Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 20Saz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100008
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, D. E.: XXXXXX F. G. H. I.: J. K. XXX, H. L. M., B. L. F. A., I. L. F. A., A. M. N. O., toho času
zdržiavajúcsavPobytovomtáboreRohovce,93030Rohovce,zastúpený:Slovenskáhumanitnárada,o.
z., so sídlom Budyšínska 1, S831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava-Ružinov, IČO: 00 151
866, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. ČAS: MU-PO-91-33/2024-Ž zo dňa 22.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 31.05.2024, kedy bol žalobca vrátený na územie SR z dôvodu
že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Žalobca je považovaný za štátneho príslušníka Alžírskej

demokratickej ľudovej republiky (ďalej aj len Alžírsko).

2. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-91-33/2024-Ž zo dňa 22.11.2024 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie)
žalovaný: 1/ neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ neposkytol žalobcovi
doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle 3/neudelil žalobcovi azyl
na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4/ neposkytol žalobcovi
doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca vo vstupnom pohovore žiadal o udelenie
azylu z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom konaní, t.j. nepriaznivého zdravotného stavu
a pretrvávajúcu epilepsiu. Pri doplňujúcom pohovore poukázal na sexuálne zneužitie v mladosti. V 15
rokoch si začal uvedomovať že je bisexuálne orientovaný, v Alžírsku mal vzťah s mužom, vedeli o tom
iba jeho nevlastní rodičia s ktorými žil a vyhodili ho z domu. Neskôr tento vzťah tolerovali. V súvislosti
so orientáciou mal iba jeden problém, keď ho v reštaurácii udrel hosť plechovkou Coca coly lebo sa

domnieval že žalobca je homosexuál.

4. Zdravotné dôvody a chcenie dostať patričnú zdravotnú pomoc žalovaný nevyhodnotil ako relevantný
dôvod na udelenie azylu.5. Zneužitie žalobcu v mladosti vyhodnotil ako jednorázové kriminálne správanie voči jeho osobe,
ktoré sa neopakovalo a bolo prostredníctvom štátu a trestného práva potrestané. Následne sa už

žalobca obeťou obdobného správania nestal. Nezistil, že by sa na obete sexuálneho násilia z detstva
v Alžírsku nazeralo ako na osobitnú sociálnu skupinu, že by s nimi bola inak zaobchádzané alebo čelili
diskriminácia, či im bola automaticky pripisovaná homosexuálna orientácia. Sexuálny útok na žalobcu
v detstve tak nepredstavoval do budúcnosti takú mieru rizika, ktorá sa vyžaduje na stanovenie obavy
z prenasledovania.

6. Pre posúdenie relevancie bisexuálnej orientácie žalobcu vyhodnotil, že v rámci rodiny žalobcu bola
bisexualita tolerovaná, nepodnikli voči nemu kroky, ktoré by ohrozovali jeho bezpečnosť. Spoločnosť
v Alžírsku akceptuje homosexualitu na úrovni 41 %, neakceptuje 58 %. Nie sú správy o sústavných
útokoch na homosexuálov. Žiadnemu razantnému nečelil ani žalobca. Útok plechovkou Coca coly nebol
organizovaný ale spontánny, nízkej intenzity, neskončil sa zranením žalobcu.

7. Žalovaný poukázal predovšetkým na článok 338 Trestného zákona ktorý kriminalizuje homosexuálne
správanie s maximálnym trestom dva roky odňatia slobody a pokutou 2 000 dinárov a článok 333
Trestného zákona ktorý postihuje trest za neslušnosť na verejnosti, ak je spáchaná osobami rovnakého
pohlavia s trestom tri roky odňatia slobody a pokutou 10 000 dinárov. Žalovaný uviedol, že na žalobcu sa

môže vzťahov iba článok 338, keďže na verejnosť nikdy ako homosexuál nevystupoval a ani do budúcna
o to neprejavil záujem. Podľa článku 338 bol naposledy postihnutý v roku 2010 istý imám na dva roky
odňatia slobody. Za posledných 14 rokov nebol nikto podľa článku 338 nikdy obvinený. V Alžírsku nie
sú bežné homosexuálne vzťahy v praxi nijako postihované, pritom existujú správy miestnych LGBTI
ľuďoch, ktoré tam fungujú a ide o štát so 45 miliónmi obyvateľov. Podľa článku 333 boli za posledných 14

rokov dva prípady odsúdené, nie však za samotné homosexuálne vzťahy ale propagáciu homosexuality
na verejnosti – internete. To sa však žalobcu netýka, lebo homosexualitu verejne nepropagoval a ani
nemá v úmysle. Nie je preto podľa žalovaného podstatná formálna existencia noriem kriminalizujúcich
homosexualitu ale či sa tak deje aj v praxi. Dlhodobé a stabilné nevyužívanie článku 338 Trestného
zákona a výnimočné použitie článku 333. Žalobcovi preto z hľadiska trestnej politiky Alžírska ak by žil

v homosexuálnom vzťahu nehrozí prenasledovanie.

