Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 24, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364945
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:6123364945.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Dentons Europe CS LLP, so sídlom adrese
One Fleet Place 1 EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca
prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka so sídlom na
adrese Bottova 2A, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 391, proti žalovaným:
1./ D. E., nar. XX.X.XXXX, F. XXX, XXX XX F., 2./ A. E., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX, F. XXX, XXX XX F.,
obaja zastúpení JUDr. Stanislav Lampart, advokát, so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 42 420 202, v konaní o zaplatenie 23.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 23.000,- eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 23.000,- eur od 2.7.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 % s tým,

že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalovanej v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
(ďalej aj „upomínací súd“), domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 23.000,- eur s prísl.

a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že v októbri 2020 ho žalovaný v 1. rade požiadal
o poskytnutie pôžičky vo výške 18.000,- eur. Pôžička mala slúžiť na osobné účely žalovaných v 1. a 2.
rade. V zmysle dohody poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade sumu 18.000,- eur v nasledovných
platbách: 1. dňa 8.10.2020 sumu 4.500,- eur, 2. dňa 10.10.2020 sumu 4.500,- eur, 3. dňa 16.10.2020
sumu 4.500,- eur, 4. dňa 19.10.2020 sumu 4.500,- eur. Žalovaný v 1. rade žalobcovi sľúbil, že pôžičku
vráti do konca januára 2021. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Následne žalovaný v 1. rade požiadal
žalobcu o poskytnutie ďalších pôžičiek, a to (1.) dňa 10.12.2020 o poskytnutie sumy 20.000,- eur, ktoré

mu boli v rovnaký deň aj poskytnuté v hotovosti, a (2.) dňa 17.12.2020 požiadal o poskytnutie sumy
5.800,- eur, ktoré mu boli tiež v tento deň aj poskytnuté, a to prevodom na účet žalovanej v 2. rade. Dňa
10.2.2021 bola žalobcovi vrátená finančná čiastka vo výške 5.800,- eur, transakcia bola vykonaná z účtu
žalovanej v 2. rade a v reakcii na opakované výzvy žalobcu, uhradil žalovaný v 1. rade sumu 15.000,-eur v máji 2021 v hotovosti, ktorú sumu odovzdal žalobcovi známy žalovaného v 1. rade. Zvyšná časť
pôžičky, ktorá mala byť do 1.7.2021 vrátená, predstavovala sumu vo výške 23.000,- eur, táto nebola
do dňa pojednávania vrátená. Od začiatku roka 2023 žalovaní so žalobcom nekomunikujú. Žalobca

sa snažil spor vyriešiť mimosúdnou cestou a preto prostredníctvom právneho zástupcu doručil obom
žalovaným (zvlášť) predžalobnú výzvu, na ktorú ani jeden nereagoval.

2. Upomínací súd vydal dňa 10.8.2023 platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1238/2023, ktorým návrhu žalobcu
v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podali odpor obaja žalovaní.

4. Žalovaný v 1. rade v podanom odpore namietal žalovanú istinu, aj náhradu trov konania. Uviedol,
že žalobca ho niekedy v lete 2020 oslovil, aby mu zrealizoval stavebné práce na jeho nehnuteľnosti.
Odmietol z dôvodu, že v tom čase pracoval v Nemecku, nemal toľko voľného času a ani finančne by sa

mu to nevyplatilo. Nakoniec ho žalobca uprosil s tým, že mu uhradí všetky náklady, aby nebol stratový,
lebo mu to nemá kto zrealizovať. Práce u žalobcu realizoval vo svojom turnusovom voľne, na úkor svojej
rodiny. Na nehnuteľnosti žalobcu vykonal a vyfakturoval práce v celkovej sume 31.160,- eur. Ako SZČO
má všetky príjmy a výdavky riadne účtovne zaevidované. V októbri 2020 žalobcu v žiadnom prípade
nepožiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 18.000,- eur a už vôbec nie, aby ich zrealizoval v štyroch

splátkach. Tieto finančné prostriedky boli odmenou za vykonanú prácu na jeho nehnuteľnosti v G. H. I..
Suma 18.000,- eur teda bola čiastočnou úhradou za ním zrealizované stavebné práce na nehnuteľnosti
žalobcu. Doplatok mal žalobca vyplatiť žalovanému po vystavení faktúr, k čomu do dnešného dňa
nedošlo a to z toho dôvodu, že žalobca odmietol prevziať faktúry, ktoré mu osobne priniesol, zavrel
mu dvere pred nosom. Faktúry mu zaslal poštou. Uznáva, že mu žalobca poskytol pôžičku vo výške

5.800,- eur, ktorú sumu mu previedol na účet, ktorý v tom čase spolu s manželkou používali, avšak on
mu rovnakú sumu aj z tohto účtu vrátil. Čo sa týka tvrdenia žalobcu ohľadom pôžičky vo výške 20.000,-
eur, tak tu namieta výšku. Potvrdil, že žalobca mu poskytol hotovostnú pôžičku, avšak len vo výške
15.000,- eur, ktoré mu vrátil, a to prostredníctvom kamaráta, ktorý ich žalobcovi v hotovosti odniesol.
Nerozumie požiadavke žalobcu, ale vrátil finančné prostriedky podľa jeho požiadavky. Nie je si vedomý,

aby žalobcovi dlhoval finančné prostriedky. Opak je pravdou.

5. Žalovaná v 2. rade v odpore uviedla, že namieta žalovanú istinu aj náhradu trov konania. Ďalej
uviedla, že so žalobcom sa nikdy osobne nestretla, manžel u neho ako SZČO vykonával stavebné
práce na jeho nehnuteľnosti v G. H. I.. Nemala vedomosť o žiadnej pôžičke, ktorú by bol žalobca

poskytol jej manželovi. Finančné prostriedky, ktoré boli vložené žalobcom na účet vedený na jej meno,
manžel ako účtovná jednotka priznal vo svojom daňovom priznaní za rok 2020. Žalobca ju telefonicky
kontaktoval s tým, že to nie sú úhrady za vykonané práce na jeho nehnuteľnosti, ale „pôžička“ a že
žiada jej okamžité splatenie, ináč si ich vymôže legálnou, alebo nelegálnou cestou. Dňa 30.10.2022
prišiel žalobca pred ich rozostavanú nehnuteľnosť. Potvrdzuje, že po neohlásenej návšteve žalobcu

komunikáciu so žalobcom ukončila a požiadala manžela, aby urýchlene vyriešil túto situáciu. Ten sa po
ceste z práce z Nemecka zastavil u žalobcu pred jeho nehnuteľnosťou v G. H. I., ale žalobca odmietol
komunikáciu, ako aj prevzatie faktúr za vykonané dielo na jeho nehnuteľnosti. Zdôraznila, že ani ona ani
jej manžel nikdy so žalobcom neuzatvorili a nepodpísali žiadnu zmluvu o pôžičke.

6. Na podklade odporov podaných žalovanými v 1. a 2. rade upomínací súd vyzval žalobcu na vyjadrenie
sa k podaným odporom žalovaných 1 a 2 a vyzval ho na navrhnutie pokračovania v konaní v lehote
15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho v zmysle § 167 ods. 3 CSP poučil o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

7. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu reagoval podaním označeným ako „Súhlas s pokračovaním
v konaní“, v ktorom uviedol, že odpory oboch žalovaných mu boli doručené dňa 18.10.2023. Na základe
uvedeného a v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní týmto v zákonnej lehote
oznamuje, že žalobca má záujem pokračovať v konaní a preto navrhuje pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, ktorým je v tomto prípade Okresný súd Stará Ľubovňa.

