Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 20C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212727
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1417212727.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: G.. P. P., nar.

XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko W. - F., proti žalovaným: 1. ABS SPV spol. s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Karloveská 6C, 842 02 Bratislava, IČO: 35 869 569, 2. Allianz SE, so sídlom K?niginstrasse 28, 808 02
Mníchov, HRB 164232, Nemecká spolková republika, 3. Allianz Holding eins GmbH, so sídlom Wiedner
Gűrtel 9, Turm 9/Stock 5/Bűro 4, 1100 Viedeň, Rakúsko, 4. Allianz Technology SE organizačná zložka,
so sídlom Mlynské nivy 18890/5, 821 09 Bratislava, IČO: 50 172 646, zast. JUDr. Allan Böhm, advokát,
Advokátska kancelária Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 5. Allianz Managed Operations & Services
organizačná zložka Nemecko, so sídlom Fritz-Schäffer-Strasse 9, 817 37 Mníchov, Nemecká spolková

republika, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovaným 1. a 5. zastavuje.

II. Súd žalobu voči žalovaným 2., 3. a 4. zamieta.

III. Žalovaným 1. a 5. súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalovaní 2., 3. a 4. m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne e-mailom Okresnému súdu Bratislava IV dňa 22.09.2017 a v ten istý deň
doplnenou listinne sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 300000,-
eur spolu za vzniknuté škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež žiadal, aby súd žalovaným uložil povinnosť uhradiť celú časť
náhrady nákladov a poplatkov na toto súdne konanie, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku.

2. Žalobca podanú žalobu zdôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným
1. bol odo dňa 04.10.2007 jeho zamestnancom, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú.
Počas skoro siedmich rokov trvania pracovného pomeru si žalobca svoju prácu vážil, snažil sa ju
robiť v najlepšej kvalite a definovaných termínoch s dôrazom na spokojnosť zákazníkov a vedenia
spoločnosti. Mnohokrát iniciatívne a bez nároku zostával k dispozícii aj po štandardnom pracovnom

čase, ak si to vyžadovala situácia a potreby zákazníka, na doriešenie ich potrieb, aj do neskorých
nočných hodín. Žalobca plánoval aj naďalej pracovať u žalovaného 1. Dňa 22.09.2014 predložili riadiaci
manažéri žalovaného 1. žalobcovi dohodu o skončení jeho pracovného pomeru ku dňu 30.09.2014,
ako dôvod skončenia pracovného pomeru boli v dohode uvedené reorganizačné zmeny, resp., žežalobca sa stal nadbytočným v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov.
Na základe uvedenej dohody, ktorú žalobca podpísal, jeho pracovný pomer so žalovaným 1. skončil ku
dňu 30.09.2014 (ďalej aj len „dohoda“, alebo „dohoda o skončení pracovného pomeru“). Od 01.10.2014

žalobca už nebol zamestnancom žalovaného 1., tomuto odovzdal všetky jemu zverené pracovné
prostriedky(PC,telefón).Ďalejuviedol,žedôvodyvdohodeoskončenípracovnéhopomerusúnereálne,
neopodstatnené, vymyslené a ničím nepodložené. Podpis žalobcu na tejto dohode bol podľa jeho
vyjadrenia vynútený zo strany žalovaného 1. a nebol jeho slobodným prejavom ukončenia pracovného
pomeru a ani stotožnenia sa s prezentovanými dôvodmi žalovaného 1. pre skončenie pracovného

pomeru žalobcu. Na stretnutiach žalobcu s manažérmi žalovaného 1., ktoré títo sami iniciovali, a
ktoré sa týkali skončenia pracovného pomeru žalobcu, bol žalobca opakovanie vystavovaný nátlaku a
vyhrážkam. Žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 22.09.2014 len z dôvodu, že
už nemohol naďalej strpieť opakovaný a nekončiaci psychický nátlak na jeho osobu, tiež uviedol, že po
stretnutí s vtedajším najvyšším predstaviteľom žalovaného 1., jeho riaditeľom, stratil akúkoľvek nádej
nápravy a ukončenia nátlaku a nevhodného stavu. Počas stretnutí dochádzalo opakovane zo strany

riadiacich manažérov žalovaného 1. k vyhrážkam, ktoré smerovali k očierňovaniu osoby žalobcu, či už v
jeho prítomnosti, ale aj v jeho neprítomnosti, o čom sa žalobca dozvedel následne. Všetky tieto vyhrážky
boli cielené k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Žalobca napokon v žalobe poukázal na to,
že skončenie pracovného pomeru u žalovaného 1. k 30.09.2014 malo a stále má závažné negatívne
vplyvy a dôsledky na jeho osobu, a to z dôvodu výpadku pravidelného príjmu vo výške vyplývajúcej

z tohto pracovného pomeru, ako aj iných tomu prináležiacich súvislostí. Forma, vedomé, opakované
a neopodstatnené očierňovanie osoby žalobcu žalovaným 1., malo a stále má podľa žalobcu závažné
negatívne vplyvy, či už na osobu žalobcu, ako aj na možnosti jeho uplatnenia na pracovných pozíciách
v iných spoločnostiach. Zároveň tieto uvedené skutočnosti mali, majú a stále budú mať závažný dosah
na jeho osobu, či už v profesijnom ako aj súkromnom živote, čo je závažný zásah a ujma do jeho

práv. Žalobca navrhol v konaní vyslúchnuť zamestnancov žalovaného 1.; išlo o osoby, ktoré sa podľa
neho primárne podieľali na celom procese a forme ukončenia pracovného pomeru žalobcu a osobne
sa zúčastnili na jednotlivých stretnutiach. Navrhol tiež výsluch vtedajšieho konateľa žalovaného 1.,
ktorý sa na procese skončenia pracovného pomeru žalobcu nezúčastnil, avšak ktorý by súdu oznámil
aktuálne procesy a postupy žalovaného 1. súvisiace so skončením pracovného pomeru zamestnancov,

a taktiež by zabezpečil všetky potrebné podklady (dokumenty) na objektívne a transparentné prešetrenie
skončenia pracovného pomeru žalobcu.

