Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100854
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100854.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej
(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Petra Molčana, v
právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX B. C. XXX, právne zastúpený:
SUCHÝ PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Obec Veľké Uherce, so sídlom obecného úradu 958 41 Veľké

Uherce 360, právne zastúpený: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, so sídlom Hrnčírikova
1/B, 958 01 Partizánske, IČO: 35 437 588, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SOcÚ-000394/2024/SP-U9/1 zo dňa 02.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 09.09.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. SOcÚ-000393/2024/SP-U9/1 zo dňa 02.07.2024 a č.
SOcÚ-000394/2024/SP-U9/1 zo dňa 02.07.2024. Vec bola zapísaná na tunajšom súde pod sp. zn.
5S/36/2024. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 5S/36/2024 zo dňa 10.10.2024, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2024, konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.

SOcÚ-000394/2024/SP-U9/1 zo dňa 02.07.2024 vylúčil na samostatné konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania sp. zn. 5S/44/2024 sa stalo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiažalovanéhoč.SOcÚ-000394/2024/SP-U9/1zodňa02.07.2024.,2024(ďalejlen„napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 12.06.2024 o predlženie
lehoty na dokončenie stavby do roku 2027 k stavebnému povoleniu č. ŽP-1129/98 – J zo dňa 15.07.1998

vydanému Okresným úradom, odbor životného prostredia Partizánske vo veci stavby „Hospodársko-
technická budova“ podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
konanie o predĺženie lehoty na dokončenie stavby „Hospodársko-technická budova“ na parcele KN
„C“ č. 729/34 v k. ú. B. C. prerušil na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia podľa § 29
ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný prerušil konanie o predĺženie lehoty na dokončenie stavby „Prestavba

zastrešenia rodinného domu“ na dobu 30 dní odo dňa doručenia uvedeného rozhodnutia v záujme
vykonania štátneho stavebného dohľadu za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci.
3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 09.09.2024 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia.Žalobcauviedol,žejedlžníkomB.D.E.,F.nazákladeZmluvyoposkytnutíspotrebiteľského
úveru „Flexihypotéka na refinancovanie“ zo dňa 07.07.2015 (ďalej len „úverová zmluva“). V rámci
úverovej zmluvy boli dohodnuté špecifické podmienky, na základe ktorých vznikla po vyčerpaní úveru

žalobcovi povinnosť predložiť kolaudačné rozhodnutie na objekt hypotekárneho úveru, pričom objektom
hypotekárneho úveru bola aj „Hospodársko-technická budova“. K objektom úveru bolo zriadené záložnéprávo v prospech banky. Keďže bol úver žalobcom v roku 2023 vyčerpaný, bolo potrebné v zmysle
úverovej zmluvy predložiť kolaudačné rozhodnutie na objekt úveru. Pre stále pretrvávajúce stavebné
práce na objekte úveru žalobca dňa 25.10.2023 požiadal banku o odklad termínu splnenia špecifickej

podmienky, teda o predĺženie lehoty na predloženie kolaudačného rozhodnutia. Banka žalobcovej
žiadosti vyhovela a povolia odklad termínu do 16.11.2024. Keďže stavebné práce na stavbe neboli
v šiestom mesiaci roku 2024 ukončené a termín odkladu na predloženie kolaudačného rozhodnutia na
objekt úveru sa končí dňa 16.11.2024, žalobca požiadal o predĺženie lehoty výstavby na dokončenie
stavby „Hospodársko-technická budova“. Tejto žiadosti žalobcu nebolo napadnutým rozhodnutím

žalovaného vyhovené. Proti uvedenému rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, a preto
žalobca podal správnu žalobu.
Žalobcapoukázalnato,žestavebnéprácenauvedenejstavbestáletrvajúažalobcamalzapreukázané,
že rozhodnutie vo veci má zásadný vplyv na subjektívne práva a povinnosti žalobcu, keďže napadnuté
rozhodnutie postihuje právo žalobcu riadne plniť povinnosti vo vzťahu k banke.
Napadnuté rozhodnutie bolo podľa presvedčenia žalobcu preukázateľne vydané v rozpore

s príslušnými právnymi predpismi, nedostatočne odôvodnené a spôsobilo ujmu na žalobcových
subjektívnych právach. Vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej.Vostatnýchčastiachžalobyžalobcapoukázalnadôvodynezákonnostinapadnutéhorozhodnutia

