Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/389/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112237528
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8112237528.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E. E., právne zastúpený: JUDr. Katarína Naster Dugasová,
advokátka so sídlom Hájnova 33, 080 06 Ľubotice proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou
J.A.Reimana, so sídlom Hollého 14, 080 01 Prešov, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou GOGA
a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o náhradu škody titulom nákladov
spojených s liečením, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 28.500 eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.8.2010 v znení jej doplnenia zo dňa 30.9.2010
žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 338.730,31 eur titulom nákladov spojených
s liečbou, okrem iného. Žalobu odôvodnila vo vzťahu k nákladom spojených s liečbou skutočnosťou,

že podľa medzitýmneho rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10C/156/2002 zo dňa 2.4.2008 je žalovaný
zodpovedný v plnom rozsahu za škodu na jej zdraví, ktorá jej vznikla pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti v čase od 5.8.1997 do 6.8.1997. Písomným podaním zo dňa 8.6.2012 žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu vzala žalobu vo vzťahu k nákladom na liečenie späť v časti 300.000
eur. Uviedla, že teda zostáva suma 38.730,31 eur s tým, že pôvodne táto suma bola uplatnená
na základe pôvodného návrhu v konaní 10C/155/2010 za obdobie od 7.8.2001 do podania žaloby.
(vyjadrenie v zápisnici o pojednávaní zo dňa 22.6.2012, č. l. 8 zadná strana). Uznesením Okresného

súdu Prešov č. k. 10C/48/2012-52 zo dňa 8.8.2012 tunajší súd vylúčil na samostatné konanie nárok
žalobkyne na náhradu škody titulom nákladov spojených s liečením a hospitalizáciou, ktorý je aktuálne
vedený pod vyššie uvedenou sp. zn. 10C/389/2012.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietal jednak premlčanie prípadných nárokov žalobkyne a jednak
ich nepreukázanie.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako aj listinnými dôkazmi
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. je uznesenie, ktorým bol vylúčený nárok žalobkyne v tomto konaní
na samostatné konanie, na č. l. 8 a nasl. je zápisnica z pojednávania zo dňa 22.6.2012, na č. l. 12
je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 12C/48/2012-77 zo dňa 19.10.2012, na č. l. 16 a nasl. je fotokópiažaloby o náhradu škody podanie žalobného petitu, na č. l. 18 a nasl. je žaloba o náhradu škody vo výške
829.847,97 eur s prísl., na č. l. 23 je medzitýmný rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/156/2002-294 zo
dňa 2.4.2008, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný zodpovedá v plnom rozsahu za škodu na zdraví,

ktorá vznikla žalobkyne v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na č. l. 42 je uznesenie
tunajšieho súdu, ktorým bolo prerušené konanie do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo
veci 10C/156/2002, na č. l. 49 a nasl. sú rozsudky odvolacie, resp. uznesenie dovolacieho súdu, na č. l.
77 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.1.2015, na č. l. 87 a nasl. je predloženie podkladov do
konania, konkrétne pokladničných dokladov ako aj fotokópií ústrižkov poplatkov za verejné WC, na .č l.

130 je zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.9.2015, na č. l. 137 a nasl. je znalecký posudok č. XX/XXXX
znalca A. F. G., na č. l. 172 je vyjadrenie žalobkyne na výzvu súdu, na č. l. 173 a nasl. je ZP č. XX/XXXX
znalca A. H. A., na č. l. 190 a nasl. sú ďalšie podklady do konania, konkrétne pokladničné doklady ako
aj fotokópie poplatkov za verejné WC, na č. l. 247 je vyjadrenie žalovaného k uzneseniu OS PO, na č. l.
291 je uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bola znalcovi A. I. J. uložená poriadková pokuta vo výške 500
eur, na č. l. 295 a nasl. je ZP č. XX/XXXX znalca A. I. J., na č. l. 321 a nasl. je vyjadrenie žalobkyne k ZP

č. XX/XXXX znalca A. I. J., na č. l. 363 a nasl. je vyjadrenie žalobkyne a predloženie mesačných ročných
nákladov na liečenie, na č. l. 378 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k špecifikácii nákladov spojených
s liečením, na č. l. 401 a nasl. je vyjadrenie žalobkyne vo veci samej, na č. l. 424 a nasl. je vyjadrenie
žalobkyne prostredníctvom aktuálnej právnej zástupkyne, na č. l. 455 a nasl. je zápisnica o pojednávaní
zo dňa 7.10.2021, na č. l. 467 sa nachádza žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o ustanovenie znalca.

4. Dňa 17.3.2022 tunajší súd pod č. k. 10C 389/2012-490 vyhlásil rozsudok, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 20.000 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal oproti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5.Protitomutorozsudku(II.výrok),čodonevyhovujúcejčasti,podalaodvolaniežalobkyňa,ktoráuviedla,
že má vysoké náklady na svoju liečbu a do dnešného dňa vynaložila nemalé finančné prostriedky na
liečbu svojho poškodeného zdravia. V konaní predložila listinné dôkazy preukazujúce náklady, ktoré na
liečbu má, a ktoré pozostávajú z vecnej škody, náklady na liečbu symptomatickú a nutričnú a náklady
spojené s návštevou zdravotníckeho zariadenia. Podľa názoru žalobkyne v konaní bolo preukázané,

že jej priemerné mesačné náklady sú vo výške 250,- eur a žalovaným neboli spochybnené. Súd prvej
inštancie priznal sumu vo výške 20.000,- eur, čo je pri priemerných mesačných nákladoch vo výške 250,-
eur 80 mesiacov. K poškodeniu zdravia žalobkyne však došlo pred 300 mesiacmi. Súdne konanie trvá
10 rokov, žalobkyňa v konaní predložila dôkazy na podporu svojich tvrdení o výške nákladov na liečbu,
avšak najvhodnejší spôsob by bolo ustanoviť znalca. Súdom priznaná suma 20.000,- eur je neprimerane

nízka a zároveň z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako súd dospel k tejto sume, ako predmetnú výšku
náhrady škody určil či vypočítal a má za to, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Navrhla,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku II. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolanie proti rozsudku (I. a III. výrok) podal aj žalovaný, ktorý uviedol, že v priebehu konania
bolo dokazovanie zamerané na zistenie nákladov spojených s liečením, ktoré žalobkyňa vynaložila, t.j.
zistenie tak druhu nákladov včítane ich výšky a v tomto duchu boli koncipované aj otázky pre znalca
ustanoveného konajúcim súdom, ktorého závery sú obsiahnuté v znaleckom posudku č. XX/XXXX. Pri
náhrade nákladov za liečenie je celkový rozsah nákladov determinovaný účelnosťou ich vynaloženia.

