Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 5, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200378
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823200378.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zast.: Mgr. Igor Palider, advokát, Klinec II č.215/29, Zubrohlava
proti žalovanému: E. F., B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zast.: JUDr. Peter Vevurka,
advokát, Mieru 312/13, Námestovo, v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 7 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 3C/2/2020-19/2020 vyhotoveným Ing.
Jozefom Polkom dňa 10.08.2020, úradne overeným Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor
dňa 30.10.2020 z pôvodnej CKN parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417m2

zapísanej na LV č. XXX, k. ú. C. D..

Geometrický plán č. 3C/2/2020-19/2020 vyhotovený Ing. Jozefom Polkom dňa 10.08.2020, úradne
overený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor dňa 30.10.2020 s a s t á v a súčasťou
tohto rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.03.2023 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že je výlučným vlastníkom novovytvorenej CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 7 m2 a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V žalobe poukázal na to, že so žalovanou sú vlastníkmi susediacich pozemkov nachádzajúcich sa v k.
ú. C. D., a to žalobca CKN parc.č.XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 464 m2 a žalovaná

CKN parc.č.XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2. V roku 2018 zistil, že žalovaná je v
katastri nehnuteľnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka aj k tej časti pozemku, ktorý sa nachádza v jeho
oplotenom dvore pri rodinnom dome súp. č. XXX, ktorý je v geometrickom pláne č.3C/2/2020 zobrazený
ako novovytvorená CKN parc.č.XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2. V tejto súvislosti
žalobca uviedol, že priebeh hranice medzi jeho pozemkom a susedným pozemkom žalovanej tvorila
rovná línia a v súčasnosti je v katastri v spornej časti evidovaný odskok cca 30 cm, ktorý spôsobuje,
že jeho oplotenie by sa malo nachádzať na pozemku žalovanej. Poukázal na to, že sporný pozemok

tvorí už celé desaťročia súčasť jeho celého, oddávna oploteného pozemku, ktorý získal od rodičov
na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.04.1999, vklad povolený pod V 478/99 dňa 25.06.1999. Pri
darovaní získal od rodičov a boli mu odovzdané parc.č.XXXXX/X o výmere 43 m2 a parc.č.XXXXX/X o
výmere 603 m2, avšak predmetom bol celý v tom čase oplotený pozemok a to aj so spornou časťou,novovytvorenou CKN parc.č.XXXX/X. Na spornom pozemku sa nachádza betónový plotový múrik s
kovovými - betónovými stĺpikmi na ktorých je inštalované drevené oplotenie. Ďalej uviedol, že v dolnej
časti z pohľadu od hlavnej cesty nadväzuje sporný pozemok na CKN parc.č. XXXX/X ohľadne ktorej tiež

prebiehalo súdne konanie pred Okresným súdom Námestovo pod sp.zn.3C/2/2020, v ktorom konaní
súd v určil, že žalobca je vlastníkom CKN parc.č.XXXX/X. Žalobca má za to, že aj v tomto prípade
splnil všetky zákonné podmienky vydržania sporného pozemku, ktoré vyplývajú z úpravy § 134 OZ a
bez súdneho rozhodnutia je jeho nadobudnutie sporného pozemku vydržaním nezapísateľné v katastri
nehnuteľnosti, čo preukazuje aj naplnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.

Podotkol, že zo žiadnej skutočnosti nemohol prísť k zisteniu, že v katastri v súčasnosti sporných 7
m2 neboli pri vyhotovení geometrického plánu 400/98 (ďalej GP 400/98) zahrnuté do jeho pozemkov
pre nepresnosť geodetického merania. Výmera sporných 7 m2, oproti darovanej výmere 646 m2 je
nepatrná a žalobca nemohol o takejto chybe ani pri maximálnej možnej opatrnosti nič vedieť. Žalobca
bol presvedčený, že preberá pri uzavretí darovacej zmluvy V 478/99 pozemky v tom stave, ako v prírode
boli plotmi a múrikmi oddelené od susedných pozemkov. V tejto súvislosti poukázal na to, že on a ani

jeho právni predchodcovia nikdy nepodpisovali a ani fyzicky v čase vyhotovenia GP 400/98 nevideli
a nepodpisovali záznam podrobného merania z roku 1998 geodetickej kancelárie – Ing. L. Švárny.
Z GP 400/98 pritom vyplýva, že hranice boli v prírode označené – plotom a železnými rúrkami, čo
zodpovedalo presnej skutočnosti v teréne. Zásadné podľa žalobcu je, že po vyhotovení GP 400/98 ako
aj GP 46156704-17/2018 nikto z geodetov nevyznačil v teréne žiadne nové hraničné body, ale vždy

odkazoval na pôvodné označenie rešpektovaných susedných hraníc pozemkov žalobcu a žalovanej.
Žalobca sporný pozemok, ktorý mu darovali jeho rodičia spolu s pozemkami v rámci darovacej zmluvy
V 478/99, vklad povolený dňa 25.06.1999 prevzal do svojej faktickej moci dňom 26.06.1999, kedy mu
začala plynúť desaťročná vydržacia lehota, ktorá uplynula 26.06.2009. Po celé uvedené desaťročné
obdobienikdynedošlokžiadnymokolnostiam,ktorébyviedlikprerušeniuplynutiadesaťročnejvydržacej

lehoty oprávnenej držby sporného pozemku zo strany žalobcu. Ohľadne sporného pozemku nevznikli
konflikty, súdne a ani iné spory, ktoré by boli spôsobilé narušiť vnútorné presvedčenia žalobcu, že
mu sporný pozemok patrí. Darované pozemky konkretizované vyššie a to vrátane terajšieho sporného
pozemku žalobca od roku 1999 ako svoje vlastníctvo užíval a na chybné nedomeranie v GP č. 400/98
jeho pozemku, kde došlo k zníženiu výmery jeho dvora aj o sporných 7 m2 sa dozvedel až v roku

2018 po tom, ako sa oboznámil s GP vyhotoveným Bc. Tomášom Bukovým. V zvere žalobca doplnil,
že podľa jeho presvedčenia je sporný pozemok vytvorený z pkn. parc. č. XXX z prot. č. XXX a č. 945
z pkn. prot. č. XXX k.ú. C. D. ako to tvrdí Ing. Jozef Polka v znaleckom posudku 37/2019, ktorého
výpoveď pred súdom ako aj znalecký posudok tvorí prílohu súdneho spisu 3C/2/2020, kedy znalec
vysvetlil, že lokálnou transformáciou pôvodnej mapy pozemkového katastra do súradnicového systému

