Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200460.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému: Úrad
pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3545-P/2020 zo dňa 24.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Listom zo dňa 11.09.2019 žalovaný (ďalej „správny orgán“, „žalovaný“) oznámil žalobcovi v postavení
verejného obstarávateľa (ďalej „žalobca“, „obstarávateľ“) začatie správneho konania vo veci správneho
deliktupodľa§182ods.1písm.a)zákonač.343/2015Z.z.overejnomobstarávaníaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o verejnom obstarávaní“).
Rozhodnutím č. 12985-3000/2019 zo dňa 17.10.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaný uložil

obstarávateľovi pokutu vo výške XX.XXX,XX eura za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tým, že „zadal nadlimitnú zákazku na
poskytnutie služieb s predmetom „DOPRAVA DREVA“ časť „VÝCHOD“ postupom priameho rokovacieho
konania v rozpore s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní bez preukázania splnenia podmienok
na jeho použitie, ktorého výsledkom bolo uzatvorenie Rámcovej dohody č. XXXX/XXXX/XXX zo dňa
28.06.2018 so spoločnosťou A. B., C., so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX E., F.: XX XXX XXX v rozpore
s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania

v dôsledku mimoriadnej udalosti bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 129/2018 zo
dňa 02.07.2018.“

2. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v rámci skúmania úkonov
obstarávateľa zistil, že došlo k zadaniu nadlimitnej zákazky postupom priameho rokovacieho konania
a následne došlo k uzatvoreniu rámcovej dohody so spoločnosťou A. B., C. s predpokladanou hodnotou
plnenia XXX.XXX,XX eur bez DPH. Rámcová dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do 30.09.2018

alebo do ukončenia verejnej súťaže „Doprava dreva“. Z listu obstarávateľa zo dňa 08.10.2018 vyplynulo,
že za účelom zabezpečenia dopravy dreva dodávateľmi mal s viacerými subjektami uzatvorené rámcové
dohody, ktoré boli výsledkom procesu verejného obstarávania. Konkrétne so subjektom A. B., C.
uzatvoril obstarávateľ rámcovú dohodu č. XXXX/XXXX/XXX zo dňa 28.06.2018. Plnenie predmetnýchrámcových dohôd bolo ukončené 30.06.2018 a z dôvodu potreby pokračovať v zabezpečení dopravy
dreva prostredníctvom externých dodávateľov na základe nových zmluvných vzťahov bol začiatkom
roka 2018 začatý nový proces verejného obstarávania, ktorého výsledkom mali byť nové rámcové

dohody na zabezpečenie dopravy dreva. Verejné obstarávanie bez zavinenia obstarávateľa nebolo
ukončené do termínu skončenia platnosti rámcových dohôd a aby bolo zabezpečené plynulé plnenie
služieb dopravy dreva, obstarávateľ použil priame rokovacie konanie v zmysle § 81 písm. c) zákona o
verejnom obstarávaní s doterajšími poskytovateľmi služieb dopravy dreva a uzatvoril rámcové dohody
na dobu určitú. Skutkové okolnosti priameho rokovacieho konania uvádzané obstarávateľom neprijal

správny orgán ako dôvodné už v rámci výkonu kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní,
keď rozhodnutím č. 9040-60002018 zo dňa 26.10.2018 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím č.
13351-9000/2018 zo dňa 21.12.2018 konštatoval, že obstarávateľ dostatočným spôsobom nepreukázal
existenciu mimoriadnej udalosti, ku ktorej by došlo náhle, neočakávane alebo vplyvom takej udalosti,
ktorou je najmä havária, živelná pohroma a podobne, a teda nebolo preukázané splnenie podmienok pre
použitie priameho rokovacieho konania. Pokiaľ obstarávateľ argumentoval zhoršenou situáciou stavu

