Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-21C/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208377
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1320208377.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: W.. I. M.

G.., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom G. XX, J., zastúpeného JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou,
so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: C.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom
L. dolina XX, J. a žalovanej v 2. rade: C.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom T. 9, J., zastúpených
inLEGAL s.r.o., IČO: 52 645 991, so sídlom Kamenárska 17A, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Žalobou zo dňa 14.09.2020 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť (1) uverejniť na
webovej stránke https://ondruska.niedakujem.sk/ ospravedlnenie s textom: "C.. P. C. a C.. D. C. sa týmto
ospravedlňujeme W.. I. M. G.. za nepravdivé, skresľujúce a zavádzajúce tvrdenia o jeho osobe, ktoré
boli zverejnené na webovej stránke https://ondruska.niedakujem.sk/"; (2) odstrániť všetky informácie
týkajúce sa žalobcu z webovej stránky https://ondruska.niedakujem.sk/ a (3) zaplatiť žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 10 000,- EUR.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že je
občanomSlovenskejrepublikystrvalýmpobytomvBratislavevmestskejčastiVajnory,pričomsazapájal
do programov a aktivít v tejto mestskej časti a zároveň v rokoch 2014 až 2018 bol poslancom miestneho
zastupiteľstva. V roku 2018 taktiež kandidoval na post starostu tejto mestskej časti, pričom získal druhý
najvyšší počet hlasov. Po týchto voľbách sa stiahol z verejného života a prestal vykonávať akúkoľvek
verejnú funkciu. Uviedol, že je rešpektovaným odborníkom v oblasti inžinierstva pre technologické a

energetické vybavenie stavieb a v oblasti strojárstva. V danej oblasti poskytuje odborné poradenstvo,
žije rodinným životom, má šťastné manželstvo a vychováva spolu s manželkou maloleté dieťa. Od
roku 2009 je zamestnancom Strojníckej fakulty STU v Bratislave, aktívne vykonáva pedagogickú a
publikačnú činnosť vrátane výskumu. Zároveň je aj členom Slovenskej komory stavebných inžinierov. V
minulosti bol žalobca spájaný najmä s Vajnorským referendom ako člen petičného výboru a jeho hlavný
iniciátor. Uviedol, že v období jeho kandidatúry na post starostu mestskej časti Vajnory sa žalovaní
začali aktívne venovať jeho osobe komentovaním jeho činnosti na verejných sieťach, čo vyvrcholilo

vytvorením webovej stránky https://ondruska.niedakujem.sk/, na ktorej žalovaní tvrdia, že žalobca nie
je vhodným kandidátom na post starostu mestskej časti Vajnory z dôvodov, že šíri myšlienky T.u, zdieľa
konšpirácie, je otvorene proruský, šíri nenávisť voči imigrantom, zneužíva referendum na svoju kampaň
a nevie kultivovane diskutovať. Žalobca mal za to, že žalovaní prostredníctvom internetových diskusiía predmetnej webovej stránky jednostranným a difamačným spôsobom šírili v období od 04.11.2018
informácie týkajúce sa osobnosti žalobcu, pričom verejne označovali žalobcu za osobu, ktorá prejavuje
sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd, šíri nenávisť k imigrantom a

podobne. Žalobca uviedol, že žalovaní svoje konanie legalizujú tým, že len zdieľajú obsah, ktorý v
minulosti zdieľal žalobca na svojom verejne prístupnom profile a to bez jeho komentárov a vyjadrení.
Žalobca nesporoval, že bol v minulosti aktívny vo verejnom svete a preto v záujme zistiť čo možno
najširšiu verejnú mienku a názory ľudí prostredníctvom svojho profilu na facebooku inicioval diskusie pod
rôznymi článkami, ktoré boli verejne dostupné na sociálnych sieťach a internetových médiách, avšak

výlučne len preto, aby vyvolal verejnú diskusiu a oboznámil sa s názormi a postojmi občanov v jeho okolí.
Žalobca uviedol, že v čase, keď boli príspevky zverejnené priamo ním na jeho facebookovom profile,
mohli ich vidieť všetci občania, mohli ich okomentovať a spraviť si objektívny názor v kontexte celého
spektra publikovaných informácii vrátane komentárov. Žalobca mal za to, že žalovaní o činnosti žalobcu
neinformovali objektívne a nestranne. Miesto toho zvolili podľa žalobcu jednostranný pohľad na vec,
keď úmyselne upozorňovali na články zdieľané žalobcom, ktoré považovali žalovaní za antisystémové,

proti NATO, proti EU, proruské, sympatizujúce s fašizmom. Žalobca uviedol, že žalovaní o aktivitách
žalobcu informujú verejnosť počnúc rokom 2014, pričom konanie žalovaných degraduje žalobcu na
osobu šíriaci myšlienky C. T., rozširujúceho konšpiračné teórie, šíriaceho nenávisť voči imigrantom,
neschopného kultivovane diskutovať. Žalobca mal za to, že žalovaní neinformovali objektívne na svojej
webovej stránke o všetkých aktivitách žalobcu, čím neobjektívne a účelovo smerovali k degradácií

jeho osoby, mena, povesti, cti, práce a aktivít. Žalobca mal za to, že žalovaní si z množstva článkov
vybrali tie, ktoré boli v danom čase verejnosťou vnímané najcitlivejšie, pričom žalobca zdieľal aj iné
články. Podľa žalobcu účelom predmetnej webovej stránky bolo žalobcu zdiskreditovať a poškodiť ako
kandidáta na volenú verejnú funkciu a nepriamo tak zvýhodniť iného kandidáta podľa subjektívneho
názoru žalovaných. Mal za to, že nie je možné súdiť človeka za zdieľanie informácie, ktorá v tom čase

nebola overená. Zároveň mal za to, že na základe koláže a útržkov vytrhnutých z kontextu časovej
a tematickej línie, nie je možné spraviť objektívny názor na žalobcu. Žalovaní podľa žalobcu šíria
prostredníctvom webovej stránky výlučne negatívne informácie o žalobcovi a vyhýbajú sa zverejňovaniu
informácii tak, aby si čitateľ mohol vytvoriť vlastný úsudok. K zdieľaniu prejavu C. T. uviedol, že ten
zdieľal z dôvodu, že sa v mestskej časti Vajnory malo zriadiť pracovisko NATO, pričom informovanosť

obyvateľov mestskej časti bola minimálna a preto zdieľal predmetný prejav. Zároveň mal žalobca za
to, že z dôvodu, že zdieľal jeden prejav C. Kotlebu, toto nemožno považovať za propagáciu. Uviedol,
že nikdy nebol členom jeho strany, ani nevyjadroval k tejto strane sympatie, a to už vôbec nie k jej
ideológií. Nikdy pozitívne a ani negatívne nehodnotil vystúpenia C. T.. Žalobca dôrazne odmietol, že
by šíril myšlienky C. T. a podobné prejavy odsudzuje. Uvedený prejav zdieľal len výlučne z dôvodu

zriadenia pracoviska NATO, a preto skutkové tvrdenie, že žalobca sympatizuje s ideológiou C. T. je
nepravdivé a ani ako hodnotiaci úsudok nemá žiaden podklad vo vyjadreniach žalobcu. Za najvážnejší
zásah žalobca považoval tvrdenia žalovaných o jeho spájaní s režimom fašizmu a komunizmu, čo
vyplývalo z názvu webovej stránky ondruska.niedakujem.sk/podrobnosti/fasizmus-a-komunikzmus, čo
podľa žalobcu nemalo žiaden skutkový základ, pričom zo strany žalovaných išlo podľa neho len o

poškodenie jeho dobrého mena. Žalobca mal za to, že spôsobom zverejňovania informácii o žalobcovi,
savyslovilanepravdaožalobcovi,nazákladektorejtretieosobymôžujehoosobuposudzovaťskreslene.
Mal za to, že jednoznačne ide o konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby,
ktoré je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jeho postavenie a
uplatnenie v spoločnosti. Mal za to, že žalovaní nemôžu bez následkov nepravdivo označiť osobu za

komunistu,fašistučiosobusympatizujúcuskomunizmomalebofašizmom,atoanivrámcislobodyslova
či ochrany verejného záujmu. K zdieľaniu dezinformačných webov uviedol, že zoznam konšpiračných
webov je produktom občianskej iniciatívy a teda nejedná sa o osobu, ktorá by bola kontrolovaná
verejnou mocou a ktorej informácie by bolo možné hodnotiť ako nevyvrátiteľné. Zároveň uviedol, že
informácie, ktoré zdieľal na svojom facebookovom profile v roku 2015, boli vytvorené predtým, ako

vznikol zoznam konšpiračných webových stránok a preto nemohol objektívne posúdiť pravdivosť, resp.
nepravdivosť daných informácii. Uvedené príspevky žalobcu šokovali a preto chcel vyvolať verejnú
diskusiu, aby v rámci kampane mohol pracovať s verejnou mienkou. Neskôr, ako sa články stali
neaktuálnymi, žalobca ich vymazal. K zdieľanou názorov o vystúpení z NATO a EÚ žalobca uviedol,
že takéto tvrdenia žalovaných nie sú pravdou, pričom ani z textov, fotografií a článkov nevyplývalo, že

by bol žalobca odporcom NATO alebo EÚ. Žalobca len prejavil ako komunálny poslanec svoj nesúhlas
s umiestnením pracoviska NATO v dotknutej lokalite. Mal za to, že na danú problematiku neexistuje
správny alebo nesprávny postoj a preto inicioval na facebooku hlasovanie občanov o danej otázke,
avšak žiadnym spôsobom nenabádal verejnosť k vystúpeniu z NATO alebo EÚ. K zdieľaniu proruskejpropagandy žalobca uviedol, že príchod motorkárov z Ruska bol v roku 2015 veľkou témou, ktorej
venovali pozornosť všetky popredné média na Slovensku, pričom žalobca túto skutočnosť na facebooku
zdieľal. Žalovaní k dokumentácii zverejnili aj fotku ruského prezidenta, pričom žalobcu vykreslili ako

propagátora Ruska, jeho politiky, či podporovateľa politických reprezentantov Ruska. Žalobca uviedol,
že žiadnym spôsobom nepropagoval klub Nočných vlkov, nevyjadroval sa k nim pochvalne ani obdivne,
len zdieľal fotografie, ktoré boli z časti publikované aj v iných médiách na Slovensku, a preto takéto
konanie nie je možné podľa neho hodnotiť ako ruskú propagandu. Uviedol, že v súvislosti s utečeneckou
krízou z roku 2015 zdieľal niekoľko článkov a videí, ktoré zachytávajú niektoré okamihy, na základe

čoho žalovaní vytvorili časť webovej stránky s názvom "Straší imigrantmi vo Vajnoroch", avšak nikdy
neuverejňoval žiadne nenávistné statusy voči imigrantov a ani nikdy nezastával názor, že odmieta prijať
utečencov. Jediné čo žalobca na túto tému vykonal, bolo zverejnenie niekoľkých článkov, ktoré sa týkali
migračnej krízy. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaných, že konanie referenda využil pre svoju politickú
kampaň, je čisto účelové a vychádza len z ich domnienok. Žalobca mal za to, že prevádzkovaním
a vyhotovením predmetnej webstránky, zberom a archiváciou dát sa žalovaní stávajú spracovateľmi

osobných údajov žalobcu, čo článok 9 ods. 1 GDPR zakazuje. Uviedol, že informácie a zdieľania,
ktoré sú predmetom webstránky, ako aj tvrdenia na nich založené, sa týkajú údajných politických
názorov žalobcu a predstavujú osobitne citlivú kategóriu osobných údajov, ktorých spracúvanie, je
až na výnimka podľa čl. 9 ods. 2 GDPR zakázané. Uviedol, že medzi osobitnú kategóriu politických
osobných dát patrí aj verejné priraďovanie politickej afinity. Uviedol, že medzi výnimky napr. patrí,

ak osobné údaje dotknutá osoba preukázateľne zverejnila. V tejto súvislosti však žalobca uviedol,
že osobné údaje, ktoré sú publikované žalovanými na predmetnej webovej stránke, žalobca osobne
nezverejnil na všeobecne dostupnom webe, ale zdieľal v rokoch 2015-2017 na svojom facebookovom
profile, resp. na diskusnom fóre, obmedzenému počtu užívateľov facebooku a týkali sa len lokálnych
vajnorských záujmov. Tieto informácie, polemiky či zdieľania žalobca nezverejnil na jeho webovej

stránke, ktorá je prístupná komukoľvek. Zároveň žalobca podotkol, že uvedené informácie už roky
nie sú na jeho facebookovom profile zverejnené. Ďalšou výnimkou je keď je spracúvanie informácii
nevyhnutné z dôvodov významného verejného záujmu na základe práva Únie alebo práva členského
štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a
stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby.

