Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Peter Piroš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100156
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100156.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členov

senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci
žalobkyne: A. B. (predtým C.), D. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: E. XX, XXX XX F. F., právne zast.:
SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, so sídlom J. Cikkera 1143/12, 974 01
BanskáBystrica,zaúčasti:G.C.,nar.:XX.XX.XXXX,bytomE.XX,XXXXXF.F.,vkonaníopreskúmanie
zákonnosti oznámenia žalovaného č. Z 6045/2022 zo dňa 16. februára 2023 a oznámenia žalovaného
o výsledku prešetrenia sťažnosti č. OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. Z 6045/2022 zo dňa 16. februára
2023 o d m i e t a .

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti č.
OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03. apríla 2023 z a m i e t a .

III. Vo vzťahu k žalobe o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. Z 6045/2022 zo dňa 16.

februára 2023 žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Vo vzťahu k žalobe o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o výsledku prešetrenia
sťažnosti č. OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03. apríla 2023 žalobkyni, žalovanému a ani ďalšiemu
účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa (ďalej aj „navrhovateľka“) podaním zo dňa 19.10.2022, doručeným Okresnému úradu

Banská Bystrica, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) dňa 19.10.2022, požiadala žalovaného, aby
zapísal záznamom vlastnícke právo žalobkyne do katastra nehnuteľností. Uvedené žiadala na základe
odstúpenia žalobkyne ako darkyne od darovacej zmluvy evidovanej žalovaným pod vkladovým číslom
V 5031/2018, čž 2869/2018 zo dňa 12.09.2018, podpísanej darkyňou dňa 15.08.2018, ktorou žalobkyňa
darovala G. C. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F. F. (ďalej len „obdarovaný“ alebo „ďalší
účastníkkonania“)spoluvlastníckypodielvoveľkosti1kcelkunanehnuteľnostiachvedenýchžalovaným
na LV č. XXXX, k. ú. F. F., obec F. F., a to stavby – súp. č. XX, postavenej na pozemku parc. registra „C“

číslo 1775, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 435 m2, popis stavby: DOM, druh stavby: Iná budova,
druh chránenej nehnuteľnosti: Nehnuteľná kultúrna pamiatka (národná kultúrna pamiatka) a pozemku
parc. reg. „C“ č. 1775 o výmere 435 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Žalobkyňa žiadala,
aby na základe uvedeného odstúpenia od darovacej zmluvy žalovaný rozhodol záznamom o zápisevlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam na žalobkyňu ako vlastníka týchto nehnuteľností o
veľkosti 1 k celku.

2. Žalovaný výzvou zo dňa 24.11.2022 a opätovnou výzvou zo dňa 09.01.2023, vyzval ďalšieho
účastníka konania, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril, že nespochybňuje platnosť
uskutočneného odstúpenia od darovacej zmluvy. V opačnom prípade, aby podal v lehote 30 dní od
doručenia tejto výzvy na súd žalobu a o tomto úkone zároveň informoval žalovaného. Tiež v predmetnej
výzve uviedol, že ak tak neurobí v stanovenej lehote, žalovaný bude mať za to, že s výzvou súhlasí

a tento konkludentný prejav vôle sa bude považovať za akceptáciu vykonaného odstúpenia od zmluvy.

3. Oznámením č. Z-6045/2022 zo dňa 16.02.2023 (ďalej aj len „Oznámenie“) žalovaný oznámil
účastníkom konania, že návrh žalobkyne na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
záznamom na základe odstúpenia žalobkyne (ako darkyne) od darovacej zmluvy V 5031/2018, týkajúcej
sa nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX k. ú. F. F., posúdil ako listinu nezapísateľnú a vyviedol ju

ako bezpredmetnú. V predmetnom Oznámení žalovaný konštatoval, že v rámci skúmania spôsobilosti
listiny na zápis do katastra nehnuteľností v zmysle ustanovení § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“ alebo „katastrálny zákon“) vyzval súčasného
vlastníka predmetných nehnuteľností G. C., D. C. (tu ďalšieho účastníka konania) o vyjadrenie sa, či s

daným odstúpením od darovacej zmluvy súhlasí, či nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia
od darovacej zmluvy, nakoľko len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky. Uviedol,
že mu bolo dňa 25.01.2023 doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k odstúpeniu od darovacej
zmluvy, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s podaným odstúpením od zmluvy. Žalovaný v predmetnom
Oznámení zároveň vyzval žalobkyňu a ďalšieho účastníka konania na uzavretie dohody alebo podania

žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd.