smrečín v dôsledku nárastu kalamít podkôrneho hmyzu, o tomto stave mal podľa žalovaného vedomosť
už v čase vyhlásenia verejného obstarávania, keďže ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky už dňa 26.01.2017 na medzinárodnej konferencii s názvom „Aktuálne problémy v
ochrane lesa 2017“ uviedla, že za posledné roky slovenské lesy výrazne trápi vietor a podkôrny hmyz,
rok 2015 bol v celej strednej Európe veľmi suchý, čo spôsobilo extrémne rozmnožovanie lykožrúta

smrekového a šírenie škodcov je také intenzívne, aké „tu nebolo za posledných 55 rokov“. Žalovaný
bol toho názoru, že obstarávateľ, ktorého hlavnou úlohou je starostlivosť a obhospodarovanie lesa, mal
všetky relevantné informácie najmenej jeden rok pred uzatvorením dotknutej rámcovej dohody v procese
priameho rokovacieho konania a nejednalo sa o mimoriadnu udalosť a ani o časovú tieseň, pretože
sa jednalo o sústavne a dlhodobo trvajúci stav. Ak sa verejný obstarávateľ vlastným konaním dostal

do časovej tiesne, v ktorej nemal žiadneho dodávateľa dopravy dreva a hrozili veľké škody na lesnom
poraste, žalovaný to vyhodnotil ako obstarávateľom spôsobený objektívny stav.

3. Pri určovaní výšky pokuty postupoval žalovaný podľa § 182 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 5 zákona
o verejnom obstarávaní, keď za základ pre jej výpočet považoval cenu určenú v rámcovej dohode, a to

vrátane DPH.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal obstarávateľ rozklad, ktorý predseda
žalovaného rozhodnutím č. 3545-P/2020 zo dňa 24.01.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) zamietol
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V reakcii na rozkladovú argumentáciu obstarávateľa uviedol, že

v danom prípade došlo k priamym rokovacím konaniam v troch samostatných verejných obstarávaniach
a došlo k uzatvoreniu troch samostatných rámcových dohôd a správny orgán v rámci vedeného konania
ako aj pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval správne, keď neaplikoval absorpčnú zásadu
a vo veci správneho trestania rozhodoval v troch samostatných správnych konaniach. Za nedôvodné
považoval aj námietky obstarávateľa týkajúce sa výšky uloženej pokuty, kedy obstarávateľ primárne

namietal základ, z ktorého žalovaný v prvom stupni pri určovaní výšky vychádzal.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

5. Správnou žalobou zo dňa 10.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého ako
aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“), alternatívne
sa domáhal uplatnenia sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a), b) SSP. Žalobca zároveň

navrhol spojenie vecí podľa § 65 ods. 1 SSP, keďže podal žalobu nielen proti napadnutému rozhodnutiu,
ale aj proti rozhodnutiam žalovaného týkajúcim sa obdobného skutkového základu vo veciach dopravy
dreva časť „STRED“ (konanie proti rozhodnutiu žalovaného č. 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020 vedené
pod sp. zn. BA-6S/82/2020) a dopravy dreva časť „ZÁPAD“ (konanie proti rozhodnutiu žalovaného č.
3542-P/2020 zo dňa 24.01.2020 vedené pod sp. zn. BA-2S/82/2020).

6.Žalobcanamietalnesprávneprávneposúdenievecisprávnymorgánom,ktorýpovažovalkontrolovaný
postup žalobcu ako obstarávateľa v dôsledku rozdelenia celkovej zákazky „dopravy dreva“ na tri časti
so samostatnými postupmi priameho rokovania za tri samostatné verejné obstarávania. Z ustanovenia§ 82 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva, že by sa v prípade troch samostatných priamych
rokovacích konaní nemohlo v súhrne jednať o jedno verejné obstarávanie. Nesprávne právne posúdenie
zo strany žalovaného sa následne prejavilo aj v absencii aplikácie § 182 ods. 4 zákona o verejnom

obstarávaní, v zmysle ktorého, ak sa obstarávateľ dopustil v jednom verejnom obstarávaní viacerých
správnych deliktov, správny orgán uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu
v najvyššej výške. Nesprávne právne posúdenie vnímal žalobca aj v záveroch žalovaného o nemožnosti
aplikovať absorpčnú zásadu. Žalovaný nemal uložiť sankciu za každý z troch správnych deliktov
samostatne, ale pri aplikácii pravidiel ukladania úhrnného trestu mal uložiť sankciu za delikt najprísnejšie

postihnuteľný.

