Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200039
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200039.2

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: Okresný
úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva, so sídlom Nám. Ľ.

Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1/ Urbárske pozemkové spoločenstvo Podlavice, so sídlom
Povstalecká 55, 974 09 Banská Bystrica, 2/ D. E. F., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom G. H. XX, XXX
XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2022/019751-003/6CM zo
dňa 8. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalším účastníkom voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca doručil dňa 14. februára 2022 Okresnému úradu Banská Bystrica, pozemkovému a lesnému
odboru (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) žiadosť o trvalé vyňatie lesných pozemkov
– parciel C-KN č. 1086/28, 1086/29 a 1086/30 o celkovej výmere 0,1051 ha v k. ú. C. (ďalej
ako „Pozemky“) z plnenia funkcií lesov (ďalej ako „Žiadosť“) z dôvodu negatívneho ovplyvňovania
hospodárenia žalobcu na ostatných častiach pozemkov vo vlastníctve žalobcu previsom lesných drevín,
ako aj z dôvodu ohrozenia bezpečnosti cestnej premávky v obci Tajov. Orgán verejnej správy prvého

stupňa Rozhodnutím č. OU-BB-PLO2-2022/010084-6 zo dňa 4. apríla 2022 (ďalej ako „rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa“) o Žiadosti žalobcu rozhodol vo výroku I. tak, že trvale nevyníma
Pozemky ako lesné pozemky z plnenia funkcií lesov za účelom zmeny druhu lesných pozemkov na
ostatnú plochu z dôvodu negatívneho ovplyvňovania hospodárenia na ostatnej časti pozemku žalobcu
a bezpečnosti cestnej premávky v obci Tajov. Orgán verejne správy prvého stupňa vo výroku I.
rozhodnutia ďalej uviedol, že Pozemky žalobcu sú zaradené v platnom Programe starostlivosti o lesy

vyhotovenom pre lesný celok Banská Bystrica na obdobie platnosti rokov 2019 – 2028 ako lesný porast
č. 1275E vo vlastníctve žalobcu. Pozemky sú v obhospodarovaní ďalšieho účastníka 1/ na základe
Dohodyoodovzdanínehnuteľnostízodňa22.apríla2008azápiseobhospodarovateľalesadoevidencie
lesných pozemkov vedenej orgánom verejnej správy prvého stupňa podľa § 4a zákona č. 326/2005 Z.
z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o lesoch“). Orgán verejnej správy prvého
stupňa zároveň vo výroku II. daného rozhodnutia uložil žalobcovi vo vzťahu k Pozemkom povinnosť

uzatvoriť nájomnú zmluvu s obhospodarovateľom Pozemkov (ďalším účastníkom 1/), ďalej povinnosť
nezasahovať do lesného pozemku a nevyvážať naň odpad a neobmedzovať využívanie plnenia funkciílesov. Vo výroku III. daného rozhodnutia uložil orgán verejnej správy prvého stupňa ďalšiemu účastníkovi
1/ ako obhospodarovateľovi Pozemkov a ďalšiemu účastníkovi 3/ ako odbornému lesnému hospodárovi
povinnosť dôsledne sledovať dodržiavanie ustanovení Zákona o lesoch zo strany žalobcu a prípadné

porušenie zákona oznámiť orgánu verejnej správy prvého stupňa.

2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že po posúdení Žiadosti
žalobcu a vykonaní terénnej pochôdzky dňa 18. februára 2022 zistil nesúlad zámeru žalobcu podľa
§ 7 ods. 2 Zákona o lesoch so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 1 a 2 Zákona

o lesoch a nedodržanie podmienok uvedených v § 6 ods. 2 a § 7 ods. 2 Zákona o lesoch. Pozemky
žalobcu sú zradené v platnom Programe starostlivosti o lesy vyhotovenom pre lesný celok Banská
Bystrica ako porast č. 1275E, kategória lesa – hospodársky, výmera 9,48 ha, vek 60 rokov, zakmenenie
0,85, expozícia JZ, sklon 45 %, funkčný typ – protierózno-produkčný, pôda – miestami plytká, kamenitá.
Porast v danom prípade plní protieróznu, pôdoochrannú a vodoochrannú funkciu, nakoľko sa nachádza
na strmom svahovitom teréne na plytkej pôde, pričom odstránením porastu by došlo k splaveniu

humusového horizontu, narušeniu vodného režimu a poškodeniu pozemku vplyvom erózie. K vyňatiu
lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch,
najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. V danom prípade nie
sú dôvody na trvalé vyňatie lesných pozemkov opodstatnené, pretože previs lesných drevín na zvyšnú
časť pozemku a na štátnu cestu nezakladá dôvod na ich vyňatie. Dôvody žalobcu sú podľa orgánu

verejnej správy prvého stupňa v rozpore so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2
Zákona o lesoch, nakoľko trvalým vyňatím lesných pozemkov by sa obmedzila a narušila celistvosť
lesa, obmedzilo by sa využívanie funkcií okolitého lesa a v neposlednom rade by došlo k ohrozeniu lesa
vplyvom vetra. Predmetný zámer nie je v súlade so schváleným územným plánom obce Tajov podľa §
6 ods. 2 Zákona o lesoch. Dôvodom pre trvalé vyňatie lesných pozemkov nemôže byť podľa orgánu

verejnej správy prvého stupňa ani argument žalobcu, že sa jedná historicky o trvalé trávne porasty
(záhrady), ktoré boli pred cca. 50 rokmi preradené do kultúry „les“, nakoľko druh pozemku evidovaný
v katastri nehnuteľností v registri „C“ je právne záväzný a v danom prípade sa nejedná o nesúlad druhu
pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu, pretože na dotknutých Pozemkoch
sa nachádza porast lesných drevín s vekom 60 rokov so zastúpením drevín (buk lesný, borovica lesná,

smrekovec opadavý a smrek obyčajný). Orgán verejnej správy prvého stupňa odporúčal riešiť negatívny
vplyv porastu na prevádzku a bezpečnosť cestnej premávky prostredníctvom správcu komunikácie,
ktorý je oprávnený buď požiadať obhospodarovateľa lesa o odstránenie stromov za účelom odvrátenia
ohrozenia života alebo zdravia, resp. bezprostredného poškodenia majetku, alebo predložiť žiadosť
o povolenie mimoriadnej ťažby podľa § 31 ods. 6 Zákona o lesoch. Orgán verejnej správy prvého

stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, napriek súhlasným stanoviskám
obhospodarovateľa lesa a orgánu štátnej správy životného prostredia, pretože dôvody žalobcu o trvalé
vyňatie nie sú v súlade s o zásadami ochrany lesných pozemkov.

