Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/264/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201725
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r.o., so
sídlomVlčany155,IČO:34127313,právnezastúpený:advokátskakanceláriaNagy&Partners,s.r.o.so
sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101871756/2020 zo dňa 01.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. č.
101871756/2020 zo dňa 01.12.2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane na základe oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo
dňa 11.03.2014 vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2011 až december 2011.

2. Za zdaňovacie obdobie apríl 2011 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľskej
faktúry č. XXXXXX za nákup pohonných látok, ktorú voči nemu uplatnil tuzemský dodávateľ tovaru
(pohonných látok) – spoločnosť POLARON, s.r.o. (ďalej len „POLARON“).

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
103406677/2016 zo dňa 27.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie

apríl 2011 vo výške X XXX,XX eur. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 103947208/2016 zo
dňa 20.09.2016 potvrdil rozhodnutie správcu dane.

4.Vočiuvedenémurozhodnutiužalovanéhopodalžalobcavzákonomstanovenejlehotesprávnužalobu,
o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/270/2016-220 zo dňa 14.09.2017 tak, že
zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
keď v odôvodnení rozhodnutia nebol náležite vecne opísaný celý skutok (pôvod tovaru vo vzťahu k
možnému obchodnému reťazcu), ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich
hodnotením, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Rovnako mal krajský súd za to, že správca danenedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k ďalším dodávateľom tovaru pre spoločnosť POLARON
tak, aby bolo možné objasniť, či išlo o obchodný reťazec alebo nie (správca dane vôbec neskúmal
faktické dodanie tovaru pre POLARON od dodávateľov CHEMATRADING alebo CHEMAHOLDING z

Bratislavy a uspokojil sa v tejto časti len s výpoveďou konateľa spoločnosti POLARON od 23.03.2010 do
09.03.2012), či niekto z dodávateľov sa mohol dopustiť nezákonnosti a či žalobca ako dotknutá osoba
vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je
súčasťoudaňovéhopodvodudodávateľaalebojehopredchádzajúcehododávateľa,vrámciobchodného
reťazca (ak išlo o obchodný reťazec). Krajský súd poukázal, že správca dane sa vôbec nevysporiadal

s rámcovou kúpnou zmluvou z 03.01.2011, zmluvou o preprave vecí z 03.01.2011, kúpnou zmluvou z
15.01.2011, nájomnou zmluvou z 31.01.2011, ktoré s poukazom na ich obsah mohli mať priamy súvis
a dopad na objasnenie skutkových okolností.

6. Žalovaný proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018 tak, že kasačnú sťažnosť

zamietol. Podľa názoru kasačného súdu zo svedeckej výpovede konateľa spoločnosti POLARON ani z
ďalších dôkazov obstaraných správcom dane nebolo možné spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybnosti
prijať záver, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru - pohonných hmôt od spoločnosti POLARON.
K argumentácii daňových orgánov, že konateľ spoločnosti POLARON nepredložil žiadne relevantné
dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia prepravy predmetného tovaru, je potrebné uviesť aj to, že

uvedený svedok toho času už nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti, a preto logicky tieto dôkazy
správcovi dane ani nemohol predložiť; svedok vo svojej výpovedi popísal spôsob a okolnosti dodania
tovaru, keď uviedol, že pri preberaní tovaru bol prítomný skladník žalobcu, resp. iný zamestnanec,
ktorých vypočutie správca dane nevykonal.

7. Kasačný súd zdôraznil, že z rozsahu dokazovania vykonaného správcom dane nemožno spoľahlivo
vyvodiť záver, že žalobca v súvislosti s preukazovaním dodania deklarovaných plnení neuniesol vlastné
dôkazné bremeno, čo sa týka okolností majúcich svoj pôvod na strane dodávateľskej spoločnosti.
Žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti predložil správcovi dane kúpnu zmluvu z 03.01.2011,
nájomnú zmluvu z 31.01.2011, rámcovú kúpnu zmluvu z 25.02.2011, zmluvu o preprave vecí z

03.01.2011, príjemky tovaru, faktúry, dodacie listy, príjemky saldokonto záväzkov voči dodávateľovi,
evidenciu príjmu a výdaja tovaru. Výpoveďou bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti bolo navyše
potvrdené uskutočnenie deklarovaných obchodov a rovnako bol popísaný i spôsob objednávania a
prepravy tovaru. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že preprava tovaru bola vo
vzťahu k spoločnosti POLARON vykonávaná jeho dodávateľom. Podľa názoru kasačného súdu, ak

teda žalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia (čo v prípade žalobcu nebolo spochybnené)
a vyššie uvedenými účtovnými dokladmi, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a správca dane pričítal
žalobcovi, ako daňovému subjektu, existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností (preprava/dodanie
tovaru spoločnosti POLARON), ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Za tejto dôkaznej situácie bolo
potrebné konštatovať neunesenie dôkazného bremena správcom dane ohľadom ním vznesených

pochybností. Bolo potrebné správcovi dane vytknúť nedôslednosť pri objasňovaní skutkového stavu,
keď nepristúpil k opätovnému výsluchu bývalého konateľa spoločnosti POLARON, rovnako odmietol
vypočuť i bývalých zamestnancov tejto spoločnosti, tiež právneho zástupcu uvedenej spoločnosti, ktorý
sa mal zúčastňovať pri obchodných rokovaniach žalobcu a dodávateľa POLARON. Správca dane
rovnako nevenoval žiadnu pozornosť prevereniu uskutočnenia dodaní realizovaných pre POLARON od

dodávateľov CHEMATRADING alebo CHEMAHOLDING.

