Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom:
Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

11 BA-8Sa/9/2022

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. apríla 2021 Sociálna poisťovňa,
ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu

o zvýšenie invalidného dôchodku.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s rozhodnutím,
považuje ho za zmätočné a nepravdivé, namieta spôsob posúdenia jeho zdravotného stavu, opisuje
svoje zdravotné ťažkosti a opakovane žiadal o určenie skoršieho dátumu vzniku invalidity s mierou
poklesuschopnosťvykonávalzárobkovúčinnosť75%,pretožedlhodobonepriaznivýzdravotnýstavmal
v minulosti ďaleko pred určeným dátumom vzniku invalidity, minimálne od roku 2000 čo je aj medicínsky

odôvodnené charakterom jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Z uvedeného dôvodu žiadal o
opätovné posúdenie zdravotného stavu, najmä dátumu vzniku jeho invalidity. K odvolaniu okrem kópie
napadnutého rozhodnutia, nedoložil žiadne dôkazné prostriedky (ďalšie lekárske správy alebo odborné
nálezy).

3. Žalovaná Sociálna poisťovňa (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) svojím
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2021 podľa § 215 ods. 4 ZSP odvolanie žalobcu

zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 7 a 8,
§ 112 ods. 4 ZSP a vecne tým, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bolopätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava
14. júna 2021. ktorý zotrval na tom, že jeho zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne a
pretože odvolaniu nevyhovel, predložil kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie

5. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav účastníka konania 12. novembra
2021. Po opakovanom dôslednom preštudovaní kompletnej spisovej dokumentácii posudkový lekár
ústredia Sociálnej poisťovne nezistil dôvod zmeny dátumu vzniku invalidity účastníka konania zo 14

júna 2017 na dátum v roku 2000, a preto nezmenil posudkový záver posudkového lekára sociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne z 19. februára 2021, ako aj zo 14. júna 2021.

6. Na základe uvedeného potvrdil posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne účastníkovi konania
celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 14. júna 2017 50 %, na hornej
hranici percentuálneho rozpätia 30 % - 50 %, pre roztrúsenú sklerózu (G35). Iné zdravotné postihnutia

účastníka konania, dokumentované doloženými odbornými nálezmi (dorzalgia, chronický zápal prostaty
a neuromuskulárna dysfunkcia močového mechúra) neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú žalobcu podľa §71 ods. 8 ZSP. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu je aj podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne od 14. júna 2017 50
%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od 16. mája 2018 posudkový lekár ústredia Sociálnej

poisťovne podľa prílohy č. 4 zákona č 461/2003 Z. z., kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu
A - postihnutie mozgu, položky 7 - roztrúsená mozgomiechová skleróza, písmena d) - ťažké formy
s poruchami motoriky (vrátane zvieračov, Kurtzkého škála nad 4), potvrdil posudkový lekár ústredia
Sociálnej poisťovne žalobcovi celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %,
strednú hodnotu z percentuálneho rozpätia 70 % - 80 %. Žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods.

1 ZSP a jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj podľa posudkového lekára
ústredia Sociálnej poisťovne od 16. mája 2018 - 75 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II. Správna žaloba

7. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.02.2022 sa žalobca domáhal
prieskumu zákonnosti rozhodnutia zo dňa 18.11.2021.

8. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že invalidný dôchodok mu bol síce priznaný od 14.06.2017,
avšak je presvedčený, že nárok na invalidný dôchodok mu vznikol oveľa skôr a preto sa domáha o
uznanie skoršieho dátumu vzniku invalidity, „povedzme“ od roku 2000 a adekvátneho percenta invalidity
od daného dátumu.

9. Svoju žalobu odôvodňuje tým, že oveľa skôr, asi od roku 1989 bol postihnutý, od roku 2000 ťažko
postihnutý a od roku 2009 veľmi ťažko postihnutý, v zmysle diagnostikovanej sklerózy multiplex. Je veľmi
vysoká pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že ochorenie mu začalo už niekedy v 15-tich rokoch, teda
v roku 1988.