GPS zistil, že hranica tak, ako je v súčasnosti postavený žalobcov plot, môže byť hranicou medzi týmito
jednotlivými pozemkami. Uvedený znalec zároveň potvrdil, že ním zvolená metodika pri zhotovovaní
jeho znaleckého posudku vykazuje väčšiu mieru presnosti ako metodika znalkyne Ing. Šobichovej tzv.
základná transformácia na rovinu mapového listu s využitím míľových tabuliek uplatnená v ZP 9/2020.
Navyše záver Ing. Polku je potvrdený aj správaním účastníkov, s rešpektovaním historickej hranice

medzi pozemkami účastníkov, ktorú vymedzuje na strane žalobcu betónové oplotenie s kovovými
stĺpikmi a drevenou výplňou.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 29.03.2023 nesúhlasila s podanou žalobou a žiadala, aby
súd žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania, nakoľko ona je vlastníčkou pozemku CKN

parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2 zapísanom na LV č. XXX k.ú. C. D..
Pozemok nadobudla darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 156/74, NZ 177/74
na notárskom úrade Dolný Kubín, pred notárom Andrejom Kubaškom, ktorá bola registrovaná pod
RI 191/74. Pozemok CKN parcela č. XXXX je zakreslený v katastrálnej mape v hraniciach, ako ho
nadobudla. Žalovaná sa cíti vlastníčkou pozemku v hraniciach ako sú zakreslené v katastrálnej mape

a popiera tvrdenia žalobcu, že novovytvorená CKN parc. č. XXXX/X o výmere 7 m2, ku ktorej sa domáha
žalobca určenia vlastníctva a ktorá je časťou CKN parcely č. XXXX získal od svojich rodičov. Rodičia
žalobcu nikdy pozemok CKN parc. č. XXXX/X nenadobudli ani od nej ani od jej právnych predchodcov,
od ktorých parcelu CKN č. XXXX nadobudla darovacou zmluvou. Žaloba žalobcu podľa žalovanej
odpočiatku trpí nedostatkom riadneho skutkového zdôvodnenia žalobného návrhu a to absenciou,

neexistenciou, nadobúdacieho titulu. Žalobca sa vo svojej žalobe odvoláva len na užívanie, žiadnym
spôsobom nešpecifikoval nadobúdací titul, ktorým by zdôvodnil oprávnený vstup do držby. Žalobca
nadobudol od svojich rodičov darovacou zmluvou pozemky CKN parc. č. XXXX/X o výmere 43 m2,
a parc. č. XXXXX/X o výmere 603 m2, a tieto má riadne zapísané na svoje meno v hraniciach tak, akobolisúčasťoudarovacejzmluvy.Predmetomdarovacejzmluvynebol,aaninemoholbyťajpozemokCKN
parc. č. XXXX/X, pretože tento netvoril pozemky, ktoré mu boli darované a právni predchodcovia nikdy
k tomuto pozemku vlastnícke právo nenadobudli. Vo veci oplotenia žalovaná uviedla, že žalobca bol v

minulosti viackrát vyzývaný z jej strany ako aj zo strany jej manžela a brata, aby plot z pozemku odstránil.
V tejto veci medzi nimi dlhodobo panovali nezhody a žalobca si je veľmi dobre vedomý že mu sporný
pozemok nepatrí a oplotenie je postavené bez jej súhlasu, resp. súhlasu jej právnych predchodcov.
V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že právni predchodcovia žalobcu nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom darovacej zmluvy žalobcovi nadobudli osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva podľa

notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Vladimíra Šťastného čj. N 10/99, NZ 12/99 zo
dňa 09.02.1999, ktorej predmetom osvedčenia o vydržaní boli taktiež konkrétne CKN parcely vytvorené
GP č. G - 400/98 zo dňa 01.09.1998 so zreteľne vyznačenými hranicami sporných pozemkov (červenou
čiarou), a to najmä vlastníckej hranice č. CKN parc. č. XXXXX/X a CKN parc. č. XXXX. Je bezosporu
zrejmé, že vlastnícka hranica novovytvorenej CKN parc. č. XXXXX/X, v GP č. G – 400/98 vyznačená
červenou farbou, určovala hranicu parcely č. XXXXX/X nezameniteľne, zreteľne a len a výlučne v týchto

hraniciach právny predchodcovia nadobudli vydržaním vlastnícke právo len ku CKN parc. č. XXXXX/
X. Podľa žalovanej je nesporné, že právni predchodcovia k vyhláseniu v osvedčení o vydržaní uviedli,
že sa cítia byť vlastníkmi len tých častí PK parciel z PK prot. č. XXX, PK prot. č. XXX k.ú. C. D.,
ktorým zodpovedajú novovytvorené CKN parcely zobrazené na GP č. G-400/98 medzi inými aj CKN
parc. č. XXXXX/X. Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo vydržaním od darovacej zmluvy od svojich

rodičov, ale nepreukázal žiadnym spôsobom, žeby jeho právni predchodcovia, jeho rodičia, nadobudli k
spornému pozemku vlastnícke právo. Potom ani rodičia žalobcu nemohli na neho previesť vlastníctvo k
spornej CKN parcele č. XXXX/X, pretože sami jej vlastníkmi neboli, resp. žalobca žiadny dôkaz k žalobe
nepripojil. Pretože právni predchodcovia žalobcu nadobudli vlastníctvo k pozemku CKN parc. č. XXXXX/
X držbou na základe geometrického plánu, je nesporné, že nemohlo dôjsť k omylu v zakreslených

hraniciach a výmere nadobúdaného pozemku, pretože sa jednalo o parcelu reg. „C“ a jej vytýčenie
zadali práve právni predchodcovia žalobcu. Ak žalobca zneužíva situáciu, že na časti pozemku v jej
vlastníctve je postavený plot potom to ešte neznamená, že svoje vlastníctvo stratila. V tomto smere nie
je významná ani výmera pozemku tj. 7 m2. Podľa zásady, „ nikto nemôže na iného previesť viac práv než
sám má“ žalobca od svojich rodičov ako nevlastníkov nemohol nadobudnúť vlastníctvo k pozemku CKN

parc. č. XXXX/X. Súd sa podľa žalovanej v konaní musí zaoberať otázkou nadobudnutia vlastníckeho
práva k spornému pozemku právnymi predchodcami, od ktorých žalobca odvodzuje svoje vlastnícke
právo. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná
skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje
pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.04.2023 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach, pričom poukázal
na to, že žalovaná nespochybnila, že sporný pozemok tvorí niekoľko desaťročí jeho oplotený pozemok,
ktorý získal na základe darovacej zmluvy z 27.04.1999. Ohľadne prevzatých pozemkov a stavieb
sa medzi ním a žalovanou neviedli žiadne súdne konania a táto nikdy nespochybnila od roku 1999

