Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203290
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4322203290.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 15Csp/80/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15Csp/80/2022- 189
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. XX/XX, H., zastúpený advokátom: Mgr. Richard Bebjak, advokátska kancelária so sídlom

Bratislava, Lermontovova 14, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, G.; skrátený názov: VÚB, a.
s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, zastúpený spoločnosťou: Remedium Legal,
s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava – Mestská časť Ružinov, v mene ktorej
koná konateľ a advokát: JUDr. Ján Dolejš, o žalobe na zaplatenie 301,63 Eur s príslušenstvom, titulom
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

21 15Csp/80/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

15Csp/80/2022- 189
IČS: XXXXXXXXXX
r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 301,63 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 301,63 Eur od 21.08.2022 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

20 15Csp/80/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

15Csp/80/2022- 189
IČS: XXXXXXXXXX
O d ô v o d n e n i e

1. Okresnému súdu Levice, (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola elektronicky dňa 28.08.2022

doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v sume
301,63 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 301,63 Eur odo dňa
21.08.2022 až do zaplatenia a zaplatenia nákladov na uplatnenie pohľadávky v sume 36,53 Eur.
Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok bol v žalobe odvodený od
zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB č. XXXXXXXX zo dňa 12.01.2012 (ďalej len

„zmluva“), ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným.

2. Právny zástupca žalobcu v žalobe uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu, na základe ktorej mal byť
žalovanému poskytnutý úver vo výške úverového rámca 600,00 Eur. V skutočnosti mu ale bol poskytnutý
úver vo výške úverového rámca 200,00 Eur. Na základe vydania kreditnej karty žalobca vybral finančné

prostriedky v sume 430,00 Eur a na účet žalovaného zaplatil finančné prostriedky v sume 731,63 Eur,
ktoré skutočnosti vyplývajú aj z výpisu ku kreditnej karte. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol,
že žalobca ako spotrebiteľ dňa 21.11.2011 v Tlmačoch podpísal žiadosť o vydanie, v ktorej uviedol
požadovanú výšku úveru 600,00 Eur so splátkou v sume 20,00 Eur, štandardnej úrokovej sadzbe 1,6
% mesačne/ 19,20 % ročne. Žalovaný mal tento návrh akceptovať až 12.01.2012 v Poprade. Právny

zástupca žalobcu poukázal ďalej aj na to, že z výpisu z karty NN Bonus je preukázané, že žalovaný
poskytol žalobcovi úverový rámec len vo výške 200,00 Eur pri štandardnej splátke 10,00 Eur, teda v inej
výške a za iných podmienok, ako žiadal žalobca. Podľa právneho zástupcu žalobcu, žalovaný návrh
žalobcu neakceptoval a poskytol žalobcovi úver v nižšej sume ako žiadal, čím zo strany žalovaného
malo dôjsť k odmietnutiu návrhu žalobcu.

2.1. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že práve pre uvedené dôvody, nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože prijatie návrhu žalovaným, pri
ktorom zmenil výšku peňažných prostriedkov, ktoré mali byť ako úver poskytnuté, je nutné považovať
to za nový návrh podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákona, a ktorý návrh mal byť žalobcom písomne

akceptovaný, aby došlo k platnému uzatvoreniu písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
K písomnej akceptácií návrhu žalovaného ale zo strany žalobcu nedošlo.

2.2. Pre prípad, ak by súd uvedenú zmluvu považoval za platne uzatvorenú, právny zástupca žalobcu
poukázal na to, že túto zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, pretože zmluva

neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru, neobsahuje údaj o výške RPMN, výške priemernej
hodnoty RPMN, adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

2.3. S odkazom na výpis ku kreditnej karte, právny zástupca žalobcu zopakoval, že žalobca

prostredníctvom kreditnej karty vybral finančné prostriedky v sume 430,00 Eur, ale na účet žalovaného
zaplatil 731,63 Eur, teda v rozsahu sumy 301,63 Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného
na úkor žalobcu.

2.4. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal aj na výzvu žalovaného zo strany žalobcu, na ktorú však

žalovaný nereagoval, preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročneod 21.08.2022 do zaplatenia. Okrem uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému aj náklady na
uplatnenie pohľadávky v sume 36,53 Eur ako odmenu právnemu zástupcovi žalobcu za jeden úkon
právnej služby, za vypracovanie a odoslanie predžalobnej výzvy žalovanému (§ 13a ods. 1 písm. d)

vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

2.5. Pre dôvody, ktoré sú uvedené v žalobe si preto žalobca uplatňoval nárok na plnenie tak, ako je
vyčíslený v prvom odseku tohto rozsudku.

3. O takto uplatnenom nároku súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 15Csp/80/2022-32 zo dňa
27.09.2022, ktorým nároku žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený
dňa 04.10.2022 (čl. 37), ktorý v zákonom stanovenej lehote voči platobnému rozkazu podal odpor (čl.
39-48).

3.1. V podanom odpore právny zástupca žalovaného vyslovil nesúhlas s tvrdením právneho zástupcu

žalobcu. Čo sa týka písomnej formy, tak tu právny zástupca žalovaného uviedol, že zmluva je riadne
podpísaná oboma zmluvnými stranami a bola tak platne a písomne uzatvorená. Poukázal na časť V
bod 10 zmluvy v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto žiadosti som sa oboznámil s OP, ktoré sú
súčasťou tejto žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať....“. Ďalej poukázal aj na časť
V bod 7 zmluvy podľa ktorej sú obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných

kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, G. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance
holding, a. s., ktoré predložil ako prílohu podaného odporu. Ďalej bola odcitovaná časť V bod 12 zmluvy
v znení: „Súhlasím s tým, že banka je oprávnená po posúdení mojej schopnosti splácať úver, poskytnúť
mi nižší úverový rámec ako som žiadal, resp. aký mi bol predschválený.“ Z citovanej časti V bod 18
zmluvy vyplýva: „Beriem na vedomie, že som oprávnený od zmluvy odstúpiť za podmienok podľa článku

X bod 64 OP“. Podľa bodu 64 OP: „Klient je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do
14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy“.

3.2. Právny zástupca žalovaného ďalej v skratke popísal celý proces uzatvorenia zmluvy, ktorý
prebieha tak, že žalovaný je kontaktovaný najčastejšie telefonicky zo strany žalobcu, na základe

toho, že ho zaujme reklama na ten ktorý produkt, pričom je spísaný prvotný dokument – Žiadosť
o vydanie kreditnej platobnej karty s tým, že táto žiadosť predstavuje tzv. invitatio ad offerendum, t.
j. akési vyzvanie potencionálneho klienta zo strany spoločnosti žalovaného na predloženie ponuky
z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie nevyhnutných údajov do žiadosti, ktoré údaje spoločnosť
žalovaného posúdi a rozhodne sa, či nakoniec úver schváli a dôjde tak k uzatvoreniu zmluvy, alebo

ho schváli v nižšej výške, alebo ho neschváli z dôvodu toho, že ponúknutá bonita potenciálneho
klienta nepostačuje v zmysle zákonných povinností spoločnosti žalovaného. Žiadosť je následne
spolu s dokumentami tvoriacimi zmluvu a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho)
klienta, pričom úlohou (potenciálneho) klienta korešpondujúcou s legitímnym očakávaním spoločnosti
žalovaného v seriózny prístup, je žiadosť a priloženú zmluvnú a inú dokumentáciu si prečítať,

a v prípade pretrvávajúceho záujmu v žiadosti vyplniť údaje potrebné na posúdenie jeho návrhu zo
strany spoločnosti žalovaného, žiadosť podpísať a následne zaslať opäť žalovanému na posúdenie.
V zmysle zákonných povinností spoločnosť žalovaného takúto ponuku (stále ešte len potencionálneho)
klienta s odbornou starostlivosťou vyhodnotí, pričom v prípade pozitívneho výsledku žiadosť aj podpíše,
čím dôjde k uzavretiu zmluvy o úvere. Tu právny zástupca žalovaného poukázal aj na to, že žalobca

mal na preštudovanie zmluvy prakticky neobmedzený čas, nakoľko si zmluvu spolu s jej súčasťou
mohol preštudovať v pokoji domova. Mohol sa dobrovoľne rozhodnúť, či zmluvu uzatvorí tak, že mu bol
poskytnutý úverový rámec aj v nižšej sume. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že zo správania
žalovaného (správne malo byť žalobcu), vyplýva, že akceptoval poskytnutý úverový rámec 200,00 Eur,
keďže od zmluvy neodstúpil, ale úver opakovane čerpal a splácal nasledovných 10 rokov.

