Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 13Saz/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101735
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101735.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganistan, pas č. C., posledné trvalé miesto pobytu v
krajine pôvodu: D., časť Bazik Malatáje, provincia Nangarhar, Afganistan, t. č. s poskytnutou doplnkovou
ochranou a s povolením na pobyt č. E. na adrese: F. - A. G., A. E., zastúpeného: Liga za ľudské práva,
o. z., so sídlom Michalská 372/9, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu
žalovaného ČAS: MU-PO-216-42/2023-Ž zo dňa 16.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-216-42/2023-Ž zo dňa 16.10.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že počas legálneho pobytu na území SR žalobca dňa 25.05.2023 pred pracovníkmi Oddelenia
azylu Policajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, pretože ho hľadá Taliban a zadržiava jeho brata.
Prvýkrát požiadal menovaný o medzinárodnú ochranu na území SR 19.07.2020, a to z dôvodu obavy

o svoj život, nakoľko mal strach z Talibanu. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-167-3 8/2020-Ž z 15.01.2021
mu azyl nebol udelený, avšak bola mu poskytnutá doplnková ochrana na území SR na dobu jedného
roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia, t. j. do 27.01.2022, pričom táto mu
bola opakovane predĺžená a trvá aj v súčasnej dobe. Za účelom posúdenia jeho súčasnej žiadosti bol
s ním 03.07.2023 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že o azyl opakovane žiada preto,
lebo sa dozvedel, že Taliban požaduje, aby sa vrátil do Afganistanu a za tým účelom ako rukojemníka
zadržiava jeho brata H.. Ten bol zadržaný po tom, ako išiel z mesta Jalalabad do ich rodnej obce

Gurgeraj, pričom na kontrolnom stanovišti bol po overení totožnosti príslušníkmi Talibanu dotazovaný
na svojho brata A., teda žalobcu. Brat im potvrdil, že žalobca z Afganistanu odišiel, čomu však neverili
a predpokladali, že nie je v zahraničí, ale sa skrýva niekde v krajine pôvodu. Keď sa brat z rodnej
obce nevracal, strýko kontaktoval príslušníkov Talibanu a od nich obdržal list o tom, že brat H. je
zaistený a násilne bude zadržiavaný do tej doby, pokiaľ sa žalobca nevráti do Afganistanu tak, ako to
požadujú. Príslušníci Talibanu informovali matku žalobcu, že jej syn A. mal ešte v dávnej minulosti z
pomsty za smrť svojho otca zabiť šiestich príslušníkov I.. Počas pohovoru žalobca predložil ako dôkazný

prostriedok dokument o zadržiavaní brata H. príslušníkmi I.. K svojej žiadosti o azyl žalobca taktiež
uviedol, že doplnková ochrana na území SR, ktorá mu bola poskytnutá, nerieši jeho pobyt na Slovensku
z dlhodobého hľadiska. Takáto forma ochrany je neistá a naviac ju musí stále predlžovať. Okrem toho s
poskytnutou doplnkovou ochranou nemôže požiadať o úver a bez neho si nemôže kúpiť byt. Preto jedinévýchodisko vidí v udelení azylu, ktorým by sa všetky jeho problémy, spojené s jeho pobytom na území
SR, vyriešili. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-216- 8/2023 z 13.11.2023 žalobcovi azyl opäť
nebol udelený. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Bratislave,

ktorý rozsudkom sp. zn.: 14Saz/14/2023-68 zo dňa 14.03.2024 rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
vrátil na nové konanie. Za účelom doplnenia dokazovania v zmysle tohto rozsudku bol so žalobcom dňa
06.08.2024 vykonaný ďalší doplňujúci pohovor, počas ktorého opätovne poukázal na problémy, ktoré
mal s príslušníkmi I. počas jeho pobytu v krajine pôvodu a v rámci ktorých bol usmrtený jeho otec. K
uvedenému dodal, že jeho brat A. je naďalej väznený príslušníkmi Talibanu a od matky sa dozvedel,

že brat bol príslušníkmi tohto hnutia fyzicky napadnutý preto, lebo nebolo vyhovené požiadavke, aby
sa menovaný vrátil do Afganistanu. Tam sa však on v žiadnom prípade nemieni vrátiť, nakoľko by ho
Taliban určite zabil.

2. K neudeleniu azylu žalovaný v rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na to, že o skutočnostiach, na
ktorých žalobca zakladá dôvody svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu, sa dozvedel až počas jeho

pobytu na území SR, bolo potrebné ich posúdiť ako dôvody žiadateľa „sur place“. Ďalej žalovaný
opísal, akým spôsobom sa snažil overiť dôkaz predložený žalobcom – predvolania na štátny orgán
v provincii Nangarhar a ako posudzoval jeho dôveryhodnosť, pričom dospel k záveru, že ako
informácie o krajine pôvodu, tak aj sporný obsah uvedeného dokumentu jeho hodnovernosť výraznou
mierou spochybnili. Ďalej žalovaný v konaní pristúpil k posúdeniu celkovej dôveryhodnosti žalobcu,

a to prostredníctvom štvorstupňového testu dôveryhodnosti tak, ako to vyplýva z Praktickej príručky
úradu EASO: „Posudzovanie dôkazov na posudzovanie dôveryhodnosti v azylovom konaní“. Žalovaný
poukázal na nezrovnalosti/rozpory vo vyjadreniach žalobcu pokiaľ ide o jeho problémy s príslušníkmi
I., ohľadom jeho cesty z Afganistanu a jej financovania, ako aj v súvislosti s preukazovaním totožnosti
žalobcu,keďtentopredložildvadokumenty,ktorébolipreukázateľnevyhodnotenéakofalošné.Žalovaný

