Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-9C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200072
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2720200072.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobkyne: I.. J. F., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom S. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária V4 JURISTIC group s.r.o., so sídlom
Bratislava, Furdekova 16, proti žalovanej: V. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y., U.. N. XXX/XX, právne
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Veis, so sídlom Nitra, Štefánikova 22, o určenie, že
hnuteľnévecinepatriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovadodedičstvapoporučiteľovitakto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že hnuteľné veci osobné motorové vozidlo zn. Q. XXXXd, farba čierna metalíza, rok
výroby XXXX, VIN: Z a osobné motorové vozidlo zn. C. D. N. 2, farba čierna metalíza, rok výroby XXXX,
VIN: P nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa F. F., narodeného XX.X.XXXX,

zomrelého XX.XX.XXXX a žalovanej a do dedičstva po poručiteľovi F. F., narodenom XX.X.XXXX,
zomrelom XX.XX.XXXX.

II. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Skalica dňa 16.1.2020 domáha určenia, že osobné
motorové vozidlo zn. Q. XXXXd, farba čierna metalíza, rok výroby XXXX, VIN: Z a osobné motorové
vozidlo zn. C. D. N. 2, farba čierna metalíza, rok výroby XXXX, VIN: P nepatria do bezpodielového
spoluvlastníctva poručiteľa F. F., nar. XX.X.XXXX a takisto že nepatria do dedičstva po menovanom.

Žalobu odôvodnila tým, že na Okresnom súde Skalica je vedené dedičské konanie pod sp. zn. XD/
XXX/XXXX po poručiteľovi F. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dňa 17.12.2019 bolo
právnemu zástupcovi žalobkyne doručené uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 9.12.2019, ktorým
bola žalobkyňa vyzvaná, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala na príslušnom súde žalobu
na určenie, že osobné motorové vozidlo zn. Q. XXXXd, farba čierna metalíza, rok výroby XXXX, VIN: Z
a osobné motorové vozidlo zn. C. D. N. 2, farba čierna metalíza, rok výroby XXXX, VIN: P nepatria do
bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa F. F. a jeho manželky (žalovanej v 1. rade) a taktiež že tieto

nepatria ani do dedičstva po poručiteľovi F. F.. Uznesením č. k. SI-9C/2/2020-191 zo dňa 3.7.2023 súd
rozhodol o pokračovaní v konaní s právnou nástupkyňou žalovaných v 2. a 3. rade, a to so žalovanou
v 1. rade V. F., nar. XX.X.XXXX.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej, písomnými vyjadreniami strán sporu,
čestným vyhlásením žalobkyne, výsluchom svedka a jeho svedeckým vyhlásením, kúpnou zmluvou,
darovacou zmluvou, osvedčeniami o evidencii motorových vozidiel, inventárnymi kartami hmotného

a nehmotného majetku, spismi tunajšieho súdu sp. zn. SI-7D/101/2015 a sp. zn. SI-1C/83/2016,
zápisnicou napísanou na notárskom úrade zo dňa 30.10.2019, upovedomeniami Generálnej prokuratúry
SR a Krajskej prokuratúry v Trnave, notárskou zápisnicou a zistil tento skutkový stav veci:3. Súd mal preukázané, že poručiteľ F. F., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Zo spisu tunajšieho
súdu sp. zn. SI-7D/101/2015 súd zistil, že bol ustálený okruh dedičov po poručiteľovi, a to závetná
dedička I.. J. F., nar. XX.X.XXXX (žalobkyňa) a F. F., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. X.X.XXXX;

manželka poručiteľa V. F. je vylúčená z dedenia, avšak zostala účastníkom konania v časti vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 7D/101/2015-467 zo
dňa29.11.2019ustanovilzasprávcudedičstvaAdvokátskukanceláriuMachovás.r.o.,sosídlomSkalica,
Sasinkova 886/16. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 7D/101/2015-475 zo dňa 9.12.2019 vyzval
žalobkyňu, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala na príslušný súd žalobu na určenie, že