vlastníctvo pozemkov v jeho dvore, či správnosť postaveného oplotenia. Taktiež žalovaná nikdy
nespochybňovala ani vlastníctvo priplotených pozemkov, ktoré mali jeho právni predchodcovia. Teda
nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že nedisponuje nadobúdacím titulom k spornému pozemku. Samotná
žalovaná a ani jej právni predchodcovia nikdy do roku 2019 neprejavili o sporný pozemok záujem, sporný
pozemok neužívali a ani nemali námietky proti dávno postavenému oploteniu. Žalobkyňa nevysvetlila,

prečo sa od roku 1974 nedomáhala vydania sporného pozemku, prečo až do roku 2018 nemala
geodetický vymeraný pozemok a teda z jej celého správania je logické, že sa nemohla domnievať,
že by jej mala patriť sporná parcela pod plotom a v jeho dvore. Fakticky bol v roku 1974 žalovanej
odovzdaný stavebný pozemok len na podklade identifikácie parciel, ktorá neriešila riadne vymedzenie
jej stavebného pozemku a všetci logicky predpokladali správnosť tam situovaného oplotenia. Navyše aj

v zápisnici z prešetrenia žiadosti žalovanej o vydanie stavebného povolenia zo 17.12.1974 vydaného
MNV Oravská Polhora je jasne vymedzené, že „medzera medzi hranicou pozemku od zadného suseda
(od pozemku terajšieho žalobcu) sa určuje na 1,00 m.“ Tomuto popisu osadeniu stavby nasvedčuje
aj súčasné situovanie jeho plota a stavby rodinného domu žalovanej. Aj v rozhodnutí o prípustnosti
stavby vydaného žalovanej MNV, odbor výstavby a územného plánovania z 18.12.1974, je situovanie

stavby rodinného domu popísané tak, že má ísť o 1 m od zadného suseda. Súčasná vzdialenosť stavby
rodinného domu žalovanej od hranice pozemkov je 1,05 m od základu po plot, čiže ona sama potvrdila
tvrdenie o správnosti hranice pozemkov ako reálne existovali v prírode. Ako v súčasnosti, tak aj za života
ich predchodcov, stavebné povolenie bolo vydané v roku 1974, teda cca 50 rokov, kedy neboli žiadneproblémy. Ploty rekonštruovali v roku 2009, vtedy sama žalovaná súhlasila s vybudovaním plotov, tvrdila,
že by im pri stavbe pomohli, ale jej manžel je chorý a ostatní členovia rodiny chodia do práce a finančne
nemôžu prispieť. Žalovaná nepredložila žiadny listinný dôkaz o existencií údajných nezhôd týkajúcich

sa plota pred rokom 2019 a teda ide o účelové a ničím nepodložené tvrdenie.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.05.2023 rovnako zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach,
pričom žiadala, aby súd pripustil vzájomnú žalobu, v zmysle ktorej by uložil žalobcovi povinnosť odstrániť
z pozemku CKN parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2 betónový plot v dĺžke

22,55 m v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná má za to, že je nesporné, že
predmetom darovacej zmluvy V 478/99 boli pozemky v CKN stave a len tie a takej výmere a hraniciach
zodpovedajúcim podľa GP 400/98, ako ich žalobca nadobudol od svojich právnych predchodcov.
Pozemky v CKN stave majú zaručené hranice a výmeru a sú právne záväzné pre všetky orgány verejnej
moci (druh pozemku korešponduje s reálnym stavom). Na podklade týchto parciel sa vyhotovujú aj
užívateľské operáty. Teda predmetom darovacej zmluvy boli pozemky vytvorené geometrickým plánom

ako CKN parcely, ktorých hranice sú zaručené. Ani právni predchodcovia žalobcu teda nenadobudli
pozemky o väčšej výmere a v iných hraniciach, ako sú vyznačené v GP č. G 400/98. Potom ani právni
predchodcovia ako nevlastníci novovytvorenej CKN parcely č. XXXX/X túto nemohli previesť na žalobcu.
Bolo vecou žalobcu, aby si preveril riadny priebeh hranice svojich pozemkov. Žalovaná má za to, že
hranica CKN parcely XXXX v jej vlastníctve s pozemkom žalobcu CKN parcela č. XXXXX/X prebieha tak,

ako je zakreslená v katastrálnej mape. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na pozemku parc. č. XXXX, sa nachádza
jeho plot, potom tento plot je postavený na pozemku žalovanej neoprávnene.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.01.2024, na ktorom pojednávaní právni zástupcovia strán
sporu zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že mu nehnuteľnosť darovali jeho rodičia. Na pozemok, ktorý
je teraz v jeho držbe si dal urobiť geometrický plán geodetom Ing. Švárnym, ktorý vypracovala Ing.
Kohuteková.KeďpaniIng.Kohutekovámeralapásmopohospodárskubudovujehootcazabudlaprirátať
výklenokatýmsalomovýbodstiahol.Uvedenédal prešetriťajnakatastrálnuinšpekciukdemupovedali,

že toto všetko nemuselo nastať keby boli zamerané všetky lomové body oplotenia už v roku 1998.
Žalobca nepoprel, že žalovaná vlastní parcele 9814, 9815 a 9816, avšak vyňatých mali 400 m2, pričom
tam bola zahrnutá ešte parcela XXXX. Pokiaľ ide o dôvod prečo nedal vytýčiť hranice keď staval plot,
mal za to, že to nebolo potrebné, nakoľko mal geometrický plán z roku 1998, v ktorom je uvedené, že
pozemok je ohraničený plotom. O tom, že došlo k posunu hranice sa dozvedel v roku 2019 po tom, ako

si sestra žalovanej dala v roku 2018 vypracovať geometrický plán. Vtedy si dal vypracovať znalecký
posudok a vec zaslal aj na ROEP, ale tam to už nechceli zapísať, pretože to bola ,,C“ parcela. Keď to
prešetrovali došli k záveru, že je tam v mapách lom na tej parcele v bode 22 (pozn. súdu GP 400/98).
Keďže to bolo merané len miestnou metódou, nie podľa stroja - polárnou metódou, tak potom body
v roku 2018 pretransformovali, lebo im to nesedelo. Keď to dali do roviny bez zlomového bodu, tak potom

pretransformovali body, aby sedel geometrický plán pána Bukového s plánom 400/98 pána Švárneho.
Žalobca zotrval na tom, že plot staval na základoch starého plota, ktorý bol drevený, mal železné stĺpiky,
ktoré boli zabetónované a bol postavený v roku 1970 nebohým pánom G. a jeho otcom. Plot neposúval
ani k sebe ani k žalovanej. Keď tie ploty začal prerábať tak to oznámil žalovanej, ktorá mu povedala, že
nemá peniaze, žeby mu pomohla a nemôže mu pomôcť ani fyzicky pretože manžel je chorý na srdce. Dal