dospel k záveru, že žalobca rozumné vysvetlenie týchto nezrovnalostí/rozporov neposkytol, a to aj
napriek tomu, že na to mal dostatočný časový priestor. Za účelom overenia vonkajšej konzistentnosti
výpovedežalobcusižalovaný dokonaniazaistilaktuálneinformácieokrajinepôvodužalobcu,ktorémali
potvrdiť alebo vyvrátiť jeho tvrdenie o problémoch s príslušníkmi I.. Zo správy EASO s názvom: „Správa
o bezpečnostnej situácii v Afganistane“ z augusta 2020 (teda z času, kedy prebiehalo prvé konanie o

azyle) vyplýva, že nútené regrutovanie Talibanom nebolo v Nangarhare (provincia, kde žalobca žil) v
posledných rokoch rozšírené. Podľa tejto správy, Taliban vo všeobecnosti nemá záujem získavať svojich
členov násilným spôsobom, nakoľko jeden z dôležitých predpokladov príslušnosti k Talibanu je lojalita
k tomuto hnutiu. Správa EASO s názvom „Príručka o krajine: Afganistan“ z júna 2019 taktiež uvádza,
že Taliban má dostatok dobrovoľníkov, a nútený nábor využíva iba vo výnimočných prípadoch. Uvádza

sa napríklad, že Taliban sa pokúša verbovať osoby s vojenským pôvodom, ako sú členovia afganských
bezpečnostných síl, čo však nie je prípad žalobcu, ani jeho otca. Ďalšia správa EASO „Regrutovanie
ozbrojenými skupinami“ zo septembra 2016 opisuje najvýznamnejšie faktory, ktoré motivujú obyvateľov
AfganistanukvstupudoradovTalibanu.Niekoľkozdrojovuvádzanezamestnanosťahlavneekonomické
faktory,zktorýchjezrejmé,žetlakypôsobiacenaosoby,vstupujúcichdoradovTalibanu,súskôrsociálne

a ekonomické. Žalovaný nevylučuje, že k nútenému verbovaniu v minulosti v Afganistane v niektorých
prípadoch skutočne mohlo dochádzať, avšak tieto aktivity boli v jednotlivých provinciách na rôznej
úrovni. Informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, potvrdzujú, že k nútenému náboru Talibanom
dochádzalo v Afganistane iba v ojedinelých prípadoch a v samotnej provincii Nangarhar, odkiaľ žalobca
pochádza, boli takéto aktivity na veľmi nízkej, až zanedbateľnej úrovni. Operačná príručka Ministerstva

vnútra Spojeného kráľovstva pre Afganistan z februára 2015 poukazuje na fakt, že zanechávanie lístkov
a odkazov už nie je bežnou praxou Talibanu. Ako uvádza detailná správa agentúry Associated Press
(ďalej len „AP“), utečenci, ktorí dúfajú, že získajú azyl v jednej z európskych krajín, musia preukázať, že
ich životy sú v domovských krajinách ohrozené. Podľa tejto správy, obete dlhoročnej vojny v Afganistane
argumentujú falošnými listami od Talibanu s cieľom zlepšiť svoje šance na získanie politického azylu v

Európe. Pre agentúru AP sa vyjadril aj jeden z falšovateľov takýchto listov menom G., podľa ktorého
skúseností je možno 1 % listov pravých a 99 % falošných. To potvrdzuje vo svojich vyhláseniach aj
samotný Taliban, podľa ktorého výhražné listy boli v minulosti jeho nástrojom, avšak po roku 2015 už
túto praktiku nevyužíva, s posielaním listov prestal a tiež uviedol, že takéto dokumenty v obehu sú
falošné. Žalovaný mal za to, že vyššie uvedené informácie výpoveď žalobcu o nútenom verbovaní a

zasielaní výhražných listov v provincii Nangarhar nepotvrdzujú a naviac tieto v kontexte s predloženými
dôkaznými prostriedkami výraznou mierou spochybňujú celkovú jeho hodnovernosť. Nezrovnalosti vo
výpovedi žalobcu, ako aj preukázateľné zásahy do jeho dokladu totožnosti sú tak zásadného charakteru,
že ho nemožno považovať za hodnovernú osobu, preto žalovaný nepovažoval za hodnoverné ani nímpredložené dôkazné prostriedky, vrátane predvolania Talibanom do regiónu bydliska v Afganistane.
Práve preukázateľne spochybnená totožnosť žalobcu a nekonzistentnosť jeho výpovede s objektívnymi
informáciami, konkrétne s informáciami o krajine pôvodu, narušujú a spochybňujú celý jeho príbeh.

3. K správe Amnesty International žalovaný uviedol, že táto poukazuje na dobytie poslednej provincie
J. I. a nekalé praktiky, ktoré Taliban v tomto boji praktizoval. Žalobcu sa žiadnym spôsobom netýkala,
nakoľkonepochádzalzprovinciePajnshiraaniniktozjehorodinynepatrilkbojovníkomFrontnárodného
odporu, ktorý bol zriadený v tejto provincii. Správa je zameraná výlučne na provinciu Pajnshir a nikde v

nej nie je uvedené, že podobných praktík, ako v Pajnshire sa Taliban dopúšťal aj v ostatných provinciách
Afganistanu. Z polytematickej správy Č. p.: MU-ODZS-2024/000449-016 zo 04.09.2024 vyplýva, že
žiadne informácie nenaznačujú, že by mstenie sa Talibanu osobám, ktorých sa v minulosti neúspešne
snažil naverbovať, bolo v posledných rokoch zavedenou a rozšírenou politikou v provincii Nangarhar
alebo inde v Afganistane. Diskomfort, ktorý pociťuje žalobca v súvislosti s poskytnutou doplnkovou
ochranou spočívajúci v tom, že ju musí stále predlžovať, a že nemôže získať úver a vlastné bývanie,

žalovaný vyhodnotil ako nezakladajúci žiaden relevantný dôvod pre opätovné prehodnotenie jeho
žiadostiomedzinárodnúochranu.Žalovanýdospelkzáveru,žeanivsúčasnomkonanínebolovzhľadom
na všeobecnú nedôveryhodnosť osoby žalobcu objektívne preukázané, že by bol alebo v prípade
návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto mu azyl v zmysle § 8 zákona o azyle neudelil.
V závere napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vyjadril k stanovisku právneho zástupcu žalobcu, ktoré
predložil žalovanému po oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom.

