Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Monika Hrašnová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101697
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101697.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov
senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174,
zastúpeného Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,
proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti fiktívneho rozhodnutia starostu žalovaného zo dňa 22.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 13.11.2024 domáha preskúmania
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.09.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 05.09.2024 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Miestneho

úradu mestskej časti Bratislava – Ružinov č. OOTZP/OŽP/10089/43289/2024/Reh zo dňa 26.08.2024
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňový správny orgán (Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Ružinov) rozhodnutím č.
OOTZP/OŽP/10089/43289/2024/Reh zo dňa 26.08.2024 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode

informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 211/2000 Z. z.“) odmietol sprístupniť
informácie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 22.08.2024, týkajúcej sa výrubového konania vedeného
pod sp. zn. OTZP/OŽP/7637/42252/2024/Reh. Žalobca v procesnom postavení verejnosti podal proti
prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný prostredníctvom starostu
ako druhostupňový správny orgán v zákonom stanovenej lehote podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z. z. nerozhodol. Žalobca mal za to, že postupom žalovaného došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia,

ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalobca navrhol, aby súd v súlade s § 191 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) fiktívne rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím zrušil v celom rozsahu a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Žalobca žiadal, aby mu súd voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok.II.

5.Kpodanejsprávnejžalobesavyjadrilžalovanýpodanímdoručenýmsprávnemusúdudňa21.01.2025,
ktorý navrhol, aby súd v súlade s § 99 písm. b) SSP uznesením konanie zastavil a žalovanému
voči žalobcovi v súlade s § 171 ods. 1 SSP priznal náhradu trov konania. Žalobu žalobcu považuje
v celom rozsahu za nedôvodnú, keďže v predmetnej veci nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia
žalovaného zo dňa 22.09.2024, ale k faktickému vydaniu druhostupňového rozhodnutia č. OOTZP/

OŽP/10437/49757/2024Reh zo dňa 08.10.2024.

6. Žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, v rámci ktorého Miestny úrad mestskej
časti Bratislava-Ružinov ako príslušný prvostupňový správny orgán vydal dňa 26.08.2024 rozhodnutie č.
OOTZP/OŽP/10089/43289/2024/Reh, ktorým v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. rozhodol
o odmietnutí sprístupnenia informácií žiadaných žalobcom žiadosťou doručenou dňa 22.08.2024,

ktorá sa týkala výrubového konania vedeného pod sp. zn. OOTZP/OŽP/10089/43289/2024/Reh.
Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žiadateľ je účastníkom konania v predmetných
výrubových konaniach a v tomto postavení má podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 71/1967Zb.“) právo
nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov. Uplatnením si tohto práva

účastníka konania bude úplne uspokojená žiadosť žiadateľa (žalobcu) o informácie v celom rozsahu.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 26.08.2024 podal žiadateľ (žalobca) v zákonnej lehote
odvolanie. Následne starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov ako príslušný druhostupňový správny
orgán vydal dňa 08.10.2024 rozhodnutie č. OOTZP/OŽP/10437/49757/2024/Reh, ktorým v súlade
s ustanovením § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. odvolanie žiadateľa (žalobcu) zamietol a odvolaním

napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 26.08.2024 v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný poukázal
na úpravu odvolacieho konania v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. ako aj ustanovenie § 57 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. Žalovaný ďalej uviedol, že na odvolacie konanie o odvolaní proti rozhodnutiu
o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácií sa okrem citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. aplikujú aj ustanovenia § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. Odvolanie žalobcu

bolo Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava-Ružinov doručené dňa 05.09.2024, ktoré v súlade
s § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. po doručení ako povinná osoba v prvom stupni predložil
starostovi mestskej časti Bratislava-Ružinov ako odvolaciemu orgánu na rozhodnutie v zákonnej
lehote 30 dní odo dňa doručenia, a to dňa 02.10.2024. O tejto skutočnosti bol žalobca ako účastník
konania upovedomený listom č. OOTZP/OŽP/10437/48565/2024/Reh zo dňa 30.09.2024 pod názvom

„Odvolanie proti rozhodnutiu-upovedomenie“, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.10.2024. Následne
starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov, ako odvolací orgán v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z. z. rozhodol o odvolaní v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia odvolania povinnou osobou, pretože
dňa 08.10.2024 vydal rozhodnutie č. OOTZP/OŽP/10437/49757/2024/Reh, ktorým odvolanie zamietol
a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil v celom rozsahu. Rozhodnutie o odvolaní bolo odo

dňa 09.10.2024 súčasťou administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj doručenka o jeho doručení
prvostupňovému orgánu a bolo prístupné účastníkom konania pri prípadnom využití práva nahliadnutia
do spisu. Žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie o dovolaní doručené dňa 10.12.2024.

7. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že žaloba smeruje proti fiktívnemu rozhodnutiu,

ktoré podľa zákona nevzniklo a neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania súdom.
Podľa žalovaného v konaní je daný neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, ktorý spočíva
v nespôsobilom predmete prieskumu správnym súdom, preto je dôvodné, aby súd konanie podľa § 99
písm. b) SSP zastavil. Žalovaný zároveň žiadal, aby mu súd v súlade s § 171 ods. 1 SSP priznal voči
žalobcovi trovy konania, keďže to bol žalobca, ktorý je procesne zodpovedný za zastavenie konania,

pretože podal správnu žalobu proti neexistujúcemu rozhodnutiu.

8. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že proti druhostupňovému rozhodnutiu č. OOTZP/
OŽP/10437/49757/2024/Reh zo dňa 08.10.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
II protest č. Pd 92/24/1102-11 zo dňa 12.12.2024, doručený dňa 16.12.2024, ktorým navrhol

protestu v lehote do 30 dní od jeho doručenia vyhovieť a protestom napadnuté rozhodnutie zo
dňa 08.10.2024 zrušiť. Dňa 14.01.2025 starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov vydal rozhodnutie
č. OOTZP/OŽP/927/1635/2025/Reh, ktorým podľa § 24 ods. 5 a ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z.o prokuratúre v znení neskorších predpisov vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie č. OOTZP/
OŽP/10437/49757/2024/Reh zo dňa 08.10.2024 zrušil.

9.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobajevcelomrozsahunedôvodná,žalovanýnavrhol,abysúdkonanie
podľa § 99 písm. b) SSP uznesením zastavil a žalovanému voči žalobcovi priznal v súlade s § 171 ods.
1 SSP náhradu trov konania.

III.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

13.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

15. Podľa § 99 ods. 1 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok

procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa §
98 ods. 1.

16. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo

márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

17. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí

žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

18. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní

od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú
informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán
zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o
sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá

sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.19. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

20. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže
o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného
účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

21.Podľa§57ods.2zákonač.71/1967Zb.,aknerozhodnesprávnyorgán,ktorýnapadnutérozhodnutie

vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka
konania.

IV.

22. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. síce obsahuje špeciálnu úpravu
inštitútu opravných prostriedkov, ktorá je však relatívne stručne vyjadrená (napr. dĺžka lehoty na podanie
odvolania). To znamená, že hoci zákon obsahuje špeciálnu úpravu tzv. fiktívneho rozhodnutia, nie je
vylúčené subsidiárne použitie správneho poriadku v ďalších štádiách konania. Subsidiarita správneho
poriadku pri prieskume rozhodnutí sa prejavuje najmä pri náležitostiach a podávaní opravných

prostriedkov. Prejavuje sa však aj pri aplikácií inštitútu autoremedúry, či možnosti vzdať sa práva na
podanie opravného prostriedku.

23. V praxi je pomerne častým javom, že povinná osoba zapríčiní svojou nečinnosťou vydanie fiktívneho
rozhodnutia. Žiadateľ preto podá proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie a domáha sa jeho zrušenia

a vydania zákonného rozhodnutia, resp. sprístupnenia požadovanej informácie. Medzičasom však
môže dôjsť k sprístupneniu informácie, a to aj po uplynutí príslušnej lehoty. Vychádzajúc z ustálenej
rozhodovacej praxe súdov a s prihliadnutím na účel fiktívneho rozhodnutia, ak rozhodnutie o žiadosti
o poskytnutie informácie bolo neskôr vydané, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným, teda neplatí
zákonom stanovená fikcia vydania rozhodnutia. V opačnom prípade by sa rozhodnutie v odvolacom

konaní zrušilo iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na
už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie
a formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje vo vzťahu k skutkovej stránke veci
reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia
(§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) je potreba poskytnúť ochranu tomu, kto sa

obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu
neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby. S prihliadnutím na účel zákona
sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie (uznesenie
NS SR sp. zn.. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013).