Žalobca však spochybnil, či existujú dôvody verejného záujmu na spracúvanie jeho údajov, pričom
rovnako pochyboval aj o primeranosti vzhľadom na sledovaný cieľ, ktorým bolo informovanie voličov.
Mal za to, že ak zásah do jeho práv a slobôd trvá ešte roky po voľbách, nemožno ho považovať za
primeraný. Žalobca ešte uviedol, že tým, že žalovaní kopírujú a ďalej spracúvajú, zverejňujú, upravujú a
kategorizujú osobné údaje za účelom difamácie a vnucovania nimi zastávaného politického profilovania

žalobcu, porušujú tým čl. 6 ods. 4 GDPR, keďže vykonávajú ďalšie spracúvanie osobných dát na
iné účely, než ako boli pôvodne určené - t.j. vyvolanie diskusie. Žalobca v rámci odpovede na to,
kto vykonal zásah do jeho práv na ochranu osobnosti uviedol, že žalovaní sú fyzické osoby, nie sú
novinári a teda šírenie zavádzajúcich a klamlivých informácii o jeho osobe nemôže niesť najmenšiu
známku ochrany prípadne tolerancie. Uviedol, že žalovaní sa v minulosti aktívne zapájali do komunálnej

politiky vo Vajnoroch. Žalovaná v 2. rade vykonávala funkciu člena volebnej komisie, bola členkou a
predsedníčkou rady školy. Žalovaný v 1. rade verejne na sociálnych médiách otvorene podporoval
protikandidáta žalobcu na starostu v komunálnych voľbách v roku 2018 a neskôr bol nominovaný novým
starostom do finančnej komisie. K odpovedi na otázku o kom boli inkriminované články a do koho
osobnostnej sféry zasahovali uviedol, že je pravdou, že v čase zverejnenia informácii na predmetnej

webovej stránke pôsobil žalobca vo verejnom živote, avšak od 10.12.2018 je žalobca fyzickou osobou,
ktorej ochrana dobrého mena a povesti nesie najvyššiu možnú ochranu a najnižšiu mieru tolerancie
zásahov do osobnostných práv. Mal za to, že predmetné informácie sú spôsobilé svojím obsahom
vyvolať negatívny zásah do jeho osobnostnej sféry, keďže žalobca je stále označovaný za osobu, ktorá
prejavuje sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd a podobne. Uviedol,

že po komunálnych voľbách v roku 2018 bol žalobca z vlastnej vôle neaktívny vo verejnom priestore.
Dňa 30.11.2020 však žalobca založil občianske združenie OZ VSV-Vinohradnícky spolok Vajnory. K
odpovedi na otázku čo bolo obsahom článkov uviedol, že žalovaní zbierali a zverejňovali informácie
o žalobcovi na jednom mieste - predmetnej webovej stránke, kde sú zdieľané desiatky fotografií,
ktoré súvisia s osobou žalobcu, vrátane jeho podobizne, osobného facebookového profilu a niekoľkých

článkov, ktoré žalobca zdieľal s verejnosťou. Uviedol, že spôsob, akým je stránka koncipovaná a
akým spôsobom pôsobí na jej návštevníka, vzbudzuje dojem, že žalobca je extrémista, sympatizuje s
hnutiami potláčajúcimi ľudské práva, zdieľa články, ktoré sú podľa žalovaných antisystémové a podobne.
Zároveň uviedol, že žalovaní v diskusiách podnecovali čitateľov k šíreniu informácii o žalobcovi, ktorésami žalovaní zozbierali a zverejnili na predmetnej stránke. V rámci odpovede na otázku kde boli
inkriminované články zverejnené žalobca uviedol, že žalovaní šírili informácie na predmetnej webovej
stránke, ako aj prostredníctvom sociálnych sietí a komentárov v diskusiách na sociálnych sieťach, kde

sa vyjadrovali k aktuálnej politickej situácií. Tieto informácie boli verejne dostupné všetkým čitateľom
a najmä v prípade vyhľadania osoby žalobcu na internete je predmetná webová stránka ponúkaná
medzi prvými piatimi odporúčanými informáciami o osobe žalobcu. V rámci odpovede na otázku kedy
boli inkriminované články uverejnené žalobca uviedol, že tieto informácie sa začali šíriť najmä v roku
2018, kedy žalobca vykonával funkciu poslanca miestneho zastupiteľstva a kandidoval na starostu

mestskej časti Vajnory, avšak predmetná webová stránka je stále aktívna a pravidelne žalovanými
aktualizovaná.Žalobcamalzato,žežalovaníkonalitak,žefaktyzískanézverejnedostupnýchinformácii
skresľovali uvádzaním tendenčných a difamačných informácii a tým neposkytli čitateľom hodnoverné
a objektívne informácie o osobe žalobcu, pričom podľa neho je poskytnutie pravdivých a úplných
informácii základom toho, aby si čitateľ mohol o danej skutočnosti utvoriť vlastný názor a neuspokojil
sa len s prezentovaným názorom novinára, ktorý je v danom prípade značne subjektívny a môže byť

ovplyvnený inými vonkajšími vplyvmi. Žalobca podotkol, že o ostatných osobách, ktoré kandidovali,
žalovaní nešírili žiadne informácie. Žalobca mal zároveň za to, že zo strany žalovaných išlo o útok
na jeho občiansku česť, keďže uverejnením množiny nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácii
došlo a sústavne dochádza k porušovaniu dobrých mravov. Uviedol, že následky vzniknutého porušenia
občianskej cti by mali byť odstránené poskytnutím primeraného zadosťučinenia spočívajúceho v

plnení, ktorým je morálna satisfakcia, najmä formou ospravedlnenia, stiahnutím difamačných a pravdu
skresľujúcich informácii a formou peňažného plnenia. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v
peniazoch platia podľa žalobcu dve kritéria, a to posúdenie závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a
okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby došlo. V súvislosti
s posúdením závažnosti neoprávneného zásahu žalobca uviedol, že konaním žalovaných došlo k

uverejneniu nepravdivých a občiansku česť poškodzujúcich informácii o žalobcovi, závažnému zníženiu
ľudskej dôstojnosti žalobcu ako fyzickej osoby; narušeniu vzťahov v rodine žalobcu, u ktorej zverejnené
informácie vyvolali nespokojnosť, životnú neistotu, u detí došlo k rodinnému zneisteniu, ako aj narušeniu
spoločenských vzťahov medzi príbuznými a známymi; narušeniu pracovných vzťahov; nekomplexnému,
neobjektívnemu, degradujúcemu, účelovo skresľujúcemu informovaniu tretích osôb o žalobcovi už iba

pri zadaní mena a priezviska do internetového vyhľadávača; ohrozeniu pozície žalobcu v pracovnej
oblasti, ohrozeniu podnikateľských aktivít žalobcu, ohrozeniu maloletého dieťaťa, ktoré, resp. bolo
vystavené už niekoľkým slovným útokom na adresu otca. Žalobca uviedol, že musí zniesť veľa strádania
vzhľadom k postoju žalovaných, ktorých jediným účelom je degradácia jeho osoby, znemožnením
akéhokoľvek verejného spoločenského, pracovného a rodinného života. Uviedol, že žalovaní účelovo

využívajú silu predmetnej webovej stránky, aby znemožnili ďalšie verejné aktivity žalobcu. Uvedené
podľažalobcuvyplývaloajzodpovedežalovanýchnavýzvužalobcuodobrovoľnéupustenieodzásahov
do jeho osobnostných práv, v ktorej si žalovaní podmieňovali stiahnutie webovej stránky prehodnotením
negatívneho postoja žalobcu k pracovisku Slovenskej jednotky NFIU vo Vajnoroch a k pracovisku
cudzineckej polície vo Vajnoroch. Preto bol žalobca toho názoru, že konanie žalovaných je nátlakové

a účelovo limituje žalobcu a jeho záujem o verejný život, na základe čoho ospravedlnenie navrhované
žalobcom nepovažuje za dostatočnú satisfakciu a preto požadoval aj relutárnu náhradu nemajetkovej
ujmy. Žalobca mal za to, že kritika nemôže byť tvrdá, expresívna a urážlivá, nemala by obsahovať
vulgarizmy a mala by byť opretá o pravdivé a dokázateľné informácie. Autor kritiky, ktorý chce uviesť
fakty o inej osobe, by tak mal byť dobromyseľný, nemal by urážať, pričom zákonné ustanovenia týkajúce

sa slobody prejavu chránia nielen obsah, ale aj formu kritiky.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: výzvu
žalobcu na upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti zo dňa 05.03.2020,
odpoveď na výzvu zo dňa 21.03.2020, screenshoty príspevkov a komentárov z facebooku, screenshoty

zo stránky ondruska.niedakujem.sk, screenschoty príspevkov z facebookovej stránky žalobcu z rokov
2014až2022,zoznamvyhľadanýchwebovnagooglu.sk,výpiszregistraobčianskehozdruženia,správu
o výsledkoch a podmienkach výchovno-vzdelávacej činnosti za školský rok 2018/2019, rozhodnutie č.
2/2022-STA,rozhodnutieč.10/2022-MZ,rozhodnutieč.26/7/2022,rozhodnutieč.2/2022-STA,zoznamy
zaregistrovaných kandidátov, žiadosť o začatie habilitačného konania zo dňa 22.09.2022, ako aj výsluch

strán sporu a výsluch svedkov W.. I. J., E. R. a W.. E. V..

II.4. Žalovaní v 1. a 2. rade v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich ich procesnú
obranu uviedli, že z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Ústavy SR je
zrejmé, že chránia celé spektrum činností spojených s vyjadrovaním, zaznamenávaním a rozširovaním

ľudských myšlienok a informácii, pričom do tohto spektra možno podľa žalovaných zaradiť aj informácie
publikované na webovej stránke, ktoré sú verejného charakteru a týkajú sa žalobcu ako osoby aktívne
pôsobiacej vo verejnej sfére. Mali za to, že sloboda prejavu je nevyhnutnou podmienkou skutočnej
pluralitnej demokracie založenej na otvorenosti a tolerantnosti a aj preto je v Ústave SR zaradená do
čela katalógu politických práv. Pri strete práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti

dochádza ku kolízii základných práv stojacich na rovnakej úrovni. Žalovaní uviedli, že účelom prejavu
je umožniť každej ľudskej bytosti vyjadriť sa, komunikovať s inými ľuďmi, dať najavo myšlienky, názory
a informácie, a to aj také, s ktorými iní nesúhlasia, lebo predovšetkým v rozsahu rozdielneho a
neakceptovateľného prejavu sa naráža na odpor. Žalovaní uviedli, že aj ESĽP ustálil, že sloboda prejavu
sa nevzťahuje len na informácie, myšlienky a názory prijímané priaznivo alebo na tie, ktoré sa považujú
za neškodné či bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré šokujú, urážajú alebo znepokojujú štát, časť populácie

či konkrétneho jednotlivca, vrátane nadnesených a zveličujúcich názorov. Žalovaní podotkli, že ESĽP
vo svojich rozhodnutiach konštantne zdôrazňuje nezastupiteľnú úlohu kritiky v rámci názorovej plurality,
bez ktorej neexistuje demokratická spoločnosť. Žalovaní uviedli, že nespochybňujú právo na ochranu
osobnosti bývalým, či súčasným politikom a ostatným verejne činným, resp. verejne známym osobám,
avšak merítka pre posúdenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú však omnoho mäkšie v

prospech novinárov a iných pôvodcov výrokov, čo je dané tým, že osoba, ktorá vstúpi na verejnú scénu
musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o
jej profesijný aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, a to aj v prípade, ak ide o osobu, ktorá sa v rámci
politického boja usiluje o správu verejných vecí. Preto je v týchto prípadoch potrebný benevolentnejší
prístup a preto sa na takéto osoby kladú náročnejšie požiadavky a verejnosť je oprávnená získať o

takejto osobe informácie vo výraznejšom spektre, a to pre posúdenie spôsobilosti ako odbornej, tak
morálnej túto funkciu zastávať a náležite obstarávať veci verejné. Vo vzťahu k osobám verejného
záujmu žalovaní uviedli, že tie možno rozlíšiť na dve skupiny a to absolútne a relatívne osoby verejného
záujmu. Medzi absolútne osoby verejného záujmu patria v užšom zmysle politici vrátane regionálnych
politikov a kandidátov a v širšom zmysle aj športovci, vedci, spisovatelia, herci, speváci a iné osoby zo