8. V prípade žalobcu neexistujú dôvody pre obavy, že by mu v Alžírsku hrozila forma prenasledovanie
z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, okrem jedného náhodného útoku nemal žiadne iné problémy,
so štátom alebo neštátnym pôvodcom, ktoré by bolo možné považovať za relevantné z hľadiska ich

posúdenia .

9. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu
možno vylúčiť uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Ak ho aj v Alžírsku vynášajú, tak tých ktorý
ho dostali čaká doživotný trest. Naposledy bol vykonaný v roku 1993 . Mučenie alebo iné neľudské

a ponižujúce zaobchádzanie alebo trest žalobcovi nehrozí, nemal nikdy žiadne konflikty, ktoré by na
to dávali dôvod. Na území Alžírska neprebieha žiadny ozbrojený konflikt a vážne bezprávie už z tohto
dôvodu žalobcovi nehrozí.

10. Azyl a doplnkovú ochranu na účely zlúčenia rodiny žalobcovi neudelil, keďže tento nemá na území

SR žiadnych rodinných príslušníkov.

11. Žalovaný zdravotný stav žalobcu – epilepsiu nepovažoval za tak vážny, že by spadal do kategórie
ťažko chorých osôb , ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo
psychické útrapy. Epilepsia je bežná choroba, s ktorou sa dá v prípade liečby viesť plnohodnotný život.

Stav žalobcu nevyžaduje trvalý dohľad resp. hospitalizáciu.

II. Žaloba a vyjadrenie k nej.

14. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia a vrátenia
žalovanému na ďalšie konanie.15. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
a taktiež skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore

s administratívnym spisom.

16. Nesprávne právne posúdenie veci videl v skutočnosti, že žalovaný dospel k záveru, že zo správ
nevyplýva,žebynaobetesexuálnehonásiliapočasichdetstvabolovAlžírskunazeranéakonaosobitnú
sociálnu skupinu, odlišnú od zvyšku populácie, s ktorou by bolo štátom zaobchádzané inak a že by

im bola automaticky pripisovaná homosexuálna orientácie, pre ktorú by čelili nejakým obmedzeniam.
Neexistencia relevantných správ nemôže byť na ujmu žalobcu, poukázal pritom na skutočnosť, že sa
o ňom verejne vedelo že bol zneužitý čo bolo považované za niečo hrozné alebo ho ľutovali. Napadnutie
Coca Colou mohlo mať pôvod v jeho orientácii ako aj v jeho zneužití z mladosti. Nie je preto možné
vylúčiťžebysanaobetesexuálnehonásiliapočasichdetstvanebolovAlžírskunazeraloakonaosobitnú
sociálnu skupinu.

17. Nesprávne práve posúdenie videl aj vo vylúčení použitia článku 333 Trestného zákona na žalobcu,
ktorý ako homosexuál nevystupoval a podľa žalovaného ani do budúcna o to neprejavil záujem. Žalobca
do budúcna nemá záujem svoju orientáciu tajiť, čo vyplýva z jeho odpovedí.

18. Žalobca má za to že pod pojem neslušnosť na verejnosti článku 333 Trestného zákona môže spadať
prejav osôb rovnakého pohlavia , ktoré majú intímny podtón a ktoré si tieto osoby prejavujú kdekoľvek
na verejnosti, teda mimo súkromia. . Že by žalobca nemal v úmysle svoju orientáciu v budúcnosti
propagovať je len subjektívny názor žalovaného

19. Žalobca by v prípade akéhokoľvek útoku na jeho osobu nemal možnosť sa domáhať ochrany
štátnych orgánov bez rizika vystavenia sa vlastnému trestnému stíhaniu podľa článku 338.

20. Žalobca poukázal na obsah článku na Portál GOV.UK ako aj súhrnnú správu Úradu vysokého
komisára OSN pre ľudské práva z 19.08.2022, a rozsudky NSS SR sp. zn. 1Sžak/5/2020

a 1Sža/16/2014.

21. Žalobca má za to, že v jeho prípade boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania
z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine zmysle § 8 zákona o azyle a preto sa vzhľadom na tieto obavy
nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny pôvodu.

