Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119011398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4119011398.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol.,
pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/, odsek 4 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B., o odvolaní obžalovaného C. D. a o odvolaní

obžalovaného E. F. proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) z 29.05.2024,
sp. zn. 6Tk/3/2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.
marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa §321odsek1písmenoa/,písmenob/,písmenoc/Trestnéhoporiadku zrušuje sa napadnutý
rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku v e c s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných A. B., C. D. a E. F. (ďalej len (ďalej len
„obžalovaní“) vinnými zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3
písmeno c/, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona

v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

„od presne nezisteného času v roku 2015 do 22.10.2015 organizovaná skupina v zložení A. B., C.
D., E. F. a ďalšie doposiaľ neustálené osoby pôsobiace predovšetkým na území G. samosprávneho
kraja, na základe vopred uváženého plánu a dohodnutého postupu, vykonala prostredníctvom svojich
členov viaceré zosúladené a na seba nadväzujúce kroky, za účelom neoprávneného získania tovaru

z prepravy zo dňa 22.10.2015, predstierajúc skutočný záujem dohodnutý tovar prevziať a následne
vyložiť na dohodnutom mieste a v dohodnutom čase, s tým súvisiaceho získania finančného prospechu
z tovaru 2.170 kusov televízorov značky Philips v hodnote 1.400.000 zlotých (v prepočte 326.728,75
€) od firmy H. B., I. J. K. X, A. XX-XXX L. M., A. republika a to takým spôsobom, že A. B. a C. D.
prostredníctvom doposiaľ neustálených osôb v priebehu roku 2015 vyhľadali spoločnosť zaoberajúcu sa
medzinárodnou a vnútroštátnou nákladnou cestnou dopravou s potrebnými dokladmi na vykonávanie

takejto činnosti a zabezpečili prepis spoločnosti N. O., s.r.o., so sídlom N., G. K., P. XX, IČO: XXXXXXXX
na konateľa Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, R., R. S., aby spoločnosť zapísali na tzv. bieleho koňa
a zakryli kto za uvedenú spoločnosť skutočne koná, ďalej zabezpečili technické preukazy s príslušnými
tabuľami evidenčných čísel a vozidlá, ktorých evidovaným vlastníkom a držiteľom je spoločnosť N.
O., s.r.o. a to ťahač značky S. R., modrej farby, evidenčné číslo: N. XXX T., VIN: B.; ťahač značky
S. R., bielej farby, evidenčné číslo: N. XXX U., VIN: B.; nákladný príves značky Schmitz, evidenčné

číslo: N. XXX V., VIN: M. a nákladný príves značky K., evidenčné číslo: N. XXX V., VIN: B., pričom
vozidlá s uvedenými evidenčnými číslami sa do dňa 20.10.2015 nachádzali v priestoroch areálubývalého poľnohospodárskeho družstva R., na začiatku obce R., okres N., parcelné čísla XXX/X a
XXX/X, ktorých vlastníkom je C. D., potom E. F. ako konateľ spoločnosti F. W., s.r.o., so sídlom X.,
A. I. XXX, prostredníctvom špedičného internetového portálu H. vyhľadal lukratívny tovar k preprave

a zámerne ponúkanými výhodnými prepravnými cenami túto prepravu získal od zadávateľa ponuky
poľskej špedičnej firmy R. H., O. X, N., A. republika, s ktorou zjednal a nato zrealizoval dve prepravy
tovaru firmy H. B. prostredníctvom spoločnosti N. O., s.r.o. za účelom získania dôveryhodnosti u poľskej
špedičnej firmy v prospech organizovanej skupiny, následne, aby sprostredkujúca spoločnosť E. F. a
aj jeho osoba už nevystupovala pri ďalšej preprave, tak C. D. a A. B. presne nezisteným spôsobom

zabezpečili komunikáciu cez neznámu osobu v anglickom jazyku s poľskou špedičnou firmou, tak, aby
mohli získať prepravu väčšieho množstva tovaru prostredníctvom viacerých nákladných súprav, ktoré si
vopred na tento účel zadovážili a teda cez túto neznámu osobu sa skontaktovali s poľskou špedičnou
firmou R. H., kde pri komunikácii v anglickom jazyku podľa požiadavky sa nimi zabezpečená neznáma
osobavydávalazaQ.R.-konateľaspoločnostiN.O.,s.r.o.auA.špedičnejfirmyR.H.zjednalaprepravu
televízorov firmy H. B. na deň 22.10.2015 s miestom nakládky H. B. A., ul. J. K. X, L. M. a vykládky H. B.