do toho plotu 100.000 Sk a ani pri najmenšom nemyslel, žeby zasahoval do pozemku žalovanej. Ďalej
žalobca uviedol, že až do roku 2019, keď sa prišlo na to, že má zlý geometrický plán, neboli medzi nimi
žiadne nezhody. Odkedy postavil plot ho žalovaná na jeho odstránenie ústne ani písomne nevyzvala
a nebolo voči nemu vedené ani správne konanie. Pokiaľ ide o záznam podrobného merania z roku
1998 tento mu nebol doručený, oboznámil sa s ním až v roku 2019 na katastrálnom úrade. Pokiaľ ide o

geometrický plán, tento videl, ale u geodeta sa neinformoval, čo znamená červená čiara v geometrickom
pláne, pretože mal za to, že je to zameranie, hranica. Geometrický plán dal riadne zavkladovať, následne
mu pozemky rodičia darovali a vybavil si stavebné povolenie na rodinný dom. Pred budovaním plota bol
za starostom Ing. D. H., kedy mu povedal, že chce zrekonštruovať ploty a spýtal sa ho či netreba nejaké
oznámenie. Starosta mu povedal, že keď tam má tie staré ploty, že nemusí. So stavbou plota začal v roku

2008, pričom ho dokončil na jeseň 2008. Žalovanej nikdy nenavrhol, že by odkúpil spornú časť pozemku.

8. Žalovaná na pojednávaní poukázala na to, že plot, ktorý sa nachádza na spornej parcele robil žaloba
načierno a ani sa jej nepýtal, či môže postaviť plot. Žalobca ju len zavolal odstrániť búdy, ktoré muzavadzali, čo ona urobila. Pokiaľ ide o pôvodný plot, ten bol drevený, robila ho s otcom, pričom ho
žalobca zbúral, keď začal stavať nový. Pri plote bol aj veľký jaseň, ktorý podpílil. Žalovaná uviedla, že
nevie načo robil žalobca nový plot, keď tam bol ten drevený. Drevený plot bol širší ako nový plot cca

20 cm hrubý, dosky boli široké. Drevený plot stál na ich pozemku a potom ako ho zvalil sa žalobca
potlačil do ich pozemku, na ktorom postavil nový plot. Žalovaná má za to, že žalobca nestaval nový plot
na základoch starého plota. Zotrvala na tom, že keď žalobca začal stavať plot, namietala a povedala
mu, že načo to stavia, že je to zbytočné, pretože tam bol drevený plot. Na otázky súdu však žalovaná
nevedela presne uviesť, kedy žalobcu prvýkrát vyzvali na odstránenie plota. Podľa žalovanej to bolo

potom ako im žalobca poslal papiere. Stále sa dohadovali, že je to na ich pozemku. Písomne nikdy
nevyzvala žalobcu, aby plot odstránil a nedomáhali sa nápravy ani na katastri. Nesnažili sa ani dohodnúť
na odkúpení spornej časti pozemku, nakoľko je to jej pozemok. V čase, keď sa robil plot bola doma
sama s deťmi, nakoľko manžel dostal infarkt a keď sa vrátil z nemocnice, plot už stál. Manžel žalobcovi
povedal, že ako mohol na cudzom pozemku spraviť plot a ich vyvaliť. Jej syn žalobcovi dokonca povedal,
že ak nedá plot dole zoberie bager.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov PhDr. PaeDr. A. G., I. F., pripojenými
katastrálnymi spismi a spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3C/2/2020, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z notárskej zápisnice N 10/99, NZ 12/99 napísanej dňa 09.02.1999 notárom Vladimírom Štastným
vyplýva, že A. B. a A. B. (právni predchodcovia žalobcu) ňou osvedčili vydržanie vlastníckeho práva
podľa § 63 zák. č. 323/92 Zb. a § 134 OZ k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovej knihe v protokole
173, pod A I. r.č. 8, v prot. XXX J. K. B. 9 parc. č. XXX, avšak len ku GP číslo G-400/98 zo dňa
01.09.1998 odčlenenej časti 514 m2 (diel 2), zlúčenej do parcely zobrazenej ako KN parc.č. XXXXX/

X, tiež odčlenenej časti 43 m2 (diel 1) zlúčenej do parcely zobrazenej ako KN parc. č. XXXXX/X,dalej
z pkn parc. XXX k odčlenenej časti zlúčenej do KN parc. č. XXXXX/X J. XXXXX/X a to na podiel 3 úč.,
ďalej v protokole XXX, pod A. r.č.3 parc. č. XXX, pod B3 na podiel 1, avšak len GP č. G-400/98 k jej
odčlenenejčastizlúčenejdoparcelyzobrazenejakopozemokKNparc.č.XXXXX/X,tiežčastiodčlenenej
a zlúčenej do parcely zobrazenej ako pozemok KN parc. č. XXXXX/X, ktorý podiel účastníkov v 1 úč.

na pozemnoknižnej parc. zo stavu neidentického dôvodom reálnej deľby zodpovedá bezpodielovému
vlastníctvu účastníkov na časť odčlenenú z parc. XXX a zlúčené do KN parc. XXXXX/X a KN parc.
XXXXX/X v celosti a k odčlenenej časti 89 m2 z parc. č. XXX (podľa GP G-400/98 diel 3) zlúčenej do
parcely zobrazenej ako pozemok KN parc. č. XXXXX/X v celosti. Predmetné nehnuteľnosti mali byť
zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C. D..

11. Následne bola na notárskom úrade v Námestove napísaná dňa 27.04.1999 notárom I. L. notárska
zápisnica N 44/99, NZ 35/99, v zmysle ktorej darovali A. B. a A. B. žalobcovi, ako obdarovanému, vyššie
uvedené nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X o výmere 43 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 603 m2 v obci
C. D., zapísané na LV č. XXXX.

12. Z notárskej zápisnice N 156/74, NZ 177/74 spísanej na Štátnom notárstve v Dolnom Kubíne dňa
23.10.1974 notárom J. M. súd zistil, že E. G., B. D. (právna predchodkyňa žalovanej) ako výlučná
vlastníčka darovala žalovanej nehnuteľnosti zapísané v pozkn. prot. č. XXX obec C. D. pod A I. r.č. 1,
parc. č. XXX, a to tej časti, ktorá podľa identifikácie parciel zo dňa 21.10.1974 zodpovedá parcelám EN

XXXX, XXXX J. XXXX, lúka v celkovej výmere 417 m2. Uvedená skutočnosť vypláva aj z identifikácie
parciel zo dňa 21.10.1974 a z čiastočného pozemnokniženého výpisu č. protokolu XXX.

