Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201979
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201979.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. F. E. G., H. I. X, XXX XX G. proti žalovanému: J. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX B. K., o zaplatenie 4.100 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 15.7.2024 žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu 4.100 eur s príslušenstvom a tiež náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že ako predseda športového klubu A. L., K.: XXXXXXXX (ďalej aj ako

„A. L.“) zháňal sponzorov na bežecké preteky v C. a v okolí. Našiel kontakt aj na žalovaného a jeho M.
F. J., J. J. J. XX, H., cez zlaté stránky v marci roku 2014 a potom za ním prišiel v apríli 2014. Osobne
mu vysvetlil, že organizuje preteky cez bežecký klub A. L. a ako bude mať na bežeckých pretekoch
reklamu. A ak podpíše zmluvu o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule M. F. J. J. A. L.,
tak si môže uvedené dať do nákladov firmy. V B. XXXX zmluvu o prenájme priestorov na umiestnenie
reklamnej tabule podpísali a takisto aj v rokoch XXXX F. XXXX podpisovali zmluvy o prenájme priestorov
na umiestnenie reklamy, pričom na zmluve bola napísaná vyššia suma ako mu sľúbil žalovaný. Reklama

M. F. J. na bežeckých pretekoch bola vykonaná podľa zmlúv. K tomu žalobca dal žalovanému 20 ks
pracovného oblečenia monteriek a 4 týždenné pobyty v C. H. so všetkými službami, ubytovaním,
stravou, procedúrami a voľným vstupom do wellness. Žalovaný mu nevyplatil celú sumu zo zmlúv
o prenájme priestorov za roky XXXX, XXXX F. XXXX. Preto mu vznikla škoda tým, že dal žalovanému
veci v sume 4.100 eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.11.2024 uviedol, že žalobca sa podanou

žalobou domáha zaplatenia sumy 4.100 Eur s 5 % úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia a to
na základe Zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule, ktorá mala byť uzatvorená
medzi bežeckým klubom A. L. v C. a J. F. J., J. XX, H., ktorej predmetom malo byť umiestnenie
reklamnej tabule J. F. J. na bežeckých pretekoch usporiadaných jeho bežeckým klubom A. L. N. C..
Žalobca tento svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy žiadnym spôsobom nepreukázal a to ani
predložením uvedených zmlúv ani príjmových a výdavkových dokladov, ktoré mali byť podľa jeho
tvrdenia v súvislosti s uzatvorením predmetných zmlúv vyhotovené a podpísané. V uvedenom období

však so žalobcom žiadne zmluvy neuzatvoril ani nepodpísal. Vykonával podnikateľskú činnosť ako
fyzická osoba- podnikateľ, zapísaný do živnostenského registra pod obchodným menom – J. D. –
F. (K.: XXXXXXXX). Výkon tejto podnikateľskej činnosti ukončil k X.X.XXXX z dôvodu odchodu do
predčasného starobného dôchodku. V rokoch XXXX, XXXX F. XXXX žiadnu podnikateľskú činnosť akofyzická osoba nevykonával. Keďže podnikateľskú činnosť nevykonával, nepotreboval ani žiadnu svoju
obchodnú činnosť propagovať formou reklamy (umiestnením reklamnej tabule). Na základe uvedených
skutočnosti je zrejmý nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnej veci vyplývajúcej

z toho, že aj keď v podanej žalobe žalobca označil za žalovaného jeho ako fyzickú osobu, v žalobe
uvádza, že uvedené Zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule uzatvoril so J. F.
J.. V roku XXXX bola založená obchodná J. F. – H., J., so sídlom J. XX, H., K.: XX XXX XXX, v ktorej
bol jedným zo spoločníkov do roku XXXX. Nikdy však v uvedenej spoločnosti nebol zamestnancom ani
konateľom, nebol teda oprávnený za túto spoločnosť žiadne zmluvy uzatvárať. Nemá žiadnu vedomosť