7. Žalobca sa nestotožnil ani s výpočtom výšky pokuty. Pri určovaní zmluvnej ceny mal správny orgán
v zmysle § 182 ods. 1 písm. a) v spojení s § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní vychádzať z ceny
dohodnutej v rámcovej dohode, ktorá bola dojednaná v sume XXX.XXX,XX eur bez DPH. Žalobca sa
nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o aplikácii zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách (ďalej „zákon

č. 18/1996 Z. z.“), keďže zákon o verejnom obstarávaní upravuje vlastné špecifické kritéria pre určenie
výšky pokuty.

8. Výšku uloženej pokuty považoval žalobca za zjavne neprimeranú - či už samostatne v konaní alebo
v súhrne s ďalšími dvoma pokutami uloženými samostatnými rozhodnutiami. Žalovaný v napadnutom

rozhodnutí nezohľadnil závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu porušenia povinností žalobcu,
prípadne ani účel postupov priamych rokovacích konaní. Žalobca zastával názor, že ak nebola
v správnom konaní o postihu za správny delikt preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov
protiprávneho konania u sankcionovanej osoby (závažnosť, dĺžka konania či následky), môže sa výška
sankcie primerane znížiť vzhľadom na okolnosti prípadu - v jeho prípade riešenie rozsiahleho kolapsu

lesných ekosystémov pre nárast kalamít podkôrneho hmyzu.

9. Na podporu svojich tvrdení žalobca, tak ako už aj v podanom rozklade v rámci administratívneho
konania, poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. V konkrétnostiach uviedol, že zo žiadneho podkladu pre rozhodnutie mu nevyplývala vôľa
obstarávateľa iniciovať a realizovať len jedno verejné obstarávanie. Zadanie každej zákazky formou
priameho rokovacieho konania považoval za samostatné verejné obstarávanie z dôvodu, že z

oznámeniaopoužitípriamehorokovaciehokonaniazverejnenéhovoVestníkuverejnéhoobstarávaniač.
129/2018 zo dňa 02.07.2018 vyplynulo, že žalobca použil tri samostatné postupy priameho rokovacieho
konania (8923 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „ZÁPAD“; .
8924 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „STRED“; 8925
- ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „VÝCHOD“). Zároveň

z daných skutočností nevyplynulo, že dané postupy majú predstavovať jedno verejné obstarávanie.
Každé priame rokovacie konanie bolo samostatne vyhlásené nezávisle od verejnej súťaže „Doprava
dreva“ a aj samostatne ukončené. Následne žalobca spôsobom priameho rokovacieho konania v troch
samostatných verejných obstarávaniach uzatvoril tri samostatné rámcové dohody. Žalovaný zdôraznil,
že súčasne prebiehali: 1) verejná súťaž „Doprava dreva“ rozdelená na tri časti, t. j. samostatné verejné

obstarávanie a 2) priame rokovacie konanie „DOPRAVA DREVA“ časť „VÝCHOD“, ako ďalšie verejné
obstarávanie, ktoré malo zabezpečiť pokrytie dodania služby dopravy dreva na čas do skončenia
verejnej súťaže. Verejná súťaž a priame rokovacie konanie môžu navodzovať dojem prelínania sa,
pretože predmet zákazky sa javí byť totožným, ale išlo o dve súbežné samostatné verejné obstarávania,
t. j. verejnú súťaž „Doprava dreva“ a priame rokovacie konanie „DOPRAVA DREVA“ časť „VÝCHOD“.