šoubiznisu, na ktoré sa upriamuje pozornosť verejnosti a ktoré sa takýmito osobami stali na základe
vlastného rozhodnutia. Medzi relatívne osoby verejného záujmu patria osoby, ktoré vzbudzujú osobitný
záujem spoločnosti, iba na základe udalosti, ktorú verejnosť zaujíma, napr. páchateľ trestného činu. Na
základe toho mali žalovaní za to, že každý kto vstupuje do verejného priestoru si musí uvedomiť, že
sa od neho bude vyžadovať vyššia miera tolerancie k výrokom týkajúcich sa jeho osoby a rovnako, že

bude musieť strpieť vyššiu mieru záujmu o svoju osobu. Žalovaní uviedli, že sa nezakladá na pravde
žalobcovo tvrdenie, že žalovaní označili žalobcu za sympatizanta s fašizmom a komunizmom. Uviedli,
že nikde na webstránke sa takéto označenie žalobcu neuvádza a ani nenaznačuje. Uviedli, že nikde na
webstránkenieječoilenzmienka(aniskutkovétvrdenie,anihodnotiaciúsudok)otom,žebybolžalobca
sympatizantom Kotlebu, jeho strany ĽSNS alebo nimi zastávanej ideológie alebo že by bol členom danej

stranyalebovyznávalčiinklinovalkzločineckýmrežimomakojefašizmusčikomunizmus,alebonebodaj
bol ešte aj stúpencom rasovej nenávisti či popieračom holokaustu. Mali za to, že na webstránke sú
zverejnené screenshoty facebookových príspevkov žalobcu, ktoré hodnoverne preukazujú, že žalobca
skutočne aktívne zdieľal a šíril myšlienky C. Kotlebu a iných extrémistov a v tejto korelácii žalovaní
na webstránke doplnili iba svoj racionálny hodnotiaci úsudok, v ktorom je podľa nich celkom zjavne

prítomný skutkový základ bez použitia hanlivých výrazov, vyjadrujúci ich občiansky postoj k verejnej
činnosti žalobcu, čo podľa žalobcov predstavovalo ukážkový príklad dovolenej a adresnej kritiky, ktorá
nie je objektívne spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a spôsobiť mu nemajetkovú ujmu.
Žalovaní uviedli, že webstránka nepoužíva ani výraz „propagácia“ v akomkoľvek gramatickom tvare.
Mali za to, že žalobca si vykladá nesprávne aj URL adresu podstránky https://ondruska.niedakujem.sk/

podrobnosti/fasizmus-a-komunizmus/ . Uviedli, že výskyt slov fašizmus a komunizmus v URL adrese
považuje žalobca za hodnotiaci úsudok žalovaných, čo podľa nich nie je pravdou, keďže URL (Universal
Resources Locator) je jednotnou adresou zdroja, ktorej funkciou je popisovať umiestnenie internetovej
stránky, prípadne dokumentu či obrázku pre internetové vyhľadávanie a nie vyjadrovať hodnotiace
úsudky o niekom, čiže v rámci URL adresy žalovaní určite nemali v úmysle vyjadrovať akékoľvek

skutkové tvrdenia či hodnotiace úsudky vo vzťahu k žalobcovi, že by bol fašistom a komunistom.
Žalovaní k zdieľaniu dezinformácii žalobcom uviedli, že neoverovať si zdroje informácií, ich pravdivosť,
a hodnovernosť, navyše ak ich obsah bol v mnohých prípadoch mimoriadne kontroverzný a nenávistný,
následne tento obsah nekriticky preberať a šíriť, aby sa „pracovalo s verejnou mienkou“ a ešte aj vrámci politickej kampane, pokladali za vážny prešľap a zlyhanie politika, pričom to platí nielen pre
žalobcu, ale vo všeobecnosti pre akúkoľvek osobu usilujúcu sa o zastávanie verejnej funkcie, ktorá
sa dopúšťa podobného konania. K príspevkom o vystúpení SR z NATO a EÚ uviedli, že webstránka

iba konštatuje, že žalobca zdieľa príspevky za vystúpenie z NATO a EÚ, či spochybňuje spoluprácu
so zahraničnými partnermi, pričom nikde neuvádzali, že by bol žalobca odporcom NATO a EÚ. To
isté platilo aj o proruskej propagande, pri ktorej žalovaní uviedli, že ju len zdieľa, pričom nikde nebolo
uvedené, že je propagátor Ruska a jeho politiky. K strašeniu migrantmi vo Vajnoroch žalovaní uviedli,
že žalobca zdieľal video s násilnou scénou domáceho násilia s komentárom „Naší noví spolubydlící“,

na ktorom sú dvaja ľudia tmavej pleti, čo evokuje strach z cudzincov, hrozbu zhoršenia bezpečnostnej
situácie, pričom v tejto súvislosti sa používa slovo „spolubývajúci“, ktoré budí predstavu, že v ohrození sú
naše obydlia a rodiny. Zároveň žalobca zdieľal článok s titulkom „Nucenou kvótu EU přes tisíc běženců
vydržíme, ale co nesneseme, je ebola, HIV, malárie a cholera...“ a s fotografiou davu bradatých mužov
tmavšej pleti inej kultúry, ktorí emotívne niečo skandujú alebo voči niečom protestujú (muž v popredí
má agresívny výraz v tvári, zaťatú päsť), ktorý vyvoláva obavy z chorôb a násilného chovania, ako

aj článok s titulkom „Nakonec možná budeme před imigranty v obavách o své holé životy utíkat do
Ruska!“ a fotografiou obrovských plameňov a horiacich vozidiel, ktorý vyvoláva dojem, že migranti sú tak
nebezpeční, že budeme musieť pred nimi utekať, báť sa o životy, naša krajina a orgány nám nepomôžu
a záchranu nájdeme až v Rusku a aj článok, ktorý je okomentovaný slovami: „posúvam názor: amerika
to tam svým „humanitárním“ bombardováním rozjebala a nic nevyřešila. tak ať si ten problém řeší sama

a nedává ruce pryč. Neumím si představit, že by rusko takto vyplenilo a rozjebalo nějakou zemi a
potom nám ještě nařídilo, kolik agresivních uprchlíků máme máme přijmout“. K odpovedi na otázku kto
informuje žalovaní uviedli, že sú manželia žijúci v mestskej časti Vajnory, ktorí sa zaujímajú o správu
vecí verejných a komunálnu politiku v mieste svojho bydliska, pričom nikdy neboli politicky aktívni a
nezastávali žiadne verejné funkcie a ani do nich nekandidovali. Nikdy neboli členmi ani žiadnej politickej

strany. Žalovaný v 1. rade je manažér pracujúci v oblasti informačných technológii. Žalovaná v 2. rade
je vyštudovaná žurnalistka a šéfredaktorka internetového portálu HIKING.SK, ktorý žalovaní spolu v
minulosti založili. Žalovaní majú dve deti. Ide teda o bežných občanov, ktorí vytvorením webovej stránky
využili slobodu slova, keďže považovali za spoločensky prospešné vyjadriť nahlas svoj občiansky
postoj a upriamiť pozornosť verejnosti na obsah a názory, ktoré v internetovom priestore zverejňoval

a rozširoval žalobca - v tom čase poslanec miestneho zastupiteľstva a kandidát na starostu mestskej
časti Vajnory. V tejto súvislosti žalovaní uviedli, že nie len novinári sú nositeľmi slobody slova ale tej je
nositeľ každý. Žalovaní k tvrdeným politickým aktivitám uviedli, že funkcia člena volebnej komisie nie
je politická funkcia a preto účasť žalovanej v 2. rade v okrskovej volebnej komisii z nej predsa nerobí
političku. To isté platí aj o jej pôsobení v rade školy - materskej školy, kde si ju za svoju zástupkyňu

zvolili rodičia detí, pričom v rade školy už žalovaná v 2. rade nepôsobí. Žalovaného v 1. rade zase
mestská časť Vajnory nikdy neoslovila a neponúkla mu miesto člena finančnej komisie a ani sa o
takéto miesto nikdy neuchádzal. K odpovedi na otázku o kom sa informuje uviedli, že zriadili webovú
stránku za účelom informovania verejnosti o aktivitách žalobcu ako komunálneho politika na internetovej
sieti s globálnym pokrytím, prostredníctvom ktorej dodnes žalobca pravidelne komunikuje verejné témy

týkajúce sa mestskej časti Vajnory. Žalovaní teda konštatovali, aj na základe tvrdení žalobcu, že ten
sa intenzívne angažoval v komunálnej politike, pričom jeho záujem o politické dianie neustál ani po
volebných či referendových neúspechoch. Uviedli, že žalobca sa naďalej ako politik propaguje na
sociálnej sieti Facebook a viacerých internetových stránkach, ktoré sú prioritne zamerané na jeho osobu
a politické predstavy. Uviedli, že na facebooku prevádzkuje voľne dostupný profil s príznačným názvom

„I. Ondruška kandidát na nezávislého starostu“, pričom na tomto profile zverejňuje príspevky zamerané
predovšetkým na rôzne aktuálne komunálne problematiky a udalosti, napr. zdieľa článok s názvom kedy
budú nové trate električiek alebo informuje o projekte priemyselného parku Na Pántoch, pridáva linky
ohľadom projektu Park City Triblavina, ktoré obsahujú aj apel na čitateľov alebo zdieľa audiovizuálne
záznamy z rokovania miestneho zastupiteľstva vo Vajnoroch. Popri tomto sa žalobca zviditeľňuje aj na

internetovej stránke ondruska.webnode.sk, ktorá je taktiež politicky orientovaná. Žalovaní uviedli, že aj
napriek tomu, že žalobca v rokoch od 2018 do 2022 verejnú funkciu nezastával, jeho systematická a
dlhodobá prezentácia seba samého na internetovej sieti (verejnom priestore) dokazuje, že stále chce
byť viditeľný a vnímaný v politickom kontexte, keďže sa označuje slovom politik, výrazne zobrazuje
svoju podobizeň a komentuje témy späté s komunálnou politikou, v ktorej v minulosti niekoľko rokov

pôsobil, čiže jeho súčasné správanie nezodpovedá správaniu človeka bez politických ambícií, resp.
bez ambícií ovplyvňovať verejnú mienku. Preto mali žalovaní za to, že v prípade žalobcu ide o tzv.
absolútnu osobu verejného záujmu. Žalovaní uviedli, že žalobca sa stal osobou verejného záujmu nie
z donútenia ale na základe svojho slobodného rozhodnutia, a preto v zmysle konzistentnej judikatúryESĽP a Ústavného súdu SR je nepochybne povinný strpieť širšiu mieru spoločenskej pozornosti a
hodnotenia, ktorú sú cielené na jeho osobu. Žalovaní uviedli, že samotný žalobca verejný priestor
vyhľadáva, ukazuje sa v ňom a usiluje sa pritiahnuť na seba pozornosť a preto boli toho názoru, že

záujem verejnosti (vrátane žalovaných) o osobu žalobcu je nanajvýš legitímny. Preto aj samotný žalobca
musí podľa žalovaných logicky očakávať, že sa stane objektom záujmu širokej verejnosti, a to nielen
sympatizantov, čo sa udialo aj v tomto prípade. V odpovedi na otázku, čo je predmetom informovania
žalovaníuviedli,žeÚstavnýsúdSRkonzistentnedefinujevecverejnéhozáujmu,okreminého,ajčinnosť
osôb vo verejnom živote, napr. činnosť politikov miestnych i celoštátnych, úradníkov, sudcov, advokátov,

prípadne kandidátov a čakateľov na tieto funkcie, pričom vecou verejného záujmu je všetko, čo na
seba upúta verejnú pozornosť. To podľa žalovaných značí, že verejné záležitosti a verejná činnosť osôb
nielen môžu, ale aj majú byť predmetom diskurzu, posudzovania, kritiky a oponentúry. Uviedli, že ich
impulzom vytvoriť webovú stránku v priebehu volebnej kampane na starostu v mestskej časti Vajnory
bolo konanie žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho facebookového profilu I. M. Inovátor a v diskusiách
na facebookovej stránke Vajnoráci zverejňoval, zdieľal a rozširoval podľa žalovaných pozoruhodné idey.

Žalovaní jeho statusy a príspevky poctivo zosumarizovali a zachytili screenshotom, a teda na predmetnú
webovú stránku prevzali obsah, ktorý už predtým publikoval žalobca, a teda s ním sám súhlasil. To podľa
žalovaných znamenalo, že pôvodcom prevažnej väčšiny informácii o žalobcovi na predmetnej webovej
stránke neboli žalovaní ale samotný žalobca. Neskôr žalobca predmetné komentáre a príspevky žalobca
vymazal,apretonebyťžalovanýchaichwebovejstránky,verejnosťbysanemalamožnosťdozvedieť,že

žalobca ako bývalý poslanec miestneho zastupiteľstva a kandidát na starostu, ktorý je prítomný a aktívny
vo verejnom priestore, propagoval myšlienky C. Kotlebu; zdieľal dezinformácie z webov Zem a vek,
Slobodný vysielač, Hlavné správy, Parlamentní listy či Aeronet, čo sú podľa žalovaných nedôveryhodné
weby vyznačujúce sa neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým
obsahom, ktorých financovanie a pozadie vyvoláva množstvo otáznikov; zdieľal názory za vystúpenie

Slovenskej republiky z NATO a EÚ, vytváral atmosféru strachu zo zriadenia pracoviska NATO na území
mestskej časti Vajnory a prirovnával ho k okupácii vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968; zdieľal
jednostranne prorusky orientovaný obsah o vítaní Nočných vlkov, vojne na Ukrajine, ruskej armáde,
prezidentovi G.; zdieľal nenávistné články a komentáre nasmerované proti imigrantom a využil tému
miestneho referenda o bývalom letisku na svoju volebnú kampaň a nezvládal vedenie vecnej diskusie na

sociálnej sieti facebook. Zároveň uviedli, že žalobca sa za svoje prejavy verejne nedištancoval. Žalovaní
uviedli, že niektoré z webov, z ktorých žalobca čerpal, sú evidované v databáze konšpiračných webov na
stránke konspiratori.sk. Žalovaní uviedli, že cieľom predmetnej webovej stránky nebolo dehonestovať
žalobcu, ale verifikovanými faktami a konštruktívnou kritikou poukázať na jeho názorovú a hodnotovú
výbavu, ktorú pritom demaskoval on sám, keďže je primárnym zdrojom informácii o svojej osobe.

