Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010287
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7618010287.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.
a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Petry Pavlisovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa
25. marca 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a), c), d) Tr. zák. s poukazom na § 125 ods. 1 Tr. zák., § 138 písm. b), j) Tr. zák.
a § 139 písm. e) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves

zo dňa 12.06.2024 sp. zn. 3T/49/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 12. júna 2024 sp. zn. 3T/49/2018 potom čo zrušil
výroky o vine, treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré mali vo výroku o vine svoj podklad v iných súdnych
rozhodnutiach vyslovil na základe vyhlásenia obžalovaného vinu za skutok právne kvalifikovaný ako

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a),c), d) Tr. zák. uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 3
Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods.
3 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona podľa zásad § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona spoločný súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) rokov. So zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste z trestného
rozkazu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 8T 34/2019 zo dňa 16.1.2020, právoplatným dňa 11.2.2020,

ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku zahlásil na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom odôvodnení odvolania obhajca uvádza, že okresný súd,
na základe vyhlásenia obžalovaného o vine mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Obžalovaný teda svoju vinu priznal, k
spáchaným skutkom sa postavil zodpovedne a kriticky.

V prvom rade podotkol, že podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa

zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Odvolaním napádaným rozsudkom, sa obžalovanému kladie za vinu spáchanie pokračovacieho zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) a d) Trestného zákona. Podľa aktuálne účinného znenia
Trestného zákona, by sa v súčasnosti jednalo o pokračovací zločin podľa § 221 ods. 2, ods. 3 písm. c)
a d) Trestného zákona, nakoľko o spôsobení značnej škody už viac nemožno hovoriť.V súvislosti so škodou má za to, že skutky uvedené v bodoch 5.), 15.), 16.), 21.) a 27.) napádaného
rozsudku nie sú v súlade s aktuálne účinným Trestným zákonom trestnými činmi, ale v daných prípadoch
sa jedná o priestupky.

Prvostupňový súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody v celkovej výške 60.138,73 Eur poškodeným.

Súd správne vykonal dôkaz, z ktorého vyplynulo, že v čase medzi jednotlivými výkonmi trestov v období
od 15.05.2020 do 31.08.2020 obžalovaný pracoval vo Veľkej Británii pre spoločnosť VP TRADING LTD

a po návrate na Slovensko pracoval v spoločnosti AEGLA, s.r.o. v čase od 08.01.2021 do 30.06.2021.
Je nepochybné, že má pracovné návyky a práci sa nevyhýba.

Po vykonaní trestu odňatia slobody sa obžalovaný chce riadne zamestnať, nie len z dôvodu, že je otcom
maloletej dcérky, na ktorej výživu chce prispievať, ale aj z dôvodu, že by chcel poškodeným nahradiť
škodu,ktorúimsvojím nezodpovednýmsprávanímspôsobil.Zvýkonutrestuodňatiaslobodyvšakťažko

zarobí dostatok finančných prostriedkov, aby sa postaral o dcéru a uspokojil nároky poškodených.

Má za to, že trest, ktorý mu bol uložený prvostupňovým súdom je príliš prísny, zasahuje nielen jeho,
ale predovšetkým dcéru, ktorá nemôže za jeho skutky (spáchané dávno pred jej narodením) a musí
vyrastať v neúplnej rodine. Chce tu byť pre ňu a viesť riadny život. Zároveň jej chce byť vzorom, viesť

ju k zodpovednosti, preto by chcel začať splácať škodu, ktorú spôsobil.

Z výkonu trestu je hodnotený pozitívne, jeho správanie je bezproblémové, vystupovanie voči
príslušníkom ZVJS má slušné, plní bez výhrad ich príkazy, je pracovne zaradený. Má za to, že aj táto
jeho charakteristika je podkladom pre vyhodnotenie jeho charakteru a osobnosti.