Záver o troch samostatných verejných obstarávaniach oprel žalovaný aj o ustanovenia § 28 ods. 1, §
29 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní a o profil žalobcu na stránke G., kde uviedol tri samostatné
zákazky: DOPRAVA DREVA ČASŤ „ZÁPAD“, DOPRAVA DREVA ČASŤ „STRED“ a DOPAVA DREVA
ČASŤ „VÝCHOD“. Ak by malo ísť o jedno verejné obstarávanie ako spoločné priame rokovacie konanierozdelené na tri časti, tak by bolo podľa názoru žalovaného vyhlásené spoločné priame rokovacie
konanie rozdelené na tri časti, ako to žalobca urobil v prípade verejnej súťaže „Doprava dreva“.

12. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne aplikácie absorpčnej zásady, keďže
žalobca sa nedopustil správnych deliktov v jednom verejnom obstarávaní. Správne delikty spáchal
žalobca ako obstarávateľ v troch samostatných verejných obstarávaniach - priamych rokovacích
konaniach a správny orgán tak musel pri ukladaní sankcií prihliadať na daný stav. Podporne odkázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie sp. zn.

2Sžf 36/2010 zo dňa 15.06.2011, sp. zn. 2Sžf 11/2010 zo dňa 25.11.2010).

13. K žalobnej argumentácii žalobcu týkajúcej sa ním vnímaného nesprávneho určenia základu pri
výpočte výšky pokuty žalovaný uviedol, že základ na výpočet určil v súlade s § 182 ods. 5 zákona o
verejnom obstarávaní a podľa sumy dohodnutej v rámcovej dohode. Výpočet výšky pokuty vychádzajúc
zozákladuajsDPHodôvodnilžalovanýaplikáciou§3ods.3zákonač.18/1996Z.z.,vzmyslektoréhoje

DPH súčasťou ceny a poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 37/2012 zo dňa 19.06.2013). V danom prípade nemohol správny
orgán aplikovať správnu úvahu podľa § 182 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keďže sa jednalo o
taxatívne stanovenú výšku pokuty 5 % zmluvnej ceny podľa § 182 ods. 1 písm. a) predmetného zákona.

IV.
Ďalšie vyjadrenia

14. Žalobca v replike zo dňa 27.07.2020 zotrval na svojich záveroch uvádzaných v podanej

správnej žalobe. Opakovane poukázal na základné body svojej žalobnej argumentácie smerujúcej voči
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, absencii aplikácie absorpčnej zásady či záverov žalovaného
o nemennosti (fixnosti) zákonného určenia sankcie za prípadne spáchaný správny delikt.

15. Žalovaný v žalobnej duplike zo dňa 31.07.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia poukázal na závery Správneho súdu v Bratislave
(ďalej „správny súd“), ku ktorým dospel v rozsudku sp. zn. BA-6S/82/2020 zo dňa 27.06.2024 vo
veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa uloženia pokuty za správny delikt
spáchaný v súvislosti s priamym rokovacím konaním týkajúcim sa služby „DODANIE DREVA časť
STRED“.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

16. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak §
4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“
Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/83/2020 tak
prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/83/2020. Na
základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024

senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §
13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie jemu
predchádzajúce, vrátane postupu správneho orgánu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných

bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

18. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2
SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhláseniarozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom
sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2025 (§137 ods. 4 SSP).

19. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach

správneho trestania.

21. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

22. Podľa § 198 ods. 1 písm. a), b) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom: a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej
správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná
povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel
správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa
tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva

uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane
a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,
uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

25. Podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na poskytnutie služby na účely tohto

zákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3.

26. Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka je nadlimitná, podlimitná alebo s
nízkou hodnotou v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. Nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej
predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným

právnym predpisom, ktorý vydá úrad.

27. Podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno
rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu
pod finančné limity podľa tohto zákona.

28. Podľa § 10 ods. 1,2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú
povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. Verejný
obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie
hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a

efektívnosti.

29. Podľa § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu rozdeliť
zákazku alebo koncesiu na samostatné časti, pričom v „oznámení o vyhlásení verejného obstarávania“,
oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii určia veľkosť a predmet takýchto

častí a uvedú, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti.