3. O odvolaní žalobcu a samostatnom odvolaní ďalšieho účastníka 1/ proti rozhodnutiu orgánu verenej

správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2022/019751-003/6CM zo
dňa 8. decembra 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu a odvolanie
ďalšieho účastníka 1/ zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný
v rozhodnutí popísal dovtedajší priebeh administratívneho konania a obsah odvolaní žalobcu a ďalšieho
účastníka 1/. Žalovaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol svoje zistenia

po preskúmaní spisového materiálu zhodne so zisteniami orgánu verejnej správy prvého stupňa a
doplnil, že orgán verejnej správy prvého stupňa po preskúmaní predložených dokladov a ich doplnení
o vlastné výpisy z Programu starostlivosti o les, kópií porastových máp, katastrálnych máp a ortofotomáp
a ich prekryvov a vykonaní vonkajšej ohliadky dospel k záveru, že Žiadosti žalobcu nie je možné
vyhovieť. Žalovaný preskúmal odvolacie námietky žalobcu a ďalšieho účastníka 1/ a dospel k záveru, že

Pozemky plnia všetky produkčné aj mimoprodukčné funkcie lesa, lesný porast na nich tvorí prirodzenú
ochranu pôdy proti erózii a zámer ich ďalšieho využitia žalobcom je v rozpore s územnoplánovacou
dokumentáciou obce Tajov. Žalovaný preto vyhodnotil s poukázaním na § 8 ods. 1 písm. a) Zákona
o lesoch odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. Žalovaný ako nedôvodné vyhodnotil aj odvolacie
námietky ďalšieho účastníka 1/.

Správna žaloba4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tvrdil, že je
obmedzený pri akejkoľvek stavebnej činnosti v línii minimálne 30 m od okraja lesného pozemku, ktorý je

paradoxne v jeho vlastníctve. Žalobca zároveň musí znášať negatívne dopady vplyvu lesného pozemku
na susedný pozemok rovnako v jeho vlastníctve, a to v podobe tienenia pozemku korunami stromov,
opadom lístia a konárov a presahom koreňového systému „svojich stromov do svojho pozemku“. Podľa
žalobcu je všeobecne známe, že priemerný strom odtranspiruje ročne až 300 l vody a presahujúce
korene oberú pôdu o značné množstvo živín až do hĺbky 6 - 8 m. Zámerom žalobcu je poľnohospodárska

a nie lesnícka činnosť. Žalobca musí zároveň znášať existenciu lesného porastu na styku so štátnou
cestou do obce Tajov v dĺžke cca 30 m a najmä opatrenia vyvolané obcou Tajov a správcom štátnej cesty
proti padajúcim konárom a lístiu v jesennom a zimnom období, pričom ich musí rešpektovať a cestu
upratovaťnasvojenáklady.Vtesnejblízkostipodštátnoucestousúpostavenérodinnédomy,smajiteľmi
ktorých prichádza žalobca k častým konfliktom, nakoľko sú vysokým porastom ohrozované. V tesnej
blízkosti stromov sa tiež nachádza hlavný prívod elektriny do obce Tajov. Žalobca namietal, že žalovaný

a orgán verejnej správy prvého stupňa tieto okolnosti žiadnym spôsobom nezohľadnili, čím postupovali
v rozpore s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“).

5.Žalobcaďalejtvrdil,žežalovanýhovnapadnutomrozhodnutízahltilinformáciamiapoučkamiosvojich

právach a povinnostiach, ako má „veci“ hodnotiť samostatne zo skutkovej a právnej stránky a že nie je
v žiadnom prípade viazaný závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako má rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa preskúmavať v celom rozsahu, doterajšie konanie doplniť, prípadne
odstrániť vady. Žalobca žalovanému a orgánu verejnej správy prvého stupňa vysvetlil „a vyplýva to aj
z vyjadrení účastníkov konania (Urbárske pozemkové spoločenstvo Podlavice ako obhospodarovateľ

lesa)“, že drevinové zloženie lesného porastu vo vlastníctve žalobcu je hospodársky bezvýznamné a
hospodárenie obhospodarovateľa lesa „v tejto časti“ ho privádza do zápornej ekonomickej bilancie.
Zúčastnené strany sa preto dohodli, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nepristúpia s tým, že väčšinový
spoluvlastník (ďalší účastník 1/) vykonáva nevyhnutné hospodárske opatrenia v zmysle Zákona o lesoch
ajkeďmutoneprinášažiadnyekonomickýefekt.Podľanázoružalobcuorgányverejnejsprávypostupujú

v rozpore so zákonom, ak opätovne nútia žalobcu uzatvoriť s ďalším účastníkom 1/ nájomnú zmluvu.

6. Žalovaný podľa názoru žalobcu veľmi povrchným spôsobom preskúmal rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa, najmä v súvislosti s vyjadrením Okresného úradu Banská Bystrica, odboru
starostlivosti o životné prostredie, ktorý vydal súhlasné stanovisko k vyňatiu Pozemkov. Orgán verejnej

správy prvého stupňa a ani žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadali so „stanoviskom Okresného
úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie“. Žalovaný sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal so všetkými súhlasnými vyjadreniami, ktoré žalobca predložil orgánu verenej správy
prvého stupňa v konaní o jeho Žiadosti.

7. Žalobca namietal, že podľa orgánu verenej správy prvého stupňa sú dôvody žalobcu, pre ktoré
žiadal o vyňatie Pozemkov z plnenia funkcií lesov, v rozpore so zásadami ochrany lesných pozemkov
vymedzenými v § 5 ods. 2 Zákona o lesoch, nakoľko trvalým vyňatím Pozemkov by sa údajne obmedzila
a narušila celistvosť lesa, obmedzilo by sa využívanie funkcií okolitého lesa a v neposlednom rade by
údajne došlo k ohrozeniu lesa vplyvom vetra. Žalovaný sa so závermi orgánu verejnej správy prvého

stupňa stotožnil. Žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy k uvedeným záverom dospeli bez náležitého
zistenia skutkového stavu veci, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

8. Podľa žalobcu nie je správny záver orgánov verejnej správy, že zámer ďalšieho využívania Pozemkov
predložený žalobcom je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce Tajov, nakoľko

je v tejto časti materiálne závislá od správneho konania v súvislosti so Žiadosťou žalobcu o vyňatie
Pozemkov z plnenia funkcií lesov. V prípade, ak by boli Pozemky vyňaté z plnenia funkcií lesov, dodatok
k územnoplánovacej dokumentácii bude schválený a bude v súlade so zámermi žalobcu v danej lokalite.

9. Orgány verejnej správy podľa žalobcu taktiež postupovali v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku,

keď si neobstarali odborné stanovisko o posúdení vplyvu lesného porastu vo vlastníctve žalobcu
na susedné poľnohospodárske pozemky taktiež vo vlastníctve žalobcu a tiež odborné stanovisko o
posúdenívplyvulesnéhoporastunabezpečnosťcestnejpremávkyodpríslušnéhoorgánuštátnejsprávy,
pričom v tejto súvislosti ani len nenadviazali komunikáciu s obcou Tajov.10. Žalobca namietal, že prevažná časť napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje len strohé
citácie zákonných ustanovení bez toho, aby bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, ktoré skutočnosti

boli podkladom na jeho vydanie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, v dôsledku čoho
je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, povrchné a zmätočné. V napadnutom rozhodnutí sa podľa
žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril k samotnému zámeru žalobcu pre vyňatie Pozemkov z
plneniafunkciílesov,žepovyňatíPozemkovzplneniafunkciílesovhodlážalobcananichpestovaťnízku

krovitú vegetáciu tak, aby bola zaručená protierozívna funkcia porastu. Uvedené opatrenie vyhovuje aj
zámerom doplnku k územnoplánovacej dokumentácii obce Tajov a bolo aj rozhodujúcim argumentom
pre Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý s vyňatím Pozemkov z
plneniafunkciílesovsúhlasil.Rozhodnutiežalovanéhoakoajrozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvého
stupňa boli podľa žalobcu vydané „od stola“ a bez náležitého zistenia skutočného stavu veci a riadneho
právneho zdôvodnenia.

11. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na správnou žalobou napadnutom
rozhodnutí. V odvolacom konaní sa žalovaný zaoberal všetkými námietkami žalobcu a podrobne
preskúmal postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.

13. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že je obmedzený s akoukoľvek stavebnou činnosťou v línii
minimálne 30 m od okraja lesného pozemku. S poukazom na § 10 ods. 1 a 2 Zákona o lesoch žalovaný
uviedol, že v ochrannom pásme lesa je možné so súhlasom príslušných orgánov vykonávať aj stavebnú

činnosť. Ako absurdné hodnotil žalovaný tvrdenia žalobcu ohľadom negatívnych vplyvov Pozemkov
na poľnohospodárske pozemky v okolí. Negatívne vplyvy nespôsobuje samotný lesný pozemok, ale
stromový porast, pričom rovnaké vplyvy by mala aj nízka krovitá vegetácia, ktorú chcel žalobca na
Pozemkoch pestovať. Orgány verejnej správy taktiež neevidujú žiadne požiadavky od správcu verejných
komunikácií, vlastníkov susediacich nehnuteľností, správcov líniových stavieb, resp. obhospodarovateľa

lesa na riešenie problematiky bezpečnosti cestnej premávky, prípadne ohrozovania života a majetku
osôb. S poukazom na § 33 ods. 1 Zákona o lesoch žalovaný tvrdil, že žalobca žiadne zvýšené náklady na
údržbu pozemnej komunikácie v obci Tajov neznáša. Prípadné vývraty alebo spadnuté konáre je povinný
odstrániť správca pozemnej komunikácie, resp. obhospodarovateľ lesa. Pre prípad priameho ohrozenia
života a majetku platí ustanovenie § 32 ods. 2 Zákona o lesoch. Pre prípad potenciálneho ohrozenia

je možné využiť postup podľa § 31 ods. 6 Zákona o lesoch povolením výnimky zo zákazu niektorých
činností na lesných pozemkoch. Orgány štátnej správy lesného hospodárstva nemajú vedomosť o tom,
že by podobná žiadosť o povolenie výnimky bola v minulosti na dotknuté Pozemky podaná. Z uvedených
dôvodov žalovaný hodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné a jeho tvrdenia len ako účelovú snahu
dosiahnuť zmenu územnoplánovacej dokumentácie.

14. K povinnosti žalobcu uzatvoriť s ďalším účastníkom 1/ nájomnú zmluvu k Pozemkom žalovaný
uviedol, že medzi žalobcom ako menšinovým vlastníkom v dielci 1275E a ďalším účastníkom 1/
ako väčšinovým vlastníkom v dielci 1275E vznikol podľa § 51a ods. 8 Zákona o lesoch nájomný
vzťah zo zákona. Podľa § 51a ods. 1 Zákona o lesoch sa pri nájme lesných pozemkov vyžaduje

písomná forma nájomnej zmluvy, a preto je požiadavka orgánov štátnej správy lesného hospodárstva na
uzatvorenie písomnej nájomnej zmluvy legitímna a opodstatnená. Orgán verejnej správy prvého stupňa
zreteľne a jasne vysvetlil postup pre prípad, ak ďalší účastník 1/ nebude chcieť v budúcnosti Pozemky
obhospodarovať, a preto námietky žalobcu v tomto ohľade hodnotil ako nedôvodné.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie podľa § 7 Zákona o lesoch je výlučným konaním orgánov
štátnej správy lesného hospodárstva a stanoviská a vyjadrenia iných orgánov verejnej správy majú
v tomto konaní len odporúčací charakter. Súhlasné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica,
odboru starostlivosti o životné prostredie, na ktoré sa žalobca odvolával, je len zhodnotenie možnýchnásledkov prípadného vyňatia Pozemkov na súčasný a budúci stav dotknutých biotopov, ktoré
nevyhodnocuje ani nevyhnutnosť a ani odôvodnenosť prípadného vyňatia Pozemkov, rovnako ani vplyv
na ďalšie obhospodarovanie lesov a ani jeho súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

Je nespochybniteľným faktom, že Žiadosť žalobcu je v rozpore s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou obce Tajov a žalobca to aj sám priznáva. Skutočným dôvodom Žiadosti sú podľa
žalovaného ekonomické záujmy žalobcu.

16. Žalovaný podotkol, že orgánom štátnej správy lesného hospodárstva je lokalita Tajov dostatočne

známa z ich úradnej činnosti a predmetné lesné Pozemky ležia v bezprostrednej blízkosti štátnej cesty.
Preto z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania žalovaný upustil od vonkajšej ohliadky Pozemkov.
Ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o lesoch a § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky č. 12/2009 Z. z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a
pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov jasne definujú náležitosti žiadosti o vyňatie lesných
pozemkov z plnenia funkcií lesov, a preto je námietka žalobcu ohľadom nezaobstarania si odborných

stanovísk podľa žalovaného nedôvodná a zavádzajúca. Ďalej žalovaný podotkol, že Žiadosť žalobcu
bola podaná až potom, ako orgán verejnej správy prvého stupňa nesúhlasil so zaradením lokality
č. 27 o výmere 0,44 ha, ktorej súčasťou sú aj Pozemky žalobcu, do navrhovanej funkcie plochy na
bývanie v návrhu zmeny územnoplánovacej dokumentácie obce Tajov práve z dôvodu, že lokalita sa
nachádza v ochrannom pásme lesa v nebezpečnom strmom teréne, kde hrozí bezprostredné ohrozenie

života, zdravia a majetku pádom stromov z lesného pozemku. Skutočným dôvodom Žiadosti bola
podľa žalovaného snaha žalobcu docieliť zmenu druhu Pozemkov na stavebné. Žalovaný trval na
závere, že Pozemky plnia všetky produkčné a mimoprodukčné funkcie lesa, lesný porast na nich tvorí
prirodzenú ochranu pôdy proti erózii a zámer ich ďalšieho využitia žalobcom je v rozpore s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou obce Tajov.

