Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 16, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224776
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1413224776.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava 829 48 , IČO: 31 335 004, proti žalovaným: v 1. rade
T.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. č. XXXX/X, K. - P., v 2. rade V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bydlisko O. XXXX/XX, K., v 3. rade M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. hrdinov X/X, Z., v 4. rade
R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko Z. XXXX/X, K., v 5. rade O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko
G. hrdinov X/X, Z., v 6. rade mal. B. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. hrdinov X/X, Z., zastúpená
zákonnou zástupkyňou M. R., v 7. rade M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. hrdinov X/X, Z., v
zastúpení: JUDr. Martin Kanás, advokát, sídlo Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 229.517,24 eura

s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej v 7. rade o určenie neplatnosti zmluvy o stavebnom
sporení č. 1366348 X XX a zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere
č. XXXXXXX 9 XX zo dňa 08.09.2010, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade, žalovanej v 3. rade, žalovanému v 4.
rade, žalovanej v 5. rade, mal. žalovanej v 6. rade zastavuje.

II.Žalovanáv7.radejepovinnázaplatiťžalobcovisumu228347,56Eura,atovpravidelnýchmesačných

splátkach v sume po 500 Eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovanej v 7. rade proti žalobcovi o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy
o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a
stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 08.09.2010 proti žalobcovi zamieta v celom rozsahu.

IV.Súdžalovanémuv1.rade,žalovanémuv2.rade,žalovanejv3.rade,žalovanémuv4.rade,žalovanej
v 5. rade a mal. žalovanej v 6. rade nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v 7. rade v súvislosti
so žalobou a aj v súvislosti so vzájomnou žalobou nepriznáva.

V. Žalobca má proti žalovanej v 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

VI. Žalobca má proti žalovanej v 7. rade nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovanej

v 7. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2013 domáhal proti pôvodnému žalovanému T.. Z.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko R. XX, K. a žalovanej v 7. rade zaplatenia sumy 229.517,24 euras príslušenstvom z dôvodu nevrátenia zostatku úveru poskytnutého žalobcom pôvodnému žalovanému
a žalovanej v 7. rade, ktorí boli manželmi.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola s

pôvodným žalovaným a žalovanou v 7. rade (ako pôvodnou žalovanou v 2. rade) uzatvorená zmluva o
mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 08.09.2010,
v zmysle ktorej žalobca týmto poskytol mimoriadny medziúver vo výške 344.016 eura, ktorý sa zaviazali
splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Pôvodný žalovaný a žalovaná v 7. rade porušili zmluvné
podmienky, na čo žalobca listom zo dňa 23.12.2011 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval pôvodného

žalovaného a žalovanú v 7. rade, aby vrátili zostatok úveru. Pretože zostatok úveru nebol vrátený,
pristúpil žalobca k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a výťažkom z dražby sčasti
uspokojil svoju pohľadávku. Zostatok neuspokojenej pohľadávky predstavuje suma 229.517,24 eura.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, č. k. 25Ro 3646/2013-20 zo dňa 20.1.2014, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Proti platobnému rozkazu podala
odpor žalovaná v 7. rade a uviedla v ňom, že platobný rozkaz nie je voči nej dôvodný, pretože zmluvy o

medziúvere a stavebnom úvere nepodpisovala slobodne a dobrovoľne. Zmluvy podpisovala zo strachu,
keďže jej bývalý manžel, pôvodný žalovaný jej počas manželstva ubližoval a fyzicky ju napádal. Obe
zmluvy sú z dôvodu, že ich podpísala pod nátlakom pôvodného žalobcu preto podľa nej absolútne
neplatným právnym úkonom; inú možnosť, ako podpísať zmluvy, žalovaná v 7. rade nemala. Žalobca
podaním doručeným súdu dňa 06.06.2017 zobral žalobu späť vo výške 1.169,68 eura, pričom žiadal

priznať sumu vo výške 228,347,56 eura. Žalovaná v 7. rade podaním zo dňa 23.02.2018 (č.l. 315)
navrhla, aby súd vyhlásil zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, zmluvu o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 08.09.2010 za absolútne
neplatné právne úkony z dôvodu, že ich žalovaná v 7. rade podpisovala pod nátlakom, nie slobodne a
vážne a nekonala teda dobrovoľne.

3. Súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 6C 162/2014 zo dňa 01.03.2018 tak, že pôvodnému
žalovanému a žalovanej v 7. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
228.347,56 eura v pravidelných mesačných splátkach v sume po 500,- eur s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, vo zvyšnej časti konanie zastavil a
uložil pôvodnému žalovanému a žalovanej v 7. rade spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť trovy

konania žalobcu v rozsahu 100%.
4. Na odvolanie žalovanej v 7. rade Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15Co 166/2018-377 zo dňa
31.03.2021 rozsudok prvoinštančného súdu č.k. 6C 162/2014 zo dňa 01.03.2018 v časti týkajúcej sa
uloženia povinnosti pôvodnému žalovanému a žalovanej v 7. rade zaplatiť žalobcovi sumu 228.347,56
eura a nahradiť trovy konania žalobcu v rozsahu 100% zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie;

