Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124350842
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6124350842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a. s., , IČO:

50 387 189, Ulica Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému:
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, v konaní o zaplatenie 225,- Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 225,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 225,- Eur od 17.12.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16.07.2024 sa
žalobca domáhal zaplatenia škody v sume 225,- Eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne
od 17.12.2023 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania sp. zn.
29Up/326/2024 dňa 29.07.2024 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe škodovej udalosti zo dňa 06.10.2023 evidovanej
u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodenej. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla
u žalobcu. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru, ktorú si táto uplatnila na náhradu
u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný poškodenej oznámil šetrenie udalosti tak,
že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodená následne uzatvorila so žalobcom Zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej
poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla

a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca si uplatnil nárok žalobou na náhradu škody a oprel
ho o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení ako
aj ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K žalobe žalobca pripojil správu o nehode, faktúru
za opravu vozidla, oznámenie o poistnom plnení, dotazník pre poškodenú k škodovej udalosti, čestné
prehlásenie k dotazníku, čestné prehlásenie poškodenej, Zmluvu o prenájme náhradného vozidla,
faktúru za prenájom náhradného vozidla, všeobecné obchodné podmienky žalobcu pre prenájom
osobnýchautomobilov,Zmluvuopostúpenípohľadávky,oznámenieopostúpenípohľadávky,oznámenie

o poistnom plnení, upomienku spolu s podacím lístkom.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 13.08.2024 doručený Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 15.08.2024, v ktorom rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu týkajúcesa samotných okolností prenájmu náhradného vozidla a to, že zo strany poškodenej malo dôjsť
k akémukoľvek vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Poukázal na to,
že žalobca v zásade tvrdí, že poškodená si mala u žalovaného najskôr uplatniť náhradu v súvislosti

s užívaním náhradného vozidla a následne po tom, čo jej žalovaný na základe oznámenia o poistnom
plnení neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu, tak poškodená mala uzatvoriť so žalobcom Zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej
poistnej udalosti titulom náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, a túto
skutočnosťajoznámilžalovanému.Tototvrdeniežalobcujevšaknepravdivé podľažalovaného,nakoľko

žalobcauzatvorilspoškodenouZmluvuopostúpenípohľadávkyuždňa21.11.2023t.j.eštevdeňtenistý,
ako mal byť podľa Zmluvy o prenájme zo dňa 03.11.2023 ukončený nájom náhradného vozidla. Taktiež
nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že poškodená si mala uplatňovať u žalovaného náhradu za prenájom
náhradného vozidla, nakoľko v danom prípade len žalobca u žalovaného uplatňoval prostredníctvom e-
mailovej komunikácie zo dňa 22.11.2023 zaplatenie sumy za prenájom náhradného vozidla vo výške
855,-Eur,ktorúžalobcaakoprenajímateľvyfakturovalpoškodenejakonájomcovi,aktorúmupoškodená

reálne nikdy neuhradila t.j. poškodená si u žalovaného ako poisťovateľa nárok na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nikdy neuplatňovala. Navyše žalobca žalovanému v maily
zo dňa 22.11.2023 ani nezaslal Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2023. V zmysle vyššie
uvedeného podľa žalovaného je teda zrejmé, že samotná poškodená si u žalovaného ako poisťovateľa
nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nikdy neuplatnila a žalovanému

tak ani nikdy nepreukázala úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla a vznik ujmy v jej
majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Podľa žalovaného v danom prípade
neboli naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona
o povinnom zmluvnom poistení v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka za splnenia ktorých
mohol poškodenej voči žalovanému ako poisťovateľovi vzniknúť nárok na náhradu škody v súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla.
Žalovaný ďalej poukázal na webovú stránku žalobcu A. na ktorej žalobca poškodeným v súvislosti
s dopravnou nehodou ponúka prenájom náhradného vozidla bez ich „finančnej účasti“ t.j. bezplatne.
Vyššie uvedené spochybňuje resp. priamo popiera tvrdenie žalobcu uvedené v jeho žalobe, že zo strany
poškodenej malo dôjsť k vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Podľa slov

žalovaného, pokiaľ teda žalobca na jeho webovej stránke sľubuje osobám poškodeným dopravnými
nehodami prenájom náhradného vozidla bez finančnej účasti, tak je zrejmé, že v danom prípade
poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla ani nemohla vzniknúť žiadna škoda. Žalovaný
podotkol, že napriek tomu, že žalobca na jeho webovej stránke sľubuje poškodeným dopravnými
nehodami prenájom náhradných vozidiel bez finančnej účasti, tak v tomto súdenom prípade poškodenej

vystavil faktúru za prenájom náhradného vozidla. Poškodenej ako uviedol žalovaný mohla v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, ak by poškodená ako
nájomca žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradila. Len
v prípade, ak záväzok poškodenej vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne jeho
riadnym splnením podľa § 559 OZ môže byť realizovaný hospodársky účel Zmluvy o nájme náhradného