žalovaného s akcentom na to, že nenastali zákonom stanovené podmienky obligatórneho prerušenia
konania uvedené v ustanovení § 29 ods. 1 Správneho poriadku.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2024 vyjadril názor, že všeobecná správna žaloba
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu správnym súdom podľa § 7 písm. e)

zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žaloba
smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bolo prerušené konanie na dobu 30 dní, a to vo veci žiadosti žalobcu
o predĺženie lehoty na dokončenie stavby „Hospodársko-technická budova“. Dôvodom prerušenia bol
zámer stavebného úradu uskutočniť miestne zisťovanie pri výkone štátneho stavebného dohľadu a na
základe týchto zistení rozhodnúť o podanej žiadosti tak, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný namietal, že žalobca v žalobe ani len netvrdil, ako
mohlo rozhodnutie žalovaného spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca poukazuje na
existenciu úverovej zmluvy s B., F. a uvádza, že mal banku požiadať o predĺženie lehoty na splnenie
špecifickej podmienky, ktorou má byť predloženie kolaudačného rozhodnutia. Následne však v texte
žaloby uvádza, že banka jeho žiadosti vyhovela a povolila odklad termínu do 16.11.2024. Uvedené teda

podľa žalovaného znamená, že banka nepodmienila vydanie svojho súhlasu existenciou právoplatného
rozhodnutia žalovaného, ktorým by bolo vyhovené žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na dokončenie
stavby a svoj súhlas dala žalobcovi aj bez právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Prerušenie
konania žalovaným teda žiadnym spôsobom nezasiahlo do zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho
bankou a nemohlo mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach.

Pre úplnosť žalovaný uviedol, že dňa 24.07.2024 sa na mieste vykonal štátny stavebný dozor so
zisteniami:
- ,Stavba hospodárskej budovy je čiastočne ukončená, stavba je zastrešená, objekt je uzatvorený
oknami, vchodovými dverami a garážovou bránou, z prednej strany objektu od dvora je 5 ks okien
(povolených 4ks), v zadnej časti sú zrealizované 3 ks okien, vchodové dvere a odvetranie miestnosti

(dvere, odvetranie a 1 ks okna nie sú povolené v projektovej dokumentácii),
- Objekt je napojený na prívod elektrickej energie, prípojka vody nebola preukázaná,
- V objekte sú zrealizované rozvody elektrických sietí, kúrenia zo zdrojom vykurovania a vykurovacími
telesami (kotol na pevné palivo), rozvody vzduchu s kompresorom a tlakovou nádobou,
- V objekte sa nachádzajú drevoobrábacie stroje a šicie stroje, ktoré sú prevádzkované.

- Objekt je využívaný aj ako skladový priestor.
Nadväzujúc na tieto zistenia a na istenie, že žalobca užíva stavbu bez platného kolaudačného
rozhodnutia, vydal žalovaný dňa 05.0.2024 rozhodnutie SOcÚ-394/2024/SP-U9/5, ktorým žalovaný
žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na dokončenie stavby nevyhovel.
Žalovaný navrhol, aby správny súd uznesením všeobecnú správnu žalobu žalobcu odmietol ako

neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP.

5. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“)(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky").

9. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy
a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať
za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa § 68 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v rozhodnom znení
(ďalej len „Stavebný zákon“)
(1) Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte
pred jej dokončením.
(2) V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov

stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť
a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach
účastníkovaurčípodľapotrebyďalšiezáväznépodmienky,alebožiadosťzamietne.Nakonanieozmene
sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