rozsudok prvoinštančného súdu v časti zastavenia konania nadobudol právoplatnosť. Z dôvodu, že
v priebehu odvolacieho konania, dňa 15.05.2020 pôvodný žalovaný zomrel, odvolací súd súčasne v
uznesení č.k. 15Co 166/2018-377 zo dňa 31.03.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalovanými v
1. až 6. rade namiesto pôvodného žalovaného z dôvodu, že títo sú jeho právnymi nástupcami (dedičmi)
pôvodnéhožalovaného.Vodôvodnenísvojhozrušujúcehouzneseniaodvolacísúduviedol,žerozvodom

zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré si bývalí manželia môžu vyporiadať dohodou
alebo o vyporiadanie požiadajú súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM do troch rokov od zániku manželstva
na súd, rozhodne o vyporiadaní BSM súd v dedičskom konaní. Preto v ďalšom konaní bude úlohou
súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie a zistiť, či po rozvode manželstva pôvodného žalovaného

a žalovanej v 7. rade rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30. januára 2012, č. k. 7 C
211/2011-51, došlo k vyporiadaniu BSM bývalých manželov dohodou alebo súdom, či taký návrh je na
súde podaný, či o ňom nebolo rozhodnuté, a to najmä s ohľadom na pasíva, ktoré sú predmetom žaloby
v tomto konaní a komu boli prikázané do vlastníctva. Súd ďalej zistí, čo zo sumy poskytnutej žalobcom
pôvodnému žalovanému a žalovanej v 7. rade títo nadobudli, čo s danou vecou je a kto je jej vlastníkom.

Ak nebude daný zákonný dôvod na rozhodovanie o vyporiadaní BSM, súd prvej inštancie ustáli okruh
osôb, s ktorými bude v konaní pokračovať, ustáli, na koho prešli po smrti poručiteľa (t.j. pôvodného
žalovaného). Keďže konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v platnom znení, súd prvej inštancie vykoná dokazovanie aj také, ktoré strany nenavrhli, a ktoré je
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Súd preto, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“), doplnil vo veci dokazovanie v
rozsahu určenom odvolacím súdom, oboznámil sa listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil
nasledovný skutkový stav: Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 65D 113/2020 zo dňa 24.11.2020, ktorénadobudlo právoplatnosť 27.01.2021 a 28.01.2021 bolo konanie o dedičstve po nebohom pôvodnom
žalovanom ako poručiteľovi zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný žalovanému v 1. rade,
synovi poručiteľa a vybavovateľovi pohrebu poručiteľa. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia ďalej

vyplýva, že žalovaná v 7. rade je dedičkou zo závetu a žalovaní v 1. až 6. rade sú dedičmi zo zákona po
poručiteľovi - pôvodnom žalovanom. Lustráciou v súdnom registri dňa 30.06.2021 (č.l. 385) súd zistil, že
pôvodný žalovaný a ani žalovaná v 7. rade nepodali návrh na vyporiadanie BSM a taktiež že k danému
dňu nie je na tunajšom súde vedené dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa -
pôvodného žalovaného. Výsluchom žalovaných na pojednávaní konanom dňa 14.06.2022 súd zistil, že

žalovaní nevedia, na čo boli použité peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom pôvodnému žalovanému
a žalovanej v 7. rade, uviedli, že dedičské konanie po pôvodnom žalovanom bolo zastavené, nič po
ňom nezdedili. Žalovaní v 1. až 6. rade sa s pôvodným žalovaným ako svojím otcom takmer vôbec
nestretávali, nevedeli, čo sa stalo s domom na R. XX v K., v ktorom on býval. Žalovaná v 7. rade uviedla,
že sa z uvedeného domu s deťmi odsťahovala, odpojili im elektrinu, viac nevedela uviesť. Ďalej uviedla,
že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by prebehlo konanie o vyporiadanie BSM, taktiež nevie, čo sa

stalo s peňažnými prostriedkami poskytnutými žalobcom a ani ako s nimi pôvodný žalovaný nakladal a
čo za ne kúpil. Súd s ohľadom na takto zistené skutočnosti dospel k záveru, že pôvodný žalovaný ako
poručiteľ nezanechal žiadny majetok, ani nedošlo ku vyporiadnaiu BSM so žalovanou v 7. rade, a to ani
v rámci dedičského konania. Napokon na pojednávaní dňa 16.10.2023 žalovaná v 7. rade uviedla, že
nemá vedomosť o žiadnom konaní o novoobjavenom majetku po pôvodnom žalovanom.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7 Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.
9. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

11. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p., v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
12. Procesné podmienky konania predstavujú základné procesné predpoklady, aby súd mohol
rozhodnúť vo veci samej. K procesným podmienkam na strane sporových strán patrí o.i. procesná

subjektivita, vymedzená v ust. § 61 C.s.p., ktorá vyjadruje spôsobilosť byť stranou sporu. Ak smrť fyzickej
osoby (strany sporu) nastane v priebehu konania (teda do právoplatného skončenia veci), súd môže
konanie zastaviť alebo pokračovať v konaní s dedičmi strany sporu, prípadne s tými, na ktorých podľa
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.
13. Súd v prejednávanej veci zistil, že pôvodný žalovaný dňa 15.05.2020 zomrel, a teda v uvedený deň

stratil procesnú subjektivitu. Súd taktiež zistil, že v súvislosti s prejednaním dedičstva po pôvodnom
žalovanom bolo konanie o dedičstve zastavené uznesením č.k. 65D 113/2020 zo dňa 24.11.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.01.2021 a 28.01.2021. Z bodu 3. uvedeného uznesenia vyplýva, že
dôvodom zastavenia konania o dedičstve bol prípad uvedený v § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.
civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej len C.m.p.), teda, že pôvodný žalovaný ako

poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o jeho pohreb.
Súd podľa pokynov odvolacieho súdu následným šetrením zistil, že po pôvodnom žalovanom nie je
žiadny majetok, ktorý by mohol byť predmetom dedenia, ani nebolo začaté konanie o vyporiadanie BSM
pôvodného žalovaného, teda smrťou pôvodného žalovaného neprešli povinnosti, o ktoré v tomto konaní
ide, na žiadneho dediča ani na inú osobu. Keďže strata procesnej spôsobilosti pôvodného žalovaného

nastala po začatí konania a pôvodný žalovaný nemá právneho nástupcu, ide o neodstrániteľný
nedostatok procesnej podmienky na jeho strane, ktorý zaťažuje celé konanie a vedie k jeho zastaveniu.
Súd preto s poukazom na § 63 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 2 C.s.p. výrokom I. konanie proti žalovaným
v 1. rade až 6. rade zastavil.
14. Súd sa ďalej zaoberal nárokom uplatneným žalobcom voči žalovanej v 7. rade, ktorá v tomto

konaní vystupovala ako pôvodná žalovaná v 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca a
pôvodný žalovaný a žalovaná v 7. rade uzavreli dňa 08.09.2010 zmluvu o mimoriadnom medziúvere
č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol uvedeným žalovaným mimoriadny
medziúver v sume 344.000,- eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení(ďalej len „Všeobecné podmienky“), zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo
výške približne 206.400,- eur. V zmysle čl. XIX ods. 2 Všeobecných podmienok ak dôjde k porušeniu

akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa je stavebná
sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku. V zmysle čl. XIX ods. 2 všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie, ak nastanú skutočnosti uvedené v bode dva tohto článku, je stavebná
sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie
pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný

sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o
mimoriadnej splatnosti úveru. Listom zo dňa 23.12.2011 doručeným obom uvedeným žalovaným dňa
11.01.2012 odstúpil žalobca od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 13X6348 6 XX a zmluvy o
stavebnomúvereč.XXXXXXXXXXapožadovalokamžitévráteniedlžnejsumy,ktorákudňu23.12.2011
predstavovala 363.032,99 eura, a to v lehote siedmich dní od doručenia odstúpenia. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 06.06.2017 (č.l. 255) zobral žalobu späť vo výške 1.169,68 eura, pričom žiadal

priznať sumu vo výške 228,347,56 eura. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, priloženého ku
späťvzatiu vyplýva, že pohľadávka žalobcu bola ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. 23.12.2011 vo výške
363.032,99 eura, čo zodpovedá údaju uvedenému žalobcom v odstúpení od zmluvy (č.l. 2, 3), následne
ku dňu 06.08.2013 predstavovala 400.982,51 eura a v dôsledku dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti bola
čiastočne uspokojená sumou 172.634,95 eura a zostatok dlhu pôvodného žalovaného a žalovanej v 7.

rade bol ku dňu 30.11.2014 v sume 228.347,56 eura, čo predstavuje pohľadávku uplatnenú žalobcom
v súčasnosti v tomto konaní. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.06.2022 (č.l. 471) na základe výzvy súdu
uviedol, že pohľadávka zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 08.09.2010
bolazabezpečenázáložnýmprávomknehnuteľnostievidovanejnaLVč.XXXvk.ú.V.podVXXXXX/XX
-rodinnýdomnaR.ulicisúp.č.XXXX,pričomtotozáložnéprávoboloevidovanéakodruhévporadí.Táto

nehnuteľnosť bola na účely dobrovoľnej dražby ocenená na sumu 345.000,- eur znaleckým posudkom
č. 24/2013 vypracovaným znalcom T.. M. E. zo dňa 1.03.2013. Vydražená bola dňa 06.08.2013 vo
4. opakovanom kole dobrovoľnej dražby za sumu 260.000,- eur. Z tejto sumy bola v celom rozsahu
uspokojená iná pohľadávka žalobcu vzniknutá zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 19.11.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodným žalovaným a žalovanou v 7. rade.

