Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122359689
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122359689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom
Magnezitárska11,04013Košice,IČO:43838286,právnezastúpeného:AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁNLaw
firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, o zaplatenie 1.682,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č.k. B1-39Cb/58/2022 – 162 zo dňa 13.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/58/2022 – 162 zo dňa

13.10.2023 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 1.682,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.682,11 eur
od 15.03.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

40 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 2, § 369 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 369c
ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 788 ods. 1, ods. 3, § 790 písm.
a), § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 799 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 806, § 37 ods. 1, § 524 ods.
1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy 1.682,11 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobou uplatnený nárok odôvodňoval tým,
že dňa 15.09.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
značkyMercedesBenzV250,EČV:A.XXXXXpoškodenéhospoločnostiVistaRails.r.o..Poistnáudalosť
bola nahlásená žalovanému, s ktorým mal poškodený uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej
bolo havarijné poistenie predmetného vozidla. Poškodený si poistené vozidlo dal opraviť u žalobcu

ako opravcu, pričom náklady na opravu vozidla boli vo výške 8.443,39 eur bez DPH. Žalovaný po
ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorú
si žalobca uplatnil žalobou v sume 1.682,11 eur (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 422,17 eur).
Nepriznaná pohľadávka vo výške 1.682,11 eur bola následne postúpená na žalobcu, a to Zmluvou opostúpení pohľadávky. Dôvodom krátenia nároku bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre
neautorizovaný servis a neprimerane účtované náklady na lakovací materiál. Skutočnosti uvedené
žalovaným v Oznámení o poistnom plnení nemali zákonný ani zmluvný podklad. Žalobca uviedol, že pri

motorovom vozidle za jednu hodinu mechanickej a lakovacej práce účtoval sumu 60 eur bez DPH, čo
bola v porovnaní s ostatnými autoservismi cena porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Žalobca
poukázal na to, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný ku kráteniu celkovej
sumy. K nákladom na lakovací materiál žalobca poukázal na to, že poškodené motorové vozidlo malo
pred škodovou udalosťou nanesený lak - metalízu v dvoch vrstvách, preto aby autoservis, resp. žalobca

uviedol poškodené vozidlo do stavu pred škodovou udalosťou, musel naniesť pri oprave vozidla lak v
dvoch vrstvách a tým pádom vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu ako priznal
žalovaný. Žalobca si tiež žalobou uplatnil nárok na úroky z omeškania a nárok na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

3. Žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v konaní z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a právnym
predchodcomžalobcujeneplatná,vzhľadomnaneexistenciupredmetupostúpeniaaprávnypredchodca
žalobcu nemohol previesť na iného viac práv, ako mal sám, t. j. pohľadávku leasingovej spoločnosti.
V otázke výšky náhrady poistného plnenia žalovaný poukazoval na to, že je vždy potrebné zohľadniť
hľadisko účelnosti a primeranosti a poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli

vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných
dielov. Výška tohto plnenia nie je daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek
výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Žalovaný
tiež namietal žalobcom uplatnený úrok z omeškania, a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS/596/2017 zo dňa 28.09.2017 s tým, že mal za to, že žalovaný ukončil šetrenie dňa

25.02.2022 a vyplatil poistné plnenie vo výške 6.339,11 eur dňa 01.03.2022, teda žalovaný dodržal
zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením
svojho záväzku.

4. Žalobca v replike k limitácii normohodiny uviedol, že z Oznámenia o poistnom plnení nevyplýva

žiadne odôvodnenie skutočností, prečo žalovaný považoval účtovanú cenu za normohodinu prác za
neprimeranú. Ak aj žalovaný poukazoval na čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, žalobca mal za
to, že šetrenie žalovaného a krátenie nároku na poistné plnenie bolo v priamom rozpore so Zmluvnými
dojednaniami, nakoľko v poistných podmienkach žalovaného bolo uvedené, že cena za normohodinu
prác bude 25 eur bez DPH, pričom priznaná bola len suma 21 eur bez DPH. Dojednanie vo VPP,

ktoré jednu skupinu podnikateľov zvýhodňuje na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné. Podľa
žalobcu rozlišovanie autoservisov na značkové (autorizované) a neznačkové (neautorizované), resp. na
zmluvné a nezmluvné, nemá oporu ani v zákone ani v európskej judikatúre. K spornej otázke ohľadom
úrokov z omeškania žalobca uviedol, že žalovaným označené uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS/596/2017 zo dňa 28.09.2017 je na predmetný spor neaplikovateľné. Žalobca mal za to, že z

ustanovenia § 797 ods. 3 OZ nevyplýva, že by splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné
rozhodnutie súdu. Žalobca v ďalšom podaní predložil zmluvy o postúpení pohľadávky.

