Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324011064
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324011064.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD.
asudkýňJUDr.ĽubomíryKubáňoveja JUDr.LenkyFormelKováčovej,PhD.,vtrestnejveciodsúdeného
A. A., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona spáchaného
formou pomoci podľa § 21 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. A. proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 24.01.2025, sp. zn. 4Pp/28/2024, na neverejnom zasadnutí

konanom v Nitre dňa 12.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. A. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2
Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. A. (ďalej len odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/93/2020 zo
dňa 11.01.2021 právoplatným dňa 06.05.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Senica sp. zn.
2Nt/67/2023 zo dňa 26.03.2024, právoplatným dňa 26.03.2024, v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd I. stupňa uviedol, že trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/93/2020 zo dňa
11.01.2021, právoplatným dňa 06.05.2021, bol odsúdený uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212

ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
2 roky. Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 2Nt/67/2023 zo dňa 26.03.2024, právoplatným dňa
26.03.2024, bolo rozhodnuté o tom, že odsúdený uvedený podmienečný trest odňatia slobody vykoná v
ústave so stredným stupňom stráženia, a to z dôvodu neosvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Predpokladaný koniec výkonu tohto trestu je dňa 06.05.2025.

Opierajúc sa o ust. § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák., po vykonanom dokazovaní na verejnom
zasadnutí,konštatoval,žeodsúdenýsplnilformálnupodmienku-výkonpoloviceuloženéhotrestu,avšak
nesplnilanijednumateriálnupodmienku,atoplnenímpovinností asprávanímnepreukázalpolepšenie
vo výkone trestu a ani od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Vo vzťahu k nepreukázaniu polepšenia odsúdeného vo výkone trestu plnením povinností a správaním
skúmal, či u odsúdeného došlo k jeho polepšeniu, teda či prebehol proces vnútornej premeny jeho

osobnosti, v rámci čoho zvažoval aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa vykonávaný
trest týka, plnenie si povinností a jeho správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte
jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k
spáchanej trestnej činnosti. Svoj názor o nesplnení tejto materiálnej podmienky oprel o
hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa odsúdený páchania trestnej
činnosti dopúšťal opakovane, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu. Riaditeľ ústavu tiež

vo svojom hodnotení uviedol, že krátkodobé ciele zaobchádzania sa neplnia vo všetkých oblastiach.
Konkrétne o aktivity zamerané na zapájanie sa do pedagogického pôsobenia formou prednášok abesied (protidrogové, protialkoholické a majetková osveta) a do posilňovania sebadisciplíny a
zodpovednosti, prejavil záujem iba v jednom prípade. Teda krátkodobé ciele zaobchádzania sa plnia v
oblastizaraďovaniadopráce,voblastiachvzdelávaniasaplniačiastočneavoblastivzťahovsvonkajším

prostredím sa neplnia. Hoci je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody od 06.05.2024, vytvoril si
priestor na uloženie iba jednej disciplinárnej odmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti
súd I. stupňa rezultoval, že odsúdený plnením povinností a správaním sa počas výkonu trestu odňatia
slobody, aj napriek uloženej disciplinárnej odmene, nepreukázal polepšenie v takej miere, aby bolo
možné konštatovať, že je u neho podmienečné prepustenie na mieste.

K nesplneniu druhej materiálnej podmienky pripomenul, že možnosti očakávania, že odsúdený v
budúcnosti povedie riadny život sú potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností jeho predchádzajúceho
života, vrátane jeho skorších odsúdení (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R
5/2017). V tomto smere poukázal na odpis registra trestov, z ktorého mal za preukázané, že odsúdený sa
opakovane dopúšťal najmä majetkovej trestnej činnosti. Poukázal na odsúdenie rozsudkom Okresného
súdu Senica sp. zn. 2T/69/2014 zo dňa 14.07.2014, kedy bol menovaný uznaný vinným zo zločinu

lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 4 mesiace v ústave na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bolo uložené ochranné ústavné protitoxikomanické a
protialkoholické liečenie. Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 23Pp/109/2015 zo dňa 09.09.2015
bol odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 2

roky, probačným dohľadom v trvaní 2 roky a uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania
omamných a psychotropných látok a uloženou povinnosťou zamestnať sa alebo preukázateľne sa
uchádzať o zamestnanie v skúšobnej dobe. Zvyšok uloženého trestu bol odsúdenému nariadený
vykonať dňa 13.04.2018, nakoľko sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatiaslobodyneosvedčil.Ďalejprisvojomrozhodovanívzaldoúvahyajodsúdenietrestnýmrozkazom

Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/93/2020 zo dňa 11.01.2021, právoplatným dňa 06.05.2021, ktorým
bol odsúdenému uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní
2 roky. Nakoľko sa odsúdený počas skúšobnej doby neosvedčil a neviedol riadny život, uznesením
OkresnéhosúduSenicasp.zn.2Nt/67/2023 zodňa26.03.2024bolorozhodnuté,žeodsúdenýuložený
trest vykoná v trvaní 1 rok.