8. Kasačný súd tiež uviedol, že bude na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávatelia žalobcu dopustili
podvodného konania, alebo nie. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,
že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne

vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správu dane. Bude
úlohou žalovaného, aby overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu prípadne podvodnému konaniu
u dodávateľa žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného, rovnako či žalobca o takomto konaní vedel
alebo musel vedieť, prípadne aj, že sa podvodného konania zúčastnil. Skutočnosť, či daňový subjekt
vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým

únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.

9. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie doplnil dokazovanie a vydal rozhodnutie č.
100908446/2020 zo dňa 18.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovirozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške X.XXX,- eur. Správca dane opätovne dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom POLARON, na základe
čoho bol porušený § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.

z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobcovi
tak nebolo priznané právo na odpočítanie dane, ktorú voči nemu uplatnil tuzemský dodávateľ tovaru
(pohonných látok) – spoločnosť POLARON vo faktúre č. XXXXXX.

10. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101871756/2020 zo dňa 01.12.2020 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný zdôraznil, že
správca dane na základe výsledkov preverovania prijal záver, že neboli spoločnosťou POLARON
predložené žiadne účtovné a daňové doklady, ktoré by potvrdili pôvod tovaru na strane deklarovaného
dodávateľa. Dodanie pohonných látok dodávateľom POLARON nebolo preukázané ani výpoveďou A. B.
(bývalého konateľa spoločnosti), ani výpoveďami iných svedkov. Spoločnosť POLARON bola vymazaná
v dôsledku niekoľkých zlúčení s inými spoločnosťami. Zistenia u dodávateľa POLARON vyvracajú

vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňujú pochybnosť o pravdivosti údajov v nich uvedených.
Vprípadeaksadaňovýsubjektvyhýbasprávcovidanealebosvojímkonanímznemožňujevykonaťúkon,
jesámnedôveryhodnýanemožnotakprijaťzavierohodnýdôkaznýprostriedokznejúcinatakýtosubjekt.
Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno jeho pravosť a pravdivosť údajov v
ňomuvedenýchoveriťvúčtovníctvenekontaktnéhosubjektu.Keďženebolomožnéudaňovéhosubjektu

overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám
osebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod (resp. preprava) uskutočnili, resp. že sa
uskutočnil tak, ako bolo v doklade uvedené. Spoločnosť POLARON a jej právny nástupca so správcom
dane nekomunikoval, nepreberal zásielky a rovnako so správcom dane nespolupracoval ani konateľ
právneho nástupcu.

11. Z faktúr a dodacích listov od spoločnosti POLARON nebolo možné určiť prepravcu tovaru a
skutočnosti, ktoré pri výsluchu uviedol A. B. nebolo možné overiť, pretože spoločnosťou POLARON
neboli predložené žiadne doklady. Nebolo preukázané dodanie pohonných látok týmto dodávateľom,
nebola preukázaná preprava pohonných látok, dodávateľ nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa

§ 19 ods. 1 zákona o DPH, a teda daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle
ustanovenia § 49 zákona o DPH. Dokazovaním správcu dane tak nebolo preukázané, že k dodaniu
pohonných látok došlo práve označeným dodávateľom a ani samotný žalobca nepredložil také dôkazy,
ktorébydodaniepohonnýchlátoktýmtodeklarovanýmdodávateľompreukázali.Žalobcasícedisponoval
pohonnými látkami vo vlastných skladových priestoroch, ale nebolo preukázané, že ich dodávateľom

bola práve spoločnosť POLARON, pričom ako sám žalobca uvádzal, dodávateľmi týchto pohonných
látok boli aj iní dodávatelia. Právo na odpočítanie dane vzniká vtedy, ak je preukázané, že plnenie bolo
uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúrach (konkrétnym platiteľom), pričom dôkazné bremeno
mal v tomto prípade žalobca.

II. Podstatné argumenty žalobcu

12. Proti napadnutému ako aj prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu,
pričom sa domáhal ich zrušenia pokladajúc ich za nezákonné z dôvodu nerešpektovania právneho
názoruKrajskéhosúduvBratislavevyslovenéhovskoršomrozsudku,nesprávnehoprávnehoposúdenia

veci, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nedostatočne zisteného
skutkového stavu a rozpor skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, s administratívnymi
spismi.

13. Žalobca mal za to, že plnenia nadobudnuté od spoločnosti POLARON boli preukázané štandardnými

dokladmi (kúpnou zmluvou zo dňa 15.01.2011, dodávateľskou faktúrou, dodacím listom, výpisom z
účtu preukazujúcim úhradu v prospech spoločnosti POLARON, nájomnou zmluvou zo dňa 31.01.2011,
dohodou o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.2013, prehľadom pohybov zásob), výpoveďami
svedkov (C. D., A. B., E. F., A. C., G. D. C. C. F., A. H., F. D.), ako aj zdaniteľnými dodávkami žalobcu
pre jeho odberateľov, pričom žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho

dôkazného bremena. Iné doklady nemal žalobca prečo evidovať (napr. stáčacie lístky, ktoré preukazujú
stočenie pohonných látok z autocisterny do nádrže, zostávali u dodávateľa a boli predmetom jeho
účtovníctva a evidencie, keďže išlo o jeho tovar); skutočnosť, že stáčacie lístky zostávali po stočenítovaru do prenajatej nádrže u spoločnosti POLARON potvrdil aj daňový poradca spoločnosti POLARON
C. C. F..

