Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018201094
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7018201094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka

a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu:
KÁVY SVETA, s. r. o. so sídlom Hlavná 18, 040 01 Košice, IČO: 44 612 605, právne zastúpeného
JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou so sídlom Štúrova 22, 040 01 Košice, IČO: 10 826 271, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101848612/2018 zo dňa 19.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101848612/2018
zo dňa 19.09.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101124515/2018 zo dňa 07.06.2018

a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1.DaňovýúradKošice(ďalejlen„správcadane“alebo„správnyorgánprvéhostupňa“)vykonalužalobcu
daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) za rok 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
100336466/2018 zo dňa 12.2.2018 (ďalej len „Protokol“). Z Protokolu vyplýva, že žalobca v podanom
riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 vyčíslil základ
dane vo výške 5571,91 Eur, správca dane daňovou kontrolou zistil základ dane vo výške 60.490,02 Eur,
rozdiel v základe dane predstavuje 54.918,11 Eur. Žalobca priznal daň vo výške 1 225,82 Eur, správca
dane zistil daňovou kontrolou daň vo výške 13.307,80 Eur, čo predstavuje rozdiel dane 12.081,98
Eur. Protokol je zákonným podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane, pričom bol právnemu

zástupcovi žalobcu doručený dňa 05.03.2018, teda týmto dňom bola ukončená daňová kontrola a
nasledujúcim dňom sa začalo vyrubovacie konanie. Správca dane mal za to, že vyrubený rozdiel dane
vznikol z dôvodov uvedených v Protokole, a to konkrétne, že: 1. výdavky (náklady) nie sú daňovými
výdavkami podľa § 21 zákona alebo tieto boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP, okrem súm uvedených
na r.140, 150 a 180 (tabuľka A III. časť daňového priznania).

2. Správca dane rozhodnutím č. 101124515/2018 zo dňa 07.06.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu

dane“ alebo „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov
právnickej osoby podľa ZDP za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 12.081,98 Eur. Rozdiel dane bol
vypočítaný ako suma dane zistenej správcom dane vo výške 13.307,80 Eur a žalobcom priznanej dane
v daňovom priznaní vo výške 1225,82 Eur.3. Správca dane preveroval na základe dokladov predložených daňovým subjektom náklady na
pracovné cesty, ktoré daňový subjekt zaúčtoval na účte 518000 na základe dodávateľských faktúr

vystavených dodávateľom AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., Hlavná 18. 040 01 Košice - mestská časť
Staré Mesto, DIČ XXXXXXXXXX (ďalej len .,AGENTÚRA ALBATROS s.r.o.“) 11 faktúr za dodávku
leteniek a ubytovania do rôznych zahraničných destinácií (Istanbul, Rio de Janeiro, Abu Dhabi, Bali,
Dubaj, Mexiko City, San Jose) v celkovej sume 44.401,24 Eur. Každá z týchto faktúr obsahovala v časti
„Popis“ text 1. „letenka, konkrétne miesto odletu, miesto príletu a späť, dátumy odletu, príletu, meno A.

B., množstvo ks 1, cena v eurách“ a ďalej text 2. „ubytovanie, názov hotela, dátumy ubytovania, meno
A. B., množstvo ks 1, cena v eurách“ a celkovú fakturovanú sumu. Faktúry obsahovali všetky náležitosti
účtovného dokladu, boli označené menom vyhotoviteľa, C. D. E. a boli opečiatkované dodávateľom a
podpísané. Ku každej z faktúr boli priložené ako prílohy dve písomnosti v anglickom jazyku: Prvá príloha
obsahovala v záhlaví vľavo názov a adresu „AGENTURA ALBATROS s.r.o,. F. XX, XXX XX D., Slovakia
a telefónne číslo“ , vpravo ,.DUDAS/PETER MR“. Ďalší text je podľa správcu dane nezrozumiteľný,

pretože je v anglickom jazyku, písomnosť nie je označená žiadnou pečiatkou, podpisom, na jej konci je
uvedená suma zhodná so sumou uvedenou na faktúre ako cena za letenku. Druhá príloha obsahovala
v záhlaví logo „albatros“ názov a adresu „AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., Hlavná 18, 040 01 Košice,
Slovakia + telefónne číslo“. Ďalší text je podľa správcu dane nezrozumiteľný, pretože je v anglickom
jazyku, písomnosť nie je označená žiadnou pečiatkou, podpisom, neobsahuje žiadnu sumu. Za každou z

týchto faktúr s prílohami nasleduje vyplnené tlačivo „Vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty“ označené
pečiatkou žalobcu, označené a podpísané menom konateľa. Obsahom týchto tlačív sú dátumy, časy,
miesta odchodov, príchodov, použitý dopravný prostriedok AUS alebo L, s uvedením príslušnej sumy
účtovaných cestovných náhrad pozostávajúcich zo sumy stravného, príp. zo sumy iných výdavkov, ktoré
boli označené ako miestna daň: MD. daň. repre, alebo cestovné za taxi. K uplatneným sumám výdavkov

uvedených vo vyúčtovaniach (tabuľka č. 2 v rozhodnutí správcu danej nebol ani v jednom prípade
predložený doklad o vynaložení nákladov - potvrdenie, doklad o platení, faktúra, resp. správa o priebehu
výsledkoch pracovnej cesty, neboli predložené evidencie o jazdách služobným motorovým vozidlom na
letiská a späť, doklady o nákupe PHM, diaľničné poplatky, atď.

4. Náklady spojené s vyúčtovaním zahraničnej pracovnej cesty boli zaúčtované na účte 512000
- cestovné, v celkovej sume 2.448,00 Eur. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nadobudol
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, pretože prílohy preverovaných faktúr boli v anglickom
jazyku, neobsahovali žiadne pečiatky, podpisy; k vyúčtovaniam pracovných ciest a k preverovanému

cestovnému neboli priložené žiadne doklady o iných výdavkoch, a to miestna daň, MD, daň, repre, alebo
cestovné za taxi: neboli predložené evidencie o jazdách služobným motorovým vozidlom na letiská a
späť,dokladyonákupePHM,diaľničnépoplatky;nebolipriloženéžiadnesprávyopriebehuavýsledkoch
pracovných ciest, písomné vyjadrenie zo dňa 03.11.2017 neobsahuje žiadne dôkazy o uskutočnení
pracovných ciest. Na základe uvedeného správca dane dospel k záveru, že obsah predložených

dokladov je iba tvrdením daňového subjektu, že sa pracovné cesty uskutočnili, nepreukazuje však ich
reálne vykonanie.

5. V dôsledku pochybností o reálnosti vykonania predmetných pracovných ciest správca dane vyhotovil
výzvy zo dňa 09.11.2017, zo dňa 15.11.2017 a zo dňa 06.12.2017, a to z dôvodu, že samotný

obsah predložených účtovných dokladov, ani poskytnuté písomné vysvetlenie zo dňa 03.11.2017, nie
sú postačujúcim dôkazom o tom, že sa pracovné cesty uskutočnili. pretože oprávnenosť nákladov
na pracovné cesty je potrebné pre daňové účely preukázať hodnoverným spôsobom, nepochybne
zaručujúcim reálnosť ich uskutočnenia.

6. Žalobca na výzvy správcu dane reagoval zaslaním podania „Námietka nezákonnosti postupu správcu
dane v daňovom konaní, návrh na vykonanie dokazovania, žiadosť o predlženie lehoty“. Správca dane
poukázal na tú skutočnosť, že práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole upravuje
§ 45 ods. 1, 2 Daňového poriadku, pričom toto ustanovenie neupravuje právo daňového subjektu
podávať v priebehu daňovej kontroly námietky nezákonnosti postupu správcu dane, preto sa správca

dane obsahom námietky postupu správcu dane v daňovom konaní nezaoberal. Námietka sa týkala
nezákonnosti postupu v daňovom konaní, pričom daňová kontrola podľa správcu dane nie je daňovým
konaním. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dokazovania uvedeným v predmetnom podaní, ktorými bol
návrh na vykonanie krížovej kontroly o zhode daňových dokladov u dodávateľských služieb - správcadane návrh prijal a vykonal navrhnuté dokazovanie, ktorého priebeh a výsledky sú uvedené v Protokole.
Návrh na vypočutie C. D. E. (bývalá konateľka spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s. r.o.) správca
dane neprijal z dôvodu, že faktúry obsahovali všetky náležitosti účtovného dokladu, boli označené

menom vyhotoviteľa lng. D. E. a boli opečiatkované dodávateľom a podpísané. Správca dane nemal
pochybnosti o tom, že C. D. E. doklady vystavila a pri výsluchu ako svedok by potvrdila vystavenie
faktúr. C. D. E. však podľa jeho názoru nie je osobou, ktorá by ako svedok mohla potvrdiť reálne
vykonaniepracovnýchciestdaňovýmsubjektom(vykonaniepresunov,uskutočneniepobytovvhoteloch,
uskutočnenie pracovných stretnutí, výsledky pracovných ciest, atď.), pretože sa ich za daňový subjekt

nezúčastnila a nie je spôsobilá ako svedok tieto skutočnosti potvrdiť. Správca dane neprijal ani návrh
daňového subjektu porovnať hospodárske výsledky za minulé obdobia z dôvodu, že toto porovnanie nie
je dôkazom o uskutočnení pracovných ciest a ani návrh ustanoviť znalca - špecialistu pre komoditu kávy,
ktorý by sa vyjadril k potrebe absolvovania pracovných ciest, pretože znalec nie je spôsobilý dokázať
uskutočnenie pracovných ciest.

7. Pokiaľ ide o podanie žalobcu zo dňa 18.12.2017 „VYJADRENIE K ODPOVEDI NA ŽIADOSŤ ZO DŇA
06.12.2017, NÁMIETKA ZAUJATOSTI DAŇOVÉHO ÚRADU KOŠICE, PREDLOŽENIE DÔKAZOV“,
správca dane k negatívnemu vyjadreniu týkajúcemu sa požiadavky na doklady za iné, ako kontrolované
zdaňovacie obdobia, poukázal na povinnosti daňových subjektov uvedené v § 26 ods. 7 Daňového
poriadku a považoval požiadavku na tieto doklady v rámci výkonu správy daní za oprávnenú. K

námietke zaujatosti správca dane skonštatoval, že odpoveď na podanú námietku bola daňovému
subjektu zaslaná dňa 17.01.2018, pričom námietka zaujatosti nebola akceptovaná. K predloženým
fotografickým dôkazom správca dane uviedol, že návrh fyzického overenia a obhliadky týchto predmetov
nepovažuje za potrebný, pretože snímky uvedených predmetov a samotné tieto predmety mohli byt'
získané kedykoľvek, kdekoľvek a kýmkoľvek. Mal za to, že tieto predmety nedokazujú a nepreukazujú,

že boli obstarané v roku 2015, že ich obstaral na zahraničných pracovných cestách žalobca a že boli
získané v súvislosti s deklarovanými pracovnými cestami. Neobsahujú ani žiadne nadobúdacie doklady
(napr.dokladyonákupe,inépotvrdenia,miestanadobudnutia,sumy,dátumy,atď.).Tietopredmetypodľa
správcu dane nepreukazujú, že sa preverované zahraničné pracovné cesty uskutočnili. K dôkazom č. 10
a 11, ktorými sú čestné prehlásenie vystavené spoločnosťou NIMIT & VINGS o uskutočnení pracovných

stretnutí v roku 2015 so zástupcami tejto spoločnosti a čestné prehlásenie vystavené obchodným
zástupcom spoločnosti KWK Internationalz dňa 30.11.2017 o uskutočnení pracovného stretnutia v
Kyjeve správca dane uviedol, že sa jedná o písomností v anglickom jazyku, bez dátumu, s nečitateľným
podpisom, predložené písomnosti sú podľa správcu dane nezrozumiteľné a čestné prehlásenie nie
dôkazom v daňovom konaní. K dôkazu č. 12 - čestné prehlásenie vystavené C. D. E., v ktorom ako

konateľka spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. ako svedok potvrdzuje, že organizačne z hľadiska
dopravy a ubytovania zabezpečovala pre daňový subjekt a jeho konateľa v roku 2015 a v roku 2016
pracovné cesty, ktoré následne riadne vyúčtovala vystavením daňových dokladov, správca dane uviedol,
že nemá pochybnosti o tom, že C. D. E. doklady vystavila a pri výsluchu ako svedok by potvrdila
vystavenie faktúr, zabezpečenie dopravy a ubytovania. C. D. E. však nie je osobou, ktorá by ako svedok

mohla potvrdiť vykonanie zahraničných pracovných ciest daňovým subjektom (vykonanie presunov.
uskutočnenie pobytov v hoteloch, uskutočnenie pracovných stretnutí, výsledky pracovných ciest, atď.),
pretože sa ich za daňový subjekt nezúčastnila, tieto skutočnosti reálne, v danom čase, nemohla
vnímať vlastnými zmyslami, teda podľa správcu dane nie je spôsobilá ako svedok tieto skutočnosti
priamo potvrdiť. K dôkazu č. 13. - pražiarenský stroj zakúpený a riadne prevádzkovaný žalobcom a k

dôkazu č. 14. produkcia kávy vlastnej značky správca dane uviedol, že tieto predmety nepreukazujú
reálne vykonanie zahraničných pracovných ciest. Na základe predložených dôkazov správca dane
skonštatoval, že žalobca v predĺženej lehote 45 dní, ktorá uplynula dňa 05.01.2018, ani doposiaľ žiadne
ďalšie dôkazy nepredložil.