12. Správny súd je povinný počas celého konania skúmať či sú splnené procesné podmienky. Medzi
procesné podmienky patria aj právomoc správneho súdu (§ 6 a nasl. SSP), príslušnosť správneho
súdu (§ 9 a nasl. SSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 31 ods.
5 SSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 145 ods. 5 SSP,
procesná subjektivita účastníka konania (§ 35 SSP), spôsobilosť účastníka konania samostatne konať

pred správnym súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 36 SSP, povinné zastúpenie (§ 49 a nasl.
SSP). Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva
z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu) počas celého priebehu konania pred správnym súdom.
Procesné podmienky predstavujú základný, elementárny predpoklad toho, aby mohol správny súd
o správnej žalobe konať a meritórne o nej rozhodnúť. Procesné podmienky sú zákonom stanovené

požiadavky,ktorýchabsenciaspôsobuje,žesprávnysúdmusíkonanieukončiťbeztoho,abysazaoberal
predmetom konania vo veci samej (teda samotným meritórnym prieskumom žaloby). Predmetom
prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a zákonnosť
postupu orgánu verejnej správy, ktorý predchádza jeho vydaniu, ochrana pred nečinnosťou orgánu
verejnej správy alebo pred iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas

konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
Základnou procesnou podmienkou je právomoc súdu v správnom súdnictve.

13. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP
negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú,

ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo
súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení,
iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 SSP v zásade
týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedenýchv § 7 SSP zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu
subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy
dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.

14. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc správneho súdu, a preto sa primárne správny
súd zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného podlieha prieskumu v správnom súdnictve
podľa ustanovení § 6 a § 7 SSP a to z toho hľadiska, či by napadnutým rozhodnutím žalovaného nemohli
byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu.

15. Žalobca v žalobe je povinný (procesne) tvrdiť, že rozhodnutím alebo opatrením žalovaného orgánu
verejnej správy bol ukrátený na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že musí dôjsť k ukráteniu
na subjektívnych právach žalobcu, pričom pojem „svojich právach“ je potrebné vykladať reštriktívne.
Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy a toto subjektívne právo sa musí opierať
alebo vychádzať zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Správne súdnictvo je totiž primárne

prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách.
Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej
správy.Inýmislovamisprávnesúdnictvovsystémeprávnehoštátunemáslúžiťnaprávaniunezákonnosti
vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálnej zistenej nezákonnosti na subjektívno-
právnu pozíciu dotknutého subjektu. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie správneho

súdnehokonania,ktoréhoprerokovaniesícevediekzisteniuformálnehorozporučinnostiverejnejsprávy
so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej právnej sféry žalobcu.
Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana
subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom
prípade vykonávaná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa

06.10.2015, ZNUÚS 69/2015).

16. Vylúčenie právomoci správnych súdov v zmysle § 7 písm. e) SSP preskúmavať rozhodnutia
a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy spočíva v tom, že
takéto predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutia a opatrenia predstavujú samotný procesný

postup orgánu verejnej správy v priebehu administratívneho konania. Prípadné pochybenie alebo
vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia
vydaného v predmetnom administratívnom konaní vo veci samej alebo do rozhodnutia alebo opatrenia,
ktorým sa administratívne konanie končí. Správny súd považuje rozhodnutie o prerušení konania za
procesné rozhodnutie, pretože sa ním upravuje vedenie konania. Uvedené však neplatí, ak takéto

predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutia alebo opatrenia mohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania. Preto pri posudzovaní právomoci správneho súdu preskúmať
takéto rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy musí správny súd skúmať existenciu
možnej ujmy na subjektívnych právach účastníka konania v rozsahu a medziach, ako žalobca ujmu
na subjektívnych právach vymedzuje v napadnutej žalobe. Podľa správneho súdu správny súd nie

je povinný vyhľadávať za žalobcu a dopĺňať tvrdenie, akú ujmu na subjektívnych právach spôsobuje
napadnuté rozhodnutie. Oproti nárokom na vymedzenie aktívnej procesnej legitimácie v zmysle § 178
ods. 1 SSP – žalobca musí tvrdiť, ako bol rozhodnutím ukrátený na svojich právach alebo právom
chránených záujmov, aby procesné rozhodnutie podliehalo prieskumu, žalobca musí vymedziť príčinnú
súvislosť medzi napadnutým procesným rozhodnutím a ujmou na subjektívnych právach účastníka

konania, aká ujma je následkom rozhodnutia. Podľa správneho súdu ujma na právach na rozdiel od
ukrátenia na právach predstavuje vyšší stupeň zásahu. Uvedené možno vyvodiť aj z toho, že v prípade
meritórnych rozhodnutí možno rozumne predpokladať, že riešia právne vzťahy a povinnosti v oblasti
verejnejsprávy,uprocesnýchrozhodnutísanejednáoriešeniehmotnoprávnychotázok,apreto„stupeň“
ukrátenia musí predstavovať ujmu na právach, nielen dotknutie na právach.

