odsek 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoréposkytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

35. Podľa 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia.

36. Podľa § 300 ObZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť
zmluvnú pokutu.

37. Podľa § 301 ObZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a

význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

38. Podľa § 302 ObZ, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

39. Podľa § 365 ods. 2 veta prvá ObZ, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v
omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti.

40. Podľa § 367 ObZ, veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa
§ 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

41. Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky

po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

42. Podľa § § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

43. Podľa § § 349 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

44. Podľa § § 351 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

45. Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

46. Podľa § 511 ods. 1 a 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi

splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje

námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.47. Podľa § 293 ObZ, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa
predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek
z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

48. Podľa § 330 ods. 1 až 2 ObZ, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté
plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník
neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Pri plnení
peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

49. Podľa § 121 odsek 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

50. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

51. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred

1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

52. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom do
31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Podľa § 345 ods.1 ObZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane
v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

54. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca
zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na
účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá
strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

55. Podľa § 346 ods.1 ObZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie
zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní,
nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

56. Podľa § 451 ods.1 OZ., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

57. Podľa § 451 ods.2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

59.Podľa§458ods.1OZ,musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

60. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

61. Podľa § 147 ods. 1, 2, 3 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou
žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku
na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzujetaký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú
ustanovenia o žalobe.

62. Okresný súd posudzoval predmet sporu v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý bol
vyslovený v zrušujúcom uznesení.

63. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo

výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Rovnako medzi stranami sporu nie je sporné, že v priebehu
súdneho konania žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcovi dňa 27.06.2016 sumu 168,36 eur, dňa
8.11.2016 sumu 29.892,22 eura a dňa 8.11.2018 a sumu 60,67 eura. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že právny vzťah založený na základe zmluvy
o poskytnutí podpory uzatvorenej medzi stranami sporu nie je spotrebiteľským vzťahom a poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2020 sp. zn. 8Cdo/9/2019.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanými teda existoval záväzkový vzťah
titulom zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom
fonde rozvoja bývania. Zmluva o úvere predstavuje v zmysle § 261 odsek 6 Obchodného zákonníka tzv.
absolútny obchod ( v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí podpory - § 261
odsek 3 písm. d) ObZ). Pri absolútnych obchodoch je rozhodujúci obsah právneho vzťahu, bez ohľadu

na jeho účastníkov. Obchodný zákonník výslovne upravuje určité zmluvné typy, ktoré medzi absolútne
obchodné vzťahy patria, medzi ktorými je aj zmluva o úvere. Podradenie zmluvného vzťahu účastníkov
zmluvy pod absolútny obchod pre jej účastníkov znamená, že obsah právneho vzťahu, ich vzájomné
práva a povinnosti, sa budú prioritne spravovať režimom Obchodného zákonníka.

64. Žalovaní neuhrádzali jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. mesačné splátky neuhrádzali pravidelne
a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradili časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou
časťou splátky, následne neskôr uhradili vyššiu čiastku, ktorá sa započítavala s niektorými dlžnými
splátkami, s ktorými už žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní. Žalobca preto listom zo dňa 27. 06. 2014
označeným ako " Výzva na úhradu" prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval žalovaných k úhrade

zameškaných splátok vo výške 1.683,60 eur a trov právneho zastúpenia 214,49 eura, a to všetko do 7
dníoddoručeniavýzvy.Vprípade,akdôjdekúhradevyššieuvedenýchsúm(nazmeškanýchsplátkach),
sú žalovaní v 1. a 2.rade naďalej povinní uhrádzať dlh zo Zmluvy v pravidelných mesačných splátkach
v súlade so Zmluvou. Uvedená výzva bola obom žalovaným doručovaná na adresu C. XXX/XX, XXX
XX E. F.. V zmysle doručeniek predmetnú výzvu prevzal žalovaný v 1. rade riadne dňa XX.XX.XXXX.

