Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34C/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210816
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122210816.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., zast. JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080
05 Prešov, proti žalovanému SDH, s.r.o., IČO: 36 447 811, so sídlom Petrovany - Vysielač 573, 082
53 Petrovany, zast. JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, o odstránenie
oceľového rebríka a vonkajšej technologickej jednotky klimatizácie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný odstrániť vonkajšiu technologickú jednotku klimatizácie pôdorysnej plochy o
rozmere: 50 x 80 cm, osadenú na budove skladu súp. č. XXXXX, stojaca na pozemku parc. D. E. XXXX/
XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2, v kat. území F., zapísané na LV č. XXXX, ktorá

zasahuje do pozemku parc. D. E. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2440 m2, v kat.
území F. zapísanej na LV č. XXXX; to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2022 domáhal voči žalovanému odstránenia
oceľového rebríka o rozmere: šírka stupníc 40 cm, šírka rebríka 70 cm, hĺbka rebríka 70 cm, výška 650

cm a odstup od steny 90 cm (ďalej aj ako „Rebrík“) a vonkajšej technologickej jednotky klimatizácie o
pôdorysnej ploche 50 x 80 cm (ďalej aj ako „Klimatizácia“) a nahradenia trov konania.
1.1. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je spolu s G. A. D., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX
XX A. (ďalej aj ako „A. D.“) podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti: pozemok parc. D. E. XXXX/XX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2440 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. F., zapísaného na LV č.
XXXX (ďalej aj ako „Pozemok“), a to každý v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkostí 1/2 k celku.

1.2. Žalovaný je výlučný vlastník nehnuteľností susediacich s Pozemkom, a to nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území F. (-) pozemok parc. D. E. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1004 m2 a (-) na nej stojacej stavba skladu so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX a (-)
pozemok parc. D. E. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2 a (-) a na nej stojacej
stavby skladu so súp. č. XXXXX (ďalej aj ako „Stavba“), zapísaných na LV č. XXXX.

1.3. Žalobca a A. D. ako podieloví spoluvlastníci Pozemku uzavreli dňa 30.12.2017 ako prenajímatelia

so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu (ďalej aj ako „Nájomná zmluva“), na základe ktorej
prenajali žalovanému do užívania časť Pozemku na prechod a prejazd motorovými vozidlami z miestnej
komunikácie ul. Jesenná k nehnuteľnostiam nájomcu a časť Pozemku na parkovanie vozidiel.1.4. Žalobca zistil, že žalovaný na Stavbe osadil Rebrík, ktorý zasahuje do Pozemku, pričom žalovaný
ako jeden z dvoch spoluvlastníkov Pozemku na to nedal súhlas a žalovaný ho osadil bez jeho vedomia.
Žalobca požiadal žalovaného o odstránenie Rebríka (listom zo dňa 18.10.2021).

1.5. Začiatkom novembra roku 2022 žalobca zistil, že žalovaný na Stavbe osadil Klimatizáciu.
Klimatizácia taktiež pôdorysne zasahuje do Pozemku, pričom žalovaný ako jeden z dvoch
spoluvlastníkov Pozemku na to nedal súhlas a žalovaný ju osadil bez jeho vedomia.

1.6. Nakoľko na Stavbe vo vlastníctve žalovaného sa nachádza Rebrík a Klimatizácia, ktoré pôdorysne
zasahujú do Pozemku, pričom tieto sú na Stavbe umiestnené – osadené bez súhlasu žalobcu, tak
žalovaný týmto spôsobom neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckych práv.

1.7.Spoukazomnavyššieuvedenésažalobca,akopodielovýspoluvlastníkPozemku,podanoužalobou
domáhal ochrany svojich vlastníckych práv podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), resp. podľa § 135c
Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný nemá vlastnícke právo a ani iné právo (súhlas žalobcu ako
podielového spoluvlastníka) k Pozemku, do ktorého Rebrík a Klimatizácia pôdorysne zasahujú, pričom
v rámci žalobného návrhu žiadal o odstránenie I. a D..