30. Podľa § 29 písm. a), f) zákona o verejnom obstarávaní, postupy vo verejnom obstarávaní pri
nadlimitných zákazkách sú: a) verejná súťaž, f) priame rokovacie konanie.

31. Podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, priame rokovacie konanie môže verejný
obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: c) zákazka na dodanie
tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnejudalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú
časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením.

32. Podľa § 82 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ak verejný obstarávateľ použije priame rokovacie
konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti, je povinný poslať úradu pred uzavretím zmluvy elektronicky vo
formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu oznámenie, v ktorom odôvodní jeho
použitie; to neplatí, ak verejný obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu.

33. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi
alebo obstarávateľovi pokutu vo výške: 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu,
koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným
týmto zákonom.

34. Podľa § 182 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3

úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný
obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov,
úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté
uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b).

35. Podľa § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky
pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet
zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet
zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo
obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo

koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie
cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo
v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa
rozumie predpokladaná hodnota.

36. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách, súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými
podmienkamimôžubyťúplnealebosčastinákladynaobstaranie,spracovanie,obehtovaruazisk.Aknie
je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty,
príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania
nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.

37. Predmetom súdneho prieskum je v danom prípade prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorý zamietol rozklad žalobcu (obstarávateľa) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým
bola obstarávateľovi uložená pokuta podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní
z dôvodu, že obstarávateľ zadal nadlimitnú zákazku postupom priameho rokovacieho konania v rozpore

s § 81 písm. c) predmetného zákona bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie.

38. Hneď úvodom správny súd uvádza, že žalobca v rámci podanej správnej žaloby nenamietal
spáchanie správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Žalobné
námietky obstarávateľa smerovali voči právnemu posúdeniu vykonanému žalovaným týkajúcemu sa

problematiky vedenia troch samostatných správnych konaní o uloženia troch samostatných sankcií, voči
absencii aplikácie absorpčnej zásady a následne aj voči určeniu výšky uloženej pokuty /jednak z dôvodu
žalobcom namietaného nesprávneho určenia základu pre určenie výšky, ako aj z dôvodu žalovaným
tvrdenej nemožnosti vykonania právnej úvahy v súvislosti s fixne určenou výškou pokuty podľa § 182
ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní/.

39. Námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení viacerých jeho postupov ako troch
samostatných verejných obstarávaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Zákon o verejnom
obstarávaní definuje verejné obstarávanie okrem iného ako pravidlá a postupy, ktorými sa zadávajú
zákazky (§ 2 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní). Pravidlá verejného obstarávania ustanovujú

konkrétne postupy zadávania zákaziek s cieľom umožniť, aby sa verejné obstarávanie uskutočňovalo
čo najracionálnejším, najtransparentnejším a najspravodlivejším spôsobom. Ide o pomerne prísne
formalizovaný proces výberu najvhodnejšieho hospodárskeho subjektu. V prejednávanom prípade z
obsahu Vestníka verejného obstarávania č. 129/2018 zo dňa 02.07.2018 vyplýva, že žalobca akoverejnýobstarávateľvydaltrisamostatnéoznámeniaopoužitípriamehorokovaciehokonaniavdôsledku
mimoriadnej udalosti, zverejnené každé pod samostatným číslom: 8923 - ICS : LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „ZÁPAD“; 8924 - ICS : LESY Slovenskej republiky,

štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „STRED“; 8925 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „VÝCHOD“. Je teda zrejmé, že boli začaté tri samostatné postupy –
tri priame rokovacie konania. Z obsahu častí „Stručný opis“, „Podmienky použitia priameho rokovacieho
konania“ ani „Odôvodnenie“ pritom nevyplýva, že by sa jednalo „len“ o jednu z troch častí jedného
verejného obstarávania. Správny súd pri svojej úvahe vychádzal aj z § 28 ods. 1 zákona o verejnom