vozidla. Poškodená faktúru za prenájom náhradného vozidla nikdy riadne neuhradila, namiesto toho
bezprostredne po tom, čo mal byť dňa 21.11.2023 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola medzi
žalobcom a poškodenou uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o započítaní vzájomných
pohľadávok. Žalovaný považuje za nesprávne tvrdenie uvedené v bode 1. Zmluvy o postúpení
pohľadávky, podľa ktorého mala poškodená v čase uzatvorenia tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky

voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu nároku na úhradu účelne vynaložených nákladov za
nutné užívanie náhradného vozidla. Zákonné podmienky na vznik nároku poškodenej na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi pred uzatvorením tejto
Zmluvy o postúpení pohľadávky podľa názoru žalovaného splnené neboli.
Ďalej žalovaný uviedol, že v bode 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky bola za účelom vykonania

započítaciehoúkonuúčelovovytvorenápohľadávkapoškodenejnaodplatuzapostúpenievočižalobcovi
vo výške 855,- Eur. Medzi žalobcom a poškodenou bola dňa 21.11.2023 spolu so Zmluvou o postúpení
pohľadávok uzatvorená aj dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá bola obsiahnutá v bode
5. tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky a na základe ktorej došlo len k zániku vzájomných pohľadávok
a záväzkov účastníkov tejto dohody. Započítanie je totiž len právny konštrukt resp. právna fikcia,

pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu nedochádza ale dochádza tu len k zániku vzájomných
pohľadávok a záväzkov. Skutočná škoda teda mohla poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodenej vyplývajúci z jej faktúry za prenájom náhradného
vozidla zo dňa 20.11.2023 zanikol riadnym splnením dlhu, nakoľko inštitút započítania je len právnykonštrukt, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani k skutočnému zmenšeniu majetkovej
sféry poškodeného nedochádza. Žalobca si podľa slov žalovaného je toho veľmi dobre vedomý, že
pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za

prenájom náhradného vozidla zo strany poškodenej teda dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok
obsiahnutú v bode 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky používa len ako prostriedok na obchádzanie
príslušných ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a §
442 ods. 1 OZ.
V rámci súdneho konania žalobca potom nesprávne a účelovo tvrdí, že poškodená mu mala faktúru za

prenájom náhradného vozidla uhradiť v dôsledku čoho jej mala vzniknúť škoda. Z vyššie uvedeného
potom žalovaný vyvodil, že žalobca a poškodená uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky
a uzatvorením dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sledovali to, aby poškodená ako dlžník
nemusela žalobcovi ako veriteľovi riadne uhradiť dlžné nájomné a aby si žalobca, ktorý inak podľa
hmotného práva nemá žiadny nárok domáhať sa voči žalovanému úhradu za prenájom náhradného
vozidla, mohol voči žalovanému uplatňovať sumu, ktorú za prenájom náhradného vozidla vyfakturoval

poškodenej a ktorú mu poškodená nikdy riadne neuhradila.
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2023 tak podľa názoru žalovaného možno považovať
za absolútne neplatný právny úkon aj z toho dôvodu, že jej účelom je obchádzanie zákona v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V ostatnom žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom
stanovisku uvedenom v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 01.12.2023, má za to, že po zohľadnení

všetkých skutočností ako je čas na opravu vozidla zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom,
čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami
ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne bola uznaná primeraná doba prenájmu náhradného
vozidla. V závere svojho odporu žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní,
nakoľko Zmluvu o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon.

3. Žalobca sa v rámci repliky písomne vyjadril podaním dňa 04.10.2024, v ktorom uviedol, že tvrdenia
žalovanéhopovažuježalobcavplnomrozsahuzaneopodstatnenéaúčelové.Žalovanýuvádzaobdobné
skutočnosti ako v iných právnych sporoch. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu

veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila vyššie náklady na
vypožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho
motorového vozidla, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Náhrada
škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy,

nakoľko poškodená bola nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzená
v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Podotkol, že poškodená má
nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude
môcť používať svoje vlastné motorové vozidlo t.j. do reparácie škody. Dobu opravy vozidla a čas
jeho odovzdania poškodená nemala možnosť ovplyvniť. Poškodená si požičala náhradné vozidlo iba

na obdobie, kedy sa jej motorové vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho
odovzdanie ovplyvniť nemohla. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za
dobu, pokiaľ jej z poisťovne nebolo doručené oznámenie o totálnej škode s vyčíslením, vyplýva práve
zo skutočností, že tieto by nevznikli, keby poškodená mohla používať svoje vlastné motorové vozidlo.
V dôsledku škodovej udalosti bola vylúčená z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento

stav rovnocenne riešila nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď nedisponovala svojim vozidlom
v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca má za to, že preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou si zapožičala poškodená náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného
motorového vozidla za obdobie, kedy nedisponovala svojim vozidlom. Uplatnený nárok na náhradu
škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody

v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu
aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonné
predpoklady zodpovednosti za škodu tak žalobca považuje za preukázané. Podľa slov žalobcu žalovaný
v odpore po kúskoch rozanalizoval text žaloby a následne vyložil v rozpore s celým kontextom znenia
žaloby keď uvádza, že poškodená si mala najprv uplatniť u žalovaného náhradu v súvislosti s užívaním

náhradného vozidla a následne po tom, čo jej žalovaný nepreplatil vzniknutú škodu v celom rozsahu,
mala uzatvoriť poškodená so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky. Text žaloby je však potrebné
vnímať v súvislosti s predloženými dôkazmi, žalobca bol ten, kto si faktúru uplatnil u žalovaného.
Pokiaľ je v žalobe uvedené, že poškodená následne uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpenípohľadávky, žalobca tým mal na mysli následne po vystavení faktúry, čím upravil resp. spresnil písomne
podanú žalobu. Postupcovi ako poškodenej z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
vyfakturovanú sumuspočívajúcuvnájomnomzaprenájomnáhradnéhovozidla.To,žeuvedenýzáväzok

postupca priamo nesplnil ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítaním, ktoré predstavuje
tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.
Žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá
zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom prípade. Vzhľadom na existujúcu a riadne
preukázanú pohľadávku poškodenej na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením,

nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je
žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodenou
z titulu prenájmu náhradného motorového vozidla. Poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenej alebo
osobe poškodenou určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie pohľadávky poškodená
žalovanému riadne neoznámila. Poškodená de facto faktúru uhradila vzájomným zápočtom.
Žalovaný sa podľa slov žalobcu snaží Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodenou a žalobcom

rozfázovať a následne jej rozborom takto rozčleniť, a navodiť dojem obchádzania zákona. Predmetná
zmluva však tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán.
V rámci Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným
započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie
pohľadávky. Započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza

plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodenej na žalobcu a následne zo žalobcu
na poškodenú je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. K tvrdeniam
žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy podľa slov žalobcu nič nemenia na faktickom obmedzení
poškodenej, ktoré poškodená nedokázala ovplyvniť. Žalobca odkázal na nález Ústavného súdu SR č.k.
III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého možno považovať dobu od zapožičania náhradného motorového

vozidladomomentuoznámeniažalovanéhooukončenílikvidácieškodovejudalosti(aovýškepoistného
plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov) za
relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým
spojené primerané náklady. Postavenie poškodenej sa zmení, až keď jej bude vydané vozidlo zo servisu.
K nároku na zaplatenie úroku z omeškania žalobca uviedol, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok

riadne a včas t.j. neposkytne poistné plnenie v celom rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom,
dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného prípadne jeho právneho nástupcu popri
poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania.

4. V rámci dupliky žalovaný zotrval na skoršej svojej argumentácii. Podľa slov žalovaného z textu

žaloby bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla
si mala u žalovaného uplatňovať poškodená nie žalobca. Vyššie uvedené možno vyvodiť aj z toho,
že žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný Oznámením o poistnom plnení oznámil poškodenej (a nie
žalobcovi) šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Opis udalostí
žalobcom tak nie správny resp. pravdivý. Z jednotlivých listinných dôkazov totiž vyplýva, že ešte

v ten istý deň, ako mal byť ukončený nájom náhradného vozidla t.j. 21.11.2023 bola medzi žalobcom
a poškodenou podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávky, pričom žalobca sa následne dňa 22.11.2023
prostredníctvom mailovej komunikácie domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 855,- Eur. Nakoľko
žalobca odôvodňuje žalobu skutkovými tvrdeniami, ktoré nie sú správne resp. pravdivé, tak ide
o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva zo strany žalobcu podľa čl. 5 CSP, ktoré nemôže používať

právnu ochranu. V ďalšom žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že Zmluva o postúpení pohľadávky je
absolútne neplatný právny úkon. Žalobca vo svojej replike žiadnym hodnoverným spôsobom nevysvetlil,
prečo jeho argumentácia uvádzaná v jeho podaniach, v zmysle ktorej mala poškodenej v dôsledku
započítania podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2023 vzniknúť škoda, je
v priamom rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z jeho webovej stránky www.setcar.sk., kde žalobca

poškodeným dopravnými nehodami ponúka resp. sľubuje prenájom náhradného vozidla „bez finančnej
účasti“. Žalobca nevysvetlil ani to, že napriek uvedenému vystavil poškodenej faktúru za prenájom
náhradného motorového vozidla, čím vytvoril poplatkovú povinnosť.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 23.08.2023 sp. zn. 4Obdo/30/2022, v ktorom
najvyšší súd jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením.