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručený súdu dňa 12.1.2023 (vyjadrenie k žalobe), v ktorom
uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to z týchto dôvodov:

2.1. Žalovaný poprel, že Rebrík a Klimatizácia zasahujú do Pozemku.

2.2. Na umiestnenie Rebríka a Klimatizácie a ich údajný zásah na cudzí pozemok nemožno aplikovať
judikatúru citovanú žalobcom o streche, ani vyhlášku MŽP SR č. 532/2002 Z.z. o minimálnych odstupoch
stavieb, nakoľko Rebrík a ani Klimatizácia nie sú stavbami (na rozdiel od strechy), ale sú to hnuteľne
veci, ktoré sú namontované na Stavbe takým spôsobom a v takej výške, že žalobca nie je žiadnym

spôsobom obmedzený vo svojom vlastníckom práve, resp. vo výkone svojho vlastníckeho práva.

2.3. Rebrík a Klimatizácia boli namontované na Stavbe už dávnejšie, pričom žalobca ako aj druhý
podielový spoluvlastník uzavreli Nájomnú zmluvu so žalovaný na prenájom časti Pozemku, do ktorého
má neoprávnene zasahovať Rebrík a Klimatizácia, čo znamená, že žalobca na jednej strane tvrdí, že

mu vadí, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, ale na druhej strane žalobca
preniesol užívacie právo k tomuto Pozemku na žalovaného ako nájomcu a teda túto časť Pozemku
žalobca vôbec neužíva.

2.4. Rebrík slúži okrem budovy žalovaného aj na obsluhu budovy druhého podielového spoluvlastníka

žalobcu A. D., ktorý je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 z celku k Pozemku spolu so žalobcom.
A. D. však nežiada o odstránenie I., pričom platí podľa 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že o
hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou podľa veľkosti podielov, pričom A.
D. sa odstránenia Rebríka nedomáha a nedomáha sa ani odstránenia Klimatizácie.

2.5. Žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko žalobca je len
podielovým spoluvlastníkom Pozemku v ideálnom podiele 1/2 z celku, a preto nemôže samostatne
podať žalobu o odstránenie veci, nakoľko s ďalším podielovým spoluvlastníkom A. D. vytvára
žalobca automaticky skrze podielového spoluvlastníctva nútené nerozlučné procesné spoločenstvo
vychádzajúce z hmotného práva (Občiansky zákonník) a preto nemaže žalobca sám podať žalobu.

3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) doručenej súdu dňa 30.1.2023 (replika) uviedol:

3.1. Námietka žalovaného voči aktívnej vecnej legitimácii je nedôvodná. Každému zo spoluvlastníkov
prislúcha právo na ochranu a každý zo spoluvlastníkov môže uplatňovať nárok na ochranu svojich

práv vyplývajúcich z jeho spoluvlastníckeho podielu. Ako podielový spoluvlastník má žalobca právo
domáhať sa ochrany, resp. odstránenia trvajúcich následkov zásahu do jeho vlastníckeho práva zo
strany žalovaného. To znamená, že aktívnu legitimáciu má ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.3.2. Občiansky zákonník v § 119 až 121 veci výslovne delí na veci hnuteľné a veci nehnuteľné,
avšak pojem „stavba“ pre účely výkonu štátnej správy a pre potreby obce, ako stavebného úradu však
vymedzuje stavebný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Stavebný zákon“) v § 43, kde je zakotvená definícia
pojmu „stavba“. Definícia bola prevzatá zo smernice č. 89/106/EHS s tým, že sa upresňuje výraz pevné
spojenie so zemou vymenovaním všetkých možných technických spôsobov spojenia stavby so zemou.
Z tejto definície stavby vyplýva, že stavba je stavbou vtedy, ak má pevné základy, ale pevným spojením
so zemou sa rozumie aj upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o

inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a
zariadenia technického vybavenia územia (napr. vodu, plyn, elektrinu, a pod.), umiestnenie pod zemou.
Okrem toho Stavebný zákon definuje stavbu aj v tom zmysle, že je to stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu.