5. Žalovaný v duplike namietol uplatnené úroky z omeškania a trovy konania, nakoľko bolo zrejmé,
že žalovaným vznesená námietka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bola dôvodná. Žalovaný tiež

namietol neplatnosť predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, a to z dôvodu, že z predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že medzi postupcom a postupníkom bolo dohodnuté
odplatné postúpenie pohľadávky, avšak v tejto zmluve nebola dohodnutá výška odplaty za postúpenie
pohľadávky, ako ani spôsob jej určenia. K spornej výške poistného plnenia žalovaný poukázal na čl.
IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní s tým, že v zmysle uvedeného ustanovenia priznal výšku

normohodiny v sume 21 eur bez DPH, čo bolo plne v súlade so znením Zmluvných dojednaní.

6. Žalobca v reakcii na dupliku uviedol, že námietka aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu absolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože odplata za postúpenie pohľadávky je predmetom
osobitnej dohody, nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej odplata

bola riešená v osobitnej dohode je platný právny úkon, pretože spĺňa všetky zákonom predpísané
náležitosti. Ďalej dodal, že ak žalovaný priznal Nh iba vo výške 21 eur EUR bez DPH, pričom maximálna
Nh je podľa Zmluvných dojednaní 25 eur bez DPH, bolo povinnosťou žalovaného zdôvodniť, na základe
čoho je Nh priznaná iba vo výške 21 eur bez DPH. Žalovaný iba uviedol, že je to primeraná cenavzhľadom na región a čas, avšak tvrdená primeranosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný
nepredložil ani cenníky autoservisov, ktoré by potvrdili skutočnosti tvrdené žalovaným, naopak žalobca
predložilcenníkyautoservisov,ktorépreukazujú,žecenaúčtovanážalobcomjecenouobvyklouvdanom

regióne aj čase.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, sumarizujúc skutkový a právny stav, sa v prvom
rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že leasingová
spoločnosť, v prospech ktorej v zmysle poistnej zmluvy malo byť poistné plnenie vinkulované, svoju

pohľadávku na úhradu poistného plnenia v žalovanej výške 1.682,11 eur s príslušenstvom postúpila
na spoločnosť VistaRail s.r.o. ako poisteného, a teda poistenému patrila pohľadávka na zaplatenie
poistného plnenia v žalovanej výške voči žalovanému. Žalobca v konaní predložil následne Zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2022, uzavretú medzi poisteným VistaRail s.r.o. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovanému
vo výške 1.682,11 eur z poistnej udalosti č. 9851974947. Súd prvej inštancie skonštatoval, že

v predmetnej zmluve boli strany zmluvy riadne označené, postúpená pohľadávka bola spôsobilá
postúpenia, bola jasne a zrozumiteľne identifikovaná a predmet zmluvy bol riadne určený, zmluva
mala písomnú formu a z jej obsahu vyplynul prejav vôle zmluvných strán. Zároveň súd prvej inštancie
uviedol, že v zmysle § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené. Súd prvej inštancie uzavrel, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok

nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky, a to aj v
prípade odplatného postúpenia. Odplata za postúpenie pohľadávky je relevantná len vo vzťahu medzi
postupcom a postupníkom a jedine v prípade sporu medzi postupcom a postupníkom o zaplatenie
dohodnutej odplaty, resp. v spore, v ktorom postupník uplatňuje voči postupcovi svoje práva podľa
§ 527 ods. 1 a ods. 2 OZ, by potreboval súd predmetnú informáciu pre svoje rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc aj zo zásady preferencie platnosti právnych úkonov, súd prvej inštancie v nadväznosti
na uvedené posúdil Zmluvu o postúpení pohľadávky ako platný právny úkon, na základe ktorého
došlo k prevodu pohľadávky poisteného voči žalovanému z titulu nároku na poistné plnenie v sume
1.682,11 eur s príslušenstvom na žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na základe faktúry č.
2022034 vystavenej žalobcom, ktorý vykonával opravu poškodeného vozidla, mal preukázanú výšku

skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 10.132,07 eur s DPH
(8.443,39 eur bez DPH). Pokiaľ teda žalovaný nepriznal poistné plnenie z dôvodu úhrady nákladov
na opravu vozidla s ním určenou cenou za normohodinu práce - mechanickej alebo lakovacej v
sume 21 eur bez DPH, bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať, na základe čoho
považuje takto určenú cenu za normohodinu práce za primeranú. Rozdiel medzi žalobcom predloženou

faktúrou za opravu motorového vozidla a kalkuláciou žalovaného v kalkulačnom programe vo vzťahu k
žalovanýmzníženejlakovacejkonštante,súdprvejinštancievyhodnotilakoirelevantný,nakoľkovýpočet
nákladov na opravu poškodeného vozidla žalovaným vyplývajúci z kalkulácie opravy v kalkulačnom
systéme predstavuje len interný doklad žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný vo vzťahu k
zníženiu lakovacej konštanty svoje tvrdenia ani nepreukázal, nakoľko kalkulácia nákladov na opravu

