Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120252384
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6120252384.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobkyne: R. D.Á., L..

XX.XX.XXXX, K.-Š. XXX, G., Č. O., právne zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: C.. K. G., G.., L.. XX.XX.XXXX,
D. XXXX/XX, P., právne zastúpená: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, Budovateľská 2, Bratislava,
o zaplatenie 3 761,35 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3 761,35 eura spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne:
- zo sumy 150,00 eur od 21.11.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 150,00 eur od 21.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.01.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.02.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.06.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 150,00 eur od 21.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.09.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.11.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.12.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.01.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.02.2021 do zaplatenia,

- zo sumy 150,00 eur od 21.03.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.04.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.05.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.06.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.07.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 102,36 eura od 21.08.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.02.2020 domáhala voči
žalovanej zaplatenia sumy 600,00 eur spolu s príslušenstvom titulom užívania spoločnej veci žalovanou
nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a bránenie v užívaní žalobkyni, čo by spoluvlastníčke

nehnuteľnosti. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti
podielu 1/10 z celku nachádzajúcej sa v katastrálnom území P., M. P., M. P. R. M. Ú. P. L. B. Č..
XXXXX S. G., G.. O.. „. Č.. XXXX/XXX, X. G. S. L. M. E. XXX C., G., G.. O.. „. Č.. XXX/XXX, X.
G. S. L. M. E. XXX C., D., O. K. D. N., D.. Č.. XXXX, G. L. G. G. O.. „. Č.. XXXX/XXX (ďalej len
„nehnuteľnosť“). Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti podielu 57/100 z

celku. Žalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 z celku na
nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, ktorej účinky nastali povolením vkladu príslušným okresným
úradom, katastrálny odbor, do katastrálneho operátu dňa 30.10.2019. Od 01.11.2019 do dnešného
dňa t. j. do 27.02.2020 žalovaná užíva spoločnú vec nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, pričom
bráni užívaniu nehnuteľnosti ostatným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaná
bráni žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti, žalobkyňa prostredníctvom e-mailu dňa 17.11.2019 vyzvala

žalovanú na náhradu vo forme peňažného plnenia za dobu, po ktorú žalovaná obmedzuje žalobkyni
nehnuteľnosť užívať. Žalobkyňa určila sumu náhrady vo výške 150,00 eur za každý mesiac užívania
nehnuteľnosti.Sumapeňažnejnáhradybolastanovenánazákladedvochodsebanezávislýchrealitných
kancelárií, ktoré stanovili cenu mesačného nájmu nehnuteľnosti v rozmedzí od 1 450,00 eur do 1 700,00
eur. Žalobkyňa na základe predložených potvrdení od realitných kancelárií stanovila sumu mesačnej

odplaty za užívanie nehnuteľnosti vo výške 1 500,00 eur. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/10, požadovaná suma peňažnej odplaty za to,
že nemôže žalobkyňa užívať nehnuteľnosť v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu
150,00 eur mesačne. Obsahom vlastníckeho práva je, okrem iného, aj právo vlastníka vec riadne užívať.
Žalobkyňa sa prostredníctvom tejto žaloby domáha od žalovanej zaplatenia peňažnej náhrady za to, že

nemôže užívať odo dňa 01.11.2019 do 26.02.2020 nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu, pričom žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže
nehnuteľnosť využíva výlučne žalovaná. Keďže nie je možné reálne určiť spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti žalobkyne a žalovanej, nemožno dospieť k záveru, že žalovaná užíva nehnuteľnosť
bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom v tomto prípade je práve jej spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený ako ideálny podiel na spoločnej veci. Z toho dôvodu nie je možné
presne určiť, čo je výlučný podiel žalobkyne a čo výlučný podiel žalovanej. V predmetnom prípade
teda nejde o bezdôvodného obohatenie, nakoľko nie je možné prísť k záveru, že vec užíva žalovaná
bez právneho dôvodu. V predmetnom prípade sa žalobkyňa domáha od žalovanej náhrady za to, že
nemôže užívať nehnuteľnosť, pričom práve žalovaná užíva nehnuteľnosť v rozsahu spoluvlastníckeho

podielužalobkyne.Nakoľkožalovanánemalažiadnuvôľusadohodnúťsožalobkyňounasumepeňažnej
náhrady, žalobkyňa žiada súd, aby zaviazal žalovanú k úhrade peňažnej náhrady v sume 600,00 eur
žalobkyni, za to, že od 01.11.2019 do 26.02.2020 žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu a contratio žalovaná neužíva nehnuteľnosť v rámci svojho spoluvlastníckeho
podielu a zároveň žalovaná účinne bráni žalobkyni vo využívaní nehnuteľnosti v spoluvlastníckom

podiele žalobkyne. Žalovaná aj po výzve žalobkyne zo dňa 17.11.2019 si nesplnila svoju povinnosť
riadne a včas uhradiť žalobkyni zodpovedajúcu náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti, dostala sa žalovaná do omeškania s plnením peňažného záväzku deň nasledujúci
po dohodnutom dni splatnosti finančnej náhrady. Žalobkyňa stanovila deň splatnosti vždy k 20. dňu
kalendárneho mesiaca, za ktorý žalovaná užívala nehnuteľnosť. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa

právo od žalovanej požadovať úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti peňažnej náhrady.

2. Spolu so žalobou žalobkyňa predložila súdu výpis z B.. Č.. XXXXX, emailovú komunikáciu zo dňa
17.11.2019, Potvrdenie o trhovej cene nájmu zo dňa 11.02.2020, Potvrdenie o trhovej cene nájmu

nehnuteľnosti zo dňa 111.02.2020.

3. Okresný súd banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 33Up/418/2020 dňa 20.03.2020, ktorým
vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že na rodinnom dome spolu s
pozemkom bola evidovaná ťarcha v prospech Slovenskej Sporiteľne, a.s., a to záložné právo, ktoré bolo
povolené na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnosti V 4073/15 zo dňa 29.07.2015. Z e mailu správy zo
dňa 11.11.2019 sa dozvedela, že bol prevedený spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome na žalobkyňuod G. G. vo veľkosti 1/10. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti. E mail
správou zo dňa 17.11.2019 žalobkyňa žiadala zaplatenie náhrady za užívanie jej podielu vo výške
150,00 eur mesačne, keďže podľa názoru žalobkyne sa cena nehnuteľností za prenájom pohybovala

v rozpätí od 1 500,00 - 3 000,00 eur mesačne. Žalovaná odmietla vstup žalobkyne do nehnuteľnosti,
ktorú obývala, keďže išlo o jej obydlie. Poukázala som na čl. 21 ods. I Ústavy Slovenskej republiky
„Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“ Poukázala aj
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Tdo 50/2016, zo dňa 13.01.2017. Keďže v rodinnom
dome býva od počiatku od jeho postavenia a býva v ňom aj so súhlasom G. G., rozhodne rodinný dom

je jej obydlím. Okrem toho pochybuje o skutočnom úmysle žalobkyne v dome bývať, keďže žalobkyňa
má trvalé bydlisko a býva v Č. O.. K darovacej zmluve žalovaná uviedla, že táto je uzavretá bez
predchádzajúceho písomného súhlasu Slovenskej Sporiteľne, čím došlo k porušeniu ustanovenia Čl. IV
bodu 2 písm. a) Záložnej zmluvy. Pre platné uzavretie Darovacej zmluvy sa požadoval predchádzajúci
súhlas banky. Z tohto dôvodu Darovacia zmluva ani nebola uzatvorená platne. Navyše, žalobkyňa
nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/10 zaťažený záložným právom, o ktorej skutočnosti

musela vedieť jednak z listu vlastníctva č. 12007, jednak musela takéto konštatovanie obsahovať aj
samotná Darovacia zmluva. Keďže žalobkyňa je sestrou G. G., tak predpokladá, že aj on ju informoval o
obsahu záložnej zmluvy. Z nej jednoznačne vyplynulo, že nielen potreba predchádzajúceho písomného
súhlasu banky na prevod spoluvlastníckeho podielu, ale potreba predchádzajúceho písomného súhlasu
Banky na zaťaženie nehnuteľnosti, dokonca v zmluve čl. IV bodu 2 písm. a) explicitne je aj uvedené

nájomným právom alebo iným užívacím právom k nehnuteľnosti v prospech tretej osoby. Žalovaná v
odpore namietala dobré mravy v tom zmysle, že žalobkyňa bola presne zorientovaná v akej situácii je
žalovaná, mám za to, že jej požiadavka prispievať jej sumou vo Výške 150,00 eur mesačne za užívanie
jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/10 je nepoctivé, v rozpore s dobrými mravmi a ako taká
nemôže požívať právnu ochranu. V rodinnom dome musela žalovaná zabezpečovať údržbu, opravy,