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odôvodnenie skutkového stavu vychádza z riadneho
posúdenia dostupných vecných dôkazov, v danom prípade informácií o krajine pôvodu v spojení
s vyhláseniami žalobcu. Vo verejných zdrojoch neboli nájdené informácie týkajúce sa prístupu alžírskej

spoločnosti vo vzťahu k maloletým chlapcom, ktorí sa stali obetami sexuálneho násilia. Aj napriek
absencii informácií je nesporné, že zo strany štátu nedochádza k žiadnej forme diskriminovania
či prenasledovania detských obetí. Zneužívanie detí je v krajine trestné Konanie ľudí z okolitého
prostredia žalobcu je možné brať ako poľutovaniahodné, nejde však o akty prenasledovania. Incident
s plechovkou Coca coly označil za intenzitou a charakterom nenapĺňajúci znaky prenasledovania.

Spôsobuplatňovaniapredmetnýchčlánkov333a338Trestnéhozákonabolkonfrontovanýsdostupnými
informáciami o krajine pôvodu. Doložené správy nepreukázali odsúdenie osôb podľa príslušných
článkov. Vspisesanenachádzadôkazzktoréhobyvyplývalo,žežalobcapropagovalalebomávúmysle
propagovať homosexualitu v online priestore. Samotná príslušnosť žalobcu k osobám s bisexuálnou
orientáciounezakladásplneniepodmienoknaudelenieazylu,nakoľkoneboloobjektívnepreukázané,že

by žalobca čelil konkrétnym aktom prenasledovania alebo mal opodstatnenú obavu z prenasledovania
v prípade návratu do krajiny pôvodu.

23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

III. Relevantná právna úprava24. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,
ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo

psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí
súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom
alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie
výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy

uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

25. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie
trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

26. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v
krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu

prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

27. Podľa § 13 ods. 1 a) a b) zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

28.Podľa§13azákonaoazyle,ministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,

rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu
podľa § 15 ods. 3 písm. c).

30.Podľa§19a/Posúdeniežiadostioudelenieazylu/ods.1písm.a),b)ac)zákonaoazyle,ministerstvo

posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti
týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych
predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú
žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho
bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

31. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri
posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby
zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a
podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé

a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu,d) žiadateľ
požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie
Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného
pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany
bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo

preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť
žiadateľa.

IV. Posúdenie veci správnym súdom

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného ktorým 1/ neudelil
žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu
podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle 3/neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodinypodľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4/ neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu
na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

33. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia. V žalobe
namieta nesprávne právne posúdenie a rozpor skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia s administratívnym spisom , t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno
c) a f) SSP. Žiadna zo strán nežiadala nariadenia pojednávania, preto súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania dňa 02. 04. 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o

mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

34. Správy súd s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach azylu, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel

k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a žalobu je potrebné zamietnuť.

35. Primárnym dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre
udelenie azylu podľa zákona o azyle. S takýmto záverom sa správny súd stotožnil. Žalovaný venoval
náležitú pozornosť jeho žiadosti a vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalobcu aj obsahom správ o

krajine pôvodu. Žalovaný podľa názoru súdu dostatočne zistil skutkový stav a správne naň aplikoval
citované ustanovenia zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na závery žalovaného uvedené v
napadnutom rozhodnutí odkazuje.

36. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo skutočnosti, že poskytnutie azylu je úplne

špecifickým dôvodom pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a nemožno ho zamieňať s inými
legálnymi formami pobytu cudzincov na území SR tak, ako sú upravené napr. v zákone č. 404/2011 Z.
z. o pobyte cudzincov. Azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu,
kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v štáte, ktorého je
občanom. Azyl ako právny inštitút nie je (a nikdy nebol) univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany

pred bezprávím, postihujúcim jednotlivcov alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody na poskytnutie azylu
sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušení ľudských práv a slobôd,
ktoré sú uznávané v medzinárodnom aj vo vnútroštátnom kontexte. Inštitút azylu je preto aplikovateľný
v obmedzenom rozsahu, a to iba pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto
inštitútom chránená iba najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené

(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/6/2015 zo dňa 25.03.2015).

37. Na udelenie azylu podľa zákona o azyle musí žiadateľ kumulatívne splniť tieto kritériá: (1) musí sa
nachádzať mimo krajiny svojho pôvodu; (2) musí mať odôvodnený strach; (3) jemu hroziaca ujma musí
dosahovať intenzitu prenasledovania; (4) ochrana v krajine pôvodu zlyhala; (5) musí byť prenasledovaný

zazylovorelevantnýchdôvodov;a(6)nesmiesanaňhovzťahovaťvylučujúcaklauzula(pozriajrozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2009, č. j. 5 Azs 36/2008 - 119).

