Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321201976
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4321201976.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobkyne: A. A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, (rodné číslo: XXXXXX/XXXX), bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej
AdvokátskakanceláriaEMADVOKAT,s.r.o.,sosídlomRužovádolina8,82109Bratislava-mestskáčasť
Ružinov, IČO: 50 909 169, proti žalovanému: A. H. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, (rodné číslo: XXXXXX/

XXXX), bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Petrom Šebom, advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Leviciach, Mlynská 2238, 934 01 Levice, IČO: 36 099 783, o vyporiadanie
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,oodvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduLevice
č. k. 16C/14/2021-1155 zo dňa 25. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 17.05.2021 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikáže
nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. 1
na prízemí obytného domu súpisné číslo XXXX I. F. E. XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu vo veľkosti 8143/287915, spoluvlastnícky

podiel vo veľkosti 8143/287915 na pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parc. č. 3612 o výmere 491 m2,
druhpozemkuzastavanáplocha,ďalejjedálenskýstôlastoličky,skriňovúzostavusosklenenouskrinkou
pod TV, koberec, kompletný nábytok spálne - skriňová zostava a posteľ. Do výlučného vlastníctva
žalovaného žiadala žalobkyňa prikázať chladničku, kuchynský robot, jedálenskú súpravu pre 12 osôb,
koženú sedaciu súpravu a posteľ a skriňovú zostavu. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že manželstvo
stránsporuboloprávoplatnérozvedenérozsudkomOkresnéhosúduLevicesp.zn.:6PC/64/2017zodňa

14.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2018, v dôsledku čoho tak týmto dňom zaniklo aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva medzi
stranami sporu dohodou nedošlo. Vo vzťahu k nehnuteľnosti uviedla, že jej trhová hodnota je 75.000,-
eur, hnuteľné veci ocenila odhadom s prihliadnutím na opotrebovanie ku dňu zániku manželstva. Uviedla
ďalej, že počas manželstva podnikala ako SZČO v predmete podnikania účtovníctvo, pričom firma nemá
hodnotu, nakoľko túto vykonáva v podstate ako správca bytov pri OSBD Levice. V súčasnosti je invalidná

dôchodkyňa.Prispôsobevyporiadaniažiadalazohľadniťto,ževnehnuteľnosti,ktorájepredmetomBSM
má sídlo podnikania a taktiež v bytovke vykonáva funkciu správcu bytov pri OSBD Levice. Žiadala tiež
zohľadniť to, že jej matka J. D. preukázateľne financovala rekonštrukciu nehnuteľnosti - bytu, vrátane
kuchyne, ktorá je súčasťou bytu v celkovej hodnote najmenej 20.000,- eur.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s návrhom žalobkyne na rozdelenie spoločne

nadobudnutých hnuteľných vecí v podstate súhlasí. Nesúhlasí však s návrhom žalobkyne čo do
prikázania spoločne nadobudnutého bytu do jej výlučného vlastníctva a to predovšetkým z dôvodu,že predmetný byt predstavuje jeho jedinú možnosť bývania, keďže nemá vo vlastníctve žiadnu inú
nehnuteľnosť a nemá k inej nehnuteľnosti ani len užívacie právo, resp. možnosť inú nehnuteľnosť užívať.
Argumentoval, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť dobrovoľne opustila a to ešte pred piatimi rokmi.

Nasťahovala sa do rodinného domu svojej matky v K., v ktorom spolu už päť rokov bývajú. Rodinný dom
vŽeliezovciachmážalobkyňakdispozíciispolusosvojoumatkou,pričomžiadnaináosobatentorodinný
dom neužíva. Žalobkyňa má v rodinnom dome v K. zabezpečené nikým a ničím nerušené užívanie,
rodinný dom je po rozsiahlej rekonštrukcii vo výbornom stavebno - technickom stave. Vzhľadom na
dohodu uzavretú medzi matkou žalobkyne a jej dvoma deťmi, predmetný rodinný dom sa po smrti matky

stane výlučným vlastníctvom žalobkyne, keďže jej sestra má zabezpečené samostatné bývanie v inej
nehnuteľnosti v K.. E. poukazom na uvedené preto žiadal, aby súd prikázal sporný byt do jeho výlučného
vlastníctva.

3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že sa nezakladá na pravde, že byt opustila, stále v ňom
býva a práve žalovaný je ten, ktorý väčšinu času trávi v Českej republike, kde pracuje. Argumentovala,

že nemá inú možnosť bývania, ani nemá o to záujem, ona je totiž zástupca vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na dome E. XX-XX, ktorá funkcia je aj časť jej príjmu k invalidnému dôchodku a tiež zastáva
aj ďalšie funkcie na OSBD Levice, kde je členom kontrolnej komisie a predseda výboru členskej
samosprávy na dome E. XX-XX. Uviedla ďalej, že nikdy nebývala v K., navštevuje síce svoju matku
pravidelne, ale prespáva tam iba sporadicky, teda tam nebýva. Nemá záujem sa z Levíc odsťahovať,

keďže v OSBD pôsobí a to tvorí aj časť jej príjmu. Byt, ktorý je v spoluvlastníctve so žalovaným
zrekonštruovala z prostriedkov svojej rodiny a nemieni ho opustiť. Navyše byt sa nachádza na prízemí,
čo je výhodné pre žalobkyňu vzhľadom na jej zdravotné problémy spojené s chrbticou a kolenami.

4. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že trvá na svojom návrhu, aby súd prikázal spoločne

nadobudnutý byt do jeho výlučného vlastníctva. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa stále
býva v byte. Do bytu chodí veľmi zriedkavo, tak sa vyjadril aj pri rozvode, je to aj v uznesení a žalobkyňa
toto tvrdenie nerozporovala. Žalobkyňa trvalo býva v dome svojej matky, v dome, ktorý má zdediť a z
tohto domu aj dochádza do práce vo firme jej sestry. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že pracuje dlhodobo v
zahraničí. Za posledných 5 rokov bol na dlhodobej služobnej ceste dvakrát, v roku 2019 dva mesiace v

Rakúsku a v roku 2021 od 4. do 9. mesiaca. Jeho pracovné zaradenie nevyžaduje trvalú prítomnosť na
vysunutých pracoviskách, len výnimočne, keď je situácia vážna, ide na stavbu a to len na krátku dobu.
Svoju prácu v zamestnaní vykonáva v L., kam denne dochádza z bytu v G.. Namietal ďalej, že nie je
pravdivétvrdenie,žebytzrekonštruovalažalobkyňazprostriedkovjejrodiny.Vždytobolospoločnéúsilie
celej rodiny. Predmetný byt predstavuje jeho jedinú možnosť bývania, keďže nemá vo vlastníctve žiadnu

inú nehnuteľnosti a nemá k inej nehnuteľnosti ani len užívacie právo, resp. možnosť inú nehnuteľnosť
užívať.

5. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu a následne viaceré pojednávania, na ktorých
vec prejednal, pričom strany sporu doručili súdu v tomto štádiu konania viacero obsiahlych

písomných vyjadrení spolu s listinnými dôkazmi, v ktorých opakovane rozširovali masu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorú žiadali rozhodnutím súdu vyporiadať. Na pojednávaní konanom
dňa 15.05.2024 strany sporu zhodne žiadali vyporiadať byt, zariadenie detskej izby, TV SAMSUNG
UE46K5102AKXBT - LED TV, koženú sedačku, jedálenský stôl a 5 stoličiek, zariadenie obývacej izby
a zariadenie spálne, pričom na vyporiadaní ostatných hnuteľných vecí netrvali. Žalobkyňa žiadala ďalej

pri vyporiadaní zohľadniť ňou tvrdený vnos vynaložený na rekonštrukciu bytu vo výške 147.000,- Sk,
vnos vynaložený na obstaranie hnuteľných vecí vo výške 56.701,- Sk, vnos vynaložený na rekonštrukciu
bytu v roku 1999 vo výške 25.856,30 Sk, vnos na obstaranie kuchynskej linky v sume 73.121,- Sk,
vnos vo výške 113.000,- Sk, titulom ktorého sa mala realizovať výmena okien, vnos vo výške 846,-
eur titulom výmeny vchodových dverí, vnos vo výške 821,70 eura titulom výmeny interiérových dverí,

vnos vo výške 680,- eur titulom realizovaných stavebných prác, vnos vo výške 2.199,- eur titulom
realizácie vstavenej skriňovej zostavy a vnos vo výške 134.000,- Sk. Žiadala ďalej vyporiadať hodnotu
kapitálového a životného poistenia žalovaného Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group z
poistnej zmluvy č.: 6502114582/0008045559 vo výške 3.493,92 eura, hodnotu príspevkov žalovaného
na doplnkovom dôchodkovom sporení spoločnosti NN Tatry - Sympatia, d.d.s., zostatky žalovaného

na osobnom účte „Space účet senior“, zostatok peňažných prostriedkov, ktoré mal žalovaný ku dňu
zániku BSM na osobnom účte „Šikovné investičné sporenie“, ako aj peňažné prostriedky nadobudnuté
žalovaným titulom zrušenia Eurového dlhopisového fondu žalovaného vedeného v spoločnosti Erste
Asset Management GmbH. Žalovaný žiadal ďalej vyporiadať zostatky žalobkyne na osobnom účtevedenom v 365.bank, a.s., na termínovanom vkladovom účte vedenom v XXX.D. M., ako aj zostatok
žalobkyne na „VÚB biznis účte“ a žiadal tiež zohľadniť ním tvrdený vnos v súvislosti so zaplatením
členského podielu.

6. Súd v konaní na návrh žalobkyne vypočul svedkyňu J. D. (matka žalobkyne), ktorá vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 24.03.2023 uviedla, že predmetom konania je rozdelene hlavne bytu a peňažných
darov, resp. vysporiadanie peňažných prostriedkov a darov. Uviedla, že mala tri stavebné sporenia s
tým, že ona bola sporiteľkou a ona tieto zmluvy aj musela vypovedať. Na základe týchto výpovedí potom

dostala peniaze na účet a tieto peniaze potom odovzdala dcére s tým, že ona potom stavebnej sporiteľni
dokladovala, čo za tieto peňažné prostriedky kúpila, resp. čo sa zrealizovalo v rámci stavebných a
rekonštrukčných prác. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či považuje peniaze, ktoré poskytla,
za dar dcére alebo dar obom manželom, svedkyňa uviedla, že peňažné dary boli pre jej dcéru, tieto
nesmerovali do BSM a k tomu predkladá v dvoch vyhotoveniach špecifikácie ku všetkým trom zmluvám.
Na otázku, či býva dcéra aktuálne u nej, svedkyňa uviedla, že prišla ku nej domov s plačom, keď ju

manžel vymkol, všetko odmontoval, ružicu od sprchy, odstrihol internetový kábel, rozmontoval pračku,
sotil ju tak, že spadla na chladničku. Povedala jej, že jej ide o život. Na otázku, či je u nej dcéra zabývaná
alebo je tam iba prichýlená, či tam má svoj domov alebo má domov niekde inde, svedkyňa uviedla, že
je u nej len dočasne, pokiaľ sa tieto veci nerozhodnú, a to či už v jeho prospech alebo v ich prospech.
Dcéra má dve zamestnania, vedie účtovníctvo v Želiezovciach a vykonáva funkcie v G., musí cestovať

aj za klientmi. Na otázku, či dom, v ktorom bývajú je jej, svedkyňa uviedla, že áno, jej, ona ho dala
prepísať na dcéru. Na otázku, či ho dala prepísať na dcéru za účelom, aby tam bývala, užívala ho počas
jej života (pozn. súdu: života svedkyne) uviedla, že nie. Chce tam zostať celý svoj život, až do smrti.
Dala jej ho preto, lebo aj druhej dcére dala peniaze na to, aby si kúpila byt a nechcela, aby žalobkyňa
dostala menej. Na otázku, či má svedkyňa vedomosť o finančnej situácii bývalého manžela dcéry, o

jeho bonite, svedkyňa uviedla, že ešte boli spolu keď sa s ním jej druhý zať dohodol, že spolu kúpia za
580.000,- Sk exkluzívny dom bývalých elektrární. Z tej kúpy vzišlo, vtedy mal k dispozícii 300.000,- Sk.
Na otázku, odkiaľ mala peniaze keďže dcére darovala, okrem sporenia a dedičstva, svedkyňa uviedla,
že 17 rokov pracovala ako ekonomická námestníčka podniku a tiež robila ekonomickú poradkyňu pre
nemeckú spoločnosť, kde dostávala peniaze v markách. Pol roka bola aj v Amerike na pozvanie rodiny

s tým ale, že aj tam si zarobila peniaze a celý život žila preto, aby mohla dotovať svoje dcéry. Na otázku,
či vie povedať sumu, ktorú mohla počas manželstva darovať svojej dcére, svedkyňa uviedla, že spolu čo
vyčíslila,jednásaosumu37.671,74eura.Napožiadavkuprávnehozástupcužalovaného,keďsvedkyňa
súdu predložila tri písomné špecifikácie, v špecifikácii, kde je výpoveď zmluvy o stavebnom sporení zo
dňa 23.04.2001 je uvedené, že bol zrušený sporiteľský účet, pričom suma 48.284,- Sk bola poukázaná

na č. účtu 0-2041627159/0900, aby svedkyňa uviedla, kto bol majiteľom uvedeného účtu, svedkyňa
uviedla, že sa jedná o jej účet. Na ďalšie otázky právneho zástupcu žalovaného, akým spôsobom sumu
48.284,- Sk použila, svedkyňa uviedla, že tie peňažné prostriedky vybrala a dala ich dcére v hotovosti.
Na otázku, či má o týchto výberoch nejaký doklad, svedkyňa uviedla, že doklady nemá. Na otázku, ako
prebehlo odovzdanie finančných prostriedkov, svedkyňa uviedla, že fyzicky osobne s tým presvedčením,

že ich dala na nákup tých vecí. Na otázku, kde dochádzalo k odovzdaniu týchto peňažných prostriedkov,
svedkyňa uviedla, že u nej doma alebo u nich. Nepamätá si to už, bolo do dávno. Na otázku, či bol pri
odovzdaní peňazí žalovaný, svedkyňa uviedla, že nie, bolo to medzi ňou a dcérou. Na ďalšiu otázku,
pokiaľ ide o ostatné dve zmluvy, či bol spôsob odovzdania peňažných prostriedkov rovnaký ako bol
popísaný v súvislosti s tou prvou zmluvou, svedkyňa uviedla, že áno. Na otázku, koľko mala svedkyňa

celkovo uzatvorených zmlúv o stavebnom sporení, svedkyňa uviedla, že tri zmluvy mala uzavreté pre
žalobkyňu, jednu zmluvu pre druhú dcéru a dve zmluvy pre každého zo synov strán sporu. Na otázku,
kedy prebiehala rekonštrukcia jej rodinného domu, svedkyňa uviedla, že asi v roku 2018 - 2019, kedy
realizovala zároveň aj bezbariérovú kúpeľňu. Na otázku, že pokiaľ dala finančné prostriedky na byt pre
svoju druhú dcéru, kedy a akú sumu, svedkyňa uviedla, že sa jednalo o sumu 150.000,- Sk, bolo to v

roku 1999 alebo 2000 s tým, že tento byt rekonštruovaný nebol, predali ho v takom stave v akom ho
kúpili. Na otázku, ako dlho mali tento byt vo vlastníctve, svedkyňa uviedla, že asi 8 rokov. Na otázku, či
odišla žalobkyňa zo spoločného bytu preto, že bola fyzicky napadnutá žalovaným, svedkyňa uviedla, že
neodišla len preto. Na otázku, kedy došlo k tomu fyzickému útok, či pred rozvodom alebo po rozvode,
svedkyňa uviedla, že aj po rozvode. Aj pred rozvodom bola bitá, mala samé modriny, nosila preto

okuliare, nechcela ísť na políciu. Chybou bolo, že tam nešla. Svedkyňa dňa 12.01.204 doručila k rukám
zákonnej sudkyne list (č.l.: 514 - 527), v ktorom uviedla: „Vážená pani sudkyňa, ako matka žalobkyne
a zainteresovaná osoba mojim vlastnoručne písaným listom si Vás dovoľujem požiadať o prečítanie
priloženého môjho listu, ktorý som osobne odovzdala býv. zaťovi dňa 22.08.2023 v čase, ktorý súdvyhradil na mimosúdnu dohodu medzi účastníkmi. V liste som sa snažila obšírnejšie ozrejmiť pravdivú
situáciu okolo finančných darov, ktorú som žiaľ pri svojej osobnej výpovedi na súde nestihla rozobrať.
Zároveň uvádzam, že o pridelenie tohto podnikovo-družstevného bytu sa pričinil môj bratranec A. D. N..

riaditeľ E.O. P., ktorý vyhlásil, že sa mu to podarilo presadiť s tým, že tam boli rodinné väzby.“ ... „Vážená
pani sudkyňa, dovoľte mi vysloviť nádej vo Vaše spravodlivé rozhodnutie a umožnite jej nerušený
návrat do domova, ktorý budovala takmer 40 rokov. A mne za posledné roky života upokojenie, že môj
obetavý život vdovy od 45 roku pre svoje dcéry nebol márny.“ Tento list súd na pojednávaní oboznámil
jeho prečítaním, súčasťou tohto listu bol však aj ďalší rukou písaný list a zoznam darov, ktoré síce

tvoria súčasť spisu, avšak súd sa s ich obsahom neoboznámil a to z dôvodu, že svedkyni v konaní
neprináleží ozrejmovať skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci mimo jej svedeckej výpovede, ktorú
podala na pojednávaní. Súd svedkyňu J. D. vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keď svedkyňa počas svojej
svedeckej výpovede sama z vlastnej iniciatívy predkladala súdu listinné dôkazy, v ktorých jednak sama
špecifikovala tvrdené finančné dary, ktoré mala žalobkyni poskytnúť a tiež tieto špecifikácie podložila
ďalšími listinnými dôkazmi týkajúcich sa jednotlivých jej stavebných sporení, ale aj listinami vystavenými

na meno žalobkyne (č.l.: 385 - 386). Po upozornení, že na tieto listinné dôkazy súd neprihliadne, nakoľko
svedkyni v konaní neprináleží predkladanie listinných dôkazov z vlastnej iniciatívy, boli tieto následne
do súdneho spisu doložené v rámci jednotlivých vyjadrení žalobkyne. Svedkyňa následne zaslala súdu
aj vyššie uvedený list spolu s listom adresovaným žalovanému, v ktorom ako sama uviedla, sa snažila
obšírnejšie ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci, čo je neprípustné. V tejto súvislosti

nemožno opomenúť, že svedkovi v súdnom konaní neprináleží, aby vnímané skutočnosti či už hodnotil
alebo z nich učinil akékoľvek skutkové závery. Na základe uvedených skutočností dospel súd preto vo
vzťahu tejto svedkyni k záveru o jej nedôveryhodnosti, keď svedkyňa sa podľa názoru súdu snažila
ovplyvňovať konanie v prospech žalobkyne. Napokon nemožno opomenúť ani to, že svedkyňa sa sama
označila za osobu „zainteresovanú“ ako ani to, že niektoré tvrdenia, ktoré svedkyňa uvádzala či už v

rámci svojej svedeckej výpovede alebo v rámci svojich jednotlivých špecifikácií tvrdených poskytnutých
darov žalobkyni, sa ukázali napokon na základe vykonaného dokazovania ako nepravdivé.

7. Súd v konaní na návrh žalobkyne vypočul ďalej svedka Q. B., (syn strán sporu), ktorý uviedol, že
predmet konania mu je známy, ide o majetkové vysporiadanie medzi rodičmi. Na otázky súdu uviedol,

že pokiaľ ide o žalobkyňu, jedná sa o jeho matku. S maminou má vynikajúci vzťah, sú takmer každý
deň v kontakte, ľúbi ju najviac na svete. Snaží sa robiť všetko pre ňu a z jej strany to platí rovnako.
Pokiaľ ide o žalovaného, je to jeho otec, vzťah voči nemu je nulový, žiadny, nikdy otca nepovažoval za
otca za to, ako sa správal k mamine, k rodine a za jeho násilné správanie. Uviedol ďalej, že to začalo
tým, že vzťah rodičov bol zlý, otec bol násilník, alkoholik, mamu bil tak, že sa pred nimi pocikala. Museli

niekoľkokrát utekať k starej mame. Keď s bratom odišli na výšku, zostali v tom byte rodičia sami, otec
pokračoval vo svojom násilnom správaní až tak, že mamina musela na nejaký čas odísť ku starkej. Na
otázku právnej zástupkyne žalobkyne, kto sa počas jeho života staral o domácnosť a rodinu, svedok
uviedol, že to bola vždy mama. Záležalo jej vždy na tom, aby sa mali dobre, starala sa o byt. Čo sa týka
tých vnosov, starká a mama boli hlavné investorky čo sa týka tých prerábok. Mamina sa vždy snažila,

aby ten ich domov bol domovom. Na ďalšiu otázku, ako vníma citový vzťah matky k bytu a k bytovému
domu, svedok uviedol, že mama tým bytom žije. Vždy sa snažila, aby ten byt bol domovom. Ona je
zástupkyňa vlastníkov bytov. Vždy sa snažila, aby to tam vyzeralo dobre a aby sa tam cítili dobre. Mama
miluje aj susedov, aj ten byt. Na otázku, ako naopak vníma citový vzťah otca k bytu, svedok uviedol, že
by to nenazval vzťahom. Otec doteraz spáva v detskej izbe. Bol tam teraz po dlhšej dobe, nič sa tam

nezmenilo. Byt chátra, kuchyňa je zničená, kúpeľňa je zničená, obývačka vyzerá celkom dobre, gauč je
však vyležaný. On (žalovaný) sám povedal, že nemá vzťah k bytu aj preto, že ani susedia ho nemajú
radi, potom čo loboval proti mamine a sám povedal, že si vie predstaviť bývať aj niekde inde. Na otázku,
či bol prítomný pri nejakej komunikácii matky a otca ohľadom bytu, a ak áno, o čom sa tam rozprávalo,
svedok uviedol, že bol. Dohodol stretnutie medzi otcom a mamou, stretli sa cca v apríli pred rokom. Tá

debata nakoniec nedopadla tak zle ako si myslel. Padlo tam to, že sa medzi sebou dohodli na tom, že
mama vyplatí otcovi 40.000,- eur, on odíde a mama zostane v byte, plus sa dohodli na tom, že mama
nebude pátrať po jeho peniazoch a mama mu pomôže hľadať bývanie. O týždeň, dva, sa ozval mame
ako to dopadlo, mama mu povedala, že posiela otcovi byty podobné tomu bytu na E., otec však nakoniec
dohodu nedodržal. Na otázku, či sa rozprávali aj o tom, čo oni dvaja investovali z vlastných peňazí do

bytu, svedok uviedol, že otec sám uznal vnosy, ktoré babka a mama dali do bytu. Sám si vykalkuloval,
že peniaze, ktoré mu má dať mama už pokrývajú aj vnosy zo strany starkej a mamy. Na ďalšiu otázku,
či zasahoval otec niekedy do činnosti správy bytového domu na E. všeobecne, v rámci schôdzí alebo
správy bytového domu, svedok uviedol, že pokiaľ vie, otec na schôdze nechodil, nezaujímal sa o to, čosa tam deje. Začal sa o tieto veci zaujímať až potom, keď začalo toto konanie. Robil všetko pre to, aby
mama o svoju funkciu prišla, chodil za susedmi, loboval proti mame a proti výťahom a to napriek tomu,
že všetci susedia, okrem jednej, ju majú radi a sú s ňou spokojní. Na otázku, či má matka možnosť

bývať niekde inde ako v tom byte a kde aktuálne žije, svedok uviedol, že pokiaľ vie, žije v Leviciach,
je pravdou, že na nejaký čas odišla ku starkej. Nevie si však predstaviť, že by tam spolu dlhodobo
žili, je tam málo miesta a je tam aj opatrovateľka. Na otázku, či sa vie vyjadriť k stavu domu babky, či
tam prebehla nejaká rekonštrukcia, svedok uviedol, že rekonštrukcia prebehla, prerábala sa strecha,
trochu sa prerobil vnútrajšok. Bolo to viac-menej svojpomocne, pomáhal tam on, aj brat L., ktorý tam v

tom čase žil. Zvonku však opadáva omietka a zvnútra je to prispôsobené hlavne tomu, aby tam mohla
dožiť babka. Na otázku, či má matka vo vlastníctve nejaké motorové vozidlo, svedok uviedol, že má,
bavíme sa o troch autách. Jedno používa ona sama, druhé používa on (svedok) a tretie brat. Tieto dve
sú písané na mamu hlavne kvôli finančným benefitom ako sú poistka a diaľničná známka. Na otázku,
ako by opísal zdravotný stav svojej matky, svedok uviedol, že ako iste všetci viete, mama je invalidná
dôchodkyňa, to čo s ňou spravil tento súdny proces je dych berúce. Je na tom psychicky veľmi zle. On

(svedok) je z toho tiež veľmi smutný čo tu otec rozpráva, ako tu klame. Je toho na ňu veľmi veľa. Je
na tom zle aj čo sa týka zdravotného stavu aj psychiky. Má veľa zdravotných problémov a tieto stresy
jej nepomáhajú, bojí sa o ňu. Na otázku, či má vedomosť o tom, aké konkrétne zdravotné problémy
má matka, napr. prečo je ZŤP, svedok uviedol, že mala nehodu, silnú pľúcnu embóliu, vtedy keď to
mala, bola ma pokraji smrti a veľmi dlho sa zotavovala, hlavne za pomoci babky. Na otázku, či sa otec

niekedy staral o matku pri jej zdravotných problémoch, svedok uviedol, že nie, pokiaľ vie, otec sa o
mamu nestaral, práve naopak, týral ju a bil, bol násilník, až mu príde zvláštne, že by mu mal ten byt
pripadnúť. Svedok bol zo strany súdu v priebehu opakovane upozornený, aby sa nepozeral na právnu
zástupkyňu žalobkyne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kde býva jeho matka, svedok uviedol,
že pokiaľ vie, tak v Leviciach. Na ďalšiu otázku, z čoho tak usudzuje, svedok uviedol, pretože je s ňou

v kontakte a rozprávajú sa. Na otázku, kto sa stará o pani D., starú mamu, svedok uviedol, že má tam
opatrovateľku, ktorá sa o ňu stará, plus mama pomáha, plus on tam tiež chodí pomáhať, keďže ten dom
je písaný na neho, tak s takými mužskými prácami tam chodí vypomáhať. Na otázku, či má kľúč od
bytu rodičov, svedok uviedol, že áno. Na otázku, či bol včera v byte sám, svedok uviedol, že tam bol
včera sám s tým, že sa tam stretol s mamou, nejaký sused potreboval pomôcť so zvončekom, keďže

otvárať vedel, nevedel však rozprávať do mikrofónu. Jedná sa o pána R.. Keď tam už bol, išiel sa pozrieť
ako vyzerá ten byt. Na otázku, či videl v byte svojich rodičov nejaké predmety osobnej potreby matky,
svedok uviedol, že všetky osobné veci má vo svojej spálni, áno videl. Nie je si presne istý, čo komu patrí.
Právny zástupca žalovaného upresnil, že myslel skôr osobné veci ako ošatenie, obuv, pričom svedok
uviedol, že áno videl. Na požiadavku, aby špecifikoval, kde sa tie veci nachádzali, svedok uviedol, že v

jej izbe. Na otázku, či táto jej izba bola zamknutá, odomknutá, svedok uviedol, že mal kľúče a odomkol
si. Na požiadavku, aby sa svedok vyjadril, aké podnikateľské aktivity vykonáva v súčasnosti jeho matka,
svedok uviedol, že mama je uznávanou účtovníčkou v levickom okrese. Veľakrát bol svedkom toho, ako
ju kontaktovali ľudia, ktorí chceli od nej vedenie účtovníctva, či daňové poradenstvo, plus to, čo robí
na tom bytovom družstve a v kontrolnej komisii, hoci nevie, či sa to dá nazvať podnikaním, je to asi

skôr zamestnanie. Na požiadavku, aby bližšie opísal rekonštrukciu rodinného domu vo Svodove, svedok
uviedol, že interiér je prerobený, ale len pokiaľ ide o tú obytnú časť. Jedná sa o veľký dom, tie dve dielne
sa nepoužívajú a chátrajú. Prerábala sa strecha, realizovali to on a L., plus dvaja odborníci. Prerábala
sa hlavne kúpeľňa, kvôli starkej, keďže tam bola len vaňa a pre starú ženu to bolo dosť nepraktické, tak
sa jej dal spraviť sprchový kút. Boli vynovené aj jej izby, avšak nejakou zásadnou rekonštrukciou by to

nenazval. Na otázku, či tam boli aj dispozičné zmeny čo sa týka veľkosti izieb, rozloženia izieb, svedok
uviedol, že izby ostali na tých istých miestach kde boli, boli len vynovené, nič sa nepresúvalo v tom
zmysle, že by sa kuchyňa presunula miesto spálne alebo naopak. Priečky sa podľa neho neposúvali,
miesto dverí sa spravil voľný priechod a áno, boli tam menené aj podlahy. Na otázku, kto mal podľa
svedka vyššie príjmy v rodine, svedok uviedol, že si nie je istý, naozaj nevie kto koľko zarábal. Vie, že

otec bol úspešný v SES-ke. Dlho bol však aj nezamestnaný alebo podnikal kade tade. Nevie však uviesť
ani koľko zarábala mama, ona tiež podnikala a bola úspešná aj v „Avone“, aj v „Zepter“. Na otázku,
odkiaľ má informácie o spôsobe financovania bytu rodičov, resp. prerábok, svedok uviedol, že presné
informácie nemá, vie, že aj starká aj mama investovali do bytu, vie to od mamy a od starkej, bavili sa o
tom viackrát. Na otázku, čo si svedok predstavuje pojmom „vnos“, keďže tento pojem sám formuloval na

začiatku, svedok uviedol, že vnos je podľa neho finančná investícia. Na otázku, čo rozumie pod pojmom
citový vzťah k bytu, svedok uviedol, že citový vzťah znamená to, čo ten byt pre toho človeka znamená a
čo všetko robí preto, aby sa tam tá rodina cítila dobre. Mama mala vždy vynikajúci vzťah k bytu, ona vždy
robila všetko preto, aby sa všetci v tom bytovom dome cítili dobre. Otec stále býva v detskej izbe, v ktorejsa nič okrem nového televízora nezmenilo od doby, odkedy odišiel na vysokú školu do Bratislavy. Na
otázku, či jeho matka momentálne byť zveľaďuje, svedok uviedol, že momentálne nemá dôvod, keďže
nevie, či jej ten byt zostane. Na otázku, či boli počas spolužitia rodičov úvahy o tom, že by si kúpili

rodinný dom, svedok uviedol, že vie o tom, že sa o tom bavili, aj mu to raz mama ukazovala, že niekde
na G., vie aj to, že ju do toho starká tlačila, prečo sa však nesťahovalo, nevie uviesť. Na otázku, aký bol
postoj rodičov k tomuto nápadu, svedok uviedol, že vie, že bola taká idea, ale prečo to padlo, to sa treba
opýtať rodičov. Na otázku, či svedok momentálne býva v Bratislave, tento uviedol, áno, v podnájme.
Na otázku, či sa tam plánuje natrvalo usadiť, svedok uviedol, že momentálne pracuje v Bratislave, ale

jeho práca mu umožňuje pracovať na diaľku. So svojou priateľkou nie je ani zasnúbený, ťažko povedať,
či tam zostane. Nie je tam však ničím viazaný. Na otázku, či sa pozná so susedmi bytového domu,
kde sa nachádza byt rodičov, svedok uviedol, že tých najbližších áno, najmä susedu oproti, ktorá je
maminou najlepšou kamarátkou. Pozná ich po mene, nie je však s nimi osobne v kontakte. Na otázku,
odkiaľ má informácie o vzťahu susedov k rodičom, svedok uviedol, že veľakrát bol pri tom ako susedia
telefonovali mame a ďakovali jej za jej robotu, najmä za tie výťahy, ktoré zvyšujú hodnotu bytov. Už len

prípad zo včera, keď susedia dali mame kľúče, aby skontrolovala zvončeky, keby s nimi nemala dobré
vzťahy, hoci je teda zástupkyňa vlastníkov, kto by jej už dával kľúče, keby s nimi nemala dobré vzťahy.
Častokrát mu mamina o nich aj rozpráva, so susedou oproti chodia aj na dovolenky. Čo sa týka otca,
mama raz dala na hlasitý odposluch telefón, keď jej volala suseda a tá bola rozrušená z toho, že čo
to ten B. robí a prečo na ňu kydá. Na otázku žalovaného, či na neho niekedy žalovaný kričal, svedok

uviedol, áno. Na otázku, či ho žalovaný niekedy zbil, svedok uviedol, že zbiť ho nezbil, ale výchovné
facky si pamätá. Na otázku, kto bol iniciátorom sporov alebo hádok v ich manželstve, svedok uviedol, že
obaja. Na otázku, či sa stalo, že prišiel (žalovaný) domov opitý, ako to svedok hovorí a vyvolával nejaké
hádky, svedok uviedol, áno. Na otázku, koľkokrát ho videl opitého, svedok uviedol, veľakrát. Na otázku,
kto urobil úpravy na kuchynskej linke, na skrini v chodbe, na váľandách v detskej izbe, svedok uviedol,

že nevie, ale predpokladá, že asi žalovaný, keď to tu vytiahol. Na otázku, či si pamätá na tú prerábku,
keď sa menilo bytové jadro, mal vtedy 9 alebo 8 rokov, svedok uviedol, že si pamätá, má útržky ako to
tam v tom čase vyzeralo, myslí si, že vtedy bývali u starej matky, ale nie je si tým istý. Na otázku, kto
urobil všetky fyzické práce, čo sa týka demontáže jadra, odstránenia tapiet, podlahovej krytiny, svedok
uviedol, že nevie. Na otázku, koľkokrát bol na rekonštrukcii domu vo E., svedok uviedol, že pokým sa

nespravila celá tá strecha určite, počas celej rekonštrukcie interiéru už asi nie. Nevie však už uviesť,
ktoré sa realizovalo skôr. Na otázku, koľkokrát bol svedkom, že jeho mamu fyzicky týral, svedok uviedol,
že veľakrát bol pri tom, doteraz si živo pamätá na tie modriny, čo mamu ťahal, keď ju opitý napadol. Na
otázku súdu, či bol svedok prítomný a či na vlastné oči videl ako otec bil jeho matku, svedok uviedol,
áno. Na ďalšiu otázku súdu, či sa to nejakým spôsobom riešilo, svedok uviedol, že mal staršieho brata,

očakával, že to bude riešiť tento, on aj hovoril mame, že by mala ísť na políciu, že to asi nie je normálne,
ale ona to riešiť nechcela. Na otázku žalovaného, kto svedkovi platil školné, kto mu dával vreckové a kto
mu platil internát, keď chodil na vysokú školu, svedok uviedol, že internát mu platil otec, otec mu platil
školné, aj vreckové. Vreckové dostával aj od mamy. Na otázku, či dával žalovaný svedkovi k dispozícii
auto počas štúdia, svedok uviedol, že áno, dával.

8. Žalovaný k svedeckej výpovedi syna uviedol, že podľa jeho názoru, syn na základe tlaku matky a
starej matky nehovoril pravdu, hlavne pokiaľ ide o to fyzické týranie. Neriešilo sa to pri rozvode, až teraz v
priebehu tohto konania, pričom sa to nezakladá na pravde. Syn je pod veľkým tlakom, zrejme aj preto sa
na neho prepísal ten dom, na ktorom však syn L. odrobil väčšinu. Čo sa týka otázok právnej zástupkyne

žalobkyne na svedka ohľadom zdravotného stavu žalobkyne, pokladá ich za irelevantné, svedok nie je
lekár, aby to vedel posúdiť. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že čo sa týka toho, že týranie osoby
nebolo v rozsudku o rozvode, podľa všetkých sociologickoprávnych výskumov realizovaných v rámci
EÚ, veľmi málo týraných žien v domácnosti podalo trestné oznámenie alebo uviedlo pri rozvode týranie.
Aj preto existujú projekty ako „každá piata žena“, nakoľko sa veľmi ťažko zisťuje a objasňuje týranie

osoby. To, že v rozsudku o rozvode týranie nebolo spomínané, nie je absolútne relevantné. Zároveň
žalovaný spomenul, že syn Q. B. bol pod tlakom a preto prišiel svedčiť, pokiaľ tomu tak je, tak treba
povedať, že pod tlakom bol aj druhý syn L., ktorý sa z bytu musel odsťahovať a prichýlila ho jeho stará
mama, práve z dôvodu násilného správania sa jeho otca. Žalovaný tvrdí, že zdravotný stav žalobkyne
nie je relevantný a svedecká výpoveď ohľadom neho nie je podstatná. Podľa jej názoru by súd mal

prihliadať pri vyporiadaní najmä nehnuteľnosti, na zdravotný stav účastníkov a ten sa snaží preukázať
a to aj svedeckou výpoveďou syna.9. Právna zástupkyňa žalobkyne titulom záverečného návrhu uviedla, že účelom žalobkyne v tomto
súdnom konaní bolo spravodlivo vyporiadať majetok v BSM so žalovaným. Pred podaním žaloby sa
snažila žalobkyňa so žalovaným dohodnúť, avšak komunikácia je veľmi problematická a jej následkom

bolo počas manželstva okrem psychického aj fyzické násilie. Žalobkyňa bola nútená ujsť z bytu a
dúfať v spravodlivé vyriešenie situácie súdom. Žalovaný na dverách pridal zámok a so žalobkyňou
nekomunikoval. Až na základe výraznej inštrukcie súdu na pojednávaní, žalovaný povolil žalobkyni
vstup do bytu. Žalobkyňa a žalovaný byt nateraz obývajú v oddelených miestnostiach, pričom žalovaný
žalobkyni v byte strpčuje život ničením jej majetku a obmedzovaním jej žitia v byte. Našťastie sa však

žalovaný väčšinu času v byte nezdržiava a žalobkyňa môže byt užívať. Len v čase, kedy žalovaný v byte
je, je žalobkyňa zatvorená v izbe, obávajúc sa o svoje zdravie, avšak nič iné jej nezostáva. U matky byť
stále nemôže, nakoľko dom, v ktorom žije matka, obýva aj matkina opatrovateľka a bývanie všetkých
naraz v dome je obmedzujúce pre všetkých. Žalobkyňa týmto nechce matku trápiť a to aj vzhľadom k
jej veku. Pri tejto situácii žalobkyňa sleduje, ako žalovaný na súde klamlivo tvrdí, že žalobkyňa v byte
nie je a ešte si dovolí uvádzať dni, kedy sa ona v byte zdržuje, pričom on sám v byte nebol. Žalobkyňa

sa o byt a rodinu celý život starala, od nadobudnutia bytu ho celý zariadila a vychovávala tam deti.
Žalovanýpočasmanželskéhoživotabytužívaloveľamenej,bolveľanacestáchvzhľadomkpovahejeho
práce. Žalobkyňa financovala všetko v byte sama, keďže hospodárili so žalovaným oddelene. Takisto
všetky veci a zariadenia do bytu vyberala ona, pričom veľkú časť vecí financovala za pomoci darov
od svojej matky. Žalovaný o investíciách ani rekonštrukciách často zjavne ani nič nevedel a v konaní

len všetko popieral. Takmer žiadne zo svojich tvrdení nepreukázal. Žalobkyňa preukázala financovanie
napr. účelovým vyplácaním zo sporenia matky, žalovaný len jednoducho tvrdil opak a nepreukázal
nič. Je to teda situácia, kedy manželia oddelene hospodárili so svojim majetkom, pričom žalobkyňa
počas tohto času investuje všetok ňou zarobený majetok a majetok, ktorý jej darovala matka do bytu
a žalovaný do svojich investícií a fondov. Tie si žalovaný speňažil a užíval ním samým. Žalobkyňa má

svoje investície v byte, ktoré sa jej týmto žalovaný snaží vziať. Je to to jediné, čo žalobkyni zostáva z
manželstva a budovala to celý život a to jediné, čo je späté s jej aktuálnym životom. Žalobkyňa pracuje
pre bytové družstvo, ktoré spravuje bytový dom, má preto veľký záujem na rozvoji domu, komunite a
má v dome zázemie. Aktuálne získala dokonca čestné uznanie predstavenstva družstva za výbornú
prácu. Žalovaný naopak byt v čase, keď sa v ňom nachádza, ničí, neudržiava a tomuto žalobkyňa nevie

zabrániť. Žalovaný byt neupratuje, je mu jedno ako vyzerá a znižuje jeho hodnotu. Žalobkyňa sa snažila
toto preukázať aspoň fotografiami zničeného bytu. So susedmi žalovaný v dome neudržiava žiaden
vzťah, nepozdraví. V rámci súdneho konania sa pokúsili viackrát mimosúdne dohodnúť. Žalovaný sa
dokonca vyjadril pred žalobkyňou a ich spoločným synom, že je ochotný z bytu odísť. Na pojednávaní
následne toto žalovaný poprel a tvrdil, že je to vykonštruované tvrdenie. Účelové konanie a klamlivé

tvrdenia žalovaného sú zjavné napr. aj z toho, že tvrdil, že žalobkyňu nikdy fyzicky a psychicky netýral,
násilie v domácnosti aktuálne bolo, nakoniec to ale nebolo potrebné ani preukazovať, nakoľko vo
svojom písomnom vyjadrení žalovaný sám uviedol, že dal žalobkyni facky. Najpodstatnejšou zložkou
pre žalobkyňu je najmä to, aby bol byt prisúdený do jej vlastníctva. Koľko vnosov bude súd považovať za
preukázaných a koľko nie, to už žalobkyňa nevie ovplyvniť. Preukázala však všetky doklady, ktoré bolo

možné mať k dispozícii. Súd by podľa ich názoru mal prihliadať aj na celkový kontext a žitie manželov,
nielen na časť preukázania vnosov tak, ako to bolo naznačené poukázaním na novovzniknutú judikatúru.
Tiež by mal prihliadnuť aj na to, ako sa menili tvrdenia žalovaného počas súdneho konania, a ktoré je
tým možno považovať za klamlivé. Čo sa týka času, kedy vnosy žalobkyňa uplatňovala, tak žalobkyňa
podala návrh tesne pred uplynutím lehoty na vyporiadanie BSM. Urobila tak na základe poradenstva

predošlej advokátky, ktorá podala žalobu v znení, v akom je v súdnom spise. V čase predtým mala však
žalobkyňa snahu sa so žalovaným dohodnúť, čo malo za následok podanie žaloby v neskoršom čase.
V tom čase ešte neexistovala judikatúra, ktorá by časovo obmedzovala preukázanie vnosov, pokiaľ by
existovala, preukázala by žalobkyňa určite všetky vnosy už pri podaní žaloby a aj tú by podala omnoho
skôr. Nebolo by podľa ich názoru správne a spravodlivé, aby z tohto dôvodu žalobkyňa mala prísť o

svoje nároky. Navyše v takomto prípade, kedy vnosy uznáva aj sám žalovaný, dôkazom, ktorý doložili
(mejlom predošlej advokátky). Každopádne vzhľadom k situácii, ktorá vznikla, majú za to, že súd by mal
rozhodnúť o prisúdení bytu do vlastníctva žalobkyne. Tá už podaním žaloby preukázala svoj záujem o
prisúdenie bytu do jej vlastníctva, v čase do troch rokov od zániku manželstva. Žalovaný do času troch
rokov nijako nepreukázal záujem o byt a pokiaľ by nedošlo k podaniu žaloby, bol by byt v podielovom

spoluvlastníctve a žalovanému to bolo jedno. Súd by teda mal prihliadnuť na to, kto má asi väčší záujem
o byt a je pre neho citovo bližšie. Ten, kto by nechal byt vyporiadať do podielového spoluvlastníctva
alebo ten, kto sa snaží ho nadobudnúť podaním žaloby na súd do vlastníctva výlučného, nech už je
to kedykoľvek? Podľa ich názoru sú najvýznamnejšie tieto skutočnosti: Fyzické násilie žalovaného vočižalobkyni bolo preukázané samotným vyjadrením žalovaného a tiež svedeckou výpoveďou syna. Bolo
by nespravodlivé, aby tyran, ktorý vyhodí z domu svoju exmanželku viackrát počas spolužitia, mohol
zostať v byte, kde spolu majú žiť a následne mu má byť byt prisúdený len z dôvodu, že sa v ňom

aktuálne zdržiava. Je vhodné poznamenať, že žalobkyňa z bytu poslednýkrát ušla v roku 2020, žalovaný
v konaní účelovo tvrdí, že odišla dobrovoľne v roku 2017, prípadne uviedol v jednom zo svojich vyjadrení
čas 9 rokov. Druhá skutočnosť, z množstva dokladov, ktoré žalobkyňa doložila, je viac než zjavné, kto
byt zariaďoval, kto sa o čo pričinil, kto v ňom býval a pre koho môže mať byt väčšiu hodnotu. Ďalšia
skutočnosť, pričinenie o nadobudnutie a udržanie nehnuteľnosti. O domácnosť a byt sa starala takmer

výlučne žalobkyňa. Žalovaný naopak byt ničí, neudržiava, neupratuje. Čo sa týka nadobudnutia bytu,
žalobkyňa doložila potvrdenie o splácaní pôžičky, z ktorého je zjavné, kto sa o nadobudnutie pričinil.
Vyhlásenia súrodencov žalovaného sa zjavne nezakladajú na pravde, nakoľko sa odlišujú od listinných
dôkazov. Ďalšia skutočnosť, vzťah k bytu žalobkyne je preukázaný aj výkonom jej zárobkovej činnosti v
súvislosti s bytovým domom, pričom vykonáva viacero významných funkcií a to takých, ktoré by zánikom
vlastníckeho práva k bytu stratila. V súdnom konaní sa hovorilo o tom, že zárobok z týchto činností je

nepatrný a tiež to, že nie všetky funkcie sú naviazané na vlastníctvo k bytu. V praxi je to však inak a
vlastníctvo bytu je družstvom požadované. Funkciu zástupcu vlastníkov by však žalobkyňa stratila aj v
zmysle zákona a o príjem by prišla. Okrem tohto príjmu by prišla o prácu, ktorá ju napĺňa už vyše 20
rokov. Žalobkyňa má navyše nízky dôchodok a aj malý príjem je pre ňu smerodajný. Ďalšia podstatná
skutočnosť je zdravotný stav žalobkyne, ktorá je invalidná dôchodkyňa, ZŤP. Súd by na túto skutočnosť

mal prihliadať. Pre koho je jednoduchšie sťahovať sa a zariaďovať? Ďalšou skutočnosťou je možnosť
kúpynehnuteľnostivrovnakejoblasti,dokoncanatejistejulici,zariadenejnovšiealepšie,akojeaktuálny
byt a to za rovnakú cenu. Majú za to, že nepochybné je zo strany žalovaného jedine to, že byt užíva. V
jeho prípade dokonca ničí. V ostatnom nijakým spôsobom nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by ho
viazala k bytu. To, že zostal v byte, z ktorého násilím vyhodil žalovanú, však v žiadnom prípade nemôže

byť v jeho prospech. Žalobkyňa preukázala všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré uvádza zákon a
jediné čo môže byť v rámci súdneho konania spochybňované je, čo možno považovať za vnos, investíciu
a čo bolo financované z BSM a čo nie. Toto sa však týka jedine výšky vyrovnacieho podielu. To, komu
má byť pridelený byt v prípade existencie skutočností, ktoré uviedla a ktoré boli preukázané, by však
malo byť zjavné. Byt by mal byť jednoznačne prisúdený do vlastníctva žalobkyne, žalobkyňa je schopná

vyplatiť vyrovnací podiel okamžite tak, ako to preukázala.

10. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu uviedol, že po zohľadnení názoru NSSR
vysloveného v rozhodnutí sp. zn.: 5CDo/205/2022 a výsledkov vykonaného dokazovania navrhuje,
aby súd do masy BSM, ktorú je potrebné vyporiadať, zahrnul nasledovný majetok: nehnuteľnosť a

to trojizbový byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX B. G., I. F. E., č.
vchodu XX na prízemí, s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu ako i spoluvlastnícky podiel k pozemku v hodnote, na ktorej sa účastníci dohodli
a to 95.000,- eur. Ďalej navrhuje vyporiadať hnuteľné veci a to koženú sedačku v hodnote 300,-
eur, zariadenie detskej izby - dve postele, rohový písací stôl, polica, dve komody, rohová skriňa,

dvojdverová šatníková skriňa, knižnica, kombinovaná jednodverová skriňa s policami, stolík pod TV,
spolu v hodnote 250,- eur, TV Samsung v hodnote 0,- eur, jedálenský stôl plus 5 stoličiek v hodnote
28,- eur, zariadenie obývacej izby, t. j. sklenená vitrína, knižnica, stolík pod TV, komoda v hodnote
450,- eur, a zariadenie spálne - posteľ, dva nočné stolíky, komoda v hodnote 1.000,- eur. Celková
hodnota majetku tým pádom predstavuje sumu 97.028,- eur. Ďalej v rámci vyporiadania žiada zohľadniť

vnos žalovaného v sume 995,82 eura (30.000 Sk). Čo sa týka spôsobu vysporiadania, do výlučného
vlastníctvažalovanéhonavrhujesúdomprisúdiťnehnuteľnosť,t.j.bytspríslušenstvom,koženúsedačku
v hodnote 300,- eur, jedálenský stôl plus 5 stoličiek v hodnote 28,- eur, zariadenie obývacej izby podľa
špecifikácie vyššie v hodnote 450,- eur, zariadenie spálne podľa uvedenej špecifikácie v hodnote 1.000,-
eur. Celková hodnota nadobúdaného majetku žalovaného predstavuje 96.778,- eur. Do výlučného

vlastníctva žalobkyne prechádza zariadenie detskej izby v hodnote 250,- eur, TV Samsung v hodnote
0,- eur, celková hodnota nadobúdaného majetku je 250,- eur. Čo sa týka hodnotového vyrovnania,
celková hodnota majetku je 97.028,- eur, vnos žalovaného 995,82 eura, pri zachovaní rovnosti podielov
a zohľadnení hodnoty vnosu žalovaného, sa výška podielov vypočíta nasledovne: 97.028,- eur - 995,82
eura sa rovná 96.032,18 eura : 2 rovná sa 48.016,09 eura. Podiel žalobkyne je 48.016,09 eura, podiel

žalovaného je 48.016,09 eura plus vnos 995,82 eura sa rovná 49.011,91 eura. Čiže rozdiel výšky
podielu žalobkyne a ňou nadobúdaného majetku je 48.016,09 eura - 250,- eur rovná sa 47.766,09
eura, čo považuje za sumu hodnotového rozdielu, ktorú bude povinný žalovaný uhradiť v prospech účtu
žalobkyne v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pridelenie bytu do výlučného vlastníctvažalovaného odôvodňuje tým, že žalovaný byt užíva nepretržite 40 rokov. Z tohto dôvodu má k bytu
vytvorený hlboký vzťah, je na predmetný byt naviazaný a aj s ohľadom na svoj dôchodkový vek si nevie
predstaviť po 40 rokoch bývania v danom byte, zvykať si na iné bývanie. Žalovaný nemá inú alternatívu

bývania. Žalovaný uhrádza všetky platby spojené s užívaním bytu, neobstojí tvrdenie žalobkyne,
že nemohla uhrádzať polovicu nákladov z dôvodu nedostatku komunikácie účastníkov. Je členkou
kontrolnej komisie OSBD Levice. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka mohla a mala polovicu nákladov do
bytového družstva uhrádzať. V čase nadobudnutia členského podielu v bytovom družstve, s ktorým bolo
nadobudnutie bytu spojené, sa žalovaný pričinil o získanie bytu, ktorý sa náhle uvoľnil a z darovaných

finančných prostriedkov svojich rodičov uhradil členský vklad v bytovom družstve, ktorý z dôvodu
získania bytu, bolo treba uhradiť ešte pred vznikom manželstva. Poskytnutie finančných prostriedkov zo
strany rodičov bolo potvrdené dvomi svedkami úkonu písomným čestným prehlásením. Tieto svedkyne
zároveňpotvrdili,žekdarovaniufinančnýchprostriedkovžalovanémujehorodičmidošlopotelefonickom
dohovore matky žalovaného a matky žalobkyne a to z dôvodu potreby urýchleného zaplatenia členského
vkladu a získania bytu, o ktorý bol veľký záujem aj zo strany ďalších osôb. Rozhodnutie o pridelení

družstevného bytu bolo zo strany OSBD Levice vydané ešte pre uzatvorením manželstva účastníkov
a to dňa 27.07.1984, pričom byt bol pridelený na meno žalovaného. Samotnú dohodu o odovzdaní a
prevzatí bytu uzatvoril žalovaný dňa 28.08.1984, t. j. tiež pred uzatvorením manželstva, čo sú podstatné
okolnosti, ktoré majú právnu váhu z hľadiska pričinenia sa žalovaného o získanie bytu. Žalobkyňa už 9
rokov býva v rodinnom dome, ktorý dostala darom od svojej matky. Počas konania účelovo previedla byt

na syna Q. B. a účelovo tvrdí, že v súčasnosti žije spolu so žalovaným v ich spoločnom byte. Podotýka,
že žalobkyňa na pojednávaní si nebola istá, či majú v spoločnom byte chladničku, ktorá pochádzala
z predchádzajúceho spolužitia alebo novú chladničku, o čom svedčí jej prehľad o stave bytu a je to
dôkaz toho, že v ňom v skutočnosti nebýva. Počas trvania manželstva účastníkov rodinný dom vo
Svodove, ktorý žalobkyňa nadobudla od svojej matky, prešiel významnou rekonštrukciou, čo nakoniec

potvrdil aj svedok Q. B.. Žalobkyňa svoj odchod z bytu plánovala. Žalovaný kategoricky odmieta tvrdenia
žalobkyne, podľa ktorých sa zo spoločného bytu odsťahovala z dôvodu jeho neprimeraného správania.
Nikdy žalobkyňu fyzicky ani psychicky netýral, čoho dôkazom je aj rozvodový spis, kde žalobkyňa takéto
okolnosti vôbec neuvádzala. Otázka skutočnej pravdy je preukázaná samotnou výpoveďou žalovaného,
ktorý sa vyjadril, že v jednom prípade pri vyostrenej komunikácii so žalobkyňou jej dal tri facky, čo

mohol zatajiť, ale práve týmto chce súdu dať ten správy obraz vo veci, že k žiadnemu opakovanému
násiliu nedochádzalo, ktoré by bolo dôvodom žalobkyne pre opustenie spoločnej domácnosti. Okrem
toho incident sa stal pred viac ako 20 rokmi, čo vôbec nemá súvis s otázkou násilného správania,
ktoré je relevantné v tomto konaní. Otázka bývania žalobkyne je vyriešená a v skutočnosti nemá
záujem o byt z dôvodu naliehavej potreby bývania. Potreba bývania a účelné využitie bytu musí mať

vždy prioritu pred ostatnými ohľadmi, ako je napr. žalobkyňou uvádzaný výkon funkcie spojenej so
zastupovaním vlastníkov bytov. Dáva súdu do pozornosti, že žalobkyňou vykonávaná funkcia členky
kontrolnej komisie nie je závislá od vlastníctva bytu. Je to štandardná funkcia v družstve, ktorá vzniká
voľbou na členskej schôdzi v súlade s obchodným zákonníkom. Ako členka kontrolnej komisie je
zapísaná v obchodnom registri. Žalobkyňa uviedla, že za vykonávané funkcie člena kontrolnej komisie

poberá štvrťročnú odmenu. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalobkyňa na základe živnostenského
oprávnenia naďalej prevádzkuje živnosť v oblasti vedenia účtovníctva, čo potvrdila jednak svedkyňa
D. ako aj svedok Q. B.. Z toho vyplýva, že žalobkyňa aj v prípade, ak ďalším vlastníkom bytu bude
žalovaný, môže naďalej vykonávať funkciu člena kontrolnej komisie a predovšetkým jej príjem nebude
ohrozený, keďže vykonáva živnosť v oblasti vedenia účtovníctva. Existenciu žalobkyňou deklarovaných

vnosov do spoločného majetku, ktoré mali pochádzať z darov jej matky, žalovaný odmieta a nikdy ich
neuznal. V rámci mimosúdnych rokovaní bol žalovaný ochotný prispieť vyššou sumou hodnotového
vyrovnania, avšak len z dôvodu motivácie žalobkyne, keďže má žalovaný prioritný záujem bývať v tomto
byte. Žalobkyňa od začiatku konania neustále menila nielen druh uplatňovaného nároku, ale aj jeho
výšku, čo je jasným dôkazom prispôsobovania dôkaznej situácie svojim potrebám a sledovanému účelu,

ktorým je získanie nedôvodnej výhody v rámci majetkového vyrovnania. Dáva do pozornosti súdu, že
v samotnej žalobe žalobkyňa navrhla zohľadniť financovanie rekonštrukcie bytu účastníkov konania
zo strany matky žalobkyne, čo rozhodne nezodpovedá existencii vlastných finančných prostriedkov
žalobkyne nadobudnutých darom od svojej matky. Aj keď existenciu takýchto investícií matky žalobkyne
žalovanýabsolútneodmieta,zopatrnostivznášanámietkupremlčania.Otom,žerekonštrukciabytubola

financovaná zo spoločných finančných prostriedkov tvoriacich BSM, svedčia nasledovné skutočnosti.
Žalobkyňa nedokázala preukázať svoje tvrdenia, že k odovzdaniu finančných prostriedkov, tvoriacich
údajný dar zo strany jej matky došlo. Žalobkyňa predložila výpisy z účtu svojej matky, svedkyne D.,
ktoré preukazujú len existenciu finančných prostriedkov na účte svedkyne D., avšak žiadne výberyna prevody. Matka žalobkyne ako svedkyňa na pojednávaní na otázku, či má nejaký doklad o výbere
finančných prostriedkov z účtu uviedla, že nemá. Žalobkyňa nepreukázala ani použitie finančných
prostriedkov zo stavebného sporenia jej matky na rekonštrukciu bytu ako vyplynulo z predložených listín,

stavebné sporenia boli vypovedané v úplne inom období a finančné plnenia z nich boli poskytnuté v
iných obdobiach, než boli rekonštrukčné práce uskutočnené. Je pravdepodobné, že matka žalobkyne z
dôvodu získania štátnej prémie zo stavebného sporenia následne použila doklady o nákupe materiálu,
resp. vybavenia bytu na preukázanie účelu použitia finančných prostriedkov. V danom čase však už boli
stavebné práce ukončené a finančne vysporiadané. K vysporiadaniu došlo zo spoločných finančných

prostriedkov tvoriacich BSM. Žalovaný prispieval zo svojho príjmu na rekonštrukciu a odmieta preto
účelové tvrdenia žalobkyne o nepričinení sa žalovaného o zhodnotenie bytu. O ostatných nárokoch,
ktoré boli predmetom dokazovania, ktoré sa týkajú ďalších hnuteľných vecí, zostatkov na účtoch
účastníkov, v súlade s citovaným rozhodnutím NSSR platí fikcia vyporiadania vyplývajúca z ustanovenia
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, preto o týchto nárokoch nie je možné v tomto konaní rozhodnúť.

11. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Levice ako
súd prvej inštancie (prvoinštančný súd) v spore takto rozhodol:

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazuje:

- TV SAMSUNG UE46K5102AKXBT - LED TV v zostatkovej hodnote ........ 0, eur,
- jedálenský stôl a päť stoličiek v zostatkovej hodnote .................................. 28,- eur,
- zariadenie obývacej izby (sklenená vitrína, knižnica, komoda a stolík pod TV) v zostatkovej
hodnote .................................................................................. 300,- eur,
- zariadenie spálne (posteľ, 2 nočné stolíky, komoda) v zostatkovej

hodnote ..................................................................................................................... 140,- eur .

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikazuje:

- nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX, vedeného pre okres Levice, obec G., katastrálne

územie G., a to byt č. 1, na prízemí vo vchode S. 23 bytového domu so súpisným číslom
XXXX, postaveného na parcele registra „C“, parcela č. 3612 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 491 m2 v podiele 1/1 k celku a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8143/287915, v
hodnote ................................................................................................................. 95.000,- eur,

- zariadenie detskej izby (2 postele, rohový písací stôl, polica, 2 komody, rohová skriňa, dvojdverová
šatníková skriňa, knižnica, kombinovaná jednodverová skriňa s policami a stolík pod TV) v zostatkovej
hodnote ..................................... 250,- eur,
- koženú sedačku v zostatkovej hodnote ....................................................... 300,- eur.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania z vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 54.480,75 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Svoje rozhodnutie, s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. – OZ – § 136 ods. 1 a 2, § 143, § 144, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3,
§ 149 ods. 4, § 150), citované ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. – ObZ - §
2 ods. 1 a 2, § 238 ods. 1), citované ustanovenie § 8a ods. 5 vety prvej a druhej zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a citované ustanovenia Civilného sporového poriadku

(zákon č. 160/2015 Z. z. – CSP - § 151 ods. 1, § 216 ods. 1 a 2, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1 a 2 a §
262 ods. 1), odôvodnil nasledovne:

12.1. V súvislosti so zákonnou domnienkou vyporiadania zakotvenou v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 5Cdo/205/2022 zo

14.12.2023 uviedol: „Skoršia právna úprava vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
predpokladala, že súd viazaný povinnosťou vyporiadať všetok majetok patriaci do BSM bude z úradnej
činnosti zisťovať rozsah masy majetku patriaceho do BSM. Táto prax zároveň umožňovala kedykoľvek
počas prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM podávať opakovane návrhy na vyporiadavanieďalších a ďalších položiek. Zákonodarca už novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982
Zb. účinnou od 01. januára 1983 prehĺbil dispozitívny charakter noriem upravujúcich BSM a z dôvodu
potreby zabezpečenia právnej istoty stanovil trojročnú lehotu, v ktorej bývalí manželia môžu predmet

bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota uplynie
márne, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ (nevyvrátiteľná právna
domnienka), brániace existencii nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú
dobu. Uvedené potom nevylučuje, aby (bývalí) manželia nepristúpili ku kumulácii rôznych spôsobov
vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadali jednu jeho časť dohodou,

ďalšiu rozhodnutím súdu s tým, že zostávajúca časť bude vyporiadaná zákonnou domnienkou.
Dovolací súd dospel k záveru, že ak bývalí manželia navrhnú v lehote do troch rokov od zániku ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať súdnym rozhodnutím iba časť ich majetku, súd
môže do vyporiadania zahrnúť iba túto časť. Takémuto záveru nasvedčuje aj ust. § 149 ods. 5 OZ,
v zmysle ktorého, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu
alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená

v odseku 4.“ „Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že k zániku bezpodielového vlastníctva strán sporu
došlo dňom 12. januára 2016 (deň právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva). Ak žalobkyňa
navrhla uvedenú sumu k vyporiadaniu najskôr 09. septembra 2020, urobila tak v čase, keď ohľadom
tohto nároku platila zákonná domnienka daná v § 149 ods. 4 OZ. Dovolací súd potom rozhodnutie
odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na § 449 ods. 1, 2 zrušil a vec vrátil (§

450 OZ) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“ Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadviazalo
na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej Republiky (v rozhodnutiach 22Cdo/2881/2008,
22Cdo/3000/2011, z ktorých citoval), keď poukázal tiež na rozhodnutia NS SR sp.zn.7Cdo/288/2013
(k vysporiadaniu BSM) a 3Cdo/198/2017 (k okamžitým účinkom judikatúry).

12.2. V konaní nebolo sporné, že do masy BSM patrí byt evidovaný na LV č. XXXX, vedený pre okres
G., obec G., katastrálne územie G., a to byt č. 1, I. T. B. B. S. 23 bytového domu so súpisným číslom
XXXX, postavenom na parcele reg. „C“, parcela č. 3612 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 491
m2, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8143/287915, pričom strany sporu sa tiež zhodli na tom, že

všeobecná hodnota bytu predstavuje sumu 95.000,- eur. Sporná zostala otázka, ktorá zo strán sporu
nadobudne túto nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva.

12.3.Vkonanínapokonnebolospornéanito,žedomasyBSMpatriaajhnuteľnéveciatoTVSAMSUNG
UE46K5102AKXBT - LED TV, zariadenie detskej izby, kožená sedačka, jedálenský stôl a 5 stoličiek,

zariadenie obývacej izby a zariadenie spálne. Strany sporu sa na pojednávaní konanom dňa 15.05.2024
zhodli na tom, že TV SAMSUNG UE46K5102AKXBT - LED TV nadobudne do výlučného vlastníctva
žalobkyňa a to so zostatkovou hodnotou 0,- eur. Zariadenie detskej izby tvoria v zmysle zhodného
tvrdeniastránsporu2postele,rohovýpísacístôl,polica,2komody,rohováskriňa,dvojdverovášatníková
skriňa,knižnica,kombinovanájednodverováskriňaspolicamiastolíkpodtelevízor.Stranysporuzhodne

uviedli, že zostatková hodnota zariadenia detskej izby, predstavuje sumu 250,- eur, pričom žiadna zo
stránsporuotietohnuteľnévecizáujemnemá.Stranysporusatiežzhodlinatom,žekoženásedačkamá
zostatkovú hodnotu 300,- eur a spočiatku žiadali, aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva tej strany
sporu, ktorá nadobudne byt. Žalobkyňa následne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2024
uviedla, že pokiaľ by súd prikázal byt do výlučného vlastníctva žalovaného, o nadobudnutie koženej

sedačky do svojho výlučného vlastníctva záujem nemá. Zostatkovú hodnotu jedálenského stola a 5
stoličiek ustálili strany sporu na pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 sume 28,- eur, pričom obe strany
sporu mali záujem o nadobudnutie týchto hnuteľných vecí do svojho výlučného vlastníctva. Strany
sporu sa na zostatkovej hodnote zariadenia obývacej izby (sklenená vitrína, knižnica, komoda a stolík
pod TV) nezhodli, žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 15.03.2024 udávala zostatkovú hodnotu

300,- eur, žalovaný zostatkovú hodnotu 450,- eur. Následne zaslala žalobkyňa dňa 07.05.2024 písomné
vyjadrenie, v ktorom argumentovala, že vychádzajúc z nadobúdacej ceny zariadenia vo výške 67.950,-
Sk, resp. 2.255,- eur, má za to, že zostatková hodnota zariadenia obývacej izby predstavuje sumu 225,-
eur. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 žalobkyňa zotrvala na zostatkovej hodnote 225,- eur,
žalovaný zotrval na zostatkovej hodnote 450,- eur. Keďže strany sporu zostatkovú hodnotu zariadenia

obývacej izby nijakým spôsobom nepreukázali, vychádzal súd z nespornej zostatkovej hodnoty, ktorá
bola ustálená ako prvá a to vo výške 300,- eur, keď žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 07.05.2024
uvádzala nižšie zostatkové hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí, než na tomu predchádzajúcom
pojednávaní (okrem koženej sedačky) a hoci argumentovala, že zostatkovú hodnotu ustálila po novompo konzultácii so znalcom, túto skutočnosť súdu nijakým spôsobom nepreukázala. Súd tak považoval
za spravodlivé, pokiaľ strany sporu súdu žiadne dôkazy nepredložili (hoci súd žalobkyňu upozornil, že
má možnosť odborné vyjadrenie znalca predložiť, avšak sama tvrdila, že išlo len o ústnu komunikáciu),

ustáliť zostatkovú hodnotu zariadenia obývacej izby vo výške 300,- eur. V tejto súvislosti ďalej obe strany
sporu spočiatku zhodne žiadali, by bolo zariadenie obývacej izby prikázané do výlučného vlastníctva
tej strany sporu, ktorá nadobudne do svojho výlučného vlastníctva samotný byt. Žalobkyňa napokon
na pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 žiadala, aby bolo zariadenie obývacej izby prikázané do jej
výlučného vlastníctva, žalovaný mal o toto zariadenie záujem len pre prípad, že mu bude prikázaný

aj samotný byt. Strany sporu sa ďalej na pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 zhodli na tom, že
zariadenie spálne (posteľ, 2 nočné stolíky, komoda) má zostatkovú hodnotu 140,- eur, pričom obe strany
prejavili záujem o jeho nadobudnutie do výlučného vlastníctva. Ostatné hnuteľné veci napokon strany
sporu nežiadali vyporiadať.

12.4. Žalobkyňa žiadala ďalej vyporiadať hodnotu kapitálového a životného poistenia žalovaného

Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group z poistnej zmluvy č.: XXXXXXXXXX/
XXXXXXXXXXB.výške3.493,92eura(č.l.:243).Vkonaníexistenciakapitálovéhoaživotnéhopoistenia
žalovaného nebola sporná, žalovaný súdu tiež predložil listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že odkupná
hodnota poistenia ku dňu 17.05.2018 predstavovala sumu 3.493,92 eura. Tu je treba v prvom rade
poukázať na stanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSR k výkladu ustanovení Občanského zákonníku

o bezpodílovém spoluvlastnictví manželů z 03.02.1972, sp. zn.: Cpj. 86/71, uverejneného v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 42/1972, podľa ktorého „Aj v prípade poistných zmlúv týkajúcich
sa poistenia osôb je nutné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách a plneniach, že totiž do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie zo zmluvy poistnej, pokiaľ bolo počas trvania
manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Poistka sama však môže predstavovať

určitú hodnotu, pretože pri poistení osôb je poisťovňa povinná v zmysle ustanovenia § 362 o. z.
v niektorých prípadoch pri zániku poistenia vyplatiť odbytné (porov. tiež ustanovenie § 13 vyhlášky
č. 49/1964 Zb.). Treba skúmať, aký je stav poistky v čase zániku manželstva, či a aké nároky z
poistiek vyplývajú, popr. aké odbytné by bolo k tomuto dňu štátnou poisťovňou vyplatené, a na tieto
nároky potom ako na iné pohľadávky pri vysporiadaní prihliadať. Pri zisťovaní týchto nárokov bude

nevyhnutný dotaz na štátnu poisťovňu. Pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného platené za trvania
manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov, nemožno posudzovať
tieto platby pri vyrovnaní ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za
trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov a k hodnote takto získanej bude treba
podľa vyššie uvedených zásad prihliadať pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“

Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, predmetom vyporiadania nárokov z poistenia je buď poistné
plnenie, pokiaľ bolo za trvania manželstva plnené, inak jeho „odkupná hodnota“ ku dňu zániku BSM a
nie „suma tvoriaca súčet zaplatených splátok za trvania manželstva“ ako to tvrdila v konaní žalobkyňa.
V prejednávanej veci by tak bola predmetom vyporiadania práve „odkupná hodnota“ poistenia, ktorá
je bezpochyby majetkovým právom, ktoré je pre manželov spoločné. Žalobkyňa predmetný nárok však

učinila predmetom konania až na pojednávaní konanom dňa 15.03.2024 a to vyslovene na základe
otázky súdu, či túto hodnotu poistenia žalovaného žiada v konaní vyporiadať. Keďže k zániku BSM strán
sporu došlo dňa 17.05.2018, trojročná lehota zakotvená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka uplynula
dňa 17.05.2021, a teda tento nárok bol učinený predmetom konania až po nástupe nevyvrátiteľnej
právnej domnienky zakotvenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej o majetkových

právach, ktoré sú manželom spoločné, teda o spoločných dlhoch a pohľadávkach platí, že bývalí
manželia sú z týchto majetkových práv vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní rovnakým dielom.
Na základe uvedeného, keď k vyporiadaniu tohto majetkového práva došlo zo zákona tak, že bývalí
manželia sú z tohto majetkového práva oprávnení rovnakým dielom, k jeho vyporiadaniu súdnym
rozhodnutím už dôjsť nemôže. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj zásadu, ktorá platila už v

rímskom práve, a na ktorú v súvislosti s plynutím prekluzívnej lehoty pri vyporiadaní BSM poukázal vo
vyššie citovanej judikatúre aj Najvyšší súd Českej republiky, a síce „vigilantibus iura scripta sunt“, teda
„práva patria len bdelým“. Z tejto zásady teda vyplýva, že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú riadne a včas a to s
dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, pretože v opačnom prípade o ne môžu prísť a to či už z

dôvodu ich podcenenia alebo zanedbania. Ak teda žalobkyňa podala žalobu v posledný deň lehoty, mala
podľa názoru súdu dostatok priestoru na podanie žaloby so všetkou starostlivosťou, predvídateľnosťou
a dôslednosťou, a pokiaľ sa tak rozhodla na „poslednú chvíľu“, čomu svedčí aj samotný rozsah žaloby
(hoci v samotnom konaní predložila množstvo listinných dôkazov), potom musí žalobkyňa znášaťdôsledky tohto svojho oneskoreného konania. Žalobkyňa mala možnosť podľa názoru súdu označiť v
žalobe jednotlivé majetkové práva aj všeobecne (napr. bližšie nešpecifikované doplnkové dôchodkové
sporenia, peňažné prostriedky na bližšie nešpecifikovaných účtoch, nešpecifikované cenné papiere,

nešpecifikované investičné sporenia) pokiaľ o nich nemala úplné a presné informácie, avšak tu je
potrebnézároveňuviesť,žežalobkyňavpriebehukonaniadokázalalistinnédôkazysvedčiaceotakýchto
majetkových právach súdu predkladať a potom nie je zrejmé, prečo tak neučinila už v čase podania
žaloby. Súd sa však vychádzajúc z celého priebehu konania domnieva, že postupné rozširovanie
masy BSM tak zo strany žalobkyne ako aj zo strany žalovaného, je s najväčšou pravdepodobnosťou

len dôsledkom nezhody o tom, kto nadobudne sporný byt do svojho výlučného vlastníctva a nebolo
pôvodným zámerom strán sporu. Súd navyše v priebehu konania upovedomil strany sporu o právnych
následkoch vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Cdo/205/2022
z 14.12.2023 na prejednávanú vec a vyzýval ich na mimosúdne vyriešenie sporu, v rámci ktorého
by bolo možné na rozdiel od súdneho rozhodnutia, zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní
najavo, keďže rozhodovacia prax (rozsudok NS SR, sp. zn.: 8 Sž 10/2007 zo dňa 17.10. 2007) umožňuje

uzatvoriť mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM aj po uplynutí troch rokov od zániku BSM, pokiaľ
prebieha súdne konanie o vyporiadanie BSM, avšak neúspešne. Záverom súd v súvislosti s týmto
uplatneným nárokom už len dodáva, že žalobkyni nič nebráni (keďže odkupná hodnota poistenia bola
v konaní preukázaná) uplatniť si tento nárok voči žalovanému prostredníctvom iného inštitútu ochrany
práva, než inštitútu vyporiadania BSM.

12.5. Žalobkyňa žiadala tiež vyporiadať hodnotu príspevkov žalovaného na doplnkovom dôchodkovom
sporení spoločnosti NN Tatry - Sympatia, d.d.s. (č.l.: 246). Doplnkové dôchodkové sporenie, tzv.
„tretí pilier“, je dobrovoľná forma sporenia na dôchodok s tým, že dobrovoľne môže prispievať tak
zamestnanec ako aj jeho zamestnávateľ. Tu je treba uviesť, že pokiaľ ide o príspevky samotného

zamestnanca, tieto príspevky patria podľa názoru súdu do BSM, pretože príspevky predstavujú časť
vyplatenej mzdy zamestnanca, ktoré zamestnávateľ v zmysle požiadavky zamestnanca, po vykonaní
tejto zrážky zo mzdy, zasiela na účet správcovskej spoločnosti. Toto sa však nevzťahuje na príspevky
zamestnávateľa, pretože tento dobrovoľný príspevok zamestnávateľa nepredstavuje súčasť mzdy.
Uvedenému nasvedčuje okrem iného aj skutočnosť, že zamestnanec, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu

o doplnkovom dôchodkovom sporení, (teda tzv. „tretí pilier“) nemá nárok na vyplatenie tohto príspevku
žiadnym iným titulom. K záveru, že príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie
nepatrí do masy BSM, dospel napokon aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku sp. zn.:
9Co/278/2019 zo dňa 14.10.2020. Podľa druhej vety § 150 Občianskeho zákonníka, každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Prostredníctvom
tejto druhej vety tak Občiansky zákonník rieši majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným
majetkom manželov, ku ktorým dochádzalo počas trvania manželstva. Medzi takéto presuny tak
patrí aj presun z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do oddeleného vlastníctva niektorého
z manželov. V tejto súvislosti je ešte nutné zopakovať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v

uznesení sp. zn.: 7Cdo/288/2013 zo dňa 18.11.2014 zastal názor, že v rámci vyporiadania BSM
súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
(samostatný) majetok niektorého z manželov, pričom na tieto závery následne odkázal Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj vo svojom ďalšom uznesení sp. zn.: 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023. V
zmysle vyššie uvedenej argumentácie má tak súd za to, že dobrovoľné príspevky zamestnanca na

doplnkové dôchodkové sporenie tak predstavujú majetok vynaložený z BSM na oddelený majetok
sporiaceho zamestnanca, pričom na túto skutočnosť súd prihliada i bez návrhu a žalovaný je tak
povinný nahradiť žalobkyni polovicu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho oddelený
majetok. Ako vyplýva z oznámenia NN Tatry - Sympatia, d.d.s., a.s., príspevky žalovaného ako účastníka
doplnkového dôchodkového sporenia k účastníckej zmluve č. 1103614758, predstavovali od 25.01.2006

do 27.04.2018 sumu vo výške 13.879,50 eura (výsledok posúdenia v bode 63., resp.12.33.).

12.6. Žalobkyňa v konaní ďalej žiadala vyporiadať zostatok peňažných prostriedkov žalovaného na
osobnom účte „Space účet senior“, IBAN: E., vedený v E. E., M., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo
výške 10.896,40 eura. Skutočnosť, že žalovaný bol ku dňu zániku BSM majiteľom osobného účtu „Space

účet senior“ so zostatkom vo výške 10.896,40 eura, bola v konaní preukázaná odpoveďou Slovenskej
sporiteľne, a.s. na základe elektronickej lustrácie v bankách (č.l.: 579). Žalobkyňa však prípadnú
existenciu peňažných prostriedkov na účtoch žalovaného uviedla a teda učinila predmetom konania až
vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2023. K zániku BSM strán sporu došlo dňa 17.05.2018, trojročnálehota zakotvená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 17.05.2021, a teda toto prípadné
majetkové právo tak bolo učinené predmetom konania až po nástupe nevyvrátiteľnej právnej domnienky
zakotvenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Peňažné prostriedky či už na základe zmluvy o

bežnom účte alebo na základe zmluvy o vkladovom účte, nie sú v zmysle judikatúry majetkom majiteľa
účtu, ale peňažného ústavu, voči ktorému má majiteľ účtu peňažnú pohľadávku (Najvyšší súd Českej
republiky, sp. zn.: 35 Odo 801/2002 zo dňa 10.11.2004). Na základe uvedeného, keď k vyporiadaniu
spoločnej pohľadávky manželov voči peňažnému ústavu došlo zo zákona tak, že bývalí manželia sú z
tohto majetkového práva oprávnení rovnakým dielom, k jeho vyporiadaniu súdnym rozhodnutím už dôjsť

nemôže. Súd dáva žalobkyni opäť do pozornosti, že v žalobe, ktorú podala v posledný deň lehoty, mohla
a mala pre uplatnenie tohto majetkového práva aspoň všeobecne označiť prípadnú existenciu takéhoto
majetkového práva s tým, že žiada v tomto smere vykonať dokazovanie, pokiaľ teda nemala vedomosť
o tom, akých účtov a v ktorých peňažných ústavoch je žalovaný majiteľom a to s poukazom aj na to,
že pravdepodobnosť, že je strana sporu majiteľom nejakých účtov v peňažných ústavoch, je v súčasnej
dobe veľmi vysoko pravdepodobná. Záverom je opäť potrebné uviesť, že žalobkyni nič nebráni (keďže

zostatok peňažných prostriedkov na osobnom účte žalovaného je spoľahlivo preukázaný) uplatniť si
tento nárok voči žalovanému prostredníctvom iného inštitútu ochrany práva, než inštitútu vyporiadania
BSM.

12.7. Žalobkyňa tiež žiadala vyporiadať zostatok peňažných prostriedkov, ktoré mal žalovaný ku dňu

zániku BSM na osobnom účte „Šikovné investičné sporenie“, IBAN: E., vedený v E. E., M., so zostatkom
ku dňu zániku BSM vo výške 2.002,79 eura (č.l.: 579). Skutočnosť, že žalovaný bol ku dňu zániku
BSM majiteľom účtu „Šikovné investičné sporenie“ so zostatkom vo výške 2.002,79 eura, bola v konaní
preukázaná odpoveďou Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe elektronickej lustrácie v bankách. Z
mimoriadneho výpisu z účtu: Účet šikovného sporenia za účtovné obdobie od 01.06.2021 do 01.07.2021

(č.l.: 724) súd ďalej zistil, že tento účet bol po zániku BSM zrušený a peňažné prostriedky vo výške
2.005,70 eura boli v rámci vysporiadania pri zrušení tohto účtu dňa 03.06.2021 prevedené na osobný
účet žalovaného vedený v E., M. („Space účet“) dňa 03.06.2021 (č.l.: 725). V tejto súvislosti je potrebné
odkázať na právnu argumentáciu uvedenú v bode 22. tohto súdneho rozhodnutia( predchádzajúci bod
12.6.) a súd zároveň konštatuje, že ku dňu zániku BSM tak existovala ďalšia spoločná pohľadávka

manželov voči tomuto peňažnému ústavu vo výške 2.002,79 eura a keďže žalobkyňa učinila predmetom
konania tento nárok preukázateľne až po nástupe nevyvrátiteľnej právnej domnienky zakotvenej v § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka, k vyporiadaniu spoločnej pohľadávky manželov voči peňažnému ústavu
došlo opäť zo zákona tak, že bývalí manželia sú z tohto majetkového práva oprávnení rovnakým dielom,
a k jeho vyporiadaniu súdnym rozhodnutím už dôjsť nemôže. Žalobkyni však opäť nič nebráni uplatniť si

tento nárok voči žalovanému prostredníctvom iného inštitútu ochrany práva, než inštitútu vyporiadania
BSM.

12.8. Žalobkyňa v konaní žiadala ďalej vyporiadať aj peňažné prostriedky nadobudnuté žalovaným
titulom zrušenia Eurového dlhopisového fondu žalovaného vedeného v spoločnosti Erste Asset

Management GmbH. Ako vyplýva z odpovede spoločnosti Erste Asset Management GmbH, pobočka
Slovenská republika (č.l.: 591), žalovaný bol ku dňu zániku BSM podielnikom podielového fondu Erste
Asset Management GmbH, Eurový dlhopisový fond, o.p.f, ISIN: E., s počtom podielov 44.423 ks, s
hodnotou podielov ku dňu zániku BSM vo výške 2.402,40 eura. Z výpisu z tohto majetkového účtu ku
dňu 25.05.2021 (č.l.: 724/opačná strana) vyplýva, že žalovaný mal k tomuto dátumu počet podielov

176.016 ks, s hodnotou vo výške 9.534,43 eura, pričom žalovaný tieto podiely odpredal a peňažné
prostriedky vo výške 9.545,36 eura mu boli vyplatené na osobný účet („Space účet“) dňa 04.06.2021
(č.l.: 725). V tejto súvislosti súd opäť konštatuje, že ku dňu zániku BSM existovalo spoločné majetkové
právo manželov spočívajúce v podieloch manželov v podielovom fonde o hodnote podielov vo výške
2.402,40 eura, pričom žalobkyňa preukázateľne učinila predmetom konania tento nárok až po nástupe

nevyvrátiteľnej právnej domnienky zakotvenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho
tak k vyporiadaniu tohto spoločného majetkového práva došlo opäť zo zákona tak, že bývalí manželia
sú z tohto majetkového práva oprávnení rovnakým dielom, a k jeho vyporiadaniu súdnym rozhodnutím
už dôjsť nemôže. Súd opäť zdôrazňuje, že žalobkyni nič nebráni uplatniť si tento nárok voči žalovanému
prostredníctvom iného inštitútu ochrany práva, než inštitútu vyporiadania BSM.