o tom, že by mu žalobca niekedy poskytol ním uvádzané plnenie vo forme pracovného oblečenia
a pobytov v C. H.. Nakoľko sa žalobca domáha zaplatenia sumy 4.100 Eur s 5 % úrokom z omeškania od
30.12.2016dozaplateniazoZmlúvoprenájmepriestorovnaumiestneniereklamnejtabuleuzatvorených
v rokoch XXXX, XXXX F. XXXX t.j. z obchodných záväzkových vzťahov, vzniesol námietku premlčania
uplatnených peňažných nárokov. Žiadal žalobu ako zjavne nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalovaný v replike zo dňa 23.12.2024 uviedol, že sa domáha zaplatenia od žalovaného nie na základe
zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule v rokoch XXXX, XXXX, XXXX, ale na
základe toho, že za tie roky bola na zmluve napísaná väčšia suma, ako mu vyplatil žalovaný. Keď
podpisovali zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule s príjmovými a výdavkovými
dokladmi za každý rok, žalovaný mu na začiatku zaplatil z tam uvedených súm iba 10 % s tým, že zvyšok

sumy mu vyplatí za každý rok, ak mu žalobca prinesie podklady, ako bola vykonaná reklama firmy na
bežeckých pretekoch, za ten ktorý rok. Okrem toho žiadal žalovaný, aby mal niečo pre seba, tak mu
žalobca každý rok dal zopár kusov pracovného oblečenia monteriek a pár pobytov v C. H. so všetkými
službami, ubytovaním, stravou, procedúrami a wellness. Po tom, ako žalovanému doniesol podklady
o realizovaní reklamy na bežeckých pretekoch, tak žalovaného žiadal, aby mu doplatil zvyšnú sumu

podľa zmluvy. Po odovzdaní dokladov a požiadavke na doplatenie sumy mu žalovaný povedal, že nemá
a že mu zaplatí neskôr, stále sa vyhováral a sľuboval. A tak mu žalovaný nezaplatil sumy z týchto zmlúv
o prenájme. Pravdou je, že sa nedomáha týchto súm zo zmlúv o prenájme priestorov na umiestnenie
reklamnej tabule, ale za to, čo mu dal a to pracovné oblečenia montérky a pobyty v C. H.. Tie veci mu
nedalzadarmo,lebomunezaplatilzvyšnésumyzazmluvyoprenájme.Pokiaľideonámietkupremlčania

má za to, že išlo o úmyselné nezaplatenie, preto sa má uplatniť desaťročná premlčacia lehota.

4. Žalovaný v duplike to dňa 16.1.2025 uviedol, že žalovaný v replike neuvádza žiadne nové skutočnosti,
jeho vyjadrenie pôsobí zmätočne a nejasne, keď uvádza, že základom ním uplatneného nároku nie
je zmluva o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule, ktorá mala byť uplatnená medzi

bežeckým klubom A. L. N. C. a J. F. J. , J. XX, H. a ktorej predmetom malo byť umiestnenie reklamnej
tabule spoločnosti F. J. na bežeckých pretekoch usporiadaných jeho bežeckým klubom A. L. N. C., tak
ako to uviedol v žalobe, ale ním má byť dodanie pracovného oblečenia – monteriek a pobytov v C.
H., ktoré mali byť údajne poskytnuté. Vzápätí však opätovne poukazuje na to, že mu nemal doplatiť
dohodnutú sumu zo zmluvy o prenájme priestorov. Žalovaný zotrval na námietkach, že v rokoch XXXX,

XXXX F. XXXX so žalobcom neuzatvoril žiadne Zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej
tabule, zo strany žalobcu mu neboli dodané ani žiadne tovary a služby naviac súvisiace s uzatvorením
týchto zmlúv vo forme pracovného oblečenia a pobytov v C. H., preto z jeho strany nie je logicky možné
predložiť a označiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Zároveň poukázal na to, že sa v danom prípade
jedná o sporové konanie, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi. K uvedenému opätovne

poznamenal,ževpredmetnomobdobížiadnupodnikateľskúčinnosťakofyzickáosobanevykonávalaza
spoločnosť F. – H., J., so sídlom J. XX, H., K.: XX XXX XXX, nebol oprávnený žiadne zmluvy uzatvárať.
Naďalej trvá na tom, čo uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 20.11.2024, že v danom
prípade je zrejmý nedostatok pasívnej vecnej legitimácie jeho osoby ako žalovaného v predmetnej
veci a taktiež trvá na vznesenej námietke premlčania žalobcom uplatneného nároku v zmysle § 397

