Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201354
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824201354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, AK so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená v
zmluve na str. 1 v znení:
„ Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom
plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na

zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. “ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 04., v časti v znení: „ V prípade, ak bude dlžník
v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk
mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania. ",

v časti, v znení: „ V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný
okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe
idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v
hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového
kalendára.
v časti, v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej

do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť
celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť

dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník
dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi
dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy
údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného
vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné
zrážky' až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 06., v znení: „ Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi
všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku

dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia
veriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi
náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a
to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie. trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania,
trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne

vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 13., o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú: „dve
tretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17., v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená
podľa zákona č. 244/2002 Z.z.:
Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okrasného
súdu Bratislava L, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v lehote 60 dní, samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ide o zmluvu o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008 (ďalej len Zmluva).
Predmetom Zmluvy bol úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 eura) s príslušným poplatkom 13.360,- Sk
(443,47 eura). Na predmetný úver žalobca zaplatil 908,16 eura, čo vyplýva z Výpisu zmluvy z Klientskej
zóny. Poukázal na ust. § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou je zmluvná podmienka
uvedená v zmluve na str. 1 v znení: „ Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy

o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať.“ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, zˇe v rozpore s pozˇiadavkou dobrej
viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne

prenáša dôkazné bremeno, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených
dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretozˇe si tým zhoršujem svoje zmluvné postavenie ako
to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo
vo vzťahu k zˇalovanému poukázal na rozsudky Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/6/2023, z

22.11.2023, sp. zn. 10CoCsp/31/2023, z 30.11.2023 a sp. zn. 12CoCsp/5/2023, z 13.4.2023.

3. Žalobca poukázal, že ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky obsahujú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená pod bodom
04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve (ďalej len VOP), v časti : „V prípade, ak bude

dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť dorúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania.“, v
časti: „V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.

Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok,
v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo
poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, v
časti:„Dlžníksazaväzujeuhradiťveriteľovizakaždúzaslanúupomienkuvprípadeporušeniapodmienok
tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní

od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ Aj k týmto významovo zhodným zmluvným podmienkam, ako
neprijateľným, sa uzˇ súdy vyjadrili. Poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.
29Csp/78/2018, z 25.2.2019; na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/101/2018, z 28.11.2018,
najmä odôvodnenie 40., a na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1CoCsp/11/2021, z 28.9.2021.

4. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa žalobcu je zmluvná podmienka uvedená vo VOP,

bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením
dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi
dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve
zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ

doplnildočl.I.písm.b)Dohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmovaktuálnyzostatokdlhukdátumu,keď
bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu,
aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi
v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým,
aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej

pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“ Poukázal napr. na rozsudok Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 17C/241/2013, zo dňa 26.01.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 1Co/39/2018, zo dňa 12.06.2018. Súčasne poukazujem aj na rozsudky Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 3Co/67/2017, zo dňa 03.10.2017; sp. zn. 6Co/276/2015, zo dňa 11.10.2016; sp. zn.
7Co/24/2016, zo dňa 30.05.2016; sp. zn. 8Co/328/2015, zo dňa 25.01.2016; sp. zn. 14Co/9/2016, zo

dňa 28.04.2016; sp. zn. 18Co/117/2016, zo dňa 26.06.2017; sp. zn. 19Co/85/2016, zo dňa 30.06.2016
a sp. zn. 21Co/260/2016, zo dňa 31.08.2017.

5. Podľa žalobcu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod
06., v znení: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom

alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy,
a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia veriteľa a iné veriteľom preukázateľne
vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie,
trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia

veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho
práva.“ Táto zmluvná podmienka je postavená na úplnej svojvôli zˇalovaného, ako veriteľa. K tomu
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/109/2011, zo dňa 21.11.2012, z ktorého
vyberá: „Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v

rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania
nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Zz.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá
vyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľazaplnenie,,ktorémupomateriálnejstránkeniejedodanéaslúži
v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Sankčnú povahu má evidentne aj paušálna

náhrada nákladov 1.660,-Eur v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Pri tejto zmluvnej podmienke ide
o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd považuje
za neprijateľnú podmienku aj takú, ktorá predstavuje takýto odklon od zmyslu a účelu zákonného
inštitútu. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem
iného ,,náklady spojené s jej uplatnením“. Paušálna náhrada výdavkov umožňuje navyšovanie dlhu

spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s ust. §
121 ods.3 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie
dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie
zmluvyopovinnostiplatiťneexistujúcenákladjenevýhodnejšímustanovenímoprotizákonnémupravidlu(por. Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06 Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej
forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady

za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie).“ Podporne poukázal aj na rozsudky Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 32Csp/108/2019, zo dňa 04.12.2019 a sp. zn. 20Csp/167/2020, zo dňa 14.05.2021.

6. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa žalobcu je zmluvná podmienka uvedená vo VOP,
bod 13., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy

ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa
ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ Poplatok vo výške 443,47 eura (13.360 Sk) je z časti
tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou.Žalovanýmuneposkytolreálneplneniezatakýtopoplatok.Akosúčasťformulárazmluvynebol

individuálnedojednanýasvojouvýškou,najednejstraneaabsenciou,zodpovedajúcehoprotiplnenia,na
strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je mozˇné
zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa, spočíva v tom, zˇe si zˇalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré

nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše, nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí
od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné, z akých dôvodov zˇiada zˇalovaný vyšší poplatok od
spotrebiteľa, ktorému pozˇičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému pozˇičiava menej. Ako súvisí
výška pozˇičanej sumy s výškou administratívneho poplatku, ak sa bude vychádzať z významu pojmu

administratíva, podľa slovníka slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci podniku
a pod. Z mnozˇstva rozhodnutí určujúcich jej neprijateľnosť poukazujem len na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove a to na rozsudky, sp. zn. 3Co/12/2021, z 15.07.2021 a sp. zn. 17CoCsp/20/2021, z
29.09.2021.

7. Podľa žalobcu je ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zmluvná podmienka uvedená vo VOP,
bod 17., a to v časti v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.:
Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu.“ V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým
sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy pred rozhodcovským

súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo
slúzˇiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, zˇe o právach a
právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná
zˇiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná
podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva

svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou dolozˇkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie.
Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac, poukazujem aj na nález Ústavného súdu
SR, zo dňa 11.6.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, zˇe pre platnosť rozhodcovskej
zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou
pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.

8. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa žalobcu aj zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod
19., v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že
všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ Aj táto zmluvná podmienka

je notoricky známou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, naprieč všetkými nebankovými subjektami,
ktoré na úverovom trhu pôsobili, alebo ešte pôsobia. Vo vzťahu k zˇalovanému poukázal na rozsudok
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 25CoCosp/9/2024, zo dňa 06.6.2024. O neprijateľnosti obdobnej
zmluvnej podmienky rozhodol rozsudkom Krajský súd Prešov, sp. zn. 8Co/34/2017, zo dňa 20.2.2018,ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10C/56/2016, zo dňa 29.11.2016. V danom
prípade ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre

spotrebiteľavýhodnejšie.KeďzˇevýlučnespravovaniezáväzkovéhovzťahuustanoveniamiObchodného
zákonníka by bolo pre neho ako spotrebiteľa nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu
disproporciu v jeho neprospech podľa § 53 ods. 1 OZ, pretozˇe sa týmto vopred vzdávam svojich
zákonných práv a zhoršujem si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ
v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav

podľa § 53 ods. 2 OZ. Na podporu svojho tvrdenia dal do pozornosti platné znenie § 52 ods. 2 OZ,
podľa ktorého: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.“ Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013.

9. Podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod
20., a to v časti v znení: „Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že

nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne
relevantné.“ Táto zmluvná podmienka je prejavom nekalej obchodnej praktiky zˇalovaného, ktorou
neprijateľneprenášadôkaznébremenonaspotrebiteľa.Poukázalktomunapr.narozhodnutiaKrajského
súduvPrešove,sp.zn.20Co/41/2016,zodňa27.04.2017asp.zn.7CoCsp/46/2021,zodňa13.12.2021.
K posudzovaniu uzˇ judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných, poukázal na publikáciu

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu, že vyhlásenie
zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné
pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu
obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu požiadavka

právnejistotyvyjadrenávčlánku2CSP,akoajvrozhodovacejčinnostiÚstavnéhosúduSR.“Kprocesnej
stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť uzˇ bola judikovaná,
poukazujem na publikáciu: Števček, M., Dulak, A.,Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.: „Ak
by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre

ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže
zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už
na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v
rozpore so zákonom.“ Nie je zˇiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch,
keď zˇalobu podá spotrebiteľ.

10. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere
zo dňa 22.02.2008, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom klientskej zóny, prednesom

právneho zástupcu žalobcu.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

13.Zozmluvyoúverezodňa22.02.2008vyplýva,žežalovanýposkytolžalobcoviakospotrebiteľoviúver

vo výške 14 000 Sk, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 13 360 Sk, t.j. celkovo
zaplatiť čiastku vo výške 27 360 Sk. Žalobca sa zaviazal úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 2280
Sk. V závere zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady

a zaväzuje sa ich dodržiavať.

14. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na zadnej strany
zmluvy o úvere.15. Podľa bodu 4. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „ V prípade, ak bude dlžník v omeškaní
s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára

v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky
je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými
príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok,

v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo
poukázaťnaúčetveriteľasmožnosťounávratuplateniapodľapôvodnéhosplátkovéhokalendára.Dlžník
sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy
čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia
písomnej výzvy na úhradu.“

16. Podľa bodu 5. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť
celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť
dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník

dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi
dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy
údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného
vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné

zrážky' až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“

17. Podľa bodu 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi
všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku
dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia

veriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi
náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a
to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie. trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania,
trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne
vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“

18. Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „ Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou.“

19. Podľa bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „Rozhodcovská doložka uzatvorená
podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761,
zapísanou v Obchodnom registri Okrasného súdu Bratislava L, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len
„rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“

20. Uvedený spor súd takto právne posúdil.

21. Podľa ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, súneplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.26. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28.Podľa§3ods.3zákonaNRSRč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu.

30. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako
zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

31. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný
ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol
daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny

vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na
daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

32. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

33. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmyslesmernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

34. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku
uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri
kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, poplatkov za prevod
peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského

úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu
veriteľaatietopoplatkysúneprimeranevysokévporovnanísobvyklýmipoplatkamizaobdobnéúvery.To
sanevzťahujenapoplatkyzavyberanietakýchtoúhradaleboplatiebbezohľadunato,čisavykonávajúv
hotovostialeboinak,členskýchpríspevkovpreprofesijnéazáujmovézdruženiaaleboskupiny,poplatkov
za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v

prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej,
ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako
podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá
sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, poplatkami akákoľvek platba,

ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

35. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

36. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.
37. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

38. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
39. Súd poukazuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi žalobcovi bol poskytnutý nebankovým
subjektom a spotrebiteľ očakáva riadnu odbornú starostlivosť pri postupe s poskytnutím úveru

40. Žalobca sa domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve tak ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41. Súd po preskúmaní žaloby po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobu za dôvodnú. Súd sa s

názorom žalobcu že ním uvádzané podmienky sú neprijateľne z dôvodov ako uvádzal stotožnil.42. Dôvodom ich vyhlásenia za neprijateľné zmluvné podmienky je fakt, že zmluvné podmienky neboli
individuálne dojednané, boli zakomponované do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive,
pričom ich žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.

43. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rôzne súdne rozhodnutia vydané súdmi SR, tak ako
je to vyššie uvedené a na zákonné ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 5 OZ.

44. Po preskúmaní veci, doloženej zmluvy a všeobecných podmienok súd dospel k záveru, že, žaloba

je dôvodná.

45. Je nesporne, čo vyplýva zo samotného textu zmluvy, úverových zmluvných podmienok, že nejde
o individuálne dojednané zmluvné podmienky, tieto bol zakomponované to textu, ktorý žalobca ako
spotrebiteľ, slabšia strana nemohol v žiadnom prípade ovplyvniť, ani ich znenie. Žalobca ako spotrebiteľ
mal na výber len to, že zmluvu a podmienky by akceptoval alebo nie. Ako slabšia strana nemal žiadnu

vyjednávaciu pozíciu.

46. Je zrejmé, že ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu, zhoršujú jeho postavenie v záväzkovom
vzťahu so žalovaným.

47. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení poukazuje, že podanou žalobou sa žalobca môže
domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania
naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho
predpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskorších
predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).

48. Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná
žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať

neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v
spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017).

49. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky ani prípadný zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich
vecnú legitimáciu. Žalobca ako spotrebiteľ preto aj v prípade, že nárok uplatnil po zániku záväzkového
právneho vzťahu, je nositeľom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi

domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou
na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

50. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl.
6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej

zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutiečasu v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

51. Právny vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však nepochybne
zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ, keďže žalobca
vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť v konaní nebola
spochybnená.

52. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k
záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

53. Po preskúmaní súd zistil, že napadnuté ustanovenia zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia

a primeranosti ceny.

54. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže
spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto je ho potrebné vykladať v intenciách vzniku
spotrebiteľskejzmluvyakodvojstrannéhoprávnehoúkonupridojednávaníktoréhoadresátponukyalebo
návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak
nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej

obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností
hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv
spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok
bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto
súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).
23. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

55. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, žepríloha,na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzugyi Lízing)

56. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

57. Občiansky zákonník obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil
dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka.

58. Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení
formulárovej zmluvy , čo z jej formy nepochybne vyplýva. Ide o tlačivo, do ktorého boli rukou vpísanéúdaje konkrétneho znenia zmluvy, ako sú výška úveru, počet splátok, osobne údaje a podobne. Časť
týkajúca sa podmienok , vrátane tých ktoré sú predmetom tohto konania bola vopred uvedená a bola
súčasťou tlačiva do ktorého sa rukou vpisovali konkrétne údaje zmluvy.

59. Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom
absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť
vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z

praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod..

60. Z uvedeného plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť

prvotnú prezumpciu založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných
strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním
nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie
spotrebiteľa. V poradí druhým významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá
implicitná legálna definícia neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá

spôsobovania značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu
značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený
zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

61. Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi
a to, značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej

zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a
náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia,
ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej
nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený

právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Ako
príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom v prípade
alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa

prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku.

62. Ďalším príkladom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je
podľa generálnej klauzuly založená aj to, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje
od ratio legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy.

63. V tomto prípade ide o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu
zákonného režimu a účelu právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve
uvedené odchýlenie sa od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríkladso zmluvnou podmienkou, podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej
náhrade škody v podobe zmluvnej pokuty.

64. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné
ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.

65. Pokiaľ ide zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere zo dňa 22.02.2008 uvedená na str. 1 v znení:
„ Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom

plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré
sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. “ súd
uvádza, že v danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy, žalobca v tomto právnom úkone
potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, obsahom plnomocenstiev a súhlasil aj so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úvere, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Týmto dojednaním
sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so

zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto
ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň
potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný
účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov,
nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného

podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u
spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si
zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných
návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený

od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná
podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

66. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo
ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod.
Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky
a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu

v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021z 13.12.2021).

67. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod
4. v znení: „ V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný
túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za
každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára
naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po

sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce
splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu
plateniapodľapôvodnéhosplátkovéhokalendára.Dlžníksazaväzujeuhradiťveriteľovizakaždúzaslanú

upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a
administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu“, súd uvádza, že zmluvná
pokuta vyžaduje písomnú dohodu jej účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje zmluvný
konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej pokute musí
mať písomnú formu jasne vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

68. V tomto prípade však dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná len do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalobca nepodpísal. Navyše ich text bol rozsiahly a neprehľadný,
dohoda o zmluvnej pokute nebola žiadnym spôsobom zvýraznená a ako už súd uviedol, nepochybnenebola individuálne dojednaná, keďže bola súčasťou formulára spracovanom žalovaným bez možnosti
žalobcuovplyvniťjehoobsah.Zmluvnápokutabolastanovenápaušálnebezohľadunavýškudlhuateda
umožňuje aj pri nepatrnom omeškaní spotrebiteľa uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu v neprimeranej

výške.Zaneurčitúsúdpovažujezmluvnúpodmienkuohľadomplatby60Skzakaždúzaslanúupomienku
v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy, keďže sa nekonkretizuje porušenie zmluvných podmienok,
čo by mohli viesť k zneužitiu tohto ustanovenia opakovaným zasielaním upomienok aj pri nezávažnom
alebotomistomporušenízmluvnejpodmienky.Obdobnúzmluvnúpodmienkusúdužurčilzaneprijateľnú
v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/79/2022-58 zo dňa 17.10.2022, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/7/2023-101 zo dňa 27.4.2023.

69. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 5.
v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po
sebeidúcichsplátok,keďnastávasplatnosťceléhodlhu.Vovzťahukzamestnávateľovidlžníkapreukáže

veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na
vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm.
b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená
dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene
dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny

zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ
vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky' až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval
ich na účet veriteľa.“

70. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa§ 551 OZ. Nič však nebráni súdu, aby

dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica
Rady č. 93/1/EHS.37. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je
potrebné na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým
v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že túto
výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

71. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky
zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán.
Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo
mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej

súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly, nárokov uplatnených veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

72. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť po majetku spotrebiteľa aj za predpokladu,
že si uplatnené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, čím je spôsobená hrubá
nerovnováhavprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Súdnespochybňuje
legitimitu a opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v Občianskom zákonníku,
avšak nie je možné prehliadnuť ani jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektivita pri vyhodnotení

výšky dlhu, ale výška dlhu väčšinou kopíruje subjektívnu predstavu veriteľa o výške pohľadávky a
jej príslušenstva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva,
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä za
existencie nebezpečenstva, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o

zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

73. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy (bod 5 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru k zmluve o úvere) spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore
s generálnou klauzulou (§53 ods. 1 OZ), súd ju preto vyhlásil za neprijateľnú.74. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 6.
v znení: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo
v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to

najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia veriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené
náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením
práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie. trovy
rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v
týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“

75. V tomto prípade ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky.
Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady spojené
s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej podmienke umožňuje
navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do
rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie

oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 OZ.

76. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 13.
v znení: „ Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh

voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, súd poukazuje na to, že dojednanie poplatku v bode
13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere za úkony bližšie nešpecifikované je
ustanovením nejasným a neúmerne vysokým.

77. Poplatok nie je dostatočne špecifikovaný, nie je uvedené, aké náklady mal žalovaný s
vypracovaním a uzavretím zmluvy, aké mal náklady na administratívu. Takáto zmluvná podmienka
je neprijateľná, keďže toto ustanovenie je neurčité, nesprávne a klamlivé. Ako súčasť formulára
zmluvy nebola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná a svojou výškou na jednej strane a

absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú podmienku.
Zo zmluvy nie je možné zistiť, za akým účelom veriteľ túto odplatu požaduje. Predmetná zmluvná
podmienka v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľovi sa na základe tejto odplaty poplatku nedostáva reálne

protiplnenie ( rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 24Csp/79/2022 zo dňa 17.10.2022).

78. Poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné, nakoľko ak veriteľ
od dlžníka požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje
tým dlžníka a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Pri preverovaní úverovej

spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery veriteľ postupuje vo vlastnom ekonomickom záujme
minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ, resp. dlžník dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že veriteľ mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi
účtovaný poplatok bez toho, aby veriteľ dlžníkovi ako spotrebiteľovi poskytoval skutočné protiplnenie

(na porovnanie rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa
3.5.2010).

79. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
bod 17. v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory,

ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okrasného
súdu Bratislava L, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.“ súd poukazuje na to, že rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno
pripustiť len v prípade, že by garantovala stranám sporu spravodlivé konanie a rovnaké zaobchádzanie,
čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa.80. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred

všeobecnýmsúdom.Možnosťvýberujelenzdanlivá,nakoľkorozhodcovskádoložka, znemožňujevoľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto
dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej
rozhodcovskejdoložkyvecpredložiťnaprejednanierozhodcovskémuorgánu,ktorýsisámzvolilavylúčiť

taksúd,ktorýbybolinakpríslušný.Nazákladetejtorozhodcovskejdoložkyspotrebiteľeštepredvznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu, nie je možné považovať takto dojednanú rozhodcovskú doložku za súladnú so zákonom. Súd
má za to, že rozhodcovská doložka v znení, ako bola dohodnutá a vyjadrená v zmluve spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto
takáto zmluvná podmienka je neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel a

vyhlásil žalobcom uvádzané zmluvné podmienky za neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

82. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

84. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo
výške 100%. O konkrétnej výške trov rozhodne súd, samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia v lehote 60 dní.

85. Súd poukazuje, že postup žalobcu pri rozhodovaní o trovách , tak ako to zvolil v žalobe je nedôvodný.

Aj keď je nesporné, že žalobca by sa teoreticky mohol viacerými samostatnými žalobami domáhať
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, v danom prípade boli uplatnené všetky v jednom konaní,
týkajú sa jednej zmluvy a preto je nedôvodné uplatniť si a následne priznať z každej samostatne trovy
konania. Uvedený postup súd považuje za špekulatívny. Takýto postup navodzuje situáciu ,že nejde v
podstate o žalobu ako takú, nakoľko jej predmetom nie je priznanie žiadnej finančnej sumy v prospech

spotrebiteľa ale záujem v prvom rade na priznaných trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.