Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121011032
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4121011032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Ingrid Kišacovej a JUDr. Zity Matyóovej, trestnej veci obž. A. A. A., pre prečin týrania zvierat podľa § 378
ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 13.06.2024 sp. zn. 1T/80/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku,
obžalovaného
A. A. A., narodeného XX.XX.XXXX v B. C.,

trvale bytom D. E. XXX, F. B. C.,

podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku,
o s l o b o dz u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra číslo 2 Pv 560/18/4403-68 zo dňa 10.09.2021,
pre skutok v nej právne kvalifikovaný ako prečin týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písmeno c/,
odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného do 31.10.2020, ktorý mal spáchať

na skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v katastrálnom území obce D., okres B. C. v lokalite G.
D., na lúčnom poraste pri vykrývači mobilného operátora spoločnosti F. H. I. nachádzajúceho sa na
parcele č. XXXX/X približne 85 metrov od poslednej pozemnej stavby nachádzajúcej sa na parcele č.
XXXX/X miereným výstrelom z brokovej zbrane - broková kozlica, zn. Zbrojovka J., typ BRNO SUPER
XXX.X, kaliber 12/70-12/70, výrobné číslo XXXXX s brokmi veľkosti 3 mm a nepresným zásahom
spôsobil zvieraťu - psovi, pohlavia samičieho, podobného plemenu Nemecký ovčiak (ďalej len „pes“)
bolesť, ktorá pretrvávala, nakoľko minimálne jeden brok psovi prenikol až do hrudnej dutiny, kde porušil -

perforoval hrudnú stenu, spôsobil vniknutie atmosférického vzduchu do hrudného koša - pneumothorax,
následkom čoho psovi prestala fungovať ľavá strana pľúc, začal sa dusiť a krvácať, dôsledkom čoho
dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. uhynul,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, poškodeného K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
XX, J. – L. M. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný A. A. A. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný

vinným zo spáchania prečinu týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. c/, odsek 2 písm. b/ Tr. zák.
účinného do 31.10.2020 na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v katastrálnom území obce D., okres B. C. v lokalite G.
D., na lúčnom poraste pri vykrývači mobilného operátora spoločnosti F. H. I. nachádzajúceho sa naparcele č. XXXX/X približne 85 metrov od poslednej pozemnej stavby nachádzajúcej sa na parcele č.
XXXX/X miereným výstrelom z brokovej zbrane - broková kozlica, zn. Zbrojovka J., typ BRNO SUPER
571.1,kaliber12/70-12/70,výrobnéčísloXXXXXsbrokmiveľkosti3mmanepresnýmzásahomspôsobil

zvieraťu - psovi, pohlavia samičieho, podobného plemenu Nemecký ovčiak (ďalej len „pes“) bolesť,
ktorá pretrvávala, nakoľko minimálne jeden brok psovi prenikol až do hrudnej dutiny, kde porušil -
perforoval hrudnú stenu, spôsobil vniknutie atmosférického vzduchu do hrudného koša - pneumothorax,
následkom čoho psovi prestala fungovať ľavá strana pľúc, začal sa dusiť a krvácať, dôsledkom čoho
dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. uhynul.

Za to mu uložil :

-podľa § 378 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného

zákona peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) eur, s tým, že podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona
vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu ( tento výrok je citovaný nadbytočne, pretože sa jedná
o priamu dikciu zákona ),
-podľa§57odsek3Trestnéhozákonaustanovil preprípad,žebyvýkontohtotrestumoholbyťúmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok,

-podľa§60odsek1písmenoa)Trestnéhozákonatrestprepadnutiaveci,ato:jedenkusbrokovákozlica,
zn. Zbrojovka BRNO, typ BRNO SUPER 571.1, kaliber 12/70-12/70, výrobné číslo XXXXX vrátane
preukazu zbrane J., ktoré sú uložené v sklade zaistených vecí na odbore odhaľovania nebezpečných
materiálov a enviromentálnej kriminality, Prezídia policajného zboru, úradu kriminálnej polície, Pribinova
2, 812 72 Bratislava,

-podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti výkonu práva poľovníctva vo
výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného K. D., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/
XX, J. - L. M. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním voči všetkým jeho výrokom i konaniu, ktoré mu
predchádzalo, napadol odvolaním obžalovaný. V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu,
namietal napadnutý rozsudok pre skutkové a právne chyby. Namietal aj konanie mu predchádzajúce
pre podstatné chyby spočívajúce v porušení práva na objasnenie veci. Namietal priznanie statusu

poškodeného osobe K. D., pretože majiteľom psa bola N. L., s ktorou nebolo konané. Namietal absenciu
plnej moci udelenej A. O. P. L. k zastúpeniu K. D.. Za také nepovažoval listinu na č. l. 58 spisu, ktoré
je vymedzené na konanie vedené na OOPZ Zlaté Moravce. Poukazoval na to, že splnomocnenec bol
priamym nadriadeným konajúceho vyšetrovateľa, s čím sa súd nezaoberal a nevysporiadal. V súvislosti
s konaním pred súdom I. stupňa namietal nepripustenie otázky obžalovanému na hlavnom pojednávaní

dňa 13.06.2023, ktorá bola nevyhnutná a súvisiaca s obsahom znaleckého posudku O. Q..
Vytýkal súdu I. stupňa, že z rozsudku nie je zrozumiteľné, ako sa vysporiadal s „diskrepanciami“
skutkových tvrdení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov bez zaujatia postoja k rozdielom a odlišnostiam.
Namietal miesto, odkiaľ strieľal na psa určené v napadnutom rozsudku a poukazoval na rozdiel medzi
miestom, kde sa nachádza trafostanica a kde sa nachádza vykrývač. V tejto súvislosti sa nepodarilo

odstrániť rozpory vo výpovediach svedkyne P.. Uviedol, že táto svedkyňa bola s inými osobami, ešte
pred jej výsluchom, sa bola pozrieť pri vykrývači. V tejto súvislosti poukazoval aj na výpovede svedka O.
A. L. z hlavného pojednávania dňa 26.04.2022 a prípravného konania v súvislosti s nájdením plastového
košíkabrokovéhonáboja,otom,kamšielpovýstrele.ZvýpovedesvedkaG.C.vyplynulo,žepriohliadke
miesta činu sa nič nenašlo. Poukazoval aj na výpoveď C. F., znalecký posudok O. Q., C. R., C. H.

v súvislosti s miestom tela psa, kde bol tento zasiahnutý.
Namietal úmysel privodiť smrť psovi v dôsledku bolestivého alebo iného krutého, surového alebo
trýznivého spôsobu, čo preukazuje absenciu jeho zavinenia. On vystrelil na útočiaceho psa v obave
o život a zdravie svoje a jeho manželky, teda konal v krajnej núdzi a mal primeraný dôvod na usmrtenie
zvieraťa. Takto konal v súvislosti so zákonom oprávneným výkonom práva poľovníctva a práva člena

poľovnej stráže. Pes nemal na sebe obojok výrazne odlišnej farby, ako bola jeho srsť, tento bol
farby hnedej. Tieto okolnosti vylučujú protiprávnosť uvedeného skutku v zmysle § 26 a § 28 Tr. zák.
S poukazom na výpoveď svedka J. a lekársku správu C. M. mal za to, že pes I. bol nebezpečný a tento
bol pustený na verejnom priestranstve „na voľno“, bez obojku a náhubku.Súd nevyužil všetky dôkazy na odstránenie rozporov, nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
stíhaný, skutok sa nestal, a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok.
Prokurátor i poškodený sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí :
- obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania, uviedol, že hodnotenie dôkazov vykazuje znaky
formálneho hodnotenia dôkazov typický pre inkvizičný proces, a napadnuté rozhodnutie je porušením
základného procesného práva a pravidla vyplývajúceho z prezumpcie neviny, nakoľko prvostupňový
súd jednak nevyčerpal všetky dosiahnuteľné dôkazy a aj už na základe vykonaných dôkazov zostali