Podľa názoru žalovaného dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok nemožno nikdy chápať ako
podstatnú súčasť iného právneho úkonu predstavujúci akýsi iný spôsob splnenia (akéhokoľvek)
peňažného dlhu resp. predstavujúcu nejaký iný spôsob úhrady peňažného dlhu. Pojem skutočná
škoda sa podľa názoru žalovaného dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkovéhostavu poškodeného. Skutočná škoda teda mohla poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného
motorového vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodenej vyplývajúci z jej faktúry za prenájom
náhradného motorového vozidla zanikol riadnym splnením dlhu nie započítaním, ktoré je len právnou

fikciou, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani k reálnemu zmenšeniu majetkovej sféry
poškodenej nedochádza. Pokiaľ teda žalobca odvodzuje v konaní jeho aktívnu vecnú legitimáciu
zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2023, tak na základe tohto dokumentu nemohol
nikdy nadobudnúť pohľadávku poškodenej na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
motorového vozidla, nakoľko pohľadávka poškodenej na náhradu škody v súvislosti s prenájmom

náhradného motorového vozidla preukázateľne neexistovala pred uzatvorením tejto Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 21.11.2023 a už vôbec nevznikla na základe započítania pohľadávok podľa bodu 5.
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2023. Spôsob akým žalobca zakladá jeho aktívnu vecnú
legitimáciu v obdobných sporoch vykazuje podľa slov žalovaného charakteristické znaky obchádzania
zákona. Žalobca sa snaží prostredníctvom dohody o započítaní navodiť dojem, že zo strany poškodenej
malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla a postúpenie pohľadávky

poškodenej na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla na žalobcu,
hoci v skutočnosti zo strany poškodenej nedošlo k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného
motorového vozidla, a tým pádom nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky poškodenej na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla na žalobcu. Hranice zmluvnej voľnosti
sa podľa názoru žalovaného končia tam, kde cieľom a účelom uzatvorených právnych úkonov je

obchádzanie kogentných zákonných ustanovení. Žalovaný je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti
Zmluvy o postúpení pohľadávky súdom, a to bez ohľadu na to, či mu postúpenie oznámil postupník
alebo postupca. Otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemožno v žiadnom prípade považovať za
vyriešenú a ustálenú tak, ako sa to snaží naznačiť žalobca.
K meritu veci žalovaný uviedol, že za situácie, že žalovaný rozporuje dĺžku opravy s poukazom

na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce
z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.12.2023, je vecou žalobcu, aby riadne zdokladoval, prečo
opravapoškodenéhovozidlamalatrvaťnímdeklarovaných19dnínamiesto14dníuznanýchžalovaným.
Faktúru za opravu a zákazkový list nemožno podľa názoru žalovaného považovať za dôkazné
prostriedky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali priebeh opravy poškodeného vozidla a už

vôbecniežalobcomtvrdenéskutočnosti,žeopravapoškodenéhovozidlabolanevyhnutnávrozsahunad
žalovaným uznaných 14 dní. Ak sa žalobca odvoláva na nález ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022-34, z ktorého
podľa názoru žalobcu vyplýva, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom, kedy došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie, tak žalovaný má za to, že

toto rozhodnutie nemožno vykladať tak, že nájom náhradného vozidla má byť automaticky nevyhnutný
počas celého časového obdobia, kedy sa podľa doložených údajov malo poškodené vozidlo formálne
nachádzať v autoservise. Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa totiž spravuje podľa doby
nevyhnutnej opravy. Všetko závisí od okolností konkrétneho prípadu.

5. V ďalšom vyjadrení žalobcu vo veci žalobca argumentoval tým, že žalobu podával prostredníctvom
upomínacieho konania, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu je oprávnený podať ten, koho
nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému možno odôvodnene predpokladať
t.j. ak jeho nárok vyplýva z uvedených skutočností a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca
a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí na preukázanie dôvodnosti pripojiť faktúru alebo inú výzvu

podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že
uplatňovaný nárok žalobcu eviduje vo svojom účtovníctve. Podľa žalovaného argumentácia žalobcu
uvádzaná v jeho podaniach, v zmysle ktorej mala poškodenej v dôsledku započítania podľa bodu 5.
Zmluvy o postúpení pohľadávky vzniknúť škoda je v rozpore s tým, že žalobca na webovej stránke
uvádza, že prenájom náhradného motorového vozidla je bez „finančnej účasti“. Tu žalobca zastáva

názor, že žalovaný absolútne nerozlišuje medzi pojmami „bez finančnej účasti“ a „bezodplatne“. Sám
žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že vystavením faktúry vznikla poškodenej poplatková povinnosť,
a preto sa nejedná o bezodplatný nájom náhradného vozidla. To, ako si následne žalobca a poškodená
upravili zmluvne svoje vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu náhradného vozidla je na
slobodnej vôli poškodenej a žalobcu. Postupcovi ako poškodenej z dopravnej nehody vznikla povinnosť