osobné motorové vozidlo zn. Q. XXXXd, VIN: Z farby: čierna metalíza, evidenčné číslo L a osobné
motorové vozidlo zn. C. D. N. 2, VIN: P farby: čierna metalíza, evidenčné číslo: L obe motorové vozidlá
v evidencii motorových vozidiel evidované vo vlastníctve: F. F. L.J.-P., N.. J., L., I.: XXXXXXXX, nepatria
do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa F. F., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom Y., U.. N.
XXX/XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho manželky V. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U.. N. XXX/
XX, Y., a nepatria ani do dedičstva po poručiteľovi F. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Súd má takisto za preukázané, že dňa 12.8.2015 uzatvoril darca F. F. L.J.-P., I.: XX XXX XXX konajúci
prostredníctvom poručiteľa F. F., nar. XX.X.XXXX so žalobkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu
(ďalej len darovacia zmluva), na základe ktorej obdarovanej daroval osobné motorové vozidlo zn. Q.
XXXXd, farba čierna metalíza, rok výroby XXXX, VIN: Z Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2015
(ďalej len kúpna zmluva) F. F. L.J.-P., I.: XX XXX XXX konajúci prostredníctvom poručiteľa F. F., nar.

XX.X.XXXX ako predávajúci predal žalobkyni ako kupujúcej osobné motorové vozidlo zn,. C. D. N. 2,
farba čierna metalíza, rok výroby XXXX, VIN: P a to za kúpnu cenu 5.000,- eur.

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že predmetné osobné motorové vozidlá boli
nadobudnuté počas podnikania poručiteľa a preto nevidí dôvod, aby boli predmetom dedičstva. Spolu

s poručiteľom podnikala, najskôr ako zamestnanec a neskôr s ním spolupracovala na základe živnosti.
Vyjadrila sa, že na zmluvách nie sú podpisy manželky poručiteľa, nakoľko táto sa o podnikanie svojho
manžela nezaujímala, pričom na všetky zmluvy či úkony nebol potrebný jej súhlas (napríklad ak boli
počas podnikania uzatvárané zmluvy o prevode hnuteľných vecí). Žalobkyňa uviedla, že predmetné
vozidlá slúžili poručiteľovi na podnikanie, pričom žalovaná ako manželka poručiteľa ich žiadnym

spôsobom nevyužívala. Zo strany žalobkyne neboli zmluvy uzatvorené ako s podnikateľkou, nakoľko
s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti, kde zostali aj predmetné vozidlá. Kúpnu cenu 5.000,- eur
vyplatila poručiteľovi v hotovosti (uvedenú čiastku mala v deň 9.10.2015 v hotovosti v peňaženke),
nevedela však uviesť dátum, kedy danú sumu vyplatila. Kúpna cena bola podľa žalobkyne riadne
zaúčtovaná. Upresnila, že predmetné zmluvy spisovala ona. Dodala, že motorové vozidlo Q. používala

od okamihu darovania a používa ho doteraz. Na záver uviedla, že vo firme vykonávala ekonomickú a
administratívnu činnosť (fakturácie, rozpočty, podklady pre obstarávania), nemala však prístup k účtom
firmy (t.j. nemohla ani vyberať peniaze), nakoľko firma nemala zriadený internetbanking a všetko sa
chodilo uhrádzať priamo do banky. Doplnila, že motorové vozidlo C. D. N. bolo odpísané z majetku firmy
L.J.-P., keďže keď sa robilo daňové priznanie, bolo všetko vysporiadané.

5. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že má vedomosť o predmete konania. Vyjadrila sa, že obidva
automobily sú tmavšie. Nevedela uviesť iný majetok okrem predmetných vozidiel, ktorý by bol
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyjadrila sa, že synov umiestnených v zariadení
navštevovali spolu s manželom, neskôr z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu jej matky ich

navštevoval väčšinou manžel, pýtala sa však na nich telefonicky. Ohľadom užívania predmetných
motorových vozidiel žalovaná uviedla, že nemá vodičák a manžel ju bral autom vtedy, ak niekde išli, inak
ich neužívala. Nevedela však uviesť, ako často ju manžel bral autom.

