Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124225771
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6124225771.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinvkonanípredsudkyňouJUDr.NorouZátopkovouvsporežalobcu:SetCarsk,a.s.,so

sídlomUlicapriemyselná10,03852Sučany,IČO:50387189,právnezastúpený:Advokátskakancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 779,12 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 779,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 779,12 € od 23.11.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.05.2024 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom
779,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 779,12 € od 23.11.2023 do
zaplatenia. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej
u žalovaného pod č. 9852404209 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230050,
ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil
poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne
uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opieral nárok na náhradu
škody v zmysle § 4 ods.1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn.
11Up/265/2024 zo dňa 19.02.2024, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu rozporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na
uplatňovanie pomernej časti nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému, nakoľko
podľa názoru žalovaného nárok poškodeného voči poisťovateľovi na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona PZP možno charakterizovať akomimozmluvný záväzok, na ktorého vznik musia byť kumulatívne splnené podmienky vyplývajúce z tohto
zákonného ustanovenia. Podľa názoru žalovaného preto podmienky na vznik tohto subjektívneho práva
poškodeného domáhať sa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP náhrady nákladov za

prenájom náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi nie sú splnené vtedy, pokiaľ náhradu
nákladov za prenájom náhradného vozidla z titulu právneho nástupníctva uplatňuje a preukazuje voči
žalovanému ako poisťovateľovi subjekt odlišný od poškodeného bez toho, že by pred uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky samotný poškodený bol býval uplatnil a preukázal tieto náklady voči
žalovanému ako poisťovateľovi. V danom prípade bol voči žalovanému nárok na úhradu nákladov na

prenájom náhradného vozidla uplatnený a preukazovaný až žalobcom, ktorý si tento nárok uplatňoval z
titulu právneho nástupníctva podaním zo dňa 27.01.2023, a to až po tom, ako malo dôjsť k postúpeniu
nároku z poškodeného na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023.
Vyššie uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný podaním zo dňa 17.04.2023 vyzval ešte priamo
poškodeného, aby mu doložil dotazník k zapožičaniu náhradného vozidla, ktorý bol žalovanému
doložený až dňa 27.10.2023 žalobcom. Žalovaný tak ukončil šetrenie týkajúce sa priznania poistného

plnenia z titulu náhrady nákladov na prenájom náhradného vozidla až dňa 07.11.2023, t. j. až po tom, čo
žalobca tieto náklady uplatňoval voči žalovanému z titulu právneho nástupníctva. Žalovaný v podanom
odpore uviedol, že v dobe kedy malo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dôjsť k postúpeniu
pohľadávky z poškodeného na žalobcu, poškodený voči žalovanému nemal právo na náhradu nákladov
zaprenájomnáhradnéhovozidla,nakoľkopoškodenýsivočižalovanémutietonákladypreduzatvorením

zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom neuplatnil a nepreukázal ich žalovanému. Žalovaný bol
tak toho názoru, že postúpenie daného nároku z poškodeného na žalobcu bolo v rozpore s kogentným
ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP a zmluvu o postúpení pohľadávky preto pre rozpor so zákonom možno
považovať za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný sa taktiež domnieval, že zmluvu o postúpení
pohľadávky možno považovať za absolútne neplatný právny úkon aj z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko

v záhlaví absentuje dátum narodenia poškodeného. Žalovaný v podanom odpore ďalej rozporoval
nepreukázanie účelnosti, nevyhnutnosti a odôvodnenosti nákladov na prenájom náhradného vozidla v
rozsahutvrdenomžalobcom.Žalovanýpoukázalnato,žezlistinnýchdôkazovpriloženýchkžalobcovmu
návrhu vyplýva, že nájom náhradného vozidla poškodeným mal trvať v období od 11.01.2023 do
27.01.2023, t. j. 17 dní, na základe čoho aj žalobca vystavil poškodenému faktúru za nájom č. 230050 zo

dňa 27.01.2023 na sumu 1.699,93 € s DPH. Uvedená doba prenájmu náhradného vozidla poškodeným
mala vyplývať aj zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 26/702 zo dňa 11.01.2023. Podľa názoru žalovaného
je však celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise v zjavnom nepomere
k samotnému rozsahu prác, ktoré boli v zmysle faktúry za opravu potrebné na opravu poškodeného
vozidla, nakoľko podľa danej faktúry za opravu vozidla č. OF2320 300246 zo dňa 27.01.2023 mala

samotná oprava celkovo trvať 16,2 hod.. Žalovaný uviedol, že je toho názoru, že celková doba počas
ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v príslušnom autoservise nemôže byť v zjavnom nepomere
s časovým úsekom, ktorý bol vzhľadom na rozsah vykonaných prác reálne potrebný na opravu
poškodeného vozidla. Podľa názoru žalovaného tak v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú
také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo

sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych
skutočnosti na strane príslušného autoservisu, ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov,
aktuálnavyťaženosťautoservisuapod..Žalovanýdodal,ženapriekexistenciízjavnéhonepomerumedzi
celkovou dĺžkou opravy poškodeného vozidla a celkovou dobou, počas ktorej sa poškodené vozidlo
nachádzalo v autoservise, priznal poškodenému aj po zohľadnení všetkých skutočností uvedených v

Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.11.2023 náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla za
10 dní nájmu náhradného vozidla. Žalovaný mal za to, že žalobcom uplatňované náklady v celkovom
rozsahu 17 dní nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené a žalovaný
tak poškodenému s prihliadnutím na všetky okolnosti priznal primerané náklady z titulu prenájmu
náhradného vozidla za 10 dní nájmu. Žalovaný poukázal aj na to, že v zmysle Oznámenia o poistnom

plnení zo dňa 07.11.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške 69,92 € z titulu
zmeny technickej hodnoty vozidla (THV) ako ani poistné plnenie vo výške 9,23 € z titulu pevných
prevádzkových nákladov 0,01 x 923 km. Žalovaný v súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na ust. §
442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „Uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“.V zmysle vyššie uvedeného je žalovaný ako poisťovateľ

povinnýuhradiťpoškodenémulenskutočnúškodu,ktoráspočívavmajetkovejhodnote,ktorújepotrebné
vynaložiť na opravu poškodeného vozidla. Z uvedeného dôvodu preto bolo v tomto prípade potrebné
zohľadniť aj zmenu technickej hodnoty vozidla (THV) ako aj pevné prevádzkové náklady 0,01 x 923 km.
Žalovaný poukázal napokon taktiež na to, že žalobca v tomto prípade nemá nárok na úroky z omeškaniazo žalovanej istiny, a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný na základe skutočnosti uvedených v
časti I. až II. časti odporu považoval samotný nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny vo výške
779,12 € za nedôvodný a neuznal ho v celom rozsahu.

4. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného a vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v
plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Uviedol, že prenájom náhradného vozidla je súčasnou
judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť
k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie

náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na
prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať
za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov
(R7/1992). Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy,
nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v
užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie

skutočností uvedených v žalobe žalobca podrobne opísal priebeh škodovej udalosti, v dôsledku ktorej
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním
si náhradného motorového vozidla ŠKODA KODIAQ, ev. č. A. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme
č. 26/702 zo dňa 11.01.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230050
zo dňa 27.01.2023, s dátumom splatnosti 10.02.2023 na sumu 1.699,93 €. Žalovaný dňa 07.11.2023

pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 920,81 €, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu.
Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 27.01.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej
predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 02.12.2022 z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému
žalobca. Uviedol, že v zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že

k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv
a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa
namiesto poškodeného domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom
náhradného vozidla, a to vo výške 779,12 €. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený
nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového

vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti
so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Uplatnený nárok na náhradu škody
je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v
zmysle ust. § 420 OZ. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového
vozidla považuje za irelevantnú, lebo práve stav, do ktorého sa poškodený dostal a ktorý zavinil

klient žalovaného, nemožno pripisovať na ťarchu poškodeného neprimeraným zaťažovaním v tom,
aby hľadal čo najrýchlejšiu opravovňu. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú
žalovaným, došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia. Náhradné motorové vozidlo využíval
poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo
požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a

aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný v odpore namieta aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, avšak pokiaľ by žalovaný mal za to, že poškodený nebol spôsobilý na žalobcu
postúpiť pohľadávku, nepristúpil by na základe postúpenia pohľadávky k čiastočnej úhrade poistného
plnenia priamo žalobcovi. Ďalej uviedol, že skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá aktívnu vecnú
legitimáciu sa už pri svojom rozhodovaní zaoberalo množstvo Okresných ale aj Krajských súdov,

pričom vždy zhodne dospeli k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný. Je nesporné, že
predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená
pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony,
ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V

dôsledku postúpenia budúcej pohľadávky prešla na žalobcu pohľadávka z titulu práva na náhradu
škody voči žalovanému. Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku poškodeného na
náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka
voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Skutočnosť, že došlo k prevodu
práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s

ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Žalovaný v odpore uviedol, že priznal náhradu nájomného len za 10 dní trvania
nájmu, nakoľko podľa jeho názoru bol zjavný nepomer medzi celkovou dĺžkou opravy poškodeného
vozidla a celkovou dobou, počas ktorej sa vozidlo nachádzalo v autoservise. Žalovaný nepreukázal,že dĺžka opravy bola neprimeraná. Naproti tomu žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď
súdu predložil faktúru servisu, zákazkový list servisu, z ktorých vyplýva, že oprava bola vykonávaná
od 11.01.2023 do 27.01.2023. Z predloženej zmluvy o nájme vyplýva, že poškodený mal zapožičané

náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponoval svojim poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo
v oprave. Podľa žalobcu nie je možné prijať záver žalovaného, že pokiaľ sa vozidlo nachádza v
servise dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy vozidla, ktorú si sám určuje, nie je
možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Počet normohodín
uvedených vo faktúre nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla.

Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami. Samotné
servisy majú prax, čo najskôr vozidlo odovzdať zákazníkovi. Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti
dĺžky opravy tak nič nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal
ovplyvniť. Poukázal na záver, ktorý zaujal Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo
dňa 22.11.2017 a na uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 3.12.2019, podľa ktorého
vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne

a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode
na motorovom vozidle. Rovnako tak sa žalobca nestotožnil ani s odpočtom prevádzkových nákladov.
Odpočetzmenytechnickejhodnotyvozidlaatzv.„prevádzkovýchnákladov“,ktorémalpoškodenýušetriť
tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za
neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené

sa na trhu reálne znížila a ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na
prevádzkovýchnákladoch,takpotombybolopotrebnéakoškoduzohľadniťajtúskutočnosť,žesamotná
hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o sumu
väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. Uvedený názor zaujal Okresný súd
Martin v právoplatnom rozsudku sp. zn. 17Cb/35/2018 zo dňa 05.10.2018. V otázke zmeny technickej

hodnoty poškodeného vozidla poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013. K namietaným úrokom z omeškania zo strany žalovaného žalobca
poukázal na závery najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyjadrené v uznesení zo dňa
23.02.2022 sp. zn. 3Obdo/27/2021, ako i na zhodné závery Ústavného súdu SR vyjadrené v náleze
sp. zn. III. úS309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020, kde Ústavný súd SR ustálil, že výklad

ustanovenia §11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 1, 2 OZ, ktorý by vylučoval poskytnutie
poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, je v konflikte s racionálnym
účelom právnej úpravy. Ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/32/2020, ktorý
sa uvedeným podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí, v ktorom vyslovil nasledovné závery: „Pokiaľ
poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu

v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného,
príp. jeho právneho nástupcu popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ
je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie §11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.
upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z

omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č.381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka.“

5. K vyjadreniu žalobcu k podanému odporu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 11.06.2024,
doručeným súdu dňa 13.06.2024, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa

jeho aktívnej vecnej legitimácie uvedenej v žalobcovej replike. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v
jeho replike tvrdí, že v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla malo dôjsť k vynaloženiu finančných
prostriedkov, resp., že žalobca preukázal ujmu ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady
na zapožičanie motorového vozidla. Žalobca v jeho replike taktiež poukázal na to, že podľa ust. § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 ods. 1, 2 a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001

Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je skutočnou škodou škoda spočívajúca v tom, že
poškodený musel vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci. Žalovaný má však za to, že listinné
dôkazy doložené žalobcom žiadnym spôsobom nenasvedčujú tomu, že zo strany poškodeného došlo
k akémukoľvek skutočnému (reálnemu) vynaloženiu finančných prostriedkov v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla, t. j. vznik ujmy, teda skutočnej škody v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla a teda , že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že
zo strany poškodeného aj došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu peňažných prostriedkov za
prenájom náhradného vozidla a teda k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovina náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods.
1 zákona o PZP v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle vyššie citovaných
ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP a v spojení so zásadou náhrady skutočnej

škody vyjadrenej v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda zrejmé, že na to, aby poškodenému
voči žalovanému vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla
je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla. Pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového
stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného

(R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže
úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu
škoda zatiaľ nevznikla. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z
jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená, t.j. dlh zaplatený,
majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. V prípade povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú podmienky, za ktorých sa môže

domáhať nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi osobitne stanovené v ust. § 4 ods. 2
písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto ustanovenia treba samozrejme vykladať aj v
súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
to, aby poškodenému vznikol podľa hmotného práva v súvislosti s nájmom náhradného vozidla nárok
na náhradu škody priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanému

ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére v súvislosti s nákladmi za
prenájom náhradného vozidla, t. j. úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla. Teda až po tom by
poškodenému vznikol nárok domáhať sa náhrady škody voči žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý by
bolo možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Aktívna vecná legitimácia
je teda objektívna kategória vyplývajúca z hmotného práva, pričom v prípade ak samotný primárny

subjekt, t.j. poškodený v zmysle hmotného práva nikdy nesplnil podmienky na to, aby mu priamo voči
žalovanému ako poisťovateľovi vzniklo právo na náhradu škody z titulu prenájmu náhradného vozidla,
tak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 bolo postúpenie neexistujúcej
pohľadávky poškodeného, t. j. nemožné plnenie podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný tak v súvislosti s vyššie uvedeným opätovne podotýka, že poškodený jeho záväzok vyplývajúci

mu z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 230050 zo dňa 27.01.2023 žalobcovi nikdy reálne
neuhradil, a teda nepreukázal žalovanému ako poisťovateľovi vznik ujmy v jeho majetkovej sfére,
ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Poškodenému teda reálne voči
žalovanému nikdy nevznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla
v zmysle ust. § 4 ods. 2 a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne

poukazuje na to, že nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi nie
je založený na základe zmluvy medzi poškodeným a žalovaným ako poisťovateľom, ale ide o tzv.
mimozmluvný záväzok, ktorého právny základ vychádza z ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods.
1 zákona o PZP v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodenému teda voči
žalovanému ako poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla

až od okamihu, kedy poškodený u žalovaného ako poisťovateľa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b)
a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatní a
preukáže nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j. od okamihu, kedy
poškodený žalovanému ako poisťovateľovi preukáže ujmu v majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, t.j. úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný tiež rozporoval

argumentáciu žalobcu, že na základe vzájomného započítania pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla
č. 230050 zo dňa 27.01.2023 a k vzniku škody na strane poškodeného, s čím v žiadnom prípade
nesúhlasí, a považuje ju za rozpornú so samotnou podstatou inštitútu započítania uvedenou v ust. §
580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou

a účelom zákona o PZP. Podľa názoru žalovaného však spôsob zániku záväzku započítaním nemožno
v žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením a samotnú dohodu o započítaní
obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 nemožno považovať za
dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 230050 zo dňa 27.01.2023
poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno

ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla č.
230050 zo dňa 27.01.2023 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako
splnením. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry za prenájom
náhradného vozidla č. 230050 zo dňa 27.01.2023 teda zanikol na základe vzájomného započítaniapohľadávok, t.j. iným spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo
strany poškodeného, tak žalovaný má za to, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo
v žiadnom prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného a k

vzniku škody na strane poškodeného. Inštitút započítania teda vo svojej podstate predstavuje zánik
nesplnených záväzkov, pričom okamihom účinného započítania vzájomne započítavané pohľadávky
a im korelujúce resp. zodpovedajúce záväzky bez všetkého zanikajú. Žalovaný na podporu svojej
argumentácie týkajúcej sa toho, že vzájomným započítaním malo dôjsť k zániku nesplneného záväzku
poškodeného voči žalobcovi vyplývajúceho z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 230050 zo

dňa 27.01.2023, a teda že týmto vzájomným započítaním pohľadávok v žiadnom prípade nedošlo
k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 230050 zo dňa 27.01.2023 zo strany
poškodeného, ako to tvrdí žalobca, poukazuje na argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovenú v jeho rozhodnutí zo dňa 19.08.2023, spis. zn. 5 MObdo 5/2012. Nakoľko teda poškodený
faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 230050 zo dňa 27.01.2023 žalobcovi reálne nikdy neuhradil
a jeho nesplnený záväzok vyplývajúci z tejto faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 230050

zo dňa 27.01.2023 teda zanikol na základe vzájomného započítania pohľadávok v zmysle bodu 5.
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023, tak podľa názoru žalovaného bola touto zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 postupovaná neexistujúca pohľadávka poškodeného, a
teda žalovaný má za to, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 bolo
nemožné plnenie v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za bezpredmetnú a irelevantnú

považuje žalovaný aj argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho replike, podľa ktorej mal žalovaným
čiastočným plnením uznať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Táto argumentácia žalobcu je bez
akejkoľvek právnej relevancie, nakoľko ako už žalovaný uviedol aj vyššie, tak aktívna vecná legitimácia
je objektívna kategória vyplývajúca z hmotného práva a skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne z titulu
existencie jeho záväzku voči škodcovi (ako klientovi žalovaného) vyplývajúceho mu z príslušnej zmluvy