II.

Správna žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 21.11.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutiu žalovaného ČAS:
ČAS: MU-PO-216-42/2023-Ž zo dňa 16.10.2024 a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca mal
za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie

veci (191 ods. 1 písm. e/ SSP), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo

opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).

5. Žalobu odôvodnil tým, že preklad predloženého predvolania, ktorý obstaral žalovaný, vyhotovený
G. A. E. považuje nesprávny, a preto si nechal vyhotoviť vlastný preklad súdnym prekladateľom
K. H. H., zapísaným v zozname tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvem spravedlivosti

České republiky. Medzi prekladmi zaobstaranými žalovaným a žalobcom je zásadný rozdiel, čo mohlo
mať vplyv na celkové rozhodnutie žalovaného. V žalobcom predloženom predvolaní sa neuvádza,
kam sa má žalobca dostaviť. Nie je tam uvedené, že sa má dostaviť na ich riaditeľstvo, ale v
predvolaní sa uvádza, že žalobca má byť privedený „k nám“, teda k príslušníkom I.. Táto veta
potvrdzuje tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol počas vstupného pohovoru vykonaného v rámci prvého

konania o udelenie azylu dňa 20.08.2020, že viackrát obdržal výzvy, aby po smrti otca vstúpil do
radov Talibanu. Opakované výzvy adresované žalobcovi sa teda týkali snáh Talibanu o naverbovanie
jeho osoby. Z dôvodu chybného prekladu príslušnej časti predvolania žalovaný dospel nesprávnym
záverom, na základe ktorých spochybnil celkovú dôveryhodnosť kľúčového dôkazu. Žalovaný si
teda nesplnil súdom uloženú povinnosť a nezaobstaral riadny preklad kľúčového dôkazu. Žalobca

ďalej uviedol, že považuje záver o nedôveryhodnosti svojej osoby za účelový, prekvapivý a v
rozpore so zásadou legitímneho očakávania. S výnimkou Polytematickej správy z 04.09.2024 mal
žalovaný vedomosť o všetkých údajných nezrovnalostiach, na základe ktorých založil nedôveryhodnosť
žalobcu, ešte v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu druhého rozhodnutia migračného úradu zo
dňa 13.11.2023, napriek tomu námietku všeobecnej nedôveryhodnosti osoby žalobcu vzniesol až v

napadnutom rozhodnutí. Po zrušení druhého rozhodnutia migračného úradu správnym súdom neboli
do administratívneho spisu založené žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
spochybňovať dôveryhodnosť žalobcu. Túto argumentáciu teda žalobca považoval za rozpornú s
princípom právnej istoty, resp. zásadou legitímneho očakávania (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku).Žalobcu za nedôveryhodného nevyhodnotil ani Správny súd v Bratislave. Ďalej žalobca uviedol,
že informácie o fungovaní prevádzačských gangov uvedené v napadnutom rozhodnutí v rámci
štvorstupňového testu dôveryhodnosti nemajú žiadnu oporu v administratívnom spise, preto ich

považuje za špekuláciu žalovaného. V súvislosti s informáciami o krajine pôvodu, ktoré nútené
verbovanie Talibanom a tiež zasielanie výhražných listov nevylučujú, avšak zároveň poukazujú na to,
že k takýmto praktikám sa Taliban uchyľoval iba výnimočne, žalobca poukázal na to, že žalovaný v
odôvodnenírozhodnutianevysvetlil,prečožalobcunepovažujeza„výnimočnýprípad“.Napokonžalobca
uviedol, že v Odbornom posúdení ÚHCP zo dňa 04.11.2023 sa neuvádza, aké konkrétne skutočnosti

odôvodňujú záver, že tazkira otca žalobcu nebola vydaná oprávnenými orgánmi Afganskej islamskej
republiky. Z predmetného posúdenia nevyplýva ani to, aké konkrétne operatívne informácie správny
orgán vyhodnocoval. V administratívnom spise vedenom žalovaným taktiež nie je založená „Príručka
k afganským dokumentom" vydaná v roku 2022 agentúrou Frontex, na ktorú sa odkazuje v Odbornom
posúdení ÚHCP. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by otcova tazkira bola vydaná orgánmi, ktoré
na to nie sú oprávnené. Žalobca nepozná konkrétne skutočnosti, pre ktoré bola spochybnená pravosť

predloženej tazkiry otca.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.01.2025, žalovaný stručne zhrnul doterajší priebeh
administratívneho konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne a zákonné a navrhol,
aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že po porovnaní oboch prekladov predvolania má za to, že v oboch
predvolaniach je uvedený rovnaký predvolávajúci orgán, samotné jadro textu predvolania je v oboch
prekladoch totožné, s tým, že v prekladoch došlo len k výmene slovosledu, z prekladu obstaraného