Obchodnéhozákonníka.Jezrejmé,žepriprávachvymáhateľnýchnasúdeaprávachnaplneniezáväzku
Obchodný zákonník neustanovuje inú lehotu premlčania ako 4 roky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaný navrhol, aby Okresný súd Bardejov žalobu žalobcu ako zjavne nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca na výzvu súdu v zmysle ustanovenia § 138 CSP na späťvzatie žaloby uviedol vo vyjadrení zo
dňa 15.2.2025, že od začiatku žaloby mu nešlo o sumy zo zmlúv o prenájme priestorov na umiestnenie
reklamnej tabule, ale o to, že žalovanému poskytol pracovné oblečenia - montérky a pobyty v C. H..Mal za to, že právo z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné obohatenie
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. V podaní zo dňa 14.2.2025 žalobca uviedol, že nároky z rokov XXXX-XXXX nie sú premlčané, lebo
podľa neho sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo, ak išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Tie pobyty v C. H. so službami a pracovné oblečenie,
to boli prostriedky otca, ktoré mu požičal a pracovné oblečenie mal od tretej osoby z nepoctivých zdrojov.
Ďalej už uvádza, že nejde o žalobu z bezdôvodného obohatenia, ale žalobu o zaplatenie. V podaní zo

dňa 15.2.2025 zas uviedol, že žiada o zaplatenie žalovanej sumy, pričom mení žalobu z bezdôvodného
obohatenia na žalobu o náhradu škody.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 19.3.2025, na ktorom sa oboznámil
s vyjadreniami strán sporu, podaniami strán sporu a ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný
skutkový stav.

8. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že od žalovaného požaduje vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 4.100 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30.12.2016 do zaplatenia
a to z dôvodu, že žalovanému sprostredkoval 4 týždenné pobyty v C. H. so všetkými službami,
ubytovaním, stravou, procedúrami a voľným pobytom do wellness a dodaním 20 ks pracovného

oblečenia.Sospoločnosťoužalovanéhomaluzatvoriťzmluvuoreklame,nazákladektorejmu štatutárny
zástupca žalovaného nezaplatil celkovú sumu, ale iba sumu 10 % z nej, pričom mu mal okrem toho ako
fyzickej osobe poskytnúť uvedené plnenia a to pobyty v C. H. a pracovné oblečenie.

9. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou

procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za

základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesnéhopráva,ktoréstíhatohoúčastníka,vktoréhozáujmeje,abyurčitáskutočnosťrozhodnápodľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná

dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

10. Žalobca v celom konaní uvádzal obdobné skutkové tvrdenia, že žalovanému sprostredkoval 4
týždenné pobyty v C. H. so všetkými službami, ubytovaním, stravou, procedúrami a voľným

pobytom do wellness a dodaním 20 ks pracovného oblečenia, pričom so spoločnosťou
žalovaného mal uzatvoriť zmluvu o reklame, na základe ktorej mu štatutárny zástupca žalovaného
nezaplatil celkovú sumu, ale iba sumu 10 % z nej. Okrem plnenia zo zmluvy o prenájme reklamných
priestorov na umiestnenie reklamy, ktorú uzavrela jeho spoločnosť A. L. so spoločnosťou
žalovaného F. J., mal žalovanému ako fyzickej osobe poskytnúť uvedené plnenia a to pobyty v C.

H. a pracovné oblečenie, ktorých zaplatenia žiada, keďže za tieto plnenia mu žalovaný nezaplatil.
V priebehu konania žalovaný menil titul uplatneného nároku, keď v žalobe uvádzal, že si nárok uplatňuje
titulom bezdôvodného obohatenia a následne po námietkach žalovaného vo vyjadrení k žalobe a výzve
súdu na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP v podaní zo dňa 15.2.2025 uviedol, že si nárok uplatňuje
titulom náhrady škody.

11. Primárnym faktom a teda aj skutočnosťou je, že žalobca podanú žalobu založil na tom skutkovom
základe, že žalovaný mu titulom zmluvy nezaplatil dohodnutú odmenu, a to aj napriek tomu, že mu
poskytol pobyt v C. H. a pracovné oblečenie montérky, ktorým žalovaný podmienil zaplatenie zvyšku
odplaty podľa zmluvy. Žiadal priznať nárok na základe toho, že žalovaný prijal uvedené plnenia bez toho,

aby za nich zaplatil. Žalovaný sa mal na jeho úkor obohatiť tým, že nezaplatil za poskytnuté pobyty v C.
H. a za pracovné oblečenie.12. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na
základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. V danom prípade súd vec právne

posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, napriek tomu, že žalobca v podaní zo dňa
15.2.2025 (čl. 65 spisu) uviedol, že mení doterajšiu žalobu na základe tých istých skutkových tvrdení
na žalobu o náhradu škody, keďže všetky jeho skutkové tvrdenia sa týkali bezdôvodného obohatenia sa
žalovaným tým, že prijal plnenie, za ktoré nezaplatil (pobyty v C. H. a 20 ks monteriek).