Následne listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako "Odstúpenie od zmluvy č. XXX/XXX/XXXX" im
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že ku dňu XX. XX.XXXX boli v omeškaní s 9
splátkami vo výške 1.515,204 eur a tak na základe uvedenej skutočnosti odstupujú v súlade so zmluvou
podľa § 506 zákona č. 513/1991 Z.z. od úverovej zmluvy, oznámili im, že celý dlh sa stáva splatným
a vyzvali ich na úhradu tam vyčíslenej dlžnej sumy do 30 dní od doručenia tejto výzvy. V zmysle

doručeniek im bol list doručovaný na adresu A. XXXX/XX,XXX XX H., pričom v zmysle doručeniek
žalovaní zásielku neprevzali v odbernej lehote a tak bola žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
vrátená dňa XX.XX.XXXX a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade vrátená dňa XX.XX.XXXX.

65. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu tak súd preskúmal či došlo účinne k odstúpeniu od

zmluvy,nakoľkoodvolacísúdvosvojomrozhodnutívrátilvecstým,žesamásúvysporiadaťsplatnosťou
odstúpenia,akoajsostatnýmiuplatnenýminárokmi,pričomvrámciodôvodneniarozhodnutianeuviedol,
čo považuje za preukázané a čo nie, ani v akých presných intenciách má prvostupňový súd toto
preskúmanie urobiť. Pokiaľ ide o odstúpenie, žalovaní účinné doručenie odstúpenia rozporovali z
dôvodu, že žalobcovi oznámili adresu na doručovanie C. XX, E. F., na ktorú im žalobca aj zasielal

dokumenty, až na odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo zasielané na adresu uvedenú v zmluve. Tvrdili, že sa
žalobca každoročne zaslaním formuláru dopytoval na aktuálne údaje a oni mu takto oznámili adresu na
doručovanie. To, že mal žalobca zaužívaný spôsob zaslaním formulára aktualizovať adresu v obdobných
prípadoch,potvrdilajprávnyzástupcažalobcu,nozároveňuviedol,ževdanomprípadeneevidujútakéto
oznámenie zmeny adresy.

66. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon účastníka zmluvy, ktorým prejavuje
vôľu zmluvu zrušiť. Keďže ide o jednostranný úkon, súhlas druhej strany nie je potrebný. Stačí, ak
sa odstúpenie od zmluvy dostane do dispozičnej sféry adresáta. Len platné odstúpenie od zmluvymôže spôsobovať právne účinky a teda aj jej samotné zrušenie. Súd je teda povinný zisťovať, či
odstúpenie od zmluvy bolo preukázateľne doručené druhej zmluvnej strane, či bol naplnený dôvod
odstúpenia, či odstúpenie ako majetkové právo už nie je premlčané. Všeobecnou požiadavkou toho,

aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto
oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä
jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010): Pri interpretácii požiadavky o

„doručení" písomného odstúpenia, je potrebné vziať zreteľ na právne účinky jednostranných adresných
(adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
resp. 349 Obchodného zákonníka (interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy). V zmysle
tohto ustanovenia, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde
osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, pričom
nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne

vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej
sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi
(môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť
i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. V predmetnom judikáte nie je však podrobne rozobraté, čo
znamená objektívna možnosť, možno sa teda domnievať, že má ísť o vyhodnotenie vzhľadom na všetky

okolnosti daného prípadu. Odstúpenie od zmluvy bolo zasielané na adresu A. XXXX/XX, H. (t. j. na
adresu uvedenú v zmluve) a vrátilo sa žalobcovi s poznámkou adresát neprevzaté v odbernej lehote,
napriek tomu, že predchádzajúce písomnosti, teda aj výzva na úhradu bola zasielaná na adresu C. XX,
E. F., kde ju žalovaný v 1. rade riadne prevzal. Pokiaľ ide o adresu na doručovanie, strany si osobitne v
bode 6.8. zmluvy dohodli doručovanie, t. j. sa dlžníkovi všetky písomnosti doručujú na poslednú známu