Žalovaní zdôraznili, že webová stránka neobsahuje informácie zo súkromnej sféry žalobcu ale čerpá
výhradne z jeho verejných prejavov. Žalovaní uviedli, že na webovej stránke pomenovali konkrétne
dôvody, pre ktoré majú výhrady k pôsobeniu žalobcu v komunálnej politike, ktoré racionálne ozrejmili a
podopreli dôkazmi, a teda každý návštevník stránky si má možnosť zobraziť screenshoty komentárov a
príspevkov žalobcu, ktoré sú následne predmetom subjektívneho hodnotenia žalovaných, a preto mali

žalovaní za to, že ich hodnotiace úsudky na predmetnej webovej stránke na osobu žalobcu a jeho
konanie sú založené na vecnom a faktickom základe, pričom ide o kritiku primeranú aj po formálnej
stránke, keďže používa slušný jazyk, argumenty a nie hanlivé a vulgárne výrazy. V odpovedi na otázku,
kde sa informuje o žalobcovi, žalovaní uviedli, že žalovaní informujú o žalobcovi vo verejnom priestore,
keďže informácie o ňom boli najskôr zverejnené ním samotným na jeho facebookovom profile I. M.

Inovátor a v diskusiách na facebookovej stránke Vajnoráci a až následne sa objavili na webovej stránke
žalovaných. Žalovaní teda využili rovnaký spôsob oslovenia verejnosti ako využíva samotný žalobca,
keďže o sebe informuje cez webovú stránku ondruska.webnode.sk a kandidati.webnode.sk. Žalovaní
uviedli, že v dnešnej dobe je prirodzené, že diskurz sa presúva do online priestoru, ktorý je dostupný
aj bežným občanom a umožňuje im realizovať práva späté so slobodou prejavu. K odpovedi na otázku,

kedy predmetná webstránka vznikla, žalovaní uviedli, že tá vznikla pred voľbami v roku 2018, v ktorých
sa žalobca uchádzal o post starostu mestskej časti Vajnory. K odpovedi na otázku ako sa informuje,
žalovaní uviedli, že hoci sa vyjadrujú na adresu žalobcu kriticky, ani raz sa neuchýlili k vulgarizmom,
pejoratívam a vždy sa pridržiavali vecnej roviny, a preto sú ich hodnotiace úsudky plne konformné
s požiadavkami poctivej kritiky. Mali za to, že ich skutkové tvrdenia sú preukázané a pravdivé. K

hodnotiacim úsudkom uviedli, že ich pravdivosť sa nepreukazuje, pričom majú skutkový základ. K
uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaní uviedli, že tvrdenia žalobcu o údajnej závažnej nemajetkovej
ujme spôsobenej predmetnou webstránkou sú jednostranné, nepodložené a vykonštruované. Uviedli,
že aj keby žalobcu niekto z okolia konfrontoval s informáciami, ktoré sa dozvedel na predmetnejwebovej stránke, prvotnou príčinou tejto konfrontácie musí žalobca hľadať v sebe, keďže ho nikto
nenútil zverejňovať obsah aký zverejňoval. Žalovaní uviedli, že v príčinnej súvislosti s webovou stránkou
nedošlo k žiadnej nemajetkovej ujme na strane žalobcu, keďže tá pozostáva z pravdivých skutkových

tvrdení a po obsahovej a formálnej stránke adekvátnych hodnotiacich úsudkov. Na základe toho mali
žalovaní za to, že ich výkonom slobody prejavu nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcu, a preto žalobe nemožno vyhovieť, a to aj bez toho, aby sa vôbec realizoval test
proporcionality. Žalovaní uviedli, že žalobca nepreukázal, že mu ujma vznikla a že bola takej povahy a
intenzity, že došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti. K argumentom

žalobcu ohľadom GDPR žalovaní uviedli, že ak má žalobca v úmysle namietať porušenie právnych
predpisov na úseku ochrany osobných údajov, mal by v prvom rade zvoliť adekvátny prostriedok
právnej ochrany a začať konanie, ktorého predmetom konania a rozhodovania nie je ochrana osobnosti,
ale ochrana osobných údajov. Uviedli, že ochrana osobných údajom podľa zákona č. 18/2018 Z.z.
spadá do vecnej pôsobnosti Úradu pre ochranu osobných údajov, ktorý je orgánom štátnej správy s
celoslovenskoupôsobnosťoupodieľajúcimsanaochranezákladnýchprávfyzickýchosôbprispracúvaní

osobných údajov a plní úlohy a vykonáva právomoci, ktoré sú mu zverené podľa ustanovení zákona
č. 18/2018 Z.z. a GPDR. Žalovaní mali za to, zmysle zákona č. 18/2018 Z.z. a GDPR zisťovanie a
rozhodovanie či došlo k porušeniu práv pri spracúvaní osobných údajov patrí do právomoci úradu,
prípadne aj súdu, avšak dotknutá osoba musí využiť príslušný procesný nástroj, tzn. buď podať návrh na
začatie konania o ochrane osobných údajov podľa § 99 a nasl. zákona č. 18/2018 Z.z., alebo osobitnú

žalobu podľa článkov 79 a 82 GDPR. Žalobca však nepodal na úrad návrh na začatie konania o
ochrane osobných údajov podľa § 99 a nasl. zákona č. 18/2018 Z.z. a nepodal ani osobitnú žalobu
podľa článkov 79 a 82 GDPR. A preto boli žalovaní toho názoru, že v konaní o ochranu osobnosti
súd neposudzuje dodržiavanie legislatívy v oblasti osobných údajov, ale konkrétne skutkové tvrdenia a
hodnotiace úsudky v kontexte konfliktu medzi súkromným záujmom žalobcu na ochrane osobnosti na

jednej strane a slobodou prejavu žalovaných a právom verejnosti na prístup ku informáciám na strane
druhej, a teda súd aplikuje príslušné normy Občianskeho zákonníka (§ 11), Dohovoru (čl. 10), Ústavy
SR (čl. 26) a realizuje tzv. test proporcionality v zmysle judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR. Navyše
mali žalovaní za to, že v prípade predmetnej webstránky nedochádzalo a ani nedochádza k žiadnemu
porušovaniu právnych predpisov na úseku ochrany osobných údajov. Uviedli, že GDPR a aj zákon č.

18/2018 Z.z. explicitne ustanovujú, že spracúvanie osobitných kategórii osobných údajov, medzi ktoré
sa radia aj politické názory nie je nijakým spôsobom obmedzované v situáciách, ktoré presne vystihujú
prípad žalobcu a to, keď sa spracúvanie týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne
zverejnila(čl.9ods.2písm.e)GDPRalebo§16ods.2písm.e)zákonač.18/2018Z.z.).Žalovaníuviedli,
že webstránku zriadili výlučne vo verejnom záujme, aby upriamili pozornosť verejnosti na informácie

šírené komunálnym politikom - žalobcom vo verejnom priestore a ako obyvatelia mestskej časti Vajnory
tým zároveň vyjadrili svoj vlastný kritický postoj k osobe žalobcu v spojitosti s jeho ašpiráciami pôsobiť
vo verejných funkciách. To podľa nich značí, že je daný významný verejný záujem na tom, aby verejnosť
mala prístup k dôkazom na webstránke zachytávajúcim obsah šírený žalobcom na internete, ktorý sa
žalobca po neúspešnej kandidatúre na starostu Vajnor z roku 2018 snažil utajiť tým spôsobom, že ho

zmazal zo svojho facebooku. Zároveň uviedli, že v komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili koncom
októbra 2022 sa žalobca uchádzal dokonca až o 4 volené funkcie. Kandidoval za starostu Vajnor, za
poslanca miestneho zastupiteľstva vo Vajnoroch, za poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave a
ešte aj za poslanca Bratislavského samosprávneho kraja a preto podľa žalovaných mimoriadny verejný
záujem na zachovaní webstránky ešte vzrástol a pretrváva, keďže žalobca bol zvolený za poslanca

miestneho zastupiteľstva vo Vajnoroch, čiže v súčasnosti je aktívnym politikom s dosahom na správu
veci verejných v mestskej časti Vajnory, kde žalovaní žijú.

5. Žalovaní na preukázanie skutkových tvrdení navrhli vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to:
screenshoty facebookovej stránky žalobcu, screenshoty z webovej stránky ondruska.webnode.sk,

screenshoty príspevkov a komentárov žalobcu, internetový článok Kandidát na starosti I. M. upozornil
na ďalší problém vo Vajnoroch zo dňa 29.03.2022, sme blog žalobcu, blog žalobcu zo dňa 11.04.2022,
diskusia k blogu žalobcu zo dňa 11.04.2022, oznamy zaregistrovaných kandidátov, výsledky volieb do
orgánovsamosprávyobcíavoliebdoorgánovsamosprávnychkrajov,screenshotyzwebstránokžalobcu
ondruska.webnode.sk a ondruska.sk, zoznam článkov o žalobcu na portály Bratislavský večerníček,

screenshot z videa v Bratislava TV, ako aj výsluch žalovaných ako strán sporu.

III.6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal stranami sporu predložené listinné
dôkazy(súdnevykonalvýsluchyžalobcomnavrhnutýchsvedkovaanivýsluchyžalovanýchv1.a2.rade,
nakoľko to pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci nebolo potrebné a teda vykonávanie

takýchto dôkazov by bolo nehospodárne a pre rozhodnutie veci skutkovo aj právne irelevantné), z
ktorých následne, vrátane nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nemal súd žiadne
pochybnosti, vychádzal pri zistení nižšie uvedeného skutkového stavu.

7. Žalovaní sú občania/obyvatelia mestskej časti Bratislava - Vajnory, ide teda o fyzické osoby, ktoré

nemajú postavenie novinárov, ani politikov, prípadne politických kandidátov alebo osôb vykonávajúcich
akúkoľvek verejnú funkciu. Žalovaná v 2. rade bola členka rady školy (materskej školy), pričom do tejto
funkcie bola zvolená rodičmi detí.

8. Žalobca bol v rokoch 2014-2018 poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava
- Vajnory, pričom vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 kandidoval za starostu

mestskej časti Bratislava - Vajnory, avšak neúspešne a následne vo voľbách do orgánov samosprávy
obcí a vyšších územných celkov v roku 2022 kandidoval za starostu mestskej časti Bratislava -
Vajnory, poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Vajnory, poslanca Mestského
zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy a poslanca Zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho
kraja, pričom úspešný bol len v rámci volieb za poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti

Bratislava - Vajnory, a teda od roku 2022 opäť vykonáva mandát poslanca Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava - Vajnory.

9. Úvodná obrazovka predmetnej webovej stránky obsahuje otázku „Chceme antisystémového
starostu?“ a následne väčšími písmenami uvádza titulok „6 dôvodov, pre ktoré je žalobca nevhodný pre

Vajnory“. Následne žalovaní ako tvorcovia predmetnej webovej stránky sa vyjadrili k času vytvorenia
webovej stránky, spôsobu jej vytvorenia a ako aj k dôvodom a pohnútkam, ktoré ich viedli k vytvoreniu
takejto webstránky, keď uviedli, že „Táto stránka bola vytvorená pred komunálnymi voľbami 2018 podľa
screenshotov Facebook profilu I. M. Inovátor a diskusií na Facebook skupine Vajnoráci. Tieto komentáre
a príspevky boli následne vymazané“ a „Sme presvedčení, že je vo verejnom záujme vedieť, aké

myšlienky a postoje šíril I. M. v minulosti. Táto stránka ostáva naďalej prístupná, pretože po neúspechu
v komunálnych voľbách 2018 ostal vo verejnom priestore a v roku 2022 kandidoval znovu - na starostu
Vajnor, do miestneho zastupiteľstva Vajnor, do mestského zastupiteľstva a do zastupiteľstva BSK. Uspel
astalsaopäťposlancommiestnehozastupiteľstvaVajnor.“.Webstránkaobsahovalaajpopisžalovaných
s fotkami zachytávajúcimi ich podobizne.

10. Dôvody, pre ktoré mal byť podľa žalovaných žalobca nevhodným kandidátom boli nazvané ako (1)
„Šíril myšlienky T.“ s podtextom „Rozširuje myšlienky T. a po upozornení sa ho zastáva.“; (2) „Zdieľal
konšpirácie“spodtextom„Hlavnésprávy,Zem&vek,Slobodnývysielač,Aeronetapod.“; (3)„Jeotvorene
proruský“ s podtextom „Zdieľa posty za vystúpenie z NATO, EÚ, či ruskú propagandu.“; (4) „Šíril nenávisť

voči imigrantom“ s podtextom „Počas zriaďovania pracoviska cudzineckej polície na Regrútskej ulici šíril
nenávistné posty z dezinformačných zdrojov.“; (5) „Zneužíva referendum na svoju kampaň“ s podtextom
„Využíva každú tému pre svoje zviditeľnenie. Referendum o bývalom letisku je zbytočné, stačila by
občianska petícia.“ a (6) „Nevie kultivovane diskutovať“ s podtextom „Banálne diskusie na Facebooku
nezvláda. Osočoval, mazal príspevky, zakazoval diskusiu a nakoniec skryl svoj profil pred verejnosťou.“.