žalobcov nijako nevyplýva, tak ako tvrdí žalobca, že slovné spojenie „k nám“ malo znamenať k
príslušníkom I., nakoľko v danom preklade názov „Taliban“ vôbec nefiguruje. Oba preklady predvolania
zhodneuvádzajú,žepredvolanieniejeadresovanépriamožalobcovi,alejehorodine.Vžiadnomzdvoch
prekladov predvolaní sa neuvádza dôvod predvolania, resp. dôvod samotnej výzvy. Dôvod predvolania
Talibanom objasnil žalobca počas vstupného pohovoru zo dňa 03.07.2023, pričom týmto dôvodom nie

je, tak ako to namieta v správnej žalobe, opakovaná výzva adresovaná žalobcovi týkajúca sa snáh
Talibanu „o naverbovanie jeho osoby“. Žalobca zdôvodnil toto predvolanie, tým, že príslušníci I. chcú
aby sa vrátil preto, že mal údajne po smrti otca z pomsty zabiť 6 Talibancov. Žalobca zároveň nedokázal
rozumne vysvetliť, prečo ho Taliban obvinil, podľa žalobcu neprávom, zo spáchania takéhoto zločinu a
prečo sa Taliban o neho začal zaujímať po tak dlhej dobe od jeho odchodu z krajiny pôvodu. Žalovaný

nesúhlasil s námietkou žalobcu, že nezabezpečil riadny preklad predvolania ako kľúčového dokumentu,
čím nedostatočne zistil skutkový stav. Preklady zaobstarané žalobcom a žalovaným sú v zásadných
prvkoch totožné a žiadny prvok prekladu nemohol spôsobiť nedostatočne zistený skutkový stav veci.
Ďalej žalovaný uviedol, že na nedôveryhodnosť žalobcu opakovane poukazoval tak v predchádzajúcom
konaní o udelenie medzinárodne ochrany, ako aj v aktuálnom konaní. K námietke žalobcu, že žalovaný v

odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, prečo žalobcu nepovažuje za „výnimočný prípad“, žalovaný uviedol,
že riadne a dostatočne posúdil a odôvodnil profil žalobcu, ako aj jeho otca, opierajúc sa o dostupné
informácie o krajine pôvodu, ako aj o samotné vyjadrenia žalobcu. Počas azylového konania nebolo
nijakým spôsobom preukázané, že by bol žalobca, alebo členovia jeho rodiny (v danom prípade otec a
brat)akýmkoľvekspôsobomspojenísniektorýmzprofilovosôb,ktorémôžubyťcieľomprenasledovania,

vyplývajúcich z informácií o krajne pôvodu. K námietkam týkajúcim sa Odborného posúdenia ÚHCP zo
dňa 04.11.2023 žalovaný uviedol, že toto posúdenie k zisteniu pravosti identifikačného dokladu vydal
štátny orgán – Úrad hraničnej a cudzineckej polície (UHCP), ktorého odborné znalosti v danom odbore
a odvetví nemožno spochybňovať a ktorý je pri výkone činnosti povinný rešpektovať určité odborné
postupy a príslušné právne predpisy. Žalovaný preto nemal dôvod spochybňovať váhu skutkového

zistenia a odbornosť posúdenia k pravosti identifikačného dokladu Afganskej islamskej republiky otca
žalobcu.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

IV.
Konanie na správnom súde8. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a §
13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), preskúmal vec postupom podľa
ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 SSP a vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 21.03.2024.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že o azyl požiadal po tom, či jeho brata zadržali v Afganistane v roku
2023. Brat je v rukách Talibanu, kvôli tomu aby sa on dostavil naspäť do Afganistanu. Keby sa vrátil do
Afganistanu, Talibanci ho zabijú. Hľadajú ho preto, lebo je najstarší syn v rodine, a keď zabili otca, potom
hľadali jeho. Po tom, čo sa odsťahovali do Jalalabadu, niekoľkokrát ho vyzvali, aby s nimi spolupracoval.
Keď to odmietol, vyhrážali sa, že ho dostanú a zabijú, preto sa rozhodol odísť z Afganistanu. On nechcel

nikdy spolupracovať s Talibanom. Na otázku žalovaného žalobca uviedol, že brata zadržali preto, aby
sa on dostavil, lebo ho predtým niekoľkokrát vyzývali na spoluprácu a on ušiel z krajiny. Tiež nerozumie
tomu, prečo ho stále hľadajú. Na ďalšiu otázku žalovaného žalobca uviedol, že po tom, čo zadržali jeho
brata a prehľadali ich dom, tak nejaký člen I. povedal jeho mame, že žalobca zabil 6 Talibancov, on by
ale nikdy nič také neurobil.

10. Zástupca žalobcu na pojednávaní stručne zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania
a dôvody žiadosti žalobcu o azyl. Zotrval na námietke, že žalovaný nezabezpečil riadny preklad
predvolania a poukázal na podľa neho podstatné rozdiely medzi prekladom zabezpečeným žalovaným
a žalobcom. Uviedol, že opakované žiadosti adresované žalobcovi zo strany Mudžahídov sa týkali
snáh Talibanu o naverbovanie žalobcu pred prevratom z augusta 2021, kedy ešte Taliban neovládal

jednotlivé policajné riaditeľstvá, zatiaľ čo výzva, aby sa dostavil na veliteľstvo sa už vzťahuje na
obdobie po tom, čo Taliban prevzal moc v Afganistane. Predmetné predvolanie súvislí so zabitím otca
žalobcu, ktorý sa odmietol pridať do radov Talibanu. Následne sa Taliban snažil opakovane naverbovať
aj žalobcu, keďže nátlak sa stupňoval, musel žalobca z krajiny utiecť. Žalobca sa domnieval, že
potom problémy s Talibanom ustali, avšak neskôr sa ukázalo, že to nebola pravda. Taliban drží jeho

brata ako rukojemníka, aby sa žalobca vrátil do Afganistanu. Taliban ho pritom obviňuje zo zabitia 6
príslušníkov ako pomstu za vraždu otca. Zástupca žalobcu ďalej zotrval na názore, že záver žalovaného
o všeobecnej nedôveryhodnosti žalobcu je prekvapivý a v rozpore so zásadou legitímneho očakávania,
keď v rozhodnutí žalovaného zo dňa 15.01.2021 bola iba spochybnená dôveryhodnosť žalobcu, čo je
rozdiel oproti všeobecnej nedôveryhodnosti, ktorá bola konštatovaná v napadnutom rozhodnutí. Mal za