adresu. Je to adresa, na ktorú je zaslaná zmluva. Neprevzatie si akejkoľvek písomnosti sa považuje za
doručené, aj keď sa vráti s poznámkou adresát neznámy, odsťahovaný alebo neprevzaté v odbernej
lehote. V znení bodu 6.6. zmluvy však všetky rozhodujúce zmeny, ktoré sa týkajú dlžníka, ako osobný
stav, zmena bydliska, údaje ručiteľov, zmena stavebného povolenia je povinný oznámiť bez zbytočného
odkladu fondu. Podľa názoru súdu, ak za posledne známu adresu, na ktorú sa doručujú písomnosti by

bolo potrebné považovať len adresu, na ktorú bola zaslaná zmluva (čl. VI. bod 6.8.), potom by nebolo
nutné v zmluve stanoviť povinnosť dlžníka o oznamovaní zmeny bydliska v čl. VI. bod 6.6., resp. by
uloženie takejto povinnosti nemalo žiaden význam na doručovanie písomností. Napriek nedoloženia
dokladu, ktorým by žalovaní preukázali oznámenie novej adresy na doručovanie žalobcovi, súd má z
dokladov doložených priamo žalobcom preukázané, že mu zmena adresy bola oznámená, nakoľko už

v roku 2014 doručoval žalovaným písomnosti na inú adresu aká bola v záhlaví zmluvy, pričom táto
nová adresa sa zhoduje aj s adresou nehnuteľnosti, na účely podpory výstavby ktorej bol žalobcom
poskytnutýúver.Okremtoho,vzmyslečl.III,bod3.6.zmluvyboločerpanieposkytnutejpodpory,viazané
na lehotu výstavby XX mesiacov odo dňa otvorenia účtu, t.j. žalovaní boli povinní nehnuteľnosť na
podporu výstavby ktorej bol úver poskytnutý skolaudovať v tejto lehote (a z vyjadrení strán vyplynulo

aj to, že žalobca sankcionoval žalovaných vyššou úrokovou sadzbou pre nedodržanie tohto termínu,
nakoľko došlo k oneskorenému skolaudovaniu dotknutej nehnuteľnosti, t.j. že strany sporu aktívne spolu
komunikovali), a tak aj z uvedeného je možné predpokladať, že bol žalobca oboznámený o zmene
bydliska. Vzhľadom na to, že žalobca zasielal ešte pred odstúpením od zmluvy písomnosti žalovaným
na inú adresu, ako bola adresa uvedená v záhlaví zmluvy a žalovaní na tejto adrese zásielky riadne

preberali, súd má zato, že aktuálna adresa trvalého pobytu oboch žalovaných (E. F., C. XXX/XX), je
poslednou známou adresou v zmysle bodu 6.8. zmluvy a tak bol žalobca povinný zasielať písomnosti
na túto adresu a na tejto adrese mali obaja žalovaní objektívnu možnosť sa s písomnosťou oboznámiť.
Nakoľko tak neurobil, súd konštatuje, že nedošlo k účinnému doručeniu odstúpenia vo vzťahu k obom
žalovaným, a preto nenastali právne účinky odstúpenia, ani vo vzťahu k jednému zo žalovaných, pričom

podľa názoru súdu nie je v danom prípade významné, aký dôvod neprevzatia písomnosti pošta na
neprevzatej písomnosti označila. Súd má zato, že odstúpenie je jednostranný právny úkon, o ktorom
sa má protistrana reálne dozvedieť, preto aj účinnosť tohto úkonu je viazaná na okamih dôjdenia
prejavu vôle oprávnenej osoby druhej strane. Zákon síce pamätá aj na situácie, kedy nie je možné
bez viny veriteľa (oprávnenej osoby) reálne doručiť písomnosť druhej strane, no podľa názoru súdu je

nemysliteľné a v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, aby veriteľ, aj keď mu je známa adresa,
kde dlžníci reálne bývajú a preberajú poštu, doručoval písomnosti na inú adresu (aj keď ide o adresu
uvedenú v zmluve).67. Pokiaľ ide o pluralitu dlžníkov, súd má zato, že vzhľadom na vyššie uvedené, táto skutočnosť nemá
vplyv pre posúdenie účinkov odstúpenia, napriek tomu, vzhľadom na stanovisko krajského súdu uvádza,
že v danom spore ide o prípad pasívnej solidarity, resp. solidárny dlh, nakoľko na strane dlžníkov