8. Obaja žalovaní vo svojich (samostatných) vyjadreniach zo dňa 11.1.2024 v podstate zopakovali svoje
argumenty, uvedené už v podaných odporoch, teda žalovaný v 1. rade tvrdil, že suma 18.000,- eur,
ktorá bola zaslaná žalobcom na účet žalovanej v 2. rade, predstavovala odmenu za práce vykonanéžalovaným v 1. rade na rodinnom dome žalobcu, uvedenú sumu žalovaný v 1. rade riadne zaúčtoval ako
príjem a v celom rozsahu ho priznal v daňovom priznaní. Ďalej uviedol, že žalobca mu poskytol sumy
15.000,- eur a 5.800,- eur, avšak tieto mu boli vrátené. Žalovaná v 2 rade vo vyjadrení poukázala na

dôvody uvedené v odpore, zopakovala, že žalobcu nepozná, nikdy sa s ním nestretla a ani s ním nemala
žiaden právny vzťah. Nikdy jej neposkytol žiadnu pôžičku. Je pravdou, že platby po 4.500,- eur boli
zaslané na ich spoločný účet s manželom, ktorý je vedený na jej meno. Namieta jej pasívnu legitimáciu
ako žalovanej v 2. rade v tomto spore.

9. Žalobca na pojednávaní dňa 2.4.2024 veľmi podrobne popísal vývoj vzťahu so žalovaným v 1. rade
(v texte ďalej už len „žalovaný“). Uviedol, že žalovaný pracoval na stavbe jeho rodinného domu najprv
sprostredkovanie cez pána D., neskôr ho kontaktoval priamo a žalovaný následne vykonával práce na
jeho dome. Vždy to bolo tak, že žalovaný prichádzal z Nemecka alebo odchádzal do Nemecka a po
ceste sa zastavil u neho na potrebný čas, alebo na čas, ktorý jemu vyhovoval a urobil nejaké práce, na
ktorých sa dohodli. Za tie práce dostal riadne v hotovosti zaplatené, vždy na konci. Prebiehalo to tak, že

žalovaný napísal sumu, ktorú mu má žalobca doniesť a následne sa platba uskutočnila v hotovosti, čo
je potvrdené aj vo WhatsApp aplikácii. Pri štvrtom turnuse v septembri 2020, začal žalovaný rozprávať
o rozrobenom dome, ako ho nevie dokončiť a že ak by mu mohol žalobca požičal nejaké peniaze,
tak že tú štvrtú etapu prác by mu nemusel zaplatiť. Dohodli sa, že žalobca mu požičia 20.000,- eur
s tým, že splatné majú byť v januári 2021, a tie práce, ktoré vykonával v štvrtej etape, mu už nemusí

zaplatiť. Následne žalobca vložil 4 krát po 4.500,- eur na účet žalovanej v 2. rade. Prebehol nejaký
čas, potom sa žalovaný opätovne ozval z Nemecka, strašne ho prosil, či mu nepožičia ešte 20.000,-
eur, lebo že stojí mu stavba, proste potrebuje sa pohnúť, ide koniec roka, zdržovanie materiálu a že
strašne potrebuje požičať na to, aby si mohol zakúpiť materiál ešte za lacnejšie. Dohodli sa , samozrejme
opäť ústne bohužiaľ, že mu tých 20.000,- eur požičia. Po ceste z Nemecka sa žalovaný zastavil u

neho doma a tam mu tých 20.000,- eur odovzdal. Vždy to bolo s veľkým obkecaním, ako to strašne
potrebuje, ako mu to vráti vždy do konca februára, alebo ak si vybavia hypotéku skôr, ktorú im mali
navýšiť, že mu to vráti aj skôr. Na to žalovaný opätovne písal žalobcovi vo WhatsApp skupine a prosil
ho veľmi obšírnym textom, akú urobil chybu, že bol dlžníkom vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako
mu nechcú dať hypotéku a ako nechce riešiť spotrebný úver, lebo by mu to zhoršilo situáciu, že či mu

neposkytne ešte 5.800,- eur. Na to po dlhšom čase opäť pritakol, že OK, v tom čase dokopy pôžička
predstavovala 43.800,- eur, čo bolo uvedené aj vo WhatsApp správe. To bolo v decembri 2020, všetko
malo byť vrátené v januári 2021. Čas plynul, žalovaný sa neozýval. Vždy, keď sa žalobca pokúšal volať
žalovanému, ten zložil, nezdvíhal, neodpisoval, preto sa začal obávať. Nakoniec mu žalovaný poslal
5.800,- eur rovnakým spôsobom ako ich dostal, t.j. na jeho účet. Prešili ďalšie týždne, mesiace, zase

sa neozýval, nekomunikoval, proste zatajoval sa, teda vždy sa občas aj ozval a vždy sa na niečom
dohodli, čo ale v podstate nikdy neplatilo. Nakoniec ho žalobca uprosil nech mu pošle aspoň 15.000,-
eur, chcel teda 20.000,- eur, ale dohodli sa na 15.000,- eur, lebo aj on potreboval dokončovať dom
a nemal peniaze nazvyš. Tak mu žalovaný poslal po kamarátovi 15.000,- eur, lebo on v tom čase bol
už v Nemecku. To bola v podstate posledná platba, ktorú od žalovaného videl. Odvtedy sa už len

zatajoval, nekomunikoval, nezdvíhal telefóny, občas zdvihol, ale v podstate vždy, čo sa dohodli, aj tak
nikdy neplatilo, vždy povedal, že sa zastaví cestou z Nemecka a dohodnú sa, avšak nikdy to tak nebolo.
Keďžežalovanýnekomunikoval,zatajovalsaanemal hoakokdedostihnúť,takvroku2022naVšetkých
svätých sa rozhodol, že pôjde navštívil žalovaného na jeho rozostavaný dom, avšak žalovaný nebol
doma. Vtedy kontaktoval žalovanú v 2. rade. Tá tvrdila, že ona o tom nevie, myslela si, že všetko je

vybavené a že ide zavolať žalovanému, že on mu zavolá. To sa aj udialo teda žalovaný zavolal späť,
kde sa dohodli, resp. žalobca mu oznámil, že už stratil trpezlivosť a v podstate sú tri riešenia z jeho strany
ako to riešiť, t.z. buď notárskou zápisnicou, alebo dohodou o urovnaní, alebo žalobou. Na to žalobca
ešte pred rozostavaným domom žalovaného vytvoril novú WhatsApp skupinu, kde pridal žalovaného
a žalovanú v 2. rade, lebo tá tvrdila, že o ničom nevie, tak zámer bol taký, aby si v tej skupine písali

všetky informácie, aby všetci boli informovaní čo sa v podstate deje. Avšak v tej skupine si, bohužiaľ,
písal len on sám sebe. Oni síce si to prečítali, ale nikdy na nič neodpovedali. Do tej WhatsApp skupiny
im poslal aj dohodu o urovnaní, na ktorú nereagovali, o ktorej sa ale dohodli, že v podstate týmto štýlom
idú riešiť tento spor, ale nikdy na to nereagovali. Faktúry, ktoré priložil žalovaný k odporu, videl prvýkrát
vtedy, žalovaný ich predtým nemal kam poslať, nikdy mu ich nedoniesol osobne. Nevie, čo k tomu