to, že keď ani správny súd, ktorý preskúmaval predchádzajúce rozhodnutie žalovaného, nekonštatoval
všeobecnú nedôveryhodnosť osoby žalobcu, nemohol to urobiť v ďalšom konaní žalovaný. V súvislosti
svylúčením politickéhopresvedčeniaakodôvoduobávžalobcuzprenasledovaniazostranyžalovaného
poukázal na bod 45 odôvodnenia rozsudku zo dňa 14.03.2024, sp. zn. 14Saz/14/2023. Tiež mal za to,
že správy o krajine pôvodu obstarané žalovaným boli vyhodnotené bez prihliadnutia na okolnosti na

strane žalobcu, a to, že jeho otca zabili a brata zadržiavajú.

11. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní v podstate zopakovala dovtedajšiu argumentáciu
žalovaného. Doplnila, že tvrdenie o stupňovaní nátlaku nekorešponduje s vyjadreniami žalobcu v prvom
azylovom konaní. Tiež spochybnila, že odkaz v predvolaní na opakované výzvy by sa mal vzťahovať

na predchádzajúce snahy o naverbovanie žalobcu, nakoľko je to v rozpore s tým, čo predtým uvádzal
žalobca.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

12. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo
včasevydaniajehorozhodnutia.Akniejevtejtohlaveustanovenéinak,použijúsanakonanieosprávnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.
13. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.
14. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh

rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití
fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

15. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý
a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
16. Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej aj „Ženevský dohovor“)
definuje utečenca ako každú osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred
prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k
určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku
uvedenýchobávodmietaochranusvojhoštátu;aleboosobabezštátnehoobčianstva,ktorásanachádza

mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené
obavy nemôže alebo nechce vrátiť. Ženevský dohovor upravuje nielen to, kto je utečencom, ale aj
základné práva utečencov, ktoré štáty musia dodržiavať. Zaviedol tri zásady, ktoré sú pre utečencov
najdôležitejšími ochrannými prvkami a tými sú právo byť uznaný za utečenca, ochrana pred potrestaním
za neoprávnené prekročenie štátnych hraníc a právo nebyť navrátený do krajiny, kde by utečencom

hrozilo prenasledovanie (tzv. princíp non-refoulement).
17. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu
pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť
úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu
na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej

republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.
j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a
vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o

zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie
politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu
sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd,
ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný
v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto

inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako
skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a
to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej
po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sža/41/2009, zo dňa 04.08.2009).

18. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie, pričom namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
19. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal prvýkrát o udelenie azylu na území
SR dňa 19.07.2020, a to z dôvodu, že má obavy o život, keďže v Afganistane je vojna, sú tam nepokoje

a Taliban chce, aby za nich bojoval. Počas pohovoru pred žalovaným uviedol, že dôvodom odchodu
z Afganistanu bola všeobecná nepriaznivá situácia zapríčinená pretrvávajúcim ozbrojeným konfliktom.
Taliban presviedčal jeho otca, aby vstúpil do ich radov, a keď odmietol, zastrelili ho. Bezprostredne po
tom sa celá rodina presťahovala od Jalalabadu. Počas pobytu v tomto meste viackrát obdržal výzvy,
aby vstúpil do radov Talibanu. Bolo to formou lístkov, ktoré našiel pripnuté na dverách ich domu. Osobne

v kontakte s príslušníkmi Talibanu po presťahovaní do Jalalabadu nebol. Žalobca v tomto azylovom
konaní predložil na preukázanie svojej totožnosti tazkiru, ktorá bola odborne posúdená Úradom
hraničnej a cudzineckej polície ako pozmenený identifikačný dokument, v ktorom bola vymenená
fotografia držiteľa dokladu.20. Rozhodnutím zo dňa 15.01.2021 žalovaný žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 zákona
o azyle a súčasne mu poskytol doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle.
V odôvodnení rozhodnutia bolo okrem iného uvedené, že žalovaný nemôže považovať tvrdenia

žiadateľa o možnom nútenom regrutovaní Talibanom, ako aj o písomných výzvach, ktoré mal od jeho
príslušníkov opakovane obdržať, ako hodnoverné skutočnosti preukazujúce opodstatnenosť dôvodov
jeho žiadosti, čo neprispieva k celkovej dôveryhodnosti žiadateľa. Na základe komplexného posúdenia
žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií žalovaný dospel k záveru, že v priebehu konania
o azyle bola spochybnená dôveryhodnosť žiadateľa a taktiež nebolo objektívne preukázané, že by

v krajine pôvodu čelil nejakej forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Proti
tomuto rozhodnutiu žalobca správnu žalobu nepodal.
21. Opätovne požiadal žalobca o azyl dňa 25.05.2023 z dôvodu obavy o život, nakoľko v Afganistane
Taliban zadržiava jeho brata a snažia sa ho nájsť. Tiež z dôvodu, že doplnková ochrana obmedzuje

jeho práva na Slovensku, každý zamestnávateľ ho zamestná len na dobu platnosti doplnkovej ochrany.
Chce si kúpiť nehnuteľnosť na Slovensku. Počas vstupného pohovoru dňa 03.07.2023 žalobca uviedol,
že Taliban zadržiava jeho brata a žiada, aby sa vrátil domov. Dôvodom, prečo chce Taliban, aby sa
vrátil je to, že keď zabili jeho otca tak mal ako pomstu za smrť otca zabiť 6 Talibancov, čo nebola pravda.
Ďalej uviedol, že nevie, aký má Taliban motív obviňovať ho zo zabitia ich 6 príslušníkov. Rozhodnutím