vystupujú dvaja spoludlžníci, ktorí zodpovedajú za dlh spoločne a nerozdielne (spoločný dlh). Spoločne
v tom zmysle, že sú zaviazaní obaja spolu na to isté plnenie a nerozdielne, t. j. že každý so spoludlžníkov
je povinný veriteľovi plniť nerozdelený dlh ako celok, pričom nemôže žiadať jeho rozvrhnutie medzi
ostatných spoludlžníkov. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov a ak
splní dlh jeden, zanikne tým aj povinnosť druhého dlžníka. Napriek uvedenému tvoria solidárni dlžníci

samostatné procesné spoločenstvo, t. j. každý koná sám za seba a jeho úkony nezaväzujú ostatných
žalovaných. V zmysle § 511 ods. 2 OZ je dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá
jeho podielu, povinný o tom upovedomiť ostatných dlžníkov. Každý zo spoludlžníkov má právo byť
upovedomený, že veriteľ sa domáha svojho nároku od niektorého z nich nad rozsah podielu tohto
spoluvlastníka na celkovom dlhu.

68. Nakoľko nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a splatnosť úveru bola dojednaná v 360
splátkach (na obdobie 30 rokov), súd konštatuje, že ešte nenastala splatnosť celého dlhu. Splátky boli
dohodnuté v sume po 149,07 eura/mesačne (4.491,- S), splatnosť prvej splátky bola 15.10.2007, v
čase rozhodovania súdu sú teda splatné splátky do novembra 2023 (splatné do 15.11. 2023), t.j. 194
splátok (194x 149,07 eura činí sumu 28.919,58 eura). Do odstúpenia od zmluvy žalovaní uhradili sumu

447,21 eura+ 1.788,84 eura + 1639,77 eura+1.742,07 eura+2.586,44 eura +1.276,50 eura + 845,- eur
+ 3.040,32 eura + 1.355,08 eura, čo spolu činí 14.721,23 eura. Žalovaní dňa 27.06.2016 uhradili sumu
168,36 eura a dňa 08.11.2016 sumu 29.892,22 eur, spolu 30.060,58 eura a následne ešte dňa 8.11.2018
sumu 60,67 eura., t.j. po podaní žaloby žalobca zobral žalobu 2. krát čiastočne späť, a to v rozsahu
úhrad vo výške 30.121,25 eura (168, 36 eura+ 29.892,22 eura + 60,67 eur)

69.Vovzťahukvzájomnejžalobesúduvádza,žežalobabolapodanánasúddňa21.09.2016,t.j.dotohto
dátumu bolo splatných 108 splátok, t. j. 108x149,07 eura rovná sa 16.009,56 eura a žalovaní v zmysle
prehľadu splátok do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 14.721,23 eura, čo predstavuje úhradu 98.
splátok (14.608,86 eura) a časť splátky 99. (112,37 eura), t.j. ide o splátky do decembra 2015 a preto

žiadna splátka v čase podania žaloby nebola premlčaná (nebola viac ako 4 roky po splatnosti). Pokiaľ
ide o vyčíslené úroky z omeškania, žalobca si uplatnil vyčíslené úroky z omeškania vo vzťahu k splátkam
splatným od 21.02.2013 do splátky splatnej 15.12.2015, t.j. s ohľadom na vyššie uvedené tieto tiež nie
sú premlčané (178,83 eura). Celkové úhrady boli vo výške 44.842, 48 eura, avšak suma zodpovedajúca
359. splátkam (pričom ešte mala byť posledná zúčtovacia splátka) predstavovalo spolu sumu 53.416,13