významné pochybnosti o skutkových okolnostiach jednak pre zavinenie ako i fakt, či skutok tak, ako
je uvedený v obžalobe, sa stal. Každý má právo na spravodlivý proces, čo nebo keď bez riadneho
plnomocenstva založeného v spise poškodeného zastupuje osoba, ktorá sa počas prípravného konania
stane policajným prezidentom SR a uplatňuje právo osoby, ktorej vlastnícke právo k psovi I. bolo
vyvrátené, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného poriadku
a zvážiť postúpenie veci podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku pokiaľ považuje súd

skutkový stav za ustálený, tak podľa zákona o poľovníctve by uvedené konanie malo spĺňať všetky znaky
priestupku podľa § 76 odsek 1 písmeno g/ zákona o poľovníctve,
- prokurátor uviedol že súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav správne právne posúdil a obžalovanému uložil tresty, ktoré z hľadiska
druhu aj výmery sú uložené v súlade so zákonom, odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné

a navrhol ho podľa § 319 Tr. por. zamietnuť,
- poškodený sa k odvolaniu nevyjadril a pripojil sa k návrhu prokurátora.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným – nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku,
preskúmal v prvom rade podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním
nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku,
limitovaný zásadou „reformatio in peius“ ( zákaz zmeny k horšiemu, pretože odvolanie prokurátor
v neprospech obžalovaného nepodal ) a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, sčasti na základe

ním uvádzaných dôvodov, sčasti aj z iných dôvodov než uvádzal v odvolaní.
Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie
o podanej obžalobe a v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a to všetko za dodržania
tých zásad tzv. kontradiktórneho procesu, ktoré boli zakomponované do zákona. Pri tomto postupe

odvolací nezistil, že by bolo došlo k porušeniu procesných práv niektorej z procesných strán, vrátane
obžalovaného.
Čo sa týka obžalovaným namietanej skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní i súd I. stupňa
priznali práva poškodeného osobe K. D. tak súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku k tomuto
uviedol právne úvahy na strane 21, s ktorými súhlasí aj odvolací súd. Okrem nich poukazuje aj na

záver, ku ktorému v tejto súvislosti dospel znalec C. Q., teda osoba odborne dostatočne spôsobilá na
jeho vyslovenie. Teda ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že K. D. bol správne priznaný status
poškodeného a ako taký si mohol v rámci trestného stíhania uplatniť svoje práva poškodeného ( § 46
a nasl.Tr. por. ). V súvislosti s námietkou osoby jeho splnomocnenca, odvolací súd poukazuje na to, že
zo splnomocnenia na č.l. 58 je evidentné, akej veci sa týka, je datované a podpísané. To, že je v ňom

uvedené, že sa týka konania vedeného na OOPZ Zlaté Moravce vyplynulo z toho, že trestné oznámenie
bolo podané na tento útvar a tento aj vykonal prvú obhliadku miesta činu ( č.l 198-202).
Odvolací súd však zistil, že sú dané nasledovné zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, Trestného poriadku súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo

preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie alebo ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 317 odsek 1, veta druhá Trestného poriadku na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,

ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav, o ktorom nie sú pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý proti komu sa vedie trestné stíhanie, považuje sa za
nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal na obsahy vo veci vykonaných

dôkazov ( strany 2-17) a na právne úvahy akými sa spravoval pri ich hodnotení a na právne úvahy, ku
ktorým dospel ( strany 17-19).
Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov
nepostupoval dôsledne. V prvom rade mal vykonať selekciu dôkazov vykonaných v prípravnom konaní
z hľadiska toho, či tieto boli vykonané a získané v súlade so zákonom ( toto vykonal len k vyšetrovaciemu

pokusu poškodeného- strana 17). Následne si mal splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z § 2 ods. 12
Tr. por. len k zákonne získaným dôkazom a zaoberať sa všetkými do úvahy prichádzajúcimi právnymi
závermi. Preto právne úvahy súdu I. stupňa nemožno považovať za dostatočné, úplné a presvedčivé.
Podľa nich bol „skutkový stav dokázaný na podklade výpovedí svedkov O. L., P., G. C. C. F., zápisnicou
o obhliadke miesta činu, previerkou výpovede, fotodokumentáciou, listinnými dôkazmi, znaleckým
dokazovaním a v neposlednom rade samotnou výpoveďou obžalovaného“.