11. Jednotlivé dôvody bolo možné ďalej rozkliknúť, pričom v prípade dôvodu č. 1 (t.j. šírenie myšlienky
C. Kotlebu) webová stránka obsahovala logo politickej strany, ktorej predsedom je C. T., ako aj text
žalovaných „Zdieľať prejav C. T. je úplne diskvalifikujúce pre kandidáta na akúkoľvek volenú pozíciu vo
verejnom živote.“ a „Podobne vnímame zdieľanie extrémistov zo strany VZDOR, ktorí hlásajú zrušenie

NATO, vystúpenie z EÚ a šíria ruskú propagandu. Defilé bizarnosti uzatvárajú R. C., V. Q., či film z
KĽDR.“. Následne bola táto podstránka doplnená o screenshoty príspevkov žalobcu, v rámci ktorých
zdieľal video zverejnené na youtube.com s názvom „Prejav C. T. k výročiu Dňa boja za slobodu a
demokraciu“ s textom žalobcu, v ktorom uviedol, že „Trošku si rozširujem prehľad tak sa s vami podelím“,
pričom tento jeho príspevok obsahoval komentár tretej osoby s obsahom, či si žalobca rozširuje prehľad

počúvaním fašistu, na čo žalobca reagoval, že nie je umením nálepkovať, otázne je čo ten pán hovorí
zle, prípadne dobre. Ďalej táto podstránka obsahovala screenshot zdieľania videa zo dňa 09.04.2014 zo
stránkyvzdor.orgsnázvom„VIDEO,ktorémusítevidieť:Pirošímonovodobýchbanderovskýchobetiach:
Zrušme NATO, požadujme…“, pričom žalobca k tomuto zdieľanu pripojil aj text „Pri žiline na billboarde(smajlík).... www.vzdor.org“. Ďalší screenshot zachytával ako žalobca dňa 03.03.2015 zdieľa príspevok
z facebookovej stránky „VZDOR - Nezávislý Pozorovateľ“. Ďalší screenshot zase obsahuje príspevok
žalobcuzodňa09.10.2014,ktorýmzdieľalodkaznačlánokzostránkyvzdor.orgsnázvom„Vzdor-strana

práce poslala do vojnou spustošenej východnej Ukrajiny kojeneckú výživu pre 200…“. Ďalší screenshot
zachytával ako žalobca dňa 26.11.2016 zdieľal príspevok R. Q. s obrázkom V. T. a s textom „Dnes
v noci zomrela posledná ikona medzinárodnej politiky 20. storočia, legendárny kubánsky vodca V. Q..
Patril do generácie mýtických vzbúrencov, hnaných……“. Ďalší screenshot zachytával ako žalobca dňa
20.03.2015 zdieľal príspevok Slobodného vysielača s textom „Bolívia je pripravená bojovať s USA pri

akejkoľvek agresii voči Venezuele, hovorí prezident. Bolívijský prezident R. C. vyhlásil, že jeho krajina je
pripravená….“. Posledný screenshot zachytával ako žalobca dňa 24.04.2015 zdieľal odkaz na video zo
stránky volitnestaci.sk s názvom „FILM z KĽDR - Prečo nás chcú USA zničiť“ s textom „Prečo je KLDR
nepriateľom číslo jedna ? O tejto krajine média informujú…“, pričom na obrázku bol vyobrazený bývalý
prezident USA so zdvihnutou pravou rukou.

12. Podstránka týkajúca sa dôvodu č. 2 (t.j. Zdieľal konšpirácie) obsahovala logo média Slobodný
vysielač, nadpis „Konšpiračné média“ a následne text žalovaných „Zdieľanie médií ako Zem a vek,
Slobodný vysielač, Hlavné správy, Parlamentní listy či Aeronet považujeme za lakmusový papierik
hodnôt I. M..“, „Zdieľa bez komentára alebo s poznámkou, že rozširuje obzory. Nenašli sme žiaden
post, kde by sa od týchto klamstiev a manipulácií dištancoval. Niet preto dôvodu pochybovať o

tom, že sa s nimi stotožňuje.“. Ďalej žalovaní venovali pozornosť tomu, prečo je takáto činnosť
žalobcu nebezpečná a v tejto súvislosti uviedli, že „Onedlho sú voľby prezidenta SR a kandidujú aj
antisystémoví kandidáti ako C. T., E. Y., či R. Q.. Obávame sa, že by im mohol dávať I. M. priestor
vo Vajnorských novinkách, prenajať im priestory kultúrneho domu, či pozvať ich na diskusie v ZŠ či v
knižnici.“. Aj táto podstránka bola obsahovala screenshoty zdieľaných príspevkov žalobcu, konkrétne

dňa 08.09.2014 zdieľal stránku „slobodný vysielač“, dňa 27.04.2018 článok z webu hlavnespravy.sk
s názvom „Vydavateľstvom časopisu Zem a Vek apeluje na prezidenta, premiéra a ministrov“, dňa
18.06.2015 článok z webu hlavnespravy.sk s názvom „V Čechách pomáhajú pripraviť nový zákon
o odoberaní detí norski sociálni pracovníci“, dňa 22.05.2015 ďalší článok z webu hlavnespravy.sk
s názvom „V Bruseli sa konal veľtrh detí pre gejov. Cena jedného dieťaťa sa pohybuje od 60 tisíc

EUR..“, dňa 05.04.2015 ďalší článok z webu hlavnespravy.sk s názvom „Nemecký politik: Spojené štáty
potrebujú Ukrajinu ako bojisko s Ruskom“, dňa 08.10.2014 ďalší článok z webu hlavnespravy.sk s
názvom„TankyUSAvykladajúnahranicisRuskom“adňa02.11.2016prezdieľalpríspevokfacebookovej
stránky s názvom „Přátele Ruska v České republice“, ktorého obsahom bolo zdieľanie článku z webu
hlavnespravy.sk s názvom „Sulík: Európska únia prevezme kontrolu nad členskými štátmi“.

13. Podstránka týkajúca sa dôvodu č. 3 (t.j. Je otvorene proruský) obsahovala fotografiu s preškrtnutými
zástavami NATO a EÚ, nadpis „Proti NATO a EÚ“ a text žalovaných „I. M. zdieľa posty za vystúpenie
z NATO a EÚ, či spochybňujúce našu spoluprácu so zahraničnými partnermi. Pri vzniku Slovenskej
jednotky NFIU so sídlom na Regrútskej ulici strašil zhoršením bezpečnostnej situácie vo Vajnoroch.

Organizoval online hlasovanie pre občanov za/proti tomuto pracovisku. Spájal ho so zhoršovaním
„globálneho napätia z geopolitického hľadiska“. Prirovnával pôsobenie 20 spojeneckých vojakov v
NFIU s pobytom ruských okupantov po auguste 1968.“ a zároveň aj fotografiu ruského prezidenta
E. G. s nadpisom „Ruská propaganda“ a textom žalovaných „I. M. zdieľal veľké množstvo proruskej
propagandy zo slovenských a českých dezinformačných webov, či priamo z ruských zdrojov. Témou bolo

vítanie Nočných vlkov v Bratislave, Ukrajina, G., či ruská armáda.“. Aj táto podstránka bola obsahovala
screenshoty zdieľaných príspevkov žalobcu, konkrétne zdieľanie videa s prejavom C. T. (totožný ako v
prípade dôvodu č. 1), dňa 02.07.2015 zdieľal príspevok zo stránky jednej.parlamentnilisty.cz s názvom
„petice: sběr podpisu pro vypsáni celonárodního referenda o vystoupení České republiky z EU“, dňa
12.05.2015 video z youtube.com s názvom „Vystoupení z NATO“, dňa 11.10.2016 článok z webstránky

napalete.sk s názvom „V. vyzýva V.: Vyhláste referendum o základni NATO vo Vajnoroch“, dňa
03.02.2016 vytvoril anketu o prítomnosti inokrajných vojsk NATO vo Vajnoroch a v rámci diskusie k nej
uviedol, že „reakcieschopnosť NATO je len smiešnou zámienkou na to, aby sa tu nasáčkovali poradcovia
z USA“, ako aj to, že „...20 dobre vyškolených špecialistov dokáže spoločnosť postupne slušne infikovať
a poškodiť. Takže nesúhlasím ani keby ich malo byť 5. Nech prídu na cvičenie, ale nemusíme ich tu

mať na trvalo ako po 68r.“, dňa 05.02.2016 zdieľal odkaz na hlasovanie o NATO, dňa 05.02.2016 zdieľal
facebookový príspevok I. z obrázkom cudzincov prekračujúcich plot a proti sebe idúcich pästí vo farbách
EÚ a Ruska s textom, v ktorom bolo upozorňované, že svet čaká kritický rok nestability, počas ktorého
na Európu doľahnú dôsledky konfliktov na blízkom východe, napätia na Ukrajine, islamského terorizmu,pričom autor príspevku sa zmienil aj o nepriaznivých dopadoch sankcií voči Rusku a povinných
kvótach na prerozdeľovanie utečencov, dňa 18.11.2014 zdieľal video s pôvodným komentárom „SMRT
USA, SMRT NATO, SMRT EU“, dňa 17.10.2016 zdieľal príspevok zo stretnutia s ministrom obrany

ohľadne NFIU vo Vajnoroch, dňa 16.04.2015 zdieľal príspevok facebookovej stránky s názvom „Vítame
motorkársky klub Noční vlci v Bratislave“, dňa 03.05.2015 zdieľal príspevok zo stránky novinky.cz s
názvom „Cítime sa tu jako doma, pochvalovali si Noční vlci na Slovensku“, dňa 03.05.2015 zdieľal koláž
fotiek Nočných vlkov na Slavíne, dňa 03.05.2015 opäť zdieľal príspevok facebookovej stránky „Vítame
motorkársky klub Noční vlci v Bratislave“ a dňa 11.05.2015 zdieľal odkaz z webstránky nightwolves-

ru.livejournal.com.

14. Podstránka týkajúca sa dôvodu č. 4 (t.j. Šíril nenávisť voči imigrantom) obsahovala fotografiu ľudí
tmavšej pleti a text žalovaných „I. M. strašil imigrantami pri zriadení pracoviska cudzineckej polície
na Regrútskej ulici. Mala sa vraj zhoršiť kvôli tomu bezpečnostná situácia v mestskej časti. Zdieľal
nesúvisiace články strašiace imigrantami z dezinformačných médií alebo nenávistné komentáre k

správam bežných médií.“, pričom aj táto podstránka obsahovala screenshoty zdieľaných príspevkov
žalobcu, konkrétne dňa 02.07.2015 zdieľal video s názvom „Naši noví spolubydlíci“, pričom v nadhľade
videa je zachytené násilie voči osobe tmavšej pleti, dňa 20.06.2015 zdieľal video, v nadhľade ktorého sú
zachytené deti tmavšej pleti zoradené vedľa seba v rade, pričom jedno z nich dospelá osoba fackuje, dňa
18.06.2015 zdieľal video s textom „rabováni, rozbíjení a další a další zlo. toto je chovaní těch chudiniek,

co chtejí jen vodu a kus žvance“, dňa 17.06.2015 zdieľal článok z webu olser.blog.idnes.cz s názvom
„Nucenou kvótu EU přes tisíc běžencu vydržíme, ale co nesneseme, je ebola, HIV, malárie a cholera…“,
dňa 16.06.2015 zdieľal článok z webu kasuka.blog.idnes.cz s názvom „Nakonec možná budeme před
imigrany v obavách o své holé životy utíkat do Ruska“, dňa 15.06.2015 zdieľal článok z webu ac24.cz
s názvom „Takto se chovají imigranti ve francúzském Calais. Berou útokem kolony kamionu“, dňa

11.06.2015 zdieľal odkaz na článok z webu stop-multikulti.cz s názvom „Imigranti a ekonomický přínos?
Ničení cestovního ruchu. Stop multikulturním organizacím a hnutím“, dňa 14.05.2015 zdieľal článok s
názvom „Česko by mělo přijmout přes 500 uprchlíku, velí nové kvóty Bruselu“ a dňa 03.05.2015 zdieľal
video, ktorého nadhľad vyobrazoval konflikt medzi ľuďmi.

15. Podstránka týkajúca sa dôvodu č. 5 (t.j. Zneužíva referendum na svoju kampaň) obsahovala nadpis
„Referendum je kampaň“ a text žalovaných „Keď niečo vyzerá ako kačka, kváka ako kačka, chodí ako
kačka, bude to zrejme kačka a nie labuť. Ak by kandidát I. chcel využiť referendum pre seba prezentáciu,
nerobil by to inak. Chystané referendá budú stáť viac ako 11 000,- EUR z rozpočtu MČ Vajnory. Je
sporné, či pôjde o hospodárne vynaložené peniaze minimálne v jednom z nich - o bývalom letisku.