platiť dane, odvoz a likvidáciu odpadu, ktorý musí platiť každý bez ohľadu, či v dome býva alebo nie.
Žalobkyňa sa nepodieľa žiadnou platbou na týchto nákladoch. V rodinnom som v mesiaci december
2019 musela zaplatiť výmenu pokazeného kotla, opäť sa žalobkyňa na tom žiadnou sumou nepodieľala.
Na základe uvedených skutočností má zato, že tak ako sa chcela žalobkyňa spolupodieľať na úžitkoch
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, tak je povinná sa spolupodieľať aj na

nákladoch,ktorévznikajúvsúvislostisjejzveľaďovaním.Nebolomožné,ajkebynehnuteľnosťneužívala
žalovaná, aby ju prenajali tretej osobe, keďže na takýto úkon nemali súhlas banky - Slovenskej
sporiteľne, a.s., v prospech ktorej je zriadené záložné právo na nehnuteľnosti. Žalovaná z opatrnosti
sporovala aj výšku uplatnenej náhrady žalobkyňou, ak by súd jej konanie neposúdil za v rozpore s
dobrými mravmi . Odvolala sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5Cdo 169/95, zo súdnej

praxe č. 12/1996. Predložené potvrdenia realitných kancelárii nezodpovedajú reálnej situácii na trhu
s nehnuteľnosťami v meste Trnava a v čase 11/2019 - 02/2020. V danom období bolo vôbec veľmi
ťažké nehnuteľnosť akou je rodinný dom prenajať. Navyše, rodinný dom nemal dobre vyriešené kúrenie,
a kotol bol neustále poruchový. Považuje navrhované nájomné vzhľadom na miesto, čas a druh
nehnuteľnostizanadhodnotený.Navrhlavykonaťznaleckédokazovanieznalcomzodborustavebníctvo,

odvetvie oceňovanie hodnoty nehnuteľností, na ohodnotenie ceny nájmu za predmetnú nehnuteľnosť.
Na preukázanie svojich tvrdení, že žalobkyňa nadhodnotila cenu nájmu za predmetné nehnuteľnosti a
pri výpočte ceny nájmu nepostupovala v zmysle ustálenej judikatúry, predložila webovú stránku, kde sa
inzeruje ponuka prenájmu rodinného domu spolu s pozemkom v Trnave za cenu 800,00 eur/mesačne,
iný rodinný dom aj s bazénom za 1 000,00 eur/mesačne.... Navyše si žalobkyňa uplatňuje pohľadávku

od 01.11.2019, kedy žalovaná ešte ani nevedela, že nadobudla spoluvlastnícke práva k nehnuteľnosti,
ani žalovanú nevyzývala na zaplatenie odplaty za užívanie. Prvá výzva bola žalovanej dourčená až
e mail správou zo dňa 17.11.2019, kde žalobkyňa uvádzala, že nájom rodinného domu sa pohybuje v
rozmedzí od 1 500,00 eur - 3 000,00 eur/mesačne.

5. Spolu s odporom predložila žalovaná súdu Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam.

6. V replike žalobkyňa uviedla, že v podanom odpore žalovaná podotýka, že na nehnuteľnostiach je
evidovaná ťarcha v prospech Slovenskej Sporiteľne, a. s., (ďalej len ako „záložný veriteľ“ v príslušnom
gramatickom tvare) a to záložné právo na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam E. XXXX/XX

zo dňa 29.07.2015-5357/15 (ďalej len ako „záložná zmluva“). Ako správne žalovaná uvádza, úver v
zmysle zmluvy o splátkovom úvere č. 5072894042 na sumu 95 000,00 eur, ktorý bol zabezpečený
záložným právom v prospech záložného veriteľa, žalovaná čerpala spoločne s G. G., ktorý v konaní
33Up/418/2020 nie je stranou sporu. Žalobkyňa nie som zmluvnou stranou predmetnej záložnej zmluvy.Na základe uvedeného nie je povinnosťou žalobkyne podieľať sa na splátkach úveru. Ohľadom nákladov
súvisiacich s údržbou, opravami, daňami, odvozom a likvidáciou odpadu žalobkyňa uviedla, že pri
hradení výdavkov spojených za dodávky vody, tepla, plynu či drobných opráv či údržby sa predpokladá a

očakáva, že tieto uhrádza osoba, ktorá dom užíva. Žalovaná opakovane zdôrazňuje, že v nehnuteľnosti
býva od počiatku, je jej obydlím, v ktorom býva a ktorý užíva, t. j. v ktorom má svoju domácnosť
a súkromie. Po tom, ako žalovaná nedala žalobkyni súhlas na vstup do nehnuteľnosti a z e-mailu
žalovanej zo dňa 17.11.2019 bolo možné jednoznačne vyvodiť záver, že žalovaná ani nemá v úmysle
umožniť žalobkyni užívanie nehnuteľnosti, a teda žalobkyňa sa ani len nemohla podieľať na užívaní

nehnuteľnosti a s tým spojenými povinnosťami. K darovacej zmluve žalobkyňa poukázala na zákon č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), ktorý takúto povinnosť záložcovi
nestanovuje. Ustanovenie § 151 l ods. 2 Občianskeho zákonníka takú povinnosť záložcovi stanovuje
v situácii, keď bol začatý výkon záložného práva, čo nie je tento prípad. Nesúhlasí, že darovacia
zmluva nebola uzatvorená platne. Nesplnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia čl. IV bodu 2
písm. a) záložnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy. To isté platí aj pre nájomné vzťahy

uzavreté bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa. Samotný rozpor darovacej
zmluvy so záložnou zmluvou nie je v zmysle žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka dôvodom
prekonštatovanieneplatnostidarovacejzmluvy.Samotné,žalovanoutvrdenéporušeniezáložnejzmluvy
ako zmluvného záväzku, nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy, a to ani absolútnu a ani relatívnu.
Ohľadomnamietanýchdobrýchmravovžalobkyňauviedla,žeG.G.previedolsvojspoluvlastníckypodiel

na svoju sestru - blízku osobu. Žalobkyňa nie je sporovou stranou súdneho konania sp.zn. 17C/12/2019,
preto žalobkyňa mohla, ale nemusela byť oboznámená s danou informáciou. Ani jeden zo 4 vyššie
uvedených dôvodov žalovanej nepovažuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa konala
v súlade s dobrými mravmi, nakoľko nenarušila súkromie žalovanej a rešpektovala jej rozhodnutie. K
náhrade za užívanie nehnuteľnosti uviedla, že žalovaná mailom zo dňa 17.11.2019 výslovne nedala

žalobkyni súhlas na vstup do nehnuteľnosti. Žalobkyňa tak nemala možnosť požiadať znalca z odboru
stavebníctva o vykonanie znaleckého dokazovania na ohodnotenie ceny nájmu a jedinou možnosťou
bolo požiadať realitné kancelárie o stanovenie ceny mesačného nájmu nehnuteľnosti. Na základe dvoch
predložených potvrdení realitných kancelárii o trhovej cene nájmu v rozmedzí od 1 450,00 eur do 1
700,00 eur. Žalobkyňa dokonca stanovila cenu mesačného nájmu na sumu 1 500,00 eur, ktorý sa

výškou sumy viac priblížil k nižšej predloženej potvrdenej trhovej cene, t. j. k sume nájmu vo výške 1
450,00 eur. Je však možné nájsť aj ponuky realitných kancelárií vo výške nájmu v sume 2 500,00 eur
mesačne. Žalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 celku na
nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, ktorej účinky nastali povolením vkladu príslušným okresným
úradom, katastrálny odbor, do katastrálneho operátu dňa 30.10.2019. Od 01.11.2019 žalovaná teda

užívaspoločnúvecnadrozsahjejpodieluažalobkynivznikánárok,ktorývyplývazustanovenia§137OZ
v spojení s § 123 OZ a je oprávnená požadovať plnenie od tohto dátumu (01.11.2019), preto vedomosť
žalovanej o prevode nie je relevantná.

7. Žalovaná dupliku súdu nedoručila.

8. Dňa 05.02.2021 bola súdu doručená zmena - rozšírenie žaloby. K zmene žaloby žalobkyňa pripojila
aj Znalecký posudok W.. S. V. Č.. XX/XXXX.

