Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123284493
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123284493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: P.. R. E.Á.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.. B. XXX/X, K. zastúpený: JUDr. Michal Harviš, advokát, sídlom
Stropkovská 633/3, Svidník, IČO: 36 153 834 proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/
XX, L. O. o zaplatenie 4.245,-€, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k.
49C/24/2023-203 zo dňa 10. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu

4.245,-€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobcovi sa proti žalovanej
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že dňa 20.02.2023
bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o pôžičke ktorej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníčke v celkovej výške 4.245,-€. Z
článku II. Zmluvy vyplýva, že suma bola poukázaná žalovanej prevodom na jej účet v časovom období

od 11.09.2022 do 23.10.2022, pričom strany sa dohodli, že pôžička je bezúročná. Prevzatie týchto
peňažných prostriedkov žalovaná potvrdila svojím podpisom na Zmluve, pričom sa zároveň zaviazala
predmet pôžičky vrátiť v lehote do 14.03.2023. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca poukázal
na účet žalovanej celkovo sumu 4.245,-€ vo viacerých platbách. Žalovaná vo výpovedi pred súdom
uviedla, že žalobcu nepozná pričom finančné prostriedky žalobca požičal jej známemu Z. Ľ.. Ona o
tom mala vedomosť. Peniaze boli poukazované na jej účet, pričom ona nemala vedomosť o tom, že
je povinná niečo vrátiť. V tom čase pracovala pre N. B..K.. s tým, že jej známy pán Ľ. chcel, aby mu

pomohla vybaviť úver. Pán Ľ. mal nejaké nedoplatky v banke ako aj v nebankových subjektov, pričom
časť peňazí, ktoré poukázal žalobca na účet žalovanej bolo použitých na úhradu týchto nedoplatkov.
Po určitom čase začal žalobca kontaktovať žalovanú so žiadosťou o vrátenie peňazí, pričom žalovaná
mu povedala , že ona vybaví, aby mu peniaze vrátil pán Ľ.. Následne žalovaná pod nátlakom podpísala
Zmluvu o pôžičke a žalobcovi poslala sumu 100,-€. Zmluva o pôžičke bola žalovanej poslaná mailom
pričom ona ju podpísala cez počítač. Peňažné prostriedky boli žalobcom zasielané na jej účet č.ú.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, avšak o akú sumu išlo uviesť nevedela. Žalovaná označila ako dôkaz

výsluch svedka Z. Ľ., ktorý jej však odmietol poskytnúť adresu na ktorej sa zdržiava, aby mohol, byť
následne predvolaný súdom. Z výpisu z účtu predloženého žalovanou mal súd za preukázané, že v
období od 01.12.2021 do 24.01.2024 boli na účet žalovanej od žalobcu poukázané peňažné prostriedky
v celkovej výške 4.245,-€.1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 498, § 491 ods. 1, §
657 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že má za preukázané, poukázanie peňažných prostriedkov

žalobcom na účet žalovanej v celkovej výške 4.245,-€. Skutočnosť ktorá nebola sporná, rovnako ako
ani uzavretie Zmluvy o pôžičke, ktorú žalovaná podpísala, čo potvrdila vo svojej výpovedi pred súdom.
Žalovaná namietala, že k podpisu Zmluvy došlo pod nátlakom, pričom sama pred súdom uviedla, že
zmluvu podpísala ,,cez počítač“, avšak tvrdený nátlak nepreukázala. Zo žalobcom predloženej zmluvy
je zrejmé, že žalovaná prevzatie sumy 4.245,-€ , ktorá bola poukázaná prevodom na jej účet potvrdila

svojím podpisom na zmluve. Žalovaná dlžnú sumu v lehote dojednanej stranami v zmluve neuhradila
a neuhradila ju ani v lehote určenej vo výzve na zaplatenie pôžičky zo dňa 15.03.2023. S poukazom
na vyššie uvedené podľa názoru súdu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by existenciu práva
žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej sumy vylučovali. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie
návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal na úhradu dlžnej istiny ako aj na náhradu trov konania.
1.3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal vo veci

plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdnehopoplatkuaztrovprávnehozastúpenia.Ovýšketrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnosti
rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že súd

jej nesprávnym procesným postupom znemožnil aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Uviedla, že sa chcela zúčastniť
pojednávania, ktorého sa ale nemohla zúčastniť z dôvodu choroby pričom svoju neúčasť včas
ospravedlnila, ale asistentka sudkyne jej poslala mail, že jej žiadosť prišla neskôr. Trvala na tom, že
peňažné prostriedky žalobca požičal na základe ústnej pôžičky nie jej, ale pánovi Ľ., ktorého ako svedka

