Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100428
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100428.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O.M.O., s.r.o., so sídlom Komenského 11/A, 040 01
Košice, IČO 31 699 456, právne zastúpený JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33,
Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101285979/2024 zo dňa 29.04.2024,
o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 04.07.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň (ďalej aj
„správna žaloba“) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101285979/2024 zo dňa
29.04.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov, (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“)

č. 100113943/2024 zo dňa 11.01.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 159 966,48 eur na dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roka 2020.

2. Žalobca v správnej žalobe navrhol správnemu súdu zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného,

a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca taktiež
v správnej žalobe žiadal rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.

3. Žalobca samostatným podaním zo dňa 16.08.2024, doručeným Správnemu súdu v Košiciach (ďalej
aj „súd“ alebo „správny súd“) v ten istý deň, navrhol súdu priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil hrozbou závažných následkov, ktoré predstavujú zásadnú
hmotnoprávnupodmienkupriznaniaodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,ateda,žežalobcoviokamžitým
výkonomžalobounapadnutéhorozhodnutiahrozíznačnáhospodárskaafinančnáškoda,akoajzávažná
ujma s vážnym nenapraviteľným následkom.

3.1 Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby taktiež uviedol, že je
obchodnom spoločnosťou, ktorá existuje už takmer 30 rokov a jej hlavnou činnosťou je poskytovanie
súkromnej bezpečnostnej služby, a ku dňu 31.07.2024 v hlavnom pracovnom pomere eviduje 59
zamestnancov a na základe dohôd jej poskytuje služby 61 osôb.

3.2 Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňuje aj tým, že

prvostupňový správny orgán jeho žiadosť zo dňa 05.06.2024 o odklad platenia dane v sume 159 966,48
eur svojim rozhodnutím č. 102140428/2024 zo dňa 30.07.2024 zamietol, čo pre žalobcu predstavujeznačnú sumu a jej neodkladné zaplatenie, ako aj prípadné zaplatenie v splátkach by bolo spojené
s vážnou ujmou žalobcu, ktorá by viedla k vážnemu ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti.

3.3 Žalobca ďalej poukazuje na zdaňovacie obdobie 2023, v ktorom vykázal ako výsledok hospodárenia
stratu vo výške 3 735 eur a za obdobie od 01.01.2024 do 31.05.2024 vykázal ako výsledok
hospodárenia sumu vo výške 15 963 eur. Žalobca argumentuje, že zníženie tržieb v rokoch 2022
a 2023 oproti predchádzajúcim rokom je dôsledok poklesu tržieb po období pandémie, kedy došlo
k stagnácii v automobilovom a stavebnom priemysle. Žalobcovi boli zrušené zákazky na poskytovanie

bezpečnostných služieb pre spoločnosti Colas Slovakia, a. s. a Eurovia – Kameňolomy s. r. o.
v stavebníctve a boli znížené zákazky pre spoločnosť Magneti Marelli Slovakia, s. r. o., U-Ship, s .r. o.
a SVP, š. p. v automobilovom priemysle. Výška výdavkov žalobcu presahuje výšku príjmov, z čoho je
podľa žalobcu možné usúdiť, že žalobca nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na fungovanie
jeho spoločnosti.

3.4 Žalobca sa ďalej vyjadruje aj k rozhodnutiu Daňového úradu Košice, ktorý svojim rozhodnutím
č. 102120825/2023 zo dňa 18.08.2023 na základe prebiehajúcej daňovej kontroly a na základe
odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň nebude uhradená, zriadil v zmysle Daňového poriadku záložné
právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 133 696,41 Eur
na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2020. Záložné právo bolo zriadené

k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXXX A. XXXX, k. ú. B. C. D.. Uvedenú nehnuteľnosť žalobca využíva najmä na školenie
zamestnancov, ktoré je zákonnou podmienkou pre samotné vykonávanie bezpečnostnej služby.

3.5 Ďalej žalobca poukazuje na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Košice,

pobočka Trebišov, č. 100113943/2024 zo dňa 11.01.2024 (prvostupňové rozhodnutie – pozn. súdu),
ktorým bolo uložené peňažné plnenie. Žalobca poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 89 ods. 1
písm. a) Daňového poriadku je exekučným titulom, pričom v daňovom exekučnom konaní nie je možné
navrátenie do pôvodného stavu.