12.9. Žalovaný v konaní žiadal vyporiadať zostatok žalobkyne na osobnom účte vedenom v T. D., M.,
IBAN: E., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 10.019,45 eura. Skutočnosť, že žalobkyňa bola
ku dňu zániku BSM majiteľkou osobného účtu v Poštovej banke, a. s. so zostatkom vo výške 10.019,45eura, bola v konaní preukázaná odpoveďou Poštovej banky, a. s., na základe elektronickej lustrácie v
bankách (č.l.: 586). Žalobkyňa sa k tomuto zostatku vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podaním zo dňa 06.05.2024 kde uvádzala, že na tomto osobnom účte si šetrí svoj invalidný dôchodok

od roku 2003. Následne vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2024 poukázala žalobkyňa na to, že od
zostatku peňažných prostriedkov ku dňu zániku BSM je potrebné odpočítať sumu 6.000,- eur, ktoré
dostala darom od svojej matky J. D.. K uvedenému predložila výpis z účtu J. D. zo dňa 20.01.2017
ohľadom tejto transakcie, z ktorého vyplýva, že v prospech účtu žalobkyne bola zaslaná suma vo výške
6.000,- eur. Žalobkyňa tiež predložila „Vyjadrenie J. D. k rekonštrukcii domu a majetkovým pomerom

pani B. a jej bývalého manžela“ zo dňa 02.09.2024, kde v tejto súvislosti vyhlásila, že dňa 20.01.2017
darovala svojej dcére finančné prostriedky vo výške 6.000,- eur. Žalovaný vo vzťahu k darovaniu sumy
6.000,- eur na pojednávaní namietal, že prevod sa realizoval v januári 2017, k rozvodu došlo v máji
2017 a za tie 4 mesiace sa s tými peniazmi mohlo udiať čokoľvek. Argumentoval, že tieto peňažné
prostriedky za tú dobu mohli byť vybraté, použité na podnikanie, resp. na čokoľvek, keďže tam nie je
kompletný výpis za nasledujúce mesiace. Tu je nutné v prvom rade zo strany súdu uviesť, že všetky

príjmy manželov, ktoré nie sú z BSM vylúčené zákonom alebo ak nedošlo k dohode o zúžení rozsahu
tohto majetku podľa § 143a Občianskeho zákonníka, patria do BSM a teda do BSM patria aj príjmy
zo sociálneho zabezpečenia vyplácané podľa zákonov o sociálnom poistení, ak ich oprávnený manžel
prevzal a teda nepochybne aj invalidný dôchodok žalobkyne. V tejto súvislosti súd ďalej udáva, že
je nesporné, že matka žalobkyne zaslala žalobkyni bezhotovostným prevodom sumu 6.000,- eur dňa

20.01.2017 na tento jej osobný účet vedený v T. D., M., avšak bez ďalších dôkazov nie je možné ustáliť,
či sa tieto peňažné prostriedky nachádzali na tomto účte aj ku dňu zániku BSM a teda či ich žalobkyňa
za obdobie od zaslania týchto peňažných prostriedkov do zániku BSM z účtu vybrala alebo nie. Dôkazná
povinnosť bola v tomto smere podľa názoru súdu na žalobkyni, keď žalovaný jej skutkové tvrdenie
účinne spochybnil a žalobkyňa v tomto smere žiaden ďalší dôkaz nenavrhla vykonať. Bez ohľadu však

na to, aký bol zostatok na účte žalobkyne ku dňu zániku BSM, či tento zostatok skutočne subsumoval
peňažné prostriedky od matky žalobkyne alebo nie, ku dňu zániku BSM existovala ďalšia spoločná
pohľadávka manželov voči peňažnému ústavu (Poštová banka, a. s., po zmene obchodného mena
365.bank), avšak keďže žalovaný učinil predmetom konania tento nárok preukázateľne až po nástupe
nevyvrátiteľnej právnej domnienky zakotvenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, k vyporiadaniu

spoločnejpohľadávkymanželovvočipeňažnémuústavudošloopäťzozákonatak,žebývalímanželiasú
z tohto majetkového práva oprávnení rovnakým dielom, a k jeho vyporiadaniu súdnym rozhodnutím už
dôjsť nemôže. Z uvedených dôvodov tak skutočná výška zostatku na osobnom účte, ktorého majiteľkou
ku dňu zániku BSM bola žalobkyňa, právnu relevanciu na prejednávanú vec nemá. Záverom súd udáva,
že ani žalovanému nič nebráni uplatniť si tento nárok voči žalobkyni prostredníctvom iného inštitútu

ochrany práva, než inštitútu vyporiadania BSM.

12.10. Žalovaný žiadal ďalej v konaní vyporiadať zostatok žalobkyne na termínovanom vkladovom účte
vedenom v T. D., M., IBAN: E., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 8.239,35 eura. Skutočnosť,
že žalovaná bola ku dňu zániku BSM majiteľkou termínovaného vkladového účtu v Poštovej banke, a.

s. so zostatkom vo výške 8.239,35 eura, bola v konaní preukázaná odpoveďou Poštovej banky, a. s.,
na základe elektronickej lustrácie v bankách (č.l.: 586). V tejto súvislosti žalobkyňa vo svojom vyjadrení
zo dňa 06.05.2024 uviedla, že zostatok na termínovanom vkladovom účte predstavuje jej príjem
vydaný v rámci predpisov o reštitúcii. Argumentovala, že mesto Želiezovce v rámci reštitúcie pridelilo
pozemok so zrúcaninou zámennou zmluvou na žalobkyňu a jej rodinu. Tento pozemok bol žalobkyňou

predaný na základe kúpnej zmluvy, pričom finančné prostriedky, ktoré na základe toho nadobudla, sú
vo výške 7.145,- eur, zvyšnú časť tvoria úroky z u uvedeného reštitučného vyporiadania. Žalobkyňa tak
mala za to, že tieto prostriedky nespadajú do BSM, nakoľko išlo len o transformáciu jej majetku. Na
preukázanie svojej argumentácie predložila žalobkyňa súdu v tejto súvislosti Zámennú zmluvu zo dňa
31.03.2009 (chýba strana číslo 2 zmluvy), ktorá bola uzavretá medzi mestom Želiezovce, žalobkyňou a

ďalšími dvomi osobami. V zmysle žalobkyňou predloženej Kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.2010, odpredala
žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorú zámennou zmluvou nadobudla od mesta
K., za kúpnu cenu vo výške 7.145,- eur. Tu je v prvom rade potrebné uviesť, že z predložených listinných
dôkazov nijako nevyplýva, že sa jedná o majetok vydaný v rámci predpisov o reštitúcii majetku tak, ako to
tvrdí žalobkyňa. Žalovaný však skutkové tvrdenie žalobkyne, že predmetný spoluvlastnícky podiel patril

do výlučného vlastníctva žalobkyne, nijako nerozporoval. Ďalej je potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa
skutočnosť, že peňažné prostriedky nadobudnuté predajom jej spoluvlastníckeho podielu na vyššie
spomenutej nehnuteľnosti vo výške 7.145,- eur skutočne vložila na sporný termínovaný vkladový účet
a že sa tam tieto peňažné prostriedky aj skutočne nachádzali ku dňu zániku BSM, nijakým spôsobomnepreukázala, žalovaný však ani toto jej skutkové tvrdenie nijakým spôsobom nerozporoval, v dôsledku
čoho tak ide opäť o nesporné skutkové tvrdenie. Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že peňažné
prostriedky žalobkyne vo výške 7.145,- eur, ktoré nadobudla titulom výťažku z veci (spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnosti), ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve, sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne,
nakoľko zámena samostatného majetku žalobkyne za iný majetok, je len zmenou jeho hospodárskej
povahy. Uvedené vyplýva z tzv. „surogačnej zásady“, v zmysle ktorej vec nastupuje miesto ceny, resp.
cena namiesto veci. Inak je to ale pokiaľ ide o pripísané úroky na termínovanom vkladovom účte.
Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú totiž aj výnosy, úžitky a prírastky vecí (napr. úroky z

peňazí, plody, mláďatá zvierat atď.) a to bez ohľadu na to, či ide o veci patriace do BSM alebo do
výlučného vlastníctva jedného z manželov (R 42/1972). Z § 143 Občianskeho zákonníka totiž nemožno
vyvodiť, že by z bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli okrem majetku, ktorý je tam výslovne
uvedený, vylúčené aj výnosy z tohto majetku. Jeden z manželov totiž za trvania manželstva získava
nové majetkové hodnoty do spoločného majetku, a preto veci takto nadobudnuté, sa stávajú predmetom
BSM. Súd v zmysle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že pripísané úroky na termínovanom

vkladovom účte žalobkyne predstavujú výnos z veci a patria v zmysle konštantnej judikatúry do BSM.
Výnos z peňažných prostriedkov na termínovanom vkladovom účte žalobkyne predstavoval ku dňu
zániku BSM sumu vo výške 1.094,35 eura (8.239,35 eura - 7.145,- eur), pričom tieto peňažné prostriedky
predstavovali ku dňu zániku BSM spoločnú pohľadávku manželov voči peňažnému ústavu (Poštová
banka, a. s., po zmene obchodného mena 365.bank). Keďže však žalovaný učinil predmetom konania

tento nárok preukázateľne až po nástupe nevyvrátiteľnej právnej domnienky zakotvenej v § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, k vyporiadaniu spoločnej pohľadávky manželov voči peňažnému ústavu došlo
opäť zo zákona tak, že bývalí manželia sú z tohto majetkového práva oprávnení rovnakým dielom, a k
jeho vyporiadaniu súdnym rozhodnutím už dôjsť nemôže. Aj tu platí, že žalovanému nič nebráni uplatniť
si tento nárok voči žalobkyni prostredníctvom iného inštitútu ochrany práva, než inštitútu vyporiadania

BSM.

12.11. Žalovaný žiadal tiež vyporiadať zostatok žalobkyne na „VÚB biznis účte“ vedenom vo B. U. D.,
M., IBAN: E., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 12.403,06 eura. Skutočnosť, že žalovaná bola
ku dňu zániku BSM majiteľkou „VÚB“ biznis účtu vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., so zostatkom

vo výške 12.403,06 eura, bola v konaní preukázaná elektronickou odpoveďou Všeobecnej úverovej
banky, a. s. na základe elektronickej lustrácie v bankách (č.l.: 614). Žalovaný v tejto súvislosti vo
svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2024 argumentoval, že podľa platnej judikatúry (R 42/1972), výnosy z
podnikania rovnako ako mzda, patria do BSM, a preto je potrebné aj sumu zarobenú žalobkyňou v rámci
podnikania vyporiadať v rámci BSM. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024 namietala, že

tento účet nepatrí do BSM, ide o podnikateľský účet a prostriedky slúžia výlučne na účel podnikania
žalobkyne. V tejto súvislosti súd v prvom rade udáva, že podnik jedného z manželov, ani veci, práva a
majetkové hodnoty do podniku patriace, nie sú súčasťou BSM, ale sú v oddelenom majetku manžela,
ktorý je podnikateľom. Za výkon povolania je však potrebné rozumieť na účely § 143 Občianskeho
zákonníka aj výkon povolania jedného z manželov podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pričom podľa § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podnikateľom je okrem iného aj osoba, ktorá podniká na základe živnostenského zákona. Na
podnikanie sú spravidla vynakladané prostriedky patriace do BSM a to či už pri začatí podnikania alebo
ako výnosy z podnikania, pričom podľa konštantnej judikatúry, aj výnosy z oddeleného majetku jedného

z manželov, patria do BSM (R 42/1972). Výnosy z podnikania totiž rovnako ako mzda z pracovného
pomeru, sú najčastejším zdrojom BSM, z ktorých sa potom zaobstaráva spoločný majetok manželov.
V rámci vyporiadania BSM preto musí byť zohľadnená existencia podniku a podnikajúci manžel by mal
preto v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka po zániku BSM, nahradiť do BSM to, čo bolo vynaložené
zo spoločného majetku na jeho oddelený majetok. V súvislosti s riešením tejto problematiky Najvyšší

súd Českej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.: 22Cdo/2545/2003 zo dňa 24.02.2005 uviedol: „Výnos
z podnikania rovnako ako mzda z pracovného pomeru patriaca jednému z manželov je najčastejším
zdrojom BSM, z ktorého je potom získavaný spoločný majetok manželov. Ako už uviedol odvolací súd,
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len
zisk, chápaný ako rozdiel medzi výnosom z podnikania a nákladmi na podnikanie v súvislosti s ním

vynaložené. Nie je teda žiadneho zákonného dôvodu, aby akýkoľvek výnos z podnikania manžela bol
vylučovaný z režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Ostatne podľa štandardnej judikatúry (R 42/1972
Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk str. 243) aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov
patria do BSM. Pokiaľ sú však z výnosu podnikania obstarané veci slúžiace podnikaniu, stávajú savýlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela, pretože tak ustanovuje zákon v § 143 ObčZ. Ak sú
potom výnosy vložené späť do podnikania (napr. na nákup materiálu, mzdy zamestnancov, platenie
daní a pod.), ide o použitie prostriedkov BSM na oddelený majetok jedného z manželov, ktorý by mal k

požiadavke druhého z manželov do BSM nahradiť. Ku dňu zániku manželstva by tak podnikajúci manžel
mal podľa § 150 ObčZ vrátiť, čo zo spoločného bolo na tieto jeho veci (jeho podnikanie) vynaložené.
Pritom však nemožno pominúť, že vec, ktorá slúži len podnikaniu jedného z manželov, slúži aj na
vytváranie ďalších výnosov, ktorými je BSM účastníkov obohacované, ak sú tieto výnosy použité na
spoločné účely (napr. príspevok na spoločnú domácnosť, obstaranie vecí slúžiacich obom manželom,

zaplatenie dovolenky atp.). Rovnako by sa nemalo prehliadať, že cena vecí slúžiacich podnikaniu sa jej
používaním (aj vytváraním výnosov, ktoré patria do BSM) znižuje. Podnikanie je teda nutné chápať ako
činnosť, z ktorej výnosy patria obom manželom a ktorá obvykle slúži aj na získavanie hodnôt patriacich
do BSM. Potom však nemožno zabudnúť ani na výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu
vzniklivsúvislostisjehopodnikaním,leboichnemožnooddeľovaťodpodnikania,zktoréhomáprospech
aj druhý manžel. Z vyššie urobených záverov potom vyplýva značná obtiažnosť vyčíslenia toho, čo

by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech BSM v zmysle § 150 vety druhej ObčZ. Zo sporu o
vysporiadanie BSM však nemožno robiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy
a výdavky s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Preto sa
dovolací súd prikláňa k riešeniu, kedy by podnikajúci manžel bol povinný nahradiť do BSM takú sumu,
ktorá by sa rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku

dňu zániku BSM, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku (pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením
oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela). V prípade, že by výsledná hodnota bola záporná
(napr. v dôsledku dlhu), nie je čo do BSM nahrádzať a tiež nie je žiadne opodstatnenie k takej strate v
rámci konania o vysporiadaní BSM prihliadať inak, než v rámci eventuálnych úvah o disparite podielov
(s ohľadom napr. na to, ako sa podnikajúci manžel zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí

- § 150 veta tretej ObčZ). Zistenie takej sumy, ktorá by mala byť vrátená (nahradená) do BSM, sa určite
nezaobíde bez odborného znaleckého posudku znalca pôsobiaceho v odbore ekonomiky, odvetví ceny
a odhady, oceňovanie podnikov.“ Na uvedený právny názor následne nadviazali aj ďalšie rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. 22Dco/2296/2004 zo dňa 18.04.2005, 22Cdo/1052/2004
zo dňa 28.07.2005, 22Cdo/1274/2006 zo dňa 17.04.2007) a odkazuje naň aj slovenská odborná

literatúra. Ako to teda vyplýva z vyššie uvedených právnych záverov, podnikajúci manžel je povinný pri
vyporiadaní BSM nahradiť podľa § 150 Občianskeho zákonníka do BSM takú sumu, ktorá zodpovedá
hodnote podniku podnikajúceho manžela. Otázka ceny podniku je otázkou skutkovou, nie právnou a
cena podniku sa tak spravidla určuje znaleckým posudkom. Cena podniku pritom v žiadnom prípade
nezodpovedá zostatku finančných prostriedkov žalobkyne na jej podnikateľskom účte ku dňu zániku

BSM, pričom žalovaný v konaní cenu podniku žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázal, a žalovaný
v tomto smere ani nenavrhol žiaden dôkaz vykonať. Na konanie o vyporiadanie BSM sa rovnako ako
na každé iné sporové konanie pred súdom, vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku, preto
bolo úlohou žalovaného jednak tvrdiť a následne aj preukázať, akú sumu je titulom existencie podniku
žalobkyne, povinná žalobkyňa nahradiť v prospech BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti je nutné dať žalovanému do pozornosti, že mimo sporov s ochranou slabšej strany, je možnosť
súdu vykonať iné ako navrhnuté dôkazy značne obmedzená. Podľa § 185 ods. 2 a 3 CSP, súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, dôkazy na zistenie, či
sú splnené procesné podmienky, dôkazy na zistenie, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a

dôkazy na zistenie cudzieho práva. Iné dôkazy súd bez návrhu nevykoná. V zmysle uvedeného preto
súd záverom konštatuje, že vyporiadať zostatok podnikateľského účtu žalobkyne nie je možné a to
pre absenciu právneho základu jeho vyporiadania, pričom samotná výška pohľadávky žalobkyne voči
BSM titulom existencie jej podniku žalovaným v konaní preukázaná nebola, a preto ju pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadniť nemožno.

12.12. Žalobkyňa žiadala ďalej pri vyporiadaní zohľadniť ňou tvrdený vnos vo výške 147.000,- Sk,
vynaložený na stavebnú úpravu bytu v roku 2001 (výmena jadra, vymurovanie, premiestnenie kúpeľne a
WC, prerobenie stropu v kuchyni, premiestnenie obývacej izby s novým otvorom z kuchyne, prerobenie
el. rozvodov), ktoré peňažné prostriedky mala žalobkyňa v zmysle svojich skutkových tvrdení dostať

od svojej matky darom, pričom tieto mali pochádzať z dedičstva po starých rodičoch žalobkyne.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 03.02.2023 s tvrdením žalobkyne, že by mala byť rekonštrukcia
bytu financovaná z prostriedkov, ktoré mala vniesť matka žalobkyne nesúhlasil, mal za to, že obaja
boli zárobkovo činní a rekonštrukcia bola financovaná zo spoločných prostriedkov. Právny zástupcažalobkyne na tomto pojednávaní v tejto súvislosti uviedol, že matka žalobkyne nadobudla titulom
dedičstva sumu 149.000,- Sk, ktorú preukazujú výpisy z účtu matky žalobkyne (č.l.: 11/opačná strana
a č.l.: 12). Z uvedenej sumy 149.000,- Sk matka žalobkyne darovala žalobkyni sumu 50.000,- Sk, čo

potvrdzuje výpis z účtu (č.l.: 190 a 190/opačná strana) a následnej jej darovala sumu 100.000,- Sk, o čom
doklad nie je, ale je to možné preukázať výsluchom svedkyne. Z uvedených peňažných prostriedkov
boli uhradené práce pri prerábke bytu vo výške 147.000,- Sk. Vo vzťahu k listinnému dôkazu na č.l.:
190 a 190/opačná strana, právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa jedná o účet žalobkyne s tým, že
žalobkyňa týmto preukazuje, že jej matka jej darovala sumu 50.000,- Sk. Žalobkyňa v tejto súvislosti

ďalej súdu predložila listinu „Špecifikácia prostriedkov z dedičstva J. D. suma 147.000,- Sk“, ktorá je
podpísaná matkou žalobkyne. Matka žalobkyne v rámci tejto špecifikácie uviedla, že nadobudnutie
peňažných prostriedkov z titulu dedičstva podľa priložených notárskych zápisníc a potvrdení o prevzatí
pochádza z predaja nehnuteľností v k. ú. K., vedenej na LV č. XXX. Uviedla ďalej príjem z dedičstva
vo výške 100.000,- Sk a 49.000,- Sk. Hotovosť darovaná dcére v 2 splátkach, záloha firme za nákup
materiálu - 50.000,- Sk, doplatok firme za vykonané práce 97.000,- Sk, suma faktúry 147.000,- Sk. Jedná

sa o stavebnú prerábku bytu v G. I. E. XX. Práce vykonala firma T. G.. Peňažný dar bol poskytnutý v
plnej dôvere výlučne pre jej dcéru a nesmeroval do BSM. Žalovaný v konaní naďalej tvrdil, že náklady
spojené s významnou rekonštrukciou boli hradené z finančných prostriedkov tvoriacich BSM, preto
nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, resp. jej matky, prostredníctvom ktorej sa žalobkyňa snaží o získanie
nedôvodnej výhody v rámci započítania neexistujúcich vnosov do BSM. Argumentoval tiež, že niektoré

práce vykonával svojpomocne, t. j. osobne a to najmä práce spojené s odstraňovaním pôvodných
povrchových úprav, pričom stavebné práce vykonávané firmou pána T. financovali spoločne, pričom
osobne žalobkyni odovzdal sumu 75.000,- Sk. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024 v
tejto súvislosti uviedla, že suma 145.291,- bola predbežná a upravená na základe cien nakúpeného
materiálu na sumu 147.000,- Sk. Suma bola vyplácaná v 2 častiach - záloha za nákup materiálu v

sume 50.000,- Sk, pričom doklad o tom, že sumu 50.000,- Sk žalobkyňa prevzala od matky a vložila na
účet, je súčasťou súdneho spisu. Darovanie druhej časti sumy vo výške 97.000,- Sk bola preukázaná
svedeckou výpoveďou. Hotovosť bola vyplatená priamo spoločnosti, ktorá stavebnú úpravu realizovala.
Žalobkyňa ďalej v súvislosti s preukazovaním financovania rekonštrukcie domu vo E. predložila okrem
iných listinných dôkazov aj „Vyjadrenie J. D. k rekonštrukcii domu a majetkovým pomerom pani B. a

jej bývalého manžela“ zo dňa 02.09.2024, v rámci ktorého okrem iného matka žalobkyne vyhlásila, že
pán B. nebol schopný financovať ani prerábku bytu, v ktorom býval v hodnote 147.000,- Sk, nieto ešte
prispievať jej. Uviedla ďalej, že to isté sa vzťahuje aj na výmenu okien na plastové v byte v hodnote
113.000,- Sk. Dôvodila, že v čase realizácie výmeny okien bol dlhodobo mimo domova a dcéra riešila
výmenu okien jedine s ňou a z jej finančných prostriedkov. Na problémy okolo bývania bola dcéra

zvyčajne sama. Keďže je to prízemný byt, viackrát sa stalo, že spodná voda cez WC zaliala celý byt
aj strašným zápachom. Nutne potrebovala výmenu celého potrubia, teda rekonštrukciu jadra, tak jej
darovala financie. Žalovaný v nadväznosti na vyhlásenie matky žalobkyne následne na pojednávaní
poukázal na to, že matka žalobkyne naopak vo svojej svedeckej výpovedi dňa 24.03.2023 uviedla, že
mal v tej dobe 300.000,- Sk. Žalovaný tiež zopakoval, že žalobkyni odovzdal polovicu zo sumy 147.000,-

Sk v hotovosti do jej rúk, ako jeho účasť na prestavbe bytu, nakoľko spoločný účet nemali, preto jej
ich dal do ruky s tým, aby ich vrátila pani D., pričom nevie, či jej ich dala. Na otázku súdu, či teda toto
financovala pani D., žalovaný uviedol, že nevie, mal za to, že to bolo financované manželkou, nevedel, či
to už bolo vyplatené, manželka povedala, že peniaze má. Právny zástupca žalovaného v tejto súvislosti
následne uviedol, že počas prestávky prebral so žalovaným otázku financovania bytu (sumu 147.000,-

Sk) a žalovaný sa vyjadril, že polovicu z tejto sumy dal priamo do rúk žalobkyni s tým, že môže túto sumu
vrátiť pani D.. Pýtal sa ho, či týmto uznáva nejaký vnos pani D. formou daru na čo sa on vyjadril, že v
žiadnom prípade, nakoľko o žiadnom dare nikdy nevedel, na čom trvá od začiatku tohto konania, bola
to však reakcia na slová žalobkyne, ktorá uviedla, že má finančné prostriedky na rekonštrukciu bytu,
pričom predpokladal, že ak finančné prostriedky boli požičané zo strany pani D., môže z finančných

prostriedkov, ktoré poskytol žalovaný, príslušnú časť z pôžičky vrátiť. Nebola však táto okolnosť medzi
nimi preberaná, to znamená, že nikdy nebolo zo strany žalobkyne uvedené, že má finančné prostriedky
od pani D., uviedla iba, že má finančné prostriedky k dispozícii. Žalobkyňa sa k tvrdenému odovzdaniu
finančných prostriedkov zo strany žalovaného k jej rukám nevyjadrila. Žalobkyňa v súvislosti s týmto
uplatňovaným nárokom predložila súdu spolu so žalobou potvrdenie z VÚB zo dňa 17.08.1998 (č.l.:

12), z ktorého vyplýva, že dňa 17.07.1998 bola na účet matky žalobkyne vložená suma 100.000,- Sk
a potvrdenie z VÚB zo dňa 19.04.1999 (č.l.: 11/opačná strana), z ktorého vyplýva ďalší vklad zo dňa
19.04.1999 vo výške 49.000,- Sk. Na tomto potvrdení je rukou dopísané: „Zo sumy 204.705,95 Sk bola
financovaná stavebná prerábka bytu A. B. od firmy T. v sume 147.000,- Sk“. Spolu s týmito listinamibola predložená listina (č.l.: 10), na ktorej je rukou napísané: „J. D., príjem z dedičstva výpis 17.08.1998
- 100.000,- Sk, príjem z dedičstva výpis 19.04.1999 - 49.000,- Sk, Použité pre dcéru A. B. v G. na
stavebnú prerábku bytu od firmy T. v sume 147.000,- Sk“. Vyššie uvedené potvrdenia z VÚB boli opäť

predložené do súdneho spisu v rámci podania žalobkyne doručeného súdu dňa 28.01.2023 (č.l.: 191/
opačná strana a č.l.: 192), pričom potvrdenie zo dňa 19.04.1999 je v nezmenenom znení, avšak na
listinu zo dňa 17.07.1998 bolo rukou dopísané: „Zo sumy 100.000,- Sk bola financovaná prerábka bytu
A. B. od firmy T. v sume 147.000,- Sk“. V rámci predmetného podania bol v tejto súvislosti predložený
aj výpis z účtu žalobkyne (E., M.) zo dňa 15.06.1998 (190/opačná strana), z ktorého vyplýva, že dňa

12.06.1998 bol na účet žalobkyne vložený vklad v hotovosti vo výške 50.000,- Sk. Aj na tejto listine je
rukou dopísaná poznámka, a síce: „Zo sumy 50.000,- Sk bola financovaná stavebná prerábka bytu A.
B. od firmy T. v sume 147.000,- Sk“. Na č.l.: 190 súdneho spisu sa nachádza ten istý výpis z účtu, ktorý
je vo vrchnej časti prekrytý rukou písanými poznámkami: A. B. T. z dedičstva výpis Slov. sporit. zo dňa
12.06.1998 - 50.000,- Sk, J. D. Príjem z dedičstva výpis VÚB zo dňa 17.08.1998 - 100.000,- Sk, Použité
pre A. B. G. na stavebnú prerábku bytu od firmy T. G., v sume 147.000,- Sk“. Žalobkyňa v rámci žaloby

predložila tiež cenovú ponuku na rekonštrukciu bytu (bez uvedenia dátumu a dodávateľa) a to v dvoch
rôznych zneniach (č.l.: 10/opačná strana až č.l.: 11), prvú na sumu 139.491,- Sk a druhú na sumu vo
výške 145.291,- Sk, s tým, že suma 139.491,- Sk je na druhej listine prečiarknutá a rukou dopísaná
suma 145.291,-, pričom v tejto druhej cenovej ponuke sú rukou prepísané viaceré položky. Žalobkyňa
v tejto súvislosti uviedla, že cena bola predbežná a táto sa zvyšovala. Túto listinu však žalobkyňa opäť

predložila vo svojom podaní doručenom súdu dňa 28.01.2023 (č.l.: 192/opačná strana) s tým, že oproti
predchádzajúcim dvom je vo vrchnej časti rukou dopísané „fir. T. G.“ a na spodnej časti je suma 139.491
prečiarknutá, pod ňou uvedená suma 145.291,- a oproti predchádzajúcim dvom listinám je uvedená aj
suma ? 146.251,-. Po spočítaní jednotlivých položiek dospel súd k súčtu položiek vo výške 145.291,- Sk.
Ako už súd uviedol, podľa druhej vety § 150 Občianskeho zákonníka, každý z manželov je oprávnený

požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Prostredníctvom tejto druhej vety tak
Občiansky zákonník rieši majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov, ku
ktorým dochádzalo počas trvania manželstva. Medzi takéto presuny tak patrí aj presun z oddeleného
vlastníctva jedného manžela do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. Zo všetkých vyššie

uvedených skutočností je pre posúdenie nároku žalobkyne najpodstatnejšie to zistenie súdu, že pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že ide o darované peňažné prostriedky, ktoré jej matka nadobudla z dedičstva a ide
o peňažné prostriedky uvedené vo výpisoch z účtov (VÚB) matky žalobkyne zo dňa 17.08.1998 (č.l.:
12) a zo dňa 19.04.1999 (č.l.: 11/opačná strana), potom skutkové tvrdenie žalobkyne a ani tvrdenie
jej matky nemôže byť pravdivé, keďže súčasne má ísť, pokiaľ ide o sumu 50.000,- Sk, o tie isté

peňažné prostriedky, ktoré mala žalobkyňa po odovzdaní tejto čiastky zo strany jej matky z peňažných
prostriedkov nachádzajúcich sa na účte jej matky, vložiť na svoj účet už dňa 12.06.1998. Darované
peňažné prostriedky vo výške 50.000,- Sk vložila tak žalobkyňa na svoj účet už dňa 12.06.1998 a teda
skôr, než ich vložila matka žalobkyne na svoj účet, teda dňa 17.07.1998 sumu vo výške 100.000,- Sk
a dňa 19.04.1999 sumu vo výške 49.000,- Sk. Žalobkyňa v tejto súvislosti preukázala podľa názoru

súdu len to, že jej matka finančné prostriedky v rokoch 1998 a 1999 k dispozícii mala, nijako však
nepreukázala, že matka žalobkyne tieto peňažné prostriedky žalobkyni aj odovzdala, pričom žalobkyňa
zároveň tvrdila, že sa jedná o tieto konkrétne finančné prostriedky, ktoré mala jej matka k dispozícii v
rokoch 1998 a 1999 na svojom účte vo VÚB, ktoré jej mala následne darovať a čiastku vo výške 50.000,-
Sk mala žalobkyňa navyše vložiť na svoj účet už dňa 12.06.1998, čím žalobkyňa hodlala preukázať

práve odovzdanie finančných prostriedkov zo strany svojej matky. Tu nemožno ďalej opomenúť ani to,
že žalobkyňa predkladala súdu v tejto súvislosti v konaní tie isté doklady, do ktorých však v priebehu
konania dopisovala rôzne poznámky. Otázne je potom aj to, že pokiaľ sa rekonštrukcia bytu realizovala
v roku 2001, z akého dôvodu mala poskytnúť matka žalobkyne žalobkyni časť peňažných prostriedkov
na nákup materiálu vo výške 50.000,- Sk už dňa 12.06.1998, čo opäť v konaní tvrdila nie len samotná

žalobkyňa, ale aj jej matka. V zmysle vyššie uvedených skutočností tak súd na tento nárok žalobkyne v
rámci vyporiadania BSM ako na nárok nijakým spôsobom nepreukázaný, neprihliadol.

12.13. Žalobkyňa žiadala ďalej pri vyporiadaní zohľadniť ňou tvrdený vnos vynaložený obstaranie
hnuteľných vecí v roku 2001 vo výške 56.701,- Sk (digestor, keramická varná doska, vstavaná elektrická

rúra, kuchynská batéria, kúpeľňový nábytok „Carmen“, kuchynský dres, sprcha do kúpeľne), pričom v
tejto súvislosti k žalobe predložila rukou písanú listinu (č.l.: 9/opačná strana), z ktorej vyplýva: „J. D. -
Zmluva o staveb. sporení č. XXXXXXXXXX, Zmluva o staveb. sporení č. XXXXXXXXXX, - pravidelné
sporenie cez Slov. sporiteľňu, č. účtu XXXXXXXXXX, špecif. symbol XXXXXXX. Vyčerpané na nákupzariadenia do bytu A. B. G. podľa rozpisu: - digestor 5.040,- Sk, keramická varná doska 9.980,- Sk,
vstavaná el. rúra 17.350,- Sk, - kuchyn. batéria 2.790,- Sk, kúpeľňový nábytok CARMEN 13.500,-
Sk, - dres kuchynský 6.880,- Sk, - sprcha do kúpeľne 1.161,- Sk, spolu 56.701,- Sk.“. Žalobkyňa vo

svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2023 predložila „Žiadosť o zmenu zmluvy o stavebnom sporení“ (č.l.:
194/opačná strana - č.l.: 195) zo dňa 04.10.1999, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, meno a priezvisko
klienta: J. D., z ktorej vyplýva, že matka žalobkyne jednak žiada o delenie zmluvy o stavebnom sporení
na 2 čiastkové zmluvy, nasledovne: (nie je vyplnené) a tiež o výpoveď zo zmluvy, pričom má ísť o
účelovú výpoveď s tým, že prostriedky použije na financovanie modernizácie, rekonštrukcie, údržby

domu alebo bytu a rekonštrukciu nebytových priestorov. Nižšie sa ďalej uvádza číslo účtu v E., špecifický
symbol, variabilný symbol a suma 25.000,- Sk. Z listiny označenej ako „Zoznam dokladov účelového
použitia“ (č.l.: 193/opačná strana - č.l.: 194) k zmluve č. XXXXXXXXXX M. XXXXXXXXXX vyplýva, že
sa v ňom uvádzajú hnuteľné veci, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáha zohľadnenia vnosu v
tomto konaní. Žalobkyňa tiež pripojila pokladničné doklady k týmto hnuteľným veciam, ktoré sú opatrené
pečiatkou, deklarujúcou dokladovanie štátnej prémie pre PSS, a.s. s dátumom 20.12.2001 (č.l.: 195/

opačná strana, 196/opačná strana). Matka žalobkyne vypočutá v konaní ako svedkyňa v tejto súvislosti
vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom dňa 24.03.2023 uviedla, že mala tri stavebné sporenia s tým,
že ona bola sporiteľkou a ona tieto zmluvy aj musela vypovedať. Na základe týchto výpovedí potom
dostala peniaze na účet a tieto peniaze potom odovzdala dcére s tým, že ona potom stavebnej sporiteľni
dokladovala, čo za tieto peňažné prostriedky kúpila, resp. čo sa zrealizovalo v rámci stavebných a

rekonštrukčných prác. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či považuje peniaze, ktoré poskytla
za dar dcére alebo dar obom manželom, svedkyňa uviedla, že peňažné dary boli pre jej dcéru, tieto
nesmerovali do BSM a k tomu predkladá v dvoch vyhotoveniach špecifikácie ku všetkým trom zmluvám.
Naotázkuprávnehozástupcužalovaného,kdedochádzalokodovzdaniutýchtopeňažnýchprostriedkov,
svedkyňa uviedla, že u nej doma alebo u nich, nepamätá si to už, bolo do dávno. Na otázku, či bol pri

odovzdaní peňazí žalovaný, svedkyňa uviedla, že nie, bolo to medzi ňou a dcérou. Na ďalšiu otázku,
pokiaľ ide o ostatné dve zmluvy, či bol spôsob odovzdania peňažných prostriedkov rovnaký ako bol
popísaný v súvislosti s tou prvou zmluvou, svedkyňa uviedla, že áno. Na otázku, koľko mala svedkyňa
celkovo uzatvorených zmlúv o stavebnom sporení, svedkyňa uviedla, že tri zmluvy mala uzavreté pre
žalobkyňu, jednu zmluvu pre druhú dcéru a dve zmluvy pre každého zo synov strán sporu. Žalobkyňa vo

svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2023, ktoré bolo súdu doručené v rámci vyjadrenia zo dňa 25.03.2024,
keď súd na pojednávaní dňa 15.03.2024 zistil, že takéto vyjadrenie nie je obsahom tak súdneho spisu
ako ani elektronického súdneho spisu, poukázala na finančné dary, ktoré mala dostať od svojej matky v
celkovej výške 37.671,74 eura, ktoré mala podľa svojho tvrdenia investovať do bytu. V tomto vyjadrení
poukázala tiež na listinu z T. zo dňa 04.10.2001 (č.l.: 693), ktorá podľa nej preukazuje, že stavebný úver

bolo možné použiť na ľubovoľný účel. Z tejto listiny označenej ako „Predpoklad pridelenia stavebného
úveru“ zo dňa 04.10.2001 vyplýva, že T. oznamuje matke žalobkyni, že približne o dva mesiace jej
vzniknenároknaprideleniecieľovejsumy,vdôsledkučohomámožnosťsivybraťzniekoľkýchmožností,
ako s nasporenou sumou naložiť a to okrem iného tak, že po 28.06.2002, kedy jej uplynie 6 rokov od
uzatvorenia zmluvy, môže nasporenú sumu použiť na ľubovoľný účel, bez dokladovania účelu použitia

nasporenej sumy. Žalobkyňa ďalej predložila rukou písanú listinu označenú ako „Špecifikácia zmluvy o
stavebnom sporení“ (č.l.: 697), ktorá je podpísaná matkou žalobkyne, v ktorej táto špecifikuje spôsob
použitia finančných prostriedkov pochádzajúcich z oboch zmlúv stavebného sporenia okrem iného tak,
že hotovosť odovzdaná žalobkyni, ktorá mala peňažné prostriedky použiť na zakúpenie vstavaných
spotrebičov do domácnosti. Matka žalobkyne uviedla ďalej, že tovar je vyznačený priamo na zmluve,

bločky priložené a tým splnené podmienky na získanie štátnej prémie. Hodnota tovaru predstavuje
56.701,- Sk a bola použitá do rekonšt. bytu dcéry A. B. na ul. E. G.. Jedná sa o peňažný dar pre dcéru a
nesmerovaný do BSM. Žalobkyňa v tejto súvislosti predložila aj listinu označenú ako „Zrušenie zmluvy
o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 06.12.2001 (č.l.: 697/opačná strana) a listinu označenú
ako „Prijatie žiadosti o výpoveď zmluvy o stavebnom sporení č. 0877455503“ zo dňa 25.10.2001 (č.l.:

698). Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024 v súvislosti s týmto uplatňovaným nárokom
ďalej uviedla, že tieto finančné prostriedky pochádzali zo stavebných sporení jej matky v T. (č. zmluvy
0877455001 a č. zmluvy 0877455503) v hodnote 56.701,- Sk, pričom tiež uviedla, že prvá zmluva bola
zrušenádňa06.12.2001,zktorejjezrejmévyplatenienasporenejsumy20.037,40Skbezštátnejprémie,
a po predložení dokladov účelového použitia v celkovej sume 26.548,70 Sk. Dňa 25.10.2001 T. vydala

dokument s názvom „Prijatie žiadosti o výpoveď zmluvy č. 0877455503“, z ktorého je zjavné vyplatenie
sumy 35.974,70 Sk, pričom finančné prostriedky boli vyplatené do 30 dní od dátumu výpovede a štátna
prémia bola vyplatená po predložení dokladov účelového použitia. Uvedené sumy boli poukázané
na účet matky žalobkyne. Žalovaný reagoval podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.05.2024,v ktorom vo vzťahu k špecifikáciám darov, ktoré mala žalobkyni poskytnúť matka na rekonštrukciu
spoločnéhobytuuviedol,žetietošpecifikáciepovažujezaumelovytvorenézoznamyašpecifikácie,ktoré
navyše časovo nekorešpondujú s vykonanými rekonštrukčnými prácami uskutočnenými na predmetnom

byte. Kategoricky poprel, že by rekonštrukčné práce mali byť financované z prostriedkov, ktoré mali
pochádzať z údajných darov od matky žalobkyne. Dôvodil, že matka žalobkyne nepochybne uzatvárala
viacero zmlúv o stavenom sporení, pričom ako sporiteľov využívala viacerých členov rodiny. Účelom
uzatvárania týchto zmlúv o stavebnom sporení bolo získanie čo najväčšieho množstva štátnych prémií,
ktoré by ako jediný sporiteľ nebola schopná dosiahnuť. Bol to jej „biznis plán“, ktorý slúžil jedine

potrebám matky žalobkyne. Po rozvode manželstva so žalobkyňou sa matka žalobkyne rozhodla zmluvy
o stavebnom sporení nakonfigurovať na práce a dodávky spojené s rekonštrukciou spoločného bytu.
KonkrétnevovzťahukZmluveostavenomsporeníč.0877455001uviedol,žepokladničnédoklady,ktoré
majú preukazovať účelové použitie finančných prostriedkov zo stavebného sporenia, tieto boli vystavené
v mesiaci december 2001. Záverom ďalej vo vzťahu ku všetkým tvrdením darom uviedol, že je možné
dôvodnepredpokladať,žematkažalobkyne,ktorápodľajejvýpovedepôsobila17rokovakoekonomická

námestníčka a poradkyňa a samotná žalobkyňa ako celoživotne pôsobiaca účtovníčka, by v prípade
záveru poskytnutia darov tieto riadne a preukázateľne zdokladovali vyhotovením zmluvy alebo aspoň
formoubezhotovostnéhoprevodu.Namietal,ženeexistujúdôvodyprezohľadnenieakýchkoľvekvkladov
žalobkyne do spoločného majetku, nakoľko tieto neexistovali. Uviedol tiež, že v konečnom dôsledku
je potrebné súdom zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa ako živnostníčka podávala osobné daňové

priznania, z ktorých vyplývali minimálne daňové a odvodové povinnosti, čo v skutočnosti zodpovedá
jej prínosu do manželstva. Na druhej strane jeho zárobkové pomery boli postačujúce na obstarávanie
všetkých potrieb rodiny a práve jeho pričinením majetok rodiny hodnotovo narástol. Vo vzťahu k listu
z PSS, a. s. zo dňa 04.10.2001 uviedol, že predmetným dokladom sa žalobkyňa snaží preukázať, že
neexistovalo účelové určenie finančných prostriedkov nasporených matkou žalobkyne, pričom ide o

zmluvu č. 0877455001, ktorá bola zrušená v októbri 1999, kedy bola výplata finančných prostriedkov
zo sporenia účelovo viazaná. Viazanosť podľa zmluvy mala skončiť až dňa 28.06.2002, pričom matka
žalobkyne svojim podpisom na žiadosti z októbra 1999 o vypovedanie zmluvy vlastnoručne podpísala
prehlásenie, podľa ktorého svojím podpisom čestne prehlasuje, že sa zaväzuje pri preukazovaní
účelovosti použitia štátnej prémie z účelovo vypovedanej zmluvy o stavebnom sporení, umožniť

obhliadku objektu, ktorého sa financovanie týka, zodpovedným pracovníkom Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s. Zároveň čestne prehlasuje, že celú nasporenú sumu použije na stavebný účel podľa § 11 Zákona
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v znení neskorších predpisov a že stavebné práce sa vykonajú v
súlade so stavebnou dokumentáciou k realizovaným prácam. Žalovaný ďalej argumentoval, že v zmysle
Zákona o stavebnom sporení sú finančné prostriedky zo stavebného sporenia účelovo viazané, a to

najmä s ohľadom na skutočnosť, že ide o štátom sledovaný a dotovaný účel stavebného sporenia,
ktorým je zabezpečenie alebo zlepšenie podmienok bývania stavebného sporiteľa. Konanie v rozpore
s týmto účelovým určením zakladá skutkové znaky trestného činu subvenčného podvodu. Po právnom
posúdení žalobkyňou uplatňovaného nároku dospel súd k záveru, že tento je nedôvodný. Žalobkyňa
v súvislosti s týmto nárokom podľa názoru súdu v konaní preukázala len to, že matka žalobkyne

disponovala v uvedenom období stavebnými sporeniami, ktoré zrušila a titulom ktorých jej boli z PSS,
a.s. vyplatené nasporené finančné prostriedky. Žalobkyňa však súdu nijakým spôsobom nepreukázala,
že tieto finančné prostriedky matka žalobkyne žalobkyni odovzdala a že tieto peňažné prostriedky
slúžili na obstaranie vyššie uvedených hnuteľných vecí. Len samotná skutočnosť, že pokladničné
doklady preukazujúce nákup týchto hnuteľných vecí boli predložené PSS, a.s., za účelom deklarovania

účelového použitia stavebného sporenia matky žalobkyne pre splnenie predpokladov na priznanie
štátnej prémie, totiž nepreukazuje, že boli tieto hnuteľné veci aj obstarané z peňažných prostriedkov
pochádzajúcich z tohto stavebného sporenia a darovaných matkou žalobkyne. Na svedeckú výpoveď
matky žalobkyne, v zmysle ktorej mala darované peniaze odovzdať žalobkyni v hotovosti bez prítomnosti
ďalšej osoby súd neprihliadol, nakoľko ako už súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, svedkyňu

vyhodnotil nedôveryhodnú. Keďže žalobkyňa v tejto súvislosti použitie finančných prostriedkov vo
svojom výlučnom vlastníctve nepreukázala, súd sa ďalej nezaoberal posúdením splnenia ďalších
predpokladov presunu z oddeleného vlastníctva do BSM, a teda v danom prípade tým, či žalobkyňa
pokiaľ vyššie uvedené hnuteľné veci zakúpila z výlučných prostriedkov, či ich kúpila vo svojom mene
a pre seba, kedy by tieto hnuteľné veci patrili do jej výlučného vlastníctva alebo či tieto hnuteľné veci

zaobstarané hoci z výlučných prostriedkov žalobkyne, hodlali strany sporu v zmysle ich zhodného
prejavu vôle nadobudnúť do BSM. V tejto súvislosti súd poukazuje na právne závery obsiahnuté v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: 22Cdo/1658/98 zo dňa 19.04.2000 (Rc 49/2001),
podľa ktorých ak kúpna cena obstaranej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jednéhoz manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu
nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stala predmetom
ich bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd na tento nárok

žalobkyne v rámci vyporiadania BSM ako na nárok nijakým spôsobom nepreukázaný, neprihliadol.