3.3. V Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 C don 1794/1996 z 03.06.1999, súd
uviedol, že súhlas niektorých zo spoluvlastníkov s tým, aby spoločnú vec užívala tretia osoba, nerobí
toto užívanie oprávneným zásahom do výkonu (spolu)vlastníckych práv spoluvlastníka, ktorý s tým
nesúhlasil.

3.4. Predmetom Nájomnej zmluvy je prenájom časti Pozemku na prechod a prejazd morovými vozidlami
z miestnej komunikácie ul. Jesenná k nehnuteľnostiam nájomcu a časť Pozemku na parkovanie
vozidiel (v rozsahu, ktorý je vyznačený na prílohe č. 1 Nájomnej zmluvy). Nájomná zmluva žalovaného
neoprávnila osadiť na jeho Stavbe Rebrík a Klimatizáciu, nie to ešte bez akéhokoľvek súhlasu
žalobcu, nakoľko predmetom Nájomnej zmluvy nie je vykonávanie prác, ktoré by akýmkoľvek spôsobom

zasahovali do Pozemku.

4. Žalobca v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) doručenej súdu dňa 6.2.2023 (duplika) uviedol:

4.1. Rozhodnutie NS ČR prezentované žalobcom (R 58/1957) je nepoužiteľne a archaické, pričom zo

strany žalovaného nedochádza k neoprávnenému zásahu do spoločnej veci.

4.2. V prípade Rebríka a Klimatizácie nejde o vystupujúcu časť stavby, ale sú to samostatné hnuteľne
veci, ktoré sú namontované na Stavbe takým spôsobom a v takej výške, že žalobca nie je žiadnym
spôsobom obmedzený vo svojom vlastníckom práve, resp. vo výkone svojho vlastníckeho práva.

4.3. Rebrík a Klimatizácie nie sú pevne spojené so zemou pevným alebo iným základom a nezodpovedá
to ani definícii stavby citovanej v replike.

4.4. Žalobca sa nevyjadril k námietke žalovaného, z akého dôvodu žalobcovi začal vadiť Rebrík a

Klimatizácie až v roku 2021.

5. Strany navrhli mimo listín doručených s jednotlivými podaniami aj vykonanie dôkazov prostredníctvom
týchto dôkazných prostriedkov:

5.1. Žalovaný navrhol výsluch A. D. a výsluch strany (konateľov žalovaného). Súd navrhnuté dôkazy
vykonal.

6. V zmysle § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo

v dňoch 19.6.2023 a 27.11.2023 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

7. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania, výsluchu A. D., výsluchov žalovaného a vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový
stav.

7.1. Zo zhodných skutkových tvrdení, príp. nepopretia skutkových tvrdení druhej strany, považoval
súd za nesporné, že výlučným vlastníkom Stavby je žalovaný a na Stavbe je pripevnený Rebrík
a Klimatizácia.7.2. Umiestnenie I. a D. vo vzťahu k Stavbe a k Pozemku vyplýva z fotografií č.l. 4, 5, 6, 108 a 109.

7.3. Z vyjadrenia žalovaného na Pojednávaní vyplýva, že hranica Pozemku prebieha na tej hranici, ako
je múr Stavby. Vertikálna hranica Pozemku je tak kopírovaná múrom Stavby a z toho potom vyplýva, že
Rebrík a aj Klimatizácia sú umiestnené nad Pozemkom.

7.4.ZčlánkuII.Nájomnejzmluvyvyplýva,žežalobcaaA.D.akopodielovíspoluvlastníciaprenajímatelia

prenechali žalovanému do užívania časť Pozemku na prechod a prejazd morovými vozidlami z miestnej
komunikácie ul. Jesenná k nehnuteľnostiam nájomcu a časť Pozemku na parkovanie vozidiel (v rozsahu,
ktorý je vyznačený na prílohe č. 1 Nájomnej zmluvy).