dodať, lebo v podstate vždy všetky práci boli zaplatené v hotovosti vždy po danom turnuse, čo teda je
zjavné aj z WhatsApp komunikácie, kedy mu žalovaný napísal sumu a on mu tú sumu doniesol.10. Na položené otázky žalobca uviedol, že zmluva o pôžičke nebola vyhotovená v písomnej forme,
avšak časom, keď už sa obával o svoje peniaze, snažil sa o uzatvorenie zmluvy o pôžičke v písomnej
forme, čo aj predostrel žalovanému v 1. rade, tento s tým súhlasil, teda s týmto návrhom, ale nikdy

k tomu neprišlo. Písomný doklad o odovzdaní sumy 20.000,- eur žalovanému v 1. rade nemá, jedine to
bolo uvedené WhatsApp komunikácii, kde zhrnul všetky pôžičky na sumu 43.800,- eur, kde žalovaný to
nevyvrátil. Žalovaný vždy žalobcovi popisoval to, že stavia dom a že potreboval by finančné prostriedky
na dokončenie a na nákup materiálu na rozostavený dom, ktorý v tom čase staval v meste Lipany. Vždy
zdôrazňoval, že má hypotéku a že čaká na navýšenie hypotéky, avšak hypotéku je možné navýšiť až po

ukončení určitej časti stavby. Sťažoval sa, že nemá peniaze na dokončenie domu, že bol dlžníkom vo
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, preto mu banka nechcela navýšiť hypotekárny úver, čakal na výmaz
z nejakého registra a že potom sa opätovne pokúsi o navýšenie hypotekárneho úveru. U všetkých
pôžičiek bola dohodnutá jedná doba splatnosti, všetky pôžičky mali byť uhradené, resp. splatené do
konca januára 2021 s tým, že keď prešiel ten koniec januára, tak mu dal termín do konca februára
a keď prešiel aj ten, tak mu dal termín do 01.07.2021.

11. Na otázku súdu, aby ozrejmil, z akého dôvodu bol ochotný bez všetkého poskytnúť dosť značnú
sumu žalovanému, ak sám realizoval stavbu rodinného domu, žalobca uviedol, že vtedy mali so
žalovaným priateľský vzťah, vtipkovali spolu, v postate bol vďačný žalovanému za to, že mu pomohol
so stavbou domu, preto aj on chcel pomôcť jemu. Vtedy bol žalovaný veľmi výrečný a nejako ho to

opantalo. Bola to jeho životná chyba, ktorú by už neurobil.

12. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 2.4.2024 uviedol, že jeho životnou chybou bolo zase to,
že v Bratislave začal robiť za D., ktorý mal nejaký vzťah so žalobcom. Všetci, ktorí tam pracovali za D.
pre žalobcu, v podstate neboli ani zamestnanci, ani živnostníci. On jediný mal živnosť a aj to nemal

komu dať faktúru. Keď odtiaľ odišiel, volal mu žalobca a veľmi ho pýtal, aby mu prišiel zrealizovať
nejaké stavebné práce, vtedy tam padla suma 3.000,- eur plus hotel a cestovné. Keďže sa nedohodli,
pretože on za takú cenu a za takých podmienok pracovať nechcel, odišiel pracovať do Nemecka. Po
asi trištvrte roku mu volal žalobca a veľmi ho pýtal, aby sa prišiel pozrieť na jeho stavbu. Keď sa tam
zastavil, bol prekvapený, že za ten čas, keď tam nebol, sa v podstate nič neurobilo, resp. absolútne nič

sa neurobilo. Keďže ho žalobca veľmi pýtal, povedal mu, že on nepracuje ako ostatní, nech si radšej
pozháňa niekoho z okolia Bratislavy. Preto sa mu nesľúbil a povedal, že keby on tam išiel robiť, takže by
to stálo zruba okolo 30.000,- eur. Po ďalších mnohých telefonátoch už aj manželka povedala, aby mu
to išiel urobiť, že keď to zaplatí, nech má pokoj. Čiže takto spoznal žalobcu, dohodli sa na cene ústne,
pretože so žalobcom sa všetko dojednáva ústne. Pokiaľ boli spomínané platby v sume zruba 7.900,- eur,

tieto boli len zálohové platby s tým, že dohodli sa, že konečné vyúčtovanie bude urobené na konci. Čo
sa týka tých pôžičiek, ktoré sú predmetom tohto konania k tomu uviedol, že pôžičku v sume 15.000,- eur
mu žalobca požičal a on mu tú sumu vrátil prostredníctvom jeho kamaráta. Nevie, odkiaľ žalobca nabral
sumu 20.000,- eur. Pokiaľ ide o sumu 5.800,00 eur, tak tá mu bola zaplatená tiež možno v priebehu
mesiaca. Pokiaľ ide o tie platby po 4.500,00 eur, išlo o to, že povedal žalobcovi, že to bude stáť ešte

asi 20.000,- eur. Suma 20.000,- eur mala byť za tie práce, ktoré urobil. Z tej sumy mu poslal žalobca
4-krát po 4.500,- eur, čo zdôvodňoval tým, že nemôže túto sumu poslať naraz, pretože by ho banka
preverovala. Keby mu neurobil žiadne práce, tak nevie, kto v dnešnej dobe požičia len tak 20.000,-
eur alebo 30.000,- eur. Teda tie platby po 4.500,- eur bola v podstate odmena za tie práce, ktoré on
vykonal na žalobcovom dome. Pokiaľ by mal pracovať len za tú sumu, ktorá bola spomínaná na 7.900,-

eur a niečo a pokiaľ sa odpočíta hotel, cesta a všetko ostatné, tak by u žalobcu robil zadarmo. V závere
ešte raz uviedol, že suma vyplatené žalobcom po 4.500,- eur bola odmena za vykonanú prácu, ktorú
vykonal na rodinnom dome žalobcu a že žalobca mu požičal 15.000,- eur v hotovosti, a nie 20.000,-
eur, ako to tvrdí on.

13. Na otázky, žalovaný uviedol, že on nikdy nežiadal žalobcu o poskytnutie pôžičky 4-krát
po 4.500,- eur, boli to platby za ním vykonané práce.

14. Na otázku, aká bola celková suma pôžičky, ktorú mu žalobca požičal žalovaný odpovedal, že raz
mu požičal 15.000 eur, ktoré mu boli vrátené osobne a druhýkrát mu požičal 5.800 eur, ktoré mu tiež boli

vrátené, prevodom na účet. Pokiaľ žalobca vo WhatApp správe uvádzal, že suma pôžičky je 43.800,-
eur, uviedol, že nevie odkiaľ žalobca prišiel k tej čiastke 43.800 eur, ale na to mu povedal, že všetky
peniaze mu vráti, ktoré je mu dlžný. Na otázku, prečo potom žalobcu neopravil v tom, prečo uviedol, že
mu dlhuje 43.800,- eur uviedol, že na žalobcu, resp. na jeho SMS-ky alebo komunikáciu je veľmi ťažkoreagovať. Onveľmidobrevedel,ženiejetamžiadnych43.800,- eurčikoľkosatamuvádza,lebopresne
vedel, ako dlho u neho pracoval. Práce u žalobcu ukončil v roku 2020, niekedy v septembri asi. Na
začiatku sa so žalobcom dohodli, že mu dá nejaké zálohy, aby zaplatil hotel plus materiál, ktorý chýbal

napr. lepidlo, hydroizolácie, pásky a podobne. To, čo mu dal v tých troch splátkach v hotovosti, to boli
len zálohy. Z toho, to čo platil za materiál, odpočítal a zbytok bolo pre neho. Dohodli sa, že vyúčtovanie
urobia, až keď budú práce hotové. Faktúry vystavil na sumu, aká je v nich uvedená z dôvodu, že túto
sumu by požadoval za práce, ktoré fyzicky urobil, avšak vzhľadom na to, že mu žalobca požičal peniaze
a je to seriózny človek, rozhodol sa aj s manželkou, že tú zvyšnú časť nebude od žalobcu požadovať.