V.

24. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca sa žiadosťou doručenou
žalovanému elektronickou poštou na e-mailovú adresu A." A. dňa 22.08.2024 domáhal sprístupnenia
informácie o životnom prostredí, a to konkrétne o sprístupnenie informácie o životnom prostredí

v rozsahu dokumentov a dôkazov preukazujúcich odôvodnený prípad výrubu stromov v súvislosti so
žiadosťou o výrub 12 kusov drevín, nachádzajúcich sa na pozemkoch registra „C“ par. Č. XXX, XXX/X,
X/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX v k. ú. B. C. D., ekologické a estetické funkcie týchto drevín
a ich význam pre životné prostredie ako aj ich význam pre zdravie človeka. Prvostupňový správny orgán
– Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Ružinov rozhodnutím č. OOTZP/OŽP/10089/43289/2024/

Reh zo dňa 26.08.2024 odmietol žalobcovi sprístupniť požadované informácie. V zákone stanovenej
lehote podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 05.09.2024 odvolanie. Odvolanie žalobcu
prvostupňový správny orgán predložil dňa 02.10.2024 starostovi mestskej časti Bratislava-Ružinov,
ako odvolaciemu orgánu predkladacou správou zo dňa 30.09.2024. O tejto skutočnosti bol žalobca
ako účastník konania prvostupňovým správnym orgánom listom č. OOTZP/OŽP/10437/48565/2024/

Reh zo dňa 30.09.2024 pod názvom „Odvolanie proti rozhodnutiu – upovedomenie“ upovedomený,
list bol žalobcovi doručený dňa 02.10.2024. Žalovaný prostredníctvom starostu ako odvolací orgán
v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OOTZP/
OŽP/10437/49757/2024/Reh zo dňa 08.10.2024, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňovérozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 10.12.2024.
Proti rozhodnutiu č. OOTZP/OŽP/10437/49757/2024/Reh zo dňa 08.10.2024 bol dňa 16.12.2024
podaný protest prokurátora. Žalovaný rozhodnutím č. OOTZP/OŽP/927/1635/2025/Reh zo dňa

14.01.2025 vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie č. OOTZP/OŽP/10437/49757/2024/Reh zo dňa
08.10.2024 zrušil. Predmetné rozhodnutie, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora bolo žalobcovi
doručené dňa 14.01.2025.

VI.

25. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu i povinnej osoby je potrebné vychádzať
z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie Ústavou
Slovenskej republiky zaručeného práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo
forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec

pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a
faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo
sprístupňovania. Získané informácie má žiadateľ právo spracovávať či rozširovať pre svoju potrebu
alebo potrebu iných. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť
povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale

poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.
VII.
26. Žalobca žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13.11.2024 napadol fiktívne rozhodnutie
žalovaného zo dňa 22.09.2024 vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu zo dňa 05.09.2024 a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti

Bratislava-Ružinov č. OOTZP/OŽP/10089/43289/2024/Reh zo dňa 26.08.2024.

27. Žalobca mal za to, že žalovaný ako príslušný odvolací orgán nerozhodol o jeho odvolaní zo dňa
05.09.2024 v zákonom stanovenej lehote proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým mu prvostupňový
správny orgán podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. odmietol sprístupniť požadovanú informáciu.

Keďže odvolací orgán nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o odvolaní, podľa žalobcu nastala
situácia, ktorú predpokladá § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., teda, žalovaný vydal fiktívne
rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom za deň
doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
S poukazom na uvedené žalobca tvrdil, že dňa 22.09.2024 došlo k vydaniu žalobou napadnutého

fiktívneho rozhodnutia.

28. Po oboznámení sa a administratívnym spisom, s vyjadreniami účastníkov konania správny súd
konštatuje, že s vyššie uvedeným tvrdením žalobcu ohľadom vydania fiktívneho rozhodnutia (dňa
22.09.2024), teda, že žalovaný o odvolaní žalobcu nerozhodol v zákonnej lehote, nemožno súhlasiť.