8. Ďalej správca dane preveroval, či dodávateľ preverovaných faktúr – AGENTÚRA ALBATROS s.r.o.
vykonal účtovanie týchto faktúr, či tieto faktúry boli predmetom príjmov (výnosov) v AGENTÚRE
ALBATROS s.r.o, Zamestnanci správcu dane vykonali dňoch 27. - 29.11.2017 analýzu údajov tohto
účtovníctva. Poukázal na to, že výsledkom analýzy bolo zistené, že žiadne z preverovaných dokladov,
faktúry, resp. ich čísla, ani fakturované sumy, vystavené pre daňový subjekt sa v účtovníctve

nenachádzajú. Na účtoch záväzkov (dodávatelia) sa nenašli žiadne údaje o nákupe leteniek a dokladov
o ubytovaní, ktoré boli priložené k preverovaným faktúram. Preverované faktúry neboli predmetom
výnosov v účtovníctve spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o..9. Na základe vykonaného dokazovania správca dane skonštatoval, že žalobca nepredložil správcovi
dane žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení presunov osoby konateľa, p. A., služobnými autami na
letiská a späť, nepredložil žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení presunov osoby konateľa, p. A.,

lietadlami, k preverovaným faktúram neboli podľa správcu dane priložené faktúry od dodávateľov
leteniek ako dôkazy o ich nákupe, tieto faktúry sa nenašli ani v účtovníctve spoločnosti AGENTÚRA
ALBATROS s.r.o. Neobvyklou skutočnosťou u všetkých preverovaných faktúr bolo, že ceny uvedené
na priložených letenkách obsahovali sumy zhodné so sumami uvedenými na preverovaných faktúrach.
v časti „Popis“ text 1, ceny za letenky. To znamená, že spoločnosť AGENTÚRA ALBATROS s.r.o.

nemala z predaja leteniek pre žalobcu žiaden zisk. Pre tieto právne úkony v spoločnosti AGENTURA
ALBATROS s.r.o. podľa správcu dane absentuje riadny podnikateľský dôvod, ktorým je predovšetkým
dosahovanie zisku. Žalobca taktiež nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o ubytovaní v hoteloch.
Žiadna z preverovaných faktúr neobsahuje ako prílohu tieto doklady, ktoré prvotne a výlučne preukazujú
sumy fakturované za ubytovanie. Správca dane nemal za preukázané od akých subjektov a na základe
akých dokladov dodávateľ nakúpil ubytovanie v hoteloch, teda na základe čoho dodávateľ dospel k

fakturovaným cenám za ubytovanie. Priložené doklady „Prepaid Voucher“ takýmito dokladmi podľa
správcu dane nie sú, nakoľko neobsahujú žiadnu cenu platenú za ubytovanie. Žalobca nepredložil
správcovi dane žiadne iné dôkazy o reálnej prítomnosti a reálnom pohybe osoby konateľa, p. A.,
v daných destináciách, nepredložil dôkazy k vyúčtovaniam pracovných ciest, a to doklady o iných
výdavkoch, platení „miestnej dani“, resp. „dani“, o výdavkoch na „repre“, alebo „cestovné za taxi“,

nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, že zahraničné pracovné cesty boli uskutočnené ako pracovné
(pre potreby vlastnej podnikateľskej činnosti). Konštatoval, že žiaden z predložených predmetov
označených kontrolovaným subjektom ako dôkazy nepreukazuje, že sa preverované zahraničné
pracovné cesty uskutočnili. Ani ďalšie navrhnuté dôkazy nie sú podľa správcu dane spôsobilé
uskutočnenie pracovných ciest preukázať.

10. Na základe týchto zistení, v kontexte s nedostatočným preukázaním uskutočnenia zahraničných
pracovných ciest, správca dane nadobudol presvedčenie a tvrdí, že preverované faktúry spoločnosť
AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. vystavila pre žalobcu iba fiktívne. Účelom takto deklarovaných
obchodných vzťahov bolo zníženie základu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 u

kontrolovaného daňového subjektu,. s cieľom zníženia jeho daňovej povinnosti.

11. Preto správca dane prijal záver, že zaúčtované náklady uvedené v celkovej výške 46.849,24 Eur, nie
sú daňovými výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
ako to ustanovuje § 2 písm. i) ZDP.

12. Ďalej správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt zaúčtoval na základe dokladu s
názvomvzáhlaví„ProformaInvoice“a„Abide“sumu8.068,87Eur.Poukázalnato,žedokladneobsahuje
pečiatku a podpis, vyhotovený je v anglickom jazyku, doklad obsahuje sumy 16.700.00, 1.250,00
a 17.950,00 v USD, ďalší text v anglickom jazyku je nezrozumiteľne popísaný nejakými číslami perom. K

dokladu je pripojený „účtovný doklad žalobcu, obsahujúci sumu 16.361,40 Eur, zaúčtovanú na účte DAL
321000, sumu 8.068,87 Eur, zaúčtovanú na účte MD 501000 - spotreba materiálu a sumu 8.292,53 Eur
zaúčtovanú na účte MD 042000 - obstaranie hmotného investičného majetku. K nákladom vynaloženým
na spotrebu materiálu v sume 8 068,87 Eur správca dane uviedol, že o doklade DF 3020150104
bolo účtované ako o dodávateľskej faktúre, zaúčtovanej na účet nákladov, spotreba materiálu, doklad

nespĺňal zákonnú podmienku zrozumiteľnosti účtovného dokladu (bol vyhotovený v anglickom jazyku)
podľa § 4 ods. 8 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Z dokladu predloženého ku kontrole podľa
jeho názoru nebolo možné spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovného prípadu, preto sa považuje
uplatnenie sumy vo výške 8.068,87 Eur ako daňového výdavku za nepreukázateľné. Na základe týchto
dôvodov správca dane prijal záver, že zaúčtovaný náklad uvedený v celkovej výške 8.068.87 Eur, nie

je daňovým výdavkom preukázateľne vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
ako to ustanovuje § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z..

13. Správca dane na sumy nákladov neuznaných za daňové výdavky, uvedené v časti II. bod 1.3.A.9.
vo výške 46.849,24 Eur a bod 1.3.B.3 vo výške 8.068,87 Eur rozhodnutia aplikoval ustanovenie § 21

ods. 1 ZDP a § 17 ods. 2 písm. a) ZDP. Záverom konštatoval, že výsledkom daňovej kontroly z dôvodu
nedostatočného preukázania vynaloženia výdavkov na daňové účely bola úprava - zvýšenie základu
dane podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZDP vo výške 54.918,11 Eur. Upravený základ dane po daňovej kontrolepredstavoval 60.490,02 Eur, 22 % daň z tohto základu je 13.307,80 Eur. Rozdiel dane po daňovej
kontrole a priznanej dane predstavuje sumu vo výške 12.081,98 Eur.

14. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 04.07.2018, pričom odvolacie
dôvody z väčšej časti zodpovedajú žalobným dôvodom uvedeným v správnej žalobe žalobcu.

15. Žalovaný rozhodnutím č. 101848612/2018 zo dňa 19.09.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“)
potvrdil rozhodnutie správcu dane (správneho orgánu prvého stupňa), ktorým bol žalobcovi podľa § 68

ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2015 v sume 12.081,98 Eur, a to z dôvodu, že považoval všetky odvolacie námietky žalobcu za
neopodstatnené.

16. Vo vzťahu k námietke osobného doručenia výzvy na predloženie dôkazov dňa 15.11.2017, ktoré
žalobca označuje za výsluch svedka – konateľa uviedol, že aj keď správca dane vo vyhotovenom

úradnom zázname (č. 102481345/2017) priznáva, že okrem doručenia výzvy sa konateľa daňového
subjektu spýtal, či účtovníctvo spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. viedla p. G., mal za to, že táto
skutočnosť však nie je dôvodom na tvrdenie, že správca dane pri doručení výzvy, donútil konateľa k
odpovediam na jeho otázky, pričom žalobca neuvádza žiadne konkrétne otázky, na ktoré bol konateľ
donútený správcovi dane odpovedať.

17. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že dôkazy, ktoré daňový subjekt k preukázaniu pracovných
ciest predložil, nie sú postačujúcim dôkazom o tom, že pracovné cesty sa aj reálne uskutočnili. Nie
správca dane, ale daňový subjekt musí vedieť, akými konkrétnymi dôkazmi v súvislosti s fakturovanými
cestami disponuje, a tieto je povinný správcovi dane predložiť. Takýmito dôkazmi (okrem dôkazov

uvedených správcom dane) mohli byt napríklad aj pečiatky v cestovnom doklade (pase), ktoré by daňový
subjekt (vzhľadom na destinácie, ktoré mal navštíviť) v cestovnom doklade nepochybne mal a ktoré by
preukázali, že žalobca pracovné cesty v danom čase aj vykonal, prípadne iné priame dôkazy, ktoré by
nepochybne súviseli so zaúčtovanými nákladmi na pracovné cesty a ich účelom. Žalobca také dôkazy
v priebehu daňovej kontroly nepredložil, pričom bolo predovšetkým v záujme daňového subjektu, aby

uchoval a správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré by mohli preukázať priamu súvislosť s nákladmi
na zaúčtované pracovné cesty.

18. Dôkazy, ktorých fotodokumentáciu žalobca predložil a ktorými sú magnetky, tričká, popolník, mapy,
propagačné materiály z plantáže, vzorky kávy, špeciálne servírovacie predmety na podávanie kávy, nie

je podľa názoru žalovaného možné akceptovať ako priame a relevantné dôkazy, pretože nepreukazujú
nie len to, že by boli zadovážené samotným žalobcom, ale, len na základe ich existencie. nie je možné
preukázať ani to, že boli zakúpené (nadobudnuté) v čase konania zaúčtovaných pracovných ciest a v
uvádzaných destináciách. Považoval za potrebné uviesť, že samotná existencia mincí (rovnako, ako aj
ostatných predmetov) nepreukazuje, že mince doviezol daňový subjekt práve zo sporných pracovných

ciest.Žalobcauskutočňovalpracovnécestyakoprávnickáosoba,ktorámápovinnosťpreukázaťnáklady
vynaložené na tieto pracovné cesty, a preto je povinná uchovávať doklady (aj o výmene eur na príslušnú
inú menu), pretože aj to môže slúžiť ako dôkaz preukazujúci, že fakturované pracovné cesty aj reálne
uskutočnil. Žalobca však nepredložil žiadny dôkaz o výmene platidiel v žiadnej z krajín, ktoré mal
navštíviť. Žalovaný nemohol akceptovať ako relevantný dôkaz o uskutočnení ciest fotodokumentáciu

predmetov vyhotovenú v kancelárií právneho zástupcu, pretože z takýchto dôkazov podľa názoru
žalovaného nie je možné zistiť kedy, kde a kým tieto predmety boli zakúpené, resp. dodané. Konštatoval,
že tvrdenie, že žalobca nepovažoval za potrebné vyhotovovať správy, resp. záznamy zo služobných
ciest z dôvodu, že je jediným konateľom spoločnosti, ktorý sa zodpovedá len sám sebe a nepotrebuje sa
zaťažovať zbytočnou byrokraciou je nesprávne a v neprospech žalobcu, pretože vyhotovené správy by

v kontexte s inými dôkazmi overiteľnými dôkazmi napr. aj výmenou platidla, informáciami o rokovaniach
a pod., mohli byť jedným z dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie pracovných ciest a ich súvislosť
s vykonávanou činnosťou.