zaplatiť žalovanému vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom náhradného vozidla
a uvedené potvrdil vo vyjadrení aj sám žalovaný. Uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo
vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu.Žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá
zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Vzhľadom na existujúcu a riadne
preukázanú pohľadávku poškodenej na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením,

nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je
žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodenou
z titulu prenájmu motorového vozidla. Nárok žalobcu voči poškodenej na úhradu nákladov spojených
s užívaním motorového vozidla vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka sa vzťahu
poisťovateľa, poisteného a poškodenej vyplývajúce zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. Spôsob,

akým si poškodená usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi a voči tretím osobám, s ktorými je
v zmluvnom vzťahu práve a len v dôsledku poistnej udalosti závisia na vôli poškodenej. Poisťovateľ
je povinný plniť priamo poškodenej alebo osobe poškodenou určenej, v danom prípade postupníkovi,
keď postúpenie pohľadávky poškodená žalovanému riadne oznámila. Žalovaný neustále podľa slov
žalobcuspochybňuje,žedošlokuvznikuskutočnejškody.Započítanímvšakdošlokzmenemajetkových
pomerov na strane poškodenej v podobe straty jej pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému,

a teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávky na poistné plnenie.
K úhrade nájomného poškodenou voči žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo
spôsobov zániku záväzkov resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom
bol preukázaný vznik a existencia škody na strane poškodenej, keď zo Zmluvy o postúpení pohľadávky
vyplýva, že sa vzájomné nároky žalobcu a poškodenej, a to nárok poškodenej na odplatu za

postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo, navzájom
započítavajú. Takýmto započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodenej
v podobe straty jej pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu
zodpovedajúcom postupovanej pohľadávky na poistné plnenie. Zmluva o postúpení pohľadávky mala
spôsobilý predmet postúpenia a ide o platný právny úkon, na základe ktorého žalobca nadobudol

v postúpenom rozsahu pohľadávku na poistné plnenie voči žalovanému. Neexistuje rozdiel v tom, či
poškodená uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu
za postúpenie pohľadávky späť poškodenej alebo sa toto realizuje vzájomným započítaním. Žalobca
dôkazmi riadne vydokladoval časové obdobie trvania opravy, ktoré žalovaný spochybnil. Mal to byť
teda žalovaný, ktorý mal predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že oprava mala trvať len 14 dní,

čo však neučinil. Dôkazné bremeno preukazujúce jeho tvrdenia o neúčelnosti nájomného v rozsahu
vyplývajúceho z fakturácie predloženej žalobcom leží na žalovanom.

6. Žalovaný sa písomne opäť vyjadril a podotkol, že upomínacie konanie je v zásade alternatívny
spôsob riešenia sporu o peňažné plnenie a je tak na voľnej úvahe žalobcu, či podá návrh na vydanie

platobného rozkazu podľa príslušných ustanovení CSP alebo podľa zákona o upomínacom konaní.
Avšak ani v prípade, ak sa žalobca rozhodne podať návrh na vydanie platobného rozkazu podľa
zákona o upomínacom konaní nezbavuje ho to povinnosti odvodniť jeho žalobu úplnými a pravdivými
skutkovými tvrdeniami. Samotná skutočnosť, že upomínací súd platobný rozkaz vydal napriek tomu,
že žalobca jeho žalobu odôvodnil nepravdivými skutkovými tvrdeniami neznamená, že súd v rámci

civilného procesu teraz pri rozhodovaní o žalobcom uplatňovanom nároku na túto skutočnosť nemusí
prihliadať. Žalovaný nepravdivé skutkové tvrdenia rozporoval pri prvom úkone, ktorý mu patril t.j.
v podanom odpore. Žalobca neodôvodnil svoju žalobu podľa § 132 ods. 1 CSP, a to bez ohľadu na
vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Ak žalobca poukazuje na to, že podľa § 3 ods. 4
zákona o upomínacom konaní postačuje na preukázanie dôvodnosti návrhu pripojiť faktúru alebo inú

výzvu podobnej povahy či účtovnými jednotkami, tak žalobca si v podaní uplatňuje voči žalovanému
nárok na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom nesprávne skutkové tvrdenia v žalobe sa
týkajú práve aj okolností, za ktorých malo dôjsť k uzatvoreniu tejto Zmluvy. Spôsob, akým žalobca
odôvodňuje žalobu prakticky žalovanému znemožňuje účinným spôsobom uplatňovať prostriedky
procesnej obrany proti uplatňovanému nároku, nakoľko obsah žaloby v zásade žalovanému znemožňuje

akýmkoľvek spôsobom reagovať na uplatňovaný nárok. Žalovaný vie, aké prostriedky procesnej
obrany má uplatňovať vďaka mnohým súdnym sporom, ktoré boli už aj v minulosti vedené medzi
ním a žalobcom, avšak ani táto skutočnosť žalobcu nezbavuje povinnosti odôvodniť žalobu úplnými
a pravdivými skutkovými tvrdeniami. Akceptovanie opačného prípadu by znamenalo nerešpektovanie
rovnosti sporových strán ako jednej z integrálnych zložiek práva na spravodlivé súdne konanie.