14. Nebolo zrejmé, v akom rozsahu mal žalobca zabezpečovať dôkazy o existencii plnenia, finančné
orgány neidentifikovali konkrétne dôkazy, ktoré patria do dôkazného bremena žalobcu, ktoré by
mal predložiť, aby správca dane považoval dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre za
dostatočne preukázané. Zistenia správcu dane vyplývajúce z dokazovania realizovaného počas
ďalšieho vyrubovacieho konania nie sú postačujúce na prijatie záveru, že dodanie tovaru spoločnosťou

POLARON nebolo preukázané. Uvedené je v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR
vyjadreným v skoršom rozsudku, z ktorého vyplýva, že dokazovanie vo veci nároku na odpočítanie DPH
je modifikované právom EÚ, pričom správca dane sa posúdeniu veci z hľadiska komunitárneho práva
účelovo vyhol.

15. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru v skladových priestoroch žalobcu, pričom

uskutočnenie dodaní realizovaných žalobcom u jeho odberateľov správca dane nepreveroval;
boli spochybnené len deklarované a zdokladované nákupy od spoločnosti POLARON. Obstaranie
pohonných látok od spoločnosti POLARON zodpovedalo množstvám pohonných látok, ktoré žalobca
ďalej dodával na výstupe svojim odberateľom. Počas svedeckej výpovede obaja konatelia spoločnosti
POLARON potvrdili vystavenie faktúr ako aj dodanie predmetného tovaru pre žalobcu.

16. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za vnútorne rozporné, keď v niektorých častiach žalovaný
spochybnil len dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, v iných bola spochybnená samotná
existencia fyzického plnenia. Správca dane však existenciu predmetného tovaru nespochybnil.

17. Vyhodnotenie skutkového stavu považoval žalobca za neúplné a nesprávne. Žalobca ako rozporný s
objektívnou skutočnosťou namietal záver správcu dane, o tom, že deklarovaný nákup a následný predaj
tovaru nebolo možné overiť u dodávateľa (z dôvodu jeho nekontaktnosti) a nákup tovaru od dodávateľa
nepreukázal ani žalobca, pričom správca dane spochybnil dôveryhodnosť a preukázateľnosť dokladov
a vyslovil pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti údajov na nich uvedených. Zo žiadneho všeobecne

záväznéhoprávnehopredpisunevyplývapovinnosťžalobcudisponovaťďalšímidokladmionadobudnutí
tovaru od dodávateľa.

18. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dôkazy, ktorými žalobca preukazoval dodanie tovaru dodávateľom
POLARON, sa vo svetle zistených skutočností stali nedôveryhodnými a nepreukázanými, nebolo

konkrétne identifikované, ktoré zistené skutočnosti mal žalovaný na mysli. Správca dane uviedol, že
dôveryhodnosť dokladov spochybňovala aj skutočnosť, že nemal prístup k dokladom dodávateľa a
nemohol preveriť pôvod tovaru a reálnosť uskutočnenia obchodov, z čoho je zrejmé, že daňový úrad
pripísal nekontaktnosti spoločnosti POLARON, resp. jej právneho nástupcu pri hodnotení dôkazov
zásadný význam. Žalobca nemal prístup k účtovníctvu svojho dodávateľa, nemohol teda preukázať ako

a od koho nadobudol tovar a ako ho prepravil k žalobcovi; právomoc overiť uvedené skutočnosti prináleží
správcovi dane.

19. Žalobca namietal, že žalovaný účelovo skreslil výpovede svedkov, pričom tieto výpovede neboli
žiadnym spôsobom vyvrátené. Daňový úrad neprihliadal na skutočnosti uvedené svedkami počas ich

výpovedí. K hodnoteniu výpovede A. B. správcom dane žalobca uviedol, že svedok nemohol svoje
tvrdenia preukázať dokladmi, pretože v čase svojej výpovede nebol konateľom spoločnosti POLARON, v
čase výpovede spoločnosť POLARON už ani neexistovala a zároveň správca dane ďalším dokazovaním
nevyvrátil tvrdenia A. B.. K hodnoteniu výpovedí svedkov A. H., F. D., E. F., G. D., C. C. F. žalobca
poukázal, že výsluchy sa konali 8 rokov po dodaní tovaru a vzhľadom na časový odstup a skutočnosť,

že svedkovia nemali k dispozícii žiadne doklady, nie je možné predpokladať, že by si detailne pamätali
na všetky skutočnosti, o ktoré sa zaujímal správca dane. Relevantné je, že všetci svedkovia potvrdili, že:
tovar spoločnosti POLARON dodala spoločnosť CHEMASPOL, ktorej konateľom bol p. C.; spoločnosť
CHEMASPOL tovar nakupovala najmä u spoločnosti FAU, ale mala aj slovenských dodávateľov; tovar
bol dovezený priamo od dodávateľa spoločnosti CHEMASPOL do skladu žalobcu, kde mala spoločnosť