obstarávaní. Zákon pripúšťa verejnému obstarávateľovi možnosť rozdeliť zákazku na samostatné časti
za splnenia podmienky, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania určí veľkosť a predmet
takýchto častí a uvedie, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti.
V predmetom ustanovení sa jasne uvádza jedno oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, v
ktorom sa majú vyššie uvedené skutočnosti uviesť. Ak žalobca ako verejný obstarávateľ v danom
prípade tromi samostatnými oznámeniami vedenými pod tromi samostatnými číslami (č. 8923, č. 8924

a č. 8925) oznamoval použitie priamych rokovacích konaní v dôsledku mimoriadnej udalosti pod tromi
rôznymi názvami (doprava dreva časť „ZÁPAD“, „STRED“ a „VÝCHOD“), jednalo sa o tri samostatné
postupy, a teda tri samostatné verejné obstarávania realizované formou priameho rokovacieho konania.
Navyše, medzi jednotlivými zákazkami chýba miestna súvislosť, keďže každé priame rokovacie konanie
bolo vypísané pre inú časť Slovenska a každé priame rokovacie konanie bolo aj ukončené uzatvorením

samostatnej rámcovej dohody s rozdielnymi subjektami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na
právne závery obsiahnuté v odsekoch 58. a 59. odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Bratislave
vo veci sp. zn. BA-6S/82/2020 zo dňa 27.06.2024 týkajúceho sa totožných účastníkov konania vo veci
obstarávania služby dopravy dreva časť „STRED“.

40. Ako nedôvodnú posúdil správny súd žalobnú argumentáciu obstarávateľa týkajúcu sa nepoužitia
absorpčnej zásady upravenej v § 182 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Zakotvenie absorpčnej
zásady upravenej v predmetnom zákonnom ustanovení sa týka skutkového stavu, kedy bolo viacero
správnych deliktov spáchaných v jednom verejnom obstarávaní, čo nie je daný prípad. Správny orgán
nepochybil ani v procesnej rovine, keď zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) neobsahuje ustanovenie o spojení
vecí na spoločné konanie, hoci by aj spolu súviseli. Ak teda žalovaný nespojil konania, ktoré v
správnej žalobe spomínal žalobca a ich výsledkom sú samostatné rozhodnutia, neporušil ustanovenia
správneho poriadku. Žalovaný postupoval správne, ak v tomto konkrétnom prípade pristúpil k vedeniu
troch samostatných administratívnych konaní, hoci sa jednalo pri každom jednom správnom delikte

o naplnenie tej istej skutkovej podstaty /§ 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní/.
Podstatnou je tá skutočnosť, že sa jednalo o konanie obstarávateľa napĺňajúce znaky správneho deliktu
vzťahujúce sa k trom samostatným verejným obstarávaniam. Napokon správny súd dodáva, že ak by aj
žalovaný prejednal všetky tri správne delikty spoločnej v jednom konaní, vo výsledku by sa materiálne
nič nezmenilo, lebo s ohľadom na fixné pravidlo určenia výšky sankcie (pokuty) by došlo k rovnakému

právnemu následku ako v situácii, keď žalovaný viedol tri samostatné sankčné konania (bližšie napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/14/2019 zo dňa 29.11.2021).

41. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu týkajúca sa postupu žalovaného, ktorý v prejednávanom prípade
nepoužil analógiu pri ukladaní sankcií v správnom trestaní, ak sa nedá vychádzať z § 182 ods. 4 zákona

o verejnom obstarávaní. Analógia sa ako interpretačný postup uplatňuje v prípadoch, keď zákonná
úprava neposkytuje návod na riešenie konkrétneho právneho problému. Základom možnosti použitia
analógie je absencia riešenia určitého prípadu, v tejto konkrétnej veci otázka absorpčnej zásady. Na
použitie analógie v oblasti správneho trestania musia byť v konečnom dôsledku kumulatívne splnené
tieto tri podmienky: 1) medzera vo všeobecne záväznom právnom predpise, 2) použitím analógie neutrpí

páchateľ a 3) zároveň sa jej použitím neohrozí príslušný chránený záujem. Analógia nesmie spočívať v
používaní celých inštitútov, ale má slúžiť k vykrývaniu tých častí, ktoré sú síce čiastočne upravené, ale
daná úprava je len rámcová, a teda nedostatočná. Použitie analógie je teda chápané ako určité ultima
ratio a správne orgány i súdy by po nej mali siahať iba v prípade, že iné prostriedky k zisteniu obsahu
normy neprichádzajú do úvahy.