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo
veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo
veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, žeby táto

skutočnosťbolanepravdivá.Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010
pod sp.zn. 5Obo/52/2010, uznesenie Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 3Cdo/2675/2006).

14. Žalobca ani do dňa pojednávania nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie tvrdení
uvádzaných v žalobe, pričom žalovaný popieral jeho tvrdenia ohľadom poskytnutých plnení, pričom
vzniesol okrem iného aj námietku premlčania. Vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania sa súd
prioritne zaoberal uvedenou námietkou, pričom zistil, že táto je dôvodná.

15. Podľa ust. § 420 ods. 1,2,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

16. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody
sú protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie.
Prvé tri predpoklady majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník
uvádza ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je založená

na preukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou. Jediným
a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti,
teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou
skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne
správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny

úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany,
alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon,
t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo
právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. V prípade,
keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže aj na pôsobenie

udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných
dôvodov, v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav
vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie
aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru -
omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej

v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373),
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757). Obchodný zákonník na
viacerých miestach ustanovuje obdobnú platnosť § 373 a nasl., a to aj pre prípady, keď škoda nevznikla
akodôsledokporušenia povinnosti (napr. §353,357). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok
porušenia povinnosti, chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. Platí

zásada, že bez protiprávnosti nieto zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce využíva mechanizmus
náhrady škody (§ 373 a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť
škodu nemá zodpovednostný charakter. Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j.
majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnúškodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa
prejaví v majetku poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže
mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia

alebo zničia veci poškodeného. Charakter skutočnej škody majú aj náklady, ktoré poškodený márne
vynaložil (napr. pri príprave plnenia) a ktoré sa v dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné.
Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady
v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka
popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku

poškodeného, ktoré nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí)
odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.

17. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny
a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina

je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória
prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.
Príčinnúsúvislosťspravidladokazujepoškodený.VObchodnomzákonníkusúvšakupravenéajprípady,
keď príčinnú súvislosť zákon predpokladá (§ 533 ods. 1. § 622 ods.1). S kauzálnym nexom určitým
spôsobom súvisí aj problematika predvídateľnosti škody, ktorá obmedzuje povinnosť nahradiť škodu len

na predvídateľnú škodu a vylučuje zodpovednosť v rozsahu, v akom škodu nebolo možné predvídať. O
nepredvídateľnosti škody pozri vo výklade o rozsahu škody. Subjektom oprávneným požadovať náhradu
škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa
škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou
ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. V prípade náhrady škody z porušenia

mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť oprávnenou osobou len ten, voči
komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad
povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od
ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá.
Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia

osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, a keď
zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za osobu použitú na splnenie
(§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten, kto svoju povinnosť
porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane. V ňom Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že „porušenie
zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom

zmluvy“(R 56/2004). Z neho vyplynul záver, že právo na náhradu škody môže mať aj tretia osoba, pokiaľ
záväzok, ktorý bol porušený, mal dopad na právnu sféru poškodeného. Začiatok plynutia premlčacej
doby pri práve na náhradu škody upravuje § 398. Ustanovenie je dispozitívne, a preto si zmluvné strany
môžu dohodnúť aj iný zodpovednostný systém náhrady škody, prípadne ho modifikovať

18. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 107 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa
nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

21. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacoudobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to:

- subjektívna, ktorá je dvojročná, a
- objektívna trojročná, resp. desaťročná.
Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho
plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).

22. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občiansko-právnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas.
Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané
právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynutiteľnosť
uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť resp. riešiť situácie, kedy až po

dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových
právnych vzťahoch účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa
na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa tak premieta pravidlo vigilantibus
iura scripta sunt (právo patrí bdelým).

23. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po
neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť z tejto námietky
donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov
záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 31.07.2009 pod sp.zn. 1MCdo/8/2008).