12.14. Žalobkyňa žiadala ďalej pri vyporiadaní BSM zohľadniť tvrdený vnos vynaložený obstaranie
kuchynskej linky vo výške 73.121,- Sk, pričom v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2023
tvrdila, že kuchynská linka bola zaobstaraná z finančných prostriedkov pochádzajúcich zo stavebného

sporenia VÚB/Wüstenrot, ktoré založila a pravidelne sporila jej matka. V tejto súvislosti žalobkyňa
predložila rukou písanú listinu (č.l.: 213), z ktorej vyplýva: „J. D. - Zmluva o staveb. sporení XXXXXXXX/
XXXX zo Staveb. E. B. V., pravidelné sporenie cez Slov. sporiteľňu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX,
variabilný symbol: 15007213, špecif. Symbol: XXXXXXX. Vyčerpané na mieru vyhotovený kuchynský
nábytok od firmy KORYNA s.r.o. v sume 73.121,- Sk do bytu dcéry A. B. G. (viď spis VÚB WÜSTENROT
zo dňa 01.02.2002 na meno A. A. B. G.). Realizované na účet Zl. D. v 3 splátkach 48.248,- Sk,

9.603,10 Sk, 14.103,10 Sk.“. Zo samotnej zmluvy o stavenom sporení VÚB Wüstenrot č. XXXXXXXX/
XXXX (č.l.: 214) zo dňa 30.06.1998 vyplýva, že stavebným sporiteľom je žalobkyňa a nie jej matka,
pričom vklady na stavebné sporenie sa mali uskutočňovať bezhotovostne z účtu vo výške 1.000,- Sk
mesačne. Z listiny označenej ako „Výpoveď zmluvy o stavebnom sporení“ (č.l.: 217) zo dňa 23.04.2001
vyplýva, že k tomuto dátumu bol zrušený sporiteľský účet a zároveň bol zaťažený výplatou vo výške

48.248,- Sk v prospech účtu vedeného v E. E. M., číslo účtu: X-XXXXXXXXXX/XXX. L. sa v tejto
listine uvádza, že platba vo výške 9.603,10 Sk bude realizovaná na rovnaký účet. Z ďalšej listiny
označenej ako „Doplnenie dokladov“ (č.l.: 219) zo dňa 01.02.2002 vyplýva, že stavebná sporiteľňa
vyzvala žalobkyňu za účelom preukázania účelového použitia nasporenej sumy vrátane štátnej prémie
na doplnenie dodacieho listru - rozpisu skriniek od spoločnosti Koryna s.r.o v sume 73.121,- Sk s tým,

že finančné prostriedky môžu byť vyplatené až po predložení týchto dokladov. Z listiny označenej ako
„Oznámenie o výplate“ (č.l.: 218) zo dňa 25.02.2002 vyplýva, že sporiteľský účet bol zaťažený výplatou
14.103,10 Sk a to v prospech účtu vedeného v E. E. M., číslo účtu: X-XXXXXXXX/XXX. Z faktúry
č. XXX/X/XXXXXX (č.l.: 221) vystavenej spoločnosťou Koryna s.r.o. zo dňa 17.12.2001, s termínom
splatnosti dňa 17.12.2001, vyplýva suma vo výške 59.188,81 Sk, uhradená zálohou 1/0563 a 11/0563

vo výške 59.189,- Sk, k úhrade 0,00 Sk. Z ďalšej faktúry č. XXX/X/XXXXXX (č.l.: 220) vystavenej
spoločnosťou Koryna s.r.o. zo dňa 18.12.2001, s termínom splatnosti dňa 18.12.2001, vyplýva suma vo
výške 13.932,27 Sk, uhradená zálohou 1/0562 vo výške 13.932,- Sk, k úhrade 0,00 Sk. Právny zástupca
žalobkyne na pojednávaní dňa 03.02.2023 k tomuto nároku okrem iného uviedol, že predloženými
listinnými dôkazmi sa snaží preukázať, že kuchynská linka bola financovaná zo stavebného sporenia,

ktorébolonamenožalobkyne,avšakreálnenasporeniezasielalafinančnéprostriedkymatkažalobkyne.
V tejto súvislosti poukázal ďalej na výpis z účtu končiaci číslom 368 (č.l.: 215), z ktorého vyplýva, že tento
účet patrí matke žalobkyne ako aj na listinu „Zrušenie trvalého príkazu na úhradu“ (č.l.: 216), z ktorého
vyplýva, že účet končiaci číslom 159, patrí matke žalobkyne. Zároveň uviedol, že týmto dokumentom
preukazuje, že sporenie a finančné prostriedky uhrádzala J. D. trvalým príkazom. Z listiny označenej

ako „Zrušenie trvalého príkazu na úhradu“ (č.l.: 216) však podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že
tento trvalý príkaz vo výške 1.000,- Sk bol zadaný dňa 01.01.1997, teda ešte pred uzavretím spornej
zmluvy o stavebnom sporení (30.06.1998), pričom dátum ukončenia trvalého príkazu je 16.10.2001,
teda takmer 6 mesiacov po zrušení samotnej zmluvy o stavebnom sporení (23.04.2001), a navyše,
príjemcom plnení titulom trvalého príkazu bola Prvá stavebná sporiteľňa (kód banky 5900) a nie VÚB

Wüstenrot. V tejto súvislosti súd na pojednávaní konanom dňa 15.03.2024 oboznámil dôkaz podľa §
185 ods. 2 CSP, a síce zoznam kódov bánk, z ktorého vyplýva, že kód banky 5900 je pridelený T. E. E.,
M.. Žalobkyňa následne vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024 v tejto súvislosti okrem iného uviedla,
že po dosiahnutí cieľovej sumy, bola dňa 16.03.2001 podaná žiadosť o výpoveď zmluvy a vyplatenie
nasporenej sumy na účet sporiteľa, čo je účet jej matky, pričom poukázala na listinný dôkaz „Žiadosť o

výpoveď zmluvy o stavebnom sporení č.: XXXXXXXX/XXXX“ zo dňa 16.03.2001 (č.l.: 812). Žalobkyňa
ďalej argumentovala, že nasporená suma bola v zmysle obchodných podmienok vyplatená v splátkach
s tým, že dňa 23.04.2001 stavebná sporiteľňa oznámila žalobkyni plnenie prvých splátok vo výške
48.284,- Sk a 9.603,10 Sk v prospech účtu X-XXXXXXXXXX/XXXX, čo je účet matky žalobkyne. Uviedla
ďalej, že to, že je majiteľom uvedeného účtu matka žalobkyne, preukázala žalobkyňa dokumentom

s názvom „Zrušenie trvalého príkazu na úhradu“. Uvedené objasňuje na základe výzvy súdu, prečo
sa dokladal dokument s názvom na zrušenie trvalého príkazu na úhradu a uvedené dokladá výlučne
za účelom preukázania vlastníctva bankového účtu matky žalobkyne. Z listiny označenej ako „Žiadosť
o výpoveď zmluvy o stavenom sporení č.: XXXXXXXX/XXXX“ zo dňa 16.03.2001 (č.l.: 812) vyplýva,že žalobkyňa ako stavebná sporiteľka (majiteľka účtu stavebného sporenia) žiada o výpoveď zmluvy
s nárokom na štátnu prémiu po uplynutí 2 rokov od uzavretia zmluvy, s povinnosťou preukázania
účelového použitia nasporenej sumy v zmysle Zákona o stavebnom sporení. Nasporenú sumu žiadala

žalobkyňa vyplatiť na účet J. D.. Žalobkyňa predložila súdu aj potvrdenia o vkladoch na účet spoločnosti
Koryna s.r.o. (č.l.: 810 - 811), z ktorých vyplýva, že žalobkyňa vložila na tento účet dňa 31.10.2001
sumu vo výške 40.000,- Sk, dňa 17.12.2001 sumu vo výške 13.932,- Sk a sumu vo výške 19.189,- Sk.
Ďalej súdu predložila rukou písanú listinu označenú ako „Súvislosti - špecifikácia zmlúv a platieb“ (č.l.:
813), podpísanú J. D., ktorá sa týka zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX, a z ktorej

okrem iného vyplýva, že platba zo strany sporiteľne bola realizovaná bezhotovostným prevodom v troch
splátkach na účty sporiteľa J. D., hotovosť bola odovzdaná A. A. B., ktorá faktúru zaplatila v hotovosti
na účet Koryna s.r.o. v troch splátkach, 31.10.2001 40.000,- Sk vklad v hotovosti - doklad priložený,
17.12.2001 19.189,- Sk a 17.12.2001 13.932,- Sk. Záverom J. D. uviedla, že sa jedná o kuchynský
nábytok na mieru do bytu A. B. A., G., E. XX. Peňažný dar pre svoju dcéru, ktorý nesmeroval do BSM.
Žalovaný v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024 poukázal na to, že úhrady oboch faktúr

vystavených spoločnosťou Koryna s.r.o. boli uskutočnené v deň ich vystavenia, t. j. v mesiaci december
2001 a rozhodne nie v mesiaci február 2002. Z listu stavebnej sporiteľne zo dňa 01.02.2002 vo veci
„Doplnenia dokladov“ vyplýva, že finančné prostriedky zo stavebného sporenia mohli byť poskytnuté až
následne, t. j. podstatne neskôr než došlo k uhradeniu faktúr za dodávku kuchyne, pričom kuchynská
linka bola v skutočnosti uhradená zo spoločných prostriedkov, tvoriacich BSM. Po posúdení dôvodnosti

nároku žalobkyne dospel súd k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko nie je preukázaný. Zo zmluvy
o stavebnom sporení jednoznačne vyplýva, že zmluvu o stavebnom sporení uzatvárala ako sporiteľka
žalobkyňa. Žalobkyňa sa snažila súd dokonca presvedčiť, že vklady na sporenie vykonávala jej matka
zo svojich peňažných prostriedkov, o čom svedčí rukou písaná listina predložená samotnou žalobkyňou
(č.l.: 213), v ktorej sa uvádza „ - pravidelné sporenie cez Slov. sporiteľňu z účtu č. XXXXXXXXXX/

XXXX“, pričom listinou označenou ako „Zrušenie trvalého príkazu na úhradu“ (č.l.: 216) hodlal na
pojednávaní konanom dňa 03.02.2023 právny zástupca žalobkyne okrem iného preukázať aj to, že
sporenie a finančné prostriedky uhrádzala J. D. trvalým príkazom. Až následne po tom, čo súd oboznámil
dôkaz a síce zoznam kódov bánk, z ktorého vyplýva, že kód banky 5900 je pridelený T. E. E., a. s.,
argumentovala v konaní žalobkyňa, že dôkaz o zrušení trvalého príkazu predkladala len za účelom

preukázania vlastníckeho práva svojej matky k tomuto účtu. Žalobkyňa s týmto vyjadrením dokonca
opäť doručila súdu túto listinu (č. l.: 814), na ktorej navyše uviedla poznámku, „Preukazuje vlastníctvo
bankového účtu matky“. Súd si nie je vedomý, že by žalobkyňu opäť vyzýval na objasnenie, prečo sa
dokladal dokument s názvom na zrušenie trvalého príkazu na úhradu tak ako to uviedla žalobkyňa vo
svojom vyjadrení, keď súd túto otázku riešil na pojednávaní konanom dňa 03.02.2023, kedy súd žiadal,

abyprávnyzástupcažalobkyneobjasnillistiny,ktorénatomtopojednávanísúdukrátkoucestoupredložil.
Napriek tomu, že vklady na stavebné sporenie sa realizovali bezhotovostne, žalobkyňa svoje skutkové
tvrdenie o tom, že tieto uhrádzala jej matka, nijakým spôsobom nepreukázala. Na základe uvedeného
potom nemožno dospieť k inému záveru, než že peňažné prostriedky, ktoré boli na účet stavebného
sporenia žalobkyne vkladané, pochádzali z prostriedkov patriacich do BSM. Tu je potrebné ďalej uviesť,

že žalobkyňa ani nemohla uhradiť celú kúpnu cenu za kuchynskú linku z peňažných prostriedkov
pochádzajúcich zo zrušeného stavebného sporenia tak ako to uvádzala, keď ako to vyplýva z ďalších
listinných dôkazov, celá kúpna cena bola uhradená už dňa 17.12.2001, pričom posledná úhrada titulom
zrušenia stavebného sporenia zo strany sporiteľne vo výške 14.103,10 Sk, bola zo strany stavebnej
sporiteľne realizovaná najskôr dňa 25.02.2002. Prečo žalobkyňa žiadala vyplatiť peňažné prostriedky

titulom zrušenia sporného stavebného sporenia na účty svojej matky, vie len sama žalobkyňa. Na
základe vyššie uvedených skutočností tak súd na tento nárok žalobkyne v rámci vyporiadania BSM ako
na nárok nijakým spôsobom nepreukázaný, neprihliadol.

12.15. Žalobkyňa žiadala ďalej pri vyporiadaní BSM zohľadniť tvrdený vnos vynaložený na rekonštrukciu

bytu v roku 1999 výške 25.856,30 Sk, v ktorej súvislosti žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa
27.01.2023 uviedla, že pozostávala z maliarskych prác a laminátových podláh, pričom išlo finančné
prostriedky zo stavebného sporenia jej matky č. zmluvy XXXXXXXXXX. Žalobkyňa v tejto súvislosti v
tomto vyjadrení predložila listinu označenú ako „Potvrdenie účelovej výpovede zmluvy o stavebnom
sporení“ č. XXXXXXXXXX (č.l.: 188/opačná strana) zo dňa 21.10.1999, z ktorej vyplýva, že PSS

a.s. oznamuje matke žalobkyni, že na základe jej žiadosti zmluvu účelovo vypovedali a čiastku vo
výške 19.370,20 Sk poukazujú na číslo účtu: identifikácia: D. J., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Z
„Potvrdenia vyplatenia finančných prostriedkov z vypovedanej zmluvy“ č. XXXXXXXXXX (č.l.: 189) zo
dňa 09.11.1999, ďalej vyplýva, že PSS a.s., oznamuje matke žalobkyne, že na základe preukázaniaúčelového použitia nasporenej sumy jej poukazujú čiastku vo výške 6.482,40 Sk na číslo účtu:
identifikácia: D. J., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Zo „Zoznamu dokladov účelového použitia“ (č.l.:
188 - 187/opačná strana) k zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.11.1999 vyplýva

zoznam dokladov za materiál a prácu nasledovne: farby 312,- Sk, laminátová podlaha 13.262,30
Sk, lepidlo 270,- Sk, lepidlo 185,- Sk, hmoždenka, vrták, skrutky 55,- Sk, vodoinštalačný materiál,
zásuvka 627,- Sk, natieračské práce 11.136,- Sk, celková suma predkladaných účtovných dokladov
25.856,30 Sk. Žalobkyňa následne vo svojom vyjadrení zo dňa 25.03.2024 predložila nedoručené
vyjadrenie zo dňa 04.04.2023, v rámci ktorého predložila listinu označenú ako „Špecifikácia zmluvy

o stavebnom sporení“ (č.l.: 699), podpísanú J. D., z ktorej vyplýva, že sa týka zmluvy o stavebnom
sporení č.: 0877455802 s tým, že výpoveď zmluvy bola daná dňa 21.10.1999, platba bola realizovaná
bezhotovostným prevodom v dvoch splátkach na účet J. D., prvá splátka 21.10.1999 v sume 19.370,20
Sk, druhá splátka v sume 6.482,40 Sk, hotovosť odovzdaná A. A. B., ktorá prostriedky využila na
stavebné práce v byte na E. F. T. boli použité v sume 25.856,30 Sk na stavebné práce v byte A. A. B. na
E. F. B. G.. Jedná sa o peňaž. dar pre svoju dcéru a nesmeroval do BSM. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení

zo dňa 07.05.2024 v tejto súvislosti predložila ďalšiu rukou písanú listinu (č. l.: 790), kde je uvedené:
J. D. - Zmluva o staveb. sporení č. XXXXXXXXXX od Prvej Staveb. Sporiteľne. - pravidelné sporenie
cez Slov. sporiteľňu č. účtu XXXXXXXXXX, W.. E. XXXXXXX. B. podľa rozpisu práce v byt A. B. G.,
suma 25.856,30 Sk. Žalovaný v konaní nároky žalobkyne titulom vnosov popieral (bod. 29 odôvodnenia
rozhodnutia). Po právnom posúdení žalobkyňou uplatňovaného nároku dospel súd k záveru, že tento

je nedôvodný. Žalobkyňa v súvislosti s týmto nárokom podľa názoru súdu v konaní preukázala len
to, že matka žalobkyne disponovala v období 10 - 11/1999 finančnými prostriedkami vyplatenými
titulom zrušenia Zmluvy o stavebnom sporení č.: XXXXXXXXXX. Žalobkyňa však súdu nijakým
spôsobom nepreukázala, že tieto finančné prostriedky matka žalobkyne žalobkyni odovzdala a že tieto
peňažné prostriedky slúžili na obstaranie materiálu použitého na rekonštrukciu bytu. Len samotná

skutočnosť, že doklady preukazujúce nákup tohto materiálu boli predložené PSS, a.s., za účelom
deklarovania účelového použitia stavebného sporenia matky žalobkyne pre splnenie predpokladov na
priznanie štátnej prémie totiž nepreukazuje, že bol tento materiál aj obstaraný z peňažných prostriedkov
pochádzajúcich z tohto stavebného sporenia a darovaných matkou žalobkyne žalobkyni. Na svedeckú
výpoveď matky žalobkyne, v zmysle ktorej mala darované peniaze odovzdať žalobkyni v hotovosti bez

prítomnosti ďalšej osoby súd neprihliadol, nakoľko ako už súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
svedkyňu vyhodnotil nedôveryhodnú. V zmysle vyššie uvedených skutočností tak súd na tento nárok
žalobkyne v rámci vyporiadania BSM ako na nárok nijakým spôsobom nepreukázaný, neprihliadol.

12.16. Žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní BSM zohľadniť aj tvrdený vnos vo výške 113.000,- Sk, v

súvislosti s ktorým vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2023 uviedla, že išlo o plastové okná na celý
byt, vrátane zasklenia balkóna s posuvným otváraním s tým, že finančné prostriedky pochádzali od jej
matky, pričom výmenu okien realizovala spoločnosť FENESTRA Sk, spol. s r.o. v hodnote 113.000,- Sk.
Žalobkyňa v tejto súvislosti súdu predložila listinu označenú ako „Špecifikácia peňažných prostriedkov
z dedičstva J. D. suma 275.000,- Sk“ (č.l.: 701), ktorá je podpísaná J. D.. V predmetnej listine sa

uvádza: „Nadobudnutie peňažných prostriedkov z titulu dedičstva podľa priložených notárskych zápisníc
a potvrdení o prevzatí hotovosti pochádza z predaja nehnuteľnosti vedenej v k. ú. K. na LV XXX. použitie
prostriedkov: 1) Dar pre dcéru A. A. B. v sume 140.000,- Sk, 2) Dar pre dcéru A. J. L. v sume 135.000,-
Sk, spolu 275.000,- Sk. Dcéra A. B. financovala z týchto prostriedkov výmenu okien v byte v G., E.
XX. Prácu realizovala firma FENESTRA Sk s.r.o. v hodnote 113.000,- Sk. Peňažný dar bol poskytnutý

v plnej dôvere, výlučne pre jej dcéru a nesmeroval do BSM.“ Z potvrdenia o vklade v hotovosti (č.l.:
701/opačná strana) vyplýva, že žalobkyňa dňa 16.10.2007 realizovala vklad na účet vo VÚB a.s. vo
výške 140.000,- Sk, pričom z elektronickej odpovede VÚB a.s. na dopyt súdu (č.l.: 614) vyplýva, že
žalobkyňa bola majiteľkou tohto účtu v období od 14.09.2005 do 19.06.2009. Žalobkyňa vo svojom
vyjadrenízodňa06.05.2024opäťtvrdila,žesumuvovýške140.000,-Skdostaladodaruodsvojejmatky,

a poukázala na doklad o tom, že tieto vložila na účet. Doplnila, že z týchto prostriedkov vyplatila plastové
okná a zvyšných 27.000,- Sk použila na kúpu zariadenia novej obývacej izby. Žalovaný v konaní nároky
žalobkyne titulom vnosov popieral (bod. 29 odôvodnenia rozhodnutia). Konkrétne vo vzťahu k výmene
okien navyše uviedol, že výmena okien v byte bola financovaná zo spoločných prostriedkov tvoriacich
BSM a žalobkyňa sa s pomocou matky snaží len o získanie nenáležitej výhody pri delení ich spoločného

majetku. Po posúdení nároku súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo v tejto súvislosti sporné,
že výmena okien na byte patriaceho do BSM sa realizovala. Žalobkyňa však skutočnosť, že jej matka
peňažné prostriedky vo výške 140.000,- Sk mala k dispozícii v čase realizácie výmeny okien, ako ani
skutočnosť, že peňažné prostriedky žalobkyni aj odovzdala a že práve tieto peňažné prostriedky bolipoužité na výmenu sporných okien, nijakým spôsobom nepreukázala, keď v tejto súvislosti predložila
len listinu označenú ako „Špecifikácia peňažných prostriedkov z dedičstva J. D. suma 275.000,- Sk“,
podpísanú matkou žalobkyne. Písomné vyhlásenie matky žalobkyne v žiadnom prípade nie je spôsobilé

tieto skutočnosti preukázať, pričom súd pripomína, že hoci sa matka žalobkyne k tomuto daru vo svojej
svedeckej výpovedi nevyjadrila, súd svedkyňu vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Potvrdenie o vklade
žalobkyne v hotovosti na jej bankový účet vedený vo VÚB a.s. preukazuje podľa názoru súdu len to,
že žalobkyňa mala dňa 16.10.2007 k dispozícii sumu vo výške 140.000,- Sk, avšak nepreukazuje ich
pôvod, účel použitia a vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení nemožno konštatovať ani len to, či

tieto peňažné prostriedky vkladala na účet v čase výmeny okien, keďže strany sporu v rámci celého
konania ani raz neuviedli, kedy sa mala sporná výmena okien realizovať. V zmysle vyššie uvedenej
argumentácie tak súd na tento nárok žalobkyne v rámci vyporiadania BSM, ako na nárok nijakým
spôsobom nepreukázaný, neprihliadol.

12.17. Žalobkyňa žiadala ďalej v konaní zohľadniť vnos vo výške 134.000,- Sk titulom finančného daru

od svojej matky, ktorý vôbec prvýkrát spomenula vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2024,
kde uviedla, že potvrdenia o vklade súm 40.000,- Sk, 40.000,- Sk a 54.000,- Sk spolu s dodatkom o
osobnom účte preukazujú, že uvedené sumy boli vložené na jej účet. Z potvrdení o prijatí (čl.: 847)
vyplýva, že žalobkyňa ako zložiteľ, vložila v roku 2003 a 2004 sumu po 40.000,- Sk na dva rôzne účty
vedené v OTP Banke Slovensko, a.s., pričom z ďalšieho potvrdenia (č.l.: 848) a dodatku k zmluve o

osobnom účte (č.l.: 849) vyplýva, že v roku 2008 vložila sumu vo výške 54.000,- Sk na svoj osobný
účet vedený v T. D., M.. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2024 v súvislosti s týmito listinnými
dôkazmi dal súdu do pozornosti, že žalobkyňa disponovala aj dvomi účtami v X. D., čo nebolo doteraz
známe, nakoľko žalobkyňa priznala len účet v T. D. a vo VÚB. Argumentoval, že žalobkyňa nepreložila
dôkaz o pôvodne finančných prostriedkov, pričom predpokladá, že na účty v X. D. mohli byť uskutočnené

vkladyzpodnikaniažalobkyne,keďžeobavkladyboliuskutočnenévmesiacimarec,zrejmepodaňovom
priznaní. Ide teda o zisk z podnikania, ktorý patril do BSM. Všetky tieto vklady, vrátane vkladu na účet
v T. D., považuje za finančné prostriedky tvoriace BSM, ktoré žalobkyňa vkladala na účet ako zisk z
podnikania,čonepredstavujevnos,alepríjemnadobudnutýpočasmanželstva.Naotázkusúdužalovaný
na pojednávaní konanom dňa 14.06.2024 uviedol, že toto jeho vyjadrenie je len reakciou na vyjadrenie

žalobkyne, argumentoval, že nijako nebolo preukázané, že ide o dar zo strany matky žalobkyne a na
čo boli tieto peňažné prostriedky použité, pričom nejde o žiaden návrh. Žalobkyňa v tejto súvislosti
uviedla, že ide o peniaze z obdobia, keď dostala pľúcnu embóliu, stratila zamestnanie a jej matka jej
tieto peňažné prostriedky poskytla ako výpomoc, starala sa o ňu totiž jej matka a nie žalovaný ako jej
manžel. Na uvedené reagoval žalovaný následne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2024, v

ktorom uviedol, že žalobkyňa v uvedenom období bývala v byte v Leviciach. Matka žalobkyne nechodila
do Levíc žalobkyni variť, prať, žehliť, umývať a sprchovať ju, obväzovať nohu ani starať sa o deti.
Celkovú starostlivosť o domácnosť zabezpečoval osobne a finančne on. Dôvodil, že žalobkyni sa
stal úraz, ktorého následkom vznikla embólia v roku 2001, preto žalobkyňou predložené potvrdenia
z rokov 2003, 2004 a dokonca z roku 2008 ako dôkaz ďalšieho vnosu, ktoré mali tvoriť finančnú

výpomoc počas jej choroby, považuje za irelevantné. Žiadne vnosy a finančné výpomoci pochádzajúce
od matky žalobkyne neexistovali. Ide o účelové a zavádzajúce prispôsobovanie zdrojov finančných
prostriedkov v konaní, ktorými disponovala výlučne matka žalobkyne. Po právnom posúdení žalobkyňou
uplatneného nároku dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že
išlo o peňažné prostriedky patriace do jej výlučného vlastníctva, nijakým spôsobom nepreukázala pôvod

týchto peňažných prostriedkov ako ani skutočnosť, že tieto peňažné prostriedky boli použité v rámci
BSM. Tu len pre doplnenie súd udáva, že sa pri vyporiadaní BSM neprihliada na náklady vynaložené z
výlučného majetku na bežnú údržbu majetku v BSM a nemožno sa domáhať ani náhrady toho, čo bolo
vynaložené na zadováženie vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo na úhradu jeho
bežných povinností, prípadne povinností, ktoré vyplývajú zo zákona, ako je napr. vyživovacia povinnosť.

Na základe uvedeného tak súd na tento nárok žalobkyne uplatňovaný v rámci vyporiadania BSM, ako
na nárok nijakým spôsobom nepreukázaný, neprihliadol.

12.18. Žalobkyňa žiadala ďalej pri vyporiadaní zohľadniť ňou tvrdený vnos vo výške 846,- eur titulom
výmeny vchodových dverí, vnos vo výške 821,70 eura titulom výmeny interiérových dverí, vnos vo

výške 680,- eur titulom realizovaných stavebných prác, a vnos vo výške 2.199,- eur titulom realizácie
vstavenej skriňovej zostavy, ktoré vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2023 označila ako ďalšie investície
zvyšujúce hodnotu bytu. Žalobkyňa následne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2024 v
súvislosti s vchodovými bezpečnostnými dverami, interiérovými dverami a v súvislosti so vstavanouskriňouuviedla,žetietouhradilaakopodnikateľkazdôvodu,ževmiestebydliskamalamiestopodnikania
a v súlade zákonom bolo potrebné chrániť dokumenty a produkty v súvislosti s jej činnosťou. Uvedené
by malo byť považované za jej vnos do nehnuteľnosti, nakoľko neboli financované z prostriedkov BSM.

V tejto súvislosti súdu predložila faktúru (č.l.: 197) vystavenú od dodávateľa H. J. - EXKLUZÍV na
odberateľa A. B. A., IČO: 37102265 na sumu 846,- eur, predmetom ktorej je dodanie bezpečnostných
dverí, kópiu potvrdenky k faktúre a výdavkový pokladničný doklad (č.l.: 668). Vo vzťahu k interiérovým
dverám a zárubniam predložila objednávku vystavenú dodávateľom Supwer s.r.o. na objednávateľa
„p. B.“ a to na sumu 821,70 eura (č.l.: 197/opačná strana), pokladničný blok a výdavkový pokladničný

blok (č.l.: 681 - 681/opačná strana).V súvislosti so vstavanou skriňovou zostavou predložila žalobkyňa
súdu knihu záväzkov a výpisy z podnikateľského účtu o uhradení sumy 1.100,- eur dňa 03.06.2010 a
sumy 1.099,- eur dňa 14.07.2010. V súvislosti s tvrdeným vnosom vo výške 680,- eur uplatňovaným
titulom realizovaných stavebných prác, nepredložila žalobkyňa žiaden dôkaz a neuviedla ani žiadne
ďalšie skutkové tvrdenia. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2024 v tejto súvislosti
argumentoval, že Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 2 ods.

1 ustanovuje, že bytom je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením
stavebného úradu určené na bývanie ako samostatná bytová jednotka. Z uvedenej zákonnej definície
vyplýva, na aký účel je možné byt používať. Pokiaľ by byt alebo jeho časť mala byť používaná na
podnikanie, t. j. na iný účel ako je stanovený v zákone o vlastníctve bytov, je potrebné príslušný stavebný
úrad požiadať o zmenu účelu užívania bytu (§ 85 Zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku). Žalobkyňa takúto zmenu neuskutočnila, preto nie je možné považovať byt resp.
jeho časť za iný ako bytový priestor, ktorý by mohol slúžiť na podnikanie žalobkyne. Navyše dvere
na byte a vstavanú skriňu nie je možné považovať za daňový výdavok, nakoľko podľa Zákona o dani
z príjmov, takýto výdavok nespĺňa kritérium, podľa ktorého by malo ísť o náklad vynaložený na účel
dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Pokiaľ by žalobkyňa kúpila a dala do bytu napr. trezor,

ktorý by preukázateľne používala na svoje podnikateľské účely, mohol by byť tento predmet považovaný
za daňový výdavok a navyše vec, ktorú by využívala len na účel podnikania. V danom prípade dvere
a vstavaná skriňa tvoria bežné zariadenie bytu, ktoré nemá nič spoločné s podnikateľskou činnosťou
žalobkyne a slúžili celej rodine. Z uvedeného dôvodu ani nie je v súlade so zákonom výdavky na
zhodnotenie bytu dávať do nákladov len z titulu miesta podnikania. Taktiež financie použité na kúpu

vecí nie sú vnosom žalobkyne do BSM, nakoľko, ak by aj boli použité financie získané z jej podnikania,
ide o príjem, ktorý v zmysle platnej judikatúry patrí rovnako ako príjem zo závislej činnosti do BSM.
Na základe predložených listinných dôkazov súd konštatuje, že nemožno mať pochybnosti o tom, že
žalobkyňa uhradila kúpnu cenu za vchodové bezpečnostné dvere, interiérové dvere a vstavanú skriňu
zo svojho podnikateľského účtu. Aj v tejto súvislosti je však v prvom rade potrebné poukázať na právne

závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 22Cdo/2545/2003 zo dňa 24.02.2005,
v ktorom tento uviedol: „Výnos z podnikania rovnako ako mzda z pracovného pomeru patriaca
jednému z manželov je najčastejším zdrojom BSM, z ktorého je potom získavaný spoločný majetok
manželov. Ako už uviedol odvolací súd, zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva,
že spoločným majetkom by mal byť len zisk, chápaný ako rozdiel medzi výnosom z podnikania a

nákladmi na podnikanie v súvislosti s ním vynaložené. Nie je teda žiadneho zákonného dôvodu, aby
akýkoľvek výnos z podnikania manžela bol vylučovaný z režimu bezpodielového spoluvlastníctva.
Ostatne podľa štandardnej judikatúry (R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk str. 243) aj
výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do BSM. Pokiaľ sú však z výnosu podnikania
obstarané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela, pretože

tak ustanovuje zákon v § 143 ObčZ.“ Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že výnosy z
podnikania podnikajúceho manžela patria do BSM rovnako, ako do BSM patrí mzda z pracovného
pomeru. Ďalej z predmetného rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ sú z výnosu z podnikania obstarané veci
slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela, pretože tak ustanovuje
zákon v § 143 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti možno tak s poukazom na § 143 Občianskeho

zákonníka konštatovať, že zo zásady, že predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
a čo bolo nadobudnuté za trvania manželstva, zakotvuje zákon v § 143 Občianskeho zákonníka štyri
výnimky, pričom medzi tieto výnimky patria okrem iného aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Prvým kritériom posúdenia je teda povaha veci
a druhým kritériom, aby takáto vec svoj účel aj skutočne plnila. Aby bola teda nejaká vec vylúčená z

BSM, musí spĺňať jednak podmienku, že ide o vec, ktorá má a môže slúžiť výlučne výkonu povolania
jednéhozmanželovazároveňpodmienku,žetátovecajskutočneslúživýlučnelenjednémuzmanželov.
Pokiaľ teda vec môže slúžiť aj druhému z manželov a to či už na výkon povolania alebo na iný účel než
na výkon povolania, vylúčenie takej veci z BSM neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti súd poukazujena právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn.: 22Cdo/2470/2000 zo
dňa 16.11.2000, podľa ktorého z citovaného ustanovenia (§ 143 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že
do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania

len jedného z manželov. Aby vec bola z tohto dôvodu vylúčená z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, musí spĺňať podmienku, že ide o vec, ktorá má a môže slúžiť výlučne výkonu povolania
len jedného z manželov a ktorá zároveň (po jej obstaraní na tento účel) skutočne slúži výlučne len
jednému z manželov. Pokiaľ vec môže slúžiť aj druhému z manželov na výkon jeho povolania (resp.
obom manželom súčasne), prípadne aj na iný účel ako na výkon povolania, neprichádza do úvahy

vylúčenie takej veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä, keď aj takému inému účelu
začala slúžiť. V ďalšom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky sp. zn.: 22Cdo/1439/2000 zo dňa
30.08.2001 v daných intenciách zaujal názor, že nie je pre riešenie dovolaním žalobkyne vymedzenej
otázky rozhodujúci predpokladaný účel, na ktorý mal byť sporný majetok počas trvania manželstva
účastníkov využívaný, t. j. či bol určený na výkon povolania len jedného z manželov, ale to na čo v súlade
s vôľou oboch účastníkov skutočne slúžil (v zmysle ustanovenia § 143 ObčZ - arg. „slúži“) a či neslúžil

aj druhému z manželov. Povahou veci podľa citovaného ustanovenia potom treba v kontexte zákona
rozumieť jej úžitkovú povahu, t. j. jej (všeobecné) účelové určenie, lebo pojem povahy veci zákon spája
s účelom jej použitia. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/1/2014
zo dňa 14.04.2016 tiež uviedol, že pre úvahu o vylúčení veci z BSM z dôvodu, že podľa svojej povahy
slúži výkonu povolania jedného z manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka) nie je rozhodujúce, či vec

bola určená „výlučne“ pre výkon povolania len jedného z manželov, ale na aký účel vec v súlade s vôľou
oboch účastníkov skutočne (fakticky) slúžila a či neslúžila aj druhému manželovi. Na základe vyššie
uvedených právnych záverov tak súd konštatuje, že sporné hnuteľné veci zabudované do bytu strán
sporu patriaceho do BSM, nie sú vecami, ktoré môžu slúžiť výlučne výkonu povolania žalobkyne a to
bez ohľadu na to, že na tejto adrese má žalobkyňa v živnostenskom registri evidované miesto svojho

podnikania, pričom zároveň ide o veci, ktoré bezpochyby slúžili aj žalovanému, a preto ich vylúčenie
z BSM neprichádza do úvahy. Žalobkyňa uhradila kúpnu cenu za tieto hnuteľné veci z výnosov, ktoré
rovnako patria do BSM, v dôsledku čoho tak v žiadnom prípade nemožno hovoriť o investícii žalobkyne
z jej oddeleného výlučného vlastníctva do BSM, v dôsledku čoho tak súd na tento nárok žalobkyne v
rámci vyporiadania BSM, ako na nárok uplatňovaný bez právneho základu, neprihliadol.

12.19. V súhrne, ku všetkým žalobkyňou uplatňovaným vnosom a to s poukazom na jej argumentáciu
o uznaní ňou tvrdených vnosov žalovaným v rámci mimosúdnych rokovaní je potrebné uviesť, že je
neprípustné zneužívať obsah mimosúdnych rokovaní na účely súdneho konania, nakoľko mimosúdne
rokovania prebiehajú „mimo súdu“ a sú spojené s ústupkami strán sporu voči sebe navzájom a to práve

za účelom vyriešenia sporu „mimo súdneho konania“ a teda aj bez vykonania dokazovania, keďže
v opačnom prípade by akékoľvek mimosúdne rokovania, v zásade nemali žiaden logický zmysel ani
význam. Súd navyše nepovažuje argumentáciu žalovaného v tejto súvislosti, že išlo z jeho strany o
snahu finančne motivovať žalobkyňu k prenechaniu bytu do jeho výlučného vlastníctva na základe
vzájomnej dohody za nelogickú, a ani odporujúcu jeho celkovému postoju v súdnom konaní. Pokiaľ ide

o výpoveď svedka syna Q. B. v tejto súvislosti, tu súd dáva do pozornosti, že tento mal o tvrdených
vnosoch len sprostredkované informácie a to jednak od samotnej žalobkyne a tiež matky žalobkyne.

