Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by Mgr. Jana Brídziková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-39Cb/58/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122359689
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Brídziková
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6122359689.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: H Point,
s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, právne zastúpený: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.682,11 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumuvovýške1.682,11EURspolusúrokomzomeškaniavo
výške 9,00 % ročne zo sumy 1.682,11 EUR od 15.03.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.06.2022 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.682,11 EUR
s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobou uplatnený nárok odôvodňoval tým, že dňa 15.09.2021 došlo k škodovej udalosti, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Mercedes Benz V250, EČV: KE XXXMP
poškodeného spoločnosti VistaRail s.r.o.. Poistná udalosť bola nahlásená žalovanému, s ktorým mal
poškodený uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie predmetného vozidla.
Poškodený si poistené vozidlo dal opraviť u žalobcu ako opravcu, pričom náklady na opravu vozidla
boli vo výške 8.443,39 EUR bez DPH. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal
poškodenémuuplatnenúsumupoistnéhoplnenia,ktorúsižalobcauplatnilžalobouvsume1.682,11EUR
( po odpočítaní spoluúčasti vo výške 422,17 EUR). Nepriznaná pohľadávka vo výške 1.682,11 EUR bola
následne postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. Dôvodom krátenia nároku bolo
neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis a neprimerane účtované náklady
na lakovací materiál. Žalobca mal za to, že skutočnosti uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom
plnení nemali zákonný ani zmluvný podklad. Žalobca uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už
samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku
sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle a poistený, resp. žalobca žiadal len zaplatiť sumu, ktorú
skutočne uhradil za opravu poškodeného vozidla. Žalobca tiež uviedol, že rozlišovanie servisov na
autorizovanéaneautorizovanénemáoporuvzákone.Žalobcapriopravemotorovéhovozidlapostupoval
tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné akopred škodovou udalosťou. Náklady na lakovanie a prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby
účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje cenu obvyklú v danom regióne, pre konkrétnu značku a
typ vozidla. Žalobca uviedol, že pri motorovom vozidle za jednu hodinu mechanickej a lakovacej práce
účtoval sumu 60,00 EUR bez DPH, čo bola v porovnaní s ostatnými autoservismi cena porovnateľná,
resp. výhodnejšia a nižšia cena. Žalobca poukázal na to, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností
dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy. K nákladom na lakovací materiál žalobca poukázal na to, že
poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený lak - metalízu v dvoch vrstvách,
preto aby autoservis, resp. žalobca uviedol poškodené vozidlo do stavu pred škodovou udalosťou, musel
naniesť pri oprave vozidla lak v dvoch vrstvách a tým pádom vynaložiť náklady na lakovací materiál vo
väčšom rozsahu ako priznal žalovaný. Žalobca si tiež žalobou uplatnil nárok na úroky z omeškania s
poukazom na § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a nárok
na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 08.07.2022 platobný rozkaz sp. zn. 10Up/782/2022,
proti ktorému žalovaný podal odpor.
4. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 15.07.2022 vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní. Žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore z dôvodu, že Zmluva
o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu je neplatná,
vzhľadom na neexistenciu predmetu postúpenia a právny predchodca žalobcu nemohol previesť na
inéhoviacpráv,akomalsám,t.j.pohľadávkuleasingovejspoločnosti.Žalovanýuviedol,ževčasevzniku
poistnej udalosti, ako aj vzniku nároku na vyplatenie poistného plnenia, tento nárok na poistné plnenie
prislúchalleasingovejspoločnostianieprávnemupredchodcovižalobcualebožalobcovi.Votázkevýšky
náhrady poistného plnenia žalovaný poukazoval na to, že je vždy potrebné zohľadniť hľadisko účelnosti
a primeranosti a poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne a
primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Žalovaný mal za
to, že výška tohto plnenia nie je daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek
výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Žalovaný
tiežzdôrazňoval,žerozsahprávanapoistnéplnenieniejetotožnýsprávomnanáhraduškody.Žalovaný
tiež namietol žalobcom uplatnený úrok z omeškania, a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 596/2017, zo dňa 28.09.2017 s tým, že mal za to, že žalovaný
ukončil šetrenie dňa 25.02.2022 a vyplatil poistné plnenie vo výške 6.339,11 EUR dňa 01.03.2022, a
teda žalovaný dodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do
omeškania s plnením svojho záväzku.
5. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v replike doručenej súdu dňa 25.07.2022. Vo vzťahu
k aktívnej legitimácii žalobcu, žalobca požiadal o dodatočnú lehotu na predloženie dôkazov
preukazujúcich aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. K limitácii normohodiny žalobca uviedol, že z
Oznámenia o poistnom plnení a o ukončení šetrenia nevyplýva žiadne odôvodnenie skutočností, prečo
žalovaný považoval účtovanú cenu za normohodinu prác za neprimeranú. Ak aj žalovaný poukazoval
na čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, žalobca mal za to, že šetrenie žalovaného a krátenie
nároku na poistné plnenie bolo v priamom rozpore so Zmluvnými dojednaniami, nakoľko v poistných
podmienkach žalovaného bolo uvedené, že cena za normohodinu prác bude 25,00 EUR bez DPH,
pričom priznaná bola len suma 21,00 EUR bez DPH. Žalobca mal tiež za to, že dojednanie vo VPP,
ktoré jednu skupinu podnikateľov zvýhodňuje na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa
konštantnej judikatúry. Žalobca mal za to, že v zmysle judikatúry je len na poistenom, či si nechá svoje
poškodené vozidlo opraviť v autorizovanom alebo neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom
autoservise. Žalobca tiež mal za to, že žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na značkové
(autorizované) a neznačkové (neautorizované), resp. na zmluvné a nezmluvné, nemá oporu ani v
zákone ani v európskej judikatúre. K spornej otázke ohľadom úrokov z omeškania žalobca uviedol, že
žalovaným označené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 zo dňa
28.09.2017 je na predmetný spor neaplikovateľné. Žalobca mal za to, že z ustanovenia § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné
rozhodnutie súdu. Žalovaný mal za to, že ak by bol prijatý výklad žalovaného, potom by nastal hrubý
zásah do spravodlivosti a nežiadúci stav, ktorý by umožňoval poisťovniam bez sankcie - hrozby úroku
z omeškania, hromadne zamietať poistné udalosti s tým, že by preniesli bremeno uplatnenia práva
na poškodených, resp. poistených. Poisťovne v rozpore so zákonom by tak neboli nútené riadne a
včas prešetrovať poistné udalosti a konať v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca tiežpoukázal na to, že žalovaný sám v oznámení o poistnom plnení uviedol, že došlo k skončeniu šetrenia
poistnej udalosti dňa 12.08.2021, kedy žalovaný predložil poistenému vyjadrenie likvidátora k poistnej
udalosti s výpočtom výšky poistného plnenia. Žalovaný tým, že neuhradil žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi poistné plnenie riadne a včas a v ním uplatnenej výške, dostal sa s kráteným plnením do
omeškania, a to na 16. deň po ukončení likvidácie, resp. skončení šetrenia.
6. Spor bol na Okresný súd Bratislava I (v súčasnosti Mestský súd Bratislava III) postúpený dňa
29.07.2022.
7. Podaním doručeným súdu dňa 13.09.2022 žalobca súdu predložil zmluvy o postúpení pohľadávky.
8. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril v duplike doručenej súdu dňa 02.12.2022. K spornej otázke
aktívnej legitimácie žalovaný mal za to, že dôkazy preukazujúce aktívnu legitimáciu žalobcu v spore
žalobca mohol a mal predložiť už spolu s podanou žalobou. Žalovaný tak navrhoval súdu, aby na
žalobcom predložené dôkazy k tejto okolnosti neprihliadal. Zároveň žalovaný namietol uplatnené úroky
z omeškania a trovy konania, nakoľko bolo zrejmé, že žalovaným vznesená námietka aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu bola dôvodná. Žalovaný tiež namietol neplatnosť predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky, a to z dôvodu, že z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že medzi
postupcomapostupníkombolodohodnutéodplatnépostúpeniepohľadávky,avšakvtejtozmluvenebola
dohodnutá výška odplaty za postúpenie pohľadávky, ako ani spôsob jej určenia. Nakoľko išlo v danom
prípade nepochybne o odplatné postúpenie pohľadávky, bolo povinnosťou zmluvných strán dohodnúť
v texte zmluvy odplatu, za ktorú sa pohľadávka postupuje, resp. spôsob, ktorým mala byť odplata za
postúpenie určená. Nakoľko žalobcom predložená zmluva uvedené vôbec neobsahuje, ide o absolútne
neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky v dôsledku jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. K spornej výške poistného plnenia žalovaný poukázal na čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných
dojednaní s tým, že v zmysle uvedeného ustanovenia priznal výšku normohodiny v sume 21,00 EUR bez
DPH, čo bolo plne súladné so znením Zmluvných dojednaní. Poukázal na to, že Zmluvné dojednania
musia platiť rovnako vtedy, ak je to v neprospech poisteného, ako aj keď je to v prospech poisteného,
pričom predmetná skutočnosť je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie zmluvných strán.