42.Zákonoverejnomobstarávanív§182ods.4priamodefinujepodmienkyaplikácieabsorpčnejzásady
na prípady, v ktorých sa účastník konania dopustí viacerých správnych deliktov v jednom verejnom
obstarávaní.Čižezákonlimitujeúpravuabsorpčnejzásadysprávnehotrestaniavoverejnomobstarávanína jeden konkrétny postup, ktorého výsledkom je uzavretá zmluva. Súd je toho názoru, že pokiaľ by
zákonodarca mal záujem popri obsahu § 182 ods. 4 citovaného zákona osobitne upraviť absorpčnú
zásadu aj na sankcie za správne delikty páchané v samostatných konaniach, bolo by to v zákone

uvedené. Bližšie v tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery obsiahnuté v rozhodnutí Správneho
súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/82/2020 zo dňa 27.06.2024 (konkrétne odseky 62. a 63. odôvodnenia
predmetného rozhodnutia), s ktorými sa správny súd stotožnil, a ktoré závery sú zároveň v plnom
rozsahu aplikovateľné aj na daný prípad.

43. Žalobcom namietanú nezákonnosť napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového
rozhodnutia správny súd nezistil ani pri posudzovaní záverov správneho orgánu pri určovaní výšky
uloženej sankcie. V prípade správnych deliktov podľa § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní
správny orgán ukladá sankciu v podobe pokuty, pričom pri správnom delikte podľa písm. a) predmetného
zákonného ustanovenia sa jedná o fixne stanovený rozsah pokuty 5 % zo zmluvnej ceny. Žalovaný tak
konal zákonne, keď výšku pokuty určoval striktne v zmysle zákonného limitu voľnej úvahy správneho

orgánu, a to vo fixne stanovenej výške. Za daných okolností neprichádza do úvahy zohľadnenie
závažnosti, rozsahu, dĺžky, následku či povahy porušenia povinností, ktorej právnej úvahy zo strany
žalovaného sa žalobca v danom prípade dovolával. Zákon o verejnom obstarávaní síce upravuje medze
správnej úvahy, ktorú žalovaný uplatní pri rozhodovaní o výške uloženej sankcie, ale len v prípade
správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, čo nebol daný prípad.

44. Správny súd neuznal ani dôvodnosť námietky žalobcu ohľadne uloženej sankcie v argumentácii
týkajúcej sa výpočtu výšky sankcie, kedy správny orgán vychádzal zo zmluvnej ceny vrátane DPH.
Aj napriek tomu, že uzatvorená rámcová dohoda obsahovala znenie: „Predpokladaná hodnota plnenia
podľa tejto dohody je XXX.XXX,XX eur bez DPH“ a rovnako v oznámení o použití priameho rokovacieho

konania bola uvedená celková hodnota obstarávania v sume XXX.XXX,XX eur s dovetkom „bez DPH“,
z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. jasne vyplýva, že ak nie je dohodnuté alebo osobitnými
predpismi ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty. Správny súd, aj vzhľadom na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalovaný správne ustálil za základ pre výpočet
pokuty sumu XXX.XXX,XX eura (suma XXX.XXX,XX eur navýšená o 20% ako DPH). Žalobca síce

tvrdil, že zákon o verejnom obstarávaní upravuje vlastné špecifické kritéria pre určenie výšky pokuty,
jedná sa však len o všeobecné tvrdenia, ktoré žalobca bližším spôsobom nekonkretizoval ani nerozvinul
svoju úvahu tak, aby sa s ňou správny súd ako s relevantne vznesenou zaoberal. Naopak, správny súd
v danej súvislosti, obdobne ako aj v rozhodnutí sp. zn. BA-6S/82/2020 zo dňa 27.06.2024, odkazuje na
ustálenú rozhodovaciu prax súdov týkajúcu sa danej problematiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf 37/2012 zo dňa 19.06.2013 či rozsudky Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3S/357/2010 zo dňa 27.03.2012 a sp. zn. 4S/355/2010 zo dňa 17.02.2012).