4. Voči Oznámeniu podala žalobkyňa dňa 15.03.2023 sťažnosť (ďalej len „sťažnosť“). O prešetrení
sťažnosti bola spísaná Zápisnica č. OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03.04.2023, a následne žalovaný
vydal Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti č. OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03.04.2023

(ďalej aj len „Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti“ alebo „napadnuté opatrenie“), v ktorom
stručne uviedol obsah sťažnosti žalobkyne a opísal zistený skutkový stav. K rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011 (ďalej len „rozsudok NS SR“), na
ktorý poukazovala žalobkyňa v sťažnosti, uviedol, že tento vychádza z neúčinného predpisu, pričom
postup žalovaného v zmysle tohto rozhodnutia by za aktuálne účinnej právnej úpravy mohol dotknutého

vlastníka nehnuteľnosti dostať do situácie, kedy by ani v prípade podania žaloby o určenie neplatnosti
odstúpenia od darovacej zmluvy na súde, ktorá by bola s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešná,
nemalmožnosťdosiahnuťmeritórnerozhodnutievoveci.Konštatoval,žežalovanývoveciodstúpeniaod
darovacej zmluvy Z 6045/2022 postupoval v zmysle § 36a ods. 1 katastrálneho zákona, kedy katastrálny
odbor neuprednostňuje ani jednu dotknutú stranu, pričom dáva rovnakú možnosť upraviť si vlastnícke

vzťahy obom stranám v prípade, že neakceptujú aktuálne zaevidované vlastnícke vzťahy k predmetnej
nehnuteľnosti. Žalovaný tak urobil aj na základe upozornenia prokurátora zo dňa 29.10.2020, ktorý
na uvedené skutočnosti poukázal v obdobnom prípade a žalovaný upozorneniu vyhovel. Záverom
konštatoval, že v zmysle príslušných ustanovení katastrálneho zákona platí, že ak je okresnému úradu
predložená verejná listina alebo iná listina na vykonanie záznamu, tento buď vykoná záznam (a to

v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona do 60 dní od doručenia takejto listiny) alebo, ak
predložená listina nevychádza z údajov katastra, záznam nevykoná vráti listinu tomu, v koho prospech
právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil, a vyzve dotknuté osoby, aby
uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Na základe uvedených
skutočností žalovaný sťažnosť žalobkyne v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 9/2010 Z. z.“ alebo „zákon o sťažnostiach“) považoval za
neopodstatnenú.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

5. Žalobkyňa podanou správnou žalobou napadla oznámenie žalovaného č. Z 6045/2022 zo dňa
16.02.2023, a tiež oznámenia žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti č. OÚ-BB-KO-2023/019862
zo dňa 03.04.2023 a domáhala sa ich zrušenia a priznania náhrady trov konania vo výške 100%.
V správnej žalobe uviedla, že s uvedenými opatreniami, ako aj s postupom im prechádzajúcim,nesúhlasí. Žalobkyňa má za to, že žalovaný mal v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (Rozsudok
NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010) vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne záznamom tak,
ako to žalobkyňa navrhla vo svojom pôvodnom návrhu. Poukázala na ust. § 36a ods. 1 katastrálneho

zákona a na Rozsudok NS SR, podľa ktorého: „Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje. Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého
nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska
obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke
právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom.“

Tiež sa v ňom uvádza: „Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala
by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu (§80 písm. c)
OSP) s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného
odstúpenia od zmluvy.“. Podľa žalobkyne preto v zmysle nesúhlasného stanoviska obdarovaného
žalovaný síce správne vyzval účastníkov konania aby uzatvorili dohodu alebo podali žalobu vo veci,
ale následne podľa nej nesprávne vyhodnotil nečinnosť obdarovaného a odignoroval skutočnosť, že

obdarovaný takúto žalobu nepodal. Žalovaný mal vykonať záznam vlastníckeho práva v prospech
žalobkyne z dôvodu, že obdarovaný opomenul vykonať potrebné úkony pre ochranu svojho práva, t. j.
nepodal žalobu v zmysle výzvy žalovaného.