Táto pohľadávka bola uspokojená prednostne, lebo záložné právo ju zabezpečujúce bolo zriadené skôr,
pod V26164/09 a zostatok vo výške 172.634,95 eur bol započítaný na pohľadávku, ktorá je predmetom
tohto sporu. Na doplňujúcu výzvu súdu, aby žalobca oznámil, či žalovaný zdokladoval účelové použitie
poskytnutých finančných prostriedkov žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023 (č.l. 567) oznámil, že z
úveru poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom medziúvere bola suma 319.962,65 eura použitá

na splatenie skoršieho úveru č. XXXXXXX X XX, ktorý mali dlžníci u žalobcu a ktorého účelom bola
kúpa nehnuteľnosti, preto je uvedené zdokladovanie v súlade s čl. I bod 2 písm. m) zmluvy. Suma vo
výške 23.921,25 eura bola vyplatená dlžníkom, doposiaľ nebola zdokladovaná; žalobca v tejto súvislosti
nepodnikol žiadne právne kroky. Na pojednávaní dňa 16.11.2023 žalobca uviedol, že suma 23.921,25
eura bola poskytnutá bezhotovostne, žalobca túto sumu nemal dôvod použiť na zaplatenie skoršieho

úveru, keďže ten bol v čase výplaty riadne splácaný a žalobcovi nebola doručená žiadosť o jeho
predčasné splatenie.
15. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a a o iných úveroch
a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere, spotrebiteľským
úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie

alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len „ObZ“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“),
z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.20. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

21. Podľa § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
22. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak

dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
23. Podľa § 579 ods. 1 OZ smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným a
žalovanou v 7. rade ako vtedajšími manželmi, vznikol dňa 08.09.2010 zmluvný vzťah, ktorým je zmluva
o úvere v zmysle § 497 a nasl. ObZ, pričom súd súčasne na tento vzťah aplikoval ust. § 52 a nasl. OZ,

keďže vzťah medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľský, aj keď sa naň nepoužijú ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. k podpísaniu zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX došlo na základe žiadosti o poskytnutie úveru podpísanej pôvodným
žalovaným a žalovanou v 7. rade dňa 02.09.2010. Poskytnutý mimoriadny medziúver sa po splnení
dohodnutých podmienok mal zmeniť na stavebný úver č. XXXXXXX X XX, a to na základe uvedenej

zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX. Žalovaní ale medziúver neplatili riadne a včas,
v dôsledku čoho došlo k odstúpeniu od zmluvy a okamžitému zosplatneniu medziúveru, so žiadosťou
žalobcu o jeho okamžité vrátenie v lehote siedmich dní od prevzatia odstúpenia od zmluvy. Žalovaní
poskytnutú sumu nevrátili, preto došlo k výkonu záložného práva, čím bol žalobca čiastočne uspokojený.
Žalobca žiadal od žalovaných spoločné a nerozdielne zaplatenie dlžnej sumy vo výške 229.517,24 eura,

pričom v priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 1.169,68 eura, následkom
čohodošlokustáleniudlžnejsumyvovýške228.347,56eura.Zdôvodu,žepôvodnýžalovanývpriebehu
konania zomrel, a dlhy, vrátane dlhu uplatneného žalobcom v tomto konaní, neprešli na jeho dedičov,
zostala žalovaná v 7. rade ako jediná dlžníčka, ktoré bola pôvodne zaviazaná spoločne a nerozdielne s
pôvodným žalovaným. Súd žalobu voči žalovanej v 7. rade považuje s ohľadom na § 511 ods. 1 OZ za

dôvodnú v celom rozsahu, preto jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlh v celom rozsahu. Súd uvádza,
že v priebehu konania zistil, že poskytnuté peňažné prostriedky pôvodný žalovaný a žalovaná v 7. rade
použili čiastočne na refinancovanie svojich skorších dlhov a čiastočne na spotrebu, čo nemá vplyv na
existenciu povinnosti žalovanej v 7. rade vrátiť žalobcom poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi.
Súd zistil pretrvávajúcu nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej v 7. rade, ktorá sa od vydania skoršieho

rozsudku v podstate nezmenila, s výnimkou skutočnosti, že žalovaná v 7. rade sa v súčasnosti stará o
jedno maloleté dieťa namiesto troch. Súd preto povolil splácanie dlžnej sumy v pravidelných mesačných
splátkach 500,- eur pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca má právo na vrátenie poskytnutej sumy od žalovanej v 7.
rade v primeranom čase; súd preto zotrval na rovnakej výške mesačnej splátky, aká bola určená v

predchádzajúcom rozsudku, t.j. pred piatimi rokmi.
25. V súvislosti so vzájomnou žalobou žalovanej v 7. rade súd zistil, že žalovaná v 7. rade v odpore
proti platobnému rozkazu (č.l. 24) uviedla, že zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, zmluvu o
mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 08.09.2010
nepodpísala slobodne a dobrovoľne, ale pod nátlakom pôvodného žalovaného, preto sú absolútne

neplatným právnym úkonom. Svoje tvrdenia podporila kópiou návrhu na rozvod manželstva zo dňa
26.04.2011, ktorý následne zo strachu pred pôvodným žalovaným zobrala späť a rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 7C 211/2011-51 zo dňa 30.01.2012, ktorým súd manželstvo pôvodného žalobcu a žalovanej
v 7. rade rozviedol a schválil rodičovskú dohodu; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 15.03.2012. Na pojednávaní dňa 06.02.2018 (č.l. 300a) žalovaná v 7. rade uviedla,