3. Uznesením č. k. 20C/14/2017-28 zo dňa 31.01.2018 súd vyzval žalobcu na doplnenie jeho podania,
na doplnenie označenia toho, kto je žalovaným, doplnenie opísania rozhodujúcich skutočnosti, čo sa

jeho podaním sleduje a doplnenia dôkazov, na ktoré sa odvoláva.

4. Súd uznesením č. k. 20C/14/2017-100 zo dňa 14.05.2018 odmietol podanie žalobcu 22.09.2017 z
dôvodu, že z obsahu jeho podaní (žaloby a jej doplnenia) nemôže jednoznačne ustáliť, ktoré spoločnosti
žalobca žaluje, evidentné to je najmä pri žalovaných 2. a 5. Takéto neurčité označenie žalovaných

sa premietlo aj do neurčitého, nezrozumiteľného a nevykonateľného návrhu rozsudku (petitu). Napriek
výzve súdu žalobca k svojmu podaniu nepripojil žiadne listinné dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, ani ich presne neoznačil, uviedol iba všeobecne, že
boli súdu predložené v prvotnej žalobe. Z obsahu žalobcových podaní najmä nie je možné určiť, čoho sa
žalobca v konaní domáha, či žiada zaplatenie sumy 300000,- eur z dôvodu neplatnosti právneho úkonu

- dohody o skončení pracovného pomeru, alebo ako náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahov do
jeho práva na ochranu osobnosti.

5. Proti uzneseniu č. k. 20C/14/2017-100 zo dňa 14.05.2018 pod žalobca odvolanie dňa 27.06.2018.
Spolu s odvolaním doručil súdu aj podanie, ktorým doplnil svoje podanie zo dňa 22.09.2017 a

uviedol v ňom že od 15.06.2018 je práceneschopný v dôsledku úrazu, táto jeho práceneschopnosť
stále trvá. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1. žalobca zdôvodnil tým, že ide o subjekt, ktorý bol jeho
zamestnávateľom v čase vzniku škody. Pasívnu legitimáciu žalovaných 2., 3. a 4., zdôvodnil tým, že
ide o spoločnosti s majetkovou účasťou na podnikaní žalovaného 1., žalovaní 3. a 4. sú spoločníkmi
žalovaného 1. Napokon, pasívnu legitimáciu žalovaných 5. a 6. (pozn. súdu. žalovaný 5. je v tomto

rozsudku označený ako žalovaný 4. a žalovaný 6. je v tomto rozsudku označená ako žalovaný 5. -
viď ods. 15.1. tohto rozsudku) žalobca zdôvodnil tým, že zmluvou o predaji časti podniku - Dátové
centrum zo dňa 03.10.2016 a zmluvou o predaji časti podniku - IT - Aplikácia zo dňa 03.10.2016 im
žalovaný 1. predal s účinnosťou od 01.11.2016 časť svojho podniku. Žalobca poukázal na § 476 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) a § 477 ods. 1 OBZ. Podľa žalobcu je
uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.09.2014 absolútne neplatným právnym
úkonom podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“)

a tiež podľa § 39 OZ. Navrhol, aby súd otázku platnosti jej uzatvorenia posúdil ako prejudiciálnu otázku;
dôvodmi neplatnosti dohody podľa žalobcu sú absencia slobody a vôle žalobcu pri jej uzatváraní a
nátlak žalovaného 1. ako zamestnávateľa. Podľa neho zo strany zamestnávateľa, žalovaného v 1., išlo
o obchádzanie zákona, a to príslušných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom
znení (ďalej len „ZP“) o jednostrannom skončení pracovného pomeru. Žalobca uviedol, že nežaluje

platnosť skončenia pracovného pomeru, ani si neuplatňuje nároky súvisiace s nesplnením zákonných
podmienok riadneho skončenia pracovného pomeru. Žalobca chce súdu preukázať všetky uvedené
skutočnosti výsluchmi navrhnutých osôb. V prípade, že súd posúdi dohodu o skončení pracovného
pomeru žalobcu ako neplatnú, uplatnil si svoje nároky voči žalovaným s ohľadom na § 42 OZ. V
prípade neúspechu žalobcu v konaní navrhol súdu, aby nepriznal náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci, keď na jeho strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to jeho zložitá životná

situácia, keď spolu s manželkou sú dlhodobo evidovaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako
nezamestnaní a nemajú žiaden príjem. Zároveň žalobca požiadal o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov; poukázal na príslušné rozhodnutie Centra právnej pomoci. Napokon navrhol, aby súd prvej
inštancie jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, uznesenie o odmietnutí podania zrušil a pokračoval
v konaní a po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým uloží žalovaným spoločne a nerozdielne

zaplatiť mu sumu 300000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300000,- eur od
22.09.2017 do zaplatenia. Zároveň navrhol, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6Co/175/2018 - 258 zo dňa 25.09.2018 napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a uviedol, že jeho podanie označené ako „náhrada škody“ zo dňa
22.09.2017 v spojení s jeho doplnením zo dňa 27.06.2018 netrpí žiadnymi vadami a ide o riadnu žalobu,
v ktorej žalobca svoj nárok riadne právne kvalifikoval a navrhol aj vykonanie relevantných dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení.

7. Súd uznesením č. k. 20C/14/2017-307 zo dňa 02.01.2019 priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych
poplatkov v celom rozsahu.

8. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobca nepripojil k žalobe žiadne listinné dôkazy. Potvrdili,
že žalobca bol zamestnancom žalovaného 1. v období od 01.11.2007 do 30.9.2014 na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 09.10.2007. Pracovný pomer žalobcu so žalovaným 1. zanikol na základe
písomnej dohody zo dňa 22.9.2014 z dôvodu, že žalobca sa stal nadbytočným zamestnancom na
základe písomného rozhodnutia žalovaného 1. ako zamestnávateľa o organizačnej zmene. Spornou
skutočnosťou je, či bola táto dohoda uzatvorená platne, keď žalobca tvrdí, že dohodu podpísal pod
nátlakom, v tiesni, a že táto nezodpovedala jeho vôli. Žalovaní tieto tvrdenia žalobcu popreli a označili

za nepravdivé, tieto nevyplývajú ani zo žiadneho žalobcom navrhnutého dôkazu a ani zo žiadnej
skutočnosti, ktorá by im bola známa. Ďalej uviedli, že prípadnú neplatnosť právneho úkonu, ktorým
bol skončený pracovný pomer žalobcu so žalovaným 1., mohol žalobca na súde uplatniť žalobou len
v prekluzívnej dvojmesačnej lehote podľa § 77 ZP. Pretože k podaniu žiadnej takejto žaloby zo strany
žalobcu nedošlo, došlo k preklúzii tohto jeho práva a súd už otázku neplatného skončenia pracovného

pomeru so žalovaným 1. nemôže posúdiť ani ako predbežnú otázku, ani ako meritum sporu. Dohoda
o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným 1. sa bez ďalšieho považuje za platnú
aj v tomto konaní. Podľa žalovaných zo žaloby nie je zrejmé, aký je právny základ nároku, ktorý si
žalobca voči nim v tomto konaní uplatňuje. Aj keď žalobca uvádza, že žaluje náhradu škody, z obsahu
žaloby je podľa nich zrejmé, že sa domáha nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, aj

keď to žalobca výslovne popiera, a aj nárokov, ktoré ZP nepozná a ktoré nevyplývajú ani zo žiadneho
kontraktuálneho alebo deliktuálneho vzťahu medzi žalobcom a ktorýmkoľvek zo žalovaných ani zo
žiadneho iného právneho predpisu. Ak by naozaj malo ísť o škodu na strane žalobcu, ktorú mu spôsobili
žalovaní z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, úplne absentuje príčinná súvislosť medzi žalobcom
uvádzanou domnelou škodou a skončením jeho pracovného pomeru; rovnako zo žaloby nie je zrejmé,

prečo žalobca požaduje ním vyčíslenú sumu. Žaloba tak podľa žalovaných nie je dôvodná a ani po jej
úprave podaním zo dňa 27.06.2018 nie je celkom zrejmé, čoho a na akom právnom základe sa žalobca
domáha, preto je potrebné ju zamietnuť. So žalovaným 5. žalobca nikdy nemal žiaden právny vzťah a
na žalovaného 5. nikdy neprešli a neboli prevedené žiadne práva a ani žiadne povinnosti vo vzťahu kžalobcovi, a to ani žiadne práva a ani žiadne povinnosti týkajúce sa jeho pracovnoprávneho vzťahu so
žalovaným 1. Žalovaný 5. nie je univerzálnym právnym nástupcom žalovaného 1. a pretože nedošlo
ani k singulárnej sukcesii práv a povinností vo vzťahu k ukončenému pracovnému pomeru žalobcu,

žalovaný v 5. rade nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný a žalobu voči nemu je potrebné zamietnuť
už len z tohto dôvodu. Pokiaľ ide o žalovaných v 2., 3., 4. a 6., títo patria do rovnakej finančnej skupiny,
ako žalovaní 1. a 5., avšak rovnako ako žalovaný 5. nie sú a neboli v žiadnom právnom vzťahu so
žalobcom a ani na nich neprešli žiadne práva a povinnosti týkajúce sa žalobcu. Žalovaní preto uviedli,
že nikto z nich v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný a žalobu je aj voči nim potrebné zamietnuť.

Subjekt, ktorého označil žalobca ako žalovaného 6. v žalobe (pozn. súdu v tomto rozsudku označený
ako žalovaný 5.), neexistuje. Žalovaný 5. (pozn. súdu, v tomto rozsudku označený ako žalovaný 4.) je
podľa zápisu v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Po, vl. č. 3224/B organizačnou zložkou tejto
spoločnosti, je tak zrejmé, že je vylúčené, aby boli, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, pasívne
vecne legitimovaní obaja žalobcom označení žalovaní 5. a 6. (pozn. súdu. v tomto rozsudku označení
ako žalovaní 4. a 5.) spoločne tak, ako je uvedené v žalobe (§ 7 ods. 2 ZP).

9. Na vyjadrenie žalovaných zareagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019, v ktorom
zopakoval svoje tvrdenia uvedené už v žalobe. Zopakoval, že všetky dôvody skončenia pracovného
pomeru uvedené v dohode považuje za nedôvodné a nepravdivé, jeho podpis na tejto dohode bol
vynútený zo strany jeho vtedajšieho zamestnávateľa a nebol jeho slobodným prejavom skončenia

pracovného pomeru a ani stotožnenia sa s prezentovanými dôvodmi žalovaného 1. o skončení
pracovného pomeru žalobcu. Skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného 1. k 30.09.2014
malo a stále má závažné negatívne vplyvy a dôsledky na osobu žalobcu ako aj jeho rodinu z
dôvodu výpadku pravidelného príjmu a iných tomu prináležiacich súvislostí. Zároveň proces skončenia
pracovného pomeru mal a má závažné negatívne vplyvy a dôsledky na osobu žalobcu s ohľadom na