6. K tvrdeniu žalovaného, že citovaný judikát (rozsudok NS SR) vychádza z neúčinného ustanovenia

§ 80 písm. c) OSP, ktorý nerozlišoval, či sa žalobou možno domáhať rozhodnutia, či tu právo je alebo
nie je, alebo rozhodnutia o určení právnej skutočnosti, a preto ho nemožno aplikovať na aktuálne platné
znenie § 137 CSP, uviedla, že z uvedených ustanovení procesných predpisov upravujúcich konanie pred
súdom vyplýva, že novou úpravou obsiahnutou v CSP došlo k zlepšeniu postavenia žalobcu v konaniach
vznikajúcich z dôvodov upravených v § 36a ods. 1 katastrálneho zákona. Nie je preto podľa nej možné

konštatovať, že citovaný judikát sa na uvedenú vec nevzťahuje z dôvodu, že procesnoprávna úprava,
z ktorej vychádzal, je neúčinná, nakoľko účinná právna úprava obsiahnutá v § 137 CSP je identická a
dokonca priaznivejšia pre obdarovaného.

7. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný nezobral do úvahy konkludentný prejav vôle obdarovaného,

ktorý sa rozhodol nebrániť svoje údajne vlastnícke právo a nepodal žalobu vo veci, a teda žalovaný
uprednostnil obdarovaného napriek jeho jasnému a nespochybniteľnému prejavu vôle, t. j. opomenutiu
podať žalobu vo veci. Znovu poukázala na odôvodnenie Rozsudku NS SR, v ktorom sa uvádza, že „či
platnosťodstúpeniaodzmluvyniejemedziúčastníkmisporná,musísprávakatastraobligatórneskúmať,
a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie vyvoláva náležité právne účinky ako i s prihliadnutím

na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho vzťahu. Túto skutočnosť,
možno preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany“. Uviedla, že
žalovaný sám vyzval obdarovaného listom zo dňa 24.11.2022, aby podal na súd žalobu, inak to bude
žalovaný považovať za akceptáciu vykonaného odstúpenia od zmluvy, avšak napriek tomu žalovaný
nekonal v súlade s vlastnou výzvou a návrh žalobkyne na záznam zamietol. Uviedla, že obdarovaný

napriek písomnej výzve žalovaného nevykonal žiadny právny úkon, ktorým by chránil svoje údajné
právo, a teda konkludentným konaním prejavil svoju vôľu akceptovať odstúpenie od zmluvy. Žalovaný
mal teda konať v súlade s prejavom vôle obdarovaného, a zároveň chrániť dobromyseľnosť žalobkyne
a vykonať záznam vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy, do
katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne.

8. Žalobkyňa v žalobe tiež konštatovala, že žalovaný vo svojom pôvodnom rozhodnutí o nevykonaní
záznamu ani v rozhodnutí o prešetrení sťažnosti, nepoučil strany o možných opravných prostriedkoch
ani o možnosti preskúmať uvedené rozhodnutia súdom, čím znemožnil riadnu ochranu práv a právom
chránených záujmov žalobkyne. Aj z uvedeného dôvodu sú preto napadnuté opatrenia nezákonné,

nakoľko sú ich závery v priamom rozpore s vôľou zmluvných strán, pričom napadnuté opatrenia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia ako aj z nesprávne zisteného skutkového stavu.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe stručne zopakoval priebeh administratívneho konania, poukázal na
ustanovenia, § 36 ods. 2 a § 36a ods. 1 katastrálneho zákona, pričom uviedol, že okresný úrad je povinný
skúmať, či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi jej účastníkmi sporná. Platnosť odstúpenia od
zmluvy možno preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany, ktoré môžebyť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra. Pokiaľ sa druhý
účastníkvyjadrí,ženespochybňujeplatnosťuskutočneniaodstúpeniaodzmluvy,správakatastravykoná
príslušný záznam v katastri nehnuteľností. Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia

od zmluvy, je priliehavejším postup okresného úradu podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý
neuprednostňuje ani jednu dotknutú stranu. Poukázal tiež na ust. § 5 ods. 2 katastrálneho zákona,
v zmysle ktorého má okresný úrad, katastrálny odbor pri záznamovom konaní len evidenčnú funkciu
a nemôže rozhodovať spor o vlastnícke právo. Záverom uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení
katastrálneho zákona platí, že ak je okresnému úradu predložená verejná listina alebo iná listina na

vykonanie záznamu, tento buď vykoná záznam (a to v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona
do 60 dní od doručenia takejto listiny) alebo, ak predložená listina nevychádza z údajov katastra, záznam
nevykoná vráti listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto
ju predložil, a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva
k nehnuteľnosti.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

10. Žalobca v podanej replike k vyjadreniu žalovaného v podstate zopakoval dôvody uvádzané už
v podanej správnej žalobe.

11. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe

12. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa na základe fiktívneho

doručenia účelovo sformulovanej písomnosti o odstúpení od darovacej zmluvy žiadala de facto o prevod
podielu nehnuteľného majetku, ktorého je ďalší účastník konania vlastníkom. Uviedol, že na adrese E.
XX, F. F. mu žalobkyňa zrušila trvalý pobyt, preto je adresou jeho trvalého pobytu odvtedy Mesto Banská
Bystrica, pričom býva na adrese E. X, F. F. na základe nájomnej zmluvy, pričom na tejto adrese býva aj
jeho syn s rovnakým menom. O všetkých týchto skutočnostiach žalobkyňa podľa neho vedela, a preto

fikcia doručenia údajného odstúpenia od darovacej zmluvy nenastala. Uviedol, že je scestné tvrdenie
právneho zástupcu žalobkyne, že pokiaľ nesúhlasil s prevodom svojho majetku a nehájil svoje právo
na súde, že s týmto prevodom súhlasí. Zdôraznil, že na základe výzvy katastra napísal, že s týmto
nesúhlasí, a preto sa má jeho prejav vôle rešpektovať. Poukázal na ustanovenia § 628 až § 630 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky

zákonník“), v zmysle ktorých, ak obdarovaný s vrátením daru nesúhlasí a výzvu darcu na vrátenie
veci nerešpektuje, musí darca pred uplynutím premlčacej lehoty uplatniť svoj nárok na vrátenie daru
na súde. Konštatoval, že darovacia zmluva je špecifickým inštitútom nadobudnutia vlastníckeho práva
a v jej prípade zákon stanovuje ako jediný správny postup podanie žaloby na súde, ktorou sa darca
môže domáhať vrátenia daru. Odstúpenie od darovacej zmluvy by bolo prakticky možné iba v prípade,

že by sama darovacia zmluva ustanovenie o práve na odstúpenie od nej obsahovala, čo predmetná
darovacia zmluva neobsahuje. Podľa ďalšieho účastníka konania nedošlo k platnému odstúpeniu od
darovacej zmluvy, a preto žalovaný postupoval správne, zákonne a v súlade s rozsudkom NS SR, keď
obligatórne skúmal platnosť odstúpenia od zmluvy a pri zistení, že tomu tak nie je, konanie zastavil.
Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobkyňu zaviazať k plnej úhrade trov, ktoré jej konaním

dotknutým stranám, vrátane vedľajšieho účastníka vznikli.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

13. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal

napadnutéopatreniažalovaného,vrátanekonania,ktoréichvydaniupredchádzalo,pričomvecprejednal
v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil podmienky pre nariadenie
pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené
na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 19.02.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 26.02.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

14. Správny súd preskúmaním správnej žaloby zistil, že žalobkyňa žiadala jednou správnou žalobou
o preskúmanie dvoch opatrení žalovaného, a to preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č.
Z 6045/2022 zo dňa 16. februára 2023 a zákonnosti oznámenia žalovaného o výsledku prešetreniasťažnosti č. OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03. apríla 2023. Správny súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že žaloba o preskúmanie oznámenia žalovaného č. Z 6045/2022 zo dňa 16. februára 2023
bola podaná oneskorene, preto ju odmietol. Žalobu o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o

výsledku prešetrenia sťažnosti č. OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03. apríla 2023 správny súd zamietol
podľa § 190 SSP, pretože dospel k záveru, že nie je dôvodná.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,

opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách..

17. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote

dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

19.Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

20. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

21. Podľa § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho
dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím

posledného dňa tohto mesiaca.

22. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti opatrenia - oznámenia
žalovaného č. Z 6045/2022 zo dňa 16. februára 2023. Správny súd v súlade s § 97 SSP preskúmal
podmienky konania, teda prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého opatrenia žalovaného

zo dňa 16.02.2023 a dospel k záveru, že nie sú splnené, pretože žaloba voči tomuto opatreniu bola
podaná oneskorene.

23. Žalobou napadnuté oznámenie žalovaného č. Z 6045/2022 zo dňa 16. februára 2023 bolo žalobkyni
doručené dňa 02. marca 2023 (čo vyplýva z doručenky založenej v administratívnom spise žalovaného).

V zmysle citovaného ustanovenia § 181 ods. 1 SSP v spojení s § 69 ods. 4 SSP žalobkyni uplynula
lehota na podanie správnej žaloby voči tomuto opatreniu dňa 02. mája 2023, ktorý číselným označením
zodpovedal dňu oznámenia napadnutého opatrenia a bol riadnym pracovným dňom (utorok), pretože
týmto dňom uplynula dvojmesačná lehota na jej podanie, plynúca od doručenia (oznámenia) žalobou
napadnutého opatrenia žalovanej č. Z 6045/2022 zo dňa 16. februára 2023. Žalobkyňa však podala

správnu žalobu elektronicky prostredníctvom portálu ÚPVS až dňa 02. júna 2023, teda po uplynutí
zákonnej lehoty na včasné podanie správnej žaloby.

24. Vzhľadom k tomu, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č.
Z 6045/2022 zo dňa 16. februára 2023 bola podaná oneskorene a zmeškanie lehoty na jej podanie

nemožno podľa § 181 ods. 4 SSP odpustiť, správny súd správnu žalobu podanú žalobkyňou voči tomuto
oznámeniu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako podanú oneskorene.

25. Podľa § 36 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona; (1) Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná
listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje

náležitosti podľa tohto zákona. (2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu,
okresný úrad vykoná záznam do katastra.26. Podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona; Ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá
nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju

predložil a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne
vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.

27. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona; Okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní
odo dňa začatia konania o zázname, ak odsek 3 neustanovuje inak.

28. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

29. Podľa § 80 písm. c) OSP; Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

30. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“); Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím

orgánu verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu (čl. 46
ods. 2 Ústavy SR). Je len na ňom, ako svoje právo využije. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní
pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané
dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi aký rozsah a obsah prieskumu stanoví uvedením žalobných

bodov (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže vyhľadávať dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia a ani za neho dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa
obsahu administratívneho spisu, keďže žalobca je povinný uviesť v žalobe žalobné body (§ 182 ods. 1
SSP). Všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej konkretizácie na daný prípad
neumožňujú vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum zákonnosti žalobou napadnutého

rozhodnutia.

33. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala preskúmania oznámenia žalovaného o výsledku
prešetrenia sťažnosti zo dňa 03.04.2023. Namietala, že žalovaný mal zapísať vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam záznamom v jej prospech, a to na základe jej odstúpenia od darovacej zmluvy,

keďže ďalší účastník konania sa rozhodol nebrániť svoje vlastnícke právo a nepodal žalobu vo veci
tak, ako ho na to vyzval žalovaný. Podľa žalobkyne mal žalovaný akceptovať konkludentný prejav vôle
obdarovaného a zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli obsahom darovacej zmluvy č.
V 5031/2018, čž 2869/2018 zo dňa 12.09.2018.

34. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 19.10.2022 požiadala
o zápis vlastníckeho práva záznamom, a to na základe vlastného jednostranného odstúpenia od
darovacej zmluvy, ktorou obdarovanému darovala nehnuteľnosti vo veľkosti 1 k celku na LV č. XXXX, k.
ú. F. F.. Predmetná darovacia zmluva bola zapísaná žalovaným pod vkladovým číslom V 5031/2018, čž
2869/2018 zo dňa 12.09.2018. Žalovaný po doručení návrhu žalobkyne zaslal obdarovanému výzvu zo

dňa 24.11.2022 a opätovnú výzvu zo dňa 09.01.2023, v ktorých vyzval obdarovaného, aby sa v lehote
30 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od
darovacej zmluvy. V opačnom prípade, aby podal v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy na súd
žalobu a o tomto úkone zároveň informoval žalovaného. Tiež v predmetnej výzve uviedol, že ak takneurobí v stanovenej lehote, žalovaný bude mať za to, že s výzvou súhlasí a tento konkludentný prejav
vôle sa bude považovať za akceptáciu vykonaného odstúpenia od zmluvy. Obdarovaný v podaní zo
dňa 23.01.2023, doručeným žalovanému dňa 25.01.2023, uviedol, že s návrhom žalobkyne nesúhlasí.

Keďže žalovaný nemal preukázané platné odstúpenie od zmluvy (obdarovaný s odstúpením od zmluvy
evidentne nesúhlasil), postupoval v zmysle § 36a ods. 1 katatrálneho zákona, a teda posúdil listinu ako
nezapísateľnú a vyviedol ju ako bezpredmetnú. Zároveň vyzval žalobkyňu a obdarovaného na uzavretie
dohody alebo podania žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd. Správny súd má za to, že žalovaný
postupoval správne a v súlade so zákonom.

35. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho doručením do
dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany, pričom v prípade odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľnosti má mať v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka takýto úkon písomnú formu.
Príslušné právne účinky však môže vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy. Okresný úrad, katastrálny
odbor nie je oprávnený posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy (v záznamovom konaní má len

evidenčnú funkciu), musí však skúmať, či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi jej účastníkmi
sporná, pretože len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky, ktoré môžu zásadne
zasiahnuť do vlastníckeho práva. Túto skutočnosť je možné preukázať výslovným alebo konkludentným
prejavom druhej zmluvnej strany. Keďže žalobkyňa k návrhu na vykonanie záznamu nepredložila súhlas
obdarovaného s odstúpením od zmluvy a na základe výzvy žalovaného sa obdarovaný vyjadril (písomné

podanie zo dňa 23.01.2023 je súčasťou administratívneho spisu), že s predmetným návrhom nesúhlasí,
čímvýslovnevyjadrilsvojuvôľu,žalovanýmalzapreukázané,žeplatnosťodstúpeniaodzmluvyjemedzi
jej účastníkmi sporná, a preto bolo podľa správneho súdu správne, keď žalovaný posúdil listinu ako
nezapísateľnú a zápis vlastníckeho práva záznamom nevykonal a vyzval žalobkyňu a obdarovaného
na uzavretie dohody alebo podania žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd. Nemožno prisvedčiť

názoru žalobkyne, že žalovaný mal vykonať záznam, pretože nepodanie žaloby na súd obdarovaným
treba považovať za konkludentný prejav vôle – súhlas s odstúpením od darovacej zmluvy. Obdarovaný
totiž výslovne na základe výzvy žalovaného prejavil písomne svoj nesúhlas. Žalovaný nemôže vykonať
zápis vlastníckeho práva záznamom, pokiaľ je sporná právna skutočnosť, na základe ktorej má byť
záznam vykonaný (v danom prípade odstúpenie od darovacej zmluvy). Správny súd opakovane uvádza,

že žalovaný nie je oprávnený posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy, na čo je príslušný len súd,
preto žalovaný správne záznam nevykonal a odkázal obe strany na uzavretie dohody alebo podanie
žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd v zmysle § 36a ods. 1 katastrálneho zákona. Pritom toto
právo majú rovnako obidve strany, nielen obdarovaný.