že v ich domácnosti všetko vykonával a spravoval jej bývalý manžel. Keď sa ho spýtala na nejaké
podrobnosti, tak bol problém; on jej iba doniesol veci na podpis, viackrát jej aj zobral občiansky preukaz
a niekam s ním išiel. K tomuto úveru ako takému sa bližšie nevedela vyjadriť, keďže to riešil jej bývalý
manžel. On jej dával iba veci na podpis a ona ani nevedela čo podpisuje. Z bývalého manžela mala
strach. Často sa jej vyhrážal a je poznačená vzťahom, ktorý s bývalým manželom prežila. Psychicky

a fyzicky to nezvláda a v prípade, ak by bola suma ktorú žiada žalobca, uložená na zaplatenie jej, tak
by musela vyhlásiť osobný bankrot, ale čo je pre ňu najpodstatnejšie je, aby už mala pokoj. Nikdy to
neriešila žiadnym trestným oznámením. Akokoľvek malý odpor bol zo strany bývalého manžela riešený
vyhrážkami. Nie je si vedomá, prečo vystupuje v obchodnom registri ako konateľka spoločnosti M & FPartners, s.r.o., IČO: 36 769 584 a ani toho, prečo dňa 28.6.2017 bola vykonaná zmena jej priezviska
v tejto spoločnosti. O žiadnej zmene nevie a v tejto spoločnosti nie je nijako činná. Zrejme ide o jednu
z aktivít jej bývalého manžela. Z písomného oznámenia pôvodného žalovaného zo dňa 31.01.2018 (č.l.

300) vyplýva, že v čase, keď sa podpisoval úver, bola jeho manželka, žalovaná v 7. rade, na materskej
dovolenke a on vybavoval všetky doklady a písomnosti. S ničím ju neoboznamoval a podpisovala to bez
toho, aby o niečom vedela. On potreboval finančné prostriedky a iná možnosť, ako tá, aby to podpísali
obaja manželia, nebola. Zodpovednosť za uvedený úver nesie on a on disponoval so všetkými peniazmi
z úveru. Zo žiadosti o úver zo dňa 02.09.2010 vyplýva, že žiadosť o úver so záložným právom na

nehnuteľnosť alebo hnuteľným zabezpečením podpísal pôvodný žalovaný spoločne so žalovanou v 7.
rade. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 pôvodný žalovaný a taktiež aj žalovaná v 7. rade uviedli,
že sú ochotní dohodnúť sa na splátkach, poukázali ale na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keďže
pôvodný žalovaný bol už dlhšiu dobu dôchodca a mal aj nejaké zrážky z dôchodku, žalovaná v 7. rade
bývala u svojej mamy v Z. vychovávala 3 deti a pracovala v Z. za minimálnu mzdu. Pokiaľ by to bolo
potrebné, žalovaná v 7. rade bude v konaní čo sa týka jej vedomosti o podpisovaní zmlúv o úveroch,

dokazovať svoje postavenie. Vo vyjadrení zo dňa 15.02.2018 (č.l. 309) žalobca uviedol, že podľa jeho
názoru žalovaná v 7. rade žiadnym spôsobom nepreukázala, že zmluva bola uzatvorená pod nátlakom.
Pokiaľ žalovaná v 7. rade uvádza, že mala strach zo svojho manžela, t.j. pôvodného žalovaného,
nikdy naňho nepodala trestné oznámenie, ani žiadnym spôsobom situáciu neriešila. Do podania žaloby
zo strany žalobcu nikdy žalobcu nekontaktovala a neinformovala ho o tom, akým spôsobom došlo k

podpisu, ani sa nesnažila situáciu nejako riešiť. Podpisy na zmluve o úvere sú riadne úradne osvedčené
a podľa žalobcu sú totožné s podpismi na žiadosti o poskytnutie úveru, ktorý bol predložený v kópii.
Žalovaná v 7. rade v podanom odvolaní zo dňa 10.04.2018 (č.l. 332) uviedla, že pôvodný žalovaný podal
proti nej návrh na zbavenie spôsobilosti na právne úkony s odôvodnením, že trpí vážnou duševnou
poruchou a táto spôsobuje jej neschopnosť vykonávať právne úkony a konať zákonne a správne. Sám

pôvodný žalovaný uvádzal, že jej zdravotný stav vykazuje príznaky duševnej choroby, ktorá je nielen
prechodná a v dôsledku tejto duševnej poruchy nie je vôbec schopná robiť právne úkony. Z uvedeného
podľa žalovanej v 7. rade vyplýva, že vzťahy medzi manželmi (pozn. súdu pôvodným žalovaným a
žalovanou v 7. rade) boli narušené a žalovaná v 7. rade úkon nepodpisovala a neuzatvárala slobodne,
vážne, ale pod nátlakom, a preto je v celom rozsahu neplatný. Na uvedených tvrdeniach žalovaná v 7.