o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla plnil na základe žiadosti
poškodeného uvedenej v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 na účet žalobcu, je z
hľadiska či je alebo nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu úplne bezvýznamná a irelevantná.
Žalovaný podotkol, že nie je ani úlohou odborných pracovníkov žalovaného, ktorý vykonávajú likvidáciu
poistných udalostí skúmať dokumentáciu, ktorá im je predložená za účelom likvidácie poistných

udalostí z toho hľadiska, či je žalobca v zmysle hmotného práva oprávnený uplatňovať daný nárok
v prípadnom súdnom konaní. Žalovaný napokon uviedol, že základným účelom zákona o PZP je
zabezpečiť odškodnenie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná
(reálna) škoda, a to predovšetkým v podobe poškodenia motorového vozidla, a prípadne aj v podobe
skutočne (reálne) vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V súvislosti s

dobou nájmu náhradného vozidla žalovaný poukazuje na to, že po zohľadnení skutočností uvedených v
jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.11.2023, ako sú technologické postupy udávané výrobcom,
čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami
ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne priznal poškodenému primeranú náhradu za
prenájom náhradného vozidla v rozsahu 10 dní. Žalovaný uviedol, že je toho názoru, že existencia

objektívnych skutočnosti na strane autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov,
pracovná vyťaženosť servisov, víkendy, sviatky a pod., je z hľadiska priznania výšky poistného plnenia
akceptovateľná iba v určitej primeranej miere, ktorá bola navyše v danom prípade zo strany žalovaného
v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.11.2023 aj zohľadnená. Žalovaný uviedol, že má teda
celkovo za to, že po zohľadnení všetkých skutočností, ako aj celkovej doby opravy poškodeného vozidla

vdĺžke16,2ČJvyplývajúcejzfaktúryzaopravuč.OF2320300246zodňa27.01.2023,akoajskutočností
uvedených žalovaným v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.11.2023 poskytol primeranú náhradu
nákladov z titulu prenájmu náhradného vozidla v celkovom rozsahu 10 dní. Žalovaný považuje žalobu v
celom rozsahu za nedôvodnú, a to čo do samotnej istiny, ako aj úrokov z omeškania.

6. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 24.06.2024 a uviedol, že
argumentáciu žalovaného je nutné považovať len za účelovú obranu, a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalovaný už žalobcovi uhradil časť nákladov, čím de facto sám potvrdil, že poškodenému
vznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody, rovnako tak, že poškodený preukázal žalovanému
vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére. Pokiaľ by žalovaný nemal nárok na náhradu škody ako aj

reálnu ujmu v majetkovej sfére poškodeného preukázaný, nepristúpil by k čiastočnej úhrade náhrady
škody. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade
predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 OZ. Uvedené zastrešuje zmluva o
postúpení pohľadávky. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámcijedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére. Žalovaný vo vyjadrení
ďalej namietal, že spôsob zániku záväzku započítaním nemožno považovať za dohodu o spôsobe

úhrady faktúry za prenájom poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie
pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry
za prenájom a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením. S
uvedenými tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožnil, pričom v tejto súvislosti poukázal na bohatú
judikatúru okresných, či krajských súdov, ktoré jednoznačne dospievajú k záverom, že započítanie

pohľadávok sa považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Považoval za
dôležité dať do pozornosti, že v tunajšom súdnom konaní sa neuplatňuje zaniknutá pohľadávka, ale sa
uplatňuje existujúca pohľadávka v podobe nároku voči žalovanému, vyplývajúceho z ustanovenia § 4
zákona č. 381/2001 Zb., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 02.12.2022. Otázka aktívnej legitimácie bola
v konaniach s obdobným predmetom riešená opakovane a v zmysle rozhodnutí vyšších súdnych autorít

je aj judikovaná. Vychádzajúc z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva,
že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Napokon existenciu pohľadávky potvrdil samotný
žalovaný, keď dňa 07.11.2023 zaslal žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého
žalovaný plnil sumu 920,81 €, pričom poistné plnenie krátil o 779,12 €. Z tohto dôvodu je nutné všetky

tvrdenia o neexistencii pohľadávky, ako aj o uplatňovaní zaniknutej pohľadávky, či neexistencii aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, považovať za účelovú obranu žalovaného. Žalobca opätovne poukázal
na skutočnosť, že žalovaný si sám podľa svojho uváženia určuje, aká dĺžka opravy je primeraná a
aká už je naopak neprimeraná. Pokiaľ žalovaný poukazuje na časové jednotky uvedené vo faktúre,
žalobca poukázal na to, že vo faktúre vystavenej servisom je odmena za opravu stanovená kalkulačnými

programami, ktoré presne stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín
uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave
vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami.
Samotné servisy majú prax, čo najskôr vozidlo odovzdať zákazníkovi. Neexistuje žiaden dôvod na
to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to

snaží vykresliť žalovaný. V neposlednom rade dal do pozornosti, že neexistuje zákonná ani zmluvná
povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne
výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej
miere vyhovel poisťovni škodcu. Poukázal na záver, ktorý zaujal Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.
zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, pričom v opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané

zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako
poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Aj podľa uznesenia KS v Žiline,
sp.zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 03.12.2019, vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom
náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej
nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle a teda v našom prípade do dňa

27.01.2023. SúčasnepoukázalnaNálezÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS602/2022-34zodňa16.02.2023
v zmysle ktorého, v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa
opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.08.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
písomne ospravedlnil a žiadal, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd vykonal
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Na začiatku pojednávania súd skonštatoval,
že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 779,12 € s príslušným úrokom

od 23.11.2023. Predmetom sporu bol uplatnený nárok za prenájom náhradného vozidla s tým, že
zo strany žalovaného nedošlo k úhrade za sporných 7 dní nájomného. Vozidlo bolo prenajaté na
obdobie od 11.01.2023 do 27.01.2023, t.j. na obdobie 17 dní, za ktoré si prenajímateľ vyúčtoval
faktúrou finančnú čiastku 1.699,93 €, z čoho žalovaný uhradil žalobcovi sumu 920,81 €, a to za 10 dní
prenájmu tohto vozidla. Vo zvyšnej časti 779,12 € zostala faktúra žalobcu neuhradená a nedošlo ani

k čiastočnému plneniu žalovanej sumy. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v plnom
rozsahu zotrváva na podanej žalobe o zaplatenie 779,12 € s príslušenstvom a uviedol, že poškodený
si prenajal náhradné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil on, ale klient
žalovaného. Škodová udalosť sa stala dňa 02. 12. 2022. V dôsledku poškodenia vozidla odovzdalpoškodený svoje vozidlo do autoservisu, a to dňa 11.01.2023. Zo servisu mu bolo vozidlo vydané dňa
27.01.2023. V rovnakom časovom období mal poškodený na zabezpečenie svojich potrieb prenajaté
náhradné motorové vozidlo. K žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že už

existuje množstvom rozhodnutí súdov, ktoré sa zaoberali otázkou, či žalobca je alebo nie je aktívne
vecne legitimovaný, pričom vždy zhodne dospeli k záveru, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. K
žalovaným namietanej dĺžke opravy vozidla žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by bola dĺžka
opravy vozidla neprimeraná a že je rovnako potrebné brať na zreteľ faktické obmedzenie poškodeného,
ktoréspočívalovtom,ženemoholvyužívaťsvojevlastnémotorovévozidlovčase,kedymalsvojevozidlo

v oprave. Pokiaľ ide o amortizáciu, ktorú taktiež žalovaný stiahol z poistného plnenia, túto považoval
žalobca za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko každou škodovou udalosťou sa hodnota
vozidla znižuje. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania neboli.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to s listinným dôkazom na : čl. 5 -
správa o nehode, čl. 6 - faktúra č. OF 2320300246, čl. 8 - oznámenie o poistnom plnení s výškou plnenia,

čl. 9 - Zmluva o prenájme motorového vozidla č. 216 zo dňa 11.1.2023, čl. 10 - Všeobecné obchodné
podmienky pre prenájom osobných automobilov žalobcu, čl. 12 - oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 27.1.2023 a zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.1.2023, čl. - 13 - oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 17.11.2023 s podacími lístkami, čl. 15 - doklad č. 20230038, čl. 27 - oznámenie o poistnom
plnení 7.11.2023, čl. 28 - písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku zo dňa 17.4.2023, čl. - 76 faktúra

OF 2320300246 s rozpisom, čl. 77 - špecifikácia položky a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Dňa 02.12.2022 došlo vo Vrútkach ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Kodiaq, ev. č.
A., spôsobenej poškodenému. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev.
č. A., Mercedes Benz, poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedenej škodovej udalosti

nemohol poškodený svoje osobné motorové vozidlo užívať. V zmysle faktúry č. OF2320 300246,
v ktorej je uvedený dátum prijatia zákazky autoservisom bolo zrejmé, že poškodené vozidlo bolo prijaté
do autoservisu Galimex dňa 11.01.2023 a po doručení krycieho listu bolo dňa 27.01.2023 odovzdané
držiteľovi. Dňa 11.01.2023 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla
č. 26/702, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla Škoda Kodiaq, ev. č.