žalovaného nebola v konaní žalovaným ani predložená. Zo strany žalovaného nebolo preukázané,
že ním určená cena normohodiny práce, bola cenou primeranou v danom regióne, pre daný typ
motorovéhovozidla,včasevznikuškodovejudalosti,zároveňnepreukázaldôvodnosťzníženianákladov
na lakovací materiál, pričom podľa súdu prvej inštancie dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti
nepriznania poistného plnenia zaťažovalo žalovaného. Žalovaný pri argumentácii ohľadom primeranosti

ním priznanej výšky ceny normohodiny prác poukázal na čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní.
Pokiaľ však žalovaný znížil poistné plnenie z dôvodu úhrady len primeraných nákladov na opravu vozidla
s ním určenou cenou za normohodinu práce v sume 21 eur určenú pre nezmluvný a neautorizovaný
servis, bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať, na základe čoho považuje takto
určenú cenu za normohodinu práce za primeranú. Žalovaný však na preukázanie zníženia poistného

plnenia z uvedeného dôvodu nepredložil žiadne dôkazy, pričom žalobca primeranosť ním účtovanej
ceny normohodiny práce preukazoval predloženou faktúrou, ako aj predloženým cenníkom autoservisu
Motor-Car Košice platného od 01.07.2020. Pokiaľ žalovaný znížil poistné plnenie a krátil účtovanú
cenu normohodiny práce z dôvodu, že opravu mal vykonať neautorizovaný servis, súd prvej inštancie
vyhodnotil takúto obranu žalovaného ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, a teda

žalovaný nepreukázal, že by poistenému z poistnej zmluvy alebo k nej prislúchajúcich Zmluvných
dojednaní vyplývala povinnosť dať si poškodené poistené vozidlo opraviť výlučne v autorizovanom
servise. Takáto povinnosť poistenému nevyplýva ani zo zákona. Zároveň nebolo žalovaným tvrdené
ani preukázané, že by poisťovňa poistenému určila opravovňu, v ktorej sa oprava poisteného vozidlamala vykonať v zmysle čl. IX ods. 4 Zmluvných dojednaní. Tento dôvod zníženia poistného plnenia
súd prvej inštancie bez ďalšieho vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný. K aplikácii čl. IX ods.
2 písm. c) Zmluvných dojednaní súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania nemal

preukázané splnenie podmienok na aplikáciu uvedeného ustanovenia Zmluvných dojednaní vo vzťahu k
stanoveniu primeraných nákladov na opravu poisteného vozidla, nakoľko žalovaný nijako nepreukázal,
že poisteného pred vykonaním opravy vozidla v neautorizovanom servise písomnou formou informoval
o výške primeraných nákladov, ktoré bude v zmysle kalkulácie žalobcovi (resp. jeho právnemu
predchodcovi) hradiť tak, ako si zmluvné strany dojednali v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) veta druhá

Zmluvných dojednaní. Žalovaný teda v konaní nepreukázal, že by za opravu poisteného motorového
vozidla boli účtované neprimerané náklady v rozsahu ceny normohodiny práce v rozpore so Zmluvnými
dojednaniami. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo
preukázané, že by si žalobca (resp. právny predchodca žalobcu) nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu
ukladá zákon a uzatvorená poistná zmluva na vznik nároku na poistné plnenie od žalovaného. Žalobca
preukázal vznik aj rozsah nákladov, teda prostriedkov, ktoré boli vynaložené na opravu poškodeného

motorového vozidla, ktoré bolo opravené v rozsahu škôd spôsobených poistnou udalosťou. V konaní
teda bolo preukázané, že na strane poisteného došlo k vzniku škody, a to v dôsledku poistnej udalosti,
pri ktorej bolo poškodené poistené motorové vozidlo, a to v rozsahu nákladov účelne vynaložených na
opravu motorového vozidla účtovaných faktúrou č. 2022034. Po vykonanom dokazovaní dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, naproti tomu

žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a dôvody, ktorými rozporoval žalobou uplatnený nárok a
nepreukázal dôvodnosť nepriznania poistného plnenia v sume 1.682,11 eur.