rade zotrvala aj počas pojednávania konaného dňa 14.06.2022. Na pojednávaní dňa 08.09.2022 (č.l.
485) súd oboznámil obsah pripojeného spisu sp. zn. 25Ps 6/2006, vedeného v súvislosti s konaním
o pozbavenie spôsobilosti žalovanej v 7. rade na právne úkony. Návrh podal pôvodný žalovaný dňa
09.03.2006, poukázal pritom na priloženú lekársku správu o zhoršení zdravotného stavu žalovanej
v 7. rade, liečenej pre úzkostnú depresívnu poruchu psychiatrom. Súd z obsahu uvedeného spisu

zistil, že toto konanie bolo v dôsledku späťvzatia návrhu uznesením zo dňa 26.06.2006 zastavené;
uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2006. Na pojednávaní dňa 25.04.2023 (č.l.
527) bola prítomná svedkyňa M.. U. O. avšak žalovaná v 7. rade netrvala na jej výsluchu, pretože
bola u nej len jeden krát, celú zdravotnú dokumentáciu má M.. P. M., ktorého navrhla vypočuť. Súd
za účelom prípravy výsluchu M.. P. M. preveroval, či tento má k dispozícii dokumentáciu týkajúcu sa

poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovanej v 7. rade, a či má o nej nejaké informácie. M.. P. M.
vo svojej odpovedi zo dňa 27.06.2023 (č.l. 563) uviedol, že zdravotnú dokumentáciu žalovanej v 7.
rade nemá ani v aktívnej databáze a ani v archíve; v roku 2004 svoju ambulanciu odštátnil a bola
zavedená počítačová evidencia všetkých aktívne liečených pacientov. Žalovaná v 7. rade medzi nimi
nie je, takže ani o jej zdravotnom stave nič nevie. Súd následne na žiadosť žalovanej v 7. rade zo dňa

13.07.2023 (č.l. 575) požiadal Fakultnú nemocnicu sv. R. a M. K. o poskytnutie zdravotnej dokumentácie
a záznamov o žalovanej v 7. rade, keďže ambulancia M.. P. M. bola v tom čase súčasťou psychiatrického
oddelenia Fakultnej nemocnice v K.. Psychiatrické oddelenie nemocnice sv. R. a M. vo svojej odpovedi
zo dňa 03.08.2023 (č.l. 580) oznámilo súdu, že žalovaná v 7. rade nikdy nebola hospitalizovaná na
psychiatrickom oddelení a ani nebola vedená v ambulancii ich oddelenia, ktoré ale začalo fungovať v

máji 2023. V roku 2010 M.. P. M. nebol zamestnancom psychiatrického oddelenia nemocnice a jeho
ambulancia sídliaca v poliklinike nebola súčasťou psychiatrického oddelenia nemocnice. Z uvedených
dôvodov súd návrh na výsluch M.. P. M. v tomto konaní nevykonal; žalovaná ani na tomto výsluchu
netrvala. Na pojednávaní dňa 16.10.2023 súd z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 16C 55/2007 zistil,
že pôvodný žalobca sa návrhom zo dňa 16.06.2006 domáhal určenia, že nehnuteľnosť, ktorú žalovaná

v 7. rade ako jeho manželka kúpila za sumu 6.110.000,- Sk, patrí do BSM. Ide pritom o byt č. XCX
na 2. poschodí bytového domu na ulici E. XX v K.. Z návrhu ďalej vyplýva, že pôvodný žalovaný so
žalovanou v 7. rade dňa 26.04.2006 zúžili svoje BSM o sumu 6.110.000,- Sk, ktorú následne žalovaná v
7. rade použila na kúpu bytu do svojho výlučného vlastníctva. Pôvodný žalovaný v procesnom postavenížalobcapožaduje,abyuvedenánehnuteľnosťbolarozhodnutímsúduurčenázamajetokpatriacidoBSM
z dôvodu psychických problémov na strane žalovanej, žalobca sa bojí o jej zdravotný stav a zdravotný
stav spoločných detí, keďže táto sa mu vyhráža samovraždou a usmrtením vlastných detí - to bol aj

dôvod, prečo žalobca pôvodne súhlasil so zúžením BSM. Návrh bol dňa 23.04.2007 zobratý žalobcom
(t.j. pôvodným žalovaným) späť, následne súd uznesením č.k. 16C 55/2007-38 zo dňa 06.06.2007
konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2007 a vykonateľnosť dňa 01.07.2007.
Súd ďalej z pripojeného spisu sp. zn. 22C 19/2006 zistil, že pôvodný žalovaný v procesnom postavení
navrhovateľa podal dňa 13.02.2006 na súd návrh na rozvod manželstva so žalovanou v 7. rade, pričom

ako dôvod podania návrhu uviedol nezhody týkajúce sa ich manželského spolužitia; žalovanej v 7.
rade prekážali občasné stretnutia navrhovateľa s priateľmi, čo viedlo k odcudzeniu sa, prestali viesť
spoločnú domácnosť a finančne hospodáriť. Navrhovateľ zobral svoj návrh späť podaním doručeným
súdu dňa 22.02.2006 bez uvedenia dôvodu, uznesenie o zastavení tohto konania č.k. 22C 19/2006-14
zo dňa 23.02.2006 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2006. Z pripojeného spisu sp. zn. 7C 48/2006
súd zistil, že žalovaná v 7. rade v procesnom postavení navrhovateľky dňa 20.03.2006 podala návrh