12.20. Žalovaný žiadal pri vyporiadaní BSM zohľadniť aj ním tvrdený vnos v súvislosti so zaplatením
členského podielu vo výške 28.600,- Kčs. Žalovaný v tejto súvislosti vo svojom písomnom vyjadrení

zo dňa 15.02.2024 uviedol, že nadobudnutie bytu do BSM bolo v prevažnej miere financované z jeho
vlastných prostriedkov, ktoré dostal od svojich rodičov, pričom nadobúdacia cena bola v danom čase
28.000,- Kčs. Následne zo spoločného úveru byt zariadili, čím zavŕšili podstatnú etapu spojenú s
nadobudnutím vlastného bývania. Žalobkyňa v tejto súvislosti vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
06.05.2024 uviedla, že cena za byt bola vo výške 28.600,- Kčs. Strany sporu si brali mladomanželskú

pôžičku na sumu 30.000,- Kčs, z ktorej bol uhradený členský podiel za byt vo výške 14.600,- Kčs.
Na úhradu zvyšnej časti členského podielu za byt si vzali pôžičku z fondu kultúrnych a sociálnych
potrieb „FKSP“ v sume 14.000,- Kčs. Z výplatných pások, vyplýva, že žalobkyni strhávali zo mzdy
obe pôžičky, aj mladomanželskú aj pôžičku FKSP. Uviedla ďalej, že z toho, že žalovaný tvrdí, že
z veľkej časti financoval byt on resp. jeho rodičia, je zjavné, že v tomto konaní zavádza a uvádza

účelovo nepravdy. Súd by mal prihliadnuť aj na tieto okolnosti, najmä na to, že sa v tomto konaní snaží
výslovne obohatiť a nie spravodlivo vysporiadať. Žalobkyňa v tejto súvislosti predložila súdu Zmluvu o
návratnej pôžičke zo dňa 27.08.1984 (č.l.: 850) uzavretej medzi SES Tlmače a žalovaným, v zmysle
ktorej organizácia poskytuje pracovníkovi z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb pôžičku vo výške14.000,- Kčs na členský podiel. Predložila ďalej „Evidenciu o čerpaní pôžičky - stavebnej, - mladým
manželom“ (č.l.: 851), účet číslo 75 99 674 5, z ktorej vyplýva suma povolenej pôžičky 30.000,- Kčs,
lehota na čerpanie do 25.09.1985. Čerpaná bola suma 30.000,- Kčs tak, že dňa 28.09.84 bola čerpaná

suma 14.600,- Kčs na čl. podiel 75-94565-7 a dňa 04.07.1985 suma 15.400,- Kčs na nábytok. Žalobkyňa
predložila aj žiadosť (č.l.: 854) o úhradu členského podielu zo dňa 28.09.1984 vo výške 14.600,- Kčs
na účet SBD Levice 19-519-152, s variabilným symbolom 94567. Žalobkyňa tiež predložila výpisy z
pôžičkového účtu, a to k 31.12.1985 a k 31.12.1992, doklad o vrátení preplatku pôžičky vo výške 87,-
Kčs (č.l.: 852) a výplatné pásky so zrážkami zo mzdy na predmetné pôžičky (č.l.: 853). Žalovaný vo

svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2024 v tejto súvislosti následne uviedol, že keďže žalobkyňa
spochybnila skutočnosť, že sa pričinil o nadobudnutie bytu tým, že poskytol na daný účel finančné
prostriedky, ktoré mu darovali rodičia, je potrebné súdu ozrejmiť časovú postupnosť pri financovaní bytu:
20.07.1984 - Okresné stavebné bytové družstvo v Leviciach (OSBD) prijalo Rozhodnutie o pridelení
družstevnéhobytuspovinnosťouzaplatiťčlenskýpodielzapridelenýbytvsume28.600,-Kčsvlehotedo
14dní,27.08.1984-SlovenskéenergetickéstrojárneS.M.Kirova-zamestnávateľ-poskytolžalovanému

návratnú pôžičku na zaplatenie časti členského podielu za pridelený byt, 28.08.1984 - bola spísaná
dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu medzi OSBD a žalovaným, 15.09.1984 - žalobkyňa a žalovaný
uzavreli manželstvo. Žalovaný argumentoval, že tento sled udalostí preukazuje skutočnosť, že členský
podiel musel byť vyplatený do dňa prevzatia bytu, t. j. do 28.08.1984, a preto je vylúčené že by bol sčasti
zaplatený z mladomanželskej pôžičky, keďže manželstvo bolo uzavreté až dňa 15.09.1984. Práve na

tento účel - zaplatenia časti členského podielu, boli použité finančné prostriedky, ktoré žalovanému na
kúpu bytu darovali rodičia. Žalovaný dňa 13.06.2024 doručil súdu „Čestné prehlásenie“ svojej sestry
A. M. I. zo dňa 11.06.2024 (č.l.: 1007), v ktorom táto čestne prehlásila, že má vedomosť o tom, že
rodičia ešte pred uzatvorením manželstva A. H. B. s A. A. B., C. D., t.j. v roku 1984 darovali svojmu
synovi A. H. B. finančnú čiastku 30.000 Kčs a to na účel zaplatenia celej sumy členského podielu k

družstevnému bytu v Leviciach. O týchto okolnostiach má vedomosť, pretože ich o tejto skutočnosti
rodičia informovali a na vlastné oči videla pripravenú obálku s peniazmi, ktorú dostal brat. Rodičia
uvedenú sumu vybrali z vkladnej knižky, pretože pani J. D. podľa jej tvrdenia, uvedenú sumu nemala.
Zároveň má vedomosť, že zloženie predmetnej sumy bolo v danom čase naliehavé, nakoľko sa uvoľnil
byt v Leviciach a bolo potrebné urýchlene uhradiť daný vklad, aby orgán prideľujúci byt, nepostúpil

právo na uzatvorenie zmluvy inej osobe, ktorá bola v poradí v rámci žiadosti o pridelenie bytu. Žalovaný
doručil aj „Čestné prehlásenie“ svojej sestry A. N. B. zo dňa 12.06.2024 (č.l.: 1009), v ktorom táto čestne
prehlásila, že má vedomosť o tom, že rodičia ešte pred uzatvorením manželstva A. H. B. s A. A. B., C.
D., t.j. v roku 1984 darovali svojmu synovi A. H. B. finančnú čiastku 30.000 Sk, a to na účel zaplatenia
členského podielu k družstevnému bytu v Leviciach. O týchto okolnostiach má vedomosť preto, že v

tom období žila spoločne s rodičmi a o tejto skutočnosti ju a jej sestru M., rodičia informovali. Zároveň
má vedomosť, že zloženie predmetnej sumy bolo v danom čase naliehavé, nakoľko sa uvoľnil byt v
Leviciach a bolo potrebné urýchlene uhradiť daný vklad, aby orgán prideľujúci byt nepostúpil právo na
uzatvorenie zmluvy inej osobe, ktorá bola v poradí v rámci žiadosti o pridelenie bytu. Podľa informácií
jej matky bezprostredne po ukončení naliehavého telefonického rozhovoru s matkou A. B. A., pri ktorom

bola osobne prítomná, rodina D. nebola v tom období schopná zapojiť sa do financovania členského
podielu v žiadnej výške. Pani D. st. odmietla totiž návrh jej matky, aby sama urýchlene uhradila členský
podiel zo svojich prostriedkov a jej rodičia jej polovicu uhradenej sumy do týždňa v kľude pošlú po
synovi H. B.. Pani D. st. návrh odmietla z dôvodu, že ona nedisponuje ani sumou, ktorá by postačovala
na úhradu polovice členského podielu. Na druhý deň jej rodičia vyzdvihli vo svojom peňažnom ústave

30.000 Sk. Uvedenú sumu videla pripravenú na stole potom, čo ju rodičia priniesli z peňažného ústavu
domov.D.,H.B.,bolauvedenásumaodovzdanánanasledujúcideňvobálke,ktorúsiodnejvyžiadalajej
matka. Po prevzatí peňazí brat H. B. urýchlene odišiel, aby stihol zaplatiť členský podiel a o byt neprišiel.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.06.2024 na otázku súdu, či je sporné, že byt strany
sporu nadobudli zo spoločných prostriedkov uviedol, že k odkúpeniu bytu došlo v roku 2004, poukazuje

však na to, že členský podiel bol zaplatený v roku 1984 z peňažných prostriedkov žalovaného a pred
uzavretím manželstva. Má tak za to, že tieto finančné prostriedky predstavujú zo strany žalovaného
vnos a poukazuje ďalej na mieru pričinenia sa žalovaného, pokiaľ ide o nadobudnutie bytu, keďže keby
žalovaný nebol býval tento členský podiel zaplatil, byt by nedostali, lebo by bol pridelený niekomu inému
a išlo tam o to, že bolo potrebné promptne konať. Žalobkyňa naopak v tejto súvislosti argumentovala,

že keď v roku 1984 nastúpila do SES Tlmače, mamin bratranec jej povedal, aby si hneď podala žiadosť
o byt. Ona túto žiadosť podala, ale sama trojizbový byt dostať nemohla, takýto byt mohli dostať len
manželia, preto behom dvoch týždňov vybavili svadbu, následne odovzdala potvrdenie. Uzavrela sa
mladomanželská pôžička na 30.000,- Kčs, z toho 14.600,- Kčs išlo na členský podiel a zvyšok členskéhopodielu, ktorý predstavoval 28.600,- Kčs, teda suma 14.000,- Kčs, bola uhradená z pôžičky fondu
kultúrnych a sociálnych potrieb „FKSP“. Žalovaný následne na pojednávaní konanom dňa 25.09.204
uviedol,žebytnebolomožnéskôrprideliť,nežsazaplatilčlenskýpodiel,paniD.totedavybaviťnemohla,

hoci inak vybaviť všetko vedela. Právny zástupca žalovaného ďalej argumentoval, že dôležité v danom
období bolo to, že rozhodnutie o pridelení družstevného bytu bolo vydané dňa 20.07.1984, t.j. zhruba
dva mesiace pred svadbou účastníkov. V danom rozhodnutí je uvedené, že členský podiel za pridelený
byt je potrebné uhradiť do 14 dní odo dňa vydania tohto rozhodnutia a v závere je uvedené „ak by
vznikol preplatok rozdielny obnos vám vrátime“. Toto korešponduje práve s tým čo žalovaný udáva, že

už v danom momente, t.j. pred uzavretím manželstva, bolo potrebné vyplatiť hodnotu členského podielu,
inak by nedošlo k odovzdaniu bytu, ku ktorému odovzdaniu došlo dňa 28.08.1984, t.j. tiež pred svadbou
účastníkov. Úhrada členského podielu bola uskutočnená z finančných prostriedkov, ktoré boli darované
matkou žalovaného, a následné bezúročné pôžičky boli len kompenzáciou danej úhrady, t.j. v žiadnom
prípade nebola úhrada uskutočnená až po mesiaci od pridelenia bytu do nájmu. V rámci mimosúdnych
jednaní v mejlovej komunikácii bola táto skutočnosť poskytnutia finančných prostriedkov zo strany matky

žalovaného uvedená a nebola rozporovaná protistranou. Právna zástupkyňa žalobkyne argumentovala,
že pôžičky boli účelové, pôžička bola strhávaná zo mzdy, nemohla si ich nechať ani pani D., ani pani
žalobkyňa, boli strhávané priamo na účel splácania mladomanželskej pôžičky vo výške 14.600,- Sk,
druhá časť 14.000,- Sk na účet FKSP, v listinných dôkazoch priamo pri „šeky“, kde sú uvádzané tieto
splátky, je špecifikovaný členský podiel číslom a toto číslo je totožné s číslom členského podielu na

spomínanom rozhodnutí. Zároveň poukázala na to, že v tých časoch sa veci častokrát vybavovali
protekčne, nepostupovalo sa v súlade s tým, čo kde bolo napísané, veci sa vybavovali po známosti,
za bomboniéry, toto treba vziať do úvahy. Po posúdení dôvodnosti nároku žalovaného uplatňovaného
titulom vnosu dospel súd k záveru, že tento je nedôvodný. Je síce pravdou, že na úhradu časti členského
podielu bola žalovanému poskytnutá pôžička ešte pred uzavretím manželstva od jeho zamestnávateľa,

avšak ako vyplýva z ďalších listinných dôkazov, táto bola uhrádzaná zo spoločných prostriedkov po
uzavretí manželstva, pričom aj v samotnej zmluve o návratnej pôžičke sa uvádza, že prvá splátka bude
prevedená pri mzdovom vyúčtovaní za október 1984, kedy už strany sporu boli manželmi. V zmysle
ďalších listinných dôkazov má súd ďalej za preukázané, že druhá časť členského podielu bola uhradená
z mladomanželskej pôžičky so žiadosťou o úhradu zo dňa 28.09.1984, teda už po uzavretí manželstva.

Hoci žalovaný v konaní tvrdil, že dňa 20.07.1984 OSBD prijalo rozhodnutie o pridelení družstevného
bytu s povinnosťou zaplatiť členský podiel v sume 28.600,- Kčs v lehote do 14 dní, že dňa 27.08.1984
mu zamestnávateľ poskytol návratnú pôžičku na zaplatenie časti členského podielu, že dňa 28.08.1984
bola spísaná dohoda odovzdaní a prevzatí bytu medzi ním a OSBD, a že tak tento členský podiel musel
a aj uhradil zo svojich výlučných prostriedkov ešte pred uzavretím manželstva, tieto skutočnosti súdu

(okrem poskytnutia návratnej pôžičky zamestnávateľom), nijakým spôsobom nepreukázal, keď súdu v
tejto súvislosti predložil len čestné vyhlásenia svojich sestier. Otázne potom je aj to, že pokiaľ žalovaný
zaplatil celý členský podiel zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré dostal darom od svojich rodičov, z
akého dôvodu čerpal žalovaný návratnú pôžičku od svojho zamestnávateľa za účelom zaplatenia časti
členského podielu. Avšak aj pre prípad, že by tomu tak skutočne bolo, judikatúra v tomto smere zastala

názor, že pokiaľ jeden z manželov nadobudol členstvo a nájom bytu pred manželstvom, uzavretím
manželstva vznikne manželom len právo spoločného nájmu družstevného bytu, nie však spoločné
členstvo v družstve (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 172/2012). Zákonná úprava tak chráni majetkové
práva toho manžela, ktorý získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel zmluvu o nájme
družstevnéhobytupreduzavretímmanželstva.Členskýpodiel,pokiaľmámajetkovúhodnotu,takmožno

považovať za jeho výlučný majetok. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť ani Článok 5, bod 3.
Zmluvyoprevodebytuzodňa09.06.2004(č.l.:7anasl.),vktoromsaudáva,žezavretímzmluvyčlenstvo
nadobúdateľa v prevádzajúcom družstve nezaniká, ak nadobúdateľ zaplatil prevádzajúcemu základný
členský vklad vo výške 1.000,- Sk najneskôr ku dňu vkladu predmetu zmluvy do katastra nehnuteľností,
pričom členmi družstva a súčasne nadobúdateľmi, sú v zmysle zmluvy tak žalobkyňa ako aj žalovaný.

Ďalej pre doplnenie súd udáva, že ak by aj žalovaný nadobudol členstvo a nájom bytu pred uzavretím
manželstva, uvedené by na skutočnosť, že sporný byt patrí do BSM žiaden vplyv nemalo, nakoľko
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu uzatvorenú medzi bytovým družstvom ako
prevodcom a oboma manželmi ako nadobúdateľmi, v ktorej manželia prejavili vôľu nadobudnúť byt do
svojho bezpodielového spoluvlastníctva, nemožno považovať za neplatnú iba preto, že jediným členom

bytového družstva v čase jej uzavretia bol iba jeden z manželov, rozhodujúcou je v tomto prípade
vôľa manželov nadobudnúť byt do svojho bezpodielového spoluvlastníctva (Rc 62/2012). Na základe
uvedených skutočností tak súd na tento tvrdený nárok žalovaného v rámci vyporiadania BSM, ako na
nárok nepreukázaný a uplatňovaný bez právneho základu, neprihliadol.12.21. Žalovaný v konaní ďalej tvrdil, že rodinný dom, ktorý vlastnila žalobkyňa, prešiel významnou
rekonštrukciou, na ktorú bolo nutné vynaložiť nemalé financie, pričom táto okolnosť má vplyv na

vysporiadanie použitých finančných prostriedkov tvoriacich spoločný majetok do výlučného majetku
žalobkyne. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdila, že v roku 2018 neprebehla rekonštrukcia celého domu,
ale išlo len o rekonštrukciu v súvislosti s úpravou kúpeľne na bezbariérový vstup, na ktorý mala
matka žalobkyne štátnu dotáciu a táto rekonštrukcia sa robila vyslovene len z tohto dôvodu. Poukázala
ďalej na to, že dom bol darovaný žalobkyni v roku 2006, t. z. dávno pred rozvodom a je zjavné, že

vôbec nie pre jej účely bývania. Žalovaný v tejto súvislosti ďalej namietal, že svedkyňa D. vo svojej
výpovedi na priamu otázku, kedy bola uskutočnená rekonštrukcia domu žalobkyne uviedla, že v roku
2019. V skutočnosti však rekonštrukcia rodinného domu, ktorý matka darovala žalobkyni, prebehla
v rokoch 2013 až 2015, čo nespochybnila ani žalobkyňa, pričom rodinný dom prešiel kompletnou
a zásadnou rekonštrukciou, pričom rekonštrukcia domu prebehla v nasledovnom rozsahu: vybúrané
nenosné steny a zmenená celková dispozícia domu, inštalovaný nový nosný preklad, vybudované

nové elektrické, plynové, vodovodné a odpadové inštalácie, vybudované nové podlahy, prerobený
vchod do domu, vybudovaná nová strecha, zariadená kúpeľňa a WC vrátane vyhrievanej podlahy,
zariadená kuchyňa novou linkou vrátane nových spotrebičov, vybudovanie okna na kuchyni na severnej
stene, oddrenážovanie severnej steny. Žalovaný podotkol, že v čase rekonštrukcie rodinného domu,
vlastníkom tohto domu už bola žalobkyňa. Je názoru, že žalobkyňa už v tom čase plánovala odchod zo

spoločnej domácnosti a za tým účelom pristúpila k podstatnej rekonštrukcii svojho rodinného domu. Je
presvedčený, že rekonštrukciu financovala žalobkyňa z finančných prostriedkov tvoriacich BSM, pričom
preukázanie tejto skutočnosti je z jeho strany obtiažne, nakoľko za dané obdobie nie je možné vyžiadať
výpisy z bánk. V danom prípade ide o investície veľkého rozsahu, ktoré boli zrejme vynaložené zo
spoločného majetku, žalobkyňa však túto otázku nechala zahmlenú. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení

zo dňa 24.07.2024 uviedla, že rekonštrukcia nehnuteľnosti vo E. bola financovaná z prostriedkov
matky žalobkyne a to čiastočne z príspevku z ÚPSVaR v sume 2.029,35 eura, čiastočne z vlastných
prostriedkov matky žalobkyne výberom hotovosti z jej účtu vo výške 13.750,80 eura a čiastočne z
vlastných prostriedkov matky žalobkyne získaných z predaja pozemkov vo výške 7.993,- eur, spolu teda
vo výške 23.773,15 eura. Charakter rekonštrukcie nevyžadoval stavebné povolenie, neboli upravované

vnútorné piliere stavby, dom nie je zateplený, okná a dvere sú pôvodné, vonkajšia fasáda domu sa
rozpadáva. Rekonštrukciu domu vrátane kúpeľne a všetkých stavebno, vodo a elektroinštalačných prác
(október 2013 - január 2014) vykonával T. T. - T., Q. XX, XXX XX G.. Práce spočívali najmä v odstránení
rozvodov, ktoré v minulosti neboli zabudované do stien a podlažia. Pani D. vedela, že v dome vo E.
bude žiť do konca života a že musí do nutnej rekonštrukcie investovať svoje úspory, nakoľko potrebovala

bezproblémové bývanie a navyše bezbariérové, nakoľko ju v tom čase čakali vážne operácie bedrových
kĺbov a jej mobilita bola stále viac obmedzená. Ďalšie práce boli vykonané v roku 2015 a to výmena
škridiel, o tejto platbe doklad nemá, avšak rovnako boli hradené výlučne z prostriedkov pani D.. V
tejto súvislosti žalobkyňa predložila súdu rozhodnutie ÚPSVaR Levice zo dňa 09.04.2013, ktorým bol
matke žalobkyni priznaný príspevok na úpravu rodinného domu vo výške 2.029,35 eura, t. j 90 % zo

sumy 2.254,83 eura. Súčet celkových nákladov predstavoval sumu 4.547,64 eura, z ktorej bola uznaná
suma 2.254,83 eura. Prílohou tohto rozhodnutia je aj cenová ponuka na rekonštrukciu kúpeľne od
dodávateľa T. T. - T. vo výške 4.547,64 eura. Žalobkyňa tiež predložila výdavkový pokladničný doklad
z 09.12.2013 na zálohu na stavebné práce vo výške 15.000,- eur, výpis z účtu matky žalobkyne za
mesiac 12/2013 ohľadom výberu vo výške 13.750,80 eura a kúpnu Zmluvu zo dňa 12.01.2010, z

ktorej vyplýva kúpna cena za predaj nehnuteľností vo výške 7.993,- eur. Žalobkyňa predložila ďalej
aj vyhlásenie J. D. zo dňa 02.09.2024, ktorá vyhlásila, že prerábku vnútornej časti rodinného domu
financovala výlučne z vlastných finančných prostriedkov a nie je pravdou, že by žalovaný alebo jej dcéra
nejako finančne prispievali na jej prerábku. Uviedla, že prerábku by nenazvala rekonštrukciou, pretože
jej charakter nevyžadoval stavebné povolenie, neboli narušené vnútorné piliere stavby, dom nie je

zateplený, okná a dvere ostali pôvodné a vonkajšia fasáda sa priam rozpadáva. Búracie práce spočívali
najmä v odstránení rozvodov plynových a vodovodných potrubí, ktoré v minulosti neboli zabudované
do stien alebo podlažia. Vedela, že ak tam chce dožívať, musí zainvestovať zo svojich úspor a vytvoriť
si prostredie bývania bez namáhavej práce a bezbariérový vstup v kúpeľni. Vedome sa pripravovala
na dve vážne operácie bedrových kĺbov, ktorým sa po získaní termínov aj podrobila v rokoch 2016 a

2017. Realizácia kúpeľne bola vykonaná podľa prehodnotenia úradu práce zo dňa 18.03.2013. Všetky
ostatné práce boli vykonávané svojpomocne po dohode s majstrami a platila v hotovosti. Pomocné a
prípravné práce vykonávali aj vnuci L. a Q.. Žalovaný následne vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že
žalobkyňa v rámci preukázania financovania rekonštrukcie rodinného domu zaslala súdu doklady, ktorérozhodne neobsahujú celý objem finančných prostriedkov, ktorý bolo potrebné vynaložiť na tak rozsiahlu
rekonštrukciu, aká bola v skutočnosti zrealizovaná. Okrem toho žalobkyňa zaslala jedinú fotografiu
s detailom rodinného domu, ktorá nemá žiadnu výpovednú hodnotu. V skutočnosti sa rekonštrukcia

týkala tak exteriéru, ako je oprava strechy, ako i celého interiéru, k čomu nedoložila žalobkyňa žiadnu
fotodokumentáciu ani zdroj financovania. Nakoľko dokazovanie spôsobu a rozsahu financovania by bolo
značne komplikované, ktorého podkladom by musel byť znalecký posudok, s ohľadom na procesnú
ekonomiku žalovaný nenavrhuje v danom smere uskutočniť ďalšie dokazovanie. Pre vytvorenie obrazu
však súdu zasiela fotografie z aplikácie Google street view, ktoré preukazujú aktuálny stav exteriéru

rodinného domu, kde je viditeľná aj nová strecha. Fotografie interiéru žalovaný nemá k dispozícii.
Rozhodne je však možné usúdiť, že rodinný dom má všetky atribúty rozhodujúce pre trvalé bývanie
žalobkyne, ktorý v skutočnosti aj dlhodobo na tento účel využíva. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje
na § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
každý z manželov povinný nahradiť to, čo sa vynaložilo zo spoločného majetku na jeho ostatný
majetok. V prípade spoločnej investície do domu jedného z manželov, má povinný manžel povinnosť

nahradiť finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. V tomto smere súd odkazuje na
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 MCdo 10/2011 zo dňa 26.06.2012,
podľa ktorého, „V prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného
z nich sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené
na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného

majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty (znaleckého odhadu hodnoty, za
ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni
bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej
hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji,

keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov.“,
pričom k obdobným záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn.: 1 MCdo
12/2011 zo dňa 27.03.2014 a tiež v rozhodnutí sp. zn.: 8Cdo 180/2013 zo dňa 30.03.2015. Je síce
pravdou,žespornánehnuteľnosťpatrilavčasejejrekonštrukciedovlastníctvažalobkyne,avšaktotobez

ďalšieho neznamená, že sa rekonštrukcia realizovala z prostriedkov patriacich do BSM. Spoluvlastnícke
podiely na spornej nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa od svojej matky a sestry Darovacou zmluvou
zo dňa 15.12.2005, matka žalobkyne však spornú nehnuteľnosť obývala a aj v súčasnosti stále
obýva, pričom na rekonštrukciu kúpeľne získala matka žalobkyne aj príspevok z ÚPSVaR Levice.
Žalobkyňa prostredníctvom listinných dôkazov preukázala, že rekonštrukcia sa realizovala z peňažných

prostriedkov matky žalobkyne a hoci náklady spojené s realizáciou strechy nepreukázala, opäť to
nepostačuje na prijatie záveru o tom, že táto bola realizovaná z prostriedkov patriacich do BSM, pričom
uvedené obdobne platí aj pre prípadnú ďalšiu, žalovaným tvrdenú rozsiahlejšiu rekonštrukciu, než
akú v konaní tvrdila a preukázala žalobkyňa, hoci žalovaný ani tieto svoje skutkové tvrdenia nijako
nepreukázal. Žalovaný podľa názoru súdu v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že sa rekonštrukcia

spornej nehnuteľnosti v akejkoľvek miere realizovala z prostriedkov patriacich do BSM a nijakým
spôsobom nepreukázal ani výšku ním tvrdenej vynaloženej investície tak, ako to vyžaduje ustálená
judikatúra súdnych autorít. Na základe uvedeného preto súd na tento nárok uplatnený žalovaným, ako
na nárok nepreukázaný, pri vyporiadaní BSM neprihliadol.

12.22. Z výpisu zo živnostenského registra ohľadom žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa má živnostenské
oprávnenievpredmetepodnikania„Vedenieúčtovníctva“od01.07.2009.Zvýpisuzobchodnéhoregistra
ohľadomOkresnéhostavebnéhobytovéhodružstvaLevicevskratkeOSBDLevicevyplýva,žežalobkyni
vznikla funkcia členky kontrolnej komisie dňa 22.06.2021.

12.23. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa §
39 ods. 5 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2022 vyplýva, že žalobkyňa
dosiahla v roku 2022 úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti od zamestnávateľa
Okresné stavebné bytové družstvo Levice vo výške 5.217,- eur.

12.24. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v T. D., M. od 11.09.2024 do 20.09.2024 vyplýva, konečný
zostatok vo výške 49.951,17 eura. Z potvrdenia vydaného Slovenskou sporiteľňou, a. s. zo dňa
24.09.2024 vyplýva, že zostatok žalovaného na predmetnom účte bol ku dňu 24.09.2024 o 15:09 hod.
vo výške 49.990,95 eura.12.25. Vykonaným dokazovaním bolo v prejednávanej veci zistené, že manželstvo strán sporu uzavreté
dňa 15.09.1984, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.: 6Pc/64/2017 - 24 zo

dňa 14.03.2018, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2018. Dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia tak došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu dohodou nedošlo, pričom žaloba s návrhom na
vyporiadanie bola súdu doručená dňa 17.05.2021, teda posledný deň trojročnej lehoty podľa § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza

z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to,
ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti.

12.26. Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je zásada rovnosti (parity) podielov strán sporu, to
znamená, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide však o vyvrátiteľnú právnu domnienku, a preto v
závislosti od hľadísk zakotvených v § 150 Občianskeho zákonníka, môže súd určiť podiely aj v inej ako
rovnakej výške. § 150 Občianskeho zákonníka však svojou formuláciou a demonštratívnym výpočtom

hľadísk, ku ktorým má súd prihliadať, umožňuje podľa okolností konkrétneho prípadu zohľadniť aj rôzne
iné skutočnosti, a teda skutočnosti v zákone neuvádzané. Určiť rôzne podiely je však podľa súdnej praxe
možné iba výnimočne a to v záujme spravodlivosti a dobrých mravov, pričom takýto postup musí byť
odôvodnený individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.

12.27. V prejednávanej veci prihliadanie na hľadisko potrieb maloletých detí neprichádza do úvahy,
keďže obe deti pochádzajúce z predmetného manželstva sú už dávno plnoleté. Pokiaľ ide o hľadisko
pričinenia sa o spoločný majetok a starostlivosť o rodinu, deti a obstaranie spoločnej domácnosti,
žalobkyňa vo svojich vyjadreniach tvrdila, že žalovaný po odovzdaní bytu a vybavení pôžičiek nastúpil
na vojenskú službu a ona počas vojenskej služby žalovaného zariadila čiastočne z vlastného vybavenia

a za výraznej finančnej pomoci svojich rodičov celý byt. V čase keď bola tehotná, chodila do práce a
zariaďovala byt, pričom po ročnej vojenskej službe sa vrátil žalovaný domov už do zariadeného bytu s
funkčnou domácnosťou. Poukázala aj na to, že počas celého manželstva a spoločného bývania to bola
práve ona, ktorá sa snažila podľa potrieb udržiavať domácnosť v dobrej kondícii. Plánovala a vykonávala
prerábky, opravy, obmieňala vybavenie a zariadenie bytu a pod. V tejto súvislosti poukázala aj na

ňou tvrdené vnosy argumentujúc, že investovala väčšinu prostriedkov do nadobudnutia, zveľaďovania,
zariaďovania a udržiavania bytu, a to z veľkej časti zo svojich prostriedkov - darov od svojej matky. Mala
za to, že sa výrazne väčšou mierou pričinila o nadobudnutie, udržiavanie a zveľaďovanie domácnosti.
Uviedla tiež, že byt užívala najmä ona a to pri výchove detí, pričom žalovaný sa nijakým spôsobom na
udržiavaní bytu a staraní sa o rodinu nepodieľal, a to ani prácou ani finančnými prostriedkami. Tvrdila

tiež, že žalovaný väčšinu svojich príjmov, ktoré mal počas manželstva a patrili do BSM, investoval
výlučne do seba, do investičných fondov a pod. Žalobkyňa v konaní predložila aj množstvo fotografií z
bytu, ktorými hodlala preukázať aktuálny stav bytu s poukazom na to, že žalovaný sa o byt nestará, nemá
k nemu žiaden vzťah, ničí ho a to vrátane hnuteľných vecí, ktoré sa v ňom nachádzajú. Argumentovala,
že v kúpeľni sa nachádza pleseň, žalovaný v byte neupratuje, nevykonáva žiadne základné hygienické

úpravy a byt chátra. Žalovaný k predloženým fotografiám uviedol, že žalobkyňa sa snaží umelo vytvoriť
dojem, že sa o byt nestará, pričom ide o účelové tvrdenia. Žalobkyňa prezentuje aj fotografie škôd,
ktoré sama spôsobila, napr. prekopnuté dvere na izbe, v ktorej býva, odtrhnutá polička v kúpeľni. Nie
je tam náznak ničenia a devastácie bytu z jeho strany, ako sa to snaží žalobkyňa deklarovať a ťažko
komentovať aranžmán väčšiny fotiek. Žalobkyňa mohla predložiť fotky balkóna, ktorý susedí s izbou,

ktorúzamkýna.Bolotamtoľkošpinyaneporiadku,žesatamzahniezdiliholuby,vtedyizbunezamkýnala.
Keď balkón upratal a odpad vyhodil, začala si izbu zamkýnať. Uviedol tiež, že so žalobkyňou roky
navštevoval výstavy, veľtrhy a obchody, aby si byt zveľadili. Osobne vykonával mnohé práce, ktoré v
rámci svojej zručnosti zvládol, dvierka a šuplíky kuchynskej linky oblepil koženkou a ozdobil lištami,
rovnako aj skriňu na chodbe oblepil vrecovinou. V kuchyni odstránil staré obklady a nalepil nové. Keď

začali robiť rekonštrukciu bytu, sám priestory pripravoval. Prenášal nábytok, strhal staré tapety, vytrhal
linoleum. Pri rekonštrukcii bytového jadra celé staré jadro demontoval a zlikvidoval. Po rekonštrukciách
odstraňoval neporiadok po prácach a inštaloval zariadenie priestorov. Údržbu elektrickej inštalácie,
vodovodov a všetky domáce údržby vykonával on, nemuseli volať odborníkov. V konaní vypočutýsyn strán sporu ako svedok, na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, kto sa počas života staral o
domácnosť a rodinu, svedok uviedol, že to bola vždy mama. Záležalo jej vždy na tom, aby sa mali
dobre, starala sa o byt. Čo sa týka tých vnosov, starká a mama boli hlavné investorky čo sa týka tých

prerábok. Mamina sa vždy snažila, aby ten ich domov bol domovom. Na otázku, ako svedok vníma
citový vzťah matky k bytu a bytovému domu, svedok uviedol, že mama tým bytom žije. Vždy sa snažila,
aby ten byt bol domovom. Ona je zástupkyňa vlastníkov bytov. Vždy sa snažila, aby to tam vyzeralo
dobre a aby sa tam cítili dobre. Mama miluje aj susedov, aj ten byt. Na otázku, ako vníma naopak
citový vzťah otca k bytu, svedok uviedol, že by to nenazval vzťahom. Otec doteraz spáva v detskej

izbe. Bol tam teraz po dlhšej dobe, nič sa tam nezmenilo. Byt chátra, kuchyňa je zničená, kúpeľňa
je zničená, obývačka vyzerá celkom dobre, gauč je však vyležaný. On sám (žalovaný) povedal, že
nemá vzťah k bytu, aj preto, že ani susedia ho nemajú radi, potom čo loboval proti mamine a sám
povedal, že si vie predstaviť bývať aj niekde inde. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto mal
vyššie príjmy v rodine, svedok uviedol, že si nie je istý, naozaj nevie kto koľko zarábal. Vie, že otec
bol úspešný v SESke. Dlho bol však aj nezamestnaný alebo podnikal kade tade. Nevie však uviesť

ani koľko zarábala mama, ona tiež podnikala a bola úspešná aj v Avone, aj v Zepter. Na otázku, či
žalobkyňa momentálne byt zveľaďuje, svedok uviedol, že momentálne nemá dôvod, keďže nevie, či jej
ten byt zostane. Na otázku žalovaného, kto urobil úpravy na kuchynskej linke, na skrini v chodbe, na
válendách v detskej izbe, svedok uviedol, že nevie, ale predpokladá, že asi on (žalovaný), keď to tu
vytiahol, ale nevie. Na otázku, či si svedok pamätá na tú prerábku, keď sa menilo bytové jadro, mal

vtedy 9 alebo 8 rokov, svedok uviedol, že si pamätá, má útržky ako to tam v tom čase vyzeralo, myslí
si, že vtedy bývali u starej matky, ale nie je si tým istý. Na otázku, kto urobil všetky fyzické práce, čo
sa týka demontáže jadra, odstránenia tapiet, podlahovej krytiny, svedok uviedol, že nevie. Na otázku
žalovaného, kto mu platil školné, kto mu dával vreckové a kto mu platil internát, keď chodil na vysokú
školu, svedok uviedol, že otec mu platil internát, otec mu platil školné, aj vreckové. Vreckové dostával

aj od mamy. Na otázku žalovaného, či dával svedkovi k dispozícii auto počas štúdia, svedok uviedol,
že áno, dával. Súd po posúdení okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že nevzhliadol dôvody
na odchýlenie sa od rovnosti podielov strán sporu ani pokiaľ ide o hľadisko pričinenia sa o spoločný
majetok a starostlivosť o rodinu, deti a obstaranie spoločnej domácnosti. V konaní nebolo preukázané,
že by sa niektorá zo strán sporu vo väčšej miere pričinila o nadobudnutie spoločného majetku, keď

nebolo zistené a preukázané, že by zvýšené úsilie jedného z manželov, malo za následok nadobudnutie,
zhodnotenie či udržanie majetku značnej hodnoty, ako ani to, že by niektorý z manželov nevyužíval
svoje možnosti a schopnosti pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o rodinu
a zaobstarávaní spoločnej domácnosti alebo že by si niektorý z nich, neplnil riadne svoje povinnosti
v rámci každodenného fungovania rodiny. Obe strany sporu boli počas trvania manželstva zárobkovo

činné, v konaní nebolo preukázané, že by niektorá zo strán sporu nepracovala, hoci pracovať mohla,
ako ani to, že by nedosahovala príjem zodpovedajúci dosiahnutému vzdelaniu. Byt patriaci do BSM
bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov a spoločným úsilím rovnako tak aj ďalší majetok, pričom
v konaní nebolo preukázané, že by sa o nadobudnutie členského podielu, na základe ktorého strany
sporu napokon nadobudli sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva, výlučne pričinil len žalovaný.

Rovnako tak za nepreukázané považuje súd aj tvrdenie žalobkyne, že čo sa týka nadobudnutia bytu,
doložila potvrdenie o splácaní pôžičky, z ktorého je zjavné, kto sa o nadobudnutie pričinil, keď pôžičky
boli splácané z prostriedkov patriacich do BSM. Za nerozhodné a právne bezvýznamné považoval súd
aj tvrdenie žalobkyne, že pokým ona väčšinu svojich príjmov investovala do bytu, žalovaný investoval
všetok svoj príjem do fondov a sporení. Tu žalobkyňa totiž opomína, že tak príjem nadobudnutý či už

z podnikania alebo zo zamestnania patrí do BSM, a pokiaľ je za tieto príjmy nadobudnutý majetok či
už v podobe hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo v podobe majetkových práv, akými sú práve
investície či sporenia, všetky tieto majetkové hodnoty takto nadobudnuté, patria do BSM. Investície z
výlučného majetku niektorej zo strán sporu do majetku patriaceho do BSM rovnako ako investície zo
spoločného majetku do ostatného majetku jedného z nich, sa zohľadňujú pri vyporiadaní BSM nárokom

na refundáciu takto vynaložených nákladov a nemajú vplyv na samotnú paritu či disparitu podielov,
a preto v tejto súvislosti ani nemožno hovoriť o väčšej či menšej miere pričinenia sa o nadobudnutie
spoločného majetku tak, ako to mala na mysli žalobkyňa. Žalobkyňa v konaní predložila aj množstvo
fotografií, ktorými hodlala preukazovať súčasný stav bytu a hnuteľných vecí, argumentujúc okrem iného
tým, že žalovaný byt či tieto hnuteľné veci poškodzuje. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že súd

nie je orgánom činným v trestnom konaní, súd nie je v okolnostiach danej veci oprávnený posúdiť, či
žalobkyňou zdokumentovaný stav bytu či hnuteľných vecí, je dôsledkom bežného opotrebenia alebo
úmyselného poškodzovania a kto toto prípadné úmyselné poškodenie spôsobil, najmä pokiaľ sú si
tvrdenia strán sporu v tejto súvislosti protichodné. V konaní nebolo ďalej preukázané ani to, že by saniektorá zo strán sporu náležite nestarala o rodinu a nezabezpečovala jej potreby, že by túto starostlivosť
zanedbávala, resp. že by niektorá zo strán sporu nezodpovedne hospodárila s majetkom rodiny, utrácala
úspory, či preberala finančné záväzky, použila spoločné prostriedky rodiny v rozpore so záujmami

rodiny alebo inak poškodzovala rodinu. Odklon od rovnosti podielov prichádza v zásade do úvahy iba
v prípade zjavnej nerovnomernej účasti na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a domácnosť a teda
musí ísť o takú mimoriadnu osobnú starostlivosť, ktorá sa vymyká obvyklej starostlivosti. Tu je treba
ale zároveň uviesť, že starostlivosť o rodinu a domácnosť môže uspokojovať každý z manželov iným
spôsobom, jeden z manželov môže totiž zabezpečovať hmotné potreby rodiny zárobkovou činnosťou,

pokým druhý z manželov práve osobnou starostlivosťou a zabezpečením potrebného zázemia, pričom
tieto sa navzájom kompenzujú. Disparita podielov z hľadiska starostlivosti o rodinu a domácnosť tak
prichádza do úvahy teda len vtedy, ak jeden z manželov bez existencie objektívnej okolnosti a rozpore
s dobrými mravmi, si neplní svoje povinnosti dostatočne alebo vôbec, v dôsledku čoho tak starostlivosť
o rodinu a domácnosť zostáva len na strane jedného z manželov. Nerovnováha medzi zárobkovou
činnosťou a starostlivosťou o deti a spoločnú domácnosť medzi stranami sporu však v prejednávanej

veci zistená ani nebola.

12.28. Tak ako už súd uviedol, hľadiská vyporiadania zakotvené v § 150 Občianskeho zákonníka
sú uvádzané len „príkladmo“, pričom súd môže prihliadať aj na iné dôležité okolnosti, medzi ktoré
okolnosti patrí napríklad aj nadmerné užívanie alkoholických nápojov, požívanie návykových látok,

gamblerstvo či iné formy nežiaducich spoločenských javov, ktoré však musia mať negatívny dosah
na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o rodinu a domácnosť. Medzi takéto
okolnosti nepochybne patrí ďalej aj opustenie rodiny počas trvania manželstva či výkon trestu odňatia
slobody dôsledkom úmyselného majetkového či mravnostného konania, pričom žiadna z uvedených
okolností v prejednávanej veci zistená nebola. Závažnou okolnosťou, ktorá môže mať vplyv na disparitu

podielov, je aj existencia domáceho násilia, pričom pri posudzovaní tejto okolnosti je potrebné dôsledne
zohľadniť jeho povahu a intenzitu, dobu jeho trvania, ako aj frekvenciu výskytu. Žalobkyňa v tejto
súvislosti tvrdila, že by sa z bytu nebola odsťahovala dobrovoľne bez pričinenia a nevhodného správania
žalovaného, ktoré vzbudzovalo v žalobkyni strach o jej psychické a fyzické zdravie. Uviedla, že už
počas spoločného bývania si po osobných útokoch a vyhrážkach žalovaného musela svoje osobné veci

zamykať v izbe, aby ich žalovaný nepoškodzoval. Na pojednávaní konanom dňa 03.02.2023 žalobkyňa
uviedla, že byt opustila v januári v roku 2020, keď už nevydržala psychické a fyzické týranie zo strany
žalovaného, ktorý jej znemožňoval bývanie v byte a nedalo sa s ním nijako dohodnúť. Odmontoval jej
napríklad odpadovú hadicu k pračke, taktiež keď sa išla sprchovať, sprchovú ružicu zo sprchy. Keď prišla
z práce domov, mala pohádzané veci. Znemožnil kúrenie v jej izbe tým, že hasákom odstavil prívod

vody do radiátora, musela to riešiť s bytovým družstvom. Mala obavy o svoj život, preto si zamykala
dvere, na čo on tieto zamknuté dvere vypáčil a vymontoval zámok. Keď napokon spoločný byt opustila,
zabezpečil si na vchodové dvere aj vnútorný zámok. Bol to psychický teror, ubližoval jej aj fyzicky.
Žalovaný na uvedené reagoval tým, že hneď na začiatku vylučuje akékoľvek fyzické násilie, čo považuje
zostranyžalobkynezaúčelovéklamstvo.Pokiaľideoňoutvrdenépsychickénásilie,dávadopozornosti,

že dôvodom rozpadu manželstva bola skutočnosť, že s ňou nekomunikoval a každý si žil svoj život.
Žalobkyňa opustila byt ešte pred rozvodom manželstva, v roku 2017. Čo sa týka zamykania izby, k
zamykaniu izby dochádzalo ešte počas trvania manželstva. Následne, keď žalobkyňa opustila byt a už
tam nebývala, priznáva, že jej izbu otvoril, avšak iba z toho dôvodu, aby vypínal kúrenie, keďže potom čo
sa žalobkyňa v byte objavila, vždy nechala kúrenie zapnuté naplno, a preto ho po jej odchode vypínal. Čo

sa týka internetu a televízie, financoval to výlučne on sám. Žalobkyňa sa na týchto nákladoch podieľať
nechcela, preto jej prístup k internetu a televízii zamedzil. V súvislosti s pračkou udáva, že išlo o čistú
náhodu, zrejme sa to uvoľnilo samo, ale toto asi neobháji. Čo sa týka vnútorného zámku na vchodových
dverách, potom čo mu bolo zo strany súdu vysvetlené, tento zámok už nikdy nepoužil a žalobkyni prístup
do bytu nezamedzil. Popiera fyzické a psychické týranie žalobkyne, považuje ho za účelové klamstvo.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2023 uviedla, že žalovaný sa vyjadril svojmu synovi o tom,
žalobkyňu nielen psychicky, ale aj fyzicky týral a dával jej facky. V prípade, že súd považuje toto za
smerodajné, žalobkyňa navrhuje vypočuť syna Q. B., ktorý dosvedčí uvedené vyjadrenia žalovaného.
Uviedla tiež, že nakoľko súd sa vyjadril, že fyzické týranie nepovažuje za preukázané z dôvodu, že
nebolo spomínané v rámci rozvodového konania, považuje toto za dôkaz, na ktorý by mal prihliadať.