Replika žalobcu

17. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že do pozornosti dáva
protichodné názory žalovaného na predmetnú lokalitu pri dvoch rôznych konaniach. Pri schvaľovaní

doplnku územnoplánovacej dokumentácie obce Tajov, lokalita č. 27, orgán štátnej správy lesného
hospodárstva nesúhlasil s jej zaradením do navrhovanej funkcie plochy na bývanie z dôvodu, že lokalita
sa nachádza v ochrannom pásme lesa, v nebezpečnom strmom teréne, kde hrozí bezprostredné
ohrozenieživota,zdraviaamajetkupádomstromovzlesnéhopozemku.ParadoxneprivyňatíPozemkov
z plnenia funkcií lesov a nahradenia lesného porastu nízkou krovitou vegetáciou pokladá dôvod Žiadosti

za „absurdný“, pričom existujúce dreviny v lesnom poraste negatívne ovplyvňujú susedný pozemok
využívaný ako poľnohospodárska pôda, kde sa pasú ovce, chovajú včely, resp. vyrába objemové
krmivo a stojí hospodárska budova už 60 rokov. Rovnako „absurdná“ je aj požiadavka Slovenskej
správy ciest, obce Tajov a vlastníkov priľahlých rodinných domov o odstránenie lesného porastu z
bezprostredného okolia štátnej cesty do obce Tajov. Žalobca tvrdil, že žalovaný si vôbec nevšíma styky

plôch s lesným porastom a poľnohospodárskou krajinou, či napr. výruby stromov po obidvoch stranách
štátnej cesty Banská Bystrica - Ružomberok práve z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky. Podľa
žalobcu je protirečivé tiež vyjadrenie žalovaného, ktorým odmietol tvrdenie žalobcu, že je obmedzovaný
s akoukoľvek stavebnou činnosťou v línii minimálne 30 m od okraja lesného pozemku. Podľa § 10
ods. 2 Zákona o lesoch na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom

pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Z právnych
predpisov na úseku lesného hospodárstva jasne vyplýva jednak záujem zákonodarcu o zvýšenú
ochranu lesných pozemkov, ako aj o skutočnosť, že v ochrannom pásme lesa je možné vykonávať
aj stavebnú činnosť. Potom je podľa žalobcu nepochopiteľné, prečo lokalita č. 27 nemohla byť v
doplnku územnoplánovacej dokumentácie obce Tajov schválená pre účely výstavy rodinného domu vo

vzdialenosti cca 20 m od okraja lesného pozemku. Na strane žalobcu určite existujú aj ekonomické
záujmy, avšak tieto záujmy sú rozhodnutiami orgánov štátnej správy lesného hospodárstva znemožnené
a žalobca je tak ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

18. Žalobca trval na tom, že žalovaný si nezabezpečil dostatočné podklady pre vydanie napadnutého

rozhodnutia. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalovaného, že orgány štátnej správy lesného
hospodárstva neevidujú žiadne požiadavky správcu verejných komunikácií, vlastníkov susediacich
nehnuteľností, správcov líniových stavieb, resp. obhospodarovateľa lesa na riešenie problematiky
bezpečnosti cestnej premávky a majetku v danej lokalite. Slovenská správa ciest v Banskej Bystricispolu s obcou Tajov už v minulosti iniciovala výrub stromov v spomenutom lesnom poraste v lokalite
„Križovatka Riečka – Tajov“ po začiatok obce Tajov. V zmysle príslušných ustanovení Zákona o
lesoch a súvisiacich vyhlášok bola preto podaná zo strany ďalšieho účastníka 1/ žiadosť o povolenie

mimoriadnej ťažby v šírke cca 5-6 metrov ponad štátnu cestu. Žiadosti bolo vyhovené a šírka výrubu
vyznačená. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k dohode medzi majoritným vlastníkom lesa (ďalší účastník
1/) a Slovenskou správou ciest ohľadom zužitkovania drevnej hmoty, k výrubu došlo iba v minimálnom
rozsahu a konáre stromov z lesného porastu v súčasnosti už znovu presahujú ponad štátnu cestu,
miestami až po opačný okraj cesty, a v miestach, kde aj na opačnej strane cesty stojí osamelý solitér,

konáre vytvárajú nad štátnou cestou súvislú klenbu. Za týmto účelom žalobca navrhol správnemu
súdu, aby vyžiadal od Slovenskej správy ciest Banská Bystrica a ďalšieho účastníka 1/ stanoviská, či v
minulosti iniciovali, resp. žiadali orgány štátnej správy lesného hospodárstva o povolenie mimoriadnej
ťažby a z akého dôvodu.

19. K požiadavke orgánov štátnej správy lesného hospodárstva na uzatvorenie písomnej nájomnej

zmluvy s obhospodarovateľom lesa (ďalším účastníkom 1/) žalobca uviedol, že nájomnú zmluvu so
„záporným nájomným“ žalobca ako ani ďalší účastník 1/ nemajú záujem uzatvárať. Ďalší účastník 1/
ako majoritný vlastník bude aj naďalej vykonávať práva a povinnosti na Pozemkoch podľa Programu
starostlivosti o les, Zákona o lesoch a ostatných súvisiacich predpisov na základe ústnej dohody o
opatere neproduktívnej veci ako nevyhnutné zlo tvoriace ucelenú lesnú časť. Vyňatím Pozemkov z

plnenia funkcií lesov by sa tento právny a ekonomický paradox podľa žalobcu odstránil.

20. V ostatnom rozsahu sa žalobca pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v správnej
žalobe a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa ako nezákonné zrušil.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/

21. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení zo dňa 24. októbra 2023 uviedol, že sa stotožňuje so stanoviskom
žalobcu. Rovnako ako žalobca nesúhlasí s uzatvorením nájomnej zmluvy, ktorá by bola pre neho zjavne

nevýhodná. Orgán verejnej správy prvého stupňa v minulosti nenariadil Lesom Slovenskej republiky,
š. p. uzatvoriť s ďalším účastníkom 1/ nájomnú zmluvu na časť porastu obhospodarovaného Lesmi
Slovenskej republiky, š. p., ako ani na iné pozemky vo vlastníctve občanov Slovenskej republiky, ktoré
sú obhospodarované Lesmi Slovenskej republiky, š. p.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od

1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené
sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/8/2023 vedie na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/8/2023.

23. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 20. marca 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §
108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„SSP“), keďže žalovaný požiadal o nariadenie pojednávania. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa z dôvodov uplatnených

v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

24. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe
a na jej dôvodoch, ako aj na replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe. Vo vzťahu k návrhu na
vykonanie dokazovania v replike zo dňa 9. októbra 2023 uviedol, že na tomto návrhu netrvá.

25. Zástupca žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného,
vrozhodnutíorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaavovyjadrenížalovanéhoksprávnejžalobe.Uviedol,
že orgány verejnej správy nemali možnosť rozhodnúť inak.26. Zástupca ďalšieho účastníka 1/ na pojednávaní uviedol, že ďalší účastník 1/ a žalobca nechcú
uzatvoriť nájomnú zmluvu na Pozemky z dôvodu, že starostka obce Tajov informovala ďalšieho

účastníka 1/ o viacerých sťažnostiach občanov Tajova, ktorí sa sťažujú na to, že z Pozemkov padajú
konáre a môžu spadnúť stromy na cestnú komunikáciu, pričom môže dôjsť k vzniku škôd a k ohrozeniu
zdravia. Ďalší účastník 1/ si toto nechce zobrať na svoju ťarchu, a preto navrhoval, aby sa Pozemky
vyčlenili z lesných pozemkov.

27. Ďalší účastník 2/ pracuje pre ďalšieho účastníka 1/ ako odborný lesný hospodár, pričom okrem
iného dbá o dodržiavanie predpisov v rámci lesného hospodárstva. Nesúhlasil so správnou žalobou,
bol na obhliadke na predmetnom mieste a rozhodnutia orgánov verejnej správy považuje za správne
a zákonné.

28. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

31. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podľa § 2 písm. e), f) a g) Zákona o lesoch na účely tohto zákona sa rozumie
e) funkciami lesov úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt
hospodárskeho využívania; členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie,
f) mimoprodukčnými funkciami lesov ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a

klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná,
prírodoochranná a vodoochranná funkcia,
g) produkčnými funkciami lesov funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov spravidla materiálovej
povahy.

34. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Zákona o lesoch (1) Lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na
plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom
stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí
z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich
(ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu

využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského
a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.
(2) Pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa
a) chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch (§ 13) a v lesoch osobitného určenia (§ 14),
b) použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti

lesa,
c) neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa,
d) zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových
horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie,e) vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely,
f) umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom.

35. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Zákona o lesoch (1) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje
podľa § 5 ods. 1 o
a) trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena druhu pozemku,
b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac
20 rokov, ktorý sa technickou a biologickou rekultiváciou dostane do stavu umožňujúceho plnenie funkcií

lesa,
c)obmedzení využívania, ktorým sa rozumie stav, kedy na dotknutom pozemku nemôžu byť plnené
funkcie lesa v rozsahu pred obmedzením využívania; o obmedzení využívania možno rozhodnúť,
ak po ukončení obmedzenia využívania lesný pozemok nebude vyžadovať technickú rekultiváciu na
zabezpečenie plnenia funkcií lesa v rozsahu pred obmedzením využívania.
(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, je povinná

predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva zámer, ktorý obsahuje najmä
a) návrh využitia lesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a
poškodením,
b) projekt technickej a biologickej rekultivácie s časovým harmonogramom jeho zalesnenia, ak ide o
dočasné vyňatie lesného pozemku,

c) harmonogram prác na lesnom pozemku tak, aby tie boli vykonané mimo obdobia intenzívnych prác
v lese a mimo obdobia osobitne významného z hľadiska funkcií lesa, najmä jarného zalesňovania,
rozmnožovania živočíchov a zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

36. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o lesoch pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 1 je orgán štátnej správy lesného

hospodárstva povinný posúdiť
a) súlad zámeru podľa § 7 ods. 2 so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2,
b) dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3.

37. Podľa § 8 ods. 2 písm. j) Zákona o lesoch v rozhodnutí o vyňatí a v rozhodnutí o obmedzení

využívania orgán štátnej správy lesného hospodárstva uvedie dôvody nesúhlasu s vyňatím alebo
obmedzením využívania zistené pri posúdení podľa odseku 1.

38. Podľa § 51a ods. 1 Zákona o lesoch na nájomný vzťah, ktorého predmetom sú lesné pozemky, sa
vzťahujú § 663 až 684 Občianskeho zákonníka, ak § 51a až 51f neustanovujú inak. Nájomná zmluva

musí mať písomnú formu, ak odsek 8 a § 51c ods. 1 a 2 neustanovuje inak.

39. Podľa § 51a ods. 8 Zákona o lesoch ak obhospodarovateľ lesa hospodári aj na lesných pozemkoch,
na ktoré pripadá menšinový podiel v celom poraste, vzniká medzi obhospodarovateľom lesa a
menšinovým vlastníkom nájomný vzťah, ak sa nedohodnú inak. Na takto vzniknutý nájomný vzťah

sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 7 a 9 až 13, ak § 51b neustanovuje inak. Čas trvania takto
vzniknutého nájomného vzťahu je totožný s dĺžkou nájomného vzťahu nájomcu alebo s dobou, počas
ktorej obhospodarovateľ lesa vykonáva hospodárenie v lese.

40. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, rozhodnutie

žalovaného a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou,
čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1
SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné

(žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v
správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové,
či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je
v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z

vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

41. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Orgán verejnej správy prvéhostupňa podľa § 7 ods. 1 písm. a) Zákona o lesoch po posúdení Žiadosti žalobcu o vyňatie Pozemkov
z plnenia funkcií lesov rozhodol vo výroku I. svojho rozhodnutia, že Pozemky žalobcu sa nevynímajú
z plnenia funkcií lesov, pričom v II. časti výroku rozhodnutia zároveň uložil žalobcovi a ďalšiemu

účastníkovi 1/ ako obhospodarovateľovi Pozemkov povinnosť uzatvoriť ohľadom nich písomnú nájomnú
zmluvu spolu s ďalšími tam uvedenými povinnosťami a vo výroku III. rozhodnutia uložil ďalšiemu
účastníkovi 1/ a ďalšiemu účastníkovi 2/ povinnosť sledovať dodržiavanie ustanovení Zákona o lesoch
žalobcom a prípadné porušenie zákona zo strany žalobcu oznámiť orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Žalovaný v odvolacom správnom konaní rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa

potvrdil a odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol, pričom sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a doplnil ich o vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu
a ďalšieho účastníka 1/.

42. Žalobca v správnej žalobe namietal, že orgány verejnej správy podľa jeho tvrdenia nezohľadnili
okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu Žiadosti (opísané v bode 4. tohto rozsudku), čím mali postupovať

v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny súd danú žalobnú námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú. Orgány verejnej správy posudzovali v správnom konaní Žiadosť žalobcu o trvalé vyňatie
Pozemkov z plnenia funkcií lesov v konaní podľa § 7 ods. 1 písm. a) Zákona o lesoch, teda ako
žiadosť o trvalú zmenu účelu využívania Pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami. Konajúce orgány
verejnej správy ako príslušné orgány štátnej správy lesného hospodárstva boli podľa § 8 ods. 1 Zákona

o lesoch v konaní povinné preskúmať súlad Žiadosti s podmienkami využívania lesných pozemkov
na iné účely ako na plnenie funkcií lesov podľa § 5 Zákona o lesoch, predovšetkým súlad zámeru
žalobcu so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa 5 ods. 2 Zákona o lesoch. Predmet konania
orgánov verejnej správy ako orgánov štátnej správy lesného hospodárstva je tak stanovený zákonom,
ktorý jednoznačne a nerozporne upravuje aj rozsah posúdenia Žiadosti žalobcu. Orgán verenej správy

prvého stupňa vyhodnotil dôvody (zámer) žalobcu pre vyňatie Pozemkov z plnenia funkcií lesov, pričom
dospel k záveru, že tieto nie sú v súlade so zásadami ochrany lesných pozemkov. V odôvodnení
svojho rozhodnutia orgán verenej správy prvého stupňa riadne uviedol dôvody, pre ktoré dospel
k uvedenému záveru, a to, že porast na Pozemkoch plní protieróznu, pôdoochrannú a vodoochrannú
funkciu,nakoľkosanachádzanastrmomsvahovitomterénenaplytkejpôde,pričomjehoodstránenímby

došlo k splaveniu humusového horizontu, narušeniu vodného režimu a poškodeniu Pozemkov vplyvom
erózie. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal za to, že v danom prípade nie sú dôvody žalobcu
na trvalé vyňatie Pozemkov z plnenia funkcií lesov opodstatnené, pretože previs lesných drevín na
zvyšnú časť pozemkov žalobcu a na štátnu cestu nezakladá dôvod na ich vyňatie. Dôvody žalobcu
sú podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozpore so zásadami ochrany lesných pozemkov