Pri tomto type uplatneného nároku sa z povahy veci musí jednať o reálne náklady, ktoré poškodená
vynaložila a tieto vie preukázať pokladničnými blokmi preukazujúcimi úhradu za tieto výdavky, z ktorých
bude zrejmé jednak o aký výdavok sa jedná ako aj jeho výška. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že úvahy súdu, ktorými vysvetľuje vyhovujúci výrok č. I. sú založené de facto na sťažení
spoločenského uplatnenia žalobkyne a zásahu do jej osobnostných práv, ide však o úplne iné nároky,

ktoré v tomto konaní uplatnené neboli. Žalovaný má tiež za to, že nárok je čiastočne premlčaný, nakoľko
žalobkyňa podala žalobu dňa 03.08.2010, v predmetnom konaní môžu byť posudzované len náklady,
ktoré boli žalobkyňou vynaložené najneskôr dňa 03.08.2008. Uvedené žalovaný namietal už počas
konania, súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi.
Nepriznanie účinkov včas vznesenej námietke premlčania je výrazným zásahom do právnej istoty a

z uvedeného dôvodu aj v zmysle judikatúry je potrebné hĺbkovo skúmať existenciu výnimočných a
závažných okolností, ktoré by odôvodňovali nepriznanie účinkov včas vznesenej námietke premlčania.
Nakoľko žalobkyňa si prvýkrát nárok titulom náhrady škody na zdrav uplatnila voči žalovanému už v roku
2002, podľa názoru žalovaného nie je možné hovoriť o výnimočnom či ospravedlniteľnom dôvode, ktorýžalobkyni bránil uplatniť si predmetný nárok súdnou cestou včas. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

7. Po odvolaniach podaných stranami sporu odvolací súd uznesením č. k. 20Co 31/2022-520 zo
dňa 27.9.2023 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie
a rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že je potrebné posúdiť účelné
náklady spojené s liečením. Vzhľadom na systém verejného zdravotného poistenia ide o náklady, ktoré
neboli hradené zo zdravotného poistenia žalobkyne, ale je potrebné preukázanie úhrady za náklady

skutočne vynaložené na liečenie. Súdna prax do pojmu „účelne“ vynaložené náklady zahŕňa nielen
výdaje vecného charakteru ako sú náklady na doplnky liečby a pod., ale aj náklady spojené s tým, že
je nutné vzhľadom na zdravotný stav poškodeného zaopatriť pomoc tretej osoby či náklady spojené
s výkonom niektorých úkonov za účelom obnovenia alebo zlepšenia zdravotného stavu poškodeného.
V tejto súvislosti je dôvodnou aj odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti na základe akej
úvahy súd ustálil výšku priznanej sumy 20.000,- eur. Žalobkyňa v konaní predložila súdu listinné dôkazy -

doklady o zaplatení za lieky, zdravotnícke pomôcky, hygienické potreby, poplatky za verejné WC (č. l. 87
- 98 spisu) a svoje priemerné náklady vyčíslila na sumu 250,- eur. Opakovane navrhla ustanoviť znalca,
ktorý by vypracoval komplexný znalecký posudok na riadny výpočet nákladov, nakoľko, ako aj súd prvej
inštancie v bode 45 odôvodnenia rozsudku konštatoval, nie je objektívne možné za tak dlhú dobu reálne
vyčísliť a predložiť podklady preukazujúce reálne náklady spojené s liečením, ktoré žalobkyni skutočne

vznikli. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie prijať taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný
najmä v tých otázkach, ktoré boli zjavne sporné medzi stranami počas konania. Súd prvej inštancie sa
má vysporiadať s návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom v otázke výšky
nákladov na liečbu súvisiacich s poškodením zdravia, za ktoré zodpovedá žalovaný. Povinnosťou súdu
prvej inštancie bude tiež vysporiadať sa aj s námietkou žalovaného vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobkyňa

si už v minulosti uplatnila nárok titulom náhrady škody na zdraví voči žalovanej (v roku 2002), a teda
súd ustáli aj obdobie, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok.

8. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi
prečítaním obsahu celého spisu od ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatujúc, že na č.

l. 490 a nasl. sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/389/2012-490 zo dňa 17.3.2022, na č.
l. 500 sa nachádza odvolanie žalobkyne voči vyššie uvedenému rozsudku, na č. l. 504 sa nachádza
odvolanie žalovaného voči vyššie uvedenému rozsudku, na č. l. 520 sa nachádza uznesenie KS PO č.
k. 20Co/31/2022-520 zo dňa 27.9.2023, na č. l. 541 a nasl. je vyjadrenie žalobkyne na výzvu súdu, na č.
l. 552 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k uzneseniu KS PO, ktoré je vyššie uvedené, na č. l. 560 a nasl.

je komunikácia súdu so Znaleckým ústavom K., na č. l. 574 a nasl. je vyjadrenie žalobkyne na výzvu
súdu, na č. l. 582 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.4.2024, na č. l. 587 je písomné podanie
žalobkyne, na č. l. 589 je písomné oznámenie právnej zástupkyne žalobkyne o výsledku mimosúdnych
rokovaní, súd ešte oboznamuje písomné podanie žalobkyne doručené súdu osobne 11.6.2024 so
žalobkyňou vyčíslenými nákladmi, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/389/2012-42 zo dňa 10.4.2013 bolo konanie 10C/389/2012
prerušené do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 10C/156/2002.

10. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C156/2002-647 zo dňa 14.3.2012 o náhradu škody bol
zamietnutý návrh žalobkyne na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, zamietnutý návrh na
zvýšenie bolestného a zamietnutý návrh na náhradu vecnej škody s tým, že žalovaný bol zaviazaný
povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v špecifikovanej výške.

11. Opravným uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/156/2002-704 zo dňa 14.3.2012 súd rozhodol tak,
že upravil vyššie uvedený rozsudok v I. výroku tak, že po slovách sťaženia spoločenského uplatnenia
doplnil slovami: ,,vo výške 1.608.084,60 eur“. a v II. výroku tak, že tento po slovách zvýšenie bolestného
dopĺňa slovami: ,,vo výške 136.426,57 eur“.