Primárne je potrebné uviesť, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto
zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom
konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. V ustanovení § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitne upravené
odvolacie konanie proti rozhodnutiam povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie alebo proti
fiktívnym rozhodnutiam povinnej osoby podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Ide o úpravu miesta

podania odvolania (rozkladu), lehoty na podanie odvolania (rozkladu), určenie subjektu, ktorý rozhodne
o odvolaní (rozklade), lehote na rozhodnutie o podanom odvolaní (rozklade).

29. Lehota na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorá je v predmetnej právnej veci sporná, je upravená
v ustanovení § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého „... odvolací orgán rozhodne o

odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou“. Ide o jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa
nezačína počítať od doručenia odvolania žalobcu odvolaciemu orgánu, ale až od doručenia odvolania
odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v tomto prípade Mestskou časťou Bratislava-Ružinov. V zákone
č. 211/2000 Z. z. nie je osobitne riešená doba od podania odvolania povinnej osobe do predloženia
odvolania odvolaciemu orgánu, preto je potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 zákona

č. 71/1967 Zb. v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

30. Z ustanovenia § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. v spojitosti s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy mal možnosť v rámci autoremedúry rozhodnúť oodvolaní sám, alebo najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, predložiť spisový materiál
odvolaciemu orgánu. Až v tomto okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu, začína odvolaciemu
orgánu plynúť 15 dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní, zakotvená v ustanovení § 19 ods. 3 zákona

č. 211/2000 Z. z., pretože až v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis
derogat legi generali (osobitný zákon, alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak
povedané, odvolací správny orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia
povinnou osobou. Uvedený právny názor je totožný aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadreným v jeho rozsudkoch sp. zn. 2Sžo-KS/257/2004 zo dňa 28.09.2005, sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa

21.03.2012, 8Sži/4/2012 zo dňa 30.01.2013.

31. Z pripojeného administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca proti prvostupňovému
rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava-Ružinov č. OOTZP/OŽP/10089/43289/2024/Reh zo dňa
26.08.2024 podal v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie žalobca doručil dňa 05.09.2024 Mestskej
časti Bratislava-Ružinov, ktorá rozhodovala v prvom stupni a ktorá v súlade s § 57 ods. 2 zákona č.

71/1967 Zb. predložila odvolanie starostovi Mestskej časti Bratislava-Ružinov, ako odvolaciemu orgánu
dňa 02.10.2024. Prvostupňový správny orgán žalobcu listom č. OOTZP/OŽP/10437/48565/2024/Reh zo
dňa 30.09.2024 upovedomil, že jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu predložil odvolaciemu
orgánu, a to starostovi mestskej časti, pričom uvedený list bol žalobcovi doručený dňa 02.10.2024.
Žalovaný prostredníctvom starostu po predložení odvolania povinnou osobou rozhodol o odvolaní dňa

08.10.2024, teda v zákonnej 15 dňovej lehote v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože
vydalrozhodnutieč.OOTZP/OŽP/10437/49757/2024/Rehzodňa08.10.2024,ktorýmodvolaniežalobcu
zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil v celom rozsahu.

32. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré

žalobca napadol správnou žalobou, nedošlo, pretože žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote 15 dní, keďže odvolanie prvostupňový správny orgán
predložilvzákonomstanovenejlehotevsúlades§57ods.2zákonač.71/1967Zb.odvolaciemuorgánu.
V prejednávanej veci nemohlo dôjsť dňa 22.09.2024 k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, tak ako to uviedol
žalobca, keďže žalovanému lehota na rozhodnutie o odvolaní žalobcu dňa 22.09.2024 neuplynula.

33. Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre
ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo
veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu
verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o

slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom
čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013).

34. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu zo dňa 05.09.2024 plynula od

momentu, kedy povinná osoba (v tomto prípade Mestská časť Bratislava-Ružinov) predložila odvolanie
odvolaciemu orgánu, t. j. odo dňa 02.10.2024 a odvolací orgán (starosta Mestskej časti Bratislava-
Ružinov) vydal dňa 08.10.2024 rozhodnutie č. OOTZP/OŽP/10437/49757/2024/Reh, je vylúčené, aby
fiktívne rozhodnutie zo dňa 22.09.2024 vzniklo tak, ako to tvrdí žalobca.