7.5.ŽalobcananamontovanieRebríkaaKlimatizácienedalsúhlas.A.D.vosvojejvýpovedísíceuviedol,
žežalobca„povolilvšetkyveci“,avšaktakétotvrdeniejelenvovšeobecnejrovineabeztoho,abyuviedol,

že výslovne súhlasil s namontovaním I. a D.. To, že žalobca udelil výslovný súhlas s namotávaním I.
a D., netvrdil ani žalovaný.

7.6. A. D. dal na namontovanie Rebríka súhlas. Potvrdil to sám vo svojom výsluchu a uvedené uviedol
vo výsluchu aj žalovaný. Žalobca pritom túto skutočnosť ani nespochybňoval.

7.7. Súd nemal za preukázané, že na namontovanie D. dal A. D. súhlas. Žalovaný vo svojom výsluchu
síce uviedol, že predmetný súhlas A. D. dal, avšak ten to vo svojom výsluchu nepotvrdil.

7.8. Z výpovede A. D. vyplýva, že Rebrík slúži na zabezpečenie požiarnej bezpečností Stavby a okolitých

budov. Uvedenú skutočnosť žalobca ani nepopieral a nerozporoval.

8.Navyššiezistenýaopísanýskutkovýstavsúdaplikovaltietoprávnenormyazmluvnédojednaniastrán
sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený
právnystav):(-)§126zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchprávnychpredpisov

(ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 137 Občianskeho zákonníka, (-) § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, (-) § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (-) článok 20 ods. 3 a 4 ústavného zákona č.
460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej aj ako „Ústava
SR“), (-) § 81 ods. 1 a 2 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 94/2004 Z. z. ktorou sa
ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (ďalej

aj ako „Vyhláška 94/2004“), (-) § 86 Vyhlášky 94/2004, (-) článok II. Nájomnej zmluvy.

9. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd potom takto vec právne posúdil a rozhodol
nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

10. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby vyhodnotil súd
ako nedôvodnú, nakoľko aj spoluvlastník sa môže samostatne brániť voči tretej osobe pred nezákonným
zásahmi do vlastníckeho práva k veci, ktorú má v spoluvlastníctve s inou osobou.

10.1. K uvedenému záveru súd odkazuje na judikatúru: Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva

k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym
zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný
na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho
spoluvlastníctva zo strany tretích osôb). Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou
súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou (§ 139

ods. 2 OZ). Realizácia tohto práva žalobcu (vyplývajúceho z práva k jeho spoluvlastníckemu podielu
- § 137 ods. 1 OZ) nie je podmienená dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi (ich súhlasom s
takýmto postupom) (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 69/2006).

11. V prvom rade súd k hraniciam Pozemku a priestoru nad ním uvádza, že „súčasné slovenské

občianske právo nerieši otázku, či súčasťou pozemku je aj priestor nad pozemkom a pod jeho povrchom.
Tento problém nebol riešený ani v rímskom práve a ako prvý sa ho pokúsil riešiť veľký glosátor rímskeho
práva Accursius. Accursius sformuloval v 13. storočí pri komentovaní niektorých statí Corpus Juris Civilis
dodnes platnú a často citovanú parémiu cuius est solum, eius est usque ad coelum et ad inferos. Princíp,podľa ktorého sa vlastnícke právo týka nielen povrchu pozemku, ale aj vzduchového priestoru nad ním
a zem pod ním, bol neskôr prevzatý aj prirodzenoprávnou školou. V doktríne boli v súvislosti s otázkou
právnehorežimupriestorunadapodpovrchomzemeprezentovanénasledovnétriprávnenázory.Prvým

riešením je doktrína tzv. kužeľovitého, resp. ihlanovitého vlastníctva. Podľa neho vlastníctvo vlastníka
pozemku siaha pod povrchom pozemku smerom až k stredu Zeme, a to zužujúc sa plynule od hraníc
pozemku a rozširujúc sa plynule nad povrchom od hraníc pozemku smerom hore bez akýchkoľvek
obmedzení. Vlastník pozemku má podľa tejto koncepcie výhradné právo užívať priestor nad a pod
svojim pozemkom bez akýchkoľvek obmedzení. Druhým možným riešením je ohraničenie práv vlastníka