10. Rozsiahle demyelinizačné lézie, a hlavne ak sú autoimúnneho pôvodu vznikajú pomaly a postupne
a v prípade, ak sa preukáže zastavenie ich ďalšej tvorby trvalou imunosupresnou liečbou, čo sa
u neho preukázalo vyšetrením magnetickou rezonanciou 24.9.2021, tak určite vznikali dlhé roky, nakoľko
preukázateľne boli autoimúnneho pôvodu a je teda veľmi veľká pravdepodobnosť hraničiaca s istotou,
že tieto rozsiahle demyelinizačné lézie v mozgu, mieche a periférnych nervoch mu vznikali dlhú dobu a

ak sa u neho nikdy neudiala NCMP, čo sa neudiala, je veľmi veľká pravdepodobnosť hraničiaca s istotou,
že tieto rozsiahle demyelinizačné lézie boli jedinou príčinou žalobcových veľmi závažných celoživotných
neurologických a neurologicky podmienených ťažkostí. datovaných minimálne od roku 2000 od návštev
1. Urologickej kliniky FN LFUK, Hlboká, MUDr. D. E., operácia rok 2000.

11. V prípade pochybností, navrhuje zadanie vypracovania znaleckého posudku znalcovi z odboru
neurológia ohľadne názoru, či je veľmi vysoká pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, prípadne úplná
istota, že jeho zdravotné problémy (slabosť, čiastočne úplná neschopnosť pohybu a chôdze, atď.),
museli byť už dávno pred 14.6.2017 vo veľmi závažnej miere spôsobené sklerózou multiplex.12. Nakoľko vždy bol zdravotne poistený u VšZP, teda u poisťovne, ktorej majiteľ je totožný s majiteľom
Sociálnejpoisťovneatedamuselchodiťlenlekárom,ktorýchsiVsZPzazmluvnila,chce,abyhoSociálna

poisťovňa uznala invalidným odkedy k lekárom vo veci jeho oslabenia a jeho prejavov chodil, alebo
aspoň od kedy bol uvádzaný do omylu, že jeho zdravotný problém neurologický nie je.

13. Žalobca uvádza, že najprv začal riešiť jeho neurologicky podmienené zdravotné ťažkosti návštevami
Urologickej kliniky FN LFUK, Hlboká, Bratislava, asi od roku 1998, no bezvýsledne. Akurát ho tam

zoperovali asi v roku 2000, ale v zmysle urologického prejavu sklerózy multiplex mu nepomohli a potom
asi v roku 2002 táto klinika zanikla. Intenzívne síce v danej veci, vo veci celkového neurologického
prejavu a oslabenia začal chodiť k lekárom až v roku 2008, ale postihnutie v zmysle sklerózy multiplex
mu začalo v roku 1989.

14. Nakoľko nemá takmer žiadne exaktné lekárske vyšetrenia vo veci sklerózy multiplex pred rokom

2009, prikladá aspoň nasledovné dokumenty - vysvedčenia z druhej a štvrtej triedy gymnázia,
Potvrdenie z Vojenského archívu centrálna registratúra, potvrdenie o štúdiu, jeho priebehu, na vysokej
škole, lekársku správu z 17.07.2009.

15. Ďalej žalobca namieta, že koncom roku 2008 už veľmi ťažko ochorel, od vtedy bol už viac menej

ležiaci.

III. Vyjadrenie žalovanej.

16. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že žalobca počas odvolacieho konania, ako
aj počas predchádzajúceho správneho a preskúmavacieho konania (Krajským súdom v Bratislave
pod č. 8Sa/22/2019) nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkov
posudkových lekárov v predmetnej veci a nepreukázal, že jeho zdravotný stav zodpovedá vyššej

miere schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a skoršiemu dátumu určenia vzniku invalidity. Ani po
opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných
zložiek žalovanej nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani určenia skoršieho dátumu vzniku invalidity, čo by
ovplyvnilo sumu jeho invalidného dôchodku.

17. Dátum vzniku invalidity 14. jún 2017 s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť
50 % bol určený žalobcovi posudkovým lekárom sociálneho poistenia odo dňa objektívneho potvrdenia
rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, a to doloženou prepúšťacou správou z hospitalizácie
na I. Neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnice Staré Mesto. Zvýšenie miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 16. mája 2018 na 75% posudkový lekár určil od
dátumu kontrolného neurologického nálezu z 15. mája 2018, ktorý preukázal zhoršenie ochorenia a jeho
progresiu k závažnejšiemu stupňu. Takto určené dátumy sú medicínsky zdôvodnené, žalobca doposiaľ
nedoložil žiadne iné doklady medicínsky preukazujúce a odôvodňujúce stanovenie skoršieho dátum
vzniku invalidity alebo zmenu v stanovenom percente miery poklesu jeho schopnosti pracovať.