X. Na pojednávaní dňa 11.05.2022 žalobkyňa v rámci výsluchu uviedla, že vedomosti o nehnuteľnosti

samozrejme mala. To že ho brat daroval žalobkyni , bola jeho vec. Jeho podiel na nehnuteľnosti prijala.
Zámer bol využívať túto nehnuteľnosť, dokým sa nepredá. Využívať ho chcela pre osobnú potrebu.
Buď osobne, alebo deti žalobkyne. Chcela byť v blízkosti svojej rodiny. Má tu brata, mamu. Býva v
Č. O.. Stále je občanom SR. V čase darovania nehnuteľnosti vedela, kto užíva nehnuteľnosť, že ju
užíva žalovaná. Vedela, že žalovaná užíva nehnuteľnosť celú, myslí, že sama žalovaná. Žalobkyňu

nezaujímal spôsob užívania nehnuteľnosti medzi žalovanou a G. G., ani to, či mu žalovaná musela
platiť za užívanie nehnuteľností. Žalobkyňa vedela o hypotéke, pričom ju nezaujímali a ani nemuseli
zaujímaťobmedzeniavyplývajúcezozáložnéhoprávavovzťahuknehnuteľnosti. Žalobkyňadalasúhlas
s predajom nehnuteľnosti, avšak si nepamätá kedy. Žalobkyňa vedela, že bola dohoda medzi žalovanou
a jej bývalým manželom, týkajúca sa vybavenia rodinného domu. Avšak nespomínala si, ako to bolo

s vybavením rodinného domu - v koho vlastníctve bolo, alebo či bolo v spoluvlastníctve. Ich dohodu
rešpektovala. K prílohe č. 1 kúpnej zmluvy uviedla, že si myslí, že tento súpis bol na základe informácií
od obidvoch, žalovanej a jej exmanžela. K platbám na údržbe rodinného domu uviedla, že jej výdavokbol daň z nehnuteľnosti mestu Trnava, ktorú zaplatenú. Keďže jej nebol umožnený vstup do domu, ani
ju nikto nevyzval na úhradu akýchkoľvek nákladov, iné náklady nemala.

10. Na pojednávaní dňa 25.11.2022 žalovaná v rámci výsluchu uviedla, podielové spoluvlastníctvo
bolo pre žalovanú prekvapujúca informácia. V tom čase s manželom boli bezpodielovými vlastníkmi. Na
základe konfliktných situácií súvisiacimi s ekonomickými skutočnosťami, došlo k zrušeniu BSM. BSM
si rozdelili a prešli do podielového spoluvlastníctva. Bolo to spravodlivé delenie. Podiel žalovanej bol
57 %, manželov 43%. Hnuteľné veci prešli v rámci dohody do vlastníctva žalovanej. Na nehnuteľnosť

mali úver v Slovenskej sporiteľni, a.s.. Bolo prekvapením, kde boli dvaja spoluvlastníci, sa stali štyria
spoluvlastníci. Uvedené sa stalo za trvania vypätých situácii pred rozvodom a po rozvode. Manžel bol
predVianocamivykázanýzdomu.Bojlerbolpodľažalovanejnefunkčnývzime2017ažseptember2021.
V auguste ho kúpila v hodnote 245,00 eur a následne ho namontovali. Kúrenie nefungovalo jar 2019 až
október 2020. Potom kupovali príslušenstvo 1 806,00 eur na opravu rekuperácie. Prílohu č. 1 ku kúpnej
zmluve robil G. G.. Ostatné spoluvlastníčky v kúpe v podstate nevystupovali. Ku vzťahu so žalobkyňou

žalovaná uviedla, že bola u nich dvakrát v živote, jej muž asi jedenkrát. Veľmi sporadicky; zrazu chcela
kľúče. Žalobkyňažalovanejnapísala,žechcekľúče.Bolotozvláštne,nakoľkoknimnechodila.Žalovaná
tam mala osobné veci, takisto aj deti. Žalobkyňa nemala záujem o staranie sa o nehnuteľnosť. Žalovaná
neumožnila žalobkyni užívať nehnuteľnosť, nakoľko prebiehali konfliktné situácie. Bála sa, čo na ňu
našijú. Žalobkyňajejnijakýmspôsobomneublížila,bolmedzinimineutrálnyvzťah.Onajejneublížila,ale

sineboliblízke.Taktiežnemôžepovedať,ževzťahbolzlý.Nebálasažalobkyne,aletoho,čourobíjejbrat
cez ňu. Majetkové práva k spoločnej nehnuteľnosti chápala tak, že by mal mať aj majetkové povinnosti.
Oni neriešili, že tam treba kúriť, kosiť trávu. K výzve o podieľaní sa na nákladoch spoločnej nehnuteľnosti
žalovaná uviedla, že nedali sa tam riešiť veci. Cez deti vedeli, že nefunguje kúrenie, kto im doniesol
drevo, že sa sprchujú v jednej kúpeľni. V živote sa nepostavili k tomu, že čo s domom. Podľa žalovanej,

žalobkyňa prešla hranice slušného správania tým, že jej nikdy nezavolala ohľadom skutočnosti, čo sa
tam deje. Vedela, že dom vykuruje žalovaná, platí hypotéku. Nikdy žalovanú neoslovila. Vedela, že do
domu neinvestovala ani cent. Žalobkyňa nebola zmluvnou stranou úverovej zmluvy s bankou. V zmluve
bolo napísané, že bez súhlasu banky nie je možné túto nehnuteľnosť prevádzať alebo prenajímať.
Žalovaná dom opísala nasledovne: Jedna izba na prízemí bola multifunkčná, potom tam bola malá

kúpeľňa, kde nefungovala teplá voda, potom spojená obývačka s kuchyňou, vľavo bola spálňa. Z tej bol
maličký šatník a kúpeľňa so vstupom do spálne. Dolná kúpeľňa do spálne bola funkčná.

11. Svedok, C.. G. G., v rámci výsluchu uviedol, že žalovaná je jeho exmanželka, žalobkyňa je jeho
sestra. Mali spoločnú nehnuteľnosť, z ktorej užívania bol vykázaný. Keďže tie vzťahy boli rozbité, vedel,

že manželstvo končí, takže aj nehnuteľnosti sa budú deliť. Vedel, že nehnuteľnosť je veľká, navrhoval
protistrane, že sa to rozdelí. Neuspelo to, musel si nájsť bývanie, nakoľko bol vykázaný z užívania. Od
septembra 2019 boli deti u neho, nehnuteľnosť bola využívaná matkou. Našiel si podnájom, pomáhala
mu rodina. Mali tam hosťovské izby. Rozhodol sa, že by ju mohli využívať mama aj sestra. Podielovým
spoluvlastníkom sa stal tak, že si zrušili BSM, podpísali dohodu. Riešili to iba preto, že manželka

je ohrozená, nakoľko podnikal. Hlavným dôvodom bolo to, že manželka mala strach, kvôli tomu, že
podnikal, podnikala aj ona. Chcela ochrániť nehnuteľnosť. K užívaniu žalovanej celého domu uviedol, že
sajednaloo fiktívnypapier.Onboloprávnenýužívaťcelýdom.Obidvajavtomčaseužívalinehnuteľnosť
celú. K vzájomnej platbe za užívanie uviedol, že stále bývali spolu ako rodina, rozdelenie BSM bola
iba pre ochranu majetku. Platilo sa to zo spoločných. Platil to väčšinou svedok, nakoľko manželka bola

na materskej. Za vzájomné užívanie nehnuteľnosti neplatili. Svedok uviedol, že mali úver na dom.
Ak je záložná zmluva súčasťou, tak to tam mali. Svedok mal vedomosť, že prevádzať spoluvlastnícky
podiel môže so súhlasom banky, uviedol, že banka o tom vedela. Situáciu komunikoval s bankou.
Disponuje e-mailovou komunikáciou s bankou. S bankou komunikoval o tom. Banke stačil informovaný
súhlas, nie povolenie. V prípade komerčného prenájmu je potrebné povolenie. Ohľadom závad na dome

v rokoch 2019-2021 svedok uviedol, že v tom čase bol vylúčený z nehnuteľnosti. V čase keď opúšťal
nehnuteľnosti, nemal závady, bývali tam 2 roky. Úpravu dvoru nemali hotovú, robili vnútro domu, aby
bol plnohodnotne vybavený na užívanie. Po odsťahovaní z domu nemal vedomosť o tom, že dom mal
nejaké závady. Pre prevod 1/10 nehnuteľnosti žalobkyni mal dva dôvody. Jeden bol z toho, že veľa
ľudí im pri stavbe pomáhalo. Rozhodol sa, že keď sú v rozvodovom konaní, a bude sa predávať, tak sa

rozhodol poďakovať tým ľudom, ktorí im pomohli. Manželkinmu bratovi dal hotovosť, matke a sestre
dal 1/10 domu. Druhý dôvod bol ten, že môžu užívať dom, aby si neplatili hotely. Svedok si v tom čase
hľadal podnájom. K príprave prílohy č. 1 ku kúpnej zmluve svedok uviedol, že príloha bola riešená preto,
pretože mu volal pán Lehocký. Exmanželka im chce zobrať kuchynskú linku a ostatné veci. Manželkatrvala na tom, že chce zariadenie domu a chce za ňu peniaze. Svedok ako osoba jej to zaplatí, len aby
tam to zariadenie zostalo a dom sa predá. Vypísal na papier zariadenie a pripojili to k zmluve. Napísal to
a zhotovil to svedok. K zobratiu prenosných radiátorov svedok uviedol, že nevie, o čom sa hovorí. Keď

bol vykázaný z domu, prišla polícia, zobral si kufrík a odišiel s políciou. Odvtedy v nehnuteľnosti nebol.
Nie je si vedomý, nepamätá si, či informoval žalobkyňu, že prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie.