12. Rozsudkom KS PO č. k. 11Co/46/2012-812 zo dňa 13.12.2012 odvolací súd potvrdil vyššie uvedený
rozsudok súdu prvého stupňa spojený s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby a o výroku
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.13. Uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2013 zo dňa 3.7.2014 dovolací súd odmietol dovolanie
žalobkyne proti vyššie uvedenému rozsudku KS PO z 13.12.2012 a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške 453,54 eur.

14. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca A. F. G., A. vyplýva, že zdravotné dôsledky, ktorými
v súčasnosti trpí žalobkyňa sú trvalého rázu v priamej príčinnej súvislosti s prekonanými operačnými
a liečebnými zákrokmi na maternici a v črevnom systéme v roku 1997 – 1998, syndróm krátkeho
čreva, je u nej teda kauzálne spôsobený uvedenými prekonanými operáciami a ťažkosťami. Znalec

konštatoval, že sa jedná o početné kopirózne hnačky, 7 až 10 krát denne, čiastočná strata funkcie
zvieračov, konečníka, vznik sekundárnych hemoroidálnych uzlov, porucha trávenia, nafukovanie,
porucha strebávania vitamínu B12, vznik megaloblastovej anémie, častý vznik aftov na ústach ako
príznaku hypovitaminózy B, nutnosť užívať doživotne nutričnú podporu v dôsledku straty prirodzenej
ochrannej absorpčnej funkcie tenkého a hrubého čreva. Nezanedbateľným faktorom sú psychického
problémy a nemožnosť plne spoločensky žiť, nakoľko imperatívne stolice jej nedovolia viesť normálny,

spoločenský život, napriek dodržiavaniu liečebného režimu. Čo sa týka prognózy tohto stavu je zlá,
nie je možnosť úplného vyliečenia ťažkostí, len ich medikamentózne tlmenie, žiadny operačný zákrok
podľa poznatkov súčasnej chirurgie nie je adekvátne schopný tieto ťažkosti vyliečiť, ostáva len
pravidelná kontrola gastroenterológom a praktickým lekárom s doživotným dodržiavaním dietetického
režimu a podpornej nutričnej liečby. Do budúcnosti možno očakávať pretrvávanie spomenutých ťažkostí,

riziko zhoršovania inkontinencie stolice pre ochabujúci zvierať análneho kanála dennodenne namáhaný
opakovanými stolicami až po riziko nosenia plienok vo vyššom veku, nutnosť doživotne užívať nutričnú
a vitaminóznu podporu, dietetické opatrenia, lieky na podporu trávenia a proti nafukovaniu, je predpoklad
znemožneného plnohodnotného spoločenského života a pobytu na akciách s dlhším trvaním, nakoľko
poškodená trpí imperatívnymi stolicami, ktoré jej neustále narušujú psychické aj fyzický komfort života

a zdravia.

15. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca A. H. A. vyplýva, že bodové hodnotenie bolestného je vo
výške 183,75 bodu a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo znalcom stanovené
na počet bodov 2175.

16. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca A. I. J. vyplýva, že zdravotné dôsledky po operácii
žalobkyne možno rozdeliť na priame a nepriame, pričom na priamo na základe operačného výkonu
vzniklo zjazvenie brušnej steny, ktoré bolo zohľadnené pri výpočte odškodnenia. Nepriamym následkom
sú hlavne chronické hnačky a deficit vitamínu B12, ktoré sú spôsobené nedostatočným spätným

vstrebávaním žlčových kyselín a nedostatočným vstrebávaním vitamínu B12. Znalec konštatoval, že
deficit vitamínu B12 je ľahko riešiteľný substitúciou, pričom inkontinenciu stolice rozhodne nemožno
považovať za priamy následok dlhotrvajúcich hnačiek. Znalec ďalej konštatoval, že vzhľadom na
obezitu u menovanej možno jednoznačne vylúčiť syndróm krátkeho čreva. Znalec ďalej konštatoval,
že nepredpokladá žiadne ďalšie ochorenia v súvislosti s resekciou čreva, avšak je samozrejmé, že

s vekom pribúdajú aj rôzne ochorenia, pričom konštatoval, že skutočnosťou je, že sa počas 21
rokov od resekčnej operácie žiadne nové diagnózy v príčinnej súvislosti neobjavili. Konštatoval, že
jedinou diagnózou, ktorou pacientka trpí a ktorá by sa mohla teoreticky v súvislosti s resekciou ilea
postupne zhoršovať, resp. urýchľovať je osteoporóza, pričom pacientka trpí aj artériovou hypertenziou,
bronchiálnou astmou a hypotyreózou, teda diagnózami, ktoré s resekciou čreva nesúvisia. Čo sa

týka priemerných mesačných, resp. ročných nákladov na zdravotnú starostlivosť podľa súčasného
zdravotného stavu žalobkyne znalec odpovedal, že táto otázka ako aj otázka vo vzťahu nákladov na
zdravotnú starostlivosť, ktoré boli vynaložené v minulosti od vzniku poškodenia zdravia až doteraz je
mimo odbornosti znalca. Rovnako tak znalec uviedol, že i mimo jeho odbornosti uviesť, aké náklady
na zdravotnú starostlivosť bude potrebné v budúcnosti ročne vynaložiť s prihliadnutím na jej zvyšujúci

sa vek a zhoršujúci sa zdravotný stav. Vo vzťahu k výške jednorazového odškodnenia znalec odkázal
na ZP A. A..

17. K tomuto znaleckému posudku sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že znalec A. J. s ňou vôbec
nekomunikoval ako osobou, ktorej sa daný posudok týka a nevychádzal z jej celkového a súčasného

zdravotného stavu ale vybral si len niektoré diagnózy (napr. obezita), na ktorých potom založil svoj ZP,
teda nebral do úvahy všetky diagnózy (napr. porucha štítnej žľazy a ich vzájomný súvis a vplyv na
celkový zdravotný stav žalobkyne) vôbec nebral do úvahy diagnózy, ktoré vyplývajú zo zdravotného
poškodenia ani ich len nespomenul ako napr. zrasty, hemoroidy, inkontinencia stolice a moču atď.,pričom konštatovala, že posudok javí známky zaujatosti. Z uvedeným ZP nesúhlasila a žiadala posudok
zamietnuť.