19. Žalovaný mal za to, že žalobca opomenul uviesť priamu súvislosť, resp. predložiť priamy dôkaz o

tom, že tieto predmety daňový subjekt aj reálne v týchto krajinách aj zakúpil, prípadne iným spôsobom
zabezpečil, a to práve pri pracovných cestách, ktorých výdavky (náklady) v roku 2015 zaúčtoval do
daňových výdavkov (nákladov). Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil náklady na sporné pracovné cesty
do daňových nákladov (do uvedených destinácií necestoval ako súkromná fyzická osoba) bol podľanázoružalovanéhopovinnýzabezpečiťnapreukázanietýchtovýdavkov(nákladov)dostatočnépodklady
pre to, aby riadne preukázal existenciu. resp. vznik nárokov na uznanie týchto nákladov v zmysle
daňových zákonov. Priamym dôkazom preukazujúcim uskutočnenie pracovných ciest podľa žalovaného

nie sú ani predložené čestné prehlásenia, na základe ktorých daňový subjekt tvrdí, že predložil správcovi
dane potvrdenia obchodných partnerov, ktorí na rozdiel od pracovníčky spoločnosti AGENTÚRA
ALBATROS s.r.o. skutočne reálne osobne absolvovali s konateľom žalobcu v konkrétny deň, na
konkrétnom mieste, obchodné stretnutie. Predložené potvrdenie obchodného zástupcu spoločnosti
KWK International Olega Strijskij, ktorý vo svojom potvrdení zo dňa 30.11.2017 uviedol, že v dňoch

03.01.2016 až 07.01.2016 obchodne rokoval s p. A., majiteľom spoločnosti Kávy sveta s.r.o. v Kyjeve,
podľa žalovaného nie je dôkazom preukazujúcim odôvodnenosť daňových nákladov za rok 2015. V
potvrdení vystavenom H. I. J., riaditeľkou medzinárodných operácií spoločnosti NIMIT & VINGS so
sídlom v Arabských Emirátoch, Ajman, sa síce uvádza, že sa osobne stretla s konateľom daňového
subjektu, neuvádza sa však, že to bolo v roku 2015, rovnako ako nepotvrdzuje, že osobné stretnutia s
podnikateľmi v oblasti produkcie, predaja a vývozu a dovozu kávy, ktoré organizovala, sa na uvedených

miestach a v uvedených dátumoch aj uskutočnili, ako to tvrdí žalobca. Nekonkrétne a nepreukazné
je podľa žalovaného aj potvrdenie vystavené osobou K. L. K. obsahujúce vyhlásenie, že v roku 2015
organizoval niekoľko obchodných stretnutí pre pána A. s výrobcami a distribútormi kávy. Z potvrdenia
však nie je známe kedy, kde a s kým mali byť ním organizované stretnutia uskutočnené.

20. V súvislosti námietkou žalobcu, že v oboznámení s výsledkami kontrolných zistení správca dane
neurčil lehotu na vyjadrenie sa k oboznámeniu žalovaný uvádza, že zo znenia ustanovení Daňového
poriadku, upravujúcich postup pri daňovej kontrole mu táto povinnosť nevyplývala a ani samotný daňový
subjekt vo svojom odvolaní neuvádza aké ustanovenie správca dane podľa jeho názoru týmto svojim
konaním porušil. Správca dane zaslaným oboznámením informoval žalobcu o výsledku svojich zistení

a v prípade, že žalobca mal potrebu sa k týmto zisteniam vyjadriť, mohol toto svoje právo, uplatniť bez
ohľadu na to, či mu správca dane určil lehotu na vyjadrenie, alebo nie, čo v konečnom dôsledku aj
vykonal podaním zo dňa 12.02.2018.

21. Vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke zaujatosti uviedol, že na to, aby správca dane rozhodoval

o podanej námietke zaujatosti, musia byt' splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení, čo
v danom prípade splnené nebolo. Preto správca dane vydal vo veci oznámenie, ktorým žalobcovi túto
skutočnosť oznámil. Správcu dane k námietkam zaujatosti uvedených daňovým subjektom (na ktorej
trval aj vo vyjadrení v protokole z kontroly) uviedol, že námietky zaujatosti boli zamietnuté, čo je síce
nepresná formulácia uvedeného ustanovenia, t. j. že „na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky

zaujatosti, sa neprihliada“, vyjadruje však tú istú skutočnosť. V kontexte s uvedeným považoval za
nedôvodné tvrdenie žalobcu, že v daňovej kontrole konali vylúčené osoby, opakovane uvádzané v
podanom odvolaní.

22. K námietkam. ktoré žalobca uvádza v súvislosti s jeho požiadavkou nahliadnuť do spisu a s

obvinením správcu dane, že mu neumožnil nahliadnuť do spisu z dôvodu, že by z neho bolo možné
dokázať nezákonnosť daňovej kontroly žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že
žalobca sa dňa 19.12.2017 na daňový úrad dostavil za účelom predloženia dokladov, na ktoré ho
správca dane vyzval a nie za účelom nazretia do spisu. Správca dane nemal pripravený spis, na ktorom
pracoval v takom stave, aby mohol žalobcovi umožniť ihneď do spisu nahliadnuť, preto mu navrhol, aby

sa dohodli na čase (poobede alebo nasledujúci deň), kedy príde do spisu nahliadnuť. Žalobca však
následne už o nahliadnutie do spisu neprejavil záujem. Priznal, že o nazretí do spisu sa nevyhotovuje
zápisnica ako to nesprávne uviedol správca dane, avšak táto nesprávnosť podľa žalovaného nič nemení
naskutočnosti,žežalobcanemalzáujemnazrieťdospisuvinomčase(momente)akoihneďpovznesení
tejto požiadavky, pričom považoval za nepochybné, že na to, aby mohol žalobca do spisu nazrieť bolo

potrebné spis prezrieť, vybrať doklady podliehajúce daňovému tajomstvu, čo si vyžaduje istý čas. Preto
námietky a obviňovanie správcu dane (ničím nepreukázané informácie o tretej osobe), ktoré žalobca v
súvislosti s nazretím do spisu v podanom odvolaní uviedol, považoval za domnienky a tvrdenia, ktoré
žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom preukazujúcim tvrdenú skutočnosť o „úprave“ spisu, v dôsledku
čoho, by ďalšie nazeranie do spisu nemalo pre žalobcu relevantný význam. Pravdivou skutočnosťou

podľa žalovaného zostáva len to, že žalobca správcu dane o nazretie do spisu v priebehu kontroly už
nepožiadal.23. Konštatoval, že okolnosti súvisiace s predvolaním C. E., doručením, resp. nedoručením výzvy
na predloženie účtovníctva spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. a informáciami o tom, do
kedy bola menovaná konateľkou tejto spoločnosti, kto bol zodpovedný za účtovníctvo nepovažoval

za relevantné skutočnosti, majúce vplyv na vyrubený rozdiel dane. C. E., ktorá v čase kontroly už
nebola konateľkou spoločnosti AGENTURA ALBATROS s.r.o., pričom spoločnosť bola v konkurze,
nedisponovala účtovníctvom tejto spoločnosti, a preto ju správca dane na predloženie účtovníctva
už nevyzýval a ani to nepovažoval za podstatné pre posúdenie sporných faktúr. Samotná skutočnosť,
že menovaná potvrdila zaúčtovanie sporných faktúr do výnosov spoločnosti je podľa žalovaného

len jej tvrdením, ktoré nemá oporu v účtovníctve tejto spoločnosti, nakoľko výsledkom preverenia
účtovníctva spoločnosti bolo zistenie, že faktúry za letenky a ubytovanie, vystavené pre žalobcu, neboli
v účtovníctve (vo výnosoch) tejto spoločnosti zaúčtované. K rovnakému zisteniu dospel správca dane
aj pri preverení účtovníctva spoločnosti v elektronickej forme. Tvrdenia o úmyselných zásahoch do
účtovníctva a odstránení práve položiek týkajúcich sa žalobcu, ktorými v odvolaní argumentuje, žalobca
podľa žalovaného nepreukázal ani dôkazmi predloženými k odvolaniu (dokladmi zo spisu vedeného

na polícii), pretože ani z uvedených dokladov nie je známy obsah šanónov, t. j., aké konkrétne listinné
účtovné doklady sa v šanónoch odovzdávaných polícií nachádzali. V dôsledku uvedeného nepovažoval
za pravdivé ani tvrdenie, že s účtovníctvom bolo úmyselne manipulované, keďže preukázané nie je ani
to, že o faktúrach za letenky a ubytovanie, vystavených pre žalobcu, bolo reálne účtované.

24. K námietke žalobcu, že na základe neúplného účtovníctva, ktoré správca konkurznej podstaty
predložil správcovi dane, nemôže byť vykonaný relevantný záver o tom, že spoločnosť AGENTÚRA
ALBATROS s.r,o. faktúry vystavené žalobcovi nezahrnula do svojich zdaniteľných príjmov, žalovaný
uviedol, že spoločnosť AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. nepodala za rok 2015 daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby, čo znamená, že do svojich zdaniteľných príjmov nezahrnula a nepriznala

nie len príjmy, ktoré mala dosiahnuť za úhradu faktúr vystavených pre žalobcu, ale ani žiadne iné
zdaniteľné príjmy, ktoré v tomto zdaňovacom období dosiahla. Z uvedeného dôvodu nie je možné podľa
žalovaného pravdivosť tvrdení žalobcu tykajúcu sa úplnosti, resp. neúplnosti účtovníctva spoločnosti
AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. preveriť, pričom mal za to, že nie je rozhodujúce, ktorá z konateliek mala
splniť povinnosť podať daňové priznanie za rok 2015, a túto povinnosť nesplnila.

25. Za nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalobcu týkajúca sa nezákonnosti protokolu z daňovej
kontroly ako dôkazu použitého vo vyrubovacom konaní. Protokol z kontroly bol vyhotovený na
základe vykonaných dôkazov, pričom rozhodujúcim dôkazom je podľa žalovaného zistená a uvedená
skutočnosť, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne priame a konkrétne

dôkazy, ktorými by preukázal, že pracovné cesty reálne uskutočnil, a tiež, že ich uskutočnil v súvislosti s
vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti. Považoval za nesporné, že len faktúra a z internetu vytlačená
letenka a doklad na ubytovanie, ktoré je možné nie len objednať a vytlačiť, ale následne aj stornovať,
nie sú bez ďalšieho preverenia a preukázania konkrétnymi dôkazmi o uskutočnení cesty a o preukázaní
jej súvislosti s vykonávanou podnikateľskou činnosťou, relevantnými dôkazmi preukazujúcimi tvrdenú

skutočnosť.

26.Žalovanýpoukázalnaznenieustanovenia§24Daňovéhoporiadku,podľaktoréhodôkaznébremeno
je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom
správca dane tieto dôkazy len vykonáva. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom

subjekte a nie na strane správcu dane, ktorý dokazovanie vedie. Dôkazná povinnosť je spojením
povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, čo podľa žalovaného žalobca zjavne
nesplnil.

27. Žalovaný záverom poukázal na tú skutočnosť, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v

zmyslepríslušnýchustanoveníZDPsútripodmienky,ktorémusiabyťsplnenésúčasne.Jetopodmienka
vecnosti (výdavky musia byt' vynaložené na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov), podmienka
preukázateľnosti (daňový subjekt musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka
zaúčtovania(preukázateľnývýdavokmusíbyt'zaúčtovaný).Keďžepodmienkupreukázateľnostižalobca
nesplnil, nie je podľa jeho názoru možné sporné a daňovým subjektom namietané výdavky (náklady)

na pracovné cesty považovať za daňový výdavok (náklad) v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) ZDP.
Mal za to, že v rozpore s ustanoveniami § 17 ods. 2 písm. a) ZDP žalobca zaúčtoval do daňových
výdavkov (nákladov) náklady na zakúpený pražiarenský stroj a náklady na pracovné cesty v celkovej
sume 54.918,11 Eur.II.