eura (bez poslednej zúčtovacej splátky), čo je viac ako doteraz uhradená suma a tak nemožno hovoriť
o bezdôvodnom obohatení. Suma 44.842, 48 eura predstavuje úhradu 300. splátok po 149,07 eura
(44.721,- eur) a jednu čiastočnú úhradu splátky 301. vo výške 121,48 eura. Z uvedeného vyplýva, že
sú uhradené splátky do 15.10.2032. Nakoľko žalovaní pri svojich úhradách (ani pokiaľ ide o úhrady
po podaní žaloby) neuviedli na čo presne má byť ich úhrada použitá, žalobca bol preto oprávnený

si poskytnuté prostriedky započítať v zmysle § 330 ods. 1a 2 ObZ. Žaloba bola podaná na súd dňa
21.09.2016, t.j. do tohto dátumu bolo splatných 108. splátok, t.j. 108x149,07 eura rovná sa 16.009, 56
eura a žalovaní do podania žaloby uhradili 14.889,59 eura a následne po podaní žaloby ešte 29.952,
89 eura. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaní celkovo uhradili viac ako je výška splatných splátok
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu, avšak splatnosť úveru bola dohodnutá na 30 rokov - až do roku

2037 (v zmluve bolo dohodnutých 359 splátok po 149,07 eura, čo spolu činí sumu 53.516,13 eura, plus
ešte posledná splátka ako zostatok dlhu) a tak suma uhradená nad rámec splatných splátok, je úhradou
dlhu v zmysle zmluvy dopredu, nad rámec výšky jednotlivých dohodnutých splátok, čo je však v súlade
s čl. IV, bodu 4.7., prvá veta zmluvy (dlžník môže uhradiť zostatok úveru aj pred jeho splatnosťou a to
vrátane úroku k termínu zaplatenia). V dôsledku uvedeného takáto úhrada nepredstavuje bezdôvodné

obohatenie žalobcu a zo strany žalovaných nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu. S ohľadom na
uvedené súd konštatuje, že nárok uplatnený žalovanými vzájomnou žalobou nie je dôvodný.

70. Žalovaní uskutočnili aj čiastočné úhrady, ktoré neboli zohľadnené v žalobe v celkovej výške
31.121,25 eura (dňa 27.06.2016 uhradili sumu 168,36 eura, dňa 08.11.2016 sumu 29.892,22 eura,

spolu 30.060,58 eura a následne ešte dňa 08.11.2018 sumu 60,67 eura, spolu 30.121,25 eura), t.j.
prvá platba bola uskutočnená ešte pred podaním žaloby a zvyšné po podaní žaloby na súd. Žalobca
si v zmysle čiastočných späťvzatí uvedené sumy započítal na úhradu celej zmluvnej pokuty vo výške
2.977,43 eura, na nesplatený zmluvný úrok k XX.XX.XXXX vo výške 1.077,06 eura, na nesplatený úrokz omeškania vo výške 178,83 eura, na nesplatený úrok z omeškania vo výške 8,05 % od 8.3.2016 zo
sumy istiny 28.679,19 eura do 8.11.2016 vo výške 1.550,63 eura, na nesplatený riadny úrok 3,5% z
istiny 28.679,19 eura od 73.2016 do 8.11.2016 vo výške 676,94 eura a na nesplatenú istinu vo výške

28.697,19 eur, a uviedol, že zostáva ešte uhradiť istinu 5.097,50 eura s prísl. a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky. Prvostupňový súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí presne uviedol akú sumu
priznáva a akú sumu zamieta a vo zvyšku žalobu zastavil. Vzhľadom k uvedenému súd nárok žalobcu
opätovne posúdil a konštatuje, že nakoľko nedošlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku
čoho ešte dlh nie je splatný v celom rozsahu, a tak žalobca nemá nárok na započítanie úrokov z

omeškania od odstúpenia od zmluvy, tak ako si ich uplatnil, nakoľko k splatnosti celého dlhu doteraz
ešte neprišlo. Súd je viazaný žalobným návrhom a žalobca si nevyčíslené úroky uplatnil od splatnosti
celého dlhu, pričom k splatnosti celého dlhu ešte neprišlo a zároveň žalovaní uhradili aj splátky, ktoré
ešte nie sú splatné, a preto s ohľadom na uvedené súd nemá preukázaný nárok na úroky z omeškania
v uplatnenej výške. Súd preto nárok na nevyčíslené úroky z omeškania nezohľadnil ani vo vzťahu k
zápočtu v čiastočných späťvzatiach. Rovnako nemá žalobca nárok ani na zmluvnú pokutu tak, ako si

