Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200358
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Ľ. Fafaľák (sudca

spravodajca) a členov senátu: JUDr. Zuzana Berežná a Mgr. Slavomír Podhorský, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., za ktorú koná JUDr. Jozef Beňo, PhD., konateľ a advokát, so
sídlom Námestie sv. Egídia č. 93, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.:
KM-OLVS-265/2017/OPK zo dňa 08.11.2017,

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 7S/60/2018-62 zo dňa 12.02.2020 (neskôr zrušeného,
viď nižšie) uviedol zhrnutie administratívneho konania, pričom táto časť rozsudku nebola predmetom
kasačnej sťažnosti, ani dôvodom jeho zrušenia, preto Správny súd v Košiciach cituje v bodoch 2. až 14.

tohto rozsudku znenie administratívneho konania z uvedeného rozsudku.

2. Žalované Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č.: KM-OLVS-265/2017/OPK-MVSR zo dňa 08.11.2017
v zastúpení prezidenta Policajného zboru gen. A. F. G., ako príslušný orgán podľa § 84 ods. 4 písm. a)
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“),
oprávnený konať a rozhodnúť podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 23 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra SR
č. 39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR v znení neskorších predpisov posúdil
odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č.: KRPZ-
KE-VO2-199-030/2015-PS zo dňa 01.08.2017, ktorým bývalému policajtovi A. B., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy služobne zaradenému vo funkcii starší referent jednotky zvláštnych činností pohotovostného
policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,
podľa § 20 ods. 1 písm. b) a písm. c), § 22 a § 23 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov, v súlade s § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z. z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v zneníneskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia“) a § 100 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej aj: „zákon o sociálnom poistení“) nebola priznaná náhrada za bolesť vo výške 858,00 Eur, zmenil

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že v jeho výrokovej časti text: „Podľa § 20 ods.
1 písm. b), písm. c), § 22 a § 23 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č.
328/2002 Z. z.“) v súlade s § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/200č Z. z.“) a § 100 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).“ nahradil
textom: „Podľa § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

328/2002 Z. z.“) v súlade s § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) v spojení s § 99 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).“

3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
žalobcovi nebola priznaná náhrada za bolesť vo výške 858,00 Eur za úraz, ku ktorému malo dôjsť dňa
05.02.2015 v čase okolo 21.35 hod. v obci Kráľovce v rodinnom dome č. 105 pri služobnom zákroku

proti osobe, ktorá s dvoma nožmi v rukách útočila na zasahujúcich policajtov, ktorí boli nútení použiť
strelnú zbraň, v dôsledku čoho mal žalobca podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného
MUDr. Stanislavom Ďuríkom utrpieť poškodenie sluchu - akutraumu s dočasnou neschopnosťou na
výkonštátnejslužbyvčaseod06.02.2015do30.06.2015vrátane.Nároknapredmetnúdávkuúrazového
zabezpečenia bol posúdený prvostupňovým orgánom podľa § 81 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov a to na základe žiadosti, ktorú žalobca doručil správnemu orgánu
prvého stupňa dňa 11.07.2017.

4. Po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu proti nemu podal včas odvolanie (žalovanému doručené dňa 24.08.2017), v ktorom uviedol,

že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom ako aj s príslušnými procesnými
predpismi, pretože správny orgán prvého stupňa mu neumožnil sa vo veci pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť. Následne citoval § 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 32 ods.
1 prvá veta a ods. 2, § 33 ods. 1, ods. 2 a § 46 správneho poriadku. Ďalej konštatoval, že skutkový stav,
na základe ktorého mal prvostupňový orgán dospieť k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, je

nepreukázanýanesprávnezistený,pretožeideojednostrannéasubjektívnetvrdeniesprávnehoorgánu.
Tvrdil, že prvostupňový orgán porušil právo účasti na procesných úkonoch tým, že ho o ich vykonaní
zásadne neinformoval. Uvedené tvrdenie oprel o skutočnosť, že účasť na procesnom úkone, možnosť
klásťsvedkomotázky,konfrontovaťsasnimipredkonajúcimorgánomjeneodňateľnýmprávomkaždého
účastníka konania. Ďalej uviedol, že trvá na svojom stanovisku vyplývajúcom z úradného záznamu

z 13.02.2015 (č. KRPZ-KE-OPP2-98-001/2015) a v tej súvislosti nepripúšťa nesplnenie oznamovacej
povinnosti, pretože pociťovanie tlaku v ľavom uchu, pískanie a šumenie silnej intenzity oznámil osobne
veliteľovi PPÚ OPP KR PZ v Košiciach A. H. I. H. (ďalej len „veliteľ PPÚ“) a následne zástupcovi veliteľa
PPÚ OPP KR PZ v Košiciach mjr. Ing. Patrikovi Compľákovi (ďalej len „zástupca veliteľa PPÚ“), ktorý
túto skutočnosť potvrdil aj vo svojom úradnom zázname. Napriek pociťovaniu bolesti, o vlastnom zranení

predodbornýmvyšetrenímnevedelvzhľadomktomu,žeajodbornýlekármoholzraneniediagnostikovať
až na základe odborného vyšetrenia. Poukázal aj na skutočnosť, že samotné oneskorenie hlásenia
úrazu nepotvrdzuje, že tento úraz sa nestal. Taktiež nevykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu
nevylučuje existenciu úrazu tak, ako je to uvedené v jeho úradnom zázname. Ďalej vysvetlil, že použitie
chráničov sluchu by neumožňovalo potrebné vyjednávanie s páchateľom, ktorý sa zabarikádoval v

dome. Okolnosti vzniku úrazu a ohlásenie úrazu opísal tak, že dňa 05.02.2015 približne o 21.30 hod.
bol vykonaný služobný zákrok proti podozrivej osobe a v ten istý deň po zákroku, v čase o 23.15 hod.
v zasadačke PPÚ OPP KR PZ v Košiciach oznámil priamo osobne veliteľovi PPÚ pískanie a šumenie
v ľavom uchu a o niekoľko sekúnd na chodbe bola táto skutočnosť oznámená zástupcovi veliteľaPPÚ, pričom ho nikto nevyzval na vykonanie skúšky na zistenie alkoholu. Dňa 06.02.2015 v ranných
hodinách navštívil všeobecného lekára MUDr. Tomajka, ktorý odporučil odborné vyšetrenie. Doplnil, že
dňa 10.02.2015 absolvoval odborné vyšetrenie, kde bolo zistené poškodenie sluchu a dňa 11.02.2015

bol hospitalizovaný. Dňa 10.02.2015 telefonicky oznámil zástupcovi veliteľa PPÚ závery lekárskeho
vyšetrenia a informoval ho aj o nutnosti hospitalizácie. V ďalšej časti odvolania citoval § 174 ods. 1
a § 176 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v
znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o štátnej službe policajtov“) a namietal, že služobnému

úradu sa nepodarilo preukázať, že k úrazu došlo mimo služobného zákroku a z tohto dôvodu sa preto
zodpovednosti za tento úraz nemôže zbaviť. Upozornil aj na dĺžku trvania konania o jeho nároku, pretože
k úrazu došlo 05.02.2015 a k jeho prerokovaniu komisiou došlo až dňa 21.06.2016, pričom rozhodnutie
vydané nebolo. Vo vzťahu k tejto skutočnosti citoval § 49 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku a namietal,
že prvostupňový orgán nerozhodol o jeho nároku v primeranej lehote a bez toho, aby ho o nemožnosti
rozhodnúť v zákonnej lehote upovedomil. V závere odvolania žiadal, aby odvolací orgán napadnuté

rozhodnutie zrušil.

5. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správny orgán prvého stupňa v rámci
autoremedúry odvolaniu žalobcu nevyhovel, pretože pre takýto postup nezistil žiadne dôvody. Odvolanie
spolu so svojím stanoviskom, napadnutým rozhodnutím a ďalším súvisiacim spisovým materiálom

postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu a o tejto skutočnosti upovedomil aj žalobcu. V rámci
odvolacieho konania bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa posúdené v celom rozsahu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmavaný súvisiaci spisový materiál a po
vyhodnotení dôkazov a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti
žalovaný dospel k záveru, že žalobca dňa 05.02.2015 v čase od 07.00 hod. do 23.00 hod., v pôsobnosti

JZČ PPÚ OPP KR PZ v Košiciach vykonával plánovanú službu, pri výkone ktorej v čase 21.35 hod.
v obci Kráľovce v rodinnom dome č. 105 pri služobnom zákroku proti osobe, ktorá s dvoma nožmi v
rukách útočila na zasahujúcich policajtov (ktorí boli nútení použiť strelnú zbraň), mal podľa lekárskeho
posudku o bolestnom vypracovaného H. J. K. utrpieť poškodenie sluchu - akutraumu s dočasnou
neschopnosťou na výkon štátnej služby v čase od 06.02.2015 do 30.06.2015. Žalobca sa k vzniku

úrazu, jeho príčinám a okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, ako aj k ďalším skutočnostiam písomne
vyjadril v úradnom zázname z 12.02.2015, z ktorého vyplýva, že uvedeného dňa v čase o 07.30 hod.
riadne nastúpil do plánovanej služby, v ktorej pokračoval plynule aj po 15.30 hod. a to účasťou v
taktickom zásahovom tíme v obce Kráľovce z dôvodu vykonania služobného zákroku. Počas zákroku
zo strany zadržiavanej osoby došlo k útoku na policajtov PPÚ, ktorí proti nej následne použili služobné

strelné zbrane, pričom v budove rodinného domu padlo celkovo 6 výstrelov. Žalobca sa v čase výstrelov
nachádzal vo vzdialenosti približne do jedného metra od miesta streľby. Po ukončení služobného
zákroku si uvedomil, že v ľavom uchu pociťuje tlak, pískanie a šumenie silnej intenzity, čo pred zákrokom
nepociťoval. Tvrdil, že túto skutočnosť v čase asi o 23.15 hod. oznámil v zasadačke útvaru PPÚ priamo
veliteľovi a tiež jeho zástupcovi. Nasledujúci pracovný deň vzhľadom na niekoľko dní pretrvávajúci

syndróm ochorenia dýchacieho ústrojenstva navštívil H. F., ktorý určil jeho práceneschopnosť. Doplnil,
že súčasne tomuto lekárovi oznámil zdravotné ťažkosti vyplývajúce z predmetného služobného zákroku
a požiadal ho o vystavenie výmenného lístka aj na odborné vyšetrenie. Vzhľadom k aktuálnemu
zdravotnému stavu odborné vyšetrenie absolvoval až dňa 10.02.2015 v Ústrednej vojenskej nemocnici
v Ružomberku, kde špecializovaný lekár na základe vykonaných vyšetrení odporučil hospitalizáciu

a začatie liečby pre poškodenie sluchu (akutrauma) z dôvodu pôsobenia nadmerného hluku počas
služobného zákroku. U žalobcu tak bola začatá infúzna a lokálna kortikosteroidná liečba. V závere
úradného záznamu žalobca uviedol, že tento bol spracovaný a zaslaný elektronicky a v spisovom
materiáli sa nachádza žalobcom nepodpísaná kópia. K tomuto úradnému záznamu podal písomné
vyjadrenie formou úradného záznamu z 13.02.2015 č. KPPZ-KE-OPP-98-003/2015 aj veliteľ jednotky

policajných akcií E. L. M. A., ako aj zástupca veliteľa PPÚ v úradnom zázname z 13.02.2015
č. KRPZ-KE-OPP2-98-002/2015. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu
vychádzal aj z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti ( N 857725) vystaveného všeobecným
lekárom pre dospelých H. M. F. a záverov škodovej komisie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach, ktorá na podklade zistených skutočností deklarovaných v správe o poškodení

zdravia (č. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015-PS) dospela dňa 21.01.2016 k záveru, že služobný úrad za
prešetrované poškodenie zdravia žalobcu nenesie zodpovednosť. Škodová komisia svoj úsudok oprela
o skutočnosť, že žalobca neohlásil úraz, preto služobný úrad nemohol objektívne prešetriť príčinu a
okolnosti jeho vzniku a následne kvalifikovať úraz, ako úraz pri výkone štátnej služby alebo v priamejsúvislosti s ním alebo úraz pre výkon služby, za ktorý by mal služobný úrad niesť zodpovednosť.
Podľa posúdenia veci komisiou tak nebola splnená podmienka pre kvalifikovanie úrazu v zmysle §
174 zákona o štátnej službe policajtov a nie je preto ani dôvod určovať rozsah zodpovednosti

služobného úradu. Podľa názoru škodovej komisie si žalobca riadne nesplnil povinnosť bezodkladne
ohlásiť úraz, čím zmaril riadne a objektívne vyšetrenie škodovej udalosti a vzhľadom aj na ďalšie
zistené skutočnosti bolo preukázané, že v čase služobného zákroku sa nenachádzal v prvej línii
zasahujúcich policajtov a nepoužil osobné ochranné služobné prostriedky na ochranu sluchu. Z týchto
dôvodov preto senát predmetnej komisie vyslovil záver, že služobný úrad nenesie zodpovednosť za

poškodeniezdraviažalobcu.Napriekvýsledkomšetreniaúrazužalobcapísomnoužiadosťou,doručenou
dňa 11.07.2017 na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, požiadal o priznanie dávky
úrazového zabezpečenia - náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a spolu
s touto žiadosťou predložil aj fotokópiu lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaného v zmysle príslušných ustanovení zákona o náhrade za bolesť a náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia H. J. K. (otorinolaryngológom Ústrednej vojenskej nemocnice SNP

Ružomberok), ktorým lekár konštatoval podľa pol. 60 prílohy č. 1 označeného zákona diagnózu - otras
labyrintu, bodovo ohodnotený na bolestnom vo výške 50 bodov. Podľa lekárskeho posudku liečenie u
žalobcu trvalo od 06.02.2015 do 30.06.2015. Označený posudok bol preskúmaný posudkovou lekárkou
odboru zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností osobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky H. N. A., podľa ktorej lekársky posudok je v súlade s príslušnými ustanoveniami

zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcom uplatnená
výška náhrady za bolesť bola stanovená sumou 858,00 Eur (pri hodnote jedného bodu 17,16 Eur
v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 102/2015). Následne o nároku
žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 01.08.2017 tak, že dávka
úrazového zabezpečenia žalobcovi v uvedenej výške v súvislosti so žalobcom tvrdeným služobným

úrazom priznaná nebola.

6. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k uplatneným
odvolacím námietkam uviedol, že súhlasí s tvrdením, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s
procesnými predpismi, avšak iba v rozsahu, ktorý bol dôvodom zmeny výroku tohto rozhodnutia

( špecifikovanej v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku) a dôsledok tohto zjavného rozporu nevylučuje
zákonnosť predmetného rozhodnutia a nie je ani dôvodom na jeho zrušenie. Žalovaný ďalej konštatoval,
že prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočností boli podkladom pre
rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Vo vzťahu k predmetu
a rozsahu dokazovania žalovaný vyjadril názor, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa

zákona, ak svoje rozhodnutie oprel o vecne správne závery škodovej komisie. Zistený skutkový stav
zodpovedá obstaraným podkladom a dôkazom a je nepochybne odvodený z tých úkonov, ktoré boli
vykonané v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniu, že správny orgán
prvého stupňa porušil právo žalobcu byť prítomný na procesných úkonoch, tým že ho o ich vykonaní
neinformoval, žalovaný zaujal stanovisko, že správnemu orgánu zo správneho poriadku nevyplýva

povinnosť upovedomiť dotknutého účastníka konania o konaní jednotlivých procesných úkonov a
zabezpečiť tak jeho účasť. K poukázaniu na právo vyplývajúce z § 33 ods. 1 správneho poriadku
uviedol, že predmetné ustanovenie umožňuje účastníkovi konania a zúčastnenej osobe klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podmienkou aplikácie tohto práva je
jednak skutočnosť, že v konaní sa použije svedecká výpoveď alebo znalecké dokazovanie ako dôkazný

prostriedok a kumulatívne sa v tomto konaní nariadi ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 správneho
poriadku alebo sa vykoná miestna ohliadka (§ 38 ods. 3 správneho poriadku). V danej veci však
prvostupňový správny orgán nevykonal miestnu ohliadku a ani nenariadil ústne pojednávanie, čím
neboli vytvorené zákonné predpoklady pre aplikáciu namietaného práva. Žalovaný sa nestotožnil ani s
námietkou, že prvostupňový správny orgán žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k veci, pretože z obsahu

spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol záznamom č. KRPZ-KE-VO2-199-010/2015-PS zo dňa
04.02.2016 oboznámený s výsledkami vyšetrenia úrazu a záverom riaditeľa KR PZ v Košiciach k návrhu
škodovej komisie. Tento záznam spolu s prílohou žalobca prevzal dňa 15.02.2016 a mal možnosť sa
oboznámiť so všetkými zistenými skutočnosťami vyplývajúcimi z vyjadrení svedkov, ktorých aj sám
označil (veliteľ PPÚ, zástupca veliteľa PPÚ, veliteľ jednotky). Žalobca zaujal písomné stanovisko z

26.02.2016, doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 02.03.2016, v ktorom však neuviedol
žiadne ďalšie skutočnosti a ani nenavrhoval vykonať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Neurobil
tak ani v následnom vyjadrení doručenom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 11.05.2016. K tvrdeniu
žalobcu, že včas oznámil svoje poškodenie zdravia žalovaný opakovane uviedol, že skutočnosť, žežalobca dňa 05.02.2015 v čase približne o 23.15 hod. ohlásil poškodenie zdravia tým, že informoval
zástupcu veliteľa PPÚ o tom, že po streľbe na policajnej akcii, na ktorej sa zúčastnil, mu hučí v uchu,
nebola vo vzťahu k tomuto nadriadenému dostatočne presvedčivá, pretože ako uviedol v úradnom

zázname, žalobca po vyslovení tejto informácie pokračoval bez zastavenia ďalej v chôdzi k služobnému
vozidlu. Zo spisového materiálu ďalej vyplynulo, že žalobca odišiel domov bez toho, aby o priebehu
škodovej udalosti spísal úradný záznam tak, aby mohol nadriadený škodovú udalosť nielen riadne
zaevidovať, ale aj urobiť príslušné opatrenia a zabezpečiť náležité vyšetrenie tejto udalosti. Žalovaný
konštatoval, že nedostatkom aktivity na strane žalobcu pri prvotnej informácii o poškodení zdravia

bola vytvorená prekážka pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia skutočne vzniklo pri plnení
služobných povinností a žalobcom tak bola zmarená aj možnosť v krátkom čase po úraze objektívne
zistiť a vyšetriť všetky príčiny a okolnosti vzniku úrazu, napr. aj vo vzťahu k tomu, či žalobca nebol v
čase úrazu pod vplyvom alkoholu. Žalovaný preto s takouto námietkou žalobcu nesúhlasil. K námietke
žalobcu vzťahujúcej sa na neprípustnosť liberácie podľa § 176 písm. a) zákona o štátnej službe
policajtov žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že nepriznanie náhrady za bolesť nie je v

preskúmavanom rozhodnutí odôvodnené ustanovením § 175 ods. 1 označeného zákona a tvrdenie,
že služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože sa nepodarilo preukázať, že k úrazu
došlo mimo služobného zákroku, nie je namieste. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa žalovaný konštatoval, že objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť
medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu dňa 05.02.2015 vylučuje

naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov.
Časový odstup od tvrdeného vzniku poškodenia zdravia do času jeho riadneho a preukázateľného
oznámenia nadriadenému tak vytvára preukážku pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia žalobcu
skutočne vzniklo pri plnení služobných povinností dňa 05.02.2015 a nie až počas nasledujúcich dní.
Žalovaný sa tak stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že úraz, ktorý utrpel žalobca,

nemožno kvalifikovať ako služobný úraz, pretože bolo zmarené objektívne prešetrenie okolnosti vzniku
úrazu, a preto nemožno bez pochybnosti tvrdiť, že v danej veci ide o služobný úraz. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalobcu, že správny orgán prvého stupňa nerozhodol o jeho nároku v primeranej lehote
žalovaný zdôraznil, že podľa čl. 20 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 27/2008 o postupe
nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia a náhrad pozostalých v

súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania v znení neskorších predpisov: „konanie o
dávke úrazového zabezpečenia sa začína aj na základe písomnej žiadosti poškodeného policajta, ktorý
si uplatňuje na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu, ktorú doručuje služobným postupom
a ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3 tohto nariadenia. V zmysle článku 20 ods. 2 predmetného
nariadenia, za deň začatia konania o dávke úrazového zabezpečenia sa považuje deň, keď bola

žiadosť s príslušnými dokladmi doručená nadriadenému oprávnenému rozhodovať o dávke úrazového
zabezpečenia.“ Žalobca bol s týmto nariadením ministra vnútra preukázateľne oboznámený dňa
29.01.2014 (deklarované záznamom zo školenia pracovníkov o ochrane pred požiarmi a bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci) napriek tomu písomnú žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia na služobný
úrad doručil až dňa 11.07.2017. Žalobca tak konal až po vydaní uznesenia Krajského súdu v Košiciach

vo veci vedenej pod sp. zn.: 9 Sa/18/2016 z 05.05.2017, ktorým súd zamietol žalobu proti žalovanému
v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy vo veci poškodenia zdravia žalobcu. V odôvodnení tohto
uznesenia súdu sa konštatuje: „že odvolateľ bol zo strany KR PZ v Košiciach trikrát poučený o postupe,
podľa akých právnych predpisov a akým spôsobom má postupovať pri uplatnení nároku, pričom aj
napriek týmto upozorneniam nedoručil písomnú žiadosť tak, ako bol v tomto smere poučený, preto za

týchto okolností nemožno konštatovať že žalovaný (KR PZ v Košiciach) bol v konaní pasívny, a teda
nečinný.“ K tejto námietke žalovaný ďalej konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
bolo vydané do 30 dní od začatia konania, a preto námietka žalobcu v tomto smere nie je dôvodná. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že
žalobcom uplatnené námietky v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa,

ako aj tvrdenia žalobcu sú nedôvodné a nič nemenia na závere, že rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa bolo vydané v súlade s presne a úplne zisteným skutočným stavom veci na základe
príslušných právnych predpisov a je teda vecne správne a zákonné.

7. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že preskúmaním predmetnej veci v

rámci odvolacieho konania nebolo zistené také porušenie právnych predpisov, ktoré by mohlo mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu boli vyhodnotené v celomrozsahu ako nedôvodné, preto žalovaný rozhodol prostredníctvom prezidenta policajného zboru tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia.

Správna žaloba, vyjadrenie k žalobe, replika

8. Žalobca včas podanou správnou žalobou z 12.01.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave

elektronicky cez ústredný portál verejnej správy dňa 15.01.2018 žiadal zrušiť rozhodnutie Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 01.08.2017 č.: KRPZ-KE-VO2-199-030/2015-
PS v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.11.2017 č.: KM-
OLVS-265/2017/OPKavecvrátiťžalovanémunaďalšiekonanie.Zároveňuplatnilnároknaplnúnáhradu
trov konania. Uznesením č. k. 1S/5/2018-12 z 22.02.2018 (právoplatné dňa 09.03.2018) Krajský súd v
Bratislave vec postúpil miestne príslušnému Krajskému súdu v Košiciach.

9. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že služobnému úradu oznámil všetky skutočnosti potrebné pre
rozhodnutie o priznaní jednotlivých náhrad úrazového zabezpečenia podľa § 20 a nasl. zákona o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, doručil správnemu orgánu aj lekárske správy a požiadal,
aby mu správny orgán oznámil, ak je potrebné ich doplnenie, prípadne predloženie iných dokladov.

Správou o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania zo dňa
03.02.2016 č. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015-PS mu služobný úrad oznámil, že mu nevzniká nárok na
dávkuúrazovéhozabezpečeniazaúraz,ktorýutrpeldňa05.02.2015,pretožebolkvalifikovanýakomimo
služobný a služobný úrad za neho nenesie zodpovednosť. Aj napriek tomu, že proti tomuto postupu
služobného úradu podal sťažnosť, dňa 01.08.2017 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie,

ktorýmmunebolapriznanánáhradazabolesť,čo odôvodniltým,ženeoznámil úrazvčasapredpísaným
spôsobom; po úraze sa nepodrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu; a pri zásahu
nepoužil prostriedky ochrany sluchu. Služobný úrad pred rozhodnutím nevypočul a rozhodnutie
odôvodnil na základe zistení z úradných záznamov spísaných s L. A. O., H. I. H. a L. M. A. a to za
situácie, že žalobca vo veci nebol ani vypočutý. Žalobca v žalobe svoje stanoviská zhrnul tak, že:

a)úrazoznámilbezprostrednepozásahuústne,čoboloplneodôvodnenétým,žeišlooextrémnevypätú
situáciu, pri ktorej bol smrteľne postrelený páchateľ a došlo aj k strelnému poraneniu policajta. Hučanie
v uchu nepovažoval za trvalý následok a lekára navštívil hneď na druhý deň, od toho dňa až do mesiaca
jún 2015 bol aj práceneschopný, čo vyplýva z evidencie dochádzky. Neobstojí teda tvrdenie služobného

úradu, že sa mal o úraze dozvedieť až z e-mailu z 13.02.2017,

b) ani v prípade, ak by sa za oznámenie úrazu považoval deň 13.02.2015, toto oznámenie nemožno
považovať za oneskorené a to vzhľadom na to, že žalobca len tri dni pred tým absolvoval spánkové
vyšetrenie sluchu a dozvedel sa o trvalom porušení zdravia. Žiadne ustanovenie zákona o sociálnom

zabezpečení policajtov neustanovuje lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku (s
výnimkou premlčania nároku v trojročnej premlčacej dobe. Oznámenie čiastočnej straty sluchu v lehote
troch dní po tom, čo je tento stav lekársky potvrdený, podľa žalobcu nie je v žiadnom prípade možné
považovaťzaoneskorenéoznámenieastratunároku,pretoževopačnomprípadeideokrajnešikanózny
výkon úradnej moci,

c) ochranné slúchadlá žalobca pri zásahu nepoužil preto, že to nebolo možné pre kombináciu prilby,
vysielačky a plynovej masky. Ochranné slúchadlá sa používajú na strelnici, pri zásahu, kde ide o život,
musí policajt predovšetkým počuť a vidieť. Nemôže si nasadiť slúchadlá, ktoré mu znížia možnosť počuť
páchateľa, prípadne iné zvuky. Naviac ochranné slúchadlá nepoužil nikto z jednotky vykonávajúcej

zásah,

d) skúške na prítomnosť alkoholu sa nepodrobil preto, že ho na ňu nikto nevyzval. Podľa žalobcu je
takýto argument ukážkou nedostatku úcty k policajtom nasadzujúcim život a zdravie pri extrémnych
zásahoch. Požitie alkoholu pred policajným zásahom takéhoto druhu je vylúčené a vyslovil aj názor, že

požitie alkoholu nemá so stratou sluchu absolútne žiadnu súvislosť.

10. Žalobca v správnej žalobe ďalej vytýkal žalovanému, že administratívne orgány sa nevysporiadali
ani s jedným z vyššie uvedených tvrdení a neodstránili vzniknuté rozpory. Najmä sa však nevysporiadalis ustanovením § 176 zákona o štátnej službe policajtov, podľa ktorého služobný úrad sa nemôže
zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku, alebo pri odvracaní
nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento

stav sám úmyselne nevyvolal. V závere podanej žaloby žalobca administratívnym orgánom vytýkal, že
vo veci bolo rozhodnuté iba o bolestnom, pričom o sťažení spoločenského uplatnenia sa rozhoduje v
samostatnom konaní. Takýto postup však nemá žiaden procesný význam, pretože ak správny orgán mal
za to, že nejde o služobný úraz, mal rozhodnúť o celej uplatnenej škode na zdraví jedným rozhodnutím.
Povinnosťou správnych orgánov v danej veci bolo rozhodovať z úradnej moci, pretože pri takomto druhu

konania má policajt povinnosť len byť súčinný, čo žalobca v celom rozsahu splnil. Žalobca naviac nemá
povinnosť uplatňovať si jednotlivé úrazové nároky osobitne.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2018 k správnej žalobe zopakoval, že v konaní
pred administratívnymi orgánmi bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, tvrdenia žalobcu aj v
správnej žalobe sú neopodstatnené, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Vo vyjadrení zopakoval tak skutkovú, ako aj právnu argumentáciu z rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného a zdôraznil, že podstatou rozhodnutia o nepriznaní
nároku za bolesť žalobcovi je to, že tento úraz bol kvalifikovaný ako mimo služobný, za ktorý služobný
úrad nenesie zodpovednosť z dôvodu, že žalobca si riadne nesplnil ohlasovaciu povinnosť, čím zmaril
riadne a objektívne vyšetrenie škodovej udalosti. Túto svoju povinnosť žalobca nesplnil tým, že úraz