U. P., P. Y. X/X, K., prvá nakládka prepravovaného tovaru mala byť uskutočnená dňa 22.10.2015 v čase
o 17:00 hod. prostredníctvom nákladného vozidla a prívesu s evidenčnými číslami N. XXX U. a N. XXX
V., ktorého vodičom bola nahlásená osoba vystupujúca pod menom Q. R., číslo OP: T., druhá nakládka
prepravovaného tovaru mala byť uskutočnená dňa 22.10.2015 v čase o 18:00 hod. prostredníctvom
nákladného vozidla a prívesu s evidenčnými číslami N. XXX T. a N. XXX V., ktorého vodičom bola

nahlásená osoba vystupujúca pod menom S. N., číslo OP: K., pričom uvedené evidenčné čísla vozidiel a
mená vodičov s číslami občianskych preukazov, ktorí prepravu vykonajú, zaslal poľskej špedičnej firme
podľa inštrukcií A. B. a medzitým Z. N. (právoplatne odsúdený v samostatnom konaní vedenom v A.
republike) narýchlo zabezpečil ďalších vodičov, potrebných k preprave na jazdu nákladnými vozidlami
bez prestávky, k tomu C. D. pripravil pre všetkých vodičov dohody o vykonaní práce pre spoločnosť

N. O., s.r.o., pričom k tejto skutočnosti neboli nikdy nahlásení do Sociálnej poisťovne, tieto dohody boli
prevažne Z. N. prípadne A. B. predložené vodičom na podpis pred započatím prepravy, tak, aby sa vodiči
domnievali, že vykonávajú túto činnosť riadne pre spoločnosť N. O., s.r.o. a v prípade nejakej kontroly,
aby sa tieto skutočnosti javili pravdivé, ďalej C. D. a A. B. nachystali príslušné kamiónové súpravy na
vykonanie avizovanej prepravy, po čom dňa 22.10.2015 Q. R. (jeho konaním nie sú naplnené všetky

znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu) pristavil v nákladných priestoroch na mieste
nakládky H. B. A., ul. J. K. X, L. M., A. republika ako vodič vozidlo S. R., bielej farby, evidenčné číslo:
N. XXX U., spolu s prívesom K., evidenčné číslo: N. XXX V., kde s vedomím, že je zamestnancom
spoločnosti N. O., s.r.o. a vykonáva riadnu prepravu, sa pracovníkom firmy H. B. zahlásil svojim menom,
preukázal pri kontrole totožnosti svojimi osobnými dokladmi a predložil vo vozidle vopred nachystané

doklady na vykonanie prepravy a v ten istý deň 22.10.2015 Z. N. pristavil v nákladných priestoroch
na mieste nakládky H. B. A., ul. J. K. X, L. M., A. republika ako vodič nákladné vozidlo S. R., modrej
farby, evidenčné číslo: N. XXX T., spolu s prívesom K., evidenčné číslo: N. XXX V., kde pracovníkom
firmy H. B. sa zahlásil k nakládke ako osoba S. N., ku čomu pri kontrole totožnosti predložil vodičský
preukaz a občiansky preukaz vystavené na meno S. N., nar. XX.XX.XXXX, ktoré si na tento účel

zaobstaral od presne nezistenej osoby, a týmto vzájomne zosúladeným postupom jednotlivých členov
skupiny pod zámienkou vykonania prepravy televízorov chceli získať tento lukratívny tovar v prospech
organizovanej skupiny, aby s ním nakladala ako s vlastným, avšak preverením skutočností uvedených
v predkladaných dokladoch pri nakládke bolo zistené, že tieto sa nezakladajú na pravde, v dôsledku
čoho táto organizovaná skupina svoj plánovaný čin neuskutočnila, nakoľko zasiahla poľská polícia, čím

svojim konaním by v prípade dokonania činu spôsobila firme H. B., ul. J. X, A. XX-XXX L., A. republika
škodu vo výške 1.400.000 zlotých (v prepočte 326.728,75 €).

Za tento obzvlášť závažný zločin uložil súd prvého stupňa

obžalovanému A. B.
podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd I. stupňa na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu zároveň uložil
ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky, počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77
odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

obžalovanému C. D.
podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek

2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd I. stupňa na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu zároveň uložil
ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky, počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77

odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

obžalovanému E. F.
podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd I. stupňa na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu zároveň uložil
ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky, počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77
odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný E. F., obžalovaný A. B.
a obžalovaný C. D. podali odvolania v zákonnej lehote, pričom všetci traja obžalovaní podali odvolania
smerujúce do výroku o vine, treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu (E. W. N.), odôvodnil tým, že uznesením
vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície KR PZ v G. pod ČVS: N./X-XXX-XX-XXXX bolo podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu v štádiu
prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného
zákona. Dňa 20. júna 2017 na základe prevzatého trestného konania z Poľskej republiky uznesením

vyšetrovateľa OKP KR PZ v G. pod ČVS: KRP-105- VYS-NR-2015 podľa § 199 ods. 2 Trestného
poriadku bolo začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s
prečinom falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona. Niektoré dôkazy boli vykonané pre skutok začatý

uznesením vyšetrovateľa podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku dňa 20.10.2015. Vyšetrovateľ musel
začať dňa 20.06.2007 trestné stíhanie podľa § 199 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko skutok uvedený
v uznesení zo dňa 20.10.2015 by nemal zachovanú totožnosť skutku, ak by tomu tak nebolo, nebol by
dôvod na začatie nového trestného stíhania dňa 20.06.2017. S poukazom na uvedené má za to, že
dôkazy, ktoré boli vykonané odo dňa 20.10.2015 do 20.06.2017 nie je možné použiť pre potreby druhého

uznesenia. Limitom dokazovania a použiteľnosti dôkazu v každom konaní po začatí trestného stíhania
je skutok vyjadrený v skutkovej vete toho, ktorého uznesenia o začatí trestného stíhania a nie číslo
vyšetrovacieho spisu. Poukázal na spôsob spáchania skutku, ktorý mal byť spáchaný organizovanou
skupinou, pričom podľa jeho názoru neboli preukázané žiadnym spôsobom zákonné znaky ustanovenia
§ 129 ods. 2 Trestného zákona. Poukázal ďalej aj na výšku škody, ktorá mala byť trestným činom