12. Na pojednávaní dňa 10.02.2023 znalkyňa, W.. L. A., v rámci výsluchu uviedla, ako preverovala,
v prípade ponuky č. 5, či neexistujú mimoriadne okolnosti, že to nemá vplyv na trhovú hodnotu

poznamenala, že priamo nekontaktovala ani prenajímateľa ani nájomcu. Pýtala sa kolegov, viacerých
a niektorý z tých pánov a dám, kt. prenajímajú nehnuteľnosti, a či je bežné dať výraznú zľavu, napr.
pri určitých okolnostiach...áno dochádza k výrazným zľavám, nie je to nič výnimočné, nie je vadná
taká ponuka, túto ponuku nakoniec zahrnula. Konzultantmi pri vypracovaní ZP boli B. B., P. Y.O., C.
C.. V rámci jednotlivých ponúk znalkyňa zohľadňovala ceny za prenájom. Dochádza k nadhodnoteniu
realitných kancelárií o 5%-10%, či už pri predaji alebo prenájme. Práve preto túto čiastku ponížila.

Niektoré nehnuteľnosti evidovala v ponukách už dlhší čas a zároveň volala aj s realitnými kanceláriami,
kde konkrétne o dom bol záujem avšak na iný účel. K stanoveniu percentuálnej korekcii vzhľadom na
ekonomické faktory jednotlivých ponukách uviedla, že sa jedná o 5%-10%. Znalkyňa si vybrala 10%,
dva domy zo štyroch evidovala viac ako 3 mesiace. Išlo o domy na J. A. a dom na T. Q., si myslí.
Prečo na niektoré domu ponížila o 10 % uviedla, že tieto si všimla a pri ostatných domoch som mala

za to, že sú na tom rovnako. Nesleduje realitný trh 24 hodín. Znalkyňa nevedela uviesť, prečo realitné
kancelárie dvíhajú ceny od 5% - 10 %. Nie je kompetentná odpovedať na túto otázku. Ostatné vyplýva
zo skúseností z jej praxe od roku 2016. Podľa znalkyne bežne dochádza k úprave nájomného, kde
je ponuka zverejnená dlhšie. Pri tých všeobecných hodnotách to dochádza, má skúsenosti aj takéto.
Tých nájmov je oveľa menej, nesleduje každý nájom. K vývoju výšky nájmu u ponúk, ktoré znalkyňa

evidovala viac ako tri mesiace znalkyňa uviedla, že u týchto dvoch domoch tam ten inzerát stále bol,
ostatné nesledovala. Nesledovala tento spor, a ani konkrétne nehnuteľnosti, týkajúce sa tohto prípadu.
Hodnota tam bola stále rovnaká, po tých 3 mesiacoch už ďalej nesledovala (po vypracovaní znaleckého
posudku). K zvyšovaniu požadovaného nájmu pri realitných kanceláriách, ktoré mali zverejnené ponuky
1 - 4 uviedla, že suma v tých ponukách nie je vždy želaním realitného makléra. Je to predstava

klienta, pričom suma sa následne upravuje s ohľadom na dĺžku inzercie. Realitná kancelária v podstate
reaguje na želanie klienta. V rámci hodnotiaceho faktora - poloha stavby je zohľadňovaná občianska
vybavenosť, dostupnosť do centra, služby a obchody v okolí. K vyhodnoteniu percentuálnej korekcie s
ohľadom na polohu stavby znalkyňa uviedla, že tie tri ponuky (J., D., M. L., Š.) sú v podstate v značne
výhodnejšej polohe voči porovnávanému domu. Sú pešo dostupné do centra, vybavenosť obchodmi

je vyššia, dostupnosť MHD lepšia, čiže tam stanovila 10% (J.) zníženie, a o 15% tie čo sú bližšie k
centru - D. S. M. L.e. Kvôli tomuto zvážila dostupnosť, a takto to vyjadrila v percentách. Takto stanovené
percentuálne zníženie nejakým spôsobom sa vie odvíjať od fyzikálnych jednotiek, ako napr. km, čas,
ktorý je potrebný na presun chôdzou na miesta. Do toho posúdenia prichádza dostupnosť, vzdialenosť
zastávky, MHD, je tam aj ten komfort, akým spôsobom sa dá dostať do centra. Prichádza tam viacero

faktorov, nie je to na km exaktne stanovené, znalec stanoví %. K percentuálnej korekcii pri rodinnom
dome nachádzajúceho sa v okolitých obciach znalkyňa uviedla, že mala dostatok ponúk v Trnave,
neuvažovala o iných, nevie to teda posúdiť. Tieto ponuky v Trnave - bolo ich dosť a preto zvažovala
ponuky v Trnave. Percentuálne korekcie sa nerealizujú vždy len v rozsahu 5% - 10%. je to na zvážení.
V rámci hodnotiaceho faktoru v dopravných spojoch je zohľadňovaná možnosť ako sa dostať niekam

blízko zastávky, do centra. Zohľadňujú sa aj iné dopravné prostriedky, ktoré sú k dispozícii pre nájomcu.
Aj iné faktory, ako je to ďaleko. Nie je tam zohľadnené napojenie na diaľnicu, je to skôr na iné druhy
dopravy; autá sú čiastočne zohľadňované. Podľa znalkyne nejde o duplicitu, nakoľko znalkyňa v tej
polohe počítala skôr s občianskou vybavenosťou. Spojenie autom je preto len čiastočne zohľadňované,
lebo sa počíta s tým, že človek, ktorý má auto, to napojenie na diaľnicu je približne rovnaké z časového

hľadiska. Je iné, ak sa má človek dostať niekam, kde sa musí dostať na stanicu. Dopravná situácia v
Trnave v rozhodnom období bola taká, že ráno sú zápchy, aj poobede. Aj v piatok je Trnava upchaná.
Znalkyňa nemá osobne odmerané, ako sa autom dostať niekam, exaktne nemerala v určitých hodinách,
aký by tam bol časový rozdiel. To nevedela povedať. K percentuálnej korekcii vzhľadom na dopravné
spojenie v jednotlivých ponukách znalkyňa uviedla, že obdobne ako pri ostatných faktoroch, zvážila

možnosti, ako sa dostaviť k iným druhom dopravy - autobus, železničná a medzimestská doprava. Pri
tomto faktore nezvážila iné faktory, keďže ak má niekto auto nepotrebuje iný druh dopravy. Myslí si, že je
lepšie sa dopravovať MHD ako autom, preto zvažovala iný typ dopravy. V určitých prípadoch môže to byť
preužívateľapripojiťsanaobchvatvýhodné, vurčitýchprípadochnemusí.Kzohľadneniuprípadov,kedyje výhodnejšie motorové vozidlo alebo hromadná doprava znalkyňa uviedla, posudzovala nehnuteľnosti
všeobecne s tým, že nepredpokladala, že si rodinný dom prenajme 1 osoba s jedným motorovým
vozidlom, ale že si dom prenajme rodina , kde sa budú kombinovať druhy dopravy. Jednostranne

neposudzovala človeka, ktorý chce bývať na kraji P. alebo chce cestovať do G.. V rámci hodnotiaceho
faktoru vybavenosť je zohľadňované vnútorné vybavenie domu - hnuteľný nábytok, ktorý je bežne
v rodinnom. Tento rodinný dom nemá hnuteľný majetok. Porovnávala vybavenosť s porovnávaným
objektom, ktorý je bez vybavenia. Brala do úvahy, že kuchynská linka je súčasťou domu. K stanoveniu
percentuálnej korekcie vybavenia domu znalkyňa uviedla, že tie štyri ponuky boli vybavené, jedna bola

bez vybavenia. Náklady, ktoré boli potrebné vynaložiť na kúpu nábytku, postele , gauč by vyšli približne
v takej hodnote (20%). Pri tých troch ponukách je to okolo 1000,00 eur za mesiac, pri ponuke č. 5
nevidela, tak predpokladala, že budú plus mínus náklady rovnaké. Tým pádom, keď je nižší nájom, je
nižších aj tých 20%. Pri ponuke č. 5 uznala, že mala dať viac ako dala. V rámci hodnotiaceho stavu
stavby rodinného domu je zohľadňované, či ide o rekonštrukciu alebo novostavbu. O novostavbe sa
hovorí o veku 10-15 rokov v akom stave je, aká je údržba, závisí 10-15 rokov. 10 rokov bežne. K

stanoveniu percentuálnej korekcie vzhľadom na stav domu znalkyňa u jednotlivých ponúk uviedla, že
pri konkrétnych modernizáciách, tam dala zhodných s novostavbou, nakoľko všetky konštrukcie boli
vymenené, alebo deklarované, že sú nové. Ak pri čiastočnom zariadení dala 20% vzhľadom na výšku
nájmu v porovnaní s ponukami s kompletným zariadením tam dala 20% vzhľadom na výšku nájomného
- 700,00 eur na mesiac, ale vidí, že tuto to dala vyššie, mala by to dať nižšie. V tomto prípade veľkosť

pozemku bola čiastočne pri vybavení, ale nebola porovnávaná vzhľadom na m2. Skúmala, či je tam
záhrada, alebo nie je. A prirátala to k vybaveniu domu. Myslí si, že v každom je záhrada. Neporovnávala
veľkosť záhradky. Niekedy je to výhoda/nevýhoda starať sa o záhradu. Výpočet aj obvyklého nájomného
vovzťahukpozemkunerobila,robilatoporovnávaním.Znalkyňastanovovala metódouporovnávacou.V
tejto metóde je už zarátaný pozemok. Pri porovnávacej metóde sa porovnávajú nájmy, kde predpokladá,