35. V nadväznosti na uvedené žalobca podal žalobu proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré podľa
zákona nevzniklo a neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobca
síce v čase podania správnej žaloby (t. j. dňa 13.11.2024) s rozhodnutím žalovaného č. OOTZP/
OŽP/10437/49757/2024/Reh zo dňa 08.10.2024 nedisponoval, keďže rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo
o jeho odvolaní zo dňa 05.09.2024 mu bolo doručené až dňa 10.12.2024, napriek tomu v čase podania

správnej žaloby fiktívne rozhodnutie zo dňa 22.09.2024 neexistovalo.

36. Záverom súd konštatuje, že žalovaný vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutím č.
OOTZP/OŽP/927/1635/2025/Reh zo dňa 14.01.2025 rozhodnutie, ktorým bolo odvolanie žalobcu
zo dňa 05.09.2024 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené (rozhodnutie č. OOTZP/

OŽP/10437/49757/2024/Reh zo dňa 08.10.2024 ), zrušil.

37. Pretože žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote
a žalobca sa v prejednávanej veci domáhal zrušenia neexistujúceho fiktívneho rozhodnutia správnehoorgánu, boli naplnené podmienky pre zastavenie konania z dôvodu chýbajúceho predmetu súdneho
prieskumu, správny súd v súlade s § 99 písm. b) SSP konanie zastavil.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd s poukazom na § 171 ods. 1SSP, podľa
ktorého, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny
súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. V danom prípade je nesporné, že žalobca
podal žalobu proti neexistujúcemu fiktívnemu rozhodnutiu, čo malo za následok zastavenie konania.
Hoci v prejednávanej veci nedošlo k zákonom stanovenej fikcii vydania fiktívneho rozhodnutia tak, ako

to tvrdil žalobca, (keďže žalovaný rozhodol v zákonnej lehote o jeho odvolaní rozhodnutím č. OOTZP/
OŽP/10437/49757/2024/Reh zo dňa 08.10.2024), fakticky (reálne) vydané druhostupňové rozhodnutie
zo dňa 08.10.2024 bolo žalobcovi doručené až dňa 10.12.2024, a to chybou na strane žalovaného.
Z administratívneho spisu súd zistil, že na nedoručenie rozhodnutia o odvolaní žalobcovi, žalovaného
upozornil až prokurátor listom č. Pd92/24/1102-9 zo dňa 04.12.2024. Žalovaný následne listom č.
OOSRK/OO/12842/60412/2024/Kucs zo dňa 09.12.2024 prokurátorovi oznámil, že druhostupňové

rozhodnutie bolo nedopatrením zaslané do elektronickej schránky mestskej časti Bratislava-Ružinov,
a nie do elektronickej schránky žalobcu. Napriek tomu, že žalobca podal správnu žalobu proti
neexistujúcemu fiktívnemu rozhodnutie, nie je možné žalobcovi vyčítať nedôvodné podanie správnej
žaloby a s tým spojenú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, keďže v čase podania správnej
žaloby (dňa 13.11.2024) rozhodnutím žalovaného o jeho odvolaní nedisponoval a nemal o ňom

vedomosť.Pochybenievtomtosmerebolonastranežalovaného,ktorýrozhodnutieoodvolanídoručoval
žalobcovi až dňa 10.12.2024.

39. V danom prípade teda nie je namieste vytýkať žalobcovi nedôvodné podanie správnej žaloby a s tým
spojenúprocesnúzodpovednosťzazastaveniekonaniaaospravedlniťtakpochybeniedruhostupňového

správneho orgánu tým, že súd neprizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania len preto, že
žalovaný pochybil pri doručovaní rozhodnutia o odvolaní žalobcovi. S poukazom na uvedené má
súd za to, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, keďže podanie správnej
žaloby, hoci nedôvodnej, zapríčinil neskorším doručovaním rozhodnutia o odvolaní žalovaný, a to
napriek tomu, že zastavenie konania zavinil žalobca, keď podal správnu žalobu proti neexistujúcemu

rozhodnutiu. K podaniu správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia a následne
k zastaveniu konania by pravdepodobne nedošlo, ak by sa reálne vydané rozhodnutie o odvolaní
dostalo do dispozičnej sféry žalobcu včas. V nadväznosti na uvedené správny súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

40. Vzhľadom k tomu, že správny súd rozhodol vo veci procesným rozhodnutím, ktorým sa konanie vo
veci samej končí, zamietol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je za daných
okolností bezpredmetný a o tomto návrhu už nebolo potrebné rozhodovať samostatným uznesením.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia tohto uznesenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.