spôsobená, pričom v konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci počet objednaných televízorov ani
dôkazpreukazujúcidohoducenyjednéhotelevízora,výškaškodysamápreukázaťminimálneodborným
vyjadrením,respektíveznaleckýmposudkomaOkresnýsúdsanemaluspokojiťsprávuprokuratúryL.M.
zo dňa 13.11.2018. Súlade so zásadou in dubio pro reo navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudokpodľa§321ods.1písm.a),písm.b),písm.c)Trestnéhoporiadkuzrušilvovýrokuovineavýrokuotreste
a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol respektíve podľa § 222 ods. 1 Trestného
poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolanie doplnil aj prostredníctvom obhajcu E. Z. R. tým, že poukázal rovnako na uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesenia obvinenia z prípravného konania, tak ako už bolo vyššie uvedené, pričom
všetky dôkazy, ktoré boli získané v období od 20.10.2015 až do vydania uznesenia zo dňa 06.02.2018
vzhľadom na nezachovanie totožnosti skutku nemohli byť v tomto konaní ďalej použité. K jeho zadržaniu
ako aj zadržaniu ďalších osôb v pozícii podozrivých došlo 23.11.2015, teda po vydaní uznesenia zo

dňa 20.10.2015 a pred vydaním uznesenia zo dňa 20.06.2017. Z výpovedí svedkov vypočutých v
konaní nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver, že sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňoval na skutku,
z ktorého bol obžalovaný. Súd prvého stupňa v konaní nevypočul svedkov Q. A., M. P. A., H. F.,
ktorých navrhovala obhajoba vypočuť a prečítal iba výpovede z prípravného konania, pričom však ide o
významných svedkov, a to najmä v súvislosti s tým, s kým komunikovali, keď zabezpečovali prepravu,
ale najmä vo vzťahu k výške spôsobenej škody a ich preukázanie. Zároveň poukázal na výpovede

týchto svedkov z prípravného konania. Pokiaľ ide o posudok znalca C. R. H. číslo 36/2015 tento bol
vyhotovený po začatí trestného stíhania na základe uznesenia zo dňa 20.10.2015 a pred uznesením
o začatí trestného stíhania zo dňa 20.06.2017 a pred vznesením obvinenia zo dňa 06.02.2018, preto
zostáva otáznym, či je vôbec tento znalecký posudok použiteľný na účely trestného konania. Zároveň
poukázal, že u neho neboli nájdené žiadne veci súvisiace s trestnou činnosťou, z ktorej bol obžalovaný.

Poukázal aj na znalecký posudok číslo 8/2017, predmetom skúmania ktorého boli údaje získané na
základe doručených elektronických dôkazov z Poľskej republiky spoločnosti H. B., podľa ktorých mal
byť užívateľom telefónneho čísla + XXXXXX XXX, toto telefónne číslo nepozná, nikdy ho neužíval
ani nevlastnil. Spise sa nenachádza žiadny doklad od príslušného operátora, ktorý by takéto tvrdenie
odôvodňoval. K ďalším prepisom hovorov uviedol, že nikdy nevlastnil ani neužíval ani telefónne číslo

XXXXXXXXXX. Ani pri domovej prehliadke dňa 23.11.2015 mu neboli zaistené žiadne mobilné telefóny
s telefónnymi číslami, ktoré mal údajne ako užívateľ podľa prepisov zo záznamov telekomunikačnej
prevádzky používať. Ďalej poukázal na výpoveď Z. N., ktorá bola vykonaná 26.08.2016, z ktorej
vyplynulo, že sa svedok priznal ku skutku, súd prvého stupňa však nepoukázal na zápisnicu z tohto
svedka, ktorá bola vykonaná dňa 25.10.2015, v ktorej výpovedi uviedol, že sa ku skutku nepriznáva,

popísal prepravy, ktoré pre spoločnosť N. O., s.r.o. realizoval z A. do R. a tiež sa vyjadril k tretej
preprave, pri ktorej bol zadržaný. Pokyn na cestu mu dal 6, ktorý je R., čo sa týka dokladov, ktoré
mali byť falošné, uviedol, že si sám urobil doklady na osobu Kmeťa a údaje sú falošné. Súd prvého
stupňa túto výpoveď vôbec nevyhodnotil, ak ju môžeme brať za použiteľnú, keďže bola vykonaná ešte
pred vznesením obvinenia. ďalej sa súd prvého stupňa nevysporiadal s výpoveďou svedkyne T. N., z

ktorej výpovede je zrejmé, že Q. R. a C. K. sú existujúcimi osobami. Súd prvého stupňa nevyvinula
žiadnu aktivitu smerujúcu k výsluchu týchto osôb. Dokazovanie nebolo vykonané dostatočne a súd z
neho nemohol vyvodiť správny právny záver. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, že jeho prepojenie na
skutok je preukázané z výpovede svedka L. F., pretože z jeho výpovede táto skutočnosť nevyplýva.
Rovnako svedok W. O. ho súvislosti s touto dopravou nespojil a poznal ho v iných súvislostiach. Z