že tam údržba nie je, majiteľ si náklady robí sám. Nemá presnú informáciu, či to tam je alebo nie je
zahrnuté, môže to predpokladať. Nájom stavby na str. 8 je stanovený aj s nájmom pozemku. Dom bez
funkčného bojleru a rekuperácie by do ponuky nešiel v zime, až po oprave, resp. za znížený alebo žiadny
nájom.

13. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo dôvodnosť podanej
žaloby a existenciu nároku žalobkyne na poskytnutie náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností
žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckych podielov. Otáznou sa môže javiť výška plnenia, na ktoré má
žalobkyňa zákonný nárok, keď v konaní boli predložené dva znalecké posudky, ktoré sú vo vzájomnom
rozpore. Vykonané dokazovanie ale jednoznačne preukázalo, že na znalecký posudok W.. L. A. číslo

279/2021 zo dňa 31.07.2021 nemožno prihliadať, pretože je nesprávny a bol vyhotovený tendenčne s
vopred stanoveným cieľom dosiahnuť čo najnižšiu všeobecnú hodnotu nájmu spoločných nehnuteľností
v rozhodnom období. Žalobkyňa poukazuje na to, že ani jedna zo znalkyňou porovnávaných ponúk
nedosahuje lepšie hodnoty (5 izbový rodinný dom, úžitková plocha 233 m2, dvoj-garáž, samostatne
stojaci dom, novostavba) ako spoločné nehnuteľnosti. Preto aj cena prenájmu spoločných nehnuteľností

by nemala byť nižšia ako cena ktorejkoľvek z vybraných porovnávaných nehnuteľností. Za podstatnú
chybu znalkyne pri vypracovaní znaleckého posudku žalobkyňa považuje zohľadnenie ponuky číslo 5,
ktorá sa podstatne líši od ostatných ponúk, ktoré zabezpečila znalkyňa zisťovaním ponúk realitných
kancelárií. Nájomné na m2/rok bolo totiž pri ponukách realitných kancelárií v rozmedzí 120,00 eur až
92,31euraapri„ponukeč.5”,ktorápredstavujenájomnúzmluvumedziS.M.S.C..G.G.,len38,57eura.

Napriek tomu, že znalkyňa na strane 3 znaleckého posudku uvádza, že pri porovnávaní sa musia vylúčiť
všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu, pri „ponuke č. 5”, ktorá vychádza z listiny, ktorú znalkyni
predložila žalovaná ako zadávateľ, znalkyňa celkom zjavne rezignovala na preverenie tej skutočnosti,
či ponuka č. 5 nemá byť vylúčená z porovnávania. I tu sa prejavuje tendenčnosť postupu znalkyne, keď
ponuka č. 5 bola pre znalkyňu mimoriadne podstatnou pre dosiahnutie cieľa - dosiahnuť čo najnižšiu

všeobecnú hodnotu nájmu spoločných nehnuteľností v rozhodnom období. Znalec konajúci s odbornou
starostlivosťou by bez preverenia okolností uzatvorenia nájomnej zmluvy zo dňa 30.06.2021 nezahrnul
ponuku č. 5 do porovnávania, pretože táto „ponuka“ sa podstatne líši od ponúk, ktoré zabezpečila sama
znalkyňa a vychádza z listiny predloženej zadávateľom (žalovanou), ktorá má právny záujem na tom,
aby výška obvyklého nájomného bola minimalizovaná. V súvislosti s nájomnou zmluvou označovanou

v znaleckom posudku ako ponuka č. 5 bolo v konaní preukázané, že dohodnuté nájomné nie je trhovým
nájomným, pretože jeho výška je ovplyvnená nadštandardnými vzťahmi medzi zmluvnými stranami a
vlastník nehnuteľností by ich inej osobe, ako C.. G. G., neprenajal za takých podmienok. Znalkyňa
pochybila i pri stanovovaní hodnotiacich faktorov jednotlivých ponúk, tak ako ich uviedla na strane 8znaleckého posudku. Žalobkyňa síce pripúšťa, že pri stanovovaní všeobecnej hodnoty nájmu ide o
znalecký odhad, avšak minimálne pri ponuke 5, ktorá vôbec nemala byť do posudzovania zaradená
a pri hodnotiacom faktore „vybavenosť domu“ pri ponuke č. 3 sa znalkyňa dopustila zjavnej chyby.

Pri ponuke č. 3 táto zjavná chyba spočíva v tom, že napriek len čiastočnej vybavenosti stanovila
znalkyňa vybavenosť domu hodnotou -20% rovnako ako i ponukách 1, 4 a 5, pri ktorých vychádzala
z úplného vnútorného vybavenia posudzovaných rodinných domov. Toto pochybenie pri ponuke č. 3
pripustila i samotná znalkyňa pri výsluchu dňa 10.02.2023, keď pripustila, že pri ponuke č. 3 mala mať
vybavenosť domu nižšiu hodnotu ako -20%. Pokiaľ ide o druhý znalecký posudok vypracovaný znalcom

W.. S. V., tento žalovaná spochybňovala tvrdením, že znalec nezohľadnil, že hnuteľné veci tvoriace
zariadenie rodinného domu patrili žalovanej. K tejto obrane však bolo predložené na pojednávaní dňa
04.10.2021 vyjadrenie znalca, podľa ktorého v znaleckom posudku stanovená všeobecná hodnota
nájmu spoločných nehnuteľností neobsahuje nájom hnuteľného majetku, ktorý sa v rodinnom dome
nachádzal. Závery znaleckého posudku W.. V. tak neboli relevantným spôsobom spochybnené.

14. Žalovaná právom záverečnej reči uviedla, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa stala
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným úradom P., katastrálny odbor, na liste
vlastníctva Č.. XXXXX, v zmysle Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zo dňa 17.07.2017. Z výsluchu žalovanej a svedka C.. G. G. bolo preukázané, že ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností boli dohodnutí, že každý z nich bude užívať celú nehnuteľnosť bezodplatne.

Žalovanábolaoprávnenáajspolusmaloletýmideťmiužívaťcelýrodinnýdomspozemkombezodplatne.
Túto skutočnosť potvrdil svedok, C.. G. G., ktorý bol vypočutý ako svedok v konaní vedenom na
OkresnomSúdeTrnavapodsp.zn.30C/12/2020,kedyuviedol,žezaužívanienehnuteľnostisinavzájom
so žalovanou neplatili a užívali každý celú nehnuteľnosť. Následne bol C.. G. G. z užívania nehnuteľnosti
vylúčený, kedy mu súd uložil dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že súd mal za

osvedčené, že by žalovaná mohla byť označená za chránenú osobu ohrozenú na živote a zdraví, pričom
účelomneodkladnéhoopatreniabolookreminéhozabezpečiťžalovanejpocitbezpečiaamožnosťživota
bez strachu a neustálych obáv o svoj život a zdravie. V dôsledku citovaného uznesenia už bola žalovaná
jediná oprávnená užívať celú nehnuteľnosť, a to bezodplatne. Užívanie nehnuteľnosti sa odvíjalo od
dohody spoluvlastníkov C.. G. G. a žalovanej, a nie od povinnosti žiť spolu, tak ako je zakotvená v

ustanovení § 18 Zákona o rodine. Žiť spolu upravené v zákone o rodine neznamená žiť spolu v spoločnej
domácnosti, a teda spoločné bývanie manželov. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného
životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia, čo je zjavné, že nemožnosť získania
spoločného bytu alebo výkon určitých povolaní (montér na stavbe v zahraničí..), ktorý znemožňuje
spoločné trvalé bývanie, sa nemôže považovať za porušenie povinnosti žiť spolu. Preto nie je možné