Mala za to, že to, že nechcela v rámci rozvodového konania uvádzať fyzické týranie ako dôvod rozvodu
(z hľadiska psychiky hovoriť o tom nie je pre ňu jednoduché), nemôže byť považované za dôkaz, že
fyzické týranie neprebiehalo. Zároveň pripomenula, že fyzické týranie je práve jedným z dôvodov, prečo
musela z bytu odísť a nemôže ho užívať. Z bytu musela doslova ujsť a nechala v ňom aj všetky svojeosobné veci. Fyzické týranie potvrdila zároveň aj jej matka vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024 žalobkyňa opäť uviedla, že bola fyzicky a psychicky týraná,
dokonca musela utiecť z bytu. Žalovaný následne namontoval zámok na dvere a nepúšťal ju do bytu,

byt nemohla užívať (mohla ho užívať až po tom, ako na toto jej právo žalovaného upozornil súd v tomto
konaní). Uvedené preukázala výpoveďou svojej matky a vie ju preukázať aj výpoveďou svedka Q. B.. Do
spisu doložila aj fotografiu preukazujúcu namontovanie zámku žalovaným na vchodové dvere. Žalovaný
vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024 argumentoval, že žalobkyňa tvrdí, že v rámci rozvodového
konania nechcela otvárať otázky týkajúce sa fyzického a psychického týrania. Skutočnosť je však taká,

že nechcela pripustiť, aby sa detailne preskúmalo ich manželstvo, v ktorom bolo zo strany žalobkyne
časté urážanie, ubližovanie, ponižovanie, manipulácia, vyhrážky, vydieranie jej spôsobom manželského
spolužitia. Žalobkyňa nemala žiadne zábrany fyzicky ho napádať, raz dokonca priznala, že keď spal,
stála nad ním s nožom v rukách. O tomto sa ťažko hovorí. Deti neustále štvala proti nemu a mstila sa
im, keď mu preukazovali lásku. Využila každú príležitosť, aby ich problémy riešila pred cudzími ľuďmi.
Rovnako pri každej príležitosti kričala tak, aby ju počulo čo najviac ľudí a bolo jej jedno, či je deň

alebo noc. Skutočnosť je taká, že práve žalobkyňa mala tendenciu svojim správaním vytvárať neustály
psychický, ale aj fyzický tlak na rodinu. Jediný krát sa počas manželstva nechal manželkou vyprovokovať
ku konaniu, kedy jej dal tri facky, čo hlboko oľutoval. Bol to výsledok celkovej frustrácie z manželstva a
správania sa žalobkyne. Odvtedy si dával veľký pozor, aby neurobil nič, čo by mohla žalobkyňa označiť
ako fyzické napadnutie, hoci sa o to žalobkyňa veľakrát snažila. Žalobkyňa nemusela z bytu odísť ani

pred ani po rozvode. Pred rozvodom po ukončení rekonštrukcie jej domu postupne prestala chodiť
domov,domovchodilalensporadicky,lensizobraťveci,toužkomunikovaliminimálne,bálsaprovokácií.
Počas konania, keď si žalobkyňa začala uvedomovať, že jej už takmer 9 rokov nechýba bývanie v
byte, čo ju stavia do nevýhodnej situácie, prišla do bytu, aby navodila stav potreby jej bývania v byte.
Ako už súdu ozrejmil, celkovo prespala v byte 7 krát a následne sa snažila na pojednávaní vytvoriť

dojem, že býva spolu s ním v byte, pritom na pojednávaní nevedela ani opísať, aké spotrebiče majú
v byte, t. j. či pôvodné alebo nové. P. sa vyhýbal, bol a je presvedčený, že okrem navodenia situácie
potreby bývania, prišla s cieľom vyprovokovať ho, aby urobil niečo, čím by vysvetľovala, prečo býva
vo svojom dome v K., kde mala prácu a klientov, ako to deklarovala svedkyňa D. so svojej výpovedi.
Žalobkyni sa vyhýba, obáva sa provokácií. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2024 opäť

uviedla, že žalovaný ju z bytu násilne vyhodil s tým, že jej v ňom ostali aj všetky osobné veci (neodišla
dobrovoľne, čo je v tomto prípade smerodajné). Následne tam namontoval zámok a bránil žalobkyni
vo vstupe do bytu. Prístup do bytu jej umožnil až po dlhšom čase a zároveň je potrebné povedať, že
až po dôraznej výzve súdu. O fyzickom a psychickom týraní vie poskytnúť svedecké výpovede tak ako
v konaní viackrát uviedla a o tom, že prístup do bytu mala žalobkyňa zamedzený, má súd vedomosť,

keďže na základe nej vyzval žalovaného na nápravu. Poukázala ďalej na to, že súd by mal prihliadať
aj na fyzické týranie, ktoré v konaní žalovaný aj potvrdil (výslovne aj písomne uviedol, že dal žalobkyni
facky). Je neprípustné, aby bola žalobkyňa ukrátená o vnosy aj nehnuteľnosť z dôvodu, že ju žalovaný v
rámci týrania vyhodil z bytu, ktorý si celý život zveľaďovala väčšinou z vlastných finančných prostriedkov.
V tejto súvislosti na pojednávaní konanom dňa 14.06.2024 na otázku súdu, či si súd dobre spomína, že

žalovaný na niektorom pojednávaní uviedol, že žalobkyni zamedzil prístup do sporného bytu len raz, keď
mal v byte priateľku alebo či opakovane ako to tvrdí žalobkyňa (nakoľko súd túto skutočnosť nezachytil
do písomného vyhotovenia zápisnice), žalovaný uviedol, že áno, uviedol to takto. Právna zástupkyňa
žalobkyne v tejto súvislosti uviedla, že nikdy netvrdila, že by k tomu dochádzalo opakovane. V konaní
vypočutý syn strán sporu ako svedok v rámci svojej svedeckej výpovede na otázku súdu uviedol, že

predmetom o konania je majetkové vysporiadanie medzi jeho rodičmi. Pokiaľ ide o žalobkyňu, jedná sa
o jeho matku. S maminou má vynikajúci vzťah, sú takmer každý deň v kontakte, ľúbi ju najviac na svete.
Snaží sa robiť všetko pre ňu, a z jej strany to platí rovnako. Pokiaľ ide o žalovaného, je to jeho otec, vzťah
voči nemu je nulový, žiadny, nikdy otca nepovažoval za otca za to ako sa správal k mamine, k rodine a
za jeho násilné správanie. Začalo to tým, že vzťah rodičov bol zlý, otec bol násilník, alkoholik, mamu bil

tak, že sa pred nami pocikala. Museli niekoľkokrát utekať k starej mame. Keď s bratom odišli na výšku,
zostali v tom byte rodičia sami, otec pokračoval vo svojom násilnom správaní až tak, že mamina musela
na nejaký čas odísť ku starkej. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, ako by opísal zdravotný stav
svojej matky, svedok uviedol, že ako iste všetci viete, jeho mama je invalidná dôchodkyňa, to čo s ňou
spravil tento súdny proces je dych berúce. Je na tom psychicky veľmi zle. On je z toho tiež veľmi smutný,

čo tu otec rozpráva, ako tu klame. Je toho na ňu veľmi veľa. Je na tom zle aj čo sa týka zdravotného
stavu a psychiky. Má veľa zdravotných problémov a tieto stresy jej nepomáhajú, bojí sa o ňu. Na otázku,
či má vedomosť o tom, aké konkrétne zdravotné problémy má matka, napr. prečo je ZŤP, svedok uviedol,
že mama mala nehodu, silnú pľúcnu embóliu, vždy keď to mala, bola na pokraji smrti a veľmi dlho sazotavovala, hlavne za pomoci babky. Na otázku, či sa staral otec o matku pri jej zdravotných problémoch,
svedok uviedol, že nie, pokiaľ vie, otec sa o mamu nestaral, práve naopak, týral ju a bil, bol násilník, až
mu príde zvláštne, že by mu mal ten byt pripadnúť. Na otázku žalovaného, či na svedka niekedy kričal,

svedok uviedol, že áno. Na otázku, či ho niekedy zbil, svedok uviedol, že zbiť ho nezbil, ale výchovné
facky si pamätá. Na otázku, kto bol iniciátorom sporov alebo hádok v manželstve, svedok uviedol, obaja,
aj on (žalovaný) aj mama. Na otázku, či sa stalo, že prišiel (žalovaný) domov opitý, ako to svedok hovorí
a vyvolával nejaké hádky, svedok uviedol, že áno. Na otázku, koľkokrát ho videl opitého, svedok uviedol,
veľakrát. Na otázku, koľkokrát bol svedkom, že jeho mamu fyzicky týral, svedok uviedol, že veľakrát bol

pri tom, doteraz si živo pamätá na tie modriny, čo mamu ťahal, keď ju opitý napadol. Na otázku súdu, či
bol svedok prítomný a či na vlastné oči videl, ako otec bil jeho matku, svedok uviedol, že áno. Na otázku
súdu, či sa to nejakým spôsobom riešilo, svedok uviedol, že mal staršieho brata, očakával, že to bude
riešiť tento, on (svedok) aj hovoril mame, že by mala ísť na políciu, že to asi nie je normálne, ale ona to
riešiť nechcela. K svedeckej výpovedi syna žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru syn na základe tlaku
matky a starej matky nehovoril pravdu, hlavne pokiaľ ide o to fyzické týranie. Neriešilo sa to pri rozvode,

až teraz v priebehu tohto konania, pričom sa to nezakladá na pravde. Syn je pod veľkým tlakom, zrejme
aj preto sa na neho prepísal ten dom, na ktorom však syn L. odrobil väčšinu. Čo sa týka otázok právnej
zástupkyne žalobkyne na svedka ohľadom zdravotného stavu žalobkyne, pokladá ich za irelevantné,
svedok nie je lekár, aby to vedel posúdiť. Právna zástupkyňa žalobkyne v tejto súvislosti uviedla, že
pokiaľ ide o to, že týranie osoby nebolo v rozsudku o rozvode, podľa všetkých soicologickoprávnych

výskumov realizovaných v rámci EÚ, veľmi málo žien týraných v domácnosti podalo trestné oznámenie
alebo uviedlo pri rozvode týranie. Aj preto existujú projekty ako „každá piata žena“, nakoľko sa veľmi
ťažko zisťuje a objasňuje týranie osoby. To, že v rozsudku o rozvode týranie nebolo spomínané, nie je
absolútne relevantné. Zároveň žalovaný spomenul, že syn Q. B. bol pod tlakom a preto prišiel svedčiť,
pokiaľ tomu tak je, tak treba povedať, že pod tlakom bol aj druhý syn L., ktorý sa z bytu musel odsťahovať

a prichýlila ho jeho stará mama, práve z dôvodu násilného správania sa jeho otca. Žalovaný tvrdí, že
zdravotný stav žalobkyne nie je relevantný a svedecká výpoveď ohľadom neho nie je podstatná. Podľa
jej názoru by súd mal prihliadať pri vyporiadaní najmä nehnuteľnosti, na zdravotný stav účastníkov a ten
sa snaží preukázať a to aj svedeckou výpoveďou syna.

12.29. Je nepochybné, že domáce násilie páchané na členovi domácnosti je nielen protiprávnym, ale
súčasne ničím neospravedlniteľným a odsúdeniahodným konaním. Tu však súd dáva do pozornosti,
že pri posudzovaní tejto skutkovej okolnosti musí súd dôsledne zohľadniť povahu a intenzitu, dobu
trvania, ako aj frekvenciu výskytu domáceho násilia. Je tiež nepochybné, že žalovaný sa k jednému
fyzickému útoku voči žalobkyni aj sám priznal, čo však ale bez ďalšieho neznamená, že k nemu

dochádzalo opakovane. Tvrdenie proti tvrdeniu sa snažila žalobkyňa v konaní preukázať svedeckou
výpoveďou svojej matky a tiež svedeckou výpoveďou syna, žalovaný násilné správanie sa voči žalobkyni
popieral a argumentoval dôvodmi rozvratu manželstva obsiahnutými v rozvodom konaní. Hoci súd
vyhodnotil svedkyňu J. D. ako nedôveryhodnú, táto sa vo svojej svedeckej výpovedi napokon ani priamo
nevyjadrila, že by bola prítomná pri nejakom násilnom správaní sa žalovaného voči žalobkyni, čo však

neznamená, že nemohla vidieť dôsledky takéhoto násilného správania sa tak, ako to vyplýva z jej
výpovede (napr. modriny). Z dôvodov, ktoré však súd už vo svojom rozhodnutí uviedol, jej svedeckú
výpoveď do úvahy nevzal. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď syna strán sporu, tu je v prvom rade potrebné
uviesť, že svedok má ku svojej matke veľmi blízky citový vzťah, čo vyplýva z celého obsahu jeho
výpovede, vyjadril sa tiež, že sa snaží robiť pre ňu všetko a z jej strany to platí rovnako, naopak

voči svojmu otcovi má vzťah podľa svojho tvrdenia nulový, žiadny, nikdy ho nepovažoval za svojho
otca za to, ako sa správal k matke, k rodine a za jeho násilné správanie. Svedok pri otázke, kto
sa počas jeho života staral o domácnosť a rodinu, sa okrem iného vyjadril aj k vnosom, čo však
podľa názoru súdu nezodpovedá položenej otázke, pričom bol opakovane vyzvaný, aby sa pri svojich
odpovediach nepozeral na právnu zástupkyňu žalobkyne. Pri otázke, či sa staral žalovaný o žalobkyňu

pri jej zdravotných problémoch, svedok uviedol, že pokiaľ vie, nie, práve naopak týral ju a bil, bol násilník,
až mu príde zvláštne, že by mu mal ten byt pripadnúť, a teda svedok okrem odpovede na otázku, uviedol
aj svoj hodnotiaci úsudok. Na otázku, čo rozumie pod pojmom citový vzťah k bytu sa svedok najprv
vo všeobecnosti vyjadril, čo pod týmto pojmom rozumie, následne však opäť doplnil svoju odpoveď o
hodnotenie vo vzťahu k obom rodičom keď uviedol, že mama mala vždy vynikajúci vzťah k bytu, ona

vždy robila všetko preto, aby sa všetci v tom bytovom dome cítili dobre. Vo vzťahu k otcovi uviedol, že
treba vziať do úvahy len to, že otec stále býva v detskej izbe, v ktorej sa nič okrem nového televízora
nezmenilooddoby,odkedyodišielnavysokúškoludoBratislavy.Naďalšiuotázku,čimatkamomentálne
byť zveľaďuje uviedol, že momentálne nemá dôvod, keďže nevie, či jej ten byt zostane. Skutočnosť,že by žalovaný v čase trvania manželstva v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom
ktorých malo dochádzať podľa svedka k útokom voči žalobkyni, bola prvýkrát tvrdenou skutočnosťou
práve zo strany svedka, keď žalobkyňa takúto skutočnosť neuvádzala tak v konaní o rozvod manželstva

ako ani v priebehu konania o vyporiadananí BSM. V tejto súvislosti nemožno ďalej opomenúť ani to,
že žalobkyňa pôvodne žiadala okrem iného vypočuť svedka k preukázaniu tej skutočnosti, že žalovaný
sa mal pred svedkom vyjadriť, že žalobkyňu nielen psychicky, ale aj fyzicky týral a dával jej facky (č.l.:
670/opačná strana). Svedok sa však v rámci svojej svedeckej výpovede vyjadril k tvrdenému násilnému
správaniu sa žalovaného voči žalobkyni z pozície, že tieto skutočnosti vnímal vlastnými zmyslami a

bol teda pri nich prítomný a ich očitým svedkom. Za súčasného zohľadnenia všetkých týchto okolností
a za stavu, keď vzťah svedka k žalobkyni je oproti vzťahu svedka voči žalovanému bezpochyby v
značnom nepomere, a to hoci aj z dôvodov svedkom samotným tvrdených a v prípade ich pravdivosti aj
pochopiteľných, bolo však zo strany žalobkyne potrebné existenciu násilného správania sa žalovaného
počas trvania manželstva voči nej, preukázať aj ďalším, hoci aj len podporným dôkazom, ktorý by
tvrdeniažalobkyneasvedeckúvýpoveďsvedkapodporili.Žalobkyňavšakžiadentakýtopodpornýdôkaz

v konaní nepredložila a ani nenavrhla vykonať. Žalobkyňa podľa názoru súdu nemusela v konaní o
rozvodmanželstvapodrobneopisovaťdôvodyvedúcekrozvratumanželstva,avšakpokiaľsújejtvrdenia
pravdivé, považuje súd za logické a rozumné uviesť napríklad aspoň to, že k rozvratu manželstva došlo
okrem iného aj z dôvodu, že žalovaný v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho
dochádzalo voči nej zo strany žalovaného k verbálnym a fyzickým útokom. Paradoxne práve naopak,

žalobkyňa v konaní o rozvod manželstva argumentovala, že postupom času sa stále viac prejavovali
ich odlišné názory, priority, záujmy a povahové vlastnosti, v dôsledku čoho dochádzalo k hádkam a
nedorozumeniam. Názory, ľahostajnosť a nezáujem o spoločný rodinný život sa negatívne podpísali
na vývoji manželstva. Keď deti dospeli a osamostatnili sa, zostali s manželom v byte bývať ako dvaja
cudzí ľudia, ktorí si nemajú čo povedať. Postupne došlo k takému citovému ochladeniu, že už 7 rokov

spolu intímne nežijú, netrávia spolu ani voľný čas. Ako manželke a žene sa jej dostávalo omnoho
menej pozornosti, akú očakávala. Žijú síce v spoločnej domácnosti, ale každý vo svojej izbe, každý si
žije svoj život, komunikácia medzi nimi je minimálna, finančné hospodárenie majú oddelené. Viackrát
sa snažila s manželom porozprávať, avšak on sa o téme manželstvo nemá potrebu rozprávať, na jej
otázky, ako si predstavuje ďalší spoločný život, neodpovedá. Žalovaný s návrhom na rozvod manželstva

súhlasil, problémy v manželstve podľa neho pretrvávali od jeho uzavretia. Tému rozvodu manželka
vyťahovala vždy, keď jej to vyhovovalo. Po tom, čo deti dospeli, rozdiely sa prejavili v plnej miere. On je
introvert, práca ho zamestnávala tak, že nemal potrebu stretávať sa s ľuďmi, s ktorými nemal spoločné
záujmy. Podľa neho je normálne, že partner môže mať iné záujmy, čo navrhovateľka považovala za
nezáujem. Intímny život neodmietal, bolo to rozhodnutie navrhovateľky. Otázky na ich spoločný život

boli stavané vždy tak, že jediným problémom manželstva bol on. Takýto spôsob komunikácie medzi
manželmi prebiehal počas celého manželstva, čo trochu vysvetľuje, prečo na otázky prestal reagovať.
Manželka sa v mieste bydliska zdržiava sporadicky. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
za stavu, kedy účastníci takmer 7 rokov spolu nežijú (i keď bývajú v jednom byte), avšak intímne sa
nestýkajú, spoločne nehospodária, netrávia spoločný čas, dokonca prakticky nekomunikujú a každý

z nich si zabezpečuje svoje potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len
formálnym zväzkom. Vzhľadom na uvedené mal tak súd za to, že manželstvo účastníkov je napriek
snahe manžela o obnovenie spolužitia trvalo a vážne rozvrátené, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo
účastníkov rozviedol. Súd si nedovolí bez ďalšieho konštatovať či k násilnému správaniu sa žalovaného
voči žalobkyni počas trvania manželstva dochádzalo alebo nie, nedovolí si konštatovať, tvrdenia ktorej

strany sporu sú v tejto súvislosti pravdivé a ktorej nie, musí však konštatovať, že žalobkyňa svoje
skutkové tvrdenie o existencii násilného správania sa žalovaného voči nej, v tomto konaní nepreukázala.
Zhrnúc a zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti tak dospel súd k záveru, že v prejednávanej
veci nevzhliadol dôvody odôvodňujúce odchýlenie sa od pravidla zakotveného v § 150 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely strán sporu sú rovnaké.

12.30. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že do masy BSM patrí nehnuteľnosť evidovaná na
LV č. XXXX, vedeného pre okres Levice, obec G., katastrálne územie G., byt č. X, na prízemí vo vchode
S. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele registra „C“, parcela č. 3612
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 491 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8143/287915, v
hodnote 95.000,- eur. Sporné medzi stranami sporu bolo to, ktorá zo strán sporu nadobudne sporný byt
do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaný svoj záujem o nadobudnutie sporeného bytu do výlučného
vlastníctva odôvodňoval najmä potrebou bývania, argumentoval, že žalobkyňa od roku 2015 žije vrodinnom dome vo E., ktorý bol až doteraz v jej výlučnom vlastníctve. Poukázal na vyjadrenie svedkyne,
že svojim deťom zabezpečila vlastné bývanie, pričom bývanie žalobkyne bolo zabezpečené práve
spomenutým rodinným domom. Zrejme z hľadiska udržateľnosti tendencie získania bytu, žalobkyňa

dňa 29.09.2023 účelovo previedla darovacou zmluvou svoj rodinný dom na syna Q. B.. Týmto sa
navonok zbavila vlastného bývania, aby navodila stav núdze, syn pritom pracuje a žije v Bratislave,
čím je jednoznačne preukázané tendenčné správanie žalobkyne. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa
absolútne účelovo tvrdila, že sa po prevode jej rodinného domu na syna, nasťahovala do spoločného
bytu. Robil si poznámky v kalendári, pričom v byte prespala iba v dňoch 07. - 09.09.2023, 21.09.2023,

04.10.2023, 25.10.2023 a 27.11.2023, t. j. celkovo 7 nocí. Týmto je preukázaná účelovosť konania
žalobkyne, ktoré nemôže mať vplyv na zmenu potrieb bývania na jej strane, pričom v skutočnosti
žalobkyňa naďalej býva v rodinnom dome vo E.. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa má naďalej stabilný
príjem z poskytovania služieb v oblasti účtovníctva, čo niekoľkokrát potvrdila aj matka žalobkyne, t. j.
okrem dôchodku má príjem aj z tejto činnosti. Nie je teda odkázaná na príjem z príspevkov vlastníkov
bytov v rámci domovej správy v bytovom dome. Argumentoval ďalej, že má skutočný vzťah k bytu,

nakoľko v ňom bez prerušenia žije od svojich 25 rokov. Pod určitým citovým tlakom žalobkyne, ktorá
na prekonanie jeho odporu neváha využívať ani syna, po prerušení konania súdom pozeral ponuky
realitných kancelárií. Dospel však k názoru, že k bytu ho viaže veľa spomienok, cíti sa v ňom dobre.
Ako dôchodca nemá záujem zvykať si na nové prostredie a riešiť prípadné rekonštrukcie iného bytu.
Žalobkyňa v skutočnosti nemá záujem o bývanie v byte, keďže má naďalej k dispozícii rodinný dom,

ktorý účelovo previedla počas konania na syna. Jej skutočný záujem je získať financie prenájmom
tohto bytu, čo vyplynulo z vyjadrení žalobkyne pred začatím konania. Postoj žalobkyne je nemorálny a
nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu v jej prospech. Žalobkyňa dôvody na prikázanie bytu do jej
výlučného vlastníctva videla v tom, že investovala väčšinu prostriedkov do nadobudnutia, zveľaďovania,
zariaďovania a udržiavania bytu, a to z veľkej časti zo svojich prostriedkov, darov od svojej matky, s

čím je spojená tiež veľká investícia, čo sa týka času stráveného so zveľaďovaním, takisto veľká časť
nábytku a zariadenia pochádzala spred času manželstva. Byt užívala najmä ona, a to pri výchove
detí, pričom žalovaný sa nijakým spôsobom na udržiavaní bytu a staraní sa o rodinu nepodieľal, a to
ani prácou ani finančnými prostriedkami. Prízvukovala, že jej vznikol týmto k bytu veľmi silný citový
vzťah, má v ňom zázemie, priateľov, zaoberá sa správou bytového domu, v ktorom sa byt nachádza.

Z bytu odišla nedobrovoľne na základe fyzického a psychického týrania. Mala za to, že súd by mal pri
rozhodovaní o tom, komu bude byt po vyporiadaní prináležať, prihliadať na všetky uvedené skutočnosti.
Súd by mal prihliadať aj na jej zdravotný stav (ZŤP), odkázanosť na bývanie (nemôže bývať v dome
matky, napriek tomu, že to žalovaný tvrdí), osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy materiálnej
(výška finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie a zveľadenie) alebo nemateriálnej (citové

väzby vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý byt užívala a času stráveným zveľaďovaním a zariaďovaním
bytu a vedením domácnosti). Podľa jej názoru by pri vyporiadaní malo byť prihliadané aj na to, ktorý
z manželov má dominantný spoluvlastnícky podiel a tiež by mal byť zobratý zreteľ na starostlivosť
o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti tak, ako to stanovuje § 150 Občianskeho zákonníka.
Prihliadnuť by sa malo tiež na to, ako sa ktorý z manželov staral o rodinu a domácnosť, v tomto prípade

sa žalovaný nestaral ani o deti ani o rodinu. Poukázala tiež na funkcie, ktoré zastáva s tým, že tieto
funkcie sú dôležité jednak vzhľadom k vzťahu k bytu, k obyvateľom domu, v ktorom sa byt nachádza a
taktiež z dôvodu potreby príjmov, ktoré z uvedených funkcií má. Príjem žalobkyne z funkcií, čo sa týka
správy bytového domu je vo výške 5.217,- eur ročne, nakoľko je žalobkyňa ZŤP, tento príjem jej veľmi
pomôže. Uviedla ďalej, že bytové družstvo sa vyjadrilo, že tým, že žalobkyňa nebude vlastníčkou bytu,

nebude môcť vykonávať ani jednu z uvedených funkcií a tento príjem stratí. Povinnosť vlastníctva bytu
v dome, v ktorom pôsobí osoba ako zástupca vlastníkov, vyplýva navyše priamo z § 8 ods. 5 Zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný chodí aktuálne po bytoch v
dome a snaží sa dosiahnuť, aby žalobkyňa stratila svoju funkciu (ohovára ju pred susedmi a očierňuje
ju, pričom žalobkyňa zvažuje podať na žalovaného v tejto veci trestné oznámenie). Tvrdenia ohľadom

petície v dome a toho, že zvýšenie odmeny navrhla žalobkyňa na domovej schôdzi, nie je pravdivá.
Žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení dôvodila, že aktuálne nehnuteľnosť užívajú obe strany sporu.
T. č. nemá kde bývať, jej 85 ročná matka je ťažko chorá a potrebuje celodennú opateru, na základe
čoho jej ÚPSVaR pridelil opatrovateľku. Tá žije s jej matkou a pre ňu miesto v dome na fungovanie
nie je. Uvedené preukazuje potvrdením o zdravotnom stave svojej matky, potrebe opatrovateľky a

potvrdením o pobyte opatrovateľky v nehnuteľnosti. Argumentovala, že väčšinu času prebýva v byte,
ktorý je predmetom vyporiadania, pričom žalovaný účelovo tvrdí opak a dokonca uvádza svojvoľne dni,
kedy v byte bola a kedy nie. Tieto tvrdenia sú ale absolútnym klamstvom, nakoľko práve žalovaný sa v
byte väčšinou nenachádza a väčšinu času prebýva niekde inde (v noci sa v byte nenachádza takmervôbec). To, že žalobkyňa je väčšinu času v byte, ktorý je predmetom sporu, vie preukázať výpoveďou
svedkov-susedov, ktorí bývajú v dome a ktorí ju stretávajú na dennej báze. V byte žijú strany sporu
v oddelených izbách, zamknutých a navzájom nekomunikujú. Obe strany sporu teda nehnuteľnosť

amortizujú, užívajú, pričom žalobkyňa t. č. vo väčšej miere vzhľadom k času strávenému v byte. Dôvodila
ďalej, že sa viackrát pokúšala so žalovaným komunikovať, najmä ohľadom financovania internetu,
ktorý v byte potrebuje, avšak žalovaný odmieta akúkoľvek súčinnosť. Častokrát stretne žalovaného
v byte pod vplyvom alkoholu s tým, že v tom čase má obavu o svoju bezpečnosť. Toho času žiť so
žalovaným znamená pre ňu skúšku výdrže. Žalovaný praktizuje psychický teror, zatarasuje jej vchod do

izby rôznymi predmetmi, najnovšie stoličkami, osobné veci v spoločných miestnostiach, najmä v kúpeľni
a v kuchyni odkladá na neznáme miesta a pod. Kde sa nachádza žalovaný v čase, kedy neprespáva
v byte žalobkyňa nevie, má však vedomosť, že žalovaný má už dlhodobo partnerku, predpokladá
teda, že sa zdržuje u nej. Žalobkyňa t. č. nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti. Navyše je vhodné
uviesť, že väčšina hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Vo
vzťahu k zastávaným funkciám žalobkyňa ďalej uviedla, že dlhodobo od roku 2002 zastáva a vykonáva

funkciu zástupcu vlastníkov bytov nebytových priestorov E. XX-XX, predsedníčky členskej samosprávy
E. XX-XX a člena orgánu družstva, člena kontrolnej komisie (zvolená Zhromaždením delegátov dňa
21.6.2021). Priamo zo Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to z §
8a ods. 5 vyplýva, že pokiaľ by žalobkyňa nevlastnila byt, ktorý je predmetom tohto sporu, nemohla by
naďalej vykonávať funkciu zástupcu vlastníkov bytov. To, že by žalobkyňa nemohla vykonávať funkciu

predsedníčkyčlenskejsamosprávy,vyplývanajmäzčl.88StanovOSBDLevice, podľaktorého„Členská
schôdza samosprávy je schôdza členov družstva, ktorá rieši vnútorné záležitosti družstva a jednotlivých
domov podľa stanov družstva.“ Pokiaľ by teda žalobkyňa nebola členkou družstva, nemohla by zastávať
ani funkciu členskej samosprávy, resp. jej predsedníčky tak, ako je tomu teraz. Pokiaľ by nezastávala
ani funkciu zástupkyne vlastníkov bytov, ani funkciu predsedníčky členskej samosprávy, nemohla, by

byť ani členkou kontrolnej komisie. Ohľadom naviazanosti týchto funkcií sa informovala priamo na
bytovom družstve, kde jej potvrdili, že v prípade, že by nebola žalobkyňa členkou samosprávy, nemohla
by vykonávať ani funkciu členky kontrolnej komisie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva naviazanosť
uvedených funkcií na vlastníctvo bytu, z ktorých funkcií má žalobkyňa finančný príjem. Týmto príjmom
si Žalobkyňa kompenzuje nízky dôchodok. Žalobkyňa má 65 rokov, je invalidná dôchodkyňa od r. 2003

a ZŤP so zhoršeným zdravotným stavom. V prípade, že by musela výkon ktorejkoľvek z uvedených
funkcií ukončiť, znamenalo by to pre ňu zníženie príjmu. Poukázala ďalej na to, že žalovaný sa vyjadril,
že je ochotný sa z bytu vysťahovať, pokiaľ mu žalobkyňa dá 40.000,- eur. Uznal, že je len lenivý a z
bytu sa mu nechce odísť. Uvedené vie preukázať svedeckou výpoveďou syna Q. B., ktorému priamo
povedal, že je ochotný zaplatiť všetko, čo matka žalobkyne do ich manželstva investovala. Uviedol, že

si je plne vedomý toho, že všetky investície do bytu hradila výlučne žalobkyňa zo svojich finančných
prostriedkov, a teda prostriedkov nepatriacich do BSM. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024
okrem iného namietal, že žalobkyňa opätovne účelovo uvádza, že investovala prostriedky do zveľadenia
spoločného bytu. Ako už uviedol aj v predchádzajúcich vyjadreniach, o nadobudnutie a zveľadenie
bytu sa pričinil práve vo veľkej miere on. Byt dostali po nástupe do SES Tlmače ako podnikový byt.

Do nadobudnutia bytu investoval svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré dostal ako dar od svojich
rodičov v sume 20.000,- Kčs (z celkovej nadobúdacej ceny 28.000,- Kčs). Taktiež spolufinancoval
ďalšie udržiavacie a rekonštrukčné práce, pričom navyše mnohé práce vykonal osobne, čo v žiadnom
prípade nenasvedčuje tomu, že by žalobkyňa mala v danom ohľade navyše dôvody, ktoré by mali byť
zohľadnené pri rozhodovaní o otázke ďalšieho vlastníctva bytu. Žalobkyňa má jednoznačne vytvorený

bežný štandard bývania v rodinnom dome, ktorý dostala darom od svojej matky a nie je odkázaná na
bývanie v byte, čoho dôkazom je dlhodobé bývanie žalobkyne v predmetnom dome. Ako už uviedol,
žalobkyňanebývavspoločnombyteuždeviatyrokajedinápohnútkajejsmerovaniaknadobudnutiubytu
je získať majetkovú hodnotu a zisk z prípadného prenájmu bytu. Žalobkyňa si na rozdiel od neho nerieši
svoju bytovú otázku. Poukazuje aj na výpoveď svedkyne J. D., ktorá na pojednávaní dňa 24.03.2023

uviedla, že: „dcéra má dve zamestnania, vedie účtovníctvo v K. a vykonáva funkcie v G., musí cestovať
aj za nimi“. Z toho vyplýva, že žalobkyňa ako účtovníčka nie je odkázaná na príjmy z vykonávania funkcie
týkajúcej sa správy bytového domu. Taktiež opätovne namieta tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých sa
údajne snaží o zbavenie jej funkcií v bytovom dome, tieto tvrdenia sú nepravdivé a účelové. Žalobkyňa
následne vo svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2024 uviedla, že za najdôležitejšiu vec považuje to, že

žalovaný svojvoľne udáva, že žalobkyňa v byte 9 rokov nebýva. O tom, že žalobkyňa v byte riadne
vždy bývala vie poskytnúť svedecké výpovede, fotografie. Žalovaný opäť len účelovo niečo tvrdí, a to aj
nepravdivo.Vbytebývajúobajaúčastnícikonaniaažalobkyňavňomnebývalalenurčitéčasovéobdobie
v čase, keď ju žalovaný z bytu násilne vyhodil s tým, že jej v ňom ostali aj všetky osobné veci (neodišladobrovoľne, čo je v tomto prípade smerodajné). Následne na byte namontoval zámok a bránil žalobkyni
vo vstupe do bytu. Prístup do bytu jej umožnil až po dlhšom čase a zároveň je potrebné povedať, že
až po dôraznej výzve súdu. O fyzickom a psychickom týraní vie poskytnúť svedecké výpovede, tak to

v konaní viackrát uviedla a o tom, že prístup do bytu mala žalobkyňa zamedzený, má súd vedomosť,
keďže na základe nej vyzval žalovaného na nápravu.

12.31. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa byt opustila, pričom v čase predbežného prejednania
sporu na otázku súdu, kde v súčasnosti býva, uviedla, že býva aj u svojej matky. Žalovaný v konaní

tvrdil, že žalobkyňa byt opustila už pred rozvodom manželstva v roku 2017, pričom ako vyplýva z
rozsudku o rozvode manželstva, žalovaný v tomto konaní skutočne uvádzal, že žalobkyňa sa v byte
zdržiavasporadicky.Žalobkyňavšakvkonanítvrdila,žebytopustilaažvjanuári2020,keďužnevydržala
psychické a fyzické týranie zo strany žalovaného, ktorý jej znemožňoval bývanie v byte a nedalo sa s ním
nijako dohodnúť, pričom však súd v tejto súvislosti udáva, že v konaní napokon nebolo preukázané, že
by žalobkyňa opustila sporný byt v dôsledku násilného sa správania žalovaného. Tu nemožno opomenúť

ani to, že žalovaný sa sám priznal, že žalobkyni skutočne jedenkrát zamedzil prístup do bytu a to v
čase, keď sa v byte nachádzala jeho priateľka. Po poučení zo strany súdu sa však podľa vedomia
súdu, táto situácia viac nezopakovala. Ani skutočnosť, kedy žalobkyňa napokon sporný byt opustila, a
teda či to bolo ešte pred rozvodom manželstva alebo po ňom, nebola napokon v konaní preukázaná,
avšak tu je potrebné uviesť, že odsťahovanie sa jedného z manželov, nie je samo o sebe dôkazom

osvedčujúcim, že tento manžel nemá záujem pokračovať v užívaní nehnuteľnosti a táto skutočnosť tak
nemôže byť na ťarchu žalobkyne. V priebehu konania však nastala absurdná situácia, keď žalobkyňa na
pojednávaní tvrdila, že v spornom byte býva ona a nebýva tam žalovaný a žalovaný tvrdil, že v spornom
byte býva on a nebýva tam práve žalobkyňa. Žalobkyňa dôvodila, že už nie je vlastníkom žiadnej inej
nehnuteľnosti a situáciu, čo sa týka bývania, má teda aktuálne rovnakú ako žalovaný. Argumentovala,

že jej matke bol priznaný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom
fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrovanie, má prechodné bydlisko v mieste trvalého pobytu jej matky,
nakoľko ide o podmienku priznania príspevku, čo preukazovala jednak rozhodnutím ÚPSVaR Levice
zo dňa 19.12.2018, ako aj potvrdením o pobyte osoby vykonávajúcej opatrovanie jej matky. Občiansky
zákonník nezakotvuje kritériá pre rozhodnutie súdu o tom, ktorá časť spoločného majetku má v rámci

vyporiadania BSM pripadnúť tej ktorej strane sporu. Je preto na úvahe súdu, aké riešenie zvolí, pričom
rozhodnutie súdu musí vychádzať z právne významných skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo.
Určujúcim kritériom pre rozhodnutie súdu môže byť podľa súdnej praxe hľadisko účelného využitia veci,
ďalej zásada rozdelenia jednotlivých častí majetku tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný
zaplatiť druhému manželovi na vyrovnanie podielov bola čo najnižšia, pričom súd by mal zohľadniť

aj hľadiská vyplývajúce z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä potreby maloletých detí a zásluhy
na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku. Pokiaľ ide o stranami sporu toľko opakovanú otázku
citového vzťahu strán sporu k predmetnému bytu, tu je potrebné v prvom rade uviesť, že v danom
prípade nejde o nehnuteľnosť, ktorú by právni predchodcovia niektorej zo strán sporu po dlhé roky
vlastnili, prípadne sami vytvorili. V druhom rade je potrebné uviesť, že otázka citového vzťahu tak

nie je významnou a už vôbec nie rozhodujúcou a navyše ani objektívne merateľnou skutočnosťou.
Pohnútka vedúca obe strany sporu k nadobudnutiu výlučného vlastníctva k spornému bytu môže byť
pre obe strany sporu rozdielna, avšak z uhla pohľadu tej ktorej strany významnejšia a závažnejšia, než
z uhľa pohľadu strany druhej. Pre prípad tu prejednávaný tak možno uzavrieť, že pokiaľ obe strany
sporu majú záujem o nadobudnutie spornej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, a to hoc

aj z dôvodov rozdielnych, otázka citového vzťahu je v danom prípade absolútne irelevantná. Tak ako
už súd konštatoval, v konaní nebolo preukázané, že by sa niektorá zo strán sporu vo väčšej miere
pričinila o nadobudnutie prípadne udržanie sporného bytu patriaceho do BSM. Žalovaný v spornom
byte nepretržite býva a nemá inú možnosť bývania. Hoci žalobkyňa v konaní tvrdila, že sa do sporného
bytu vrátila, a že v tomto byte býva, túto skutočnosť však súdu nijakým spôsobom nepreukázala.

Vo svojich písomným vyjadreniach opakovane tvrdila, že toto svoje skutkové tvrdenie vie preukázať
výpoveďami svedkov - susedov, ktorí v dome bývajú a na dennej báze ju stretávajú. Na požiadavku
súdu na pojednávaní konanom dňa 14.06.2024, aby žalobkyňa súdu ozrejmila, či tak ide z jej strany v
tomto smere o návrh na doplnenie dokazovania a pokiaľ áno, nech označí týchto svedkov, žalobkyňa
uviedla, že nejde o návrh na vykonanie dokazovania. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že

žalobkyňa nemala v priebehu konania vedomosť o tom, že žalovaný zakúpil do sporného bytu novú
chladničku a rovnako nevedela ani to, že v obývačke sa nachádza v krabici zabalený pokazený LED TV,
patriaci do BSM. V konaní nebolo tiež sporné, že preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj
ďalšie náklady spojené s bývaním (elektrická energia, plyn, UPC) a to vrátane poplatku za komunálnyodpad a drobný stavebný odpad uhrádza výlučne žalovaný a žalobkyňa uhrádza daň z nehnuteľnosti.
Hoci žalobkyňa tvrdila, že náklady neuhrádzala z dôvodu, že sa so žalovaným nevedela dohodnúť,
podľa názoru súdu jej nič nebránilo polovicu nákladov uhrádzať. Keďže žalobkyňa v konaní nijakým

spôsobom nepreukázala, že sporný byt obýva, potom nemožno konštatovať nič iné, než že musí bývať
buď v rodinnom dome vo E., a pokiaľ tam bývať skutočne nemôže tak ako to tvrdí, potom musí bývať
niekde inde. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že na strane žalobkyne, pokiaľ ide o jej hlavnú
motiváciu smerujúcu k nadobudnutiu sporného bytu do jej výlučného vlastníctva, nerezonuje potreba
existencie bývania tak, ako je tomu na strane žalovaného. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalej

ani to, že žalobkyňa nadobudla ešte v roku 2006 darovacou zmluvou spoluvlastnícke podiely od svojej
matky a od svojej sestry k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XX, vedeného pre okres Levice,
obec K., katastrálne územie E., na základe čoho sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu vo E.
a priľahlých pozemkov, ktoré nehnuteľnosti však v priebehu konania previedla na svojho syna Q. B.,
ktorý býva v D., čo nemožno z hľadiska okolností prejednávanej veci vyhodnotiť inak, než ako účelové
konanie. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalobkyňa jednak titulom bezpodielového spoluvlastníctva

k bytu ako aj titulom spoločného členstva manželov v bytovom družstve zastáva funkcie, z ktorých jej
plynú finančné odmeny za výkon týchto funkcií. Žalobkyňa zastáva funkciu zástupcu vlastníkov bytov
nebytových priestorov E. XX-XX, ktorá funkcia je v zmysle § 8a ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov naviazaná na vlastníctvo bytu, keď v zmysle znenia tohto
zákonného ustanovenia, zástupcom vlastníkov môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v

dome, pričom za výkon tejto funkcie jej prináleží odmena. Žalobkyňa zastáva tiež funkciu predsedníčky
členskejsamosprávySaratovská23-25,ktorájenaviazanánačlenstvovbytovomdružstve,keďzčlánku
88 Stanov OSBD Levice vyplýva, že „Členská schôdza samosprávy je schôdza členov družstva, ktorá
rieši vnútorné záležitosti družstva a jednotlivých domov podľa stanov družstva.“, pričom ale ako sama
uviedla, za výkon tejto funkcie jej plat ani odmena neprináležia. Žalobkyňa je ďalej aj členkou kontrolnej

komisie družstva, pričom tak v zmysle článku 65 Stanov OSBD Levice, ako aj samotného znenia §
238 ods. 1 Obchodného zákonníka, do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva, pričom
za výkon tejto funkcie jej prináleží odmena. Žalobkyňa bola za členku kontrolnej komisie zvolená dňa
21.06.2021, teda až po rozvode manželstva a za rok 2022 dosiahla takto žalobkyňa titulom odmien
vyplývajúcich zo zastávania dvoch funkcií, príjem vo výške 5.217,- eur brutto. Súd položiac tak na

pomyselné misky váh jednak potrebu zachovania príjmu žalobkyne na jednej strane ako aj potrebu
bývania žalovaného na druhej strane, dospel k záveru, že potreba zabezpečenia bývania žalovaného
je v okolnostiach daného prípadu naliehavejšia. Otázka osudu spoločného členského podielu manželov
v bytovom družstve je tak podľa názoru súdu predurčená, a žalobkyňa prikázaním bytu do výlučného
vlastníctva žalovaného, príde v konečnom dôsledku o časť svojho príjmu, avšak tu treba podotknúť, že

nejde o jej výlučný príjem. Žalobkyňa je tak ako aj žalovaný, poberateľkou starobného dôchodku, avšak
stále vykonáva aj podnikateľskú činnosť v oblasti vedenia účtovníctva, hoci v žalobe tvrdila, že firma
nemá hodnotu. Funkcia predsedníčky členskej samosprávy je funkciou čestnou, bez nároku na odmenu,
pričom funkciu členky kontrolnej komisie družstva, ktorá tvorí najväčšiu časť jej príjmu, ktorú dosahuje
z tých dvoch funkcií, za ktoré jej odmena prináleží, začala napokon vykonávať až niekoľko rokov po

rozvode manželstva. V okolnostiach daného prípadu neprichádzalo podľa názoru súdu do úvahy ani
prikázanie sporného bytu do podielového spoluvlastníctva strán sporu, pretože uvedené by malo za
následok len potrebu vyvolania ďalšieho súdneho sporu a to s rovnakými skutkovými okolnosťami. Na
základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak súd prikázal sporný byt do výlučného vlastníctva
žalovaného, ktorý tak nadobudne majetkovú hodnotu vo výške 95.000,- eur, z ktorej polovicu je žalovaný

povinný zaplatiť žalobkyni a teda sumu vo výške 47.500,- eur.