Iné faktúry ako tie, ktoré boli pripojené k odporu, neboli vystavené. Platby za práce prebiehali tak, že
žalobca mu dal zálohy a plus mu poslal 18.000 eur, teda v tých štyroch splátkach po 4.500 eur.

15. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 23.5.2024 uviedla, že ju mrzí, že k takejto situácii došlo.
Vie všetko od začiatku ako to prebiehalo, pozná celú genézu vzťahu manžela, teda žalovaného v 1.
rade so žalobcom. Jej manžel pracoval u pána D., bola rada, keď od neho odišiel. Následne žalobca

kontaktoval jej manžela a požadoval vykonávať nejaké práce, s čím nesúhlasila. Tvrdí to, čo tvrdí aj jej
manžel, teda že nejaké peniaze žalobca manželovi požičal, to nerozporuje ani ona a nedá sa poprieť
ani to, že manžel odviedol pre žalobcu práce v objeme a kvalite, tak ako to vyfakturoval. Tvrdí, že faktúry
manžela nie sú fiktívne, faktúry sú reálne. Trvá na tom, že všetky požičané peniaze boli vrátené, a tak
ako účtovníctvo preukazuje, tá zvyšnú časť, teda rozdiel je vo výške 5.200 eur a nejaké drobné, tieto

si manžel zatiaľ nevyžaduje.

16. Na položené otázky žalovaná uviedla, že detail, ktorý bol pri popise transakcie pri vložení peňazí na
účet v sume 18.000,- eur, teda že je tam uvedené „pôžička“, si ani nevšimla. Keď im začali chodiť správy
od žalobcu, že žiada vrátiť pôžičku, komunikovala to s manželom, prebrali to. Požiadala ho, aby túto

situáciu okamžite riešil. Ohľadom toho jej ešte zavolal žalobca, povedal jej tú svoju verziu, manžel svoju
a ona nie je mediátor, aby tieto veci riešila. Takže požiadala manžela, aby kontaktoval žalobcu a dali to
do poriadku. Na doplnenie uviedla, že počas telefonátu ju žalobca dôrazne upozornil na to, že existujú
prostriedky buď legálne alebo nelegálne, a pokiaľ nebudú tieto finančné prostriedky vrátené, tak on sa
na takéto spôsoby obráti a bude tie peniaze požadovať. Na Všetkých svätých teda 1. novembra jej prišla

správa od žalobcu: Poď von, stojím pred domom. Zľakla sa, vtedy žalobcu vyblokovala, priznávam to,
a odvtedy, pokiaľ žalobca uvádza, že nekomunikuje, tak nebude komunikovať takýmto spôsobom.

17. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči poukázala na dôvody uvedené v žalobe, ako aj
na vyjadrenia podané vo veci či prezentované na pojednávaní. Má za to, že dôkazy, najmä výsluchy

žalobcuažalovaných,akoajpredloženádokumentácia, jasnedokazujú,žežalobcaposkytol žalovaným
pôžičku, ktorá mu v zostávajúcej výške 23.000 eur nebola do dnešného dňa splatená. Žalovaní doposiaľ
nijako logicky nevysvetlili, prečo po celý čas ignorovali správy, ako aj písomné výzvy zaslané na
ich adresu, v ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok na vrátenie pôžičky. Počas výsluchov dokonca
zaznelo, že pri výzve žalobcu smerovanej žalovanému, aby vrátil celú sumu, vtedy dlžnú 43.800

eur, vraj sa so žalobcom nedalo komunikovať, o opaku čoho svedčí predpis komunikácie, ktorú
iniciuje naopak práve žalobca. Žalovaní nemajú ani len vysvetlenie, prečo v komunikácii žalobca píše
o požičaní peňazí, komunikuje ich vrátenie a dohaduje termíny splatnosti. Argument, ktorý uviedol
žalovaný v 1. rade na prvom pojednávaní znel „myslel som si, že si robí srandu“. Zrejme nikto si
po dobu 4 rokov nerobí srandu tým, že žiada naspäť požičané peniaze, a to písomne, telefonicky,

osobne a už vonkoncom nie súdnou cestou. Žalobca má za to, že súdu preukázal, že peniaze
žalovaným poskytol, preukazujú to jednotlivé dôkazy o prevodoch na účte, komunikácia medzi žalobcom
a žalovaným, ako aj výsluchy. Tiež žalobca preukázal, že nešlo o platbu za práce, ale o pôžičku, ktorej
podmienky a splatnosti boli opakovane otvorene komunikované. Splatnosť opakovane posúval na
žiadosti žalovaného. V neposlednom rade žalobca preukázal aj to, že pôžička nebola vrátená, o čom

svedčí aj samotný fakt, že žalovaní rozporujú, že im bola vôbec poskytnutá. Žalobca využil do času
podania žaloby všetky dostupné právne inštitúty na to, aby svoju pohľadávku uplatnil mimosúdne. Poslal
žalovaným písomné výzvy, dostavil sa osobne, snažil sa dohodnúť na splátkovom kalendári, dokonca
dal na vlastné náklady vypracovať dohodu o urovnaní. Nič na žalovaných však nezabralo. Žalobca je
osobou v práve, voči žalovaným sa ničím neprevinil, nikdy nepostupoval nelegálne, či zavádzajúco.

Preto žiada, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a tiež aby priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania.18. Žalobca v záverečnej reči sa pripojil k prednesu jeho právnej zástupkyne, navyše dodal, že dúfa,
že dodali dostatočné množstvo dôkazov na to, aby presvedčili súd o tom, že právo je na jeho strane,
že tie peniaze boli požičané, a že má nárok na ich vrátenie. Podotkol, že faktúry, ktoré boli údajne

vytvorené v 10-tom mesiaci 2020, ktoré žalovaný nikdy neurgoval, nikdy nedoniesol, žalovaný nemal
akým spôsobom poslať, nemali byť prečo tým pádom započítané s pôžičkami, ktoré mu poskytol. Na
margo toho ešte k tým faktúram uviedol, že sumy tam uvedené, v prepočte na m2, tie jednotlivé práce,
ktorébolivyfakturované,hraničiashotovoustavbouhrubejstavbydomu,pričomjetamzarátanýmateriál
a práca, pričom žalovaný na jeho rodinnom dome odvádzal len prácu, všetok materiál aj spotrebný

materiál bol u neho na stavbe. Takisto, čo sa týka kvality jeho práce, tá tiež nie je úplne 100% a nie
hodná určite tých peňazí, ktoré hraničia so stavbou domu.

19. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči poukázal na doterajšie prednesy žalovaných v tomto
konaní a na ich vyjadrenia. Podľa jeho názoru žaloba, ako bola podaná, je absolútne nedôvodná.
Žalobca nepreukázal v podstate nič zo svojich tvrdení. V prvom rade chceme uviesť, že žalovaný nemal

žiaden dôvod na uzatvorenie pôžičky 4 krát 4.500 eur, t.j. spolu 18.000 eur. Nakoľko tieto peniaze
prevedené po vykonaní prác, tieto úhrady žalovaný považoval jednoznačne za úhradu faktúr. Nemal
žiaden úmysel ani vôľu uzatvoriť nejakú zmluvu o pôžičke na nejakých 18.000 eur. Súdu predložil
peňažný denník, kde sú všetky úhrady žalobcu evidované. Dokonca je tam ešte aj evidovaná platba
v hotovosti vo výške 6.883 eur. Nikto by samozrejme nedal do príjmu do peňažného denníka sumu,

ktorá by nevyplývala z jeho činnosti a z jeho živnosti, nebol by blázon, ak by dal sumu 18.000,- eur
do daňové priznania, odviedol z toho daň, zdravotné odvody, sociálne odvody. Toto tvrdenie, že sa to
nepovažovalo za úhradu faktúr je, podľa jeho názoru, úplne absurdné. Vzhľadom na to, že tie sumy
boli pripísané tak, ako bolo preukázané, v tejto časti považoval žalovaný faktúry za zaplatené, aj
preto nerobil v priebehu tých rokov žiaden úkon, aby si túto sumu uplatňoval. Bol tam rozdiel medzi

vystavenými faktúrami a zaplatenými tých 5.250,- eur, ktoré žalovaný nechal bez toho, že by to ďalej
uplatňoval. Žalobca vo svojom vyjadrení na pojednávaní, vo svojej výpovedi povedal, že sumu, ktorú
by považoval za primeranú je 7.900,- eur zhruba, čo je absolútne nereálne, nakoľko iba nocľah stál
2.800,- eur, cestovné náklady boli 5.360,- eur, toto už je samo o sebe dokopy 8.160,- eur, čiže väčšia
suma ako si predstavoval možno pán žalobca. Ak by aj tá suma 7.900,- eur, ktorú považoval žalobca

považoval za adekvátnu, potom pri prepočte 798 hodín, ak by sa vychádzalo z toho, čo uvádzal žalobca,
hoci bolo ďaleko viac, by bola hodinová sadzba 9,90 eur /1 hod., pričom sadzba v Nemecku kde v tom
čase žalovaný robil sa hýbala nad 35,00 eur, čiže toto je podľa neho absolútny nezmysel. Žalobcom
bola predložená dohoda o urovnaní, samozrejme túto žalovaný nepodpísal, pretože tam bola zmienka
o pôžičke 18.000,- eur, čo on považoval za absurdné a neplatné. Samozrejme, počas celého konania

žalovaní nepopierajú, že bola poskytnutá pôžička vo výške 15.000 eur, ktorá bola vrátená, čo nie je
nepochybné. A takisto bola poskytnutá ďalšia časť 5.800 eur, ktorá bola takisto zaplatená a vrátená cez
účet v banke žalobcu, teda spolu vo výške 20.800 eur. Toto vlastne nie je sporné, pretože to potvrdil aj
žalobca. Prepisy, ktoré boli predložené súdu, podľa jeho názoru absolútne nepreukazujú to, že by došlo
ku pôžičke, z týchto predpisov nevyplýva absolútne žiaden exaktný záver, že by došlo k pôžičke. Okrem

toho existovali ešte SMS správy a osobné jednania, ktoré boli medzi stranami sporu. Podľa jeho názoru
teda žalobca nepreukázal, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke na sumu 18.000 eur s tým, že
nebola tu vôľa, úmysel, snaha, záujem, absolútne ani dôvod žiadny, aby takáto zmluva bola podpísaná,
preto žalovaný nepodpísal dohodu o urovnaní. V prípade, že by došlo ku zmene právnej kvalifikácie
podanej žaloby, vznáša samozrejme aj námietku premlčania tejto, pokiaľ by bola ináč postavená. Na

základe uvedeného má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Čo sa týka žalovanej v 2.
rade namieta pasívnu legitimáciu v tomto spore a navrhuje súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol
a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %.

20. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sa plne stotožnili so záverečnou rečou ich právneho

zástupcu, nemali viac čo k tomu dodať.

21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade, oboznámením listinných
dôkazov predložených sporovými stranami a zistil tento skutkový stav:

22. Žalovaný v 1. rade vykonával v rokoch 2018 – 2020 stavebné práce na stavbe rodinného domu
žalobcu, nachádzajúcom sa v G. H. I..23. Z potvrdení o vkladoch hotovosti, predložených žalobcom, súd zistil, že žalobca na účet žalovanej
v 2. rade (podľa vyjadrení žalovaných v 1. a 2. rade je tento účet síce vedený na meno žalovanej v 2.
rade, avšak je to spoločný účet oboch žalovaných) vložil sumu 18.000,- eur v nasledovných platbách: 1.

dňa 8.10.2020 sumu 4.500,- eur, 2. dňa 10.10.2020 sumu 4.500,- eur, 3. dňa 16.10.2020 sumu 4.500,-
eur, 4. dňa 19.10.2020 sumu 4.500,- eur. Pri všetkých týchto platbách žalobca popísal transakciu ako:
„pôžička“. Žalobca tvrdí, že uvedené sumy zaslal na daný účet z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa
v októbri 2020 obrátil na neho s prosbou o poskytnutie pôžičky - finančných prostriedkov potrebných
na stavbu rodinného domu v Lipanoch s tým, že si vybavuje hypotéku, a keď dostane peniaze, túto

pôžičku mu z tej hypotéky vyplatí. Žalovaný v 1. rade naproti tomu tvrdí, že uvedené sumy boli odmenou
za práce na stavbe rodinného domu žalobcu, tieto riadne zaevidoval v účtovníctve, odmietol tvrdenie
žalobcu, že by išlo o poskytnutie pôžičky.

24. V konaní nebolo sporné to, že koncom roka 2020 sa žalovaný v 1. rade obrátil na žalobcu
s požiadavkou o poskytnutie pôžičky - peňažných prostriedkov na nákup materiálu na stavbu rodinného

domu, ako ani to, že žalobca mu za tým účelom finančné prostriedky požičal, a to v dvoch čiastkach.
Sporným bolo tvrdenie sporových strán ohľadom pôžičky poskytnutej žalobcom v hotovosti, nakoľko
žalobca tvrdil, že žalovanému požičal v hotovosti 20.000,- eur a 5.800,- eur prevodom na účet, naproti
tomu žalovaný trval na tom, že žalobca mu požičal v hotovosti len sumu 15.000,- eur, požičanú sumu
5.800,- eur nerozporoval. Nesporným bolo to, že sumy 15.000,- eur a 5.800,- eur žalovaný žalobcovi

vrátil, a to sumu 5.800,- eur prevodom na jeho účet, zo spoločného účet žalovaných, dňa 10.2.2021 a
sumu 15.000,- eur v hotovosti, prostredníctvom p. J., v máji 2021.

25. Z peňažného denníka, predloženého žalovaným v 1. rade plynie, že žalovaný v 1. rade zaevidoval
dňa 8.10.2020 príjem od žalobcu na bankový účet v sume 917,- eur, dňa 10.10.2020 príjem na bankový

účet v sume 4.500,- eur, dňa 16.10.2020 príjem dvoch platieb na bankový účet v sumách 3.800,- eur
a 700,- eur a dňa 19.10.2020 taktiež príjem dvoch platieb na bankový účet v sumách 1.800,- eur a 2.700,-
eur.

26. Z výpisu správ z aplikácie WhatsApp, predloženej žalobcom (č.l. 110 a nasl.) súd zistil, že medzi

žalobcom a žalovaným v 1. rade prebiehala rozsiahla komunikácia, v ktorej sa, okrem iného, uvádza:
Žalobca dňa 8.10.2020 oznamuje žalovanému: prvých 4.500,- už máte na účte, na čo mu žalovaný
odpovedá: Naozaj ďakujem pekne.
Následne dňa 10.10.2020 žalobca oznamuje žalovanému (o 10.00 hod.): druhých 4.500 vložených, na
čo žalovaný obratom (o 10.01 hod.) odpovedá: Ďakujem Andrej, len neviem, ako Vám to odplatím.