45. Napadnuté rozhodnutie zároveň žalovaný riadnym spôsobom odôvodnil, keď sú z neho zrejmé
relevantné skutkové okolnosti, vo veci aplikované zákonné ustanovenia ako aj právne úvahy, na základe

ktorých správny orgán dospel ku konečnému rozhodnutiu vo vedenom administratívnom konaní. Po
preskúmanínapadnutéhorozhodnutiažalovanéhovspojenísprvostupňovýmrozhodnutímazároveňpo
oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, po vykonanom prieskume zákonnosti
na základe žalobných námietok vznesených žalobcom sa správny súd nestotožnil s námietkou
žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť či

nedostatok dôvodov.

46. Vzhľadom na vyššie popísané správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
bolo vydané v súlade so zákonom, vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, bolo riadne
odôvodnené a v súlade s obsahom administratívneho spisu, pričom nevykazovalo rozpor s relevantnými

zákonnými ustanoveniami. Správny súd po vykonaní prieskumu zákonnosti nezistil žalobcom namietané
dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, následkom čoho správnu žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

47. Správny súd zároveň nepristúpil k žalobcom navrhovanému postupu sankčnej moderácie podľa

§ 198 ods. 1 SSP. Podstatou sankčnej moderácie je to, že výrok o vine za spáchaný správny delikt
zostane nezmenený, ale správny súd zmení v prospech žalobcu výrok o sankcii. Žalobca v danom
prípade odôvodňoval aplikáciu daného inštitútu neprimeranosťou sankcie uloženej správnym orgánom.
Pod neprimeranou sankciou k povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá by bola určená vrozpore so zásadou individualizácie sankcie, t. j. žalobcovi by bol uložený nespravodlivý druh sankcie
alebo jej výška. Neprimeranosť sankcie k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom,
ktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý

od okolností konkrétneho prípadu. Musí však ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej
„bežný“ rozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. Správny súd tu v objektívnej rovine
prihliadal na zákonom stanovený fixný rozsah ukladanej sankcie (pokuty), ktorý je nemenný, stanovený
ako 5% zo zmluvnej ceny. Správny súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v
sankčných veciach a rovnako ani správny orgán sa nemôžu zaoberať otázkou, či je príslušná sankcia,

stanovená zákonom, primeraná vo vzťahu ku skutku a či mal správny orgán aplikovať jednotlivé kritériá
inštitútu správneho uváženia pri ukladaní sankcie za situácie, ak príslušná sankcia za spáchaný správny
delikt je jednoznačne normatívne vymedzená iba jedným konkrétnym spôsobom sankcionovania, a
to taxatívne stanovenou pevnou hodnotou sankcie (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 1/2019 pod č. 10). V danom prípade tak nemožno hovoriť o neprimeranosti uloženej sankcie, čo je

základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená pre možnosť súdu ustanovenie o sankčnej moderácii
v súdnom konaní aplikovať. Návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu tak v danom prípade nebolo možné
vyhovieť.

48. O návrhu žalobcu na spojenie vecí vedených na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.

BA-6S/82/2020, sp. zn. BA-S/83/2020 a sp. zn. BA-2S/82/2020 rozhodla predsedníčka senátu, u ktorého
začalo konanie skôr, v danom prípade predsedníčka senátu „3S“ vo veci vedenej pod sp. zn.
BA-6S/82/2020tak,ženávrhžalobcuakonehospodárnyzamietla(bližšieodseky73.až75.odôvodnenia
rozsudku sp. zn. BA-6S/82/2020 zo dňa 27.06.2024).

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď aj napriek úspechu v konaní právo
na náhradu trov konania žalovanému nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností,
za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať.

50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od doručenia tohto
rozhodnutia /§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).