18. Písomným podaním doručeným súdu 14.8.2020 žalobkyňa špecifikovala mesačné/ročné náklady na
liečenie s tým, že uviedla, že priemerné mesačné náklady na lieky sú 120 eur/1.440 eur ročne, priemerné
mesačnénákladynahygienusú120eur/1.440eurročne,priemernémesačnénákladynanutričnúliečbu
sú 150 eur/1.800 eur ročne, náklady spojené s návštevou zdravotníckeho zariadenia sú spolu 479,96
eur/ročne teda spolu náklady na liečbu za rok činia 5.159,96 eur ročne a priemerné mesačné náklady sú

461 eur. Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný v plnom rozsahu zodpovedá za škodu na zdraví, ktorá jej
vznikla poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zariadení žalovaného v čase od 5.8.1997 do 6.8.1997
po súčasnosť a žiadala, aby súd určil výšku jej nákladov aj do budúcna, pretože tieto náklady jej nikdy
nezaniknú s tým, že podľa výskumného demografického centra je jej stredná doba dožitia 13,29 rokov
to je do veku 79 rokov – rok 2033 a teda náklady na liečbu si uplatnila na základe vyššie uvedeného
za roky 1997 až 2033, t. j. 461 mesiacov, čo spolu činí celkovú výšku nákladov za danú dobu vo výške

198.228,46 eur.

19. K vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním zo dňa 2.10.2020 (č. l. 378 spisu) vyjadril žalovaný,
ktorý uviedol, že náklady spojené s liečením nie je možné uhrádzať dopredu, ale vždy sa musí jednať
len o náklady, ktoré už boli poškodeným preukázateľne vynaložené. Dôvodil, že v prejednávanej veci

žalobkyňa nepreukázala skutočne vynaloženého náklady na liečenie nakoľko nepredložila ani jeden
doklad preukazujúci úhradu za žalobkyňu uvádzané lieky, resp. iné náklady, ktoré špecifikovala vo
svojom vyjadrení. Poukázal na to, že samotný rozsah náhrady nákladov za liečenie je determinovaný
účelnosťou ich vynaloženia a náklady slúžia k obnoveniu zdravia poškodeného alebo aspoň k zlepšeniu
jeho zdravotného stavu. Žalovaný ďalej konštatoval, že symptomatická liečba je zameraná len na

zmierňovaniepríznakovanesmerujekzlepšeniuzdravia,resp.jehoobnove.PoukázalnaZPznalcaA.J.
L. XX/XXXX, v ktorom znalec uviedol, že užívanie enterálnej liečby je u žalobkyne neindikované, pričom
žalobkyňa nemá žiadnu finančne náročnejšiu alebo špeciálnu medikáciu, ktorá by ju finančne nadmerne
zaťažovala, alebo znevýhodňovala oproti bežnej pacientskej populácii a jej zdravotný stav odôvodňuje
výlučne štandardnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je plne dostupná a hradená z verejného zdravotného

poistenia. Vzhľadom na to, že podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepodoprela svoje tvrdenia dôkazmi,
navrhol žalobu v celom rozsahu vo vzťahu k náhrade škody titulom nákladov spojených s liečením
zamietnuť, priznať žalovanej náhradu trov konania oproti žalobkyni v rozsahu 100%.

20. Písomným podaním zo dňa 6.4.2021 sa k veci vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu

žalobkyňa, ktorá uviedla, že k poškodeniu zdravia žalobkyne žalovaným došlo 5.8.1997 o čom svedčí
medzitýmny rozsudok OS PO sp. zn. 10C/156/2002, ktorým súd uznal žalovaného právoplatne za
zodpovedného v plnom rozsahu za škodu na zdraví spôsobenú žalobkyni. Poukázala na existenciu
všetkých v tomto rozsudku vyššie uvedených ZP, pričom konštatovala, že zo ZP A. I. J., ktorý je
prekvapivý nebolo možné ustáliť náklady na liečbu žalobkyne. Konštatovala, že ohľadne škody, ktorá

žalobkyni vznikla a stále aj ďalej vzniká náklady na liečbu bude mať žalobkyňa doživotne, pričom
ide o tzv. dynamickú škodu. Navrhla vykonať výsluch žalobkyne ako aj ustanovenie znalca, ktorý by
zodpovedal rovnako otázky, ktoré mal vo svojom ZP zodpovedať A. J., avšak tak neurobil.

21. Na pojednávaní konanom 7.10.2021 právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na svojich doterajších

konštatovaniach, pričom uviedla, že v tomto konaní boli predložené listinné dôkazy, ktoré preukazujú
určiténákladyzazdravotnústarostlivosť,ktorúmuselavyvinúťžalobkyňanavyšeoprotibežnejpopulácii.
Uviedla, že ZP A. J. bol nedostatočný odôvodnení s nepoužiteľnými závermi.

22. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že sa rovnako pridržiava všetkých

svojichdoterajšíchvyjadrení,pričompoukázalnato,žežalobajevčastipremlčaná,nakoľkobolapodaná
3.8.2010 teda min. za obdobie od 3.8.2008 v zmysle § 106 OZ. Konštatovala, že v ZP A. J. nie je
indikácia na špeciálnu liečbu vo vzťahu k žalobkyni. Mala teda za to, že žalobu je v zmysle uvedeného
potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania ako aj nedôvodnosti samotného nároku, pričom dôvodila, že
v skutočnosti právne spôsobilé resp. odôvodňujúce nárok je potrebné nielen tvrdiť ale aj preukázať.

23. Na tomto pojednávaní žalobkyňa uviedla, že dôsledky, ktoré treba liečiť pochopiteľne spôsobujú
aj určité náklady, pričom tento stav je trvalý a nemenný. Liekmi môže len stlmiť alebo zmierniť svoje
utrpenie, nie úplne ho odstrániť. Trpí žalobkyňa, ako aj celá jej rodina. Poukázala na to, že tie náklady,ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia sú hradené z tohto poistenia, avšak má aj oveľa
vyššie náklady, ktoré si platí zo svojich vlastných finančných prostriedkov. po praktickej stránke mám
vysoké náklady oproti zdravému človeku. Je veľmi obmedzená inkontinenciou, teda únikom stolice. Nie

je ležiaca, avšak musí sa o seba starať ako o kojenca, musí sa prebaľovať, používať vodné kúpele, často
si prať ošatenie, posteľné prádlo, používať rôzne masti a krémy. Uviedla, že jej rodina s ňou nemôže ísť
do spoločnosti, nakoľko má tieto zdravotné problémy, vzhľadom na jej zdravotný stav. Poukázala tiež na
to, že aj na dnešné pojednávanie sa musela dostaviť na lačno, aby jej to nespôsobovalo vyššie uvedené
inkontinenčné problémy. Konštatovala, že má krátke črevo a preto si musí dodať všetky preparáty

z externého prostredia, aby mohla fungovať, plus má vysoké náklady rovnako tak na hygienické veci.
Dôvodila, že používa lieky proti nafukovaniu, od žalúdka, proti kŕčom, bolesti. Uviedla, že má plastiku
brucha a črevné zrasty a z tohto dôvodu má celkovo poškodené zdravie. Nutri drinky sú v súčasnosti na
predpis,avšakvminulostibolilenvoľnopredajnéamuselasiichkupovaťzavlastnéfinančnéprostriedky.
Poukázala ešte aj na to, že musí užívať špeciálne potraviny napr. bezlaktózové výrobky ako mlieko,
syry, ktoré sú drahšie a rovnako tak mäso len čisté, nie nejaké s prímesami, aby jej to nespôsobovalo

zdravotné problémy.