ju uplatnil (viď odôvodnenie rozhodnutia v bode 71. nižšie). Súd preto pri započítaní úhrad zo strany
dlžníka v súlade s aplikáciou ustanovenia § 330 ods.1 ObZ prihliadol na to, že nedošlo k určeniu, ktorý
záväzok žalovaní v 1. a 2.rade plnia, ani či plnia peňažný záväzok na úroky, alebo na istinu a preto súd
sumu čiastočných úhrad zo strany žalovaných uvedených v čiastočných späťvzatiach (v celkovej sume
31.121,25eura),atoajsohľadomnazápočet,ktorýuviedolžalobcavosvojichčiastočnýchspäťvzatiach,

započítal na pohľadávku žalobcu nasledovne:
-na nesplatený zmluvný úrok ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 1.077,06 eur (uhradené v celom rozsahu),
-na nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením od zmluvy o úvere
vo výške 178,83 eur (uhradené v celom rozsahu),
- na zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eur od 7.3.2016 do

8.11.2016, t. j. vo výške 676,94 eur (uhradené v celom rozsahu). Spolu to činí sumu 1.932,83 eur (k
dátumu 08.11.2016 zo zaplatenej sumy 30.060,58 eura po odpočítaní sumy 1.932,83 eur zostala na
započítanie na istinu suma 28.127,75 eura;
- na časť nesplatenej istiny (zostatok celej istiny bol k dátumu 08.11.2016 vo výške 28.697,19 eur a
tak po odpočítaní sumy 28.127,75 eura predstavuje zostatok istiny sumu 569,44 eura), pričom žalovaní

následne ešte dňa 8.11.2018 uhradili sumu 60,67 eura.
- na zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 569,44 eura od 9.11.2016 do
8.11.2018 predstavuje sumu 39,81 eura (uvedené bolo uhradené v celom rozsahu z úhrady zo dňa
8.11.2018) a tak z úhrady zo dňa 8.11.2018 (60,67 eura mínus suma 39,81 eura započítaná na úroky)
zostala suma 20,86 eura. Zvyšok vo výške 20, 86 eura tak súd započítal na istinu (569,44 eura mínus

20,86 eura rovná sa 548,58 eura), t.j. zostatok istiny predstavuje sumu 548,58 eura. Nakoľko však
nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a k dátumu tohto rozhodnutia boli splatné iba splátky do
15.11.2023, pričom suma uhradená žalovanými (suma 44.842, 48 eura) zodpovedá úhrade 300. splátok
po 149,07 eur (suma 44.721,- eur) a jednej čiastočnej úhrade splátky 301. vo výške 121,48 eura,
znamená to, že žalovaní uhradili splátky do dátumu splatnosti 15.10.2032 a preto zostatok dlhu, ktorý

nebol dotknutý zastavením, ešte nie je splatný, a tak zvyšná suma je uplatnená predčasne. Súd preto
žalobu nedotknutú zastavením vo zvyšku ako predčasne podanú zamietol.

71. Vo vzťahu ku zmluvnej pokute súd v zhode s názorom žalobcu uvádza, že Obchodný zákonník
spája s odstúpením od zmluvy účinky ex nunc, t.j. tieto nastávajú okamihom odstúpenia (na rozdiel

od Občianskeho zákonníka, kde má účinky ex tunc, t,j, od samého počiatku). V obchodných vzťahoch
možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ak to ustanovuje zmluva alebo zákon. Zmluvná strana
spravidla pristúpi k odstúpeniu od zmluvy v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou
stranou, pričom býva sporné, či v súvislosti s odstúpením od zmluvy zároveň zanikne aj záväzok na
zmluvnú pokutu, ako je to aj v predmetnej veci. Dôležitým hľadiskom je to, či k porušeniu zabezpečenej