17. Správny súd z administratívneho spisu predloženého žalovaným zistil nasledovné skutočnosti.
Žalobca dňa 18.06.1998 požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Hospodársko-technická
budova“. Okresný úrad Partizánske, odbor životného prostredia následne v zlúčenom územnom
a stavebnom konaní dňa 15.07.1998 vydal stavebné povolenie na stavbu „Hospodársko-technická

budova“ pod č. ŽP-1129/98 – J, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.1998.
Následne žalovaný rozhodnutím č. SOcÚ-479/2015/SP-U2/1 zo dňa 22.06.2015 rozhodol o zmene
stavby pred dokončením a povolil zmenu termínu dokončenia stavby a to najneskôr do 31.07.2017.
Právoplatnosť tohto rozhodnutia bola následne predlžovaná do 26.06.2018, 26.06.2019, 26.06.2020,26.06.2021, 26.06.2022, 26.06.2023 a nakoniec do dňa 26.06.2024. Žalobca dňa 12.06.2024 požiadal
žalovaného o predĺženie lehoty výstavby do roku 2027 z dôvodu, že stavba nie je dokončená z dôvodov
nedostatku financií a zvýšenia nákladov na výstavbu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím konanie

o predĺženie lehoty na výstavbu prerušil na dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení
konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Následne dňa 24.07.2024 žalovaný vykonal na stavbe
„Hospodársko-technická budova“ štátny stavebný dohľad. Výsledkom štátneho stavebného dohľadu boli
nasledovné zistenia: stavba hospodárskej budovy je čiastočne ukončená, stavba je zastrešená, objekt
je uzatvorený oknami, vchodovými dverami a garážovou bránou, z prednej strany objektu od dvora je

5 ks okien (povolených 4ks), v zadnej časti sú zrealizované 3 ks okien, vchodové dvere a odvetranie
miestnosti (dvere, odvetranie a 1 ks okna nie sú povolené v projektovej dokumentácii), objekt je napojený
na prívod elektrickej energie, prípojka vody nebola preukázaná, sú zrealizované rozvody elektrických
sietí, kúrenia zo zdrojom vykurovania a vykurovacími telesami (kotol na pevné palivo), rozvody vzduchu
s kompresorom a tlakovou nádobou, v objekte sa nachádzajú drevoobrábacie stroje a šicie stroje,
ktoré sú prevádzkované a objekt je využívaný aj ako skladový priestor. Zo záveru vykonaného štátneho

stavebného dohľadu vyplýva, že stavba je realizovaná zo zmenami, ktoré nie sú v súlade s vydaným
stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, stavba bola realizovaná ako halový priestor určený
na štiepanie stromov, priestor bol v čase štátneho stavebného dohľadu prevádzkovaný čiastočne
ako skladový priestor, čiastočne ako výrobný priestor so strojmi na opracovávanie drevného reziva
a čiastočne ako šicia dielňa. Stavebník sa podľa štátneho stavebného dozoru dopustil priestupku

podľa § 105 ods. 1 bod c) a § 105 ods. 2 bod a) stavebného zákona. Stavebník užíva predmetnú
stavbu bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia, a teda dopustil sa aj priestupku podľa § 105
ods. 3 bod c) stavebného zákona. Žalobca teda realizuje stavbu v rozpore s vydaným stavebným
povolením a rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením a bez platného kolaudačného rozhodnutia.
Žalobca ako stavebník v konaní o predĺženie lehoty na dokončenie stavby bude pokračovať podľa §

68 ods. 1 a požiada žalovaného o zmenu stavby pred dokončením, doloží projektovú dokumentáciu,
ktorá bude zohľadňovať požiadavky na povolenie prevádzky na opracovanie dreva so zapracovanými
zrealizovanými zmenami v objekte „Hospodársko-technická budova“ a doloží k žiadosti „Prehlásenie
stavebného dozoru (kvalifikovanej osoby), že bude zabezpečovať vedenie uskutočňovania stavby“.
Následne žalovaný rozhodnutím č. SOcÚ-394/2024/SP-U9/5 zo dňa 05.09.2024 žiadosti o predĺženie

lehoty výstavby stavby „Hospodársko-technická budova“ do roku 2027 nevyhovel. Súčasne žalovaný
v uvedenom rozhodnutí uviedol, že stavebník bude v konaní o predĺženie lehoty na dokončenie
stavby pokračovať podľa § 68 ods. 1 Stavebného zákona a požiada žalovaného o zmenu stavby pred
dokončením. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo predložené príslušnému
odvolaciemu orgánu – Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín.