38. Nakoľko udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť
prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ tohto zákona alebo na odôvodnené

obavy z tejto skutočnosti podľa názoru súdu žalobcom uvedené dôvody nedosahujú intenzitu, ktorá by
odôvodňovala obavy z prenasledovania po prípadnom návrate žalobcu do krajiny pôvodu. Správny súd
má za to, že žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej
veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou
dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný

prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť
tohto rozhodnutia. Taktiež je podľa názoru správneho súdu v tomto kontexte vyjadrení žalobcu v konaní
o udelenie azylu správne vyhodnotenie dôkazných prostriedkov

39. K námietke žalobcu spochybňujúcej záver žalovaného, že žiadna zo správ nenaznačuje, že na

obete sexuálneho násilia počas ich detstva bolo v Alžírsku nazerané ako na osobitnú sociálnu skupinu,
a alebo že by im bola pripisovaná homosexuálna orientácia správny súd uvádza, že táto je nedôvodná.
Sám žalobca v podanej žalobe konštatuje že fakt, že spis takéto informácie neobsahuje. Dokonca ani
z výpovede samotného žalobcu, ktorý tvrdí že obete takéhoto násilia sú považované za menejcenné,ľutované alebo za niečo hrozného, nie je možné vyvodzovať záver že by sa na obete sexuálneho násilia
v detstve žalobcom predkladaným spôsobom nazeralo. Jeho tvrdenie nie je podporené žiadnym iným
dôkazom. Aj zo samotnej polytematickej správy (čl. 78 administratívneho spisu) vyplýva, že zdroj ktorý

by sa podrobnejšie zaoberal vnímaním maloletých chlapcov ako obetí sexuálneho násilia sa nepodarilo
nájsť a sexuálne násilie páchané na deťoch je v Alžírsku slabo zmapované.

12. Nie je teda možné nič vytknúť záverom žalovaného ktorý zneužitie žalobcu v mladosti vyhodnotil ako
jednorázové kriminálne správanie voči jeho osobe, ktoré sa neopakovalo a bolo prostredníctvom štátu

a trestného práva potrestané, a keďže následne sa už žalobca obeťou obdobného správania nestal,
anezistilosaže bysanaobetesexuálnehonásiliazdetstvavAlžírskunazeraloakonaosobitnúsociálnu
skupinu, prípadne že by s nimi bola inak zaobchádzané alebo čelili diskriminácii, či im bola automaticky
pripisovaná homosexuálna orientácia, nemohol sexuálny útok na žalobcu v detstve predstavovať pre
žalobcu do budúcnosti takú mieru rizika, ktorá by zakladala obavu z prenasledovania.

40. Žalobca je však bez akéhokoľvek spornosti medzi účastníkmi konania bisexuálnej orientácie,
čo nespochybňoval v napadnutom rozhodnutí ani žalovaný, práve naopak sa týmto jeho postavením
zaoberal. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že pre účely posudzovania postavenia žalobcu,
nevzhliada podstatný rozdiel medzi postavením bisexuálov a homosexuálov, keďže bisexualita tvorí
súčasť LGBT a preto je možné zhromaždené podklady použiť, aj keď miestami popisujú situácie

homosexuálov. Žalovaný zhromaždil za účelom posúdenia prístupu k LGBT v Alžírsku dostatočný
podkladový materiál, ktorý dáva dostatočný a objektívny obraz o situácii v krajine pôvodu.

41. Po zohľadnení obsahu administratívneho spisu, predložených správ a vyjadrení žalobcu došiel súd
k záveru, že v prípade žalobcovej bisexuality nie je možné dôjsť k záveru, že by bol v krajine pôvodu

prenasledovaný podľa § 8 zákona o azyle. Príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Prenasledovateľom
môže byť štát, strana alebo organizácia ovládaná štátom alebo neštátny pôvodcovia za predpokladu ,
že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Žalobca sa však
na príslušné orgány neobrátil a ani nepreukázal, že by tieto orgány pomoc odmietli. Pri dodatočnom
pohovore jasne uviedol, že nebol väznený, zatknutý, ani zadržaný, nemal problém s políciou, armádou,

úradmi či štátnymi orgánmi.

42. Otázkou prenasledovania homosexuálov sa už zaoberal aj Najvyšší správny súd ČR vo svojom
rozsudku č. j. 2 Azs 66/2006-52 z 5. 10. 2006, na ktorého závery je vhodné v prejednávanej
veci poukázať. Najvyšší správny súd v citovanom rozsudku zdôraznil, že homosexualita je (a to aj

v najtolerantnejších a najliberálnejších krajinách Západu) charakteristikou, ktorá v istých ohľadoch
komplikuje život jedinca už len preto, že je menšinovou sexuálnou orientáciou a ako taká je vždy, pokiaľ
je s ňou okolie dotyčnej osoby (či dokonca verejnosť známa) na to, aby na túto inakosť a na domnelé či
skutočné dôsledky z nej plynúce bolo poukazované. V tomto zmysle je nepochybne menšinová sexuálna
orientácia záťažou vždy a všade, teda v každej spoločnosti, hoci v rade iných ohľadov (napr. spôsob

prežívania; povaha vzťahov, ktoré dotyčný jedinec nadväzuje; vlastnosti a schopnosti, ktoré sa niekedy
s touto sexuálnou orientáciou spája) môže byť pre jedinca oproti tým, ktorých sexuálna orientácia je
väčšinovou.