12.32. Do masy BSM patria ďalej hnuteľné veci a to TV SAMSUNG UE46K5102AKXBT - LED
TV v zostatkovej hodnote 0,- eur, zariadenie detskej izby v zostatkovej hodnote 250,- eur, kožená
sedačka v zostatkovej hodnote 300,- eur, jedálenský stôl a 5 stoličiek v zostatkovej hodnote 28,- eur,

zariadenie obývacej izby v zostatkovej hodnote 300,- eur a zariadenie spálne v zostatkovej hodnote
140,- eur. Strany sporu sa na pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 zhodli na tom, že TV SAMSUNG
UE46K5102AKXBT - LED TV nadobudne do výlučného vlastníctva žalobkyňa a to so zostatkovou
hodnotou 0,- eur. O zariadenie detskej izby v zostatkovej hodnote 250,- eur nemala záujem žiadna zo
strán sporu, preto ho súd z hľadiska účelnejšieho využitia prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného,

keďže tento nadobudol aj byt, ktorého sa toto zariadenie týka. Žalovaný tak týmto titulom nadobúda
majetkovú hodnotu vo výške 250,- eur, z ktorej polovicu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni a teda
sumu vo výške 125,- eur. Pokiaľ ide o koženú sedačku v zostatkovej hodnote 300,- eur, strany spočiatku
zhodne žiadali, aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva tej strany sporu, ktorá nadobudne byt.Žalobkyňa následne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2024 uviedla, že pokiaľ by súd
prikázal byt do výlučného vlastníctva žalovaného, o nadobudnutie koženej sedačky do svojho výlučného
vlastníctva záujem nemá. Za týchto okolností tak súd prikázal koženú sedačku so zostatkovou hodnotou

300,- eur do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý týmto titulom nadobudol majetkovú hodnotu vo
výške 300,- eur, z ktorej polovicu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni a teda sumu vo výške 150,- eur.
Zostatkovú hodnotu jedálenského stola a 5 stoličiek ustálili strany sporu na sume 28,- eur, pričom obe
strany sporu mali záujem o nadobudnutie týchto hnuteľných vecí do svojho výlučného vlastníctva. Keďže
o nadobudnutie týchto hnuteľných vecí mala záujem aj žalobkyňa, súd súčasne v súlade so zásadou čo

najnižšieho vyrovnacieho podielu, prikázal tieto hnuteľné veci do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa
tak týmto titulom nadobúda majetkovú hodnotu vo výške 28,- eur, z ktorej polovicu je žalobkyňa povinná
zaplatiť žalovanému a teda sumu vo výške 14,- eur. Pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu zariadenia obývacej
izby, túto súd ustálil vo výške 300,- eur, pričom v tejto súvislosti ďalej obe strany sporu spočiatku zhodne
žiadali, by bolo zariadenie obývacej izby prikázané do výlučného vlastníctva tej strany sporu, ktorá
nadobudne do svojho výlučného vlastníctva samotný byt. Žalobkyňa napokon na pojednávaní konanom

dňa 15.05.2024 žiadala, aby bolo zariadenie obývacej izby prikázané do jej výlučného vlastníctva,
žalovaný mal o toto zariadenie záujem len pre prípad, že mu bude prikázaný aj samotný byt. Keďže o
nadobudnutie zariadenia obývacej izby mala záujem aj žalobkyňa, súd súčasne v súlade so zásadou čo
najnižšieho vyrovnacieho podielu, prikázal toto zariadenie do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá tak
týmto titulom nadobúda majetkovú hodnotu vo výške 300,- eur, z ktorej polovicu je žalobkyňa povinná

zaplatiť žalovanému a teda sumu vo výške 150,- eur. Strany sporu sa na pojednávaní konanom dňa
15.05.2024 ďalej zhodli na tom, že zariadenie spálne má zostatkovú hodnotu 140,- eur, pričom obe
strany prejavili záujem o jeho nadobudnutie do výlučného vlastníctva. Keďže o nadobudnutie zariadenia
spálne mala záujem aj žalobkyňa, súd opäť v súlade so zásadou čo najnižšieho vyrovnacieho podielu,
prikázal toto zariadenie do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá tak týmto titulom nadobúda majetkovú

hodnotu vo výške 140,- eur, z ktorej polovicu je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému a teda sumu
vo výške 70,- eur.

12.33. V konaní bolo tiež preukázané, že z prostriedkov patriacich do BSM bola titulom
dobrovoľných príspevkov žalovaného na doplnkové dôchodkové sporenie žalovaného uhradená suma

vo výške 13.879,50 eura (bližšie bod 21,resp. 12.5.). Ako už súd v odôvodnení tohto rozhodnutia
konštatoval, dobrovoľné príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie predstavujú
majetok vynaložený z BSM na oddelený majetok sporiaceho zamestnanca, pričom na túto skutočnosť
súd prihliada i bez návrhu a žalovaný je tak povinný nahradiť žalobkyni v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka polovicu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho oddelený majetok, v danom

prípade tak sumu vo výške 6.939,75 eura.

12.34. Titulom nárokov vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by tak bol žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 54.714,75 eura (47.500,- eur + 125,- eur + 150,- eur +
6.939,75 eura), od ktorej je však potrebné odpočítať nárok žalovaného na zaplatenie sumy 234,- eur

(14,- eur + 150,- eur + 70,- eur). Výška vyrovnacieho podielu, ktorá tak žalobkyni titulom vyporiadania
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovprináleží,predstavujesumu54.480,75eura,vdôsledkučoho
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto čiastky a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP. Schopnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel má súd
za preukázanú z potvrdenia zostatku jeho účtu vedeného v E. E., M..

12.35. „Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť.
V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium

duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s
poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je možné vychádzať z toho, kto sa ako
v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a
v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu
o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex

offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá
strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 24CoP 121/2017 zo
dňa 09.05.2018).12.36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keď súd pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctvamanželovvychádzalzparitypodielovobochstrán,tedakaždejzostránsporusadostalo
rovnakého podielu vo finančnom vyjadrení, v dôsledku čoho tak nemožno hovoriť o procesnom úspechu
či neúspechu niektorej zo strán sporu.

13. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu v zmysle odvolacích dôvodov

vychádzajúcich z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP napadla len žalobkyňa, domáhajúca sa
jeho zrušenia (a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) alebo jeho
zmeny tak, že prikáže nehnuteľnosť do jej vlastníctva a započíta jej vnosy tak, ako ich ona v tomto konaní
navrhuje. Poukazujúc na to, čoho sa v žalobe domáhala uviedla to, že súd nesprávne vyhodnotil jej
situáciu a nesprávne sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré boli v súdnom konaní doložené. Jednotlivé dôvody
a objasnenia uviedla nasledovne:

13.1. Žalobkyňa platila daň z nehnuteľnosti v súvislosti s bytom, pričom túto žalovaný nikdy neplatil.
Zároveň žalovaný v konaní uviedol, že on platí elektrinu, internet a správcovské poplatky, čo má byť
podľa vyjadrení súdu na pojednávaní v jeho prospech a dôvodom jeho „vzťahu k bytu“. Súd považoval
skutočnosť, že žalobkyňa na základe toho, že ona neuhrádza uvedené poplatky a robí tak žalovaný, ako

skutočnosť na prospech žalovaného. Súd žalobkyni uviedol, že jej nič nebráni, aby poplatky hradila ešte
navyše aj ona napriek vedomosti, že poplatky platí žalovaný (i keď z dôvodu, že by platby hradili vlastníci
z tohto dôvodu duplicitne, t.z. boli by platené navyše, keďže ich žalovaný platí) a v takom prípade by
jej vzťah považoval zrejme za rovnocennejší. K tomuto treba uviesť, že je absolútne neprijateľné, aby
v tomto konaní to, či platí niektoré služby žalovaný a niektoré žalobkyňa, malo mať akýkoľvek vplyv

na rozhodnutie toho, komu má byť pridelený byt. Pokiaľ by tomu tak malo byť, mal by súd prihliadnuť
rovnako aj na to, kto platí daň z nehnuteľnosti (potvrdenie o platbe dani z nehnuteľnosti žalobkyňou
bolo doložené do súdneho spisu). V tejto veci sa zaoberal v konaní len platbami za elektrinu a internet,
pričom neodôvodnil, prečo sa platbou dane z nehnuteľnosti nezaoberal a na toto neprihliadal. Navyše
je absolútne nelogické, aby platila žalobkyňa tieto služby v čase, kedy jej žalovaný bránil vo vstupe a v

užívaní bytu. Je v súlade s logikou a zároveň dobrými mravmi, aby žalobkyňa nemohla bývať vo svojej
vlastnej nehnuteľnosti, keď ju vyhnal žalovaný násilím a ona mu mala za tejto situácie platiť napriek tomu
službyspojenéselektrinouainternetomapokiaľtaknerobila,zastávasúdnázor,žejetovjejneprospech
pri rozhodovaní v tom, komu má byť pridelený byt. Zároveň navyše v čase, kedy žlobkyňa nemala kde
bývať a musela ju prichýliť matka doma „na gauči“ a za situácie, kedy je žalobkyňa plne invalidná a

zdravotne ťažko postihnutá (potvrdenie o ZŤP a rozhodnutie o tomto zdravotnom stave bolo doložené
do súdneho spisu). Máme za to, že súd mal prihliadnuť na všetky platby v súvislosti s nehnuteľnosťami,
na vôľu žalobkyne platiť prostriedky v čase užívania bytu a na to, že bola z bytu žalovaným „vyhnaná“ a
bol jej zamietnutý do bytu vstup. Bránenie vo vstupe do bytu potvrdil aj sám žalovaný na pojednávaní a
vstup žalobkyni povolil až po výzve súdu na pojednávaní. Toto všetko bolo v konaní preukázané priamo

výpoveďami žalobkyne a žalovaného.

13.2. Do súdneho spisu bola žalobkyňou doložená mailová komunikácia zo dňa 03.07.2022, v ktorej
žalovaný jednoznačne potvrdil, že investície zo strany žalobkyne (resp. z jej majetku, ktorý nespadá
do BSM) vykonávané boli. Uvádza zároveň, že je ochotný priznať jej len ich polovicu (10.000 EUR),

nakoľko sa nimi zhodnotil aj jej majetok, nie len iba jeho. Súd tento v rámci hodnotenia dôkazov
podľa nášho názoru nesprávne nepovažoval za relevantný a uviedol, že toto žalovaný uviedol len
v rámci mimosúdneho vyjednávania (bod 35 rozsudku). Máme za to, že kedy a ako toto žalovaný
uviedol, nie je v tomto prípade relevantné. Pokiaľ by to bol nejaký „ústupok“ alebo dôvod uzavretia
dohody, žalovaný by určite investície nepotvrdil, ale uviedol by sumu celkovú s tým, že by ju konkrétne

neodôvodnil, resp. presne nevyčíslil exaktne tak, že ide o náhradu investícii a neuviedol by ju ako
osobitnú položku. Z uvedeného mailu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva investície žalobkyne do
bytuvovýške20.000EUR,avšakjeochotnýjejuhradiťznichpolovicu.Natútoskutočnosťsúdabsolútne
neprihliadol, a to napriek tomu, že žalovaný v súdnom konaní existenciu tohto mailu nepopieral. Súd
žalovaného s týmto nekonfrontoval napriek námietkam žalobkyne a uspokojil sa s dôvodom, že žalovaný

v maily jednoducho uviedol niečo absolútne opačné a presne vyčíslené ako v súdnom konaní a v čase
rozhodovania súdu to jednoducho poprel a neustále popieral, resp. tvrdil presný opak a až po námietke
žalobkyne uviedol, že fakty v maily uviedol len ako kompromis (aj keď presne vyčíslil samostatne sumu,
ktorú považuje za trhovú cenu bytu a ktorú za investíciu žalobkyne do bytu).13.3. To, že žalovaný uznáva vnosy žalobkyne je zjavné aj zo svedeckej výpovede Q. B., ktorý vo
svojej svedeckej výpovedi uviedol (bod 7 rozsudku-cit. „otec sám uznal vnosy, ktoré babka a mama

dali do bytu. Sám si vykalkuloval, že peniaze, ktoré mu má dať mama už pokrývajú aj vnosy zo strany
starkej a mamy.“). Súd v bode 35 rozsudku uviedol, že syn Q. B. mal len sprostredkované informácie
od žalobkyne a jej matky, čo sa týka vnosov. Toto však nie je pravdou, nakoľko ako aj sám dosvedčil,
pri komunikácii medzi žalobkyňou a žalovaným bol osobne prítomný a osobne riešil spôsob vyčíslenia
vyrovnacieho podielu priamo so žalovaným, ktorý mu odôvodňoval požiadavku jeho nárokov. V rámci

tohto vyčíslovania Q. B. otec uviedol, že akceptuje vnosy žalobkyne, je si ich vedomý a považuje za
spravodlivé ich započítať, a preto ich chce v rámci započítania vziať do úvahy. Namietal len ich výšku,
ktorú požadovala žalobkyňa. Toto Q. B. na súde dosvedčil a súd sa napriek tomu s týmto vysporiadal tak,
že toto vyjadrenie Q. B. nepovažoval za relevantné. Je teda situácia, kedy žalobkyňa dvoma spôsobmi
(aj doložením písomného dôkazu mailu od žalovaného aj svedeckou výpoveďou syna preukázala, že
žalovaný uznáva vnosy žalobkyne, avšak súd toto nepovažoval za preukázané).

13.4. Súd neprihliadol na to, že žalobkyňa je plne invalidná osoba, ZŤP od roku 2003, a teda aj
zo zdravotných dôvodov je pre ňu vhodnejšie mať rovno byt a nie vyrovnací podiel (navyše sa byt
nachádza na prízemí, čo je pre sťaženú mobilitu Žalobkyne jednoznačne výhodou) a nie si nové bývanie
zabezpečovať.Súdnapriekpreukázanýmskutočnostiamatiežzjavnémuviditeľnémuzdravotnéhostavu

žalobkyne v súvislosti s jej mobilitou na zdravotný stav žalobkyne vôbec neprihliadol. Žalovaný je
napriek rovnakému veku absolútne zdravý a nijako by na jeho zdravotný stav nemala vplyv zmena
bývania. Navyše má k dispozícii byt vo Zvolene (ktorý je len napísaný na jeho rodinného príslušníka,
avšak prislúcha na základe ich dohody), kde sa pravdepodobne zdržiava aj toho času a v čase
súdneho konania. V byte sa totiž väčšinou nezdržuje, a teda musí bývať niekde inde. Toto žalobkyňa

na súde uviedla, avšak súd toto jej vyjadrenie neakceptoval a neuznal. Žalobkyňa toto nemá ako
preukázať, existuje len tvrdenie žalovaného, že to nie je pravda a v byte býva. Jeho tvrdenie súd
akceptoval a nežiadal ho o preukázanie tejto skutočnosti. A súd rozhodol na základe toho v jeho
prospech s odôvodnením potreby jeho bývania. Na to, že bývanie nemá zabezpečené ani žalobkyňa,
súd vôbec neprihliadal. Pričom žalobkyňa dokonca preukazovala nemožnosť bývania aspoň dokladom

preukazujúcim, že v dome svojej matky bývať nemôže.

13.5. Súd neprihliadol na zjavný záujem žalobkyne o stav bytu a domu, v ktorom sa byt nachádza, a
na to, že sa vyše 20 rokov stará o bytový dom, a to aj ako zástupca vlastníkov a vykonáva v súvislosti
s týmto 3 platené funkcie (súdu žalobkyňa doložila zmluvu o výkone funkcie, príkaznú zmluvu, stanovy

bytového družstva, výplatné pásky v súvislosti s výkonom funkcií, potvrdenie o dani z príjmov), pričom
niektoré z nich po zmene vlastníctva bytu vykonávať nebude môcť, nakoľko to vyplýva z právnych
predpisov (jednak zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jednak zo
stanov bytového družstva). Súd jednoducho uviedol, že tieto funkcie sú finančne málo ohodnotené a
na príjem žalobkyne zmena situácie nebude mať vplyv. Vôbec sa nezaoberal dôvodmi, prečo vykonáva

tieto funkcie a že výkonom týchto funkcií sa veľmi veľkou mierou pričiňuje o stav bytového domu, jeho
zveľadenie a kvalitu a že popri jej dôchodku je pre ňu príjem z týchto funkcií rovnako dôležitý (uvedené
sumy sú možno pre súd nízke, ale pre žalobkyňu ide o dosť veľa peňazí). Navyše sa sumy odmien pre
žalobkyňu plánujú opäť zvyšovať, a to aj z dôvodu veľkej spokojnosti susedov s činnosťou žalobkyne.
Z výkonu týchto funkcií navyše vyplýva aj to, že žalobkyňa dôverne pozná všetkých obyvateľov domu

a tí ju pravidelne volia do uvedených funkcií. Naopak žalovaného susedia ani nepoznajú a nemôžu
poznať, čo potvrdil aj svedok Q. B.. Ten potvrdil zároveň vo výpovedi aj blízky vzťah žalobkyne so
susedmi. Toto súd nevzal do úvahy a uviedol, že toto svedectvo Q. B. nepovažuje za vierohodné a
bolo uvedené len z dôvodu jeho dobrých vzťahov so žalobkyňou. V odôvodnení súd uviedol, že toto
mohla preukázať žalobkyňa svedeckými výpoveďami susedov, čo táto neurobila. Tu vyvstáva otázka,

či v prípade výpovede susedov v prospech žalobkyne by súd neprihliadol na dobrý vzťah so susedmi,
ale prihliadol by na tento dobrý vzťah len čo sa týka syna Q. B.. Toto odôvodnenie súdu je absolútne
neprijateľné.

13.6. Súd uviedol, že výpoveď syna Q. B. nepovažuje za smerodajnú z dôvodu, že tento má dobrý vzťah

s matkou. Nepozerá sa ale na dôvod zlého vzťahu s otcom- je to samotné fyzické násilie žalovaného
(čo Q. B. priamo uviedol vo výpovedi). Priamo pri svedeckej výpovedi Q. B. sa ho žalovaný spýtal, či
ublížil žalovaný aj Q. B. samotnému. Tento uviedol, že dostal od otca výchovné facky, ale ubližovanie
bolo najmä voči žalobkyni. Zároveň sám od seba uviedol, že videl, ako sa matka pri fyzickom napadnutíod strachu pred žalovaným pomočila. Súd sa s touto situáciou vysporiadal tak, že uviedol, že by mal pri
rozhodovaní prihliadať aj na intenzitu fyzického násilia a tá nebola dostatočne preukázaná, resp. nebolo
preukázané, že by sa opakovala. Súdu teda nepostačila svedecká výpoveď syna, ktorý žil v spoločnej

domácnosti so žalobkyňou a žalovaným a ako najbližšia osoba videl samotné týranie. Sám uviedol, že
toto násilie nebolo jednorázovou záležitosťou a sám uviedol, že sa žalobkyňa od strachu pomočila (bod
7 rozsudku: cit....“nikdy otca nepovažoval za otca za to, ako sa správal k mamine, k rodine a za jeho
násilné správanie. Uviedol ďalej, že to začalo tým, že vzťah rodičov bol zlý, otec bol násilník, alkoholik,
mamu bil tak, že sa pred nimi pocikala. Museli niekoľkokrát utekať k starej mame“). To, že dal žalovaný

žalobkyni facky navyše povedal aj sám žalovaný a považoval to za normálne. Syn na otázku, koľkokrát
bol svedkom fyzického týrania uviedol, že cit. „veľakrát bol pri tom, doteraz si živo pamätá na tie modriny,
čo mamu ťahal, keď ju opitý napadol“. Rovnako uviedol, že sám hovoril mame, že by mala ísť na políciu,
ale ona to riešiť nechcela. Ak toto súd nepovažuje za dostatočné objasnenie intenzity a toho, že sa
násilné správanie a fyzické týranie opakovalo, tak tým absolútne neberie do úvahy svedeckú výpoveď
prítomného svedka, ktorú by vzali do úvahy aj orgány činné v trestnom konaní, pokiaľ by v danej veci

bolo podané trestné oznámenie. Pre žalobkyňu je nepochopiteľné, že súd neakceptuje výpoveď tohto
druhu a samovoľne usúdi, že výpoveď pravdepodobne nie je pravdivá, lebo žalobkyňa má dobrý vzťah
so synom.

13.7. Súd fyzické týranie absolútne nevzal do úvahy a ako dôvod toho, že nemal fyzické násilie za

preukázané tiež bolo, že sa informácia o ňom nenachádzala v rozsudku o rozvode. Nevzal napríklad do
úvahylogickýargument(spomínanýnapojednávaní,čojezjavnézozvukovejnahrávky),žeinformáciao
fyzickom týraní v rozsudku by mohla mať za následok ďalšie týranie, nakoľko aj v čase rozvodu žili obaja
v spoločnej domácnosti. A strach samotnej žalobkyne z toho je dostatočne preukázaný spomínanou
výpoveďou svedka.

13.8. Navyše poukazujeme na časté týranie žien vyskytujúceho sa aj na území Slovenskej republiky. Je
štatisticky preukázané, že každá piata žena na Slovensku je fyzicky týraná a väčšina z nich zo strachu
nikdy neohlásila týranie na polícii ani v inej inštitúcii. Je tomu tak z pochopiteľných dôvodov (pozn. v
rámci toho dokonca bol zverejnený nenápadný úkon, ktorý má žena spraviť pred cudzími ľuďmi v prípade

strachu z fyzického násilia (palec schovaný v pästi) tak, aby toto osoba, ktorá fyzické týranie vykonáva,
nevidela). Nie je preto štandardom, že by týraná žena verejne na pojednávaní vyhlásila, že je týraná
alebo sebavedomo išla na políciu podať trestné oznámenie. Žalobkyňa bola rada, že môže ukončiť
manželstvo čo najrýchlejšie a čo najbezproblémovejšie a pre ňu najbezpečnejšie. To, aby šla na políciu
jej viac krát hovorili aj deti, čo Q. B. potvrdil svedeckou výpoveďou. Naopak toto celé vyústilo jej útekom z

bytu bez osobných vecí. Fyzické týranie v tomto súdnom konaní žalobkyňa vyjadrila na základe toho, že
sudkyňa od začiatku vyjadrovala podľa nášho názoru veľmi subjektívny názor na celú vec, čo je rovnako
aj názor predchádzajúcej právnej zástupkyne H. A. X.. Na základe tohto právna zástupkyňa žalobkyne
vyslovene odporučila v tomto prípade „vyjsť s pravdou napovrch“, aby kvôli strachu z pokračujúceho
násilia neprišla žalobkyňa ešte aj o byt. Žalovaný však počas tohto súdneho konania významne zmenil

spôsob komunikácie aj svoje správanie, takže žalobkyňa nemá strach taký, ako predtým. Pre istotu sa
ale v izbe stále zamyká, lebo si myslí, že by sa toto mohlo zmeniť napr. v prípade, že by žalovaný prišiel
do bytu opitý. V byte sa však žalovaný často nezdržuje, takže sa žalobkyňa cíti relatívne bezpečne.

13.9. Súd v rozsudku výslovne uviedol, že syn Q. B. sa pri výpovedi pozrel na právnu zástupkyňu

žalobkyne. Toto je absolútne nepatričné, syn riadne odpovedal na otázku a kam sa pritom pozeral nemá
s týmto súvis. Právna zástupkyňa so synom Q. B. nemá žiaden vzťah, nijako ho neovplyvňovala a
jeho pohľad na matku alebo jej právneho zástupcu nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu alebo jeho
posudzovanie. Navyše máme podozrenie, že tento pohľad sudkyňa účelovo nahlas okomentovala na
pojednávaní pri výsluchu formou upozornenia svedka, aby mala použiteľný argument, nakoľko tento

pohľad bol absolútne nepatrný a právna zástupkyňa si ho dokonca nevšimla a na svedka sa ani
nepozerala. Predpokladáme, že sudkyňa takto učinila z dôvodu, aby mohla vyhlásiť svedka Q. B. za
nedôveryhodného, tak ako tak urobila v prípade matky žalobkyne. Navyše je vhodné spomenúť, že
sudkyňa odmietala vykonať výsluch svedka Q. B. (jeho výsluch bol navrhovaný už v jednom z prvých
podaní aktuálneho právneho zástupcu a viac krát počas konania) a urobila tak až na predposlednom

pojednávaní s tým, že výslovne uviedla, že toto robí len pre prípad podaného odvolania, aby by sa jej
spis nevrátil od odvolacieho súdu z dôvodu, že tento svedok nebol vypočutý. Ešte pred výsluchom sa
sudkyňa priamo na pojednávaní (je to zjavné zo zvukovej nahrávky) vyjadrila, že jeho výsluch považuje
za absolútne zbytočný a ona už rozhodnuté vo veci má bez ohľadu na to, čo povie.13.10. Každopádne blízky vzťah syna a matky, navyše po fyzickom týraní zo strany žalovaného,
nemôže byť na prekážku tomu, aby súd považoval vyjadrenia svedka za nedôveryhodné, alebo na ne

neprihliadal. Naopak, tak ako sme vyššie uviedli, možno to považovať aj za preukázanie toho, ako sa v
domácnosti žalovaný správal a prečo nemá so synom Q. B. (a ani synom L.) žiaden vzťah (vo vzťahu
otca a syna je to neštandardné a syn by mal predsa milovať aj matku aj otca). E. L. dokonca z domácnosti
z dôvodu násilia žalovaného ušiel rovnako ako žalobkyňa a do bytu sa už nikdy nevrátil (čo Q. B. uviedol
na pojednávaní).

13.11. Tiež je vhodné poznamenať, že uvedením skutočností súdom o tom, že by mohla byť výpoveď
svedkaovplyvnenátým,žemárádsvojumatkunaznačuje,žebysvedokmaltedaporušiťjehopovinnosti
vypovedať pravdivo a mariť tým výkon súdnej moci, a teda súd nepriamo naznačuje, že svedok by mohol
svojou výpoveďou porušovať zákon. A toto súd uvádza priamo v rozsudku napriek tomu, že toto nie je
nijako preukázané, čo považujeme za absolútne neprípustné.

13.12. Čo sa týka výpovede matky žalobkyne - táto vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že
dochádzalo k fyzickým útokom, a to aj pred aj po rozvode. Vyslovene uviedla, že žalobkyňa bola bitá,
mala samé modriny, nosila preto okuliare, avšak nechcela ísť na políciu. Túto svedeckú výpoveď súd
takisto nevzal do úvahy a vyhodnotil svedka - matku žalobkyne ako nedôveryhodného. Toto uviedol z

dôvodu, že matka žalobkyne k spisovej značke dokladala dokumenty, pričom nebola stranou sporu. K
tomuto sa súd vyjadril, že listinné dôkazy doložené matkou žalobkyne neberie do úvahy. Tento postup
považuje žalobkyňa za správny a od súdu nežiadala, aby tieto dokumenty, či listy, vzal do úvahy. Matka
žalobkyne konala bez vedomia žalobkyne. Nemožno podľa nášho názoru vyhodnotiť konanie matky
žalobkyne tým, že píše súdu listy, na príťaž žalobkyne. Matka žalobkyne je staršia žena a sama veľmi

ťažko znáša to, že dary, ktoré poskytla žalobkyni, by mali byť prisúdené žalovanému. To, čo matka
robí a či píše listy súdu, žalobkyňa nevie a nemôže nijako ovplyvniť (navyše ich rodinné vzťahy nie
sú priaznivé). Nemožno na základe toho ale usúdiť, že je tento svedok nedôveryhodný. Žiadne z jej
konaníniejetakýmkonaním,ktorébynaznačovalo,žebymalasvedkyňaklamať.Právenaopak,vyplýva
z nich to, že sama považuje za potrebné, aby boli jej dary vyňaté z BSM. Rovnako treba uviesť, že

všetky jej tvrdenia boli podložené listinnými dôkazmi a žiadne z jej tvrdení nebolo vyvrátené, i keď
súd vo svojom odôvodnení tvrdí opak (bod 6 rozsudku). V prípade, že niektoré z jej vyjadrení boli
nepravdivé, mal by súd ozrejmiť to, ktoré z jej tvrdení bolo nepravdivé a tiež by mal konať v súlade s
právnymi predpismi v prípade nepravdivej výpovede svedka. Súd jednoducho uviedol, že jej niektoré
vyjadrenia boli nepravdivé a vyhodnotil ju ako nedôveryhodnú. Urobil tak najmä z dôvodu uľahčenia

situácie, nakoľko sa takto nemusel detailnejšie zaoberať finančnými vnosmi, ktorých preukázanie bolo
veľmi náročné a bolo potrebné sa oboznámiť s mnohými listinnými dôkazmi a spôsobmi financovania
prostredníctvom stavebného sporenia. Pokiaľ by sa súd riadne oboznámil s postupom financovania
prostredníctvom stavebného sporenia, zistil by, že aj otázky právneho zástupcu žalovaného týkajúce
sa času preukázania dokladov a vyplácania neboli relevantné a vyplácanie bolo realizované v súlade

s riadnym postupom v zmysle zákona. Súd viac krát poukázal na to, že boli doložené dôkazy týkajúce
sa sporenia, ktoré nesúviseli s financovaním tej ktorej veci, avšak takto to vnímal jedine z dôvodu,
že neporozumel tomu, akým spôsobom funguje financovanie prostredníctvom stavebného sporenia.
Financovanie stavebného sporenia sme riadne ozrejmili napríklad vo vyjadrení zo dňa 06.05.2024 a
aj z neho priamo vyplýva, ktoré veci boli zo sporenia financované, v akej výške a tiež to, že všetky

sumy sedia priamo aj s vyjadreniami matky žalobkyne aj s listinnými dôkazmi. Nie je preto pravdou,
že možno prihliadať na námietku žalovaného, že vyplácania prebiehali v inom časovom období a
následné používanie dodatočných listinných podkladov na preukázanie účelnosti využitia prostriedkov
zo stavebného sporenia. Toto nepochopil alebo nechcel pochopiť ani žalovaný, čo vyplýva z druhu
jeho otázok na pojednávaniach. Máme za to, že správnym posúdením listinných dôkazov, čo sa týka

stavebných sporení, jasne vyplynie to, že práce a tovar špecifikovaný v dôkazoch boli financované zo
stavebného sporenia. Sama sudkyňa na pojednávaní uviedla, že je narodená v oveľa neskoršom roku
a nemá preto možnosť vedieť, ako sporenie v tom čase fungovalo (je to zjavné zo zvukovej nahrávky
pojednávania). Žalobkyňa spôsob financovania zo stavebného sporenia ozrejmila, tak ako sme uviedli
vyššie najmä vo vyjadrení zo dňa 06.05.2024 (najmä vyjadrenia na str. 6 a 7) z dôvodu toho, že videla

druh otázok súdu a zaevidovala jej poznámku na pojednávaní ohľadom toho, že je príliš mladá, aby
vedela posúdiť spôsob financovania z tej doby. Pokiaľ by súd správne vyhodnotil všetky listinné dôkazy,
bolo by pre neho zjavné, akým spôsobom financovanie prebiehalo. Týmto sa však súd nezaoberal
a uviedol, že toto financovanie nebolo riadne podložené, resp. že boli použité listiny nesúvisiace aboli doložené do spisu žalobkyňou účelovo a neskôr - a teda nepriamo tým tvrdí, že žalobkyňa pri
vyporiadanísporeniasostavebnousporiteľňouuvádzalanepravdivéskutočnostiatýmsatedaobohatila.
Žalobkyňaajjejmatkabolitýmopäťvkonanívykreslené,akobypodvodnýmspôsobomzískaliplneniezo

stavebnéhosporenia,ataktozískanéprostriedkypoužilinaniečoiné,akorekonštrukciualebovybavenie
bytu. A navyše si tieto prostriedky má klamlivo uplatňovať žalobkyňa ako vnosy v tomto súdnom konaní.
A súd je o tomto podľa rozsudku presvedčený a uvádza toto ako dôvod, pre ktorý neuznáva žalobkynin
vnos do BSM. Máme za to, že uvedené posúdenie súdu hraničí posúdením tejto veci ako obvinenia z
trestného činu podvodu, čo je absolútne neakceptovateľné. Žalovaný v konaní dokonca uviedol, že ide

o „biznis plán“ matky žalobkyne, na základe ktorého táto uzatvárala viacero zmlúv o stavebnom sporení,
pričom ako sporiteľov využívala viacerých členov rodiny a ich účelom bolo získať čo najväčšie množstvo
štátnych prémií, pričom tieto použila výlučne na svoje potreby. Nákup iných vecí a využitie prostriedkov
na iný účel ako účel vyplývajúci z potvrdení doložených sporiteľni aj súdu však možný nie je a rovnako
ani legálny. Pokiaľ súd tvrdí, že nie je zjavné, že boli doložené správne doklady sporiteľni, nepriamo tak
opäť uvádza, že žalobkyňa spáchala trestný čin, lebo podvodne získala prostriedky a tieto nevyužila tak

ako to preukázala sporiteľni. Preukázanie použitia prostriedkov uvedeným spôsobom teda postačovalo
sporiteľni na vyplatenie, avšak súd to za preukázané nepovažuje, a teda neuznáva tieto prostriedky zo
stavebného sporenia ako vnos.

13.13. Všetky stavebné pôžičky, na ktoré pravidelne sporila matka žalobkyne, boli využité do bytu.

Vstavané spotrebiče a kuchyňa na mieru sú dodnes v byte zabudované. Menný zoznam tovarov a všetky
bloky a faktúry sú priložené k zmluve. Štátna prémia bola pridelená a čerpaná výlučne na tieto predmety.
Na rekonštrukciu bytu vrátane plastových okien boli použité prostriedky z dedičstva, čo jasne vyplýva
z dokladov z banky a svedeckej výpovede matky žalobkyne. Súd konštatuje, že žalovaný sa rovnakým
spôsobom pričinil o obstaranie a financovanie prác. Žalovaný ale nepredložil absolútne žiadny doklad o

financovaní alebo zabezpečení týchto prác. Je zjavné a oboma stranami v súdnom konaní potvrdené,
že žalobkyňa nemala prístup k účtom žalovaného a počas celého manželstva hospodárili osobitne.

13.14. Z uvedených dôvodov žalovaný nemôže byť považovaný za rovnocenného partnera v
starostlivosti o byt, rodinu, domácnosť, obnovovanie bytu. Väčšinu času strávil v zahraničí a svoje

zarobené finančné prostriedky sústreďoval podľa lustrácie súdu na rôznych fondoch, účtoch, dokonca
bol vlastníkom podielov v rôznych spoločnostiach, pričom žalobkyňa nemá vedomosť, kde sú
prostriedky, ktoré nadobudol na základe vyporiadania podielov v nich (nakoľko spoločnosť bola úspešná
a činnosť v nej ukončil predajom podielu). Tiež žalobkyňa nezistila, kam previedol prostriedky, ktorých
existencia bola spomínaná v súdnom konaní a následne na účte neboli a žalovaný ich uviedol ako

spotrebované (za veľmi krátky čas) alebo ich neexistenciu z dôvodu neúspešných investícií. Z existencie
týchto účtov, zárobkov žalovaného a z toho, že všetky investície investovala práve žalobkyňa je zjavné,
že žalovaný má finančné prostriedky na to, aby si kúpil bez akýchkoľvek problémov byt (čo uviedol
aj synovi Q., ktorý toto pri výsluchu uviedol) alebo býval v spomínanom byte vo Zvolene po rodičoch
(žalobkyňa predpokladá, že aj v čase, kedy nie je v byte sa zdržuje práve v byte vo Zvolene, ktorý

je „evidovaný“ vo vlastníctve rodinných príslušníkov, ale prináleží a základe ich dohody jemu. Naopak
žalobkyňa, ktorá byt celý život splácala, investovala doň všetky svoje prostriedky, ako aj prostriedky
svojej rodiny (čo žalovaný potvrdil) má byť v dome svojej matky, s ktorou nemá dobrý vzťah, a žiť tam
spolu s jej opatrovateľkou v provizórnych podmienkach, a to z dôvodu, že ju žalovaný násilím z bytu
dávnejšie vyhodil a ona sa nemala kde ukryť. Z tohto súd usúdil, že žalobkyňa nemá potrebu bývania

a má ju žalovaný, ktorý sa navyše v byte nezdržuje. Navyše v prípade, kedy má žalobkyňa v bytovom
dome a Leviciach zázemie, priateľov, prácu, vykonáva v dome prácu celý život, ktorou zveľaďuje dom a
vykonáva dlhoročné funkcie s absolútnou spokojnosťou všetkých susedov a bytového družstva.

13.15. Súd nevzal do úvahy to, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti a uspokojil sa jednoducho

s tým, že žalobkyňa „môže“ bývať u matky, resp. ju matka môže prichýliť. Nevzal do úvahy tvrdenie,
že žalobkyňa udáva, že v byte aktuálne žije a považoval jej tvrdenie za nepreukázané. To, kde býva
žalobkyňa potvrdil syn B. svojou svedeckou výpoveďou. Uviedol, že matka žije v G. v byte a je pravdou,
že na nejaký čas odišla ku starkej z dôvodu, že ju otec vyhnal z bytu svojím násilím. Sám uviedol, že
si nevie predstaviť, že by žalobkyňa s jej matkou dlhodobo žili v dome v K., navyše s opatrovateľkou.

Žalovaný sa v konaní účelovo vyjadril, že žalobkyňa má v úmysle byt prenajímať a preto sa o neho
súdiť. Toto je absolútne nepravdivé a účelové tvrdenie žalovaného, žalobkyňa toto nikdy nevyslovila a
nemožno to tvrdiť na základe ničoho. Byt vyslovene potrebuje na bývanie a má o neho prísť, napriektomu, že ho celý život budovala, zveľaďovala a použila na to všetky kedy svoje prostriedky a prostriedky
od daru jej rodiny.

13.16. Naopak žalovaný tvrdí, že v byte býva on a tvrdí, že v ňom nebýva žalobkyňa. Súd považoval
tvrdenia žalovaného, že on v byte býva a zdržuje sa tam jednoducho za fakt a od žalovaného nežiadal
toto nijakým spôsobom preukázať (pričom od žalobkyne toto v rozsudku žiada). Žalobkyňa udáva
rovnaké tvrdenie o jej bývaní v byte, ale súd uviedol, že to musí žalobkyňa preukázať. Toto považujeme
za nerovné postavenie účastníkov sporu, prečo jednej strane sporu súd „verí“ na základe tvrdenia,

pričom druhej strane na základe tvrdenia rovnakého „neverí“. Žalovaný totiž v tomto prípade účelovo
uvádza, že nemá kde bývať. Tiež účelovo uvádzal dni, kedy žalobkyňa prespávala v byte. Toto jeho
tvrdenie však nie je opäť pravdivé, ani nijako preukázané a súd sa jednoducho len uspokojil s tvrdením
žalovaného, bez preukázania čohokoľvek, čo tvrdí. Žalovaný aj žalobkyňa majú absolútne rovnakú
situáciu, čo sa týka bývania. Žalobkyňa navyše preukázala, prečo nemôže bývať dlhodobo u matky
(potvrdením o tom, že v dome s matkou býva opatrovateľka a o jej pridelení štátom), pričom žalovaný

nijako nepreukázal to, kde sa zdržiava, nakoľko v byte nebýva. Toto ale žalobkyňa preukázať nevie a
súdu toto jej tvrdenie nestačilo a stačilo mu len tvrdenie žalovaného. Žalovaný rovnako v konaní tvrdí
rôzne časy, ktoré uvádza ako čas, odkedy žalobkyňa v byte nemá bývať. Niekedy uvádza, že v byte
žalobkyňa nebýva 4 roky, niekedy dokonca uvádza 9 rokov. Aj z tohto vyplýva to, že žalovaný účelovo
zavádza, nakoľko videl postoj súdu počas súdneho konania na každom pojednávaní. Súd sa od počiatku

súdneho konania na pojednávaniach vyjadroval štýlom, akoby žalobkyňa v tejto veci klamala a v byte
nebývala, čo je zjavné zo všetkých zvukových nahrávok pojednávaní. To, že strany sporu spolu bývali aj
v období, ktoré označil žalovaný ako obdobie, kedy žili oddelene je zjavné napr. aj z konania o rozvode
manželov, kde je vyslovene uvedené, že manželia žijú spolu.