9. Žalobca sa vo veci vyjadril aj v podaní doručenom súdu dňa 17.05.2023. Žalobca k spornej
otázke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že námietka aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu absolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože odplata za postúpenie pohľadávky je predmetom
osobitnej dohody, nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky,
ktorej odplata bola riešená v osobitnej dohode je platný právny úkon, pretože spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti. K nároku žalobcu na doplatenie poistného plnenia žalobca uviedol, že ak
žalovaný priznal NH iba vo výške 21,00 EUR bez DPH, pričom maximálna NH je podľa Zmluvných
dojednaní 25,00 EUR bez DPH, bolo jeho povinnosťou zdôvodniť, na základe čoho je NH priznaná
iba vo výške 21,00 EUR bez DPH. Žalovaný iba uviedol, že je to primeraná cena vzhľadom na
región a čas, avšak žalovaným tvrdená primeranosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná, žalovaný
nepredložil ani cenníky autoservisov, ktoré by potvrdili tvrdené žalovaným, naopak žalobca predložil
cenníky autoservisov, ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom je cenou obvyklou v danom regióne
aj čase. Žalobca tiež uviedol, že rozdeľovanie autoservisov spočívajúce v akceptácii rozdielnych
cien za vykonané rovnaké (porovnateľné) práce sa nedá vnímať inak, ako cielené zvýhodňovanie
autorizovaných (či zmluvných) autoservisov, a to poisťovňou, ktorá má významné postavenie na trhu.
Žalobca tiež mal za to, že v prípade, ak žalovaný ako poisťovňa vo svojich zmluvných dojednaniach
rozdeľuje autoservisy na dve skupiny, t. j. na tie, kde poisťovňa prepláca poistným plnením celú
sumu opravy (tzv. zmluvné servisy poisťovne) a na tie, kde poisťovňa vypláca poistné plnenie
obmedzené maximálnou výškou normohodiny uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach, je
takéto obmedzenie výšky poistného plnenia ex lege neplatné. Dohoda medzi poisťovňou a zmluvným
servisom, ktorý má nárok na uznanie plnej výšky nákladov na opravu poškodeného motorového
vozidla, je dohodou, ktorá obmedzuje riadnu hospodársku súťaž. Dohoda medzi poisťovňou a zmluvným
servisom priamo určuje ceny a obchodné podmienky, čo priamo obmedzuje hospodársku súťaž
tým, že vylučuje zo súťaže ostatných súťažiteľov, ktorí neposkytujú služby za rovnakých podmienok.
Takéto dohody sú zakázané a nemôžu požívať právnu ochranu. Táto skutočnosť následne spôsobuje
neplatnosť týchto dohôd a ustanovení nadväzujúcich na nich. Žalobca mal za to, že žalobca preukázal
existenciu nároku na poistné plnenie. Svoje tvrdenia podložil dôkazmi. Žalobca uviedol, že cieľomargumentácie žalovaného bolo len účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého nároku na poistné plnenie, na
ktoré mal žalobca, resp. poškodený nárok.
10. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13.10.2023, na ktorom spor prejednal a rozhodol
za účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu a za neúčasti žalovaného, ktorý podaním doručeným
súdu dňa 11.10.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti
konania a súhlasil s priebehom pojednávania aj bez jeho účasti.
11. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.10.2023 zotrval na žalobe a na svojich písomných
vyjadreniach v konaní a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca tiež po poučení súdom podľa
§ 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) uviedol,
že vo veci nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
12. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise, a to najmä: faktúrou č. 2022034 na sumu 10.132,07 EUR s DPH (8.443,39
EUR bez DPH), kalkuláciou č. ZP001598 zo dňa 27.01.2022, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
02.03.2022, listom žalovaného zo dňa 28.02.2022 - Oznámenie o poistnom plnení, emailom zo dňa
23.10.2019, cenníkom autoservisu Motor-Car Košice, Návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie
Auto komplet č. 572 9052094, Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet
č. 913, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2022, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
02.09.2022, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.
13. Súd spor právne posúdil nasledovne:
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(„Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako
aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním
15. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
16. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(„Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
17. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
18. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho
poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
19. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne
prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.
20. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
21. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
22. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonaťbez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
23. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
24. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
25. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
26. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.
27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 369 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
31. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
33. V konaní neurobili strany sporným, že medzi spoločnosťou VistaRail s.r.o. ako poisteným/poistníkom
a žalovaným bola dňa 05.11.2019 uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie
motorového vozidla značky Mercedes Benz V250, EČV: KE XXXMP. Nebolo sporné, že dňa 15.09.2021
došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené poistené motorové vozidlo. Nebolo sporné, že
poistený oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti a uplatnil si nárok na poistné plnenie z predmetnej
poistnej zmluvy. Poistený si poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v autoservise žalobcu, ktorý si
náklady na opravu vozidla účtoval faktúrou č. 2022034 vo výške 10.132,07 EUR s DPH (8.443,39 EUR
bez DPH). Žalovaný listom zo dňa 28.02.2022 oznámil žalobcovi, že dňa 25.02.2022 ukončil šetrenie
poistnej udalosti s tým, že žalobcovi priznal poistné plnenie, po odpočítaní dojednanej spoluúčasti, v
sume 6.339,11 EUR. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že pri výpočte poistného plnenia
boli priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR bez DPH/hod., ktoré
zodpovedajúprimeranejsadzbenormohodinypráceneautorizovanýchservisovvdanomregióneačase.Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom
programe Audatex v úrovni PK 51=100%. Žalovaný tak žalobcovi, po odpočítaní dojednanej spoluúčasti,
nepriznal poistné plnenie celkovo v sume 1.682,11 EUR.
34. Žalobca sa tak v konaní domáhal nároku na doplatenie poistného plnenia vo výške 1.682,11 EUR
s príslušenstvom.
35. Žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v spore. Žalovaný sa vo vzťahu k výške poistného plnenia odvolával na dôvody zníženia poistného
plnenia uvedené v oznámení o poistnom plnení zo dňa 28.02.2022 s tým, že mal za to, že priznal
žalobcovi primerané náklady za opravu poisteného motorového vozidla v zmysle Zmluvných dojednaní.
Žalovaný tiež sporoval nárok žalobcu na úroky z omeškania.
36. Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. 8Cdo/100/2017, vecne legitimovaný je ten, o právach
alebopovinnostiachktoréhovsporeide.Jetostavvyplývajúcizhmotnéhopráva,podľaktoréhostranaje
subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom sporu. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých
sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, ide o vecnú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu
alebo vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcuvkonanísargumentáciou,ževzmyslepoistnejzmluvyuzavretejmedzipoistenýmspoločnosťou
VistaRail s.r.o. a žalovaným, poistné plnenie bude vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti,
preto pohľadávka nepatrila poistenému, a teda tento nebol oprávnený ju postúpiť na inú osobu, a
preto zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 02.03.2022 bola neplatným právnym úkonom, nakoľko
neexistoval predmet postúpenia. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, a to zo žalobcom
predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 02.09.2022 medzi spoločnosťou ČSOB
Leasing, a.s. ako postupcom a spoločnosťou VistaRail s.r.o. ako postupníkom, že leasingová spoločnosť
postúpila na poisteného ako postupníka pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 1.682,11 EUR
s príslušenstvom, špecifikovanú v čl. I zmluvy, teda pohľadávku, ktorá bola predmetom tohto sporu. V
zmysle uvedeného mal súd preukázané, že leasingová spoločnosť, v prospech ktorej v zmysle poistnej
zmluvy malo byť poistné plnenie vinkulované, svoju pohľadávku na úhradu poistného plnenia v žalovanej
výške 1.682,11 EUR s príslušenstvom postúpila na spoločnosť VistaRail s.r.o. ako poisteného, a teda
poistenému tak patrila pohľadávka na zaplatenie poistného plnenia v žalovanej výške voči žalovanému.