43.Vprvomradetrebapretozodpovedaťotázku,čihomosexualitaresp.bisexualita samaosebevytvára

príslušnosť jedinca k určitej sociálnej skupine. Nepochybne to tak je, ak je táto vlastnosť v spoločnosti, v
rámci ktorej sa príslušnosť jedincov k určitým sociálnym skupinám posudzuje, relevantným rozlišovacím
kritériom a pokiaľ je u konkrétneho jedinca relatívne nezmeniteľná; inak povedané, homosexuáli a
bisexuáli vytvárajú sociálnu skupinu tam, kde je táto ich charakteristika významná pre náhľad okolia (či
v širšom ohľade spoločnosti ako takej) na ne; že sa jedná – okrem prípadov vynútenej či príležitostnej

homosexuality (napr. vo väzniciach či pri homosexuálnej prostitúcii) – o danú vlastnosť v tom zmysle,
že nie je voľbou dotyčného jedinca, ale v zásade vrodenou vlastnosťou, existuje v západnej sexuológii
výrazne prevažujúci konsenzus. Homosexuáli a bisexuáli by nevytvárali sociálnu skupinu, ak by táto
vlastnosť bola v očiach ich okolia viac-menej irelevantná (v súčasných západných demokraciách nie
sú preto sociálnou skupinou napr. osoby s hnedými vlasmi, pretože táto ich charakteristika je v očiach

ich okolia irelevantná v tom zmysle, že podstatne neovplyvňuje náhľad okolia na nich; skutočnosť, že
niekomu sa ešte nemení náhľad na jedinca, pretože ten sa vzťahuje k takým jeho charakteristikám, ktoré
sú v danej spoločnosti – či už z dôvodov racionálnych alebo iracionálnych – považované všeobecne za
významné a vypovedajúce o ňom). V tomto zmysle sú homosexuáli a bisexuáli sociálnou skupinou stáleešteajvdrvivejväčšineliberálnychzápadnýchdemokracií,pretožeajtuspravidlatátoichcharakteristika
je pre ich okolie, tj. iných ľudí, zaujímavá a niekedy dokonca dôležitá av očiach týchto iných ľudí ich
zaraďuje do určitej skupiny ľudí s obdobnou relevantnou vlastnosťou. Tým skôr potom možno na účely

zákona o azyle o homosexuáloch hovoriť ako o sociálnej skupine v krajinách, v ktorých príslušnosť
k menšinovej sexuálnej orientácii dotyčného jedinca v očiach jeho okolí výrazne vydeľuje z väčšiny
a v ktorých je vnímaná ako jeho dôležitá (a-nutné poznamenať-negatívna) vlastnosť. V Alžírsku kde
–– v spoločnosti existuje všeobecná intolerancia k homosexualite a bisexualite, teda homosexuálna
a bisexuálna orientácia, pokiaľ nie je dôkladne tajená, tj. pokiaľ sa dotyčný jedinec navonok prejavuje

ako homosexuál, hoci už len tým, že túto svoju sexuálnu orientáciu priznáva (bez toho, aby nutne
viedol homosexuálny partnerský život či dokonca vyvíjal verejné aktivity súvisiace s jeho sexuálnou
orientáciou), zaraďuje tohto jedinca do sociálnej skupiny homosexuálov resp. bisexuálov.

44. Príslušnosť k sociálnej skupine homosexuálov či dôsledky z nej vyplývajúce musia byť dôvodom
(priamymalebosprostredkovaným)kprejavomzákonomcharakterizovanýchforiemnegatívnychkonaní

voči nemu. Táto podmienka môže byť splnená, pokiaľ samotná homosexuálna orientácia bude okolím
daného jedinca vnímaná ako nežiaduca, hanebná či neprijateľná a pokiaľ bude dôvodom pre všeobecne
výrazne negatívne reakcie okolia voči nemu. Aj táto podmienka bola v prípade sťažovateľa podľa
všetkého daná, keď prvotne ho rodičia „vyhodili z domu“ a až neskôr sa udobrili a vrátil sa domov,
taktiež v roku 2019 žalobcu pri návšteve reštaurácie ho iný hosť udrel fľašou , pravdepodobne

z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Tieto prejavy mu nepochybne pôsobili určitú psychickú ujmu, pretože
pôsobili smerom k vylúčeniu sťažovateľa z jeho sociálneho prostredia (v rodine, v rámci susedského
spoločenstva) a mali teda výnimočne aj formu fyzického trýznenia.