Správna žaloba

28. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo
„predchádzajúci správny súd“) dňa 10.12.2018 sa žalobca domáhal prieskumu rozhodnutia žalovaného
č. 101848612/2018 zo dňa 19.09.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.

101124515/2018 zo dňa 07.06.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 12.081,98 Eur. Žalobca
v žalobe žiadal zrušiť okrem preskúmavaného rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa. Zároveň žiadal priznať žalobcovi náhradu trov konania.

29. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako

rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) zákona č. 162/2015
Z. z.. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), a to nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí, že
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymispismianemávnichoporuažepostupomžalovanéhodošlokpodstatnémuporušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci.

30. Poukázal na „neformálnu výzvu“ správcu dane zo dňa 17.10.2017, kde viacero z dokladov, ktoré
požadoval správca dane vo výzve predložiť bolo vyhotovených v anglickom jazyku a jeden doklad bol

vystavený v aj maďarčine. Správca dane vyzval žalobcu len na preloženie pokladničného dokladu č. P
1509049 zo dňa 03.09.2015 vystaveného v maďarskom jazyku, pričom znenie v angličtine vystavených
dokladov v tomto štádiu žiadnym spôsobom nenamietal, pričom nežiadal ani o úradný preklad.
Vysvetlenie k sporným účtovným dokladom odovzdal konateľ žalobcu osobne spolu s požadovanými
dokladmi dňa 07.11.2017 do rúk zamestnanca správcu dane, ktorý sa po požadované doklady dostavil

do prevádzky žalobcu osobne a sám, pričom o tomto úkone nespísal v reálnom čase žiaden záznam,
prevzatie dokladov potvrdil až dodatočne, dňa 15.11.2017. Vo vzťahu k ďalšej výzve správcu dane zo
13.11.2017 uviedol, že opätovne zamestnanec správcu doručil účtovníčke žalobcu zo svojej osobnej
pracovnej schránky e-mail, pričom ani v tomto prípade (rovnako aj vo výzve zo dňa 17.10.2017) neurčil
na predloženie dokladov žiadnu lehotu a žalobcu ani žiadnym spôsobom nepoučil o následkoch jej

nesplnenia. Výzva podľa žalobcu neobsahovala dátum, identifikáciu osôb konajúcich v mene správcu
dane,pečiatku,hlavičkusprávcudane,sp.zn.apod..Jednalosatedaopäťlenoneformálnuvýzvu,ktorá
však obsahovala požiadavku na predloženie dokladov aj za ďalšie účtovné obdobia rokov 2013, 2014 a
2016, hoci k rozšíreniu daňovej kontroly nedošlo, požiadavka ktorá tak bola podľa žalobcu jednoznačne
v rozpore s § 46 ods. 4 Daňového poriadku.

31. Žalobca poukázal tiež na procesný úkon správcu dane, ktorý sa uskutočnil dňa 15.11.2017 o 11.00
hod., kedy sa dostavil zamestnanec správcu dane do kaviarne žalobcu na F. M. N. XX J. D. , ktorá bola
v tom čase v plnej prevádzke. Na stretnutí už bol prítomný aj právny zástupca žalobcu. Zamestnanec
žalobcu mal poučiť prítomných o tom, že konateľ žalobcu musí vypovedať pravdivo a úplne a nič nemá

zamlčovať, že nie je oprávnený radiť sa s právnym zástupcom na už položenú otázku a voči právnemu
zástupcovi učinil poučenie, že ak bude vstupovať do výsluchu, tak bude trestne stíhaná pre trestný
čin marenia spravodlivosti. Potom začal klásť konateľovi žalobcu otázky, ktoré však vôbec nesúviseli s
daňovou kontrolou. Týkali sa práve pomerov tretej osoby, spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o.,
najmä preverovania informácií o tom, kto viedol účtovníctvo spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o.,

kde sa nachádza účtovníctvo. Spôsob výsluchu bol podľa názoru prítomného zástupcu nezákonný,
netýkalsapodstatydaňovéhokonania,čobolonamietanéprávnymzástupcomsohľadomnasugestívne
a kapciózne otázky, tak aj s ohľadom na to, že zamestnanec o výsluchu nevykonával žiadnu zápisnicu.
Na požiadavku žalobcu o zápisnicu zamestnanec správcu dane vyhlásil, že týmto nebol vykonávaný
žiaden výsluch, ale išlo len o neformálny rozhovor. Až pri odchode predložil zamestnanec žalovaného

konateľovi žalobcu výzvu zo dňa 09.11.2017, pričom mal vyhlásiť, že on je len v pozícii doručovateľa.
Konštatoval, že skutočnosť, že zamestnanec správcu dane vykonal tento úkon v rozpore so zákonom,
nemôže zbaviť správcu dane zodpovednosti za porušenie zákona jednoduchým jeho vyhlásením, žesa nemohlo jednať o úkon daňovej kontroly, lebo v opačnom prípade by museli byť dodržané určité
zákonom stanovené procesné pravidlá.

32. Žalobca uviedol, že Výzva zo dňa 09.11.2017, doručená žalobcovi počas výsluchu dňa 15.11.2017,
bola od oznámenia o daňovej kontrole prvým dokumentom správcu dane s navonok formálnymi
náležitosťami, kde bola určená lehota na splnenie výzvy, a to 8 dní. Lehotu určená správcom dane vo
výzve zo dňa 9.11.2017 považoval za zjavne neprimeraná, a teda v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového
poriadku, keďže sa jednalo o predloženie iných dôkazov, nie účtovných dokladov a štandardných príloh,

a to vo vzťahu k pracovným cestám realizovaným v krajinách mimo EÚ pred viac ako dvoma rokmi
v súčinnosti s osobami žijúcimi a pôsobiacimi v tretích krajinách, s ktorými v tom čase žalobca pre
odklad realizácie podnikateľského zámeru z dôvodu predchádzajúcej daňovej kontrole aktuálne nebol
v intenzívnom kontakte.

33. Žalobca namietal porušovanie zásady úzkej súčinnosti správcu dane so žalobcom vyplývajúcu

z ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď z výzvy nevedel konkretizovať, z akého dôvodu,
ktoré z predložených dokladov vnášajú do procesu dokazovania pochybnosti o hodnovernosti reálneho
uskutočnenia pracovných ciest konateľa žalobcu. Mal za to, že len všeobecné vyhlásenie správcu
dane o tom, že nejaké pochybnosti vznikli, nemôže postačovať na presun dôkazného bremena, keďže
kontrolovaný subjekt nemôže vedieť, v čom pochybnosti spočívajú a nemôže preto ani relevantným

spôsobom reagovať a odstrániť ich. Postup správcu dane, keď ten za danej situácie odmietol
konkretizovať dôvody údajných svojich pochybností je preto podľa žalobcu nie len v rozpore so zásadou
správy daní podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku (zásada úzkej súčinnosti), ale aj v rozpore s právom
subjektu v daňovej kontrole v zmysle § 45 ods. 1 písm. c), písm. f) Daňového poriadku a postupom
správcu dane mu je vedome bránené aj reálne plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovením

§ 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Takýto postup správcu dane zároveň podľa žalobcu hrubo
potiera základný účel daňovej kontroly vyplývajúci z § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Zároveň je v
rozpore s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku a v konečnom dôsledku podľa žalobcu nemôže
viesť k inému záveru ako je ten, že správca dane neuniesol dôkazné bremeno, ktoré sa preto nemohlo
zákonným spôsobom presunúť na žalobcu.

34. Žalobca ďalej konštatoval, že správca dane vôbec nereflektoval na podstatu požiadavky riadne
doručiť výzvu zo dňa 13.11.2017, ktorá spočívala v tom, že zamestnanec správcu dane v tejto výzve
zjavne prekročil svoje oprávnenia, keď bez rozšírenia daňovej kontroly požadoval od žalobcu doklady
za účtovné obdobia rokoch 2013, 2014 a 2016, ktoré neboli uvedené v oznámení o daňovej kontrole, na

ktorý dokument sám odkazuje. Požiadavka správcu dane preto bola v rozpore s § 46 ods. 4 Daňového
poriadku. Z tohto dôvodu žiadal žalobca jej oficiálne doručenie, aby mohol rovnako oficiálne namietať
nezákonnosť požiadavky správcu dane.

35. Vo vzťahu k neumožneniu preštudovaniu spisu správcom dane žalobca uviedol, že dňa 19.12.2017

po odovzdaní dokladov požiadal právny zástupca žalobcu o predloženie spisu k jeho nahliadnutiu,
kde mu bolo oznámené zamestnancom správcu dane, že z technických príčin nebude môcť do spisu
nahliadnuť, aby ho kontaktoval popoludní, prípadne nasledujúci deň, že mu dajú termín. Na požiadavku
právneho zástupcu, aby spísal o tom úradný záznam, zamestnanec správcu dane argumentoval, že
nemôže spísať ani úradný záznam, keďže práve z tohto dôvodu, že im údajne nefunguje počítačový

systém, nie je ani možné nahliadnuť do spisu. Dôvod, pre ktorý chcel právny zástupca nahliadnuť do
spisu spočíval v jeho dôvodnom podozrení, ktoré nadobudol z dovtedajšieho postupu zamestnancov
správcu dane vykonávajúcich kontrolu, že daňová kontrola nesleduje legitímny účel, čo chcel preveriť
práve nahliadnutím do spisu. Konštatoval, že nahliadnuť do spisu po jeho prípadnej dodatočnej
úprave zo strany zamestnancov správcu dane stratilo z tohto pohľadu relevanciu. Konštatoval, že o

nahliadnutí do spisu sa žiadna zápisnica nespisuje. Mal za to, že od okamihu vznesenia požiadavky
žalobcu nahliadnuť do spisu správca dane konal v jasnom zámere, čím skôr a bez toho, aby žalobca
dostal šancu reálne uplatňovať svoje práva a najmä relevantným spôsobom ešte pred vyhotovením
protokolu spochybniť údajné zistenia z účtovníctva spoločnosti Agentúra Albatros s.r.o., daňovú kontrolu
ukončil. Právo nahliadať do spisu podľa žalobcu nevyžaduje splnenie žiadnych osobitných podmienok,

s výnimkou, že sa musí jednať o štandardný pracovný čas správcu dane. Výkon tohto práva, resp.
posúdenie jeho odopretia, nemôže byt' posudzované podľa toho, či žalobca niekedy pred tým alebo
niekedy potom toto právo ešte využil. Trval na tom, že správca dane týmto postupom porušil právo
žalobcu vyplývajúce mu z ustanovenia § 23 Daňového poriadku.36. Žalobca mal za to, že ak by správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 (Základné zásady
správy daní) v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 Daňového poriadku, mohol bez problémov ihneď

odstrániť pochybnosti správcu dane vyplývajúce údajne z cudzojazyčnosti príloh a chýbajúcich pečiatok
a podpisov, ak by mu tieto dôvody spornosti boli oznámené, napr. práve tak, ako to urobil vo vzťahu
k dokladu vystavenom v maďarskom jazyku. Správca dane ale volil postup tvrdenia len všeobecných
pochybností, čím žalobcu zavádzal a znemožňoval mu reálne a najmä efektívne konať, riadne realizovať
svoje práva a rovnako aj plniť svoje povinnosti.

37. Ak mal správca dane pochybností o reálnom uskutočnení pracovných ciest z dôvodu, že prílohy
faktúr spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. boli v anglickom jazyku a neboli opatrené pečiatkami
a podpismi, ako to sám uvádza, mohol a mal podľa žalobcu na odstránenie tohto zdroja pochybnosti
vykonať aj ďalšie navrhované dôkazy, najmä riadne vypočuť žalobcom navrhovaného svedka, C. E.,
ktorej výsluch žalobca nenavrhoval vykonať na formálne náležitosti faktúr, ale na preukázanie, že

pracovné cesty boli reálne vykonané, keďže táto svedkyňa osobne cesty komunikovala s hotelmi,
objednávala ubytovanie, vystavovala letenky a napokon v niektorých prípadoch aj osobne viezla
konateľa žalobcu na letisko a späť a priamo počas pracovných ciest komunikovala s konateľom žalobcu
aj niektoré organizačné záležitosti pod. (pozn. správneho súdu – uvedená osoba bola vypočutá po
ukončení daňového konania dňa 24.05.2018).