Čo sa týka námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalovaný sa pridržal svojich skorších tvrdení.
Opätovne poukázal na to, že z obsahu reklamy žalobcu na jeho webovej stránke je zrejmé, že žalobca
poškodeným dopravnými nehodami ponúka prenájom náhradného motorového vozidla „zadarmo“
resp. „bezplatne“, pričom slovné spojenie „bez finančnej účasti“ žalovaný považuje za synonymumuvedených slov. Žalobca ani v poslednom vyjadrení žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo napriek
uvedenej formulácii na webovej stránke vystavil poškodenej faktúru za prenájom, záväzok na úhradu
nájomnéhovyplývajúcipoškodenejztejtofaktúryzaprenájomnásledne„anuloval“dohodouozapočítaní

pohľadávok a v rámci súdneho konania teraz účelovo a nesprávne tvrdí, že poškodenej mala
započítaním pohľadávky vzniknúť škoda.

7. Žalobca ďalšie svoje právo písomne sa vyjadriť nevyužil.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.10.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaný svoju neúčasť písomne ospravedlnil a žiadal
prejednaťvecvjehoneprítomnosti.Súdtakpojednávanievykonalvneprítomnostižalobcuažalovaného.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe o zaplatenie 225,-
Eur s príslušenstvom . Poškodená si prenajala náhradné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti

zo dňa 06.10.2023, ktorú zavinil klient žalovaného. Toto vozidlo mala v nájme len počas obdobia, kedy
nedisponovala svojim poškodeným vozidlom, nakoľko uvedené sa nachádzalo v servise, a to konkrétne
v dňoch od 03.11.2023 do 21.11.2023. Účelnosť, nutnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla
preukázali viacerými listinnými dôkazmi, ako napríklad správou o nehode, faktúrou za opravu vozidla
ako aj zmluvou o prenájme náhradného vozidla. Žalovaný namietal v konaní dĺžku nájmu náhradného

vozidla, pričom podľa názoru žalobcu tu z jeho strany došlo k neoprávnenému kráteniu nájmu, nakoľko
síce namietal dĺžku opravy náhradného vozidla, ale nijakým spôsobom tieto jeho tvrdenia nepreukázal,
pričom poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 602/2022, ktorý jasne hovorí, že poškodený má
v podstate nárok na náhradné vozidlo až dokým sa jeho poškodené vozidlo nedostane naspäť do jeho
dispozičnej sféry. Taktiež žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu či obchádzanie zákona.

K týmto námietkam sa rozsiahlo vyjadroval v jeho písomných vyjadreniach, preto na ne v plnom rozsahu
odkázal. Jediné teda čo dodal, že je množstvo rozhodnutí či už okresných alebo krajských súdov, ktoré
sa s týmito námietkami vysporadúvavali a dospeli vždy k zhodnému záveru, že žalobca je aktívne vecne
legitimovaný a že nedochádza k obchádzaniu zákona. Preto žiadal súd, aby návrhu vyhovel v plnom
rozsahu.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne

vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

12. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;
písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,

alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

13. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ jepovinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie

poistného plnenia.

14. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu.15a).

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17.Podľa§442ods.1,ods.3Občianskehozákonníkauhrádzasaskutočnáškodaato,čopoškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

20. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

23. Na základe vykonaného dokazovania a z uvedených skutkových tvrdení strán sporu mal súd
preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti, a to dopravnej nehody dňa 06.10.2023 zapríčinenej
klientom žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodenej, o čom svedčí správa o nehode (č. listu
12). Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. V dôsledku uvedeného bola poškodená

nútená užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičala u žalobcu. Po ukončení nájmu jej žalobca vystavil
dňa 20.11.2023 faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 19 dní vo výške 855,-
Eur. Žalovaný dňa 01.12.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 630,- Eur, ktorú
poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodená ešte dňa 21.11.2023 uzavrela so žalobcom Zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti

dňa 06.10.2023 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla,
ktoré poskytol poškodenej žalobca. V zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé,
že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodenej. Keďže žalovaný neuhradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sanamiesto poškodenej v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 225,- Eur. Z prehlásenia poškodenej zo dňa 21.11.2023
obsiahnutého v Zmluve o prenájme (č. listu 7) vyplýva, že náhradné vozidlo si poškodená prenajala na