odvíjať užívanie spoločnej nehnuteľnosti s C.. G. G. od ustanovenia § 18 Zákona o rodine, ale naopak
je potrebné odvíjať spoločné užívanie nehnuteľnosti od dohody podielových spoluvlastníkov - žalovanej
a C.. G. G.. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 2624/2003 „Bezdôvodné obohatenia
podielového spoluvlastníka, ktorý užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká bez
ohľadu na to, či o užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych

podielov, alebo bolo upravené dohodu spoluvlastníkov, alebo o užívaní rozhodol súd, pokiaľ, hoci aj
z konkludentne uzavretej dohody spoluvlastníkov nevyplýva niečo iné, napríklad, že si za užívanie
nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu nebudú nič uhrádzať.” Povinností z takto uzatvorenej
dohody prešli aj na právnych nástupcov C.. G. G., t.j. aj na žalobkyňu, rovnako ako napríklad zriadené
záložné právo v prospech SLSP, a.s.. Na strane druhej, na žalobkyňu nemohlo prejsť právo užívať

nehnuteľnosť bezodplatne, keďže ešte pred nadobudnutím spoluvlastníckych práv zo strany žalobkyne,
bol C.. G. G. uložený zákaz vstupu do nehnuteľnosti. V konaní bol preukázaný aj rozpor s dobrými
mravmi, kedy sa žalovaná veľmi obávala, že prostredníctvom žalobkyne jej bude teraz už bývalý
manžel C.. G. G., ktorý mal zakázaný vstup do domu, ďalej ubližovať. Nedávalo predsa zmysel, aby
za situácie, že žalobkyňa býva v Českej republike, o nehnuteľnosť, t.j. rodinný dom s pozemkom,

prebiehalo súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na nehnuteľnosti
bolo zriadené záložné právo v prospech banky, bez súhlasu banky nebolo možné s nehnuteľnosťou
nakladať, ani ju dať do užívania iným osobám. V rodinnom dome bývala žalovaná spolu s deťmi a so
žalobkyňou nemala vytvorený žiaden pozitívny vzťah, by C.. G. G. prevádzal na žalobkyňu časť svojho
spoluvlastníckeho podielu. I naďalej tvrdí, že skutočným úmyslom žalobkyne bývajúcej v Č., nebolo

užívať časť rodinného domu, ale to bola ďalšia forma, akou chcel C.. G. G. ubližovať žalovanej a doslova
ju šikanovať. Navyše, takýto prevod spôsobil aj prieťahy v konaní v zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva,kedyžalovanámuselavkonaníovyporiadanieazrušeniepodielovéhospoluvlastníctva
žiadať o zmenu strán spor, pribratie ďalších strán sporu do konania, znova sa im doručovala žaloba navyjadrenie.Podľaustanovenia§3ods.1Občianskehozákonníka„Výkonprávapovinnostívyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by sa

žalobkyňa vôbec domáhala užívania nehnuteľností zapísaných na B. Č.. XXXXX, prípadne, v akom
rozsahu ich chcela užívať, a ktoré nehnuteľnosti chcela žalobkyňa užívať a odkedy ich chcela užívať.
Žalobkyňa len v email správe zo dňa 17.11.2019 uviedla, že predpokladá, že jej žalovaná neumožní, tak
akomatkežalobkynevstupdonehnuteľnostirodinnémudomunaD.A.Č..XXE.P..Preukázanévkonaní
bolo, že žalovaná viedla v rodinnom dome na D. A. Č.. XX E. P. svoju domácnosť, pričom v email správe

adresovanej matke žalobkyni, a teda ani nie samotnej žalobkyni, sa odvolávala na ustanovenia Ústavy
SR o nedotknuteľnosti obydlia. Žalovaná však nijako nespochybňovala možnosť vstupu žalobkyne do
záhrady. Samotná žalobkyňa vo svojom výsluchu na pojednávaní zo dňa 22.05.2022 uviedla, že jej
nebol umožnený vstup do domu, nešpecifikovala ani ako, ani kedy. Žalobkyňa však v skutočnosti
nikdy nemala záujem rodinný dom a už vôbec nie jeho záhradu užívať. Žalobkyňa sa nedomáhala
užívania rodinného domu so záhradou, rozhodne ani na pojednávaní zo dňa 11.05.2022 neuviedla,

že by sa domáhala užívania pozemku parc. Č.. XXXX/XXX vedený ako zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX C. zapísaná na B. Č.. XXXXX, ktorý tvoril záhradu k rodinnému domu. Žalobkyňa sa
odvoláva len na požiadavku svojej matky, ktorá však žiadala od žalovanej len kľúče od rodinného
domu a užívať len rodinný dom a nie záhradu, ktorá mala samostatný vstup cez bráničku, na ktorej
žalovaná kľúče nevymenila. Pokiaľ ide o cenu nájmu stanovenú v znaleckom posudku č. 67/2020

predloženom žalobkyňou, tak tento znalecký posudok vôbec nereflektuje na porovnávaciu metódu, ako
boli v danom čase, aké nehnuteľnosti a za akú cenu dostupné na trhu. Vychádza iba z mechanického
výpočtu po dosadení si subjektívnych koeficientov, ktoré sa môžu používať v určitom rozpätí. Znalec
W.. S. V. pritom zvolil zjavne maximálne rozpätie. Navyše stanovil všeobecnú hodnotu nájmu stavby
rodinného domu na sumu 1 081,00 eur mesačne, pričom táto suma obsahovala aj hodnotu energií,

keďže znalec zvolil metódu, pri ktorej hradí prenajímateľ z poskytnutého nájmu všetky energie. Znalec
už vo svojom posudku však neuviedol akú časť sumy pripisuje energiám. V konaní bolo preukázané,
že počas rozhodujúceho obdobia neplatila žalobkyňa žiadne energie, ale tieto energie platila naopak
žalovaná. Aj hodnotu poistenia vo výške 266,00 eur ročne. V konaní nebolo preukázané, že by počas
rozhodujúceho obdobia platila žalobkyňa akékoľvek poistenie nehnuteľnosti. Poistenie nehnuteľnosti

hradila v rámci splátok hypotekárneho úveru žalovaná, nikdy nie žalobkyňa. Aj hodnotu nákladov na
údržbu vo výške 1 000,00 eur. V konaní bolo preukázané, že by počas rozhodujúceho obdobia neplatila
žalobkyňa žiadnu údržbu. Túto vyslovene vykonávala len žalovaná, ktorá rodinný dom aj využívala. Aj
hodnotu dane z nájmu vo výške 1 853,39 eura . V konaní bolo preukázané, že počas rozhodujúceho
obdobia neplatila žalobkyňa žiadnu daň z nájmu a rozhodne ju nemusela platiť ani žalovaná. W.. S. V.

stanovil ako hodnotu náhrady za užívanie pozemku - záhrady, G.. Č.. XXXX/XXX, D. XX,XXX X. C., t.j.
hodnota mesačného nájmu záhrady mala byť 431,70 eura. Aj túto sumu započítal znalec do celkovej
výšky nájmu, hoci sa užívania záhrady žalobkyňa nedomáhala. Vzhľadom na uvedené nebolo možné
znalecký posudok č. 67/2020 vôbec v konaní použiť ako relevantný podklad.

Na strane druhej znalecký posudok W.. L. A. Č.. XXX/XXXX vychádzal z porovnávacej metódy, kedy
znalkyňa urobila prieskum trhu a stanovila výšku nájmu aj s ohľadom na stav rodinného domu a
podmienky realitného trhu v danom mieste a čase. Nebola pritom rozhodujúca len jeden realizovaný

nájom s osobou brata žalobkyne. Boli porovnané ďalšie štyri ponuky, pričom znalkyňa zobrala do úvahy
aj skutočnosť, že rodinný dom by sa mal prenajímať bez vnútorného vybavenia. Rovnako nesúhlasí
ako súd ustálil rozsah obdobia za užívanie nehnuteľnosti od 01.11.2019 do 23.08.2021. Žalobkyňa
nepožiadala o vstup do domu od 02.11.2019 a nie od 01.11.2019. Pokiaľ ide o rozhodujúce obdobie,
tak žalobkyňa nepreukázala kedy požiadala žalovanú o užívanie nehnuteľnosti, či už rodinného domu

alebo pozemkov, a navyše od 03.11.2020 boli všetci spoluvlastníci vrátane žalobkyne dohodnutí, že
majú záujem nehnuteľnosť - rodinný dom aj s pozemkami predať. Od tohto momentu bolo preukázané,
že robila žalobkyňa všetky úkony smerujúce k predaju, trpela návštevy maklérov, záujemcov, udržiavala
dom vždy vyupratovaný s čerstvými kvetinami, aby všetci spoluvlastníci dosiahli, čo najvýhodnejší
predaj. Žalobkyňa ani ostatní spoluvlastníci sa na údržbe a predaji nijako nepodieľali, naopak ešte ho aj

sťažovali, čo bolo preukázané cez predloženú komunikáciu ohľadne predaja rodinného domu. Počnúc
od 03.11.2020 teda žalobkyňa tiež chcela nehnuteľnosť predať a nie ju užívať, a preto už jej vôbec
neprináležala aj z tohto titulu žiadna peňažná náhrada za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu ani na
rodinnom dome od 03.11.2020 do 23.08.2021.15. Súd pripustil zmenu petitu uznesením na pojednávaní dňa 04.10.2021 tak, že žalobca sa domáha
zaplatenia sumy vo výške 3.761,35 € spolu s úrokom z omeškania: 5% ročne zo sumy 173,- Eur od