Žalobca reaguje: Stačí, keď to vrátite.
Dňa 16.10.2020 žalobca píše žalovanému: Ďalších 4.500 poslaných, na čo žalovaný odpovedá:
Ďakujem pekne.
Podobne dňa 19.10.2020 žalovaný uvádza: Ďalších 4.500 odoslaných a pokračuje: Bystro, tu by sme sa
zastavili, a ak by ste potrebovali aj tých ďalších 2.000, tak dajte vedieť, zatiaľ máte 4 x 4.500 = 18.000.

Na uvedené oznámenie reaguje žalovaný, ktorý píše žalobcovi: Zdravím Andrej, som Vám naozaj veľmi
vďačný, že ste nám pomohol so stavbou, lebo bez Vás by som sa do toho pustil až po vybavení hypotéky.
Je to moja chyba, že som mal dlh voči VšZP, preto musím čakať za tým vymazaním, lebo nechcem
riskovať, aby kvôli tomu sme mali problém s hypotékou. Zdalo sa mi, že sa obávate o peniaze, ktoré
ste mi požičal, viem, že je to veľká suma, ale naozaj sa nemusíte báť. Keď vybavíme tu hypotéku, tak

Vám ich osobne prinesiem tak, ako sme sa dohodli. Držte palce, verím, že to nebude dlho trvať. Banky
majú otvorené, tak dúfam, že nás do nich pustia. Tým, že som zaplatil zálohy za materiál, ktorý som
ešte nemusel objednať, som sa dostal do problému, preto som Vás včera poprosil ešte o jednu finančnú
injekciu (v správe emotikon, pozn. súdu). Tajne som dúfal, že mi ešte s tým pomôžete, ale je to len moja
chyba.Pretomámterazhlavuvsmútku....Napriektomusiveľmivážimto,čostepremňaurobili.Bystrík.

V ďalšej správe zo dňa 17.12.2020 žalovaný píše žalobcovi: Zdravím A., niektoré veci som poriešil, ale
jedna mi ostala. Keby nebol koniec roku, tak by nebol problém z ich strany počkať, ale tým, že zajtra
končia tento rok, tak buď to do zajtra vyplatím a budem to mať za dohodnutú cenu, alebo mi vystavia
faktúru a bude ma to stať možno aj o 2.500 viac a asi ma budú aj naháňať ... Chcel by som sa vyhnúť
tomu, hlavne teraz pred vybavovaním hypotéky, ale neviem to teraz tak narýchlo vyriešiť. Síce viem

si zobrať spotrebiteľský úver, ktorý mi TB ponúka asi podľa obratu na účte, že vraj do 10 minút, ale
teraz pred vybavením hypotéky to nemôžem, lebo by som si pravdepodobne skomplikoval situáciu. Ide
o sumu 5800. Naozaj neviem čo mám robiť. A., veľmi vás prosím, skúste mi s tým pomôcť. D..
Žalobca odpovedá: Zdravím D., a túto sumu by ste vedeli kedy vrátiť?Žalovaný: Aj bez hypotéky v januári, ale verím, že tú hypotéku dostanem.
Na to žalobca reaguje: Ak mi sľúbite, že mi v januári aj bez hypotéky vrátite tých 5.800, tak vám ich
viem poslať na účet.

Žalovaný: Sľubujem, že vám tých 5800 aj bez hypotéky vrátim, ale budem sa snažiť Vám vrátiť v januári
všetko.
Žalobca v správe zo dňa 27.1.2021: Zdravím D.. Rád by som sa opýtal, že kedy asi môžem počítať
s vrátením peňazí. Je už pomaly koniec januára a vy sa neozývate... je nejaký problém s hypotékou?
Verím, že ste ju dostali a všetkých 43.800 eur mi môžete vrátiť. Ďakujem.

Žalovaný dňa 10.2.2021: ... S tou pôžičkou ešte sám neviem ako to bude, ale ma to poriadne vytáča. Tie
ich postupy sú otrasné, najprv postav, potom ti dáme peniaze. ... Katastrofaaaa Ale nejako to budem
musieť urobiť ...
Žalovaný dňa 23.7.2021: Zdravím A., vybavujem ...
Žalobca dňa 23.7.2021: Dobrý deň D., myslím, že času na vybavovanie ste mali dosť veľa, samé
sľuby, že sa ozvete, v štvrtok si myslíte, že je streda a mnoho ďalších výhovoriek. Môj pohár trpezlivosti

pretiekol. Teraz prídu už len moje riešenia. Dám vypracovať zmluvu, ktorú mi podpíšete.
Žalovaný reaguje: Zdravím A., zajtra Vám zavolám a nehnevajte sa. Mal by som tú pôžičku dostať, len to
nejde behom dňa. Nevenoval som sa tomu hneď, keď som prišiel domov, lebo som mal v dome potopu
a bola to naozaj katastrofa. Musel som všetko poizolovať, aby som mal pokoj s vodou.
Nasleduje veľa správ, ktoré adresuje žalobca žalovanému v 1. rade, na ktoré však žalovaný nereaguje,

napriek tomu, že ho žalobca o to dôrazne žiada.
Správa žalovaného zo dňa 23.12.2022: Zdravím A., dnes si sadnem ku papierom a všetko Vám pošlem.
Prajem pekné Vianoce

27. Žalobca sa snažil spor vyriešiť mimosúdnou cestou a preto prostredníctvom právneho zástupcu

doručil obom žalovaným (zvlášť) predžalobnú výzvu, na ktorú ani jeden nereagoval.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

28. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

29. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a
zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona

upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

31. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

32. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

33. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

38. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

39. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

40. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Súd právne uzatvára:

41. V danom prípade nebolo sporným (strany to nenamietali), resp. aj z listinných dôkazov (z potvrdení

o vkladoch hotovosti v peňažnom ústave) je zrejmé, že žalobca realizoval na účet žalovanej v 2. rade
v mesiaci október 2020 štyri peňažné vklady po 4.500,- eur, t.j. celkom 18.000,- eur. V každom potvrdení
o vklade je žalobcom uvedený popis transakcie: „Pôžička“.

42. Naproti tomu sporným bolo to, či peňažné prostriedky vložené na účet žalovanej v 2. rade v sume

18.000,- eur predstavovali odmenu za práce zrealizované žalovaným v 1. rade na rodinnom dome
žalobcu, ako to tvrdili žalovaní v 1. a 2. rade, alebo boli poskytnuté na základe dohody žalobcu so
žalovaným v 1. rade o poskytnutí pôžičky na stavbu rodinného domu žalovaných v 1. a 2. rade, a to do
času, kým žalovaní získajú hypotéku, ktorú si v tom čase vybavovali.

43. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa
nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje okrem uzavretia
zmluvy aj ďalší úkon, a to odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

44. Vzhľadom na diametrálne odlišne tvrdenia sporových strán sa súd v prvom rade zaoberal skutočným
právnym dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom na (spoločný) účet žalovaných v sume
18.000,- eur, ako aj sporným tvrdením sporových strán ohľadom výšky pôžičky poskytnutej žalobcom
vhotovosti,nakoľkožalobcatvrdil,žežalovanémupožičalvhotovosti20.000,-eur,naprotitomužalovaný
tvrdil, že žalobca mu požičal v hotovosti len 15.000,- eur, ktorú sumu žalobcovi v celom rozsahu vrátil.

45. Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ale aj v ich
vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že vyššie uvedenú sumu 18.000,- eur, vloženú na účet
žalovanej v 2. rade, poskytol žalobca žalovanému v 1. rade titulom zmluvy o pôžičke, uzavretej v ústnej
forme po tom, čo sa žalovaný v 1. rade obrátil na žalobcu s prosbou o poskytnutie pôžičky z dôvodu,

že potrebuje finančné prostriedky na stavbu rodinného domu, a to do času, kým vybaví hypotéku.
K uvedenému záveru dospel súd najmä (avšak nielen) z prepisu správ WhatApp-ovej komunikácie
žalobcu so žalovaným v 1. rade, z ktorej vyplývajú skutočnosti nasvedčujúce pravdivosti tvrdení žalobcu,
ale aj z následného a vôbec z celkového správania sa žalovaných v 1. a 2. rade a ich postoja
k nespočetným požiadavkám žalobcu na vrátenie požičaných súm.

46. Súd má za to, že z celkového kontextu komunikácie žalobcu a žalovaného v 1. rade, najmä zo správ,
ktoré súd doslovne citoval v bode 26. tohto rozsudku, jednoznačne plynie, že peňažné prostriedky,
ktoré vložil žalobca na účet žalovanej v 2. rade, boli poskytnuté žalovanému v 1. rade presne za týmúčelom, aký je popísaný v potvrdení o vklade hotovosti, t.j. poskytnutie pôžičky, na základe dojednania
žalobcu so žalovaným v 1. rade. Súd neuveril tvrdeniu žalovaných, že sumy 4 x 4.500,- eur predstavovali
odmenu za práce, ktoré mal vykonať žalovaný na stavbe rodinného domu žalobcu, nakoľko bolo by

v rozpore s princípmi formálnej logiky, že by žalovaný v 1. rade po prijatí odmeny za vykonanú prácu
reagoval na pripísanie peňazí na účet slovami: Ďakujem Andrej, len neviem, ako Vám to odplatím. resp.
Som Vám naozaj vďačný, že ste nám pomohol so stavbou, lebo bez Vás by som sa do toho pustil až
po vybavení hypotéky. ...Zdalo sa mi, že sa obávate o peniaze, ktoré ste mi požičal, viem, že je to veľká
suma, ale naozaj sa nemusíte báť ... či: Veľmi si vážim to, čo ste pre mňa urobil, Bystrík.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade nerozporoval tvrdenie žalobcu
o poskytnutí pôžičky v sume 15.000,- eur a 5.800,- eur, avšak zároveň uviedol, že tieto finančné čiastky
boli žalobcovi v celom rozsahu vrátené, a to suma 5.800,- eur mu bola zaslaná dňa 10.2.2021 prevodom
z účtu žalovanej v 2. rade na účet žalobcu a sumu 15.000,- eur doručil žalobcovi prostredníctvom pána
J. v máji 2021. Tým mala byť jeho pôžička v celom rozsahu vrátená, žalobcovi nemal ostať nič dlžný.

Uvedené tvrdenie však vyznieva nelogicky vo vzťahu k skutočnosti, že aj po tomto dátume žalobca
žalovanému v 1. rade viackrát (a mnohokrát) pripomínal prostredníctvom správ, že konečný dátum
splatenia dlhu je 1.7.2021, žiadal a opakovane vyzýval žalovaného, aby ho kontaktoval, na ktoré správy
žalobcu žalovaný v 1. rade buď v podstate vôbec nereagoval, resp. reagoval len maximálne stručne,
napr. dňa 23.7.2021 v správe uviedol: Zdravím Andrej, vybavujem .... resp. v správe zo dňa: 24.7.2021:

Zdravím Andrej, zajtra Vám zavolám a nehnevajte sa. Mal by som tú pôžičku dostať, len to nejde behom
dňa...,avsprávezodňa23.12.2022:ZdravímAndrej,dnessisadnemkupapieromavšetkovámpošlem.
Uvedené reakcie žalovaného v 1. rade len potvrdzujú to, že žalovaný si bol skutočne vedomý toho,
že má ešte voči žalobcovi dlh. Navyše súd zdôrazňuje, že žalobca preukázal, že mnohokrát vyzýval
žalovaného v 1. rade či už na vrátenie pôžičky, alebo dôrazne ho žiadal, aby ho kontaktoval za účelom

dojednania vrátenia pôžičky a vo svojich správach aj viackrát uviedol konkrétnu sumu pôžičky, ktorú
požadujevrátiť.Žalovanýv1.radesavšakvuvedenejWhatApp-povejkomunikáciianirazneohradilproti
požiadavkám žalobcu, ani raz nenamietal, že mu nie je nič dlžný a taktiež nikdy nenamietal žalobcom
špecifikované sumy, ktoré mal byť dlžný žalobcovi titulom nesplatenej pôžičky. Potom úplne nelogicky,
dokonca až klamlivo vyznievajú tvrdenia žalovaného v 1. rade v konaní pred súdom, že po máji 2021

už žalobcovi nedlžil nič.

48. Súd preto tvrdenia žalovaného v 1. rade považoval za účelové, tendenčné a nevierohodné, v snahe
zneužiťkonaniežalobcu (ktorýmuvdobrejviereposkytolpôžičkulennazáklade konsenzuálnejzmluvy,
bez jej spísania v písomnej forme) dúfajúc, že dostane žalobcu do dôkaznej núdze a vyhne sa tak

plneniu svojich záväzkov, ktoré má voči žalobcovi.

49.Naprotitomusúdvyhodnotiltvrdeniažalobcuakosúladnéspredloženýmidôkazmi,ktorésinavzájom
neodporujú, vzájomne sa dopĺňajú a poskytujú súdu dostatočný záver o pravdivosti ním tvrdených
skutočností. Preto súd, považujúc tvrdenia žalovaného v 1. rade za tendenčné, účelové a nevierohodné,

uveril žalobcovi aj v tom smere, že poskytol žalovanému hotovostnú pôžičku v sume 20.000,- eur, a že
žalovaný mu z nej vrátil iba sumu 15.000,- eur. Preto je potrebné, podľa názoru súdu, žalobe, ktorou
sa žalobca domáha voči žalovanému v 1. rade zaplatenia aj zvyšnej časti požičanej sumy, t.j. 5.000,-
eur, v tejto časti vyhovieť.

50.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostítedadospelsúdkzáveru,žežalobcaposkytolžalovanému
v 1. rade titulom pôžičky sumu 43.800,- eur, z ktorej mu žalovaný v 1. rade vrátil iba sumu 20.800,- eur
a sumu 23.000,- eur mu v dojednanom čase nevrátil. Preto súd má za to, že žalobca podal žalobu voči
žalovanému v 1. rade v celom rozsahu dôvodne a opodstatnene.

51. Len pre úplnosť súd dodáva, že v tomto konaní neskúmal rozsah prác vykonaných žalovaným na
dome žalobcu a ani primeranosť odmeny vyplatenej žalobcom za ich realizáciu, nakoľko uvedená otázka
nie je pre prejednávanú vec, ktorej predmetom je návrh na zaplatenie dlžnej sumy 23.000,- eur z titulu
pôžičky, relevantná. Rovnako je irelevantnou skutočnosť, že žalovaný zahrnul žalobcom poskytnuté
peňažné prostriedky do svojho účtovníctva, ak v tomto konaní mal súd preukázané, že sumu 18.000,-

eur (4 x 4.500,- eur) poskytol žalobca žalovanému v 1. rade titulom pôžičky na stavbu rodinného domu
žalovaných v 1. a 2. rade.52. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že každé rozhodnutie by malo byť nielen zákonné,
ale aj spravodlivé. Princíp spravodlivosti je jedným z najdôležitejších princípov sporového konania.
Spravodlivosť predstavuje koncept zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé zaobchádzanie,

ktorého obsahom je predovšetkým jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností každého
sporového konania. Napriek skutkovým okolnostiam, ktoré sa zdajú vzhľadom na zákonnú úpravu
pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže súd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší princíp
spravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní potrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci samej.