Jeho trestná činnosť spadá do obdobia rokov 2015-2018, od toho času si obžalovaný veľa vecí uvedomil,
zmenili sa mu priority. Predovšetkým sa mu narodila dcéra, ktorá zmenila jeho pohľad na svet. Trestnej
činnosti sa viac dopúšťať nechce a ani nebude.

Navyše od spáchania stíhaných skutkov uplynulo viac ako 7 rokov, v prípade prvých zo skutkov ide o
časové obdobie 9 rokov.

Má za to, že súd pri ukladaní trestu nezohľadnil zjavné prieťahy, ktoré nie je možné dávať za vinu jemu,
čovkonečnomdôsledkuvyvolávadôvodpreúvahysúdupriukladanídruhutrestu,nonajmäjehovýmery

poddolnúhranicuzákonomustanovenejtrestnejsadzby.Vsúvislostisuvedenýmzistenímsúčasneplatí,
že pri hodnotení plynulosti priebehu dokazovania v trestnom konaní, no v posudzovanom prípade najmä
na hlavnom pojednávaní, že pri zohľadnení príčin prieťahov v konaní je potrebné prihliadať na zložitosť
prípadu, správanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu, akým spôsobom štátne
orgány prejednávali, keďže ich ustálenie má podstatný význam na uplatnenie možnosti kompenzácie

porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej dobe)
prostredníctvom zmiernenia druhu, ale najmä výmery trestu (pozri primerane III. ÚS 353/2011 a III. ÚS
111/02, III. ÚS 154/06, III. ÚS 102/10).

Dcéra obžalovaného, jeho snaha nahradiť škodu, časový odstup od spáchania trestnej činnosti, pobyt vo

výkone trestu odňatia slobody, ako i novela Trestného zákona, ktorá v jednej zo svojich podstát preferuje
odškodňovanie poškodených pred drakonickými trestmi odňatia slobody obvinených, sú dôvodmi, pre
ktoré by mal odvolací súd vyhovieť odvolaniu a uložiť miernejší trest odňatia slobody, resp. trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom na primeranú dobu. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3T/49/2018 zo dňa 12.06.2024

zrušil a vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa alebo vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

K odvolaniu obžalovaného prokurátor uviedol, že pokiaľ ide o ustálenie právnej kvalifikácie z dôvodu
priaznivosti súčasnej právnej úpravy, vypustenie jedného písmena z odseku 3 - týkajúceho sa výšky

škody (konkrétne písmeno a/) ešte neznamená, že použitie Trestného zákona účinného od 6.8.2024 je
pre obžalovaného priaznivejšie, keďže právna kvalifikácia skutku ostáva v § 221 ods. 3 písm. c), d) Tr.
zák. nedotknutá, ako na to správne poukázal odvolateľ.Námietka vo vzťahu k posúdeniu skutkov v bodoch 5, 15, 16, 21 a 27 ako možných priestupkov
je nedôvodná, pretože skutok z hľadiska právnej teórie vykazuje znaky hromadno-pokračovacieho
trestného činu.

Čo sa týka námietok vo vzťahu k výške uloženého nepodmienečného trestu, prokurátor poukazuje na
početnosť spáchaných dielčích skutkov, za ktoré bol ukladaný spoločný súhrnný trest (31), výšku škody
a najmä okolnosť, že obžalovaný doposiaľ neuhradil poškodeným ani len 1 cent zo spôsobenej škody.
Prvostupňový súd na strane 28 rozsudku podrobne argumentoval, prečo uložil obžalovanému päťročný

trest odňatia slobody, s čím sa prokurátor stotožňuje.

Úvahy obžalovaného o zjavných prieťahoch v konaní považuje prokurátor za nedôvodné, pokiaľ do
úvahy zoberieme množstvo súdnych konaní, u ktorých bolo potrebné vyčkať na ich právoplatné
skončenie, aby konajúci súd mohol v tejto veci uložiť zákonný trest. Je tak evidentné, že išlo o prieťahy
objektívne, ktoré nezapríčinil prvostupňový súd, a preto neprichádza do úvahy žiadna kompenzácia

v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu.