24. Na tomto pojednávaní podal vysvetlenie aj predstaviteľ M. N. K. A. O. A. E., ktorý uviedol, že ak by
aj bol znalecký ústav ustanovený, kooperovali znalci z rôznych odvetví typu gastroenterológia, interná
medicína,chirurgia,farmaceutapod.,pričomtentoZP,tedanákladynajehovypracovaniebyboliznačne

vyššie ako keby to vypracovával znalec fyzická osoba. Ďalej vysvetlil, že v podstate jedinou možnosťou
v tomto spore, kde už bolo rozhodnuté právoplatne o sťažení spoločenského uplatnenia je vypracovanie
určitej mernej jednotky, alebo tak povediac konštanty za nejaké merateľné obdobie, či už mesiac, alebo
rok nákladov, ktoré by boli spriemerované a následne by tieto minimálne medicínske náklady mohol súd
uplatniť, resp. prepočítať v období od poškodenia zdravia žalobkyne až po prítomnosť. Konštatoval, že

možno by do úvahy pripadalo pribrať do konania aj znalca z odvetvia ekonomiky, ktorý by na reálnych
dátach, resp. číslach vedel vyčísliť náklady za nejaké merateľné obdobie, napr. rok a podobne.

25. Na tomto pojednávaní ďalší predstaviteľ znaleckého ústavu A. F. uviedol, že hypoteticky je možné
v zmysle zákona 437/2004 nájsť určité medicínsky spravodlivé riešenie per analogiam, kde by sa

vypočítalo sťaženie spoločenského uplatnenia s ohľadom na jednak začiatok sporu a jednak na aktuálny
zdravotnýstavdotazujúcejsaosoby.Zároveňvšakdodal,ženiejevmedicínskychmožnostiachnejakým
spôsobom odsúhlasiť sumu týkajúcu sa prípadných dezinfekcií, čistiacich prostriedkov a pod., keďže
toto by už nespadal odo okruhu znaleckej činnosti z medicínskeho hľadiska.

26. Na pojednávaní konanom 17.3.2022 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na
doterajších písomných ako aj verbálnych vyjadreniach. Poukázala na žiadosť zo dňa 18.11.2021, ktorej
žiadali o ustanovenie znalca, resp. znaleckej organizácie za účelom vypracovania zodpovedajúceho
znaleckého posudku. Dôvodila, že je nesporné, že k poškodeniu zdravia došlo u žalobkyne dňa 5.8.1997
a to práve prostredníctvom zdravotníckeho zariadenia, teda žalovaného, o čom svedčí aj právoplatný

medzitýmny rozsudok sp. zn. 10C/156/2002, v ktorom bolo jasne rozhodnuté, že žalovaný zodpovedá za
škodu na zdraví žalobkyne. Konštatovala, že doteraz bola žalobkyňa odškodnená len minimálne, pričom
žiadala v tomto konaní účelne vynaložené náklady na liečenie, pričom tieto náklady sú rozčlenené na
symptomatickú liečbu, nutričná liečba, ako aj návštevy zdravotníckych zariadení, pričom uviedla, že len
v rokoch 2001 až 2010 navštívila žalobkyňa lekárov 723-krát. Poukázala aj na to, že napr. vo februári

2015 boli mesačné náklady žalobkyne 221,59 eur. Vecná škoda bola špecifikovaná v spise bločkami,
faktúrami alebo ústrižkami z návštevy verejného WC. Poukázala na to, že žalobkyňa mala zvýšené
náklady na prestavbu bytu, prepravu, osobnú hygienu, výživu, šatstvo a pod.. Uviedla, že vyčísliť tieto
náklady žalobkyňa nie je schopná a toto by zvládla len znalecká organizácia K., ktorou žiadala, aby ju
súd pribral do konania ako znaleckú organizáciu a uložil jej vypracovanie znaleckého posudku. Navrhla

žalobe v zmysle písomných podaní, ktoré tvoria súčasť spisu, vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnila
náhradu trov konania.

27. Na tomto pojednávaní žalobkyňa uviedla, že trvá na pribratí znalca, nakoľko je to najspravodlivejšie
riešenie. Konštatovala, že jej zdravotný stav je spôsobený poškodením v štátnom zdravotníckom

zariadení.Poukázalanato,ževčasepoškodeniajejzdraviajejsynjunezažilakozdravúmatku,pričomje
už fyzicky aj psychicky vyčerpaná. Uviedla, že trvá na podanej žalobe, ako aj na znaleckom dokazovaní,
v opačnom prípade žiada žalovaného, aby jej uviedol zdravotný stav do pôvodného stavu.28. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok je nedôvodný, nedá sa určiť
kvantifikovaným výpočtom a konštatovala, že znalecké dokazovanie požadované žalujúcou stranou
je nadbytočné. Konštatovala, že návrh neuznávajú v celom rozsahu, napadla aj samotnú zložku

opodstatnenosti tohto nároku. Poukázala na ZP A. J., ktorý spochybnil opodstatnenosť užívania liekov.
Dôvodila, že symptomatická liečba je len na udržiavanie zdravotného stavu žalobkyne, pričom enterálnu
výživu znalec J. označil ako neopodstatnenú. Konštatovala, že v tomto ZP je záver, že liečba nie je nad
rámec bežnej liečby. Navrhla žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania,
nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

29. Písomným podaním z 20.10.2023 žalobkyňa požadovala ustanovenie znalca, resp. znaleckej
organizácie, pričom uviedla, že v zmysle judikatúry (R 44/1978) sa medzi účelne vynaložené náklady na
liečenie dlhodobo zahŕňajú napr. náklady na stravovanie v rozsahu rozdielu medzi nákladmi na obvyklé
stravovanie a zvýšené náklady, keď liečenie vyžaduje diétne alebo výdatnejšie stravovanie.