POLARON prenajaté nádrže, v ktorých skladovala tovar; preprava tovaru do skladu bola v cene
tovaru; obchodnú činnosť spoločnosti POLARON riadili A. B. s G. D.; spoločnosť POLARON vystavila
faktúry (potvrdili svedkovia, ktorým boli predložené faktúry - bývalí konatelia spoločnosti POLARON);
obchody sa uskutočnili (potvrdili svedkovia, ktorým bola položená uvedená otázka - bývalí konateliaspoločnosti POLARON); pri fyzickej vykládke tovaru pre žalobcu bol skladník žalobcu. Všetci svedkovia
aj po 8 rokoch uviedli množstvo detailov o dodaní tovaru, napr. E. F. uviedol meno účtovníčky, ktorá
vyhotovovala faktúry, spôsob objednávania tovaru, A. C. uviedol presné množstvo tovaru, ktoré sa vždy

objednávalo (32 tis. litrov), G. D. uviedol, že skladník mal vlastnú kanceláriu a pod.

20. Pochybnosti finančných orgánov, na ktorých postavili záver o nepreukázaní deklarovaných
obchodov, sa opierajú o skutočnosti, ktoré nie sú relevantné. Nebolo dôvodné, aby žalobca vedel,
od koho jeho dodávateľ nakúpil tovar, faktúry a dodacie listy v bežnom hospodárskom styku takéto

informácie neobsahujú; žalobca nemohol preukazovať skutočnosť, či jeho dodávateľ bol vlastníkom
tovaru. Rovnako kúpna zmluva upravovala miesto a spôsob plnenia rámcovo; daňový úrad v tejto
súvislosti mal a mohol vykonať miestne zisťovanie v spoločnosti Slovnaft v prípade dodávok, ktoré neboli
dodané z ČR, podľa dátumu dodania a objemu by dodávky vedel pravdepodobne ľahko napárovať.
Údaje týkajúce sa spôsobu dodania a podmienok prepravy tovaru žalobca nemal ako preukázať a nemal
ani dôvod ich preukazovať, keďže v zmysle zmluvných dojednaní kupoval tovar za cenu s prepravou.

Prepravu tovaru do prenajatých nádrží v sklade žalobcu si zabezpečoval dodávateľ tovaru. Tovar sa v
čase dodania nachádzal v sklade žalobcu.

21. Skutočnosť, že právny nástupca spoločnosti POLARON bol v čase preverovania (v roku 2014)
nekontaktný a správca dane nedokázal preveriť v jeho účtovníctve pôvod tovaru, nadobudnutie tovaru,

skutočnosti týkajúce sa prepravy a skladovania tovaru, nemôže byť vykladaná v neprospech žalobcu.
Žalobca mal preukazovať skutočnosti, ktoré neboli v jeho priamej sfére vplyvu a ktoré neboli jeho
dôkazným bremenom. Orgány finančnej správy nemôžu žalobcu zaťažiť preukazovaním skutočností,
ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Na základe uvedeného nemôže žalobca preukázať účtovné a
daňové doklady o pôvode a preprave tovaru, ktorými môže disponovať jedine spoločnosť POLARON.

Obchod sa uskutočnil medzi dodávateľom POLARON a žalobcom ako odberateľom v rámci tuzemskej
dodávky, ktorá z nebola spojená s prepravou. Žalobca prevzal tovar a nadobudol ekonomické vlastníctvo
na základe faktúry a dodacieho listu. Uvedený prevod ekonomického vlastníctva je právne prípustný.
Tentospôsobprevzatiatovarunevyžaduje,abyžalobcanevyhnutnedisponovalevidenciouznákladných
vozidiel, ktoré boli použité na prepravu tovaru do skladovacích priestorov vo Vlčanoch; spôsob dodania

bol zodpovednosťou dodávateľa, resp. subdodávateľov. Žalobca nemal prístup k dokladom svojho
dodávateľa, resp. subdodávateľov. Preprava nebola priradená dodávke tovaru medzi dodávateľom
a žalobcom a žalobca nemal dôvod disponovať informáciami, ktoré správca dane vyžadoval.

22. Orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach vychádzali aj zo skutočnosti, že právny nástupca

spoločnosti POLARON nepredložil žiadne doklady a dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohonných
látokaichnáslednédodaniežalobcoviavčasevýkonudaňovejkontrolybolnekontaktný.Zoskutočnosti,
že dodávateľ (resp. jeho právny nástupca) bol v čase daňovej kontroly, t.j. 3 až 5 rokov po realizácii
obchodov nekontaktný, nie je možné vyvodiť záver, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo. Žalobca
nemal na uvedené skutočnosti žiaden vplyv, a preto nemôže niesť zodpovednosť za to, že dodávateľ

(resp. jeho právny nástupca) bol v čase vykonania daňovej kontroly nekontaktný a nevedel preukázať
skutočnosti požadované správcom dane. V čase realizácie obchodov bola spoločnosť POLARON
fungujúcou spoločnosťou, čo potvrdili vo svojej výpovedi jej konatelia i ďalší svedkovia; spoločnosť
POLARON podala daňové priznanie k DPH za 2. štvrťrok roku 2011, z čoho vyplýva, že v kontrolovanom
zdaňovacom období nepochybne vykonávala podnikateľskú činnosť; rovnako dodávateľ spoločnosti

POLARON, spoločnosť CHEMASPOL, podala daňové priznanie k DPH za 2. štvrťrok roka 2011.