3.3. Čo sa týka druhu úveru, tak právny zástupca žalovaného poukázal na to, že druh úveru vyplýva
z úvodného označenia zmluvy, ako aj z ďalších ustanovení, napr. z článku IV., s tým, že sa jedná
o kreditnú kartu. Tu bol uvedený odkaz na dôvodovú správu, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Čo sa týka údaja o RPMN, tak zo strany právneho zástupcu žalovaného bolo uvedené, že tento

údaj zmluva obsahuje a je uvedený vo výške 28 % spolu s indikatívnym výpočtom RPMN, ktorý sa
nachádza v článku V bod 2 zmluvy. Pri zdôvodnení RPMN právny zástupca žalovaného poukázal
aj na to, že v danom prípade bola poskytnutá kreditná karta, a takýto údaj nie je možné vopred
vypočítať, preto postačuje len indikatívny výpočet s tým, že táto skutočnosť bola potvrdená aj uznesenímNajvyššieho súdu SR, v konaní 8Cdo/140/2020 zo dňa 29.06.2022. Údaj o priemernej hodnote RPMN
sa nachádza v článku V bod 3 zmluvy a je vo výške 23,97 % ročne. Čo sa týka adresy pre uplatnenie
reklamácie alebo sťažnosti, tak tu žalovaný uviedol, že táto sa nachádza v hlavičke zmluvy a je uvedená

nasledovne: prevádzkareň a vybavovanie reklamácií: E. XXXX/XX, XXX XX I., infolinka 0850 111 007,
email: J.. Z dôvodu, že žalobcom predložený scan zmluvy je v tejto časti nečitateľný, predložil žalovaný
hlavičku rovnakej zmluvy, ktorá je uzatvorená ale s iným klientom, keďže originál zmluvy uzatvorenej so
žalobcom, sa žalovanému nepodarilo dohľadať. Právny zástupca žalovaného má zato, že poskytnutý
úver nemá vady pre ktoré by mohla byť uložená závažná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

Pokiaľ si žalovaný riadne plnil zmluvné povinnosti, nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia
a žalobu žalobcu je potrebné podľa právneho zástupcu žalovaného považovať za nedôvodnú.

4. Na výzvu súdu sa k odporu vyjadril právny zástupca žalobcu (vyjadrenie na čl. 67-70), v ktorom
vyjadrení poukázal na to, že odpor považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Právny zástupca žalobcu
sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená v písomnej forme

a že je platná. V tomto smere odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, že nedošlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy o úvere v písomnej forme, ako aj zopakoval už tvrdené skutočnosti a poukázal
na mechanizmus uzatvárania zmluvy, kde citoval aj ustanovenia § 43a a 44 Občianskeho zákonníka.
Podľa právneho zástupcu žalobcu žalovaný nepreukázal existenciu zmluvy o úvere (so zapracovanými
výhradami k návrhu na uzatvorenie zmluvy v časti zmenenej schválenej výšky úverového rámca),

ktorá by bola podpísaná žalobcom ako dlžníkom. Tiež poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, že
žalobcovibolzaslanýpotvrdzujúcilistpodľaustanoveníVOP,aže sadostaldodispozičnejsféryžalobcu,
ktorú skutočnosť žalobca popiera. V tomto smere právny zástupca žalobcu poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 28.02.2022 sp. zn. 7Cdo/294/2019, ktorý je podľa právneho zástupcu žalobcu
analogicky aplikovateľný aj na prejednávaný prípad.

4.1. Čo sa týka údaja o priemernej hodnote RPMN vo výške 23,97 % ročne, tu právny zástupca žalobcu
zmenil svoj postoj, súhlasil s názorom žalovaného, že takýto údaj sa v zmluve nachádza, avšak poukázal
na to, že tento údaj je v zmluve uvedený malým, prakticky nečitateľným písmom, v rozsiahlom texte
iných údajoch formulárovej zmluvy o úvere. Právny zástupca žalobcu tento údaj považuje za uvedený

v nesprávnej výške, čoho následkom je, že takýto údaj ako keby nebol uvedený vôbec. V tomto smere
poukázal aj na to, že formulár žiadosti zmluvy o úvere bol zo strany žalobcu podpísaný dňa 24.11.2011
a vtedy bola platná priemerná hodnota RPMN pre daný typ úveru podľa údajov zo súhrnných informácií
o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok 2011, vo výške
23,98 %. Na preukázanie uvedeného bol spolu s vyjadrením predložený aj listinný doklad – súhrnné

informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok 2011 (čl.
70). Ďalej právny zástupca žalobcu spochybňoval doklad, ktorý bol predložený zo strany právneho
zástupcu žalovaného – hlavička zmluvy, pretože táto bola preukázateľne uzatvorená s iným subjektom
ako so žalobcom. Tiež mal právny zástupca žalobcu za to, že súd z úradnej moci má preskúmať, či údaj
o výške RPMN, ako aj údaj o adrese, na ktorú spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu, alebo splatnosť,

alebo sťažnosť, je uvedený v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

5. Na výzvu súdu sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril právny zástupca žalovaného (čl. 77-79), v ktorom
vyjadrení zotrval na tom, čo už uviedol, teda, že zmluva je riadne podpísaná oboma zmluvnými
stranami a bola tak platne a písomne uzatvorená. Opätovne nesúhlasil so stanoviskom právneho

zástupcu žalobcu, že nebola dodržaná písomná forma zmluvy. Poukázal aj na nález Ústavného súdu
SR I. ÚS 242/07, podľa ktorého je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu. Podľa
názoru právneho zástupcu žalovaného aj v prejednávanej veci je preto potrebné uprednostniť výklad,
ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej neplatnosti účastníkmi
uzatvorenej zmluvy. Vôľou zmluvný strán bolo v prejednávanom prípade uzatvorenie zmluvy, ktorej

predmetom bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 600,00 Eur, alebo poskytnutie úverového
rámca v nižšej sume, zodpovedajúcej bonite žalobcu, čo žalobca, ako aj žalovaný riadne akceptovali.
Ďalej právny zástupca žalovaného poukázal aj na to, že revolvingový úver vo forme kreditnej karty
je špecifickým úverom, pri ktorom je bežné, že nemá pevne stanovenú výšku úverového rámca. Ide
o dlhodobý zmluvný vzťah, pri ktorom banky priebežne prehodnocujú schopnosť dlžníka splácať úver,

apodľatohovýškuúverovéhorámcaupravujú.OpäťbolopoukázanénačlánokVbodu12zmluvy, podľa
ktorého bolo dohodnuté, že veriteľ po splnení svojej zákonnej povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácaťúver,tentomôžeposkytnúťajvprimeranejnižšejvýške,čozmluvnéstranyakceptovaliavsúlade
s týmto písomným prejavom svojej vôle nasledujúce roky konali.5.1. Čo sa týka namietania doručenia potvrdzujúceho listu, právny zástupca žalovaného uviedol,
že doručenie potvrdzujúceho listu nie je podmienkou platnosti uzatvorenia zmluvy. V tomto smere

bola uvedená citácia bodu V zmluvy, podľa ktorého: „Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky
sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty K., G., vydávanej
v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladných podmienok, ktorými sú vydanie
potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Potvrdzujúci list a PIN kód mal byť žalobcovi
riadne zaslaný formou obyčajnej listovej zásielky, pričom žalovaný nedisponuje doručenkou, ktorá nie

je súčasťou obyčajnej listovej zásielky, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca úver opakovane
čerpal a splácal, nemôže byť pochýb o tom, že mu bol potvrdzujúci list s PIN kódom zaslaný. Bez
týchto náležitostí by totiž nebol schopný kreditnú kartu používať. V obdobnom prípade mal rozhodovať
aj Okresný súd Bardejov, rozsudok č. k. 4Csp/110/2020-482 zo dňa 29.07.2022.