45. Či ide v prípade sťažovateľa o sociálnu skupinu všeobecne prenasledovanú a či sťažovateľovi reálne

hrozí prenasledovanie v prípade návratu do krajiny pôvodu žalovaný hodnotil na základe Informácie č.
MU-ODZS-2024/000296-006 zo dňa 17.10.2024.

46. V citovanom dokumente je okrem iného konštatované, že článok 338 Trestného zákona ktorý
kriminalizuje „homosexuálne činy“ trestom dva roky a pokutou. Článok 333 Trestného zákona trest

za „neslušnosť na verejnosti“ spáchanú osobami rovnakého pohlavia zvyšuje na 3 roky a pokutu.
Zmieňuje sa o vymáhaní vo vzťahu článku 333, konkrétne v roku 2023 odsúdenie muža za propagáciu
homosexuality na internete na 18 mesiacov a v roku 2020 44 osôb za účasť na sobáši osôb rovnakého
pohlavia – neslušnosť na verejnosti, ale aj porušenie karanténnych opatrení v súvislosti s Covidom19.
Konkrétne dvaja muži boli odsúdení na 3 roky nepodmienečne a pokutu a ostatní (42) na podmienečné

tresty. V súvislosti s článkom 333 so spomína niekoľko zatknutí vo všeobecnosti bez toho aby viedli
k trestným stíhaniam ( 2017,2016, 2013 a 2010). V roku 2010 bol imam pristihnutý pri „homosexuálnom
vzťahu“ v mešite odsúdený na dva roky odňatia slobody. V obsahu správy je citovaný aj alžírsky
spisovateľ A. O., žijúci v Pittsburghu, ktorý okrem iného uviedol, že byť homosexuálom v Alžírsku nie je
problém, ale problémom je hovoriť o tejto otázke serióznym spôsobom.

13. Pre posúdenie relevancie bisexuálnej orientácie žalobcu žalovaný vyhodnotil, že v rámci rodiny
žalobcu bola bisexualita tolerovaná, nepodnikli voči nemu kroky, ktoré by ohrozovali jeho bezpečnosť.
Spoločnosť v Alžírsku akceptuje homosexualitu na úrovni 41 %, neakceptuje 58 %. Nie sú správy
o sústavných útokoch na homosexuálov. Žiadnemu razantnému nečelil ani žalobca. Útok plechovkou

Coca coly nebol organizovaný ale spontánny, nízkej intenzity, neskončil sa zranením žalobcu.

14. Žalovaný poukázal predovšetkým na článok 338 Trestného zákona ktorý kriminalizuje
homosexuálne správanie s maximálnym trestom dva roky odňatia slobody a pokutou 2 000 dinárov
ačlánok333Trestnéhozákonaktorýpostihujetrestzaneslušnosťnaverejnosti,akjespáchanáosobami

rovnakého pohlavia s trestom tri roky odňatia slobody a pokutou 10 000 dinárov. Žalovaný uviedol, že
na žalobcu sa môže vzťahov iba článok 338, keďže na verejnosť nikdy ako homosexuál nevystupoval
a ani do budúcna o to neprejavil záujem. Podľa článku 338 bol naposledy postihnutý v roku 2010
istý imám na dva roky odňatia slobody. Za posledných 14 rokov nebol nikto podľa článku 338 nikdy
obvinený. V Alžírsku nie sú bežné homosexuálne vzťahy v praxi nijako postihované, pritom existujú

správy miestnych LGBTI ľuďoch, ktoré tam fungujú a ide o štát so 45 miliónmi obyvateľov. Podľa článku
333 boli za posledných 14 rokov dva prípady odsúdené , nie však za samotného homosexuálne vzťahy
ale propagáciu homosexuality na verejnosti – internete. To sa však žalobcu netýka, lebo homosexualitu
verejnenepropagovalaaninemávúmysle.Niejepretopodľažalovanéhopodstatnáformálnaexistencianoriem kriminalizujúcich homosexualitu ale či sa tak deje aj v praxi. Dlhodobé a stabilné nevyužívanie
článku 338 Trestného zákonníka a výnimočné použitie článku 333. žalobcovi preto z hľadiska trestnej
politiky Alžírska ak by žil v homosexuálnom vzťahu nehrozí prenasledovanie.

15. V prípade žalobcu neexistujú dôvody pre obavy, že by mu v Alžírsku hrozila forma prenasledovanie
z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, okrem jedného náhodného útoku nemal žiadne iné problémy,
so štátom alebo neštátnym pôvodcom, ktoré by bolo možné považovať za relevantné z hľadiska ich
posúdenia .