8. Súd prvej inštancie skonštatoval, keďže žalovaný sa s platením poistného plnenia vo vzťahu k
žalobcovi dostal do omeškania, vznik nároku aj na úrok z omeškania, a to zo sumy dlžného poistného

plnenia počnúc dňom omeškania, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa ukončenia likvidácie
poistnej udalosti. Súd prvej inštancie mal z listu žalovaného zo dňa 28.02.2022 preukázané, že žalovaný
ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 25.02.2022. Žalovaný sa tak dostal do omeškania v zmysle §
797 ods. 3 OZ odo dňa 15.03.2022, teda nie odo dňa 13.02.2022, ako si žalobca uplatnil v žalobe. K
uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/596/2017 zo dňa 28.09.2017 súd prvej inštancie uviedol,

že uvedené rozhodnutie je na daný spor pre odlišnosť skutkového stavu nepoužiteľné. V predmetnej
veci vznik nároku žalobcu na úroky z omeškania má právny základ v ustanovení § 797 ods. 3 OZ, ktorý
jednoznačne stanovuje, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do
omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, mal

žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplynulo, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 25.02.2022, pričom záver o len
čiastočnom plnení, nezbavuje žalovaného povinnosti, v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní
zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej
lehote (§ 797 ods. 3 OZ), t. j. 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Samotná

okolnosť, že žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku ako postupník na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.09.2022, nemá za následok zánik nároku na úroky z omeškania, ak sa žalovaný s
úhradou žalovanej pohľadávky do omeškania dostal, a to s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 2 OZ. V
zmysle uvedeného súd prvej inštancie žalobcovi voči žalovanému priznal aj nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.682,11 eur odo dňa 15.03.2022 do zaplatenia istiny a v

prevyšujúcej časti úrokov z omeškania (od 13.02.2022 do 14.03.2022) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný,
súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný vo výroku I., III., a to podľa §
365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil/vo

veci sám rozhodol, a to tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému zamietne a prizná žalovanému nárok
na náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Po zhrnutí nesporných skutkových okolností a príslušných ustanovení § 788 a nasl.
OZ, odvolateľ poukázal na to, že pre stanovenie, čo je v konkrétnom prípade poistnou udalosťou av akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie, je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a
poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou. V nadväznosti na uvedené odvolateľ citoval čl. IX ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 Zmluvných dojednaní. Pri rozsahu výplaty poistného plnenia je

vždy potrebné zohľadniť hľadisko účelnosti a primeranosti. Poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len
v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu
použitých náhradných dielov. Výška tohto poistného plnenia nie je totiž daná čiastkou vyúčtovanou za
opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej
vzhľadom na charakter opráv. Žalovaný poukazuje na to, že poistné plnenie závisí od rozsahu následkov

spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci a rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné
plnenie na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s
právom na náhradu škody. V prípade poistnej udalosti, kedy bolo poškodené motorové vozidlo právneho
predchodcu žalobcu, žalovaný nekrátil poistné plnenie v zmysle § 799 OZ, ako to prezentuje žalobca,
ale žalovaný poukázal právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a
všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. V zmysle citovaných Zmluvných

dojednaní žalovaný priznal výšku normohodiny 21 eur bez DPH, čo bolo plne v súlade so znením
predmetných Zmluvných dojednaní, s ktorými právny predchodca vyjadril súhlas, nakoľko v zmysle
Zmluvných dojednaní žalovaný pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných servisoch akceptuje
výšku normohodiny maximálne v rozsahu 25 eur bez DPH. Odvolateľ uviedol, že v zmysle čl. IX ods.
2 písm. c) Zmluvných dojednaní žalobcu písomne informoval o primeraných nákladoch na opravu

poškodenéhovozidlavnezmluvnomneautorizovanomservise,atodňa29.09.2021privykonaníprvotnej
obhliadky poškodeného motorového vozidla, kedy mu bola e-mailom zaslaná Kalkulácia nákladov na
opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis a zároveň aj
zoznam zmluvných opravovní žalovaného. Avšak aj keby žalovaný neupovedomil poisteného o výške
primeraných nákladov, uvedené nespôsobuje neplatnosť tohto ustanovenia Zmluvných dojednaní, ako

to prezentuje súd prvej inštancie. Zároveň tento svoj právny názor súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku ani nezdôvodnil. Podľa názoru žalovaného nezaslanie písomného upovedomenia o výške
primeranýchnákladovnevediekneuplatneniutohtoustanoveniaZmluvnýchdojednaníovýškepriznanej
normohodiny, keďže uvedené podmienky nie sú vzájomne podmienené či prepojené. Podmienka
maximálnej výšky normohodiny je daná aj bez písomného upovedomenia a súd prvej inštancie mal

na ňu pri rozhodovaní prihliadať, keď žalobca v rámci zmluvnej autonómie akceptoval dohodu o
výške normohodiny v prípade opravy v neautorizovanom servise. Vo vzťahu k lakovacej konštante
odvolateľ uviedol, že pri výpočte využil údaje z výpočtového programu Audatex, ktorý obsahuje databázu
motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho-ktorého vozidla. Ako vyplýva z kalkulácie
žalovaného, ale aj žalobcu, v časti lakovanie je pri pracovnom postupe uvedené: 2-vrstvová metalíza,