Na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno dôvodne
očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny
život počas skúšobnej doby, keďže v jeho prípade nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým
vybočením zo spôsobu jeho života, naopak, odsúdený je špeciálnym recidivistom. Odsúdený svojím
konaním opakovane preukázal zjavnú neúctu k súdnym rozhodnutiam, ako aj k zákonom chráneným

hodnotám, a to aj napriek osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody.
V závere uznesenie súd I. stupňa potvrdil svoju vedomosť o tom, že vo vzťahu k dvom posledným
odsúdeniam uvedených v odpise registra trestov došlo k aplikácii § 405b ods. 1 a nasl. Tr. por. v
dôsledku zániku trestnosti činu vo vzťahu k prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. a bolo
rozhodnuté o nevykonaní zvyšku trestu, resp. nevykonaní trestu. Zvýraznil však, že zánik trestnosti činu

podľa § 84 Tr. zák. neznamená, že automaticky zanikla aj protiprávnosť daných činov ako taká proti
právnemu poriadku Slovenskej republiky, zanikla iba ich trestnosť podľa Trestného zákona. Novelou
Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinnou od 06.08.2024 bolo ust. § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák.
vypustené z osobitnej časti Trestného zákona, avšak konanie (prisvojenie si cudzej veci
jej zmocnením a postihnutie za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch), je stále

nedovolené aprotiprávnekonanie,ktorémávsúčasnostiznakypriestupkuprotimajetku.Tedapriúvahe
o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že povedie riadny život, bolo potrebné zohľadniť aj to, že po
viacerých odsúdeniach za majetkové trestné činy, sa odsúdený dopustil protiprávnych konaní majúcich
už znaky priestupku, a to v rovnakej oblasti na úseku proti majetku. Očakávanie vedenia riadneho života
nemožno spájať len s tým, že odsúdený sa v budúcnosti už nedopustí trestných činov, rovnako tak

sa dané očakávanie vzťahuje na rešpektovanie celého právneho poriadku Slovenskej republiky,
teda aj nepáchanie priestupkov a iných správnych deliktov. Za spáchanie trestného činu násilnej povahy
a trestných činov majetkovej povahy bol opakovane odsúdený, no i trest spojený s odňatím slobody
a jeho priamym výkonom, k jeho náprave evidentne neviedol. Zároveň poukázal na hodnotenie
odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého je u odsúdeného riziko recidívy vysoké a

resocializačná prognóza je nepriaznivá, ako aj o záver hodnotenia, podľa ktorého sa jeho podmienečné
prepustenie neodporúča.
Preskúmal aj to, či by bolo možné kladne rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody za obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby a fakultatívnehonariadenia probačného dohľadu za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností
(§ 68 ods. 1 Tr. zák.). Dospel k záveru, že takáto možnosť pre odsúdeného preukázať vedenie
riadneho života v skúšobnej dobe a forma určitej kontroly nad jeho správaním, je neadekvátna a v

danom prípade nedôvodná. Už v minulosti bol odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody a bola mu stanovená skúšobná doba s probačným dohľadom aj s obmedzením a
povinnosťou, avšak sklamal dôveru súdu, čoho dôsledkom bolo rozhodnutie, že zvyšok trestu vykoná.
Aj následne pri ďalšom odsúdení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny
život, napriek vedomosti o možnom nariadení výkonu trestu. Zastal názor, že aj z hľadiska opakovaných

odsúdení za najmä majetkovú trestnú činnosť a aj protiprávnych konaní majúcich už znaky priestupku,
z hľadiska vysokého rizika recidívy, by určenie skúšobnej doby s probačným dohľadom a ustanovenie
primeraných obmedzení alebo povinností bolo nepostačujúce.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd I. stupňa
dospel k názoru, že u odsúdeného nebola splnená ani jedna materiálna podmienka podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, a preto jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol.