21.11.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.12.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo
sumy 173,- Eur od 21.01.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.02.2020 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.03.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.04.2020
do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.05.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur
od 21.06.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.07.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo

sumy 173,- Eur od 21.08.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.09.2020 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.10.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.11.2020
do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.12.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur
od 21.01.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.02.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo
sumy 173,- Eur od 21.03.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.04.2021 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.05.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.06.2021

do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- Eur od 21.07.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 128,35
Eur od 21.08.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka, výsluchom znalkyne,
oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu špecifikovanými vyššie,

znaleckými posudkami predloženými stranami sporu.

17. Podľa § 853 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) občianskoprávne vzťahy,
pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona,
ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

18. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

20. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné

operácie) bola od 21.11.2019 do 21.08.2021 vo výške 0,00%.

23. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia náhrady za obdobie od 01.11.2019 do 23.08.2021, kedy
neužívala predmetné nehnuteľnosti v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu vo výške
1/10 k celej nehnuteľnosti, pričom žalovaná užívala celú nehnuteľnosť.

24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 298/2008, ak sa podielový spoluvlastník
domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva
osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania

spoločnej veci prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok
nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú
o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu

za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je
splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak
spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bezprávneho
dôvodu, a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získanýplnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol prípadne
získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 141/99,4Cdo
298/2008).

25. Predmetný nárok žalobkyne je potom nárokom na náhradu za to, že neužívala spoločnú
nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými
spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej
časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak

by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by
medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci
v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,

nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
Priposudzovanírozsahuužívaniaspoločnejvecivšaknemusíbyťrozhodujúcalenveľkosťužívanejčasti
veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti
veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).

26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná a brat žalobkyne G. G. boli manželia, počas
trvania manželstva postavili rodinný dom.

27. Zo záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.07.2015 vyplýva, že záložca bez písomného súhlasu banky

neprevedie záloh na inú osobu (č. IV bod 2 záložnej zmluvy).

28. Z listu vlastníctva č. 12007 z 27.02.2020 (č. l. 9) súdu vyplýva, že na základe Dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol povolený 14.03.2018 nadobudla žalovaná
podiel v 57/100-ín, pričom C.. G. G. mal podiel na nehnuteľnosti vo výške 23/100 - Í., G. I. 1/10 - inu

(darovacia zmluva) a žalobkyňa 1/10 - inu (darovacia zmluva). Ďalej z listu vlastníctva XXXXX mal súd
za preukázané, že C.. G. G. daroval žalobkyni spoluvlastnícky podiel 1/10-inu. Vklad povolený dňa
30.10.2019.

29. Uznesením Okresného súd Trnava č. k. 20C/105/2018 zo dňa 20.12.2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/80/2019 zo dňa 01.04.2019 bolo C.. G. G. uložená povinnosť
nevstupovať do nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľke súd
uložil povinnosť podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti.
Konanie sa viedlo pod sp. zn. 17C/12/2019.

30. Žalobkyňa e-mailom zo dňa 17.11.2019 oznámila žalovanej, že ak nová spoluvlastníčka má nárok
na náhradu za užívanie jej podielu na nehnuteľnosti. Cena prenájmu sa pohybuje medzi 1 500,00 eur -
3 000,00 eur/ mes. preto vyzvala žalovanú na úhradu mesačného nájomného z podielu žalobkyne, t. j.
150,00 eur mesačne vždy k 20. dňu daného mesiaca. O užívanie nehnuteľnosti ju výslovne nepožiadala,

predpokladala však, že jej to nebude umožnené, ako jej matke, I. G..

31. Žalovaná e-mailom zo dňa 10.11.2019 žalobkyni oznámila, že jej nedáva súhlas so vstupom do
nehnuteľnosti (č. l. 11).

32. Predmetná nehnuteľnosť bola odpredaná kúpnou zmluvou zo dňa 23.07.2021 (č. l. 69), ktorej vklad
bol povolený dňa 24.08.2021 (č. l. 58) za kúpnu cenu 365 000,00 eur, z toho 10 000,00 eur bola cena
zariadenia vyplatená žalovanej. V prílohe č. 1 kúpnej zmluvy je špecifikované zariadenie a vybavenie,
ktoré sa nachádza v nehnuteľnosti. Okrem nábytku a zariadenia sa tam uvádzajú aj napr. bodovésvietidlá v celom dome, vypínače, batérie, sanita, dvere so zárubňami s kovaním, vinylová podlaha,
keramické obklady. V kuchyni aj vstavaná kuchynská linka s dresom vrátane elektrospotrebičov (č. l.
73 rub).

33. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou od 30.10.2019 do
24.08.2021 na základe Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a G. G. - jej bratom. Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bola 1/10 k celku. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej
bola 57/100 k celku. Žalovaná užívala nehnuteľnosť, mala tam svoje obydlie a zároveň nedala súhlas

žalobkyni s užívaním časti tejto nehnuteľnosti.

34. Sporným v konaní bola výška náhrady za nemožnosť užívania spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti, obdobie, za ktoré má patriť žalobkyni náhrada za nemožnosť užívania spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti a dobré mravy.

35. Žalovaná a C.. G. G. ako bezpodieloví spoluvlastníci a po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva ako podieloví spoluvlastníci žili v nehnuteľnosti a užívali ju obaja celú bezodplatne. Z
výsluchu svedka mal súd za preukázané, že sa nijako vzájomne nevyporiadavali za vzájomné užívanie
nehnuteľnosti (č. l. 189 rub). Povinnosť uložená manželovi nevstupovať do nehnuteľnosti, nemohla
darovaním časti jeho spoluvlastníckeho podielu prejsť na žalobkyňu, nakoľko rozhodnutie súdu sa

vzťahuje len k osobe C.. G. G.. Žalobkyni tak prináležalo právo ako podielovej spoluvlastníčke užívanie
nehnuteľnosti v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka.

36. K dobrým mravom súd uvádza, že v zmysle § 39 OZ je neplatným taký právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd

uvádza, že klasifikáciu dobrý mravov na základe komparatívnej analýzy možno rozdeliť v zásade na
4 kategórie: kategóriu ochrany sexuálnej a rodinnej morálky; kategóriu zmlúv týkajúcich sa spáchania
trestného činu, deliktu, spôsobenia ujmy alebo narušenia právneho postavenia tretích osôb; kategóriu
zmlúv s neprípustným obmedzovaním slobody zmluvných strán a kategóriu zmlúv ohrozujúcich verejnú
sféru a výkon verejnej moci. Výpočet však nie je taxatívny, a ako príklad možno ďalej poukázať na

posudzovanie výšky zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov. Podľa testu dobrých mravov sa v
súdnej praxi niekedy posudzujú aj úroky z omeškania. Keď bývalý manžel žalovanej chcel previesť časť
svojho spoluvlastníckeho podielu, mohol tak urobiť, nakoľko každý si s predmetom svojho vlastníctva
môže disponovať ako sám uváži (§ 123 OZ). Navyše, svedok C.. G. G., pred súdom vypovedal, že išlo
o odvďačenie sa za pomoc pri stavbe nehnuteľnosti, kedy bratovi poukázal finančnú čiastku a na sestru

(žalobkyňu) previedol 1/10 ako poďakovanie. Uvedené sa žalovanej nepodarilo nijakým spôsobom
spochybniť. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že bol z nehnuteľnosti vykázaný, nakoľko rozhodnutie
súdu sa vzťahovalo len na bývalého manžela žalovanej, ktorý pre svoje správanie voči žalovanej musel
byť vykázaný z nehnuteľnosti, nie však žalobkyňa. Súd tak vyhodnotil, že konanie bývalého manžela
žalovanej a darovanie 1/10 nehnuteľnosti k celku žalobkyni nemožno považovať za konanie v rozpore

s dobrými mravmi.