18. Predmetom tohto správneho súdneho konania je rozhodnutie žalovaného o prerušení konania
o predĺženie lehoty na dokončenie stavby „Hospodársko-technická budova“ na parcele KN „C“ č.
729/34 v k. ú. B. C. podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku na dobu 30 dní odo dňa doručenia
uvedeného rozhodnutia. Žalovaný ako stavebný úrad súčasne upozornil stavebníkov, že v zmysle § 88a

ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, ak stavebníci v určenej lehote
nepredložia požadované podklady alebo ak sa ani ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným
záujmom. Žalovaný vydal uvedené rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu potreby spoľahlivo zistiť
stav veci vykonaním štátneho stavebného dohľadu na stavbe „Hospodársko-technická budova“.

19. Podľa ustanovenia § 66 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby, ktorých cieľom je zabezpečiť najmä ochranu záujmov
spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických
požiadaviek na výstavbu atď. V rámci podmienok uskutočnenia stavby sa v stavebnom povolení určuje
taktiež lehota na dokončenie stavby (§ 66 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona v spojení s § 10

ods. 1 písm. h) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona). Lehota na dokončenie stavby je pre stavebníka záväzná, ale jej nedodržanie nemá za následok
neplatnosť stavebného povolenia. Stavebný zákon neobsahuje výslovne ustanovenie, podľa ktorého by
bolo možné predĺžiť lehotu na dokončenie stavby. Na žiadosť stavebníka stavebný úrad môže zmenu
lehoty na dokončenie stavby schváliť buď vyznačením v stavebnom povolení, alebo povolením zmeny

stavby pred jej dokončením podľa ust. § 68 ods. 1 stavebného zákona. Postup vyznačenia v stavebnom
povolení možno aplikovať v jednoznačných prípadoch, v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti
správneho konania, nakoľko však ide o čiastočný zásah do právoplatného rozhodnutia, t. j. stavebného
povolenia, je nevyhnutné túto zmenu urobiť jednotným spôsobom s dodržaním náležitostí podľa ust.§ 47 ods. 5 Správneho poriadku. Ak vzhľadom na okolnosti možno požadovanú zmenu schváliť len
správnym rozhodnutím, stavebný úrad tak urobí len po predchádzajúcom konaní podľa ust. § 68 ods.
2 Stavebného zákona.

20. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu majúc za to, že rozhodnutie žalovaného o prerušení
konania o predĺženie lehoty na dokončenie stavby „Hospodársko-technická budova“ má zásadný vplyv
na jeho subjektívne práva a povinnosti, pretože uvedené rozhodnutie postihuje právo žalobcu si riadne
plniť zmluvné povinnosti vo vzťahu k banke. Žalobca má s B., F. uzavretú úverovú zmluvu, ktorej

objektom je aj stavba Hospodársko-technickej budovy nachádzajúcej sa na parcele KN „C“ č. 729/34
v k. ú. B. C.. Táto úverová zmluva obsahuje špecifickú podmienku, podľa ktorej vznikla žalobcovi
po vyčerpaní úveru povinnosť predložiť banke kolaudačné rozhodnutie na objekt spotrebiteľského
úveru. Úver bol v roku 2023 žalobcom vyčerpaný a preto žalobca bol povinný predložiť banke
kolaudačné rozhodnutie na objekt úveru. Žalobca z dôvodu pretrvávajúcich stavebných prác na
objekte úveru dňa 25.10.2023 požiadal banku o odklad termínu splnenia špecifickej podmienky na