36. V zmysle príslušných ustanovení katastrálneho zákona, ak je okresnému úradu predložená verejná
listina alebo iná listina na vykonanie záznamu (v tomto prípade odstúpenie od darovacej zmluvy),
môže okresný úrad postupovať len dvomi spôsobmi, a to, že i) vykoná záznam v zmysle § 43 ods.
1 písm. b) katastrálneho zákona do 60 dní od doručenia takejto listiny (pokiaľ sú splnené zákonné
podmienky a nejde o spornú vec), alebo ii) ak predložená listina nevychádza z údajov katastra, záznam

nevykoná vráti listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto
ju predložil, a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva
k nehnuteľnosti (§ 36a ods. 1 katastrálneho zákona). V danom prípade, po zistení sporu o platnosti
odstúpenia od darovacej zmluvy medzi účastníkmi tejto darovacej zmluvy, žalovaný správne v zmysle
ust- 36a ods. 1 katastrálneho zákona záznam vlastníckeho práva v prospech žalobkyne z dôvodu jej

odstúpeniaoddarovacejzmluvynevykonal,keďžeplatnosťodstúpeniaodzmluvybolasporná,aodkázal
obidve strany, aby sa obrátili s určovacou žalobou na súd.

37. Ohľadom poukazovania žalobkyne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011 (kde odstúpenie od zmluvy nebolo sporné), správny súd konštatuje,

že tento skutočne vychádza z neúčinného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, ktorý nerozlišoval, či sa
žalobou možno domáhať rozhodnutia, či tu právo je alebo nie je, alebo rozhodnutia o určení právnej
skutočnosti. Na daný prípad sa aplikuje aktuálne platné znenie § 137 CSP, ktoré síce vychádza
z pôvodného ust. § 80 písm. c) OSP, avšak v ust. § 137 CSP v písmenách c) a d) je už zakotvená
úplne nová koncepcia tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c),

kde ide napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, a pod.,
a d) žaloba o určení právnej skutočnosti, kam možno zaradiť napr. určenie neplatnosti zmluvy podľa
písmena d). Písmeno c) ustanovenia § 137 CSP pritom vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm.
c) OSP, avšak s tým obmedzením, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplývaz osobitného predpisu. V písmene d) ust. § 137 CSP ide o určenie právnej skutočnosti v prípade, ak jej
existenciu predpokladá osobitný predpis. Právnu skutočnosť možno definovať ako skutočnosť, s ktorou
právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami

závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod.
Takáto žaloba je však prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis (viď
komentár k CSP). Správny súd má za to, že išlo o špecifikáciu určovacích žalôb a podmienok pre
ich podanie. Podstatnou v predmetnej veci je ale skutočnosť, či bolo potrebné, aby obdarovaný popri
výslovnom vyjadrení nesúhlasu s odstúpením od zmluvy musel podať aj určovaciu žalobu na súd (t. j.

vykonať dva úkony ako prejav nesúhlasu), aby žalovaný nevykonal záznam na základe odstúpenia od
darovacej zmluvy žalobkyňou. Správny súd má za to, že takáto povinnosť obdarovaného z katastrálneho
zákona nevyplýva. Žalovaný dal obdarovanému možnosť prejaviť svoj nesúhlas s odstúpením od
zmluvy výslovne priamo žalovanému, alebo mohol obdarovaný podať žalobu na súd a upovedomiť
o tejto skutočnosti žalovaného. Pokiaľ by obdarovaný nevyužil ani jednu z týchto možností a nijakým
spôsobom by svoj nesúhlas nevyjadril, išlo by o konkludentný prejav vôle obdarovaného a žalovaný by

bol oprávnený vykonať záznam.