V prípade, ak by toto referendum bolo platné, jeho výsledok je záväzný iba pre zastupiteľstvo MČ
Vajnory. Pritom to, čo žiada, už v septembri zastupiteľstvo schválilo. Vykopáva teda otvorené dvere.
Tvrdíme to na základe toho, čo zaznelo v televíznej diskusii kandidátov. Z uvedeného vyplýva, že
hospodárnejšie by bolo, kebyže sa zorganizuje občianska petícia bez žiadania referenda. Zastupiteľstvo
splnilo požiadavku občanov aj bez konania samotného referenda, pretože poslancom sa už podpisy

občanov zdali dostatočne relevantné. Zopakujme si to - „morálna rovina referenda“ je to, o čo ide I. M. a
je ochotný na ňu minúť tisíce eur z rozpočtu mestskej časti. Podľa nás ide o dôkaz, že mu o predmetnú
vec vôbec nejde, ale hodí sa mu, do kampane. Vďaka organizovaniu referenda sa ľahšie dostával do
médií (napr. SME). Pôvodne tiež chcel I. M. spojiť referendum s voľbami, čo neodporučilo Ministerstvo
vnútra SR, pretože niektorí členovia petičného výboru sú zároveň kandidátmi vo voľbách. Ako vysvetlila

pracovníčka miestneho úradu, nedošlo by ani k šetreniu financií, keďže ide o samostatné hlasovania.“.
Predmetný text bol doplnený o citácie C. G., C. E. a žalobcu z televíznej diskusie spolu s odkazom na
záznam z tejto televíznej diskusie.

16. Podstránka týkajúca sa dôvodu č. 6 (t.j. Nevie kultivovane diskutovať) obsahovala nadpis

„Neschopnosť viesť diskusiu“ a text žalovaných „I. M. nezvláda ani banálne predvolebné diskusie na
Facebooku. Odbieha od témy, neodpovedá na jasne formulované otázky, slovne napáda, umlčiava,
maže svoje príspevky. Potom ich pridáva ich znova, avšak už bez možnosti diskutovať k nim. Tesne pred
zverejnením tejto webovej stránky sme navyše zistili, že profil I. M. Inovátor už nie je verejne prístupný.“,
pričom súčasťou tejto podstránky boli aj screenshoty z komentárov žalobcu pod jeho facebookovým

príspevkom, ktorými reagoval na komentáre žalovaných a iných osôb.

IV.17. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné články Ústavy SR upravujúce nedotknuteľnosť
osoby a súkromia (čl. 16), právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena,
právo pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a právo na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov o svojej osobe (čl. 19), slobodu
prejavu a právo na informácie a ich obmedzenie (čl. 26), ako aj príslušné články Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd upravujúce právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života
(čl. 8) a právo na slobodu prejavu a jeho obmedzenia (čl. 10), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce ochranu osobnosti (§11 a nasl.), ako aj relevantné rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.

18. Nesporným bolo, že predmetom tohto sporu je konflikt dvoch základných práv a slobôd
garantovaných Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to
práva na slobodu prejavu na jednej strane a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena na strane druhej. Takýto konflikt vo vnútri systému základných práv

a slobôd možno riešiť výlučne len prostredníctvom ich spravodlivého vzájomného váženia, výsledkom
ktorého bude rozhodnutie o prednosti jedného práva voči druhému, keďže všetky základné práva a
slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody.

19. Na základe uvedeného pri strete/konflikte práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti
(t.j. práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena) je súd
povinný skúmať kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí a následne na základe odpovedí na dané otázky
pomocou testu proporcionality určiť, ktoré právo, resp. sloboda má byť uprednostnená (II. ÚS 152/2008).

20. Nad rámec uvedeného súd zdôraznil, že právu na slobodu prejavu priznáva Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) kľúčový význam pre fungovanie demokratickej spoločnosti a preto v rámci
zásad a kritérií uplatňovaných ESĽP pri vážení vyššie uvedených základných práv a slobôd ESĽP (1)
zdôrazňuje úlohy médií ako strážnych psov demokracie a z toho vychádzajúce prísne posudzovanie
zásahov do slobody prejavu médií; (2) poskytuje zvýšenú ochranu šíreniu informácii a myšlienok o

veciach verejného záujmu; (3) tvrdí, že osoby verejne činné alebo verejne známe musia zniesť väčšiu
mieru kritiky než súkromné osoby a preto čím viac bude obsah prejavu súvisieť s verejnou činnosťou
dotknutej osoby, tým viac bude tento prejav chránený slobodou prejavu (4) rozlišuje, či je informácia
skutkovým tvrdením alebo či je hodnotiacim úsudkom, pričom hodnotiace úsudky požívajú vysokú mieru
ochrany, avšak musia aj tie vychádzať z určitého skutkového základu a (5) chráni nielen obsah prejavu,

tvrdenia či myšlienky, ale aj spôsob, resp. formu, ktorými sú vyjadrované.

21. Kto informuje (pôvodcovia kritiky) - Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalovaní ako
pôvodcovia zásahu do súkromia žalobcu sú občania/obyvatelia mestskej časti Bratislava - Vajnory, ide
teda o fyzické osoby, ktoré nemajú postavenie novinárov (ktorým judikatúra ESĽP alebo Ústavného

súdu SR priznáva privilegované postavenie), ani politikov, prípadne politických kandidátov alebo osôb
vykonávajúcich akúkoľvek verejnú funkciu, pričom takouto funkciou nebolo ani členstvo žalovanej v
2. rade v rade školy (bola volená rodičmi detí) a volebnej komisií (kontrola nad volebným procesom,
hoci ide o delegovanú činnosť zo strany politických strán), prípadne členstvo žalovaného v 1. rade vo
finančnej komisii mestskej časti Bratislava - Vajnory, ktoré síce bolo žalobcom tvrdené, avšak nebolo

nepreukázané.

22. O kom sa informuje (osoba zasiahnutá kritikou) - Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že v prípade
žalobcu ide o osobu, ktorá bola v rokoch 2014-2018 poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Bratislava - Vajnory, pričom vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 kandidoval za starostu

Bratislava - Vajnory, a teda od roku 2022 opäť vykonáva mandát poslanca Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava - Vajnory.23. Podľa judikatúry ESĽP sú verejne činné osoby tie, ktoré sa podieľajú na výkone verejnej moci,
na chode štátu a správe vecí verejných a mali by sa verejnosti za svoju činnosť aj zodpovedať.
Základnú kategóriu verejne činných osôb predstavujú politici, pri ktorých na rozdiel od súkromných

osôb, je potrebné pri stanovení rozsahu ich práva na ochranu dobrej povesti a súkromia zohľadniť
verejný záujem na slobodnej diskusii o politických otázkach, keďže práve tá predstavuje nevyhnutný
prvok demokratickej spoločnosti (Oberschlick v. Rakúsko). Zároveň platí, že hranice prijateľnej kritiky
sú u politikov širšie než u bežných súkromných osôb, pričom na rozdiel od súkromnej osoby sa politik
nevyhnutne a vedome vystavuje dôkladnej kontrole každého svojho slova a činu zo strany novinárov,

aj zo strany širokej verejnosti a v dôsledku toho musí preukázať vyššiu mieru tolerancie (Lingens v.
Rakúsko). Za politikov sa považujú najmä predstavitelia zákonodarnej moci, územných samospráv a
vysokí predstavitelia výkonnej moci, pričom aj kandidát na politickú funkciu musí zniesť vyššiu mieru
kritiky voči svojej osobe (B. N. da D. v. Portugalsko). ESĽP teda svojimi rozhodnutiami vytvoril akýsi
rebríček verejne činných osôb podľa miery prípustnej kritiky, pričom na vrchole tohto rebríčka stoja
členovia vlády (Q. v. Španielsko), nasledovaní radovými politiky bez ohľadu na to, či pôsobia celoštátne

(B. v. Rakúsko) alebo lokálne-komunálne (T. v. Poľsko), či iba ako kandidáti na politickú funkciu (T. v.
Poľsko alebo B. v. Portugalsko).

24. Aj Najvyšší súd ČR (v rozhodnutí 30 Cdo 1109/2005) vyslovil, že hranice prijateľnej kritiky sú
adekvátne širšie u politikov než pri súkromnej osobe, pričom rovnako ako ESĽP v rozhodnutí Lingens

v. Rakúsko konštatoval, že politik nevyhnutne a vedome predkladá novinárom a širokej verejnosti na
kontrolu každé svoje slovo a čin, a preto musí prejaviť vyšší stupeň tolerancie. V inom rozhodnutí zase
Najvyšší súd ČR (30 Cdo 923/2004) konštatoval, že vstup do politiky znamená konkludentný súhlas s
väčšoumierouzverejňovaniainformáciíosvojejosobe,atonieleninformáciípozitívnych.AjÚstavnýsúd
SR (II. ÚS 418/2009) vyslovil, že ak ide o zásah do osobnosti osoby verejného záujmu, táto okolnosť má

za následok potrebu posudzovať akceptovateľnú mieru jej tolerancie voči kritickým názorom vysloveným
médiami na jeho adresu a voči miere expresivity použitých výrazov ako zvýšenú.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania, ako aj závery
vyplývajúcezrozhodnutíESĽP,NajvyššiehosúduČRaÚstavnéhosúduSR,žalobcumožnooznačiťako

politika na komunálnej úrovni a preto hranica kritiky, ktorú musí zniesť, je podstatne širšia, resp. najširšia
a tým pádom musí preukázať aj vyššiu mieru tolerancie voči takejto kritike, pričom na uvedené nemala
vplyv ani tá skutočnosť, že v roku 2018-2022 nevykonával mandát poslanca Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava - Vajnory, keďže tak v čase vyhlásenia tohto rozsudku, ako aj v čase prvého
zverejnenia informácii na predmetnej webovej stránke, postavenie (komunálneho) politika mal, pričom

najmä čas zverejnenia kritiky/informácie je najdôležitejším kritériom pre posúdenie postavenia osoby,
ktorej sa kritika/informácia týka. To, že politik istú dobu nevykonáva svoju politickú činnosť aktívne
neznamená, že mu vzniká nárok na to, aby sa kritika voči nemu vyjadrená v časoch jeho aktívnej
politickej činnosti odstránila.

26. Kde sa informuje (miesto kritiky) - Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že miestom kritiky žalobcu
bolonlineverejnýpriestor,atowebovástránkaondruska.niedakujem.sk,ktorájeprístupnákaždému,kto
si predmetnú webovú stránku vyhľadá a teda je potrebná aktívna snaha (konanie) čitateľa predmetnej
kritiky o jej vyhľadanie.

27. Kedy sa informuje (čas kritiky)- Webstránka vznikla pred komunálnymi voľbami v roku 2018, avšak
funguje aj v súčasnosti, teda informácie sú stále verejne prístupné.

28. Čo a ako sa informuje (predmet kritiky a spôsob kritiky) - Podľa judikatúry ESĽP treba starostlivo
rozlišovať fakty (skutkové tvrdenia) a hodnotiace úsudky, pretože kým pravdivosť faktov možno dokázať,

pravdivosť hodnotiaceho úsudku dokázať nemožno. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd
SR (2do 80/2015), ktorý uviedol, že pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi
faktami a hodnotiacimi úsudkami

29. Nemožno teda splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto

požiadavka sama o sebe porušuje slobodu zastávať názory, ktorá tvorí základnú súčasť práva na
slobodu prejavu (B. v. Rakúsko). Avšak platí, že aj napriek tomu, že nie je možné preukazovať pravdivosť
hodnotiaceho úsudku (názoru), aj hodnotiaci úsudok môže byť excesom a nemusí byť v súlade s právom
na slobodu prejavu najmä vtedy, keď hodnotiaci úsudok nemá žiadny faktický (skutkový základ), odktorého by sa odvíjal. A teda tam, kde je tvrdenie hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zásahu
závisieť od toho, či existuje dostatočný skutkový základ pre napadnuté tvrdenia, keďže hodnotiaci
úsudok bez akéhokoľvek skutkového základu, ktorý by ho podporoval, môže byť neprimeraný (De Y.

and N. v. Belgicko a V. v. Slovensko). Zároveň však platí, že pri uvádzaní hodnotiacich úsudkov nie
je vždy potrebné súčasne výslovne uvádzať aj fakty, na ktorých sa názory zakladajú, pretože ak sú
určitéfaktyvšeobecneznáme,médiaprivyjadrovaníhodnotiacichúsudkovnemusiavýslovneodkazovať
na tieto známe fakty. Na základe toho môžu byť hodnotiace úsudky založené aj na zvestiach alebo
príbehoch, ktoré sú širokou verejnosťou považované za pravdivé, pričom nemusia byť preukázané

striktnými faktami (P. P. v. Island).