3.6 Žalobca taktiež uvádza, že nehnuteľnosť, na ktorú je zriadené záložné právo predanú formou
dražby už nebude možné nikdy v budúcnosti získať späť, a to ani za predpokladu, že žalobca
bude v súdnom konaní úspešný. Žalobca konštatuje, že nedisponuje iným priestorom na školenie
zamestnancov a prípadný prenájom vhodných priestorov vzhľadom na špecifiká poskytovania
súkromnej bezpečnostnej služby bude finančne náročný, a je otázne ako a či to žalobca vôbec zvládne.

Možná exekúcia formou prikázania pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb
bude nevyhnutne viesť k okamžitej likvidácii spoločnosti žalobcu.

3.7 Záverom žalobca konštatuje, že nezaplatenie dorubenej dane v sume 159 966,48 eur bude v priamej
príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a bude viesť

k daňovej exekúcii, čo v prípade predaja majetku nevyhnutne vedie k vážnej hospodárskej a finančnej
škode s nenapraviteľným následkom a v prípade prikázania pohľadávky z účtu vedeného v peňažnom
ústave k samotnej likvidácii spoločnosti žalobcu. Za daného stavu, podľa vyjadrenie žalobcu, priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3.8 V samotnom závere žalobca uvádza, že sumu 159 966,48 eur nie je schopný uhradiť a z uvedených
dôvodov navrhuje, aby súd uznesením žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101285979/2024 zo dňa 29.04.2024 priznal odkladný účinok.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2024, doručenom správnemu súdu v ten istý

deň, návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepovažuje za opodstatnený.
4.1 Žalovaný konštatuje, že žalobca uvádza len všeobecné tvrdenia o hrozbe značnej hospodárskej a
finančnej škody a závažnej ujmy bez toho, aby tieto tvrdenia preukázal dôkazmi.
4.2 Podľa žalovaného, žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že u žalobcu došlo k poklesu tržieb, a
to práve z dôvodu zrušených zákaziek v dôsledku pandémie, nepreukázal, že výška výdavkov žalobcu

presahuje výšku jeho príjmov a nedostatok finančných prostriedkov je podľa žalobcu možné „usúdiť“.
Žalobca stavia uvedenú skutočnosť do roviny názoru, ktorý nie je podloženými žiadnymi faktami.
Skutočnosť, že žiadosti žalobcu o odklad platenia dane nebolo vyhovené taktiež nepreukazuje hrozbu
závažnej ujmy, či značnej hospodárskej a finančnej škody.4.3 Podľa žalovaného, žalobca poukazuje na skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
je exekučným titulom, a následne uvádza zákonné možnosti exekúcie a ich prípadný dopad na
činnosť žalobcu. V oboch prípadoch podľa žalovaného sa však žalobca obmedzil len na všeobecné

konštatovania, ale nepreukázal konkrétnymi dôkazmi, že by mu výkonom napadnutého rozhodnutia
reálne hrozila ujma či škoda, ktorú žalobcu popisuje vo svojom návrhu.
4.4 K tvrdeniu žalobcu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom žalovaný
uvádza, že daň je verejným príjmom a v prvom rade slúži na financovanie potrieb štátu, a preto, aj
s prihliadnutím na nie nezanedbateľnú výšku vyrubeného rozdielu dane, žalovaný nepovažuje návrh

žalobcu na priznanie odkladného účinku za odôvodnený.
4.5 Záverom žalovaný navrhuje, aby Správny súd v Košiciach zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

5. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. 2Sf/32/2024-67 zo dňa 19.11.2024 zamietol návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že napriek tvrdeniu

žalobcu, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí značná hospodárska a finančná
škoda, ako aj závažná ujma s vážnym nenapraviteľným následkom, svoju hospodársku situáciu riadne
nezdôvodnil a neosvedčil. Nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali začatie výkonu exekúcie
na jeho majetok, čo tvrdil v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Nekonkretizoval
žiadenhroziacinegatívnynásledok,nepreukázaldostatočnezreteľnejehomajetkovéasociálnepomery.

Správny súd poukázal na to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu a tvrdením žalobcu v tom, že by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho
podnikateľskejčinnostiaspôsobilobymutovznikzávažnejekonomickejujmyaznačnejfinančnejškody.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2024.