24. Pri premlčaní práva na vydanie náhrady škody a bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie tiež vzájomne
nezávislé. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej

doby. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby a to tak trojročnej
ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, keď k
získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

25. Súd je toho názoru, že ak by aj existoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo
preukázané nebolo, tak tento by bol premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide
o začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, rozhodujúci je moment, kedy k bezdôvodnému
obohateniudošlo.Žalobcavžalobeuviedol,žekdodaniu4pobytovvC.H.a20kspracovnéhooblečenia

došlo podľa tvrdení žalobcu v priebehu rokov XXXX F. XXXX, teda najneskôr 31.12.2016. Najneskôr
trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie si jeho nároku titulom bezdôvodného obohatenia
tak uplynula 31.12.2019. Pri doručení žalobného návrhu dňa 15.7.2024 by bol tak nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný v objektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ bol nárok
žalobcu premlčaný v objektívnej premlčacej dobe, potom je právne bezvýznamné skúmanie začiatku

plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemôže prekročiť. Aj keď žalobca vo svojich podaniach zo dňa 14.2.2025 a 15.2.2025 a aj na
pojednávaní konanom dňa 19.3.2025 poukazoval na existenciu desaťročnej objektívnej premlčacej
doby, táto sa aplikuje len v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca
neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia (skutočnosť, že poskytnuté plnenia žalovanému zaplatil

z prostriedkov, ktoré mal od svojho otca, resp. sám z nepoctivých zdrojov, takým skutkovým tvrdením
nie je – o to viac, ak žalobca zakúpil pracovné oblečenie z prostriedkov pochádzajúcich z nepoctivých
zdrojov, ktoré je povinný vrátiť poškodenému, nemôže sa úspešne domáhať voči žalovanému nároku na
zaplatenie ich ceny, aj keby montérky žalovanému reálne dodal. Majetok nadobudnutý za príjmy získané
trestnou činnosťou nepatrí páchateľovi trestného činu, a preto sa páchateľ ani nemôže dovolávať jeho

právnej ochrany. V opačnom prípade by mohlo ísť o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti), na základe
ktorých by mal súd aplikovať uvedenú objektívnu premlčaciu dobu.26. Aj ak by súd posudzoval nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, pre ktorý chýbali relevantné
skutkové tvrdenia o základných podmienkach pre priznanie nároku na náhradu škody a to protiprávny
úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie, pričom prvé

tri predpoklady musí preukázať poškodený, tiež by uvedený nárok bol nepreukázaný a premlčaný (ak
by škoda mala vzniknúť tak v rokoch XXXX-XXXX – 3 ročná objektívna lehota by uplynula najneskôr
31.12.2019 a žaloba bola podaná na súd 15.7.2024). V konaní žalobca ani netvrdil, že mu žalovaný
spôsobil škodu v žalovanej výške, pri splnení všetkých predpokladov pre vznik škody, tak ako
to ustanovuje občiansky zákonník, ale tvrdil to, že žalovaný za poskytnuté plnenia (pobyty v C. H.

a pracovné oblečenie) nezaplatil. Opäť súd zdôrazňuje, že v prípade skutkových tvrdení žalobcom je
právne posúdenie na súde.

27. V spore žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd z dôvodu hospodárnosti
konania v celom rozsahu musel zaoberať. S poukazom na to, že námietku premlčania vyhodnotil
ako v celom rozsahu za dôvodnú, zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania ako nedôvodné,

nehospodárne a spôsobujúce prieťahy v konaní. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/5/2009 zo dňa 21.05.2009). Opakujúc sa
súd v prejednávanej veci v zmysle uvedeného nepovažoval za účelné a hospodárne vykonať dôkaz
výsluchom svedkov za účelom získania informácií o tom, či boli poskytnuté rekreačné pobyty v C.

H. a pracovné odevy, vzhľadom k tomu, že ich výpovede by vzhľadom na predmet sporu, ktorým
je bezdôvodné obohatenie neboli podstatné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci
aj vzhľadom na námietku premlčania. Mal zato, že vykonanie výsluchov svedkov by bolo v konaní
nadbytočné a neefektívne, a preto návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov zamietol.

28. Nakoniec súd viac v súlade so zásadou hospodárnosti ďalšie úvahy nemajúce vplyv na zamietajúci
záver nerozvádzal (tieto by viedli k totožnému záveru o zamietnutí žaloby), keďže nie je jeho
povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa
s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie
námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

29. Keďže súd považoval vznesenú námietku premlčania žalovaným v celom rozsahu za dôvodnú,
žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešný žalovaný náhradu
trov konania nežiadal priznať, čo uviedol vo svojom záverečnom prednese.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.