6. Z výsluchu svedka I.. P. L. mal súd preukázané, že zotrval na svedeckom vyhlásení zo dňa 25.8.2021.

Vyplýva z neho, že pán F. F. podnikal v Martine, pričom s ním spolupracoval od roku 1995 až do jeho
smrti.Svedokprenehovykonávalprácespojenésvedenímúčtovníctvaaekonomicképoradenstvo.Mali
spolukorektnývzťah,založenýnadôvere.Rozprávalisanajmäozáležitostiachspojenýchspodnikaním,
menej už o osobnom živote. Vedel z rozprávania pána F., že má rodinu, manželku a synov v Y. a cítil,
že mu nie sú ľahostajní. Mal tiež vedomosť o tom, že v L. býval s pani F., ktorá robila prvotnú evidenciu

účtovných dokladov ako aj rozpočty stavebných prác. Vo firme ju bral ako zamestnanca, hoci s ňou žil.
Svedok uviedol, že v deň, ako zomrel pán F., za ním prišla pani F., pričom nespomenula, že by mala
vedomosť,žepánF.malvôbeczámervydediťsvojedetiamanželkuajejodkázaťvšetokmajetok.Otom,
že našla závet, mu povedala s odstupom času asi troch týždňov, čo bolo pre svedka nepochopiteľné.Taktiež bolo pre neho zvláštne, že pán F. sa o uvedenej skutočnosti svedkovi ako ekonómovi nezmienil,
hoci sa to týkalo osobných automobilov, ktoré boli zaradené do podnikania; podobné účtovné prípady
spolu vždy konzultovali. Svedecké vyhlásenie napísal sám, ale na žiadosť pána T.. T. F.. Uviedol, že

ho pán T.. T. F. nekontaktoval po tom, ako dostal predvolanie na súd. Vypovedal, že pán F. bol jeho
klient, robil mu účtovníctvo, jednalo sa o dôverný vzťah. Uviedol však, že občas sa mu pán F. vyžaloval
s niečím, čo ho trápilo, ale ďalej to už spolu neriešili. Upresnil, že sa viackrát snažil skontaktovať so
žalobkyňou, ale len v súvislosti s činnosťou obchodnej spoločnosti.

7. Zo zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Holíči dňa 30.10.2019 v dedičskej veci po poručiteľovi
neb. F. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX súd zistil, že účastníci dedičského konania (t.j. okrem
iného aj V. F., nar. XX.X.XXXX) zhodne uviedli, že súhlasia, aby súdny komisár vydal uznesenie, ktorým
budú vylúčené z dedičstva osobné motorové vozidlá, a to zn. Q. XXXXd, VIN: Z a zn. C. D. N. 2, VIN:
P Zároveň boli súdnemu komisárovi predložené právnym zástupcom I.. F. originály darovacej zmluvy
a kúpnej zmluvy.

8. Z Notárskej zápisnice notára T.. L. R. zo dňa 25.7.1996 vyplýva, že medzi účastníkmi Obcou B. nad
A. (predávajúci) a F. F., nar. XX.X.XXXX a V. F., nar. XX.X.XXXX (kupujúci) bola uzatvorená kúpna
zmluva, na základe ktorej G. B. ako predávajúci predal kupujúcim F. F., nar. XX.X.XXXX a V. F., nar.
XX.X.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, a to pozemok parcela č. XXX, orná pôda

vo výmere 1122 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností v Q. Q. v katastrálnom území B. nad A. za kúpnu
cenu 89.760,- Sk.

9. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník)
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 40 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Občianskeho zákonníka ak právny úkon

nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch,
keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom

aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkamijepodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisomalebozaručenouelektronickoupečaťou.
Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti

podpisu nevyžaduje. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná
zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

12. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

13. Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie

zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.14. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

15. Podľa § 143a Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom

určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku
manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči
inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

16. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

17. Podľa § 148a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka na použitie majetku v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na
ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Súd na návrh
zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú
činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Ak

podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ
spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z
podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy
rovným dielom.

18. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba je
dôvodná. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobkyne na určenie, že predmetné hnuteľné
veci (osobné motorové vozidlá zn. Q. XXXXd a zn. C. D. N. 2) nepatria do dedičstva po poručiteľovi
F. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Bolo preukázané, že ako vlastník predmetných osobných
motorových vozidiel je v evidencii vozidiel evidovaný F. F. L.J.-P., I.: XX XXX XXX, so sídlom L., N..

J.. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ F. F. a žalovaná (pôvodne žalovaná v 1. rade) boli pred
úmrtím poručiteľa manželia a takisto, že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol počas
trvania manželstva zúžený (§ 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka) a bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo ani zrušené (§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Sporným tak zostalo, či sú
predmetné hnuteľné veci súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj skutočnosť,

či boli užívané poručiteľom na výkon svojho povolania. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že predmetné
zmluvy, t.j. kúpna zmluva zo dňa 9.10.2015 a darovacia zmluva zo dňa 12.8.2015 uzavreté medzi
poručiteľom podnikajúcim pod obchodným menom F. F. L.J.-P. a žalobkyňou sú absolútne neplatné,
nakoľko žalovaná ako manželka poručiteľa nedala súhlas na ich uzatvorenie ani súhlas s použitím
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na začiatku podnikania.

19. Pri určovacích žalobách je prvoradou úlohou súdu zaoberať sa prípustnosťou určovacej žaloby
a zistiť, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak totiž súd dospeje k záveru,
že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná
danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť

bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. Súdna prax akceptuje žaloby,
ktorými sa dedič domáha určenia, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi (napríklad

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 26/2007). V konaní o takýchto
žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie
sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. S poukazom na ustálenú judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 5/2004) ma súd za to, že v danom prípade nie je potrebnétvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko žaloba bola podaná v dôsledku rozhodnutia
súdu (uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. 7D/101/2015-475 zo dňa 9.12.2019, viď spis sp. zn.
SI-7D/101/2015), ktorým bola žalobkyňa odkázaná, aby si svoje právo uplatnila žalobou na súde.

20. Ďalej sa súd zaoberal skutočnosťou, či predmetné hnuteľné veci - osobné motorové vozidlá,
boli v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, resp. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
poručiteľa a žalovanej. Z uvedeného dôvodu bolo teda potrebné posúdiť, či sú predmetné zmluvy
o prevode vlastníckeho práva platné. Súd konštatuje, že veci vo vlastníctve osoby podnikajúcej na

základe živnostenského oprávnenia patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak nedošlo
počas trvania manželstva k zúženiu jeho rozsahu alebo k jeho zrušeniu. Žalovaná namietla platnosť
predmetnýchzmlúv,argumentujúcjednakabsencioupísomnéhosúhlasuspodnikanímvčase,keďzačal
poručiteľ podnikať a takisto absenciou podpisov manželky na predmetných zmluvách (viď vyjadrenie na
pojednávaní dňa 6.9.2021). S poukazom na ustanovenie § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd
uvádza, že súhlas druhého manžela na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

nemusí byť písomný a možno ho dať ústne alebo aj konkludentne (mlčky). V danom prípade teda
možno uzavrieť, že súhlas bol zo strany manželky poručiteľa (žalovanej) daný konkludentne, a to najmä
s ohľadom na skutočnosť, že podľa výpisu zo živnostenského registra začal poručiteľ podnikať ešte
v roku 1992, pričom podnikateľskú činnosť vykonával nepretržite až do svojej smrti v roku XXXX (t.j.
23 rokov) bez toho, že by manželka vyjadrila nesúhlas s použitím nejakých vecí v ich bezpodielovom

spoluvlastníctve. Možno teda konštatovať, že poručiteľ vykonával podnikateľskú činnosť s vedomím
manželky a súhlasom na použitie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na
podnikanie.

21. Zároveň v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nejde o bežnú vec, je

potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Súdna prax za bežnú nepovažuje
napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe. V
prejednávanom prípade možno uzavrieť, že darovanie, resp. predaj hnuteľných vecí (osobných
motorových vozidiel) nie je bežnou vecou, z ktorého dôvodu bol potrebný súhlas manželky (t.j.
žalovanej). Pokiaľ daný súhlas nebol daný, je potrebné predmetné právne úkony považovať za neplatné.