53. V rovine jednoduchého práva je nutné pre účely dodržania uvedených princípov starostlivo
posudzovať individuálne okolnosti daného prípadu aj cez uvedenú prizmu kogentného ustanovenia § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi, ktoré
je v rovine jednoduchého podústavného práva odrazom ústavnej požiadavky nájsť spravodlivé riešenie.
Ústavnoprávne je teda ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým miestom, skrz ktoré sú
všeobecné súdy povinné nechať preniknuť ideu materiálneho právneho štátu do inerpretácie a aplikácie

podústavného práva. Len napĺňaním idey spravodlivosti právo a prípadne súdy plnia svoju funkciu,
pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou mienkou. Spravodlivosť totiž sprostredkováva
aplikovateľnosť rozhodnutia preto, že je univerzálnou hodnotou, lebo každý, aj ten najobyčajnejší
človek, má schopnosť rozpoznať, čo je a čo nie je spravodlivé. Hlavne v tomto zmysle je spravodlivosť
imanentnou kategóriou práva. (Nález Ústavného súdu SR z 3. októbra 2012, sp. zn. 1 ÚS 33/2012).

54. To boli podstatné dôvody, ktoré po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, viedli súd
k záveru, že žaloba podaná voči žalvanému v 1. rade je v celom rozsahu dôvodná a opodstatnená,
a preto vo vzťahu k tomuto žalovanému rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

55. Žalobca podal žalobu aj voči žalovanej v 2. rade, manželke žalovaného v 1. rade, nakoľko ona je
majiteľkou účtu, na ktorý žalobca vložil finančnú hotovosť vo výške 18.000,- eur (4 x 4.500,- eur) titulom
zmluvy o pôžičke peňazí uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Žalovaná v 2. rade sa bránila
proti žalobe tým, že žalobcu nepozná, nikdy s ním neuzatvárala žiadnu zmluvu. Konštatovala, že účet,
na ktorý bola pripísaná suma 18.000,- eur je ich spoločným účtom, teda jej a žalovaného v 1. rade. Účet

bol síce vedený na jej meno, napriek tomu s účtom disponoval aj jej manžel. Namietala svoju pasívnu
legitimáciu v tomto spore.

56. Je nesporné, že vzájomná komunikácia, ohľadom stavebných prác, ako aj uzatvorenia zmluvy
o pôžičke, prebiehala výlučne medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Ako už bolo vyššie uvedené,

v danom prípade dospel súd k záveru, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli zmluvu o pôžičke ústnou
formou, resp. konkludentným spôsobom. Na jej základe žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi číslo účtu,
na ktorý mu má žalobca vložiť peňažné prostriedky, pričom označil aj majiteľa tohto účtu – žalovanú v 2.
rade. Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,že majiteľomtohtoúčtusícebolamanželkažalovanéhov1.
rade, ale jednalo sa o spoločný účet oboch žalovaných, ku ktorému mali obaja dispozičné oprávnenia.

57. V konaní mal teda súd preukázané, že zmluvu o pôžičke uzavrel so žalobcom len žalovaný v 1. rade.
Žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by túto zmluvu uzavreli obaja žalovaní ako manželia za trvania
manželstva. Záväzky jedného z manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka nie sú predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka plynie, že

bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí
nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov. Ak teda zmluvu o pôžičke uzavrel
ako dlžník iba žalovaný v 1. rade, je z tejto zmluvy zaviazaný a oprávnený len dlžník, t.j. ten z manželov,
ktorý zmluvu uzavrel, teda v danej veci žalovaný v 1. rade. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/143/2008 zo dňa 29.1.2009).

58. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd

skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho
vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.
zn. 6Co/110/2017). Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, oktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

59. Vzhľadom na vyššie popísaný skutkový stav má súd za to, že žalovaná v 2. rade nie je v tomto
konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Uvedené vyplýva zo zistenia, že zmluvu o pôžičke
uzatvoril so žalobcom len žalovaný v 1. rade, preto len žalovaný v 1. rade ako dlžník zo zmluvy o pôžičke
je povinný zostatok pôžičky vrátiť. V prejednávanej veci je nesporné, že finančné prostriedky vo výške
18.000,- eur boli poukázané na bankový účet vedený na meno žalovanej v 2. rade, avšak dispozičné

právo nakladať s finančnými prostriedkami na ňom vedenými mali obaja žalovaní.

60. Súdna prax už judikovala, že ak predmet pôžičky - v tomto prípade peniaze - sú veriteľom odovzdané
inej osobe, či zaslané na účet inej osoby, ako je dlžník, ktorý sám takýto postup navrhne, kde za týmto
účelom aj dlžník označí účet tretej osoby, na účet ktorej veriteľ peniaze zašle, tak táto osoba nie je
osobou, s ktorou veriteľ zmluvu o pôžičke uzavrel, je teda osobou odlišnou od dvoch zmluvných strán -

veriteľa a dlžníka, a preto nie je pasívne vecne legitimovaná ako skutočný dlžník, voči ktorému možno
podať žalobu a požadovať vrátenie pôžičky.

61. Ak aj teda plnenie zo zmluvy o pôžičke bolo zaslané na bankový účet žalovanej v 2. rade, ktorej účet
bol za týmto účelom označený, ide teda len o vymedzenie platobného miesta, a preto takéto plnenie

poskytnuté na základe určitého právneho dôvodu medzi dvoma subjektmi na bankový účet tretej osoby,
vymedzený ako platobné miesto, nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie majiteľa tohto účtu
na úkor osoby zasielajúcej takto dohodnuté finančné prostriedky. K uvedenému súd odkazuje aj na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4279/2016 z 12.10.2016.

62. Poukazujúc na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaná v 2. rade nie je vo veci pasívne
legitimovaným subjektom, a preto žalobu voči nej z tohto dôvodu zamietol.

63. Súd tak uzatvára, že na základe zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z citovaných zákonných
ustanoveníaprávnychúvah, dospelkzáveru,ženárokžalobcu,ktorýmsadomáhavočižalovanémuv1.

rade zaplatenia sumy 23.000,- eur z titulu nesplatnej pôžičky, je plne dôvodný a zákonný, a preto uložil
žalovanému zaplatiť uvedenú sumu žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
priznal žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa 2.7.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
pôžičky (dňa 1.7.2021). Žalobca má teda právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, v
ktorej výške si ho žalobca aj správne uplatnil. Súd preto uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi

aj úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil žalobca, a ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

64. Zároveň súd žalobu, podanú voči žalovanej v 2. rade, zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie v tomto konaní.

O trovách konania súd rozhodol takto:

Trovy konania

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Žalobca bola úspešný v celom rozsahu v časti žaloby podanej voči žalovanému v 1. rade,
preto má nárok na náhradu trov konania voči tomuto žalovanému v rozsahu 100 %. Naproti tomu nebol
úspešný v konaní voči žalovanej v 2. rade, vo vzťahu ku ktorej bola žaloba zamietnutá. V tejto časti
mala plný úspech žalovaná v 2. rade, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.