povinnosti došlo do okamihu odstúpenia od zmluvy, alebo nie. Ak k porušeniu povinnosti do odstúpenia
odzmluvynedošlo,nebolsplnenýpredpokladvznikupovinnostizaplatiťzmluvnúpokutuaúčinkydohody
o zmluvnej pokute nemôžu nastať. Iná situácia je však vtedy, ak k odstúpeniu od zmluvy dôjde po
porušení zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. V danom prípade Obchodný zákonník v § 302
výslovne ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy sa netýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z

uvedeného vyplýva, že záväzok na zmluvnú pokutu odstúpením od zmluvy zaniká, avšak povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá vznikla pred odstúpením od zmluvy zostáva zachovaná a oprávnená
strana môže nárok vyplývajúci z tejto povinnosti uplatniť aj po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia. Od
uvedeného však treba odlišovať situáciu, ak odstúpenie od zmluvy je kvalifikované ako dôvod vznikunároku na zmluvnú pokutu. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka možno jednoznačne vyvodiť
záver, že zmluvnú pokutu možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, avšak odstúpenie
od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti. Využitie oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy, resp.

zákona, nemôže byť sankcionované. Preto aj dohoda, ktorá odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných
strán postihuje sankciou (zmluvnou pokutou), je pre rozpor so zákonom (§ 544 ods. 1 OZ) absolútne
neplatná (§39 OZ). Žalobca si v tomto spore uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v zmysle ust. bodu 8.4.
zmluvy: „V prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek zo splátok dlhšie ako 6 mesiacov
je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú

splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ si vyhradzuje odstúpiť od zmluvy v tých prípadoch, ak
dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením
stavebných predpisov, podstatnou zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v
prospech tretích osôb bez vopred udeleného súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v
prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy,
t.j. zo súčinu zostatku istiny a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok úroku

v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi.“ Z uvedeného znenia bodu 8.4. zmluvy má súd zato,
že v danom prípade je tento bod koncipovaný tak, že sa v ňom stanovuje zmluvná pokuta ako sankcia za
odstúpenie od zmluvy, nakoľko sa v ňom rieši možnosť odstúpenia od zmluvy žalobcom pre porušenie
tam uvedených povinností zo strany dlžníka a nárok na zmluvnú pokutu vzniká z dôvodu odstúpenia od
zmluvy a nie v dôsledku porušenia povinností dlžníka. Nakoľko však nedošlo k účinnému odstúpeniu

od zmluvy, nedošlo ani k naplneniu podmienky na vznik nároku na zmluvnú pokutu v zmysle bodu 8.4.
zmluvy a preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Nárok na zmluvnú pokutu tak nemohol byť
ani predmetom započítania vo vzťahu k úhradám zo strany žalovaných a preto súd nárok na zmluvnú
pokutu zamietol.

72. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou ich peňažného záväzku, žalobcovi
vznikol nárok aj na úroky z omeškania, a to v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ
ide o vyčíslené úroky z omeškania vo vzťahu k omeškaným splátkam do odstúpenia od zmluvy, tie boli
predmetom započítania s čiastočnými úhradami žalovaných a predmetom zastavenia konania. Čo sa
týka úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil percentom z celej istiny dlžnej sumy, nakoľko je súd

viazaný žalobným návrhom a žalobca si tieto úroky z omeškania uplatnil od splatnosti celej istiny dlžnej
sumy a splatnosť celého dlhu ešte nenastala, žalobcovi nárok na úroky z omeškania v uplatnenom
rozsahu nevznikol a preto súd nárok na takto uplatnené úroky zamietol.