37. Po vykonanom dokazovaní súd ďalej dospel k záveru, že žalobca v konaní predložil následne
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2022 uzavretú medzi poisteným VistaRail s.r.o. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu
voči žalovanému vo výške 1.682,11 EUR z poistnej udalosti č. 9851974947. Z uvedenej Zmluvy o
postúpení pohľadávky uzavretej medzi poisteným a žalobcom dňa 12.09.2022 mal súd preukázané,
že účastníci zmluvy boli zároveň riadne označení, postúpená pohľadávka bola spôsobila postúpenia
a bola jasne a zrozumiteľne identifikovaná a predmet zmluvy bol riadne určený, zmluva má písomnú
formu. Z obsahu zmluvy bez pochybností vyplynul prejav vôle zmluvných strán. Zároveň súd zdôrazňuje,
že v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Zároveň pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť predmetnej
zmluvy o postúpení pohľadávky s poukazom na skutočnosť, že zmluva bola zjavne odplatným právnym
úkonom, pričom odplata za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody, čo malo podľa žalovaného
spôsobovať neurčitosť predmetnej zmluvy s následkom jej absolútnej neplatnosti, súd uvádza, že
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa
odplata za postúpenie pohľadávky, a to aj v prípade odplatného postúpenia. Odplata za postúpenie
pohľadávky je relevantná len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom a jedine v prípade sporu
medzi postupcom a postupníkom o zaplatenie dohodnutej odplaty, resp. v spore, v ktorom postupník
uplatňuje voči postupcovi svoje práva podľa § 527 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, by
potreboval súd predmetnú informáciu pre svoje rozhodnutie vo veci (k tomu pozri napr. rozhodnutie
NS SR, zo dňa 11.12.2019, R 62/2020). Vychádzajúc aj zo zásady preferencie platnosti právnych
úkonov, súd v nadväznosti na uvedené posúdil Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi
poisteným a žalobcom dňa 12.09.2022 ako platný právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu
pohľadávky poisteného (ktorú poistený VistaRail s.r.o. nadobudol na základe predtým uzatvorenej
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2022 od leasingovej spoločnosti) voči žalovanému z titulu
nároku na poistné plnenie v sume 1.682,11 EUR s príslušenstvom, na žalobcu.38. Súd zároveň zdôrazňuje, že otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom
tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním
označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až
z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/31/2013 zo dňa 31.05.2013).
Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok
rozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia,pričomsúdmalvčasejehorozhodovanianazákladeuvedených
listinných dôkazov bez rozumných pochybností preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.
Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako
nedôvodnú.
39. V ďalšom sa súd zaoberal spornou otázkou nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia
od žalovaného v žalovanej výške. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného vo vzťahu
k výške poistného plnenia ako nepreukázanú. Súd mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov,
a to primárne z faktúry č. 2022034 vystavenej žalobcom, ktorý vykonával opravu poškodeného
vozidla, preukázanú výšku skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla značky
Mercedes V-Klasse, EČV: KE XXXMP vo výške 10.132,07 EUR s DPH (8.443,39 EUR bez DPH).
Pokiaľ teda žalovaný nepriznal poistné plnenie z dôvodu úhrady nákladov na opravu vozidla s
ním určenou cenou za normohodinu práce - mechanickej alebo lakovacej v sume 21,00 EUR bez
DPH, bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať, na základe čoho považuje takto
určenú cenu za normohodinu práce za primeranú. Rozdiel medzi žalobcom predloženou faktúrou
za opravu motorového vozidla a kalkuláciou žalovaného v kalkulačnom programe vo vzťahu k
žalovaným zníženej lakovacej konštante súd vyhodnotil ako irelevantný, nakoľko výpočet nákladov
na opravu poškodeného vozidla žalovaným vyplývajúci z kalkulácie opravy v kalkulačnom systéme
predstavuje len interný doklad žalovaného a kalkuláciu predpokladaných nákladov na opravu, nie
výšku skutočne vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Zároveň súd
poukazuje na to, že žalovaný vo vzťahu k zníženiu lakovacej konštanty svoje tvrdenia ani nepreukázal,
nakoľko kalkulácia nákladov na opravu žalovaného nebola v konaní žalovaným ani predložená. Naproti
tomu súd mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a to primárne z faktúry č. 2022034
vystavenej žalobcom, ktorý vykonával opravu poškodeného vozidla, preukázanú výšku skutočných
nákladov na opravu poškodeného poisteného motorového vozidla. Zo žalobcom predloženej faktúry č.