zo dňa 13.11.2023 žalovaný žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.
Správny súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.03.2024, sp. zn. 14Saz/14/2023 zrušil rozhodnutie
žalovaného o neudelení azylu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodení rozsudku uviedol, že
dospel k záveru, že žalovaný posudzoval rozhodujúce otázky skôr formálne. Žalovaný sa nevysporiadal
sobavamizprenasledovaniazpolitickýchdôvodovvspojenísožalobcomcitovanousprávou.Vspojitosti

s nedostatočne zisteným skutkovým stavom tak žalovaný nezistil skutkový stav v dostatočnej miere,
aby si mohol urobiť úsudok ohľadom udelenie azylu. V ďalšom konaní uložil žalovanému opätovne
riadne vyhodnotiť existenciu dôvodov na poskytnutie medzinárodnej ochrany žalobcovi, za týmto účelom
doplniť dokazovanie, a to najmä riadnym prekladom predvolania predloženým žalobcom, správou
Amnesty International, na ktorú poukazoval žalobca a vyhodnotiť k tejto otázke všetky argumenty

žalobcu, vrátane tých, ktoré uplatnil v tomto súdnom konaní.
22. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní teda bolo doplniť dokazovanie, a to najmä riadnym prekladom
predvolania predloženým žalobcom, správou Amnesty International a opätovne riadne vyhodnotiť
existenciu dôvodov na poskytnutie medzinárodnej ochrany žalobcovi.
23. K správe Amnesty International žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že táto poukazuje na

dobytie poslednej provincie J. I. a nekalé praktiky, ktoré Taliban v tomto boji praktizoval. Žalobcu sa
žiadnym spôsobom netýkala, nakoľko nepochádzal z provincie Pajnshir a ani nikto z jeho rodiny nepatril
k bojovníkom Front národného odporu, ktorý bol zriadený v tejto provincii. Správa je zameraná výlučne
na provinciu Pajnshir a nikde v nej nie je uvedené, že podobných praktík, ako v Pajnshire sa Taliban
dopúšťal aj v ostatných provinciách Afganistanu. Toto vyhodnotenie uvedenej správy nespochybnil ani

žalobca v konaní pred súdom.
24. Žalovaný mal ďalej obstarať riadny preklad predvolania predloženého žalobcom. Žalovaný ustanovil
tlmočníka, ktorý aj preklad listiny vykonal. Žalobca však naďalej trval na tom, že sa nejedná o riadny
preklad, pričom vychádzal z prekladu, ktorý si on zaobstaral a to prekladateľom, ktorý je zapísaný
v zozname tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky. Súd

nijako nespochybňuje kvalitu prekladu vykonaného prekladateľom zapísaným v zozname tlmočníkov
a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky, práve naopak, je predpoklad,
že táto by mala byť aj vyššia, ako kvalita prekladu vykonaného nezapísaným prekladateľom, súd sa
však stotožňuje s názorom žalovaného, že v oboch prekladoch nie sú zásadné rozdiely. Najpodstatnejší
rozdiel v prekladoch, na ktorý poukazoval aj žalobca, je v tom, kam sa má žalobca dostaviť, keď

v preklade obstarnom žalobcom je uvedené „k nám“, zatiaľ čo v preklade obstarnom žalovaným
je uvedené „na naše riaditeľstvo“, pričom v oboch prekladoch je uvedené, že predchádzajúce výzvy
pochádzali od „našich Mudžahídinov“, a že podpísaným orgánom je policajné riaditeľstvo (resp.
„velitelství“). Práve aj na základe tejto vety (uvedenej v preklade obstaranom žalovaným) vyhodnotil
žalovaný predložený doklad ako nedôveryhodný, keď z neho malo vyplývať, že žalobcu mal I. už

niekoľko rokov vyzývať, aby sa dostavil na tamojší orgán, čo nekorešpondovalo s tvrdeniami žalobcu
v predchádzajúcom azylovom konaní ani s tým, že Taliban sa dostal k moci až v auguste 2021.
Žalobca však predostrel taký výklad tejto vety, že odkaz na predchádzajúce výzvy sa týkal snáh
Talibanu o naverbovanie žalobcu. Súdu, rovnako ako žalovanému, sa však toto vysvetlenie nejavíako pravdepodobné, keďže jednak je pravdepodobnejšie, že slovné spojenie „k nám“ sa skôr viaže
k podpísanému orgánu a jednak, list nie je adresovaný žalobcovi, ale jeho rodine, pričom odkazuje
(podľa prekladu obstarného žalobcom) na predchádzajúce výzvy, aby priviedli žalobcu, pričom žalobca

nikdy neuvádzal, že by výzvy, ktoré mu nechával Taliban, aby vstúpil do radov Talibanu, boli adresované
jeho rodine. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že žalovaný nedostatočne
zistil skutkový stav.
25.Žalobcatiežnamietal,ženapadnutérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,keďže
žalovaný nevysvetlil v súvislosti s informáciami o krajine pôvodu, ktoré nútené verbovanie Talibanom a

tiež zasielanie výhražných listov nevylučujú, avšak zároveň poukazujú na to, že k takýmto praktikám sa
Taliban uchyľoval iba výnimočne, prečo žalobcu nepovažuje za „výnimočný prípad“. K tomu súd uvádza,
že žalovaný v napadnutom rozhodnutí (na str. 5) práve uviedol, že žalobca, ani jeho otec, nespadajú
pod profily osôb, ktoré by mohli byť prenasledované zo strany Talibanu.
26. Pokiaľ žalobca mal za to, že žalovaný v súvislosti s vyhodnotením všeobecnej nedôveryhodnosti
žalobcu porušil princíp právnej istoty resp. zásadu legitímnych očakávaní, k tomu súd uvádza, že