13.17. Žalovaný účelovo tvrdí, že žalobkyňa nemá vedomosť o niektorých hnuteľných veciach
nachádzajúcich sa v byte. Práve z tohto vyplýva aktuálny spôsob ich spolužitia v byte. Obaja sú totiž
zatvorení vo svojich izbách, spoločné priestory využívajú minimálne. Žalovaný si niektoré aj spoločné
veci zamkýna v izbe a žalobkyňa k nim nemá prístup (napr. TV). Následne žalovaný účelovo tvrdí,
že žalobkyňa o tejto TV nevie, lebo v byte nebýva. Žalobkyni nebola táto TV ukázaná, dokonca ani

na výzvu súdu. Žalovaný ju jednoducho do izby nevpustil. Rovnako žalovaný uvádza, že žalobkyňa
nemala vedomosť o tom, či je v byte chladnička staršia alebo nová, a to z toho dôvodu, že v byte
nebýva. Žalobkyňa nikdy nepovedala, že by nevedela, či je v byte chladnička. Pôvodne bola v byte veľká
nerezová chladnička s mrazničkou Aldo. Táto chladnička bola ale z kuchyne odnesená (napriek tomu,
že bola funkčná) a nahradená malou bielou chladničkou. Pri svojej výpovedi žalobkyňa nikdy neuviedla,

že nevie, či je v byte chladnička, tak ako to tvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení. Uviedla, že v kuchyni
sa nachádza nová malá chladnička a že nevie, kde sa pôvodná chladnička nachádza (odniesol ju totiž
žalovaný, predpokladáme do miesta, kde aktuálne býva a nič jej o tom nepovedal). Či sa nachádza
pôvodná chladnička v byte žalovaná nevedela z dôvodu, že mohla byť chladnička v priestoroch, ktoré
jej žalovaný nesprístupnil a nesprístupňuje. Žalovaný presúva rôzne hnuteľné veci napr. do krabíc

do obývačky alebo veci skladuje vo svojej izbe, napr. staré televízory v krabiciach. Žalobkyňa totiž
pri každom vyjadrení uvádza výlučne pravdivé a overené skutočnosti a nechce povedať niečo, čo by
mohlo byť vykonštruované alebo akýmkoľvek spôsobom nepravdivé, t.z. priamo povedať, že pôvodná
chladnička sa v byte nenachádza. Žalovaný túto jej vlastnosť využíva počas celého súdneho konania.
Nie je pravdou, že by sa nevedela vyjadriť o type chladničky z dôvodu, že by neužívala kuchyňu, tak ako

to prezentuje žalovaný. Užívanie bytu ňou osobne preukázala žalobkyňa aj svedeckou výpoveďou syna,
ktorý na otázku súdu jasne uviedol, že v byte sa nachádzajú aj jej osobné veci (oblečenie, kozmetika
a pod). Syn má kľúče od bytu a matku navštevuje aj priamo v byte, čo jednoznačne uviedol vo svojej
výpovedi. Tiež potvrdil nemožnosť bývania žalobkyne v dome s jej matkou.

13.18. V rámci súdneho konania žalobkyňa navrhla lustráciu majetkových fondov a bankových účtov z
dôvodu preukázania toho, že žalovaný počas trvania manželstva svoje zárobky ukladal na tieto fondy
a neinvestoval ich do bytu alebo rodiny ale do samého seba. Zároveň žalobkyňa navrhla, aby boli
predmetom vyporiadania aj zostatky na uvedených účtoch. Toto súd odmietol z dôvodu, že tento nárok
nebol uplatnený do troch rokov od zániku manželstva z dôvodu existencie novej judikatúry (bod 14

rozsudku) a odkázal žalobkyňu na uplatnenie nároku v inom súdnom konaní. S uvedeným nie je možné
sa stotožniť- judikatúra v čase podania návrhu ešte totiž neexistovala (vznikla až dva roky po podanom
návrhu). Pokiaľ by existovala, predošlá právna zástupkyňa, ktorá zastupovala žalobkyňu pri podaní
návrhu, by na tento fakt určite upozornila a žalobu by žalobkyňa podala omnoho skôr s tým, že byvšetky nároky uplatnila oveľa skôr, resp. existenciu možných nárokov, keďže majetok žalovaný pred
žalobkyňou po celý čas zatajoval a tá o jeho majetku počas manželstva nemala vedomosť. Súd by však
mal podľa nášho názoru prihliadať aj na celkový kontext, nie len na čas preukázania vnosov, a to najmä

čo sa týka situácie, kedy judikatúra vznikla (v priebehu už začatého súdneho konania). Nebolo by podľa
nášho názoru správne a spravodlivé, aby z tohto dôvodu žalobkyňa mala prísť o svoje nároky. Navyše
aj v tomto prípade, kedy investície a vnosy žalobkyne uznal aj sám žalovaný (písomnou komunikáciou
doloženou súdu).

13.19. Každopádne veľa vnosov uviedla žalobkyňa už pri podaní žaloby (bod III jej žaloby), následne
nároky rozširovala o nároky vyplývajúce z bankových účtov a investícii žalovaného. Tieto si nárokovať
pôvodne neplánovala, pre ňu bol podstatný byt a možnosť v ňom zostať. Zárobky exmanžela považovala
aj tak za dávno „skryté“ a nevymožiteľné. Nárokovala si na ne neskôr v priebehu súdneho konania najmä
zdôvodu,žejejžalovanýprimimosúdnomdojednávaní(zaprítomnostisynaQ.)uviedol,žejeochotnýsa
z bytu odsťahovať, pokiaľ mu určitú ním vyčíslenú sumu vyplatí a prestane sa starať do jeho bankových

účtov a financií. Dokonca jej povedal, že jej vráti sumu za súdny poplatok spojený s lustráciou jeho účtov
súdom, len aby prestala s lustráciou jeho majetku. Keďže žalovaný následne na pojednávaní tvrdil opak,
žalobkyňa naďalej trvala na vyporiadaní a lustrácií aj týchto jeho prostriedkov.

13.20.Čosatýkavyporiadaniasporeniaaplatiebzpoistení,žalobkyňavkonanítvrdí,ženapr.investičné

životné poistenie (tretí pilier) by malo byť vyporiadané tak, že by sa nemalo vyporiadavať spôsobom
odkupnej hodnoty ku dňu zániku manželstva, ale spôsobom súčtu splátok. S týmto súd nesúhlasí,
čo uviedol v odôvodnení (v bode 20 rozsudku). Odvolal sa na judikát z roku 1972, ktorý nehovoril o
sporení typu 2. a 3. pilier. Rovnako sa vyjadril aj ohľadom doplnkového dôchodkového poistenia (bod 21
rozsudku). K tomuto uvádzame, že súdy v prípade rôznych druhov poistení postupujú práve spôsobom

vyporiadania,ktorýnavrhuježalobkyňa.Mámezato,ževšeobecneplatiaohľadomvyporiadaniapoistení
a sporení nasledovné pravidlá, ktoré vyplývajú aj z bežnej praxe súdov:

1. Odkupná hodnota z poistnej zmluvy by mala byť vyplatená poistníkovi, teda tomu z manželov, na
ktorého je zmluva vedená. Platí však, že ak niektorý z manželov uhrádzal poistné z majetku patriaceho

do BSM, má druhý manžel pri vysporiadaní BSM nárok na úhradu toho, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na ostatný majetok niektorého z manželov.

2. Iný postup je pri doplnkovom dôchodkovom sporení (3. pilier). Majetok z toho sporenia nespadá do
BSM, ale ak manžel počas trvania BSM platil príspevky na svoje doplnkové dôchodkové sporenie z

majetku patriaceho obom manželom (napríklad z príjmu zo zamestnania), mal by vrátiť túto sumu späť
do BSM.

3. Majetok majiteľa (sporiteľa) starobného dôchodkového sporenia (2. pilier) tiež nespadá do BSM. Ak
manžel počas trvania manželstva platil dobrovoľné príspevky do 2. piliera z príjmu, ktorý spadá do BSM

(príjem zo zamestnania), mal by vrátiť túto sumu späť do BSM.

13.21. Zároveň sa naskytá otázka, prečo súd prihliadol na nárok žalobkyne vo výške 6.939,75 eura (bod
63 rozsudku), avšak na ostatné prostriedky z doplnkového dôchodkového sporenia neprihliadol.

13.22. Žalobkyňa si uplatnila vtedy jej známe nároky v čase do troch rokov od rozvodu. Žalovaný tak
neurobil. Tu sa teda naskytá otázka- kto má väčší záujem o výlučné vlastníctvo k bytu, žalobkyňa, ktorá
si nárok uplatnila alebo žalovaný, ktorý tak neurobil. Žalovanému bolo v čase do troch rokov od zániku
manželstva jedno, kto bude mať byt vo vlastníctve. Dokonca prestal vo veci aj komunikovať. Pokiaľ
by súd považoval judikatúru, ktorú navrhuje v tomto prípade aplikovať a ktorú spomína v rozsudku,

žiadny nárok zo strany žalovaného uplatnený do 3 rokov vôbec nebol (a teda ani nárok na vyporiadanie
vlastníctva k Bytu). Pokiaľ by o byt žalovaný mal záujem a mal potrebu si zabezpečiť bývanie, mal
by si ho v zmysle tohto judikátu aj uplatniť na súde. Na túto skutočnosť je preto potrebné prihliadať,
v tomto prípade najmä z dôvodu rovnocenného postavenia strán, čo sa týka užívania bytu v čase
súdneho konania. Súd sa vo svojom odôvodnení (bod 20 rozsudku) odvolal na zásadu „vigilantibus iura

scripta“, teda „práva patria len bdelým“. Z tejto zásady vyplýva, že práva patria tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú riadne a včas,
a to s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, pretože v opačnom prípade o ne môžu prísť,
a to či už z dôvodu ich podcenenia alebo zanedbania. K tomuto uvádzame, že žalobkyňa si našlaadvokátku a na jej odporúčanie začala so žalovaným mimosúdne rokovať. Nakoľko žalovaný ďalej
nekomunikoval, požiadala advokátku o podanie žaloby a doložila jej všetky informácie o jej vnosoch,
ktoré žiada započítať. Advokátka žalobu podala (v znení, v akom prišlo na súd, bez vedomia žalobkyne

o jej znení). Toto preukazuje to, že práve žalobkyňa bola „bdelá“ v zmysle uvedenej zásady, snažila sa
dohodnúť, zadovážila si advokáta a podala žalobu na súd. Žalovanému bolo vyporiadanie aj uplynutie
lehoty jedno. Nateraz uvádza, že nemá kde bývať, ale v čase do troch rokov od zániku manželstva ho
táto problematika netrápila. Nepovažoval za potrebné ani komunikovať, ani podať návrh na vyporiadanie
na súd, ani ho nezaujímalo uplynutie 3 ročnej lehoty po zániku manželstva. Napriek tomu súd rozhodol v

prospech žalovaného a neprihliadol na uvedenú zásadu, a teda na to, že práve žalobkyňa si nárokovala
vlastníctvo k bytu a urobila všetko pre to, aby ho získala. Súd správne v odôvodnení rozsudku uviedol,
že je jeho povinnosťou prihliadať pri rozhodovaní na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka.
Máme však za to, že pri svojom rozhodovaní neprihliadol na mnohé z ďalších zásad, ktoré vyplývajú
z nasledovného:

a) Žalobkyňa nemá kde bývať (súd usúdil, že žalobkyňa má kde bývať len na základe tvrdenia
žalovaného). Naopak nemožnosť bývania žalobkyne žalobkyňa preukázala viacerými dokladmi.
Žalobkyňa aktuálne býva v byte a amortizuje ho.

b) Žalobkyňa preukázala množstvo vnosov do BSM, a to najmä z darov jej matky. Aj keď by ich výšku

súd neuznal v rámci vyporiadania, mal by prihliadnuť na to, že pričinenie žalobkyne o zhodnotenie a
stav bytu je jednoznačne vyššia. Žalovaný nepreukázal žiadne vnosy do BSM (okrem svojich ničím
nepreukázaných tvrdení a čestným vyhlásením sestry žalovaného, ktorej tvrdenie bolo preukázané v
konaní ako nepravdivé - doložením potvrdenia o pôžičke a jej splácaní). Súd by mal prihliadnuť na
to, kto sa pričinil o zachovanie a vedenie domácnosti. Svedeckou výpoveďou Q. B. bolo jednoznačne

preukázané, že o domácnosť a rodinu sa vždy starala len mama (bod 7 rozsudku). Nie je v tomto prípade
pravdou, že za starostlivosť o domácnosť a deti sa považuje aj výlučné zarábanie prostriedkov, tak ako
to uviedol súd. Žalovaný totiž tieto prostriedky zjavne investoval do seba a svojich sporení a nie do
domácnosti (sám žalovaný potvrdil, že hospodárili samostatne, pričom investície do bytu preukázala
výlučne len žalobkyňa). Nemožno preto argumentovať to, že sa žalovaný staral o domácnosť aspoň

zarábaním prostriedkov. Ak niečím prispel, bolo to neúmerne málo, napriek jeho vysokým zárobkom.
To, kam peniaze išli však nemá Žalobkyňa ako zistiť. Žalobkyňa vie ale preukázať to, čo investovala
ona. A toto súd neakceptoval. V súdnom konaní žalovaný len všetko popieral a nič, žiadnu investíciu,
nepreukázal. O domácnosť a byt sa starala výlučne žalobkyňa, čo potvrdil aj syn Q. B. vo svojej
svedeckej výpovedi.

c) Žalobkyňa preukázala závislosť vlastníctva bytu k funkciám v bytovom dome a zárobku z toho
vyplývajúceho. Súd nesprávne v bode 61 rozsudku uviedol, že funkcie, za ktoré jej prináleží odmena
začala vykonávať až po rozvode. Zástupcom vlastníkov je žalobkyňa vyše 20 rokov. Preukázala z nich
aj príjem. Ten súd neoprávnene považoval za príliš nízky na to, aby mohol na neho prihliadať.

d) Žalovaný sa v byte nezdržuje a môže bývať aj inde, aj keď tvrdí opak. Zároveň aj svedecká výpoveď
Q. B. preukázala, že sám žalovaný pred ním vyhlásil, že si vie predstaviť sa z bytu odsťahovať (bod 7
Rozsudku, cit. “on (žalovaný) sám povedal, že nemá vzťah k bytu aj preto, že ani susedia ho nemajú
radi, po tom čo loboval proti mamine a sám povedal, že si vie predstaviť bývať aj niekde inde“).

e) Súd by mal prihliadnuť na preukázané fyzické násilie žalovaného. Bolo by nespravodlivé, aby tyran,
kvôli ktorému musí manželka preukázateľne ujsť s deťmi viac krát počas spolužitia z bytu, mohol zostať
v byte len z dôvodu, že v ňom podľa jeho tvrdení aktuálne býva, pričom žalobkyňa v ňom býva tiež,
(i keď bola z neho na istý čas vyhnaná tyranom) a súd jej tvrdenie jednoducho nevezme do úvahy a

uvedie, že jej tvrdenie nepovažuje za preukázané.

f) Súd by mal prihliadnuť na zdravotný stav žalobkyne, čo neurobil .

13.23. Na základe uvedeného máme za to, že súd by mal vyporiadať BSM tak, že prikáže byt do

vlastníctva žalobkyne a žalobkyňu zaviaže vyplatiť žalovanému podiel vo výške, ktorá vyplýva z podielu
na hodnote bytu s prihliadnutím na dary poskytnuté matkou žalobkyne.13.24. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme odvolaciemu súdu, aby rozhodol tak, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §
391 CSP alebo rozhodnutie zmení v zmysle §388 CSP, a to tak, že prikáže nehnuteľnosť do vlastníctva

žalobkyne a započíta vnosy žalobkyne tak ako to žalobkyňa navrhuje v tomto konaní.

14. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny,plnekorešpondujúcisvykonanýmdokazovaním,ktorésúdcitlivoavovzájomnýchsúvislostiach
správne a podrobne vyhodnotil, s odkazom na zaužívanú súdnu prax, keď sa zároveň vysporiadal so

všetkými dôkazmi, ktoré v logických súvislostiach odôvodnil, s ohľadom na čo žiada napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že podané odvolanie zodpovedá požiadavkám žalobkyne z
celého doterajšieho konania, v ktorom presadzovala svoje nezmyselné klamlivé a zavádzajúce tvrdenia
snažiac sa odkloniť dokazovanie od objektívnej pravdy. Už v čase mimosúdnych rokovaní sa žalobkyňa
snažila získať spoločne nadobudnutý byt aby mohla nadobudnúť ďalší zdroj svojho príjmu, keď spôsob
zavádzania súdu žalobkyňou prechádzal viacerými štádiami, keď sa prispôsobovala aktuálnemu stavu

dokazovania. Žalobkyňa v konaní potvrdila, že sa okrem daní z nehnuteľností dlhodobo nepodieľa
žiadnou sumou na nákladoch spojených so spoločným bytom, keď jej údaje o tom, že byt užíva sa
nezakladajú na pravde, nakoľko dlhodobo býva v rodinnom dome vo E.. Žalobkyňa jeho vyjadrenia
úmyselne prekrúca, keď žiaden iný dôvod na jej neužívanie bytu, ako je existencia jej vlastného bývania
v rodinnom dome neexistovala, vrátane ňou vymysleného týrania, čo dokazuje aj obsah rozvodového

spisu. Žalobkyňa ešte pred rozvodom manželstva z bytu odišla sama a dobrovoľne po tom, čo ukončila
rekonštrukciusvojhorodinnéhodomu,taktosivytvorilisamostatnédomácnostianáslednebytžalobkyňa
nepotrebovala a nemala záujem ďalej ani užívať. Vyjadrenia žalobkyne si navzájom odporujú, keď bola
zrejme patrične poučená právnou zástupkyňou o potrebe navonok prejavovať záujem o byt, aj keď
v skutočnosti u nej potreba byt užívať nebola a tento ani neužívala, preto sa ani nevedela vyjadriť

k tomu, aká chladnička sa v byte nachádza. Prevod domu učinila žalobkyňa počas trvania sporu účelovo
na syna Q. ako spriaznenú osobu napriek tomu, že tento sám dlhodobo žije a pracuje Bratislave.
Zo žalobkyňou predložených podkladov jej plná invalidita nevyplýva a v živote koná samostatne bez
potreby pomoci. Od samého počiatku popieral existenciu jej investícií do spoločného bytu, ide o
tendenčné tvrdenia, ktorými sa snaží o získanie nenáležitej výhody v konaní. V rámci mimosúdnych

rokovaní sa snažil žalobkyňu motivovať k uzatvoreniu dohody aj ponukou na zaplatenie vyššej sumy
peňazí, nechcel napätie eskalovať, avšak v žiadnom prípade existenciu žiadnych investícií žalobkyne
vnesených do spoločného majetku neuznal. Počas trvania manželstva veľmi dobre zarábal a všetky
náklady spojené s domácnosťou uhrádzal prakticky sám, vrátane financovania štúdií synov, neboli teda
odkázaný na údajné dary matky žalobkyne, ktoré sa žalobkyňa pochybným spôsobom snaží začleniť do

majetkovéhovysporiadania.Súdsprávneacitlivovyhodnotiljehovyjadreniaaústretovýpostojsmerujúci
k uzatvoreniu dohody, keď za správne považuje aj neprihliadnutie na vyjadrenie svedka Q. B., nakoľko
syn sa ocitol pod veľkým psychickým tlakom zo strany žalobkyne a jej matky, z jeho strany nejde o
interpretáciu prežitých udalostí, ale o neustále podsúvaných tvrdení žalobkyne, s ktorými sa vžil ,pričom
jednoznačne ani neuviedol kde žalobkyňa býva. V odvolaní pribudli ďalšie zaujímavé žalobkyňou úplne

vymyslené tvrdenia o tom, že má k dispozícii byt vo Zvolene, ktorý je vlastníctvom jeho sestry, avšak
on sa v tomto byte nezdržiava. V skutočnosti v predmetnom spoločnom byte býva nepretržite a vo
svojom veku nemá záujem si zvykať na nové prostredie a ľudí v okolí. Žalobkyňa má tendenciu vytvárať
nerovnováhu v dokazovaní aj v takých určitých veciach, ako je jeho užívanie bytu, čím kompenzuje svoju
vlastnú dôkaznú núdzu a zároveň zaťažuje súd a od samého začiatku predlžuje súdne konanie. Výsluch

syna Q. B. bol rozporuplný a jednoznačne zaujatý, tento počas výsluchu verbálne alebo neverbálne
komunikoval so svojou matkou a jej právnou zástupkyňou, mal našepkávané ako má na položenú
otázku ju vypovedať, keď počas výsluchu sám použil terminológiu ako „vnos“, ktorá sa v bežnom živote
nepoužíva, čím sa naskytá otázka, akým poučením pred samotným výsluchom prešiel, keď taktiež
nezanedbateľným faktom je, že bol žalobkyňou obdarovaný rodinným domom počas sporu, čo možno

považovať za určitý stupeň zaujatosti tohto svedka. So synom L. udržiava normálny kontakt, do tohoto
súdneho konania ho zapojil nechcel, obával sa pomsty žalobkyne a jej matky, keď trestanie synov
bol obľúbený spôsob žalobkyne ako trestať jeho, bol to akt pomsty voči nemu, pričom syn L. v čase
rekonštrukcie domu v tomto býval a jeho celú rekonštrukciu odpracoval. Od počiatku žalobkyňa neustále
navyšovala sumy údajný vnosov a prostredníctvom svojej matky podkladala rôznymi sprievodnými

listinami, ktoré zjavne nemajú navzájom žiaden súvis. Je nepodstatné, že matka k žalobkyne po
uskutočneníprácnaichbytefinancovanýchzospoločnýchprostriedkovnáslednepoužilanaúčelvýplaty
finančných prostriedkov zo stavebného sporenia pokladničné doklady preukazujúce už nimi vykonané
práce a materiál pri rekonštrukcii bytu. Matka žalobkyne sa tiež účelovo vyjadrovala k rekonštrukciirodinného domu. Počas trvania manželstva žalobkyňa o jeho príjmoch a účtoch mala prehľad na rozdiel
od neho, on v konaní dobrovoľne doklady o svojich účtoch zabezpečil a súdu nezatajoval, na rozdiel
od konania žalobkyne. Až v dôvodoch odvolania žalobkyňa uvádza, že s matkou nemá dobrý vzťah,

dovtedy ju vykresľovala ako svojho záchrancu. Žalobkyňa v byte nebýva a okrem pár výnimiek v ňom
ani neprespáva, ide o jej čisto účelové tvrdenia aby navodila situáciu rovnakého postavenia účastníkov.
Doteraz však skutočnosť jeho bývania v byte nenamietala, byt má záujem prenajímať a nie je pravdou
ani to, že ju syn navštevuje aj priamo v byte. Súd správne vyhodnotil všetky atribúty rozhodujúce z
hľadiska vynesenia spravodlivého rozhodnutia.

15. Strany sporu sa ešte opakovane vyjadrovali k svojím vyjadreniam, kde zotrvali na svojich
stanoviskách.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389

ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť (a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie) z dôvodu,
že pre nesprávny právny záver následným nesprávnym procesom (a rozhodnutím) znemožnil súd
prvej inštancie stranám uskutočňovať ich procesné práva (v miere vedúcej k porušeniu ich práva na
spravodlivé konanie), keďže nerozhodol o celom predmete sporu (neučinil všetky pre rozhodnutie sporu
významné skutočnosti jeho základom).

17. Vo všeobecnosti konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú
obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Každá zo strán môže v priebehu
konania oznaeova? majetok, ktorý treba vyporiada? a uplatoova? navzájom zápoety v zmysle § 150
druhá veta Obeianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva

leží na tej strane, ktorá tvrdí, že ureitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak sa toto
nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutoenosti, ktoré veci vylueujú, resp. popiera tvrdenie
jedného z manželov, bude na oom spoeíva? dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutoeností. Ak svoje
tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva úeastníkov existovala,
platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiada?. Rovnako tak dôkazné bremeno za?ažuje tú

stranu, ktorá tvrdí, že na spoloený majetok sa vynaložilo nieeo z jej oddeleného majetku. V konaní o
vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri ureení rozsahu tohto spoluvlastníctva,
ani pri ureení spôsobu jeho vyporiadania. Stranám z odôvodnenia rozsudku musí by? jasné, z eoho súd
pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci pod3a zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku
musí by? teda jasné, eo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dou jeho zániku a na základe

akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a poh3adávky do vyporiadania pojal.

18. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie pod3a zásad uvedených v § 150 OZ (vii § 149 ods.
1 OZ). Vyporiadanie BSM pod3a § 150 OZ pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania
vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka

jednotlivých hodnôt úeastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, eo do
tohto spoluvlastníctva patrilo a eo existovalo ku dou jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj poh3adávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoloeného hospodárenia. Pri oceoovaní (hnute3ných
a nehnute3ných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dou zániku

BSM, avšak z ceny v ease, kedy dochádza k vyporiadaniu (vii R 42/1972, 3Cdo/56/2008, 5Cdo/95/2008,
2Cdo/176/2011, 3Cdo/174/2012). Ustálenú súdnu prax predstavuje tiež judikát R 22/1991 pod3a
ktorého ak mali spoloenú pôžieku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoloenom majetku platí to,
eo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh
z tejto pôžieky (alebo viac ako jednu polovicu), môže žalobou na súde domáha?, aby mu druhý z

bývalých manželov nahradil to, eo mal na tento dlh plati? pod3a rovnakého podielu ich obidvoch
na tomto dlhu. V podobných súvislostiach je potrebné posúdi? aj v ease súdneho rozhodovania už
uhradený spoloený dlh sporových strán, ktorý reálne existoval ku dou zániku BSM. Ak bol spoloený
dlh sporových strán uhradený až po zániku BSM, potom v prípade jeho uhradenia pred rozhodnutím
súdu o vyporiadaní sa žiadnemu z úeastníkov k úhrade už neprikazuje, pretože prikáza? možno iba

existujúci majetok; nie je totiž možné rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia) prikazova? už
uhradený dlh, ei zaniknutú poh3adávku resp. znieenú vec. Pokia3 sa niektorý z manželov po rozvode
manželstva podie3al na zaplatení spoloeného dlhu zo svojich výluených prostriedkov, zoh3adní sa táto
skutoenos? v rámci celkového vyporiadania pod3a § 150 OZ (zo svojho na spoloené, pozn.). Zároveoplatí, že „cenu v ease rozhodovania" predstavuje v takomto prípade - od zániku BSM uhradenú výšku
tak istiny úveru, ako aj jeho príslušenstva (úroku). Ustálená rozhodovacia prax je jednotná v širšom
vyporiadaní BSM, spoeívajúcom vo vyporiadaní dlhov vzniknutých poeas trvania manželstva. Kei jeden

zmanželovzosvojichvýluenýchprostriedkovzaplatildlhtvoriacisúeas?BSM,platípoužitievýhradného
majetku na spoloené dlhy, bez oh3adu na použití terminológie vynaloženie na spoloený majetok. Nie
je žiadny dôvod pre rozlišovanie prípadov, kedy sú výhradné prostriedky jedného z manželov použité
na spoloený majetok a na úhradu spoloených dlhov na druhej strane. V oboch prípadoch musí ma?
druhý manžel právo na zoh3adnenie týchto prostriedkov pri vyporiadaní BSM. Plnenie poskytnuté

jedným z manželov z jeho výlueného vlastníctva na úhradu spoloeného dlhu tvoriaceho BSM je
potrebné považova? za vnos. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zis?uje predovšetkým skutkový stav
veci potrebný na posúdenie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva a na použitie zásad uvedených
v § 150 OZ. S výsledkami vykonaného dokazovania sa súd musí náležite vyporiada?, dba? na to,
aby výrok súdneho rozhodnutia bol eo najpresnejšie formulovaný a jeho odôvodnenie zodpovedalo
zásadám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku musí by? jednoznaene zrejmé,

ako súd dospel k sume, ktorú je jeden z manželov povinný zaplati? druhému titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva; výpoeet tejto sumy musí by? nato3ko preh3adný, aby sa ktoko3vek
mohol presvedei? o jeho správnosti. Na rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM treba pod3a slovenskej
rozhodovacej praxe h3adie? ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiada? doterajšie práva
strán z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konštituova? ich nové práva a povinnosti (pozri aj

3Cdo/174/2012). Konanie o vyporiadaní BSM je síce možné zaea? iba na základe žaloby, avšak súd
nie je viazaný žalobným návrhom a môže prekroei? žalobný návrh a prisúdi? viac, než eoho sa strany
domáhajú, pretože z právneho predpisu vyplýva ureitý spôsob vyporiadania vz?ahu medzi stranami
(§ 216 ods. 2 CSP). Súd vykonáva vyporiadanie pod3a svojej úvahy v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 150 OZ. Navrhovaným spôsobom vyporiadania, najmä z h3adiska toho, ako treba vyporiadanie

vykona?, komu majú by? prikázané jednotlivé easti spoloeného majetku a ocenením vecí, súd nie je
viazaný. Procesným dôsledkom tejto skutoenosti je, že rozsudok o vyporiadaní nemôže nadobudnú?
právoplatnos? iba v niektorom výroku vo veci samej alebo iba oh3adom niektorých vyporiadavaných
položiek (§ 367 ods. 2 CSP). Táto viazanos? súdu sa prejavuje aj tým, že odvolací súd nie je
viazaný rozsahom odvolania, ktorým sa odvolate3 domáha preskúmania rozhodnutia o vyporiadaní (§

379 písm. c/) CSP).

19. V danej veci z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva to, že konajúci prvoinštanený súd pri
vysporiadaní BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov) vo výrokovej easti rozsudku (ako aj
v jeho odôvodnení ) riešil ako majetok patriaci do BSM výluene predmetnú nehnute3nos? (byt) a

predmetné hnute3né veci (uvedené vo výrokovej easti rozsudku), kei ostatné obomi sporovými stranami
oznaeené ich prínosy (vnosy) do BSM, resp. výnosy z BSM na osobný majetok niektorého z nich
pre výsledné rozhodnutie v spore neriešil (až na príspevky žalovaného na doplnkovom dôchodkovom
sporení v spoloenosti NN Tatry – Sympatia, d.d.s. riešené v bodoch 21. a 63.), v dôsledku ním prijatých
právnych záverov o tom, že niektoré z nich jednak neboli ku dou podania žaloby ako poslednému dou

zákonnejlehotyna(možnéimimosúdne)vysporiadanieBSMzostranystránsporuuplatnené,respektíve
že poh3adávky na zapoeítanie ( pre niektorú zo sporových strán ) na úeely stanovenia celkovej sumy
(ureenej) na koneené finanené vyrovnanie niektorej strany akceptova? v tomto spore nemožno, kei
inak sporovým stranám zostáva zachované právo na ich uplatnenie si proti protistrane prostredníctvom
iného inštitútu ochrany práva. Žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním nenapadol, tento

podaným odvolaním napadla výluene žalobkyoa, ktorá primárne nesúhlasila s prikázaním predmetnej
nehnute3nosti (bytu) do výlueného vlastníctva žalovaného a s tým, že pri stanovení sumy ureenej
na koneené finanené vyrovnanie strán sporu (z titulu zaniknutého BSM) neboli zoh3adnené oou
oznaeené vnosy do BSM, respektíve že ich výška bola aj nesprávne stanovená -vyeíslená. Následne
tiež namietala nesprávnos? konajúceho súdu pri neriešení fondov a úetov s finanenými prostriedkami

na strane žalovaného (na neprihliadnutie prínosom pre osobný majetok žalovaného z majetku v BSM,
t.j. výnosov pre žalovaného), na nevysporiadanie sa so sporeniami a poisteniami žalovaného a tiež
aj na nesprávnos? stanovenia rovnakého podielu strán sporu na majetku v režime BSM a na nerovné
postavenie strán sporu eo sa týka posúdenia okolností toho, kto v predmetnom byte býva a ako
túto skutoenos? v spore preukázal. Konajúci súd svoj záver o tom, že pre riešenie predmetu BSM

bolo podstatné (len)to, eo bolo oznaeené predmetom sporu v podanej žalobe podanej v posledný deo
trojroenej zákonnej lehoty poeítanej od zániku BSM doom právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode
manželstva vyvodil z oznaeeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spisovej znaeky 5Cdo/205/2022 zo
doa14.decembra2023,zktoréhorozhodnutia(vbode14.odôvodneniarozsudku)citovalbody25až27,kei súeasne oznaeil a citoval aj z judikatúry súdov Eeskej republiky (netvoriacej ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít v zmysle elánku 2 CSP), avšak bez toho že by uviedol stav platného
práva v Eeskej republike týkajúceho sa vysporiadania BSM. Ialšie body odôvodnenia uvedeného

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ako súdu dovolacieho) necitoval a komplexne sa nevyjadril k názoru
dovolacieho súdu v bode 31.odôvodnenia jeho zhora oznaeeného rozhodnutia, v ktorom dovolací súd
- s odkazom už na svoje predchádzajúce uznesenie zo doa 18. novembra 2014 spisovej znaeky 7
Cdo/288/2013(spomínanominakvbode17.napadnutéhorozsudku)-uviedol,že„vrámcivysporiadania
BSM súd aj bez návrhu musí prihliadnu? na to, eo bolo zo spoloeného majetku vynaložené na oddelený

(samostatný) majetok niektorého z manželov“. Zároveo (v bode 20. a 32.) dovolací súd súdom nižších
inštancií nevyeítal to, že bez návrhu v zmysle korektívu daného §150 OZ posudzovali individuálne
špecifiká daného sporu. Už len z poh3adu tohto (ustáleného) právneho záveru o potrebe vždy aj bez
návrhu prihliadnu? na uvedené výnosy napadnutý rozsudok neriešiaci všetky oboma stranami oznaeené
a posudzované výnosy (pre úeely výpoetu nároku na koneené finanené vysporiadanie) obstá? ako
vecne správny nemôže, kei tiež h3adisko procesnej ekonomiky vyžaduje doriešenie vz?ahov rovnakých

subjektov (strán sporu) z jedného skutkového a právneho základu (bývalých manželov z BSM) v jednom
súdnom konaní.

20. Pod3a ust. § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh

podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokia3 ide o hnute3né veci,
že sa manželia vyporiadali pod3a stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výluene ako vlastník užíva. O ostatných hnute3ných veciach
a o nehnute3ných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoloené.

21. Odvolací súd (a to nielen vec prejednávajúci senát, ale aj väešina sudcov obeiansko-právneho
kolégia ako to vyplýva zo záveru tohto kolégia Krajského súdu v Nitre už zo doa 5. júna 2024 ) sa
pri riešení odvolacích dôvodov primárne zaoberal tým, ei obstojí súdom prvej inštancie prijatý záver
o tom, že predmet sporu v konaní o vysporiadanie BSM musí by? stranami sporu ureený len do

troch rokov od zániku BSM a dospel k záveru, že s týmto právnym záverom súhlasi? nemožno,
keiže nezodpovedá zákonnému zneniu ustanovení Obeianskeho zákonníka (OZ) o vysporiadaní BSM
ako práva hmotného a tiež ani zneniu ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP) ako práva
procesného (neobsahujúceho osobitnú úpravu ku konaniam o vysporiadaní BSM), na
eom nie nemení ani zhora oznaeené doposia3 jediné a v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR ani nepublikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorého aplikácia by naviac - pre podanie
žaloby v posledný deo - úplne vylúeila možnos? procesnej obrany žalovaného v danom spore.

22. Pod3a názoru odvolacieho súdu podanie žaloby na vysporiadanie BSM v zákonnej trojroenej lehote
od zániku BSM rozvodom strán sporu bráni prijatiu záveru (vylueuje záver) o tom, že oh3adom v

žalobe neoznaeeného majetku došlo k jeho vysporiadaniu formou nevyvrátite3nej právnej domnienky
vyplývajúcej z ustanovenia § 149 ods. 4 OZ, na eom nie nemení ani zmena procesnej normy -
úeinnosti nového (od 1. júla 2016) Civilného sporového poriadku, ktorá procesná norma ako taká už
neupravuje pre potreby súdneho rozhodnutia zistenie skutoeného stavu veci ale vychádza zo stavu veci
- sporu pod3a jednotlivých tvrdení sporových strán a rozsahu preukázania rozhodujúcich skutoeností

(vyplývajúcich z obsahov konkrétnej hmotnoprávnej normy) v spore. Výluene zmenou procesnej
normy nemožno však skonštatova? zmenu hmotnoprávneho predpisu oh3adom vysporiadania BSM
(OZ) - v predmete majetku patriaceho BSM, resp. posudzovania prínosov a výnosov manželov do/
z tohto majetku, nako3ko je nutné aby sa zmena procesnej normy ako normy len realizácie práva
prejavila (tiež) aj v zmene samotného primárneho hmotnoprávneho predpisu upravujúceho právo

samotné (na vysporiadanie BSM), inak povedané procesná norma a jej výklad nesmie ís? proti norme
hmotnoprávnej a jej obsah ani výklad preto zmeni? nemôže. Pod3a názoru odvolacieho súdu preto
podanie žaloby v trojroenej zákonnej hmotnoprávnej lehote zabránilo v predmetnom spore vzniku
(nevyvratite3nej) právnej domnienky o vysporiadaní ostatného majetku v podanej žalobe neriešeného
v zmysle zákonného ustanovenia § 149 ods. 4 OZ – easti za prvou eiarkou v texte 1.vety (poenúc slovom

„platí“), vrátane neriešite3nosti ani výnosov a vnosov , a to napriek tomu, že úprava OZ všeobecne
obsahujeaakceptujeviacerorozlienýchspôsobovvysporiadaniaBSM-ajeiastoeného(prirešpektovaní
zmluvnej vo3nosti strán sporu), avšak pri veasnom podaní žaloby by bolo možné prihliada? ako na
majetok už vysporiadaný len na ten majetok, ktorý bol výslovne oznaeený predmetom dohody/zmluvystrán sporu o vysporiadaní BSM uzatvorenej pred podaním žaloby. Práve podanie žaloby v zákonnej
lehote teda vylúei možnos? vzniku nevyvrátite3nej zákonnej právnej domnienky o vysporiadaní majetku
strán sporu ku všetkému majetku v režime BSM a teda aj k majetku v žalobe neoznaeenom (výslovne

neuvedenému ), respektíve k majetku nevyriešenému ani v dohode strán sporu pred podaním žaloby,
nako3ko právna domnienka nastupuje až ako tretia možnos? v poradí (len pri neexistencii veasného
vysporiadania BSM dohodou alebo pri nepodaní žaloby veas), teda veasné podanie žaloby vzniku
právnej domnienky zabráni, a to bez oh3adu na to, že k súdnemu vysporiadaniu príde reálne až po
uplynutí trojroenej lehoty. Neoznaeenie všetkého majetku v žalobe podanej v trojroenej lehote preto

jednak (bez ialšieho) nepreukazuje existenciu dohody strán o tom, že v prípade neoznaeeného majetku
nastala mimosúdna dohoda bývalých manželov, resp. že takýto(ostatný) majetok nežiadajú v spore
ako jeho predmet rieši? (takúto domnienku pre oba prípady niet z eoho vyvodi?) a preto potom
strany sporu v jeho priebehu ani neukracuje na možnosti doplnenia žaloby, resp. procesnej obrany
o ialšie skutkové tvrdenia, kei uvedené doplnenie potom rovnako súd nezbavuje povinnosti sa s týmto
doplnením skutkovo a právne vysporiada?, teda zákonná domnienka vysporiadania by nastúpila len po

právoplatnom skoneení sporu a to len k majetku v spore výslovne neriešenom (nevyporiadanom). Treba
tiež doda?, že v prípade vzniku ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít už nemožno
síce otázku vyriešenú touto praxou (pre zachovanie princípu právnej istoty) posudzova? odlišne, avšak
z h3adiska procesného a uvedeného princípu nemožno zrejme úplne znegova? procesné úkony strán
v spore uskutoenené do jej vzniku.

23. Eo sa týka ialšej ureujúcej a pre spor rozhodujúcej skutoenosti – kto má predmetný byt získa? do
svojho výlueného vlastníctva dospel odvolací súd k záveru, že jeho prikázanie do výlueného vlastníctva
žalovaného ako osoby preukázane odkázanej na bývanie v oom (na rozdiel od žalobkyne) je vecne
správne a tiež náležite odôvodnené (v tomto smere sa odvolací súd plne stotožouje s odôvodnením),

teda že odvolacie dôvody žalobkyne nie sú dôvodné a schopné privodi? zmenu napadnutého
rozhodnutia v tejto easti, pokia3 žalovaný disponuje dostatoenými finanenými prostriedkami k vyplateniu
žalobkyne. V ease sporu žalobkyoa disponovala domovou nehnute3nos?ou plne schopnou (aj
k vykonaným úpravám) zabezpeei? potreby žalobkyne na bývanie a aj pod3a odvolacieho súdu úeelovo
žalobkyoa túto nehnute3nos? previedla na jej syna Q. (synov má dvoch), kei je tiež nelogické v jej

postupe to, že ak býva? v byte chcela a potrebovala a prístup do neho nemala, že toto neriešila pre
tvrdené bránenie žalovaným bezodkladne hnei po rozvode manželstva resp. po vzniku prekážky v jeho
užívaní . V prípade prevodu domu poeas sporu išlo pod3a názoru odvolacieho súdu o konanie síce
prípustné, ale nelogické a predstavujúce u nej zjavné zneužitie jej (vlastníckeho) práva na dosiahnutie
jej lepšieho procesného postavenia v (tomto) spore a nepožívajúce preto v zmysle elánku 5 CSP

právnu ochranu. Žalobkyoou rodinným domom obdarovaný syn Q., aj vzh3adom k priebehu a obsahu
jeho výpovede, aj pod3a odvolacieho súdu nie je osobou nestrannou, nezaujatou (na výsledky sporu)
a dôveryhodnou, eo rovnako platí aj pre osobu matky žalobkyne J. D., ktorá konala proti žalovanému
jednoznaene zaujato a tendenene v prospech dcéry ako najbližšieho rodinného príslušníka, v snahe
potvrdi? i legitímnos? jej nakladania (a vydokladovania) s eerpanými finanenými prostriedkami z jej

stavebných sporení, kei neplatí to, že eo staeilo sporite3ni, musí staei? aj súdu. Nemožno tiež
neprihliadnu? na zmeny (nasvedeujúce úeelovos?) vyjadrení samotnej žalobkyne v tomto spore a ich
rozpor s vyjadreniami v rozvodovom konaní, resp. s kontextom a obsahom ialších v spore vykonaných
dôkazných prostriedkov.

24. Nako3ko konajúci prvoinštanený súd pre prijatý nesprávny právny záver neueinil predmetom
(zoh3adnenia a) vysporiadania BSM (a teda ani rozhodnutie vo veci samej na ich koneenom vyriešení
nezaložil) všetky stranami sporu oznaeené vnosy a výnosy do/z BSM , napriek tomu že sa k nim
v odôvodnení rozhodnutia z easti vyjadroval (v rámci ich vyhodnotenia ako procesného útoku/obrany
strán sporu), mal odvolací súd za to, že tak sám pre strany sporu prekvapivo (a až) v odvolacom

konaní ( prvýkrát ) ueini? nemôže a teda že uvedené (opätovné) posúdenie týchto nárokov, ich výšky
avysporiadania(vrátaneodvolacejargumentácie–výhradžalobkyneknim)musíamôžeueini?vialšom
konaní a novom rozhodnutí (a jeho náležitom odôvodnení) súd prvej inštancie, eím sa zabezpeeí tiež
prípadná dvojinštanenos? ich posúdenia. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o nároku strán na
náhradu trov konania (vrátane trov tohto odvolacieho).

25. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej easti tohto rozhodnutia, kei svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).