37. Ohľadom platnosti darovacej zmluvy súd uvádza, že v záložnej zmluve (č. l. 27 rub) sa strany
nedohodli, že v prípade nedodržania podmienky písomného súhlasu banky s prevodom nehnuteľnosti
je právny úkon neplatný, banka sa tejto neplatnosti ani nedovolávala. Z výsluchu svedka však súdu

vyplynulo a ďalej nebolo žalovanou nijako spochybňované, že banka súhlas ani nevyžadovala, stačila
len vedomosť banky, nebol potrebný súhlas banky (zápisnica zo dňa 25.11.2023, č. l. 189 rub). Súd
uvádza, že ani prevodom vlastníctva sa nezmenili práva banky vyplývajúce zo záložnej zmluvy voči
predmetu zálohu. Banka svoju (prípadnú) pohľadávku mohla i naďalej uspokojiť výkonom záložného
práva v zmysle ustanovenia § 151h Občianskeho zákonníka od nového spoluvlastníka. Z uvedeného

dôvodu súd dospel k záveru, že darovacia zmluva netrpí žiadnou vadou neplatnosti.

38. Žalovaná ďalej namietala, že priznanie nároku za obdobie od 03.11.2020 by bolo v rozpore s dobrými
mravmi z dôvodu, že žalobkyňa súhlasila s predajom nehnuteľnosti. Žalobkyňa uviedla vo výsluchu, že
svoju časť mienila využívať až do predaja nehnuteľnosti (č. l. 169 rub), čo bolo jej právom. Z vykonaného

dokazovania súd považuje za nesporné, že prvých kupujúcich Q. našla žalovaná, k uzatvoreniu
neprišlo, nedostali úver. Následne rokovali o predaji s manželmi J. (február 2021, Dohoda o rezervácii
nehnuteľnosti č. l. 151), nie B.. Po zmene realitnej kancelárie dňa 23.07.2021 došlo k odpredaju
nehnuteľnosti manželom B.. Žalobkyňa poprela a žalovaná nepreukázala, že by s kupujúcimi B. rokovalispoluvlastníci o predaji nehnuteľnosti už vo februári 2021. Zo spisu vyplynulo, že vo februári 2021 sa
viedli rokovania s manželmi J.. Do spisu neboli doložené žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali
jednanie s B. vo februári 2021. Po predložení kúpnej zmluvy žalobkyni v júli 2021 došlo následnej

k jej uzatvoreniu. Nehnuteľnosť predávali štyria spoluvlastníci a teda predaj musel byť výsledkom
ich spoločnej dohody na celej kúpnej zmluve. Žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by práve
žalobkyňa zmarila alebo marila svojou činnosťou alebo nečinnosťou uzatvorenie kúpnej zmluvy už skôr.
Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobkyne od dňa nasledujúceho po nadobudnutí spoluvlastníckeho
podielu do predaja nehnuteľnosti považuje za dôvodný. Tento nárok nemožno považovať za uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi.

39. K výške uplatnenej peňažnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne (uplatnenej
najmä rozšírením žaloby) súd uvádza, že sa primárne zaoberal doloženými znaleckými posudkami
predloženými stranami sporu. Znalec oslovený žalobkyňou (W.. S. V.) v Znaleckom posudku č. 67/2020
určil hodnotu nájmu celej nehnuteľnosti za obdobie od 01.11.2019 do 23.08.2021, t. j. za 173,00

eur mesačne. Žalovaná predložila súdu Znalecký posudok č. 279/2021 znalkyne W.. L. A.Í., ktorý
stanovoval hodnotu prenájmu v rozhodnom období sumou 996,74 eura / mes. Súd však na žalovanou
predložený znalecký posudok nemohol prihliadať, nakoľko znalkyňa sa dopustila pri vypracovávaní
posudku značných chýb, ktoré sama pri výsluchu pripustila. Za najzávažnejšie súd považuje určenie
percentuálnej korekcie vybavenia domu (č. l. 202), stanovenie nesprávnej percentuálnej korekcie pri

stave domu (č. l. 202) a zohľadnenie ponuky č. 5, ktorá nie je bežným nájmom, keďže ide o nájom medzi
dobrými známymi (ako vyplýva z čestného vyhlásenia č. l. 198). Súd má za to, že Znalecký posudok
č. 279/2021 obsahoval pochybenia pri posudzovaní ponúk v nich obsiahnutých, a celkový výsledok
bol ovplyvnený najmä 5. ponukou. Nakoľko súdu nebol predložený žiadny ďalší znalecký posudok
a ani nebolo vykonané žiadne ďalšie znalecké dokazovanie, súd ako relevantný znalecký posudok

považoval znalecký posudok W.. V.. Žalovaná adresovala námietky súdu voči tomuto Znaleckému
posudku č. 67/2020, avšak jednoznačne sa jej ich nepodarilo vyvrátiť predložením svojho súkromného
znaleckého posudku, alebo iného (ďalšieho) znaleckého posudku. Súd uvádza, že znalec žalobkyne
jasne, zrozumiteľne a koncepčne spracoval znalecký posudok, odpovedal na všetky relevantné otázky.
Žalovaná nenavrhla ani výsluch znalca W.. V., čím by teoreticky mohla odstrániť spornosť, ktorá bola

predmetom jej námietok. Skutočnosti uvádzané žalovanou (najmä v záverečnej reči - nájom obsahoval
aj hodnotu energií, hodnotu poistenia vo výške 266,00 eur ročne, hodnotu nákladov na údržbu, hodnotu
dane z nájmu) ako výhrady voči znaleckému posudku č. 67/2020 tak ostali v rovine tvrdení, bez
preukázania vplyvu na konečnú výšku nájmu (napr. výsluchom znalca, doplnením znaleckého posudku,
ďalším znaleckým posudkom a pod.). Navyše, žalovanou ani nebolo preukázané, že bežný nájom vyššie

uvádzané elementy neobsahuje. X., W.. V., navyše určil hodnotu prenájmu bez vnútorného zariadenia
domu (č. l. 124), čo sa žalovanej nepodarilo spochybniť. V neposlednom rade súd poukazuje aj na
stanovenie trhovej ceny nájmu, ktoré určili realitné kancelárie (č. l. 14, 15), pričom trhové ceny nájmu sa
približujú k nájom určeným Znaleckým posudkom č. 67/2020.

40. Súd v zmysle záveru znaleckého posudku určil výšku mesačnej náhrady za užívanie podielu
žalovanej vo výške 173,00 eur / mesačne (1/10 -ina zo sumy 1 739,00 eur) za obdobie od 01.11.2019
do 30.07.2021 a za august pomerne 128,35 eura (173,00 eur : 31 x 23 dní), spolu 3 761,35 eura
(173,00 eura x 21 mesiacov + 128,35 eura). Pretože v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vyzvala
dňa 17.11.2019 žalovanú na platenie sumy 150,00 eur mesačne od novembra 2019 vždy k 20. dňu v

mesiaci, pričom žalobu následne rozšírila na sumu určenú znaleckým posudkom, súd zaviazal žalovanú
aj na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku, nie však v časti rozšírenej
žaloby, t. j. o 23,00 eur mesačne (t. j. 173,00 eur spolu), ale len zo sumy 150,00 eur mesačne. V tejto
časti a síce vo zvyšku príslušenstva súd vo výroku II. žalobu zamietol. Žalovanej bolo rozšírenie žaloby
doručené dňa 01.10.2021, preto sa žalovaná s platením sumy 173,00 eur za 1/10 nehnuteľnosti mohla

dostať do omeškania až dňa 03.10.2021. Preto súd priznal úrok z omeškania len zo sumy 150,00 eur,
ktorú žalobkyňa reálne požadovala, a s platením ktorej bola žalovaná v omeškaní.

41. Súd z navrhnutých dôkazov nevykonal dokazovanie obhliadkou nehnuteľnosti z dôvodu, že strany
sporu k nej už nemali vlastnícke právo. Súd ďalej nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie, nakoľko

žalovaná na ďalšom znaleckom dokazovaní netrvala. Súd takisto nevykonal dokazovanie spismi
Okresného súdu Trnava sp. zn. 20C/105/2018, sp. zn. 17C/12/20219, nakoľko podstatné listiny už boli
stranami sporu založené v predmetnom spise a strany sporu už na tomto dokazovaní netrvali. Ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania prednesené neboli.42. Nefunkčnosťou bojleru a rekuperácie sa súd nezaoberal, nakoľko tieto nároky žalovanej boli
obsiahnuté vo vzájomnej žalobe, pričom konanie o vzájomnej žalobe bolo zastavené uznesením č. k.

30C/12/2020-223 dňa 17.10.2023 pre nezaplatenie súdneho poplatku za vzájomnú žalobu.

43. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45.Vdanejvecibolažalobkyňaplneprocesneúspešnápodľa§255ods.1CSP,keďžemalaplnýúspech
čo do istiny. Preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

46. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť

k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nárokunasúde,čipostupstranyvkonaní.Nakoľkosúdnezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,

pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania
žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené
vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).