30. Naopak v prípade skutkových tvrdení je legitímne vyžadovať, aby autor takéhoto tvrdenia preukázal
jeho pravdivosť. Hoci pri hodnotiacom úsudku požiadavka dôkazu pravdy je nesplniteľná, požiadavka
dokázaťvprimeranejmierepravdepodobnosti,žeskutkovétvrdeniebolopravdivé,nepredstavujerozpor
s právo na slobodu prejavu (Europapress Holding d.o.o. v. Chorvátsko).

31. Zároveň však platí, že právo na slobodu prejavu sa vzťahuje nielen na obsah prejavu, ktorý
je prijímaný priaznivo alebo je považovaný za neškodný, ale aj na taký obsah, ktorý uráža, šokuje
alebo znepokojuje štát alebo časť obyvateľstva, čo súhlasí s požiadavkami pluralizmu, tolerancie
a znášanlivosti, bez ktorých nemôže existovať demokratická spoločnosť (Handyside v. Spojené

kráľovstvo). Práve použitie silnejších výrazov v diskusii o veciach verejného záujmu môže byť
prostriedkom ako vyjadriť svoj nesúhlas s určitým konaním a malo by byť obmedzené len v prípadoch,
keď použité výrazy sú celkom neprimerané legitímnemu cieľu kritiky (Lingens v. Rakúsko). Za prípustné
ESĽP považuje aj preháňanie alebo dokonca aj provokáciu (Prager a Oberschlick v. Rakúsko), pričom
aj Najvyšší súd ČR (30 Cdo 3024/2011) pripustil, že v rámci kritiky možno použiť i relatívne ostrejšie

výrazy uskutočňujúce výmenu polemických názor, avšak za predpokladu, že takáto kritika má svoj
základ v príslušných objektívne existujúcich skutkových okolnostiach. Naopak, v prípade tzv. hanobiacej
kritiky, môžu aj hodnotiace úsudky prekročiť medze slobody prejavu a zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti, najmä vtedy, ak v popredí kritiky nestojí vecné vysporiadanie sa s problémom, ale urážanie
poškodeného, prípadne ak sú v kritike použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere

k cieľu kritiky a vyplýva z nich len úmysel kritizovanú osobu uraziť, či znevážiť. To znamená, že právom
prípustnákritikapredpokladá,žeprinejniesúprekročenémedzevecnejakonkrétnejkritiky,jeprimeraná
čo do obsahu i formy a nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky
uznávaného účelu (NS ČR 30 Cdo 1872/2004).

32.Zvykonanéhodokazovaniavyplývalo,žepredmetominformáciiožalobcovisújehovlastnépríspevky
a komentáre zdieľané na jeho vlastnom a verejnosti prístupnom facebookovom profile, teda jeho
vlastná činnosť na verejnosti prístupnom facebookovom profile žalobcu, ktorú žalovaní prostredníctvom
sreenshotov zachytili, zhromaždili a zverejnili na webovej stránke ondruska.niedakujem.sk. a následne
podrobili aj kritickým hodnotiacim úsudkom. Jednotlivé zdieľané príspevky žalobcu boli žalovanými

roztriedenédošiestichtematickýchskupíntýkajúcichsašíreniemyšlienokC.T.,zdieľaniakonšpiračných
webov, príspevkov o vystúpení z NATO a EÚ, Nočných vlkoch, imigrantoch, ako aj zneužitia referenda
na politickú kampaň a neschopnosti žalobcu zvládať predvolebné diskusie.

33. Hneď na úvod potreboval súd zdôrazniť, že predmetná webstránka obsahuje početné tak skutkové

tvrdenie žalovaných, ako aj ich hodnotiace úsudky, pričom v niektorých prípadoch ide aj o ich kombináciu
- tzv. hybridné výroky.

34. Hneď v úvode stránky vyslovili žalovaní ako obyvatelia mestskej časti Bratislava - Vajnory svoj
hodnotiaci úsudok vo forme otázky „chceme antisystémového starostu ?“, teda vyhodnotili osobu

žalobcu, v tom čase kandidáta na starostu predmetnej mestskej časti, ako antisystémového, pričom
takýto pojem býva spájaný s osobami, ktoré sa vymedzujú proti akémukoľvek systému (najčastejšie proti
tomu, ktorý v danom čase v určitom prostredí/krajine existuje), chcú ho zmeniť alebo narušiť. V súvislosti
s niektorými zdieľanými príspevkami žalobcu, ktoré sa týkali napr. zrušenia NATO (viď zdieľané video
s názvom „VIDEO, ktoré musíte vidieť: Piroším o novodobých banderovských obetiach: Zrušme NATO,

požadujme…“) alebo vystúpenia z NATO (viď zdieľaný príspevok zo stránky jednej.parlamentnilisty.cz
s názvom „petice: sběr podpisu pro vypsáni celonárodního referenda o vystoupení České republiky
z EU“) alebo šírenia myšlienok C. T. (viď zdieľané video s prejavom Mariana T.), prípadne smrti V.
Q. ako legendárneho kubánskeho vodcu (viď zdieľaný príspevok R. Q.), teda príspevkami, ktorýchobsah sa týkal zrušenia alebo zmeny súčasného systému, resp. ktorých obsah vyjadroval sympatie
k nedemokratickým režimom - čo v prípade zdieľaného príspevku R. Q. nemožno vyložiť inak, než
týmto spôsobom (keďže V. Q., ktorého R. Q. nazval ikonou medzinárodnej politiky, bol významným

predstaviteľom komunistického režimu), sa mohlo konanie žalobcu spočívajúce v zdieľaných takýchto
príspevkov javiť ako konanie majúce znaky sympatii s antisystémovými názormi, na základe čoho mal
súd za to, že uvedený hodnotiaci úsudok žalovaných „chceme antisystémového starostu ?“ má aspoň z
časti skutkový základ, pričom uvedený hodnotiaci úsudok žalovaných nebolo možné charakterizovať ani
ako tzv. hanobiacu kritiku, ktorej cieľom by bolo žalovaného len uraziť alebo znevážiť bez akéhokoľvek

vecného základu, keďže ten bol daný.

35. Následne webstránka obsahovala 6 dôvodov, pre ktoré bol žalobca podľa názoru žalovaných
nevhodným kandidátom na starostu miestnej časti Bratislava - Vajnory, pričom každý dôvod obsahoval
samostatné tvrdenia žalovaných.

36. Prvý dôvod pozostával zo skutkového tvrdenia žalovaných, že žalobca „Šíril myšlienky T.“, resp.
„Rozširuje myšlienky T. a po upozornení sa ho zastáva.“. V tejto súvislosti žalovaní zároveň zverejnili
screenshot príspevku žalobcu, ktorým zdieľal video s názvom „Prejav C. T. k výročiu Dňa boja za
slobodu a demokraciu“, ku ktorému žalobca pripojil aj vlastný text, v ktorom uviedol, že si týmto
videom rozširuje prehľad, na čo jeden z diskutujúcich ironicky poznamenal, či si žalobca rozširuje

prehľadpočúvanímfašistu,pričomžalobcanapredmetnýkomentárreagovalspôsobom,ktoréhokontext
spočíval v polemike, či predmetný prejav obsahuje vôbec niečo zlé, resp. že obsahuje aj dobré veci.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že žalobca skutočne zdieľal prejav
C. T. a teda skutkové výroky žalovaných o tom, že šíril myšlienky T., resp. ich rozširoval, považoval
súd za pravdivé. Zároveň bolo preukázané, že bol upozornený na možnú nesprávnosť šírenia takýchto

myšlienok, ako aj to, že na šírení takýchto myšlienok žalobca nevidel nič zlé, a preto aj druhá časť
skutkového výroku žalovaných „a po upozornení sa ho zastáva“ mala skutkový základ a teda bola
pravdivá. Zároveň súd zdôraznil, že skutkové tvrdenie vo všeobecne nemusí úplne presne zodpovedať
skutočnosti, dôležité je, aby celkové vyznenie určitej informácie (skutkovej okolnosti) zodpovedalo
pravde (ÚS ČR I. ÚS 156/99), čo možno konštatovať aj v tomto prípade.

37. Z uvedených skutkových tvrdení, ktoré súd považoval za pravdivé, sa odvíjal následný hodnotiaci
úsudokžalovaných,podľaktorýchjezdieľanieprejavuC.T.diskvalifikujúcepreakúkoľvekvolenúpozíciu
vo verejnom živote, a teda ako už súd naznačil, tento hodnotiaci úsudok mal svoj skutkový základ,
keďže žalobca ako osoba uchádzajúca sa o volenú funkciu vo verejnom priestore, zdieľal prejav C.

T., a i napriek tomu, že predmetný hodnotiaci úsudok žalovaných voči žalobcovi nepôsobil priaznivo,
neobsahoval žiadne expresívne a hanebné výrazy a sledoval aj legitímny cieľ. Následným hodnotiacim
úsudkom („Podobne vnímame zdieľanie extrémistov zo strany VZDOR, ktorí hlásajú zrušenie NATO,
vystúpenie z EÚ a šíria ruskú propagandu. Defilé bizardnosti uzatvárajú R. C., V. Q., či film z KĽDR.“)
žalovaní len rozšírili okruh predmetu diskvalifikácie pre kandidáta na volenú funkciu vo verejnom živote,

a to v kontexte zdieľaných príspevkov žalobcom na jeho facebookovej stránke, pričom z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobca zdieľal príspevky zo stránky vzdor.org o zrušení NATO,
resp. príspevky o V. Q., R. C. alebo film z KĽDR a teda aj tento hodnotiaci úsudok žalovaných mal
svoj skutkový základ. Navyše, ako súd uviedol, aj skutkové tvrdenia a aj hodnotiace úsudky môžu
byť založené na skutočnostiach, ktoré sú širokou verejnosťou považované za pravdivé, hoci nemusia

byť preukázané striktnými faktami. To platí aj o výraze „zdieľanie extrémistov“ použitom žalovanými.
Je všeobecne známou skutočnosťou, že strana vzdor prejavuje sympatie k socialistickému zriadeniu
štátu, pričom rovnako známou skutočnosťou je aj to, že tak R. C., ako aj V. Q., možno považovať
za predstaviteľov takýchto nedemokratických režimov, a preto ani použitie relatívne ostrejšieho a
pejoratívnejšieho výrazu „extremista“ v spojení z uvedenými osobami a stranou, resp. v súvislosti so

zdieľanými príspevkami, podľa názoru súdu nebolo úplne bez vecného základu a dokonca sledovalo aj
legitímny cieľ - záujem na ochrane verejného života a jeho demokratického zriadenia.

38. Žalobca zároveň namietal tvrdenia žalovaných o jeho spájaní s režimom fašizmu a komunizmu. Súd
však v tejto súvislosti musel poznamenať, že predmetná webová stránka neobsahuje žiadne skutkové

tvrdenia, prípadne hodnotiace úsudky žalovaných, ktorými by žalobcu priamo spájali z uvedenými
režimami. Inak povedané, predmetná stránka neobsahuje žiadne konkrétne vyjadrenie žalovaných,
ktorým by spájali žalobcu s komunizmom alebo fašizmom, resp. by samotného žalobcu označili za
komunistu alebo fašistu, či osobu sympatizujúcu s komunizmom a fašizmom. Žalobca predmetnúnámietku vyvodil z názvu URL adresy predmetnej podstránky týkajúcej sa šírenia myšlienok T., obsahom
ktorého boli slová „komunizmus a fašizmus“, čo podľa názoru súdu vystihuje výlučne len kontext a obsah
zdieľaných príspevkov žalobcov, teda obsahové zameranie žalobcom zdieľaných príspevkov na jeho

facebookovej stránke.

39. Druhý dôvod, prečo by podľa žalovaných nebol žalobca vhodným starostom, bolo zdieľanie
konšpiračných, resp. dezinformačných médií. V tejto súvislosti vyslovili hodnotiaci úsudok, že „Zdieľanie
médií ako Zem a vek, Slobodný vysielač, Hlavné správy, Parlamentní listy či Aeronet považujeme

za lakmusový papierik hodnôt I. M.“. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca skutočne
zdieľal príspevky z uvedených médií, a teda predmetný hodnotiaci úsudok mal svoj vecný základ.
Zároveň svoj vecný základ mal aj kontext uvedeného (v nadväznosti na nadpis), že uvedené média
patria medzi konšpiračné, resp. dezinformačné, čo vyplýva aj zo stránky konspiratori.sk, ktorá medzi
weby so sporným (konšpiračným alebo dezinformačným) obsah zaradila aj stránky zemavek.sk,
slobodnyvysielac.sk, hlavnespravy.sk alebo aeronet.cz, čo nesporoval ani samotný žalobca, keďže vo

svojejargumentáciilennamietaltúskutočnosť,žepredmetnýzoznamkonšpiračnýchadezinformačných
webov nie je produktom osoby, ktorá by bola kontrolovaná verejnou mocou a ktorej informácie by bolo
možné hodnotiť ako nevyvrátiteľné. Hoci teda žalobca spochybnil uvedený zoznam, nevyvrátil tvrdenia
žalovaných, že predmetné média, ktorých obsah žalobca zdieľal, nie sú konšpiračné/dezinformačné.
Ak teda vychádzame z toho, že tak pri skutkových tvrdeniach a aj hodnotiacich úsudkoch možno

ich vecný základ hľadať aj v skutočnostiach, ktoré sú širokou verejnosťou vnímané za pravdivé, za
takto širokou verejnosťou pravdivú skutočnosť možno vnímať aj označenie určitých médií/webov za
konšpiračné a dezinformačné podľa stránky konšpiratori.sk, a to bez ohľadu na to, že táto stránka nie je
podrobená kontrole verejnej moci (ako to uviedol žalobca) a tým pádom aj tvrdenie žalovaných o tom,
že predmetné média, ktorých obsah žalobca zdieľal, sú konšpiračné/dezinformačné, možno považovať

za pravdivé. Zároveň, ako súd už vyššie uviedol, ani tento hodnotiaci súdok žalovaných neobsahoval
žiadne expresívne alebo hanebné výrazy, pričom podľa názoru súdu sledoval aj legitímny cieľ.