Protitomutouzneseniupodalodsúdený,ihneďpojehovyhlásenísťažnosť,ktorúvšakanidodňakonania
neverejného zasadnutia Krajského súdu v Nitre neodôvodnil.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou

podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo

výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Krajský súd po preskúmaní výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj konania jemu predchádzajúceho,
konštatuje, že súd I. stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, upravujúc spôsob
vykonávania dokazovania na verejnom zasadnutí. V odôvodnení napadnutého uznesenia správne

uviedol pri skúmaní podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, že tento splnil formálnu podmienku, keď vykonal polovicu uloženého trestu odňatia
slobody. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom
Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/93/2020 zo dňa 11.01.2021, právoplatným dňa 06.05.2021, uznaný
vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. formou pomoci podľa § 21 ods.

1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 2Nt/67/2023 zo
dňa 26.03.2024, právoplatným dňa 26.03.2024, bolo rozhodnuté, že odsúdený uvedený podmienečný
trest odňatia slobody vykoná, pričom ho vykoná v ústave so stredným stupňom stráženia, a to z dôvodu
neosvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Odsúdený nastúpil na

výkon uvedeného trestu dňa 06.05.2024 a predpokladaný koniec trestu má dňa 06.05.2025. Lehotu na
podmienečné prepustenie mal splnenú dňom 06.11.2024, teda formálnu podmienku na podmienečné
prepustenie mal splnenú.Súhlasne so súdom I. stupňa mal krajský súd za to, že odsúdený nesplnil ani jednu z materiálnych
podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to, že by počas výkonu trestu
svojím správaním sa a plnením svojich povinností preukázal polepšenie, ako ani podmienku, že sa dá

od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Súd I. stupňa správne konštatoval,
opierajúc sa o ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. a o hodnotenie ústavu, že odsúdený sa opakovane dopustil
páchania trestnej činnosti majetkovej povahy, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, jeho
prístup k plneniu programu zaobchádzania nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni, resocializačná
prognóza je nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Riaditeľ ústavu v závere hodnotenia

neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného.

Na tomto mieste krajský súd len na potvrdenie správnosti uznesenia súdu I. stupňa dodáva, že
inštitút podmienečného prepustenia je inštitútom mimoriadnym, ktorý je možné využiť a aplikovať len
za splnenia zákonom stanovených podmienok. Odsúdený nemá automaticky nárok na podmienečné
prepustenie. Zmyslom podmienečného prepustenia nie je to, aby za dobré správanie prípadne za

dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený po vykonaní
stanovenej doby trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom k účelu
trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie

o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Ako však vyplýva z hodnotenia ústavu,
u odsúdeného práve táto resocializačná prognóza je nepriaznivá a preto bude potrebné, aby na splnenie
účelu trestu vykonal celý trest odňatia slobody. Teda ak podmienkou podmienečného prepustenia je,
že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukáže polepšenie,
musí ísť pritom o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré odôvodňujú nádej, že aj v

budúcnosti bude viesť riadny život a toto od neho možno očakávať.
Súd I. stupňa tiež správne vyzdvihol, že hoci je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody od
06.05.2024, vytvoril si priestor na uloženie iba jednej disciplinárnej odmeny, čo z celého kontextu
hodnotenia, v ktorom bolo uvedené, že prístup odsúdeného k plneniu programu zaobchádzania nie je
v každej oblasti na požadovanej úrovni, resocializačná prognóza je nepriaznivá a riziko recidívy trestnej

činnosti je vysoké, preto jednoznačne nemožno vyhodnotiť, že odsúdený preukázal také polepšenie,
ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvodné na jeho podmienečné prepustenie na mieste. Polepšenie
je možné definovať ako vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok
prejavuje len v jeho správaní. Musí ísť pritom o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré
odôvodňujú nádej, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život a toto od neho možno očakávať. S ohľadom

na kriminálnu minulosť odsúdeného /doposiaľ sa dostal šesťkrát do rozporu so zákonom podľa odpisu
z Registra trestov/ – jeho správanie počas výkonu trestu je potrebné hodnotiť len ako prispôsobenie sa
podmienkam daným ústavným režimom, ktoré neposkytuje záruku, že v budúcnosti povedie riadny život.
Je nutné pristúpiť ku konštatovaniu, že výkone trestu odňatia slobody odsúdený dosiahol taký stupeň
nápravy, že sa zbavil tých charakterových čŕt, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu. Ak odsúdený