Len takýto všeobecný výpočet usvedčujúcich dôkazov nemožno v žiadnom prípade považovať
za postačujúci na uznanie viny obžalovaného a za také už vôbec nemožno považovať výpoveď
obžalovaného, ktorý od počiatku trestného stíhania spáchanie činu popieral.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v časti popisu dôkazov súd I. stupňa poukazuje na:
- výpoveď svedka L. na hlavnom pojednávaní, ale aj na rozpory s jeho predchádzajúcou výpoveďou

z prípravného konania (strana 4-5),
- rovnako tak u svedkyne P. (strana 5) a svedka G. C. (strana 6),
- znalecké posudky C. Q., C. H., O. Q., posudky KEU PZ, Mgr. Diďáka (strany 7-11),
- zápisnice o obhliadke miesta priestupku z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX,
V odôvodnení napadnutého rozsudku - v časti právnym úvah - absentujú právne úvahy, akými sa súd

I. stupňa s uvedenými konkrétnymi dôkazmi a rozpormi resp. ďalšími dôkazmi – o ktorých nemožno
vysloviť, že by jednoznačne usvedčovali obžalovaného a svedčili v jeho neprospech - vysporiadal, čo je
v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Pokiaľ súd I. stupňa v súvislosti s dôkazmi poukazuje aj na výtlačky novín ( strana 14) tak je potrebné
jednoznačne a striktne konštatovať, že akékoľvek výtlačky z novín nemôžu byť dôkazom ( je to možné

len vtedy ak by napr. tvorili predmet činu, o takú situáciu sa v tomto prípade v žiadnom prípade nejedná ).
Takéto výtlačky z novín absolútne nemali byť súčasťou vyšetrovacieho ani súdneho spisu ! V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že považuje za absolútne nesprávne, keď prokurátorom predkladaný
vyšetrovací spis obsahuje aj výpoveď obžalovaného, na ktorého podáva obžalobu, ktorú tento učinil
ešte v postavení svedka ( č.l. 59 ) a to s plným vedomím, že takáto výpoveď je absolútne nepoužiteľná

v konaní pred súdom ako dôkaz !

Podľa § 201 ods. 1,2,3,4 Tr. por. vyšetrovateľ vykonáva vyšetrovanie osobne tak, aby zadovážil podklady
na objasnenie skutku v rozsahu na prejednanie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu, úkony
vykonáva samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas. Zadovažuje dôkazy bez

ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného.

Z uvedených zákonných ustanovení je evidentné, že procesné úkony v rámci trestného stíhania
vykonáva vyšetrovateľ a môže ich vykonať prokurátor ( v prípravnom konaní ) alebo súd po podaní
obžaloby podľa § 238 ods. 2 Tr. por. V žiadnom prípade takéto právo neprislúcha poškodenému. Preto

aktivity poškodeného D. ( hľadanie stôp, nájdenie brokového náboja, „vyšetrovací pokus“ - č.l. 912,
naviac podpísaný jeho splnomocnencom ) v tejto veci posúdil odvolací súd ako procesne nepoužiteľné
v konaní pred súdom. Takéto aktivity osôb, ktoré nemôžu vykonávať procesné úkony ( a medzi nimi
možno zaradiť aj napr. novinárov ) pri získavaní dôkazov nemôžu dosiahnuť želaný efekt - získať
zákonné dôkazy usvedčujúce páchateľa.

Vo vzťahu k námietkam obžalovaného voči osobe splnomocnenca poškodeného D., A. P. L., odvolací
súd uvádza, že s týmito sa náležitým spôsobom vysporiadali kompetentné orgány už v prípravnom
konaní. Ani odvolací súd – vychádzajúc z toho, čo je zdokumentované vo vyšetrovacom spise – nezistil
žiadne dôvody, ktoré by preukazovali obavy obžalovaného z nestrannosti orgánov činných v trestnom

konaní ( policajta a prokurátora ).
Odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k dôkazom, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní,
za zákonnosť, ktorého nesie zodpovednosť prokurátor ( § 230 ods. 1 Tr. por. ) a ktorý takéto dôkazy
predložil súdu s tým, že tieto majú preukazovať skutok opísaný v obžalobnom návrhu.Z hľadiska právnej teórie je nutné rozlišovať jednotlivé spoločenské vzťahy z hľadiska toho, ktorú
oblasť pokrývajú. Pre trestnoprávne vzťahy je základným predpokladom protiprávnosť konania určitého
trestnoprávne zodpovedného subjektu, ktoré dosahuje závažnosť aspoň prečinu. Tieto základné kritériá