30. K uzneseniu odvolacieho súdu sa písomným podaním z 20.11.2023 vyjadril aj žalovaný, ktorý
uviedol, že sa stotožňuje s výrokom odvolacieho súdu, pričom konštatoval, že nie je zatiaľ v konaní
preukázané, že náklady boli žalobkyňou vynaložené účelne, najmä v kontexte verejného zdravotného
poistenia. Keďže sa tieto náklady nedajú preukázať inak ako bločkami, resp. výpismi z účtu, nemôže byť
výška nákladov vynaložených na liečenie poškodenej ustálená žiadnym znaleckým posudkom. Dôvodil,

že keďže žaloba bola podaná 3.8.2010, posudzované mohli byť len náklady vynaložené najneskôr dňa
3.8.2008. Poukázal aj na skoršie uplatnené nároky, pričom argumentoval, aj nepreukázaním všetkých
atribútov zodpovednostného vzťahu zo strany žalobkyne.

31. Z komunikácie medzi súdom (vyššie súdna úradníčka) a znalcom MUDr. Moravanským (č. l. 560

a nasl. spisu) vyplýva, že určenie nákladov na zdravotnú starostlivosť od vzniku poškodenia zdravia až
doteraz nie je možné zodpovedať ani z pohľadu pacientky (žalobkyne), súdu ani protistrany. Zdôraznil,
že kým sa strany sporu nedohodnú, čo budú vzájomne akceptovať, potom tento spor nemá riešenie
a ani možný výpočet liečebných nákladov.

32. Na pojednávaní konanom 25.4.2024 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že odkazuje na svoje
doterajšie vyjadrenia a požiadala o lehotu maximálne dva mesiace z dôvodu ustálenia určitej sumy
náhrady.

33. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nesúhlasí s ustanovením ďalšieho znalca a navrhla

žalobu zamietnuť.

34. Samotná žalobkyňa na tomto pojednávaní vypovedala, že dokazovanie bločkami je neaktuálne a súd
sa s bločkami, ktoré tvoria súčasť spisu nevysporiadal. Uviedla, že nemá problém nájsť znalca, ktorý
dokáže vyčísliť sumu nákladov.

35. V písomnom podaní doručenom súdu 11.6.2024 žalobkyňa uviedla, že požaduje od poškodenia
zdravia do konca roka 2008 sumu 200 eur mesačne a od roku 2009 do konca roka 2024 sumu 400 eur
mesačne, čo v súhrne predstavuje sumu 104.200 eur.

36. Na pojednávaní konanom 13.6.2024 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že odkazuje na svoje
doterajšie prednesy, pričom zdôraznila, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo už 5.8.1997, teda pred
viac ako 26 rokmi. Poukázala na to, že vo veci bol vydaný tunajším súdom medzitýmny rozsudok pod
sp. zn. 10C/156/2002, ktorý uznal žalovaného zodpovedným za poškodenie zdravia žalobkyne. Uviedla,
že náklady na liečbu od augusta 1997 sú náklady, ktoré musela žalobkyňa reálne vynaložiť na zlepšenie

svojho zdravotného stavu. Uviedla, že súd síce ustálil, že stanoviť náklady je takmer nemožné, avšak
žiadal ustáliť nejakú mernú jednotku, ktorá by zahŕňala náklady v súvislosti so zvýšenou starostlivosťou
o zdravie. Poukázala na to, že ZP A. G., ktorý je súčasťou spisu jednoznačne deklaroval poškodenie
zdravia žalobkyne, pričom ZP A. J. bol spochybnený jednak samotnou žalobkyňou a napokon aj súdom,
keďže z tohto posudku vyplynulo ako keby žalobkyňa nemala žiadne zdravotné poškodenie. Uviedla, že

ak by bolo aj nemožné vykonať znalecké dokazovanie, tak je možné ustáliť sumu na základe výpočtov
samotnej žalobkyne. Uviedla, že bolo v inej veci vedenej pred tunajším súdom týkajúcej sa straty na
zárobku vo vzťahu k žalobkyni bolo nevyhnuté iniciovať voči žalovanej exekučné konanie, čo tiež svedčío tom, že žalovaná nemá úmysel dobrovoľne plniť. Záverom poukázala na to, že zotrváva na podanej
žalobe a žiadala prípadné vykonanie znaleckého dokazovania v zmysle prednesov samotnej žalobkyne.

37.Žalobkyňanatomtopojednávaníkonštatovala,ženezabezpečilaznalca,ktorýbysazaberalotázkou,
ktorá je predmetom sporu. Konštatovala, že súdny spor trvá už 22 rokov, pričom doposiaľ nebola
odškodnená. Uviedla, že žalovaný nejavil žiadny záujem nahradiť škodu, alebo prípade uzavrieť nejakú
mimosúdnudohodu.Uviedla,žeakjejtedaškodavzniklaočommáprávoplatnérozhodnutie,žiadaladať
do pôvodného stavu jej zdravotný stav. Konštatovala, že jej zdravotné problémy mali dopad celkovo na

rodinu a to vo vzťahu k manželovi ako aj k 4 deťom. Konštatovala, že prišla o zdravie a s jej zdravotným
postihnutím nemá záujem chodiť po súdoch, ale chcela by to už mať za sebou a venovať sa svojmu
ďalšiemu životu. Uviedla, že žalovaný sa jej doposiaľ ani neospravedlnil.

38. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu chce odkázať na
ZP P. J., ktorého závery boli doposiaľ nespochybnené. Konštatovala, že znalec v tomto posudku uviedol,

ženákladybolineúčelné,alehradenézozdravotnéhopoisteniaatedazapredpokladuvyhovenianároku
by išlo o duplicitu. Konštatovala, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pričom poukázala na to, že
princípy sporového konania ako kontradiktórnosť a samotné prejednanie veci prezumujú, že je potrebné
preukázať vznik týchto nákladov, prípadne žalovanej sumy, ktoré je možné preukázať len lekárskymi
správami ergo vo vzťahu k financiám nákladmi a to poukázaním buď na daňový doklad, resp. výpisy

z účtov. Vo svojom prednese poukázala na rozhodnutie OS NR sp. zn. 16C/140/2016 z 19.1.2022, kde
v bode 30. je v podstate konštatované, že je možné priznať iba tie náklady, ktoré boli vynaložené účelne.
Uviedla preto, že ak by mal súd za to, že nárok je dôvodný, je potrebné okrem ustálenia obdobia, za ktoré
sa požaduje náhrada, keďže sa žaluje za obdobie, resp. požaduje náhrada od roku 1997, avšak žaloba
bolapodanávroku2010atedajepotrebnéustáliťcelkovýčasovýúsek.Dôvodila,žežalobabolapodaná

síce v roku 2010, avšak už 2 roky spätne od plnenia samotnej žaloby dochádza k premlčaniu nároku
a to ako podľa subjektívnej tak aj podľa objektívnej premlčacej lehoty. Poukázala na to, že namieta
obdobie, ktoré má byť podľa jej právneho názoru premlčané od roku 1997 po rok 2008. Poukázala tiež
na to, že závery ZP znalca J. nehovoria o tom, že nedošlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, avšak
znalec J. konštatoval, že všetko čo potrebuje žalobkyňa je hradené z verejného poistenia. Uvedené by

pri priznaní sumy žalobkyne predstavovalo porušenie zákazu duplicity nárokov. Vzhľadom na uvedené
navrhla žalobu zamietnuť, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

39. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

40. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

41. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

42. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

43. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

44. Podľa § 449 ods. 1 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

45. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej

inštancie konštatuje, že žaloba je čiastočne dôvodná, pričom vychádzal z nasledujúcich úvah:

46. Podmienkou vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim právnu
povinnosť (záväzkovú alebo zákonnú) je okrem porušenia tejto povinnosti a vzniku škody aj príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a vzniknutou škodou.

47. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti môže byťvždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od
všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala.

48. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý
ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť" pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený – nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

49. Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného stavu pacienta, sa spája aj
právna zodpovednosť. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, ju má poskytovať lege artis.
Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied.

Zdravotná starostlivosť je v zmysle § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovaná správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy.

50. Lege artis znamená, že lekár musí vykonať všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu
pacienta, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Za poznatky lekárskej vedy možno
považovať všetko, čo veda dosiahla, teda je to postup, ktorý je dostatočné overený a použiteľný v
lekárskej praxi (napr. poznatky, ktoré sa vyučujú na lekárskych fakultách a sú rešpektované v praxi).

Dôležité je povedať, že lekár nemá povinnosť vykonať všetky potrebné vyšetrenia, či zákroky, ale
rovnako že ich má povinnosť vykonať včas – v správnom čase. Jedine takýto postup je možné označiť
za postup „lege artis“.

51. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka a vznikom škody musí

byť úplne preukázaná, nestačí to, že je pravdepodobná. Tvrdenie, že pacient by mal preukázať 100-
percentnú súvislosť však bolo v posledných rokoch negované, pričom súdy vo viacerých prípadoch
vyslovili názor, že takáto požiadavka, ktorá je kladená na plecia pacienta je neprijateľná, keďže 100-
percentnú príčinnú súvislosť v podstate nie je možné dokázať. Napokon príčinná súvislosť medzi
zdravotným stavom žalobkyne a postupom poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanou bola už

právoplatne ustálená.

52. Čo sa týka tzv. kauzálneho nexu (príčinnej súvislosti medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a postihnutím žalobkyne) súd prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že príčinnú súvislosť pri
poskytnutí zdravotnej starostlivosti non lege artis a postihnutím žalobkyne považoval za danú s ohľadom

na závažné zanedbanie zdravotnej starostlivosti so závažným následkom na zdraví pacientky a má za
to, že nesprávny postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mal za následok v konečnom dôsledku
zhoršený zdravotný stav žalobkyne.

53. Bolo v konaní nesporným, že žalobkyňa ako pacientka utrpela škodu na zdraví po operačnom

zákroku u žalovaného a uvedené bolo konštatované podľa medzitýmneho rozsudku tunajšieho súdu sp.
zn. 10C/156/2002 zo dňa 2.4.2008 s tým, že je žalovaný zodpovedný v plnom rozsahu za škodu na jej
zdraví, ktorá jej vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase od 5.8.1997 do 6.8.1997.

54. Rovnako tak je nesporným, že do predmetného konania boli predložené vyššie uvedené znalecké

posudky, ktoré však presne nekvantifikovali reálne náklady žalobkyne. Súd nespochybňuje a ani si
neosobuje právo hodnotiť či komentovať zdravotné problémy žalobkyne, ktoré jej spôsobujú značný
diskomfort. Žalobkyňa síce doložila do spisu rôzne pokladničné bloky, resp. ústrižky preukazujúce napr.
použite verejných toaliet, avšak ide o sumy rádovo v desiatkach, stovkách eur. Pre objektivitu je tiež
nutné uviesť, že je takmer nemožné za tak dlhé obdobie, ktoré uplynulo od zákroku po súčasnosť, reálne

uschovávať a predložiť podklady preukazujúce reálne náklady spojené s liečením.

55. Zásah do života žalobkyne žalovaným po zákroku bol bezpochyby enormný, o čom svedčia výstupy
lekárov a uvedené má dopad aj na celkové prežívanie, psychickú pohodu a súkromný život žalobkyne.56. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

57. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

58. Žalobkyňa v tomto konaní jednak lekárskymi závermi uvedenými v skutkovom stave ako aj vlastnou
výpoveďou preukázala nad rozumnú pochybnosť, že došlo po operačnom zákroku k zásadným zmenám
v jej živote ako aj v životoch jej blízkych osôb, najmä najbližšej rodiny. Išlo nielen o kvalitu trávenia času,

ale aj o osobnú limitáciu pri viacerých aktivitách.

59. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo dňa 26.
septembra 2013: „Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú
osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú

vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená
analógia. Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného
prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný
prípad“.

60. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými
mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných

vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti.
Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne
postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka
právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým

konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu,
avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v
skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť
právo (niekoho iného). V zákonom stanovených prípadoch je výkonom práva tiež vznesenie námietky
premlčania.

61. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho

práva.

62. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vec prejednal, pričom
sa riadil aj nasledovnými úvahami:63. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanou stranou súd prvej inštancie akcentuje tú
skutočnosť, že žaloba bola vskutku podaná 3.8.2010, teda za premlčané možno považovať všetky

nároky žalobkyne pred 3.8.2008, čo predstavuje subjektívnu premlčaciu dobu.