číry lak tvrdý. Z uvedeného vyplýva, že v kalkulačnom programe už bola zohľadnená 2-vrstvová metalíza
aj číry lak tvrdý, preto navyšovanie koeficientu na 110 % bolo nedôvodné. Zároveň žalovaný uvádza,
že program Audatex obsahuje databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho-ktorého
vozidla, preto počíta stále s maximálnou konštantou vo výške 100%, ktorá v sebe zahŕňa všetky zložky
laku potrebné na lakovanie konkrétnych vozidiel. Navýšiť lakovaciu konštantu nad 100 % možno len

dodatočne manuálnym zásahom. Navýšiť lakovaciu konštantu manuálnym zásahom nad 100 % je
potrebné iba vo výnimočných prípadoch, keď databáza programu Audatex neobsahuje istý špecifický
druh laku. Uvedené však nebol prípad predmetného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu.
Žalobca dôvodnosť takéhoto manuálneho navýšenia nepreukázal, nakoľko s dvoma vrstvami laku pri
svojom výpočte počítal aj žalovaný bez potreby umelého navyšovania lakovacej konštanty na 110 %.

K úroku z omeškania odvolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/596/2017 zo
dňa 28.09.2017. Ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy,
keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie
treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. V tejto
súvislosti poukázal na to, že žalovaný ukončil šetrenie dňa 25.02.2022 a vyplatil poistné plnenie vo výške

6.339,11 eur dňa 01.03.2022. Žalovaný dodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto
sa nemohol dostať do omeškania splnením svojho záväzku.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že samotný žalovaný v Oznámení o výške poistného
plnenia zo dňa 28.02.2022 pri krátení poistného plnenia sa neriadil svojimi vlastnými Zmluvnými

dojednaniami, ale dôvodmi krátenia popísanými v predmetnom oznámení. Ani jeden dôvod žalovaný
nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň nie je podstatná priemerná cena Nh za opravu, ale
ceny obvyklé na trhu, čo je veľký rozdiel. Z uvedeného je zrejmé, že podľa Občianskeho zákonníka
žalovaný nemôže meniť dôvody krátenia poistného plnenia a ak ich krátil mal to jasne a zrozumiteľneargumentovať. Následne sa žalobca vyjadril k tomu, že podľa jeho názoru je ustanovenie Zmluvných
dojednaní ohľadom limitácie výšky normohodiny pre určitý druh opravovne v rozpore so samotnou
poistnou zmluvou a základným charakterom poistenia z bližšie popísaných dôvodov. Poistený nebol

upozornený a taktiež žalovaný ani neposkytol v Oznámení o poistnom plnení kalkuláciu, na základe
ktorej vypočítal výšku poistného plnenia. Kalkuláciu nákladov na opravu predložil žalovaný až spolu s
odvolaním. Z kalkulácie, ktorú žalovaný predložil, je možné usúdiť, že nie je záväzná ani pre samotného
žalovaného,keďžecelkovácenazaopravupoškodenéhomotorovéhovozidlajeuvedenásuma8.007,30
eur bez DPH, avšak podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.02.2022 žalovaný plnil sumu

6.339,11 eur. Podľa žalobcu všeobecné poistné podmienky žalovaného rozširujú možnosť primerane
znížiť poistné plnenie, a to nad rámec kogentných ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 OZ, preto odporujú
týmto ustanoveniam a sú neplatné. Žalobca upozornil, že žalovaný až v odvolacom konaní spolu
s odvolaním predložil kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla a zoznam
zmluvných servisov. Následne sa žalobca vyjadril k lakovaciemu materiálu, programu Audatex, ako aj
k metodike lakovania a systému AZT. Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti tento spôsob výpočtu úplne

prehliadol a vôbec ho nevyhodnotil. Následne sa žalobca vyjadril aj k námietkam odvolateľa vo vzťahu
k úrokom z omeškania s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/596/2017 zo
dňa 28.09.2017. Na základe uvedeného navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať žalobcovi trovy
odvolacieho konania.