18. Doloženými lekárskymi správami, odbornými nálezmi a lekárskymi správami bolo spoľahlivo
preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu - skleróza multiplex u žalobcu
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 14. júna 2017 - 50% a od 16.
mája 2018 zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%.

19. Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalobcu bol objektívne zistený, neboli
diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho
poistenia. Žalovaná má za to, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú
presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.. Subjektívne

presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a skoršiemu dátumu vzniku nároku na invalidný dôchodok, nie je
rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť
žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnychzákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je
podľazákonač.578/2004Z.z.oposkytovateľochzdravotnejstarostlivosti,zdravotníckychpracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí
mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych

správ a záverov odborných lekárov.

20. Postup žalovanej, bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných
ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku na invalidný dôchodok žalobcu a o jeho
žiadosti o prehodnotenie dátumu vzniku invalidity správne a v súlade s § 135 Správneho súdneho
poriadku.

21. Žalovaná má za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je
presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v ZSP. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu
zdravotného poškodenia žalobcu boli dodatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou
sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené

odbornými vyšetreniami a nálezmi.

22. Z uvedených dôvodov treba považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne
a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade správnymi predpismi o
sociálnom poistení a s poukazom na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v súlade so zisteným

skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

IV. Replika žalobcu

23. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
Zdôrazňuje, že ako už uviedol v žalobe a doložil lekárskym správami, výrazné symptómy poukazujúce
na ťažké postihnutie v zmysle ustálenej diagnózy „skleróza multiplex“ boli uňho prítomné dávno pred
exaktným diagnostikovaním rozsiahlych demyelinizačných lézií CNS magnetickou rezonanciou v roku
2017 (14.6.2017). Poukazuje na to, že vznik demyelinizačných lézií nie je jednorazová, náhla akútna

vec, ale ide o dlhý proces ich vývoja, pričom nástup symptómov nastáva nepozorovane a časom sa
zintenzívňujú príznaky a prejavy tejto závažnej diagnózy. Lézie sa teda vytvárajú dlhé roky, a v jeho
prípade už od mladosti (cca 10 rokov) museli byť prítomné, nakoľko mal pravostrannú kolísavú chôdzu a
tiež v roku 1986 ako 12 ročný bol hospitalizovaný na ORL klinike u Doc. B. na Zochovej ulici v Bratislave
s akútnou zajakavosťou, ktorá sa vyskytuje ako jeden so sprievodných symptómov sklerózy multiplex

v mladosti.

24. Kvôli problémom s chodením (kolísavosť a neskôr aj nevládnosť v nohách) bol aj oslobodený
z vyučovacej hodiny telesnej výchovy v škole, ako aj preukázal predloženým vysvedčením. Tiež bol
oslobodený od základnej vojenskej služby v roku 1992 zo zdravotných dôvodov.

25. Od roku 2000 bol tiež silno zaťažený hyperaktivitou močového mechúra bez zistenia konkrétnej
urologickej príčiny, pričom bežné príčiny ako zápaly, prechladnutie, iné vírusové alebo bakteriálne
ochorenia neboli nikdy zistené. Cievne vyšetrenie z hľadiska potreby zistenia príčiny slabosti nôh
rovnako nevykázalo žiadne indikácie pre potvrdenie diagnózy, preto bolo potrebné ďalej pátrať po

príčinách žalobcovho negatívneho zdravotného stavu, ktorý mal progresívnu tendenciu. Spätne, už len
tieto príznaky a symptómy: zajakavosť, hyperaktivita močového mechúra, kolísavá chôdza s náklonom
do jednej pravej strany a neskôr úplná nevládnosť nôh napovedá, že lekári toho času nevykonali
potrebné a dôležité vyšetrenia na dostupných prístrojoch, ktoré by včas diagnostikovali jeho sklerózu
multiplex, a to napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu a ťaživej nevládnosti, najmä pri chôdzí. Na

vyšetrenie, ktorým sa dá skleróza multiplex exaktne zistiť - t.j. magnetická rezonancia CNS, bol odoslaný
až pri hospitalizácii na I. Neurologickej klinike FN a LFUK, Mickiewiczová 14.6.2017. Nakoľko do tej doby
bol opakovane ubezpečovaný, že jeho problém nie je neurologický, nakoniec však vyšlo najavo, že to
je vážny neurologický problém.26. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že nepredložil žiadnu konkrétnejšiu lekársku správu odôvodňujúcu
jeho návrh na uznanie skoršieho dátumu vzniku invalidity, dodáva, že práve preto sa usiluje o