podľa § 5 ods. 2 Zákona o lesoch, nakoľko trvalým vyňatím lesných pozemkov by sa obmedzila a
narušila celistvosť lesa, obmedzilo by sa využívanie funkcií okolitého lesa a v neposlednom rade by
došlo k ohrozeniu lesa vplyvom vetra. Zámer žalobcu podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa
tiež nie je v súlade so schváleným územným plánom obce Tajov. V zmysle uvedeného sa orgán
verejnej správy prvého stupňa podľa správneho súdu riadne zaoberal predmetom Žiadosti žalobcu,

túto posúdil podľa § 8 ods. 1 Zákona o lesoch so zásadami ochrany lesných pozemkov so záverom,
že zámer žalobcu je s nimi v rozpore a svoje rozhodnutie v tomto ohľade aj riadne a zrozumiteľne
odôvodnil. K dôvodom Žiadosti žalobcu orgán verenej správy prvého stupňa tiež osobitne uviedol, že
dôvodom pre trvalé vyňatie Pozemkov žalobcu nemôže byť ani argument, že sa jedná historicky o
trvalé trávne porasty (záhrady), ktoré boli pred cca. 50 rokmi preradené do kultúry „les“, nakoľko druh

pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ je právne záväzný a v danom prípade sa
nejedná o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu (§ 3 ods.
2 Zákona o lesoch), pretože na Pozemkoch sa nachádza porast lesných drevín s vekom 60 rokov
so zastúpením drevín (buk lesný, borovica lesná, smrekovec opadavý a smrek obyčajný). Žalovaný
sa so závermi orgánu verenej správy prvého stupňa stotožnil. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe,

že orgán verejnej správy prvého stupňa (a žalovaný) žiadnym spôsobom nezohľadnil okolnosti, ktoré
žalobcu viedli k podaniu Žiadosti (zámer žalobcu), je tak v rozpore s obsahom rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa (a žalovaného). Orgány verejnej správy sa s dôvodmi žalobcu pre jeho
zámer vyňatia Pozemkov z plnenia funkcií lesov riadne vysporiadali, pričom skutočnosť, že žalobca sa
s posúdením jeho Žiadosti orgánmi verejnej správy nestotožňuje, neznamená, že orgány verejnej správy

konali a rozhodli v rozpore so zákonom. Zásada materiálnej pravdy zakotvená v ustanovení § 32 ods. 1
Správneho poriadku, na ktorý žalobca v súvislosti s danou žalobnou námietkou poukázal, neznamená,
že orgány verejnej správy boli povinné zistiť a vyhodnocovať akékoľvek skutočnosti (teda ani všetky
žalobcom uvádzané dôvody pre vyňatie Pozemkov z plnenia funkcií lesov), ale len tie skutočnosti,ktoré sú relevantné pre posúdenie predmetu konania tak, ako to ustanovuje zákon, teda v danom
prípade pre posúdenie súladu zámeru žalobcu so zásadami ochrany lesných pozemkov (§ 8 ods. 1
Zákona o lesoch). Ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, na ktorý sám žalobca v správnej

žalobe poukázal, v druhej vete uvádza, že orgán verejnej správy nie je pri zisťovaní skutočného stavu
veci pre rozhodnutie viazaný len návrhmi účastníkov konania, čo znamená, že orgán verejnej správy
zisťuje skutočný stav veci sám a nezávisle od návrhov účastníka konania. Ak teda žalobca svoj zámer
odôvodňoval aj skutočnosťami, ktoré pre posúdenie predmetu veci nie sú relevantné, orgány verejnej
správy neboli povinné sa nimi osobitne zaoberať a ani sa s nimi v odôvodneniach svojich rozhodnutí

osobitne vysporiadať. Správny poriadok v ustanovení § 32 ods. 1 vychádza z predpokladu, že konajúci
orgán verejnej správy vie, aké podklady sú potrebné pre objektívne rozhodnutie vo veci, a preto ich
obstarávanie zveruje konajúcemu orgánu verejnej správy a nie účastníkovi konania. Správny súd ďalej
podotýka, že zásadu materiálnej pravdy (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, ale aj § 3 ods. 5 Správneho
poriadku) nemožno interpretovať ani tak, že orgán verejnej správy je povinný sám zisťovať stav veci
a obstarávať podklady pre svoje rozhodnutie tak, aby návrhu účastníka konania mohol vyhovieť. Ďalej

správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na ustanovenie § 5 ods. 1 druhá veta Zákona o lesoch,
v zmysle ktorého k vyňatiu lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov môže dôjsť „len v nevyhnutných a
odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť
inak“. Zákonodarca výslovne neustanovuje, o aké situácie by v prípade nevyhnutnosti vyňatia malo
ísť a aké sú odôvodnené prípady takéhoto vyňatia, avšak viaže vyňatie lesných pozemkov z plnenia

funkcií lesov alebo obmedzenie ich využívania na splnenie podmienky subsidiarity, teda ak dosiahnutie
sledovaného cieľa nie je možné iným spôsobom, z čoho vyplýva, že orgán verejnej správy je priamo ex
lege povinný pristupovať ku každej žiadosti o vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa v zásade
reštriktívne a vyhovieť jej len v nevyhnutných prípadoch, keď zámer žiadateľa zodpovedá takým úlohám
spoločenského a ekonomického rozvoja, ktoré nemožno zabezpečiť inak. Zachovanie plnenia funkcií

lesov je tak v prípade lesných pozemkov zákonom uprednostňované, čo musí konajúci orgán verejnej
správy zohľadniť.

43. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že orgány verejnej správy postupovali v rozpore s § 32
ods. 1 Správneho poriadku, keď si neobstarali odborné stanovisko o posúdení vplyvu lesného porastu

vo vlastníctve žalobcu na susedné poľnohospodárske pozemky taktiež vo vlastníctve žalobcu a tiež
odborné stanovisko o posúdení vplyvu lesného porastu na bezpečnosť cestnej premávky od príslušného
orgánuštátnejsprávy,pričomvtejtosúvislostianilennenadviazalikomunikáciusobcouTajov,jerovnako
nedôvodná. Ako už správny súd uviedol v bode 42. tohto rozsudku, orgán verejnej správy musí v zmysle
§ 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť úplne a presne všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo

veci, čo je dané predmetom rozhodovania orgánu verenej správy, v danom prípade posúdením súladu
zámeru žalobcu pre trvalé vyňatie Pozemkov z plnenia funkcií lesov so zásadami ochrany lesov podľa §
5 ods. 2 Zákona o lesoch. Pri zisťovaní skutočného stavu veci a obstarávaní podkladov pre rozhodnutie
orgán verejnej správy nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Orgán verejnej správy nie je
len pasívnym vykonávateľom vôle účastníka konania, ale sám posudzuje, či ním zistené skutočnosti

a obstarané podklady, prípadne spolu s podkladmi predloženými účastníkom konania, postačujú pre
rozhodnutie vo veci. Ani v prípade, keď sa účastník konania domnieva, že pre zistenie skutočného
stavu veci sú potrebné iné podklady, orgán verenej správy nie je viazaný jeho návrhom, čo výslovne
vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 1 druhá veta Správneho poriadku. Výnimku predstavuje len prípad,
keď zákon ukladá orgánu verenej správy povinnosť obstarať si v konaní pred vydaním rozhodnutia