40. V nadväznosti na to, žalovaní uviedli skutkové tvrdenie, že žalobca „Zdieľa bez komentára
alebo s poznámkou, že rozširuje obzory“, ktoré podľa vykonaného dokazovania súd považoval za

pravdivé, keďže skutočne žalobca v prevažnej väčšine zdieľal príspevky na facebooku bez akéhokoľvek
komentára, pričom pravdivé bolo aj to, že v prípade zdieľania prejavu C. T. uviedol, že si ním rozširuje
obzory. Vecný základ mal aj hodnotiaci úsudok žalovaných, že žalobca sa od zdieľaných príspevkov
žalobca nedištancoval a teda neexistujú pochybnosti, že sa s nimi stotožňuje, keďže z vykonaného
dokazovania, ako súd vyššie uviedol, vyplynulo, že žalobca predmetné príspevky zdieľal buď bez

akéhokoľvek komentára, resp. s komentárom, že si rozširuje obzory, z čoho možno vyvodiť záver,
že sa od nich nedištancoval, resp. že sa s nimi mohol stotožňovať. Na základe uvedeného sa súd
nemohol stotožniť s argumentom žalobcu, že dôvodom zdieľania predmetných príspevkov bola jeho
snaha iniciovať diskusiu, resp. oboznámiť sa s názormi občanom v jeho okolí, keďže táto jeho pohnútka
z vykonaného dokazovania nevyplývala. Ak na jednej strane žalobca argumentoval tým, že kritika

žalovaných vo vzťahu k žalobcovi nebola objektívna z dôvodu, že zvolili len jednostranný pohľad
na konanie žalobcu, ani samotný žalobca v záujme vyvolania diskusie o určitej ním zdieľanej téme,
nezvolil práve spôsob, ktorý by sa dal nazvať objektívny, keďže zdieľal príspevky z konšpiračných a
dezinformačných stránok, čo samo o sebe akúkoľvek snahu o objektívnom informovaní a vyvolaní
objektívnej diskusie znemožňuje a popiera.

41. Tretím dôvodom, prečo by mal byť žalobca podľa žalovaných nevhodným starostom, boli proruské
príspevky, resp. príspevky proti NATO a EÚ. V tejto súvislosti žalovaní uviedli skutkové tvrdenie, že „I. M.
zdieľa posty za vystúpenie z NATO a EÚ, či spochybňujúce našu spoluprácu so zahraničnými partnermi“,
ktoré súd považoval opäť za pravdivé, keďže z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca skutočne

zdieľal príspevky s tematikou vystúpenia z Európskej únie alebo NATO, resp. príspevky spochybňujúce
spoluprácu s NATO, pričom k jednému príspevku uviedol, že reakcieschopnosť NATO je len smiešnou
zámienkou na to, aby sa sem nasáčkovali poradcovia z USA. Za rovnako pravdivé a vyplývajúce z
vykonaného dokazovania možno považovať aj skutkové tvrdenie žalovaných o organizovaní hlasovania
pre občanov za/proti pracovisku Slovenskej jednotky NFIU vo Vajnoroch. Za pravdivé súd považoval

aj ďalšie skutkové tvrdenia žalovaných, podľa ktorého žalobca prirovnával pôsobenie 20 spojeneckých
vojakov v NFIU s pobytom ruských okupantov po auguste 1968, keďže v rámci diskusie pod jeho
príspevkom o ankete týkajúcej sa základni NFIU vo Vajnoroch sám žalobca uviedol, že „...20 dobre
vyškolených špecialistov dokáže spoločnosť postupne slušne infikovať a poškodiť. Takže nesúhlasímani keby ich malo byť 5. Nech prídu na cvičenie, ale nemusíme ich tu mať natrvalo ako po 68r.“ a teda
z kontextu jeho komentára bolo zjavné, že predmetnú situáciu pripodobnil k roku 1968 tak, ako tvrdili
žalovaní.

42. Podstránka s názvom „Ruská propaganda“ obsahovala skutkové tvrdenie žalovaných, že „I. M.
zdieľal veľké množstvo proruskej propagandy zo slovenských a českých dezinformačných webov,
či priamo z ruských zdrojov. Témou bolo vítanie Nočných vlkov v Bratislave, Ukrajina, G., či
ruská armáda.“. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca skutočne zdieľal príspevky

o Nočných vlkoch, o ktorých je všeobecne známou skutočnosťou, že ide o organizáciu aktívne
podporujúcu ruského prezidenta a šíriacu ruskú propagandu, a preto predmetné skutkové tvrdenie
žalovaných súd vyhodnotila ako pravdivé. Hoci žalobca namietal, že nepropagoval Nočných vlkov a
ani sa k nim nevyjadroval pochvalne alebo obdivne, súd sa s jeho námietkou nestotožnil, keďže už
len samotný obsah zdieľaných príspevkov, vykresľujúci Nočných vlkov v pozitívnom svetle, vyvracal
žalobcovu námietku.

43. Štvrtým dôvodom, prečo by mal byť žalobca podľa žalovaných nevhodným starostom, bolo
šírenie nenávisti voči migrantom a šírenie nenávistných príspevkov počas zriaďovania pracoviska
cudzineckej polície na regrútskej ulici. V tejto súvislosti žalovaní uviedli skutkové tvrdenie, že „I. M.
strašil imigrantami pri zriadení pracoviska cudzineckej polície na Regrútskej ulici. Mala sa vraj zhoršiť

kvôli tomu bezpečnostná situácia v mestskej časti“, ako aj skutkové tvrdenie, že žalobca „Zdieľal
nesúvisiace články strašiace imigrantami z dezinformačných médií alebo nenávistné komentáre k
správam bežných médií.“. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca v
súvislosti s témou migrácie zdieľal videá, ktorých nadhľadové obrázky (ktorých jedinou úlohou je zaujať
pozornosť možného sledovateľa - teda jeho účinok je rovnaký ako pri titulku článku) vyvolávali pocit

násilia voči osobám tmavšej pleti, ako aj videá a články, ktoré sprevádzali texty spájajúce migrantov
so zlom (napr. rabovaním, útokmi na kamióny, ničením cestovného ruchu) alebo chorobami ako ebola,
HIV, malária a cholera, na základe čoho bol súd toho názoru, že žalobcom zdieľané príspevky ohľadom
migrácie bolo možné označiť ako nenávistné a spôsobilé vyvolať strach občanov pred migrantami a
preto tvrdenie žalovaných o šírení nenávisti voči migrantov, ako aj o strašení imigrantami, považoval súd

za pravdivé. Hoci žalobca v tejto súvislosti argumentoval tým, že nikdy neuverejňoval žiadne nenávistné
statusy voči migrantom, z vykonaného dokazovania, ako súd vyššie opísal, vyplýval opak jeho tvrdenia.

44. Piatym dôvodom, prečo podľa žalovaných by bol žalobca nevhodným kandidátom na starostu, bolo
zneužitie miestneho referenda žalobcom na svoju kampaň, a teda žalovaní vyslovili svoj hodnotiaci

úsudok, v rámci ktorého žalobcom iniciované miestne referendum prirovnali k jeho kampani, teda
vyslovili domnienku, že žalobca predmetné referendum využil ako seba prezentáciu. V tejto súvislosti bol
súd toho názoru, že keďže sa miestne referendum naozaj aj konalo, a to na základe iniciatívy žalobcu,
predmetný hodnotiaci úsudok žalovaných mal skutkový základ a preto ho súd nemohol považovať
za neprimeraný. Rovnako tiež šiesty žalobcami uvedený dôvod, prečo by bol žalobca nevhodným

kandidátom na starostu, a to neschopnosť viesť diskusiu, predstavoval hodnotiaci úsudok, spočívajúci
v názore žalovaných na žalobcove komunikačné schopnosti v rámci diskusií, pričom aj v tejto súvislosti
musel súd poukázať, že išlo o primerané hodnotiace úsudky žalovaných, ktoré mali svoj skutkový základ
v diskusiách, ktorých bol žalobca účastný. Zároveň tieto hodnotiace úsudky neobsahovali ani žiadne
expresívne alebo hanebné výrazy.

45. Súd zároveň musel pripomenúť, že všetka žalovanými zverejnená kritika vo forme hodnotiacich
úsudkov na predmetnej webovej stránke bola vyslovená v čase volebnej kampane vo vzťahu k
politickému kandidátovi, ktorého miera akceptácie kritiky je najširšia, pričom aj napriek možno
niekedy ostrejším výrazom (ako napr. antisystémový, konšpirácie, proruská propaganda), tieto sledovali

legitímny cieľ a to verejný záujem žalovaných na výsledku komunálnych volieb - od ktorého závisela
následná správa veci verejných. Takáto kritika predstavuje základný pilier demokratickej spoločnosti, v
ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotiace úsudky, čo
platí aj o osobách, ktoré verejné veci zhmotňujú, pričom aj pri takejto kritike platí z princípu demokracie
vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (II. ÚS 326/09).

46. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol, keďže žalovanými vyslovenú kritiku uvedenú na webovej stránke
ondruska.niedakujem.sk vo forme skutkových tvrdení považoval za pravdivú a vo forme hodnotiacichúsudkov zase za založenú na dostatočných skutkových základoch bez použitia expresívnych alebo
hanebných výrazov, pričom i napriek tomu, že predmetnú kritiku bolo možné považovať za nie priaznivú
vo vzťahu k žalobcovi, mala legitímny cieľ, keďže sledovala záujem žalovaných ako občanov miestnej

časti Bratislava-Vajnory na správe vecí verejných s tým, že v čase jej vyslovenia bola namierená voči
osobe žalobcu ako komunálneho politika, resp. kandidáta na funkciu v komunálnej politike, ktorého
hranica kritiky je podstatne širšia, resp. najširšia spomedzi všetkých osôb, na základe čoho musí
preukázať aj vyššiu, resp. najvyššiu mieru tolerancie voči takejto kritike, a preto súd žalovanými
vyslovenú kritiku považoval za prípustnú a oprávnenú a zároveň za objektívne nemožnú zasiahnuť do

práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti.

47. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k žalobcom tvrdenému ohrozeniu jeho osobných údajov
žalovanými súd len v skratke uviedol, že podstata skutkových a hodnotiacich úsudkov žalovaných
vychádzala z vlastných príspevkov a komentárov žalobcu, ktoré boli verejnosti prístupné na jeho
verejnom facebookovom profile, a teda ak by tieto žalobcom dobrovoľne a verejne zverejňované a šírené

príspevky a komentáre predstavovali osobitnú kategóriu osobných údajov podľa § 9 ods. 1 zákona
č. 18/2018 Z.z. - napr. jeho politické názory, neplatil by pre ich spracúvanie podľa § 9 ods. 2 tohto
zákona zákaz, keďže ako súd vyššie uviedol, tieto osobitné kategórie osobných údajov zverejnil samotný
žalobca ako dotknutá osoba podľa tohto zákona. Na základe uvedeného súd argumentáciu žalobcu
ohľadom ohrozenia jeho osobných údajov považoval za nedôvodnú. Za nedôvodnú tiež považoval

argumentáciu žalobcu ohľadom neobjektívnosti a nestrannosti kritiky žalovaných, keďže už samotná
povaha hodnotiaceho úsudku/kritiky v sebe obsahuje prvok subjektívnosti, čo je prirodzený dôsledkom
toho, že ľudia nevnímajú rovnakú situáciu rovnako, resp. jej nepripisujú rovnaký význam atď. Vo vzťahu
k nevykonaným dôkazom navrhnutých tak zo strany žalobcu, ako aj žalovaných, súd uviedol, že podľa
§ 185 ods. 1 C.s.p. nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy ale len tie, ktoré sú potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade mal súd za to, že boli vykonané len tie dôkazy,
ktorénazistenierozhodujúcichskutočnostístačili(t.j.stranamisporupredloženélistinnédôkazy),pričom
vykonanie výsluchov strán sporu a žalobcom navrhnutých svedkov súd považoval za nadbytočné a
nehospodárne (ako už vyššie uviedol).

48. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovaným
ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal plný nárok na náhradu trov konania od
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 27, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023