doposiaľ všetkými rozhodnutiami, ktoré žalovaný vydal v prvom aj druhom azylovom konaní žalobcovi
nebol udelený azyl, teda pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, tieto boli zhodné. Podľa § 3 ods. 5 veta
druhá Správneho poriadku správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V tomto ustanovení je vyjadrená
tzv. precedenčná zásada, resp. zásada legitímnych očakávaní v správnom konaní, ktorej podstata

spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony
v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.11.2023 nemôže
predstavovať akýkoľvek „precedens“ vo vzťahu k ďalším rozhodnutiam žalovaného, nakoľko toto bolo
zrušené súdom a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Naviac medzi vydaním prvého a druhého
rozhodnutia v druhom azylovom konaní došlo aj k zmene resp. doplneniu zisteného skutkového stavu

a to obstaraním riadneho prekladu predvolania (viď ods. 24. odôvodnenia) a novej správy o krajine
pôvodu. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného (v prvom azylovom konaní) zo dňa 15.01.2021 napadnuté
rozhodnutie určite nepredstavuje excesívny odklon, keďže aj v tomto rozhodnutí bola konštatovaná
nedôveryhodnosť žalobcu. Súd teda nedospel k záveru, že by žalovaný porušil zásadu legitímnych
očakávaní.

27. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že pokiaľ správny súd v konaní o preskúmanie
predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci nekonštatoval všeobecnú
nedôveryhodnosť osoby žalobcu, žalovaný tak už nemohol v ďalšom konaní urobiť. Správny súd totiž
zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného s tým, aby tento doplnil dokazovanie a opätovne riadne
vyhodnotilexistenciudôvodovnaposkytnutiemedzinárodnejochranyžalobcovi.Súčasťouvyhodnotenia

existenciedôvodovnaposkytnutiemedzinárodnejochranyjeajposudzovaniedôveryhodnostižiadateľa.
Takýto postup nie je ani v rozpore s čl. 46 ods. 3 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2013/32/
EÚ. Opodstatnený strach pred prenasledovaním predstavuje kľúčový prvok definície utečenca v zmysle
Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, nakoľko strach ako subjektívny prvok bol
doplnený o kvalifikáciu „opodstatnený“. Nevyhnutné je preto posúdenie dôveryhodnosti žiadateľa, najmä

v prípadoch, ktoré nie sú dostatočne fakticky objasnené. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri
posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status)
je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu
sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov
by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Žiadatelia o azyl, z pochopiteľných

dôvodov, často trpia dôkaznou núdzou, pokiaľ ide o preukázanie ich tvrdení, nie sú schopní podoprieť
svoje vyhlásenia dokladmi, alebo inými dôkazmi. O to väčší dôraz je kladený na dôveryhodnosť ich
tvrdení. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013,
podľa ktorého: „Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval
inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.“ Podľa rozsudku NS SR sp.

zn. 1Sža/15/2008, zo dňa 19.08.2008: „Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom
na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými
by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové
správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí
záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú

protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na
spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby. Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu
je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím kmiere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so
všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu.“
28. Pri preukázaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania je v konaní potrebné skúmať mieru takéhoto

strachu v súvislosti s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením žalobcu alebo
jeho príslušnosťou k určitej sociálnej skupine tak, ako je to uvedené v ust. § 8 zákona o azyle. V prípade
žalobcu však nič nenasvedčuje tomu, že by osobne čelil prenasledovaniu v krajine pôvodu. Pred
opustením krajiny pôvodu žalobca nečelil žiadnemu konaniu, spôsobujúcemu vážne porušovanie jeho
základných ľudských práv alebo súbehu takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom,

tzn. nečelil žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu
či trestnému konaniu a pod. V predchádzajúcom azylovom konaní žalovaný vyhodnotil, že nemôže
považovať tvrdenia žiadateľa o možnom nútenom regrutovaní Talibanom, ako aj o písomných
výzvach, ktoré mal od jeho príslušníkov opakovane obdržať, ako hodnoverné skutočnosti preukazujúce
opodstatnenosť dôvodov jeho žiadosti. V prebiehajúcom azylovom konaní založil žalobca svoju žiadosť
na skutočnostiach, ktoré nastali až po odchode žalobcu z krajiny pôvodu, a síce, že Taliban zadržal

jeho brata a tým ho vydierajú, aby sa vrátil, inak s bratom naložia tak, ako s jeho otcom. V prípade
návratu, je presvedčený, že ho zabijú. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil žalobca predvolanie od
Talibanu. V konaní pred žalovaným žalobca uviedol, že dôvodom, prečo chcú, aby sa vrátil je, že keď
zabili jeho otca tak mal ako pomstu za smrť otca zabiť 6 Talibancov. Na pojednávaní dňa 25.03.2025
však uviedol, že chcú, aby sa dostavil, pretože predtým ho niekoľkokrát vyzývali na spoluprácu a on

ušiel z krajiny. Potom, čo žalovaný zabezpečil riadny preklad predvolania, a aj žalobca predložil jeho
preklad, je zrejmé, že v tomto dokumente nie je uvedený dôvod predvolania. Žalovaný poukázal na to,
že „zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že obete dlhoročnej vojny v Afganistane argumentujú falošnými
listami od Talibanu s cieľom zlepšiť svoje šance na získanie politického azylu v Európe. Pre agentúru AP
sa vyjadril aj jeden z falšovateľov takýchto listov menom Mukhamil, podľa ktorého skúseností je možno