nikomu riadne neohlásil, nemal žiadnych svedkov úrazu, ktorí by potvrdili jeho tvrdenia a ani vlastným
šetrením senátu škodovej komisie sa žalobcove tvrdenia o príčine a okolnostiach úrazu nepotvrdili. Za
takéhoto stavu podľa administratívnych orgánov mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia žalobcu aj za iných
okolností, v inom čase a na inom mieste. Žalovaný zároveň poprel tvrdenia žalobcu o porušení jeho
procesných práv pri šetrení uplatneného nároku, pretože vo veci postupoval striktne podľa príslušných

ustanovení na danú vec sa vzťahujúcich zákonov. K jednotlivým žalobným dôvodom žalovaný uviedol,
že informácia o hučaní v uchu nebola zo strany žalobcu vo vzťahu k jeho nadriadenému dostatočne
presvedčivá, pretože žalobca sa pri nadriadenom ani nezastavil, ale pokračoval v chôdzi ďalej a
odišiel domov bez toho, aby o priebehu škodovej udalosti spísal úradný záznam, tak aby nadriadený
mohol škodovú udalosť riadne zaevidovať, urobiť príslušné opatrenia a zabezpečiť náležité vyšetrenie

predmetnej udalosti. Následkom nedostatku aktivity zo strany žalobcu (pri prvotnej informácii) bola
vytvorenáprekážkaprespoľahlivézistenie,čipoškodeniezdraviaskutočnevzniklopriplneníslužobných
povinností dňa 05.02.2015. Žalobca svojim postupom zmaril možnosť v krátkom čase a objektívne
zistiť a vyšetriť všetky príčiny a okolnosti vzniku úrazu. K ohláseniu zdravotných problémov zo strany
žalobcu nedošlo ani na druhý deň po policajnom zásahu, a to ani pred návštevou ošetrujúceho lekára,

a ani po tomto lekárskom vyšetrení. Z úradného záznamu nadriadeného žalobcu vyplýva, že dňa
06.02.2015 pred začiatkom jednotlivých zamestnaní mu žalobca oznámil, že musí navštíviť svojho
ošetrujúceho lekára pre pretrvávajúce problémy s dýchacími cestami alebo hrdlom, ale vôbec sa
nezmienil o pretrvávajúcom hučaní v uchu a neurobil tak ani po absolvovaní vyšetrenia u ošetrujúceho
lekára, keď takéto problémy so sluchom nadriadenému neoznámil. V prípade, ak by žalobca tieto

skutočnosti nadriadenému oznámil, bolo povinnosťou nadriadeného po prijatí oznámenia o vzniku úrazu
a prijatí informácie o jeho okolnostiach povinný zabezpečiť zaevidovanie úrazu v knihe úrazov, ktorý sa
vedienakaždomútvareatobezrozdielunaneschopnosťpoškodenéhopolicajtanavýkonštátnejslužby.
Pri úraze, na ktorý sa vzťahu registračná povinnosť sa spisuje „záznam o registrovanom pracovnom
úraze“ a ak následkom úrazu bola dočasná pracovná neschopnosť na výkon štátnej služby, spisuje

sa „záznam o evidovanom služobnom úraze.“ Či už ide o registrovaný služobný úraz alebo evidovaný
služobný úraz, nadriadený po riadnom ohlásení úrazu vždy zabezpečí jeho vyšetrenie. Žalovaný vyslovil
názor, že nesplnením si ohlasovacej povinnosti na strane policajta dochádza k tomu, že policajt zmarí
objektívne vyšetrenie príčiny a okolnosti vzniku úrazu zo strany služobného úradu, a to úmyselne (napr.
aby sa vyhol zisťovaniu, či v čase úrazu nejavil známky požitia alkoholu, či neporušil predpisy upravujúce

vykonávanúslužobnúčinnosťapod.)alebozľahkomyseľnosti.Vpísomnomvyjadreníksprávnejžalobe,
k žalobnému dôvodu týkajúcemu sa nepoužitia ochranných slúchadiel žalovaný uviedol, že žalobca v
čase služobného zákroku v obci Kráľovce mal riadne pridelené ochranné pomôcky, chránič sluchu mu
bol vydaný 03.05.2010. Vzhľadom na tvrdenie, že počas zákroku nemohol použiť ochranné prostriedky
na ochranu sluchu bola vykonaná skúška použitia ochrannej prilby a slúchadiel, pri ktorej bolo zistené,

že použitie prilby veľkosti M a slúchadiel súčasne, nevykazovalo žiadne závady. Slúchadlá riadne
priliehali a prilba bola riadne upevnená pomocou pásov pod bradou. Oba ochranné prostriedky v plnej
miere súčasne plnili svoju funkciu. Naviac pri podrobnejšom skúmaní priebehu policajného zásahu
bolo zistené, že žalobca sa v čase bezprostredného zákroku nenachádzal v prvej línii zasahujúcichpolicajtov, preto vyslovil úsudok, že je veľmi málo pravdepodobné, že by žalobca mohol byť priamo
ohrozený hluchom výstrelov. Pre porovnanie uviedol, že u policajtov, ktorí sa nachádzali v prvej línii
služobného zákroku poškodenie sluchu zistené nebolo. K tvrdeniu žalobcu, že sa nemohol zúčastniť

dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu, pretože ho na to nikto nevyzval, žalovaný uviedol, že
ide o zákonnú povinnosť uloženú v ustanovení § 175 zákona o štátnej službe policajtov a to z dôvodu
správneho určenia rozsahu zodpovednosti za služobný úraz. Je povinnosťou nadriadeného po ohlásení
úrazu zabezpečiť riadne vyšetrenie škodovej udalosti tak, aby boli zistené všetky príčiny a okolnosti, za
ktorých k úrazu (poškodeniu zdravia) malo dôjsť, vrátane zisťovania skutočnosti, ktoré by oprávňovali

služobný úrad na celkové alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za úraz. Žalovaný ďalej vo
vyjadrení nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že administratívne orgány sa nevysporiadali s ustanovením
§ 176 zákona o štátnej službe policajtov, pretože rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým
žalobcovi nebola priznaná náhrada za bolesť sa neopiera o dôvody uvedené v § 175 označeného
zákona (čiastočné alebo celkové zbavenie sa zodpovednosti), ale úraz, ktorý mal utrpieť žalobca dňa
05.02.2015 bol kvalifikovaný ako úraz mimo služobný, za ktorý služobný úrad nenesie zodpovednosť,

pretože žalobca si riadne nesplnil ohlasovaciu povinnosť, čím vytvoril prekážku a zmaril tak riadne a
objektívne vyšetrenie škodovej udalosti. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca
doručil služobného úradu až dňa 11.07.2017 písomnú žiadosť a žiadal o priznanie dávok úrazového
zabezpečenia - náhradu za bolesť vo výške 858,00 Eur a o náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 4.290,00 euro. K žiadosti pripojil kópiu lekárskeho posudku o bolestnom, ako

aj lekársky posudok o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Keďže nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nebol do podania žiadosti predmetom škodového
konania, táto časť žiadosti žalobcu bola odstúpená príslušnej škodovej komisii na došetrenie, v rámci
ktorého mal byť lekársky posudok o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zaslaný na
kontrolu a posúdenie posudkovému lekárovi odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych

činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. O tomto postupe bol žalobca
oboznámený listom zo dňa 19.07.2017. Následne bol škodovou komisiou žalobca listom z 08.08.2017
vyzvaný na doloženie lekárskych správ k predloženému lekárskemu posudku o bodovom ohodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobca na tento list nereagoval, preto bol opätovne požiadaný
listom z 13.11.2017. Požadované listinné doklady boli škodovej komisii doručené dňa 14.12.2017. O

náhradu nároku za bolesť, keďže už bol v škodovom konaní riadne prešetrený a zadokumentovaný a s
výsledkamibolžalobcaajriadneoboznámený,pretosprávnyorgánprvéhostupňarozhodolrozhodnutím
z 01.08.2017. Žalovaný poukázal na to, že v konaní o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
vyžaduje nárok posúdiť a v písomnom rozhodnutí riadne odôvodniť, a to z hľadisko ako a v akej miere
nastalo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného v spoločnosti, v práci alebo rodine, a preto

nebolo rozhodnuté o oboch uplatnených nárokoch žalobcu súčasne.