Nejedná sa však o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa
ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. V prejednávanom prípade súd nemal preukázané, že
by sa žalovaná ako manželka poručiteľa dovolala neplatnosti predmetných právnych úkonov poručiteľa,
pričom uvedenú skutočnosť ani netvrdila. Súd teda konštatuje, že dovolanie neplatnosti z jej strany

možno hodnotiť ako námietku vo forme obrany proti uplatnenému právu žalobou, ako to vyplýva z
ustálenej judikatúry (viď R 50/1985). Súd však v tejto súvislosti poukazuje na prehlásenie žalovanej (t.j.
osoby, ktorá bola dotknutá právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
-manželkyporučiteľa)urobenénapojednávanídňa30.10.2019vdedičskejvecivedenejtunajšímsúdom
pod sp. zn. SI-7D/101/2015, z ktorého možno uzavrieť, že žalovaná vyjadrila súhlas s uzatvorením

predmetných zmlúv, a to konkludentným spôsobom (viď uvedenú zápisnicu, strana 9, č.l. 11 spisu).
Ak teda bolo preukázané splnenie podmienky v zmysle citovaného ustanovenia, a to udelenie súhlasu
manželky s právnym úkonom poručiteľa, nemožno neskoršie popretie uvedeného súhlasu považovať za
účinné. S poukazom na uvedené skutočnosti súd považuje právne úkony poručiteľa za platné, nakoľko
žalovaná nevyvrátila, že dala súhlas k právnym úkonom poručiteľa, resp. že konala v omyle, ani za tým

účelom nenavrhla vykonať dokazovanie.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že z titulu kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy
žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným osobným motorovým vozidlám, a to aj napriek
skutočnosti, že nie je zapísaná v evidencii motorových vozidiel ako ich vlastníčka. Súd uvádza, že

uvedený zápis má len deklaratórne účinky, nie však konštitutívne, t.j. na prevod vlastníckeho práva nemá
vplyv zápis v evidencii vozidiel, ktorý vytvára a spravuje Ministerstvo vnútra SR. Na základe zmlúv tak
žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným osobným motorovým vozidlám ich podpísaním
(Článok V ods. 2 kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2015, resp. bod V. darovacej zmluvy zo dňa 12.8.2015). Súd
konštatuje, že v čase szudzenia (predaja, resp. darovania) predmetných hnuteľných vecí poručiteľom

predstavovali masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hoci vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, kedy boli predmetné hnuteľné veci nadobudnuté (t.j. kedy na poručiteľa a jeho manželku
prešlo vlastnícke právo), vychádzajúc z dátumov výroby osobných motorových vozidiel (rok 2008, resp.
rok 2012) možno uzavrieť, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva. V konaní nebolo takistopreukázané, že by uvedené hnuteľné veci nadobudol poručiteľ dedičstvom alebo darom alebo že by sa
jednalo o veci, ktoré podľa svojej povahy slúžili osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z
manželov (t.j. v danom prípade poručiteľa). V tejto súvislosti súd konštatuje, že pre právne posúdenie nie

je rozhodujúce, či je určitý majetok manželov určený na podnikateľskú činnosť niektorého z manželov,
ale len tá skutočnosť, či bol tento majetok nadobudnutý za trvania manželstva. Zo strany žalobkyne
nebolo v konaní preukázané, že by sa v prípade predmetných osobných motorových vozidiel jednalo o
veci, ktoré podľa svojej povahy slúžili osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov,
t.j. v danom prípade poručiteľa.

23. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že poručiteľ F. F. nebol v čase smrti bezpodielovým
spoluvlastníkom predmetných hnuteľných vecí a že tieto nepatria do dedičstva po ňom. Súdna prax
akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí (resp. nepatrí) do dedičstva po
poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,

nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Cdo 154/2010 zo dňa
16.12.2010). Na základe uvedených skutočností súd žalobe vyhovel a určil, že predmetné hnuteľné veci,
atoosobnémotorovévozidlázn.Q.XXXXdazn.C.D.N.2,nepatriadobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov poručiteľa F. F. a žalovanej ako ani do dedičstva po poručiteľovi F. F., nakoľko v čase smrti
poručiteľa predmetné veci nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej.