pozemku jeho záujmom využívať vymedzenú časť priestoru pod a nad pozemkom. Teória záujmu sa
začala uplatňovať až v druhej polovici 19. storočia, keď práva vlastníka pozemku okrem banského práva
začal obmedzovať rozvoj dopravnej infraštruktúry (výstavba cestných a železničných tunelov, stavba
metra, rozvoj leteckej dopravy) a rozsiahla urbanizácia a s tým súvisiaca výstavba inžinierskych sietí nad
a pod povrchom zemského povrchu. Podľa tretieho názoru sa práva vlastníka pozemku viažu iba k jeho
povrchu. Využívanie priestoru nad a pod povrchom pozemku je iba akcesorickým privilégiom vlastníka

pozemku. To znamená, že vlastnícke právo sa nerozširuje na priestor pod a nad pozemkom a vlastníkovi
sa poskytuje iba subjektívne právo na využitie tých príležitostí, ktoré poskytuje užívanie priestoru nad
a pod povrchom pozemku. Slovenská odborná spisba z ostatného obdobia sa prikláňa k názoru, že pri
vymedzení rozsahu vlastníckeho práva k pozemku treba vychádzať z pojmových znakov pozemku ako
veci, najmä s ohľadom na ovládateľnosť a funkčné určenie pre potreby ľudí, ako aj z povahy pozemku.

„V tejto súvislosti treba za súčasť pozemku považovať priestor, ktorý je potrebný na jeho využívanie v
súlade s jeho účelovým určením a s ním spojené produkčné (hospodárske) a mimoprodukčné funkcie“
FEKETE, Imrich. Princíp akcesie a superficiálna zásada (pozitívnoprávna a historická štúdia). In Historia
et theoria iuris, 2019, roč. XX, č. 1, s. 35 – 52 (J.)

12. Z judikatúry ďalej vyplýva, že platné právo otázku rozsahu vlastníckeho práva k pozemku síce
výslovne nerieši, avšak nie je pochybnosť o tom, že aj v súčasnosti vlastnícke právo k pozemku
zahŕňa aj priestor nad jeho povrchom. Zasahovať časťami stavby (napr. zateplením steny, balkónu a
pod.) do priestoru nad susedným pozemkom bez právneho dôvodu nie je prípustné. Presah strechy,
balkónu či zateplenia stavby nad susedný pozemok je posudzovaný ako neoprávnená stavba (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR č. k. 22 Cdo 2500/2008 z 25. 3. 2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 22
Cdo 1342/2004 z 5. 10. 2004, rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 22 Cdo 1000/2010 z 19.12.2011).

13. Aj keď Rebrík a Klimatizácia nie sú časťami stavby, nakoľko ide o technické zariadenia, tak na režim
ich umiestňovania s presahom na cudzí pozemok možno analogický aplikovať vyššie uvedené, a teda

platí, že zasahovať časťami technických zariadení do priestoru nad susedným pozemkom bez právneho
dôvodu nie je prípustné.

14. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že I. a D. sú namotávané na Stavbe a nachádzajú sa nad
Pozemkom (za jeho vertikálnou hranicou). Rebrík a Klimatizácia tak v právnom význame obmedzujú

spoluvlastníkov Pozemku v ich vlastníckom práve.

15. Námietka žalovaného v tom zmysle, že obe zariadenia sú umiestnené takým spôsobom (výška,
časť Pozemku a pod.), že žiadnym spôsobom nemôžu obmedzovať spoluvlastníkov Pozemku je v tomto
prípade irelevantná.

