Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-61Csp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200005
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1323200005.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: P. L.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, K., o zaplatenie 6.190,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 30.12.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 6.190,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.861,25

eur od 26.10.2022 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 25.10.2022 medzi postupcom Tatra
banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči

postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 03.02.2016
Zmluvu č. XX-XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že
Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia §
497až507zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek
opakovanýmvýzvampostupcu,vktorýchhopostupcavsúladesust.§53ods.9OZupozorňovalvlehote
nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v
stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne

upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 OZ vyhlásil
podaním zo dňa 02.01.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške6.190,17 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.861,25 eur, z riadneho úroku vo výške 278,44
eur, z úroku z omeškania vo výške 15,48 eur, z poplatkov vo výške 35,00 eur a z poistenia splátok
vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky
do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške
6.190,17 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.861,25 eur, z neuhradeného
riadneho úroku vo výške 278,44 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 15,48 eur a z

neuhradených poplatkov vo výške 35,00 eur. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka „Ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje
zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške
dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“ Podľa § 369 ods. 3 Obchodného
zákonníka „Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť
úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“ S účinnosťou od

01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 2
Civilného sporového poriadku „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo.“ Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku „Každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej
republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho

dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.“ Žalobca ohľadom
uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany
zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn.
6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených
veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou

otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti
odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach
C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie
svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania
pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania

s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak
funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov
tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver
o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. S účinnosťou od 01.02.2013 je
výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z

omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom 26.10.2022, t.j. dňom nasledujúcim po
dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Na základe uvedených úhrad žalovaného žalobca vyčísľuje úrok z
omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky nasledovne: 5 % ročne zo sumy 5.861,25 eur od 26.10.2022
do zaplatenia.

3. Žalobca k žalobe a v priebehu konania predložil najmä nasledovné listiny: zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 25.10.2022 s prílohou, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením
pre fyzické osoby č. 00-XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2016, oznámenie o vyhlásení splatnosti s
výzvou na zaplatenie zo dňa 02.01.2020, podací hárok č. N výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo
dňa 02.12.2019, podací hárok č. N sadzobník poplatkov Tatra banky, a.s., oznámenie o postúpení

pohľadávky zo dňa 02.11.2022, platobnú históriu, pokus o zmier zo dňa 18.11.2022, podací hárok.

4. Žalovaný sa vo veci nevyjadril, neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu. Žaloba mu bola
doručená dňa 17.04.2024 spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľazákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") a s výzvou na vyjadrenie (§ 167
ods. 2 CSP).

5. Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 10.02.2025, aby oznámil nasledovné skutočnosti: celkovú výšku
úhrad žalovaného zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 00-
XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2016, ktorá je predmetom tohto sporu, prehľad platieb aj s uvedením výšky
adátumukaždejjednotlivejúhrady,ktoréžalovanýuhradilzozmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru
s poistením pre fyzické osoby č.: 00-XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2016, a aby súdu predložil nasledovné

listiny: všeobecné obchodné podmienky k zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre
fyzické osoby č.: 00-XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2016, doklady týkajúce sa postupu veriteľa podľa § 7
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

6. Žalobca podaním zo dňa 20.02.2025 na výzvu súdu oznámil, že v prílohe predkladá výstup z interných

aplikácií postupcu s názvom OSVEDČENIE VERIFIKOVANIA BONITY A MOŽNOSTI SPÁCANIA
ÚVERU, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver
žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom
režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo
Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie

postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého osvedčenia. Výdavky: a) náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné
minimum spotrebiteľa v sume 198,09 eur. Uvedené predstavuje paušálnu sumu výdavkov na bývanie,
energie,telekomunikačnéslužbyavýdavkyosobnejspotreby.Tietovýdavkytotižniejemožnéobjektívne

overiť bez neprimeraného zásahu do súkromia potencionálneho žiadateľa o úver. V prípade, ak by
žiadateľ o úver mal preukazovať mesačné výdavky osobnej spotreby, bolo by potrebné vykonať šetrenie
v mieste jeho bydliska, preukázať mesačnú spotrebu domácnosti a zohľadniť napríklad klimatické
podmienky v danom období, zohľadniť náklady žiadateľa o úver na dopravu dokladovaním nákladov na
motorové vozidlo alebo MHD, prípadne sledovať jeho správanie pri nakupovaní potravín a ich následnú

spotrebu. Takéto šetrenie je samozrejme absurdné a v bežnom živote nerealizovateľné. Tieto výdavky
sú teda nahradené sumou životného minima, ktorá je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov
fyzickej osoby, a teda aj základných výdavkov na život. Tento postup je schválený Národnou bankou
Slovenska a plne v súlade s usmerneniami Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking
Authority - EBA). b) výška splátky spotrebiteľského úveru. Výška splátky poskytnutého úveru bola vo

výške 138,48 eur. c) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Z úverového registra mal veriteľ
informáciu o existujúcom záväzku s mesačnou splátkou vo výške 15 eur. Príjmy. Príjem spotrebiteľa
veriteľ overil na základe externých zdrojov vo výške 2 000 eur. Výdavky spotrebiteľa boli vo výške 351,57
eur a príjmy spotrebiteľa vo výške 2.000 eur. Výdavky neprekračovali príjmy a teda odborná starostlivosť
pri posudzovaní bonity bola zachovaná.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu (§ 204 CSP).