5.2. Ďalej sa právny zástupca žalovaného stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, podľa

ktorého v čase podpisu zmluvy zo strany žalobcu, bol v platnosti údaj o priemerných hodnotách RPMN
23,98 % s tým, že v zmluve je údaj 23,97 %, ktorý vyplýva zo štatistických údajov za predchádzajúci
štvrťrok,ktorésauplatňovaliprispotrebiteľskýchzmluváchdo15.11.2011.Tátoskutočnosťjespôsobená
tým, že zmluva bola uzatvorená na diaľku, teda žalovaný zaslal žalobcovi návrh zmluvy ešte v čase
platnosti štatistiky za druhý štvrťrok 2011, a nakoľko žalobca nebol časovo obmedzený kedy zmluvu

podpíše, podpísal ju až za platnosti štatistiky za tretí štvrťrok 2011. Uvedené je len logickým dôsledkom
uzatváraniazmlúvnadiaľku,ktorémásvojeobmedzenia.Takátoobjektívnaskutočnosťniejedôsledkom
chyby, alebo nedbanlivosti veriteľa, a nemôže byť v neprospech veriteľa, keďže ten nevie predpokladať,
kedy klient návrh zmluvy podpíše a odošle. Podľa právneho zástupcu žalobcu, rozdiel je len 0,01 %
v hodnote RPMN, čo je zanedbateľný rozdiel a preto nemôže mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa

posúdiť rozsah svojho záväzku.

5.3. Právny zástupca žalovaného sa nestotožňuje ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu týkajúceho
salistinnéhodokladu- scanhlavičkyinejzmluvy,kdeopäťpoukázalnato,žedostatočneuviedoldôvody,
pre ktoré bol predložený tento listinný doklad a ktorými sú nečitateľná kópia zmluvy zaslaná zo strany

žalobcu, pričom nečitateľnosť jednotlivých ustanovení zmluvy nemôže mať za následok ich absenciu.
S poukazom aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, právny zástupca žalovaného žiadal o zaslanie
čitateľnej formy zmluvy žalobcom.

6. Po ďalšej výzve súdu, adresovanej právnemu zástupcovi žalovaného, bola do konania

zaslaná čitateľná kópia zmluvy od ktorej žalobca v žalobe odvodzuje uplatnený nárok (čl. 96-97).
V odpovedi na výzvu súdu, či existuje samostatná zmluva, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý
úverový rámec 200,00 Eur, právny zástupca žalovaného výslovne uviedol, že takýto úverový rámec
bol žalobcovi poskytnutý na základe zmluvy č. 41613911, teda zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje
v žalobe uplatnený nárok. Opäť bolo poukázané na časť V bod 12 zmluvy, z ktorého vyplýva, že

žalobca súhlasil s tým, že banka je oprávnená po posúdení schopnosti splácať úver poskytnúť aj nižší
úverový rámec ako sa žiadal, resp. aký mu bol predschválený. Podľa právneho zástupcu žalovaného
oprávnenie žalovaného znížiť úverový rámec bolo v zmluve dojednané určito, jasne a zrozumiteľne
a bolo podstatnou vlastnosťou tohto produktu. Podľa právneho zástupcu žalovaného predmetom
návrhu bola zmluva o poskytnutie úverového rámca vo výške 600,00 Eur, alebo poskytnutie úverového

rámca v nižšej sume, zodpovedajúcej bonite žalobcu. Žalovaný poskytoval rôzne druhy spotrebiteľských
úverov, pričom žalobca prejavil záujem práve o spotrebiteľský úver s rámcom 600,00 Eur alebo
nižším, ktorý následne aj využíval nasledujúcich 10 rokov bez akýchkoľvek námietok. Vo vyjadrení
právny zástupca žalovaného poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.02.2022, sp. zn.
7Cdo/294/2019. Podľa právneho zástupcu žalovaného - analogicky aj v prejednávanom prípade to bol

žalobca, ktorý prejavil záujem o úver, ktorého rámec nie je pevne daný a môže byť primerane znížený
v závislosti od bonity žalobcu, pričom ustanovenie časti V bod 12 zmluvy, podľa právneho zástupcu
žalovaného, slúži najmä na ochranu spotrebiteľa.

6.1. Čo sa týka skúmania bonity, tak na výzvu súdu právny zástupca žalovaného uviedol, že vzhľadom

k uplynutiu času (viac ako 10 rokov) takýmito informáciami žalovaný už nedisponuje, avšak ak by
aj bonita žalobcu skúmaná nebola, tak v čase poskytnutia úveru s týmto nie je spojená sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.7. Súd vyzval aj právneho zástupcu žalobcu a to na doplnenie skutkových tvrdení, na ktorú výzvu
reagoval právny zástupca žalobcu podaním nachádzajúcim sa v spise na č. l. 135 -137, v ktorej odpovedi
uviedol, že žalobca sa o skutkových okolnostiach kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej

výške, dozvedel dňa 08.08.2023 (správny rok má byť 2022 – viď opravu na výzvu súdu na č. l. 158),
a to po porade so svojim právnym zástupcom. Na tejto porade žalobca svoju právnemu zástupcovi
predložil zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB č. 41613911 a výpis z tejto karty zo
dňa 05.04.2022, obsahujúci zrealizované transakcie (výbery kartou a úhrady žalobcu). Právny zástupca
žalobcu poukázal aj na to, že žalobca ako priemerný spotrebiteľ neviedol podrobné výpisy vkladov

a výberov u žalovaného, v tomto dôveroval žalovanému ako profesionálovi a renomovanej banke ako
poskytovateľovi úverov a dôveroval mu, a spoliehal sa preto na žalovaného aj v tom, že zmluva a celý
úverový vzťah je plne v súlade so zákonom. Samotný prehľad zrealizovaných transakcií bol veriteľom
vystavený k 05.04.2022 a následne zaslaný žalobcovi.

7.1. Podľa právneho zástupcu žalobcu začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby nastalo udelením

plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 08.08.2022 a výpisom karty NN Bonus zo dňa 05.04.2022,
ktoré boli priložené ako dôkazy k žalobe. Na preukázanie prvej porady so žalobcom, právny zástupca
žalobcu predložilajdôkaz- záznamovykonaníporadysklientomzodňa08.08.2022-čl.137.Čosatýka
plynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby, pri nároku spotrebiteľov z titulu bezdôvodného
obohatenia zo spotrebiteľských zmlúv o úvere, právny zástupca žalobcu poukázal aj na právne závery,

ktoré boli vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/238/2020 zo dňa
27.10.2020 a na judikát, ktorý bol zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 14 ako R 14/2022 v znení právnej vety: „Pre
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného
plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov, je podstatná

skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške
dohodnutej v úverovej zmluve.“

8. Okresnému súdu bolo dňa 30.11.2023 doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného (čl.
142 – 145), v ktorom zopakoval, že zmluva od ktorej žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok,

nemá nedostatky, ktoré majú za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Poukázal na to,
že predmetom zmluvy bolo poskytnutie kreditného úverového rámca vo výške 600,00 Eur, alebo
poskytnutie úverového rámca v nižšej sume, a to s ohľadom na výsledky posúdenia bonity žalobcu.
Zopakoval, že uvedené vyplýva priamo z časti V bodu 12 zmluvy. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru,
že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu z dôvodu, že poskytnutý úver je nutné

považovať za bezúročný a bez poplatkov, na čo však podľa právneho zástupcu žalovaného nie je daný
žiaden dôvod, právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu
uplatnenému jeho žalobou. Právny zástupca žalovaného má za to, že zmluvné podmienky boli v zmluve
uvedené jasne, určito tak, že žalobca sa o poskytnutom úverovom rámci a inej výške dozvedel po
poskytnutí úveru, a to už v roku 2012.

8.1. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na výpis z kartového účtu, podľa ktorého žalobca vykonal
poslednú kreditnú transakciu - vklad v sume 10,00 Eur dňa 14.01.2019, pričom žaloba bola podaná
okresnému súdu až 28.08.2022. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného sa žalobca dozvedel
o skutkových okolnostiach, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie

už v roku 2012, keď mu bol poskytnutý úverový rámec v inom rozsahu, než ako žiadal. Napriek
tomu žalobca ale nevyužil svoje právo odstúpiť od zmluvy a úver využíval a každou úhradou nad
rámec čerpanej sumy vedel o vzniku bezdôvodného obohatenia. Podľa právneho zástupcu žalovaného
nárok žalobcu je teoretický a zároveň je premlčaný tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej premlčacej
dobe. Tu právny zástupca žalovaného poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Prešov v sp. zn.

13Csp/261/2017 zo dňa 26.11.2019, ktorý bol potvrdený aj Krajským súdom v Prešove dňa 25.06.2020,
sp. zn. 9CoCsp/8/2020.

9. Na prvom pojednávaní právny zástupca žalobcu zopakoval, že podľa jeho názoru zmluva o úvere
nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované zákonom č.