23. Správca dane v rozpore s právnym názorom uvedeným v skoršom rozsudku Najvyššieho súdu SR
nepreveroval, či išlo o podvodné alebo zneužívajúce konanie a či žalobca vedel, mal vedieť alebo mohol
vedieť, že predmetné zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočítanie dane sú súčasťou takéhoto

konania. Orgány finančnej správy neposúdili vec z hľadiska komunitárneho práva EÚ, neaplikovali
judikatúru Súdneho dvora EÚ, tak ako to uložil Najvyšší súd SR v skoršom rozsudku. Vzhľadom na
skutočnosť, že správca dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru je judikatúra Súdneho dvora
EÚ na vec aplikovateľná. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného
reťazca nemôže mať za následok odopretie práva žalobcu na odpočítanie DPH, ak tento o tom nevedel

alebo nemohol vedieť. Žalobca konal v dobrej viere, že nakupuje štandardné plnenia v predmete
svojho podnikania a žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že by sa mal stať účastníkom nezákonných
transakcií.24. Žalobca zdôraznil, že spoločnosť POLARON mu dodávala pohonné látky za štandardných
podmienok, za trhovú cenu, ktorú žalobca bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti POLARON
vedený v príslušnej banke uhradil; žalobca predával nakúpený tovar ďalej so ziskom v rámci riadnej

obchodnej činnosti; žalobca preukázateľne uhradil DPH spoločnosti POLARON v cene tovaru; žalobca
mal uzatvorenú so spoločnosťou POLARON písomnú zmluvu (kúpna zmluva); spoločnosť POLARON
nebola so žalobcom prepojená majetkovo ani personálne (prostredníctvom štatutárnych orgánov);
spoločnosť POLARON v čase realizácie dodávok tovaru nebola evidovaná v zoznamoch vedených
finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by indikovali jej nespoľahlivosť. Žalobca prijal všetky

opatrenia, ktoré bolo možné od neho v čase realizácie dodávok tovaru rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvodnom konaní: preveril
si existenciu dodávateľov v príslušných verejne dostupných registroch (obchodný register, register
platiteľovDPH)atiežpreveril,žedodávatelianiesúevidovanívzoznamochvedenýchfinančnousprávou
alebo inými inštitúciami, ktoré by indikovali ich nespoľahlivosť. Ak by aj k podvodnému konaniu na
predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca došlo (hoci orgány finančnej správy nezaložili svoje

závery na podvodnom konaní), nemôže to mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH, keďže
žalobca o takomto (prípadnom podvodnom) konaní nevedel a nemohol vedieť.

25. Nepreukázanie skutočnosti, že zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté konkrétnym dodávateľom bez
toho, aby bolo zároveň preukázané, že predmetné plnenie bolo súčasťou daňového podvodu, o ktorom

osoba uplatňujúca si nárok na odpočítanie dane vedela alebo vedieť mala, nie je dostačujúcim dôvodom
na nepriznanie nároku na odpočítanie DPH. Správca dane neprihliadol na svedecké výpovede ani
výsledkypreverovaniafinančnýchtokovnabankovýchúčtochzúčastnenýchspoločností.Všetkyzistenia
preukazovali, že dodanie tovaru bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom tovaru. Tvrdenie, že
tovar nebol žalobcovi dodaný spoločnosťou POLARON, predstavuje subjektívny názor správcu dane,

ktorý sa vymyká zásade voľného hodnotenia dôkazov.

26. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom určenej
lehoty. Vyrubovacie konanie začalo dňa 15.03.2019, správca dane bol v zmysle § 65 ods. 1 zák. č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) povinný vydať rozhodnutie najneskôr do
60 dní. Daňový úrad listom upovedomil žalobcu, že vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu
nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, a preto odvolací orgán lehotu na rozhodnutie
predĺžil o 150 dní. Následne daňový úrad prerušil vyrubovacie konanie z dôvodu získavania informácií
formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií v čase od 29.07.2019 do 03.02.2020. Lehota na

vydanie prvostupňového rozhodnutia uplynula (najneskôr) dňa 19.04.2020. Dátum (vydania) uvedený
v prvostupňovom rozhodnutí je 18.05.2020, avšak v zmysle § 63 ods. 11 Daňového poriadku sa
rozhodnutiepovažujezavydanéaždňa19.05.2020,keďhosprávcadaneodovzdalnapoštovúprepravu
prostredníctvom pošty.

27. Postup správcu dane Daňového úradu nebol v súlade s § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď
žalobcu počas vyrubovacieho konania neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval
počas vyrubovacieho konania a so zisteniami, ktoré z uvedeného preverovania vyplynuli, o týchto
skutočnostiach sa žalobca dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia. Bolo tak porušené právo žalobcu
na vyjadrenie sa k skutočnostiam preverovaným a zisteným počas vyrubovacieho konania.