odôvodnenia rozsudku súdu nevyplýva na základe akých dôkazov a skutočností súd dospel k záveru,
že on a obžalovaným 2/ mal zabezpečiť prepis spoločnosti N. O., s.r.o.na konateľa Q. R.. Žiadnom
prípade on a ďalší dvaja spoluobžalovaní nemohli tvoriť organizovanú skupinu, keďže z výpovede
spoluobžalovanéhoF.nahlavnompojednávanívyplynulo,žejehoaniobžalovaného2/nepoznáa,keďže
ani škoda nebola zdokumentovaná a doložená, nie je možné ani ich konanie právne kvalifikovať ako

trestný čin podvodu. Vzhľadom k tomu, že existujú vážne pochybnosti o tom, že by sa dopustil skutku,
mal súd pri svojom rozhodovaní aplikovať zásadu in dubio pro reo. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol v zmysle § 322 ods. 1 Trestného
poriadku alternatívne, aby odvolací súd podľa § 322 od ods. 3 Trestného poriadku s prihliadnutím na

uvedenú zásadu ho oslobodil spod obžaloby s poukazom na § 285 písm. c) Trestného poriadku.

Obžalovaný C. D. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu (E. L. A.) tým, že považuje
rozsudok súdu prvého stupňa za nezákonný a napáda ho pre podstatné chyby konania, ktoré rozsudku
predchádzali najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci

a právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť
jeho skutkových zistení ako aj preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, sú tu pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, ako aj vzhľadom k tomu, že uloženýtrest neprimeraný, respektíve dokonca nezákonný. Dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazujú to, že
sa mal podieľať na skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Nevie si predstaviť, na základe čoho dospel
súd k záveru, že sa mal podieľať na vyhľadaní a zabezpečení spoločnosti N. O., s.r.o. za účelom

spáchania trestného činu podvodu, nakoľko táto skutočnosť nie je nijakým spôsobom preukázaná, ako
aj skutočnosť, že mal zabezpečiť technické preukazy, príslušné tabule s EČV. Keby to nebola pravda,
uvedené nepreukazuje, že mal vedieť o tom, že uvedené vozidlo má byť použité na spáchanie trestného
činu podvodu, čím absentoval úmysel vo vzťahu k realizácii úkonov súvisiacich s týmto trestným činom.
Tvrdenie, že pripravil pre všetkých vodičov dohody o vykonaní práce je takisto absurdné a nijakým

spôsobom nie je preukázané. Z ich strany boli predložené návrhy na výsluch svedkov, čo bolo bez
relevantnéhoodôvodnenia(ibasodvolanímsanato,žeideoštátnychobčanovA.republiky)odmietnuté.
Týmito výpoveďami by však došlo k preukázaniu toho, o aké druhy TV išlo a hlavne koľko ich malo
byť, lebo pokiaľ ide o škodu je nepredstaviteľné, aby bolo možné naložiť taký počet TV, ako to vyplýva
z napadnutého rozhodnutia. Veci nájdené u neho počas domovej prehliadky nepreukazujú to, že ich
vyhotovil on. Má za to, že dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia je takisto uložený trest. Po

novele Trestného zákona sa z obzvlášť závažného zločinu stane zločin s trestnou sadzbou odňatia
slobody vo výške 2 až 8 rokov a je toho názoru, že jemu uložený trest nezodpovedá zásadám ukladania
trestov, ktoré ustanovuje trestný zákon. V danom prípade je v zmysle judikatúry nevyhnutné aplikovať
mimoriadnezníženietrestuvzhľadomktomu,žeodskutkuprešielznačnýčas,apretobytrest,priktorom
by tento inštitút nebol aplikovaný mohol pominúť účel, ktorý má plniť. Je presvedčený, že subjektívna ani

objektívna stránka trestného činu podvodu nebola z jeho strany naplnená a preukázaná. To isté platí,
aj pokiaľ ide o uplatnenie závažnejším spôsobom konania, a to ako člen organizovanej skupiny. Nikoho
do omylu neuvádzal. V danom prípade však okrem subjektívnej stránky, ktorá absentuje, nebolo vôbec
preukázané, že by niekoho uvádzal do omylu. Navrhol, aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby v
celom rozsahu, prípadne aby rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa 29.05.2024

zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na nové konanie, nakoľko vykazuje znaky nezákonnosti, jednotlivé
skutočnosti zistené súdom si odporujú a preukázateľne nebol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti.

Obžalovaný E. F. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu (E. [. R.) tým, že nie je

pravdou, čo sa uvádza v skutkovej vete rozsudku, že by bol členom organizovanej skupiny a že by
konal tak, ako je v skutkovej vete uvedené. Z výpovede vypočutých svedkov je preukázané iba to, že
svedok R. W. ho pozná cez firmu F. W., s.r.o. a obchodne spolupracoval s ním viaceré roky, obdobne aj
svedok W. K.. To, že sprostredkoval prepravu tovaru viacerým obchodným spoločnostiam bolo zistiteľné
aj z ním vydaného počítača, v ktorom sa nachádzali potrebné dokumenty týchto firiem. Z dôvodu, že