aj aktuálne dodržiava ústavný poriadok, navyše nie na požadovanej úrovni, tak len v dôsledku jeho
izolácie v ústave, kde je neustále sledované jeho správanie a po prepustení z výkonu trestu sa
opakovane dopúšťa rôznej trestnej činnosti. Teda nepreukazuje tak kritický postoj k jej páchaniu a v
rámci výkonu trestu odňatia slobody preto musí o to viac svojou aktívnou participáciou prejaviť záujem o
naplnenie cieľov programu zaobchádzania, aby sa dalo konštatovať jeho polepšenie. V nadväznosti na

uvedené ani nemožno uvažovať o tom, že by v jeho prípade bola splnená druhá materiálna podmienka
a to, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

V tejto súvislosti krajský súd tiež uvádza, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, preto by mala byť umožnená len odsúdeným,

u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu
v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody. V tomto smere súd I. stupňa správne skonštatoval
s odkazom na odpis registra trestov, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, najmä
prečinu krádeže, no bol odsúdený aj za násilnú trestnú činnosť, doposiaľ sa šesťkrát dostal do
rozporu so zákonom. V dvoch prípadoch odsúdenia bolo rozhodnuté o nevykonaní trestu, resp. jeho

zvyšku v dôsledku zániku trestnosti trestného činu, v dvoch prípadoch bolo menovanému upustené
od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie v inej veci. V jednom prípade bol odsúdenému
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, avšak kvôli
neosvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, mubol zvyšok tohto trestu nariadený vykonať. Teda už v minulosti odsúdený mal príležitosť v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia preukázať, že sa napravil, že trestnú činnosť nebude páchať a bude
viesť riadny život, no túto príležitosť nevyužil, práve naopak pokračovaním v protiprávnej činnosti len

potvrdil, že nie je schopný sa podriadiť zákonným a morálnym pravidlám správania sa. Aktuálne tiež
vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený ako podmienečný, no kvôli neosvedčeniu
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia mu bol nariadený jeho výkon.
Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má nadriadený súd za to, že náprava páchateľa a celkové
pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone

trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody
by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak
vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na
slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom.

V závere, len pre úplnosť nadriadený súd len konštatuje správne dôvodenie súdu I. stupňa vo vzťahu
k dvom posledným odsúdeniam uvedených v odpise registra trestov (trestný rozkaz Okresného súdu
Senicazodňa28.07.2023sp.zn.0T/46/2023,trestnýrozkazOkresnéhosúduSenicazodňa16.04.2024
sp.zn.22T/18/2024),priktorýchdošlokaplikácii§405bods.1anasl.Tr.por.vdôsledkuzánikutrestnosti
činu vo vzťahu k prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. a bolo rozhodnuté o nevykonaní

zvyšku trestu, resp. nevykonaní trestu. Tu súd I. stupňa správne uzavrel, že zánik trestnosti činu podľa §
84Tr.zák.automatickyneznamenáajzánikprotiprávnostikonaniaodsúdenéhoprotiprávnemuporiadku
Slovenskej republiky, teda správne pri rozhodovaní o splnení materiálnych podmienok na podmienečné
prepustenie odsúdeného vzal do úvahy aj toto protiprávne a nedovolené konanie odsúdenie, ktoré
má v súčasnosti znaky priestupku proti majetku. Súd I. stupňa správne zhodnotil osobu odsúdeného

ako recidivistu s výrazným sklonom k páchaniu protiprávnej činnosti.
Odsúdený mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak toto nevyužil,
predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel a jeho správanie v
podmienkach života na slobode je negatívne.

S poukazom na uvedené skutočnosti, i s prihliadnutím na hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon
trestu, v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, nadriadený súd po
konštatovaní, že u odsúdeného nie je naplnená ani jedna z materiálnych podmienok, dospel k záveru, že
bude potrebné, aby na odsúdeného naďalej pôsobili výchovné prostriedky počas výkonu trestu odňatia
slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože vzhľadom

na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, nie sú splnené podmienky na jeho podmienečné
prepustenie ani pri prípadnom súčasnom uložení skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho
správaním. Je nevyhnutné, aby odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu
bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, aby tak mohol uložený trest naplniť svoj výchovný a preventívny
účel.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

Na podklade vyššie uvedeného, keďže neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, bola

sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.