6. Písomným podaním zo dňa 03.12.2024 podal žalobca opätovne návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že došlo k zásadným zmenám skutkového
a právneho stavu veci.
6.1 Žalobca predložil Zápisnicu Daňového úradu Košice č. 103395067/2024 zo dňa 21.11.2024 (ďalej
aj „zápisnica“) o vykonaní úkonu, ktorá sa týka prejednania ďalšieho postupu vo veci daňového

exekučnéhokonania,vktoromsavymáhazaplateniedaňovéhonedoplatku,atopredajomnehnuteľností
vo vlastníctve žalobcu. Ďalej sa v zápisnici uvádza, že žalobca požiadal o povolenie platenia daňového
nedoplatku v splátkach, avšak platenie mu nebolo povolené, a preto nie je možné odloženie daňovej
exekúcie v zmysle daňového poriadku. Taktiež bol žalobca upovedomený, že keďže daňová exekučná
výzva nadobudla právoplatnosť, keďže mu nebolo povolené platenie dane v splátkach a v lehote 1 roka

od zriadenia záložného práva nedošlo k úhrade daňového nedoplatku, správca dane nariadi exekúciu
predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.
6.2 Ďalej žalobca opätovne poukazuje na to, že nehnuteľnosť, na ktorú je zriadené záložné právo,
využíva najmä na školenie zamestnancov, že nedisponuje iným priestorom na školenie zamestnancov.
6.3 Žalobca poukazuje na to, že zápisnica predstavuje v zmysle Uznesenia Správneho súdu

v Košiciach sp. zn. 2Sf/32/2024 zo dňa 19.11.2024 dôkaz, že je splnená najvýznamnejšia hmotnoprávna
podmienka priznania odkladného účinku správnej žaloby, teda, že žalobcovi okamžitým výkonom
žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí značná hospodárska a finančná škoda a v konečnom dôsledku
aj závažná ujma s vážnym nenapraviteľným následkom.
6.4 Záverom žalobca opakovane poukazuje na to, že spoločnosť O.M.O., s.r.o., existuje už takmer 30

rokov a k 30.11.2024 zamestnáva 59 zamestnancov v hlavnom pomere a 61 osôb na základe dohôd.
Žalobca taktiež poukazuje na pokles tržieb z dôvodu stagnácie v automobilovom a stavebnom priemysle
po období pandémie.
6.5 Žalobca taktiež konštatuje, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore
s verejným záujmom.

7. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 17.02.2025. Uviedol, že ani tento opätovný návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby nepovažuje za opodstatnený a zotrváva na svojom stanovisku. Podľa žalovaného
z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná

ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku
možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný konštatuje, že samotná výška vyrubenej
dane sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu a priznanie odkladného účinkusprávnej žalobe neslúži na zlepšenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia
sa plneniu svojich záväzkov. K tvrdeniu žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je
v rozpore s verejným záujmom, žalovaný uvádza, že toto svoje stanovisko nijako bližšie nezdôvodnil,

neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý by žalobcom tvrdené skutočnosti, mali prevážiť nad verejným
záujmom, ktorým je riadne zaplatenie, resp. výber dane.

8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

11. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

12. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z

práva na súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie
odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, ktoré má ešte vo fáze pred
uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná
hospodárska,čifinančnáškoda,závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok. Teda je to inštitút mimoriadny, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Pre vyhovenie návrhu je teda v tomto

smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

14. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto
rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého
rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd

môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie
je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré
oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.15. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania, mal

za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu

správneho súdu s verejným záujmom.

16. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

17. V prejednávanej veci žalobca opätovne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit.
§ 185 písm. a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne
podmienky, a to dve procesného charakteru (t. j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného
účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho

charakteru (t. j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej
škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a
absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto
zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom
prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku žalobe.

18. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom
kontexte, žalobcovým prvým návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ako aj s jeho
opätovným návrhom na priznanie správnej žalobe odkladného účinku, správny súd ustálil, že žalobca

v tomto prípade splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, v ktorom dôsledku správny
súd pristúpil ku preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie správnej žalobe
žalobcu ním navrhovaného odkladného účinku. Prvou, a zároveň najvýznamnejšou, hmotnoprávnou
podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018). Zároveň správny súd
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa

30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku.

19. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z
03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím

správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so
správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia
správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)
alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)

dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ To
znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu
súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými
konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho

nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené
tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba
závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnychtvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol
vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

20. Správny súd sa postupne vysporiadal so všetkými žalobcom uvedenými dôvodmi pre posúdenie
priznania odkladného účinku správnej žalobe. Ako prvý dôvod žalobca uviedol zápisnicu, ktorá podľa
žalobcu je dôkazom splnenia hmotnoprávnej podmienky priznania odkladného účinku správnej žaloby.
Teda, že žalobcovi okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí značná hospodárska
a finančná škoda a v konečnom dôsledku aj závažná ujma s vážnym nenapraviteľným následkom.