129/2010 Z. z. a preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Všetko, čo bolo
zaplatené nad rámec istiny je teda bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktoré v tomto
konaní žalobca požaduje vydať. Zopakoval odkaz na judikát R 14/2022 týkajúci sa premlčania tak
objektívnej ako aj subjektívnej doby s tým, že zopakoval aj svoje vyjadrenie, ktorým dňom sa malžalobca dozvedieť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti, čo bolo až po tom, ako navštívil kanceláriu
právneho zástupcu žalobcu. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého objektívna premlčacia doba je desaťročná bez skúmania

zavinenia a s prihliadnutím na výpis ku kreditnej karte, podľa právneho zástupcu žalobcu, 10 ročná
premlčacia doba neuplynula. Keďže žalobca neodsúhlasil nižší úverový rámec ako ten, ktorý žiadal -
600,00 Eur, následkom toho nedošlo k písomnému uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy a porušenie tohto
ustanovenia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

9.1. Na pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že k úverovému rámcu
200,00 Eur, teda k nižšiemu ako žiadanému, žalovaný pristúpil z toho dôvodu, že posudzoval bonitu
žalobcu a preto poskytol len nižší úverový rámec. Podľa jeho názoru bola zmluva uzatvorená platne a
žalobca od nej neodstúpil. Právny zástupca žalovaného namietal aj neurčitosť žaloby, pretože v žalobe
nebolo špecifikované z akých platieb pozostáva nárok na bezdôvodné obohatenie, pričom sa jedná
o rozhodujúce skutočnosti, pričom žalobca nemôže len odkázať na priložené dôkazy a žalovaný, alebo

súd, by mal hľadať o aké platby konkrétne sa jedná. Podľa právneho zástupcu žalovaného teda v tomto
smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Opätovne poukázal na vznesenú námietku premlčania, ak
by čisto teoreticky bolo možné považovať zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, s čím sa ale žalovaný
pri danom skutkovom stave nestotožňuje.

9.2. Podľa právneho zástupcu žalovaného nárok je premlčaný tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej
dobe, s tým, že 3 ročná objektívna lehota preukázateľne uplynula a nie je žiaden dôvod aplikovať 10
ročnú premlčaciu dobu a takto ešte favorizovať spotrebiteľa, ktorý služby žalovaného využíval dlhšie
ako 10 rokov.

9.3. Právny zástupca žalobcu opakovane poukázal na to, že v prípade, ak sa jedná o nárok na
bezdôvodné obohatenie, tento sa posudzuje ako jeden celok s tým, že žalobca predložil dôkaz
produkovaný samotným žalovaným, ktorý je banka, a to výpis kreditnej platobnej karty, kde samotný
žalovaný uviedol výšku kreditných transakcií 731,63 Eur a z výpisu je tiež zrejmé, že žalobca
vybral peňažné prostriedky v sume 430,00 Eur spolu v štyroch výberoch z bankomatov. Bezdôvodné

obohatenie je teda rozdiel medzi sumou, ktorá bola poskytnutá žalobcovi - 430,00 Eur a sumou,
ktorú žalobca uhradil - 731,63 Eur, čo je práve žalovaná suma 301,63 Eur. Posledná úhrada na
účet žalovaného bola dňa 14.01.2019, pričom v tomto momente bola známa aj výška bezdôvodného
obohatenia, a teda od tohto momentu je nutné počítať objektívnu 10 ročnú premlčaciu dobu práve
s odkazom na už uvádzanú judikatúru.

9.4. Následne právny zástupca žalovaného namietal zásadu koncentrácie s tým, že žaloba bola
zdôvodnená až na pojednávaní, s ktorou skutočnosťou sa právny zástupca žalobcu nestotožnil, pretože
poukazoval na žalobu v ktorej je už zdôvodnená suma bezdôvodného obohatenia.

10. Na poslednom pojednávaní, na dotaz súdu, právny zástupca žalovaného vo vzťahu k uvedeniu
zmluvných podmienok vzťahujúcich sa na úverový rámec 200,00 Eur, ktoré z čitateľnej kópie zmluvy
nevyplývajú, pretože zmluvné podmienky sú uvedené, alebo vzťahujú sa len na úverový rámec 600,00
Eur, právny zástupca žalovaného poukázal len na predchádzajúce vyjadrenie a na bod 12 zmluvy
s tým, že úverový rámec bol síce predschválený v sume 600,00 Eur, avšak po zhodnotení bonity

s prihliadnutím na dané zmluvné ustanovenia, bol reálne poskytnutý len v sume 200,00 Eur. Právny
zástupca žalovaného zotrval na prezentovanom právnom názore, že zmluva má všetky náležitosti, ktoré
sú vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zároveň potvrdil správnosť sumy spočívajúcej vo
výberoch zo strany žalobcu - 430,00 Eur, ako aj nemal námietky voči sume vkladov - 731,63 Eur, keďže
tieto v konečnom dôsledku vyplývajú aj z predložených listinných dokladov.

11. Na poslednom pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého
spisu aj s listinnými dokladmi tvoriacimi obsah spisu v nasledovnom rozsahu:

čl. 1-5 žaloba, čl. 6 zmluva z 12.01.2012, čl. 7 – 12 výpis z Karty NN Bonus, čl. 14 email z 14.08.2022,

čl. 14a) výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia z 14.08.2022, čl. 32 PR z 27.09.2022, čl. 39
– 48 odpor voči PR, čl. 52 obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet, čl. 53 žiadosť o vydanie Karty ING Bonus s č. zmluvy XXXXXXXX, čl. 54-58 odpor vyjadrenie
žalovaného, čl. 63 UZN z 24.10.2022, výzva žalobcu, čl. 67-69 vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného,čl. 70 súhrnné informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch, čl. 73 UZN
z 18.11.2022, výzva žalovaného, čl. 77 – 81 vyjadrenie žalovaného, čl. 89 – 95 vyjadrenie žalovaného
na výzvu súdu, čl. 96-97 čitateľná zmluva č.XXXXXXXX, čl. 102-108 identické vyjadrenie (20.11.2023),

čl. 109-110 opäť zmluva č. XXXXXXXX, čl. 115-116 ospravedlnenie neúčasti PZ žalobcu, čl. 124
rozsudok OS LV č. k. 15Csp/48/2022-105 zo dňa 31.01.2023 právoplatný dňa 19.04.2023, čl. 129
zápisnica z 22.11.2023, čl. 135-137 vyjadrenie PZ žalobcu na výzvu súdu + záznam o vykonaní porady
s klientom, čl. 142-151 vyjadrenie PZ žalovaného, čl. 157-158 oprava chýb v písaní – PZ žalobca, čl.
163-168 zápisnica z pojednávania zo dňa 18.12.2023, čl. 169 – 170 zápisnica o vyhlásení rozsudku

z 29.12.2023, ospravedlnenie neúčasti PZ žalobcu a jeho klienta na dnešnom pojednávaní, pripojený
spis 15Csp/48/2022 – najmä rozsudok s bližším odôvodnením a žaloba.

12. Z obsahu spisu, pripojeného spisu 15Csp/48/2022, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Žalobca spolu so žalovaným uzatvoril zmluvu označenú ako žiadosť alebo žiadosť/zmluva, na základe
ktorej žalobca žiadal o úverový rámec v sume 600,00 Eur, ktorý mu bol aj predschválený s výškou
mesačnej splátky 20,00 Eur, štandardnou úrokovou sadzbou 1,60 % mesačne a 19,20 % ročne.
Žalobca nežiadal možnosť čerpania peňažných prostriedkov bezhotovostným prevodom. Z časti
V zmluvy – vyhlásenie klienta a ďalšie informácie o karte vyplýva, že zmluvné podmienky sa vzťahujú

výlučne k úverovému rámcu, ak by bol poskytnutý v sume 600,00 Eur (čl. 110). V zmluvných
podmienkach je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov za predpokladu, že
štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a klient
vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka dňa 01.11.2011. Výška spotrebiteľského úveru
je 600,00 Eur, počet splátok je 49, prvá až predposledná splátka je 20,00 Eur, posledná splátka je

5,66 Eur: RPMN je 28 %, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 965,66 Eur, celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 365,66 Eur, priemerná hodnota RPMN pre
kreditné karty na Slovensku je 23,97 % ročne. Deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15 -
ty deň v kalendárnom mesiaci a mal byť uvedený vo výpise. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že
uzatvorenie poistenia bolo nepovinné a bolo vo výške 1,92 % zo schválenej štandardnej splátky úveru

v prípade poistenia pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti, alebo 6,55 %
zo schválenej štandardnej splátky úveru v prípade poistenia pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity,
pracovnej neschopnosti a straty zamestnania, ktorá suma mala byť zahrnutá do štandardnej splátky
a mala byť použitá na úhradu nákladov súvisiacich s poistením podľa zvoleného typu poistenia. Žalobca
poistenie odmietol. Žiadosť/Zmluva bola žalobcom podpísaná dňa 24.11.2011 a za stranu žalovaného

až dňa 12.01.2012.