v minulosti sprostredkoval prepravu tovaru aj pre spoločnosť N. O., s.r.o., nimi predložené doklady sa
tiež nachádzali v jeho počítači. Ním navrhnutí svedkovia Q. R. ani svedok F. súdom vypočutí neboli
napriek tomu, že súd mal možnosti zabezpečiť ich účasť na hlavné pojednávanie, kedy svedok F. ako
aj svedok A. mali predvolanie na hlavné pojednávanie vykázané a bez ospravedlnenia sa nedostavili.
Z dôvodu, že títo by vedeli vypovedať o podstatných skutočnostiach k predmetnej veci, považoval ich

výsluchy za dôležitý dôkaz a preto vyjadril svoj nesúhlas s čítaním ich výpovedí a uznesením súdu na
hlavnom pojednávaní dňa 29.05.2024, ktorým bolo odmietnuté vykonanie dôkazu predvolaním týchto
svedkov mu súd neumožnil právo na spravodlivý proces, lebo ich nemožno nahradiť iným spôsobom a
týkajú sa podstatných okolností. Na pojednávaní nebol produkovaný žiadny konkrétny dôkaz, z ktorého
by jednoznačne bolo preukázané, že tovarom malo byť 2 170 kusov televízorov značky Philips a

taktiež nebola preukázaná hodnota 1 400 000 zlotých (v prepočte 326 728,75 eur) uvedená v petite
rozsudku. V uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 06.02.2018 je uvedený skutok odlišný oproti skutku
v odôvodnení uvedenom v uznesení zo dňa 20.10.2015 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vydané
vyšetrovateľom kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru G. ČVS: N./X-XXX-XX-
XXXX, kde je uvedený zákonom stanovený 500 násobok sumy 266 eur t.j. suma vo výške najmenej 133

000eur,ktorábolavtomčasepotrebnáprekvalifikáciupodľa§221ods.4Trestnéhozákona.Vuznesení
vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v G. pod ČVS:N./X-
XXX-XX-XXXX podľa § 199 ods. 2 Trestného poriadku je uvedený odlišný skutok proti uzneseniu zo
dňa 20.10.2015, pričom výška škody je uvedená sumou 1 400 000 zlotých (v prepočte 326 728,75
eur). Súd sa vo svojom rozsudku so zachovaním totožnosti skutku vo vyššie uvedených uzneseniach

nevysporiadal, čím neodôvodnil použiteľnosť dôkazov zabezpečených v časovom období od 20.10.2015
do 06.02.2018. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodov §
321 ods. 1 písm. a), písm. b), c), d), e) Trestného poriadku a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku alebo podľa§ 322 ods. 3 Trestného poriadku s prihliadnutím aj na zásadu in dubio pro reo rozhodol sám a spod
obžaloby ho oslobodil.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že rozsiahlym vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že v prípade konania obžalovaných 1./ až 3./ išlo o organizovanú a plánovitú činnosť,
čo preukazuje okrem iného to, že počas dvoch reálnych prepráv, kedy či už za účelom získania
dôveryhodnostiazaisteniakredibility,alebozaúčelom„vyzistenia“priebehuamožnostívrámcinakládky

a vykládky tovaru H. B., mala byť tretia podvodná. Potom, ako v priebehu 2 reálnych prepráv zisťovali
ako prebieha celý proces prepravy a zabezpečovali si kredibilitu, uskutočnili obžalovaní prostredníctvom
na to „použitých“ šoférov (4 svedkov) vopred pripravovaný a premyslený pokus o podvodnú prepravu
za účelom dosiahnutia zisku pre seba alebo pre inú osobu a to uvedením do omylu nielen spoločnosti
H. B., ale i spol. R. H.. Aj svedok M. P. A., ktorého spoločnosť H. B. ako kompetentnú osobu poverila
poskytnutím kvalifikovanej výpovede, uviedol, že spoločnosť N. O., s.r.o. by mohla byť subdodávateľom

firmy R. H., pričom firmy, s ktorými H. B. spolupracuje, veľmi dôkladne preverujú, avšak nemajú
šancu preveriť subdodávateľov týchto firiem. Uvedené (potom, ako si to dva razy odskúšali), chceli
obžalovaný 1./ až 3./ využiť a podvodným konaním v skutkovej vete popísaným, sa finančne obohatiť
na úkor spoločnosti H. B. A.. Z uvedených dôkazov, ktoré spolu súvisia a navzájom sa dopĺňajú,
vyplynulo nepochybne aj to, že činnosť obžalovaných 1./ až 3./ bola vopred premyslená a plánovitá,

pričom si museli byť a boli vedomí toho, že táto ich činnosť je protiprávna, a to okrem iného aj
z dôvodu neexistujúcej licencie potrebnej na vykonávanie prepravy. Čo sa týka licencie, ktorá bola
potrebná na prevádzkovanie prepravnej činnosti v nákladnej doprave, správa OÚ G., odboru cestnej
dopravy pozemných komunikácií potvrdila, že licencia N. O. s.r.o. na medzinárodnú prepravu tovaru
po ceste v prenájme alebo za úhradu bola udelená s platnosťou do 10.09.2015, pričom bez udelenej

licencie spoločnosť N. O. s.r.o. ako dopravná spoločnosť nemohla vykonať službu prepravy tovaru z
A. do R.. Vinu obžalovaných 1./ až 3./ zo skutku im kladeného za vinu v skutkovej vete rozsudku
preukazujú okrem vyššie uvedeného i svedecké výpovede svedkov, predovšetkým svedka Z. N., ktorý
bol právoplatne odsúdený v samostatnom konaní, ktorý potvrdil, že osobne komunikoval s osobou, ktorá
sa mu predstavila menom R. a označila sa za tzv. „šéfa“, komunikovali spolu po maďarsky, išlo o muža