na začatie konania o rozvod manželstva s pôvodným žalovaným. Vo svojom návrhu uviedla, že žijú v
jednom dome ale fakticky oddelene, keďže ona s deťmi obýva prízemie a pôvodný žalovaný poschodie.
O rodinu sa nestará, deťom sa nevenuje, nevie sa s nimi hrať ani učiť. Žalovaná v 7. rade pripustila,
že rodinu finančne zabezpečoval pôvodný žalovaný, keďže žalovaná v 7. rade nepracovala, pretože
to pôvodný žalovaný nechcel. Dával jej vždy na mesiac okolo 40.000,- Sk, predtým si brala mesačne,

koľko potrebovala, minimálne 50.000,-Sk.Týmto ju držal fakticky v šachu, keďže v prípade rozvodu jej
nechcel viac nič platiť. Žalovaná v 7. rade podaním doručeným súdu dňa 15.05.2007 zobrala návrh
späť bez uvedenia dôvodu, konanie bolo zastavené uznesením č.k. 7C 48/2006-20 zo dňa 30.05.2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2007. Súd napokon z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 25P
14/2012 zistil, že žalovaná v 7. rade doručila súdu dňa 24.01.2012 návrh na vydanie predbežného

opatrenia v konaní o plnenie vyživovacej povinnosti, v ktorom uviedla, že o spoločné tri dcéry je riadne
postarané, stará sa o nich žalovaná v 7. rade a pôvodný žalovaný zabezpečoval chod domácnosti po
finančnej stránke, čo bez platenia hypoték činilo cca 4400,- eur mesačne. Po narodení tretej dcéry (r.
2009) sa manželia ešte viac vzájomne odcudzili, pôvodný žalovaný bol buď v práci alebo s kamarátmi,
absentoval uňho zmysel pre rodinu, preto žalovaná v 7. rade podala návrh na rozvod manželstva. Po

jeho podaní pôvodný žalovaný prestal prispievať na riadny chod domácnosti a výživu troch spoločných
detí. Žalovaná v 7. rade svoje výdavky vyčíslila o.i. sumou 150,- eur/mesačne predstavujúcou náklady
na dopravu - benzín, keďže každodenne zabezpečuje dopravu všetkým trom maloletým deťom, ďalej
sumou 2.700,- eur/mesačne predstavujúcou hypotéku na rodinný dom a sumou 3.400,- eur/mesačne,
predstavujúcou leasing na autá. Podľa vyjadrenia žalovanej v 7. rade v uvedenom návrhu pôvodný

žalovaný je spoločníkom, alebo akcionárom alebo štatutárny orgán vo viacerých spoločnostiach a jeho
príjem je podľa jej zistení a jeho vyjadrení minimálne 10.000,- eur mesačne. Navrhla preto, aby mu súd
uložil predbežným opatrením povinnosť platiť k rukám žalovanej v 7. rade výživné na maloleté spoločné
deti v sume celkom 830,- eur (350 eur + 300 eur + 180 eur). Pôvodný žalovaný vo svojom vyjadrení
doručenom súdu dňa 23.02.2012 oznámil, že sa mu už dlhšiu dobu nedarí, čo je žalovanej v 7. rade

známe; príjem vo výške 10.000,- eur dosahoval v roku 2008. Žalovanej je taktiež známa skutočnosť,
že chod domácnosti v posledných troch rokoch zabezpečovali predovšetkým zo spoločného úveru a
pôžičky z banky, pričom prevažná väčšina týchto prostriedkov išla na jej osobný majetok. Pod pokles
príjmov sa podpísala finančná a ekonomická kríza, nevidí v blízkej budúcnosti možnosť ich rastu. V
roku 2011 zabezpečoval chod domácnosti a výživu spoločných detí, z rodinného domu na R. ul. odišiel

v mesiaci september 2011 na výslovnú žiadosť žalovanej v 7. rade, odsťahoval sa ku svojej matke a
sestre. Súd uznesením č.k. 25P 14/2012-36 zo dňa 27.02.2012 návrh žalovanej v 7. rade zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neboli dané podmienky pre jeho nariadenie, keďže súd rozhodol
vo veci samej - rozsudkom o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom dňa
30.01.2012, keď rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu. Matka podľa názoru súdu neosvedčila naliehavosť

situácie, súd mal z predložených dokladov za preukázané, že na spoločné maloleté deti prispieval.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2012.
26. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
27. Podľa § 38 ods. 1 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá

ju robí na tento právny úkon neschopnou.
28. Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.29.Súdsohľadomnavšetkyvyššieuvedenézisteniadospelkzáveru,ževzájomnážalobažalovanejv7.
rade, ktorou sa táto domáhala určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX
X XX. a zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X