13. Z rozhodnutia o prípustnosti stavby č.j. Výst. 3810/1974-327-A/10 vydaného Okresným národným
výborom, odbor výstavby a územného plánovania v Dolnom Kubíne dňa 18.12.1974 súd zistil, že

manželovi žalovanej bola povolená stavba obytného domu na pozemkoch parc. č. XXXX-XX, k. ú. C.
D.. Stavba mala byť situovaná na 5 m do najbližšieho uhla od pozemku ZDŠ, 1 m od zadného suseda
a na 70 cm v najvyššom mieste zast. pozemku. Následne bolo dňa 01.09.1976 vydané rozhodnutie,
ktorým bolo žalovanej a jej manželovi povolené užívanie rodinného domu, nakoľko sa zistilo, že stavba
je vystavená podľa schváleného projektu a vyhovuje podmienkam uvedeným v stavebnom povolení.

Skutočnosť, že stavba žalovanej mala byť umiestnená od zadného suseda vo vzdialenosti 1 m vyplýva
aj zo zápisnice MNV zo dňa 17.12.1974.14. Z výpisu z evidencie nehnuteľností týkajúceho sa obce C. D., LV č. XXX, zhotoveného dňa
25.11.1974 súd zistil, že žalovaná bola vlastníčkou parc. č. XXXX – lúka o výmere 150 m2, parc. č. XXXX
– lúka o výmere 149 m2 a parc. č. XXXX – lúka o výmere 118 m2. Rovnaký stav bol aj ku dňu 30.07.2015.

15. Zo znaleckého posudku č. 37/2019 vyhotoveného znalcom z odboru geodézia a kartografia K. A.
D. dňa 01.12.2019 na určenie vlastníckeho práva k parc. CKN č. XXXX/X (pozn. parcela predmetom
konania sp. zn. 3C/2/2020) súd zistil, že stav zobrazený v geometrickom pláne č. 400/98 nezodpovedá
stavu, ktorý je stabilizovaný v teréne a skutočnej držbe pozemkov. Geometrický plán č. 400/98 a sním

spojený záznam podrobného merania zmien zobrazuje tvrdenie K. M., ktorá mala zamerať stav podľa
reálnej držby, t.j. stav pozemku, ktorý je ohradený plotom, ale v skutočnosti je uvedené meranie chybné
ahranicamedzipozemkami,ktorájetvorenáplotomaexistujúcimistavbamijevGPč.400/98zobrazená
vrozporesoskutočnosťou.Skutočnýpriebehvlastníckejhranicezobrazujepôvodnýzákresvkatastrálne
mape pred vyhotovením GP č. 400/98 a parcela M. XXXX/X (pozn. súdu parcela susediaca s parc., ktorá
je predmetom tohto sporu) v k. ú. C. D. patrí A. B.. Súčasťou znaleckého posudku je aj geometrický plán

č. 400/98 vyhotovený dňa 01.09.1998 Ing. Levom Švárnym – Geoplán, merania vykonala K. M., ako aj
geometrický plán č. 17/2018 vyhotovený dňa 28.02.2018 Ing. Tomášom Bukovým.

16. Zo znaleckého posudku č. 10/2023 vyhotoveného znalkyňou K. J. L. dňa 14.07.2023 súd zistil, že
jehopredmetombolaidentifikáciaparc.CKNč.XXXX,k.ú.C.D..Znalkyňavzávereznaleckéhoposudku

uviedla, že predmetná parcela zodpovedá pôvodnej PKN parc. č. XXX, zapísanej v pkn protokole č. XXX
a že vlastnícka hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX J. XXXXX/X je znázornená v geometrickom
pláne č. 17/2018, N. N. a je tvorená spojnicou bodov č. 9 a 25 (č.l. 92 spisu), pričom je totožná i podľa
geometrického plánu K. F. L. – GEOPLÁN a je tvorená spojnicou bodov č. 12 a 23 (č.l. 90 spisu).

17. Žalobca súdu predložil aj geometrický plán vyhotovený K. A. D. dňa 10.08.2020 na oddelenie
a určenie práv k nehnuteľnostiam p. č. XXXX/X, v zmysle ktorého sa mala parcela č. XXXX – zast. plocha
o výmere 417 m2, zapísaná na LV č. XXX rozdeliť na prac. č. XXXX/X – zast. plocha o výmere 410 m2
a parc. č. XXXX/X – zast. plocha o výmere 7 m2, fotografie zobrazujúce spornú parcelu, na ktorej sa
nachádza plot žalobcu, záznam podrobného merania zmien, kedy žalobca poukázal na to, že podpis

na listine nie je jeho podpisom, ani podpisom jeho otca, ďalej snímku z mapy evidencie nehnuteľností
zo dňa 15.10.1984 ako aj prílohu č. 22 znaleckého posudku č. 9/2020 Ing. Šobichovej a prílohu č. 9
znaleckého posudku č. 10/2023 Ing. Šobichovej, kedy poukázal na rozdielne znázornenie hranice medzi
pozemkami č. XXXX a XXXXX/X a Odpoveď Úradu geodézie, kartografie a katastra SR na sťažnosť
žalobcu zo dňa 11.04.2022.

18. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. D. vyplýva, že žalobca je okrem iného výlučným vlastníkom
CKN parc. č. XXXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 464 m2, a to na základe Darovacej
zmluvy č. V 478/99 zo dňa 25.06.1999. Jedná sa o parcelu susediacu s CKN parc. č. XXXX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 417 m2, zapísanou na liste vlastníctva č. XXX, ktorá parcela je vo výlučnom

vlastníctve žalovanej na základe darovacej zmluvy č. RI 191-192/74.

19. Z čestných prehlásení I. B., manželky žalobcu a J. B., brata žalobcu zo dňa 23.02.2023 súd zistil,
že títo zhodne potvrdzujú, že pôvodná a stranami rešpektovaná hranica medzi pozemkami žalobcu
a žalovanej, pri ich rodinných domoch č. 474 a č. 472 bola vždy vymedzená od hornej časti pri školskom

pozemku až v dĺžke približne 40 m v smere k hlavnej ceste v jednej línii postaveným plotom a betónovým
múrikom, ktorý postavil žalobca po roku 2000 na pôvodnom starom oplotení z rokov 70-tych minulého
storočia, ktorý postavil otec žalobcu. Terajší pozemok, CKN parc. č. XXXX/X podľa GP 3C/2/2020-19/20
vždy tvoril súčasť celého zastavaného pozemku rodiny B. a o tomto vlastníctve neprebiehali podľa ich
vedomostí medzi susedmi za celé desaťročia žiadne spory. Posledné desaťročia tento pozemok ako

súčasť dvora s umiestneným oplotením užíval ako svoj vlastný vždy len žalobca.