súkromné účely – cesta do práce, kde nechodí ani autobus a na bežný život. Uvedené skutočnosti
prehlásila tiež poškodená v čestnom prehlásení ( č. listu 16). Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, v tomto súd uvádza, že právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke bolo
preukázané, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2023. V zmysle tejto Zmluvy postupca
(poškodená) postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 855,- Eur, ktorú mal voči žalovanému z titulu

jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. za náhradu účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 06.10.2023 na vozidle
poškodenej. V bode 4. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,
pričom odplata za postúpenie predstavuje sumu 855,- Eur, ktorá zodpovedá sume vyúčtovanej za
nájom náhradného vozidla vo faktúre č. 230693 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi –
poškodenej ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Dlžné nájomné ako záväzok poškodenej –

nájomcu voči prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodenej voči žalobcovi
z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok podľa dohody o započítaní. Zmluvné strany sa totiž v bode
5. Zmluvy dohodli, že sa ich vzájomné nároky podpisom uvedenej Zmluvy započítavajú, pričom
žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1. Zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
V rámci Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo teda k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným

započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s odplatou za
postúpenie pohľadávky. Poškodenej vznikla majetková ujma okamihom započítania dohodou týchto
vzájomných pohľadávok. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci
záväzkovéhovzťahudovolili započítanieajnadrámecpodmienok,ktoréinakustanovujeprezapočítanie
jednostranným právnym úkonom. Započítaním potom zanikol záväzok poškodenej a okamihom zániku

tohto záväzku poškodenej vznikla reálne aj skutočná škoda. Poškodená bola veriteľom žalovaného,
pretože mala pohľadávku voči žalovanému z titulu jej nároku na náhradu nákladov za prenájom vozidla,
ktorú pohľadávku postúpila žalobcovi, teda bola postúpená existujúca pohľadávka poškodenej pri
dopravnej nehode na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky neodporovala ustanoveniu § 524 a nasl.
OZ. Podľa presvedčenia súdu úhradu nájomného zo strany poškodenej v takomto prípade supluje

samotné postúpenie. Započítanie je pritom potrebné chápať ako ekvivalent platby, išlo teda o úhradu
vzájomných pohľadávok. Len pri striktnom prístupe uplatňovania práva by bolo možné trvať na tom, aby
poškodená uhradila žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten jej ihneď v rámci postúpenia
pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátil. Určite sa nejedná o obchádzanie zákona, keďže
právny úkon poškodenej a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak takým

počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka
poškodenej na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti
zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto si uplatňovať priamo voči poisťovni
t.j. žalovanému.

24. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP vzniklo poistenému z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ – žalovaný nahradil za neho poškodenej – v tomto prípade
žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej uplatnené nároky na náhradu škody. S poukazom na
ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP, žalobca ako právny nástupca poškodenej bol potom oprávnený
uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi t.j. žalovanému. Škoda a jej výšku

žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou
žalovaným - § 11 ods. 6, § 11 ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 442 ods. 1, § 524
ods. 1 OZ.

25. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.11.2023 (č. listu 14) bolo preukázané, že žalovaný

poškodenej oznámil, že dňa 20.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého jej
v prílohe zaslal výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie (predstavujúce úhradu sumy faktúry za opravu
vozidla vo výške 2.037,- Eur) bolo poukázané na účet autoservisu.

26. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.12.2023 (č. listu 20) bolo preukázané, že žalovaný

žalobcovi oznámil, že dňa 01.12.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu v prílohe
predložil výpočet výšky plnenia. Priznaná doba na zapožičanie náhradného vozidla 14 dní. Žalovaný
žalobcovi oznámil, že krátil poistné plnenie o neprimerané náklady na náhradné vozidlo – 5 dní, t.j.
o sumu 225,- Eur.27. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla, v danom smere možno podľa súdu konštatovať, že poškodená náhradné motorové

vozidlo používala v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovaného, a to v období od 03.11.2023 do 21.11.2023 t.j. 19 dní, kedy dňa 21.11.2023 náhradné
motorové vozidlo vrátila.

28. Podľa názoru súdu je žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu dôvodný. Poškodená totiž mala

nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy jej bolo dňa 21.11.2023 odovzdané
jej opravené motorové vozidlo. Ako totiž vyplýva z nálezu ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa
16.02.2023, ústavný súd sa priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného
vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23
nálezu uviedol „doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy

alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode
a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu
na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstarávaním nového vozidla. Aké časové
obdobia sú primerané závisí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá
prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po

výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“.