28. Daňový úrad pri zabezpečovaní dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly od B. nepostupoval
v zmysle relevantného ustanovenia Daňového poriadku, keď vyžadoval súčinnosť podľa § 26 ods. 1
Daňového poriadku. Vydanie alebo zapožičanie písomností, listín a iných vecí, ktoré slúžia ako dôkaz
pri správe daní upravuje § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Spôsob, akým boli zabezpečené doklady

zaradené do procesu daňovej kontroly, bol na základe uvedeného v rozpore so zákonom.

29. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z dôkazných prostriedkov získaných
nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Daňová kontrola začala 11.04.2014. Z dôvodu zaslania žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od

09.02.2015. Po doručení odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií pominuli dôvody,
pre ktoré sa konanie prerušilo a daňový úrad dňa 07.08.2015 pokračoval vo výkone daňovej kontroly.
Od začatia daňovej kontroly do jej skončenia uplynulo 529 dní, čo predstavuje 1 rok a viac ako 5
mesiacov. Daňový úrad odôvodnil prerušenie daňovej kontroly zisťovaním skutočností prostredníctvommedzinárodnej výmeny informácií, hoci v kontrolovanom zdaňovacom období žiadne informácie z
medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval, keďže predmetom kontroly neboli žiadne faktúry za
dodanie tovaru do iných členských štátov, ale len tuzemské transakcie. Daňový úrad nemal teda dôvod

predlžovať trvanie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu. Prerušenie
daňovej kontroly bolo tak neopodstatnené, neúčelné, a teda nezákonné. Ako také nemohlo mať za
následok prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie,
apretolehotanajejvykonanieneboladodržaná.Protokolzdaňovejkontrolymátakcharakternezákonne
získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno použiť.

30. Daňový úrad nevypočul žalobcom opätovne navrhnutého svedka C. D., čo odôvodil tým, že
výpoveďami (iných) svedkov zistil ďalšie skutočnosti týkajúce sa realizácie predmetných obchodov,
v priebehu vyrubovacieho konania nevyplynuli žiadne ďalšie skutočnosti, na základe ktorých by bolo
potrebné C. D. vypočuť ako svedka. Daňový úrad pri skoršej výpovedi C. D. prevereniu obchodov so
spoločnosťou POLARON nevenoval zodpovedajúcu pozornosť, nekládol C. D. žiadne otázky, nechal ho

voľne sa vyjadriť k obchodnej spolupráci, nevyjadril žiadne pochybnosti o predmetných dodávkach. C.
D. je pritom osobou, ktorá obchodný vzťah so spoločnosťou POLARON dohodla, takže jeho výpoveď
mohla mať vo veci zásadný význam.

III.

Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.01.2021 a žalobu navrhol ako nedôvodnú
zamietnuť, pričom zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí.

32. Žalovaný zdôraznil, že v súlade s právnymi závermi krajského súdu a rovnako aj najvyššieho
súdu v prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa
POLARON bolo doplnené dokazovanie, pričom nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru došlo
deklarovaným dodávateľom POLARON, pretože nebolo preukázané, že tento tovar nadobudol a
následne aj dodal žalobcovi, čím žalobca pri odpočítaní dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa

POLARON postupoval v rozpore s ustanoveniami § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51, § 8 a §
19 zákona o DPH, keď u dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru.
Spoločnosť POLARON o nadobudnutí a dodaní tovaru, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, nepredložila
žiadne doklady a dôkazy, a jej bývalý konateľ nevedel uviesť presne ani názov spoločnosti, od ktorej mal
byť tovar nakúpený. Nebolo preukázané dodanie pohonných látok práve dodávateľom POLARON, ktorý

bol uvádzaný na dodávateľskej faktúre predloženej k výkonu daňovej kontroly. Dodávateľom POLARON
ani samotným žalobcom neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukázali, že skutočnosti uvádzané
na faktúre boli odrazom reálneho plnenia a ktoré by preukázali aj vznik daňovej povinnosti. Aby žalobcovi
vzniklo právo na odpočítanie dane, musí byť nesporne preukázané, že preverované zdaniteľné plnenie
bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach ako dodávateľ označený.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

33. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4
ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“
Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je
vedená pod sp. zn.: BA-6S/264/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v

záhlaví tohto rozsudku.

34. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahužalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c), e) zák.
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku účinného do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

35. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

36. Správny súd v Bratislave rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani
jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby.

39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

43. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie,
ktorými správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu nepreukázania,
že deklarovaný tovar dodal deklarovaný dodávateľ – spoločnosť POLARON. Žalobca mal za to, že
žalovaný a správca dane nerešpektovali právny názor krajského ako aj najvyššieho súdu vyslovený

v skorších rozsudkoch, opísaný vyššie v bodoch 5 až 8 tohto rozsudku a na podklade zisteného
skutkového stavu vyvodili nesprávne právne závery. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca
dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu DPH v súlade so záväzným právnym
názorom krajského ako aj najvyššieho súdu, príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou
praxou.