odlišujú trestnoprávny vzťah od iných vzťahov predovšetkým občianskoprávnych.
V prípade trestného stíhania je konanie určitého páchateľa uvedené vo forme skutku, ktorého popis
je uvedený v uzneseniach o začatí trestného stíhania a následne vznesenia obvinenia. Základné
náležitosti popisu skutku sú uvedené v § 199 ods. 3, § 206 ods. 3 Tr. por. musia vyjadrovať okrem
znaku protiprávnosti aj znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej

časti Trestného zákona. Podstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti, z ktorej
vzišiel škodlivý následok. Ak tieto podstatné náležitosti skutok neobsahuje, nemôže sa jednať o trestný
vzťah a teda o trestnoprávny skutok. Zodpovednosť za správny a zákonu zodpovedajúci popis skutku
v prípravnom konaní nesie policajt a neskôr prokurátor, ktorý uvedením opisu skutku v obžalobe určuje
hranice, v akých môže súd danú vec prejednať. Teda v prípravnom konaní je to prokurátor, ktorý
v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť za správnosť, úplnosť a zákonnosť prípravného konania,

nad ktorým nesie dozor (§ 230 odsek 1 Trestného poriadku). Rovnako tak v súdnom konaní nesie
tzv. ,,dôkazné bremeno“, pretože spolu s obžalobou predkladá súdu dôkazy, na základe ktorých sa
domáha uznania viny u obvineného (§ 234 a nasl. Trestného poriadku). Tento postup je súladný s tými
zásadami tzv. kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do nášho Trestného poriadku. Neunesenie
dôkazného bremena prokurátorom má za následok vynesenie oslobodzujúceho verdiktu.

Vyšetrovateľ v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX v popise skutku, pre
ktorý začal trestné stíhanie uviedol ...osoba vystupujúca pod menom A. A. dňa XX.XX.XXXX...na
presne nestotožnenom mieste...výstrelom zo zbrane spôsobil bolesť psovi, ktorá pretrvávala až do
jeho uhynutia...majiteľovi K. D. mal spôsobiť škodu XXXX eur. V uznesení o vznesení obvinenia
z XX.XX.XXXX, ktoré bolo vydané s odstupom 1 roka a takmer 5 mesiacov - popísal skutok zhodne ako

je uvedený v obžalobe i napadnutom rozsudku.
Účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je,
aby orgány prípravného konania (§ 10 ods. 1 Tr. por.) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa
Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a ku vzneseniu obvinenia konkrétnej
osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia. Je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“

pri splnení podmienok (aj) § 206 ods. 1 Tr. por., teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a
nezameniteľne známym páchateľom, eventuálne tiež označeným v uznesení o začatí trestného stíhania
menom, priezviskom, prípadne aj adresou bydliska, bez toho, aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie
tejto osobe.
Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale

formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného, napr. podávať
opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do spisu, zvoliť si obhajcu (viď
R19/2016).

Z hľadiska skutkových - a následne právnych -zistení malo svoj nesmierny význam presné zistenie

miesta, kde malo dôjsť k spáchaniu činu – teda miesta, z ktorého mal obžalovaný uskutočniť výstrel na
psa. K tomuto boli v prípravnom konaní vykonané nasledovné procesné úkony :
a/ po začatí trestného stíhania:
- obhliadka miesta spáchania priestupku- zastrelenia psa dňa XX.XX.XXXX v čase od XX,XX, hod.-
XX,XX, ktorú vykonali príslušníci OOPZ Zlaté Moravce za prítomnosti svedka A. L., ktorej prílohou je

aj fotodokumentácia a náčrtok,
zo zápisnice vyplýva, že bolo zistené miesto, z ktorého oznamovateľ- A. L. – „započul zvuk pripomínajúci
výstrel....nemal náležitý výhľad na psa, ktorý bol od neho vzdialený 200 metrov a nevidel ho po dobu
3 minút a nevedel presne uviesť, kde sa nachádzal...krátko po zvuku dobehol jeho pes, ktorý krvácal
( takéto stopy vôbec zistené neboli ! ),