12. Žalovaný sa vyjadril v odvolacej replike k výške normohodiny a lakovaciemu materiálu, v rámci
ktorého zopakoval rozhodné argumenty uvedené v odvolaní. Žalovaný ďalej zdôraznil, že sa pri
poskytovaní poistného plnenia poistenému žiadnym spôsobom neodchýlil od kogentného ustanovenia
§ 806 OZ. Žalovaný poskytol poistné plnenie presne vo výške určenej podľa poistných podmienok, s
ktorými poistený pri uzavretí poistnej zmluvy vyslovil súhlas svojím podpisom. Vo vzťahu k lakovacej

konštante žalobca opätovne neodôvodnil ani nepreukázal, prečo bezdôvodne navýšil lakovaciu
konštantu na 110 %. Ak si žalobca pri konkrétnej prejednávanej oprave uplatnil vyššiu konštantu,
tak musel preukázať dôvodnosť jej zvýšenia (cez vyššiu náročnosť lakovania alebo vyššiu náročnosť
použitej farby), čo neurobil, a preto ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

13. Žalobca v odvolacej duplike zhrnul, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do práv žalobcu, a to
krátením poistného plnenia v rozpore s kogentným ustanoveniami § 799 ods. 3 a 809 ods. 2 OZ. Žalobca
poukázal aj na to, že predmetné Zmluvné dojednania neobsahujú výšku poistného plnenia v čl. IX bod
2 písm. c) Zmluvných dojednaní, ale určujú vágny rozsah poistného plnenia od 0 do 25 eur/Nh bez
DPH bez toho, aby akokoľvek bol určený mechanizmus presného určenia výšky normohodiny v danom

rozsahu. Uvedená neurčitosť predmetného ustanovenia sa odzrkadlila aj v danom prípade, kedy podľa
Zmluvných dojednaní je stanovený rozsah poistného plnenia za normohodinu do 25 eur bez DPH, ale
žalovaný priznal sumu 21 eur s DPH za normohodinu. Následne žalobca namietal, že žalovaný konal
nepoctivo voči všetkým neautorizovaným, nezmluvným servisom, keď ich vylúčil z hospodárskej súťaže,
pretože ekonomicky nie je možné realizovať opravu v sume 21 eur bez DPH/Nh. Žalobca zdôraznil,

že dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu krátenia poistného plnenia, pretože práve
žalovaný v Oznámení o poistnom plnení neuviedol dôvod, prečo priznal len sumu 21 eur/Nh bez DPH
a lakovaciu konštantu 100 %.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,

ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

20.Podľa§1ods.2ObZprávnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

21. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

22. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

23. Podľa § 790 písm. a) OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

24. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po
uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy

alebo neskôr.

25. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

26. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

27. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

28. Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré

sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

29. Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť

aj ďalšie povinnosti.

30. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľoprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť
z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

31. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

32. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

33. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

34. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

35. Podľa § 369 ods. 1, 2 a 3 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

36. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku
v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého
rozsudku, keď skonštatoval, že žalobca preukázal vznik aj rozsah nákladov, ktoré boli vynaložené
na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo opravené v rozsahu škôd spôsobených
poistnou udalosťou. Naproti tomu, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal

dôvodnosť nepriznania poistného plnenia v sume 1.682,11 eur s ohľadom na dôvody uvedené
v Oznámení o poistnom plnení. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal
aj s ďalšou procesnou obranou žalovaného, keď uzavrel, že žalobca bol v konaní aktívne vecne
legitimovaný, keďže neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že
súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky, a to aj v prípade odplatného postúpenia, ako

aj v dôsledku predchádzajúceho postúpenia predmetnej pohľadávky leasingovou spoločnosťou na
poisteného (Zmluvou zo dňa 02.09.2022).

37. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného procesu, pričom nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali

za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením
v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd dopĺňa
nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.

38. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok z poistnej zmluvy na havarijné poistenie osobného motorového
vozidla. Ako vyplýva z § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje, v prípade ak nastane v
zmluve bližšie označená náhodná udalosť, poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. Súčasťou poistnej
zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, t. j. poistné podmienky (§ 788 ods. 3 OZ). Podľa

ustanovenia § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.39. „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou
sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§

806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v
konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné
podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku
poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na
základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia

zmluvných podmienok“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa
27.10.2021).

40. V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa
vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné
vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v

akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej
udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený
právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za
opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej

zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie
celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že
poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo
väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ
(teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach).

41.Vtomtosmeresizmluvnéstranyvčl.IXods.2písm.c)Zmluvnýchdojednanídohodli,žepoisťovňaje
povinnáhradiťprimeranénákladynaopravupoškodenéhovozidlapozdokladovanírozsahupoškodenia,
maximálne však v rámci kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach
v sume 25 eur/Nh bez DPH, pričom o týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou.