38. Je potrebné poukázať na to, že okresný úrad v zmysle § 5 ods. 2 katastrálneho zákona v konaní
o zázname plní len evidenčnú funkciu. Z ustanovení katastrálneho zákona týkajúcich sa záznamového
konania vyplýva, že ak je okresnému úradu predložená verejná listina alebo iná listina na vykonanie

záznamu, môže vykonať záznam v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona do 60 dní
od doručenia takejto listiny alebo záznam nevykonať, vrátiť listinu tomu, v koho prospech právo
k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil, a vyzvať dotknuté osoby, aby uzavreli
dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti (§ 36a ods. 1 katastrálneho
zákona). V danom prípade obdarovaný výslovne na výzvu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s podaným

návrhom žalobkyne a odstúpením od zmluvy, čo znamená, že odstúpenie od zmluvy je sporné, a preto
podľa správneho súdu žalovaný správne v zmysle ust. § 36a ods. 1 katastrálneho zákona záznam
vlastníckeho práva v prospech žalobkyne z dôvodu jej odstúpenia od darovacej zmluvy nevykonal,
keďže platnosť odstúpenia od zmluvy bola sporná. V zmysle ust. § 36a ods. 1 katastrálneho zákona
pritom okresný úrad vyzve obidve strany na podanie žaloby na súd, a teda obidve strany majú rovnakú

možnosť upraviť si vlastnícke vzťahy, keď neakceptujú aktuálne zaevidované vlastnícke vzťahy k danej
nehnuteľnosti. Aj v rozsudku NS SR je uvedené: „či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi
účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať, a to jednak z dôvodu, že len platné
odstúpenie vyvoláva náležité právne účinky ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov
do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho vzťahu. Túto skutočnosť, možno preukázať výslovným alebo

konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany.“ V danom prípade obdarovaný výslovne prejavil svoju
vôľu v podaní zo dňa 23.01.2023, a preto mal žalovaný správne za to, že platnosť odstúpenia od
darovacej zmluvy je sporná.

39. Ohľadom námietky žalobkyne, že žalovaný vo svojom pôvodnom rozhodnutí o nevykonaní záznamu

ani v rozhodnutí o prešetrení sťažnosti, nepoučil strany o možných opravných prostriedkoch, ani o
možnosti preskúmať uvedené rozhodnutia súdom, a tým znemožnil riadnu ochranu práv a právom
chránených záujmov žalobkyne, správny súd uvádza, že nejde o rozhodnutia, ale o opatrenia
žalovaného (oznámenia), pričom voči nim nie je prípustný opravný prostriedok. Žalobkyňa využila
inštitút podania sťažnosti voči oznámeniu žalovaného o nevykonaní záznamu, čím sa žalovaný riadne

zaoberal v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, čoho výsledkom
bolo oznámenie žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti č. OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03.
apríla 2023. Žalobkyňa využila aj možnosť podať správnu žalobu proti tomuto oznámeniu v zákonom
stanovenej lehote, a preto má správny súd za to, že žalobkyni nebola znemožnená riadna ochranu práv
a právom chránených záujmov.

40. Správny súd preto na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba žalobkyne voči
v zmysle tam uvedených žalobných bodov nie je nedôvodná, postup žalovaného bol v súlade so
zákonom, a preto v zmysle § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o
výsledku prešetrenia sťažnosti č. OÚ-BB-KO-2023/019862 zo dňa 03. apríla 2023 zamietol.

41. Podľa § 170 písm. a) SSP; žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.42. Podľa § 167 ods. 1 SSP; správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

43. Podľa § 168 SSP; žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

44. O trovách konania vo vzťahu k výroku I. správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. a) SSP v spojení
s§175ods.1SSPvýrokomIII.tak,žežiadenzúčastníkovkonanianemáprávonanáhradutrovkonania,
nakoľko žaloba bola odmietnutá.

45. Vo vzťahu k výroku II. tohto rozsudku správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP
spôsobom uvedeným vo výroku IV. rozsudku. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej právo na

náhradu trov konania nepatrí (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie
orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu
mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania
žalovaného nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd
voči neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu

takú povinnosť, svojou povahou vynútiteľnú, sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy,
a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť voči žalobkyni priznané
iné uplatnené trovy konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.