Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324011110
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324011110.1

Uznesenie

Krajskýsúdv Nitre,v senátezloženomz predsedníčkysenátuMgr.AdrianyNémethovejasudcovJUDr.
Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre zločin krádeže
podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B., proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 14.02.2025, sp. zn. 4Nt/109/2024, na neverejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 3. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 9 odsek 2, odsek 4
písmeno a/ zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody zamietol návrh odsúdeného A. B.
(ďalej len „odsúdený“), na preradenie na ďalší výkon trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu

Komárno sp.zn. 2T/47/2017 zo dňa 18.01.2018, právoplatným dňa 14.06.2018 v spojení s uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4Pp/56/2021 zo dňa 17.12.2021 v spojení s uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4Pp/56/2021 zo dňa 17.05.2023 a v spojení s uznesením
Okresného súdu Levice sp.zn. 7Nt/16/2024 zo dňa 16.12.2024 a výkon trestu odňatia slobody v trvaní
3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého
mu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 23T/51/2023 zo dňa 28.09.2023,

právoplatným dňa 13.11.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 7Nt/16/2024 zo
dňa 16.12.2024 a výkon trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
sp.zn. 2T/110/2011 zo dňa 11.09.2013 právoplatný v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp.zn.
3To/122/2014 dňa 20.01.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4Pp/56/2021 zo dňa 17.12.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

4Pp/56/2021 zo dňa 17.05.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp.zn. 7Nt/16/2024 zo
dňa 16.12.2024 a v spojení s rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/110/2011 zo dňa
13.09.2024 z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí
dospel k záveru, že zákonné podmienky pre preradenie odsúdeného z ústavu so stredným stupňom

stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nie sú splnené. Z hodnotenia odsúdeného
ústavom na výkon trestu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o
významnejšej aktivite odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania. Podľa názoru súdu I. stupňa
odsúdený svojím správaním sa počas výkonu trestu, aj napriek dvom udeleným pochvalám, dostatočne
nepreukázal svojou osobnou aktivitou negatívny postoj k páchanej trestnej činnosti, ani snahu o svoje
polepšenie sa v budúcnosti. V tomto smere sa odsúdený javí skôr ako pasívny užívateľ pobytu vo

výkone trestu odňatia slobody bez vlastného aktívneho prístupu, ktorý by mohol zakladať záver o
vhodnosti jeho preradenia do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd I. stupňa poukázalnajmä na závery hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu, podľa ktorého si nevytvoril podmienky
k preradeniu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a tiež na porušenia ústavného poriadku v
podobe pokusu prebrať inú stravnú dávku, než mu prináleží, tetovanie sa, prechovávanie nepovolenej

veci, drzé a arogantné správanie k príslušníkovi zboru počas eskorty a nadväzovanie nepovoleného
kontaktu. Taktiež poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplýva, že sa 12-krát
dostal do rozporu so zákonom, čo nepoukazuje na jeho kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti.
Zdôraznil, že odsúdený bol po prvýkrát uznaný vinným a odsúdený v roku 2009 už ako 19 ročný,
pričom následne bol s takmer pravidelnou periodicitou uznávaný vinným pre úmyselné trestné činy a boli

mu takmer výlučne ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Aj napriek opakovanému výkonu
trestu odňatia slobody odsúdený stále pácha trestnú činnosť, preto je podľa názoru súdu I. stupňa
zrejmé, že ani predchádzajúca niekoľkonásobná izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo
výkone trestu v ústave so stredným stupňom stráženia, nemala doposiaľ na odsúdeného dostatočný
preventívny a výchovný účinok, preto výchovný vplyv nepodmienečného trestu odňatia slobody je
namieste skôr posilniť. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd I. stupňa dospel k záveru, že

na odsúdeného bude naďalej potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia
slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s
citovanými ustanoveniami zákona žiadosť odsúdeného o preradenie z ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ako nedôvodnú
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú nijakým
spôsobom neodôvodnil.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného

poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy
súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o

tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky na preradenie
na ďalší výkon trestov odňatia slobody z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, sú opodstatnené
a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá
ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné

preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.
K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd dopĺňa, že odsúdený počas výkonu trestov splnil iba formálnu
podmienku zo zákonných podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 9 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v platnom
znení (vykonal tretinu trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia – odsek 4

písmeno a/), avšak nesplnil materiálnu podmienku a to, že neplní program zaobchádzania (odsek
2). Ako vyplýva z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, kam bol
odsúdený premiestnený dňa 25.04.2024 z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Nitra, správanie a vystupovanie odsúdeného nie je vždy na požadovanej úrovni, porušil ústavný
poriadok tým, že sa pokúsil prebrať inú stravnú dávku, nechal sa tetovať, prechovával nepovolenú

vec, bol drzý a arogantný počas eskorty a nadväzoval nedovolený kontakt. Jeho aktivita pri plnení
programu zaobchádzania nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni, v minulosti boli v jeho správaní
opakovane zaznamenané nedostatky, preto neodporúčal jeho preradenie. Samotná skutočnosť, že
odsúdený bol v troch prípadoch disciplinárne odmenený, vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia
a opakovane vykonávané nepodmienečné tresty odňatia slobody, nepredstavuje relevantný dôvod na

zmenu spôsobu výkonu trestu. Nadriadený súd sa preto stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že
odsúdený nesplnil materiálnu podmienku, určenú ustanovením § 9 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone
trestu odňatia slobody v platnom znení na jeho preradenie na ďalší výkon trestov odňatia slobody
z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Nadriadený súd je toho názoru, že je nevyhnutné,

aby odsúdený pokračoval vo výkone trestov odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, do ktorého bol zaradený odsudzujúcimi rozhodnutiami.Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.