spôsob, akým bol vykonaný a zrealizovaný, a taktiež čomu žalobca musel byť opakovane a nie krátku
dobu vystavovaný. Forma, vedomé, opakované a neopodstatnené očierňovanie jeho osoby niektorými
vedúcimi manažérmi žalovaného 1. malo a stále má závažné negatívne vplyvy či už na žalobcu,
ako aj na možnosti jeho uplatnenia na pracovných pozíciách v iných spoločnostiach. Zároveň tieto
uvedené skutočnosti mali, majú a stále budú mať závažný dosah na osobu žalobcu v profesijnom a

aj súkromnom živote, čo predstavuje závažný zásah a ujmu do práv žalobcu. Žalobca od skončenia
pracovného pomeru u žalovaného 1. bol dlhšiu dobu bez zamestnania, teda aj bez príjmu. Bez príjmu
bol aj v čase podania žaloby, čo malo a stále má závažný dopad na neho ako aj jeho rodinu. Riziko
pokračovania a zopakovania tohto stavu existuje a ani do budúcna sa nedá vylúčiť. Aj pracovný pomer
manželky žalobcu skončil po desiatich rokoch z organizačných dôvodov, tiež je bez príjmu a zároveň

hrozí riziko pokračovania výpadku príjmu žalobcu a jeho manželky v nasledujúcom období. Žalobca
preto požaduje od žalovaných náhradu spôsobenej ujmy vo výške 300000,- eur, ako aj príslušnej
náhrady trov konania, za všetky uvedené škody a ujmy, aj iné následné okolnosti, ktoré negatívne
ovplyvnili žalobcu a jeho rodinu, vzhľadom na okolnosti, ktoré tomu predchádzali a trvali počas celého
procesu skončenia pracovného pomeru. Tieto mali závažný negatívny vplyv na dôstojnosť a vážnosť

osoby žalobcu v spoločnosti, preto žalobca zopakoval, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne
povinnosťzaplatiťmusumu300000,-eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod22.09.2017
do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaní doručili súdu dňa 24.10.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedli v zhode so svojím skorším

vyjadrením, že všetci sú súčasťou jednej finančnej skupiny a v konaní budú vystupovať prostredníctvom
spoločného právneho zástupcu. Zopakovali, že žalobca k žalobe nepripojil žiadne listinné dôkazy a
svoje tvrdenia nepreukázal, jeho nárok popreli ako skutkovo a právne nedôvodný. Ďalej namietali, že
nie sú a ani neboli v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom a ani na nich neprešli žiadne práva a
povinnosti,týkajúcesažalobcuzožalovaného1.Uviedli,žežalobcovižiadnymkonanímaniopomenutím

nespôsobili škodu a žiadne takéto konanie a opomenutie nie je zrejmé ani zo samotnej žaloby. Nikto
zo žalovaných 2., 3., 4. a 6. (pozn. súdu, v tomto rozsudku označení žalovaní 2., 3. a 5.) v konaní nie
je pasívne vecne legitimovaný a žalobu je voči nim potrebné zamietnuť. Žalovaný 6. navyše tak, ako
je označený v žalobe, neexistuje; na uvedenej adrese v P. sídli spoločnosť, ktorej pôvodný názov bol
taký ako uvádza žalobca, v súčasnosti však táto spoločnosť má obchodné meno Allianz Technology SE

a na uvedenej adrese v P. a ani nikde inde v A. nemá žiadnu organizačnú zložku. Žalovaný 5. (pozn.
súdu, v tomto rozsudku žalovaný 4.) je podľa zápisu v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Po, vl. č.
3224/B organizačnou zložkou žalovaného 6. (pozn. súdu v tomto rozsudku žalovaného 5), preto je tiežvylúčené, aby boli pasívne vecne legitimovaní obaja žalobcom označení žalovaní 5. a 6. (pozn. súdu, v
tomto rozsudku označení žalovaní 4. a 5.) spoločne (§ 7 ods. 2 ZP).

11. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 17.02.2020 uviedol, že žalovaní svoj návrh nijako
relevantne neodôvodnili, zotrval na tom, že súdu predložil všetky relevantné listinné dôkazy, uviedol
skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca preto zotrval na podanej žalobe v
celom rozsahu. Podľa jeho vyjadrenia materské a vlastniace spoločnosti, všetky na 100% vlastnené
materskou spoločnosťou ALLIANZ, sú plne zodpovedné za celý priebeh ukončenia pracovného pomeru,

a to napriek ich vedomej a cielenej snahe zbaviť sa zodpovednosti pri úmyselnej zmene mena
spoločnosti a cielenom a bezdôvodnom uvedení spoločnosti do likvidácie, pritom hneď bola vytvorená
identická s tými istými zamestnancami na tej istej adrese a s tou istou náplňou a dokonca aj majetkom.
Žalobca uviedol názvy a údaje žalovaných podľa údajov dostupných na internete, zo zdrojov evidujúcich
tieto spoločnosti a vlastníkov. Predmetom konania je náhrada škody, i keď skutkový stav vychádza z
pôvodne pracovnoprávnych vzťahov.

12. Podaním doručením súdu dňa 06.12.2021 žalovaní oznámili, že žalovaný 3. zanikol zlúčením s
právnymnástupcom,ktorýmsastalžalovaný4.;doručilitiežpríslušnývýpisžalovaného3.zobchodného
registra zo dňa 10.10.2021.

13. Súd dňa 01.02.2022 (č.l. 502) vyzval žalobcu, aby v podanej žalobe správne označil žalovaných 5. a
6. (pozn. súdu v rozsudku sú uvedení ako žalovaní 4. a 5.) a aby tiež súdu oznámil, či po oprave údajov
o žalovanom 6. (pozn. súdu žalovanom 5.) trvá na podanej žalobe súčasne voči žalovanému 5. aj 6.
(pozn. súdu žalovaným 4. a 5.) Žalobca na uvedenú výzvu súdu nijako nezareagoval.

14. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na dni 27.11.2024 a 13.01.2025, pričom žalobcovi
doručoval predvolania na všetky známe adresy, a teda vykonal všetky kroky pre to, aby sa žalobca o
termínoch nariadených pojednávaní dozvedel, avšak bezúspešne. Súd navyše doručoval predvolania
na pojednávania aj na mailovú adresu uvedenú žalobcom v žalobe. Ku dňu konania oboch pojednávaní
neboli súdu známe výsledky doručenia všetkých odoslaných zásielok, súd ich preto odročil bez

prejednania veci.

15. Na pojednávaní konanom dňa 19.02.2025 sa žalobca nezúčastnil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil; súd pritom zistil, že podmienky pre prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu boli
splnené. Na uvedenom pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalovaných, ktorý zabezpečil účasť

svedka, ktorého výsluch navrhol, súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav.
15.1. Súd mal z podania právneho zástupcu žalovaných doručeného dňa 03.12.2021 (č.l. 477) za
preukázané, že univerzálnym právnym nástupcom subjektu v žalobe označeného žalobcom ako
žalovaný 3., sa stal v dôsledku zlúčenia žalovaný 4. Z dôvodu, že žalovaný 4. je od začiatku stranou
tohto sporového konania, nebolo potrebné v ďalšom s pôvodne označeným žalovaným 3. konať

a ani rozhodovať o pokračovaní v konaní s pôvodne označeným žalovaným 4. ako jeho právnym
nástupcom. Súd uvádza, že v čase prejednania tohto sporu bolo na strane žalovaných päť žalovaných
oproti žalobcom pôvodne označeným šiestim. V dôsledku zániku pôvodne označeného žalovaného 3.
zlúčením s pôvodne označeným žalovaným 4. je v záhlaví tohto rozsudku uvedených päť žalovaných,
pričom terajší žalovaný 3. je pôvodne žalobcom v žalobe označený ako žalobca 4., terajší žalovaný 4.

je pôvodne označený žalobcom v žalobe ako žalovaný 5. a terajší žalovaný 5. je pôvodne označený
žalobcom v žalobe ako žalovaný 6.
15.2. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom u žalovaného 1. na základe
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.10.2007 na dobu neurčitú. Počas 7 rokov trvania pracovného
pomeru si žalobca prácu vážil, zostával k dispozícii pre žalovaného 1. ako svojho zamestnávateľa aj

po štandardnom pracovnom čase. Dňa 22.09.2014 mu zamestnávateľ, t.j. žalovaný 1. predložil dohodu
o skončení pracovného pomeru k 30.09.2014 z dôvodu, že sa žalobca stal nadbytočným, na základe
rozhodnutia zamestnávateľa.
15.3. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných súd zistil, že žalovaný 1. skončil pracovný pomer so
žalobcom dohodou, riadne po rokovaniach, ktoré trvali približne jeden mesiac, žalobca dostal odstupné

aj osobitnú odmenu. Žalobu podal až po približne troch rokoch od skončenia pracovného pomeru,
teda v prekluzívnej lehote platnosť uzatvorenej dohody na súde nenapadol, ani nepreukázal dôvody
údajnej diskriminácie jeho osoby. Tieto žalobcom tvrdené dôvody nemajú oporu ani v personálnej zložke
žalobcu, kde je zachytený aj priebeh skončenia jeho pracovného pomeru. Po skončení pracovnéhopomeružalobcažalovanýchnekontaktoval,zaprvýkontaktpovažujúdoručeniežalobyvtejtoveci.Podľa
žalovaných ide o jeho subjektívnu nespokojnosť s ukončením jeho pracovného pomeru, ktorú nadobudol
sodstupomtrochrokov,čosamotnýúkonskončeniapracovnéhopomerunerobíneplatným.Žalobcamal

dostatok času na oboznámenie sa s dohodou o skončení pracovného pomeru, vznášal k nej námietky,
pripomienky a následne ju podpísal za výhodných podmienok, finančné nároky z uzatvorenej dohody
si ponechal. Podľa žalovaných jeho následné zamestnanie alebo nezamestnanie ako aj okolnosť, či si
hľadal prácu, nesúvisí so skončením pracovného pomeru u žalovaného 1. Žalobca mal s ohľadom na
svoju prax, skúsenosti a vzdelanie všetky predpoklady, aby pokračoval vo svojej práci v inej spoločnosti.

V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu
ochrany osobnosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v spore bol pasívny.
15.4. Z obsahu personálnej zložky žalobcu (č.l. 553 - 669), súd zistil, že žalobca a žalovaný 1.
uzatvorili dňa 04.10.2007 pracovnú zmluvu (č.l. 604 - 606) na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou
3 mesiace, s dňom nástupu žalobcu do práce dňa 01.11.2007, na pracovnú pozíciu konzultant u
žalovaného 1. a miestom výkonu práce v Bratislave. Z dodatku k pracovnej zmluve (č.l. 628 - 630)

súd zistil, že bol uzatvorený dňa 01.01.2012 a na jeho základe bola s účinnosťou od 01.01.2012
zmenená základná mesačná mzda žalobcu. Z dohody o skončení pracovného pomeru (č.l. 619 - 621)
súd zistil, že bola oboma zmluvnými stranami podpísaná dňa 22.09.2014 a v zmysle čl. II. bod 1.
sa jej zmluvné strany dohodli v zmysle § 60 ZP na skončení pracovného pomeru dohodou ku dňu
30.09.2014, a to z dôvodov nadbytočnosti uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP. V zmysle čl. II. bod