44.NajvyššísúdSRvosvojichzáverochkonštatoval,žeakžalobcadisponovalexistencioumateriálneho
plnenia (čo nebolo spochybnené) a účtovnými dokladmi (kúpna zmluva z 03.01.2011, nájomná zmluva
z 31.01.2011, rámcová kúpna zmluva z 25.02.2011, zmluva o preprave vecí z 03.01.2011, príjemka
tovaru, faktúra, dodacie listy, príjemky saldokonto záväzkov voči dodávateľovi, evidencia príjmu a

výdaja tovaru), vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a správca dane mu pripísal existenciu dôkaznej
núdze ohľadne skutočností (preprava/dodanie tovaru spoločnosti POLARON, s.r.o.), ktoré netvorili jeho
dôkazné bremeno.45. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že finančné orgány pri vydávaní napadnutého
ako aj prvostupňového rozhodnutia nerešpektovali právny názor vyslovený v skorších rozsudkoch,
keď síce doplnili dokazovanie, ale vôbec nie v smere, ktorý bol naznačený krajským a najvyšším

súdom (opísaný vyššie v bodoch 5 až 8 tohto rozsudku), a teda neskúmali existenciu podvodného
daňového reťazca, účasť žalobcu na daňovom podvode respektíve stupeň vedomosti žalobcu o svojej
účasti na daňovom podvode. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil tú skutočnosť, že tovar
nemohla dodať spoločnosť POLARON, pretože jej dodávateľom (a teda subdodávateľom žalobcu)
nebola spoločnosť FAU, keďže pri medzinárodnej výmene informácií bolo zistené, že spoločnosť

FAU nedodávala tovar ani spoločnosti CHEMASPOL ani spoločnosti POLARON, bližšie závery alebo
zistenia ohľadne existencie respektíve povahe reťazca spoločností, ktorý by existoval s cieľom získať
odpočet DPH, uvedené neboli. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že z výpovede A. C. (bývalého
konateľa spoločnosti CHEMASPOL), vyplýva, že dodávateľom tovaru pre spoločnosť síce bola väčšinou
spoločnosť FAU, avšak mali aj (iných) slovenských dodávateľov; C. C. F. rovnako uvádzal, že pôvod
tovaru mal byť zo spoločnosti FAU, ako aj zo Slovenska. Obsah uvedených výpovedí zodpovedá skôr

záveru podporujúceho dodanie tovaru spoločnosťou CHEMASPOL spoločnosti POLARON; uvedenému
svedčia aj výsledky preverenia finančných tokov.

46. Správny súd dospel k záveru, že ani na základe výsluchu svedkov (D., A. B., E. F., A. C., G.
D. C. C. F., A. H., F. D.) v ďalšom vyrubovacom konaní nebola spochybnená materiálna existencia

zdaniteľného plnenia; výpovede uvedených svedkov naopak potvrdzujú priebeh zdaniteľného obchodu
tak, ako to vyplynulo z tvrdení a podkladov predložených žalobcom; uskutočnenie obchodov potvrdili
bývalí konatelia spoločnosti POLARON, zároveň pri fyzickej vykládke tovaru pre žalobcu bol skladník
žalobcu p. H..

47. Pokiaľ správca dane vyhodnotil výpoveď p. H. v tom smere, že nebolo preukázané dodanie tovaru,
keďže žalobcasimoholtovarbraťlenvprípade,aknejakýostalap.H.manipulovalspohonnýmilatkami,
zabezpečoval ich odčerpávanie do nádrží aj z nádrží, ktoré však patrili priamo daňovému subjektu,
uvedený obsah podľa správneho súdu tiež len potvrdzuje dodanie a existenciu tovaru; v prípade,
že žalobca si objednal určité množstvo tovaru, je logickým záver, že ho mohol odobrať len vtedy,

pokiaľ toto množstvo dodávateľ bol schopný dodať; skutočnosť, že nádrže patrili žalobcovi v konaní
sporná ani nebola. Výlučne skutočnosť, že dodávateľ bol až v čase uskutočnenia daňovej kontroly
nekontaktný, a z tohto dôvodu správca dane vyhodnotil žalobcom predložené doklady za nehodnoverné
a nepreukazné, nemôže byť na ujmu žalobcovi. Na základe zistení z administratívneho spisu možno
vyhodnotiť (súhlasne so správcom dane a žalovaným), že tovar bol dodaný, a teda materiálne plnenie

bolo poskytnuté.

48. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené
v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie

dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).

49. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sa podľa zákona o DPH myslia (i) existencia

zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní
daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

50. Naviac pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že musí byť nesporne preukázané, že
preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach ako
dodávateľ označený, uvedený záver je nesprávny. Závery, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj

preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú bez ďalšieho predpokladom na odpočítanie dane v zmysle
zákona o DPH, t. j. osoba uskutočňujúca zdaniteľné plnenie zhodná s osobou uvedenou na faktúre,
boli prekonané judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie. Na podklade
uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenieskutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť
zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu
dane z pridanej hodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie

jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Dôkazná situácia tak ako vyplýva
z administratívneho spisu, kedy bola preukázaná materiálna existencia plnenia, čo nespochybnili ani
daňové orgány, pričom konatelia označeného dodávateľa potvrdili uskutočnenie zdaniteľného plnenia,
nenaznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

51. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k čomu
však vedú závery správcu dane a žalovaného. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo
uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa
reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného
rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby

dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci
samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru,
že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie.
Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane
je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému

dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou
plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade tovar, na základe
ktorého vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií.
Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k

nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže,
že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).