12.1. V konaní je nesporné, že úverový rámec bol žalobcovi reálne poskytnutý v nižšej, ako žiadanej
a predschválenej sume, bol mu poskytnutý len vo výške 200,00 Eur, čo bolo zhodne tvrdené oboma
stranami sporu pričom žalobca zároveň tvrdil aj, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy na úver

s úverovým rámcom 200,00 Eur a zmluvu je potrebné považovať aj za bezúročnú a bezpoplatkovú,
s ktorým tvrdením sa ale žalovaný nestotožnil. Mal zato, že zmluva bola uzatvorená platne a to
s odkazom na článok V bod 12 zmluvy. Nesporné bolo aj tvrdenie o vykonaných výberoch žalobcu
v sume 430,00 Eur a vkladoch žalobcu v sume 731,63 Eur, ktoré v konečnom dôsledku vyplývali aj
z predložených listinných dokladov. Sporným bol samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktorý nárok žalovaný spochybňoval v celom rozsahu a zároveň vzniesol aj námietku premlčania.

13. Ako už bolo uvedené, právny zástupca žalovaného spochybnil nárok žalobcu ako taký s tým, že
podľa jeho názoru žalobca ani neuniesol dôkazné bremeno, keď presne nešpecifikoval, z akých súm
prípadný nárok na bezdôvodné obohatenie má vyplývať. S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, pretože

podľa názoru súdu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol riadne zdôvodnený už v žalobe,
keď žalobca od počiatku uvádzal sumu výberov 430,00 Eur a sumu plnenia zo strany žalobcu - 731,63
Eur a žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia v sume rozdielu. Navyše žalobca je aj toho názoru,
že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (keďže vznikalo postupne), je potrebné vychádzať
od dátumu poslednej úhrady, kedy sa bezdôvodné obohatenie zavŕšilo, čo bolo v tomto prípade dňa

14.01.2019 (platba pripísaná na účet žalovaného dňa 17.01.2019), kedy žalobca vykonal poslednú
úhradu v sume 10,00 Eur (čl. 12). S prihliadnutím na uvedené je preto podstatné, že bezdôvodné
obohatenie je tvorené zo súm prevyšujúcich platbu 430,00 Eur, ktoré sumy sú ľahko zistiteľné z listinnýchdokladov, avšak takýto údaj (jednotlivé sumy, ktoré tvoria bezdôvodné obohatenie) pre rozhodnutie súdu
ani nie je potrebný.

13.1. Z predloženého listinného dokladu – výpis z karty NN Bonus (čl. 7-12) je ďalej preukázané, že
žalobca čerpal prostriedky z úverového rámca len do 25.08.2015, kedy vykonal posledný výber v sume
20,00 Eur. Výbery boli vykonané nasledovne: dňa 08.02.2013 – 200,00 Eur, dňa 20.02.2015 - 200,00
Eur, dňa 16.03.2015 - 10,00 Eur a dňa 25.08.2015 – 20,00 Eur, čo spolu predstavuje 430,00 Eur.

13.2. Od dátumu 25.08.2015 žalobca nevykonal žiaden ďalší výber, teda nie je možné sa stotožniť
s tvrdením žalovaného, že žalobca využíval úverový rámec 200,00 Eur po dobu 10 rokov čo sa týka
jeho výberov, pretože od uvedeného dátumu boli účtované zo strany žalovaného len poplatky, úroky
a žalobca v nasledovnom období vykonával postupné vklady.

13.3. Aj keďže žalovaný celkovú čerpanú sumu vyčíslil sumou 792,50 Eur (13 p. v.) nejedná sa výlučne

o výbery žalobcu až do 31.03.2022, ale jedná sa o rôzne poplatky, sankčné úroky, štandardné úroky
a iné poplatky, ktoré boli účtované žalobcovi zo strany žalovaného, čo je preukázané z výpisu z karty
NN Bonus.

13.4. Z pripojeného spisu 15Csp/48/2022 má súd preukázané, že žalovaný (v tom konaní žalobca)

sa domáhal plnenia rozdielu medzi výbermi žalobcu (v tom konaní žalovaný) spolu s účtovanými
poplatkami, ktoré spolu predstavujú sumu 792,50 Eur a plnením vykonaným zo strany žalobcu
(v tom konaní žalovaný) v sume 731,63 Eur, ktorý rozdiel predstavoval sumu 60,87 Eur. Z pripojeného
rozsudku č. k. 15Csp/48/2022 – 105 zo dňa 31.01.2023 (v spise na č. l. 124 - 128) vyplýva, že žaloba
bola zamietnutá, pričom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že dôvodom pre zamietnutie žaloby bol

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže žalovaný (v tom konaní žalobca) nedodržal
zákonný postup pred postúpením bankovej pohľadávky a napriek tomu v priebehu konania uplatnenú
bankovú pohľadávku postúpil na spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o. Je teda preukázané, že v konaní
15Csp/48/2022 sa súd nezaoberal zmluvnými podmienkami zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj
nárok na vydania bezdôvodného obohatenia a od ktorej v konaní 15Csp/48/2022 odvodzoval žalovaný

(v tom konaní žalobca) aj nárok na plnenie.

13.5. Z listinného dokladu označeného ako výpis z karty NN Bonus má súd ďalej preukázané, že
žalobca uhrádzal postupne splátky po 10,00 Eur, jedna splátka bola v sume 20,00 Eur a jedna úhrada
bola v sume 171,63 Eur, pričom žalovaný ukončil zmluvný vzťahu k 31.03.2022 s lehotou splatnosti

do 20.04.2022 – viď žaloba z konania 15Csp/48/2022.

13.5.1. Úhrady zo strany žalobcu boli vykonané v nasledovných dňoch a sumách:

Dňa 15.03.2013 – 10,00 Eur, dňa 18.04.2013 – 10,00 Eur, dňa 16.05.2013 – 10,00 Eur, dňa 10.06.2013

- 10,00 Eur, dňa 18.07.2013 – 10,00 Eur, dňa 15.08.2013 – 10,00 Eur, dňa 12.09.2013 – 10,00 Eur, dňa
11.10.2013 - 10,00 Eur, dňa 13.11.2013 - 10,00 Eur, dňa 11.12.2013 – 171,63 Eur, dňa 11.03.2015 –
10,00 Eur, dňa 17.04.2015 – 10,00 Eur, dňa 18.05.2015 - 10,00 Eur, dňa 17.06.2015 - 10,00 Eur, dňa
20.07.2015 – 10,00 Eur, dňa 18.08.2015 – 10,00 Eur, dňa 16.09.2015 – 10,00 Eur, dňa 23.10.2015 –
10,00 Eur, dňa 09.11.2015 – 10,00 Eur, dňa 18.12.2015 – 10,00 Eur, dňa 19.02.2016 - 10,00 Eur, dňa

22.03.2016 - 10,00 Eur, dňa 15.04.2016 - 10,00 Eur, dňa 23.05.2016 – 10,00 Eur, dňa 22.06.2016 –
20,00 Eur, dňa 21.07.2016 – 10,00 Eur, dňa 15.08.2016 – 10,00 Eur, dňa 21.09.2016 - 10,00 Eur, dňa
18.10.2016 – 10,00 Eur, dňa 22.11.2016 - 10,00 Eur, dňa 16.12.2016 – 10,00 Eur, dňa 23.01.2017 –
10,00 Eur, dňa 13.02.2017 – 10,00 Eur, dňa 14.03.2017 - 10,00 Eur, dňa 21.04.2017 – 10,00 Eur, dňa
17.05.2017 – 10,00 Eur, dňa 19.06.2017 – 10,00 Eur, dňa 10.07.2017 – 10,00 Eur, dňa 11.08.2017 –

10,00 Eur, dňa 13.09.2017 - 10,00 Eur, dňa 11.10.2017 – 10,00 Eur, dňa 13.11.2017 – 10,00 Eur, dňa
13.12.2017 - 10,00 Eur, dňa 08.01.2018 – 10,00 Eur, dňa 07.02.2018 - 10,00 Eur, dňa 07.03.2018 -
10,00 Eur, dňa 10.04.2018 - 10,00 Eur, dňa 15.05.2018 - 10,00 Eur, dňa 12.06.2018 – 10,00 Eur, dňa
10.07.2018 – 10,00 Eur, dňa 08.08.2018 - 10,00 Eur, dňa 10.09.2018 – 10,00 Eur, dňa 16.10.2018 -
10,00 Eur, dňa 13.11.2018 - 10,00 Eur, dňa 10.12.2018 - 10,00 Eur a dňa 14.01.2019 – 10,00 Eur.

