Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200365
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200365.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GYM 1 s.r.o., so sídlom ŠH Znievska 1/A, 851 05
Bratislava, IČO: 35 951 559, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO:
36727334,protižalovanému:InšpektorátpráceNitra,sosídlomJelenecká49,95038Nitra,IČO:00398
551, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-53-50-2.3/P-B25-21, reg. č.
IPNR/IPNR_OPPV/ON/ 2021/3460 zo dňa 19.04.2021 a Dodatku č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie

práce č. INA-53-50-2.3/D-B25-21 zo dňa 17.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou zo dňa 15.07.2021, podanou na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rovnakého dňa,
sa žalobca domáhal zrušenia Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-53-50-2.3/P-B25-21, reg. č.
IPNR/IPNR_OPPV/ON/ 2021/3460 zo dňa 19.04.2021 (ďalej len „Protokol“) a Dodatku č. 1 k Protokolu
č. INA-53-50-2.3/D-B25-21 zo dňa 17.05.2021 (ďalej len „Dodatok“) a vrátenia veci na ďalšie konanie
žalovanému.

2. Protokol podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o inšpekcii práce“) sumarizuje zistenia inšpekcie práce, ktorá bola u žalobcu vykonaná v období
od 09.03.2021 do 19.04.2021. V rámci inšpekcie práce bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho

zamestnávania, spočívajúce vo využívaní závislej práce dvoch fyzických osôb v mobilnom odberovom
mieste bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (bližšie popísané v bode 1.
zistených nedostatkov Protokolu), konkrétne došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“). Nelegálne
zamestnávanie bolo zistené dňa 09.03.2021 o 14:25 hod. a doba trvania nelegálneho zamestnávania

bola od 09.03.2021.

3. V rámci opatrení podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce inšpektor práce uložil zamestnávateľovi
povinnosť (i) prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin uvedeného
v bode 1. do troch dní po uzatvorení Protokolu; (ii) doručiť Inšpektorátu práce Nitra písomnú správu
o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po

uzatvorení Protokolu. Protokol prevzal žalobca dňa 19.04.2021.4. Predmetom Dodatku je sumarizácia vyjadrenia žalobcu ako kontrolovaného subjektu k Protokolu,
ktoré bolo doručené žalovanému dňa 27.04.2021, a zhodnotenie žalovaného, že zamestnávateľ
neuvádza žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by pozmeňovali obsah Protokolu.

Inšpektor práce berie predmetné vyjadrenie na vedomie a Protokol zostáva bez zmien.

5. Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu pre vydanie Protokolu a že jeho závery
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež namieta postup v správnom konaní
v rozpore so zákonom. Protokol je arbitrárny a bez uvedenia skutočností, ktorými by žalovaný

preukázal naplnenie jednotlivých znakov závislej práce. Žalobca tvrdí, že dobrovoľná práca fyzických
osôb v rámci mobilného odberného miesta nenapĺňa ani jeden znak závislej práce. Poukazuje na
zmluvu o spolupráci uzavretú medzi žalobcom a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky
i na rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava týkajúce sa krízovej situácie
v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej
republiky.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.09.2021 tak, že žalobu navrhol zamietnuť v celom
rozsahu,nakoľkožalobcanepredložilžiadnerelevantnédôkazy,ktorébymohlibyťspôsobilénazrušenie
napadnutého Protokolu v spojení s Dodatkom. Žalovaný uvádza, že Protokol nevyvodzuje deliktuálnu
zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne posúdenie

veci. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte poskytuje žalobcovi ako účastníkovi takéhoto
konania záruky spravodlivého procesu. Žalovaný uvádza, že v tejto právnej veci bolo správne konanie
vo veci uloženia pokuty vedené Inšpektorátom práce Nitra podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov prerušené do právoplatného
rozhodnutia správneho súdu z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke podaním správnej

žaloby zo dňa 15.07.2021.

II.

7. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave a bola vedená pod sp. zn.

NR-11S/97/2021.

8. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.13. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

16. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov.

17. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

III.

18. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade podanej žaloby, preskúmať žalobcom napadnuté
správne akty. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom
generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú
všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých,
ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

19. Správny súd tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré
nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu

verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu
alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či
už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Za
týmto účelom sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho
spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu

v danej veci.

20.OpatrenímsanaúčelySSProzumiesprávnyaktvydanýorgánomverejnejsprávyvadministratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posúdení otázky, či určitý akt orgánu verejnej správy je opatrením,

má preto zásadný význam, (i) či bol vydaný v administratívnom konaní a zároveň, (ii) či ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté. Naopak, bez právneho významu je v tomto smere označenie aktu orgánu verejnej správy.

21. Priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby

aktom orgánu verejnej správy na účely SSP nie je bližšie (explicitne) normatívne vymedzený. Je však
zrejmé, že ním možno rozumieť situáciu, kedy akt orgánu verejnej správy môže ovplyvniť právnu pozíciu
určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby tak, že jej postavenie po vydaní aktu orgánu verejnej
správy bude iné ako pred jeho vydaním. Naopak, o priamy dotyk práv, právom chránených záujmov
alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy nepôjde vtedy, ak

vplyv predmetného aktu na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby bude iba sprostredkovaný alebo pôjde iba o vplyv zasahujúci faktický záujem fyzickej osoby alebo
právnickej osoby.22. Správny súd je toho názoru, že žalovaný napadnutými správnymi aktmi len konštatoval porušenie
konkrétne vymedzených ustanovení zákona o nelegálnej práci a uložil povinnosť „prijať opatrenia na
odstráneniezistenéhoporušeniapredpisovaichpríčin“,pričomProtokolomvspojenísDodatkomnebolo

autoritatívne zasiahnuté do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu. S nedoručením
správy o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote stanovenej
Protokolom nespája zákon o inšpekcii práce žiadne priame právne následky. Samotný inšpektor práce
spísaním protokolu neuskutočňuje správne konanie a jeho inšpekčná/kontrolná činnosť, ktorej výsledky
sú spísané v protokole o inšpekcii práce, nemá povahu právne záväzného rozhodnutia. Inšpektor práce

nemá zákonom priznané žiadne prostriedky bezprostredného donútenia kontrolovaného subjektu na
presadenie týchto opatrení. Je tiež potrebné uviesť, že ani žalobca v správnej žalobe nijako neuviedol,
aký priamy zásah do práv, povinností či jeho právom chránených záujmov utrpel vydaním Protokolu
v spojení s Dodatkom, resp. že by tým nejaký zásah do práv, povinností či právom chránených záujmov
hrozil.

23. Súčasne nemôže obstáť argumentácia, že by tým, že Protokol konštatuje porušenia zákona
o nelegálnej práci malo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu na podklade
obligatórnej povinnosti uložiť pokutu podľa § 68a ods. 12 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uložia pokutu právnickej

osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci vo výške
od X.XXX,- eur do XXX.XXX,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb
súčasne, najmenej X.XXX,- eur. Konanie o uložení pokuty je samostatným konaním, v rámci ktorého
správny orgán aplikuje určitú mieru správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Zároveň môže aj žalobca
v rámci tohto konania namietať samotné podkladové akty, ktoré môžu byť až v rámci súdneho prieskumu

samotného rozhodnutia o uložení pokuty aj predmetom správneho súdneho prieskumu realizovaného
správnym súdom. Správny súd teda konštatuje, že až rozhodnutie, ktorým bude prípadne žalobcovi
uložená sankcia za zistené porušenia zákona o nelegálnej práci, bude správnym aktom, ktorým budú
zasiahnuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým bude prípadne
žalobca napádať zákonnosť takéhoto rozhodnutia, bude priestorom, v rámci ktorého bude môcť žalobca

namietať zistenia uvedené v Protokole v spojení s Dodatkom, a v rámci ktorého bude môcť správny súd
tieto podkladové akty riadne preskúmať.

24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnutým Protokolom a Dodatkom nie sú a nemôžu byť
subjektívne práva žalobcu priamo dotknuté. Napadnutý Protokol a ani Dodatok preto nie sú opatreniami,

keďže nespĺňajú jeden z definičných znakov opatrenia (atribút „priamosti“).

25. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že judikatúra kasačného súdu potvrdzuje, že výsledky
kontrolnej činnosti, aké sú aj predmetom tohto súdneho konania, môžu byť predmetom samostatného
súdneho prieskumu len v prípade, ak ukladajú povinnosti či opatrenia, ktorými by zasahovali do práv

a právom chránených záujmov žalobcu. V tomto smere správny súd odkazuje na právny názor vyjadrený
uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát
NSS“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, podľa ktorého: „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté
v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“,

niejespôsobilézasiahnuťdopráv,povinnostíalebooprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či
osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne
povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“.

26. Napriek citovanému záveru, správny súd musí skúmať za podmienok konkrétneho konania
a konkrétneho znenia Protokolu, či došlo k zásahu do práv. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP vyplýva,
že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností
prípustný. Aj citované uznesenie veľkého senátu NSS uvádza, že je úlohou správneho súdu pri skúmaní

podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej
správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto
subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto právazasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o
jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

27. Správny súd preskúmal napadnuté správne akty a na podklade administratívneho spisu zistil,
že obsahom Protokolu v spojení s Dodatkom je konštatovanie o porušení zákazu nelegálneho
zamestnávania a uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia a informovať
inšpektorát práce o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení. Na základe uvedeného a na
podklade ustanovení v danom čase platného a účinného zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej

práci má správny súd za preukázané, že napadnutými správnymi aktmi neboli nijako dotknuté práva
a právom chránené záujmy žalobcu, neboli mu uložené žiadne povinnosti porovnateľné s povinnosťami
podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce a ani z právnej úpravy nevyplývajú žiadne
priame dopady identifikovania porušenia zákona inšpektorom práce na právne postavenie žalobcu. To
sa môže zmeniť až rozhodnutím prijatým v správnom konaní, ktorým bude udelená sankcia za potvrdené
porušenie zákonných povinností. V danom konaní, ktoré už bolo podľa žalovaného začaté, no ktoré je

prerušené do rozhodnutia správneho súdu v tomto konaní, bude môcť žalobca plne využiť svoje práva
účastníka konania a rozporovať právny názor inšpektora práce na zistený skutkový stav.

28. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru, že napadnuté správne
akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení

s § 7 písm. e) SSP odmietol.

29. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom
nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

30. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od jeho doručenia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).