- obhliadka miesta činu dňa XX.XX.XXXX v čase od XX,XX-XX,XX hod. vykonaná inými príslušníkmi
OOPZ Zlaté Moravce, a to miesta pri trafostanici, kde bol nájdený balistický košík do brokového náboja.
V súvislosti s týmito obhliadkami odvolací súd poukazuje na to, že nimi vôbec neboli zistené žiadne
krvné stopy po krvácaní psa po tom, čo bol zasiahnutý a vracal sa k svedkovi L., i keď tento uvádzal
smer pohybu psa, v dôsledku čoho objektívne toto miesto zistené nebolo.

2/ previerky výpovedí na mieste činu:
a/ svedka A. A. – dňa XX.XX.XXXX v čase od XX.XX do XX.XX hod., jej priebeh zachytáva zápisnica č.l.
218-224 s fotodokumentáciou č.l. 225-242 na č.l. 223 je popis foto č. 22 s tým, že vzdialenosť streľbypo najbližší rodinný dom je 297 metrov. Táto obsahuje aj vyjadrenia (výpoveď) vtedy len svedka A. A.,
ktorá však nie je použiteľná ako dôkaz- ( z dôvodu ako na to bolo poukázané už vyššie),
- svedkyne P. zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 243-248 s fotodokumentáciou na č.l. 249-257, z ktorej malo

vyplývať miesto, odkiaľ svedkyňa pozorovala protiľahlý kopec, na ktorom malo dôjsť k výstrelu, kde
zbadala psov a vozidlá, zistené boli vzdialenosti 474 metrov a 480 metrov, z fotodokumentácie je zrejmé,
že autentické zábery k vzdialenosti svedkyne od miesta udalosti, sú pod bodmi č. 3 a 6 (zábery č. 4, 7 sú
priblížené), je možné konštatovať, že tieto vzdialenosti sú tak veľké, že na ich konci možno pozorovať len
veľké predmety, ako napr. stožiar, ťažko však uveriť tomu, že na takúto vzdialenosť je možné spozorovať

psa, človeka, prípadne auto,
- svedka L. zo dňa 09.08.2018 na č.l. 259-264 s fotodokumentáciou na č.l. 265-278, na základe ktorej
nie je možné určiť miesto, kde došlo k výstrelu,
- svedkyne I. A. zo dňa 10.08.2018 na č.l. 279-284 a fotodokumentácie na č.l. 285-296, z ktorej vyplýva,
ževzdialenosťodsvedkyne,kdesanachádzalavčasevýstreluponajbližšírodinnýdomje281metra,ani
z tohto nie je možné konštatovať záver, že miesto činu sa nachádzalo pri vykrývači, pri fotodokumentácií

popis nezodpovedá záberom na foto č. 17, 18, 19.
Prokurátorvobžalobetotomiestouvádza–privykrývačimobilnéhooperátoraF.nap.č.XXXX/Xpribližne
85 metrov od poslednej pozemnej stavby. Z akého dôkazu vychádza, sa nedá zistiť, pretože obžaloba
neobsahuje žiadne zdôvodnenie a týka sa to aj ďalších výhrad, na ktoré poukazuje odvolací súd.
Z uvedeného konštatovania prokurátora vyplýva, že ani tento si už v obžalobe nebol istý presnou

vzdialenosťou miesta, kde malo dôjsť k výstrelu od poslednej pozemnej stavby – slovo „približne“.
Odvolací súd zhodne konštatuje, že v prípade väčšiny fotodokumentácií je ich výpovedná hodnota
takmer nulová. Nemožno však ani z jedného tohto úkonu vykonaného bezprostredne po tom, ako malo
dôjsť k zastreleniu psa, jednoznačne a nespochybniteľne konštatovať, že bolo nimi určené (stanovené)
miesto, odkiaľ mal obžalovaný strieľať na psa.