20. Svedok PhDr. PaeDr. A. G., brat žalovanej na pojednávaní uviedol, že býva v rodinnom dome pod
rodinným domom žalovanej spolu s A. G.. Žalobcu pri budovaní plotu upozornil ďalší švagor, ktorý s nimi
býva a dokonale pozná pozemok žalovanej. Tento L. bol žalobcu upozorniť, pričom žalobca ho zahriakol

poslal ho kade ľahšie nejakými vulgarizmami. Upozornil aj jeho a žalovanú, že žalobca stavia plot na
inom mieste, posunul ho na pozemok žalovanej. Keď žalobcovi vytkli, že pri stavbe plota zašiel ďaleko,
povedal manželovi žalovanej, že mal byť doma, teraz je neskoro. Pokiaľ ide o spodný pozemok (pozn.
súdu konanie 3C/2/2020), žalobca mu tvrdil, že mu parc. č. XXXX/X patrí, na čo mu svedok povedal,aby predložil geometrický plán. Žalobca mu vtedy povedal, že to tak vždy bolo. Až potom, keď sa spravil
geometrický plán sa ukázalo, že to tak nie je. Podľa svedka nestojí nový plot na základoch pôvodného
plota, ktorý bol drevený. Vedomosť o tom, že žalovaná namietala postavenie plota na jej pozemku

má sprostredkovane, počul ako sa o tom rozprávajú v rodine. Žalobca chcel vzniknutú situáciu riešiť
predovšetkým so švagrom, opakovane ho vyzýval. L. sa vyjadril, že prečo by sa mal dohodnúť na nejakej
finančnej odplate. Bolo to potom, ako bola podaná žaloba vo veci 3C/2/2020. Vie o tom, že sa synovec
vyjadril, že ak žalobca plot neodstráni sám, zoberie bager a pôjde plot vyvaliť. Bolo to pred podaním
žaloby v konaní 3C/2/2020. Nikdy nebol priamo prítomný pri tom, ako manžel žalovanej upozorňoval

žalobcu na problém s plotom, vie o tom iba sprostredkovane.

21. Svedok I. F., manžel žalovanej, na pojednávaní uviedol, že keď žalobca začal stavať plot bol
v nemocnici. Po tom ako sa vrátil, tak sa ho spýtal, či to má dobre, či má na to geodeta, na čo mu žalobca
odpovedal, že je to v poriadku, že staval na starom plote. Predtým tam stál drevený plot s tým, že bola
vykopaná diera, do toho vsadená nejaká gulatina. Ten plot tam stál už keď začali stavať chalupu. Mal 5

alebo 6 cm, bola to pozdĺžna lata, ktorá bola pripevnená k stĺpiku a na nej boli zvisle poukladané laty.
Nebolitamžiadneželezá.Boltolendrevenýplot.Pokiaľideomurovanýplot,tenmážalobcauž14rokov.
Svedok poukázal na to, že keď začal stavať dom v roku 1974, tak mu pozastavili stavebné povolenia, že
rodinný dom nemá meter od toho plota, preto postavil dom ďalej. Bolo tam aj potrubie a preto ho dal pred
tú hranicu, a dom postavil od plota 1,30 m, nie 1 m. Teraz ledva prejde poza chalupu. Predchádzajúci

plot stál na pozemku žalobcu. Namietať skutočnosť, že plot je postavený na ich pozemku začal okolo
roku 2019. Predtým to neriešil, nepodal žiadny podnet ani trestné oznámenie. Svedok poukázal na to,
že mu žalobca volal pred podaním žaloby v tejto veci, aby sa dohodli, na čo mu on povedal, že sa
nechce dohodnúť. Svedok ďalej uviedol, že žalobcu ústne upozornil, že postavil plot na ich pozemku. Na
odstránenie stavby ho však nevyzval. Žalobca chcel od nich kúpiť sporný pozemok dva, tri roky dozadu,

boli aj na obecnom úrade, avšak nebol vykonaný žiadny záznam.

22. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/2/2020 súd zistil, že jeho predmetom bolo určenie
vlastníckeho práva žalobcu k pozemku parc. č. 9811/5 o výmere 22 m2. Jednalo sa o pozemok, ktorý
sa mal nachádzať medzi parc. č. 10031/4, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a parc. č. XXXX/X, ktorá

je vo vlastníctve žalovanej A. G. (sestry žalovanej vo veci sp. zn. 13C/16/2023). Pokiaľ ide o parc.
č. XXXX/X, táto sa nachádza pod parc. č. XXXX. Žaloba bola postavená na tých istých okolnostiach
ako prejednávaná žaloba, t. zn., že žalobca odvodzoval vlastníctvo k parc. č. XXXX/X na základe
vydržania, kedy dobromyseľnosť držby odvodzoval od nadobúdacieho titulu – darovacej zmluvy z roku
1999 a nadobudnutia nehnuteľností v oplotenom stave. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k.

3C/2/2020-266zodňa16.08.2021žalobevyhovelaurčil,žežalobcajevlastníkomparcelyCKNč.XXXX/
X, nachádzajúcej sa v k. ú. C. D., zapísanej na LV č. XXXX a žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Okresný súd konštatoval, že žalobca so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný
v tom, že mu nehnuteľnosť patrí, a teda že vzhľadom k tvaru, povahe a umiestneniu nehnuteľnosti
v teréne, nemal pochybnosť v akom rozsahu nehnuteľnosti súhrne nadobúda. Žalovaná podala proti

rozsudku odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 10Co/19/2022-316
zo dňa 24.08.2023 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 19.09.2023. Proti rozhodnutiu krajského súdu bolo podané dovolanie, o ktorom nebolo v čase
rozhodovania súdu rozhodnuté.

23. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.27.Podľa§134Občianskehozákonníka,oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

28. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. V konaní mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná je evidovaná ako

výlučná vlastníčka pozemku parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. C. D., ako aj skutočnosť, že
časť predmetného pozemku, a to v šírke cca 30 cm a dĺžke cca 22 m, je zastavaná plotom žalobcu, ktorý
je vlastníkom susediacej parc. č. XXXXX/X. Sporným nie je ani nadobúdací titul, na základe ktorého
obe sporové strany nadobudli vlastníctvo k pozemkom, pričom v oboch prípadoch to bolo na základe
darovacích zmlúv spísaných formou notárskej zápisnice. Žalobca nadobudol svoj pozemok darovaní
v roku 1999 a žalovaná v roku 1974. Spornou v konaní bola skutočnosť, či žalobca mohol nadobudnúť

spornú časť pozemku, označenú v GP ako parc. č. XXXX/X vydržaním.