vo veci určitý podklad. V danom prípade konajúce orgány verejnej správy neboli v zmysle zákona
povinné zaobstarať si „odborné stanovisko o posúdení vplyvu lesného porastu vo vlastníctve žalobu
na susedné poľnohospodárske pozemky taktiež vo vlastníctve žalobcu“ a ani „odborné stanovisko
o posúdení vplyvu lesného porastu na bezpečnosť cestnej premávky od príslušného orgánu štátnej
správy“ ako to požadoval žalobca v správnej žalobe. Žalobca napokon v správnej žalobe ani bližšie

nešpecifikoval aké konkrétne „odborné stanoviská“ si mali orgány verejnej správy pred rozhodnutím
vo veci vyžiadať, od akého orgánu a na základe akého ustanovenia právneho predpisu boli orgány
verejnejsprávytakpovinnéurobiť.Nestačívsprávnejžalobelenvšeobecnenamietať,žeorgányverejnej
správy porušili § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ak si nevyžiadali žalobcom bližšie nešpecifikované
odborné stanoviská od orgánov, ktoré žalobca taktiež bližšie nešpecifikoval. Keďže správny súd je

viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby žalobcu (§ 134 ods. 1 SSP), z takto formulovanej žalobnej
námietky nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa sú nezákonné.44. Tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy k záverom o rozpore zámeru žalobcu pre vyňatie
Pozemkov z plnenia funkcií lesov so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2 Zákona
o lesoch dospeli bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, čím došlo k porušeniu § 3 ods.

5 Správneho poriadku, nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku, a to z dôvodu jeho
všeobecnosti a konkrétnosti. Predmetné tvrdenie žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny
súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum napadnutých rozhodní žalovaného a rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej
žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,

z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak,
aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie
toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP

je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto
musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich
tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené

dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol
by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo
v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady

podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné
postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej
správnym súdom,“ najmä však s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd

za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne
vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov
verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho
právneho štátu.

45. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa jeho tvrdenia veľmi
povrchným spôsobom preskúmal rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, najmä v súvislosti
s vyjadrením Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, ktorý vydal
súhlasné stanovisko k vyňatiu Pozemkov. Orgán verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný sa
podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadali so „stanoviskom Okresného úradu Banská Bystrica,

odbor starostlivosti o životné prostredie“. Žalovaný sa podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal
so všetkými súhlasnými vyjadreniami, ktoré žalobca predložil orgánu verenej správy prvého stupňa
v konaní o jeho Žiadosti. Správny súd predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom
administratívneho spisu orgánu verenej správy prvého stupňa je aj Vyjadrenie Okresného úradu Banská
Bystrica,odborustarostlivostioživotnéprostredieč.OU-BB-OSZP3-2022/012088-002zodňa14.marca

2022, v ktorom Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný
orgán starostlivosti o životné prostredie uviedol: „Súhlasíme s vyňatím lesných pozemkov s parcelnými
číslami KN-C 1086/28, 1086/29, 1086/30 v k.ú. C.“ bez bližšieho odôvodnenia s konštatovaním,
že uvedené parcely sa nachádzajú na území, kde platí prvý stupeň ochrany (všeobecná ochrana).
Správny súd k tomu uvádza, že len samotná skutočnosť, že žalobca predložil orgánu verenej správy

prvého stupňa predmetné vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné
prostredie, ktorým súhlasil s vyňatím Pozemkov (zrejme z plnenia funkcií lesov, pozn. správneho súdu),
neznamená, že orgány verejnej správy boli povinné dané vyjadrenie pri svojom rozhodovaní zohľadniť
a vysporiadať sa s ním v odôvodnení svojich rozhodnutí. Ako už správny súd vyššie uviedol, v konaní
o zámere žiadateľa o vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov orgán štátnej správy lesného

hospodárstva samostatne posudzuje súlad zámeru so zásadami ochrany lesných pozemkov, pričom
zo Zákona lesoch nevyplýva, že je pri svojom rozhodovaní viazaný vyjadrením orgánu starostlivosti
o životné prostredie, a rovnako ani to, že na také vyjadrenie musí prihliadať. Aj keď sa konajúce orgány
verejnej správy v odôvodnení svojich rozhodnutí osobitne nevysporiadali s predmetným vyjadrenímOkresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, neporušili tým žiadne
ustanovenie zákona a ich rozhodnutia vo vzťahu k predmetu konania a výrokom netrpia takým
nedostatkom, ktorý by spôsoboval ich nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov pre rozhodnutie vo

veci. Inými slovami, keďže predmetné vyjadrenie nebolo pre konajúce orgány verejnej správy záväzné
a Zákon o lesoch s ním nespája ani iné účinky pre postup orgánov verejnej správy, neboli povinné sa ním
zaoberať v odôvodnení svojich rozhodnutí. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal
so „všetkými“ súhlasnými vyjadreniami, ktoré žalobca predložil orgánu verejnej správy prvého stupňa
v konaní o jeho Žiadosti, správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe ani len nekonkretizoval

o aké vyjadrenia sa má jednať a aký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného má táto
skutočnosť. Nepostačuje len všeobecne tvrdiť, že žalovaný sa s bližšie nešpecifikovaným vyjadrením,
ktoré bolo predložené orgánu verejnej správy prvého stupňa, nevysporiadal a súčasne neuviesť, čo
konkrétne sa daným „vyjadrením“ malo preukázať, prečo bolo pre posúdenie veci dané „vyjadrenie“
relevantné a porušenia ktorého predpisu sa žalovaný dopustil, ak sa s „vyjadrením“ v odôvodnení svojho
rozhodnutia osobitne nevysporiadal. Správny súd opätovne podotýka, že nie je povinný a ani nemôže

všeobecne uplatnené žalobné body namiesto žalobcu sám konkretizovať a vyhľadávať zo spisového
materiálu skutočnosti svedčiace v prospech dôvodnosti jeho tvrdení v správnej žalobe.

46. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že prevažná časť napadnutého rozhodnutia žalovaného
obsahujelenstrohécitáciezákonnýchustanoveníbeztoho,abybolovnapadnutomrozhodnutíuvedené,

ktoré skutočnosti boli podkladom na jeho vydanie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení
dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, v
dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, povrchné a zmätočné, ďalej tvrdenie, že v
napadnutom rozhodnutí sa podľa žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril k samotnému zámeru
žalobcu pre vyňatie Pozemkov z plnenia funkcií lesov, že po vyňatí Pozemkov z plnenia funkcií lesov

hodlá žalobca na nich pestovať nízku krovitú vegetáciu tak, aby bola zaručená protierozívna funkcia
porastu, pričom uvedené opatrenie vyhovuje aj zámerom doplnku k územnoplánovacej dokumentácii
obce Tajov a bolo aj rozhodujúcim argumentom pre Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti
o životné prostredie, ktorý s vyňatím Pozemkov z plnenia funkcií lesov súhlasil, a rovnako aj tvrdenie,
že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa boli vydané „od stola“

a bez náležitého zistenia skutočného stavu veci a riadneho právneho zdôvodnenia, nepredstavujú
relevantné žalobné námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ale sa jedná len o prezentáciu
vlastných názorov žalobcu k preskúmavaným rozhodnutiam a vyjadrenie nesúhlasu s nimi. Ako už
správny súd uviedol (bod 44. tohto rozsudku) žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby,

z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Len samotné vyjadrenie nesúhlasu a vlastné hodnotenie
napadnutých rozhodnutí orgánov verenej správy zo strany žalobcu nepostačuje pre spochybnenie
ich zákonnosti. Skutočnosť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí osobitne nevyjadril k zámeru
žalobcu pestovať na Pozemkoch v prípade ich vyňatia z plnenia funkcií lesov nízku krovitú vegetáciu

nespôsobujenezákonnosťjehorozhodnutia,keďževodôvodnenísvojhorozhodnutianastr.5uviedol,že
Pozemky plnia všetky produkčné a mimoprodukčné funkcie lesa. V zmysle zásady subsidiarity dôvodov
vyňatia lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov a zásad ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods.
1 a 2 Zákona o lesoch sú uprednostnené funkcie lesa, ktoré Pozemky plnia, čo žalovaný výslovne
skonštatoval, a teda nebol daný dôvod, aby žalovaný navyše osobitne odôvodňoval, prečo považuje

zámer žalobcu pestovať na Pozemkoch nízku krovitú vegetáciu za rozporný s § 5 ods. 1 a 2 Zákona
o lesoch. Orgán verejnej správy nemá povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby jeho odôvodnenie
zodpovedalo predstavám účastníka konania, ale tak, aby z neho boli zrejmé skutočnosti, ktoré viedli
orgán verejnej správy k rozhodnutiu vo veci.

47. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že nie je správny záver orgánov verejnej správy, že zámer
ďalšieho využívania Pozemkov žalobcu je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce
Tajov, nakoľko je v tejto časti materiálne závislá od správneho konania v súvislosti so Žiadosťou žalobcu
o vyňatie Pozemkov z plnenia funkcií lesov, jedná sa opätovne len o subjektívny názor žalobcu bez
toho, aby žalobca uviedol konkrétne relevantné skutočnosti, z ktorých odvodzuje nesprávnosť záveru

orgánov verejnej správy o rozpore zámeru žalobcu s územnoplánovacou dokumentáciou obce Tajov.
Aby dané tvrdenie mohol správny súd vyhodnotiť ako žalobnú námietku, žalobca by musel uviesť, v čom
konkrétne je daný záver v rozpore so zákonom, keďže nestačí len tvrdiť jeho nesprávnosť. Tvrdenie
žalobcu tak predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s dôvodom rozhodnutia orgánov verejnej správy.Navyše, predmetné tvrdenie žalobcu je len jeho hypotetickou úvahou, keďže sám žalobca tvrdí, že v
prípade, ak by boli Pozemky vyňaté z plnenia funkcií lesov, dodatok k územnoplánovacej dokumentácii
by bol schválený a bol by tak v súlade so zámermi žalobcu v danej lokalite. Orgán verejnej správy

rozhoduje na základe preukázaných skutočností, ktoré zodpovedajú reálnemu stavu vecí a nie na
základe hypotetických konštrukcií, ktoré vychádzajú z účastníkom konania želaného stavu.

48. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že orgány verejnej správy postupovali v rozpore so zákonom, ak
opätovne nútia žalobcu uzatvoriť s ďalším účastníkom 1/ nájomnú zmluvu k Pozemkom, nepredstavuje

dôvodnú žalobnú námietku, ale opätovne len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím orgánov
verejnej správy. Žalobca neuviedol, na základe akých skutočností sa domnieva, že orgány verenej
správy rozhodli nezákonne a porušenia akého ustanovenia zákona sa mali dopustiť. Správny súd
opätovne podotýka, že pri súdnom prieskume rozhodnutí orgánov verejnej správy nemôže vychádzať
zo všeobecných tvrdení a domnienok žalobcu o ich nezákonnosti, nakoľko podľa § 182 ods. 1 písm.
e) SSP je povinnosťou žalobcu uviesť žalobné body a tieto vymedziť tak, aby bolo zrejmé, na základe

akých konkrétnych skutočností považuje žalobca napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy za
nezákonné. Tvrdenia žalobcu o ekonomickej nevýhodnosti obhospodarovania lesného porastu na
Pozemkoch pre ďalšieho účastníka 1/ prezentované v správnej žalobe nie sú spôsobilé spochybniť
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny
súd podotýka, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 6 v rámci vysporiadania sa s odvolacími

námietkami ďalšieho účastníka 1/ proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa uviedol
aj právne posúdenie otázky povinnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy k Pozemkom medzi žalobcom
a ďalším účastníkom 1/, s ktorým sa správny súd stotožňuje. Správny súd pre úplnosť uvádza, že
podľa § 51a ods. 8 Zákona o lesoch vzniká nájomný vzťah medzi vlastníkom menšinového podielu
v poraste (v danom prípade žalobca) a obhospodarovateľom lesa (ďalší účastník 1/) v prípade, ak

obhospodarovateľ lesa hospodári aj na lesných pozemkoch menšinového vlastníka (čo, napokon,
samotný žalobca v správnej žalobe a ani v jeho ďalších vyjadreniach nespochybňuje), priamo zo zákona.
Vznik nájomného vzťahu v danom prípade nie je výrazom zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového
vzťahu a prejavom ich slobodnej vôle, ale je dôsledkom verejnoprávnej ingerencie zákona. Nájomný
vzťah tak medzi žalobcom a ďalším účastníkom 1/ už vznikol ex lege, a to bez ohľadu na vôľu žalobcu

a ďalšieho účastníka 1/. Keďže nájomná zmluva k lesným pozemkom musí mať podľa § 51a ods. 1
Zákonaolesochpísomnúformu,orgányverejnejsprávylenskonštatovaliexistenciuzákonnejpovinnosti
žalobcu a účastníka konania 1/, ktorú žalobca a ďalší účastník 1/ majú bez ohľadu na ich súhlas alebo
nesúhlas s uzatvorením písomnej nájomnej zmluvy.

49. K návrhu ďalšieho účastníka 1/ na pojednávaní dňa 20. marca 2025, aby sa Pozemky vyčlenili „z
lesných pozemkov“ (teda z plnenia funkcií lesa), správny súd uvádza, že ďalší účastník 1/ sa môže
domáhať len ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, a to len na základe ním podanej samostatnej správnej
žaloby a nie ako ďalší účastník v správnom súdnom konaní, ktoré bolo začaté na základe správnej

žaloby žalobcu. Správny súd preto na predmetný návrh ďalšieho účastníka 1/ neprihliadol.

50. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania v jeho replike správny súd neprihliadol vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca na pojednávaní dňa 20. marca 2025 na ňom netrval.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z
dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov
konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania
žalovanému.

53. Podľa § 169 prvá veta SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v
konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorúim správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom neuložil v konaní žiadnu povinnosť, právo
na náhradu trov konania im nepriznal.

54. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.