38. Žalobca v podaní zo dňa 18.12.2017 s označením „PREDLOŽENIE DÔKAZOV“, vložil do podania
snímky, fotografie predmetov, ktorých existenciu navrhoval overiť vo vlastných priestoroch alebo na
daňovom úrade. Jednalo sa o rôzne predmety: mapy navštívenej oblasti, leták z navštívených kávových
plantáží, bankovky a najmä drobné mince, ktoré zostali konateľovi žalobcu z týchto pracovných ciest.

V tejto súvislosti žalobca opakovane zdôrazňoval, že sa jedná o predmety zo vzdialených krajín Zeme,
ktoré nebolo možné takto, práve v takejto skladbe v akom boli predložené, za tak krátke obdobie
zadovážiť, ak by ich nebol konateľ žalobcu, ktorý ich osobne zrealizoval, mal priamo u seba. Osobitne
zvýraznil mapu Costa Rica, propagačný leták práve z kávových plantáží v Južnej Amerike, práve z miest
plantáží, ktorých návštevu deklaruje v cestovnom príkaze, a tiež mince, ktoré nie je možné obstarať

ani v banke a vzorky kávy, dovezené priamo od producentov z navštívených miest Južnej Ameriky.
Poukázal na to, že takéto mince môže v zásade reálne na Slovensku mať len ten, kto si ich priniesol
z krajiny. V danom prípade sa jedná o päť rôznych exotických mien, a to opäť práve z oblastí, ktoré
deklaroval ako osobne navštívené v cestovných príkazoch vystavených dva roky spätne. Správca dane
obhliadku týchto predmetov odmietol, čo odôvodnil tým, že ako predmety, tak aj „uvedené snímky mohli

byť získané kedykoľvek, kdekoľvek, kýmkoľvek“. Pritom podľa žalobcu z týchto snímok je evidentné, že
sú vyhotovené v jednom priestore, ktorým je kancelária právneho zástupcu žalobcu. Ak mal správca
dane práve takéto pochybnosti, obratom ich mohol právny zástupca priniesť k obhliadke, prípadne sa
mohol domáhať ich predloženia zamestnanec správcu dane kedykoľvek z hodiny na hodinu. Žalobca
mal za to, že predkladané dôkazy, samé o sebe nie sú priamym dôkazom, avšak správca dane ich

mohol a mal posudzovať v kontexte ostatých dôkazov a vyhodnotiť ich nie len samostatne, ale spolu
so všetkými ostatnými dôkazmi, ako aj so všetkým ostatným, čo v konaní vyšlo najavo, okrem iného aj
so samotným predmetom podnikania žalobcu a najmä v kontexte dôkazov, ktoré správca dane odmietol
vykonať.

39. Žalobca poukázal aj na ďalšie listinné dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, a to potvrdenia
obchodných partnerov s ktorými priamo osobne konateľ žalobcu počas nich rokoval alebo
prostredníctvom ktorých mu boli sprostredkované stretnutia s inými partnermi. Jednalo sa potvrdenia,
ktoré žalobca pracovne označil ako „čestné prehlásenia“ a vystavili ich predstavitelia spoločností NIMIT
& VINGS, konkrétne p. H. I. J., riaditeľka medzinárodných operácií, Spojené Arabské Emiráty, Ajman,

ktorá potvrdila osobné stretnutie s konateľom žalobcu v roku 2015 a v potvrdení uviedla konkrétne
miesta a dátumy stretnutia: 19.03 2015 v Istanbule, 16.04 2015 v Istanbule, 18.06 2015 vo Viedni, 15.08.
2015 v Istanbule, 19.09 2015v Denpasare, 22.10 2015 v Istanbule, 26.11 2015 v Abu Dhabi a 14.12
2015 v Dubaji. Dôvody týchto stretnutí žalobca podľa vlastných slov podrobne objasnil v podaní zo dňa
3.11.2017, pričom správca dane tento dôkaz neuznal z dôvodu, že sa jedná sa o písomnosť v anglickom

jazyku, bez dátumu, s nečitateľným podpisom. Žalobca predložil aj potvrdenie o osobnom stretnutí
konateľa žalobcu so zástupcom spoločnosti KWK Internacional v Kyjeve, vystavené v anglickom jazyku,
ktoré bolo opatrené aj pečiatkou, aj dátumom jeho vystavenia, tento dôkaz správca dane vyhodnotil tak ,
že predložená písomnosť je nezrozumiteľná, čestné prehlásenie nie je dôkazom v daňovom konaní.Aj keď tento dôkaz označil žalobca pracovne ako „čestné prehlásenie“, v samotnom jeho obsahu
bolo označené ako „confirmation“, čo sa prekladá ako potvrdenie, svedectvo. Listina, vystavená za
spoločnosťNIMIT&VINGSp.H.I.J.,potvrdzujúcapracovnéstretnutianiejevobsahusamomoznačená

žiadnym názvom. Žalobca mal za to, že správca dane mal preto listiny posudzovať podľa ich obsahu
a nie podľa toho, ako ich označil žalobca, a takto jednoducho sa zbaviť povinnosti zaoberať sa vôbec
týmito dôkazmi a riadne ich vykonať a najmä vyhodnotiť postupom podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
Konštatoval, že zo spôsobu argumentácie správcu dane mal za zrejmé, že správca dane si ňou len
účelovo zjednodušoval odôvodňovanie svojho budúceho rozhodnutia, pričom o ich neuznaní pre údajnú

nezrozumiteľnosť sa žalobca po prvý krát dozvedel až 6.2.2018, t. j. len pár dní pred vypracovaním
protokolu, ktorým bola daňová kontrola ukončená. Zvýraznil , že k potvrdeniu pracovných ciest p. K.
L. K., ktorá v e-mailovej komunikácii potvrdila, že v roku 2015 sprostredkovala konateľovi žalobcu tam
uvedené pracovné stretnutia sa správca dane ani len nevyjadroval, po celý čas ho ignoroval, ako keby
tento dôkaz vôbec neexistoval.

40. K zisteniam ohľadom nákladov vynaložených na spotrebu materiálu – dodávateľská faktúra č.
3020150104 zo dňa 29.4.2015 od dodávateľa Abide Ic Ve Dis Ticaret Limited Sirketi, účtovný zápis
na sumu 8.068,87 Eur žalobca poukázal na tú skutočnosť, že správca dane v bode 2. oboznámenia
so zistenými skutočnosťami zo dňa 25.01.2018 konštatuje: „Písomný doklad v anglickom jazyku je
nezrozumiteľný. Na účte 321000 sa účtujú faktúry od dodávateľov, tento doklad náležitosti faktúry

nemá. Jeho zaúčtovanie na účtoch 042000 - obstaranie hmotného investičného majetku a 501000 –
spotreba materiálu v uvedených sumách nie je preukázaná. Suma 8.068,87 Eur zaúčtovaná na účte
MD 501000 z dôvodu nepreukázateľnosti sa nepovažuje za výdavok na zabezpečenie, dosiahnutie a
udržaniepríjmov.Účtovanieosume8.292,5naúčte042000-obstaraniehmotnéhoinvestičnéhomajetku
je nepreukázateľné.“ Žalobca konštatoval, že ak dôvodom nepreukázateľnosti účtovania tohto dokladu

je opäť jeho nezrozumiteľnosť, lebo je vyhotovený v anglickom jazyku, správca dane mohol a mal
vyzvať žalobcu na jeho preklad, práve tak, ako to urobil s dokladom v maďarčine. Uviedol, že pečiatka
nie je aj v zmysle usmernení žalovaného podstatnou náležitosťou daňového dokladu. Na preukázanie
reálnej existencie predmetu dodávky, ktorý je možné podľa žalobcu identifikovať aj keď je v angličtine,
navrhoval žalobca opakovane jeho obhliadku aj z dôvodu, že vo výzve zo dňa 17.10.2017 správca dane

zameral svoje preverovanie aj na doklad o kúpe pražiarenského stroja. Uviedol, že vo vyjadrení zo dňa
03.11.2017 žalobca k tomuto dokladu uviedol, že sa jedná o nákup pražiarenského stroja, avšak na toto
vyjadrenie správca dane po celý čas nereagoval a tvrdí, že z dôvodu jeho znenia v anglickom jazyku
sa jedná o „nezrozumiteľný písomný doklad“.

41. Žalobca poukázal tiež na tú skutočnosť, že s ohľadom na zistenie, že účtovníctvo spoločnosti
AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. nie je spôsobilým dôkazom a správca dane napriek tomu o zistenia z
neho opiera svoje závery, navrhol zabezpečiť do spisu znalecký posudok, ktorý pre účely trestného
konania vypracovala súdna znalkyňa z odboru Ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctva a
daňovníctva, kontroling, C. J. A., znalecký posudok č. 3/2017 zo dňa 20.03.2017, pričom napriek návrhu

žalobcu, správca dane ani tento dôkaz nezabezpečil do spisu a vyhlásil že nevie, čo by mal preukazovať.

42. Vo vzťahu k protokolu žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že správcovi dane bolo doručené
vyjadrenie žalobcu k Oboznámeniu v čase, keď protokol už bol viac ako dva týždne spracovaný, správca
dane všetky ďalšie predložené dôkazy, ktoré boli prílohou tohto vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.2.2018

(doručované 27.2.2018), vrátane prekladov potvrdení obchodných partnerov ignoroval a fixoval stav
spred25.01.2018,ktorýsohľadomnapotomtotermínepredloženénávrhy,dôkazy,vyjadrenia,námietky
(vo vzťahu ku ktorým nezmeškal žalobca žiadnu lehotu určenú správcom dane alebo zo vyplývajúcu
zákona), nemôže za žiadnych okolností podľa žalobcu obstáť.

43. Žalobca poukázal na výsluch svedka C. E., ktorý správca dane vykonal až po ukončení daňového
konania dňa 24.05.2018, ktorá uviedla, že žalobca objednával služby ústne. Na otázku, aby sa svedkyňa
vyjadrila k zisteniam, že spoločnosť AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. nevytvárala z nákupu a predaja
služieb zisk, svedkyňa objasnila, že tomu tak nie je, že napr. letecké spoločnosti (ktorých letenky
vystavovali) neposkytovali provízie vopred, ale až dodatočne, t. j. že pri dosiahnutí určitého obratu

vyplácali dodatočne provízie (z tohto obratu). Svedkyňa sa taktiež vyjadrila, že účtovníctvo spoločnosti
AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. mala spracovávať spoločnosť blízka druhej konateľke. Vo vzťahu k
tomuto dôkazu žalobca poukázal na to, že správca dane ani žalovaný ho nikdy riadne nevyhodnotili, len
bez ďalšieho skopíroval celú výpoveď do rozhodnutia.44. Vo vzťahu k tvrdeniu správcu dane, že preverované faktúry boli vystavené firmou AGENTÚRA
ALBATROS s.r.o. pre žalobcu iba fiktívne, pričom účelom takto deklarovaných obchodných vzťahov

bolo zníženie základu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 u kontrolovaného subjektu,
s cieľom zníženia jeho daňovej povinnosti, mal žalobca za to, že ak správca dane opiera svoje
rozhodnutie o tak závažné tvrdia, je povinný tento základ svojho rozhodnutia riadne preukázať, teda
týmto zásadným vyhlásením prevzal sám na seba dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že žalobca
nepreukázal opodstatnenosť uplatnených výdavkov na pracovné cesty a ich súvis s jeho podnikateľskou

činnosťou, keďže tvrdí, že tieto výdavky sú fiktívne a s cieľom zníženia daňovej povinnosti. Podľa názoru
žalobcu správca dane tieto závery opiera jedine o účtovníctvo spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS
s.r.o., ktoré vychádzajúc z iného navrhnutého dôkazu - znaleckého posudku v trestnom konaní, ktorého
obsah nesporne je správcovi dane z konkurzného spisu zrejmý, nemôže byť podľa žalobcu spôsobilým
dôkazom. Trval na tom, že rozhodnutie správcu dane je svojvoľné, bez náležitého odôvodnenia a ako
celok nezákonné.