1 % listov pravých a 99 % falošných. To potvrdzuje vo svojich vyhláseniach aj samotný Taliban, podľa
ktorého výhražné listy boli v minulosti jeho nástrojom, avšak po roku 2015 už túto praktiku nevyužíva, s
posielaním listov prestal a tiež uviedol, že takéto dokumenty v obehu sú falošné.“ Ďalej žalovaný uviedol,
že mal snahu overiť pravosť predvolania odborným skúmaním avšak sa to nepodarilo, preto posudzoval
jeho dôveryhodnosť na základe informácií o krajne pôvodu a tiež formy a obsahu dokumentu a po ich

vyhodnotení dospel k záveru, že hodnovernosť dokladu bola výraznou mierou spochybnená. Žalobca
tento záver v konaní pred súdom nevyvrátil, pričom pokiaľ ide o analýzu obsahu predvolania k tomu súd
odkazuje na to, čo bolo uvedené v ods. 24. odôvodnenia tohto rozsudku. Tento dôkaz teda nepreukazuje
hrozbu prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu z niektorého z azylovo relevantných dôvodov.
29. V súvislosti s posudzovaním dôveryhodnosti žalobcu žalovaný poukázal na zásadný rozpor vo

výpovedi žalobcu ohľadom jeho cesty z Afganistanu až na územie SR, keď v zápisnici o podaní
vysvetlenia na Oddelení azylu Policajného zboru Humenné z 19.07.2020 uviedol, že cestu z Afganistanu
mu vybavoval strýko a strýko aj osobne zaplatil prevádzačovi za cestu 3000,- eur a následne už vo
vstupnom pohovore z 20.08.2020 uviedol, že cestu do Európy si dohodol s prevádzačom sám za 5000,-
eur a strýko bol iba prítomný na tejto dohode. Tu súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža

4/2009 zo dňa 24.03.2009, podľa ktorého „i keď pre posúdenie dôvodov žiadosti nie je rozhodujúce
prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl, v prípade posúdenia dôveryhodnosti osoby žiadateľa, ktorá v priebehu
administratívneho konania uvádza rozporné tvrdenia, ktoré ani podľa odvolacieho súdu nebolo možné
považovať za zanedbateľné, takáto okolnosť má význam pre posúdenie dôveryhodnosti žiadateľa
o azyl, pretože vytvára celkový obraz o dôveryhodnosti navrhovateľa, ktorý sa bezpochyby odvíja

od správania a vyjadrení žiadateľa o azyl od prvého možného momentu takéhoto posúdenia.“ Ďalej
žalovaný poukazoval na najzásadnejšie rozpory v dôkazných prostriedkoch, ktoré žalobca predložil
na preukázanie svojej totožnosti, pričom pokiaľ ide o predložený doklad totožnosti žalobcu (tazkira č.
35684226), z Odobreného posúdenia k zisteniu pravosti identifikačného dokladu Afganskej islamskej
republiky ÚCHP zo dňa 29.10.2020 vyplýva, že ide o pozmenený identifikačný dokument, v ktorom

bola vymenená fotografia držiteľa. Súd má za to, že toto odborné posúdenie je dostatočne odôvodnené
a presvedčivé, pričom ho nespochybňoval ani žalobca v prebiehajúcom konaní pred súdom.
30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že závery žalovaného ohľadom
nedôveryhodnosti žalobcu a v nadväznosti na to nepreukázanie opodstatnenej obavy z prenasledovania
z niektorého z azylovo relevantných dôvodov, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu

(výpovede žalobcu, správy o krajine pôvodu, preklad predvolania od Talibanu) a sú v napadnutom
rozhodnutí dostatočne odôvodnené.
31. Možno prisvedčiť žalobcovi, že informácie o fungovaní prevádzačských gangov uvedené
v napadnutom rozhodnutí nemajú oporu v administratívnom spise, ako aj to, že Odborné posúdeniek zisteniu pravosti identifikačného dokladu Afganskej islamskej republiky(tazkira otca žalobcu) ÚCHP
zo dňa 04.11.2023 nie je dostatočne odôvodnené, avšak tieto vady sami osebe nespôsobujú
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže závery žalovaného týkajúce sa nedôveryhodnosti

žalobcu a nepreukázania existencie opodstatnenej obavy z prenasledovania z niektorého z azylovo
relevantných dôvodov obstoja aj bez zohľadnenia týchto skutočností. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že z podstaty správneho súdnictva a jeho subsidiarity, na ktoré nadväzuje i ustálená judikatúra v
tejto oblasti, imanentne vyplýva imperatív rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy
a zdržať sa zasahovania do nich, pokiaľ sú zistené nedostatky, ktoré nemajú vplyv na ich zákonnosť

(por. R 60/2000) či postavenie účastníkov konania (por. R 103/2011), a ich zrušenie by znamenalo len
formálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku (podržanie vecnej správnosti
rozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania a k prieťahom. Dôvodom zrušenia
rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R
122/2003).
32. Pokiaľ ide o konštatovanie správneho súdu v rozsudku zo dňa 14.03.2024, sp. zn. 14Saz/14/2023,

že podozrenie z vraždy 6 príslušníkov vládneho hnutia možno považovať aj za „politickú aktivitu“, na
ktoré poukazoval žalobca v súvislosti s politickým presvedčením ako dôvodom obáv z prenasledovania,
súd s týmto nepolemizuje, avšak vzhľadom na nepreukázanie tvrdení žalobcu (ako už bolo konštatované
vyššie), tento záver nie je pre posúdenie danej veci relevantný.
33. Rozhodnutím o neudelení azylu nie je porušený ani čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, keďže žalobcovi bola poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej
ochrany, teda Slovenská republika nevydáva žalobcu do krajiny pôvodu. Určité praktické problémy, ktoré
žalobca má v súvislosti s tým, že mu nie je poskytnutý azyl, ale iba doplnková ochrana, nemôžu byť
dôvodom na udelenie azylu.
34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne

právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti
napadnutéhorozhodnutia. Správnysúdtedadospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretojuzamietol
podľa § 219 SSP.
35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi

nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §

5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v
zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.