24. V priebehu konania (na pojednávaní dňa 22.6.2022, t.j. po uvedení predbežného právneho
posúdenia súdom) žalovaná založila svoju argumentáciu neplatnosti predmetných zmlúv s poukazom
na ustanoveniach § 40a a § 46 Občianskeho zákonníka z dôvodu nedostatku formy právneho úkonu.
Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou (bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno). Z prejednacej zásady potom vyplýva základné procesné pravidlo, podľa
ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá
je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie
aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej

relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. Ak sa
spochybňuje pravosť súkromnej listiny, ktorou sa má preukázať určité skutkové tvrdenie, nesie dôkazné
bremeno pravosti ten, kto z tejto listiny vyvodzuje pre seba priaznivé následky. Ak toto dôkazné bremeno
unesie, t.j. ak je listina pravá, dokazuje, že konajúca osoba prejavila vôľu v listine vyjadrenú, a dôkazné

bremeno opaku, teda popretie pravdivosti listiny nesie ten, kto pravdivosť listiny popiera.

25. V prípade právnych úkonov, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu, platí, že musia byť
podpísané konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Aby mohol súd vyhodnotiť spornosť
tvrdenia o zachovaní písomnej formy právneho úkonu, musí vykonať dokazovanie a ako najvhodnejší

dôkaz v takej situácii prichádza do úvahy vlastnoručne podpísaný originál listiny. Na druhej strane však
Civilný sporový poriadok neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz len originálmi listín. Hoci listiny
v podobe originálu sú vhodnejšie, pretože umožňujú priamo skúmať vlastnoručný podpis konajúcej
osoby, aj dôkaz v podobe kópie originálu (vlastnoručne podpísanej) listiny je prípustný. Súd takýto
dôkaz hodnotí tak, ako všetky ostatné dôkazy, teda podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a potom vo

vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi (§ 191 ods. 1 CSP). Rozdiel medzi hodnotením originálu listiny
vlastnoručne podpísanej a kópiou listiny je v tom, že ak je listina vlastnoručne podpísaná, predpokladá
sa, že je pravá a správna (pravdivá). Ak strana tvrdí, že podpis nie je pravý, dôkazné bremeno v
súvislosti s týmto tvrdením leží na nej. Ak sa pravosť podpisu úspešne poprie (dokazovaním vyvráti),
domnienka správnosti listiny sa neuplatní. Dôkazné bremeno v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sa

uvádzajú v listine, potom zaťažuje tú stranu, ktorá z nich vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Ak niekto podpisuje originál listiny, má vysokú mieru kontroly nad jej obsahom, a preto je možné v súlade
so všeobecnou skúsenosťou predpokladať, že s obsahom listiny súhlasí a možno teda vychádzať z
domnienky správnosti listiny, resp. jej obsahu.

26. Žalovaná v konaní spochybnila existenciu predmetných zmlúv (t.j. darovacej zmluvy a kúpnej
zmluvy), resp. poprela ich platnosť pre nedodržanie formy právneho úkonu s poukazom na ustanovenie
§ 40 Občianskeho zákonníka. Súd však konštatuje, že v konaní nenavrhla vykonať dokazovanie za
účelom preukázania pravosti podpisov zmluvných strán (t.j. poručiteľa a žalobkyne). Súd je povinnýskúmať absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj bez námietky, preto nie je podstatné, že tak žalovaná
neurobila včas (§ 153 CSP, resp. § 167 CSP). S poukazom na uvedený výklad však súd konštatuje,
že žalobkyňa predložila overené fotokópie predmetných listín (viď výsledok informatívneho overenia),

