Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124210639
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124210639.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. X, D.
E. F., C. G. – C., nar. XX.XX.XXXX, zást. advokátka JUDr. Miriam Jachymová, Pražská 4, Košice,
proti žalovaným: 1. G. B., G. X, D. E. F., nar. XX.X.XXXX a 2. G. D., D. XX, D., C. G. – C., t. č.
G. X, D. E. F., nar. XX.X.XXXX, zást. oboch advokát JUDr. Milan Slebodník, Štúrova 20, Košice,

o zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením bývalého Okresného súdu Košice – okolie
z 25.6.2019, č. k. 14C/37/2019 - 68, o trovách konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Mestského súdu Košice č. k. 62C/10/2024 - 83 z 5. septembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.
Každému zo žalovaných p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením označeným
v záhlaví zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý navrhovateľka odôvodňovala tým,
že súdom nariadené zákazy už vyše 5 rokov dobrovoľne dodržiava, o súkromný život žalovaných
sa nezaujíma, kontakt nad dovolenú mieru s nimi nevyhľadáva, jediný kontakt so žalovaným 1 má
z dôvodu zabezpečenia styku s ich maloletou dcérou a tiež z dôvodu stále prebiehajúceho konania

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že preto došlo k odpadnutiu dôvodov, pre
ktoré neodkladné opatrenie bolo nariadené.
2. Vec právne posúdil podľa §334 a §339 CSP a po vyjadrení žalovaných k návrhu a po oboznámení
sa s obsahom v konaní nimi predložených písomností dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré podľa
§325 ods. 2 písm. g) a písm. h) CSP predmetné neodkladné opatrenie bolo nariadené, stále trvajú.
Uvedené žalovaní hodnoverným spôsobom osvedčili predovšetkým predložením listín svedčiacich o

elektronickej a SMS komunikácie medzi stranami, z ktorej zistil, že navrhovateľka, možno miernejším
spôsobom, no naďalej sa správa obdobne, ako pred nariadením neodkladného opatrenia. Uzavrel preto,
že naďalej existujú pochybnosti o dodržaní povinností navrhovateľke uložených uznesením z 25.6.2019,
keďže navrhovateľka žalovaným naďalej vypisuje o veciach, ktoré zjavne sa netýkajú zabezpečenia
starostlivosti o maloletú dcéru, ale narábania žalovaného 1 s jeho financiami, návštev tretích osôb
v rodinnom dome na Kováčskej ulici, jeho zariadenia, pracovnej činnosti žalovaných a mnohých

iných vecí obdobnej povahy, o ktorých napriek právoplatnému a vykonateľnému enunciátu uznesenia
z25.6.2019navrhovateľkasiahodlhosavyjadruje,ba8.8.2021ajosobnenavštívilabydliskožalovaných.
Dospel preto k záveru, že predložením týchto listinných dôkazov žalovaní osvedčili, že správanie
navrhovateľkyimnaďalejsťažuježivotaspôsobujeimajzdravotnéťažkosti.Obajažalovanísúpacientmi
psychiatrickej ambulancie, pričom z predložených lekárskych správ vyplynulo, že ich zdravotné ťažkosti
zrejme súvisia aj so správaním navrhovateľky, ktorá napr. aj 8.8.2021 zjavne vytvorila konfliktnú situáciu,

čo len vyvrátilo jej tvrdenia z návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, že ku konfliktným
situáciám medzi stranami už vôbec nedochádza a že odpadli preto dôvody, pre ktoré neodkladnéopatrenie bolo nariadené. S týmto odôvodením dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na
zrušenie neodkladného opatrenia a návrh navrhovateľky preto zamietol.
3. O trovách konania pre neúspech navrhovateľky a pre procesný úspech protistrany v súlade so

zásadou úspechu strany v konaní (§255 ods. 1 CSP) žalovaným priznal nárok na plnú náhradu ich
trov konštatujúc, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na aplikovanie §257 CSP v konaní
nevzhliadol.
4. Proti tomuto uzneseniu, čo do jeho výroku o trovách konania, navrhovateľka podala odvolanie
navrhujúc, aby odvolací súd navrhovateľke (správne zrejme žalovaným – pozn. odvolacieho súdu)