2022034 mal súd preukázanú výšku skutočných nákladov účtovaných za opravu poisteného vozidla.
Súd v zmysle uvedeného dospel k záveru, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že ním
určená cena normohodiny práce, bola cenou primeranou v danom regióne, pre daný typ motorového
vozidla, v čase vzniku škodovej udalosti, zároveň nepreukázal dôvodnosť zníženia nákladov na
lakovací materiál, pričom dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nepriznania poistného plnenia
zaťažuje žalovaného. Žalovaný pri argumentácii ohľadom primeranosti ním priznanej výšky ceny
normohodiny prác poukazoval na čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní. Pokiaľ však žalovaný
znížil poistné plnenie z dôvodu úhrady len primeraných nákladov na opravu vozidla s ním určenou
cenou za normohodinu práce v sume 21,00 EUR určenú pre nezmluvný a neautorizovaný servis,
bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať, na základe čoho považuje takto určenú
cenu za normohodinu práce za primeranú. Žalovaný však na preukázanie zníženia poistného plnenia
z uvedeného dôvodu nepredložil žiadne dôkazy, pričom žalobca primeranosť ním účtovanej ceny
normohodiny práce preukazoval predloženou faktúrou, ako aj predloženým cenníkom autoservisu
Motor-Car Košice platného od 01.07.2020.
40. Pokiaľ žalovaný znížil poistné plnenie a krátil účtovanú cenu normohodiny práce z dôvodu, že
opravu mal vykonať neautorizovaný servis, súd vyhodnotil takúto obranu žalovaného ako nedôvodnú. Z
vykonanéhodokazovanianevyplynulo,atedažalovanýnepreukázal,žebypoistenémuzpoistnejzmluvy
alebo z k nej prislúchajúcich Zmluvných dojednaní vyplývala povinnosť dať si poškodené poistené
vozidlo opraviť výlučne v autorizovanom servise. Takáto povinnosť poistenému nevyplýva ani zo zákona.
Zároveň nebolo žalovaným tvrdené ani preukázané, že by poisťovňa poistenému určila opravovňu, v
ktorej sa oprava poisteného vozidla mala vykonať v zmysle čl. IX ods. 4 Zmluvných dojednaní. Tento
dôvod zníženia poistného plnenia teda súd bez ďalšieho vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný.
Žalovaným realizované zníženie poistného plnenia z uvedeného dôvodu súd považoval za nedôvodné aj
preto,žežalovanývkonanínijakonesporovalkvalituservisomvykonanýchprácpriopravepoškodenéhomotorového vozidla. Žalovaný v konaní ani netvrdil, ani nijako nepreukázal prípadnú nekvalitu servisom
vykonanej opravy. Žalovaný tiež nepreukázal, že by v tomto konkrétnom prípade bol servis poskytnutý
poistenému v nižšej kvalite, ako by bol poskytnutý zo strany autorizovaného servisu, nebolo preukázané,
že by zo strany servisu na opravu motorového vozidla boli použité nekvalitné náhradné diely, alebo že by
pri oprave poškodeného motorového vozidla neboli zo strany opravcu (žalobcu) dodržané technologické
postupypredpísanévýrobcommotorovéhovozidla.Kaplikáciičl.IXods.2písm.c)Zmluvnýchdojednaní
súd tiež konštatuje, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané splnenie podmienok na aplikáciu
uvedeného ustanovenia Zmluvných dojednaní vo vzťahu k stanoveniu primeraných nákladov na opravu
poisteného vozidla, nakoľko žalovaný nijako nepreukázal, že poisteného pred vykonaním opravy vozidla
v neautorizovanom servise písomnou formou informoval o výške primeraných nákladov, ktoré bude
v zmysle kalkulácie žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) hradiť tak, ako si zmluvné strany
dojednali v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) veta druhá Zmluvných dojednaní.