Podľa § 29 odsek 1 písm. f/ Zákona č. 274/2009 Z.z. člen poľovníckej stráže je oprávnený usmrtiť
v poľovnom revíry voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšej
pozemnej stavby, to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo
prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti.
Práve s poukazom na znenie uvedeného zákonného ustanovenia- na ktorom zrejme zakladal prokurátor

obžalobu - bolo nevyhnutné už v prípravnom konaní zistiť presné miesto, odkiaľ mal obžalovaný strieľať
na psa a následne zistiť, či bola dodržaná vzdialenosť 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby.
V súvislosti s farbou obojku psa boli v prípravnom konaní vykonané dôkazy, z ktorých nie je možné
jednoznačne stanoviť, že tento obojok bol vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti. Za objektívny
dôkaz v tomto smere by bolo možné považovať, ak by bol tento obojok k dispozícií orgánom činným

v trestnom konaní, čo však tieto nezabezpečili. Obojok bol zabezpečený po tom, čo došlo k exhumácií
zastreleného psa spolu s jeho kadáverom. Z posudku KEÚ PZ a fotografií (č.l. 517-521) nie je
možné konštatovať, že by tento bol farby výrazne odlišnej od farby psa a to aj s poukazom na
fotografiu psa, ktorú predložil poškodený. Zároveň z tohto posudku vyplýva, že tento obojok nevykazoval
žiadne mechanické poškodenia, ktoré by mohli byť vytvorené prestrelenými brokovými nábojmi ( záver

znaleckého posudku O. H. o tom, že broky zasiahli krk psa ). Tieto známky poškodenia by boli
registrované aj s odstupom času 2 rokov. Na základe tohto zistenia je možné jednoznačne konštatovať,
že v čase, keď bol pes zasiahnutý brokovými nábojmi, nemal obojok nasadený.
Vychádzajúc zo zhora uvedených právnych úvah nastali dôvodné pochybnosti o správnosti a úplnosti
skutkových zistení, ktoré uvádzala obžaloba - ohľadom miesta činu, subjektívnej stránky ( zavinenia )

ale aj objektívnej stránky ( konania a následku a príčinného vzťahu medzi nimi ) žalovaného trestného
činu týrania zvierat. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by ním bol preukázaný úmysel obžalovaného
„úmyselne utýrať zviera“.
Obžalovaný vo svojich výpovediach, ktoré potvrdzovala svedkyňa I. A., opisoval svoje správanie, v rámci
ktorého uviedol, že po zbadaní dvoch psov bez obojkov v poľovníckom revíry sa rozhodol, že túto vec

bude riešiť jednak ako poľovník a jednak ako člen poľovníckej stráže. Za tým účelom sa zapísal do
knihy vstupu do revíru, kde ako jej účel uviedol- pytliačia dva psy, jeden vlčiak, druhý bastard. Následne
popísal vlastné konanie tak, že vystrelil jedným výstrelom na staršiu fenu, ktorá sa rozbehla na neho
s vycerenými zubami. Iný dôkaz k tomuto jeho konaniu produkovaný v rámci trestného stíhania nebol.
PretomalsúdI.stupňapristúpiťajkvyhodnoteniutejtoobhajobyobžalovanéhoaaktátodôkazminebola

jednoznačne a spoľahlivo vyvrátená, aplikovať pri tom zásadu „in dubio pro reo“ ( v pochybnostiach
v prospech ). Ak neexistuje nespochybniteľný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval skutkové závery
uvádzané obžalobou, potom z toho plynie len skutkový záver o tom, že obžalovaný v pozícií poľovníka
a postavení ( funkcii ) člena poľovníckej stráže si plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu so zákona č.274/2009Z.z. a po zistení dôvodov zakladajúcich jeho právo zasiahnuť voči psovi v poľovníckom revíri
vykonal svoju právomoc spôsobom zodpovedajúcim zákonu.
V súvislosťou s obhajobou obžalovaného je potrebné uviesť, že táto nebola žiadnym dôkazom

vyvrátená. Z pohľadu jej právneho posúdenia by sa mohlo jednať o prípad oprávneného použitia zbrane
podľa § 26 ods. 1 Tr. zák. , výkonu práv a povinností podľa § 28 ods. 1 Tr. zák., konania v krajnej
núdzi v zmysle § 24 Trestného zákona. Naplnenie znakov - čo i len jedného z nich - znamená zánik
protiprávnosti činu. Obhajobe obžalovaného nasvedčujú aj preukázané fakty - pes bol pustený na
voľnom priestranstve „na voľno“, bol mimo dohľadu svedka L., nemal obojok, bol v spoločnosti iného