žiadala vypočuť, ale on odmietol. Potom ako sa žalobca dozvedel, že mu p. Ľ. finančné prostriedky
nevráti robil žalobca nátlak, že podá na ňu podá trestné oznámenia ak mu nepodpíše zmluvu o pôžičke.
Mala zato, že finančné prostriedky sa vyplácajú až vtedy až je uzatvorená zmluva o pôžičke a nie časovo
až po poslaní finančných prostriedkov. Žalovaná nesúhlasila ani zo žalovanou sumou, nakoľko jej p. Ľ.
potvrdil, že dal žalobcovi v hotovosti sumu 1.500,-€ čo jej potvrdil aj samotný žalobca.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v predmetnej veci sa konali tri pojednávania, z
ktorých sa žalovaná zúčastnila na jednom. Mala dostatočný priestor svoje tvrdenia opísané v odvolaní
dokázať, neučinila tak, pretože sa nezakladajú na pravde a sú to len fabulácie s úmyslom natiahnuť čas.
Žalovaná navrhovala vypočuť svedka, ktorého účasť mala zabezpečiť, avšak súd ani len neoznámila
jeho adresu bydliska. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu

náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaná nevyužila svoje právo a repliku nepodala.

5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený

podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.

6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.1. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p. (okrem odôvodnenie časti priznaných úrokov z
omeškania), pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoréaplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery ktoré primerane vysvetlil.
Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie podrobne odôvodnil (pozri odsek 16. až 17.
odôvodnenia napadnutého rozsudku), prečo žalovanú ako dlžníčku zaviazal ku vráteniu predmetu

pôžičky, keďže mal preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke a aj odovzdanie peňazí, ktoré bolo
preukázané nielen písomnou zmluvou, ale aj výpisom z účtu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd
a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.

8. Žalovaná namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby sa
uskutočňovalijejpatriaceprocesnéprávavtakejmierežedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.
Z obsahu spisu nevyplýva, že sa na termín pojednávania dňa 10.4.2024 (ktorý vzala na vedomie na
pojednávaní dňa 12.1.2024) riadne a včas ospravedlnila a požiadala o odročenie pojednávania. Preto
postupu súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 10.4.2024 po splnení podmienok v zmysle §
180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, nie je čo vytknúť a námietka žalovanej o porušení

jej procesných práv je bez základu.

9. Len v rovine žiadnym dôkazom nepreukázaných tvrdení sú argumenty žalovanej, že žalobca požičal
finančné prostriedky na základe ústnej pôžičky nie jej, ale pánovi Ľ., ktorý naviac časť pôžičky vo výške
1.500,-€ v hotovosti vrátil.

9.1. V prejednávanej veci bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či
došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu peňazí. Dôkazné bremeno spočívalo na žalujúcom veriteľovi. V
spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel
zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas.

Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke, alebo dlžobným úpisom, ktorým
sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených vecí, spravidla peňazí. Ak veriteľ nemá takúto
písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad neúplný (chýbajú mu podstatné náležitosti), musí
poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami). Ak sú tieto skutočnosti
preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/98/2000).

Zaviazanie dlžníka na plnenie súdom bude teda závisieť od úspechu dokazovania. Na druhej strane, i v
prípade existencie listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky môže dlžník v spore namietať neexistenciu
dlhu alebo jej výšku. Práve písomné potvrdenie dlžníka je dôkazom, ktorý si starostlivé zmluvné strany
mohli zadovážiť. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny
priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia.

Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom
rozsahu. Ak zmluva o pôžičke obsahuje vyhlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje
svojím podpisom na zmluve odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka,
že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal, resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke opatrená podpismi
účastníkov nie je dostatočným dôkazom. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo

byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dohôd nemožno
vyvrátiť na základe jeho jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky
porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/2547/2011,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/276/2020).

9.2. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si v okolnostiach
posudzovanej veci v rámci jeho procesnej zodpovednosti splnil dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky
žalovanej tým, že zmluva o pôžičke obsahovala vyhlásenie žalovanej t.j. dlžníka, že peňažná suma
4.245,-€ bola dlžníkovi poukázaná prevodom z účtu veriteľa v časovom období od 11.9.2022 do
23.10.2022 (čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke) čo potvrdila žalovaná svojím podpisom na zmluve; naviac

prevod peňazí na účet žalovanej žalobca preukázal aj výpisom z účtu vedeného v Národnej banke
Slovenska (č.l.72, 73 spisu). Na strane druhej žalovaná (dlžník) účinným a procesne dovoleným
spôsobom nepoprela v zmluve uvedené a ňou podpísané. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno
ohľadom svojho tvrdenia o neprevzatí sumy 4.245,-€, keď za takýto dôkaz nemožno považovať
spochybňovanie a ničím nepreukázané tvrdenia, že finančné prostriedky boli poskytnuté pánovi Ľ. a

že menovaný už žalobcovi časť pôžičky sumu 1.500,-€ v hotovosti vrátil.

10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd
zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.245,-€ podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecnesprávne potvrdil vrátane výroku o nároku náhrady trov konania o ktorých súd prvej inštancie správne
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).