„trocha staršieho a silnejšieho“, stretol ho viackrát, išlo o osobu, ktorá mu odovzdávala odmenu za
prácu, všetky potrebné doklady a pri poslednej (podvodnej) preprave aj falošné doklady s fotografiami
svedka znejúcimi na meno S. N.. Svedok taktiež potvrdil, že sprostredkovával ostatných 3 šoférov. To, že
dokladypredloženéjednotlivýmsvedkom–šoféromatočiužprostredníctvomsvedkaZ.N.alebopriamo
obžalovaným 1./ A. B., boli pripravené obžalovaným 2./ C. D., potvrdzujú doklady, listiny a dokumentácia

zabezpečená z vecí zaistených v rámci prehliadok u obžalovaného 2./, ktoré listiny by v prípade, že by
so skutkom nemal nič spoločné, ako je jeho obhajobou prezentované, vo veciach u neho zaistených
nemali čo hľadať. Rovnakým spôsobom (a okrem iného) je potvrdené zapojenie obžalovaného 3./ do
skutku a jeho miera účasti na ňom. Plánovitosť, organizovanosť a premyslenosť konania organizovanej
skupiny, ktorej členmi boli obžalovaní 1./ až 3./ vyplýva z rozsiahlej telefonickej komunikácie medzi

jednotlivými obžalovanými. Ich snaha o zakryte svojej podvodnej trestnej činnosti je zjavná aj vzhľadom
na rozsiahlu telefonickú komunikáciu medzi nimi. Medzi obžalovaným 1./ a obžalovaným 3./ prebieha
taktiež komunikácia, v rámci Ďalšia telefonická komunikácia prezrádza vyššie uvedené a zároveň aj ich
prepojenie na spol. N. O., s.r.o., kedy volajúci obžalovaný 1./ obžalovanému 3./ hovorí, že mu pošle
jedno číslo, napíše mu sms a potom zajtra na tom vedia komunikovať, na čo sa obžalovaný 3./ pýta,

na aké číslo mu to pošle a volajúci oznamuje, že na jeho číslo (číslo obžalovaného 3./), a teda na to,
čo má u seba a obžalovaný 3./ reaguje nasledovne: „N. N. N., čo je na ňom. Alebo na tento, kde sa
teraz rozprávame?“ Komunikácia ohľadom zabezpečovania telefónnych čísel, ktoré nebudú prepojiteľné
s obžalovanými 1./ až 3./ a ohľadom potreby odstránenia telefónov, na ktorých predtým komunikovali,
vyplynula aj z ich ďalších telefonických hovorov, ako i z počtu telefónov a SIM kariet zaistených v

rámci jednotlivých prehliadok u obžalovaných 1./ až 3./ Súd I. stupňa mal za jednoznačne preukázané,
že obžalovaní 1./ až 3./ ako členovia organizovanej skupiny naplnili všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu, keď v skutkovej vete rozsudku popísaným spôsobom
v podobe konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu, sa dopustili v úmysle na
škodu cudzieho majetku seba a iného obohatiť tým, že uviedli iného do omylu a ak by došlo k dokonaniu

činu, spôsobili by tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu trestného činu
nedošlo a uvedený čin spáchali závažnejším spôsobom konania ako členovia organizovanej skupiny,
preto ich súd uznal za vinných zo spáchania skutku podľa obžaloby, s úpravou skutkovej vety v súlade
s vykonaným dokazovaním. Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného 1./ A. B. súd I. stupňa okremvyššie uvedených zásad týkajúcich sa ukladanie trestov vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby
trestu odňatia slobody určenej pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 4 Trestného
zákona, ktorá umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 10 až 15 rokov.

Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, súd prihliadal na
stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného 1./, na
okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti jej nápravy.
Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery
dospel k záveru, že obžalovaný 1./ nebol na území Slovenskej republiky doposiaľ súdne trestaný,

nebola u neho zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, no bola u neho
zistená poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život. U obžalovaného 1./ prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto v
zmysle § 38 odsek 2, ods. 3 Trestného zákona súd trestnú sadzbu upravil tak, že hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu. Súd riadiac sa nielen vyššie uvedenými úvahami,
ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob počínania obžalovaného

1./ a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie spočívajúce v priamom úmysle, prihliadnuc tiež na
jeho osobu, doterajší spôsob života, na neexistenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jej pomery
a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu,
že v danom konkrétnom prípade je u obžalovaného 1./ odôvodnené uloženie trestu odňatia slobody
aplikujúc ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. c)

Trestného zákona (vzhľadom na osobu páchateľa – viedol riadny život, vzhľadom na okolnosti prípadu
– skutok sa stal roku 2015, a v neposlednom rade vzhľadom na to že išlo o pokus trestného činu)
mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov (pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby nakoľko použitie zákonnej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania). Obžalovaného súd v zmysle

ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko po preskúmaní splnenia materiálnych podmienok uvedených v §
48 odsek 4 Trestného zákona a po zohľadnení predchádzajúceho celkového spôsobu života a správania
obžalovaného pred spáchaním trestného činu dospel k záveru, že vzhľadom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia obžalovaného, bude jeho náprava a prevýchova najlepšie zaručená v ústave na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s
použitím ustanovenia § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd obligatórne uložil zároveň ochranný dohľad
v trvaní 2 (dva) roky, počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno
a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona. Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného 2./ C. D.
súd I. stupňa okrem vyššie uvedených zásad týkajúcich sa ukladanie trestov vychádzal v prvom rade z

trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.
4 Trestného zákona, ktorá umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 10 až
15 rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, súd prihliadal
na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného 2./,
na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti jej nápravy.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery
dospel k záveru, že obžalovaný 2./ v minulosti bol na území Slovenskej republiky 1 krát súdne trestaný
a jeho odsúdenie bolo zahladené, nebola u neho zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37
Trestného zákona, no bola u neho zistená poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákona, nakoľko viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. U obžalovaného 2./ prevažoval

pomerpoľahčujúcichokolností,pretovzmysle§38odsek2,ods.3Trestnéhozákonasúdtrestnúsadzbu
upravil tak, že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu. Súd riadiac sa
nielen vyššie uvedenými úvahami, ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na
spôsobpočínaniaobžalovaného2./ajehonásledok,pohnútku,motívazavineniespočívajúcevpriamom
úmysle, prihliadnuc tiež na jeho osobu, doterajší spôsob života, na neexistenciu predchádzajúcich

odsúdení, ako i na jej pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov
viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade je u obžalovaného 2./ odôvodnené uloženie
trestu odňatia slobody aplikujúc ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods.
2 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona (vzhľadom na osobu páchateľa – viedol riadny život,
vzhľadom na okolnosti prípadu – skutok sa stal roku 2015, a v neposlednom rade vzhľadom na to

že išlo o pokus trestného činu) mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov
(pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby nakoľko použitie zákonnej trestnej sadzby by
bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania).
Obžalovaného súd v zmysle ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil na výkon trestu doústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko po preskúmaní splnenia materiálnych
podmienok uvedených v § 48 odsek 4 Trestného zákona a po zohľadnení predchádzajúceho celkového
spôsobu života a správania obžalovaného pred spáchaním trestného činu dospel k záveru, že vzhľadom

na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bude jeho náprava a prevýchova
najlepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa §
76 ods. 1 Trestného zákona s použitím ustanovenia § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd obligatórne
uložil zároveň ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky, počas ktorého bude povinný plniť povinnosti
uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona. Pri ukladaní trestu v

prípade obžalovaného 3./ E. F. súd I. stupňa okrem vyššie uvedených zásad týkajúcich sa ukladanie
trestov vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona, ktorá umožňuje za tento trestný čin uložiť trest
odňatia slobody v rozmedzí 10 až 15 rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek
4 Trestného zákona, súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu obžalovaného 3./, jeho vek, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na

účel trestu, ako i na možnosti jej nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých
pre určenie druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že obžalovaný 3./ v minulosti bol na území
Slovenskej republiky 2 krát súdne trestaný a jeho odsúdenia boli zahladené, nebola u neho zistená
žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, no bola u neho zistená poľahčujúca
okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko viedol pred spáchaním trestného činu riadny

život. U obžalovaného 3./ prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto v zmysle § 38 odsek 2, ods.
3 Trestného zákona súd trestnú sadzbu upravil tak, že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby znížil o jednu tretinu. Súd riadiac sa nielen vyššie uvedenými úvahami, ale taktiež zvážením
všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob počínania obžalovaného 2./ a jeho následok,
pohnútku, motív a zavinenie spočívajúce v priamom úmysle, prihliadnuc tiež na jeho osobu, doterajší

spôsob života, na neexistenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jej pomery a možnosti nápravy s
tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom
prípade je u obžalovaného 2./ odôvodnené uloženie trestu odňatia slobody aplikujúc ustanovenie o
mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona
(vzhľadom na osobu páchateľa – vek, zdravotný stav, viedol riadny život, vzhľadom na okolnosti prípadu

– skutok sa stal roku 2015, a v neposlednom rade vzhľadom na to že išlo o pokus trestného činu)
mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov (pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby nakoľko použitie zákonnej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania). Obžalovaného súd v zmysle
ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, nakoľko po preskúmaní splnenia materiálnych podmienok uvedených v §
48 odsek 4 Trestného zákona a po zohľadnení predchádzajúceho celkového spôsobu života a správania
obžalovaného pred spáchaním trestného činu dospel k záveru, že vzhľadom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia obžalovaného, bude jeho náprava a prevýchova najlepšie zaručená v ústave na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s

použitím ustanovenia § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd obligatórne uložil zároveň ochranný dohľad
v trvaní 2 (dva) roky, počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a),
písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) vo veci v súlade s ustanovením § 326 odsek 1 písmeno b/

Trestného poriadku rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože v ňom stanovené zákonné podmienky
boli splnené, lebo odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku a tiež bolo
zrejmé, že zistené chyby nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, nadriadený
súd preskúmal výrok o vine, treste ako i konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, ktoré výroky
boli odvolateľmi-obžalovanými napádané.Týmto postupom nadriadený súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť v celom
rozsahu a to:

- pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku
predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby (§
321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku)