Z týchto podstatných a stručných dôvodov považuje prokurátor odvolanie obžalovaného za nedôvodné,
a preto ho navrhol zamietnuť.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Vina obžalovaného bola vyslovená na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle §

258 ods. 7 Tr. por.. Z uvedeného dôvodu okresný súd rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku
vykonávať nebude a vykonal dokazovanie len k výroku o treste. Samotným odvolaním obžalovaný
napadol len výrok o treste.

Po vykonaní dokazovania v tomto rozsahu, okresný súd uložil obžalovanému trest, ktorý bol napadnutý

odvolaním zo strany obžalovaného.

Preskúmaním spisového materiálu a podaného odvolania má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal
zákonné dokazovanie v náležitom rozsahu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam
a tieto úplne správne právne vyhodnotil a uložil zákonný trest.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
okresného súdu vo vzťahu ku uloženému trestu.

Pokiaľ ide o ukladaný trest je nutné dodať, že tento bol ukladaný podľa správneho zákonného
ustanovenia. Okresný súd nepochybil ani pri ustálení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle
§ 36 a § 37 Tr. zák., pričom správne ustálil aj vyrovnaný pomer priťažujúcich okolností, v dôsledku čoho
nebolo potrebné upravovať trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zák.. Vychádzajúc zo správnej

kvalifikácie skutku bolo skutočne potrebné ukladať spoločný súhrnný trest, pričom konajúci súd dodržal
všetky zásady pre ukladanie trestu za pokračovací trestný čin v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák..

Kjednotlivýmodvolacímnámietkamobžalovanéhopovažujeodvolacísúdzapotrebnéuviesť,žestýmito
sa nestotožnil.

Je pravda, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bol účinný Trestný zákon, v zmysle ktorého
škoda, ktorá bola spôsobená trestnou činnosťou, za ktorú bola vyslovená vina, by sa správne už
nehodnotila ako značná škoda, ale len ako väčšia škoda, avšak ostatné osobitné kvalifikačné znaky
– spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania ( v zmysle po dlhší čas a na viacerých osobách)
a na chránenej osobe (v zmysle osoby vyššieho veku) by aj podľa novšieho Trestného zákona zakladali

kvalifikáciu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), d) Tr. zák.., teda aj podľa novely Trestného zákona, by
sa trest ukladal podľa rovnakého zákonného ustanovenia osobitnej časti, ako to učinil aj okresný súd.
Je pravda, že v novom ustanovení § 221 ods. 3 Tr. zák. sa zmierňuje trestná sadzba, keď namiesto
pôvodnej sadzby 3 - 10 rokov, zákon stanovuje sadzbu 2 až 8 rokov.V tomto zmysle sa nový Trestný zákon javí byť pre páchateľa priaznivejší, avšak odvolací súd,
s poukazom na argumentáciu okresného súdu, najmä však na rozsah trestnej činnosti, považuje uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za zákonný, primeraný a spravodlivý a to
aj v situácii, ak by sa mal tento trest vymeriavať aj v rámci zmiernenej sadzby t. j. 2 – 8 rokov.
Inak povedané, aj pokiaľ by odvolací súd ukladal trest podľa novej trestnej sadzby, rovnako by uložil
obžalovaného trest vo výmere 5 rokov.

Primeranosť uloženého 5-ročného trestu je nutné vnímať aj skrz skutočnosť, že ide o spoločný trest,
kde sa okrem iného rušil a nahrádzal aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokoch
a z tohto pohľadu navýšenie trestu o 2 roky v posudzovanom prípade je celkom primerané a v plnej miere
odôvodnené osobitosťou tejto trestnej činnosti obžalovaného. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za
potrebné zrušiť napadnutý výrok o treste z dôvodu, že novší zákon sa pre páchateľa javí byť priaznivejší,
nakoľko aj v prípade nového ukladania trestu podľa aktuálne účinného zákonného ustanovenia, by za

primeraný a spravodlivý považoval rovnako trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. V danej súvislosti
sa žiada dodať, že v dôsledku použitia novšieho Tr. zákona, by sa nezmenila ani práva kategória
trestného činu, nakoľko aj podľa novely, ide v posudzovanom prípade o zločin a teda nepoužitie
novšieho Trestného zákona nemá ani žiaden negatívny dopad na prípadne podmienečné prepustenie
obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov súd nevidel materiálny dôvod na

rušenie napadnutého výroku o treste z dôvodu časovej pôsobnosti v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák..