Súd prvej inštancie preto s ohľadom na znenie Oznámenia o poistnom plnení žalovaného v nadväznosti
aj na absenciu písomnej formy informovania o výške primeraných nákladov správne skonštatoval,
že žalovaný nepreukázal priznanie poistného plnenia len v rozsahu primeraných nákladov na opravu
vozidla ním určenou cenou za Nh práce v sume 21 eur bez DPH pre nezmluvný a neautorizovaný servis.
Naproti tomu žalobca dôkazné bremeno svojich tvrdení o skutočne vynaložených nákladoch, ktoré boli

primerané, preukázal (faktúrou spolu s predloženými cenníkmi), v dôsledku čoho bolo dôkazné bremeno
preukázania žalovaným uvedených skutkových tvrdení o primeranosti nákladov, ako aj aplikácii čl. IX
ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní na žalovanom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
to, že priznaná suma poistného plnenia v rozsahu 21 eur bez DPH za normohodinu prác nekoreluje
so žalovaným určenou sumou primeraných nákladov podľa Zmluvných dojednaní, čo s ohľadom na

absenciu tvrdení, ale aj dôkazov preukazujúcich určenie primeraných nákladov na opravu vozidla zo
stranyžalovaného,akoajdôkazovsmerujúcichkaplikáciičl.IXods.2písm.c)Zmluvnýchdojednaní,má
za následok neunesenie dôkazného bremena žalovaného v rozhodnej otázke, a to odôvodnenia úhrady
priznaného poistného plnenia v zmysle Oznámenia o poistnom plnení. V tomto smere súd prvej inštancie
správne uzavrel, že žalobca primeranosť ním účtovanej ceny normohodiny práce preukázal. Keďže

civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej zásady následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného

zároveňvyplýva,žestranadomáhajúcasaurčitýchprávnychnásledkov,ponesieajnepriaznivédôsledky
stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď
nález Ústavného súdu SR zo dňa 09.06.2020, sp. zn. I.ÚS/24/2019).

42. Odvolateľ tvrdil, že ak aj neupovedomil poisteného o výške primeraných nákladov, nemá to

za následok, neplatnosť ustanovenia Zmluvných dojednaní, čo je správnym tvrdením, avšak súd
prvej inštancie priznanie nároku žalobcu na predmetnej skutočnosti nezaložil. V prvom rade je
k uvedenému argumentu potrebné uviesť, že súd prvej inštancie neuzavrel, že príslušné ustanovenie
Zmluvného dojednania je neplatné, a preto je táto námietka odvolateľa irelevantná. Súd prvej inštancienerozhodoloprimeranostinákladovnazákladetoho,žepoistenýnebolpísomneupozornený,aleskúmal
rozloženie dôkazného bremena medzi stranami konania, ktoré žalovaný neuniesol, a to v kontexte
všetkých vykonaných dôkazov, tak ako bolo v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného opätovne

vysvetlené odvolacím súdom vyššie.

43. Rovnako tak odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k lakovacej konštante považuje odvolací
súd za nedôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že súd prvej inštancie svoje závery vo
vzťahu k priznaniu nároku žalobcu na preplatenie ceny lakovacieho materiálu založil na preukázaní

skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, a to faktúrou č. 2022034. Žalobca
si v tomto smere splnil aj povinnosť tvrdenia, keď náklady na lakovací materiál (potrebu použitia
vyššej lakovacej konštanty) odôvodňoval nanesením laku-metalízy v dvoch vrstvách, pričom žalovaný
predmetné tvrdenie ani v priebehu konania na súde prvej inštancie nenamietal, v dôsledku čoho bolo
tvrdeniežalobcunesporné(§151ods.1CSP).Vtomtosmerežalovanýodôvodňovalpriznanielakovacej
konštanty len jej primeranosťou a ako lakovací materiál vypočítaný v systéme Audatex, a to bez bližšieho

konkrétneho vysvetlenia, či preukázania tohto tvrdenia predložením listinného dôkazu - samotným
kalkulačným programom Audatex (neprípustná novota – predložený len v odvolacom konaní). Žalovaný
tak neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazného bremena, naproti tomu žalobca uniesol bremeno tvrdenia
a dôkazu vo vzťahu k nákladom vynaloženým na opravu poškodeného vozidla.