64. Žalobkyňa požadovala vo svojom ostatnom podaní sumu 200 eur, resp. 400 eur mesačne, čo súd
považoval aj s ohľadom na žalobkyňou doložené bločky nachádzajúce sa v spise za neprimerané
a odvodené len od subjektívneho pocitu nespokojnosti žalobkyne. Nie je vylúčené, že niektorý mesiac

mohli náklady výnimočne dosiahnuť aj 400 eur, avšak len ťažko možno prezumovať, že takého zvýšené
náklady spojené s liečením boli dosahované na každomesačnej báze od roku 2009. Len na margo súd
prvej inštancie konštatuje, že priemerný starobný dôchodok v roku 2009 bolo vo výške 339,73 eur, (zdroj:
Q." Q.), pričom priznanie sumy 400 eur mesačne len vo vzťahu k zvýšeniu nákladov za liečenie súd
považoval za disproporčné.

65. Nevyhnutné bolo preto ustáliť aj s ohľadom na dĺžku konania mesačnú sumu, ktorá by pokrývala
zvýšené náklady žalobkyne na liečenie. Súd ustálil túto sumu vo výške 150 eur mesačne, ktorú mal za
primeranú. Z uvedeného možno odvodiť, že súd priznal žalobkyni celkovo sumu zvýšených nákladov
za 190 mesiacov (5 mesiacov v roku 2008 – august až december, 180 mesiacov za roky 2009 – 2023
vrátane a 5 mesiacov v roku 2024 t. j. v čase rozhodovania súdu), čo spolu predstavuje sumu 28.500 eur.

Uvedená suma predstavuje podľa názoru súdu zreálnenie zvýšených liečebných nákladov žalobkyne.

66. Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania ďalším znaleckým dokazovaním,
nakoľko aj s ohľadom na už realizované znalecké posudky ako aj vyjadrenia A. A. a A. F. mal za to, že
je technicky takmer nemožné, najmä pri absencii kompletného predloženia podkladov preukazujúcich

vynaložené náklady spojené s liečením, ustáliť a presne kvantifikovať skutočné náklady. Odročenie
pojednávania by bolo neúčelné a spôsobilo by len ďalšie trovy, prípadne prieťahy v konaní, čo
by smerovalo len k odkladu meritórneho rozhodnutia. Taktiež je nevyhnutné uviesť, že prípadné
vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku by s vysokou pravdepodobnosťou nedospelo k použiteľným
záverom vzhľadom na špecifiká celého sporu a konania, všetko za predpokladu ďalších nákladov

a oddialenia meritórneho rozhodnutia.

67. K zamietavému rozhodnutiu týkajúceho sa doplnenia dokazovania prispieva aj fakt, že ako už bolo
uvedené, z komunikácie medzi súdom (vyššie súdna úradníčka) a znalcom A. A. (č. l. 560 a nasl. spisu)
vyplýva, že určenie nákladov na zdravotnú starostlivosť od vzniku poškodenia zdravia až doteraz nie

je možné zodpovedať ani z pohľadu pacientky (žalobkyne), súdu ani protistrany. Zdôraznil, že kým sa
strany sporu nedohodnú, čo budú vzájomne akceptovať, potom tento spor nemá riešenie a ani možný
výpočet liečebných nákladov. Súd mal preto za to, že vypracovanie znaleckého posudku by v predmetnej
veci nebolo nielen účelné, ale ani dobre možné, s neistým výsledkom spočívajúcom skôr v odhade ako
v reálnom ustálení predmetných súm.

68. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nespochybňuje prežité útrapy žalobcu ako aj v súčasnosti
ustálený zdravotný stav, všetko v kontexte tej skutočnosti, že žalovaná sa žalobkyni ani neospravedlnila,
pričom nárok z iného konania žalobkyne bolo voči žalovanej nutné vymáhať prostredníctvom exekúcie,
na rozdiel od dobrovoľného plnenia. Má však na druhej strane za to, že rozhodnutie musí byť nielen

zákonné, ale aj spravodlivé, čo nachádza svoj odraz vo finančnom vyjadrení vo výroku I. tohto rozsudku.
Princíp proporcionality je vyjadrený tiež v tej skutočnosti, že niektoré náklady žalobkyne boli hradené
z verejného zdravotného poistenia, niektoré uhrádzala sama, pričom je takmer nemožné aj s ohľadom
na čas, ktorý uplynul od operácie tieto nákladové položky odlíšiť, čo napokon konštatovali ako odborne
spôsobilé osoby znalci A. A. R. A. Rekeň.

69. Čo sa týka žalovanou namietanej duplicity priznania nárokov žalobkyni oproti nárokom hradeným
z verejného zdravotného poistenia, súd konštatuje, že špecifické zdravotné problémy žalobkyne si
vyžadujú kvalitnejšiu stravu, ktorá nie je hradená zo zdravotného poistenia, preto nemôže ísť minimálne
vo vzťahu k strave o duplicitu nárokov, pričom nemôže byť na ťarchu žalobkyne, že si za žalované

obdobie presahujúce desaťročie neodkladala všetky pokladničné bločky, resp. faktúry.

70. Priznaná suma predstavuje podľa približné náklady, ktoré vynaložila žalobkyňa na zlepšenie
komfortu svojho života. Súd priznal žalobkyni 28.500 eur s tým, že od operácie uplynulo už viac ako20 rokov, pričom uvedená suma je odrazom diskrečnej právomoci súdu v snahe uzavrieť najmä pre
žalobkyňu traumatizujúce konanie. Priznaná suma možno presne nekopíruje dnešné cenové relácie,
avšak pri rozložení na jednotlivé mesiace mohla aspoň čiastočne pokrývať mesačné náklady v rokoch

bližšie k v minulosti realizovanej operácii. Náklady na liečenie boli bezpochyby iné v roku 1997, resp.
2008 a iné sú v súčasnosti. Uzavretie predmetného sporu pri zohľadnení dôkaznej situácie ako aj
s ohľadom na špecifiká prípadu je výrazom ukončenia traumatizovania žalobkyne.

71. Súd prvej inštancie podrobil rozhodnutie aj kontextu princípu primeranosti, poukazujúc aj na

tzv. Paretovo optimum. Jedná sa z ekonomického pohľadu o taký stav spoločnosti, kedy žiadny
jednotlivec, alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie iného
subjektu zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie než ako sa má, môže tak
urobiť len na úkor iného. Nemožno podľa názoru súdu ekonomicky zrovnávať postavenie jednotlivca,
navyše dôchodkyňu, a nemocničné zariadenie, zvlášť za situácie, kedy si tento jednotlivec, v danom
prípade pacient, nespôsobil svoje problémy mimovoľne, ale boli spôsobené zdravotníckym výkonom

zdravotníckeho zariadenia.

72. Súd preto žalobe vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery čiastočne vyhovel,
v prevyšujúcej časti ju zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

73. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

77. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto
má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy,

o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.