47. Správny súd tak uzatvára, že sťažovateľ podmienky na udelenie azylu z dôvodu príslušnosti
k sociálnej skupine homosexuálov nespĺňa, pretože nebolo preukázané, že by bol v krajine pôvodu
prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine - LGBTQI+. Sťažovateľ nemal nikdy
problém nebol väznený, zatknutý, ani zadržaný, nemal problém s políciou, armádou, úradmi či štátnymi
orgánmi.I keď osobne nepríjemné incidentyspočívajúce v nazeraní naňho ako na „menejcenného“ iste

môžu predstavovať subjektívne pocity odmietania jeho sexuálnej orientácie, nepredstavujú natoľko
významný zásah do jeho slobody, pre ktorý by mu mal byť azyl udelený.

48. Správny sa však domnieva, že jednotlivé formy negatívnych reakcií žalobcovho okolia nedosiahli
takú intenzitu, aby ju bolo možné považovať v danom prípade za opatrenia pôsobiace psychický nátlak

v zmysly § 8 zákona o azyle.

49. Významnou pre posúdenie, či ide o sociálnu skupinu v krajine pôvodu všeobecne prenasledovanú,
je trestnosť homosexuality v krajine pôvodu sťažovateľa. Ako žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, podľa § 338 a 333 trestného zákona môže byť páchateľ odsúdený na trest odňatia slobody až

na tri roky a na pokutu až 10 000 dinárov (cca 110 EUR).

50. V danom prípade je tak potrebné posúdiť, či hrozba trestu odňatia slobody, resp. jeho dĺžka (až 3
roky), predstavuje vážne porušenie základných ľudských práv v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona
o azyle a samotná existencia tohto trestu je spôsobilá odôvodniť udelenie azylu. Správny súd dospel k

záveru že tak v tomto prípade nie je.

51. Súdny dvor EÚ v rozsudku v spojených veciach C-199/12 až C-201/12 dospel k záveru, že článok 9
ods. 1 smernice 2004/83 v spojení s jej článkom 9 ods. 2 písm. c) sa má vykladať v tom zmysle, že
samotná kriminalizácia homosexuálnych činov ako taká nepredstavuje čin prenasledovania. Naopak

trest odňatia slobody, ktorým sa trestajú homosexuálne činy a ktorý sa skutočne uplatňuje v krajine
pôvodu, ktorá prijala takúto legislatívu, treba považovať za neúmerné alebo diskriminačné potrestanie,
a teda predstavuje čin prenasledovania.

52. V prvom rade bolo na mieste prisvedčiť argumentácii žalovaného, že zo zabezpečených informácií

je možné vyvodiť záver, že § 338 Trestného zákona sa od roku 2010 neuplatňuje, keď za posledných
14 rokov nebolo nikomu vznesené ani obvinenie. Pričom v tomto kontexte je možné prihliadať na
počet obyvateľov Alžírska ( viac ako 45 miliónov) a početnosť populácie spadajúcej do komunity LGBTI,
ktorá podľa rôznych prieskumov dosahuje od 3% do 9 % celkovej populácie, čo by v prípade Alžírska
znamenala minimálne 1 milion a viac plnoletých členov LGBTI komunity. § 333 Trestného zákona

bol podľa dostupných informácií uplatnený 2 krát, išlo však o propagáciu homosexuality na verejnosti
konkrétne na internete. Formálne teda uvedené normy trestného práva v Alžírsku existujú, z dlhodobého
hľadiska, sa však nevyužívajú vôbec (§338) alebo len výnimočne (§333). Na základe uvedeného je
potom primerané sa domnievať že uplatňenie predmetných článkov na žalobcu v prípade jeho návratu
nehrozí.

53. K samotnej hroziacej výške trestu, potom je potrebné poukázať na kritériá azylovej relevantnosti
homosexuality ktoré pôvodne nastavil vo svojom judikáte z 15. 3. 1988 (BVerwGE 79, 143) Nemecký
Spolkový správny súd. Podľa tohto judikátu je homosexualita ako nezmeniteľná charakteristika jedinca
azylovo relevantná iba vtedy, ak za ňu hrozí v štáte pôvodu ťažký telesný trest alebo trest smrti a ak

je trestom postihnutá už samotná homosexuálna orientácia; hroziaci trest teda musí byť, aby bol podľa
uvedeného náhľadu azylovo relevantný, obzvlášť prísny a zjavne neznesiteľne tvrdý a jeho zmyslom
musí byť viac ako len postih narušenia verejnej bezpečnosti.54. Takto prísne nastavené kritériá azylovej relevantnosti homosexuality sú síce neudržateľné, avšak
je možné dôjsť k záveru, že výška trestu odňatia slobody v dĺžke trvania až 3 roky nepredstavuje tak
závažnéporušeniezákladnýchľudskýchpráv,ktorépredpokladáustanovenie§2písm.d) ods.5zákona

o azyle, a na udelenie azylu nestačí. Výška trestu odňatia slobody prípadne udelenia pokuty nedosahuje
intenzitu požadovanú na poskytnutie ochrany žalobcu vo forme azylu.