V nadväznosti na toto tvrdenie je potrebné zdôrazniť, že sa jeho tvrdenia javia ako tendenčné.
Podľa zápisnice zo dňa 21.11.2024, žalobca bol upovedomený, že keďže daňová exekučná výzva
nadobudla právoplatnosť, keďže mu nebolo povolené platenie dane v splátkach a v lehote 1 roka od
zriadenia záložného práva nedošlo k úhrade daňového nedoplatku, správca dane nariadi exekúciu
predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. V nadväznosti na to je potrebné uviesť, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal vydanie exekučného príkazu. Žalobca súdu nepredostrel žiaden dôkaz

preukazujúci, že daňový príkaz bol vydaný, žalobca neosvedčil tvrdenú hrozbu, nepredložil ani jeden
dôkaz týkajúci sa jeho majetkovej a finančnej situácie a konkrétneho dopadu napadnutého rozhodnutia
žalovaného na žalobcovu situáciu. Tvrdenie žalobcu tak ostalo v abstraktnej, až vágnej rovine. Iba
strohé konštatovanie, že nehnuteľnosť, na ktorú je zriadené záložné právo, už nebude možné nikdy
v budúcnosti získať späť, a že žalobca nedisponuje iným priestorom na školenie zamestnancov

a prípadný prenájom vhodných priestorov nie je z finančných dôvodov reálny, nepostačuje na
preukázanie hroziacej ujmy na strane žalobcu. Žalobca nešpecifikoval, aká závažná ujma a vážny
nenapraviteľný následok mu hrozí a v čom spočíva, resp. nepredložil žiadne listinné dôkazy na
preukázanie tejto ujmy. Žalobca je povinný ju preukázať, pričom musí byť preukázaná príčinná súvislosť
medzi hroziacou škodou a vznikom vyššie uvedenej ujmy. V tomto konkrétnom prípade má súd za to,

že žalobca v návrhu absolútne nepreukázal aká ujma mu má vzniknúť. Preto správny súd nemohol
prisvedčiť preukázaniu dôvodnosti uvedenej tvrdenej hrozby.

21. Ďalším dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo žalobcovo tvrdenie, že
došlo k poklesu tržieb z dôvodu stagnácie v automobilovom a stavebnom priemysle, a z tohto dôvodu

boli zrušené zákazky na poskytovanie bezpečnostných služieb, a tiež úsudok žalobcu, že nedisponuje
dostatkom finančných prostriedkov na svoje fungovanie. Žalobca v bode 9 uvádza, že k 30.11.2024
v hlavnom pracovnom pomere eviduje 59 zamestnancov a 61 na základe dohôd. Avšak ani vo vzťahu
k tomuto tvrdeniu žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno osvedčenia hrozby následku, keďže k
návrhu nepriložil žiaden relevantný dôkaz. Nepriložil ani zoznam zamestnancov, doklady preukazujúce

ich pracovné pozície či charakter pracovného pomeru, výšku mzdy, prevádzkové náklady, a ani doklady
o jeho majetkovej či finančnej situácii, z ktorých by vyplývalo, že u žalobcu hrozí napr. hromadné
prepúšťanie či iný vážny následok v nadväznosti na účinky napadnutého rozhodnutia žalovaného.

22. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým

je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem,
resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami,
ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko
spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o

prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo
skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané
na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ Žalobca sa v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby žiadnym spôsobom nevenoval aj druhej zákonnej hmotnoprávnej podmienke priznania
odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je neexistencia rozporu s verejným záujmom. Správny súd

uvádza, že ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku v podobe preukázania
hrozby zákonom predvídaného následku s určitou intenzitou, čo podľa názoru správneho súdu nie sú,
je tu kolízia súkromných záujmov žalobcu s verejným záujmom, ktorým je záujem na fiškálnej a daňovej
politike štátu založenej na riadnom a včasnom výbere daní a plnení daňových povinností.

23. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné
objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký
dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu,
či nenapraviteľný následok.24. Správny súd na základe vyššie uvedeného návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zamietol podľa § 188 SSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).