12. Žalobca v replike zo dňa 13.08.2018 trval na argumentácii zo správnej žaloby a nesúhlasil s názorom
žalovaného, že neoznámil svoj úraz žalovanému včas a predpísaným spôsobom. Zdôraznil, že po
zásahu nepovažoval ešte hučanie v uchu za trvalý stav a najmä vzhľadom na vypätú situáciu svoj úraz

oznámil tak, ako je to uvedené v správnej žalobe. Za podstatné považoval aj to, že ani v prípade, ak by
sa za oznámenie úrazu považoval deň 13.02.2015, toto oznámenie nemožno považovať za oneskorené,
pretože žalobca len tri dni predtým absolvoval spánkové vyšetrenie sluchu a až z jeho výsledkov sa
dozvedel o trvalom porušení zdravia. Žiadne ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
neustanovuje lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku. Opakovane zdôraznil, že

chránič sluchu nepoužil z toho dôvodu, že ochranné slúchadlá, prilbu, vysielačku a plynovú masku pri
zásahu súčasne použiť nemožno a nikto z príslušníkov pri zásahu chránič sluchu nasadený nemal a to z
logického dôvodu, že pri obdobných zásahoch policajt musí predovšetkým počuť a vidieť. Je nelogické,
aby mal príslušník pri zásahu, pri ktorom sa členovia jednotky dorozumievajú aj vysielačkami nasadený
chránič sluchu. Vo vzťahu k nepodrobeniu sa skúške na prítomnosť alkoholu, poukázal na to, že táto

skutočnosť nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady za bolesť, pretože jednak je požitie alkoholu
pred policajným zásahom vylúčené a jednak s poškodením sluchu nemôže mať žiaden súvis. Zotrval
na stanovisku, že administratívne orgány žiadnym spôsobom nereagovali na ustanovenie § 176 zákona
o štátnej službe policajtov, podľa ktorého služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt
utrpelslužobnýúrazprislužobnomzákrokualebopriodvracanínebezpečenstvahroziacehoživotualebo

zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril napriek tomu, že túto spolu s výzvou súdu v zmysle §
106 ods. 2 SSP prevzal dňa 05.03.2019.14. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.02.2020 zástupca žalobcu trval na podanej správnej
žalobe v celom rozsahu. Žalobca sa vo svojej účastníckej výpovedi pred správnym súdom odvolal

na obsah úradného záznamu, ktorý doručil Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach dňa 13.02.2015, v
ktorom uviedol, že ako jeden zo zasahujúcich policajtov bol prítomný pri streľbe, od miesta výstrelov
bol vzdialený asi jeden meter, otočený k výstrelom ľavou stranou tela. Počas zásahu na ušiach nemal
chrániče sluchu a tieto nepoužil ani žiaden zo zasahujúcich príslušníkov polície. Všetci zasahujúci
mali nasadené plynové masky, a to pre prípad použitia slzotvorných granátov, ktoré však nevybuchli.

K samotným výstrelom uviedol, že vtedy pocítil veľmi silný tlak v ľavom uchu a pískanie, následne
spacifikoval páchateľa, ktorý bol postrelený a ktorý na neho padal. Po zákroku, na jeho hodnotení
oznámil úraz, povedal to za prítomnosti veliteľa útvaru a to konkrétne, že mu píska a hučí v ľavom uchu.
Stalo sa tak za prítomnosti aj ostatných zasahujúcich policajtov a následne túto skutočnosť oznámil
aj priamemu nadriadenému L. O., ktorého oslovil po vyhodnotení a v prítomnosti aj iného policajta
(Kolára), a povedal mu: „po tom zákroku mi fajne píska v uchu.“ V tom okamihu to nepociťoval ako stratu

sluchu, iba mu hučalo a pískalo v uchu. Bol traumatizovaný aj z toho, že pri zákroku bol postrelený
jeho najlepší kamarát, ktorý použil zbraň. Následne odišiel k zverenému motorovému vozidlu, pretože
potrebovalvyložiť výzbrojavýstroj. Nadruhýdeňodsvojholekáražiadalajvýmennýlístoknavyšetrenie
vzhľadomnaakutraumu.Ďalejuviedol,žekeďužbolhospitalizovaný,telefonovalsvojmunadriadenému,
aby mu oznámil problémy so sluchom a čo sa stalo, tento odpovedal, že má smolu, pretože ihneď po

zákroku sa nepodrobil dychovej skúške na alkohol. Až následne ho kontaktoval veliteľ útvaru, ktorý mu
neskôr oznámil, že si nepamätá, aby mu nahlásil úraz na vyhodnotení zásahu, a tiež, že ba sa mu
dalo pomôcť, ak prepíše úradný záznam, ktorý v tom čase už bol spísaný, ale ak ho nechá v pôvodnej
podobe, tak pomôcť mu nedokáže. Zástupca žalobcu v záverečnej reči považoval žalobu v celom
rozsahu za dôvodnú a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu. Zástupkyňa žalovaného

na pojednávaní záverečnej reči uviedla, že názory žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu považuje za
subjektívne, pretože vo veci bolo rozhodnuté zákonným spôsobom a v písomnom vyjadrení k správnej
žalobe zaujali podrobné stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu. Na tomto vyjadrení žalovaný trvá
v celom rozsahu, preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Prvotné rozhodnutie správneho súdu a rozhodnutie kasačného súdu

15. Rozsudkom č.k. 7S/60/2018-62 zo dňa 12.2.2020 Krajský súd Košice, ako súd správny zrušil
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému

na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto
rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť zo dňa 07.04.2020, ktorú odôvodnil tým,
že správny súd vec nesprávne právne posúdil.

16. Najvyšší správny súd rozsudkom sp.zn. 9Sžsk/100/2020 zo dňa 25.05.2022 napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom správnemu súdu nariadil sa vecou dôsledne zaoberať,
ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť
zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového
orgánu, a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne
rozhodnúť, a to aj o náhrade trov kasačného konania.

Konanie pred správnym súdom po rozhodnutí kasačného súdu

17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len súd). V súlade s
§ 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023
danáprávomocsprávnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávny

súd v Košiciach.

18. Súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2005 Z. z. o správnom súdnom poriadku
(ďalej len: „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj vypočutíúčastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba a žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu zamietol.

19. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 06.03.2025, na pojednávaní tak
právny zástupca žalobcu, ako aj poverená zástupkyňa žalovaného vo svojich prednesoch zotrvali na
svojich doterajších podaniach a odkázali na ne. Právny zástupca žalobcu na otázku súdu, aby ozrejmil
dôvody pre ktoré žalobca oznámil úraz až s odstupom niekoľkých dní argumentoval v prospech žalobcu
obdobným spôsobom, ako vo svojich podaniach, t.j. nič nové čo by už nebolo obsahom jeho doterajších

podaní či vyjadrení na prvotnom pojednávaní, na pojednávaní neodznelo.

Výber z relevantnej právnej úpravy

20. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia
alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým,
náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov
pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho
vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je

obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.

Podľa § 48 ods. 3 písm. c), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.) policajt je povinný oznámiť

bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby,
a hroziacu škodu a plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním
došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá

za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na
ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo
iné dohodnuté miesto nadriadeným.

Podľa § 175 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad sa zbaví zodpovednosti

celkom, ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne
predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby
a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne
vyžadované a kontrolované, alebo škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky
a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik
pracovného úrazu alebo služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje
jeho zdravotný stav.

Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), ak správny súd
po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
rozsudkom ju zamietne.

Právny názor správneho súdu

21. Predmetom konania bolo rozhodnutie žalovaného – Ministerstva vnútra SR č. KM-
OLVS-265/2017/OPK zo dňa 08.11.2017, ktorým žalovaný zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového
orgánu – Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO2-199-030/2015-PS zo

dňa 01.08.2017. Podstatou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo nepriznanie dávky
úrazového zabezpečenia – náhrady za bolesť vo výške 850 €, na základe žiadosti doručenej dňa
11.07.2017, ktorá napadnutým rozhodnutím nebola žalovaným zmenená.22. Úvodom súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto konaní po rozhodnutí kasačného súdu zostalo
vzásadeužlenzodpovedaťnaprávnuotázku,atočisižalobcavčassplnilsvojuoznamovaciupovinnosť
ohľadom jeho zranenia a aký to má právny následok vo vzťahu k jeho nárokom. Uvedené otázky však už

boli predmetom právneho posúdenia zo strany kasačného súdu, ktorým je správny súd viazaný a mohol
by sa od neho odkloniť jedine v prípade, ak by došlo k zmene právnej úpravy, k judikatórnemu posunu
alebo k zmene v skutkovom stave, t.j. okolnosti, ktoré v prejednávanej veci nenastali.

23. Nie je úlohou správneho súdu polemizovať s rozhodnutím kasačného súdu, viazanosť právnym

názorom kasačného súdu považuje za princíp, pričom od právneho názoru kasačného súdu by sa
neodklonil ani v prípade, ak by dospel k záveru, že je chybný, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

24. Medzi účastníkmi konania v zásade nebol rozporný nasledujúci skutkový dej – dňa 05.02.2015 došlo
k služobnému zákroku, ktorého cieľom bolo zadržanie osoby. Počas zákroku došlo k použitiu zbrane,
pričom padlo niekoľko výstrelov. Nasledujúci pracovný deň bol žalobca uznaný práceneschopným

z dôvodu ochorenia dýchacieho aparátu, pričom mu bol vystavený výmenný lístok na ORL vyšetrenie.
Odborné vyšetrenie absolvoval 10.02.2015 v ORL ambulancii v Ružomberku, keď započal liečbu pre
poškodenie sluchu. Dňa 12.02.2015 žalobca spisuje úradný záznam, ktorý o 15:30 hod. odosiela
prostredníctvom e-mailu P. J. referentovi KR PZ v Košiciach, kde informuje o úraze.

25. Spor medzi účastníkmi konania nastáva v interpretácii ústnych oznámení žalobcu o jeho úraze, ktoré
mal žalobca verbalizovať ihneď po vykonaní zákroku, a to jednak vo vzťahu k veliteľovi zásahu a k jeho
zástupcovi. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnanec je povinný bezodkladne
oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný

stav. Ohlasovaciu povinnosť policajta upravuje aj čl. 15 ods. 1 nariadenia MV SR (vykonávací predpis
k uvedenému ustanoveniu) o postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového
zabezpečenia a náhrad pozostalých v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolanania č.
27/2008 tak, že úraz sa hlási bezodkladne po úraze nadriadenému ústne, telefonicky alebo iným
vhodným spôsobom.

26. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť
splnil až dňa 12.02.2015 popoludní prostredníctvom e-mailu, čím sám znemožnil objektívne vyšetrenie
škodovej udalosti. Z uvedeného dôvodu nemohla byť jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť
medzi žalobcom uvedeným úrazovým dejom a poškodením zdravia, t.j. nebolo preukázané, že došlo

k služobnému úrazu tak, ako je uvedené v žalobe a preto správny orgán aj žalovaný rozhodol správne,
keď bolestné žalobcovi nepriznal. Objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom
(poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu dňa 05.02.2015 vylučuje naplnenie
skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods. 1 zákona o služobnom pomere policajtov. Časový
odstup od tvrdeného vzniku poškodenia zdravia do času jeho riadneho preukázateľného oznámenia

nadriadenému tak vytvára prekážku pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia žalobcu skutočne
vzniklo pri plnení služobných povinností dňa 05.02.2015 a nie počas nasledujúcich dní.

27. Žalovanému či zamestnávateľovi vo všeobecnosti prináleží zodpovednosť za registráciu pracovných
úrazov, a tejto povinnosti nemá ako učiniť zadosť bez riadnej súčinnosti poškodeného, ktorému

taktiež vyplýva povinnosť – a to nahlásiť úraz bezodkladne v zmysle interného predpisu, ktorým je
v prípade žalovaného vyššie uvedené nariadenie č. 27/2008. Toto nariadenie stanovuje nahlásenie
úrazu bezodkladne po tom, ako je toho policajt schopný. Je bezpochyby zrejmé, že žalobca bol schopný
nahlásiť úraz skôr, ako ho v konečnom dôsledku relevatným spôsobom nahlásil, t.j. 12.02.2015, ergo
žalobca nekonal bezodkladne, čím porušil uvedený interný predpis.

28. Ústne oznámenia žalobcu o služobnom úraze nemajú podklad v administratívnom spise, resp.
spôsob oznámenia nemožno považovať za relevantný. Veliteľ zásahu E. A. uvádza, že žalobca mu dňa
10.02.2015 telefonicky oznámil, že pri akcii utrpel poškodenie sluchu, čo ho prekvapilo a žalobcu sa
opýtal,prečosatodozvedáažteraz(úradnýzáznamz13.02.2015). VeliteľútvaruA.H.osobneprítomný

pri vyhodnotení akcie uvádza, že žalobca mal údajne žiadať kolegov, aby mu dosvedčili, že v zasadačke
pri a po vyhodnotení akcie riadne oznámil nadriadeným, že má problémy so sluchom, pričom žiadne
takéto informácie nezaregistroval ani on, ani E. A. (úradný záznam z 13.02.2015). Zástupca veliteľa H.
O. uvádza, že po vyhodnotení akcie, pred budovou okolo neho prechádzal žalobca, pričom sa ani lennepristavil a v pohybe utrúsil, že mu hučí v uchu, pričom nasledujúci deň mu oznámil, že chce navštíviť
lekára pre problémy s dýchacími cestami alebo hrdlom, avšak o hučaní v uchu sa ani len nezmienil
(úradný záznam z 13.02.2015). Z uvedených tvrdení absolútne nevyplýva, že by žalobca po vykonaní

zákroku relevantným spôsobom oznámil svoj úraz. Administratívny spis neobsahuje výpoveď žiadneho
svedka, ktorý by žalobcovi potvrdil, že by riadne (t.j. nie medzi rečou) oznamoval služobný úraz, žalobca
vypočutie žiadneho ďalšieho svedka ani nenavrhol.