30. Žalobca sa podanou žalobou v prejednávanej veci domáhal určenia vlastníckeho práva, kedy sa
jedná o určovací žalobný petit a žalobu je potrebné posudzovať podľa § 137 písm. c) CSP, ako žalobu
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorého existencia je

základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by
sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Dôvodnosť žaloby

a teda aj naliehavý právny záujem žalobca odôvodňoval tým, že splnil všetky zákonné podmienky
vydržania sporného pozemku a bez súdneho rozhodnutia nie je možné jeho vlastníctvo zapísať v katastri
nehnuteľností. Navyše žalovaná sa domáha odstránenia plota, a to napriek tomu, že tento desaťročia
tvorí súčasť jeho pozemku. Súd sa stotožnil so žalobcom a dospel k záveru, že žalobca má naliehavý
právny záujem na podanej žalobe, nakoľko otázka vlastníctva pozemku označeného ako parc. č. XXXX/

X, vzhľadom na súčasný zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností v prospech žalovanej, môže byť
vyriešená len rozhodnutím súdu, čím dôjde aj k zosúladeniu právneho a skutočného stavu v katastri
nehnuteľností.

31. Žalovaná počas celého konania namietala absenciu nadobúdacieho titulu, od ktorého by žalobca

mohol odôvodňovať vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X, poukazujúc pritom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, ktorý sa vyjadril v otázke prelomenia zásady
„nemo plus iuris“ a s tým súvisiaceho nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej
viery nadobúdateľa. Pokiaľ ide o predmetné uznesenie, veľký senát v rozhodnutí prijal záver, že: (i)
Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani

v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností;
(ii) S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám
má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu
vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností; (iii) Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú

alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ
zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú
vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

32. V okolnostiach posudzovanej veci je však zrejmé, že žalobca vlastnícke právo neodvodzuje na
základe absolútne neplatného právneho úkonu, ale na základe darovacej zmluvy z roku 1999, v zmysle
ktorej nadobudol okrem iného vlastníctvo k parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX. Je pravdou,
že predmetom darovacej zmluvy nebola aj sporná novovytvorená parcela, na základe vykonaného
dokazovania však mal súd preukázané, že žalobca nadobudol pozemky oplotené, pričom ich súčasťou

bola aj táto sporná parcela. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca nepostavil nový plot na starých
základoch a pri jeho stavbe sa posunul do dvora žalovanej, čo spôsobilo stav, kedy sporná parc. č.
XXXX/X tvorí súčasť oploteného pozemku žalobcu, predmetnú skutočnosť začala žalovaná namietať
až na pojednávaní. Jednalo sa tak o novú skutočnosť, na ktorú by súd vzhľadom na koncentráciukonania neprihliadal. Napriek uvedenému má súd za to, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala
ňou tvrdené skutočnosti, a teda, že by žalobca nerešpektoval hranicu pôvodného plota a túto posunul
do pozemku parc. č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, ako aj

výpoveď samotnej žalovanej, tieto súd považoval za účelové a to aj s poukazom na predchádzajúce
písomné vyjadrenia žalovanej, kedy neuviedla, tieto pre ňu veľmi podstatné skutočnosti spochybňujúce
dobromyseľnosťžalobcu.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žežalovanásanapojednávanínevedela
vyjadriť, kde presne stál pôvodný plot, napriek tomu, že si bola istá, že nový plot nestál na základoch
pôvodného plota. Rovnako tak vedomosti svedka G. ohľadne toho, že bol plot posunutý, resp. že by

žalovaná alebo jej rodinní príslušníci vyzývali žalobcu na odstránenie plota, boli len sprostredkované,
kedy sám uviedol, že počul ako sa o tom doma rozprávajú, resp. že prišiel ďalší švagor, ktorý ich na
posun plot upozornil. Sám však súdu nevedel uviesť hranicu pôvodného plota. Zároveň súd nevzhliadol
dôvodnosť ani v tvrdení žalovanej, že žalobca vykonal všetky úkony k tomu, aby nebolo možné
preukázať, kde stál pôvodný plot, nakoľko žalobca postavil nový plot v roku 2008, teda v čase kedy už
bola pokročilejšia technika a žalovanej nič nebránilo zaobstarať fotografiu, resp. iný dôkaz, ktorým by

preukázala svoje tvrdenia. Ak žalovaná, alebo jej manžel, ako to tvrdí, namietali, že žalobca postavil
plot na jej pozemku, čo im podľa ich tvrdení žalobca aj potvrdil, mohli o uvedenom prinajmenšom spísať
nejaký záznam, resp. sa dožadovať nápravy na správnom orgáne alebo na polícii. Keďže žalovaná súdu
nepredložila žiadny dôkaz o tom, že starý plot stál na inom mieste ako súčasný plot žalobcu, zostali jej
námietky len v rovine tvrdení.

33. Súd sa preto zameral na to, či boli splnené podmienky na to, aby žalobca nadobudol sporný pozemok
vydržaním. Žalobca počas celého konania tvrdil, že nemal dôvod pochybovať o vlastníckom práve
k spornému pozemku, pretože tento nadobudol v oplotenom stave ako súčasť parcely č. XXXXX/X od
právnych predchodcov, ktorí boli ako vlastníci riadne evidovaní v katastri nehnuteľností. Navyše, od

uzatvorenia darovacej zmluvy v roku 1999 a ani predtým žalovaná nenamietala vlastnícke právo žalobcu
k spornému pozemku, ktorý bol oplotený pôvodne dreveným plotom postaveným v roku 1974 právnym
predchodcami strán sporu a následne v roku 2008 rekonštruovaný žalobcom.

34.Spoukazomnavykonanédokazovaniemásúdzato,žežalobcavkonanípreukázaldobromyseľnosť

a oprávnenosť držby počas zákonom stanovenej 10 ročnej vydržacej doby, keďže tento sa uchopil držby
sporného pozemku 27.04.1999 na základe darovacej zmluvy a súd nemal preukázané prerušenie tejto
doby až do roku 2018, kedy bol vyhotovený geometrický plán na susediacu parcelu. Súd má za to,
že prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa možno len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera

musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi
sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. O dobrú
vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno
od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z
hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,

ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011). Súd podrobne posudzoval otázku
dobromyseľnej držby žalobcu, pričom má za to, že vzhľadom na pomer výmery zdedenej a domnelej
parcely, ktorá má v reálnom stave šírku 30 cm a dĺžku 22 m, ktorá výmera navyše predstavoval ucelený
celok s parc. č. XXXX/X, nadobudnutou na základe darovacej zmluvy, bola držba žalobcu oprávnená

a jednalo sa v tomto prípade o ospravedlniteľný omyl. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri
posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Podľa
ustálenej súdnej praxe v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastnícke právo k pozemku, respektíve jeho

časti, a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku, právnym titulom držby je v
takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastneným pozemkom, v danom prípade darovacia zmluva;
i keď ide o takzvaný putatívny titul, takýto titul je postačujúci (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/299/2021 zo dňa 29.05.2023, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4663/2010).
Súdu boli predložené dva znalecké posudky, kedy znalecký posudok predložený žalobcom konštatoval

chybné meranie K. M. pri vyhotovení geometrického plánu č. 400/98 a znalecký posudok predložený
žalovanou, kedy tento uviedol, že je predmetný geometrický plán správny a vlastnícka hranica medzi
pozemkami parc. č. XXXX J. XXXXX/X je znázornená totožne ako v geometrickom pláne Bc. Bukového
č. 17/2018. Je preto zrejmé, že ani znalci, ktorí sú osobami vykonávajúcimi znaleckú činnosť na základeodborných vedomostí, sa nevedeli zjednotiť na závere či došlo, resp. nedošlo k posunu spornej parcely
v neprospech žalobcu, keďže pri vyhotovení znaleckých posudkov využili rozdielnu metodiku. Podľa
súdupretonemožnožalobcovivyčítať,ženezistilrozdielmedzivýmerouoplotenéhopozemkuavýmerou

zapísanou v katastri nehnuteľností.