29. Žalobca preukázal dĺžku obdobia, po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo poškodenej v autoservise
jednak faktúrou vystavenou autoservisom (č. listu 13) a zákazkovým listom autoservisu (č. listu 12
rub) a jednak čestným prehlásením poškodenej (č. listu 16), z ktorých vyplynulo, že poškodené

vozidlo poškodenej sa v servise nachádzalo od 03.11.2023 do 21.11.2023 s tým, že poškodené bolo
autoservisomdňa20.11.2023vpoobednýchhodináchoznámené,žepoistnáudalosťjezlikvidovanáaže
si môže prevziať svoje opravené vozidlo. Poškodená si následne svoje vozidlo prevzala dňa 21.11.2023
a zároveň v ten istý deň i ukončila nájom náhradného motorového vozidla. Ak teda žalovaný rozporoval
uvedenú dĺžku opravy, bol povinný tieto svoje tvrdenia a námietky v konaní pred súdom aj preukázať.

30. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové
vozidlo. V danom prípade považuje súd za relevantné, že vozidlo sa do 21.11.2023 nachádzalo
vservisebezvplyvupoškodenej,pričomprenájombolprepoškodenúnevyhnutnýmdôsledkomškodovej

udalosti, ktorú nezapríčinila. Nemožno od poškodenej spravodlivo požadovať, aby popri obmedzení
užívať svoje vozidlo nie vlastnou vinou zaplatila aj faktúru za opravu po skončení opravy bez čakania
na krycí list. Poškodená môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu a začať ho užívať už
v nasledujúci deň po vybavení poistnej udalosti vydaním krycieho listu a jeho doručení autoservisu
alebo poskytnutím poistného plnenia za vykonanú opravu autoservisu. Autoservis umožní poškodenej

disponovať s opraveným vozidlom, keď sú mu nahradené náklady spojené s jeho opravou alebo je mu
prostredníctvom krycieho listu zo strany poisťovne deklarovaná ich náhrada. Súdu je známa obchodná
prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v
prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Uplatnený nárok na náhradu škody je teda podľa

súdu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody
v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka t.j. okrem vzniku škody (predstavujúcej náklady na
nájom náhradného motorového vozidla) a protiprávneho úkonu (protiprávne konanie škodcu – poistenca
žalovaného na úseku cestnej premávky) aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie

právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto
škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil sú žalobcom splnené.

31. K tomu, čo rozporoval žalovaný súd uvádza a je v zhode so žalobcom a je toho názoru, že žalovaný

si v podanej žalobe resp. v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní uplatnil nárok
na náhradu škody voči žalovanému, ktorý nárok bol na neho postúpený poškodenou na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky. V návrhu na č. listu 7 rub žalobca (i v obdobných konaniach) síce len stručne
opísal skutkový stav, ku ktorému však pripojil všetky relevantné listinné dôkazy. Vo vyjadrení k odporunásledne bližšie rozpísal skutkové okolnosti (opäť ako v obdobných konaniach) v dôsledku čoho sú
podľa názoru súdu (i v tomto prejednávanom prípade) tieto riadne a pravdivo v nadväznosti na pripojené
dôkazy uvedené.

32. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca v rozpore s tým, že na webovej stránke uvádza, že poškodeným
dopravnými nehodami ponúka možnosť prenájmu náhradného vozidla bez finančnej účasti a následne
poškodenej po ukončení nájmu náhradného vozidla vystavil faktúru, to všetko za účelom obchádzania
zákona o PZP, aby navodil dojem, že poškodenej skutočne vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou

škoda, tak podľa názoru súdu je potrebné si uvedomiť, že účelom PZP je krytie škôd vzniknutých pri
prevádzke motorového vozidla, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom
na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Okrem toho, informácie uvádzané žalobcom
na jeho webovej stránke v súvislosti s prenájmom náhradných vozidiel je potrebné tiež chápať ako
súčasť podnikateľskej stratégie žalobcu. Navyše spôsob, ako si poškodená usporiada svoje nároky voči
poisťovateľovi a tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu výlučne v dôsledku poistnej udalosti,

ktorúsamanezapríčinilazávisílennavôlipoškodenej.Poisťovateľbolvprejednávanomprípadepovinný
plniť priamo poškodenej. Avšak nakoľko táto svoju pohľadávku voči žalovanému postúpila Zmluvou
o postúpení pohľadávky na žalobcu, poisťovateľ bol s poukazom na ustanovenie § 526 Občianskeho
zákonníka povinný plniť žalobcovi, čo nakoniec aj urobil, keď mu uhradil časť postúpenej pohľadávky
v sume 630,- Eur za nájom v trvaní 14 dní. Súd tak priznal celú žalobou uplatnenú sumu žalobcovi.

33. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9.50
% ročne od 17.12.2023 do zaplatenia, možno konštatovať, že žalovaný (poisťovňa) bol v omeškaní
s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí

15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončila podľa Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 01.12.2023 dňa 01.12.2023. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do
15 dní a 16. dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto pokiaľ žalobca
žiada úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 17.12.2023, žiada ich podľa súdu
vsúladesustanovením§517ods.2OZvspojenísustanovením§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na

účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.