29. Podľa názoru súdu žalobcovi nič nebránilo, aby najneskôr nasledujúci deň po vykonaní zásahu

oznámil služobný úraz nadriadenému. Dôvody, pre ktoré sa žalobca snažil ospravedlniť oneskorené
ohlásenie vyhodnotil súd ako nedostatočné. Žalobca bol znalý predpisov upravujúcich bezodkladné
nahlásenie služobného úrazu, pričom bol preukázateľne v týchto otázkach zaškolený. Pokiaľ žalobca
argumentuje odborným vyšetrením až zo dňa 10.02.2015, lekárska správa pre nahlásenie služobného
úrazu sa nevyžaduje, čo je skutočnosť zrejmá a nie je ju ani potrebné opierať o žiadne ustanovenie, keď
pri odseknutí nohy zjavne nie je potrebné vyčkať na lekársku správu o strate končatiny, úplne rovnaká

situácia je aj pri poškodení sluchu.

30. V zmysle procesného predpisu upravujúceho správne konanie je na úvahe správneho orgánu,
či za účelom zistenia skutkového stavu veci nariadi pojednávanie, na ktorom by sa prípadne doplní
dokazovanie ohľadom skutkového stavu, ktorý má tvoriť podklad pre jeho rozhodnutie. Podľa názoru

správneho súdu v tomto prípade skutkový stav, z ktorého vychádzal administratívny orgán pri
rozhodovaní z vyššie uvedených dôvodov bol zistený dostatočne. Veliteľ útvaru, veliteľ zásahu aj jeho
zástupca hovoria rečou jedného muža a z administratívneho spisu nevyplýva nič z čoho by bolo možné
vyvodiť, že žalobca oznámil úraz relevantným spôsobom skôr, ako e-mailom dňa 12.02.2015, úvaha
správneho orgánu o nenariadení pojednávania bola preto správna, nakoľko nebolo o čom pojednávať.

Ak vyhodnotenie skutkového stavu žalovaným žalobcovi nevyhovuje, neznamená to, že bol zistený
nedostatočne. Správnemu súdu nie je zrejmé, čo ešte by malo byť predmetom dokazovania, skutkový
stav považuje za dostatočne zistený pre vydanie rozhodnutia.

31. Obhajoba žalobcu ohľadom oneskoreného nahlásenia úrazu s poukazom na extrémne vypätú

situáciu, kde prišiel o život páchateľ a bol postrelený jeho najlepší kamarát by mohla obstáť v prípade
jedno či dvojdňového, nie týždňového oneskorenia. K uvedenému je tiež potrebné uviesť, že žalobca
ako príslušník policajného zboru je a musí byť na extrémne situácie pripravený, a teda argumentácia
vypätosťou situácie musí byť v jeho prípade posudzovaná inak, ako v prípade bežného človeka.

32. Otázka, či žalobca mohol alebo azda mal, či dokonca bol povinný pri zásahu použiť ochranné
slúchadlá, je irelevantná. Rozhodnutie o nepriznaní bolestného stojí a padá na oneskorenom oznámení
úrazu, t.j. bolestné by nebolo priznané ani vtedy, ak by žalobca pri zásahu ochranné slúchadlá použil.

33. Ani nepodrobenie sa dychovej skúške na alkohol nebolo priamym dôvodom nepriznania bolestného,

pričom ak žalobca v žalobe uvádza, že tento argument je „predovšetkým smutnou ukážkou nedostatku
úcty k policajtom nasadzujúcich život a zdravie v extrémnych zásahoch“ hlboko sa mýli. Dychová skúška
na alkohol nie je žiadnym dehonestujúcim nástrojom, a každý, kto je povinný ju strpieť, od policajtov,
úradníkov, zamestnancov či sudcov nevynímajúc, ju nemôže chápať ako nástroj šikany, ale ako bežnú
súčasť plnenia si svojich povinností, nedodržanie ktorých je sankcionovateľné. Pokiaľ správne orgány

poukazovali aj na tento aspekt prípadu, t.j. nepodrobenie sa dychovej skúške, nemožno im nič vytknúť.
Zároveň nik, ani súd, a to ani len náznakom netvrdí, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu, tvrdí len to, že
žalobca riadnym neoznámením zmaril vykonanie dychovej skúšky na alkohol, ako imanentnej súčasti
procesu uznania úrazu za služobný, súčasti na ktorej je potrebné nevyhnutné trvať. V žiadnom prípade
sa nejednalo o bezpríkladne šikanózny výkon úradnej moci, ako sa mylne domnieva žalobca.

34. K námietke žalobcu ohľadom toho, že správny orgán prvého stupňa rozhodol iba o bolestnom,
pričom o sťažení spoločenského uplatnenia rozhoduje v samostatnom konaní, čo podľa žalobcu nemá
žiadny procesný význam správny súd uvádza, že nie je jeho úlohou hodnotiť hospodárnosť postupu
žalovaného, ale zákonnosť jeho postupu a rozhodnutia. Žalobca v tomto smere neuviedol nič, čo

prečo by mal uvedený postup spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani súd žiadnu
nezákonnosť v takomto postupe nevzhliadol, preto sa uvedenou námietkou nezaoberal.35. Konaním žalobcu vznikla objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom,
ktorým je poškodenie jeho sluchu a priebehom služobnej činnosti, čo zakladá liberačné dôvody a teda
úraz, o ktorom žalobca tvrdí, že sa stal 05.02.2015 nie je služobný úraz. Žalovaný teda rozhodol

správne, keď žalobcovi nárok na bolestné nepriznal, keďže úraz neoznámil riadne a včas. Pokiaľ sa javí
takéto posúdenie ako neprimerane prísne, treba dodať, že policajt je nositeľom časti suverénnej moci
štátu a štát má legitímny záujem na dodržiavaní služobnej disciplíny vo väčšom rozsahu ako v prípade
súkromnoprávnych pracovných pomerov. K tejto premise Najvyššieho správneho súdu uvedenej v jeho
rozsudku správny súd dopĺňa, že príslušník ozbrojeného zboru či armády je povinný dôsledne si plniť

svoje povinnosti vo vzťahu ku splneniu predpokladov, ktoré mu zakladajú určitý nárok, pretože ak
nedbá, nepredstavuje jeho konanie záruku v tom, že si bude dôsledne plniť aj také svoje povinnosti, ku
ktorýmmužiadnenárokynevyplývajú.Zhovievavýprístupsilovýchzložiekštátukdôslednémuneplneniu
povinností zo strany ich príslušníkov v časoch mierových, by sa štátu mohol vypomstiť v časoch iných,
ako mierových.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti
a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať. V týchto intenciách rozhodol aj o trovách kasačného konania tak, že
ich nepriznal (§467 ods. 3 SSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno

podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že

sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.