35. V neposlednom rade nemožno opomenúť tú skutočnosť, že súd nemal v konaní preukázané, že
žalovaná od 27.04.1999, kedy sa žalobca na základe darovacej zmluvy uchopil držby aj sporného
pozemku, t.j. parc. č. XXXX/X, u žalobcu namietala, že táto časť pozemku je jej výlučným vlastníctvom.

Uvedenú skutočnosť súd nemal preukázanú ani následne po postavení plota v roku 2008, keďže z
výpovede žalovanej ako aj svedkov nevyplynulo, že títo namietali, že žalobcom postavený plot je na ich
pozemku. Žalovaná uviedla, že sa žalobcu spýtala, načo robí nový plot, keď je tam ten starí a svedok F.
sa zase pýtal, či to má postavené dobre, či mal žalobca geometrický plán. Zároveň však sám uviedol, že
mu žalobca povedal, že staval na starých základoch. Z výpovede svedkov vyplynula aj tá skutočnosť, že
na odstránenie plotu začali žalobcu vyzývať až po tom, ako sestra žalovanej dala v roku 2018 vyhotoviť

geometrický plán týkajúci sa susediaceho pozemku. Pokiaľ by aj tvrdenia žalovanej boli pravdivé,
nelogickypotomvyznievatolerovaniedanéhostavuaždoroku2018.Možnopretouzavrieť,ževprípade,
ak by geometrický plán vypracovaný nebol, obe sporové strany by naďalej užívali svoje pozemky v stave,
v akom ich užívajú desaťročia, napriek tomu, že tento stav nie je v súlade so stavom katastrálnym.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobca splnil zákonom stanovené
predpoklady vydržania, čím sa stal vlastníkom parc. č. XXXX/X vytvorenej geometrickým plánom č.
3C/2/2020-19/2020 zo dňa 10.08.2020, a preto žalobe ako dôvodnej vyhovel. Zároveň súd určil, že
geometrický plán č. 3C/2/2020-19/2020 vyhotovený K. A. D. dňa 10.08.2020, úradne overený Okresným
úradom Námestovo, katastrálny odbor dňa 30.10.2020 sa stáva súčasťou tohto rozsudku.

37. V priebehu konania podala žalovaná vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala odstránenia plota
stojaceho na parc. č. XXXX, nakoľko tento je postavený na jej pozemku neoprávnene.

38. Podľa § 147 ods. 1 až 4 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou

žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku
na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú
ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené
podmienky na spojenie vecí.

39. Podľa § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že žalobca nadobudol pozemok
parc. č. XXXX/X, t. j. pozemok, na ktorom sa nachádza plot, vydržaním, považoval vzájomnú žalobu

za nedôvodnú a túto zamietol. Je tomu tak preto, že žalobkyňa stratila vlastnícke právo k spornej časti
pozemku, čím nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby na odstránenie stavby
v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Zároveň je otázne, či by samotné odstránenie betónového
plota bolo vzhľadom na okolnosti danej veci ako aj hodnotu plota účelné. Uvedené však súd v konaní
neskúmal, nakoľko mal za to, že je plot postavený na pozemku, ktorý žalobca nadobudol vydržaním,

nenachádza sa tak na pozemku žalovanej a neobmedzuje jej vlastníctvo.

41. Pokiaľ ide o návrhy strán sporu na vykonanie ďalšieho dokazovania, súd tieto návrhy nevykonal,
nakoľko ich považoval, vzhľadom na už vykonané dokazovanie, za neúčelné a nehospodárne. Pokiaľ
išlo o návrh žalobcu na vypočutie svedkov, uvedení svedkovia predložili v konaní čestné prehlásenie,

v ktorom sa vyjadrovali práve k užívaniu sporného pozemku žalobcom, preto má súd za to, že by
do konania nepriniesli nové skutočnosti a to aj s poukazom na protichodné tvrdenia strán sporu
a vypočutých svedkov. K návrhu žalovanej, predvolať na pojednávanie geodetku K. M., súd uvádza,
že znalkyňa vyhotovovala geometrický plán v roku 1998, preto je takmer nepredstaviteľné, aby si tátopamätala okolnosti súvisiace s meraním pozemku žalobcu, najmä kde stál pôvodný plot a ako tento
vyzeral. Takéto dokazovanie by bolo neúčelné, pretože by súd len samotnú výpoveď znalkyne nemohol
bez ďalších dôkazov považovať, vzhľadom na uplynutie času od vyhotovenia geometrického plánu

(pozn. súdu 26 rokov), za hodnovernú. Napokon súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedka A.
C. a pani N., a to z dôvodu hospodárnosti, keďže výpoveď svedka A. C. by opätovne zostala len v rovine
tvrdení, ktoré by žalobca poprel a pani N. by sa mala vyjadrovať k veciam, ktoré sa stali tesne pred
podaním žaloby, resp. po podaní žaloby, teda po tom, ako žalobcovi uplynula 10 ročná vydržacia lehota,
ktorá lehota začala plynúť v roku 1999. Čo sa týka obhliadky na mieste samom, súd mal k dispozícii

dostatok fotografií na to, aby si mohol urobiť predstavu o tom, kde sa sporný pozemok nachádza ako
aj to, kde je postavený plot. Vzhľadom na predmet sporu a námietku žalovanej, že nový plot nestojí na
základoch starého plota, kedy sama žalovaná nevedela súdu uviesť kde sa starý plot nachádzal, mal
súd za to, že nie je potrebné, aby bola vykonaná obhliadka na mieste samom, keďže by sa predmetnou
obhliadkou vzhľadom na skutočnosť, že bol nový plot postavený v roku 2008, nič nedocielilo.

42. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca v konaní
plne úspešný, pretože súd žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu zamietol, priznal mu súd voči neúspešnej
žalovanej právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.