45. Za podstatné z hľadiska prejednávanej veci žalobca považoval to, či procesný postup správcu dane
vôbec dával žalobcovi v daňovej kontrole reálnu možnosť v skutočne primeraných lehotách a s pocitom
právnej istoty legitímneho predvídania ďalšieho postupu zamestnancov správcu dane skutočne riadne
vykonávať svoje práva a plniť svoje povinnosti.

46.Žalovanýpodľažalobcucelkomopomínadôvody,ktorésprávcadanepočasdaňovejkontrolyuviedol,
a pre ktoré údajne nadobudol pochybnosti o dôvodnosti zaúčtovania pracovných ciest, ktoré žalobca
preukazoval priamymi dôkazmi, t. j. práve letenkami a dokladmi o ubytovaní.

47. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že v potvrdení partnera NIMIT&VINGS o obchodných
stretnutiach sa údajne len všeobecne uvádza, že tieto stretnutia sa uskutočnili v roku 2015, nakoľko
riaditeľka tejto spoločnosti nad rámec očakávaní žalobcu s ohľadom na odstup času, v potvrdení
absolútne presne uviedla každý dátum a miesto stretnutia, a to: 19.03 2015 v Istanbule, 16.04.2015
v Istanbule, 18.06.2015 vo Viedni, 15.08.2015 v Istanbule, 19.09.2015 v Denpasare, 22.10.2015

v Istanbule, 26.11.2015 v Abu Dhabi a 14.12 2015 v Dubaji. Nekonkrétne a nepreukázané je aj údajne
potvrdenie vystavené osobou K. K. L. obsahujúce vyhlásenie, že v roku 2015 organizovala obchodné
stretnutia konateľa žalobcu s výrobcami a distribútormi kávy, žalovaný však opomína, že táto osoba,
aj keď pre odstup času nevedela uviesť presné dátumy, uviedla presné miesta, a to: Brazília, Mexiko,
Kolumbia, Kostarika, Spojené arabské emiráty, Turecko, Indonézia a India. Zároveň potvrdila, že sa

jednalo o obchodné stretnutia konateľa žalobcu, B. A..

48. Žalobca mal za to, že žalovaný mal posúdiť, či spôsob, akým správca dane s týmito dôkazmi nakladal
v daňovej kontrole, z ktorého vyšiel tento hlavný dôkaz pre vyrubovacie konania - PROTOKOL, bol alebo
nebol v súlade so zákonom, t. j. či protokol je alebo nie je zákonným dôkazom.

49. Žalobca zvýraznil, že vzhľadom na to, že správca dane vo výzve na predloženie dokladov zo
dňa 17.10.2017 a ani vo výzve zo dňa 9.11.2017, doručenej žalobcovi 15.11.2017, a ani v následne
doručovanej obsahovo podobnej výzve zo dňa 6.12.2017 neuviedol žiadne konkrétne dôvody svojich
pochybností a nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k nim, ale len všeobecne a bez ďalšieho vyhlásil, že

predloženéúčtovnédoklady,anipísomnévysvetleniezodňa3.11.2017niesúpostačujúcimdôkazom,že
sapracovnécestykonateľažalobcureálneuskutočnili,ažeoprávnenosťnákladovjepotrebnépreukázať
hodnoverným spôsobom, nepochybne zaručujúcim reálnosť ich uskutočnenia, nemohlo vo vzťahu k
účtovným zápisom uvedeným vo výzve správcu dane zo dňa 17.10.2017 zákonným spôsobom prejsť
na žalobcu dôkazné bremeno.

50. Na predkladané návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré žalobca správcovi dane doručoval v dvoch
podaniach s cca mesačnými odstupmi, reagoval správca dane po prvý krát až Oboznámením so
zistenými skutočnosťami - písomnosť zo dňa 25.01.2018, doručená žalobcovi dňa 06.02.2018, z ktorej
sa žalobca po prvý krát dozvedel o dôvodoch pochybností a o spôsobe výberu a hodnotenia navrhnutých

a predložených dôkazov, ako aj o tom, že správca dane vykonal s tam uvedeným výsledkom navrhovaný
dôkaz prostredníctvom krížovej kontroly dokladov v účtovníctve spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS
s.r.o. Dňa 12.02.2018, t. j. len tri pracovné dni od doručenia oboznámenia so zistenými skutočnosťami,
nečakajúc na vyjadrenie žalobcu, správca dane spracoval protokol z daňovej kontroly, ktorým daňovékonanie ukončil. Podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno zostalo na strane správcu dane, pričom tento
ho s ohľadom na dôkazy a argumenty doručené mu síce až po spracovaní Protokolu dňa 01.03.2018
(keďže správca dane neurčil žiadnu lehotu na vyjadrenie k zisteniam a takúto lehotu neurčuje ani zákon),

nemohol podľa žalobcu uniesť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

51. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.04.2019 zotrval na správnosti a zákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane, preto žiadal žalobu zamietnuť
a rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

52. Mal za to, že rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s ustanoveniami

§ 63 Daňového poriadku, v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré
boli ich podkladom, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to
predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

53. Žalovaný zastáva názor, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými
námietkami, ktoré sa týkali skutočností zistených správcom dane pri preverovaní opodstatnenosti
uplatnenia nákladov na sporné služobné cesty a konštatuje, že žalobca nesplnil pri preukazovaní
oprávnenosti uplatnenia zaúčtovaných nákladov na služobné cesty do daňových nákladov svoju
dôkaznú povinnosť.

54. Poukázal na to, že ak žalovanému „ani len nenapadlo, že by vôbec mohol byť v tomto smere
akýkoľvek problém s preukázaním reálneho uskutočnenia pracovných ciest“ a uskutočnenie ciest
nevedel preukázať ani len cestovným dokladom, z ktorého by vykonanie ciest do uvádzaných destinácií,
bolo jednoznačne zrejmé, že nepristupoval k povinnosti predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia

(§ 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku) s náležitou zodpovednosťou a nevyužil všetky možnosti,
ktorými by svoje tvrdenia preukázal. Žalobca podľa názoru žalovaného zaúčtoval do daňových nákladov
faktúry, ku ktorým v priebehu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy,
na základe ktorých by bolo možné jednoznačne a spoľahlivo overiť hodnovernosť dokladov, na základe
ktorých daňové výdavky uplatnil a zaúčtoval.

55. Zotrval na svojom stanovisku vo vzťahu k predloženým čestným prehláseniam, na základe ktorých
žalobca tvrdí, že predložil správcovi dane potvrdenia obchodných partnerov, ktorí reálne osobne
absolvovali so žalobcom obchodné stretnutia v konkrétny deň a na konkrétnom mieste. Konštatoval
nepreukaznosť potvrdenia vystaveného H. I. J., riaditeľkou medzinárodných operácií spoločnosti NIMIT

& VINGS so sídlom v Arabských Emirátoch, Ajman, v ktorom sa síce uvádza, že sa osobne stretla s
konateľom žalobcu, neuvádza sa však, že to bolo v roku 2015, rovnako ako nepotvrdzuje, že osobné
stretnutia s podnikateľmi v oblasti produkcie, predaja a vývozu a dovozu kávy, ktoré organizovala,
sa na uvedených miestach a v uvedené dni aj reálne uskutočnili, ako to tvrdí žalobca. Nekonkrétne
a nepreukazné je aj potvrdenie vystavené osobou K. L. K. obsahujúce vyhlásenie, že v roku 2015

organizoval niekoľko obchodných stretnutí pre pána A. s výrobcami a distribútormi kávy. Potvrdenie je
podľa žalovaného všeobecné a nepreukazuje konkrétne dátumy stretnutí ani konkrétne osoby, s ktorými
mali byť ním organizované stretnutia uskutočnené. Predložené potvrdenia tak nespĺňajú podmienku
preukaznosti dôkazu.

56. Žalovaný poukázal na personálne prepojenie spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. a žalobcu,
nakoľko konateľ žalobcu (B. A.), je konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti spolu s D. E. od
jej založenia až do roku 2009, trvalé bydlisko konateľov, ako aj sídla obidvoch spoločnosti (agentúry
aj žalobcu) sú na tej istej adrese, takže aj vzhľadom na prepojenosť osôb dodávateľa a odberateľa
služby, mal žalobca podľa žalovaného pristupovať k preukázaniu oprávnenosti uplatnenia predmetných

výdavkov (nákladov) s náležitou obozretnosťou a zodpovednosťou. Žalobca sa však v podanom
odvolaní aj v žalobe zameral predovšetkým na obviňovanie správcu dane zo zaujatosti, zo spolupráce
s osobou konkurzného správcu spoločnosti AGENTÚRA ALBATROS s.r.o., ako aj sporom konateliek
tejto spoločnosti, pričom práve týmto žalobca podľa žalovaného odpútaval pozornosť od podstaty,ktorou je nesplnenie dôkaznej povinnosti pri preukazovaní nákladov na úhradu faktúr za sporné letenky,
ubytovanie a ďalších cestovných nákladov.

57. Žalovaný poukázal na zásadný význam dôkazného bremena žalobcu, ktorý musí jednoznačne
preukázať existenciu materiálneho plnenia od tvrdeného dodávateľa, teda, že sumy uhradené žalobcom
na základe predložených faktúr osvedčujú, že ním preukázané výdavky spĺňajú podmienky pre uznanie
za odpočítateľné výdavky v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 ZDP a dokazujú reálnosť dodania služieb
(leteniek a ubytovania) tak, ako boli uvedené v predmetných faktúrach. Správca dane preveroval v

účtovníctvedodávateľaleteniekichzaúčtovanie,výsledkomvšakbolozistenie,že dodávateľofaktúrach
vystavených pre žalobcu neúčtoval.

58. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil k daňovej kontrole a ani k odvolaciemu konaniu žiadne
relevantné dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia o oprávnenosti uplatnenia nákladov na pracovné cesty
preukázal, čím podľa žalovaného zjavne nesplnil v danej veci svoju dôkaznú povinnosť.

59. Mal za to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí
žalovaného aj správcu dane vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a
akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol

podľa názoru žalovaného v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu.
Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že všetky námietky
uvedené v podanej žalobe sú neopodstatnené a nie je možné ich akceptovať, a preto nesúhlasil s
názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

IV.
Replika žalobcu

60. Žalobca v replike zo dňa 03.06.2019 zotrval na svojej právnej argumentácii uvedenej v správnej

žalobe. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že pracovné cesty uskutočnil, a to dokonca ani len
cestovné doklady. Uviedol, že žalobca tieto doklady riadne predložil, avšak správca dane sa svojvoľne
rozhodol ignorovať ich, nakoľko boli v anglickom jazyku. Ak mal správca dane pochybnosti, lebo si jeho
zamestnanci neboli istí, čo sú to tie doklady v angličtine pri faktúrach, mohol a mal vyzvať žalobcu na

ich preklad okamžite po ich predložení. Trval na tom, že spôsob, akým žalovaný vykonal a vyhodnotil
vykonanédokazovanie,akopostupovalvcelomprocese,jevýsledkomabsencieelementárnejobjektivity
zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu. Podľa názoru žalobcu správca dane
postupoval v rozpore so zákonom, keď nie len že deformoval a relativizoval význam navrhovaných
dôkazov, predložené dôkazy nevykonal, ale vykonané dôkazy ani nehodnotil správne, a to ani jednotlivo

a už vôbec nie v ich súhrne.

V.
Relevantná právna úprava

61. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZDP“) daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka
alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže
mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len

v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

62. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZDP výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami
podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť

do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

63. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sapostupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

64. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

65. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

66. Podľa § 5 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu
dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku.

67. Podľa § 5 ods. 2 Daňového poriadku písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom
jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho

jazyka; po dohode s daňovým subjektom môže správca dane od požiadavky úradne overeného prekladu
do štátneho jazyka upustiť.

68. Podľa § 5 ods. 5 Daňového poriadku ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na
finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

69. Podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný
orgán zápisnicu.

70. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických

hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších
skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný
záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom
zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa
vzťahujú primerane odseky 1 až 6.

71. Podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do
spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností; po prijatí žiadosti o nazretie do spisu
sprístupní správca dane spis daňového subjektu nasledujúci pracovný deň. Do písomností, na základe
ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo

jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je
použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný
orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného
predpisu, uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o
každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je

oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením
ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by
mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému
sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, do informácií o oznámení alebo
sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní; to

neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní.

72. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.73. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

74. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

75. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

76. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

77. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

78. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

79. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

80.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,

že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

81.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VI.
Konanie pred správnym súdom

82. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods.
3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.83. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom,
a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a s poukazom na §
191 ods. 1 písm. f) SSP, z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá

oporu a s poukazom na § 191 ods. 1 písmeno g) SSP z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP
zároveň rozhodol o vrátení veci správcovi dane ako správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

84. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 v súlade s
ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, len vtedy ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,

c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

85. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným predchádzajúcemu správnemu súdu (Krajskému
súdu v Košiciach) dňa 16.11.2020 výslovne vyhlásil, že netrvá na požiadavke nariadenia pojednávania
na prejednanie a rozhodnutie vo veci a výslovne súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Žalovaný podaním doručeným predchádzajúcemu správnemu súdu dňa 03.11.2020
výslovne vyhlásil, že súhlasí s tým, aby správny súd v uvedenej veci rozhodol bez pojednávania.

86. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

87. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 25. februára 2025.

VII.
Právny názor správneho súdu

88. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101848612/2018 zo dňa 19.09.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice
č. 101124515/2018 zo dňa 07.06.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 12.081,98

Eur. Rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby podľa ZDP za zdaňovacie obdobie roka 2015 bol
vypočítaný ako suma dane zistenej správcom dane vo výške 13.307,80 Eur a žalobcom priznanej dane
v daňovom priznaní vo výške 1.225,82 Eur.

89.Zobsahužalobyjezrejmé,žežalobcanamietanepreskúmateľnosťrozhodnutiažalovaného(žalobný

dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP), že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno f) SSP) a že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (žalobný dôvod podľa §
191 ods. 1 písm. g) SSP).90. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

91. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia

podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z

odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

92. Žalobca v správnej žalobe, a to na viacerých jej miestach namietal predovšetkým nesprávnosť
a nezákonnosť konštatovania žalovaného a správcu dane o nezrozumiteľnosti viacerých písomných
dokladov predložených žalobcom počas daňového kontroly len z dôvodu, že tieto boli predložené
v anglickom jazyku. Poukazoval na to, že správca dane mal povinnosť v tejto súvislosti vyzvať žalobcu

na predloženie prekladov týchto písomností, keď boli tieto písomnosti pre správcu dane nezrozumiteľné,
nakoľko nerozumel jazyku v ktorom boli písomnosti uvedené. V tejto súvislosti poukazoval na
nedostatočne zistený skutkový stav orgánom verejnej správy, ako aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutí
žalovaného a správcu dane, ktorý sa s týmito písomnosti z uvedeného dôvodu nezaoberali.

93.Správnysúdvtejtosúvislostipoukazujenaustanovenie§5ods.2Daňovéhoporiadku,podľaktorého
písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane
predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Z tohto ustanovenia Daňového
poriadku vyplýva nie len oprávnenie, ale aj povinnosť správcu dane v prípade ak daňový subjekt predloží
v rámci daňovej kontroly (resp. v rámci daňového konania) písomnosti (dokumenty) v inom jazyku ako je

jazyk slovenský, vyzvať daňový subjekt na predloženie prekladu týchto písomností do štátneho jazyka.
V závislosti od dohody medzi správcom dane a daňovým subjektom môže ísť buď o úradný preklad,
alebo nemusí ísť o úradný preklad vykonaný prostredníctvom úradného prekladateľa zapísaného ako
prekladateľa pre ten ktorý cudzí jazyk (§ 5 ods. 2 veta druhá Daňového poriadku). V predmetnej veci
však správca dane uvedeným spôsobom nepostupoval a žalobcu v prípade písomnosti vyhotovených

vanglickomjazyku,ktorébolipredloženésprávcovidanevrámcidaňovejkontrolynaprekladdoštátneho
jazyka v zmysle § 5 ods. 2 Daňového poriadku nevyzval.

94. V posudzovanej veci musí správny súd poukázať na obsah výzvy správcu dane z 06.12.2017,
z ktorej nevyplýva, že by správca dane nerozumel obsahu predložených faktúr z dôvodu, že tieto

neboli vystavené v slovenskom jazyku. Správca dane preukázateľne neoboznámil žalobcu s tým, že z
predložených dokumentov nevie zistiť ich obsah. Otázky správcu dane uvedené v tejto výzve tak boli
z pohľadu správneho súdu naozaj veľmi všeobecné a neboli konkretizované.95. Správca dane v oboznámení so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly zo dňa
25.01.2018 po prvýkrát už uviedol vo vzťahu k prílohám k predloženým faktúram, že každá z faktúr
obsahovala ako prílohu dve písomnosti v anglickom jazyku a k prvej prílohe uviedol na strane 2 bod 1.A.

„...ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku...“ a k druhej prílohe rovnako „...ďalší text
je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku...“ Rovnako na strane 3 v bode 1.B uviedol „...„Z týchto
vyúčtovaní zahraničných pracovných ciest sa správca dane môže domnievať, že prílohy preverovaných
faktúr v anglickom jazyku sú letenky a rezervačné doklady o ubytovaní v hoteloch.“ Taktiež na
strane 5 a 7 vo vzťahu k predloženým dôkazom uvádzal nezrozumiteľnosť predloženej písomnosti,

ktorá je v anglickom jazyku obdobne ako je to podrobne uvádzané v bode č. 91 odôvodnenia tohto
rozsudku. Z uvedeného je podľa správneho súdu zrejmé, že z príloh k faktúram nevedel zistiť konkrétne
skutočnosti, avšak súčasne poukázal na to, že prílohy k faktúram (doklady predložené žalobcom) neboli
vystavené v slovenskom jazyku, a preto tieto z dôvodu ich nepreukázateľnosti nepovažoval v zmysle
§ 2 písm. i) ZDP za daňový výdavok na dosiahnutie zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov.
Z uvedeného preto správny súd dospel k záveru, že správca dane konkrétne skutočnosti nevedel

posúdiť z dôvodu jazykovej bariéry, avšak žalobcu nevyzval na predloženie prekladu predmetných faktúr
postupom podľa § 5 ods. 2 Daňového poriadku účinného. Súčasne správca dane žalobcu vyzval, aby
tieto pochybnosti v lehote 8 dní od doručenia odstránil, pričom žalobca na túto výzvu reagoval, výzvu
prevzal dňa 29.01.2018, dňa 26.02.2018 doručil svoje vyjadrenie, avšak protokol bol správcom dane
vydaný už dňa 12. februára 2018. Správny súd sa preto musí stotožniť so žalobcom, že konanie

správcu dane podľa ktorého na jednej strane netrval na preložení dokumentov (predložených žalobcom
v rámci daňovej kontroly) do slovenského jazyka, ale na strane druhej len oboznámil žalobcu s tým,
že dokumenty predložené žalobcom sú vystavené v anglickom jazyku a sú preto pre správcu dane
nezrozumiteľné, je vnútorne rozporné a nelogické.

96. Správca dane na viacerých miestach v protokole, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého
stupňa uvádza: „ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku“. Napríklad na strane 5
rozhodnutia správcu dane v časti nákladov vynaložených na pracovné cesty uvádza, že „...ku každej
z týchto faktúr boli priložené ako prílohy dve písomnosti v anglickom jazyku: Prvá príloha obsahovala
v záhlaví vľavo názov a adresu „ AGENTÚRA ALBATROS s. r. o., Hlavná 18, 040 01 Košice, Slovakia

+ telefónne číslo“, vpravo „DUDAS/PETER MR“. Ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom
jazyku, písomnosť nie je označená žiadnou pečiatkou, podpisom, na jej konci je uvedená suma zhodná
so sumou uvedenou na faktúre ako cena za letenku. Druhá príloha obsahovala v záhlaví logo „albatros“,
názov a adresu „AGENTÚRA ALBATROS s. r. o„ F. XX, XXX XX D. , Slovakia + telefónne číslo“.
Ďalší text je nezrozumiteľný, pretože je v anglickom jazyku, písomnosť nie je označená žiadnou

pečiatkou, podpisom, neobsahuje žiadnu sumu“. Na strane 6 rozhodnutia správcu dane sa uvádza:
„Z týchto vyúčtovaní zahraničných pracovných ciest sa správca dane môže domnievať, že prílohy
preverovaných faktúr v anglickom jazyku sú letenky a rezervačné doklady o ubytovaní v hoteloch.“
Na strane 9 rozhodnutia správcu dane sa uvádza: „Kávy sveta k svojmu podaniu priložil ako dôkaz č.
10, čestné prehlásenie vystavené spoločnosťou NIMIT & VINGS o uskutočnení pracovných stretnutí

v r. 2015 so zástupcami tejto spoločnosti. Jedná sa písomnosť označenú v záhlaví „NIMIT & VINGS“,
v anglickom jazyku, bez dátumu, s nečitateľným podpisom. Vyjadrenie správcu dane: predložená
písomnosť je nezrozumiteľná, čestné prehlásenie nie je dôkazom v daňovom konaní...Kávy sveta
k svojmu podaniu priložil ako dôkaz č. 11. čestné prehlásenie vystavené obchodným zástupcom
spoločnosti KWK International z 30.11.2017 o uskutočnení pracovného stretnutia v Kyjeve. Jedná sa

písomnosť v anglickom jazyku. Vyjadrenie správcu dane: predložená písomnosť je nezrozumiteľná,
čestné prehlásenie nie je dôkazom v daňovom konaní.“ Taktiež v prípade nákladov vynaložených
na spotrebu materiálu správca dane v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa na strane 11
uvádza: „...Na základe požiadavky správcu dane na predloženie dokladov k daňovej kontrole zo dňa
30.10.2017 Kávy sveta predložil k uvedenému účtovnému zápisu 1 písomný doklad, bez pečiatky a

podpisu, vyhotovený v anglickom jazyku, s názvom v záhlaví „Proforma Invoice“ a „Abide“ a ďalej
„KAVY SVETA, KOŠICE, HLAVNÁ, 04001 Slovakia“. Doklad obsahuje sumy 16.700,1.250 a 17.950
v USD, ďalší text v anglickom jazyku, a je nezrozumiteľne popísaný nejakými číslami perom. K
tomuto dokladu je pripojený „účtovný doklad firmy Kávy sveta s.r.o.“ obsahujúci sumu 16.361,40 Eur
zaúčtovanú na účte DAL 321000, sumu 8.068,87 Eur zaúčtovanú na účte MD 501000 - spotreba

materiálu a sumu 8.292,53 zaúčtovanú na účte MD 042000 – obstaranie hmotného investičného
majetku. Konštatovanie a vyjadrenie správcu dane: 1.2.B. Písomný doklad DF 3020150104 v anglickom
jazyku je nezrozumiteľný“. Uvedené tvrdenia spojené s nezrozumiteľnosťou písomností predloženýchžalobcom, ktoré sú v anglickom jazyku na viacerých miestach korešpondujú s tvrdeniami uvedenými
v protokole (napr. str. 3 bod 1.2, str. 8 bod 1.A, str. 12 bod 1.F.4, 1.F.5, str. 17 bod 3.B.1 a 3.B.2 protokolu).

97. Správca dane v protokole a následne vo svojom rozhodnutí konštatoval nepreukázateľnosť
uvedených výdavkov žalobcu ako jeden z predpokladov ich zaúčtovania a dospel k záveru, že
výsledkom daňovej kontroly je nedostatočné preukázanie vynaložených výdavkov žalobcu na daňové
účely a k následnej potrebe dovyrubenia rozdielu dane. Ako jeden z hlavných dôvodov pochybností
na strane správcu dane uvádza vo svojom rozhodnutí správca dane (na strane 16) aj to, že prílohy boli

v anglickom jazyku.