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci
je medzi stranami nesporný, preto súd na základe nesporného skutkového stavu vec právne posúdil

nasledovne.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ") spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

11. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.12. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

13. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

14. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

15. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "zákon č. 129/2010

Z.z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno

spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)

17. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

18. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky 17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely

posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o
spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.

19. Podľa § 7 ods. 15 a 16 zákona č. 129/2010 Z.z. (15) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (16) Vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do
ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými
sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.21. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b)
na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
18b) a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. (2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie
krízových situácií na finančnom trhu,21a) upravujúcich konkurzné konanie,22) alebo ide o prechod
pohľadávky z banky, pobočky zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu,6)
na banku, pobočku zahraničnej banky alebo finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu,6) s
predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ") zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

25.Súddospelkzáveru,žežalobajenedôvodnázdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie.Vecná
legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku
vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp.
zn. 6Cdo 214/2011).

26. Súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobca ani na základe výzvy súdu, nepredložil v konaní
dôkazy preukazujúce, že by veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanému disponoval dostatočnými
informáciami a potvrdeniami o finančnej situácii žalovaného, ktorých predloženie zaťažovalo práve
žalobcu. Súd poukazuje na to, že dôvodnosť žaloby je závislá i od splnenia povinnosti právneho
predchodcu žalobcu s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver

(overenie bonity spotrebiteľa) v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom od uvedeného tiež
závisí nielen možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ale aj právo postúpenia žalovanej pohľadávky
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v spojení s § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda v prvom rade
najmä otázka aktívnej vecnej legitimácie.

27. Súd sa teda zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu a zistil, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný,keďženepreukázal,žebyprávnypredchodcažalobcu(banka)písomnevyzvalžalovaného
(klienta) na splnenie jeho peňažného záväzku voči banke. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepochybne ustanovuje zákonnúpodmienku pre platné postúpenie pohľadávky banky. V prípade absencie takej písomnej výzvy právny
predchodca žalobcu (banka) nebol oprávnený postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe bez súhlasu žalovaného (klienta), pričom

ani tento súhlas žalobca v konaní nepreukázal. Banka totiž môže postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu klienta
(žalovaného) len vtedy, ak splní zákonom ustanovenú podmienku, a teda písomne vyzve klienta, ktorý je
nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči banke a aj napriek
tejto písomnej výzve je naďalej v omeškaní. Žalobca však v konaní takúto písomnú výzvu podľa § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vo vzťahu k nároku na
zaplatenie žalovanej sumy pred realizáciou postúpenia pohľadávky nepreukázal, čo bránilo jej platnému
postúpeniu na žalobcu. Súd poukazuje na to, že banka síce oznámila žalovanému zosplatnenie úveru,
avšakuvedenésúdnepovažovalzariadnesplnenievýzvypodľacitovanýchustanovení,keďžeaždaným
okamihom sa mal stať úver v celosti splatným a teda až od uvedeného okamihu mohol veriteľ uvažovať
o omeškaní dlžníka so zaplatením zosplatneného úveru, a to aj s poukazom na ustanovenie § 563 OZ. V

tejtosúvislostisúdpoukazujenarozhodnutie60/2018(RozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
z 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017), podľa ktorého „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením
pohľadávky.Postúpeniepohľadávkybanky,kuktorémudošlovrozporestýmtoustanovením,jeneplatný
právny úkon.“

28. Súd poukazuje na to, že „v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o
bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra

2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020, 6/2022).

29. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci
mal súd v konaní za preukázané, že predmetný spor medzi stranami má charakter spotrebiteľského
sporu. Súd mal za preukázané, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením

pre fyzické osoby číslo 00-XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2016 uzatvorená medzi žalovaným ako
spotrebiteľom a právnym predchodcom žalobcu Tatra bankou, a.s. ako veriteľom, je spotrebiteľskou
zmluvou a zmluvný vzťah strán sporu na základe tejto zmluvy je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva
o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom /§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ/ a z uvedeného
dôvodu sa záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov

ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tomto prípade však ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu a
z uvedeného dôvodu je na predmetnú vec potrebné aplikovať aj ustanovenia predpisov upravujúcich
spotrebiteľské zmluvy najmä ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. účinný
ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, teda k okamihu vzniku zmluvného vzťahu.