2. dohody sa táto uzatvára z dôvodu, že zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V
zmysle čl. III. bod 4. dohody zamestnávateľ priznal zamestnancovi, teda žalobcovi, nárok na odstupné
zodpovedajúci jeho trom priemerným mesačným platom a ďalej mimoriadnu odmenu. Zo záznamu z
pohovoru zo dňa 09.09.2014 (č.l. 625) súd zistil, že dňa 08.09.2014 so žalobcom rokovali manažéri

žalovaného 1. o ukončení jeho pracovného pomeru dohodou ku dňu 15.09.2014 bez udania dôvodu s
tým, že žalobcovi bola ponúknutá odmena a pomoc pri hľadaní nového pracovného miesta a žalobca
si vyžiadal čas na vyjadrenie do 09.09.2014, kedy zamestnávateľovi oznámil, že s dohodou nesúhlasí.
Z vyjadrenia žalovaného 1. k stanovisku žalobcu (č.l. 624) súd zistil, že ho podpísali manažérka pre
ľudské zdroje a nadriadený manažér a dňa 16.09.2014 bolo odovzdané žalobcovi, ktorý potvrdil jeho

prevzatie svojím podpisom. V uvedenom vyjadrení manažéri žalovaného 1. uvádzajú, že ním reagujú
na stanovisko žalobcu, ktoré im tento oznámil na stretnutí dňa 10.09.2014. Odmietli v ňom, že by
na žalobcu vyvíjali akýkoľvek nátlak na skončenie pracovného pomeru; cieľom spoločného stretnutia
bol pokus dosiahnuť dohodu. Z písomného upozornenia zamestnanca na menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny zo dňa 07.04.2014 (č.l. 627) súd zistil, že v ňom žalovaný 1. upozornil žalobcu na

menej závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že žalobca porušoval pravidlá firemnej
kultúry, keď sa nevhodne správal, neúctivo komunikoval, mal narážky na prácu kolegov a fungovanie
vedenia spoločnosti, nevhodným spôsobom hodnotil prácu kolegov najmä formou hromadnej mailovej
komunikácie, čo nepatrí do jeho kompetencií; žalobcom zvolená forma komunikácie nezodpovedala
metodike riešenia a eskalácie problémov v spoločnosti žalovaného 1., žalobca nerešpektoval pravidlá

subordinácie v štruktúre uvedenej spoločnosti. V prípade, že sa žalobca opakovane dopustí rovnakého
alebo iného porušenia pracovnej disciplíny, žalovaný 1. ho upozornil, že bude nútený zvážiť možnosť
výpovede v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Zo zrušenia písomného upozornenia na menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny (č.l. 617) súd zistil, že dňa 22.09.2014 manažéri žalovaného 1 a jeho
konateľ rozhodli vymazať upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo

žalobcovi odovzdané dňa 07.04.2014 , keď po prešetrení situácie zistili, že hlavnú úlohu v danej
situácii zohrali emócie a nebol preukázaný negatívny vplyv na plnenie pracovných úloh. Zo stanoviska
zamestnávateľa zo dňa 22.09.2014 (č.l. 616) súd zistil, že v ňom žalovaný 1. potvrdil žalobcovi, že voči
žalobcovi do času skončenia jeho pracovného pomeru nebolo zistené akékoľvek porušenie pracovného
poriadku zamestnancom, t.j. žalobcom, ani nebolo voči nemu vedené disciplinárne konanie. Napokon z

pracovného posudku žalovaného 1. na žalobcu zo dňa 26.09.2014 (č.l. 615) súd zistil, že v ňom žalovaný
1. pozitívne hodnotí prácu žalobcu a tiež prístup k zákazníkom.
15.5. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 22C/158/2016 súd zistil, že išlo o spor medzi totožnými
sporovými stranami v tom istom procesnom postavení, v ktorom žalobca podal dňa 19.09.2016 voči
žalovaným podanie označené ako žaloba, ktorým sa o.i. domáhal zaplatenia totožnej sumy a z tých

istých dôvodov, ako požaduje v tomto konaní. Súd uznesením č.k. 22C/158/2016-140 zo dňa 16.02.2017
predmetné podanie žalobcu odmietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 10Co/62/2017-207 zo dňa 30.03.2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a totonadobudlo spolu s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/62/2017-207 zo dňa 30.03.2017
právoplatnosť dňa 12.05.2017.
15.6. Z výsluchu svedka Marcela Drgona, ktorého výsluch navrhli vykonať žalovaní, ktorí zabezpečili

jeho účasť na pojednávaní, súd zistil, že bol likvidátorom žalovaného 1. a pred jeho likvidáciu bol
jeho právnym zástupcom. Žalovaný 1. vstúpil dňa 01.01.2017 do likvidácie a svedok bol rozhodnutím
valného zhromaždenia ustanovený do funkcie likvidátora. Príprava likvidácie žalovaného 1. prebiehala
cca 2 roky a jej cieľom bola identifikácia jednotlivých činností vykonávaných žalovaným 1. a ich
následné rozdelenie medzi zvyšné entity patriace do skupiny Allianz, ktoré zabezpečí ich efektívnejšie

uskutočňovanie. K vtedajším zamestnancom žalovaného 1. sa pristupovalo tak, že pokiaľ nebolo
rozhodnuté o ich presune do žalovaného 4., ich pracovný pomer skončil ešte pred vstupom žalovaného
1. do likvidácie tak, aby počas nej už žalovaný 1. nemal žiadnych zamestnancov. Jedinou výnimkou
bola zamestnankyňa žalovaného 1., ktorá bola v čase pred vstupom do likvidácie na materskej
dovolenke; s ňou bol pracovný pomer vysporiadaný až počas likvidácie. Žalovaný 1. mal v súvislosti
s pracovnoprávnou agendou interné oddelenie ľudských zdrojov, ktoré si autonómne riešilo všetky