52. Pre úplnosť správny súd uvádza, že účasť žalobcu na daňovom podvode (čo daňové orgány

napriek záväznému pokynu krajského a najvyššieho súdu vôbec neskúmali) by mohla byť ako dôvod
odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a
kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. I. D. testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci I. D. (C-439/04). Týmito otázkami
sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový

únik dôsledkom podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania,
boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť
daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje
vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 G. zo dňa 03.09.2020).

53. Správny súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa prekročenia lehoty na vydanie
prvostupňového rozhodnutia a aplikáciu nesprávneho ustanovenia Daňového poriadku pri získavaní
podkladov správcom dane od NAKA

54. Účelom správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb (§ 2 ods. 1 SSP), ak tieto môžu byť porušené nezákonným rozhodnutím/
postupom/(ne)činnosťou orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP). Pre potreby plnenia predmetných
účelov zákonodarca poskytuje správnym súdom aj právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie orgánu
verejnej správy (§ 191 ods. 1 SSP), pričom podľa názoru konajúceho súdu akákoľvek nezákonnosť

nemá byť bez ďalšieho sankcionovaná zrušením napadnutého prípadne aj prvostupňového rozhodnutia.

55. V prípade namietaného porušenia lehoty a postupu jej predĺženia podľa § 65 Daňového poriadku
ide o procesnú lehotu, ktorá upravuje časový aspekt procesu vedenia vyrubovacieho konania. Daňový
poriadok s porušením predmetného ustanovenia nespája preklúziu - zánik právomoci rozhodnúť či

povinnosť vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP
vymedzuje zásady posudzovania procesných nedostatkov v postupoch/konaniach orgánov verejnej
správy a vychádza pritom z toho, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť
dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa

17.12.2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20.05.2010, publikované ako R
103/2011, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 27/2020 zo dňa
16.12.2021, bod 38). Porušenie poriadkovej (procesnej) lehoty na vydanie rozhodnutia v zásade nemá
povahu takej nezákonnosti, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej, nejde o takú
procesnú nezákonnosť, ktorá by mohla ovplyvniť správnosť meritórnych záverov správcu dane.

56.Uvedenézáveryjepotrebnévďalšomaplikovaťajnauvedenienesprávnehozákonnéhoustanovenia
pri súčinnosti správcu dane; podstatnou okolnosťou ostáva, že správca dane disponuje oprávnením
vyzvať pri správe daní každého, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri
správe daní, na zapožičanie alebo vydanie písomností, listín alebo iných vecí, pričom vyzvaná osoba je
povinná uvedenú výzvu splniť. Na zákonnosť postupu správcu dane tak nemá vplyv skutočnosť, či bolo

v dotknutej písomnosti/výzve uvedené správne alebo nesprávne označenie zákonného ustanovenia.

57. Vo vzťahu k namietanému prekročeniu dĺžky trvania daňovej kontroly správny súd poukazuje na
skorší rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/270/2016 – 220 zo dňa 14.09.2017, v ktorom
sa s uvedenou námietkou už krajský súd vysporiadaval (body 87, 88), pričom správny súd ma za to,

že záväznosť skoršieho rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP sa vzťahuje nielen na orgán verejnej
správy, ale v zásade aj na správny súd konajúci vo veci po vydaní nového rozhodnutia. K uvedenému
záveru správny súd dospel rešpektujúc zásadu právnej istoty, keď posúdenie totožnej právnej situácie
odlišným spôsobom /bez relevantnej zmeny skutkových alebo právnych okolností/, by pre žalovaného
malo podobu prekvapivého rozhodnutia, pretože výsledkom uvedeného odlišného posúdenia by v tu

prejednávanej veci muselo byť zrušenie napadnutého rozhodnutia, avšak z dôvodu, ktorý bol v skôr
prebehnuvšom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia apríl 2011 vyhodnotený ako nerelevantný.
Ak správny súd v pôvodnom konaní vyslovil záväzný právny názor o nedôvodnosti uvedenej námietky,
žalobca v žalobe proti „novému“ rozhodnutiu nemôže s úspechom uplatniť totožnú námietku. Na základe
uvedeného správny súd rovnako nebral na zreteľ právny názor (iného senátu) krajského súdu vyslovený

vo vzťahu k inému zdaňovaciemu obdobiu, na ktorý poukazoval žalobca.

58. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom
na § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Správny súd sa v ďalšom nezaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k možnosti oboznámiť sa

so skutočnosťami preverovanými počas vyrubovacieho konania a návrhom na opätovné vyslúchnutie C.
D., keď zrušením napadnutého rozhodnutia sa pre žalovaného prípadne správcu dane vytvorí procesný
priestor pre vysporiadanie sa aj s týmito procesnými otázkami.

59. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu

vyslovenýmvtomtorozsudku,vecznovaprejednaťvec,pričombudevďalšomkonanípovinnýrozlišovať
medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu,
(iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov bude buď
relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku
považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie (pričom samotná

nekontaktnosť dodávateľa žalobcu nie je skutočnosťou relevantne spochybňujúcou dodanie tovaru)
alebo na základe doplneného dokazovania preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom
podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca
(na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom
podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane

unesie vlastné dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu.

60. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).