náhradutrovkonanianepriznal,tvrdiacnaplnenieodvolacíchdôvodovustanovenýchv§365ods.1písm.
f) a h) CSP. Dôvodom na vyhovenie jej odvolaniu podľa odvolateľky má byť skutočnosť, že jediný jej
mesačný príjem činí cca 520 € netto, pričom bez výdajov na stravu, mesačne má výdaje na bývanie,
inkaso a lieky vo výške cca 350 €, navrhovateľka aktuálne stále je v stave pracovnej neschopnosti,
ktorá trvá od 5.9.2024 doposiaľ, je vlastníkom bytu v Moldave nad Bodvou, v ktorom spolu s maloletou
dcérou zverenou do jej osobnej starostlivosti má trvalé bydlisko a so žalovaným 1 sa súdi o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S poukazom na tieto skutočnosti odvolateľka namietala,
že napadnuté rozhodnutie súdu o náhrade trov konania pre ňu ako matku starajúcu sa o maloleté
dieťa v jej sociálnom rozpoložení je preto likvidačné, že súd v tejto veci nezohľadňoval vyššie uvedené
skutočnosti a predovšetkým stav finančnej núdze, v ktorom navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa
sa nachádza. Okrajovo podotkla, že množstvo faktov v konaní tvrdených žalovanými, na ktoré konajúci

súdprisvojomrozhodovaní,atoajotrováchkonaniaprihliadalazktorýchvychádzal,nekorešpondujeso
skutočnosťou a zvažuje preto podanie trestného oznámenia proti obom žalovaným, ktorí majú tendenciu
šíriť o navrhovateľke informácie, ktoré nepopisujú realitu a tak zavádzajú do omylu i konajúci súd.
Odvolanie proti zamietnutiu jej návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia však nepodala.
5. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsahu potvrdil a aby im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľka
vzhľadomnapredmetkonania,akoanivzhľadomnapomerystránpodľanichneuviedlatakéskutočnosti,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu §257 CSP, nakoľko vzhľadom na výšku náhrady trov konania, ktorú
možno v tomto prípade očakávať, neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani
po oboznámení sa s listinami osvedčujúcimi výšku príjmov navrhovateľky. Nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorého zrušenia navrhovateľka v tomto konaní nedôvodne sa domáhala, vyvolala sama
navrhovateľka svojím spoločensky neakceptovateľným správaním a podľa žalovaných je preto namieste
požadovať od nej, aby im nahradila trovy, ktorých vynaloženie žalovanými svojím nedôvodným návrhom
vyvolala.
6. Vyjadrenie žalovaných zástupkyni navrhovateľky bolo doručené 24.1.2025. Žiadna zo strán ďalšie

podanie vo veci neurobila.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania preskúmal
uznesenie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §§355 a nasl. CSP
o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

8. Odvolanie navrhovateľky nesmerovalo proti výroku o zamietnutí jej návrhu, tento výrok napadnutého
uznesenia nadobudol preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preto iba rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania (§367 CSP).
9. V posudzovanej veci na základe návrhu navrhovateľky zo 6.5.2024 na súde sa viedlo konanie

o zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením súdu z 25.6.2019 vo veci 14C/37/2019.
Navrhovateľka návrh odôvodňovala tvrdením, že už odpadli dôvody, ktoré k nariadeniu neodkladného
opatrenia viedli, keďže okrem zabezpečenia styku žalovaného otca s ich spoločnou maloletou dcérou
navrhovateľka ani tohto a ani žalovanú 2 nijako nekontaktuje, medzi ňou a žalovanými už nedochádza
k žiadnej konfliktnej situácii a navrhovateľka dobrovoľne dodržiava zákaz priblíženia a kontaktovania

žalovaných. Návrh navrhovateľky na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia bol právoplatne
zamietnutý, nakoľko jej tvrdenia obsiahnuté v návrhu vo svetle dôkazov v konaní predložených
žalovanými boli osvedčené nepravdivými. Navrhovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu o trovách konania
v tejto veci, ktorý je založený na zásade úspechu žalovaných v konaní (§255 ods. 1 CSP), apelovala
najmä jej postavením ako osamelej osoby samostatne sa starajúcej o maloleté dieťa súdom zverené do

jej starostlivosti, pričom jej príjmy vo výške 520 € netto mesačne ledva vystačia na hradenie nákladov
na bývanie, stravu a lieky.
10. Podľa §255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrov,akexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.12. V zmysle §257 CSP úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, pričom nepriznanie náhrady
trov konania úspešnej strane sporu má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona. Nie je

pritom správne jednostranne prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery len jednej
zo strán sporu, ale treba zohľadniť aj dopad prípadného takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávnenej strany, ktorou v danom prípade sú žalovaní. Za významné z hľadiska prípadnej
aplikácie §257 CSP pritom je nevyhnuté považovať zároveň aj okolnosti, ktoré viedli k podaniu návrhu
na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ako aj postoj strán v konaní. Majúc uvedené na

zreteli, ani pokiaľ po posúdení skutočností o navrhovateľke a okolností, ktoré táto v odvolaní uviedla
a k odvolaniu pripojenými listinnými dôkazmi osvedčila, že jej zistené osobné, majetkové a zárobkové
pomery nie sú úplne priaznivé a svedčia skôr o jej nepriaznivej sociálnej situácii ako povinnej osoby,
v širších okolnostiach daného prípadu tieto samé o sebe bez ďalšieho nepostačujú na mimoriadne, a to
ani čo i len čiastočné nepriznanie náhrady trov v konaní úspešnej protistrane, t. j. tieto neodôvodňujú
aplikovanie výnimočného opatrenia súdu v podobe rozhodnutia o trovách konania podľa §257 CSP.