X3 zo dňa 08.09.2010 je nedôvodná. Argumentácia žalovanej spočívala najskôr v snahe dokázať, že
zmluvy so žalobcom podpísala pod tlakom pôvodného žalovaného, keď sa ho bála a robila to, čo jej
on prikázal. Následne jej argumentácia smerovala k preukázaniu, že o všetkom rozhodoval pôvodný
žalovaný, ktorý riešil nakladanie s majetkom výlučne sám a bez dohody so žalovanou v 7. rade a
napokon sa žalovaná v 7. rade snažila preukázať svoju nespôsobilosť na podpísanie zmlúv tým, že

trpela zdravotnými ťažkosťami psychického charakteru. Z výsluchu žalovanej v 7. rade a taktiež aj z
vyjadrenia pôvodného žalovaného súd zistil, že počas ich spolužitia pôvodný žalovaný riešil podstatné
otázky týkajúce sa financovania chodu domácnosti. Takéto zistenie ale nemohlo mať za následok právny
záver, že zmluvy uzatvorené medzi žalobcom, pôvodným žalovaným a žalovanou v 7. rade sú neplatné.
Pokiaľ aj žalovaná v 7. rade nemala prehľad o tom, z akého dôvodu bolo potrebné uzatvoriť zmluvy
so žalobcom, tieto podpísala a v priebehu tohto konania nijakým spôsobom nepreukázala, že po ich

podpísaní uskutočnila právne kroky s cieľom dovolania sa neplatnosti ňou uskutočnených právnych
úkonov. Obdobné platí aj pre žalovanou v 7. rade uvádzané konanie pod nátlakom pri uzatváraní zmlúv,
anitátoskutočnosťzvykonanéhodokazovanianevyplynula.Vtejtosúvislostivzhodestvrdenímžalobcu
súd konštatuje, že žalovaná v 7. rade sa nedomáhala určenia neplatnosti uzavretých zmlúv predtým,
ako bola podaná žaloba v tejto veci. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že žalovaná v 7. rade takýmto

spôsobom nepostupovala ani pri výkone záložného práva žalobcom zriadeným na nehnuteľnosť na R.
zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretou dňa 19.11.2009, t.j. 10 mesiacov
pred uzatvorením zmlúv, ktorých platnosť súd posudzoval v tomto konaní. Súd z pripojených spisov zistil,
že pôvodný žalovaný a žalovaná v 7. rade mali komplikovaný, turbulentný vzťah, ktorý sa okrem iného
prejavoval podávaním návrhov proti druhej strane, smerujúcich do majetkovej sféry (konanie vedené

pod sp. zn. 19C 55/2007 o určenie, že vec patrí do BSM) alebo do osobnostnej sféry druhej strany
(konania pod sp. zn. 7C 48/2006 a 22C 19/2006 o rozvod manželstva, konanie vedené pod sp. zn.
25Ps 6/2006 predstavujúce návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony). Všetky tieto konania
prebiehali predovšetkým v rokoch 2006 a 2007, k uzatvoreniu zmlúv medzi žalobcom a pôvodným
žalovaným a žalovanou v 2. rade došlo v rokoch 2009 a 2010, teda tri roky po skončení konania o

návrhu na pozbavenie spôsobilosti žalovanej v 7. rade na právne úkony. Súd uvádza, že ani samotný
návrh pôvodného žalovaného na pozbavenie spôsobilosti nepovažuje za dostatočný a relevantný dôkaz
preukazujúci, že žalovaná v 7. rade mala zdravotné problémy, pre ktoré by mal súd dospieť k záveru,
že žalovaná v 7. rade podpísala zmluvy so žalobcom v nepriaznivom psychickom stave, ktorý by mal
za následok prijatie rozhodnutia o absolútnej neplatnosti posudzovaných zmlúv. Žalovaná v 7. rade v

priebehu celého konania nepreukázala, že v čase uzatvorenia zmlúv so žalobcom, konala pod nátlakom
pôvodného žalovaného, alebo z dôvodov svojich psychických problémov si neuvedomovala právne
účinky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv. Súd tak v posudzovanom prípade nezistil splnenie dôvodov
uvedených v §§ 37 ods. 1, 38 ods. 2 a ani v § 49 OZ. Súd napokon uvádza, že pokiaľ žalobkyňa chcela
preukázať, že konala v tiesni, s ohľadom na § 49 OZ sa predpokladá zánik takto uzatvorenej zmluvy

v dôsledku odstúpenia dotknutej zmluvnej strany, čo v tomto konaní žalovaná v 7. rade ani netvrdila a
ani nepreukázala doručenie odstúpenia žalobcovi od uvedených zmlúv. Súd s ohľadom na všetky tieto
okolnosti považuje vzájomnú žalobu žalovanej v 7. rade za neopodstatnenú, preto ju zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal proti žalovanej v 7. rade nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%. V súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe žalovanej v 7. rade proti žalobcovi, táto
v ňom nebola úspešná, preto súd priznal nárok na náhradu príslušných trov žalobcovi ako úspešnej
strane v rozsahu 100%. V súvislosti so zastavením konania vo vzťahu ku žalovaným v 1. až 6. rade súd
konštatuje, že im žiadne trovy nevznikli, preto im nárok na ich náhradu nepriznal. Podľa § 262 ods. 2
C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.