44. Odvolateľ v odvolacom konaní tvrdil, že žalobcu písomne informoval o primeraných nákladoch na
opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise, a to dňa 29.09.2021 pri vykonaní
prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla, kedy mu bola e-mailom zaslaná kalkulácia
nákladov na opravu rozpočtom a kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis
a zároveň aj zoznam zmluvných opravovní žalovaného. Odvolateľ zároveň až v odvolacom konaní

vysvetlil výpočet lakovacej konštanty a použitie programu Audatex s maximálnou konštantou 100
% a poukázal na výnimočnosť manuálnych zásahov, ako aj predložil listinné dôkazy na podporu
svojich tvrdení (kalkuláciu nákladov, zoznam zmluvných servisov). V tejto súvislosti však odvolací súd
uvádza, že ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustné

novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktoré nie je možné použiť, keďže nebola naplnená
ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. Odvolací súd
dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda
tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia

uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj
o využívaní zákonných procesných ustanovení (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 9Cdo/169/2020). Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného

apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri §
373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Žalovaný mal
predmetné argumenty a navrhované dôkazy uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia
argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia

zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne
vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa
nóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred
súdom prvej inštancie. (MOLNÁR, Peter. § 366 [Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek,
FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ,

Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1243, marg. č. 1.). Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/4/2007 z 20.03.2008, nemožnosťou označenia alebo
predloženiaskutočnostíalebodôkazovbezvinyúčastníkaobčianskehosúdnehokonaniatrebarozumieť
nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa,
t. j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo

predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti
ich tvrdenia alebo predloženia. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žalovaný ani bližšie nepopísal
dôvody, pre ktoré nemohol v priebehu konania na súde prvej inštancie tvrdené skutočnosti v rámci novôtbez svojej viny uviesť a predložiť k nim príslušné listinné dôkazy. Odvolací súd preto na žalovaným
uplatnené argumenty a listinné dôkazy ako neprípustné novoty, neprihliadal.

45. Žalovaný v rámci odvolacej námietky vo vzťahu k úrokom z omeškania odkázal na závery z
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS/596/2017.Odvolacísúdvtejtosúvislostikonštatuje,žezo
súdom prvej inštancie aplikovaných ustanovení § 797 ods. 3 OZ, ako aj § 369 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ObZ
nevyplýva, že by splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné rozhodnutie súdu. Priamo zo
zákonného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania do 15 dní potom,

ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Podstatným
pre vznik nároku na úrok z omeškania je práve skončenie vyšetrenia poistiteľom, nie „skončenie
vyšetrovania“ súdom právoplatným rozhodnutím. Súd nie je orgánom, ktorý vykonáva šetrenie poistnej
udalosti, ale preskúmava dôvodnosť podanej žaloby v kontexte už ukončeného šetrenia poistnej udalosti
(§ 797 ods. 4 OZ), alebo práve aj neukončeného šetrenia poistnej udalosti (čo neznamená, že vykonáva
šetrenie poistnej udalosti), a to na základe uzatvorenej havarijnej zmluvy a príslušných vzťahujúcich

ustanovení. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS/596/2017 bola posudzovaná odlišná skutková situácia, pričom závery z tohoto
rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec. Zásadným rozdielom je totiž skutková situácia,
keď právny základ práva žalobcu na poistné plnenie nie je ustálený, čo sú situácie, keď nie je ani zrejmé,
či sa poistná udalosť stala, prípadne nie je zrejmý jej základ, od situácie, keď poisťovňa zistí základ

poistnej udalosti a na jej základe príjme rozhodnutie o rozsahu plnenia, ktoré nie je v súlade so zákonom
a poistnými podmienkami. V prípade rozhodnutia poisťovateľa o skončení šetrenia (teda rozhodnutia o
základu práva žalobcu na poistné plnenie s priznaným rozsahom povinnosti plniť zo strany poisťovateľa)
ide o taký prípad, keď v zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky
z omeškania do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti

poistiteľa plniť, teda 15 dní po doručení oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti.

46. Odvolací súd poukazuje aj na konštatovanie Ústavného súdu SR, s ktorým je možné sa stotožniť aj v
predmetnej veci, aj keď ide o nárok vyplývajúci z havarijného poistenia, zatiaľ čo v rozhodnutí Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS/309/2020 a sp. zn. III. ÚS/214/2020 zo 14.10.2021 a sp. zn. III.ÚS/215/2020 zo

dňa 28.10.2021 bol posudzovaný nárok zo zákona o PZP, a to v tom kontexte, že každý poisťovateľ by
mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie poistnej udalosti „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto
konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovateľa“. V prípade
prijatia argumentácie žalovaného vo vzťahu k splatnosti úrokov z omeškania by išlo o jediný záväzkový
vzťah (obchodnoprávny) týkajúci sa peňažného plnenia, ktorý by nebol postihnutý sankciou v podobe

vzniku omeškania úhrady vzniknutého nároku do momentu rozhodnutia súdu, a to bez zákonného
podkladu (§ 797 ods. 3 OZ je formulované, ak „poistiteľ skončil vyšetrenie“ potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť).

47. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.
1, 2 CSP odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť
právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).