psa, mali útočiť spoločne na obžalovaného.. Aj z posudku Slovenskej kynologickej jednoty vyplýva záver
o tom, že sa nejednalo o útok ani revírovanie, ale pes sa správal tak, ako bol naučený – nájsť nejakú
korisť.
Vinu je možné založiť len a len na zákonne vykonaných a nespochybniteľných dôkazoch. Súd I. stupňa
okrem kritérií hodnotenia dôkazov (§ 2 odsek 12 Trestného poriadku) nezohľadnil aj jednu zo základných
zásad trestného konania a to zásadu prezumpcie neviny (článok 50 odsek 2 Ústavy SR, § 2 odsek 4

Trestného poriadku). Z nej predovšetkým vyplýva, že ,,nepreukázaná vina má rovnaké dôsledky ako
preukázaná nevina“ z čoho vyplýva právny záver o tom, že ak sú pochybnosti ohľadne viny prichádza
do úvahy aplikácia ďalšej zásady trestného konania ,,in dubio pro reo“.
Absenciu dôkazov nie je možné nahrádzať „voľnou úvahou“ orgánov činných v trestnom konaní ani
súdu. Ak sú pochybnosti čo i len o časti skutku, sú pochybnosti o celom skutku. Z tohto právneho záveru

vychádzal aj odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného.

Odvolací súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní ( policajt a prokurátor ) a súd I. stupňa postupovali
v súvislosti so skutkovou podstatou prečinu týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 Tr. zák. paušálne bez
toho, aby dôkladne vysvetlili svoj právny záver, že zasiahnutím zvieraťa jedným výstrelom je naplnený

znak „utýra“ z pohľadu naplnenia objektívnej stránky tohto trestného činu. Podľa názoru odvolacieho
súdu pojem „utýra“ môže byť naplnený len takým konaním páchateľa, ktorým tento fyzickým útokom
na zviera tomuto spôsobuje zranenie (zranenia), po určitú dobu, ktoré zvieraťu spôsobujú bolesti napr.
nohami viackrát kope zviera do celého tela, udiera ho viacerými údermi palicou, dá mu zožrať návnady,
v ktorých sa nachádzajú klince a rybárske háčiky a tieto sa dostanú do jeho tráviaceho traktu, kde mu

narušia vnútorné orgány a spôsobujú mu bolesti, a podobne. V danej veci však obžalovaný mal vystreliť
na psa jedným výstrelom a to v úmysle ho usmrtiť ho (odstrániť ) a nie ho „utýrať“.

V kontexte uvedených právnych úvah odvolacieho súdu sú procesné námietky obžalovaného, ktoré
uvádzal v odvolaní nie podstatné. K nim len uvádza, že v zmysle § 238 ods. 2 Tr. por. po podaní obžaloby

súd rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný nečakajúc na ďalšie
návrhy urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia upravené zákonom, ktoré sú potrebné na skončenie veci
a výkon súdneho rozhodnutia. V zmysle uvedeného je to súd (predseda senátu), ktorý vedie hlavné
pojednávanie a určuje aj formu a spôsob ich vykonania. Obhajcovi nič nebránilo položiť obžalovanému
otázku, ktorá mu súdom nebola pripustená v rámci jeho výsluchu ( vtedy by jej odmietnutie mohlo byť

považované za porušenie jeho práva ) a nie až pri výsluchu znalca ( kedy je to možno považovať za nie
také,žebynímdošlokporušeniujehoprávanapr.pretožeješpekulatívnejpovahy).Nemožnozamieňať
výsluch znalca za výsluch obžalovaného. Preto odvolací súd túto procesnú situáciu nepovažuje za takú,
že by ňou boli dotknuté práva obžalovaného na obhajobu.

Pretože súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, poškodeného D. s jeho nárokom na náhradu škody
obligatórne odkázal na civilné konanie.
Odvolací súd na základe odvolania obžalovaného, nezistiac žiadne iné dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).