73. Vo vzťahu k nákladom s uplatnením pohľadávky, v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. ak žalobcovi vznikli v predsúdnom
štádiu vymáhania nejaké náklady, môže si ich uplatniť v rámci žaloby, priamo v petite. Žalobca uviedol,
že prostredníctvom jeho právneho zástupcu zaslal žalovaným výzvu na úhradu (náklad 107,24 eura)
a odstúpenie od zmluvy (náklad 593,90 eura), pričom základom pre výpočet nákladov je v zmysle § 9
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tarifná hodnota veci v čase uskutočnenia úkonu. Náklady za výzvu

vo výške 107,24 eura boli žalobcom vypočítané nasledovne: Tarifná hodnota veci (výpočtový základ)
– omeškané splátky vo výške 1.683,60 eur : 81,33 (tarifa) + 8,04 (rež. Paušál za rok 2014) + 17,
87 (DPH), spolu 107,24 eura. Výpočet nákladov za odstúpenie od zmluvy vo výške 593,90 eur bol
urobený žalobcom nasledovne: tarifná hodnota veci (výpočtový základ plus kapitalizované príslušenstvo
vo výške 32.930,51 eur (nesplatená istina 28.697,19 eur, nesplatený úrok 1.077,06 eur, nesplatený úrok

z omeškania 178,83 eur a zmluvná pokuta 2.977,43 eur). 486,34 (tarifa)+ 8,58 (rež. paušál za rok 2016)
+ 98,98 (DPH), spolu 593, 90 eura. K výzve adresovanej žalovanému v 1. rade a k odstúpeniam doložil
aj doručenky. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.júna 2010, sp .zn. 3M
Obdo 2/2010 vyplýva, že žalobca má nárok iba na také náklady, ktoré sú účelné a reálne vynaložené.
S ohľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neúčinné, súd

nepovažuje náklady spojené s odstúpením od zmluvy za náklady účelne vynaložené a teda dôvodné.
Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok iba na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 107,24 eura a vo zvyšku (v sume 593,90 eura) súd nárok zamietol.

74. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.75. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

76. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

77. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

78. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

79. O náhrade trov prvostupňového konania vo vzťahu k žalobe rozhodol súd podľa § 255 ods. 2

CSP, § 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a
čiastočneneúspešní.Žalobcasiuplatnilistinuvovýške28.697,19eura,vyčíslenýzmluvnýúrokvovýške
1.077,06 eura, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 178,83 eura, zmluvnú pokutu vo výške 2.977,43
eura a náklady vo výške 701,14 eura, t.j. spolu 33.631,65 eura. Žalobca mal úspech v sume 29.343,38
eura, t.j. v časti zastavenej sumy predstavujúcu zastavenú istinu 27.980,25 eura (28.127,75 eura + 20,86

eura, spolu 28.148,61 eura mínus 168,36 eura, nakoľko suma 168,36 eura bola uhradená ešte pred
podaním žaloby), vyčíslené zmluvné úroky 1.077,06 eura (zastavené úroky 676,94 eura a 39,81 eura
neboli v žalobe vyčíslené a tak neboli základom pre vyčíslenie trov), vyčíslené úroky omeškania 178,83
eura a náklady vo výške 107,24 eura, čo predstavuje úspech 87,25 % a žalovaný mal teda úspech v tejto
sume 4.288,27 eura (zastavená istina vo výške 168,36 eura, zamietnutá istina 548,58 eura, zamietnutá

zmluvná pokuta 2.977,43 eura a zamietnuté náklady 593,90 eura), čo predstavuje úspech v 12,75 %, t.j.
rozdiel celkového úspechu v prospech žalobcu bol 74,50 %, a tak súd priznal trovy konania žalobcovi
vo výške 74,50%.

80. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe súd rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca bol plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovaným v rozsahu 100%.

81. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalobe súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení
s § 396 ods. 3 CSP, pretože podľa názoru súdu mali žalovaní v podstate plný úspech (nakoľko úspech

žalobcu bol len nepatrný - priznané náklady vo výške 107, 24 eura a žalovaní mali úspech vo vzťahu
k zamietnutej istine 548,58 eura, zamietnutej zmluvne pokute 2.977,43 eura a zamietnutých nákladov
vo výške 593,90 eura žalobca, t.j. spolu vo výške 4.119,91, (pričom po čiastočných späťvzatiach si
uplatňoval sumu 5.097,50 eur a náklady vo výške 701,14 eur,) a tak súd rozhodol, že priznal trovy
konania žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

82. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och

písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý procesc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.