o ktorých pravosti (resp. o pravosti podpisov) nemal súd dôvod pochybovať a z ktorých vyplýva, že
poručiteľ a žalobkyňa zmluvy písomne uzatvorili, t.j. ich vlastnoručne podpísali. Súd teda uzavrel, že
žalobkyňa preukázala platnosť predmetných zmlúv, keďže žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by
uvedený záver vyvracal. Originály listín boli zároveň predložené na nahliadnutie súdnemu komisárovi v
dedičskej veci po poručiteľovi, ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 30.10.2019 (č.l. 7). Pokiaľ žalovaná

poukázala na skutočnosť, že na predmetných zmluvách nie je možné identifikovať podpis poručiteľa
ako predávajúceho, resp. darcu a takisto nie je možné identifikovať prvé tri písmená žalobkyne ako
kupujúcej, resp. obdarovanej, súd v tejto súvislosti konštatuje, že uvedená náležitosť nie je právnymi
predpismi ani ustálenou judikatúrou vyžadovaná, pričom súd nie je viazaný judikatúrou súdov iných
štátov (rozhodnutie Vyššieho krajinského súdu vo Frankfurte nad Mohanom sp. zn. 17U/166/2004).

27. Súd sa zaoberal svedeckou výpoveďou I.. P. L., pričom ju vyhodnotil pre danú právnu vec ako
irelevantnú. Pokiaľ svedok vyslovil pochybnosť o právnych úkonoch vykonaných poručiteľom F. F. (listina
o vydedení, darovacia zmluva, kúpna zmluva), uvedené tvrdenie nie je spôsobilé objektívne vyvrátiť, že
poručiteľ žiadne scudzovacie zmluvy neuzatvoril. Sám svedok uviedol, že mal s poručiteľom korektný
vzťah založený na dôvere, predovšetkým však týkajúci sa podnikateľskej činnosti poručiteľa. Poukázal

síce, že sa mu poručiteľ zveroval aj o súkromných záležitostiach, nemožno však bez ďalšieho uzavrieť,
že by sa mu zveroval so všetkými osobnými vecami. Svedok vyslovil pochybnosti o tom, že by mu
poručiteľ zamlčal prevody majetku vedeného v účtovníctve firmy (t.j. predmetných osobných motorových
vozidiel). Ako už súd uviedol vyššie, uvedená skutočnosť nemôže vyvrátiť alebo potvrdiť uzavretie
predmetných zmlúv poručiteľom. Zároveň sa možno domnievať, že poručiteľ konal v presvedčení, že

sa predmetné hnuteľné veci už v účtovníctve podniku nenachádzajú. Žalobkyňou doložené inventárne
karty hmotného a nehmotného investičného majetku však potvrdzujú, že predmetné osobné motorové
vozidlá neboli odpísané z majetku podniku poručiteľa L-J.-P., I.: XX XXX XXX. Napriek tomu uvedená
skutočnosť nemá podľa názoru súdu na právne posúdenie danej veci žiadny vplyv.

28. Žalovaná súdu predložila Notársku zápisnicu zo dňa 25.7.1996, ktorá má podľa nej preukazovať,
že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi nebol zúžený. Súd však konštatuje,
že uvedená skutočnosť (t.j. že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol zúžený ani
zrušený) nebola medzi stranami sporu sporná. Súd nepripustil viaceré otázky právnych zástupcov pri
vykonávaní dokazovania výsluchom strán sporu, a to z dôvodu, že neboli relevantné pre rozhodnutie vo

veci, resp. sa netýkali predmetu konania (napríklad otázka právneho zástupcu žalovanej na žalobkyňu,
či mala bežne v peňaženke sumu 5.000,- eur ? alebo otázka právneho zástupcu žalobkyne na žalovanú,
či vie dôvod, prečo bol vydedený jej syn, resp. ako často ju navštevoval jej manžel). Súd dodáva, že
pre rozhodnutie v danej veci nie je podstatné, či mala žalobkyňa k dispozícii peňažné prostriedky na
kúpu osobného motorového vozidla od poručiteľa, resp. že s ním žila pred uzatvorením predmetných

zmlúv v spoločnej domácnosti.