pracovnoprávne otázky, vrátane ukončovania pracovného pomeru zamestnancov. Žalovaný 1. sa na
svedka ako svojho právneho poradcu obracalo s prípadmi skončenia pracovného pomeru, v ktorých sa
predpokladal vznik sporu alebo nejaká eskalácia konfliktu, avšak s ohľadom na skončenie pracovného
pomerusožalobcomsvedokzostranyžalovanéhooslovenýnebol.Svedoksaoexistenciižalobcuajeho
nárokoch uplatnených v tomto konaní dozvedel až z doručenej žaloby. Po nástupe do funkcie likvidátora

predpísaným spôsobom vyzval veriteľov likvidovanej spoločnosti, aby svoje prípadné pohľadávky do
likvidácie prihlásili; žalobca do likvidácie žiadny svoj nárok neprihlásil. Potom, ako sa dozvedel o žalobe
v tejto veci, ako likvidátor posúdil jej obsah, dospel k záveru, že ide o pracovnoprávny nárok, avšak
z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, z jeho pohľadu nešlo o dôvodný
nárok žalobcu. Ak by dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku, ako likvidátor by bol povinný

poskytnúť pre jeho uspokojenie dostatočné zabezpečenie, čo v tomto prípade nespravil. Následne
vykonal kroky smerujúce k výmazu žalovaného 1. z obchodného registra. Ohľadne možnosti prechodu
práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom svedok uviedol, že ide o hypotetickú otázku,
keďže jeho pracovný pomer skončil už v roku 2014 a príslušné zložky podniku žalovaného 1. (entity)
ktoré tvorili predmet zmlúv o predaji častí podniku boli vytvorené až v roku 2016. Žalobca bol podľa

pracovnej zmluvy evidovaný ako konzultant, zastával seniorskú pozíciu a mal na starosti softvér SAP. V
roku 2016 žalovaný 1. rozhodoval o tom, ktorý zo zamestnancov bude zaradený do príslušnej entity a
tí, ktorí neboli zaradení nikde, boli skončení. V prípade žalobcu sa mohlo stať, že ako SAP špecialista
by bol zaradený do IT aplikácie alebo by bol s ním pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti ukončený.
Svedok napokon uviedol, že ukončenie pracovného pomeru so všetkými zamestnancami v roku 2016

prebehlo za účasti európskeho odborového zväzu žalovaných, príslušným zamestnancom boli pred
ich skončením ponúkané vhodné pracovné miesta v rámci celej skupiny a žiaden zo skončených
zamestnancov nepodal v súvislosti so skončením pracovného pomeru na žalovaného 1. žalobu.
15.7. Súd nevykonal výsluch svedkov navrhnutých žalobcom z dôvodu, že žalobca súdu v priebehu
konania bližšie nezdôvodnil, prečo a k akým okolnostiam majú byť tieto osoby vypočuté, pritom niektoré

osoby, ktorých výsluch žalobca navrhol, vypracovali písomné podania vo vzťahu k žalobcovi, ktoré tvoria
obsah personálneho spisu žalobcu, predloženého žalovanými a súd sa s nimi oboznámil a svoje zistenia
považoval za dostatočné.

16. Podľa § 68 ods. 1 OBZ, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon

neustanovuje inak.

17. Podľa § 68 ods. 2 OBZ, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.
Spoločnosťsazrušujebezlikvidácie,akceléjejimanieprešlonaprávnehonástupcu,alebopojejzrušení
súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (ďalej len „preddavok na

likvidáciu“) vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

18.Podľa§61zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuvplatnomznení(ďalejlen„C.s.p.“),
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva.

19. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.20. Súd zistil, že žalovaný 1. bol dňa 18.12.2020 vymazaný z obchodného registra (č.l. 519), právnym
dôvodom zrušenia žalovaného bolo rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa §

68ods.3písm.b)OBZ.Pretožežalovanývýmazomzobchodnéhoregistrazanikol,stratilsvojuprocesnú
subjektivitu a keďže žalovaný 1. zanikol bez právneho nástupcu, súd konanie voči nemu v zmysle §
64 C.s.p. zastavil. Vo vzťahu k žalovanému 5. (pôvodne označenému v žalobe ako žalovaný 6.) súd
konštatuje,žetakýtosubjektneexistuje.Súdžalobcuvyzvalnaopravujehoidentifikačnýchúdajov,avšak
žalobca zostal nečinný, preto súd vo vzťahu k žalovanému 5. toto konanie zastavil.

21. Podľa § 17 ods. 1 ZP, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

22. Podľa § 17 ods. 2 ZP, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo
zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,
ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil

formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis.

23. Podľa § 17 ods. 3 ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,

je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

24. Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného
pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

25. Podľa § 60 ods. 2 ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to
zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods.
1 písm. a) až c) a f).

26.Podľa§60ods.3ZP,jednovyhotoveniedohodyoskončenípracovnéhopomeruvydázamestnávateľ
zamestnancovi.

27. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde

najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

28. Podľa § 79 ods. 3 ZP, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na
tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne
inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

29. Podľa § 80 ZP, pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní

nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi
zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

30. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

31. Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

32. Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

33. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.34. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

35. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

36.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

37. Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
Žalobca bol zamestnancom žalovaného 1. na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.10.2007,
s dňom nástupu do práce 01.11.2007, kedy žalobcovi vznikol u žalovaného 1. pracovný pomer (§46
ZP). Pracovný pomer žalobcu trval do 30.09.2014, kedy skončil dohodou podľa § 60 ZP, z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, teda z dôvodu nadbytočnosti žalobcu. Pritom žalovaný 1. oznámil

žalobcovi návrh skončiť pracovný pomer žalobcu už dňa 08.09.2014, avšak žalobca s ním nesúhlasil,
svoj názor zmenil až dňa 22.09.2014, kedy podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Súd tento
spor posúdil sčasti ako pracovnoprávny, keďže žalobca sa domáhal voči žalovaným peňažných nárokov,
ktoré podľa jeho vyjadrenia mali predstavovať náhradu škody, ktorej sa mali voči nemu dopustiť žalovaní
pri uzatvorení dohody. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného 1. skončil dňa 30.09.2014, žalobca podal

žalobu až dňa 22.09.2017, teda zmeškal dvojmesačnú prekluzívnu lehotu uvedenú v § 77 ZP, čo súdu
bráni v posudzovaní platnosti dohody o skončení pracovného pomeru. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/147/2008
zo dňa 11.12.2008 (R 56/2009 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR), v zmysle
ktorého, ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ZP, treba vychádzať

z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného
pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vo v tom čase účinnom znení, ďalej len „O.s.p.“]. V súčasnosti
je potrebné závery tohto súdneho rozhodnutia vykladať s ohľadom na aktuálnu procesnoprávnu úpravu
(C.s.p.), ktorá sa odlišuje od predchádzajúcej, kedy bolo uvedené rozhodnutie vydané (porovnaj § 137

C.s.p. a § 80 O.s.p.). Napriek tomu, súd v tomto konaní skúmal taktiež okolnosti uzatvorenia dohody o
skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným 1., a to aj s ohľadom na žalobcom tvrdený
nátlak zo strany zamestnávateľa a rozpor vôle, ktorú žalobca prejavil. Súd konštatuje, že z vykonaného
dokazovania existenciu takýchto okolností nezistil, dohoda o skončení pracovného pomeru je platná
a bola realizovaná spôsobom predpokladaným v § 37 ods. 1 prvá časť vety OZ. Z personálnej zložky

žalobcu súd zistil, že žalovaný 1. so žalobcom začal rokovať o skončení jeho pracovného pomeru
14 dní predtým, ako došlo k podpísaniu dohody. Aj táto okolnosť svedčí vyjadreniam žalovaných, že
žalobca mal vytvorený dostatočný priestor na zváženie ponuky a napriek jej skoršiemu odmietaniu
túto napokon prijal a príslušnú dohodu podpísal. Súd ďalej uvádza, že žalobca v priebehu celého
konania nevysvetlil, prečo takéto rozporné konanie zamestnávateľa (vyvíjanie nátlaku na podpísanie

dohody) namietol v podanej žalobe až 22.09.2017, resp. 19.09.2016, kedy začalo konanie pod sp. zn.
22C/158/2016. Žalobca sa svojich práv voči žalovaným začal domáhať až takmer dva roky po dni,
kedy bola dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená, pritom súd na základe vykonaného
dokazovania konštatuje, že žalobca si svoje nároky voči žalovaným iným spôsobom, ako podaním
žaloby na tunajší súd, neuplatnil. Súd preto uvádza, že dohoda o skončení pracovného pomeru je

platná a žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý mu mal konaním žalovaných vzniknúť, je
v celom rozsahu nedôvodný. Súd taktiež uvádza, že v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie
primeraného zadosťučinenia žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť podstatné
okolnosti a rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 150 C.s.p.) a ani neuniesol dôkazné bremeno, preto je
podaná žaloba aj v tejto časti nedôvodná. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe tvrdil, že po skončení

pracovného pomeru sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, a že sa do nej dostala aj jeho manželka,
táto okolnosť so žalovanými právne nesúvisí. V priebehu konania súd z vykonaného dokazovania zistil,
že žalovaný 1. počas trvania pracovného pomeru voči žalobcovi nepostupoval diskriminačne, splnil
si voči nemu všetky svoje povinnosti vyplývajúce z dohody o skončení pracovného pomeru, a taktiežžalobcovizaplatilmimoriadnuodmenu.Súdtakkonštatuje,ževpriebehukonanianezistil,žebyžalovaný
1. akýmkoľvek spôsobom zasiahol do osobnosti žalobcu, preto akékoľvek nároky, ktoré si žalobca v
tejto súvislosti voči žalovaným uplatnil, sú v celom rozsahu nedôvodné. Napokon súd uvádza, že nároky

uplatnené žalobcom voči žalovaným 2., 3. a 4., sú nedôvodné pre absenciu akéhokoľvek právneho
vzťahu medzi nimi a žalobcom; vo vzťahu k nim súd nezistil pasívnu vecnú legitimáciu, žalobu preto
voči nim ako nedôvodnú zamietol aj z tohto dôvodu. Súd dopĺňa, že k skončeniu pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného 1. a vysporiadaniu všetkých nárokov v zmysle uvedenej dohody došlo dva roky
pred vstupom žalovaného 1. do likvidácie. Z dôvodu neexistencie akýchkoľvek neuspokojených nárokov

žalobcu voči žalovanému preto nemohlo dôjsť k prechodu týchto neexistujúcich nárokov na základe
uzatvorených zmlúv o predaji časti podniku na kupujúcich. Súd z vyššie uvedených dôvodov vo vzťahu
k žalovaným 2., 3., a 4. rozhodol, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
a žalovaným 2. 3. a 4. ako úspešným v konaní súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pretože
žalovaný 1. v priebehu tohto konania zanikol bez právneho nástupcu a žalovaný 5. (ktorý bol pôvodne
žalobcomoznačenývžalobeakožalovaný6.)odpočiatkunemalprávnusubjektivitu,atedaaniprocesnú
spôsobilosť, žiadne trovy konania im nevznikli, a tak vo vzťahu k nim súd o náhrade trov konania

rozhodovať nemohol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.