30. Súd mal v konaní za preukázané, že veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ dňa 03.02.2016 platne
uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo zmluvy XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 8.800 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi
zaplatiťv96pravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýškejednejmesačnejsplátkyá138,48eur,priročnej
úrokovej sadzbe 10,90 %, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 11,63 %, priemernej hodnote

RPMN 10,08 %, s celkovou čiastkou na zaplatenie 13.294,08 eur.

31. Spornou skutočnosťou v konaní teda nebolo uzatvorenie predmetnej zmluvy, ani poskytnutie úveru
a ani skutočnosť, že žalovaný z tejto zmluvy uhradil sumu celkom 5.929,72 eur. Na základe zisteného
skutkovéhostavuaprávnehoposúdeniavecivšaksúddospelkzáveru,žežalobcavkonanínepreukázal

dôvodnosť podanej žaloby, a to najmä z dôvodu, že nepreukázal, že by veriteľ, ktorý uzatvoril so
žalovaným ako spotrebiteľom predmetnú úverovú zmluvu, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), čo má za následok, že nebol oprávnený od žalovaného ako
spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z.).

32. Žalobca súdu nepredložil také listiny, ktoré by preukazovali splnenie zákonnej povinnosti veriteľa
skúmať bonitu spotrebiteľa podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Nepreukázal, že by veriteľ pred uzavretímpredmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere akýmkoľvek spôsobom posúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, s tým, že mal vziať do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa.

Žalobca ani len nepreukázal, že by od žalovaného žiadal poskytnutie údajov potrebných na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Navyše z vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.02.2025
vyplýva, že veriteľ v zásade vychádzal len z výdavkov a príjmov žalovaného, čo odporuje ustanoveniu
§ 7 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže je potrebné zohľadniť aj iné skutočnosti. Ak by veriteľ tieto údaje s
odbornou starostlivosťou posúdil z príslušných registrov (§ 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z.), mohol

dospieť aj k záveru, že žalovaný nespĺňa podmienky pre poskytnutie úveru. Vynaloženie odbornej
starostlivosti je povinný hodnoverne preukázať veriteľ a nie spotrebiteľ (§ 7 ods. 15 zákona č. 129/2010
Z.z.).

33. Súd pre úplnosť dodáva, že v danom prípade nebolo preukázané, že by veriteľ čo i len posudzoval
bonitu žalovaného, keďže veriteľ o tom nepredložil žiadne relevantné doklady (napríklad pracovnú

zmluvu žalovaného, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, posúdenie informácií o možnej vyživovacej
povinnosti a podobne. V danom prípade ide teda o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 zákona č.
129/2010 Z.z..

34. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že „...smernica č. 2008/48/ES uložila v článku 8 členským

štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa
na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby
na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Povinnosť veriteľa posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa
vychádza zo systému ochrany zavedeného touto smernicou, najmä myšlienky, že spotrebiteľ sa
v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Zároveň
je cieľom tejto povinnosti posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť tak poskytnutiu nebonitného
spotrebiteľského úveru, čo súčasne chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej
neschopnosti. Na uvedené potom nadväzuje i povinnosť súdu ex offo preskúmať existenciu porušenia

povinnosti veriteľa stanovenej v článku 8 smernice č. 2008/48/ES a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia
tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve (k tomu aj rozsudok Súdneho dvora EU č. C 679/18).
Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu zákon č. 129/2010 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu
odborná starostlivosť pri skúmaní úverovej bonity spotrebiteľa veriteľom. Tento pojem je pre účely
spotrebiteľských vzťahov vyložený v § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

a vyžaduje od dodávateľa úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne od
neho očakávať pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súdna prax, reflektujúc aj na
gramatický a logický výklad predmetného ustanovenia, sa zhodla na tom, že posúdeniu schopnosti
spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou nezodpovedá len čisto formálne osvojenie si

spotrebiteľom poskytnutých údajov o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré sú už
bežnou súčasťou spotrebiteľských formulárových zmlúv. Tento záver a contrario vyplýva aj z § 11 ods.
2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z., nepriamo dotvárajúceho obsah pojmu odborná starostlivosť pri
skúmaní úverovej bonity spotrebiteľa; to za porušenie odborne starostlivého posudzovania schopnosti
splácať spotrebiteľský úver hrubým spôsobom považuje jej posudzovanie bez akýchkoľvek údajov

o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra. Vynaloženie odbornej starostlivosti v kontexte povinnosti uvedenej v § 7
ods. 1 citovaného zákona tak predpokladá zhromaždenie relevantných informácií, vyhodnotenie ich
dostatočnosti pre účely úverovej bonity spotrebiteľa a ich verifikovanie (pozn. odvolacieho súdu k
zhodným záverom dospela aj česká právna obec- viď napr. Wachtlová, L. a Slaniana, J.: Zákon o

spotrebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H.
Beck,2011,str.98-109,naktoréodkazujeajNajvyššísúdČRnapr.vrozsudkusp.zn.33Cdo/2178/2018,
sp. zn. 33Cdo/201/2018). Za týmto účelom má veriteľ k dispozícii viaceré verejne dostupné informácie
a osobitné databázy (napr. Spoločný register bankových informácií, Nebankový register klientskych
informácií a iné) ... i keď na účely overenia úverovej bonity môže veriteľ použiť metódu, resp. metódy,

ktoré považuje za najvhodnejšie, tieto by mali vychádzať z konkrétnych a dostatočných informácií a
potvrdení o finančnej situácii spotrebiteľa, ako sú potvrdenia o príjmoch, výdavkoch, výpisy a pohyby
na bankových účtoch, daňový výmer a podobne; overenie úverovej bonity sa totiž nemôže obmedziť
len na vyjadrenia spotrebiteľa, ktoré nie sú ničím podložené... z obsahu súdneho spisu ... nevyplynuližiadne dôkazy svedčiace pre skutkový záver konajúceho súdu ohľadne splnenia povinnosti pôvodného
veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ... nemožno pritom opomenúť, že od tohto záveru
pritom závisí nielen možnosť predčasného zosplatnenia úveru, na základe ktorej si žalobca uplatnil

žalovanú pohľadávku, ale aj ... právo postúpenia žalovanej pohľadávky, s ohľadom i na ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z.), ... a teda je od neho závislá aj
otázka aktívnej vecnej legitimácie ...; sankciou pre veriteľa, ktorý neposúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver je nemožnosť žiadať o jednorazové splatenie úveru, príp.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.“ (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoCsp/24/2023

zo dňa 28.06.2024).

35. Z uvedeného postupu je zrejmá potom tá skutočnosť, že keďže veriteľ nebol oprávnený od
žalovaného vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (úver zosplatniť), nebol oprávnený
takto zosplatnenú pohľadávku ani postúpiť na tretiu osobu (§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a § 525 ods. 2 OZ). Veriteľ je totiž oprávnený práva vyplývajúce zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere previesť na tretiu osobu, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s
ňou spojenými a ide o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Keďže v

danom prípade mal súd za preukázané, že veriteľ porušil povinnosť uloženú mu zákonom, posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného v pozícii ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
(§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a teda nemohol predmetnú pohľadávku so všetkými právami s ňou
spojenými ani účinne postúpiť na tretí subjekt. O to skôr, keď veriteľom bola banka, pričom v konaní

nebolo ani preukázané, že by po oznámení o vyhlásení splatnosti vyzvala žalovaného na plnenie v
súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže „...predtým, ako by veriteľ, ktorý
je bankou mohol platne pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, museli byť splnené osobitné podmienky
ustanovenév§92ods.8zákonaobankách,ktorýmisú(1.)písomnávýzvabankyklientovi(nazaplatenie
dlhu) a (2.) omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke napriek výzve podľa bodu (1.) Bez splnenia týchto osobitných
podmienok ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpenie pohľadávky banky zakazuje, v
dôsledku čoho je jej postúpenie vylúčené aj podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla 2018). Postúpenie pohľadávky v rozpore
s § 92 ods. 8 zákona o bankách preto predstavuje neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka(uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Obdo/92/2018zodňa20.novembra2019).Žalobca
nepreukázal úplné splnenie osobitných podmienok, podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ (odsek
46., 47. a 48. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7Csp/158/2019). „Postupca
nepostupoval v súlade s § 92 ods. 8 ZoB, keď nezaslal žalovanému ako dlžníkovi výzvu, ktorá v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti

na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek
výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka nielen vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy
s uvedením lehoty 90 dní, ale ho aj upozorniť, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená
postúpiť pohľadávku na iný subjekt ... bez jeho súhlasu. Keďže žalobca nepreukázal naplnenie všetkých
predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky zo strany postupcu tak, postúpenie pohľadávky nie je

možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 OZ.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdp/1/2024 zo dňa 23.01.2025).

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I. výrokovej časti
tohto rozsudku).

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1, § 255 CSP v spojení s
Čl. 4 a Čl. 17 CSP. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný by mal nárok na náhradu trov
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Keďže však žalovaný bol v konaní nečinný, nevznikli mu ani
žiadne trovy konania. Preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov s poukazom

na Čl. 4 ods. 2 CSP a hospodárnosť konania (Čl. 17 CSP) rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II.
výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto
rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.

1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1

CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.