41. Žalovaný teda v konaní nepreukázal, že by za opravu poisteného motorového vozidla boli účtované
neprimerané náklady v rozsahu ceny normohodiny práce v rozpore so Zmluvnými dojednaniami. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by si žalobca (resp. právny
predchodca žalobcu) nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a uzatvorená poistná zmluva
na vznik nároku na poistné plnenie od žalovaného. Žalobca preukázal vznik aj rozsah nákladov, teda
prostriedkov, ktoré boli vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo opravené v
rozsahuškôdspôsobenýchpoistnouudalosťou.Vkonanítedabolopreukázané,ženastranepoisteného
došlo k vzniku škody, a to v dôsledku poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené poistené motorové
vozidlo, a to v rozsahu nákladov účelne vynaložených na opravu motorového vozidla účtovaných
faktúrou č. 2022034. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť
žalobou uplatneného nároku, naproti tomu žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a dôvody,
ktorými rozporoval žalobou uplatnený nárok a nepreukázal dôvodnosť nepriznania poistného plnenia v
sume 1.682,11 EUR. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 1.682,11 EUR titulom doplatenia poistného plnenia od žalovaného bol v celom rozsahu
preukázaný a je dôvodný.
42. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia vo vzťahu k žalobcovi dostal do
omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy dlžného poistného
plnenia počnúc dňom omeškania, teda v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňom po uplynutí
15-dňovej lehoty odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Súd mal z listu žalovaného zo dňa
28.02.2022 preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 25.02.2022. Žalovaný sa tak
dostal do omeškania v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka odo dňa 15.03.2022, teda nie odo
dňa 13.02.2022, ako si žalobca uplatnil v žalobe. Zároveň súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania
nevyplynula zmluvne dohodnutá výška nároku na úroky z omeškania, preto žalobcovi patrí nárok na
úrokyzomeškaniavzákonnejvýške,ktorésižalobcauplatnilvsúlades§369Obchodnéhozákonníka.K
sporovaniu nároku žalobcu na úroky z omeškania žalovaným s odkazom na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 zo dňa 28.09.2017 súd uvádza, že uvedené rozhodnutie
je na daný spor pre odlišnosť skutkového stavu nepoužiteľné. V predmetnej veci vznik nároku žalobcu
na úroky z omeškania má právny základ v ustanovení § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
jednoznačne stanovuje, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do
omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, mal
žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplynulo, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 25.02.2022, pričom záver o len
čiastočnom plnení, nezbavuje žalovaného povinnosti, v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní
zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej
lehote (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka), t. j. 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti,
nesplnil.
43. Súd tiež uvádza, že nakoľko súd v konaní po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca
bol v čase rozhodovania súdu aktívne vecne legitimovaným subjektom v spore, nakoľko pohľadávka,
ktorej zaplatenia sa v konaní domáhal od žalovaného, bola v jej celosti aj s príslušenstvom (§ 524 ods. 2
Občianskeho zákonníka) postúpená na žalobcu, žalobca má nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
Samotná okolnosť, že žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku ako postupník na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2022, nemá za následok zánik nároku na úroky z omeškania, ak sažalovaný s úhradou žalovanej pohľadávky do omeškania dostal, a to s poukazom na ustanovenie § 524
ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného súd žalobcovi voči žalovanému priznal aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.682,11 EUR odo dňa 15.03.2022 do
zaplatenia istiny a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania (od 13.02.2022 do 14.03.2022) súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
44. S poukazom na preukázanú skutočnosť, že žalovaný sa s plnením svojho záväzku voči žalobcovi
dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj požadované paušálne náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky vo výške 40,00 EUR, ktoré tvoria príslušenstvom pohľadávky.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu žalovanej istiny a v časti žalobou
uplatneného príslušenstva. Súd konštatuje, že zohľadnil pomer úspechu vo vzťahu k žalovanej
istine, nakoľko príslušenstvo nebolo predmetom samostatného nároku. V prípade, ak je príslušenstvo
uplatnené spolu s pohľadávkou, jeho súdom priznaná výška, resp. zamietnutie žaloby v časti
príslušenstva, nemá vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní (viď. napr. rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 26.04.2017, č.k. 3Cob/300/2016-118). S poukazom na uvedené dospel súd k záveru,
že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.