Uvedené úhrady spolu predstavujú sumu 731,63 Eur.14. Ako už bolo uvedené, žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie, ku ktorému žalovaný
nepristúpil, z ktorého dôvodu sa preto podanou žalobou domáha plnenia tak, ako je to uvedené v odseku
č. 1 tohto rozsudku.

15. Okresný súd v prvom rade riešil otázku pasívnej legitimácie žalovaného, keďže z konania
vedeného okresným súdom pod spisovou značkou 15Csp/48/2022 vyplýva, že žalovaný postúpil
bankovú pohľadávku (jej zostatok). Pokiaľ je ale preukázané, že všetky vyššie uvedené úhrady žalobcu
prijal na svoj účet ešte žalovaný, ktorý tieto skutočnosti ani nerozporoval, súd prijal záver, že žalovaný

je pasívne legitimovaný v tomto konaní.

16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov účinných ku dňu uzatvorenia
zmluvy, (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

24. Okresný súd ďalej riešil aj otázku zmluvného vzťahu, t. j. či sa ne/jedná o spotrebiteľský
vzťah, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku stranami sporu spochybňovaná nebola. S prihliadnutím
k tomu, že (žiadosť/zmluva) má formulárový charakter, kde žalovaný vystupoval ako dodávateľ, keďže
predmetom jeho podnikateľskej činnosti ako banky bolo (a aj je) okrem iného aj „poskytovanie úverov“
avktoromvzťahužalobcavystupovalakospotrebiteľ,ktoráskutočnosťvyplývazosamotnéhooznačenia

žalovaného – len menom, priezviskom a rodným číslom, pričom zo zmluvy nevyplývajú skutočnosti, že
by žalobca pri uzatváraní a plnení z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy mal konať v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej obsah bol daný veriteľom – žalovaným, bez možnosti žalobcu zmeniť jej obsah. Na
jednotlivé ustanovenia zmluvy sú preto aplikované príslušné ustanovenia OZ, ktorými sa zabezpečuje

právna ochrana spotrebiteľa ako jedna z priorít oblasti záujmu nie len práva Európskej únie, ale aj
Slovenského právneho poriadku.

25. Pri naplnení právnej ochrany spotrebiteľa, súd v ďalšom preskúmaval zmluvu o úvere, splnenie
zákonnej požiadavky písomnej formy, jednotlivé náležitosti zmluvy, za účelom posúdenia, či sú v súlade

s citovanou zákonnou úpravou.26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

28. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (2)

Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej
zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

29. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že táto bola pôvodne žiadosťou žalobcu na poskytnutie mu úveru
s úverovým rámcom v sume 600,00 Eur so splátkami á 20,00 Eur mesačne. V konaní bolo ale

preukázané, že žalovaný síce podpísal práve túto žiadosť, obsahujúcu aj zmluvné podmienky vo vzťahu
k úverovému rámcu vo výške 600,00 Eur, avšak k reálnemu plneniu v zmysle tam uvedených zmluvných
podmienok zo strany žalovaného nedošlo, pretože žalovaný poskytol žalobcovi úverový rámec (a to
práve na základe uvedenej zmluvy/žiadosti) len v sume 200,00 Eur. Skutočnosť, že žalovanému sa
poskytuje úverový rámec len v tejto konkrétnej sume 200,00 Eur ale nevyplýva zo žiadneho ustanovenia

zmluvy, k úverovému rámcu vo výške 200,00 Eur nie sú v zmluve uvedené ani zmluvné podmienky
– teda v zmluve absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru vylučujúce jeho bezúročnosť a
bezpoplatkovosť. Výška mesačnej splátky, výpočet RPMN, priemerná hodnota RPMN, dátum splatnosti,
celkové náklady spotrebiteľa, sú uvedené len a výlučne vo vzťahu k úverovému rámcu vo výške 600,00
Eur, čo vyplýva z kópie danej zmluvy (žiadosti). Na výslovný dotaz súdu na žalovaného, na uvedenie

konkrétnych zmluvných podmienok pre úverový rámec 200,00 Eur, žalovaný opakovane odkazoval len
načl.Vbod.12zmluvy,zktoréhojealezrejmálentáskutočnosť,žežalobcavžiadostivyjadrilsvojsúhlas
s poskytnutím mu úverového rámca aj v nižšej sume. Rovnako poukazoval na to, že úverový rámec
v priebehu trvania zmluvného vzťahu býva premenlivý, čo vyplýva z charakteru daného zmluvného
vzťahu.

30. Súd nespochybňuje možnosť žalobcu vysloviť súhlas s poskytnutím úverového rámca aj v nižšej
sume (čo v konečnom dôsledku vyplýva priamo zo zmluvy), ako aj nespochybňuje možnosť zmeny
úverového rámca počas trvania zmluvného vzťahu, avšak vždy sa tak musí udiať v súlade so zákonom,
čo ale nie je prípad zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, od ktorej žalobca v žalobe odvodzuje

uplatnený nárok.

30.1. Pokiaľ zo zmluvy (žiadosti) vyplýva, že žalobca vopred vyslovil súhlas aj s nižšou sumou
poskytnutého úverového rámca, a ak žalovaný v konečnom dôsledku dospel k záveru, že bonita
žalobcu neodôvodňuje mu poskytnutie úverového rámca až v sume 600,00 Eur (predschválenej), pre

platné uzatvorenie zmluvy bolo povinnosťou žalovaného zaslať žalobcovi nový návrh obsahujúci všetky
náležitosti spotrebiteľského úveru ku konkrétnej výške úverového rámca, v danom prípade v sume
200,00Euratosodkazomnacitovaný§44ods.1,2OZ,keďžejejednoznačne preukázané,žežalovaný
prijal návrh (žiadosť) žalobcu s obmedzením, výhradami. Ak žalovaný následne nepostupoval v súlade
s § 44 ods. 1,2 OZ, zmluvný vzťah – poskytnutý úverový rámec v sume 200,00 Eur nebol uzatvorený

platne a to s odkazom na § 40 ods. 1 OZ. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu o neplatnosti
zmluvu, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

31. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobcovi bol zaslaný potvrdzujúci list spolu s PIN kódom,
pričom len na základe PIN kódu mohol žalobca vôbec čerpať úverový rámec v sume 200,00 Eur, keďže

takýto listinný doklad nebol doložený do konania (žalovaný sám uviedol, že pre odstup času ním už
nedisponuje a mal byť zaslaný obyčajnou poštovou zásielkou), súd preto naň nemôže prihliadnuť, ktorý
doklad bol zároveň aj spochybnený žalobcom. Navyše ani sám žalovaný netvrdil, že sa malo jednať
o jeho nový návrh obsahujúci zmluvné podmienky vo vzťahu k poskytnutému úverovému rámcu, ktorý
by prípadne bol následne akceptovaný žalobcom - vyjadrený jeho podpisom. Za danej dôkaznej situácie

možno mať zato, že sa jednalo len o jednostranný právny úkon žalovaného, v ktorom síce mohol oznámiť
žalobcovi, že mu poskytuje úverový rámec v nižšej sume, avšak ktorý doklad nekonvalidoval neplatne
uzatvorenú zmluvu, keďže žalovaný poskytol žalobcovi úverový rámec v rozpore s jeho návrhom zmluvy
(žiadosťou).31.1. Súd je zároveň aj toho názoru, že žalovaný v tomto prípade nesprávne poukazoval na nález ÚS
SR –I ÚS 242/07, podľa ktorého je potrebné preferovať platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu,

ktoré rozhodnutie na prejednávanú vec nie je možné aplikovať a to z dôvodu, že v danom prípade
neplatnosť právneho úkonu nastala zo zákona a to práve pre nedodržanie zákonného postupu pri
uzatváraní zmluvy. V tomto konaní súd neposudzuje len spornosť určitej časti zmluvy (tak ako to má
na mysli citované rozhodnutie ÚS), ale posudzuje zákonný následok nedodržania zákonného postupu
pri uzatváraní zmluvy - návrh a jeho bezvýhradná akceptácia, ku ktorej ale žalovaný pri spornej zmluve

nepristúpil. Súd je ďalej aj toho názoru, že samotná skutočnosť, že žalobca mal reálnu možnosť čerpať
finančné prostriedky, ktoré aj reálne čerpal, rovnako nepreukazuje platné uzatvorenie zmluvy.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase podpisu zmluvy žalovaným,
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

33. Podľa § 9 ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto

tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)

úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)

prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)

právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu

a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23.