prehodnotenie môjho zdravotného stavu súdnym znalcom od roku 2000, kedy u žalobcu nastali
symptómy a prejavy dnes exaktne diagnostikovanej sklerózy multiplex zjavnými, jednoznačnými, a
každémulekárovi,ktorýhoodtohočasuvyšetrovalmuselisignalizovaťzávažnéneurologickéochorenie,
ktoré títo zanedbali vyšetriť a nechať si potvrdiť.

27.Súkromnýposudokznalca-neurológasámnedoložil,nakoľkopokonzultáciisjednýmtakýmsúdnym
znalcom mu bolo doporučené, že nech ustanovenie znalca nechá na správny súd, ktorý určí, osloví
znalca, znaleckú organizáciu.

28.PriloženálekárskasprávaMUDr.F.z28.9.2009,ktorápopisuje,ženiekedynevládzeanichodiť,ďalej
hyperaktívny močový mechúr (bez preukázanej urologickej etiológie), akútne zajakávanie z minulosti

prenesené do spomalenej artikulácie reči, t.j. všetky tieto symptómy spoločne vytvárajú definičné
znaky sklerózy multiplex, v kontexte s neskorším nálezom rozsiahlych demyelinizačných lézií CNS
majú takmer absolútnu výpovednú hodnotu. Keďže vývoj a tvorba demyelinizačných lézií CNS je dlhý
proces, nevznikajú zo dňa na deň, t.j. nevytvorili sa 14.6.2017, kedy bola len exaktne potvrdená
ich prítomnosť v závažnom rozsahu, žiada preto aby bol ustanovený súdny znalec z príslušného

odboru na posúdenie pravdepodobného dátumu počiatkov vytvárania demyelinizačných lézií CNS v
jeho organizme s ohľadom na signalizujúce počiatočné symptómy zachytené v predložených lekárskych
nálezoch z minulosti. Od tohto obdobia by sa následne mohlo posudzovať uznanie jeho invalidity a jej
rozsah (miera) spätne, pred obdobím 14.6.2017.

V. Relevantná právna úprava

29. Podľa § 153 ods. 5 ZSP, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva

posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový
lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený
požiada.

30. Podľa § 71 ods. 1 ZSP, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

31. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok.

32. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

33. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

34. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.35. Podľa § 71 ods. 6 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

36. Podľa § 71 ods. 7 ZSP, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

37. Podľa § 71 ods. 8 ZSP, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa

odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňu-júcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

38. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.

bola účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva
z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,
vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako
„SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako

aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a
§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po
nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

39. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobe. Súdu predložil k nahliadnutiu lekárske správy, ktoré
neboli predložené v rámci administratívneho konania - Onkologický ústav sv. Alžbety, 22.06.2009, Nález
FNsP Petržalka zo dňa 23.10.2009, LP Onkologický ústav sv. Alžbety zo dňa 22.06.2009

40. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojich doterajších podaniach. Žalobu žiada zamietnuť, pričom
sa pridržala doterajších vyjadrení vo veci. Na žalobcom na pojednávaní predložené lekárske správy
namieta, že s poukázaním na § 119 SSP súd pri rozhodovaní vychádza v zmysle § 119 SSP
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy a tieto neboli v administratívnom konaní
predložené.

41. Predmetom súdneho konania je prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. novembra
2021 vo veci zamietnutia žiadosti o zmenu dátumu priznania invalidného dôchodku a zvýšení jeho sumy.
Vo veci medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, s mierou
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zníženú v porovnaní so zdravou fyzickou osobou oprávňujúcu

žalobcu na poberanie na to určených dávok sociálneho poistenia. Čo je však sporné a čo žalobca žiada,
je priznanie invalidného dôchodku spätne a to „povedzme“ od roku 2000, pretože má za to, že jeho
zdravotné ťažkosti vznikali dlhodobo - dlhé roky, jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím - sklerózou
multiplex trpí približne od roku 1988, čo je preukázané okrem iného tzv. modrou knižkou, oslobodením z
telesnej výchovy počas štúdia na gymnáziu a časovým priebehom štúdia na vysokej škole, ktoré musel

zo zdravotných dôvodov prerušovať.

42. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri
prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje
poistenec za invalidného upravuje § 71 ZSP. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj

súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 ZSP s tým, že konkrétnetúto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 ZSP). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového
lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k

prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže
sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania
v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že
posudok posudkových lekárok pobočky ako aj ústredia je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné,
aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom

prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.

43. V tejto súvislosti zároveň tunajší súd poukazuje na § 153 ods. 5 ZSP, podľa ktorého lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár

neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený
požiada. Teda aj zákonodarca v zákone o sociálnom poistení počíta s tým, že zdravotný stav fyzickej
osoby, ktorá žiada o priznanie invalidného dôchodku v zmysle ustanovení ZSP, bude skúmať práve
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia.

44. Ako už súd uviedol, medzi účastníkmi je sporným dátum vzniku invalidity, ktorý bol posudkovými
lekármi stanovený na 14.06.2017 s mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, zvýšenou od 16. mája 2018 na 75 %, v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou., avšak žalobca sa domáhal určenia skoršieho dátumu, ktorý určil ako „povedzme“ od roku

2000. Je nepochybné, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý
určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre rozhodnutie žalovanej vo veci dôchodkovej dávky
je potrebné, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba
posudkový lekár žalovanej (viď predošlý odsek tohto odôvodnenia).

45.NajvyššísúdSRvrozsudkusp.zn.9So/25/2010zodňa27.10.2015konštatoval,že „Určeniedátumu
vzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej
doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť
v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom)

poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje
invaliditu.“

46. V tejto súvislosti sa tunajší súd v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím žalovanej, založenom
na posúdeniu zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkový stav

vyplývajúci z administratívneho spisu bol objektívne zistený, neboli nájdené žiadne diskrepancie medzi
závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Posudky
posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám
upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom tak v posudku zo dňa 19.02.2021 vyhotovenom
posudkovým lekárom ako aj posudok zo dňa 12.11.2021 sa zhodujú na vzniku invalidity u žalobcu

odo dňa 14.06.2017. Zároveň sa posudkový lekári aj presne vyjadrili k otázke prehodnotenia vzniku
invalidity s tým, že „jednoznačná prítomnosť demyelinizačného ochorenia typu SM, stupeň závažnosti
a ani liečba SM nebola dokumentovaná odbornými nálezmi skôr, ako bola uznaná invalidita - od
14.06.2017“. Zároveň v posudku zo dňa 12.11.2021 posudkový lekár uvádza, že skorší dátum invalidity
nie je možný, nakoľko neurologické nálezy od septembra 2009 dokumentujú negatívny neurotopický

nálezaažvyšetreniez03.júna2017dokumentujeslabosťkončatínprinegatívnomelektromyografickom
vyšetrení, nejasnej príčiny.47. Medzi rokmi 2000 a 2017 nie sú k dispozícii žiadne zdravotné záznamy, preto je možné
iba predpokladať priebeh ochorenia, ale nie je ho možné presne určiť. V administratívnom konaní
predložené odborné ambulantné lekársky nálezy z rokov 2006 a 20016 nedokumentujú také postihnutie

u žalobcu, ktoré by mohlo byť dôvodom invalidizácie. Až v objektívnych odborných lekárskych nálezoch
z roku 2017 je prvýkrát diagnostikované rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby nervového systému
a je zahájená liečba a od tohto dátumu je možné určiť dátum vzniku invalidity, t. j. od 14.06.2017.

48. Podľa § 119 SSP, Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

49. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

50. Zároveň súd uvádza, že v administratívnom konaní posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nemali
na posúdenie dátumu vzniku invalidity žalobcu odborné nálezy z pred roka 2006. Taktiež ani zo
strany žalobcu žiadne skoršie lekárske správy alebo nálezy preukazujúce skorší vznik invalidity neboli
v administratívnom konaní predložené. Čo sa týka žalobcom na súdnom pojednávaní dňa 05.03.2025
predložených dôkazov (lekárske správy Onkologický ústav sv. Alžbety, 22.06.2009, Nález FNsP

Petržalka zo dňa 23.10.2009) na tieto súd nemôže v zmysle § 119, § 135 ods. 1 SSP prihliadať,
nakoľko nimi žalobca disponoval už v čase administratívneho konania a tieto žalovanej nepredložil.
Rovnako tak súd nemôže z toho istého dôvodu prihliadnuť ani na v žalobe predložené dôkazy -
Potvrdenie z Vojenského archívu centrálna registratúra, vysvedčenia z gymnázia, potvrdenie o štúdiu
na vysokej škole, zároveň tieto dôkazy samé o sebe ani nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