Ako správne poznamenal aj prokurátor vo svojom vyjadrení, námietka obžalovaného vo vzťahu ku
čiastkovýmútokomuvedenýchvbode5.),15.),16.),21.)a27.)napádanéhorozsudkuneobstojí,nakoľko
ide o pokračovací trestný čin, pri ktorom nie je nutné, aby každý jeden jednotlivý čiastkový útok spĺňal

podmienku malej škody, nakoľko zmyslom existencie pokračovacieho trestného činu je práve to, aby
bolo možné postihnúť aj tie prípady, keď sa páchatelia dopúšťajú jednotlivých útokov, pri ktorých
nespôsobia zákonom vyžadovanú výšku škody, avšak inak splnenia všetky ostatné znaky skutkovej
podstaty trestného činu, kedy na účely posúdenia trestnej zodpovednosti páchateľa sa jednotlivé výšky
škody spočítavajú a až ich súčet potom určuje škodu, ktorá bola daným skutkom spôsobená a ktorá

predstavuje trestnoprávne relevantný následok trestného činu

Argumentácia obžalovaného spočívajúca v tom, že sa v zahraničí zamestnal, aby nahradil poškodeným
škodu, resp. že výkon trestu odňatia slobody by mu nemal byť ukladaný z dôvodu, že sa tak zmarí
možnosť jej náhrady poškodeným, nepresvedčila súd. Podľa názoru súdu obžalovaný týmto spôsobom

len tendenčne chce dosiahnuť zmiernenie trestu. Pokiaľ by skutočne mal taký vážny záujem na náhrade
škody poškodeným, mal už dosť času nahradiť spôsobenú škodu, alebo aspoň začať s jej splácaním,
avšak nič také nebolo súdu preukázané. Obdobne súd vníma aj záujem obžalovaného starať sa
a vyživovať svoju dcéru. Obžalovaný si bol dobre vedomý svojej trestnej činnosti a musel celkom
logicky predvídať, že za túto trestnú činnosť môže byť postihnutý aj nepodmienečným trestom, čo ho

pochopiteľné nevyhnutne obmedzí v riadnej starostlivosti o dieťa. V opačnom prípade možno hovoriť
o ľahkovážnom prístupe k jeho životným záväzkom a povinnostiam.

Obžalovaným deklarovaný záujem viesť riadny život kvôli jeho dcére, prehodnotenie životných priorít
a snaha nepáchať trestnú činnosť súd hodnotí ako nevyhnutný predpoklad pre pozitívnu prognózu jeho

ďalšieho života, čo v spojení s kladným hodnotením z výkonu trestu odňatia slobody môže nájsť svoje
využitie pri podaní návrhu na podmienečné prepustenie.

Kategoricky je potrebné odmietnuť úvahy obžalovaného o prieťahoch v jeho trestných veciach. O
žiadnych prieťahoch nemôže byť reč. Ako správne uvádza prokurátor, trestná činnosť obžalovaného

je rozsiahla, v tomto konaní ide o 31 skutkov, pričom o nich nebolo vedené jedno trestné stíhanie, ale
obžalovaný bol stíhaný vo viacerých trestných konaniach, pričom bolo nutné vyčkávať na právoplatné
skončenie jednotlivých konaní, aby bolo možné prikročiť k ukladaniu zákonného trestu. Uvedené sa
pochopiteľné odrazilo v dĺžke konaní, avšak v žiadnom prípade nejde o prieťahy a preto neprichádza do
úvahy žiadna kompenzácia v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.