34. Podľa § 11 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)
zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1aneobsahujenáležitostipodľa§9
ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b)
je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

35. Ak je preukázané nedodržanie kontraktačného postupu podľa § 44 ods. 1,2 OZ (návrh a jeho
akceptácia) je potrebné považovať zmluvu, ktorou bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec v sume

200,00 Eur za uzatvorenú neplatne. Neplatné uzatvorenie zmluvy v konečnom dôsledku znamená
neexistenciu písomnej formy zmluvy (tak ako to tvrdí právny zástupca žalobcu), čoho rovnako zákonný
následok je bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch).36. Okresný súd ešte dodáva, že pokiaľ by daná zmluva aj bola uzatvorená platne, keďže je preukázané
plnenie zo strany žalovaného len do výšky 200,00 Eur úverového rámca, je zároveň preukázané aj, že

zmluva neobsahuje zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru a to aj tie, ktorých absencia spôsobuje
tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere, keďže písomné znenie zmluvy neobsahuje žiadne
zmluvné dojednania vo vzťahu k úverovému rámcu vo výške 200,00 Eur.

36.1. Ak táto zmluva aj obsahuje zmluvné podmienky, tak je jednoznačne preukázané, že tieto sa

vzťahujú len a výlučne na úverový rámec vo výške 600,00 Eur, teda spotrebiteľ nemal absolútne žiadnu
vedomosťnapr.odobetrvaniazmluvyospotrebiteľskomúverepriúverovomrámci200,00Eur,o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f/), o celkovej a konkrétnej mene spotrebiteľského
úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie (písm. g/), o úrokovej sadzbe (písm. i/), o ročnej
percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (písm. j/), o výške počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. k/). Súd sa bližšie nezaoberal ostatnými

údajmi zmluvy, odôvodnenie neobsahuje ani posúdenie ne/správnosti údaja o výške priemernej hodnoty
RPMN, pretože vyššie uvedená absencia zmluvných podmienok má už aj tak za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere (za predpokladu, že by bola uzatvorená platne), na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 200,00 Eur a to podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého absencia zákonných náležitostí (pričom postačuje čo i len

jedna, a v prejednávanej veci ich je hneď niekoľko) má za následok tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru.

37. S poukazom na uvedené, preto žalobcovi – či už z dôvodu neplatne uzatvorenej zmluvy, lebo
zdôvoduzákonnéhonásledkubezúročnostiabezpoplatkovosti,vznikolnároknavydaniebezdôvodného

obohatenia, keďže je jednoznačne preukázané, že žalobca plnil žalovanému nad rámec sumy, ktorá mu
bola poskytnutá zo strany žalovaného a to práve o 301,63 Eur.

38. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

39. Podľa § 451 ods. 1 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.
Jeho cieľom je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez právneho dôvodu v majetkovej sfére
subjektov právnych vzťahov a to v prípade, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy,

t. j. ak je plnené bez právneho dôvodu, plnené z neplatného právneho úkonu, alebo ak právny
dôvod odpadol, a tiež ak sa jedná o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ako vyplýva
z citovaného ustanovenia, k bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť viacerými spôsobmi, okrem iného
aj vtedy, ak sa jedná o plnenie z neplatného právneho úkonu. K plneniu z neplatného právneho úkonu
dochádza vtedy, ak si strany plnili na základe právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený ako neplatný,

čo ja aj prípad tohto konania s tým (ako už bolo uvedené), ak by daná zmluva aj bola uzatvorená
platne, pre absenciu zákonných náležitostí pre úverový rámec 200,00 Eur, je túto zmluvu potrebné
považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, ktorý zákonný následok by predstavoval rovný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

41.1. Čo sa týka plnenia bez právneho dôvodu, je ním poskytnutie takého plnenia jedným subjektom
druhému subjektu, bez toho, aby už od počiatku existoval akýkoľvek právny dôvod tohto plnenia.

41.2. O plnenie z neplatného právneho úkonu sa jedná vtedy, ak si strany plnili na základe právneho
úkonu, ktorý bol neskôr posúdený ako neplatný.

41.3. Pri plnení na základe právneho úkonu, ktorý neskôr odpadol sa jedná o situáciu, kedy na začiatku
existuje právny dôvod, ale ten neskôr – dodatočne odpadne. Jedná sa o situácie, kedy zo zákona, alebona základe zákona dochádza k zrušeniu právneho úkonu (napr. platné odstúpenie od zmluvy, naplnenie
rozväzovacej podmienky v právnom úkone, právny režim fixných zmlúv a pod. )

41.4. Majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov je prospech získaný napr. trestnou činnosťou,
činnosťou napĺňajúcou znaky civilného deliktu a pod.

42. V súdom preskúmavanej veci bolo zistené, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu resp.
plnil nad rámec svojich zmluvných povinností, keďže zmluvu je potrebné považovať aj za bezúročnú

a bezpoplatkov pre absenciu písomnej formy, prípadne pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy,
ktoré spôsobujú jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, teda sú splnené zákonné predpoklady pre vznik
bezdôvodného obohatenia práve na strane žalovaného.

43. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

44. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

45. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

46.Vkonaníbolavznesenáajnámietkapremlčania,nazákladektorejžalovanýpovažovalnárokžalobcu
za premlčaný tak v objektívnej premlčacej dobe, ako aj v subjektívnej premlčacej dobe.

47. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vo vyššie citovaných zákonných
ustanoveniach upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, ako aj premlčacia doba objektívna. Obidve
doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Rozhodovacia prax

je v otázke začiatku plynutia premlčacej doby už ustálená tak, že jej začiatok sa viaže ku skutočnosti,
ktorou je vedomosť oprávneného (žalobca) o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa obohatil. Tu súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu č. 5Cdo/29/2021 z 28.09.2021 a 7
Cdo/96/2020 z 28.02.2022 podľa ktorých pri určení začiatku plynutia subjektívnej doby je nevyhnutný
tzv. moment dozvedenia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, kto zaň zodpovedá,

teda je potrebné, aby sa jednalo o skutočnú, nie predpokladanú vedomosť oprávneného o tom, že
na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia ako aj toho, kto ho získal. Ide o znalosť
skutkových okolnosti, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom si žalobca musel byť vedomý
toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu čiastku, na akú

mal zákonný nárok. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť
zmluvne dohodnutý záväzok.

48. V prejednávanej veci je týmto okamihom podľa názoru súdu práve porada žalobcu s jeho právnym
zástupcom, čo bolo dňa 08.08.2022, o ktorej skutočnosti právny zástupca žalobcu predložil do konania

aj listinný doklad (č. l. 137). Pokiaľ daný subjektívny moment je riadne preukázaný listinnými dokladmi,
ako aj s prihliadnutím na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, súd preto stanovil začiatok plynutia
subjektívnej doby na deň 08.08.2022, ktorá dvojročná doba by uplynula dňa 08.08.2024. Ak bola žaloba
podaná na súd dňa 06.09.2022, bola podaná v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby.

49. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby tak tu súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vydaného dňa 22.04.2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o. sp. zn. C-485/19, podľa ktorého
článok 2 písm. b), článok 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásady ekvivalencie a efektivity a
právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej úpravy,
podľa ktorého žaloba podaná spotrebiteľom o vrátenie súm bezdôvodne zaplatených v rámci plnenia

zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok,
ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48 podlieha trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína
plynúť odo dňa úplného splnenia tejto zmluvy, ak sa predpokladá, bez potreby overenia, že k tomuto
dátumu spotrebiteľ musel vedieť o nekalom charaktere predmetnej zmluvnej podmienky, alebo keď prepodobné žaloby založené na vnútroštátnych právnych predpisoch táto lehota začína plynúť od okamihu
určenia právneho dôvodu týchto žalôb súdom (t.j. aj kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu). Súd
poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/268/2021, v ktorom NS SR potvrdil, že na nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy sa
subsidiárne uplatňuje 10 ročná objektívna premlčacia lehota bez skúmania zavinenia a začína plynúť
od vzniku bezdôvodného obohatenia.