A. s dobou nájmu od 11.01.2023 do 27.01.2023, teda počas nevyhnutného času opravy poškodeného
motorového vozidla, s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 100.- €/1 deň. Dňa 27.01.2023
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230050 na sumu celkom vo výške 1.699,93 € za prenájom
motorového vozidla na základe vyššie uvedenej zmluvy, v trvaní prenájmu náhradného vozidla za 17
dní. Z prehlásenia poškodeného bolo zrejmé, že poškodený počas doby opravy jeho vozidla nemal

k dispozícii žiadne iné motorové vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný na
dochádzanie do zamestnania, taktiež bolo z prehlásenia zrejmé, že poškodený si prevzal svoje vozidlo
z autoservisu dňa 27.01.2023. V zmysle Oznámenia o poistnom plnení žalovaný oznámil žalobcovi, že
dňa 07.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu plnenie vo výške 920,81 €, pričom
priznal poškodenému poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla len za 10 dní, v ktorom mal

byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na
objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami.
V prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení žalovaný uviedol výpočet výšky plnenia poistnej udalosti zo
dňa 07.11.2023, podľa ktorého žalovaný zo sumy za prenájom náhradného vozidla uplatnenej žalobcom
v zmysle faktúry č. 230050 vo výške 1.699,93 € odpočítal sumu 699,97 € ako neprimerané náklady

na náhradné vozidlo, odpočítal sumu vo výške 69,92 € za zmenu technickej hodnoty vozidla (THV)
a odpočítal pevné prevádzkové náklady 0,01 x 923 km vo výške 9,23 €, t.j. žalovaný odpočítal zo
sumy uplatnenej žalobcom sumu 779,12 €, čím krátil uplatnený nárok poškodeného vzniknutý z poistnej
udalosti o žalovanú sumu, t.j. o sumu 779,12 €. ( 1.699 € - 779,12 € = 920,81 €). Zároveň oznámil
žalobcovi, že poistné plnenie vo výške 920,81 €, ktoré mu priznal, poukazuje na jeho účet, a to na

základe predložených dokladov. Žalovaný dňa 07.11.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody
v sume 920,81 €, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom
dňa 27.01.2023 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok poškodeného na náhradu
škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 02.12.2022 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Postupca touto zmluvou

postúpil postupníkovi, teda žalobcovi nárok a žalobca sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie
pohľadávky odplatu vo výške 1.699,93 €, pričom táto suma zodpovedala faktúre č. 230050 vystavenej
dňa27.01.2023žalobcomakoprenajímateľompostupcoviakonájomcovizanáhradnémotorovévozidlo.
V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu naúhraduodplatyzapostúpeniepohľadávkyanárokpostupníkanaúhradunájomnéhozanáhradnévozidlo
sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu
1, t.j. nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni, vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky bolo zrejmé, že k úhrade faktúry došlo
na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného.
Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto
konaní domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného
vozidla, a to vo výške 779,12 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli

žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a
tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Poškodený oznámil
postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 27.01.2023. Listom zo dňa 19.10.2023 si žalobca
voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.699,93 €. V zmysle oznámenia o poistnom
plnení žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu poistné plnenie
vo výške 920,81 €, v zmysle ktorého odpočítal z nároku uplatneného žalobcom sumu vo výške 699,97

€ ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 7 dní, pričom priznal nárok len za nájomné za 10
dní, ako dobu nevyhnutnú na opravu vozidla, odpočítal tiež sumu vo výške 69,92 € za zmenu technickej
hodnoty vozidla (THV) a odpočítal pevné prevádzkové náklady vo výške 9,23 €
(0,01 x 923 km), čím krátil uplatnený nárok poškodeného vzniknutý z poistnej udalosti o sumu vo
výške 779,12 €. Spornými skutočnosťami v konaní bola otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,

dĺžka prenájmu náhradného vozidla za 7 dní, jeho nutnosť a účelnosť, náklady odpočítané žalovaným
za zmenu technickej hodnoty vozidla (THV) a pevné prevádzkové náklady, ktoré by poškodenému
vznikli používaním vlastného motorového vozidla, ďalej bol sporný nárok žalobcu na úroky z omeškania
a žalovaným namietaná absolútna neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky.