žalovaného rozhodnutia. Čo sa týka predloženého dôkazu - lekárskej urologickej správy z prílohy
na č.l. 35 súdneho spisu, túto lekársku správu posudkový lekári žalovanej pri vypracovaní posudku
žalobcu zohľadnili a nachádza sa vo výpočte odborných nálezov z ktorých pri posúdení invalidity žalobcu
vychádzali. Taktiež ohľadom žalobcovej žiadosti o vykonanie znaleckého dokazovania na súdnom
konaní (znaleckým posudkom), súd opätovne aj v tomto rozsahu poukazuje na § 119 SSP, pričom

v správnom súdnictve nie je ani priestor na takéto dokazovanie, keďže „dokazovanie v správnom
súdnom konaní vychádza z potrieb správneho súdnictva ako kasačnej kontroly zákonnosti rozhodnutí a
opatrení orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej
správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí (opatrení). Konkrétne
toto zisťovanie znamená, či orgány verejnej správy pri riešení otázok vymedzených žalobou rešpektovali

príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Podstatou dokazovania v správnom súdnictve je
tiežoverenie,čiorgánomverejnejsprávyzistenýa ustálenýskutkovýstavv administratívnomkonaníbol
dostatočnýmpodkladomnavydanierozhodnutia.Správnesúdnictvojeprevažnezaloženénaprieskume
zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu (pozri k tomu napr. rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp. zn. II. ÚS 379/09, z 19. októbra 2010, G.), a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve

vykonáva v obmedzenom rozsahu. Ak však správny súd dokazovanie vykonáva, v prevažnej miere
nejde o dokazovanie rozsiahle. Uvedené konštatovanie sa vzťahuje na tie typy konaní, v ktorých je pre
správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1). Časový okamih právoplatnosti rozhodnutia
alebo vydania opatrenia je limitom dokazovania pred správnym súdom. ... Rozhodujúci stav v sebe

subsumuje skutkový stav a stav právny. Vo vzťahu k viazanosti skutkovým stavom na účely dokazovania
to konkrétne znamená, že správny súd bude vychádzať pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia zo skutkového stavu, ktorý bol zistený orgánom verejnej správy, pričom rozhodným
časovým okamihom bude právoplatnosť napadnutého rozhodnutia alebo deň vydania napadnutého
opatrenia.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, § 179.).

51. V zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., možno invalidný dôchodok priznať najviac tri roky
spätne od uplatnenia nároku na tento dôchodok, t.j. od podania žiadosti.

52. „... Určenie dátumu vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nezávisí od dátumu
podania žiadosti o invalidný dôchodok. Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno
preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania
žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidnýdôchodok žiadosťou. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný
taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, ktorým sú splnené

všetky podmienky uvedené v § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015).

53.Pooboznámenísasposudkovoudokumentáciou,odbornýminálezmiaznaleckýmposudkomdospel
odvolací súd k záveru, že dátum vzniku invalidity žalobcu bol určený na základe ním predložených

lekárskych nálezov (najmä Prepúšťacej správy, Univerzitnej Nemocnice Bratislava, Nemocnice Staré
Mesto, I. Neurologická klinika LF UK a UNB, hosp. od 14.06.2017 do 22.06.2017). ktoré nepreukazujú
skorší vznik invalidity. Ani znalec nebol schopný v dôsledku absencie lekárskych správ z daného obdobia
určiť skorší vznik invalidity, ktorú nie je možné ustáliť len na základe predpokladov a subjektívnych
domnienok žalobcu. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že ani zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovanej by neprinieslo iný právny záver, nakoľko ako konštatoval znalec, bez lekárskych

správ z daného obdobia to ani nie je možné. Posudkoví lekári presvedčivo zdôvodnili určenie dátumu
vzniku invalidity na základe žalobcom predložených nálezov z odborných vyšetrení v súlade s § 71 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z. z..

54. „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť

posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017).

55. Tunajší súd dospel k záveru, že posudkoví lekári v posudkoch presvedčivo a logicky odôvodnili
určenie dátumu vzniku invalidity. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie

žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

56. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čomspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).