50. Z rozhodovacej praxe súdov SR týkajúcej sa plynutia objektívnej lehoty pri bezdôvodnom obohatení

vyplýva, že výšku bezdôvodného obohatenia je možné skutočne zistiť až vtedy, keď dôjde k ukončeniu
- k zavŕšeniu bezdôvodného obohatenia, teda zaplatením poslednej splátky, z ktorého dôvodu je preto
potrebné začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby počítať odo dňa poslednej splátky. V tomto
prípade sa tak malo stať dňa 17.01.2019 (č. l. 12), kedy bola na účet žalovaného pripísaná posledná
úhradazodňa14.01.2019apráveoduvedeného dňajepotrebnérátať10–ročnúobjektívnupremlčaciu
dobu, ktorá by uplynula až 14.01.2029 a to bez aplikácie zákona č. 62/2020 Z. z., podľa ktorého

by sa táto doba ešte predĺžila. Podľa názoru súdu pre toto konanie nebolo podstatné určiť presný
dátum ukončenia objektívnej premlčacej doby, keď je jednoznačne preukázané, že nárok žalobcu
premlčaný nie je a to ani v subjektívnej, ako ani v objektívnej premlčacej dobe. V tomto smere súd
poukazuje aj na rozhodnutie KS Trnava sp. zn. 26Co/147/2019 z 30.06.2020 ktorý rovnako uvádza, že
rozhodujúci deň pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je deň, kedy bezdôvodné obohatenie

skončilo. Takýto názor bol podporený aj v uznesení Ústavného súdu SR č. I. ÚS 47/2019 -20 zo dňa
30.01.2019, kde súd poukazuje na odsek 16, podľa ktorého: „Podľa názoru ústavného súdu krajský súd
ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom objasnil skutkový základ veci a aplikáciu právnej
úpravy, ktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom...“ V odseku 13 tohto rozhodnutia je uvedená
citácia z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica „....keďže bezdôvodné obohatenie tvorí jeden

celok, rozhodujúce je kedy bezdôvodné obohatenie skončilo...“. Rovnaký právny názor bol vyslovený
aj v rozhodnutí Krajského súdu Nitra v konaní vedenom pod spisovou značkou 12 CoCsp/23/2023,
rozsudok č. k. 12 CoCsp/23/2023 – 172 zo dňa 28.09.2023 a rovnaký právny názor vyslovil súd aj
v obdobnej právnej veci vedenej pod spisovou značkou 15Csp/83/2022.

51. Ak súd ustálil, že bezdôvodné obohatenie bolo zavŕšené dňa 17.01.2019, s prihliadnutím na dátum
podania žaloby, táto bola podaná aj v rámci plynutia desaťročnej objektívnej doby, v rámci ktorej plynula
aj 2 ročná subjektívna doba.

52. Podľa názoru súdu žalovanému preukázateľne vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 301,63 Eur,

v ktorej sume súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený, nepremlčaný, a v ktorej sume preto nároku
žalobcu vyhovel.

53. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

54. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

55. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

57.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

58. Žalovaný bol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 14.08.2022 v sume

301,63 Eur (teda v žalovanom rozsahu) v lehote najneskôr do 20.08.2022, t.j. dňom nasledujúcim -
21.08.2022 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Výzva bola zaslaná žalovanému e
–mailom(čl.14).Žalovanýdoterazdlžnúsumunezaplatil, vdôsledkučohomážalobcaprávopožadovať
od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Podľa § 3 ods. 1 Nariadeniavlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K prvému dňu omeškania (k 21.08.2022) bola základná úroková sadzba ECB vo výške dňu 0,50 % p. a.,

potom žalobca má nárok na úrok z omeškania v max. výške 5,50 % ročne. Tu súd poukazuje na to, že
sa jedná občiansko právny vzťah ktorý vznikol po 01.02.2013, pretože tak, ako súd uvádzal v súvislosti
s premlčaním, k zavŕšeniu bezdôvodného obohatenia došlo až úhradou poslednej splátky, čo bolo v roku
2019. Podľa názoru súdu tento právny vzťah bezdôvodného obohatenia nemožno odvodzovať od
vzniku samotnej zmluvy, pretože bezdôvodné obohatenie je samostatným vzťahom vzniknutých na inom

právom základe a z iných dôvodov ako je zmluvný kontrakt. Ak k bezdôvodnému obohateniu (zavŕšeniu)
došlo v roku 2019 je jednoznačné, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol až po 01.02.2013, pričom
ku dňu omeškania predstavoval úrok z omeškania hodnotu 5,50 % ročne. V prípade, ak by sa aj jednalo
o vzťah vzniknutý pred 01.02.2013 (čo ale nie je), úrok z omeškania ku dňu omeškania bol len vo výške
8,50 % ročne, pričom žalobca žiadal úrok z omeškania až vo výške 9 % ročne.

59. Okresný súd preto vo zvyšnej časti, t. j. v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania žalobu
zamietol, keďže v tejto časti bol nárok na úrok z omeškania žiadaný v rozpore s citovanými zákonnými
ustanoveniami.

60. Ako je zrejmé z návrhu petitu, žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia

sumy 301,63 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 301,63 Eur odo dňa
21.08.2022 až do zaplatenia a v rámci príslušenstva si uplatnil aj nárok na náklady na uplatnenie
pohľadávky v sume 36,53 Eur. Z obsahu žaloby vyplýva, že príslušenstvo v sume 36,53 Eur predstavuje
jeden úkon právnej služby za vypracovanie a odoslanie predžalobnej výzvy žalovanému s odkazom na
§ 13a odsek 1 písmeno d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 24,90 Eur a tomu prislúchajúci režijný

paušál v roku 2022 v sume 11,63 Eur (čl. 4).

61. Podľa § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase podania
žaloby, O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“),
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: d) predžalobná

výzva.

62. Podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky (v znení účinnom v čase rozhodnutia súdu), odmena vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: d) predžalobná výzva ako
súčasť nároku na náhradu trov konania.

63. Okresný súd nárok na príslušenstvo predstavujúce náklady spojené s uplatnením pohľadávky
považuje za nedôvodný a preto rovnako bola žaloba zamietnutá aj v tejto časti príslušenstva.

64. Tu súd poukazuje na citované znenia vyhlášky, z ktorých podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva,

že v danom prípade sa jedná o úkon právnej služby, tvoriaceho trovy konania. Tomuto názoru svedčí
aj aktuálne znenie vyhlášky, ktoré bolo prijaté síce až novelou č. 391/2023 Z. z. účinnou od 01.01.2024
v znení, ako je ustanovenie § 13a ods. 1 písm. d) citované v odseku 62 tohto rozsudku a podľa ktorého
znenia, je úkon právnej služby – predžalobná výzva - potrebný považovať výlučne za súčasť nároku
na náhradu trov konania.

65. Okresnému súdu je známe, že v čase pred citovanou novelou, keď znenie vyhlášky nebolo až
také jednoznačné (odsek 61 rozsudku), existovala vo vzťahu k úkonu právnej služby „predžalobná
výzva“, nejednotnosť rozhodovacej praxe, keď niektoré súdy tento úkon právnej služby považovali za
príslušenstvo k pohľadávke, iné súdy, aj tento úkon právnej služby zahrnuli do trov konania a náhrada

zaň bola priznaná v rámci rozhodnutia o výške trov konania.

66. Podľa názoru okresného súdu, táto výkladová nejednotnosť bola už odstránená citovanou novelou
vyhlášky, účinnou síce až od 01.01.2024, s tým ale, že ani predchádzajúce znenie § 13a ods. 1 písm.
d) nebránilo priznanie odmeny za úkon právnej služby – predžalobná výzva, v rámci trov konania, t. j.

v rozhodnutí o samotnej výške trov konania, čo sa v praxi aj priznávalo. Podľa názoru súdu, aktuálne
je možné rovnako tento úkon právnej služby považovať za trovy konania aj v súlade s prechodnými
ustanoveniami k úpravám účinným od 01.01.2024 - § 20d vyhlášky, podľa ktorých, za úkon právnejslužby, ktorý bol vykonaný do 31. decembra 2023, patrí advokátovi odmena podľa tejto vyhlášky v znení
účinnom do 31. decembra 2023, teda aj za predžalobnú výzvu.

67. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

68. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

69. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol zároveň aj o nároku na náhradu trov

konania. Žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu (žaloba bola zamietnutá len v časti príslušenstva
a to v nepatrenej časti), z ktorého dôvodu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu
100 % a to voči žalovanému, ako neúspešnej strane. O výške náhrady trov konania (vrátane trov
spočívajúcich v predžalobnej výzve) rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku ktorým sa konanie končí
a to samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka tak, ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

2 15Csp/80/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15Csp/80/2022- 189

IČS: XXXXXXXXXX
P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).

V Leviciach, dňa 29. januára 2025

Mgr. Mariana P o n d e l o vá
Sudkyňa