9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako
„zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

10. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

11. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

12. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

14. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „Občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).15. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ, môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti
zo dňa 02.12.2022, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného došlo ku
škode na motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho poškodený užíval prenajaté vozidlo na
základe Zmluvy o prenájme vozidla č. 26/702 v období od 11.01.2023 do 27.01.2023, t.j. 17 dní ,

počas nevyhnutnej doby opravy vlastného poškodeného vozidla. Z predloženého čestného vyhlásenia
poškodeného vyplynulo, že v čase prenájmu bolo motorové vozidlo poškodeného v autoservise, pričom
poškodený po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii iné motorové vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol preto pre neho nevyhnutný na dochádzanie do zamestnania. Možnosť využiť náhradné
vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu
spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného.

Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo,
za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu. Súd sa v zmysle uvedeného stotožnil s právnym názorom žalobcu,
že v danom prípade išlo o účelne vynaložené náklady. Súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá

bola poškodenému spôsobená škodovou udalosťou, nárok na náhradu ktorej poškodenému vyplýva
z citovaného ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je však v tomto prípade nájomné za celú
dobu nájmu náhradného vozidla. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že oprava mala trvať kratší čas,
súd uvádza, že okrem samotných tvrdení žalovaný nepredložil súdu iný dôkaz (odborné vyjadrenie,
znalecký posudok), ktorým by preukázal, že oprava mala trvať kratší čas. Súd uvádza, že poškodený

nemohol ovplyvniť postup autoservisu pokiaľ ide o objednávku a dodanie náhradných dielov, dĺžku
samotnej opravy ani čas kedy mu bolo motorové vozidlo odovzdané zo servisu. Súd v danom smere
uvádza, že nie je povinnosťou žalovaného, aby hľadal najbližší a najflexibilnejší autoservis a robil
výber medzi autoservismi a vybral ten, ktorý by vykonal opravu motorového vozidla v čo najkratšom
čase. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval nájomné v rozsahu 17 dní, teda po

dobu kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za primerané, nutné a účelné.
K zmene technickej hodnoty poškodeného vozidla a k pevným prevádzkovým nákladom, ktoré žalovaný
odpočítal z uplatneného nároku súd uvádza, že v zmysle rozhodnutí okresných a krajských súdov, pri
určovaní výšky škody nemožno zohľadňovať akékoľvek paušalizované odpočty, ale vždy sa vychádza
z konkrétnej, skutočnej škody. Žalovaný nepreukázal o aké konkrétne ušetrené náklady na prevádzku

vlastného vozidla malo dôjsť a ako dospel k výpočtu ich výšky uvedenej v Prílohe k Oznámeniu
o poistnom plnení, preto aj v tejto časti krátenia pojistného plnenia došlo zo strany žalovaného
k nedôvodnému kráteniu pojistného plnenia. Súd sa zaoberal aj žalovaným namietanou aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu, pričom s takýmito námietkami žalovaného sa už v obdobných súdnych sporoch
zaoberala viackrát i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom

a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524
Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla.Zmluvaopostúpenípohľadávkypredstavujeto,žedošlokúhradefaktúryazároveňkpostúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia

predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky
ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody,

ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu
súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za
odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére
žalobcu. K žalovaným namietanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, z dôvodu jej
neurčitosti, nakoľko v jej záhlaví absentuje dátum narodenia poškodeného súd uvádza, že predmetnú

Zmluvu o postúpení pohľadávky je možné definovať ako platný právny úkon, a to z dôvodu, že ide
o zmluvu určitú, ktorá svojim obsahom neodporuje zákonu, zákon neobchádza a neprieči sa dobrým
mravom. K žalovaným namietaným úrokom z omeškania súd uvádza, že nárok na úroky z omeškania
upravený v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je striktne viazaný na nesplnenie povinnostipoisťovne v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001. V danom prípade bolo z obsahu spisu zrejmé,
že žalovaný plnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa
07.11.2023 žalobcovi oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, avšak poskytol žalobcovi poistné

plnenie len vo výške 920,81 €, teda poistné plnenie krátil o sumu 779,12 €.
S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v sume 779,12 €, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do
22.11.2023 podľa ust. § 11 zákona o PZP. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 07.11.2023
podľa Oznámenia o poskytnutí poistného plnenia a od tohto dňa mal 15 dní na poskytnutie plnenia

z poistnej udalosti poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, t.j. do 22.11.2023. Od 23.11.2023
sa dostal žalovaný do omeškania, preto súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške
779,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 779,12 € od 23.11.2023 do
zaplatenia, predstavujúci rozdiel medzi vyfakturovaným nájomným a priznaným poistným plnením za
prenájom náhradného vozidla v plnom rozsahu za dôvodný a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

17. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je
potrebné poukázať na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd SR sa v odôvodnení
predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,
vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo

vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.
Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS
215/2020.

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262

ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.