16. Žalovaný napokon odvodzoval možnosť namontovať I. a D. aj titulom Nájomnej zmluvy, keď podľa
jeho názoru žalobca preniesol užívacie právo k Pozemku na žalovaného ako nájomcu a teda túto
časť Pozemku žalobca vôbec neužíva. Prezentovaný záver je nesprávny, nakoľko žalovanému bola do
užívania daná len časť Pozemku, a to výlučne len za účelom prechodu a prejazdu morovými vozidlami z

miestnej komunikácie ul. Jesenná a na parkovanie vozidiel. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platí,ženájomcajeoprávnenýužívaťvecspôsobomurčenýmvzmluve;aksanedohodloinak,primerane
povahe a určeniu veci. Užívacie právo titulom Nájomnej zmluvy teda nie je možné takýmto spôsobom
rozširovať a odvodzovať, že ak v časti Pozemku môžem parkovať vozidla, tak túto časť môžem užívať
aj akýmkoľvek iným spôsobom.

17. Vo vzťahu ku Klimatizácií je potrebné uviesť, že v konaní nebolo ani len preukázané, že niektorí zo
spoluvlastníkov dal na jej namontovanie súhlas. A. D. sa nevedel k jeho súhlasu vyjadriť a žalobca tovýslovnepoprel.Nazákladetaktouvedenéhopotomvyplýva,žežalovanýnedisponuježiadnymprávnym
titulom na umiestnenie Klimatizácie na Stavbe. Súd teda rozhodol o odstránení Klimatizácie.

18. Vo vzťahu k Rebríku bolo preukázané, že na jeho namontovanie dal A. D. súhlas. V tomto smere je
potrebné poznamenať, že súhlas jedeného z dvoch spoluvlastníkov stále nie je väčšinou podľa § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka. A teda v takomto prípade ani nie je platné rozhodnuté o hospodárení
so spoločnou vecou. V prípade, že by nešlo o Rebrík v režime nižšie uvedenom, tak by súd aj v tomto
prípade rozhodol o jeho odstránení.

19. Avšak právny režim Rebríka je iný, keďže sa neho v tomto prípade vzťahuje zákonné obmedzenia
vlastníckeho práva spoluvlastníkov Pozemku, a to v zmysle verejnoprávnych obmedzení spočívajúcich
vo Vyhláške 94/2004.

20. Podľa článku 20 ods. 3 a 4 Ústavy SR platí, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

21. Podľa § 81 ods. 1 a 2 Vyhlášky 94/2004 ďalej platí, že stavba musí mať zariadenia, ktoré umožňujú
zásah tak z vonkajšieho priestoru stavby, ako aj z vnútorného priestoru stavby, pričom zariadeniami
umožňujúcimi zásah sú a) prístupové komunikácie, b) nástupné plochy, c) zásahové cesty, d) požiarne
zariadenia. Ďalej podľa § 86 Vyhlášky 94/2004 sa za vonkajšie zásahové cesty považujú požiarne
rebríky, požiarne schodiská a požiarne lavičky.

22. V konaní žalobca nepopieral a ani nerozporoval, že Rebrík slúži ako zásahová cesta slúžiaca
k protipožiarnej bezpečnosti Stavby a umožňujúca zásah z vonkajšieho priestoru Stavby. Rovnako
nebolo v konaní ani tvrdene a ani dokázané, že zásahovú cestu je možné viesť po inej časti Stavby,
resp. iným spôsobom ako Rebríkom.

23. Z dôvodu povahy Rebríka a na to nadväzujúceho zákonného verejnoprávneho obmedzenia
vlastníckeho práva spoluvlastníkov Pozemku súd nevyhovel návrhu na odstránenie Rebríka.

24. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok uplatnený žalobou za sčasti dôvodný, a

zaviazal žalovaného k povinnosti odstrániť Klimatizáciu. V prevyšujúcej časti uplatneného žalobného
návrhu (odstránenie Rebríka) potom súd žalobu zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. Úspech

žalobcu predstavoval 50 % a jeho neúspech 50 % (žalobný návrh na odstránenie dvoch hnuteľných vecí,
pričom vyhovené bolo v rozsahu odstránenia jednej hnuteľnej veci), a preto súd rozhodol, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, a teda žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.