29. Súd zamietol návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov L. R. a L. Q.,
ako aj dodatočným výsluchom žalobkyne. Vykonanie dokazovania výsluchom uvedených svedkov súd
nepripustil už na prvom pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia s odôvodnením, že

uvedené dôkazy považuje za nadbytočné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaná prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že uvedené návrhy odôvodňuje skutočnosťami uvedenými výpovediach
žalobkyne a svedka I.. P. L.. Súd však poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nepredložila návrh
na vykonanie dokazovania včas a teda aplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Právny zástupca
žalovanej totiž neuviedol relevantný dôvod, prečo vykonanie predmetného dôkazu nenavrhol ihneď ako

sa o dôvode na doplnenie dokazovania dozvedel. Výsluch žalobkyne bol vykonaný na pojednávaní
dňa 6.9.2021, výsluch svedka Ing. P. L. bol vykonaný na dožiadanom súde dňa 20.12.2022, návrh na
vykonanie dôkazu bol predložený až na pojednávaní dňa 9.10.2023, t.j. po pojednávaní uskutočnenom
dňa 30.1.2023. Súdne konanie plní riadne svoju funkciu len v prípade, že vec je prejednaná v primeranej
lehote. Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je ústavným právom každého, na ktoré má

zásadný vplyv okrem zložitosti veci aj úroveň procesnej disciplíny strán sporu konania. Procesné úkony
strán sporu je nevyhnutné realizovať čo najskôr, nakoľko ponechávanie si dôležitých skutkových tvrdení
a dôkazných návrhov na neskoršie štádium konania môže v konečnom dôsledku súd diskvalifikovať
neprihliadaním na ne. Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnejúvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania, bude prihliadať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 zo

dňa 15.11.2018). Čo sa týka návrhu na vykonanie dokazovania opätovným výsluchom žalobkyne súd
zamietnutie uvedeného návrhu odôvodňuje tým, že je nadbytočný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko
ním mali byť zistené skutočnosti týkajúce sa podpisovania závetu a listiny o vydedení, ktoré nie sú
predmetom tohto konania.

30. Žalobkyňa spochybnila výsluch svedka Ing. P. L. pred dožiadaným súdom a žiadala o
opätovný výsluch, ktorému návrhu súd nevyhovel. Súd konštatuje, že hoci počas výsluchu došlo k
procesným vadám (napríklad prerušovanie výpovede svedka zo strany právneho zástupcu žalovaných,
nerozhodnutie o prípustnosti otázok alebo námietok strán sporu), má za to, že uvedené vady nemajú
vplyv na zákonnosť vykonaného dôkazu. Súd dodáva, že prípadné skutočnosti zistené opätovným
výsluchom svedka by nemali pre rozhodnutie vo veci podstatný význam, a to s poukazom na

odôvodnenie uvedené vyššie (najmä body 25 a 26). Súd na záver dodáva, že sa nestotožňuje s
právnymnázoromprávnehozástupcužalovanej,žežalobkyňazmarilavýsluchsvedkatým,žesanaňom
nezúčastnila. Je právom strany sporu (nie povinnosťou) byť účastný na procesných úkonoch. Navyše v
danom prípade bol na výsluchu svedka prítomný právny zástupca žalobkyne.

31. Žalobkyňa navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaných v zmysle ustanovenia § 274
CSP z dôvodu, že žalovaná sa nedostavila na pojednávanie. Súd má však za to, že neboli naplnené
podmienky na daný postup, nakoľko podľa ustanovenia § 273 a nasl. CSP je možné rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie len v prípade, ak sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, t. j. v prípade
žaloby na plnenie, v prejednávanom prípade však ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. Navyše na

pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalovaných, pričom žalovaní boli v priebehu konania aktívni
a vyjadrovali sa vo veci samej. Takisto súd nerozhodol o prerušení konania v zmysle návrhu žalovaných
(viď písomné vyjadrenie zo dňa 16.11.2020, č.l. 60-61, ako aj zápisnicu o pojednávaní zo dňa 6.9.2021),
nakoľko na uvedenom návrhu v neskoršom priebehu konania netrvali (viď zápisnicu o pojednávaní zo
dňa 22.6.2022).

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal ich plnú
náhradu voči žalovanej, nakoľko bola v konaní úspešná. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu

na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).