predloženiekolaudačnéhorozhodnutia.Bankažalobcovejžiadostivyhovelaapovolilaodkladtermínudo
16.11.2024. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v žalobe ani len netvrdí, ako napadnuté
rozhodnutie žalovaného mohlo spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca v žalobe
len poukázal na existenciu úverovej zmluvy, ktorej obsahom je uvedená špecifická podmienka a že
žalobca požiadal banku o predĺženie lehoty na splnenie uvedenej špecifickej podmienky, ktorej banka

vyhovelaapovolilažalobcoviodkladtermínudo16.11.2024.Bankatedapodľažalovanéhonepodmienila
vydanie súhlasu s existenciou právoplatného rozhodnutia žalovaného, ktorým by bolo vyhovené žiadosti
žalobcu o predĺženie lehoty na dokončenie stavby a svoj súhlas dala aj bez právoplatného rozhodnutia
stavebného úradu.

21. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nemôže mať za následok žalobcom tvrdenú
ujmu na subjektívnom práve žalobcu splniť si zmluvné povinnosti z úverovej zmluvy vo vzťahu k banke
spočívajúce v povinnosti predložiť kolaudačné rozhodnutie. Vo veci stavby „Hospodársko-technická
budova“ ani len nezačalo kolaudačné konanie. Banka nepodmienila vydanie svojho súhlasu existenciou
právoplatného rozhodnutia žalovaného, ktorým by bolo vyhovené žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty

na dokončenie stavby, resp. preukázaním prekážky vedúcej k nemožnosti začať kolaudačné konanie.
Prerušenie konania žalovaným teda žiadnym spôsobom nezasiahlo do zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a jeho bankou a nemohlo mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach.

22. Správny súd pre úplnosť poukazuje na to, že v konaní o žiadosti o predĺženie lehoty na dokončenie

stavby nemá stavebník právny nárok na vyhovenie žiadosti, rozhodnutie, či platnosť stavebného
povolenia stavebný úrad predĺži, je na úvahe správneho orgánu. Preto prerušenie konania v takomto
konaní sa netýka subjektívneho práva ani nároku stavebníka na rozdiel od napríklad vkladového
konania podľa katastrálneho zákona, v ktorom prerušenie konania môže predstavovať významný zásah
do subjektívneho práva účastníka konania, keďže v podmienkach Slovenskej republiky sa nadobúda

vlastnícke právo najčastejšie na základe súkromného aktu (zmluvy) zavŕšeným zaknihovaním, tj.
vkladom do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.

23. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že žaloba je neprípustná, keďže
smeruje proti rozhodnutiu, ktorého súdny prieskum v rámci správneho súdnictva nie je prípustný, keďže

rozhodnutie o prerušení správneho konania bezpochyby predstavuje procesné rozhodnutie, týkajúce sa
vedenia konania. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g)
v spojení s § 7 písm. e) SSP ako neprípustnú odmietol. Až konečným rozhodnutím, v prípade, ak by
bolo možné konštatovať, že je v neprospech žalobcu, (resp. istej skupiny účastníkov administratívneho
konania, ak sú účastníkmi konania aj ďalšie subjekty, čo nebol predmetný prípad), by mohlo dôjsť

k porušeniu subjektívnych práv účastníka konania, a teda proti takémuto rozhodnutiu žalovaného
správneho orgánu by mala takáto osoba možnosť využiť súdny prieskum správneho rozhodnutia na
príslušnom súde na základe podanej správnej žaloby.

24. Záverom správny súd poukazuje na to, že v administratívnom konaní, v ktorom bolo napadnuté

rozhodnutie žalovaného vydané bolo vydané rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu o predĺženie
lehoty na dokončenie stavby „Hospodársko-technická budova“, proti ktorému je prípustné odvolanie
a odvolanie žalobca aj podal. O odvolaní podanom žalobcom v čase vydania tohto uznesenia ešte nie
je rozhodnuté. Rozhodnutie o odvolaní bude spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictvea žalobca bude môcť v prípadnej správnej žalobe proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu uplatniť všetky
dôvody, pre ktoré bude považovať rozhodnutie odvolacieho orgánu za nezákonné.

25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

26. O vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu v súlade s § 11 ods. 3 posledná veta a § 11 ods.
4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodne správny

súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

27. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, §

440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.