98. V predmetnej veci je preto potrebné vyriešiť otázku, či boli závery správcu dane predčasné,
keď neuznal oprávnenosť daňových výdavkov žalobcu z toho dôvodu, že doklady ním predložené
neboli vystavené v slovenskom, ale v anglickom jazyku, a preto nevedel posúdiť, či uvedené náklady
vynaložené na pracovné cesty, ako aj náklady vynaložené na spotrebu materiálu boli podľa § 2 písm.

i) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom na dosiahnutie zabezpečenia a udržania zdaniteľných
príjmov,atoajvnadväznostinažalovanýmtvrdenúpasivitužalobcuvpriebehudaňovejkontroly.Vtomto
smeresprávnysúduvádza,žetvrdeniažalovanéhootom,žeskutočnýmdôvodomvydanianapadnutého
rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane bolo, že žalobca nepreukázal zaúčtovanie výdavkov, a tiež
nepreukázal ich existenciu nereagujúc na výzvy správcu dane, nemôže obstáť. Zo spisu a zo znenia

týchto rozhodnutí totiž jasne vyplýva, že z dôvodu dokumentov predložených žalobcom v anglickom
jazyku a ich následnej nezrozumiteľnosti tvrdenej správcom dane konajúce daňové orgány neuznali
oprávnenosť výdavkov žalobcu, pretože pre túto nezrozumiteľnosť nevedeli overiť, čo je obsahom týchto
dokumentov.

99. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca dane, ako aj žalovaný, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne, si osvojili záver, že prílohy, ktoré predložil žalobca a boli v anglickom jazyku boli
pre správne orgány nezrozumiteľné, a to práve z dôvodu, že išlo o písomnosti v inom ako štátnom
jazyku, pričom nevedeli posúdiť ich obsah, a ako také boli jedným z dôvodov pre záver správcu dane o
nedostatočnom preukázaní vynaložených výdavkov u žalobcu, v dôsledku čoho bol následne vyrubený

rozdiel na dani z príjmov za rok 2015.

100. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému má za to, že správca dane v rozpore s citovaným
ustanovením v zmysle § 5 ods. 2 Daňového poriadku žalobcu na preklad do štátneho jazyka nevyzval,
čím postupoval v rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Navyše tento nedostatok, ktorý neodstránil

zákonne predpísaným spôsobom naopak pričítal žalobcovi v tom smere, že tieto písomnosti, ktoré
žalobca predkladal na základe výziev správcovi dane, aby tak odstránil vytýkané pochybnosti, vyhodnotil
ako nezrozumiteľné a de facto sa z tohto dôvodu (pre ich nezrozumiteľnosť) s nimi odmietol zaoberať.
Naopak uvedenú nezrozumiteľnosť dokumentov následne vyhodnotil ako procesnú pasivitu žalobcu,
ktorý podľa tvrdení správcu dane „...nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení

presunov osoby konateľa p. A. lietadlami...“, a taktiež „....nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy
o ubytovaní v hoteloch...“ (str. 12 bod 1.3.A.4 rozhodnutia správcu dane), hoc v prípade vykonania
prekladu z anglického jazyka do jazyka štátneho by teoreticky takýmito dôkazmi mohli byť aj dôkazy
predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly (nachádzajúce sa v administratívnom spise – spisový
obal „Predložené dôkazy“) ako napríklad elektronické letenky o potvrdení letu zo systému IATA

(Medzinárodné združenie leteckých prepravcov), ktoré sa štandardne vystavujú až po úplnom zaplatení
ceny letenky, prípadne vouchery na ubytovanie, ktoré sa štandardne vystavujú až po úplnom zaplatení
ceny za ubytovanie a oprávňujú bez ďalšieho objednávateľa zájazdu/ubytovania pri jeho predložení na
využitie objednaných služieb v predmetnom ubytovaní.

101. Správny v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR uvedeného
v rozsudku sp. zn. 5Sfk/16/2021 (uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššie správneho
súdu SR 2/2004, Ročník III. na str. 23), kde kasačný súd v obdobnej právnej veci dospel k právnemu
názoru, že „Ak nie je predložená písomnosť v slovenskom jazyku, správca dane nemôže automaticky
neakceptovať takúto písomnosť, ak jej nerozumie, ale musí vytvoriť daňovému subjektu priestor na jej

dostatočné vysvetlenie alebo preklad písomností do slovenského jazyka. Uvedená povinnosť súvisí
práve s už vysvetleným účelom jazykového režimu písomností v daňovom konaní, t. j. jazyk písomností
(a teda jej obsahová a významová prístupnosť pre správcu dane) je vstupnou a formálnou podmienkou
pre akýkoľvek ďalší postup a akékoľvek ďalšie závery správcu dane. Tejto povinnosti nie je správcadane zbavený tým, že daňový subjekt má právo a povinnosť predkladať dôkazy podľa § 45 ods. 1
písm. c) a ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, a pretože z hľadiska logickej následnosti krokov správcu
dane tento musí najprv rozumieť a vedieť, čo je obsahom písomností mu predložených, aby následne

vedel, aké dôkazy prípadne (ešte) potrebuje predložiť od daňového subjektu. Povinnosťou správcu dane
je ustáliť skutkový stav tak, aby mohol byť dostatočným podkladom pre vyvodenie záverov, pričom
predpoklad zrozumiteľnosti predložených dôkazov je základnou podmienkou. Správca dane však vyššie
popísaný priestor žalobcovi nevytvoril, nakoľko žalobcovi výslovne neoznámil potrebu dovysvetlenia
predložených dokumentov a ani nepostupoval podľa § 5 ods. 2 Daňového poriadku a následne túto

chybu nenapravil ani žalovaný. Ak žalovaný uvádza, že žalobca mu neposkytoval dostatočnú súčinnosť,
a preto predloženým písomnostiam nerozumel, mal postupovať podľa § 5 ods. 2 Daňového poriadku a
preloženie potrebných dokumentov vyžiadať. S poukazom na uvedené je preto správne konštatovanie
krajského súdu, že právne závery konajúcich daňových orgánov sú predčasné pre nedostatočne zistený
skutkový stav.“

102. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že jazyková zrozumiteľnosť predložených písomností
daňového subjektu je nevyhnutným a logickým predpokladom posudzovania ďalších podmienok pre
uznanie práv podľa jednotlivých hmotnoprávnych daňových predpisov a ďalšieho postupu správcu dane.
Ide o podmienku vstupnú a formálnu. Preto len, ak správca dane rozumie, čo je obsahom posudzovanej
písomnosti, tak môže prijať záver, čo je potrebné na základe takejto listiny vykonať, ako je potrebné ďalej

v konaní postupovať a čo je prípadne v rámci súčinnosti potrebné vyžadovať od daňového subjektu. Až
následne teda môže prijímať procedurálne a materiálne závery.

103. Pokiaľ správca dane nevedel posúdiť dôvodnosť vynaložených výdavkov práve z dôvodu, tak
ako sám uvádza, že dokumenty neboli vystavené v slovenskom jazyku, bol povinný vykonať kroky,

ktorými by tento esenciálny nedostatok odstránil. Buď mal správca dane vykonať také úkony, ktorými
by zabezpečil pre seba zrozumiteľnosť predložených dokumentov, ktorá by následne mohla byť
dostatočným podkladom pre oboznámenie žalobcu s jeho pochybnosťami, rovnako pre oboznámenie,
aké konkrétne vysvetlenie v súvislosti s dokumentami od žalobcu očakáva. Alebo mal správca dane
žalobcuvyzvaťpostupompodľa§5ods.2Daňovéhoporiadkuúčinnéhonapreloženiefaktúrdoštátneho

jazyka. Záver správcu dane, ako aj žalovaného, že predložené faktúry boli pre nich nezrozumiteľné, a
uplatnené výdavky neuznali, bol preto predčasný.

104. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedostatočnom zistení
skutkového stavu na riadne posúdenie veci správnymi orgánmi k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal

správca dane a žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
a nemá v nich oporu a k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

105. K ďalším žalobným námietkam správny súd uvádza, že tieto nevyhodnotil ako dôvodné. Žalobca

okrem iného namietal, že mu dňa 19.12.2017 nebolo umožnené preštudovať spis správcom dane, keď
mu bolo oznámené, že z technických príčin to ihneď nebude možné, s odkazom, aby zamestnanca
správcu dane kontaktoval následne popoludní, prípadne ďalší deň, kedy mu bude poskytnutý termín
na preštudovanie spisu. Správny súd má za to, že v uvedenom prípade nepostupoval zamestnanec
správcu dane v rozpore so zákonom. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový

subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho
daňových povinností; po prijatí žiadosti o nazretie do spisu sprístupní správca dane spis daňového
subjektu nasledujúci pracovný deň. Je potrebné uviesť aj to, že v tomto prípade právny zástupca
žalobcu nepožiadal vopred o sprístupnenie spisu za účelom jeho štúdia, ale o preštudovanie spisu
požiadal až osobne na mieste (u zamestnanca správcu dane). Pritom rovnaké ustanovenia zákona

ustanovuje aj to, do ktorých písomností žalobca ako účastník daňového konania nie je oprávnený
nahliadať (napr. do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením
ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by
mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému
sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, do informácií o oznámení

alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní)
a v súvislosti s uvedeným zamestnanec správcu dane je oprávnený mať dostatok času a priestoru
na prípravu spisu pre žalobcu za účelom jeho preštudovania (napr. vybrať zo spisu písomnosti, do
ktorých žalobca nie je oprávnený nahliadať). Žalobca však prostredníctvom svojho právneho zástupcuuž o preštudovanie spisového materiálu nasledujúci deň, resp. ďalšie dni záujem nemal. Zároveň to,
že zamestnanec správcu dane o uvedenom úkone (nesprístupnenie spisu v predmetný deň) nespísal
ihneď úradný záznam, nespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.

106. Žalobca namietal nevykonanie dôkazu správcom dane - výsluchu C. E. v rámci daňového konania,
na vykonanie ktorého podal návrh žalobca. Je pravdou, že výsluch uvedeného svedka správca dane
v rámci daňového konania nevykonal, pričom uvedené odôvodnil stručne tým, že nemal pochybnosti
o tom, že C. D. E. doklady (faktúry) vystavila a pri výsluchu ako svedok by potvrdila vystavenie faktúr,

pričom však nejde o osobu, ktorá by ako svedok mohla potvrdiť reálne vykonanie pracovných ciest
daňovým subjektom, pretože sa ich za daňový subjekt nezúčastnila a nie je spôsobilá ako svedok
tieto skutočnosti potvrdiť. Napriek tomu správca dane uvedenú osobu vypočul, avšak až po ukončení
daňového konania dňa 24.05.2018. Predmetná námietka však podľa správneho súdu nebola spôsobilá
spochybniť vecnú nesprávnosť resp. nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (resp.
rozhodnutia správcu dane).

107. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, ktorú vzniesol žalobca v rámci daňového konania (podaním zo
dňa 12.12.2017), táto bola podľa správneho súdu vybavená správcom dane zákonným spôsobom,
keď správca dane písomným oznámením konštatoval, že „námietky zaujatosti boli zamietnuté“, a to
z dôvodu, že námietka nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 60 ods. 4 Daňového poriadku.

Zobsahupredmetnéhooznámeniavyplýva,žesprávcadanenažalobcomvznesenúnámietkuzaujatosti
neprihliadol, nakoľko táto nespĺňala náležitosti vymedzené ustanovením § 60 ods. 4 Daňového poriadku,
ktorá skutočnosť bola žalobcovi aj oznámená. Z uvedeného dôvodu správny súd aj túto námietku
žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

108. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I.
ÚS 241/07).

109. S ohľadom na závažné nedostatky v zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane, týkajúceho
sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a procesného postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu,
správny súd už ďalšie žalobné námietky žalobcu z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania pred
správnym súdom nevyhodnocoval, nakoľko by viedli k rovnakému právnemu následku (k zrušeniu
rozhodnutí žalovaného a správcu dane).

110. S poukazom na vyššie uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného v zmysle
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP zrušil. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods.
3 SSP zároveň zrušil z rovnakých dôvodov aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101124515/2018
zo dňa 07.06.2018 ako rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu

preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, nakoľko uvedené rozhodnutie vykazovalo rovnaké právne
vadyakorozhodnutiežalovaného.Správnysúdzároveňvzmysleustanovenia§191ods.4SSPsúčasne
vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

111. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou správneho orgánu

prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere, ustáliť a vyhodnotiť skutkový stav, a tento
opätovne právne posúdiť pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu obsiahnutého v tomto
rozsudku.

112. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom

rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

113. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

(§ 175 ods. 2 SSP).

114. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.