- pre chyby v jeho napadnutom výroku o vine, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových

zistení a tiež preto, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku),

- lebo vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení jeho napadnutého výroku o vine, na ktorých
objasnenie treba vykonať aj ďalšie dôkazy (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Po zistení vyššie uvedených dôvodov zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu odvolací súd
zistil, že vzhľadom na potrebu urobiť vo veci nové rozhodnutie, treba ju podľa § 322 odsek 1 Trestného
poriadku vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože
jednak doplnenie konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, jednak by
mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 11 Trestného poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú
právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej hore uvedenom rozsahu odvolací súd zistil, že súd prvého

stupňa porušil zásadným spôsobom právo na obhajobu obžalovaných tým, že pokiaľ ide o svedka M.
P. A. (štátneho občana A. republiky), ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní, ale v celom spisovom
materiály absentuje upovedomenie obžalovaných, resp. ich obhajcov o tomto úkone ( o jeho výsluchu
konanom dňa 05.12.2018), čím bolo porušené právo všetkých troch obžalovaných na kontradiktórny
proces, keďže obžalovaným nebolo týmto postupom ani len umožnené sa výsluchu uvedeného svedka

zúčastniť. Navyše vypočutie svedkov - F., A. a A. navrhovali obžalovaní, k čomu súd aj pristúpil, no
napokon postupoval podľa § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku. V odôvodnení napadnutého
rozsudku sa vôbec nevysporiadal s odmietnutým návrhom dôkazu – výsluchom svedka Q. A..

Ustálená judikatúra chápe právo na obhajobu ako vytvorenie podmienok pre uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie
tohto práva. Do práva na obhajobu patrí aj právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Princíp kontradiktórnosti v sebe zahŕňa skutočnosť, že
každá procesná strana musí mať možnosť vyjadriť sa, robiť návrhy, predkladať dôkazy. Pokiaľ svedoknemôže byť vypočutý kontradiktórne na hlavnom pojednávaní, musí byť týmto spôsobom vypočutý
v prípravnom konaní. Ustanovenie § 263 Trestného poriadku sa týka situácie, ak svedka nemožno
vypočuť na hlavnom pojednávaní, a preto sa má čítať jeho výpoveď z prípravného konania, pričom

na túto situáciu sa musí aplikovať princíp kontradiktórnosti. Aj z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že
prípustnosť dôkazu môže zmariť aj skutočnosť, že tento nebol vykonaný kontradiktórny spôsobom, teda
so zachovaním práva obvineného na obhajobu.

Súd prvého stupňa návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania vo forme umožnenia uvedeného

výsluchu svedka kontradiktórnym spôsobom neopodstatnene zamietol, a tak obhajoba nemala
umožnené byť účastná na výsluchu uvedeného svedka, pretože ani v prípravnom konaní nebola
obhajoba upovedomená o termíne výsluchu svedka, a teda jej nebola daná možnosť v žiadnom štádiu
trestného konania klásť otázky svedkovi, ktorého výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, čím
krajskýsúddospelkzáveru,žeboloporušenéprávoobžalovanýchnaspravodlivýsúdnyprocesvzmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zabezpečiť vypočutie svedka M. P. A., tak aby
bolo zachované právo obhajoby klásť svedkovi otázky, a pokiaľ súd I. stupňa odmietne vykonanie
ktoréhokoľvek dôkazu, náležite to musí odôvodniť vo svojom rozhodnutí, a to s každým odmietnutým
návrhom dôkazu jednotlivo.

Po takomto doplnenom dokazovaní následne bude potrebné, aby súd prvého stupňa vyhodnotil všetky
vykonané dôkazy v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku,
teda podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne a súčasne postupujúc aj podľa zásad logického myslenia a

uvažovania.

V odôvodnení svojho nového rozhodnutia v prejednávanej veci súd prvého stupňa v súlade
s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku týmto postupom nadobudnuté svoje vnútorné
presvedčenie odôvodní, teda predovšetkým uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia, ďalej existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky
dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú a prípadne prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov, ak niektorá zo strán takéto v ďalšom konaní podá.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa tiež a predovšetkým uvedie aj všetky relevantné

a zákonu zodpovedajúce právne úvahy, ktorými sa bude spravovať, keď skutočnosti, ktoré bude
považovať za preukázané, posúdi podľa príslušných ustanovení zákona, a to predovšetkým v otázke
viny ako aj výroku trestu.

Nakoľko v dôsledku zistených pochybení je napadnutý rozsudok predčasný, odvolací súd sa

odvolacími námietkami obžalovaných ohľadne spôsobu hodnotenia doposiaľ vykonaných dôkazov
bližšie nezaoberal, keďže tieto budú predmetom ďalšieho dokazovania.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd z podnetu odvolania všetkých troch
obžalovaných napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného

poriadku zrušil v celom rozsahu a súčasne podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, nakoľko doplnenie konania
odvolacím súdom by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Odvolací súd súčasne upozorňuje na viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho

súdu v ďalšom priebehu konania a jeho povinnosť vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací
súd nariadil v zmysle § 327 odsek 1 Trestného poriadku a na zákaz zmeny k horšiemu (zákaz reformatio
in peius) vo vzťahu k postaveniu obžalovaných po vrátení veci, ktorý je vyjadrený v § 327 odsek 2
Trestného poriadku a zároveň na § 2 odsek 1 Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta
druhá Trestného poriadku).