55. V danom prípade súd opakovane poukazuje na faktické neuplatňovanie tohto trestu v krajine
pôvodu žalobcu, keď z vyššie uvedených informácií o krajine pôvodu vyplýva, že norma zakazujúca

„homosexuálne činy“ sa neuplatňuje nijak prísne. K odsúdeniu za homosexuálne činy nedošlo od roku
2010 a k odsúdeniu za neslušnosť na verejnosti – propagáciu homosexuality na verejnosti dochádza
zriedka, a v podstate len v dvoch prípadoch propagácie na internete. Je tak možné súhlasiť s názorom
žalovaného, ??ktorý vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, podľa ktorého využívanie právnej normy,
ktorá umožňuje postih homosexuálov, je dlhodobo stabilne nevyužívaná ( článok 338) a využívaná
výnimočne (článok 333).

56. Súd sa na základe uvedeného stotožnil so závermi žalovaného, že neboli preukázané opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za
uplatňovanie politických práv a slobôd tak ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle a boli splnené podmienky

na neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.

57. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi správny súd konštatuje že v správnom konaní nebolo
preukázané, že by žalobca bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia. Žalobca sa nedopustil žiadneho skutku, za ktorý hrozí v Alžírsku uloženie trestu smrti, takýto

trest mu súčasne uložený ani nebol, takže nemôže hroziť ani jeho výkon.

58. Hrozba mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu nebola taktiež
preukázaná, a nebolo preukázané že by žalobcovi hrozilo za jeho sexuálnu orientáciu mučenie alebo
iné neľudské zaobchádzanie.

59. Vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13a bod 3 súd dodáva, že správny orgán
je povinný skúmať splnenie podmienok v nasledujúcom poradí: (1) Ako prvá musí byť posúdená
otázka, či sa krajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v situácii medzinárodného, alebo vnútorného
ozbrojeného konfliktu. Absencia podmienky medzinárodného, resp. vnútorného ozbrojeného konfliktu

v krajine pôvodu vylučuje posúdenie ďalších podmienok uvedených v § 2 písm. f) bode 3 zákona o azyle,
a je tak možné uzavrieť, že vážna ujma v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sťažovateľovi
reálne nehrozí. (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 43/2023). V Alžírsku
neprebieha vojenský konflikt, vážna ujma žalobcovi v zmysle uvedeného ustanovenia preto nehrozí.

60. Vo vzťahu k neudeleniu azylu z humanitných dôvodov správny súd uvádza že na udelenie azylu z
humanitných dôvodov nie je právny nárok a zákon o azyle výslovne neukladá žalovanému povinnosť
uviesť v rozhodnutí osobitný výrok o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle,
ani osobitne odôvodňovať, prečo ustanovenie § 9 zákona o azyle neaplikoval, avšak ak sa žiadateľ o
azyl uplatnenia § 9 zákona o azyle dovoláva už v konaní pred žalovaným, je povinnosťou žalovaného sa

s tvrdeniami žiadateľa o azyl aj v tomto smere jasne vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. V zmysle
ustálenej judikatúry je zrejmé, že vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov
podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy žalovaného, ale na druhej strane v súlade s
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku sp. zn. 1SžoKS 124/2005 zo
dňa 23. januára 2007, pokiaľ v priebehu administratívneho konania boli navrhovateľom takéto dôvody

tvrdené, v odôvodnení rozhodnutia musí odporca zaujať k nim stanovisko a teda náležite odôvodniť,
prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Žalovaný na tvrdenia žalobcu ohľadom jeho zdravotného
stavu a liečby v rozhodnutí dostatočne reagoval, zabezpečil si dostatočné podklady a toto rozhodnutie
aj náležite odôvodnil.

61.Súdmalzvýpovedížalobcupreukázané,ženemánaúzemíSlovenskejrepublikyžiadnychrodinných
príslušníkov, preto poskytnutie azylu za účelom zlúčenia rodiny podľa § 10 zákona o azyle, alebo
poskytnutie doplnkovej ochrany za účelom zlúčenia rodiny podľa § 13b zákona o azyle, celkom zjavne
neprichádzalo do úvahy.62. Rozsah súdneho prieskumu nebol limitovaný len vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu
a nedostatočne zistenému skutkovému stavu, súd však nezistil v preskúmavanom rozhodnutí ani v

samotnom správnom konaní žiadne nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. Ani zo
strany žalobcu neboli v konaní uplatnené žiadne iné námietky ako tie, uvedené v žalobe. Správny súd
vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na

náhradu trov konania pred správnym súdom pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
nemusia byť spísané advokátom.