V zmysle stručného výkladu §257 CSP uvedeného v tomto odseku odôvodnenia odvolacieho súdu
nemožno totiž paušálne pristupovať k nepriznaniu náhrady trov konania úspešnej protistrane jedine
z dôvodu, že povinná strana v porovnaní s protistranou majetkovo je majetkovo slabšia, nakoľko osobné,
rodinné a ani majetkové pomery povinnej strany nie sú jediným rozhodujúcim kritériom pri zvažovaní
aplikovania §257 CSP na rozhodnutie o trovách konania.

13. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľka, ktorej skutkové tvrdenia z návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia v konaní, ktoré sama iniciovala, sa ukázali nepravdivými, nemôže sa s úspechom dovolať
aplikovania §257 CSP na rozhodnutie o trovách konania vo svoj prospech ani s poukazom na svoju
nepriaznivú majetkovú, či sociálnu situáciu. Odvolací súd v danej veci v plnom rozsahu sa preto
stotožňuje so správnym (aj keď bližšie nijako neodôvodneným) záverom súdu prvej inštancie, že

dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné aplikovanie §257 CP v danom prípade absentujú.
Dané zákonné ustanovenie neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi sporovými stranami,
ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva a právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré v konaní dôvodne vynaložil.
Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, vzhľadom na

existenciu okolností súvisiacich so stavom veci pred začatím konania, so správaním a konaním strán
v jeho priebehu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod., sa musí totiž javiť spravodlivým.
14. V posudzovanej veci navrhovateľka, hoci tvrdila, že odpadli dôvody, pre ktoré neodkladné opatrenie
bolo nariadené, v skutočnosti od počiatku musela vedieť, že toto jej tvrdenie nie je založené na
pravde a že v súdnom konaní preto zjavne nedôvodne sa domáha zrušenia nariadeného neodkladného

opatrenia, zrejme však dúfajúc, že uvedené v konaní nevyjde najavo. Žalovaní listinami, ktoré v konaní
predložili, jednoznačne však osvedčili, že konanie navrhovateľky, pred ktorým im bola poskytnutá
súdna ochrana, naďalej pokračuje a že dôvody, pre ktoré neodkladné opatrenie bolo nariadené, preto
stále pretrvávajú. Vedomá nepravdivosť skutkových tvrdení, na ktorých navrhovateľka svoj návrh na
zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia zakladala, vyznieva preto jednoznačne v neprospech

navrhovateľky nielen z hľadiska jej úspechu s návrhom vo veci samej, ale vzhľadom na povahu
samotného konania aj z hľadiska rozhodnutia o trovách konania, čo nemôžu vyvážiť ani nepriaznivé
majetkové a sociálne pomery navrhovateľky a ani osobná starostlivosť o maloleté dieťa zverené do
výchovy a s tým spojené životné náklady. Ani osoba žijúca v nepriaznivých osobných, sociálnych
a majetkových pomeroch nemôže totiž neuvážene iniciovať súdne konanie vedome založené na

nepravdivých rozhodujúcich skutočnostiach a spoliehať sa na rozhodnutie súdu vo svoj prospech aspoň
o trovách konania odvolávajúc sa pritom na svoje nepriaznivé osobné a majetkové pomery.
15. Z uvedených dôvodov v posudzovanej veci ani podľa odvolacieho súdu niet zákonného dôvodu
na rozhodnutie o trovách konania s použitím §257 CSP. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím
rozhodol preto vecne správne, pokiaľ žalovaným ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na

plnú náhradu ich trov proti neúspešnej navrhovateľke. Odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku
o trovách konania ako vecne správne postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 CSP preto potvrdil.
16. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodol aj trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou úspechu
ustanovenou v §255 ods. 1 CSP; keďže pluralita na strane žalovaných bola ich samostatným procesným

spoločenstvom, t. j. každý z nich bránil svoje samostatné práva a povinnosti a každý z nich konal sám
za seba (§76 CSP), nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej navrhovateľke
odvolací súd priznal každému z nich samostatne.
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a
nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).